(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 21. decembra 2017 antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie. Prešetrovanie sa začalo na základe článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) (2).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 8. novembra 2017 podalo Európske združenie výrobcov bicyklov (ďalej len „EBMA“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich viac ako 25 % celkovej výroby elektrických bicyklov v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o subvencovaní a výslednej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila čínskej vláde (3), že jej bol doručený riadne doložený podnet, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Čínska vláda prijala túto ponuku na konzultácie a tie sa uskutočnili 18. decembra 2017. Počas konzultácií sa náležite vzali na vedomie pripomienky predložené čínskou vládou. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Komisia 18. júla 2018 v rámci prešetrovania, ktoré bolo začaté oznámením z 20. októbra 2017 (4), (ďalej len „súbežné antidumpingové prešetrovanie“) uložila predbežné antidumpingové clo na dovoz rovnakého výrobku s pôvodom v ČĽR (5) (ďalej len „antidumpingové nariadenie“).

(5)

Analýzy ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie vykonané počas prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania a súbežného antidumpingového prešetrovania sú mutatis mutandis zhodné, keďže vymedzenie výrobného odvetvia Únie, reprezentatívni výrobcovia z Únie a obdobie prešetrovania sú v oboch prešetrovaniach rovnaké. Všetky relevantné prvky týkajúce sa týchto aspektov boli v súčasnom prešetrovaní zohľadnené.

(6)

Po začatí konania pripomienky predložili čínska vláda, Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) a Kolektív európskych dovozcov elektrických bicyklov (ďalej len „CEIEB“), pričom posledné dva subjekty zastupujú viacero zainteresovaných strán.

(7)

Tieto strany namietali, že dôvody, pre ktoré Komisia poskytla dôverné zaobchádzanie s totožnosťou niektorých zainteresovaných strán podporujúcich podnet, boli jednak nedostatočné a jednak neopodstatnené. Dodali, že niektorí výrobcovia z Únie dovážajú z ČĽR kompletné elektrické bicykle, a preto je možné, že ich v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia nemožno považovať za súčasť výrobného odvetvia Únie. Poukázali na to, že dôverné zaobchádzanie s totožnosťou niektorých zainteresovaných strán je prekážkou toho, aby vyvážajúci výrobcovia v tomto prípade náležite preskúmali reprezentatívnosť. V podobnom duchu tvrdili, že podnet neobsahuje zoznam všetkých známych výrobcov podobného výrobku z Únie ani objem a hodnotu vytvorenú týmito výrobcami.

(8)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Komisia pripomenula, že článkom 9 ods. 1 základného nariadenia sa nevylučuje, aby sa niektorí výrobcovia z Únie považovali za súčasť domáceho výrobného odvetvia, len preto, že dovážajú dotknutý výrobok. Komisiu navyše pri začatí tohto prípadu ubezpečila miera podpory, ktorú vyjadrilo výrobné odvetvie Únie. Podnet okrem toho obsahoval zoznam známych výrobcov v Únii (6), ako aj ich celkový objem výroby (7). Zainteresované strany boli v súlade s tým schopné posúdiť zoznam známych výrobcov podobného výrobku z Únie.

(9)

Na základe týchto informácií mohli čínska vláda, CCCME a CEIEB zistiť, že elektrické bicykle dovážajú z dotknutej krajiny aj dve spoločnosti, ktoré sa uvádzajú ako výrobcovia z Únie. Z toho jasne vyplýva, že tieto zainteresované strany mohli v tejto súvislosti plne uplatniť svoje práva na obhajobu.

(10)

Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(11)

CCCME ďalej tvrdila, že podnet neposkytoval potrebnú úroveň dostatočných dôkazov, aby mohol viesť k začatiu prešetrovania. CCCME na podporu tohto tvrdenia uviedla štyri dôvody.

(12)

Po prvé, údaje o dovoze na základe čínskych vývozných štatistík získaných od čínskych colných orgánov, a úpravy, ktoré boli vykonané s cieľom vyfiltrovať prešetrovaný výrobok, by nemali byť dôverné a ich zdroj by mala Komisia náležite preskúmať.

(13)

Po druhé, určité informácie v podnete, ako napríklad údajná nadmerná kapacita v príslušnom odvetví v ČĽR, sú zavádzajúce, pretože sa týkajú nielen odvetvia elektrických bicyklov, ale aj elektrických bicyklov spolu s bicyklami. Podobne je vraj nadhodnotená aj hodnota trhu s elektrickými bicyklami v Únii, pretože nezahŕňa len elektrické bicykle, ale aj všetky ľahké elektrické vozidlá.

(14)

Po tretie, podnet sa sústredí na tvrdenia o subvencovaní čínskeho trhu s elektrickými bicyklami, neskúma však subvencie existujúce v Európe.

(15)

Po štvrté, podľa CCCME podnet obsahoval súbor neopodstatnených tvrdení, ktoré škodia odvetviu elektrických bicyklov v ČĽR, keď sa v ňom uvádzal argument, že práve výrobcovia z Únie predstavujú hnaciu silu inovácie v tomto odvetví a že čínski výrobcovia len kopírujú status quo technológie elektrických bicyklov vyvíjanej v Únii.

(16)

Komisia preskúmala podnet v súlade s článkom 10 základného nariadenia a dospela k záveru, že boli splnené požiadavky na začatie prešetrovania, konkrétne že dôkazy predložené navrhovateľom boli dostatočne primerané a presné. Podľa článku 10 ods. 2 základného nariadenia podnet musí obsahovať také informácie o faktoroch uvedených v ňom, aké sú podľa primeraných očakávaní dostupné navrhovateľovi. Na základe predložených dôkazov Komisia usúdila, že táto požiadavka je splnená. V tejto súvislosti žiaden z aspektov predložených CCCME nebol pre Komisiu dostatočný na to, aby začala prešetrovanie vo veci údajného subvencovania spôsobujúceho ujmu.

(17)

Po prvé, pokiaľ ide o čínske údaje o dovoze, Komisia odkazuje na oddiel 3.2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/671 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) (8) a na oddiel 4.3.1 tohto nariadenia, kde sa toto tvrdenie dostatočne rieši.

(18)

Po druhé, pokiaľ ide o nadmernú kapacitu v Číne, je naozaj nevyhnutné preskúmať nadmerné kapacity elektrických bicyklov a bicyklov dohromady, pretože výrobná kapacita na výrobu bicyklov sa môže takmer bez nákladov a úsilia (pozri odôvodnenie 634) prekonvertovať na elektrické bicykle a existujú dôkazy o tom, že spoločnosti, ktoré vyrábajú oba výrobky, to skutočne aj pravidelne robia.

(19)

A nakoniec, prvky týkajúce sa inovácie a replikácie či subvencií v EÚ nemali žiadny vplyv na posúdenie Komisie, z ktorého začatie prešetrovania tohto prípadu vychádza, pretože nepatria medzi faktory, ktoré sú na tento účel zohľadnené.

(20)

Komisia preto dospela k záveru, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy o subvencovaní a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(21)

Dňa 31. januára 2018 navrhovateľ predložil žiadosť o registráciu dovozu elektrických bicyklov z ČĽR podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia. Komisia 3. mája 2018 uverejnila nariadenie o registrácii, ktorým sa od 4. mája 2018 zaviedla registrácia dovozu elektrických bicyklov z ČĽR.

(22)

V reakcii na žiadosť o registráciu predložili zainteresované strany pripomienky, ktoré boli zohľadnené v nariadení o registrácii. Komisia potvrdila, že navrhovatelia predložili dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu registrácie dovozu. Najmä dovozy a podiely na trhu z ČĽR sa prudko zvýšili. Pripomienky boli preto zamietnuté.

(23)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2016 do 30. septembra 2017 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú relevantné pre posúdenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do 30. septembra 2017 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(24)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby ju kontaktovali, ak sa chcú zúčastniť na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínsku vládu, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotkne, a vyzvala ich na účasť.

(25)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(26)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(27)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania oznámila, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Vzorku Komisia vybrala na základe najvyšších objemov reprezentatívneho predaja podobného výrobku v období prešetrovania pri súčasnom zabezpečení adekvátneho rozloženia druhov výrobku a geografického rozloženia.

(28)

Túto vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 60 % celkového objemu výroby a 58 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke.

(29)

Vzhľadom na uvedené Komisia potvrdila, že vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(30)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania.

(31)

Dvadsaťjeden neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia na základe najväčšieho objemu dovozu do Únie vybrala vzorku piatich neprepojených dovozcov. V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými dovozcami.

(32)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že vzorka je reprezentatívnou vzorkou spolupracujúcich dovozcov.

(33)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania Komisia okrem toho požiadala orgány čínskej vlády, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(34)

Sedemdesiatosem vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia Komisia vybrala túto vzorku piatich skupín vyvážajúcich výrobcov, a to na základe objemu dotknutého výrobku uvedeného v odôvodnení 60 dovezeného do Únie, pričom takisto zohľadnila úroveň investícií súvisiacich s dotknutým výrobkom počas obdobia prešetrovania a geografické pokrytie. Považuje sa to za najväčší reprezentatívny objem vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať:

(35)

Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky“) predstavovali 43 % celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(36)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s čínskou vládou. Pripomienky k navrhovanej vzorke predložili navrhovateľ a traja vyvážajúci výrobcovia, z ktorých jeden je zahrnutý do vzorky a dvaja nie sú.

(37)

Navrhovateľ poznamenal, že Tchien-ťin a Ťiang-su sú provinciami s najväčšou výrobou elektrických bicyklov. V tejto súvislosti navrhovateľ namietal, že spoločnosti so sídlom v Tchien-ťine nie sú v navrhovanej vzorke zastúpené dostatočne, a navrhol zaradiť do vzorky ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(38)

Komisia poznamenala, že dve spoločnosti zaradené do vzorky vyvážajúcich výrobcov alebo skupín spoločností majú sídlo v Tchien-ťine. Preto Komisia dospela k záveru, že spoločnosti so sídlom v meste Tchien-ťin sú zastúpené dostatočne.

(39)

Jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, požiadal o zaradenie. Jeho žiadosť vychádzala z troch skutočností. Po prvé, spoločnosť vyvážala do Únie prostredníctvom prepojeného obchodníka. Po druhé, spoločnosť dovážala veľký objem vstupných materiálov. Po tretie, zaradenie spoločnosti by viedlo k väčšiemu geografickému pokrytiu vzorky.

(40)

Komisia nepovažovala prvé dve skutočnosti za kritérium na výber vzorky, ktorá by v súlade s článkom 27 ods. 1 mala vychádzať z najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu prešetrovaného výrobku, ktorý možno v rámci dostupného času preskúmať. Spomedzi spoločností, ktoré sa prihlásili počas výberu vzorky, bolo okrem toho niekoľko spoločností, ktoré do Únie predávajú prostredníctvom prepojeného obchodníka a takisto vyvážali vstupný materiál. Komisia už navyše dospela k záveru, že geografické pokrytie dosiahnuté navrhovanou vzorkou je dostatočné, keď zastrešuje tri z najdôležitejších regiónov z hľadiska výroby elektrických bicyklov, a preto bola žiadosť zamietnutá.

(41)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý bol zaradený do vzorky, požiadal o vyradenie. Jeho žiadosť vychádzala z troch skutočností. Po prvé, spoločnosť vyvážala nižší objem ako zvyšné štyri skupiny zaradené do vzorky. Po druhé, oznámil, že jeho úroveň investícií je nižšia, pričom objasnil, že suma, ktorú Komisia zohľadňovala, zahŕňala aj investície do iných výrobkov. Po tretie, výrobca pôsobí v geografickej oblasti, ktorá už je zastrešená inými spoločnosťami vo vzorke.

(42)

Komisia pri svojom výbere vychádzala nielen z objemu vývozu do Európskej únie, ale brala do úvahy aj indície údajného subvencovania, a to podľa informácií uvedených v posledných dostupných ročných účtovných závierkach spolupracujúcich spoločností, a geografické pokrytie počas obdobia prešetrovania. Po zvážení všetkých týchto faktorov spoločne sa dospelo k záveru, že predmetný vyvážajúci výrobca už je zastúpený vo vybratej vzorke.

(43)

Komisia sa preto rozhodla ponechať navrhovanú vzorku ako konečnú.

(44)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky oficiálne požiadali o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia tým, že poskytli odpovede na antisubvenčný dotazník určený pre vyvážajúcich výrobcov. Jeden z nich je skupinou dvoch prepojených spoločností, zatiaľ čo ten druhý nemá prepojené spoločnosti zapojené do výroby dotknutého výrobku. Preskúmanie takýchto dodatočných žiadostí popri piatich skupinách spoločností zaradených do vzorky by však bolo neprimerane zaťažujúce a nedalo by sa náležite vykonať v rámci času dostupného na toto prešetrovanie. Komisia ďalej poznamenala, že toto prešetrovanie sa vykonáva súbežne z antidumpingovým prešetrovaním toho istého dotknutého výrobku a že sa prekrýva aj s inými prešetrovaniami, ktoré Komisia v tom istom čase vykonáva. Komisia sa preto rozhodla, že neumožní individuálne preskúmanie, a v súlade s tým informovala dotknuté spoločnosti.

(45)

Jeden vyvážajúci výrobca, spoločnosť Wettsen Corporation, opäť zdôraznil, že jeho situácia sa mala prešetriť individuálne a že sa pre neho mohla individuálne vypočítať výška subvencií a rozpätie ujmy. Táto spoločnosť tvrdila, že by bolo nespravodlivé a nenáležité, aby sa na ňu vzťahovala subvencia a rozpätie ujmy, ktoré vychádzajú z údajov spoločností zaradených do vzorky.

(46)

Komisia tieto pripomienky zamietla, pretože usúdila, že vybraná vzorka je dostatočne reprezentatívna, ako to dokazuje odôvodnenie 35, keďže vzorka pozostáva z piatich skupín výrobcov, ktoré tvorí 11 rôznych právnych subjektov. Vzorka je preto v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia a Komisia potvrdila, že v čase dostupnom na prešetrovanie nemohla vykonať analýzu dodatočnej spoločnosti. Komisia uviedla, že takýto spolupracujúci vyvážajúci výrobca môže každopádne požiadať o zrýchlené revízne prešetrenie v súlade s článkom 20 základného nariadenia.

(47)

Čínskej vláde bol zaslaný dotazník. Obsahoval osobitné dotazníky pre banky China Development Bank (ďalej len „CDB“), China Export Import Bank (ďalej len „EXIM“), Bank of China (ďalej len „BOC“), Agricultural Bank of China (ďalej len „ABC“), China Construction Bank (ďalej len „CCB“), Industrial and Commercial Bank of China (ďalej len „ICBC“) a pre spoločnosť China Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“). Tieto banky a inštitúcie sa v podnete osobitne uvádzali (okrem iného na základe zistení Komisie v predchádzajúcich prešetrovaniach) ako verejné orgány alebo subjekty, ktorým bolo nariadené poskytovať subvencie podporovaným odvetviam vrátane výrobcov elektrických bicyklov alebo ktoré boli takýmto poskytovaním poverené.

(48)

Čínska vláda bola okrem toho požiadaná, aby tento osobitný dotazník pre finančné inštitúcie postúpila aj všetkým ďalším finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery alebo vývozné úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky alebo nákupcom vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky (v súvislosti s vývoznými úvermi pre nákupcov), ktoré označili samotní vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Komisia požiadala vyvážajúcich výrobcov, aby čínskej vláde poskytli príslušný zoznam finančných inštitúcií, ktoré treba kontaktovať. Čínska vláda bola takisto požiadaná, aby zozbierala vyplnené dotazníky poskytnuté týmito finančnými inštitúciami a zaslala ich priamo Komisii.

(49)

Dotazník pre čínsku vládu navyše obsahoval osobitné dotazníky pre výrobcov vstupných materiálov (t. j. batérií, motorov a iných častí a súčastí bicyklov, či už zmontovaných alebo nezmontovaných), ktorí sú čiastočne alebo úplne vo vlastníctve štátu alebo sú súkromnými spoločnosťami riadenými štátnou správou. Čínska vláda bola ďalej v tejto súvislosti požiadaná, aby tento osobitný dotazník pre výrobcov vstupných materiálov postúpila všetkým ďalším výrobcom, ktorí poskytovali vstupný materiál pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako ich identifikovali samotní vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Komisia požiadala vyvážajúcich výrobcov, aby čínskej vláde poskytli príslušný zoznam subjektov, ktoré treba kontaktovať. Čínska vláda bola takisto požiadaná, aby zozbierala vyplnené dotazníky poskytnuté týmito spoločnosťami a zaslala ich priamo Komisii.

(50)

Jeden dodávateľ vstupného materiálu, spoločnosť Bafang Electric (Suzhou) Co., Ltd. (ďalej len „Bafang“), z vlastnej iniciatívy požiadal o poskytnutie dotazníka pre výrobcov vstupného materiálu. Táto spoločnosť poskytovala vstupný materiál pre troch z piatich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia preto postúpila spoločnosti Bafang osobitný dotazník pre výrobcov vstupných materiálov.

(51)

Dotazníky boli poslané aj piatim skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a neprepojeným dovozcom.

(52)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od čínskej vlády. Boli medzi nimi aj vyplnené osobitné dotazníky od bánk EXIM, ABC, BOC, ICBC a od spoločnosti Sinosure. Komisia takisto dostala vyplnené dotazníky od piatich skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, od čínskeho dodávateľa vstupných materiálov uvedeného v odôvodnení 50, od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od neprepojených dovozcov zaradených do vzorky.

(53)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencie, z nej vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(54)

Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch čínskeho ministerstva obchodu a zúčastnili sa na ňom aj funkcionári z iných príslušných ministerstiev (ďalej len „overovanie na mieste v čínskej vláde“). Na tomto overovaní na mieste boli okrem nich prítomní aj zástupcovia týchto finančných inštitúcií:

(55)

Overovanie na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa uskutočnilo aj v priestoroch týchto spoločností:

(56)

Komisia náležite informovala všetky uvedené spoločnosti o výsledkoch overovania na mieste.

(57)

Vzhľadom na zložitosť prešetrovania a počet zainteresovaných strán sa Komisia rozhodla, že v tomto prípade nezavedie predbežné opatrenia. Komisia 24. septembra 2018 informovala všetky zainteresované strany o tom, že na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v ČĽR do Únie nebudú uložené žiadne predbežné vyrovnávacie clá a že prešetrovanie bude pokračovať.

(58)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(59)

Komisia 31. októbra 2018 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľa uložiť konečné antisubvenčné clo na dovoz elektrických bicyklov do Únie, a vyzvala všetky strany, aby do 25 dní predložili svoje pripomienky. V rámci takéhoto poskytnutia informácií Komisia ďalej informovala zainteresované strany o výsledkoch overovania na mieste vrátane prípadov, v ktorých Komisia musela použiť dostupné fakty.

(60)

Dotknutým výrobkom sú bicykle s pedálmi, s pomocným elektrickým motorom, s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 8711 60 10 a ex 8711 60 90 (kód TARIC 8711609010) (ďalej len „dotknutý výrobok“ alebo „elektrické bicykle“ alebo „e-bicykle“).

(61)

Toto vymedzenie sa vzťahuje na rôzne typy elektrických bicyklov.

(62)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, ako aj rovnaké základné koncové použitia majú tieto výrobky:

(63)

Uvedené výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(64)

Čínska vláda a CCCME vo svojich pripomienkach po začatí prešetrovania spochybnili zámer Komisie považovať všetky elektrické bicykle za jeden výrobok. Konkrétne zastávala názor, že rýchle elektrické bicykle (elektrické bicykle s minimálnou rýchlosťou 25 km/h a maximálnou rýchlosťou 45 km/h) by sa mali vylúčiť z rozsahu prešetrovania. Tvrdili, že kým motor štandardných elektrických bicyklov má maximálny výkon (9) 250 W, motor rýchlych elektrických bicyklov môže mať vyšší výkon, spravidla 350 – 500 W.

(65)

Tieto zainteresované strany argumentovali tým, že rýchle elektrické bicykle majú výrazne odlišné vlastnosti a určené použitie, ako aj výrazne odlišné ceny. Z pohľadu spotrebiteľov nie sú rýchle elektrické bicykle zameniteľné so žiadnymi inými elektrickými bicyklami, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie.

(66)

Podľa čínskej vlády a CCCME existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré sa rýchle elektrické bicykle líšia od iných elektrických bicyklov. Po prvé, suroviny a komponenty sú odlišné. Napríklad motor rýchlych elektrických bicyklov má vyšší menovitý výkon a materiály elektrických bicyklov sú pevnejšie a kvalitnejšie.

(67)

Po druhé, náklady a ceny sú údajne výrazne odlišné. Keďže sa na výrobu rýchlych elektrických bicyklov uplatňujú prísnejšie požiadavky na kvalitu a pevnosť častí, náklady na výrobu rýchlych elektrických bicyklov sú vyššie ako na výrobu bežných elektrických bicyklov, čo spôsobuje, že konečná predajná cena je vyššia.

(68)

Po tretie, číselné znaky KN sú odlišné. Od 1. januára 2017 sa bežné elektrické bicykle zaraďujú pod číselný znak KN 8711 60 10 a rýchle elektrické bicykle pod číselný znak KN 8711 60 90. Do roku 2017 sa bežné elektrické bicykle zaraďovali pod číselný znak (ex) KN 8711 90 10 a rýchle elektrické bicykle pod číselný znak (ex) KN 8711 90 90.

(69)

Po štvrté, rýchle elektrické bicykle sa považujú za motorové vozidlá (vozidlo kategórie L1e-B), takže vodiči musia mať vodičský preukaz a používať prilbu. Takéto požiadavky sa na bežné elektrické bicykle nevzťahujú. Tieto požiadavky budú výrazne obmedzujú to, kto si môže rýchlostné elektrické bicykle kúpiť a používať.

(70)

Po piate, aj typy spotrebiteľov rýchlych elektrických bicyklov sa líšia. Bežné elektrické bicykle zvyčajne kupujú najmä kancelárski pracovníci alebo staršie osoby, ktorí ocenia pomocné pohonné zariadenie, zatiaľ čo rýchle elektrické bicykle kupujú väčšinou mladí ľudia, ktorí tieto elektrické bicykle využívajú na náročnejšie alebo športové aktivity.

(71)

Navrhovateľ zastáva názor, že všetky elektrické bicykle majú spoločné charakteristické vlastnosti. Oba druhy sú bicykle určené na pedálovanie a sú vybavené pomocným elektrickým motorom na podporu pedálovania. Všetky elektrické bicykle okrem toho podliehajú tým istým postupom skúšania podľa európskej normy EN 15194. Na základe toho navrhovateľ dospel k záveru, že na účely tohto prešetrovania tvoria jeden výrobok.

(72)

Navrhovateľ takisto poukázal na skutočnosť, že medzné otáčky pomocného motora sa dajú ľahko zmeniť z 25 km/h na 45 km/h a naopak, keďže ide skôr o otázku nastavenia softvérového programu ako skutočných fyzických rozdielov.

(73)

Jeden z dovozcov počas prešetrovania tvrdil, že elektrické bicykle, ktoré sú klasifikované ako vozidlo kategórie L1e-A, by sa mali z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania vylúčiť. Kategória L1e-A sa vzťahuje na elektrické bicykle s pomocným motorom s podporou do 25 km/h, ale s výkonom motora do 1 kW. Údajne sa elektrické bicykle kategórie L1e-A v Únii nevyrábajú a ani sa v podnete výslovne neuvádzajú. Dovozca ďalej tvrdil, že elektrické bicykle kategórie L1e-A nemohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu, keďže prvé elektrické bicykle kategórie L1e-A sa začali na trhu Únie predávať viac ako osem týždňov po tom, čo navrhovateľ predložil podnet.

(74)

Komisia zohľadnila všetky tieto pripomienky. Pripomenula, že vymedzenie výrobku v podnete sa naozaj vzťahuje na všetky bicykle s pedálmi a pomocným elektrickým motorom. Vymedzenie výrobku v podnete neobsahuje žiadne obmedzenia týkajúce sa klasifikácie vozidla. Komisia preto dospela k záveru, že podnet sa týka aj elektrických bicyklov kategórie L1e-A. Z webového sídla dovozcu uvádzaného v odôvodnení 73 takisto vyplynulo, že elektrické bicykle kategórie L1e-A majú všetky výhody bežného elektrického bicykla, ale dosahujú vyšší výkon.

(75)

Pokiaľ ide o rýchle elektrické bicykle, podľa tvrdení sú s nimi spojené výrazne vyššie výrobné náklady a predajné ceny. To samo osebe nie je dôvodom na vylúčenie výrobku z vymedzenia výrobku, pretože vymedzenie výrobku bežne zahŕňa tovar predávaný za rozdielne ceny. Tento faktor sa však zohľadňuje v cenových porovnaniach a vo výpočte rozpätia ujmy.

(76)

Pokiaľ ide o rôzne použitie a vnímanie spotrebiteľov, bežné elektrické bicykle sa podľa tvrdení predávajú prevažne starším ľuďom, rekreačným cyklistom a takisto administratívnym pracovníkom, zatiaľ čo rýchle elektrické bicykle sa väčšinou používajú na náročnejšie činnosti, ako je dochádzanie do práce. Keďže však administratívni pracovníci pravdepodobne využívajú svoje bežné elektrické bicykle na jazdu z domova na pracovisko, toto využitie sa veľmi podobá využitiu rýchlych elektrických bicyklov na dochádzanie do práce. Komisia preto dospela k záveru, že určené použitie a vnímanie spotrebiteľov sa vo významnej miere prekrývajú, a preto neodôvodňujú vylúčenie výrobku.

(77)

Pokiaľ ide o obe žiadosti o vylúčenie, Komisia dospela k záveru, že rýchle elektrické bicykle a bicykle kategórie L1e-A majú rovnaké fyzické vlastnosti ako iné elektrické bicykle, a preto sa na ne vzťahuje vymedzenie výrobku. Hoci Komisia pripustila, že v rámci všeobecnej kategórie dotknutého výrobku existujú rôzne druhy výrobkov, táto skutočnosť sama osebe nemôže viesť k vylúčeniu z vymedzenia výrobku. Ani odlišné colné zatriedenie v rámci rovnakej všeobecnej kategórie dotknutého výrobku nie je kritériom, ktoré by samo osebe viedlo k vylúčeniu. V antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach je veľmi bežné, že dotknutý výrobok zahŕňa celý rad colných číselných znakov. Nakoniec, požiadavky týkajúce sa používania dotknutého alebo podobného výrobku po predaji nemajú vplyv na základné fyzické vlastnosti, ktoré definujú tento výrobok na účely antisubvenčných prešetrovaní. Podobne platí, že vymedzenie výrobku nie je definované ani kategóriami spotrebiteľov, ktorí si vyberú buď jeden alebo druhý druh výrobku. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(78)

Jeden dovozca tvrdil, že elektrické trojkolky by sa mali vylúčiť z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania. Argumentoval, že nie je jasné, či sa prešetrovanie skutočne týka všetkých typov bicyklov (vrátane bicyklov, trojkoliek a štvorkoliek) alebo len bicyklov, pretože v názve oznámenia o začatí prešetrovania sa uvádza, že antisubvenčné konanie sa týka dovozu elektrických bicyklov.

(79)

Komisia však poznamenala, že vymedzenie výrobku v rámci prešetrovania nie je dané názvom oznámenia o začatí prešetrovania, ale oddielom oznámenia s názvom „2. Prešetrovaný výrobok“. Táto časť jasne vymedzuje, že prešetrovaný výrobok zahŕňa „bicykle“ (cycles). Pojem „bicykle“ (cycles) sa neobmedzuje len na bicykle s dvomi kolesami, ale zahŕňa aj trojkolky a štvorkolky. Keďže dvojkolesové bicykle sú zďaleka najbežnejším typom bicyklov, názov sa vzťahuje na bicykle bez toho, aby sa ostatné bicykle s viacerými kolesami vylúčili z rozsahu prešetrovania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(80)

Tento dovozca ďalej tvrdil, že prešetrovanie sa osobitne zameriava na dvojkolesové bicykle. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Zozbierala informácie o všetkých typoch elektrických bicyklov. výrobcovia z Únie a vyvážajúci výrobcovia museli uviesť počet kolies pre všetky výrobky, ktoré vyrábajú a predávajú na trhu Únie. Z toho jasne vyplýva, že trojkolky boli počas celého prešetrovania identifikované a prešetrované oddelene. Keďže dvojkolesové bicykle sú nepochybne najbežnejším typom bicyklov, je prirodzené, že v rámci prešetrovania, ako aj na trhu sa pojem „e-bicykle/elektrické bicykle“ vo všeobecnosti používa na označenie všetkých typov elektrických bicyklov, trojkoliek a štvorkoliek. To však neznamená, že sa počas prešetrovania nezohľadnili aj iné typy bicyklov.

(81)

Komisia preto dospela k záveru, že rýchle elektrické bicykle, elektrické bicykle kategórie L1e-A a elektrické trojkolky majú rovnaké základné fyzické charakteristiky a vlastnosti aj konečné použitie ako iné typy elektrických bicyklov, a preto ich nemožno vylúčiť z vymedzenia výrobku v rámci tohto prešetrovania.

(82)

V nadväznosti na poskytnutie informácií traja čínski vyvážajúci výrobcovia, jeden dovozca a CCCME opäť zopakovali tvrdenie, že elektrické bicykle s pomocným motorom na podporu šliapania do pedálov s maximálnou rýchlosťou 45 km/h (ďalej len „rýchle elektrické bicykle“) by sa mali vylúčiť.

(83)

Uvedené strany tvrdili, že rýchle elektrické bicykle majú výrazne odlišné vlastnosti a určené použitie, nepodliehajú rovnakým regulatórnym požiadavkám, majú výrazne rozdielne ceny a náklady a že z pohľadu spotrebiteľa nie sú zameniteľné s inými elektrickými bicyklami s pomocným motorom na podporu šliapania do pedálov s maximálnou rýchlosťou 25 km/h, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie.

(84)

CCCME tvrdila, že Komisia neuviedla, že úprava softvéru medzných otáčok spotrebiteľmi, na ktorú poukázal navrhovateľ, je nelegálna, a dodala, že táto možnosť by sa nemala považovať za pravdepodobnú.

(85)

Navrhovateľ súhlasil, že zvyšovanie medzných otáčok pomocného motora na podporu šliapania do pedálov úpravou softvéru spotrebiteľmi je nelegálne. Pripomenul však, že jeho tvrdenie sa netýkalo tejto možnosti, ale úprav, ktoré vykonajú hospodárske subjekty (dovozcovia, obchodníci) pred uvedením elektrických bicyklov na trh Únie. Ak tieto úpravy softvérového programu zahŕňajú zníženie medzných otáčok pomocného motora na podporu šliapania do pedálov, z hľadiska schválenia druhu výrobku sú v skutočnosti legálne. Navrhovateľ dodal, že pri takýchto zmenách v softvérovom programe dochádza k zjavnému riziku obchádzania antisubvenčných opatrení.

(86)

Komisia uviedla, že odôvodnenie 72 sa netýka len úpravy softvéru spotrebiteľmi, ale aj softvérového programu vo všeobecnosti. Okrem toho sa v tom istom odôvodnení jasne odkazuje na možnosť zmeny medzných otáčok smerom nahor aj smerom nadol. Hoci CCCME poukazuje na to, že zvýšenie medzných otáčok pomocného motora na podporu šliapania do pedálov spotrebiteľmi by bolo nelegálne, nespochybňuje iné úpravy softvérového programu, napríklad zníženie medzných otáčok pomocného motora na podporu šliapania do pedálov hospodárskymi subjektmi, ktoré sa uvádza v odôvodnení 85. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(87)

CCCME vyhlásila, že tvrdenie navrhovateľa, že všetky elektrické bicykle podliehajú rovnakým skúškam v zmysle normy EN 15194, je nesprávne. CCCME uviedla, že na základe normy EN 15194 sú všetky elektrické bicykle podrobené rovnakým skúšobným postupom. Táto norma však nemá žiadny vplyv na rozdiely v rýchlosti, na základe ktorých sa stanovujú rôzne požiadavky a vďaka ktorým nie sú rýchle elektrické bicykle zameniteľné s ostatnými elektrickými bicyklami. CCCME ďalej tvrdila, že rýchle elektrické bicykle na rozdiel od bežných elektrických bicyklov nepatria do rozsahu pôsobnosti normy EN 15194.

(88)

CCCME uviedla, že v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 (10) patria rýchle elektrické bicykle pod mopedy určené na použitie na verejných komunikáciách. Z tohto nariadenia sú vylúčené elektrické bicykle s pomocným motorom na podporu šliapania do pedálov a maximálnou rýchlosťou 25 km/h. Ďalšie pravidlá, ktoré sa uplatňujú na rýchle elektrické bicykle, zahŕňajú dane, získanie oprávnenia a poistenie, tabuľky s evidenčným číslom a prilbu schválenú pre mopedy, ako aj kontroly dodržiavania bezpečnosti.

(89)

CCCME vyhlásila, že na základe argumentácie uvedenej v odôvodnení 77, podľa ktorej majú všetky elektrické bicykle rovnaké fyzické vlastnosti, sa nevyvracia tvrdenie, že s rýchlymi elektrickými bicyklami sa spájajú odlišné požiadavky na výbavu, ako aj regulatórne požiadavky. CCCME tvrdila, že z dôvodu týchto odlišných požiadaviek nie sú rýchle elektrické bicykle zameniteľné s inými elektrickými bicyklami a že spotrebitelia sú toho istého názoru. Aby toto tvrdenie podložila, CCCME sa odvolala na námietku Európskej cyklistickej federácie voči návrhu Komisie vyžadovať v prípade všetkých elektrických bicyklov, nielen rýchlych elektrických bicyklov, poistenie zodpovednosti za škodu.

(90)

Navrhovateľ vyhlásil, že všetky elektrické bicykle majú rovnaké fyzické vlastnosti. Navrhovateľ predovšetkým uviedol, že všetky elektrické bicykle pozostávajú z rovnakých bicyklových častí a komponentov a že neexistujú bicyklové súčasti, ktoré by sa používali výhradne v rýchlych elektrických bicykloch. Týka sa to aj motorov vyrobených hlavnými výrobcami motorov, ktoré možno použiť vo všetkých druhoch elektrických bicyklov s primeraným softvérovým programom. Rozdiel medzi rýchlymi elektrickými bicyklami a inými elektrickými bicyklami preto nemožno spoľahlivo stanoviť na základe ich fyzického výzoru.

(91)

Navrhovateľ uviedol, že vnímanie spotrebiteľov nie je rozhodujúcim faktorom pri stanovení vymedzenia výrobku v rámci konania na ochranu obchodu, a tvrdil, že elektrické bicykle všetkých úrovní pomocného motora na podporu šliapania do pedálov sú dostupné v rôznych kategóriách (napríklad na použitie na dochádzanie, treking, pretekanie, ako aj na horách) a sú ponúkané všetkým skupinám spotrebiteľov nezávisle od ich veku a pohlavia. Preto na základe spotrebiteľského vnímania a použitia výrobku nemožno zdôvodniť vylúčenie rýchlych elektrických bicyklov z vymedzenia výrobku.

(92)

Navrhovateľ uviedol, že kritériá typového schválenia a všeobecne klasifikácie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 168/2013 nie sú v tomto prípade vhodné na stanovenie vymedzenia výrobku. Navrhovateľ tvrdil, že nie všetky rýchle elektrické bicykle podliehajú typovému schváleniu, ale iba tie, ktoré sú určené na použitie na verejných komunikáciách. Tým by sa napríklad vylúčil elektrický horský bicykel určený výlučne na preteky alebo použitie v horách, ktorý by takisto nepodliehal ďalším požiadavkám týkajúcim sa typového schválenia (tabuľka s evidenčným číslom, prilba a poistenie).

(93)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že elektrické bicykle, ktoré nepodliehajú typovému schváleniu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 168/2013, však podliehajú presne tým istým požiadavkám na bezpečnosť výrobku v zmysle smernice Únie o strojových zariadeniach. Navrhovateľ ďalej dodal, že uplatniteľná norma, na základe ktorej sa stanovujú osobitné požiadavky, je rovnaká pre všetky elektrické bicykle, konkrétne harmonizovaná norma EN 15194, a preto zopakoval tvrdenie uvedené v odôvodnení 71.

(94)

Komisia poznamenala, že v jej návrhu na rozšírenie povinnosti uzatvorenia poistenia zodpovednosti za škodu na všetky elektrické bicykle, ktorý CCCME použila na to, aby zdôvodnila údajný rozdiel vo vnímaní spotrebiteľov, sa takisto naznačuje, že rozdiely v regulatórnych požiadavkách sa vyvíjajú a nemožno ich považovať za vhodný a ustálený základ na účely vyňatia rýchlych elektrických bicyklov z vymedzenia výrobku. Komisia dospela k záveru, že dodatočné informácie, ktoré boli predložené, neboli takej povahy, aby na ich základe zmenila svoje zistenia týkajúce sa vymedzenia výrobku, a to najmä informácie, že elektrické bicykle majú rovnaké základné fyzické charakteristiky a vlastnosti a že vnímanie spotrebiteľov a ich použitie sa výrazne prekrývajú. Tieto tvrdenia CCCME boli preto zamietnuté.

(95)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 74 až 81.

(96)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme špecifických subvencií alebo programov subvencovania (oddiely 3.5 a ďalšie, uvedené ďalej) Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre viac ako jednu zo subvencií alebo z programov subvencovania. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania tvoria súčasť vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády z dôvodov rozoberaných ďalej.

(97)

V 13. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „13. päťročný plán“), ktorý sa týka obdobia rokov 2016 – 2020, sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví, akým je aj odvetvie elektrických bicyklov.

(98)

Zdôrazňuje sa v ňom úloha technologických inovácií v hospodárskom rozvoji ČĽR, ako aj pretrvávajúci význam zásad „ekologického“ rozvoja. Podľa jeho kapitoly 5 je jednou z hlavných línií rozvoja podpora modernizácie tradičnej priemyselnej štruktúry, ako to bolo aj pri 12. päťročnom pláne. Táto myšlienka je ďalej rozpracovaná v kapitole 22, v ktorej sa vysvetľuje stratégia modernizácie tradičného priemyslu v ČĽR, a to prostredníctvom podpory jeho technologickej premeny. V tomto ohľade sa v 13. päťročnom pláne uvádza, že spoločnosti budú motivované k tomu, aby sa „komplexne zlepšovali v oblastiach ako výrobné technológie, priemyselné vybavenie, ochrana životného prostredia a energetická účinnosť“.

(99)

Najmä časť V (kapitoly 22 až 24) sa zameriava na rozvoj optimalizovaného moderného priemyselného systému tak, aby sa Čína do roku 2025 stala „výrobnou mocnosťou“. S cieľom oživiť hospodárstvo s pomocou novovznikajúcich odvetví sa v pláne „nabáda“ na rozvoj a podporuje sa používanie vozidiel využívajúcich nové zdroje energie a takisto sa podporuje rozvoj elektrických vozidiel. V kapitole 23 o rozvoji strategických novovznikajúcich odvetví sa podrobnejšie uvádza, že čínska vláda „bude podporovať rozvoj informačných technológií novej generácie, vozidiel využívajúcich nové zdroje energie, […], ekologických a nízkouhlíkových technológií, […]“. Okrem toho čínska vláda „bude podnecovať inovácie a priemyselné využitie v novovznikajúcich najmodernejších oblastiach, ako sú napríklad […] systémy pre vysoko energeticky efektívne uskladňovanie a distribúciu energie, […], ochranu životného prostredia […]“.

(100)

V 13. päťročnom pláne sú „vozidlá na nové zdroje energie“ zaradené medzi šesť „strategických odvetví“ v Číne a „bude sa pracovať na zaistení toho, aby pridaná hodnota strategických novovznikajúcich odvetví dosiahla 15 % čínskeho HDP“. V kapitole 23 sa čínska vláda navyše zameriava na:

(101)

Bicykle a odvetvie výroby batérií sa ako kľúčové odvetvia vymedzujú aj v pláne rozvoja ľahkého priemyslu (2016 – 2020), ktorý vypracovala čínska vláda na účely vykonávania 13. päťročného plánu a plánu Vyrobené v Číne 2025 (ďalej len „plán rozvoja ľahkého priemyslu“).

(102)

Odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov si vyžaduje „inžinierstvo technologickej reformácie“ prostredníctvom „priemyselnej výroby bicyklov z nových materiálov, technickej transformácie inteligentnej, ekologickej a efektívnej výrobnej línie a rozhodujúcich častí a súčastí elektrických bicyklov“. Odporúča sa tu „predovšetkým podpora odvetvia výroby bicyklov s cieľom rozvoja smerom k ľahkým, diverzifikovaným, módnym a inteligentným bicyklom; urýchlenie výskumu a vývoja a používania odolných ľahkých materiálov, prevodoviek, hnacieho systému, novej energie, inteligentnej snímacej technológie a technológie internetu vecí; dôraz na vývoj diverzifikovaných bicyklov vhodných na módne a bežné účely, cvičenie a fitnes, diaľkové cesty po teréne, ako aj na vysokovýkonné sklápacie mechanizmy a na elektrické bicykle zlučiteľné so štandardnými a inteligentnými elektrickými bicyklami s lítiovo-iónovými batériami“.

(103)

V pláne rozvoja ľahkého priemyslu sa ďalej uvádza zoznam konkrétnych politických opatrení na podporu kľúčových odvetví, ako sú napríklad odvetvie elektrických bicyklov a batérií, ako sa opisuje v nasledujúcich troch odôvodneniach.

(104)

Prvá skupina opatrení sa týka reformy rozšírenia prístupu na trh, a to najmä formou zjednodušenia administratívnych krokov (t. j. zrušenia zbytočných schvaľovaní, zníženia a štandardizácie poplatkov a procesu schvaľovania). Čínska vláda navyše vytvorila zoznam priemyselných oblastí a druhov podnikania, kde sú investície zakázané alebo obmedzené (t. j. investičné katalógy, pozri odôvodnenie 126).

(105)

Druhá skupina opatrení sa týka zvýšenia finančnej podpory v rámci daňovej politiky:

(106)

Tretia skupina opatrení sa týka zvýšenia podpory v rámci finančnej politiky, najmä:

(107)

Plány rozvoja ľahkého priemyslu sa vypracúvajú aj na miestnej úrovni. To je aj prípad plánu rozvoja ľahkého priemyslu a textilného priemyslu v meste Tchien-ťin, ktorý bol vypracovaný v rámci 12. päťročného plánu (2011 – 2015) a v ktorom sa presadzovalo vytvorenie štyroch základní ľahkého priemyslu na štátnej úrovni v danej provincii: „Mesto Tchien-ťin vybuduje základňu na výrobu a vývoz bicyklov na štátnej úrovni. Zameriame sa pritom na priemyselný park,Čínske bicyklové kráľovstvo' v okrese Wu-čching a priemyselný park na výrobu (elektro-)bicyklov v okrese Pin-chaj, ktoré budú predstavovať základ intenzívneho rozvoja výrobného priemyslu na výrobu (elektro-)bicyklov, náhradných dielcov a podobne.“

(108)

Podobne aj v 13. päťročnom pláne provincie Tchien-ťin pre priemyselný hospodársky rozvoj sa jasne stanovujú ciele na podporu odvetví bicyklov a elektrických bicyklov vrátane odvetvia výroby častí a súčastí, napríklad:

(109)

V 13. päťročnom pláne pre odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov (ďalej len „13. plán pre odvetvie bicyklov“), ktorý vydalo Čínske združenie výrobcov bicyklov (ďalej len „CBA“), sa bicykle konkrétnejšie zaraďujú medzi „novovznikajúce odvetvia“: „Novovznikajúce odvetvia, ako napríklad nové zdroje energie, nové materiály, internet, šetrenie energie a ochrana životného prostredia a informačné technológie, sa podporujú na úrovniach siahajúcich až po úroveň národnej stratégie, a preto sa vstup do komunity strednej a najvyššej triedy stal pre tradičné odvetvia nevyhnutným trendom. Najmä po piatom plenárnom zasadnutí zameranom na,podporu nízkouhlíkového rozvoja dopravy a presadzovanie ekologickej prepravy na bicykli' bude mať odvetvie bicyklov určite nové historické príležitosti na rozvoj.“

(110)

V 13. pláne pre odvetvie bicyklov sa stanovujú merateľné ciele, ktoré čínska vláda plánuje v odvetví bicyklov dosiahnuť do roku 2020: „príjem z hlavnej podnikateľskej činnosti podnikov uvedených vyššie v rámci celého priemyslu dosiahne 6 % ročnú priemernú rýchlosť rastu a do roku 2020 prekročí 200 miliárd RMB. Rozsah vývozu bicyklov a náhradných dielcov zostane stabilný a vývoz elektrických bicyklov sa dramaticky zvýši. Ešte viac sa posilní integrácia tohto odvetvia a prínos vedúcich podnikov k výstupnému objemu prekročí 50 %. Odvetvie bude podporovať, spoločne budovať a podnecovať rast troch až piatich priemyselných zoskupení a charakteristických regiónov. Podiel bicyklov strednej a najvyššej triedy a elektrických bicyklov s lítiovými batériami sa ročne zvýši.“

(111)

V 13. pláne pre odvetvie bicyklov sa navyše predpokladá, že „sa vytvorí jedna až dve medzinárodne známe značky“. Popri existujúcich oceneniach, ktoré už výrobcovia elektrických bicyklov získali (napr. Známa značka Číny, Známa čínska obchodná známka, Systém rozvoja značky v ľahkom priemysle, Výhodná značka ľahkého priemyslu a uznanie Podnik preukazujúci rozvoj priemyselnej značky), sa v pláne predpokladá aj zlepšenie „systému rozvoja značky“ a vykonávanie „kvantifikácie a posudzovania hodnoty značky“.

(112)

Jednou z hlavných úloh uvedených v 13. pláne pre odvetvie bicyklov okrem toho bolo „pokračovať v podpore rozvoja rozmanitých, značkových bicyklov a bicyklov najvyššej triedy v danom odvetví a postupne zvyšovať podiel ľudí využívajúcich bicykle na prepravu a podiel bicyklov strednej a najvyššej triedy; predávať ľahké a inteligentné elektrické bicykle s lítiovými batériami a sústavne zlepšovať podiel bicyklov s lítiovými batériami na trhu a podiel vývozu elektrických bicyklov“.

(113)

Okrem toho sa v 13. pláne pre odvetvie bicyklov uvádza ako hlavný cieľ aj rozšírenie „podielu vývozu a práv na oceňovanie nezávislých značiek elektrických bicyklov“.

(114)

V Katalógu investičných projektov, ktoré podliehajú overovaniu a schvaľovaniu vlády, čínska vláda signalizuje vyššiu mieru uprednostňovania vozidiel využívajúcich alternatívne zdroje energie vrátane elektrických bicyklov: „Výrobná kapacita, ktorá zvyšuje počet vozidiel poháňaných tradičným palivom, sa bude prísne kontrolovať tak, aby noví výrobcovia vozidiel na tradičné palivá už viac nezískali overenie a schválenie na výstavbu. Vynaloží sa úsilie o aktívne usmerňovanie zdravého a riadneho vývoja vozidiel na alternatívne palivá.“

(115)

V rozpore s tým čínska vláda pridáva mopedy poháňané palivom do zoznamu „zastaraných výrobkov“ v Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011, v znení zmien z roku 2013).

(116)

Úsilie čínskej vlády sa však neobmedzuje len na elektrické bicykle, ale týka sa aj ich častí a súčastí, konkrétne motorov, ovládacích jednotiek a batérií.

(117)

V 13. pláne pre odvetvie bicyklov sa explicitne vytvorilo prepojenie medzi vývojom elektrických bicyklov a ich častí a súčastí, a to odporúčaním „sústavne rozvíjať používanie zliatin hliníka, zliatin horčíka, zliatin titánu a zliatin iných ľahkých kovov, uhlíkového vlákna a iných kompozitných materiálov v dokončených bicykloch a ich častiach a súčastiach; zlepšovať schopnosť vyrábať kompletné bicykle nezávisle prostredníctvom zvyšovania kvality a úrovne častí a súčastí; ďalej zlepšovať komplexnú výkonnosť štyroch hlavných elektrických zložiek, a to ovládacej jednotky, batérie, motora a nabíjacej jednotky, s cieľom vyvinúť efektívny, energeticky úsporný, bezpečný a spoľahlivý elektrický systém elektrického bicykla.“

(118)

Okrem toho sa v 13. pláne pre odvetvie bicyklov predpokladá, že počas 13. päťročného obdobia „sa dosiahnu prielomy v týchto kľúčových technológiách:

(119)

Prepojenie medzi vývojom elektrických bicyklov a ich častí a súčastí bolo stanovené už v 12. päťročnom pláne pre odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov. Dokument obsahuje veľký počet zmienok o integrácii „výrobných reťazcov“ a potrebe „urýchliť výskum a vývoj spoločnej priemyselnej kľúčovej technológie“.

(120)

V 12. pláne pre odvetvie bicyklov sa medzi hlavnými cieľmi rozvoja priemyslu počas 12. päťročného obdobia konkrétnejšie uvádzajú tieto ciele:

(121)

V 12. pláne pre odvetvie bicyklov sa uvádza aj zoznam kľúčových technologických inovácií, ktoré sa majú dosiahnuť počas 12. päťročného obdobia. Patria medzi ne okrem iného:

(122)

Ďalší náznak o tom, že vývoj komponentov dodávateľského odvetvia sa podriaďuje vývoju odberateľského odvetvia elektrických bicyklov, možno nájsť v oznámení tajomníka samosprávy mesta Su-čou o správnych opatreniach týkajúcich sa osobitného fondu pre priemyselný a hospodársky rozvoj mesta (SU FU BAN 2014-137) a v súvisiacom oznámení o uplatňovaní fiškálneho programu mesta Su-čou pre osobitný fond na rok 2016. V článku A3.1 druhého uvedeného oznámenia sa konkrétne medzi podmienkami na získanie dotácie uvádza toto: „Výrobky sú charakterizované napríklad tým, že majú veľký trhový potenciál, vysokú hnaciu silu a,vypĺňajú medzeru' v dodávateľskom reťazci.“

(123)

V kapitole 23 13. päťročného plánu sa výslovne uvádza podpora čínskej vlády na účely rozvoja „vysokoúčinného uskladňovania energie“ (pozri aj odôvodnenie 97).

(124)

V pláne rozvoja ľahkého priemyslu (2016 – 2020) sa odvetvie batérií takisto uvádza medzi „kľúčovými odvetviami“. Popri všeobecných politických opatreniach, ktoré sa rozoberajú v odôvodneniach 96 až 107, sa v pláne odporúča aj uplatňovanie „špecifikácií odvetvia olovených batérií“.

(125)

V pláne rozvoja ľahkého priemyslu a textilného priemyslu v meste Tchien-ťin pre 13. päťročný plán (2016 – 2020) sa uvádza prepojenie medzi podporou výroby elektrických bicyklov a výroby ich častí a súčastí: „Pri výrobe bicyklov a elektrických bicyklov budeme podporovať používanie nových materiálov vrátane kompozitných materiálov, ľahkých zliatin a nízko legovanej ocele. Budeme nabádať na uplatňovanie mikropočítačovej ovládacej technológie, nových energetických batérií a efektívnych elektrických strojov v elektrických batériách.“

(126)

Časti a súčasti bicyklov, a najmä batérie a ľahké kovy na rámy sa uvádzajú v zozname „podporovaných odvetví“ v Katalógu usmernení pre odvetvia využívajúce zahraničné investície (revidovanom v roku 2017). Zoznam obsahuje najmä tieto položky:

(127)

Podobne sa aj v Katalógu prioritných odvetví pre zahraničné investície v strednej a západnej Číne podporujú zahraničné investície do odvetví súvisiacich s časťami a súčasťami elektrických bicyklov, ktoré zahŕňajú: i) výrobu materiálov a výrobkov zo zliatin hliníka; ii) výrobu servomotorov a hnacích zariadení; iii) výskum, vývoj a výrobu osobitného vybavenia na výrobu lítiových batérií a iných lítiových výrobkov; iv) vývoj a výrobu ľahkých a odolných materiálov.

(128)

Lítiové batérie sú súčasťou zoznamu podporovaných činností v Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011, v znení zmien z roku 2013) (vydaného nariadením č. 9 Národnej komisie pre rozvoj a reformy).

(129)

Odvetvie elektrických bicyklov sa označuje za strategické, prioritné a/alebo podporované výrobné odvetvie aj v týchto dokumentoch:

(130)

Na základe dostupných informácií možno vysloviť záver, že odvetvie elektrických bicyklov a odvetvie ich častí a súčastí (konkrétne batérií, motorov, ovládacích jednotiek a častí a súčastí z ľahkých kovov) teda možno považovať za kľúčové/strategické odvetvia, ktorých rozvoj čínska vláda aktívne podporuje ako politický cieľ.

(131)

Čínska vláda najprv uviedla, že nemôže identifikovať 13. päťročný plán pre odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov, a preto nemôže k tomuto plánu poskytnúť žiadne pripomienky.

(132)

Čínska vláda takisto vo vyplnenom dotazníku uviedla, že CBA je jediným priemyselným združením, v ktorom sa dobrovoľne združujú výrobcovia bicyklov, elektrických bicyklov a ich náhradných dielcov. Čínska vláda taktiež tvrdila, že CBA nie je orgánom štátnej správy.

(133)

CBA tvrdí, že je nezávislým orgánom bez kontroly zo strany čínskej vlády. Svoje tvrdenie podložilo dokumentom „Všeobecný plán na oddelenie obchodných komôr a správnych orgánov“, ktoré vydal tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a tajomník Štátnej rady.

(134)

CBA ďalej tvrdí, že 13. päťročný plán pre odvetvie bicyklov je dôverným dokumentom.

(135)

V nadväznosti na poskytnutie informácií skupina Giant tvrdila, že jedna z jej prepojených spoločností len vyrába podobný výrobok, ale elektrické bicykle do Únie nevyváža. Subvencie prijaté touto prepojenou spoločnosťou preto nemožno automaticky chápať ako subvencie udelené výrobku, ktorý bol prepustený do voľného obehu v Únii a spôsobil tým ujmu výrobnému odvetviu Únie. Výhody plynúce z udelených subvencií sa navyše nepreniesli na prepojenú spoločnosť, ktorá dotknutý výrobok vyvážala do Únie. Skupina Giant teda tvrdila, že subvencie, ktoré prijala spoločnosť vyrábajúca podobný výrobok, nemali pozitívny vplyv na vývoz, a preto by mali byť vyňaté z výpočtu sumy subvencovania vyvážajúcej spoločnosti.

(136)

Komisia dospela k záveru, že čínska vláda mala byť schopná identifikovať 13. plán pre odvetvie bicyklov a že sa plán nemá považovať za obmedzený, na základe týchto skutočností:

(137)

A nakoniec, CBA neposkytlo žiadne dôkazy o dôvernej povahe 13. plánu pre odvetvie bicyklov.

(138)

Komisia zhromaždila viacero náznakov vedúcich k záveru, že obzvlášť v roku 2016, keď bol schválený plán pre odvetvie bicyklov, existovalo silné prepojenie CBA s čínskou vládou:

(139)

Na základe uvedených skutočností Komisia odmietla tvrdenia vzťahujúce sa na existenciu a dôvernosť 13. plánu pre odvetvie bicyklov a na nezávislosť CBA.

(140)

Čo sa týka tvrdenia skupiny Giant, Komisia dospela k záveru, že jednotlivé právne subjekty, ktoré vyrábajú a predávajú elektrické bicykle, patria do jednej a tej istej skupiny. Skupina Giant to nepopiera. Preto sa konkrétna úloha príjemcu (spočívajúca v tom, či dotknutý výrobok počas obdobia prešetrovania priamo vyvážal alebo nie) považovala za irelevantnú, za predpokladu, že bol prepojený s vyvážajúcim výrobcom a že získal výhody týkajúce sa prešetrovaného výrobku. Skupina Giant nepoprela, že takéto výhody boli skutočne prijaté. Komisia dospela k záveru, že výhody, ktoré prijali právne subjekty v rámci jednej skupiny, ktoré sa zaoberajú výrobou a predajom elektrických bicyklov, sa agregovali na úrovni skupiny a následne sa prerozdelili do potrebných oblastí. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(141)

Komisia požiadala čínsku vládu o postúpenie osobitných dotazníkov šiestim bankám vo vlastníctve štátu, ktoré boli uvedené v podnete, ako aj ďalším finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery alebo vývozné úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(142)

Čínska vláda uviedla, že sa obrátila na uvedené finančné inštitúcie. Dotazník však vyplnili len štyri banky vo vlastníctve štátu, ktoré boli konkrétne uvedené navrhovateľom.

(143)

Čínska vláda podľa svojho tvrdenia nemala právomoc požadovať informácie od bánk vo vlastníctve štátu, ktoré nevyplnili dotazníky, keďže fungujú nezávisle od nej. Čínska vláda takisto zastávala názor, že požiadavka Komisie pre ňu predstavuje neprimeranú záťaž a že nemala dostatočné usmernenie, pokiaľ ide o spôsob odoslania požadovaných informácií a spôsob prípravy verzií vyplnených dotazníkov, ktoré nemajú dôverný charakter.

(144)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé, informácie vyžiadané od subjektov vo vlastníctve štátu sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o aktívach podnikov vo vlastníctve štátu (14) agentúry pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ktoré sú zriadené Komisiou Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi, ako aj miestne ľudové samosprávy vykonávajú povinnosti a úlohy kapitálového prispievateľa podniku s majetkovou účasťou štátu v mene vlády. Takéto agentúry sú teda oprávnené prijímať výnosy z aktív, zúčastňovať sa na prijímaní zásadných rozhodnutí a vyberať zamestnancov na manažérske pozície v podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Okrem toho podľa článku 17 uvedeného zákona o aktívach vo vlastníctve štátu musia podniky s majetkovou účasťou štátu akceptovať správu a dohľad zo strany samospráv a príslušných vládnych oddelení a agentúr, ako aj akceptovať verejný dohľad a zodpovedať sa poskytovateľom kapitálu.

(145)

Čínska vláda okrem toho má potrebné právomoci, pokiaľ ide o súčinnosť finančných inštitúcií, a to aj v prípade, ak nie sú vo vlastníctve štátu, keďže patria do právomoci čínskeho bankového regulačného orgánu. Podľa článkov 33 a 36 zákona o bankovom dohľade (15) má napríklad CBRC právomoc vyžadovať od všetkých finančných inštitúcií zriadených v ČĽR, aby predložili informácie, ako sú finančné výkazy, štatistické správy a informácie týkajúce sa obchodných operácií a riadenia. CBRC môže takisto nariadiť finančným inštitúciám, aby zverejnili informácie verejnosti. V tejto súvislosti Komisia nepochopila, prečo čínska vláda nemohla požiadať tieto finančné inštitúcie o vyplnenie osobitného dotazníka, ktorý pripravila Komisia na účely tohto prešetrovania. Od čínskej vlády sa nepožadovalo, aby zhromažďovala, kontrolovala a vytvárala požadované informácie. Komisia len požiadala čínsku vládu o pomoc pri získaní potrebných informácií od finančných inštitúcií.

(146)

Okrem toho, hoci spolupracujúce banky vo vlastníctve štátu poskytli všeobecné vysvetlenia o fungovaní schvaľovania úverov a systémov riadenia rizík, žiadna z nich neposkytla konkrétne informácie o úveroch poskytnutých vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky s odôvodnením, že sú viazané zákonnými a regulatórnymi požiadavkami a zmluvnými ustanoveniami, pokiaľ ide o dôvernosť informácií týkajúcich sa vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(147)

Komisia sa preto nedomnieva, že jej požiadavka predstavovala pre čínsku vládu neprimeranú záťaž. Od začiatku Komisia obmedzila svoje prešetrovanie iba na tie finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Komisia takisto dospela k záveru, že dotazník obsahoval dostatočné usmernenie, pokiaľ ide o spôsob predloženia požadovaných informácií a spôsob prípravy verzií odpovedí, ktoré nemajú dôverný charakter. Čínska vláda takisto neuviedla, ktoré konkrétne pokyny v dotazníku boli údajne nejasné. V záujme objasnenia sa uvádza, že Komisia požadovala od čínskej vlády len pomoc pri získaní potrebných informácií od finančných inštitúcií. Tieto inštitúcie však napriek tomu nespolupracovali. Komisia preto dospela k záveru, že žiadosti adresované čínskej vláde boli primerané a bolo poskytnuté dostatočné usmernenie.

(148)

Komisia okrem toho požiadala spolupracujúce banky, aby sa obrátili na vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v súvislosti s povolením prístupu k informáciám o jednotlivých spoločnostiach, ktoré majú k dispozícii banky. Napriek výslovnej žiadosti Komisie to však čínska vláda ani žiadna zo spolupracujúcich bánk nevykonala.

(149)

Komisia takisto požiadala vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, aby poskytli prístup k informáciám o jednotlivých spoločnostiach, ktoré majú k dispozícii všetky banky, vo vlastníctve štátu aj súkromné, od ktorých príslušné spoločnosti dostali úvery. Hoci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky súhlasili s poskytnutím prístupu k bankovým údajom, ktoré sa ich týkali, banky odmietli požadované podrobné informácie poskytnúť s tvrdením, že takéto informácie sú dôverné a nemožno ich zverejniť.

(150)

Komisia získala informácie o štruktúre spoločností a vlastníctve len od štyroch bánk vo vlastníctve štátu, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 52, nezískala však vyššie uvedené informácie týkajúce sa úverov poskytnutých vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Komisia nezískala ani informácie od žiadnej z ostatných finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Jedna z týchto bánk, banka EXIM, odmietla poskytnúť svoje stanovy s tvrdením, že ide o dôverné informácie, preto poskytla len čiastočné informácie o správe a riadení spoločnosti.

(151)

Podobne neboli Komisii poskytnuté konkrétne informácie o posúdeniach rizika, o vnútornom postupe pri schvaľovaní úverov a o posúdení úverovej bonity pri úveroch poskytnutých vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 146 až 150. Tieto informácie však boli potrebné, aby bolo možné určiť, či sa úvery poskytovali vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky za preferenčné sadzby. Keďže takéto dokumenty sú zvyčajne interné materiály príslušných bánk, nemožno ich získať prostredníctvom dotazníkov, ktoré vyplnili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(152)

Vzhľadom na to, že Komisia nemala žiadne informácie týkajúce sa väčšiny bánk vo vlastníctve štátu, ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ani žiadne informácie týkajúce sa jednotlivých spoločností o úveroch poskytovaných spolupracujúcimi bankami, bola toho názoru, že jej neboli poskytnuté zásadné informácie týkajúce sa tohto aspektu prešetrovania.

(153)

Vzhľadom na mieru nespolupráce preto Komisia informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných faktov podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia, a poskytla čínskej vláde lehotu na vyjadrenie.

(154)

V súvislosti s uplatňovaním článku 28 ods. 1 základného nariadenia nepredložila čínska vláda žiadne pripomienky.

(155)

Komisia preto pri preskúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytovaného prostredníctvom preferenčných úverov musela čiastočne vychádzať z dostupných faktov.

(156)

Komisia požiadala čínsku vládu o postúpenie osobitného dotazníka spoločnosti Sinosure. Spoločnosť Sinosure poslala späť vyplnený dotazník.

(157)

Osobitný dotazník týkajúci sa poistenia vývozných úverov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky však vyplnila len čiastočne. Spoločnosť Sinosure navyše neposkytla požadovanú doplňujúcu dokumentáciu týkajúcu sa správy a riadenia spoločnosti, ako je výročná správa alebo stanovy spoločnosti, pričom argumentovala, že ide o dôverné informácie.

(158)

Spoločnosť takisto neposkytla žiadne konkrétne informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu elektrických bicyklov, o úrovni svojho poistného, ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov.

(159)

Vzhľadom na chýbajúce informácie Komisia usúdila, že nedostala zásadné informácie týkajúce sa tohto aspektu prešetrovania.

(160)

Ako sa uvádza v odôvodnení 144, Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od subjektov vo vlastníctve štátu sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Uvedené platí aj v prípade spoločnosti Sinosure, ktorá je subjektom v úplnom vlastníctve štátu. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom poistenia vývozných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných faktov podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia, a poskytla čínskej vláde lehotu na vyjadrenie.

(161)

V súvislosti s uplatňovaním článku 28 ods. 1 základného nariadenia nepredložila čínska vláda žiadne pripomienky.

(162)

Komisia sa tak v prípade zistení týkajúcich sa poistenia vývozných úverov musela čiastočne opierať o dostupné fakty.

(163)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby zaslala dotazník poskytnutý Komisiou domácim dodávateľom častí a súčastí (konkrétne motorov, batérií a riadiacich jednotiek) vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na tento účel Komisia požiadala aj všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, aby čínskej vláde poskytli zoznam svojich domácich dodávateľov.

(164)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky oznámili čínskej vláde zoznam svojich domácich dodávateľov, čínska vláda však odmietla zaslať dotazník týmto dodávateľom. Čínska vláda tvrdila, že by ich to nenáležite zaťažilo. Takisto tvrdila, že jej intervencia by nepriniesla žiaden výsledok, pretože tieto spoločnosti konajú nezávisle od čínskej vlády.

(165)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé Komisia zastávala názor, že rozoslanie už pripraveného dotazníka už pripravenému zoznamu kontaktov nepredstavuje významnú záťaž, najmä vzhľadom na navrhnutú možnosť použitia elektronickej pošty. Po druhé Komisia zastávala názor, že orgány by boli mali významný vplyv a možnosť presvedčiť spoločnosti, ktoré nie sú priamo prešetrované, aby spolupracovali s cieľom stanoviť situáciu na trhu v Číne. Podľa názoru Komisie by bolo omnoho účinnejšie, keby čínska vláda odoslala týmto spoločnostiam žiadosť o spoluprácu pri prešetrovaní, než keby tie isté spoločnosti dostali list s takouto žiadosťou od Komisie. Komisia v každom prípade zastávala názor, že informácie, ktoré môžu poskytnúť dodávatelia v odvetví elektrických bicyklov, sú významné pri určovaní toho, či odvetvie elektrických bicyklov získavalo vstupy za nižšiu ako primeranú odplatu. Komisia preto dospela k záveru, že v tejto súvislosti je potrebné získať príslušné informácie a že čínska vláda je v najlepšej pozícii na to, aby ich získala alebo aby prinajmenšom uľahčila tento postup na základe žiadosti Komisie. Bolo by aj v záujme čínskeho odvetvia elektrických bicyklov, aby sa vyvrátili tvrdenia vyjadrené v podnete, podľa ktorých hospodárske subjekty prijímajú vstupy za nižšiu ako primeranú odplatu. Tvrdenia čínskej vlády v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(166)

Čínska vláda ďalej odmietla poskytnúť úplný zoznam domácich dodávateľov vstupných materiálov a ich vlastnícku štruktúru s odôvodnením, že ide o dôverné informácie. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že v základnom nariadení sa uvádzajú spôsoby na ochranu dôverných informácií. Čínska vláda okrem toho neuviedla, ktorí zo známych dodávateľov predstavovali subjekty vo vlastníctve štátu a ktorí boli v súkromnom vlastníctve. Čínska vláda podľa svojho vysvetlenia nemala právomoc požadovať takéto informácie od spoločností, ktoré nevyplnili dotazník, keďže fungujú nezávisle od nej. Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od subjektov vo vlastníctve štátu sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Aj pri žiadosti o obchodnú licenciu alebo jej obnovenie musia spoločnosti uviesť Správe priemyslu a obchodu informácie o svojich akcionároch. V tomto kontexte by tak informácie o akcionároch boli dostupné čínskej vláde. Čínska vláda neposkytla ani informácie o cenotvorbe.

(167)

Len jeden výrobca elektrických motorov a dodávateľ batérií, spoločnosť Bafang, ktorý poskytoval vstupy vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, sa prihlásil a požiadal o zaslanie osobitného dotazníka určeného dodávateľom. Tento dodávateľ zaslal späť vyplnený dotazník. Žiaden iný dodávateľ vstupných materiálov sa neprihlásil.

(168)

Celkovo Komisia dospela k záveru, že jej chýbajú dôležité informácie týkajúce sa troch aspektov: po prvé, informácie o vlastníctve a štruktúre správy a riadenia dodávateľov vstupných materiálov. Bez týchto informácií Komisia nemôže stanoviť, či sú títo výrobcovia verejnými orgánmi. Po druhé, informácie o jednotlivých spoločnostiach od dodávateľov vstupných materiálov, ako napríklad informácie o stanovovaní cien vstupných materiálov poskytovaných vývozcom zaradeným do vzorky. Po tretie, informácie týkajúce sa štruktúry trhu. Tieto informácie, ktoré mali poskytnúť domáci dodávatelia vstupov, sú však potrebné na stanovenie toho, či boli vstupy poskytnuté vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky za nižšiu ako primeranú odplatu. Okrem toho takéto informácie môžu poskytnúť iba sami dodávatelia vstupov, nemôžu ich teda poskytnúť prostredníctvom vyplnených dotazníkov vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Informácie týkajúce sa štruktúry trhu sú takisto významné a čínska vláda mala najlepšie predpoklady na to, aby tieto informácie poskytla alebo prinajmenšom pomohla Komisii získať ich od dodávateľov vstupných materiálov.

(169)

Komisia preto usúdila, že nedostala zásadné informácie týkajúce sa tohto aspektu prešetrovania.

(170)

Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom poskytovania vstupov za nižšiu ako primeranú odplatu možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných faktov podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia, a poskytla čínskej vláde lehotu na vyjadrenie. Čínska vláda nepredložila žiadne pripomienky.

(171)

Skupina Giant uviedla, že Komisia uplatnila nesprávny výklad článku 28 základného nariadenia. Tvrdila, že článok 28 sa týka nespolupráce zainteresovaných strán a že poskytovatelia motorov a batérií nie sú zainteresovanými stranami. Skupina takisto tvrdila, že voči nej neexistujú obvinenia z nespolupráce a že poskytla všetky informácie o svojich nákupoch motorov a batérií. Ďalej skupina vyhlásila, že Komisia sa pri výkone úloh prešetrujúceho orgánu nemala spoliehať na čínsku vládu, ale mala dodávateľov kontaktovať priamo, t. j. mala sama rozoslať dotazníky dodávateľom vstupného materiálu.

(172)

V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že neexistujú pochybnosti o tom, že skupina Giant plne spolupracovala pri prešetrovaní a že poskytla všetky požadované informácie. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 163 a 167 a súhrnne v odôvodnení 168, treba pripomenúť, že čínska vláda nespolupracovala v plnej miere, v dôsledku čoho Komisii chýbali dôležité informácie o viacerých aspektoch tejto časti prešetrovania, konkrétne informácie o vlastníctve a štruktúre správy a riadenia dodávateľov vstupných materiálov, ako aj informácie o štruktúre a správaní trhu, keďže čínska vláda neposkytla Komisii primerane vyplnený dotazník, ako ani informácie o jednotlivých spoločnostiach od dodávateľov vstupných materiálov, pretože čínska vláda príslušný dotazník nepostúpila dodávateľom vstupných materiálov uvedeným v zozname kontaktov. Čo sa týka rozosielania dotazníka, odkazuje sa na odôvodnenia 164 a 165, v ktorých sa už táto problematika rozoberala. Keďže niet pochýb o tom, že čínsku vládu možno v tomto konaní považovať za zainteresovanú stranu, Komisia dospela k názoru, že neuplatnila nesprávny výklad článku 28 základného nariadenia, keď usúdila, že čínska vláda spolupracovala čiastočne, a keď použila dostupné fakty v tých záležitostiach, pri ktorých Komisii v dôsledku čiastočnej spolupráce čínskej vlády chýbali dôležité informácie, ktoré jej mala priamo poskytnúť čínska vláda a dodávatelia vstupného materiálu po prijatí príslušného dotazníka od čínskej vlády. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(173)

Komisia sa preto v prípade zistení týkajúcich sa poskytovania elektrických motorov a batérií za nižšiu ako primeranú odplatu musela opierať aj o dostupné fakty podľa článku 28 ods. 1.

(174)

Na základe informácií uvedených v podnete, v oznámení o začatí prešetrovania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie sa prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od čínskej vlády:

(175)

Z informácií, ktoré poskytli piati vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, vyplýva, že úvery, úverové linky alebo bankové akcepty im poskytlo 18 finančných inštitúcií so sídlom v ČĽR. Z týchto 18 finančných inštitúcií bolo 11 bánk vo vlastníctve štátu (16). Zvyšných 7 finančných inštitúcií bolo v súkromnom vlastníctve alebo ich vlastníctvo nebolo možné určiť v dôsledku nespolupráce opísanej v odôvodneniach 141 až 155. Len štyri banky vo vlastníctve štátu vyplnili osobitný dotazník určený pre banky (alebo iné finančné inštitúcie) napriek žiadosti adresovanej čínskej vláde, aby sa obrátila na všetky relevantné finančné inštitúcie, ktoré poskytovali úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, a poskytla im príslušné dotazníky.

(176)

Komisia zisťovala, či banky vo vlastníctve štátu pôsobili ako verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. V tomto zmysle sa na stanovenie toho, že podnik vo vlastníctve štátu je verejným orgánom, uplatňuje táto skúška (17): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda uplatňuje významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji iba existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne náznaky vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že dotknutý subjekt vykonáva vládnu právomoc.“ V súčasnom prípade je záver, že bankám vo vlastníctve štátu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, založený na formálnych indíciách vládnej kontroly a dôkazoch preukazujúcich, že bola vykonávaná významným spôsobom.

(177)

Komisia sa usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne indície vládnej kontroly v bankách vo vlastníctve štátu. Analyzovala aj to, či sa kontrola vykonávala významným spôsobom. Na tento účel Komisia musela čiastočne vychádzať z dostupných faktov z toho dôvodu, že čínska vláda a banky vo vlastníctve štátu odmietli poskytnúť dôkazy o rozhodovacom procese, ktorý viedol k poskytovaniu preferenčných úverov.

(178)

Pri vykonávaní tejto analýzy Komisia najprv preskúmala informácie troch bánk vo vlastníctve štátu, ktoré vyplnili osobitný dotazník a boli ochotné sa stretnúť so zamestnancami Komisie.

(179)

Vyplnený dotazník poskytli tieto štyri banky vo vlastníctve štátu: EXIM, ABC, ICBC a BOC. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 150, banka EXIM však neposkytla svoje úplné stanovy s tvrdením, že ide o dôverné informácie. Komisia takisto nedokázala overiť poskytnuté informácie, keďže všetky tieto banky súhlasili so stretnutím so zamestnancami Komisie v priestoroch čínskej vlády, neumožnili však overovanie na mieste v priestoroch týchto bánk.

(180)

Na základe informácií získaných z vyplneného dotazníka a počas overovania na mieste v priestoroch čínskej vlády Komisia zistila, že čínska vláda priamo či nepriamo vlastní viac ako 50 % akcií každej z týchto finančných inštitúcií.

(181)

Pokiaľ ide o formálne indície vládnej kontroly v štyroch spolupracujúcich bankách vo vlastníctve štátu, Komisia ich všetky označila za „kľúčové finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu“. V oznámení o dočasných predpisoch o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu sa uvádza, že: „kľúčovými finančnými inštitúciami vo vlastníctve štátu uvedenými v týchto predpisoch sa označujú politické banky, obchodné banky, spoločnosti na správu finančných aktív, spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, poisťovacie spoločnosti vo vlastníctve štátu a podobne (ďalej uvádzané ako finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu), do ktorých Štátna rada vysiela dozornú radu“.

(182)

Dozorná rada kľúčových finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu sa vymenúva v zmysle Dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu. Na základe článkov 3 a 5 uvedených dočasných predpisov Komisia zistila, že členov dozornej rady vysiela Štátna rada, ktorej sa zodpovedajú, čo poukazuje na inštitucionálnu kontrolu štátu nad ekonomickou činnosťou spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu. Okrem týchto všeobecne platných indícií Komisia zistila vo vzťahu k trom bankám vo vlastníctve štátu toto:

(183)

Banka EXIM bola založená a vykonáva činnosť v súlade s Oznámením a založení banky Export-Import Bank of China, ktoré vydala Štátna rada, ako aj v súlade so stanovami banky EXIM. Podľa stanov banky (18) štát priamo vymenúva manažment banky EXIM. Dozornú radu vymenúva Štátna rada v zmysle dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových finančných inštitúciách vo vlastníctve štátu (dekrét Štátnej rady č. 282) a ďalších zákonov a nariadení a zodpovedá sa Štátnej rade.

(184)

V stanovách banky je ďalej uvedené, že Výbor strany banky EXIM zohráva vedúcu a politicky ústrednú úlohu v zabezpečovaní toho, že banka EXIM vykonáva politiky a významné zapojenie strany a štátu. Vedenie strany je zapojené do všetkých aspektov správy a riadenia spoločnosti.

(185)

V stanovách sa ďalej uvádza, že banka EXIM sa venuje podpore rozvoja zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce, cezhraničných investícií, iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, spolupráce v rámci medzinárodnej kapacity a výroby zariadení. Jej rozsah podnikateľskej činnosti zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery v schválenej podobe a v súlade so štátnou politikou zahraničného obchodu a s politikou otvárania sa navonok (politika „going out“), napríklad vývozné úvery, dovozné úvery, úvery na inžinierske zákazky zadané v zahraničí, zahraničné investičné úvery, úvery čínskej vlády na zahraničnú pomoc a úvery pre vývozných nákupcov.

(186)

Ako sa uvádza v článku 137 stanov banky ABC, čínska vláda má vo svojom postavení hlavného akcionára majúceho v držbe 79,62 % akcií právomoc vymenúvať všetkých členov predstavenstva. To isté podľa článku 204 stanov banky platí aj pre dozornú radu.

(187)

Podľa stanov banky ABC predstavenstvo navyše určuje stratégiu banky, rozhoduje o jej rozpočte, prijíma investičné rozhodnutia, vymenúva prezidenta a tajomníka predstavenstva banky a zriaďuje a monitoruje jej systém riadenia rizík. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje inštitucionálnu kontrolu štátu nad každodennou činnosťou banky ABC.

(188)

Komisia ďalej zistila, že finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu vrátane ABC, ICBC a BOC v roku 2017 zmenili svoje stanovy s cieľom posilniť úlohu Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“) na najvyššej rozhodovacej úrovni bánk.

(189)

V novom znení stanov je uvedené, že:

(190)

Ako sa uvádza v článku 125 stanov banky, čínska vláda má vo svojom postavení hlavného akcionára majúceho v držbe 64,63 % akcií právomoc vymenúvať výkonných aj nevýkonných riaditeľov banky, ktorí tvoria jej predstavenstvo.

(191)

Podľa stanov banky BOC predstavenstvo navyše rozhoduje okrem iného o strategických zásadách finančnej inštitúcie, podnikateľských plánoch a veľkých investičných plánoch a vymenúva alebo odvoláva vrcholových manažérov, ako sú prezident a tajomník predstavenstva, viceprezident a ďalší zamestnanci vrcholového manažmentu. Predstavenstvo okrem toho rozhoduje o vykonávaní uznesení na valnom zhromaždení akcionárov a schvaľuje politiky týkajúce sa správy a riadenia spoločnosti. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje inštitucionálnu kontrolu štátu nad každodennou činnosťou banky BOC.

(192)

Okrem toho sa nové ustanovenia týkajúce sa úlohy KSČ uvedené v odôvodnení 189 rovnako vzťahujú na banku BOC:

(193)

Ako sa uvádza v článku 115 stanov banky, čínska vláda má vo svojom postavení hlavného akcionára majúceho v držbe 69,31 % akcií právomoc vymenúvať výkonných aj nevýkonných riaditeľov banky, ktorí tvoria jej predstavenstvo.

(194)

Podľa stanov banky ICBC predstavenstvo navyše rozhoduje okrem iného o podnikateľskom pláne, návrhu investícií a rozvojových stratégiách banky a vymenúva a odvoláva vedúcich pracovníkov, ako je prezident a tajomník predstavenstva, viceprezident a ďalší zamestnanci vrcholového manažmentu. Predstavenstvo okrem toho rozhoduje o vykonávaní uznesení na valnom zhromaždení akcionárov a tvorí základné systémy riadenia. Tento neúplný zoznam povinností ilustruje inštitucionálnu kontrolu štátu nad každodennou činnosťou banky ICBC.

(195)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním štyroch spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu, pokiaľ ide o ich postupy poskytovania úverov a posúdenie rizika v prípadoch, keď poskytovali úvery odvetviu elektrických bicyklov. V tejto súvislosti boli zohľadnené tieto regulačné dokumenty:

(196)

Po preskúmaní týchto regulačných dokumentov Komisia zistila, že finančné inštitúcie v ČĽR pôsobia vo všeobecnom právnom prostredí, v ktorom majú nariadené zosúladiť pri prijímaní finančných rozhodnutí svoje činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády, a to z dôvodov uvedených ďalej.

(197)

Pokiaľ ide o banku EXIM, jej verejný politický mandát sa stanovuje v oznámení o založení banky Import Export Bank of China, ako aj v jej stanovách.

(198)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Hoci sa v článku 4 zákona o bankách stanovuje, že „komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky preberajú samostatne občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby“, z prešetrovania vyplynulo, že článok 4 zákona o bankách sa uplatňuje s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu.

(199)

Okrem toho sa v článku 15 Všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach“.

(200)

Na základe verejne dostupných informácií sa ďalej potvrdilo, že uvedené ustanovenia sa uplatňujú v praxi. Napríklad vo výročnej správe ICBC za rok 2016 sa okrem iného uvádza, že „Banka aktívne vykonávala národné politiky, okrem toho podporovala štrukturálnu reformu na strane dopytu, […] Banka pokračovala v poskytovaní podpory kľúčovým programom a významným stavebným projektom vlády a proaktívne zabezpečovala súlad s národnými stratégiami rozvoja ‚štyroch regiónov‘ (západného, severovýchodného, východného a centrálneho) a ‚troch podporných pásiem‘ (iniciatíva ‚Jedno pásmo, jedna cesta‘, koordinovaný rozvoj regiónu Peking-Tchien-ťin-Hebei a rozvoj hospodárskej zóny rieky Jang-c'-ťiang)“ (19).

(201)

Komisia takisto zistila, že Čínska komisia pre bankovú reguláciu (CBRC) má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií zriadených v ČĽR (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve), ako napríklad (20):

(202)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu v prípadoch, keď tieto banky poskytovali úvery odvetviu elektrických bicyklov.

(203)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov. Počas prešetrovania spolupracujúce banky vo vlastníctve štátu tvrdili, že v praxi pri udeľovaní dotknutých úverov využívali vhodné politiky a modely posudzovania úverového rizika.

(204)

Neboli však poskytnuté žiadne konkrétne príklady týkajúce sa vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Ako sa vysvetľuje aj v odôvodneniach 144 až 155, štyri spolupracujúce banky vo vlastníctve štátu odmietli poskytnúť informácie vrátane konkrétnych posúdení úverového rizika týkajúcich sa vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe regulačných a zmluvných dôvodov, hoci im Komisia predložila písomný súhlas vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, v ktorom sa vzdali svojich práv na zachovanie dôvernosti.

(205)

Keďže Komisia nemala konkrétne dôkazy o posúdení úverovej bonity zo strany bánk, preskúmala celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 195 až 202, v spojení s konaním štyroch spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu, pokiaľ ide o úvery poskytnuté vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Toto konanie bolo v zjavnom rozpore s ich oficiálnym postojom vyjadreným počas overovania na mieste v priestoroch čínskej vlády, keďže v praxi nepredložili žiadne dôkazy o tom, že konali na základe dôsledného posudzovania rizika na základe situácie na trhu.

(206)

Overovaniami na mieste sa odhalilo, že s výnimkou jedného vyvážajúceho výrobcu, ktorý nemal počas obdobia prešetrovania žiadne nesplatené bankové úvery, boli úvery poskytnuté všetkým štyrom zostávajúcim skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky za úrokové sadzby blížiace sa referenčným úrokovým sadzbám Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“) alebo medzibankovým referenčným úrokovým sadzbám, a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika. Úvery boli teda poskytnuté pod úrovňou trhovej sadzby, ak ich porovnáme so sadzbou zodpovedajúcou rizikovému profilu štyroch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Jednému vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky sa okrem toho poskytli nové úvery s podobnými podmienkami ako pri splatných úveroch, a to v rovnaký deň, v aký boli splatené predchádzajúce úvery. Toto opatrenie tak de facto fungovalo ako systém revolvingových úverov. Traja z piatich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky okrem toto využívali výhody bankových akceptov za štandardný poplatok 0,05 % bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu v oblasti úverového rizika.

(207)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu, pokiaľ ide o ich úverové politiky a posudzovanie rizika v súvislosti s odvetvím elektrických bicyklov.

(208)

Komisia zistila, že štyri spolupracujúce finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu uplatňujú pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím elektrických bicyklov stanovený právny rámec, čím uvedené inštitúcie konajú ako verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(209)

Ako sa uvádza v oddiele 3.3, žiadna z ďalších bánk vo vlastníctve štátu, ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, nevyplnila osobitný dotazník. Z toho dôvodu a v súlade so závermi uvedenými v odôvodneniach 141 až 155 sa Komisia rozhodla na určenie toho, či je možné uvedené banky vo vlastníctve štátu považovať za verejné orgány, využiť dostupné fakty.

(210)

V antisubvenčnom prešetrovaní v súvislosti s dovozom určitých plochých výrobkov valcovaných za tepla a vyrobených zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (21) Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto banky, ktoré poskytli úvery, úverové linky alebo bankové akcepty piatim skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v príslušnom prešetrovaní: China Merchants Bank, Shangai Pudong Development Bank, Bank of Ningbo, Everbright bank, Bank of Communications, China Construction Bank, Bohai Bank a Citic Bank. Keďže neboli poskytnuté žiadne informácie naznačujúce opak, Komisia vychádzala z rovnakého záveru pri súčasnom prešetrovaní.

(211)

Komisia ďalej vyvodila informácie o vlastníctve a kontrole zo strany čínskej vlády na základe formálnych indícií z rovnakých dôvodov, aké sa uvádzajú vyššie v oddiele 3.5.1.1, keďže nemala k dispozícii informácie od dotknutých finančných inštitúcií, ktoré by preukazovali opak. Keďže nie sú dostupné dôkazy preukazujúce opak, konkrétne pri riadiacich pracovníkoch a dozorných orgánoch v nespolupracujúcich bankách vo vlastníctve štátu sa predpokladá, že ich vymenúva čínska vláda, ktorej sa títo riadiaci pracovníci a dozorné orgány aj zodpovedajú, a to rovnakým spôsobom ako v prípade spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu.

(212)

Pokiaľ ide o vykonávanie významnej kontroly a vzhľadom na to, že nie sú dostupné iné informácie, Komisia dospela k záveru, že zistenia týkajúce sa štyroch spolupracujúcich finančných inštitúcií sa vzťahujú aj na nespolupracujúce finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu. Normatívny rámec analyzovaný v oddiele 3.5.1.1 sa na ne vzťahuje rovnako. Keďže nie sú dostupné žiadne náznaky svedčiace o opaku, na základe dostupných faktov platí, že konkrétne dôkazy o posúdeniach úverovej bonity chýbajú rovnako ako v prípade štyroch spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu.

(213)

Komisia navyše zistila, že väčšina úverových zmlúv uzatvorených s vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky mala vo všetkých prípadoch podobné podmienky a že aj úverové sadzby, ktoré boli dohodnuté, boli podobné alebo sa čiastočne prekrývali so sadzbami, ktoré poskytli štyri spolupracujúce banky vo vlastníctve štátu.

(214)

Komisia preto usúdila, že vzhľadom na uvedené podobnosti úverových podmienok a sadzieb a reprezentatívnosť troch finančných inštitúcií, ktoré boli overené, zistenia týkajúce sa spolupracujúcich bánk vo vlastníctve štátu tvoria dostupné fakty podľa článku 28 základného nariadenia na posúdenie ostatných bánk vo vlastníctve štátu.

(215)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že všetky ostatné banky vo vlastníctve štátu, ktoré poskytli úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia.

(216)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že všetky čínske štátom vlastnené finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery skupinám spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia.

(217)

Aj keby sa štátom vlastnené finančné inštitúcie nepovažovali za verejné orgány, mohli by sa považovať za orgány poverené a riadené čínskou vládou v záujme vykonávania úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, ako sa uvádza ďalej v odôvodneniach 218 až 222. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde, ako je vysvetlené v oddiele 3.5.1.

(218)

Na základe verejne dostupných informácií sa za inštitúcie v súkromnom vlastníctve považovali tieto finančné inštitúcie: Mizuho Bank (a Mizuho Corporate Bank), Bank of Tokyo Mitsubishi UF a Minsheng Bank. Vzhľadom na nespoluprácu a nedostatok verejne dostupných informácií nemohla Komisia zistiť, či ide o inštitúcie vo vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve, pri týchto finančných inštitúciách: Zhejiang Jinhua Chengtai Rural Commerce Bank, Zhejiang Yongkang Rural Commerce Bank a Pufa Bankwere. Na základe konzervatívneho prístupu Komisia tieto inštitúcie analyzovala rovnakým spôsobom ako finančné inštitúcie v súkromnom vlastníctve a ďalej sa budú označovať ako „finančné inštitúcie v súkromnom vlastníctve“. Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila tieto finančné inštitúcie v súkromnom vlastníctve alebo či im nariadila, aby udeľovali subvencie odvetviu elektrických bicyklov v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(219)

Podľa správy Odvolacieho orgánu organizácie WTO s názvom „USA – Prešetrovanie vyrovnávacieho cla na dynamické pamäte s priamym prístupom (DRAMS) z Kórey“ (22) k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „nariadiť“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom. V oboch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako splnomocnenca pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by sa dalo očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“ (23). Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (24) alebo keď intervencia vlády „môže ale nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“ (25). Naopak, poverenie a nariadenie znamená skôr „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (26).

(220)

Normatívny rámec týkajúci sa odvetvia elektrických bicyklov uvedený v odôvodneniach 195 až 202 sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane finančných inštitúcií v súkromnom vlastníctve. Na ilustráciu možno uviesť, že zákon o bankách a rozličné nariadenia CBRC sa týkajú všetkých bánk financovaných z čínskych prostriedkov a bánk financovaných zo zahraničných investícií pod správou CBRC.

(221)

V rámci prešetrovania sa navyše preukázalo, že väčšina úverových zmlúv vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mala podobné podmienky a že úverové sadzby poskytnuté súkromnými finančnými inštitúciami boli vo väčšine prípadov podobné a čiastočne sa prekrývali so sadzbami, ktoré poskytli finančné inštitúcie vo verejnom vlastníctve.

(222)

Keďže Komisia nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišujúce sa informácie, dospela k záveru, že pokiaľ ide o odvetvie elektrických bicyklov, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu elektrických bicyklov poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami.

(223)

Po poskytnutí informácií viaceré zainteresované strany spochybnili názor, že čínske súkromné banky sú „poverené“ čínskou vládou alebo že im niečo „nariaďuje“.

(224)

Po prvé, jedna zo strán tvrdila, že napriek článku 34 čínskeho zákona o bankách, na ktorý sa odkazuje v odôvodnení 198, tento zákon nezaväzuje banky k zosúladeniu ich činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády. Článok 34 je podľa vyjadrenia tejto strany všeobecné vyhlásenie bez praktických dôsledkov a štátne priemyselné politiky majú podľa nej len usmerňovaciu, a nie rozhodujúcu úlohu. Táto strana sa takisto odvolávala na článok 41 čínskeho zákona o bankách, aby ním podložila svoje tvrdenie, že čínska vláda nemôže súkromné banky prinútiť ku konkrétnym krokom. Ďalej táto strana odmietla považovať zistenie, že „úverové sadzby poskytnuté súkromnými finančnými inštitúciami boli vo väčšine prípadov podobné a čiastočne sa prekrývali so sadzbami, ktoré poskytli finančné inštitúcie vo verejnom vlastníctve“, ktoré sa uvádza v odôvodnení 221, za prijateľný indikátor poverenia alebo riadenia. Uvedená strana v skratke vyhlásila, že na základe dostupných dôkazov nie je možné dostatočne preukázať poverenie alebo nariadenie.

(225)

Po druhé, táto strana tvrdila, že schvaľovacia právomoc CBRC, pokiaľ ide o vymenúvanie riadiacich pracovníkov a správne úkony, vysvetlená v odôvodnení 200, nevedie k výslovnému ani afirmatívnemu konaniu vo forme delegovania alebo príkazu.

(226)

Po tretie, podľa tejto strany to, že súkromné subjekty konajú spôsobom, ktorý nie je z obchodného hľadiska opodstatnený, samo osebe ešte nie je dostatočným dôvodom na konštatovanie poverenia alebo nariadenia.

(227)

Po štvrté, viaceré zainteresované strany argumentovali, že Komisia nevykonala individuálne posúdenie jednotlivých finančných inštitúcií a že akékoľvek poverenie či nariadenie nemožno preukázať bez vykonania overenia v dotknutých finančných inštitúciách.

(228)

Napokon jedna strana tvrdila, že Komisia si zamenila pojmy „poverenie“ a „nariadenie“.

(229)

Čo sa týka prvého, druhého a tretieho tvrdenia, Komisia by chcela pripomenúť, že zo strany finančných inštitúcií ani čínskej vlády nedošlo k spolupráci a v dôsledku toho jej neboli poskytnuté žiadne dôkazy ani odlišné informácie, ktoré by boli v rozpore so závermi, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 175 až 222. V skutočnosti je potrebné čínsky zákon o bankách preskúmať z hľadiska všetkých dostupných dôkazov, čo naznačuje, že uvedené tvrdenia nemožno vnímať len ako pobádanie. Čo sa týka štvrtého tvrdenia, vzhľadom na nespoluprácu nebolo možné žiadnu z finančných inštitúcií posúdiť individuálne. Okrem toho sú verejne dostupné informácie od čínskych bánk v rozpore s tvrdením, že neexistujú dôkazy o poverení ani o nariadení a že čínska vláda nemôže súkromné banky prinútiť ku konkrétnym krokom. Súkromným bankám totiž čínska vláda nariaďuje, aby dosahovali ciele verejnej politiky, a to prostredníctvom podpory určitých odvetví poskytovaním preferenčných úverov. Keďže Komisia nemala k dispozícii informácie, ktoré by svedčili o opaku, ako sa uvádza v odôvodnení 221, vychádzala z toho, že súkromné banky uplatňovali podobné podmienky a úrokové sadzby ako verejné banky. Takáto prax nasvedčuje tomu, že súkromné banky sa riadili úverovou politikou vlády ukotvenou v zákone o bankách a v rôznych nariadeniach CBRC. A napokon tvrdenie, že Komisia si zamenila pojmy poverenia a nariadenia, nebolo opodstatnené ani podrobnejšie vysvetlené. Komisia však poznamenala, že kritériá „poverenia“ a „nariadenia“ sa navzájom nevylučujú, pretože v oboch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako zástupcu pri poskytovaní finančnej pomoci. Tieto tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(230)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 195 až 202, vo viacerých regulačných dokumentoch, ktoré sú osobitne zamerané na spoločnosti v odvetví elektrických bicyklov, sa finančným inštitúciám nariaďuje, aby odvetviu elektrických bicyklov poskytli úvery s preferenčnými sadzbami. Na základe týchto dokumentov sa preukázalo, že finančné inštitúcie poskytujú preferenčné úvery len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré sú v súlade s príslušnými politikami čínskej vlády.

(231)

Komisia preto dospela k záveru, že subvencie vo forme poskytovania preferenčných úverov nie sú všeobecne dostupné, ale sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že poskytovanie preferenčných úverov sa zakladá na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(232)

Po poskytnutí informácií viaceré zainteresované strany tvrdili, že poskytovanie preferenčných úverov sa netýka len odvetvia elektrických bicyklov a nemalo by sa považovať za napadnuteľné. Tvrdili, že Komisia mala preukázať špecifickosť na základe nesporných dôkazov. Jedna z uvedených strán tvrdila, že v 13. päťročnom pláne sa uvádza okrem odvetvia elektrických bicyklov široké spektrum odvetví a že sa nestanovujú ani nenariaďujú žiadne subvencie, ale iba podporuje rozvoj uvedených odvetví. Táto strana takisto tvrdila, že nemožno konštatovať, že banky sú nútené poskytovať úvery za preferenčné sadzby.

(233)

Komisia by rada pripomenula, že po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 220, normatívny rámec týkajúci sa odvetvia elektrických bicyklov sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR a okrem iného stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“. Po druhé, ako sa uvádza v odôvodneniach 96 až 139, v ustanoveniach 13. päťročného plánu, ako aj viacerých ďalších vládnych plánov sa stanovujú špecifické vládne politiky s cieľom podporovať odvetvie elektrických bicyklov. Okrem toho, vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu čínskej vlády a finančných inštitúcií, bola uvedená informácia jedinou dostupnou informáciou, na základe ktorej mohla Komisia dospieť k svojim záverom v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Navyše žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla dôkazy na podporu uvedených tvrdení. Napokon Komisia poznamenala, že 13. päťročný plán, ak sa posudzuje v správnom kontexte, nemožno považovať iba za pobádanie, a jeho ciele v oblasti verejnej podpory sa nevzťahujú na všetky odvetvia v Číne, ale len na konkrétne odvetvia. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(234)

Na účely výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie Komisia posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatí za preferenčný úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na voľnom trhu.

(235)

V tejto súvislosti si Komisia na čínskom trhu s elektrickými bicyklami všimla viaceré špecifiká. Ako sa vysvetľuje v oddieloch 3.5.1 až 3.5.3 vyššie, úvery poskytnuté čínskymi finančnými inštitúciami sú prejavom podstatných vládnych zásahov a neodrážajú miery, ktoré by sa normálne zistili na funkčnom trhu.

(236)

Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky sa z hľadiska svojho všeobecného finančného postavenia líšia. Počas obdobia prešetrovania každý z nich využíval iný typ úveru, pričom rozdiely sa týkali napr. splatnosti, kolaterálu, záruk a iných súvisiacich podmienok. Z týchto dvoch dôvodov mal každý vyvážajúci výrobca inú priemernú úrokovú sadzbu na základe vlastnej skupiny prijatých úverov.

(237)

Komisia jednotlivo posúdila finančnú situáciu každej skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradenej do vzorky, aby tieto špecifiká zohľadnila. V tejto súvislosti Komisia použila metodiku výpočtu preferenčných úverov stanovenú v antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR (27), ktorá je vysvetlená v odôvodneniach ďalej. Komisia takto vypočítala výhody z preferenčných úverových postupov jednotlivo pre každú skupinu vyvážajúcich výrobcov zaradenú do vzorky a pripísala túto výhodu dotknutému výrobku.

(238)

Už v antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR (28) Komisia zistila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam neboli spoľahlivé, a to na základe štúdie uverejnenej Medzinárodným menovým fondom (ďalej len „MMF“) (29), v ktorej sa preukázali nezrovnalosti medzi medzinárodnými a čínskymi úverovými ratingmi, čo sa potvrdilo na základe zistení v rámci tohto prešetrovania týkajúceho sa vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Podľa MMF má vskutku viac ako 90 % čínskych dlhopisov rating udelený miestnymi ratingovými agentúrami AA až AAA. Táto situácia je neporovnateľná s inými trhmi, ako je trh Únie alebo USA. Na trhu USA má takého vysoké ratingy len necelé 2 % spoločností. Čínske ratingové agentúry sú preto výrazne vychýlené k najvyššej hranici ratingovej stupnice. Majú veľmi široké ratingové stupnice a zvyčajne zaraďujú dlhopisy s výrazne odlišnými úverovými rizikami do jednej širokej kategórie ratingu (30).

(239)

Okrem toho zahraničné ratingové agentúry, ako je Standard & Poor's a Moody's pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom vydaným v zahraničí zvyčajne uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu firmy pre čínsku vládu a sily akejkoľvek implicitnej záruky (31). Ďalšia medzinárodná ratingová agentúra, Fitch, napríklad jasne uvádza, že v relevantných prípadoch takéto záruky tvoria základ jej úverového ratingu čínskych spoločností (32).

(240)

Počas prešetrovania Komisia zistila ďalšie informácie na doplnenie tejto analýzy. Po prvé, Komisia zistila, že štát môže vykonávať vplyv nad trhom s úverovými ratingmi, keďže ratingové agentúry sú prinajmenšom čiastočne vo vlastníctve štátu. Podľa dvoch štúdií uverejnených v roku 2016 tak bolo na čínskom trhu aktívnych 12 ratingových agentúr, z ktorých väčšina je vo vlastníctve štátu. Celkovo 60 % všetkých podnikových dlhopisov s ratingom dostalo rating od agentúry vo vlastníctve štátu (33).

(241)

Čínska vláda potvrdila, že počas obdobia prešetrovania bolo na čínskom trhu s dlhopismi aktívnych 12 ratingových agentúr, pričom pri 10 z nich išlo o domáce ratingové agentúry. Okrem toho existovali aj dve ratingové agentúry vo forme čínsko-zahraničného spoločného podniku.

(242)

Po druhé, na čínsky trh s úverovými ratingmi nie je voľný vstup. Je to v zásade zatvorený trh, keďže ratingové agentúry potrebujú pred začatím vykonávania činnosti schválenie od Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (ďalej len „CSRC“) alebo od PBOC (34). Počas obdobia prešetrovania zahraničné ratingové agentúry nemohli ako také vykonávať činnosť na čínskom domácom trhu, keďže trh s úverovými ratingmi bol v Katalógu odvetví na usmernenie zahraničných investícií, ktorý vydala čínska vláda, zahrnutý do „vyhradenej“ kategórie a zahraničné ratingové agentúry mali zakázané udeľovať domácim dlhopisom ratingy. PBOC v polovici roka 2017 oznámila, že zahraničné ratingové agentúry budú mať povolené vykonávať úverové ratingy na časti domáceho trhu s dlhopismi za určitých podmienok, ale počas obdobia prešetrovania to ešte neplatilo (35). Zahraničné agentúry však medzičasom založili spoločné podniky s niektorými domácimi ratingovými agentúrami, ktoré poskytujú úverové ratingy pre emisie domácich dlhopisov. Tieto ratingy sa však udeľujú v súlade s čínskymi ratingovými stupnicami, a preto nie sú porovnateľné s medzinárodnými ratingmi, ako už bolo vysvetlené.

(243)

Ďalej sa pri prešetrovaní zistilo, že ak vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vôbec získali úverové ratingy, získali ich len od svojich veriteľských bánk, a nie od ratingových agentúr.

(244)

Vzhľadom na situáciu opísanú vyššie v odôvodneniach 238 až 243 Komisia dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva.

(245)

Na účely súčasného prešetrovania tvorí skupinu Giant v Číne jeden vyvážajúci výrobca a tri spoločnosti poskytujúce vstupy. Navyše jedna prepojená spoločnosť v Číne vyrábala elektrické bicykle, dotknutý výrobok však nevyvážala na trh Únie. Ostatné spoločnosti skupiny sa v rámci tohto prešetrovania nebrali do úvahy, pretože sa nezaoberajú výrobou a predajom elektrických bicyklov. Sídlo skupiny sa nachádza na Taiwane a v rámci Číny neexistuje žiadna holdingová spoločnosť vykonávajúca kontrolu nad všetkými spoločnosťami, ktoré vykonávajú činnosť v ČĽR.

(246)

Skupina Giant sa podľa vlastných finančných výkazov prezentovala ako všeobecne zisková. Vyvážajúci výrobca skupiny Giant bol počas obdobia prešetrovania ziskový, v roku 2014 však zaznamenal straty. Aj dve ďalšie prešetrované spoločnosti skupiny zaznamenali počas obdobia prešetrovania straty. Ostatné finančné ukazovatele, ako napríklad pomer dlhov k aktívam alebo miera úrokového krytia, nenaznačovali žiadne významné štrukturálne problémy v súvislosti so schopnosťou tejto spoločnosti splácať dlhy. Skupina Giant mala úvery, ktoré jej poskytli čínske finančné inštitúcie a ktoré boli denominované v RMB, USD, EUR a JPY. Potrebné financie si takisto zabezpečila od troch bánk prostredníctvom bankových akceptov.

(247)

Úverové ratingy vyvážajúceho výrobcu skupiny Giant, ktoré boli predložené Komisii, nepochádzali od uznávaných ratingových agentúr, ale boli udelené čínskymi finančnými inštitúciami vo vlastníctve štátu. Počas obdobia prešetrovania boli tieto ratingy v rozsahu od AA+ do BBB+. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 238 až 243, ako aj vzhľadom na to, že neexistujú hodnotenia od ratingových agentúr, Komisia dospela k záveru, že tieto ratingy nie sú spoľahlivé.

(248)

Ako bolo uvedené v oddiele 3.5.1, čínske finančné inštitúcie poskytujúce úvery neposkytli žiadne posúdenia úverovej bonity. V záujme stanovenia výhody teda Komisia musela posúdiť to, či úrokové sadzby na úvery poskytnuté skupine Giant sú na trhovej úrovni.

(249)

Keďže pre skupinu Giant neexistujú spoľahlivé a jednotné úverové ratingy a vzhľadom na špecifickú situáciu z hľadiska ziskovosti opísanú v odôvodnení 246, Komisia dospela k záveru, že celková finančná situácia skupiny zodpovedá ratingu BB, čo je najvyšší rating, ktorý už nepatrí do kategórie „investičného stupňa“. „Investičný stupeň“ znamená, že ratingová agentúra dlhopisy emitované spoločnosťou hodnotí tak, že pri nich pravdepodobne budú splnené platobné povinnosti a banky do nich môžu investovať. Na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa teda použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(250)

Očakávané ážio pre dlhopisy emitované firmami s týmto ratingom (BB) sa následne uplatnilo na štandardnú úverovú sadzbu PBOC s cieľom určiť trhovú mieru.

(251)

Táto prirážka sa určila výpočtom relatívneho rozpätia medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom BB na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Takto vypočítané relatívne rozpätie sa potom pripočítalo k referenčným úrokovým sadzbám, týkajúcim sa rovnakej splatnosti úveru ako predmetný úver, zverejneným bankou PBOC v deň poskytnutia úveru (36). Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý spoločnosti.

(252)

V súvislosti s úvermi v zahraničných menách v ČĽR platí rovnaká situácia, pokiaľ ide o deformácie trhu a neexistenciu platných úverových ratingov, pretože tieto úvery poskytujú tie isté čínske finančné inštitúcie. Ako už teda bolo uvedené, na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(253)

Po poskytnutí informácií skupina Giant spochybnila použitie ratingu BB ako referenčnej hodnoty pre celkovú finančnú situáciu skupiny. Tvrdila, že Komisia pred poskytnutím informácií neoznámila požiadavku, že za prijateľné dôkazy bude považovať len úverové ratingy od nezávislých, špecializovaných ratingových agentúr ako Standard & Poor's, Moody's či Fitch, ani nikdy nepožadovala poskytnutie takýchto dôkazov. Skupina Giant takisto tvrdila, že zvolená referenčná hodnota odráža prevládajúce trhové podmienky v Číne, a argumentovala, že vhodnejším východiskom pre referenčnú hodnotu by bol Taiwan alebo Hongkong. Ďalej tvrdila, že Komisia dostatočne nevysvetlila, prečo napriek pozitívnym finančným ukazovateľom skupina Giant nespĺňa podmienky na úverový rating na úrovni investičného stupňa a poznamenala, že keďže ide o globálnu skupinu, ktorej materská spoločnosť je zapísaná na taiwanskej burze cenných papierov, informácie o jej úverovej bonite sú verejne dostupné.

(254)

Ako bolo uvedené v odôvodneniach 238 až 244, Komisia pri prešetrovaní dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva. Spoločnosť nedokázala poskytnúť ucelené a spoľahlivé úverové ratingy ani počas prešetrovania. Komisia pripomína, že vzhľadom na nespoluprácu finančných inštitúcií nemohla overiť spoľahlivosť postupov udeľovania úverových ratingov, ktoré tieto inštitúcie uplatňujú, a to ani voči predmetnému vyvážajúcemu výrobcovi. Komisia sa preto domnievala, že použitie referenčnej hodnoty BB, ako sa uvádza v odôvodneniach 245 až 252, je vhodné. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. V tejto súvislosti Komisia takisto pripomína, že dotazník zaslaný vyvážajúcim výrobcom skutočne obsahoval požiadavku poskytnúť úverové ratingy, a spoločnosti boli požiadané, aby poskytli úplné informácie v stanovenej lehote, ktorá sa v dotazníku takisto jasne uvádzala. Neboli však poskytnuté žiadne ďalšie informácie o úverovej bonite spoločnosti ako tie, ktoré Komisia už analyzovala. Tvrdenie, že Komisia nikdy nežiadala o poskytnutie týchto informácií, bolo preto tiež zamietnuté.

(255)

Tvrdenie, že Komisia mala zvoliť referenčnú hodnotu na základe podmienok v Taiwane alebo Hongkongu, podľa všetkého vychádza z predpokladu, že referenčná hodnota pre úrokové sadzby bola stanovená na základe podmienok v USA. Tento predpoklad nie je správny. Ako je podrobne vysvetlené v odôvodnení 251 vyššie, medzi indexmi amerických podnikových dlhopisov s ratingom AA a amerických podnikových dlhopisov s ratingom BB na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty sa vypočítalo relatívne rozpätie, nie úroková sadzba ako taká. Navyše, ako je ďalej vysvetlené v odôvodnení 293, toto relatívne rozpätie je neutrálne z hľadiska krajín. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(256)

Na účely súčasného prešetrovania tvoria skupinu Jinhua Vision dvaja vyvážajúci výrobcovia, z ktorých jeden ukončil činnosť počas obdobia prešetrovania, a jedna spoločnosť poskytujúca vstupy pre vyvážajúcich výrobcov. Ostatné spoločnosti skupiny sa v rámci tohto prešetrovania nebrali do úvahy, pretože sa nezaoberajú výrobou a predajom elektrických bicyklov. Sídlo skupiny sa nachádza v meste Ťin-chua v Číne.

(257)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v rámci skupiny Jinhua Vision uviedli odlišné postavenie z hľadiska ziskovosti. Spoločnosť Jinhua Vision Co., Ltd. bola počas obdobia prešetrovania vo všeobecnosti zisková, zatiaľ čo spoločnosť Yongkang Hulong Electric Vehicle Co., Ltd. vykázala za rok 2017 stratu a v roku 2018 ukončila činnosť. Ostatné finančné ukazovatele, ako napríklad pomer dlhov k aktívam, navyše nenaznačovali žiadne významné štrukturálne problémy v súvislosti so schopnosťou týchto spoločností splácať dlhy. Obaja vyvážajúci výrobcovia skupiny Jinhua Vision mali úvery, ktoré im poskytli čínske finančné inštitúcie a ktoré boli denominované v RMB.

(258)

Komisia poznamenala, že spoločnosti Jinhua Vision Co., Ltd. udelili úverové ratingy A obe finančné inštitúcie, ktoré jej poskytli úvery (z ktorých jedna je vo vlastníctve štátu). Spoločnosti Yongkang Hulong Electric Vehicle Co., Ltd. udelila úverové ratingy BBB+ jedna z finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu, ktoré poskytovali úvery spoločnosti Jinua Vision Co., Ltd., a úverový rating A jej udelila ďalšia finančná inštitúcia. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 238 až 243 a vzhľadom na špecifickú ziskovosť opísanú v odôvodnení 257 Komisia dospela k záveru, že tieto ratingy nie sú spoľahlivé.

(259)

Z toho dôvodu bolo podľa názoru Komisie na základe celkovej finančnej situácie skupiny odôvodnené použiť všeobecnú referenčnú hodnotu a udeliť dlhopisom najvyššiu úroveň „neinvestičného stupňa“, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 248 až 252. Na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa teda použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(260)

Po poskytnutí informácií skupina Jinhua Vision, ako aj CCCME, (CCCME vo všeobecnej rovine) spochybnili použitie ratingov BB ako referenčnej hodnoty pre finančnú situáciu spoločnosti. Skupina tvrdila, že určiť primeranú referenčnú hodnotu na základe podnikových dlhopisov s ratingom BB bez riadneho posúdenia finančnej situácie spoločnosti nie je opodstatnené.

(261)

Dotknutý vyvážajúci výrobca neposkytol ďalšie dôkazy, na základe ktorých by prichádzal do úvahy iný úverový rating. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté z rovnakých dôvodov ako tvrdenia opísané v odôvodneniach 254 a 255.

(262)

Na účely súčasného prešetrovania tvoria skupinu Yadea v Číne dvaja výrobcovia (t. j. Yadea Group Co., Ltd. a Tianjin Yadea Co., Ltd.), jeden vyvážajúci obchodník (t. j. Wuxi Yadea Export-Import Co., Ltd.) a dve spoločnosti poskytujúce vstupy jednému z výrobcov (t. j. Jiangsu Yadea Technology Development Co., Ltd a Wuxi Xingwei Vehicle Fittings Co., Ltd.). Ostatné spoločnosti skupiny sa v rámci tohto prešetrovania nebrali do úvahy, pretože sa nezaoberajú výrobou a predajom elektrických bicyklov. Sídlo skupiny sa nachádza v meste Wu-si v Číne.

(263)

Dvaja výrobcovia skupiny Yadea sa podľa vlastných finančných výkazov prezentovali ako všeobecne ziskoví. Z hľadiska prevádzkového zisku však spoločnosť Yadea Group Co., Ltd. vykázala v roku 2017 zápornú hodnotu ziskovosti. Jej celkový zisk bol len dôsledkom príjmu z dlhodobých kapitálových investícií v roku 2017.

(264)

Napriek príslušnej žiadosti skupina Yadea Group neposkytla informácie o svojom úverovom ratingu.

(265)

Zatiaľ čo ani jedna zo spoločností skupiny Yadea, ktoré vyrábajú dotknutý výrobok, nemala počas obdobia prešetrovania úvery, skupina si potrebné financie zabezpečila prostredníctvom bankových akceptov od štyroch bánk v súkromnom vlastníctve a bánk vo vlastníctve štátu.

(266)

Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 238 až 243 a vzhľadom na špecifickú ziskovosť opísanú v odôvodnení 263 bolo podľa názoru Komisie na základe celkovej finančnej situácie skupiny odôvodnené použiť všeobecnú referenčnú hodnotu a udeliť dlhopisom najvyššiu úroveň „neinvestičného stupňa“, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 248 až 252. Na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa teda použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(267)

Na účely súčasného prešetrovania tvorí skupinu Rununion jeden vyvážajúci výrobca, t. j. Suzhou Rununion Motivity Co., Ltd., a jedna spoločnosť, ktorá prenajíma pozemok tomuto vyvážajúcemu výrobcovi, t. j. Suzhou Kaihua Electric Appliance Plastic Factory. Ostatné spoločnosti skupiny sa v rámci tohto prešetrovania nebrali do úvahy, pretože sa nezaoberajú výrobou a predajom elektrických bicyklov. Všetky spoločnosti skupiny sa nachádzajú v Číne.

(268)

Zatiaľ čo vyvážajúci výrobca bol podľa všetkého v dobrej finančnej kondícii, keďže v roku 2016 a 2017 dosiahol zisk, situácia spoločnosti s ním prepojenej bola odlišná, t. j. v roku 2016 bola stratová. Akumulovaný deficit spoločnosti viac ako dvadsaťnásobne prevyšoval jej splatený kapitál.

(269)

Počas obdobia prešetrovania si vyvážajúci výrobca zabezpečil potrebné financie prostredníctvom bankových akceptov od dvoch bánk vo vlastníctve štátu. Tieto bankové akcepty predstavovali viac ako 25 % jeho celkovej súvahy. Prepojená spoločnosť Suzhou Kaihua Electric Appliance Plastic Factory, ktorá bola prenajímateľom pozemku, si zabezpečila potrebné financie prostredníctvom pôžičky od inej prepojenej spoločnosti.

(270)

Ostatné finančné ukazovatele, ako napríklad pomer dlhov k aktívam alebo miera úrokového krytia, navyše nenaznačovali žiadne významné štrukturálne problémy v súvislosti so schopnosťou týchto spoločností splácať dlhy.

(271)

Komisia si všimla, že spoločnosti Suzhou Rununion Motivity Co., Ltd udelila úverový rating BBB+ jedna z čínskych finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu, zatiaľ čo spoločnosť Suzhou Kaihua Electric Appliance Plastic Factory neuviedla žiaden úverový rating. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 238 až 243 a vzhľadom na špecifickú ziskovosť opísanú v odôvodneniach 268 až 270 Komisia dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý.

(272)

Z toho dôvodu bolo podľa názoru Komisie na základe celkovej finančnej situácie skupiny odôvodnené použiť všeobecnú referenčnú hodnotu a udeliť dlhopisom najvyššiu úroveň „neinvestičného stupňa“, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 236 až 240. Na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa teda použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(273)

Po poskytnutí informácií skupina Rununion spochybnila použitie ratingu BB ako referenčnej hodnoty pre finančnú situáciu skupiny. Skupina tvrdila, že určiť primeranú referenčnú hodnotu na základe podnikových dlhopisov s ratingom BB bez riadneho posúdenia finančnej situácie spoločnosti nie je opodstatnené.

(274)

Dotknutý vyvážajúci výrobca neposkytol ďalšie dôkazy, na základe ktorých by prichádzal do úvahy iný úverový rating. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté z rovnakých dôvodov ako tvrdenia opísané v odôvodneniach 254 a 255.

(275)

Na účely súčasného prešetrovania tvorí skupinu Bodo jeden vyvážajúci výrobca, t. j. Bodo Vehicle Group Co., Ltd. (ďalej len „Bodo“), a jedna spoločnosť (Tianjin Xinbao Vehicle Industry Co., Ltd, ďalej len „Xinbao“), ktorá bola pri viacerých úveroch v postavení ručiteľa. Ostatné spoločnosti skupiny sa v rámci tohto prešetrovania nebrali do úvahy, pretože sa nezaoberajú výrobou a predajom elektrických bicyklov. Všetky spoločnosti skupiny sa nachádzajú v Číne.

(276)

Počas posudzovaného obdobia sa obe spoločnosti zdali finančne životaschopné, spoločnosť Xinbao však v roku 2017 vytvorila stratu.

(277)

Počas obdobia prešetrovania si vyvážajúci výrobca zabezpečil potrebné financie prostredníctvom finančného lízingu od čínskej finančnej inštitúcie v súkromnom vlastníctve a prostredníctvom úverov a bankových akceptov od dvoch bánk vo vlastníctve štátu.

(278)

Za úvery, ktoré spoločnosti Bodo poskytla čínska banka vo vlastníctve štátu, ručila spoločnosť, ktorá mala nižší úverový rating ako samotná spoločnosť Bodo, a použitý kolaterál patril inej prepojenej spoločnosti, čo vzbudzuje pochybnosti o stabilite tohto ručenia.

(279)

Spoločnosti Bodo udelila úverový rating AA jedna z čínskych finančných inštitúcií vo vlastníctve štátu, zatiaľ čo úverový rating spoločnosti Xinbao sa počas obdobia prešetrovania zhoršil z úrovne A na BBB+. Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 238 až 243 a vzhľadom na špecifickú ziskovosť opísanú v odôvodneniach 276 až 278 Komisia dospela k záveru, že tento rating nie je spoľahlivý.

(280)

Vzhľadom na celkové skreslenie čínskych úverových ratingov opísané v odôvodneniach 238 až 243 a vzhľadom na špecifickú ziskovosť opísanú v odôvodneniach 276 až 278 bolo podľa názoru Komisie na základe celkovej finančnej situácie skupiny odôvodnené použiť všeobecnú referenčnú hodnotu a udeliť dlhopisom najvyššiu úroveň „neinvestičného stupňa“, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 217 až 221. Na určenie primeranej referenčnej hodnoty sa teda použili podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušnej mene emitované počas obdobia prešetrovania.

(281)

Po poskytnutí informácií skupina Bodo spochybnila použitie ratingu BB ako referenčnej hodnoty pre finančnú situáciu skupiny. Skupina tvrdila, že určiť primeranú referenčnú hodnotu na základe podnikových dlhopisov s ratingom BB bez riadneho posúdenia finančnej situácie spoločnosti nie je opodstatnené.

(282)

Dotknutý vyvážajúci výrobca neposkytol ďalšie dôkazy, na základe ktorých by prichádzal do úvahy iný úverový rating. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté z rovnakých dôvodov ako tvrdenia opísané v odôvodneniach 254 a 255.

(283)

Ako sa uvádza v odôvodnení 234, podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou úroku, ktorý spoločnosť zaplatí za preferenčný úver, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by mohla získať na voľnom trhu.

(284)

V prípade úverov a finančného lízingu denominovaného v RMB sa externá referenčná hodnota porovnateľného komerčného úveru určila pomocou príslušných úrokových sadzieb stanovených Čínskou ľudovou bankou a zvýšených o primeranú prirážku (aby odrážala rating BB). Táto prirážka sa určila na základe priemerného relatívneho rozpätia medzi dlhopismi emitovanými spoločnosťami s ratingom A a spoločnosťami s ratingom BB v Spojených štátoch amerických na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Pri každom jednotlivom období splatnosti (3 mesiace, 6 mesiacov, 1 rok atď.) sa uplatnilo osobitné rozpätie a pripočítalo sa k referenčným úrokovým sadzbám. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi.

(285)

Po poskytnutí informácií dve zainteresované strany tvrdili, že čínska finančná inštitúcia poskytujúca finančný lízing spoločnosti zaradenej do vzorky je v súkromnom vlastníctve a nemožno ju považovať za vládny subjekt v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia. Takisto tvrdili, že finančný lízing nie je úver, keďže pozostáva len z úkonu lízingu a nedochádza pri ňom k úkonom požičiavania a splácania s úrokom. Ďalej tvrdili, že poskytnuté informácie o pevnej mesačnej splátke a výpočte výhod boli nedostatočné.

(286)

V súvislosti s uvedeným sa odkazuje na odôvodnenia 218 až 229, v ktorých sa dospelo k záveru, že všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu elektrických bicyklov poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami.

(287)

Čo sa týka oprávnenosti takéhoto druhu finančnej transakcie, je nutné uviesť, že dotknutá spoločnosť zaradená do vzorky si zaúčtovala časť nákladov na takúto transakciu ako úrokové náklady a že aj úverové referenčné centrum banky PBOC (ďalej len „CRCP“) uznáva takúto finančnú transakciu ako úver.

(288)

Čo sa týka poskytnutia informácií, Komisia sa domnieva, že poskytla podrobné informácie týkajúce sa metodiky použitej na výpočet pevnej mesačnej splátky, ako aj všetky vzorce na výpočet prijatej výhody.

(289)

V prípade úverov denominovaných v USD sa externá referenčná hodnota porovnateľného komerčného úveru určila pomocou príslušných 3-mesačných alebo 6-mesačných sadzieb LIBOR v USD za príslušné mesiace, ktoré sa zvýšili o primeranú prirážku (aby odrážala rating BB). Táto prirážka sa určila na základe priemerného relatívneho rozpätia medzi dlhopismi emitovanými spoločnosťami s ratingom A a spoločnosťami s ratingom BB v Spojených štátoch amerických na základe údajov od spoločnosti Bloomberg pre priemyselné segmenty. Pri každom jednotlivom období splatnosti (3 mesiace, 6 mesiacov, 1 rok atď.) sa uplatnilo osobitné rozpätie a pripočítalo sa k referenčným úrokovým sadzbám. Tento postup sa uskutočnil jednotlivo pre každý úver poskytnutý dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi.

(290)

V prípade úverov denominovaných v EUR sa externá referenčná hodnota porovnateľného komerčného úveru určila pomocou priemernej sadzby indexu ICE BofAML Euro High Yield počas obdobia prešetrovania. Tento index obsahuje cenné papiere s ratingovým hodnotením pod úrovňou investičného stupňa (na základe priemeru ratingových hodnotení spoločností Moody's, S&P a Fitch).

(291)

V prípade úverov denominovaných v JPY sa nezistili údaje o dlhopisoch emitovaných spoločnosťami s ratingom BB v rámci priemyselných segmentov japonského trhu. Keďže Japonsko má podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako USA, Komisia považovala priemerné sadzby LIBOR v USD za najvhodnejšiu náhradu v prípade úverov denominovaných v JPY.

(292)

Po poskytnutí informácií CCCME a tri z piatich spoločností zaradených do vzorky napadli metodiku Komisie, v ktorej sa použilo relatívne rozpätie medzi americkými podnikovými dlhopismi s ratingom AA a americkými podnikovými dlhopismi s ratingom BB na výpočet výhody vyplývajúcej z preferenčného úveru. Všetky tvrdili, že Komisia mala použiť absolútne, a nie relatívne rozpätie medzi americkými podnikovými dlhopismi s ratingom AA a americkými podnikovými dlhopismi s ratingom BB. Odôvodnili to najmä takto:

(293)

Tieto argumenty už boli predložené vo veci týkajúcej sa plochých výrobkov valcovaných za tepla (37) aj vo veci pneumatík (38). Ako je zjavné z odôvodnení 175 až 187 vo veci týkajúcej sa plochých výrobkov valcovaných za tepla, Komisia zamietla tieto argumenty z týchto dôvodov:

(294)

Z týchto dôvodov, ktoré sú rovnako platné aj pre súčasné prešetrovanie, Komisia trvala na svojom stanovisku, že metóda založená na relatívnom rozpätí primeranejšie odráža rizikovú prirážku, ktorú by finančná inštitúcia uplatnila v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov na nedeformovanom trhu, a to najmä vzhľadom na to, že základná úroková sadzba v ČĽR a základná úroková sadzba v USA sa v priebehu času vyvíjali rozdielne.

(295)

Okrem toho skupina Giant tvrdila, že priemerné sadzby LIBOR v USD by sa nemali používať ako náhrada v prípade úverov denominovaných v JPY a mala sa použiť úverová sadzba, ktorá skutočne existovala pre úvery denominované v JPY.

(296)

Komisia už v odôvodnení 291 vysvetlila, prečo priemerné sadzby LIBOR v USD pokladala za najvhodnejšiu náhradu pre úvery denominované v JPY. Neboli poskytnuté ani dôkazy podobných transakcií na japonskom trhu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(297)

V rámci prešetrovania sa ukázalo, že čínske finančné inštitúcie spolu s poskytovaním individuálnych úverov každému z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky poskytovali aj úverové linky. Tieto úverové linky tvorili rámcové dohody, na základe ktorých by banka umožnila vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky vybrať určitú výšku prostriedkov do maximálneho objemu vo forme rozličných dlhových nástrojov (úvery, dokumentárne zmenky, financovanie obchodu atď.). Za bežných okolností na trhu by takého úverové linky podliehali takzvanému zriaďovaciemu poplatku alebo poplatku za sprostredkovanie, ktorý by kompenzoval náklady alebo riziká na strane banky pri otvorení úverovej linky, ako aj poplatkom za obnovenie, ktoré sa účtujú ročne za obnovenie platnosti úverových liniek. Komisia však zistila, že niektorí z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky využívali výhodu z úverových liniek poskytnutých bezplatne.

(298)

Podľa článku 6 písm. d) bodu ii) základného nariadenia sa za výhodu takto poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú predmetný vyvážajúci výrobca zaplatil za poskytnutie úverových liniek čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by zaplatil za porovnateľnú komerčnú úverovú linku, ktorú by mohol získať na trhu a ktorá predstavuje referenčnú hodnotu.

(299)

Na základe verejne dostupných údajov (39) vzťahujúcich sa na otvorenie podobných úverových liniek sa primeraná referenčná hodnota zriaďovacieho poplatku stanovila na 1,5 %. Na základe rovnakého zdroja sa v prípade úverových liniek, ktoré existovali pred začiatkom obdobia prešetrovania a obnovili sa počas obdobia prešetrovania, ako referenčná hodnota použil poplatok za obnovenie vo výške 1,25 %. Suma zriaďovacieho poplatku/poplatku za obnovenie je bežne splatná ročne. V dôsledku toho nebol zriaďovací poplatok/poplatok za obnovenie pomerne rozdelený podľa trvania úverovej linky.

(300)

Aby sa získala suma subvencie, výška poplatkov používaná ako referenčná hodnota sa uplatnila pomerne k sume každej predmetnej úverovej linky (po odčítaní všetkých skutočne zaplatených poplatkov).

(301)

Po poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca spochybnil posúdenie Komisie, že dohody o úverových linkách pre neho predstavujú výhodu. Odôvodnili to najmä takto:

(302)

Komisia nesúhlasí s uvedenými argumentmi, a to z týchto dôvodov:

(303)

Z uvedených dôvodov boli všetky tvrdenia v tejto súvislosti zamietnuté.

(304)

Bankové akcepty predstavujú finančný produkt zameraný na rozvoj aktívnejšieho domáceho peňažného trhu rozšírením prostriedkov úverovania. Je založený na údajnej stabilite čínskeho bankového sektora, pričom banky, ktoré uzatvárajú dohody o bankových akceptoch, poskytujú bezpodmienečný prísľub, že v určitý deň vyplatia určitú sumu. V dôsledku toho predstavujú bankové akcepty formu úveru, pričom banky prevezmú od nákupcov záväzky voči dodávateľom a v dohodnutý deň prevedú dohodnutú sumu týmto dodávateľom. K tomu istému dňu nákupca prevedie rovnakú sumu banke. Dátum platby banke sa môže zhodovať s lehotou splatnosti dohodnutou s dodávateľom alebo môže predstavovať dátum, ktorý je neskorší ako dátum splatnosti. Pri prešetrovaní sa zistilo, že dátum splatnosti banke bol v mnohých prípadoch neskorší ako dátum platby dodávateľovi. Zistilo sa, že oneskorenie platby v niektorých prípadoch predstavovalo 4 až 6 mesiacov po dátume splatnosti príslušnej faktúry. V dôsledku toho okrem toho, že tento finančný produkt slúži ako banková záruka, poskytuje v niektorých prípadoch nákupcovi aj dlhšie obdobie splatnosti vo forme de facto úveru.

(305)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že vo všeobecnosti sa bankové akcepty vydávajú v rámci dohody o bankovom akcepte, v ktorej sa uvádzajú identifikačné údaje banky, dodávateľov a nákupcu, povinnosti banky a nákupcu a podrobnosti o hodnote pripadajúcej na dodávateľa, období splatnosti a poskytnutej záruke. Bankové akcepty sa zvyčajne vydávali na mesačnom základe.

(306)

Čo sa týka bánk, splatné zmenky v podobe bankových akceptov sa v súvahe považujú za záväzky držiteľa bankových akceptov a aktíva vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Hoci boli niektoré bankové akcepty kryté úverovou linkou, zdá sa, že z čínskych právnych predpisov nevyplýva takáto povinnosť.

(307)

Dodávateľ tovaru, ako majiteľ vydaného bankového akceptu, si môže nechať vo vydávajúcej banke vyplatiť diskontovaný bankový akcept pred dátumom splatnosti pôvodnej faktúry, alebo počkať do dátumu splatnosti a nechať si vyplatiť celú sumu, prípadne môže použiť bankový akcept ako platobný prostriedok na úhradu svojich záväzkov voči iným subjektom.

(308)

Pri uzatváraní dohody medzi kupujúcim a predávajúcim môžu byť bankové akcepty uvádzané v kúpnych zmluvách ako štandardný platobný prostriedok spolu s ďalšími platobnými prostriedkami, ako je príkaz na úhradu či peňažný prevod.

(309)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predložil počas prešetrovania pripomienky a uviedol, že bankové akcepty nemožno považovať za úvery, pretože úvery si vyžadujú akt požičania, splatenia a platbu úroku, zatiaľ čo bankové akcepty predstavujú prísľub splatenia. Ďalej uviedol, že bankové akcepty predstavujú platobný prostriedok, ktorý nezahŕňa žiadny priamy prevod finančných prostriedkov. V rovnakej súvislosti ďalší vyvážajúci výrobca zopakoval, že k prevodu finančných prostriedkov nedošlo a že v jeho účtovných záznamoch sa bankové akcepty nevykazujú ako záväzky voči banke, ale ako záväzky voči dodávateľom a patria pod splatné zmenky. Tento vyvážajúci výrobca ďalej uviedol, že v jeho konkrétnom prípade sa peňažné prostriedky prevedené dodávateľovi museli uložiť do banky pred dátumom splatnosti bankového akceptu a že banka v deň splatnosti bankového akceptu tieto peňažné prostriedky vybrala s cieľom vyplatiť dodávateľov podľa dohôd, ktoré mala uzavreté s príslušnými dodávateľmi. Tento vyvážajúci výrobca okrem toho uviedol, že ak bol bankový akcept diskontovaný pred jeho dátumom splatnosti, on tým nezískal žiadnu výhodu, a že nemá vedomosť o tom, či bol bankový akcept diskontovaný.

(310)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že CRCP uznáva bankové akcepty ako záväzky voči bankám na rovnakej úrovni ako úvery, akreditívy alebo financovanie obchodu. Takisto je potrebné uviesť, že CRCP získava prostriedky z finančných inštitúcií, ktoré poskytujú rôzne druhy úverov, a že tieto finančné inštitúcie preto považujú bankové akcepty za záväzky voči nim. Navyše, v zmluvách o bankových akceptoch zhromaždených počas prešetrovania sa uvádza, že ak kupujúci nesplatí celú sumu v deň splatnosti bankových akceptov, banka bude považovať nesplatenú sumu za úver po lehote splatnosti voči banke.

(311)

Komisia navyše dospela k záveru, že bankové akcepty prijaté kupujúcim predstavujú prevod finančných prostriedkov, keďže sa používajú ako platobný prostriedok na rovnakej úrovni ako peňažný prevod, t. j. keď sa dodávateľovi poukáže bankový akcept, príslušná faktúra sa považuje za splatenú danou spoločnosťou. Dôkazom uvedeného je aj to, že pri poukázaní bankového akceptu dodávateľovi si kupujúci na jednej strane zníži účet záväzkov voči dodávateľovi a na strane druhej zvýši o zodpovedajúcu sumu záväzky voči banke vo forme splatných zmeniek. V tejto súvislosti sa takisto dospelo k záveru, že je irelevantné, že takéto záväzky sa v účtovných záznamoch spoločnosti považujú za zmenky splatné dodávateľom a nie bankám. V účtovnej závierke, ktorá bola predmetom auditu, sa každopádne takéto záväzky neuvádzali ako účty záväzkov voči dodávateľom, ale ako splatné zmenky bez uvedenia veriteľa.

(312)

Čo sa týka peňažných tokov, Komisia dospela k názoru, že dotknutý vyvážajúci výrobca si v predložených pripomienkach protirečil, keď na jednej strane tvrdil, že musel svoje peňažné prostriedky previesť pred dátumom splatnosti bankového akceptu, aby tým zabezpečil platbu dodávateľovi zo svojho účtu, a na druhej strane nemal vedomosť o tom, či boli zmenky diskontované, a či sa teda platba naozaj uskutočnila. Táto strana navyše neposkytla žiadne dôkazy o očakávaných prevodoch finančných prostriedkov banke. Na základe uvedeného museli byť tieto tvrdenia zamietnuté.

(313)

Iný vyvážajúci výrobca zopakoval, že zo systému bankových akceptov nemal žiadnu výhodu, pretože v jeho prípade nebola uskutočnená žiadna platba po dátume splatnosti faktúr alebo bankového akceptu. V rovnakej súvislosti viaceré zainteresované strany tvrdili, že bankové akcepty by sa nemali považovať za úvery, pretože príjemcom neposkytujú dlhšie lehoty splatnosti, a že charakteristika určitých nástrojov podľa vnútroštátneho práva sa nezhoduje s charakteristikou týchto nástrojov podľa práva WTO.

(314)

Hoci sa prešetrovaním potvrdilo, že v prípade tohto vyvážajúceho výrobcu sa všetky platby uskutočnili pred dátumom splatnosti faktúr alebo bankových akceptov, treba pripomenúť, že systém bankových akceptov poskytol všetkým vyvážajúcim výrobcom určitú službu, a to za preferenčnú sadzbu, na základe ktorej získali napadnuteľnú výhodu, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 323 až 342. Poskytnutím tejto služby sa záväzky voči dodávateľom považovali za splatené a prevedené na záväzky voči bankám, ktoré sľúbili, že dodávateľom zaplatia do dátumu splatnosti bankových akceptov. Pokiaľ ide o lehoty splatnosti, z dôkazov dostupných Komisii vyplýva, že v prípade viacerých vyvážajúcich výrobcov sa použitím bankových akceptov skutočne účinne predĺžili lehoty splatnosti príslušných faktúr a že za takéto de facto úvery sa neúčtovali žiadne úroky. Preto napriek tomu, že účelom bankových akceptov údajne nebolo predĺžiť lehoty splatnosti, existujúce dôkazy svedčia o opaku. Komisia každopádne dospela k záveru, že to, že sa z bankových akceptov, ktorými sa predlžujú lehoty splatnosti predávajúceho, neplatia úroky, je ďalším znakom toho, že čínsky bankový sektor je narušený a poskytuje preferenčné úvery určitým kľúčovým odvetviam. Z tohto dôvodu museli byť uvedené tvrdenia zamietnuté.

(315)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že základ pre výpočet výhody by sa mal znížiť o výšku vkladov, ktoré musela poskytnúť ako záruku na bankové akcepty.

(316)

V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že banky pri poskytovaní nástrojov úverových liniek alebo úverov bežne vyžadujú záruky od svojich klientov. Odkazuje sa aj na odôvodnenie 323, v ktorom sa stanovuje, že ak chcú dlžníci v Kanade prijímať bankové akcepty, musia mať nástroj úverovej linky. Z tohto dôvodu sa v sadzbách účtovaných na kanadskom trhu zohľadňuje existencia takýchto záruk. Ďalej je potrebné uviesť, že banky takéto záruky nevyužívajú na zaplatenie pohľadávok dodávateľom, ale ako metódu, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby si vyvážajúci výrobca plnil svoje finančné záväzky voči banke. Prešetrovaním sa takisto zistilo, že čínske banky takéto záruky nevyžadujú systematicky a že tieto záruky sa môžu vyskytovať v rôznych formách, napríklad ako akontácie či termínované vklady s úrokom. Komisia ďalej poznamenala, že poplatok za bankové akcepty sa vypočítava na základe ich menovitej hodnoty, nie na základe sumy zníženej o výšku záruky. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(317)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že pri poplatkoch za bankové akcepty sa ako záruka za finančnú službu poskytnutú čínskymi bankami nemala vypočítať žiadna výhoda, pretože banky nemusia financovať zmenky v čase ich emisie ani v čase ich splatnosti, keďže takéto platby financuje predmetný vyvážajúci výrobca okrem prípadov jeho platobnej neschopnosti. V dôsledku toho sa banky údajne nevystavujú žiadnemu finančnému riziku, keďže konajú len ako sprostredkovatelia. Táto strana takisto tvrdila, že podmienky zmluvy poskytujú bankám primerané finančné záruky.

(318)

V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 310, v ktorom sa potvrdzuje, že finančné inštitúcie považujú bankové akcepty za úvery, a na odôvodnenie 304, v ktorom sa uvádza, že banky, ktoré uzatvárajú dohody o bankových akceptoch, poskytujú bezpodmienečný prísľub, že v určitý deň vyplatia určitú sumu. Vzhľadom na to, že bankové akcepty môžu byť diskontované, by banky mali zabezpečiť, aby medzi emisiou bankových akceptov a dátumom ich splatnosti boli k dispozícii finančné prostriedky v dostatočnej výške. V tejto súvislosti treba takisto uviesť, že štandardné zmluvy týkajúce sa nástrojov úverových liniek uplatniteľné v ČĽR sa môžu použiť na rôzne typy úverov vrátane bankových akceptov, čím sa potvrdzuje potreba, aby banka disponovala finančnými prostriedkami v dostatočnej výške. Po analýze podmienok zmluvy medzi finančnými inštitúciami a vyvážajúcimi výrobcami sa dospelo k názoru, že sú nedostatočné z hľadiska účasti, bezpodmienečných povinností a finančného rizika, ktoré nesú finančné inštitúcie, keď uzatvárajú dohody o bankových akceptoch. Uvedené tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(319)

V prípade špecifickosti Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na opatrenia uvedené v odôvodnení 106 a predpokladané v pláne rozvoja ľahkého priemyslu, z ktorého vyplýva, že čínska vláda plánuje „finančnú politiku, ktorou sa podporuje rozvoj malých a stredných podnikov, bližšie preskúmať finančné kanály malých a stredných podnikov, vylepšiť systém úverových záruk pre malé a stredné podniky“, sú bankové akcepty ďalšou formou preferenčnej podpory pre stimulované odvetvia, akým je aj sektor elektrických bicyklov. Navyše takáto forma podpory nezohľadňovala finančnú situáciu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, keďže všetky banky účtovali paušálny poplatok, ktorý je podľa informácií v spise nižší ako dostupné medzinárodné referenčné hodnoty a dokonca nižší ako príplatok účtovaný spoločnostiam s nízkym úverovým ratingom, akými sú napríklad vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky (pozri odôvodnenie 324).

(320)

V nadväznosti na poskytnutie informácií viacero zainteresovaných strán zopakovalo tvrdenie predložené pred poskytnutím informácií, že systém bankových akceptov je všeobecne dostupným nástrojom financovania a nie je obmedzený na odvetvie elektrických bicyklov. Viacero zainteresovaných strán navyše žiadalo, aby Komisia podložila svoje určenie špecifickosti nespornými dôkazmi.

(321)

V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenia 195 až 202 a konkrétnejšie aj na odôvodnenie 319, v ktorých sa uvádzajú nesporné dôkazy týkajúce sa aspektov špecifickosti takejto preferenčnej politiky, na základe ktorej takýto finančný nástroj nie je všeobecne dostupný za daných podmienok, ale týka sa len obmedzeného počtu odvetví, akým je napríklad odvetvie elektrických bicyklov. Tieto tvrdenia preto museli byť zamietnuté.

(322)

Na účely výpočtu výšky napadnuteľnej subvencie Komisia posúdila výhodu, ktorá bola poskytnutá príjemcom počas obdobia prešetrovania.

(323)

Podľa dostupných informácií v EÚ neexistuje systém bankových akceptov v takej forme, aká bola opísaná v odôvodneniach 304 až 308. Podľa verejne dostupných informácií je však takáto forma úveru dostupná v Kanade, kde bankové akcepty používajú podnikoví dlžníci na získanie požadovaného krátkodobého financovania. Bankové akcepty v Kanade bežne používajú spoločnosti, ktoré nemajú najvyšší úverový rating. Aby takého bankové akcepty získali, dlžníci musia mať nástroj úverovej linky, z ktorého budú čerpať.

(324)

Aby mohli banky ponúkať takúto záruku, zvyčajne si účtujú poplatok za bankový akcept nastavený na úrovni CDOR (medzibanková referenčná sadzba pre kanadský dolár) a poplatok za poskytnutie v rozsahu od niekoľkých bázických bodov až po viac ako 100 bázických bodov v závislosti od úverovej bonity dlžníkov (40).

(325)

Za normálnych trhových podmienok by tak bankové akcepty bežne podliehali tzv. poplatku za bankový akcept a boli by súčasťou úverovej linky, pretože bankový akcept predstavuje priamy a bezpodmienečný záväzok akceptujúcej banky. V prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bol poplatok za bankový akcept nastavený na paušálnu sadzbu 0,05 % sumy bankového akceptu bez ohľadu na úverovú bonitu jednotlivých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a úverové linky, ak existovali, boli poskytované bezplatne.

(326)

V nadväznosti na poskytnutie informácií jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia do výpočtu výšky subvencie niektoré opravné položky započítala dvakrát a zahrnula doň aj položky, ktoré sa netýkali emisie bankových akceptov. Výpočty sa však zakladali na informáciách poskytnutých danou spoločnosťou, boli overené Komisiou a údajné chyby už nebolo možné overiť. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(327)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že bankové akcepty by sa nemali považovať za úvery, pretože príjemcom neposkytujú dlhšie lehoty splatnosti, a že charakteristika určitých nástrojov podľa vnútroštátneho práva jednotlivých členov sa nezhoduje s charakteristikou týchto nástrojov podľa práva WTO.

(328)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že bankové akcepty dostupné v ČĽR predstavujú odlišné nástroje ako bankové akcepty v Kanade. Kým v ČĽR slúžia ako platobná metóda, v Kanade ich používajú podnikoví dlžníci na získanie požadovaného krátkodobého financovania.

(329)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí a domnieva sa, že bankové akcepty predstavujú v oboch krajinách riešenie krátkodobého financovania. Prostredníctvom bankových akceptov sa totiž pohľadávky firiem splatné dodávateľom menia na pohľadávky splatné bankám. Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že v prípade viacerých vyvážajúcich výrobcov sa prostredníctvom bankových akceptov predĺžili lehoty splatnosti príslušných faktúr, čím sa zlepšila krátkodobá likvidita vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Okrem toho, ako sa uvádza na strane 1 pracovného diskusného materiálu Kanadskej národnej banky (41) (ďalej len „dokument Kanadskej národnej banky“), medzi čínskymi a kanadskými bankovými akceptami existujú ďalšie podobnosti, pričom pri oboch sa stanovuje, že by mal „zo strany podnikového dlžníka (klienta) existovať priamy a bezpodmienečný príkaz na čerpanie z jeho úverovej linky (nazývanej „nástroj bankového akceptu“) v kanadskej banke. Po uskutočnení čerpania akceptujúca (resp. veriteľská) banka garantuje istinu a úrok opečiatkovaním dokumentu, čím na seba berie plnú zodpovednosť za platbu pri splatnosti, ak platbu nevykoná príslušný podnikový dlžník.“ Z dôvodu podobností medzi uvedenými trhmi muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(330)

Iná zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že na rozdiel od čínskeho systému majú kanadské banky povinnosť poskytnúť finančné prostriedky v deň emisie bankového akceptu. Na základe toho uvedená strana tvrdila, že záručný poplatok kryje väčšie množstvo záväzkov, vyššie náklady a vyššie riziko pre banky ako v prípade čínskeho systému.

(331)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že sprístupňovanie finančných prostriedkov nie je podstatné, keďže čínsky systém bankám stanovuje povinnosť sprístupniť finančné prostriedky, ak si držiteľ bankového akceptu želá bankový akcept diskontovať a mať finančné prostriedky k dispozícii. Prevod záväzkov a potenciálny prevod finančných prostriedkov držiteľovi bankového akceptu takisto vysvetľuje, prečo banky považujú bankové akcepty za úvery. Pokiaľ ide o záväzky a riziká, Komisia dospela k záveru, že sú rovnocenné, keďže banky majú povinnosť sprístupniť finančné prostriedky odo dňa emisie bankového akceptu a v prípade omeškania s platbou zo strany veriteľa majú bezpodmienečný záväzok splatiť bankový akcept v deň jeho splatnosti.

(332)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že podľa dokumentu Kanadskej národnej banky úverové linky nie sú na kanadskom trhu právnou požiadavkou pre bankové akcepty. V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že dokument Kanadskej národnej banky neobsahuje takéto tvrdenie. Práve naopak, vo viacerých bodoch (42) odkazuje na existenciu nástroja úverovej linky. Z tohto dôvodu bolo uvedené tvrdenie zamietnuté.

(333)

Podľa článku 6 písm. c) základného nariadenia sa za výhodu takto poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za poskytnutie bankových akceptov čínskymi finančnými inštitúciami, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľné bankové akcepty, ktoré sú dostupné na kanadskom trhu a slúžia ako referenčná hodnota.

(334)

Aby bolo možné určiť výhodu, Komisia porovnala poplatok za bankový akcept, ktorý zaplatil dotknutý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, so sadzbou CDOR – čo je uznávaný kanadský referenčný index pre bankové akcepty s obdobím splatnosti do jedného roka – upravenou o primerané navýšenie zohľadňujúce úverovú bonitu kupujúcich (poplatok za poskytnutie). Pre nedostatok informácií o výške poplatku za poskytnutie sa použilo rovnaké navýšenie, aké bolo použité pre úvery denominované v RMB (pozri odôvodnenie 284). Okrem toho analogicky so situáciou v Kanade a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) bola vypočítaná aj výhoda pre nástroj úverovej linky, ktorý mal byť uplatnený, na základe referenčnej hodnoty uvedenej v odôvodnení 299 a použitím najvyššej čiastky záväzkov z bankových akceptov z každej jednotlivej banky v určenom čase v období prešetrovania ako základu pre výpočet.

(335)

V súlade s článkom 6 písm. b) základného nariadenia bola pre tie bankové akcepty, ktorými sa predĺžila lehota splatnosti záväzkov voči dodávateľom, vypočítaná aj výhoda vo forme de facto bezúročného krátkodobého úveru pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na vyčíslenie tejto výhody Komisia použila rovnakú metodiku, aká bola popísaná v odôvodnení 284 pre úvery denominované v RMB.

(336)

V nadväznosti na poskytnutie informácií jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia omylom dvakrát započítala výhody tým, že k výhode vypočítanej za poplatok za bankový akcept pridala „prijatú zmenku – poplatok za zriadenie úverovej linky“ a „prijatú zmenku – preferenčný úrok“, ktorý mal byť zaplatený za de facto úver.

(337)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že z existujúcich dôkazov týkajúcich sa tohto konkrétneho vyvážajúceho výrobcu vyplýva, že prostredníctvom bankových akceptov sa predĺžili lehoty splatnosti príslušných faktúr. V dôsledku toho sa považovali za de facto úvery. Z tohto dôvodu, a ako sa vysvetľuje v odôvodnení 335, aj výhoda sa vypočítala vo forme de facto bezúročného krátkodobého úveru. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 334 v analógii so situáciou na kanadskom trhu, bez ohľadu na existenciu de facto úveru sa vypočítala aj výhoda pre nástroj úverovej linky, ktorý mal byť uplatnený. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(338)

Iná zainteresovaná strana tvrdila, že vypočítanie výhody úverovej linky navyše k záručnému poplatku viedlo k dvojitému započítaniu, keďže záručný poplatok mal byť považovaný za dostatočný na pokrytie finančných nákladov a rizika spojeného s emisiou bankového akceptu. Táto strana takisto tvrdila, že v prípade písomnej dohody o úverovej linke je neopodstatnené sa domnievať, že banka by si účtovala poplatok za zriadenie takejto úverovej linky. Táto strana ďalej tvrdila, že referenčná hodnota pre záručný poplatok a pre poplatok za úverovú linku by mala pochádzať z rovnakého zdroja.

(339)

V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 323, v ktorom sa stanovuje, že dlžníci musia mať zriadený nástroj úverovej linky, z ktorého budú čerpať. Okrem toho Komisia pripomína, ako sa uvádza aj v odôvodnení 318, že v zmluvách viacerých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktoré sa týkajú nástroja úverovej linky, sa predpokladá, že nástroj je možné použiť pre rôzne druhy úverov vrátane bankových akceptov. V dokumente Kanadskej národnej banky sa takisto predpokladá, že „zriaďovacie a sprostredkovateľské poplatky sú uplatniteľné na bežné úverové linky aj úverové linky založené na bankových akceptoch“. Analogicky k situácii na kanadskom trhu sa dospelo k záveru, že je primerané do výpočtu výhody zahrnúť zriaďovací poplatok za úverovú linku. V prípade zdroja referenčnej hodnoty sa odkazuje na oddiel 3.3.1 a na to, že Komisia sa pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčných úverov musela čiastočne spoliehať na dostupné fakty. Každopádne sa dospelo k názoru, že použité informácie sú primerané a odrážajú bežné trhové podmienky.

(340)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia nepreukázala „menej výhodné podmienky“ ostatných čínskych komerčných bánk a neodôvodnila, prečo by mala byť vhodná externá referenčná hodnota, a že okrem toho neuskutočnila potrebné úpravy, ktorými by zabezpečila porovnateľnosť.

(341)

V tejto súvislosti sa pripomína, ako sa vysvetľuje aj v oddiele 3.3.1, že pokiaľ ide o preferenčné úvery, čínska vláda spolupracovala len čiastočne, a že Komisia sa pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčných úverov musela čiastočne spoliehať na dostupné fakty. Vzhľadom na takúto čiastočnú spoluprácu chýbali Komisii dôležité informácie a musela svoje závery založiť na dostupných faktoch. Na základe týchto faktov Komisia zistila, že čínsky finančný trh je narušený, keďže finančné inštitúcie vo vlastníctve štátu aj finančné inštitúcie v súkromnom vlastníctve sú štátom poverené alebo majú štátom nariadené dodržiavať vládne politiky a odvetviu elektrických bicyklov poskytovať úvery za preferenčné sadzby, ako sa uvádza v odôvodneniach 217 a 222. Toto tvrdenie preto muselo byť zamietnuté.

(342)

Jedna zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že sadzba CDOR nepredstavuje vzhľadom na jej finančnú situáciu primeranú referenčnú hodnotu. V tejto súvislosti sa odkazuje na posúdenia úverového ratingu, ktoré boli uskutočnené v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a uvádzajú sa v oddiele 3.5.4.1. Na základe týchto posúdení sa dospelo k záveru, že všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky by mali mať úverový rating BB. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(343)

Jedna zainteresovaná strana poskytla dodatočné neoverené dokumenty a tvrdila, že výpočet výhody bol nesprávny, pretože určité dohody sa mali posudzovať ako obnovené zmluvy, a nie ako samostatné zmluvy. Táto strana takisto tvrdila, že ak by sa účtoval správny poplatok, bol by zaplatený pred obdobím prešetrovania. Okrem toho tvrdila, že Komisia nezohľadnila najnovšiu verziu spisu (s opraveným stĺpcom).

(344)

Čo sa týka prvého tvrdenia, z príslušných overených dôkazov nevyplýva, že takáto dohoda bola obnovenou zmluvou. Okrem toho dokument predložený po poskytnutí informácií, ktorým sa malo toto tvrdenie potvrdiť, nemohol byť overený a tým pádom ani zohľadnený. Čo sa týka druhého tvrdenia, dohody o úverových linkách, ktoré boli uzavreté pred obdobím prešetrovania, sa čiastočne týkali obdobia prešetrovania, a preto aj výhody emisie, ktoré skupina Giant získala počas obdobia prešetrovania. Komisia preto nemohla toto tvrdenie akceptovať. Čo sa týka tretieho tvrdenia, je potrebné poznamenať, že uvedený stĺpec nebol pre výpočet výhody relevantný, a preto jeho oprava výpočet výhody neovplyvnila.

(345)

Z prešetrovania vyplynulo, že všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky získali počas obdobia prešetrovania výhodu vyplývajúcu z preferenčných úverov. Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť by sa tieto úvery, úverové linky a bankové akcepty mali považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(346)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s preferenčnými úvermi počas obdobia prešetrovania pre skupiny spoločností zaradené do vzorky predstavuje:

Tabuľka č. 1

Preferenčné úvery

(347)

Navrhovateľ tvrdil, že spoločnosť Sinosure poskytla výrobcom dotknutého výrobku poistenie vývozných úverov za zvýhodnených podmienok.

(348)

Oznámenie o vykonávaní stratégie na podporu obchodu prostredníctvom vedy a techniky formou využívania poistenia vývozných úverov [Shang Ji Fa (2004) č. 368], ktoré vydali spoločne ministerstvo obchodu a spoločnosť Sinosure.

(349)

Oznámenie o vydaní Vývozného katalógu čínskych výrobkov s vyspelou technológiou na rok 2006, Guo Ke Fa Ji Zi [2006] č. 16.

(350)

Tri z piatich skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky mali počas obdobia prešetrovania so spoločnosťou Sinosure platné dohody na poistenie vývozu.

(351)

Ako je uvedené v odôvodnení 157, spoločnosť Sinosure čiastočne vyplnila osobitný dotazník týkajúci sa poistenia vývozných úverov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 156 až 162, spoločnosť Sinosure neposkytla požadovanú doplňujúcu dokumentáciu o správe a riadení spoločnosti, ako je napríklad výročná správa alebo stanovy spoločnosti.

(352)

Počas overovania na mieste v čínskej vláde bola prítomná aj spoločnosť Sinosure a jej zástupcovia potvrdili, že spoločnosť je v úplnom vlastníctve štátu.

(353)

Okrem toho spoločnosť Sinosure neposkytla žiadne konkrétne informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu elektrických bicyklov, o výške poistného, ako ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov. Komisia preto musela poskytnuté informácie doplniť dostupnými faktmi.

(354)

Podľa dotazníka vyplneného spoločnosťou Sinosure je Sinosure poisťovacou spoločnosťou vo vlastníctve štátu, ktorú zriadil a ktorú financuje štát s cieľom podporovať rozvoj hospodárstva a zahraničného obchodu ČĽR, ako aj spoluprácu v tejto oblasti. Spoločnosť je v 100 % vlastníctve štátu. Má predstavenstvo a radu orgánov dohľadu. Vláda má právomoc vymenúvať a odvolávať vrcholových manažérov spoločnosti. Na základe vyplneného dotazníka, ako aj informácií poskytnutých počas overovania na mieste Komisia dospela k záveru, že existujú formálne indície vládnej kontroly, pokiaľ ide o spoločnosť Sinosure.

(355)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda teda využívala normatívny rámec na významnú kontrolu nad správaním spoločnosti Sinosure.

(356)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych poistných dohôd. Počas overovania na mieste spoločnosť Sinosure tvrdila, že v praxi bolo jej poistné trhovo orientované a založené na zásadách posúdenia rizika. Neposkytla však žiadne konkrétne príklady, pokiaľ ide o odvetvie elektrických bicyklov alebo vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(357)

Keďže spoločnosť Sinosure poskytla iba čiastočné informácie, Komisia nemohla stanoviť ani žiadne konkrétne konanie spoločnosti Sinosure týkajúce sa poistenia poskytnutého vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, na základe ktorého by Komisia mohla určiť, či spoločnosť Sinosure konala v súlade s trhovými zásadami.

(358)

Komisia nemohla v tejto súvislosti ani posúdiť, či poistné účtované spoločnosťou Sinosure malo dostatočnú výšku na pokrytie nákladov vyplývajúcich z nárokov a režijných výdavkov spoločnosti Sinosure.

(359)

Okrem toho Komisia zistila, že niektorí vyvážajúci výrobcovia získali čiastočnú alebo úplnú náhradu poistného za poistenie vývozných úverov zaplatené spoločnosti Sinosure.

(360)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť Sinosure vykonáva uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií v súvislosti s odvetvím elektrických bicyklov, čím koná ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia. A keďže spoločnosť Sinosure spolupracovala iba čiastočne, nemohla preukázať, že konala v rámci bežných trhových podmienok a neposkytovala výhody vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, najmä to, že poistenie bolo poskytované za sadzby, ktoré nie sú nižšie ako minimálny poplatok potrebný pre spoločnosť Sinosure na pokrytie jej prevádzkových nákladov. Pri nedostatku ďalších údajov dospela Komisia k záveru, že externá referenčná hodnota vysvetlená v odôvodnení 362 je súčasne najlepším odhadom na určenie dostatočnej výšky poistného v súlade s trhovými podmienkami.

(361)

Komisia stanovila aj to, že subvencie poskytnuté v rámci programu poistenia vývozu sú špecifické, pretože by ich nebolo možné získať bez vývozu, a preto sú podmienené uskutočnením vývozu v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(362)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia prešetrovania. Podľa článku 6 písm. c) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi výškou poistného, ktoré podnik platí za krátkodobé poistenie poskytované spoločnosťou Sinosure, a výškou poistného, ktoré by podnik zaplatil za porovnateľné poistenie vývozných úverov dostupné na trhu.

(363)

Keďže spoločnosť Sinosure predstavuje približne 90 % domáceho trhu s poistením vývozu v ČĽR, Komisia nedokázala zistiť trhové domáce poistné. V súlade s predchádzajúcim postupom preto Komisia použila najvhodnejšiu externú referenčnú hodnotu, pre ktorú boli jednoducho prístupné informácie, t. j. sadzby poistného uplatňované bankou Export-Import Bank (ďalej len „Ex-Im Bank“) Spojených štátov amerických na nefinančné inštitúcie pre vývoz do krajín OECD (43).

(364)

Náhrady poistného za poistenie vývozu poskytnuté počas obdobia prešetrovania sa považovali za grant. Keďže neexistovali dôkazy o ďalších nákladoch, ktoré by vznikli vyvážajúcim výrobcom a pre ktoré by boli potrebné úpravy, výhoda sa vypočítala v plnej výške náhrady získanej počas obdobia prešetrovania.

(365)

Skupina Yadea požiadala o vysvetlenie výpočtu výhody a tvrdila, že výhoda by sa mala vypočítať z kapitálu, za ktorý bola v prípade straty skutočne vyplatená náhrada, ak je jej výška nižšia ako výška poisteného kapitálu. Skupina Yadea požiadala aj o vysvetlenie, či Komisia pri výpočte použila „imunitný koeficient“.

(366)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že výhoda sa vypočítala podľa metodiky uvedenej v odôvodnení 362. Čo sa týka výhody, Komisia dospela k záveru, že by sa mala vypočítať z poisteného kapitálu, keďže ten bol aj základom pre výpočet poistného, ktoré skupina Yadea zaplatila, ako uviedla vo vyplnenom dotazníku. Ďalej je nutné uviesť, že nebol použitý žiadny imunitný koeficient. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(367)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Tabuľka č. 2

Preferenčné financovanie a poistenie: poistenie vývozných úverov

(368)

Navrhovateľ tvrdil, že odvetvie elektrických bicyklov získalo vstupné materiály (t. j. batérie, motory a ďalšie časti a súčasti bicyklov, či už zmontovaných alebo nezmontovaných) za nižšiu ako primeranú odplatu.

(369)

Komisia v rámci prešetrovania overila informácie o nákupoch častí a súčastí elektrických bicyklov (batérií a motorov) na domácom trhu, ktoré uskutočnili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Súčasne analyzovala cenovú politiku jediného spolupracujúceho domáceho dodávateľa týchto častí a súčastí, spoločnosti Bafang, pričom sa ukázalo, že v prípade tejto spoločnosti boli uvedené časti a súčasti poskytované na domácom trhu za nižšie ceny, ako sú jej vývozné ceny.

(370)

Ako je podrobnejšie vysvetlené v odôvodneniach 163 až 173, čínska vláda nespolupracovala v prípade dodávateľov vstupných materiálov na čínskom domácom trhu a odmietla poskytnúť vysvetlenie alebo dôležité informácie o domácom trhu s batériami a motormi. Komisia preto musela svoje závery založiť na dostupných faktoch v súlade s článkom 28 základného nariadenia.

(371)

Z prešetrovania vyplynulo, že niektorí dodávatelia, ktorí dodávajú časti a súčasti vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, sú štátom vlastnenými podnikmi alebo členmi Čínskeho združenia výrobcov bicyklov (ďalej len „CBA“). Spoločnosti, ktoré sú členmi združenia CBA, majú určité povinnosti týkajúce sa vykonávania politiky čínskej vlády v odvetví elektrických bicyklov. Komisia preto analyzovala známe politiky čínskej vlády týkajúce sa motorov a batérií, a najmä toho, či by sa na základe týchto a akýchkoľvek ďalších dostupných informácií dali tieto politiky čínskej vlády chápať ako poverenie dodávateľov motorov alebo batérií, aby predávali domácim výrobcom elektrických bicyklov za výhodnejších podmienok. Nakoniec Komisia analyzovala, či za to čínski dodávatelia motorov a batérií získali výhody od čínskej vlády.

(372)

Ako je uvedené v odôvodnení 164, čínska vláda napriek tomu, že bola o to požiadaná, nepostúpila známym dodávateľom v Číne osobitný dotazník určený dodávateľom častí a súčastí elektrických bicyklov. Čínska vláda podľa svojho tvrdenia nemala právomoc žiadať o informácie od dodávateľov častí a súčastí elektrických bicyklov, keďže fungujú nezávisle od nej.

(373)

Čínska vláda navyše neposkytla zoznam čínskych dodávateľov častí a súčastí elektrických bicyklov, ktorých sa prešetrovanie týka, ani ich vlastnícku štruktúru s tvrdením, že ide o dôverné informácie. Okrem toho čínska vláda neposkytla podrobné informácie o charakteristikách čínskeho domáceho trhu so vstupnými materiálmi pre elektrické bicykle. Napríklad podiel štátom vlastnených podnikov v domácej výrobe a spotrebe, veľkosť domáceho trhu, cenové politiky štátu a/alebo štátnych podnikov, reálne ceny vstupných materiálov na domácom trhu, obmedzenia vývozu alebo dovozu ani relevantné štatistiky.

(374)

Ako je uvedené v odôvodnení 50, iba jeden dodávateľ častí a súčastí bicyklov (Bafang), ktorý poskytoval vstupy vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, predložil informácie týkajúce sa jeho činností a teda spolupracoval pri tomto prešetrovaní z vlastnej iniciatívy.

(375)

Keďže Komisia nedostala od čínskej vlády žiadne informácie, najmä pokiaľ ide o štruktúru domáceho trhu, mechanizmy určovania cien a ceny a informácie o vlastníckej štruktúre spoločností, dospela k záveru, že nedostala dôležité informácie relevantné pre prešetrovanie.

(376)

Spolupracujúci dodávateľ je jedným z hlavných čínskych výrobcov motorov určených pre odvetvie výroby elektrických bicyklov. Ten istý dodávateľ predával aj motory a batérie odvetviu elektrických bicyklov. Z prešetrovania vyplynulo, že táto spoločnosť vyvážala rovnaké modely motorov a batérií za rôzne ceny v závislosti od trhu a že sústavne predávala motory na svojom domácom trhu za podstatne nižšie ceny ako vyvážané motory.

(377)

Ako sa uvádza v oddiele 3.2, Komisia informovala čínsku vládu, že bez vyplnených dotazníkov od dodávateľov vstupného materiálu a vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla v tejto súvislosti žiadne informácie, bude možno musieť pri svojich zisteniach vychádzať z dostupných faktov podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa dodávateľov motorov, batérií, ovládacích jednotiek a ostatných častí a súčastí elektrických bicyklov.

(378)

Komisia poskytla čínskej vláde možnosť pripomienkovania. Čínska vláda však v tejto súvislosti nepredložila žiadne pripomienky ani žiadne ďalšie informácie alebo dôkazy.

(379)

Ako je podrobnejšie uvedené v odôvodnení 404, je potrebné v prvom rade poznamenať, že čínskemu domácemu trhu s motormi do veľkej miery dominujú čínski domáci dodávatelia, ktorých podiel na trhu je viac ako 90 %.

(380)

Keďže čínska vláda neposkytla žiadne informácie týkajúce sa počtu a vlastníctva domácich dodávateľov motorov pre elektrické bicykle, Komisia najprv analyzovala situáciu dodávateľov podľa správ piatich skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(381)

Na základe toho identifikovala 10 čínskych dodávateľov.

(382)

Spomedzi týchto 10 spoločností, ktoré dodávali motory vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, boli tri spoločnosti vrátane spoločnosti Bafang členmi združenia CBA a jedna bola štátom vlastneným podnikom. Tento štátom vlastnený podnik a členovia združenia CBA predstavovali 41 % celkového množstva dodaného vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a až 66 % celkovej hodnoty počas obdobia prešetrovania. Komisii sa podarilo zistiť súkromné vlastníctvo iba pri troch ďalších dodávateľoch (zodpovedajúcich 46 % objemu nákupov a 29 % ich hodnoty), zatiaľ čo o zvyšných troch dodávateľoch (zodpovedajúcich 13 % objemu a 5 % hodnoty) sa nezistili žiadne informácie. Ako sa uvádza v odôvodneniach 133 až 134 a 136 až 139, počas posudzovaného obdobia bolo združenie CBA pod správou Štátnej rady. V článku 3 stanov združenia sa takisto uvádza, že sa musí riadiť, okrem iného, vnútroštátnymi politikami. Stanovy združenia CBA navyše predpisujú svojim členom určité povinnosti, ako je uvedené v článku 11, podľa ktorého členovia musia dodržiavať „vnútroštátne zákony a nariadenia odvetvia bicyklov“ a „postupovať podľa pravidiel a nariadení združenia a vykonávať rozhodnutia združenia“.

(383)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že členovia združenia CBA sú viazaní prísnymi záväzkami voči svojmu združeniu, ktorého činnosť usmerňuje a kontroluje Komisia Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi. V dôsledku toho sa členovia združenia CBA vrátane dodávateľov častí a súčastí považujú za podriadené kľúčové hospodárske subjekty v odvetví bicyklov, ktoré boli čínskou vládou poverené vykonávaním vnútroštátnej politiky s cieľom dosiahnuť širšie ciele týkajúce sa výroby elektrických bicyklov. Preto Komisia ďalej prešetrovala tieto politiky.

(384)

Viacero zainteresovaných strán tvrdilo, že CBA je neziskové združenie, ktorého členmi sú podniky, výskumné útvary a miestne združenia pôsobiace v odvetví bicyklov, ktoré sa k nemu pripojili dobrovoľne. Tieto strany takisto tvrdili, že väčšina členov CBA sú súkromné podniky.

(385)

V tejto súvislosti Komisia odkázala na odôvodnenia 166 a 170, v ktorých sa uvádza, že vzhľadom na odmietnutie čínskej vlády poskytnúť informácie o vlastníctve domácich dodávateľov vstupných materiálov sa Komisia musela spoliehať na dostupné fakty. Z informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, vyplynulo, že viacerí členovia združenia CBA sú zároveň štátom vlastnenými podnikmi.

(386)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala, že CBA je verejným orgánom.

(387)

V tejto súvislosti Komisia odkázala na odôvodnenie 138 a potvrdila svoj záver, že CBA funguje na základe politických usmernení a pod dohľadom „Štátnej rady, ministerstva pre občianske záležitosti a príslušného organizačného útvaru spoločnosti“. Rovnaká situácia existovala v roku 2016, keď bol schválený 13. plán pre odvetvie bicyklov.

(388)

Čínska vláda aj vtedy tvrdila, že len jedna tretina domácich dodávateľov, ktorí dodávajú motory vyvážajúcim výrobcom elektrických bicyklov zaradeným do vzorky, sú štátom vlastnenými podnikmi alebo členmi združenia CBA. Navyše poukázala na to, že podľa existujúcej judikatúry štátne vlastníctvo nie je dostatočným dôkazom, že títo dodávatelia konajú z poverenia a nariadenia vlády.

(389)

Komisia najprv uviedla, že čínska vláda nepoprela jej zistenia, že významná časť domácich dodávateľov motorov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky sú štátom vlastnenými podnikmi a/alebo členmi združenia CBA. Keďže čínska vláda nespolupracovala, samotné štátne vlastníctvo a/alebo členstvo v združení CBA síce nie sú dostatočným dôkazom poverenia a nariadenia, sú však v tejto súvislosti dôležitým faktorom. Komisia okrem toho, že v odôvodnení 138 preukázala, že uvedené subjekty sa riadili vládnymi politikami a cieľmi, zároveň dospela k názoru, že domáci dodávatelia motorov pre odvetvie elektrických bicyklov mali poverenie a nariadenie čínskej vlády, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 390 až 412. Z tohto dôvodu boli uvedené pripomienky zamietnuté.

(390)

Komisia identifikovala viacero právnych zdrojov, ktoré svedčia o verejnej podpore odvetvia motorov z dôvodu ich postavenia v priemyselnom dodávateľskom reťazci elektrických bicyklov.

(391)

Sú to najmä: 12. päťročný plán pre odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov, 13. plán pre odvetvie bicyklov, plán rozvoja ľahkého priemyslu (2016 – 2020), oznámenie tajomníka samosprávy mesta Su-čou o správnych opatreniach týkajúcich sa osobitného fondu pre priemyselný a hospodársky rozvoj mesta (SU FU BAN 2014-137) a súvisiace oznámenie o uplatňovaní fiškálneho programu mesta Su-čou pre osobitný fond na rok 2016, ako aj plán rozvoja ľahkého priemyslu a textilného priemyslu v meste Tchien-ťin pre 13. päťročný plán (2016 – 2020). Tieto dokumenty boli analyzované v oddiele 3.1.

(392)

V týchto dokumentoch sa zdôrazňuje potreba zlepšiť kvalitu a výkonnosť dôležitých vstupov výrobcov elektrických bicyklov, ktorých súčasťou sú motory, a doplniť dodávateľský reťazec odvetvia bicyklov tak, aby mohol v Číne vzniknúť vertikálne integrovaný a autonómny výrobný reťazec bicyklov.

(393)

V týchto dokumentoch sa ďalej opisujú rôzne schémy podpory výrobcov elektrických bicyklov a ich dodávateľov, napríklad subvencie v podobe preferenčného financovania a zliav na daniach/oslobodeniach od dane, ako sa to uvádza v odôvodneniach 105 a 106.

(394)

V prvom rade sa pripomína, že vzhľadom na čiastočnú nespoluprácu čínskej vlády žiadni dodávatelia vstupného materiálu, s výnimkou spoločnosti Bafang, nevyplnili dotazník a že Komisii preto chýbali dôležité informácie o domácom trhu dodávateľov motorov. Komisia preto pri vyvodzovaní svojich zistení o poverení musela vychádzať z dostupných faktov podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. V tejto súvislosti pozostávali informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, z informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pokiaľ ide o ich domácich dodávateľov motorov, verejne dostupných informácií týkajúcich sa združenia CBA a jeho členov, informácií získaných od jediného spolupracujúceho dodávateľa vstupov a osobitnej správy o odvetví týkajúcej sa motorov v Číne, ktorú predložil navrhovateľ.

(395)

Pokiaľ ide o dodávateľov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, Komisia v odôvodnení 382 potvrdila, že členovia CBA, ktorí poskytovali motory vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, predstavovali 41 % z celkového domáceho objemu dodaného vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a až 66 % celkovej domácej kúpnej hodnoty počas obdobia prešetrovania. Okrem toho Komisia v odôvodneniach 382 a 383 dospela k záveru, že členovia CBA vrátane dodávateľov častí a súčastí sú podriadenými kľúčovými hospodárskymi subjektmi, ktoré sú poverené vykonávaním vnútroštátnej politiky s cieľom dosiahnuť širšie ciele týkajúce sa výroby elektrických bicyklov. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek ďalších informácií sa to považovalo za reprezentatívne pre situáciu na čínskom domácom trhu s motormi.

(396)

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o jediného spolupracujúceho dodávateľa motorov, pri prešetrovaní sa zistilo, že vyvážal podobné modely za rôzne ceny v závislosti od trhu a že na domácom trhu trvalo predával motory za priaznivejšie ceny ako na trhu, na ktorý motory vyvážal. Ceny na domácom trhu boli v priemere o viac ako 33 % nižšie ako vývozné ceny. Tento rozdiel dosahoval pri niektorých modeloch až 67 %.

(397)

Pri prešetrovaní sa ďalej ukázalo, že s rovnakými modelmi sa spájali rovnaké náklady bez ohľadu na cieľovú krajinu. Preto rozdiely v cene vyvážaných modelov a modelov predávaných na domácom trhu nebolo možné odôvodniť rozdielmi v nákladoch. Spoločnosť Bafang tvrdila, že rozdiely v cene boli zapríčinené vyššími predajnými nákladmi na vývoznom trhu. Pri prešetrovaní sa však ukázalo, že iba malú časť rozdielu v cene možno pripísať vyšším predajným nákladom. Spoločnosť Bafang netvrdila, že takéto rozdiely by bolo možné vysvetliť rozdielnymi trhovými podmienkami, a takáto hypotéza sa takisto nepotvrdila na základe skutočností stanovených v tomto prešetrovaní. Naopak, spoločnosť Bafang je ako člen združenia CBA podriadená tomuto združeniu, ktoré si v 13. pláne pre odvetvie bicyklov kladie za cieľ zlepšiť vývoznú výkonnosť výrobcov vyvážajúcich elektrické bicykle, ako sa to uvádza v odôvodneniach 112 a 113. V dôsledku toho je poverená alebo jej bolo nariadené predávať vstupy za nižšie ceny na domácom trhu, aby tak prispela k vývoznej výkonnosti tohto odvetvia, vďaka čomu môžu vyvážajúci výrobcovia elektrických bicyklov ponúkať svoje výrobky na vývozných trhoch za podstatne nižšie ceny ako ich konkurenti, ktorí musia získavať motory za nesubvencované ceny.

(398)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že rozhodnutie spoločnosti Bafang účtovať si na vývozných trhoch vyššie ceny ako na domácom trhu, by sa nemalo považovať za iracionálne. Po prvé, toto rozhodnutie môže súvisieť s nákladmi po predaji. Po druhé, môže súvisieť s odlišnou úrovňou hospodárskej súťaže na oboch trhoch. Po tretie, môže súvisieť s väčším domácim dopytom a známosťou značky Bafang.

(399)

Čo sa týka prvého bodu, odkazuje sa na odôvodnenie 397, v ktorom sa uvedené tvrdenie už rozoberalo vo svetle informácií overených v priestoroch dodávateľa. Čo sa týka druhého a tretieho bodu, je potrebné už na začiatku uviesť, že toto tvrdenie nebolo podložené novými prvkami. V každom prípade, vzhľadom na čiastočnú nespoluprácu čínskej vlády, ako sa uvádza v odôvodneniach 163 až 169, Komisii chýbali dôležité informácie týkajúce sa rozdielnych úrovní konkurencie na domácom trhu a vývozných trhoch, ako aj informácie týkajúce sa situácie rôznych dodávateľov motorov na domácom trhu. Z tohto dôvodu musela Komisia založiť svoje zistenia na dostupných informáciách, t. j. na vyplnenom dotazníku od dodávateľov vstupného materiálu. O odlišných úrovniach hospodárskej súťaže na domácom a vývoznom trhu neexistujú nijaké dôkazy, ktoré by opodstatňovali natoľko rozdielne cenové úrovne medzi týmito dvoma trhmi. Okrem toho neexistujú ani dôkazy o známosti značky Bafang a jej vplyve na rozdielne určovanie cien. V každom prípade by však známosť značky ovplyvňovala aj určovanie cien na domácom trhu, keďže by opodstatňovala vyššiu cenu, ako je cena konkurencie na domácom trhu. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(400)

Okrem toho vzhľadom na značný rozdiel v cene motorov predávaných na domácom trhu a motorov predávaných na vývoz by racionálnym hospodárskym rozhodnutím bolo zamerať sa radšej na predaj motorov na vývozných trhoch, keďže sa tam dá dosiahnuť oveľa vyššia ziskovosť. Vyššia ziskovosť by sa dala dosiahnuť, aj keby spoločnosť znížila svoje vývozné ceny motorov v porovnaní s tými, ktoré si účtovala počas obdobia prešetrovania, aby získala podiel na trhoch tretích krajín. Dôvodom je, že dosiahnutá ziskovosť na vývoznom trhu by bola stále vyššia ako ziskovosť dosiahnutá na domácom trhu. V kombinácii so zvyšujúcimi sa objemami predaja na vývoz by absolútna ziskovosť prekonala aj súčasnú úroveň. Napriek uvedeným záverom sa pri prešetrovaní ukázalo, že počas obdobia prešetrovania spoločnosť Bafang naďalej uskutočňovala svoju hlavnú činnosť na domácom trhu. Spoločnosť Bafang tvrdila, že to, že predaj na domácom trhu počas obdobia prešetrovania jej umožnil primeraný zisk, dokazuje, že na domácom trhu nepredávala za nižšie ceny a že jej cenová politika nebola iracionálna.

(401)

Hoci Komisia nespochybňuje, že predaj spoločnosti Bafang na domácom trhu bol ziskový, z informácií v spise vyplýva, že ceny na domácom trhu boli značne nižšie ako vývozné ceny. Komisia sa v odôvodnení 400 nesnažila naznačiť, že racionálnym rozhodnutím by bolo dosahovať zisk, ale rozšíriť predaj na vývozné trhy, kde by spoločnosť vzhľadom na významný cenový rozdiel, ktorý sa uvádza v odôvodnení 396, mohla dosiahnuť vyššie zisky, prípadne zvýšiť ceny predaja na domácom trhu aspoň na úroveň cien predaja na vývoz, a to s cieľom maximalizovať celkové zisky spoločnosti.

(402)

Skupina Giant takisto tvrdila, že podľa správy poroty vo veci ES – Vyrovnávacie opatrenia k čipom DRAM (44) konanie „komerčne neprimeraným spôsobom nestačí na preukázanie poverenia alebo nariadenia“.

(403)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, ako sa uvádza v odôvodneniach 394 až 397 a v odôvodnení 404, že závery o poverení a nariadení sa nezakladajú na cenovom rozdiele zaznamenanom v prípade spoločnosti Bafang. Takýto prvok sa považoval za dôsledok, a nie za príčinu poverenia a nariadenia. Z tohto dôvodu bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(404)

Okrem toho Komisia vychádzala z osobitnej správy o odvetví zameranej na motory do elektrických bicyklov v Číne s názvom Správa o dopyte na trhu a investičnom poradenstve v čínskom odvetví motorov do elektrických bicyklov 2018 – 2023, ktorú vypracovala spoločnosť YuboZhiye Market Consulting (45). Podľa opisu na webovom sídle sa správa „zakladá na údajoch poskytnutých výskumníkmi spoločnosti YuboZhiye v súlade s vnútroštátnymi štatistickými agentúrami, databázami v oblasti monitorovania trhu, priemyselnými združeniami (odborníkmi), oddeleniami pre dovozné a vývozné štatistiky, výskumnými inštitútmi a ďalšími inštitúciami“. V správe, ktorá je verejne dostupná, sa uvádza, že dovoz motorov do bicyklov predstavoval v roku 2017 menej ako 10 % predaja na domácom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že aktéri na domácom trhu si jasne stanovujú ceny, pričom ich nemôžu ovplyvniť dovozné ceny, ktoré sa skôr prispôsobujú ich cenám. Potvrdzuje to analýza dovozných cien motorov zakúpených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, ktoré sú v prípade porovnateľných modelov v zásade v súlade s cenami účtovanými dodávateľmi motorov na domácom trhu vrátane spoločnosti Bafang. Konkrétnejšie v prípade hlavného modelu (kombinácia umiestnenia a výkonu), ktorý sa v období prešetrovania dovážal a ktorý vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky kupovali na domácom trhu, bol rozdiel v cene nižší ako 3 %.

(405)

V nadväznosti na poskytnutie informácií spoločnosť Bafang uviedla, že tvrdenie, že aktéri na domácom trhu sami stanovujú ceny a nie sú ovplyvnení dovoznými cenami, nie je podložené dôkazmi. Ďalej tvrdila, že zistenie, že ceny na domácom trhu sú na rovnakej úrovni ako dovozné ceny, iba odráža primeranú odplatu.

(406)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že vzhľadom na čiastočnú nespoluprácu čínskej vlády, ako sa uvádza v odôvodneniach 163 až 173, nemala k dispozícii dôležité informácie týkajúce sa štruktúry domáceho trhu motorov a mechanizmu určovania cien. Musela sa preto spoliehať na dostupné fakty a dospela k záveru, že informácie poskytnuté v osobitnej správe o odvetví motorov, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení 404, boli primerané. Vzhľadom na to, že dovoz motorov predstavoval v roku 2017 len 10 % spotreby elektrických motorov v Číne, je navyše nepravdepodobné, že by vývozcovia v iných krajinách boli schopní v citeľnej miere ovplyvniť ceny na domácom trhu. Spoločnosť Bafang každopádne nepodložila toto tvrdenie žiadnymi dôkazmi. Z tohto dôvodu Komisia toto tvrdenie zamietla.

(407)

Vzhľadom na to, že čínska vláda nepredložila žiadne informácie svedčiace o opaku, skutočnosť, že ceny motorov na čínskom domácom trhu sú podstatne nižšie než vývozné ceny, preto ešte viac podporuje záver, že domáci dodávatelia motorov podliehajú povereniu a nariadeniu vlády, aby predávali motory odvetviu elektrických bicyklov za nízke ceny, ako aj záver o iracionálnom konaní domácich dodávateľov motorov.

(408)

Správa ďalej obsahuje dôkazy o tom, že odvetvie elektrických bicyklov je subvencované a že tieto subvencie sú poskytované vo všeobecný prospech odvetvia elektrických bicyklov vrátane dodávateľov motorov. Tento fakt potvrdzuje najmä tento úryvok:

(409)

Komisia odkázala na plán rozvoja ľahkého priemyslu (2016 – 2020) s cieľom posúdiť povahu týchto „podporných politík“. Komisia predovšetkým odkázala na tri skupiny podporných opatrení opísaných v odôvodneniach 101 až 106.

(410)

Správa obsahuje ďalšie relevantné informácie, z ktorých vyplýva, že čínske odvetvie motorov je podporované ako súčasť dodávateľského reťazca elektrických bicyklov:

(411)

Stručne povedané, v správe sa potvrdzuje, že odvetvie elektrických bicyklov a odvetvie motorov sú navzájom prepojené a že rozvoj odvetvia motorov je kľúčový pre rozvoj odvetvia elektrických bicyklov. Ďalej sa v nej potvrdzuje, že čínska vláda poskytuje na motory subvencie, ktorých cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť celého priemyselného reťazca vrátane odvetvia elektrických bicyklov.

(412)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že čínska vláda poveruje čínskych výrobcov motorov alebo im nariaďuje dodávať vstupy domácim výrobcom elektrických bicyklov za nižšiu než primeranú odplatu.

(413)

Po poskytnutí informácií skupina Giant tvrdila, že podľa Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Prešetrovanie vyrovnávacieho cla na DRAMs „iba politické vyjadrenia“ nemôžu „predstavovať poverenie alebo nariadenie na účely článku 1.1 písmena a) odseku 1 bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.“ (46) Okrem toho „poverením a nariadením – prostredníctvom udelenia zodpovednosti súkromnému subjektu alebo vykonávania právomoci nad týmto subjektom – sa rozumie aktívnejšia úloha ako len pobádanie.“ (47) Odvolací orgán dospel k záveru, že dôkazy o „poverení a riadení súkromného subjektu“ by „zahŕňali určitú formu hrozby alebo donútenia.“ (48) Okrem toho sa skupina Giant odvolala na vyjadrenie poroty WTO vo veci Spojené štáty – vývozné obmedzenia, že „akt poverenia aj akt nariadenia preto nutne obsahujú tieto tri prvky: i) výslovné a afirmatívne konanie vo forme delegovania alebo príkazu; ii) určené konkrétnej strane; pričom iii) predmetom tohto konania je konkrétna úloha alebo povinnosť.“ (49) Samotný dohľad alebo výkon všeobecných regulačných právomocí je preto nedostatočným dôkazom poverenia a nariadenia (50).

(414)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že závery Komisie sa nezakladajú len na politickom vyjadrení, ktoré je podrobne opísané v oddiele 3.1. Vychádzajú aj z úlohy CBA, združenia nielen výrobcov bicyklov, ale aj výrobcov motorov, nad ktorým má dohľad a ktoré riadi najvyšší čínsky orgán, t. j. Štátna rada. Takisto treba pripomenúť, že členovia združenia CBA majú povinnosť vykonávať uznesenia CBA, a preto ich postavenie sa považovalo za podriadené. V tejto súvislosti sa pripomína, že združenie CBA vydalo 13. plán pre odvetvie bicyklov, ktorého konkrétnym cieľom je zlepšiť výkonnosť vyvážajúcich výrobcov v oblasti vývozu elektrických bicyklov, ako sa uvádza v odôvodneniach 112 a 113. Uvedené úvahy sú podporené aj viacerými úryvkami z osobitnej správy o odvetví motorov, ktoré sa uvádzajú v odôvodneniach 408 až 410 a z ktorých vyplýva, že podpora odvetvia motorov súvisí s jeho pozíciou v dodávateľskom reťazci elektrických bicyklov. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(415)

Skupina Giant takisto tvrdila, že Komisia v odôvodnení 407 presunula dôkazné bremeno tým, že v súvislosti so závermi, ku ktorým dospela, odkázala na čiastočnú nespoluprácu čínskej vlády. Skupina Giant zdôraznila, že dôkazné bremeno spočíva na Komisii a že Komisia nepreukázala, že poskytovanie batérií a motorov do elektrických bicyklov je činnosť, ktorou je bežne poverená vláda.

(416)

V tejto súvislosti Komisia dospela k názoru, že existujúce dôkazy, zhrnuté v odôvodnení 414 a založené na dostupných faktoch, sú dostatočné na preukázanie poverenia a nariadenia. Komisia takisto pripomenula, že po tom, ako čínsku vládu informovala o svojom zámere použiť na posúdenie vstupov za nižšiu ako primeranú odplatu dostupné fakty, čínska vláda nepredložila žiadne pripomienky ani neposkytla ďalšie informácie. Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dôkazné bremeno nepresunula. Toto tvrdenie preto muselo byť zamietnuté.

(417)

Komisia by v prvom rade chcela pripomenúť, že z dôvodu čiastočnej nespolupráce čínskej vlády musela svoje zistenia založiť na dostupných faktoch, ktoré zahŕňali osobitnú správu o odvetví poskytnutú navrhovateľom a informácie poskytnuté jediným spolupracujúcim dodávateľom motorov, ktorý vyplnil dotazník Komisie.

(418)

Ako sa uvádza v odôvodnení 410, správa obsahuje viacero dôkazov o tom, že odvetvie elektrických motorov získava podporu prostredníctvom „stimulov vo forme vrátenia dane“ a „využívania pôdy, kapitálových služieb a dodania pracovnej sily“.

(419)

Potvrdili to aj zistenia týkajúce sa spoločnosti Bafang. Počas prešetrovania sa skutočne ukázalo, že táto spoločnosť získala viacero druhov subvencií, ktoré zahŕňali užívacie práva k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu, zníženú sadzbu dane a viacero grantov.

(420)

Viaceré strany sa vo svojich pripomienkach odvolali na článok 14 písm. d) Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ako aj na článok 6 písm. d) základného nariadenia týkajúci sa primeranej odplaty, ktorá sa stanovuje na základe prevládajúcich trhových podmienok pre predmetný výrobok alebo službu v krajine ich poskytnutia alebo nákupu. Inými slovami tvrdili, že použitá referenčná hodnota by sa mala vzťahovať na prevládajúce podmienky na čínskom trhu, alebo by sa mala určiť na základe trhových podmienok prevládajúcich v inej krajine alebo na svetovom trhu, ktoré sú dostupné príjemcovi.

(421)

Komisia dospela k záveru, že prevládajúce podmienky na trhu v ČĽR boli narušené vzhľadom na platné vnútroštátne a sektorové politiky vykonávané hospodárskymi subjektmi. Okrem toho Komisii vzhľadom na čiastočnú nespoluprácu čínskej vlády chýbali dôležité informácie o situácii na čínskom trhu s motormi a o možných úpravách, ktoré bolo treba vykonať. Pokiaľ ide o prevládajúce podmienky na trhu inej krajiny alebo na svetovom trhu, neboli k dispozícii dostatočne podrobné informácie, ktoré by umožnili zmysluplné porovnanie. V dôsledku toho sa Komisia musela spoľahnúť na dostupné informácie. Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že prevládajúce podmienky na čínskom trhu nepredstavujú dôvod pre úpravy, a preto vypočítala referenčnú hodnotu s použitím metodiky opísanej v odôvodnení 432.

(422)

Viaceré strany tvrdili, že Komisia mala namiesto toho použiť ako neskreslenú referenčnú hodnotu dovozné ceny motorov od spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(423)

V tejto súvislosti a vzhľadom na podiel domácich dodávateľov motorov na čínskom trhu, ako aj na to, že domáci dodávatelia určujú ceny na čínskom trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 404, Komisia dospela k záveru, že dovozné ceny nepredstavujú primeranú referenčnú hodnotu, pretože ich úroveň je takisto ovplyvňovaná deformáciami na domácom trhu. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(424)

Skupina Giant a čínska vláda tvrdili, že Komisia svojím prístupom porušila článok 1.1 písm. b), článok 10 a článok 32.1 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, pretože Komisia nemôže obísť svoju povinnosť týkajúcu sa stanovenia, či sú výrobcovia poverení alebo im bolo niečo nariadené. Skupina Giant v tejto súvislosti tvrdila, že Komisia musí: 1. analyzovať, či boli výrobcom poskytnuté subvencie; 2. analyzovať, či sa motory a batérie nakupovali za nezávislé trhové ceny; 3. vypočítať výšku subvencií, ktoré príjemcovia naozaj dostali.

(425)

V tejto súvislosti sa usúdilo, že záver Komisie je založený na dostatočne podrobných dôvodoch zhrnutých v odôvodnení 414. Pokiaľ ide o pripomienky skupiny Giant, Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády, a skutočnosť, že iba jeden dodávateľ spolupracoval z vlastnej iniciatívy, jej chýbali dôležité informácie. Komisia však na základe dostupných informácií a na základe vlastnej analýzy dospela k záveru, že podmienky pre stanovenie záveru o poverení a nariadení boli splnené. Pokiaľ ide o výšku prijatých subvencií, Komisia toto tvrdenie považovala za irelevantné, keďže jej analýza sa netýkala tejto záležitosti. Z tohto dôvodu museli byť uvedené tvrdenia zamietnuté.

(426)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 390 až 412, vo viacerých právnych dokumentoch, ktoré sú osobitne zamerané na spoločnosti v odvetví elektrických bicyklov, sa dodávateľom vstupných materiálov nariaďuje, aby odvetviu elektrických bicyklov poskytli motory za nižšiu než primeranú odplatu. Na základe týchto dokumentov sa ukazuje, že dodávatelia vstupných materiálov poskytujú motory len obmedzenému počtu odvetví/podnikov, ktoré dodržiavajú príslušné politiky čínskej vlády.

(427)

Komisia preto dospela k záveru, že subvencie vo forme poskytovania motorov za nižšiu než primeranú odplatu nie sú všeobecne dostupné, ale sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že takáto forma subvencií sa zakladá na objektívnych kritériách alebo podmienkach v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(428)

Všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nakupovali motory na domácom trhu, väčšinou od neprepojených spoločností, ale takisto ich v určitom množstve dovážali. Len malé množstvá nakúpili od prepojených spoločností. V prípade niektorých výrobcov bola hlavným dodávateľom spoločnosť Bafang, ktorá predstavovala 50 % objemu nákupu.

(429)

Ako sa uvádza v odôvodnení 396, spoločnosť Bafang ako podriadený hospodársky subjekt poverený vykonávaním vnútroštátnej politiky predávala motory na svojom domácom trhu za podstatne nižšie ceny, ako boli jej vývozné ceny. Čínski vyvážajúci výrobcovia v dôsledku toho využívali výhodu vyplývajúcu z predaja motorov za nižšiu než primeranú odplatu.

(430)

Viaceré strany tvrdili, že podľa článku 2 písm. a) a b) základného nariadenia môže byť poskytovateľom subvencie len vláda. Keďže spoločnosť Bafang je súkromná spoločnosť, nemožno ju v zmysle článku 2 písm. b) považovať za vládu, a preto nemôže byť poskytovateľom subvencií.

(431)

V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že táto pripomienka nebola opodstatnená vzhľadom na záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 412, inými slovami že dodávatelia motorov výrobcom elektrických bicyklov sú poverení čínskou vládou a majú nariadené dodávať tieto vstupy za nižšiu ako primeranú odplatu.

(432)

Výhody plynúce pre spoločnosti zaradené do vzorky sa vypočítali porovnaním cien motorov na domácom trhu a vývozných cien motorov, ktoré si spoločnosť Bafang účtovala počas obdobia prešetrovania. Pri porovnávaní sa použila kombinácia umiestnenia (nábojový alebo centrálny motor) a výkonu motora (v kW). Vypočítané percentuálne podiely sa uplatnili na ceny, ktoré vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky zaplatili za motory zakúpené od domácich dodávateľov. Nedošlo k žiadnym úpravám.

(433)

Skupina Giant tvrdila, že medzi motormi nakúpenými na domácom trhu a elektrickými bicyklami vyvážanými do EÚ neexistuje nijaká súvislosť.

(434)

V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že výhody vymedzené v odôvodneniach 428 a 429 sú v prospech vyvážajúcich výrobcov elektrických bicyklov, ktorí nakupujú motory na domácom trhu za nižšiu ako primeranú odplatu, a tieto výhody sa netýkajú konkrétnych modelov predaných elektrických bicyklov. Komisia preto dospela k záveru, že skupina Giant pri nákupe motorov na domácom trhu za skreslené ceny získala výhodu vzhľadom na poverenie a nariadenie čínskej vlády, ako sú opísané v odôvodneniach 394 až 412. Z tohto dôvodu muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(435)

Čo sa týka predaja na domácom trhu, spoločnosť Bafang tvrdila, že zoznam transakcií, na základe ktorých sa stanovila priemerná cena motorov predávaných na domácom trhu, zahŕňal predaj motorov prepojenej spoločnosti. Spoločnosť Bafang navyše vysvetlila, že predaj cez prepojenú spoločnosť bol určený na vývoz, keďže jej prepojená spoločnosť konala ako domáci obchodník, ktorý sa zaoberá predajom na vývoz. Spoločnosť Bafang preto požiadala Komisiu, aby tento predaj vyňala z výpočtu priemerných predajných cien na domácom trhu.

(436)

Komisia toto tvrdenie akceptovala a uvedený predaj vyňala z výpočtu priemerných predajných cien na domácom trhu, pretože bola spokojná s dôkazmi predloženými spoločnosťou Bafang, že tento predaj sa má skutočne považovať za „predaj na vývoz“ prostredníctvom domáceho prepojeného obchodníka. V spise sa každopádne nenachádzali žiadne dôkazy o tom, či sa uvedený predaj prepojenému obchodníkovi uskutočnil s trhovým odstupom, ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodneniach 437 až 441. Výpočty sa preto náležite upravili tak, že sa v nich zohľadnil len predaj nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(437)

Čo sa týka priemernej ceny predaja na vývoz, spoločnosť Bafang v súvislosti s predajom opísaným v odôvodneniach 435 a 436 tvrdila, že ceny motorov vyvážaných prostredníctvom jej domáceho prepojeného obchodníka by sa mali náležite upraviť tak, že by sa odrátali predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „výdavky PVA“) a zisk tohto prepojeného obchodníka.

(438)

V tomto kontexte nebolo možné zistiť, či sa transakcie medzi spoločnosťou Bafang a jej prepojenou spoločnosťou uskutočnili s trhovým odstupom, alebo či by sa predaj na vývoz uskutočnený touto prepojenou spoločnosťou neprepojeným zákazníkom mal upraviť o primeranú výšku zisku a výdavkov PVA. Referenčná hodnota na určenie ceny za predaj na vývoz by sa každopádne mala zakladať na skutočnej vývoznej cene, ktorú zaplatil nezávislý nákupca, keďže táto cena sa považuje za trhovú cenu neovplyvnenú deformáciami na domácom trhu, bez ohľadu na úroveň výdavkov PVA a ziskov, ktoré mal obchodník spoločnosti Bafang. Komisia sa preto rozhodla vylúčiť tento nepriamy predaj na vývoz prostredníctvom prepojeného domáceho obchodníka a príslušne upravila výpočet priemernej vývoznej ceny, aby tým umožnila riadne porovnanie predaja na domácom trhu s predajom na vývoz na rovnakej úrovni obchodu, ako aj zabezpečila súlad s úpravou ceny predaja na domácom trhu, ktorá je opísaná v odôvodneniach 435 a 436. V dôsledku toho sa pri porovnaní cien na domácom trhu s vývoznými cenami zohľadnil len priamy predaj spoločnosti Bafang nezávislým zákazníkom na domácom trhu, ako aj na vývozných trhoch. Miera reprezentatívnosti príslušného predaja upravená uvedeným spôsobom bola stále významná a tento predaj tvoril takmer 70 % celkového predaja na vývoz. Tieto zistenia boli dodatočne sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám v rámci konečného poskytnutia informácií.

(439)

Po tomto dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosť Bafang tvrdila, že predaj na vývoz uskutočnený jej prepojenou spoločnosťou neprepojeným zákazníkom by nemal byť vyňatý a že zodpovedajúce predajné transakcie by mali byť náležite znížené odčítaním výdavkov PVA a zisku. Spoločnosť Bafang takisto tvrdila, že Komisia si mohla tieto informácie vyžiadať počas prešetrovania, aby sa presvedčila, že predaj prepojeným zákazníkom sa uskutočnil s trhovým odstupom.

(440)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že porovnanie cien sa uskutočnilo s jediným cieľom, a tým bolo stanoviť referenčnú hodnotu pre motory predávané za nižšiu ako primeranú odplatu. Po tom, ako spoločnosť Bafang predložila pripomienky k poskytnutiu informácií, Komisia považovala za vhodné vyňať vývozné transakcie uskutočnené prostredníctvom prepojeného obchodníka, ako na to poukázala spoločnosť Bafang, keďže takéto transakcie zahŕňali výdavky PVA a zisk a nebolo možné určiť, či sú predajné ceny v rámci týchto transakcií spoľahlivé.

(441)

Navyše treba uviesť, že o existencii výdavkov PVA a zisku na úrovni obchodnej spoločnosti sa útvary Komisie dozvedeli až po overovaní na mieste a že spoločnosť Bafang na ne neupozornila ani pri poskytovaní informácií týkajúcich sa jej ziskovosti na oboch trhoch, ani pri vymedzovaní prvkov, ktoré by mohli byť dôvodom cenového rozdielu medzi cenami na domácom trhu a vývoznými cenami (pozri odôvodnenie 397). Napokon treba uviesť, že spoločnosť Bafang nepodložila svoje tvrdenie podpornými dôkazmi, keďže v rámci svojich pripomienok k poskytnutiu informácií ani ku konečnému poskytnutiu informácií nepredložila ďalšie údaje týkajúce sa úrovne výdavkov PVA a zisku. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 437, správna referenčná hodnota pre predaj na vývoz môže každopádne vychádzať len zo skutočnej ceny pre koncového zákazníka bez ohľadu na medzipredaj a zodpovedajúce úrovne výdavkov PVA a ziskov obchodníkov, keďže tieto sú pre stanovenie skutočnej trhovej ceny na výpočet výhody subvencie irelevantné. Z tohto dôvodu Komisia uvedené tvrdenia zamietla.

(442)

Výška subvencie stanovená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Tabuľka 3

Poskytovanie motorov za nižšiu než primeranú odplatu

(443)

Keďže čínska vláda neposkytla žiadne informácie o počte a vlastníctve domácich dodávateľov batérií do elektrických bicyklov, Komisia musela vychádzať z dostupných faktov v zmysle článku 28 ods. 1 základného nariadenia. V tejto súvislosti analyzovala osobitnú správu o odvetví zameranú na čínske odvetvie lítiových batérií do elektrických bicyklov, ktorú poskytol navrhovateľ, ako aj situáciu dodávateľov batérií piatich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(444)

Komisia zároveň identifikovala 23 čínskych dodávateľov batérií, z ktorých aspoň 3 boli členmi združenia CBA a aspoň jeden bol čiastočne vlastnený štátom. Títo dodávatelia predstavovali v období prešetrovania 33 % z celkového množstva batérií a 31 % z celkovej hodnoty týchto nákupov. Ako sa uvádza v odôvodneniach 133 až 139, počas posudzovaného obdobia bolo združenie CBA pod správou Štátnej rady. Ako sa ďalej uvádza v odôvodnení 382, pokiaľ ide o vykonávanie vnútroštátnej politiky, združenie CBA kladie na svojich členov určité záväzky.

(445)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že členovia združenia CBA sú viazaní prísnymi záväzkami voči svojmu združeniu, ktorého činnosť usmerňuje a kontroluje Komisia Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi. V dôsledku toho sa členovia združenia CBA vrátane dodávateľov batérií považujú za podriadené kľúčové hospodárske subjekty v odvetví bicyklov, ktoré boli poverené vykonávaním vnútroštátnej politiky s cieľom dosiahnuť širšie ciele týkajúce sa výroby elektrických bicyklov. Komisia preto ďalej preskúmala tieto politiky aj v prípade batérií.

(446)

Podobne ako v prípade motorov, viacero strán tvrdilo, že CBA je neziskovým združením, ktorého členmi sú podniky, výskumné útvary a miestne združenia pôsobiace v odvetví bicyklov, ktoré sa k nemu pripojili dobrovoľne. Tieto strany takisto tvrdili, že väčšina členov CBA sú súkromné podniky.

(447)

V tejto súvislosti Komisia odkázala na odôvodnenia 166 a 168, v ktorých sa uvádza, že vzhľadom na odmietnutie čínskej vlády poskytnúť informácie o vlastníctve domácich dodávateľov vstupných materiálov sa Komisia musela spoliehať na dostupné fakty. Z tých vyplynulo, že viacerí členovia CBA sú zároveň štátom vlastnenými podnikmi.

(448)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala, že CBA je verejným orgánom.

(449)

V tejto súvislosti Komisia odkázala na odôvodnenie 138 a potvrdila svoj záver, že CBA funguje na základe obchodných usmernení a pod dohľadom „Štátnej rady, ministerstva pre občianske záležitosti a príslušného organizačného útvaru spoločnosti“. Rovnaká situácia existovala v roku 2016, keď bol schválený 13. plán pre odvetvie bicyklov.

(450)

Čínska vláda takisto tvrdila, že podľa existujúcej judikatúry štátne vlastníctvo nie je dostatočným dôkazom, že dané subjekty konajú z poverenia a nariadenia čínskej vlády.

(451)

Hoci štátne vlastníctvo samo osebe nie je dostatočnou podmienkou existencie poverenia a nariadenia, je v tejto súvislosti dôležitým faktorom. Ďalej treba poznamenať, ako sa uvádza v odôvodneniach 452 až 484, že analýza Komisie vychádza z množstva ďalších faktorov, ktoré potvrdzujú jej argument, že domáci dodávatelia batérií odvetviu elektrických bicyklov konali z poverenia a nariadenia čínskej vlády. Z tohto dôvodu museli byť uvedené pripomienky zamietnuté.

(452)

Komisia identifikovala viacero právnych zdrojov, ktoré svedčia o verejnej podpore odvetvia batérií z dôvodu ich postavenia v priemyselnom dodávateľskom reťazci elektrických bicyklov.

(453)

Prvým dokumentom je plán rozvoja ľahkého priemyslu (2016 – 2020) vypracovaný čínskou vládou na účely vykonávania 13. päťročného plánu a stratégie Vyrobené v Číne 2025. V pláne sa odvetvie batérií uvádza ako „kľúčové odvetvie“. Pokiaľ ide o batérie, v pláne sa odporúča „podporovať odvetvie batérií s cieľom zabezpečiť rozvoj smerujúci k ekologickosti, bezpečnosti, vysokej výkonnosti a dlhodobej životnosti. Urýchliť výskum a vývoj a priemyselnú výrobu vysokovýkonných materiálov elektród do lítiovo-iónových batérií, batériových oddeľovačov, elektrolytov, nových druhov technológie aditív a pokročilej integrácie systémov, technológie nových druhov olovených batérií, ako sú batérie s cievkou a batérie na báze olova a uhlíka, a ďalšej generácie olovených batérií, napríklad s mriežkou s bipolárnou alebo neolovenou platňou, a kľúčových materiálov […]. Zamerať sa na vývoj nového druhu primárnej batérie, nového druhu olovenej batérie, napájacej batérie do vozidiel využívajúcich nové zdroje energie a palivového článku. Urýchliť transformáciu a modernizáciu technického vybavenia vedúceho podniku v súlade s normami pre odvetvie olovených kyselinových batérií (verzia z roku 2015). Aktívne podporiť vybudovanie systému recyklácie použitých olovených batérií.“

(454)

V pláne sa ďalej určujú konkrétne politické opatrenia na podporu každého z týchto kľúčových odvetví. Sú uvedené v odôvodneniach 101 až 106 a okrem iného zahŕňajú preferenčné úvery, podporu poistenia vývozných úverov a podporu daňovej politiky.

(455)

Druhým dokumentom je stratégia „Vyrobené v Číne 2025“. Je to národná stratégia zameraná na desať kľúčových sektorov, ktorým bude v období do roku 2025 venovaná osobitná podpora a pozornosť. Podpora im bude udelená okrem iného prostredníctvom úverov od bánk vo vlastníctve štátu na nekomerčnom základe, ako aj prostredníctvom oslobodenia od povinnosti dodržiavať určité normy a nariadenia. Jednou z oblastí podporovaných v národnej stratégii je čínske odvetvie batérií. Jasne to vyplýva zo zahrnutia tohto úryvku:

(456)

Tretím dokumentom je 13. päťročný plán pre odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov, v ktorom sa uvádzajú hlavné ciele, priority a schémy podpory pre odvetvie bicyklov a elektrických bicyklov a odvetvia ich hlavných komponentov vrátane odvetvia batérií:

(457)

Štvrtým dokumentom je 12. päťročný plán pre odvetvie batérií, ktorý bol prijatý v roku 2015 a je teda uplatniteľný od začiatku počas celého prešetrovaného obdobia:

(458)

Piatym dokumentom je 13. päťročný plán pre odvetvie batérií, ktorý 18. januára 2016 prijalo Čínske združenie pre odvetvie chemickej a fyzikálnej energetiky:

(459)

Okrem už uvedených právnych zdrojov Komisia vychádzala zo správy o čínskom odvetví elektrických bicyklov s lítiovou batériou (Yubo Zhiye Business consulting). V správe („Hĺbková analýza odvetvia lítiovo-iónových batérií do elektrických bicyklov za obdobie 2018 – 2023 a správa o usmerneniach týkajúcich sa 13. päťročného plánu rozvoja“) (51), ktorá je verejne dostupná na webovom sídle poradenskej firmy (http://www.chinabgao.com), sa potvrdzuje, že odvetvie je silno subvencované a že tieto subvencie sú poskytované vo všeobecný prospech odvetvia elektrických bicyklov:

(460)

Na záver možno povedať, že tieto dokumenty sú dôkazom toho, že vláda podporuje odvetvie batérií, a takisto sa v nich uvádzajú dostupné podporné opatrenia, ktorých výhody toto odvetvie v posledných rokoch využíva (preferenčné financovanie, zľavy na daniach/oslobodenie od dane a poistenie vývozných úverov). Ďalej sa v nich zdôrazňuje potreba ďalšej integrácie odvetví batérií a elektrických bicyklov prostredníctvom rozvinutejšej spolupráce a združení a potvrdzuje sa v nich existencia politiky subvencovania batérií do elektrických bicyklov na účely popularizácie a vývozu elektrických bicyklov.

(461)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že odvetvie batérií je podporovaným odvetvím, ktoré môže profitovať z rôznych subvencií, a že jeho rozvoj je úzko prepojený s rozvojom odvetvia elektrických bicyklov.

(462)

Vzhľadom na čiastočnú nespoluprácu čínskej vlády žiadni dodávatelia vstupného materiálu neodpovedali na dotazník, a Komisii preto chýbali dôležité informácie o domácom trhu dodávateľov batérií. Aby mala Komisia na čom založiť svoje zistenia týkajúce sa poverenia, musela vychádzať z dostupných faktov podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. V tejto súvislosti pozostávali informácie, ktoré mala Komisii k dispozícii, z plánov vlády uvedených v oddiele 3.1, informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, pokiaľ ide o ich domácich dodávateľov batérií, verejne dostupných informácií týkajúcich sa CBA a jej členov a informácií získaných od spoločnosti Bafang, jediného spolupracujúceho dodávateľa vstupov.

(463)

Komisia našla viacero právnych zdrojov, v ktorých sa poukazuje na skutočnosť, že čínska vláda podnikla kroky na zníženie nákladov na batérie s cieľom poskytnúť výhodu odberateľskému odvetviu výrobcov elektrických bicyklov.

(464)

Prvým dokumentom je 13. plán pre odvetvie bicyklov. V pláne sa uvádza, že pokrok nastane v šiestich kľúčových technológiách. Jednou z nich je zlepšenie komplexnej výkonnosti olovených kyselinových batérií a lítiovo-iónových batérií. V pláne sa ďalej stanovujú tri merateľné ciele:

(465)

Druhým dokumentom je 13. päťročný plán pre batérie. V pláne sa stanovujú viaceré prepojenia s odberateľským odvetvím, predovšetkým s odvetvím elektrických bicyklov, ako sa to uvádza v odôvodnení 458. Ďalej sa v ňom stanovuje prepojenie medzi subvencovaním odvetvia batérií a odvetvia elektrických bicyklov: „Odporúča sa zaviesť politiku subvencovania pre elektrické bicykle s lítiovo-iónovou batériou s cieľom podporiť popularizáciu elektrických bicyklov s lítiovo-iónovou batériou.“ (kapitola V, oddiel V).

(466)

Tretím dokumentom je osobitná správa o odvetví týkajúca sa batérií opísaná v odôvodnení 459, v ktorej sa objasňuje, že „budúce kľúčové využitia lítiovo-iónových batérií sa zamerajú na elektrické nástroje, ľahké elektrické bicykle, vozidlá využívajúce nové zdroje energie a systémy na uskladňovanie energie“ (kapitola V, oddiel II). Tým sa objasňuje presvedčenie Komisie, že čínske odvetvie elektrických bicyklov prechádza na lítiové batérie. Potvrdilo sa to aj vo vyplnených dotazníkoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.