PRÍLOHA

1.   ÚVOD

Toto odporúčanie obsahuje iba stanoviská Komisie; nemenia sa ním právne účinky smerníc a nariadení a nie je ním dotknutý záväzný výklad článkov 7, 7a a 7b zmenenej smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (ďalej len „EED“) a prílohy V k tejto smernici poskytnutý Súdnym dvorom. Toto odporúčanie vychádza zo spätnej väzby, ktorú Komisii zaslali členské štáty od transpozície smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, a z poznatkov, ktoré Komisia získala z oznámení členských štátov, ako aj z posúdenia národných akčných plánov energetickej efektívnosti a výročných správ (1).

Zhrnutie: Hlavné zmeny smernice 2012/27/EÚ

1.

Štruktúra povinnosti úspor energie a súvisiace ustanovenia — článok 7 (všeobecné pravidlá týkajúce sa požiadaviek úspor), článok 7a (pravidlá týkajúce sa povinných schém energetickej efektívnosti) a článok 7b (pravidlá týkajúce sa alternatívnych politických opatrení), — príloha V (spoločné metódy a zásady na výpočet) a — povinnosti týkajúce sa plánovania a podávania správ podľa nariadenia o riadení.

2.

Rozsah povinnosti úspor energie (2021 – 2030) — nové povinné obdobie úspor energie 2021 – 2030 a rozšírenie povinnosti aj na obdobie po roku 2030 bez koncového dátumu, ale podliehajúce preskúmaniu v roku 2027 a potom každých desať rokov, — povinnosť dosiahnuť v období 2021 – 2030 cieľ kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúci novým ročným úsporám vo výške aspoň 0,8 % konečnej energetickej spotreby (okrem Cypru a Malty, ktoré musia dosiahnuť nové úspory vo výške aspoň 0,24 % konečnej energetickej spotreby), t. j. viac ako v súčasnom období, — možnosti iného spôsobu výpočtu úspor pre členské štáty, ak dosiahnu požadované kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa, a — požiadavka, aby členské štáty pri navrhovaní politických opatrení v súlade s kritériami, ktoré musia zaviesť, zohľadnili potrebu zmierňovania energetickej chudoby.

3.

Výpočet vplyvu politických opatrení — Členské štáty si nemôžu nárokovať úspory energie vyplývajúce z uplatňovania práva EÚ s výnimkou situácie, keď súvisia s obnovou budov. Odchylne a za určitých podmienok môžu v prípade nových budov úspory vypočítať iba podľa vnútroštátnych minimálnych požiadaviek na úspory požadované za prvé povinné obdobie (2014 – 2020).

4.

Objasnenia — povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia sú rovnocennými prostriedkami transpozície smernice EED, — úspory energie vyplývajúce z jednotlivých druhov politických opatrení sa vypočítajú v súlade so spoločnými zásadami a metódami z prílohy V k smernici EED; — objasnenie požiadavky na meranie a overovanie a dôležitosti výberu reprezentatívnej vzorky opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, — členské štáty môžu zriadiť národné fondy energetickej efektívnosti v súlade s článkom 20 ods. 6 smernice EED, a to buď ako alternatívne politické opatrenie, alebo ako súčasť povinných schém energetickej efektívnosti, pričom sa bude od povinných subjektov vyžadovať, aby všetky alebo niektoré úspory vložili do fondu, — objasnenie požiadavky na doplnkovosť (úspory energie by mali dopĺňať úspory, ktoré by boli zabezpečené v každom prípade bez činnosti povinného alebo zúčastňujúceho sa subjektu) vrátane niektorých faktorov, ako sú parazitovanie, trhové účinky a vplyv existujúcich politík, — pri výpočte úspor energie sa musí zohľadniť životnosť opatrení a miera, v akej úspory časom klesajú a — úspory energie vyplývajúce z technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu nainštalovaných na budovách alebo v budovách môžu byť oprávnené, ak sú v súlade s prílohou V.

2.   VÝPOČET ÚSPOR ENERGIE POŽADOVANÝCH V POVINNOM OBDOBÍ ROKOV 2021 – 2030

V písmene b) sa vyžaduje, aby členské štáty dosiahli:

—	kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa (t. j. celkový objem úspor energie) v období 2021 – 2030, a

—	nové úspory za každý rok daného obdobia (ktorých objem nie je určený).

Hoci miera nových ročných úspor energie v prvom povinnom období (2014 – 2020) je pre všetky členské štáty rovnaká (t. j. 1,5 %), pre druhé povinné obdobie (2021 – 2030) to neplatí, keďže Cyprus a Malta musia dosiahnuť kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým úsporám vo výške 0,24 % konečnej energetickej spotreby (1).

Každý členský štát musí dosiahnuť vypočítaný objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa (t. j. celkové úspory energie na obdobie 2021 – 2030) do 31. decembra 2030. Na rozdiel od prvého povinného obdobia nemožno tento objem znížiť v dôsledku flexibility využitej členským štátom (2).

Členské štáty nemusia dosiahnuť nové úspory zodpovedajúce 0,8 % (0,24 % v prípade Malty a Cypru) ročnej konečnej energetickej spotreby (3) v každom roku druhého povinného obdobia. Pre druhé obdobie, ako aj ďalšie nasledujúce obdobia, stále platí súčasná flexibilita, teda rozloženie objemu nových úspor na celé obdobie (4).

2.1.   Výpočet kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa v druhom povinnom období

Na účely výpočtu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaných v druhom povinnom období musí každý členský štát najskôr vypočítať priemernú konečnú energetickú spotrebu za tri roky predchádzajúce roku 2019 (t. j. 2016 – 2018) (5).

Ďalším krokom je vynásobenie daného priemeru hodnotou 0,8 % (0,24 % v prípade Cypru a Malty) s cieľom získať zodpovedajúci objem „nových“ ročných úspor.

Príklad

Členský štát má spotrebu energie vo výške 102 miliónov ton ekvivalentu ropy (Mtoe) v roku 2016, 98 Mtoe v roku 2017 a 100 Mtoe v roku 2018 – čo je trojročný priemer 100 Mtoe.

Na výpočet kumulatívneho objemu úspor energie u konečného spotrebiteľa (2021 – 2030) je teda minimálny objem nových úspor každý rok0,8 Mtoe (100 Mtoe × 0,8 %).

Členské štáty potom môžu vypočítať kumulatívny objem úspor u konečného spotrebiteľa požadovaný za celé povinné obdobie.

Príklad

Členský štát vypočíta svoju priemernú konečnú energetickú spotrebu za roky 2016 – 2018 ako 100 Mtoe. Celkové úspory u konečného spotrebiteľa za rok 2021 teda budú (100 x 0,8 % × 1) 0,8 Mtoe.

Keďže dosiahnutie kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, ktoré zodpovedajú aspoň novým úsporám, sa vyžaduje každý rok od roku 2021 do roku 2030, členský štát musí vypočítať nové úspory za každý nasledujúci rok až do roku 2030.

Celkovým objemom vypočítaným na rok 2022 budú (100 x 0,8 % × 2) kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa vo výške 1,6 Mtoe [vrátane 0,8 Mtoe nových úspor v roku 2022 (vyznačených sivou farbou)].

Objemy za každý nasledujúci rok až do roku 2030 možno vypočítať rovnako. Celkový objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaný za desaťročné obdobie je 44,0 Mtoe (100 × 0,8 % × 55).

Rok	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	2028	2029	2030
Úspory konečnej energie (v Mtoe)										0,8	Celkové kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa (do roku 2030)
									0,8	0,8
								0,8	0,8	0,8
							0,8	0,8	0,8	0,8
						0,8	0,8	0,8	0,8	0,8
					0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8
				0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8
			0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8
		0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8
	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8
Spolu (v Mtoe)	0,8	1,6	2,4	3,2	4,0	4,8	5,6	6,4	7,2	8,0	44,0  (6)

2.2.   Súbor štatistických údajov

2.2.1.   Použitie súboru údajov Eurostatu

Na stanovenie súboru štatistických údajov, ktorý sa má použiť na povinné obdobie rokov 2021 – 2030, by mali členské štáty použiť súbor údajov Eurostatu, ktorý sa považuje za štandardný zdroj výpočtu požadovaných objemov úspor [pozri bod 1 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení].

V roku 2019 Eurostat revidoval energetickú bilanciu na základe medzinárodných odporúčaní pre energetickú štatistiku, ktoré zverejnila Štatistická komisia OSN (7). Pre príspevky k energetickej efektívnosti a povinnosti úspor energie členských štátov stanovila osobitnú kategóriu „konečná energetická spotreba (Európa 2020 – 2030)“ (8) (kód FEC2020-2030). Obsahuje prvky požadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED a členské štáty by ju mali využívať na účely povinnosti úspor energie (9).

Nová kategória obsahuje tieto aritmetické vymedzenia vychádzajúce z posledných zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (10):

Konečná energetická spotreba (Európa 2020 – 2030) [všetky výrobky spolu] =

konečná energetická spotreba [všetky výrobky spolu]

— konečná energetická spotreba [okolité teplo (tepelné čerpadlá)]

+ medzinárodné letectvo [všetky výrobky spolu]

+ transformačný vstup (vysoké pece) [všetky výrobky spolu]

— transformačný výstup (vysoké pece) [všetky výrobky spolu]

+ energetika (vysoké pece) [tuhé fosílne palivá]

+ energetika (vysoké pece) [vyrábané plyny]

+ energetika (vysoké pece) [rašelina a výrobky z rašeliny]

+ energetika (vysoké pece) [roponosné bridlice a dechtový piesok]

+ energetika (vysoké pece) [ropa a ropné výrobky]

+ energetika (vysoké pece) [zemný plyn].

2.2.2.   Použitie alternatívnych štatistických zdrojov a odborných odhadov

Členské štáty môžu použiť alternatívne štatistické zdroje, musia však vysvetliť a odôvodniť ich použitie, ako aj všetky rozdiely vo výsledných množstvách uvedené v oznámení Komisii [pozri bod 1 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení].

Ak v čase, keď majú členské štáty podať správu, nie sú údaje za niektoré roky k dispozícii, môžu použiť odborné odhady (znovu však platí, že ich musia v oznámení odôvodniť). Keď budú k dispozícii oficiálne údaje a medzi odhadovanými a skutočnými údajmi sa vyskytnú značné rozdiely, objem požadovaných úspor musí byť upravený podľa skutočných údajov.

Členským štátom sa odporúča upraviť odhady na oficiálne údaje na základe riadiaceho mechanizmu, hneď ako sa oficiálne údaje stanú dostupnými, a to prostredníctvom ďalšieho podania správy alebo povinného podávania správ podľa nariadenia o riadení (napr. v aktualizácii národného energetického a klimatického plánu do 30. júna 2023 podľa článku 14 ods. 1 nariadenia).

2.2.3.   Energia použitá v doprave

Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2 písm. b) smernice EED (11), už členské štáty nemôžu zo svojho výpočtu základného scenára pre druhé a nasledujúce povinné obdobia vyčleniť konečnú energetickú spotrebu v doprave.

2.2.4.   Energia vyrobená na vlastnú konečnú spotrebu

Hoci kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa v prvom povinnom období vychádzajú z „predaja energie koncovým odberateľom“, v smernici EED sa zámerne mení základ pre druhé a nasledujúce obdobia na „konečnú energetickú spotrebu“.

Preto musia členské štáty do výpočtu základného scenára pre tieto obdobia energiu vyrobenú na vlastnú konečnú spotrebu (napr. energiu vyrobenú fotovoltickými systémami, teplo vyrobené slnečnými tepelnými kolektormi alebo kombinovaným spaľovaním odpadu v priemysle).

Kategória Eurostatu „konečná energetická spotreba“ (kód B 101700 (12)), platná v čase rokovaní o smernici EED a v čase jej prijatia, obsahovala niektoré obnoviteľné zdroje energie relevantné na využívanie na budovách alebo v budovách v malom rozsahu (slnečnú energiu vrátane slnečnej fotovoltickej a slnečnej tepelnej energie, veternú energiu, tuhú biomasu, bioplyn a kvapalné biopalivá (13)). Okolité teplo, napríklad využívané v tepelných čerpadlách, nebolo do kategórie „konečná energetická spotreba“ začlenené. S cieľom zabezpečiť, aby sa po revízii energetických bilancií nezmenila povinnosť úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED odsúhlasená spoluzákonodarcami, Eurostat zaviedol a zverejnil osobitnú kategóriu na účely energetickej efektívnosti s názvom „konečná energetická spotreba“ (Európa 2020 – 2030) (kód FEC2020-2030), z ktorej sa okolité teplo vylučuje až do roku 2030 (14).

Hoci sa v bode 1 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení vyžaduje, aby sa ako štandardný zdroj použil súbor údajov Eurostatu, členské štáty musia zohľadniť aj všetky údaje dostupné na vnútroštátnej úrovni. Tam, kde sa líšia od údajov Eurostatu, musia členské štáty uviesť svoje vnútroštátne zdroje, ak sú presnejšie. Musia ich zahrnúť do základného scenára výpočtu a v národnom energetickom a klimatickom pláne musia oznámiť a vysvetliť, aké zdroje údajov boli použité, a to vrátane všetkých dodatočných oficiálnych alebo odhadnuteľných objemov konečnej energetickej spotreby, ktoré nie sú súčasťou súboru údajov Eurostatu.

2.3.   Rozloženie úspor energie na obdobie 2021 – 2030

V článku 7 ods. 1 poslednom pododseku smernice EED sa vyžaduje, aby členské štáty rozhodli, „akým spôsobom sa vypočítaný objem nových úspor rozloží na [každé povinné obdobie] za predpokladu, že sa požadované celkové kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa dosiahli do konca každého povinného obdobia“.

Príklady

Jeden členský štát si môže vybrať lineárny nárast úspor v čase; ďalší sa môže rozhodnúť začať neskôr, ale vyžadovať dosiahnutie vyšších úspor v strede/na konci druhého povinného obdobia.

Iný členský štát sa môže rozhodnúť rozložiť požadovaný objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa (napr. 44,0 Mtoe), ako je uvedené ďalej, ak sa kumulatívny objem požadovaných úspor dosiahne v rokoch 2021 – 2030 (za predpokladu, že všetky opatrenia majú dlhotrvajúce účinky, ktorými sa zabezpečia každoročné úspory až do roku 2030):

Rok	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	2028	2029	2030
Úspory konečnej energie (v Mtoe)										0,8	Celkové kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa (do roku 2030)
									1,1	1,1
								0,5	0,6	0,6
							0,7	0,7	0,7	0,7
						0,6	0,6	0,6	0,6	0,6
					0,8	0,8	0,8	0,8	0,8	0,8
				1,0	1,0	1,0	1,0	1,0	1,0	1,0
			1,2	1,2	1,2	1,2	1,2	1,2	1,2	1,2
		0,9	0,9	0,9	0,9	0,9	0,9	0,9	0,9	0,9
	0,4	0,4	0,4	0,4	0,4	0,4	0,4	0,4	0,4	0,4
Spolu (v Mtoe)	0,4	1,3	2,5	3,5	4,3	4,9	5,6	6,1	7,3	8,1	44

Ak členský štát zavedie alebo zachová povinnú schému energetickej efektívnosti, nevyžaduje sa podávanie správ o rozložení úsilia na povinné obdobie. Odporúča sa však, aby ju členské štáty zaviedli a podali správu o tom, ako ju budú vykonávať. Podľa bodu 3.1 písm. b) prílohy III k nariadeniu o riadení musia členské štáty oznámiť očakávaný kumulatívny a ročný objem úspor a trvanie svojich schém.

Členské štáty, ktoré zavedú alebo zachovajú alternatívne politické opatrenia podľa článku 7b smernice EED a/alebo národný fond energetickej efektívnosti podľa článku 20 ods. 6 smernice EED, majú úplnú voľnosť pri rozložení požadovaných kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa počas druhého povinného obdobia. Môžu, aj keď nemusia, zaviesť prechodné obdobia, ktoré nemusia mať rovnaké trvanie. Podľa bodu 3.2 písm. c) prílohy III k nariadeniu o riadení sa však vyžaduje, aby oznamovali „očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie a/alebo objem úspor energie vo vzťahu k akémukoľvek prechodnému obdobiu“.

3.   INÉ SPÔSOBY VÝPOČTU POŽIADAVIEK ÚSPOR

3.1.   Účel a rozsah

Možnosti uvedené v článku 7 ods. 2 smernice EED neovplyvňujú povinnosť úspor energie podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED. V článku 7 ods. 2 a 4 smernice EED sa členským štátom umožňuje použitie iných metód výpočtu (napr. zohľadňujúcich niektoré vnútroštátne okolnosti), nesmie to však viesť k zníženiu objemu požadovaných úspor energie, t. j. členské štáty musia zabezpečiť, aby boli výsledkom výpočtu pomocou jednej alebo viacerých metód z článku 7 ods. 2 smernice EED rovnaké kumulatívne minimálne úspory energie, ako sa požadujú podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED.

Preto musia členské štáty v povinnom období rokov 2021 – 2030, bez ohľadu na to, či využijú možnosti podľa článku 7 ods. 2 a 4 smernice EED, zabezpečiť, aby sa požadovaný objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúci novým ročným úsporám vo výške aspoň 0,8 % (15) dosiahol do 31. decembra 2030. S cieľom zabezpečiť, aby flexibility uplatňované v súlade s článkom 7 ods. 2 a 4 smernice EED neznižovali vypočítaný minimálny čistý objem úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť pri konečnej energetickej spotrebe počas povinného obdobia, musia byť vlastné ročné miery úspor členských štátov vyššie ako tie, ktoré sa požadujú na dosiahnutie kumulatívnych úspor energie v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b) smernice EED (16). Členské štáty nie sú povinné využiť možnosti z článku 7 ods. 2 smernice EED.

3.2.   Možnosti podľa článku 7 ods. 2 smernice EED

V článku 7 ods. 2 smernice EED sa členským štátom umožňuje výpočet požadovaného objemu úspor energie:

—	uplatnením ročnej miery úspor na energiu predanú koncovým odberateľom alebo na konečnú energetickú spotrebu, ktorá sa stanoví ako priemer za obdobie 2016 – 2018, a/alebo

—	úplným alebo čiastočným vylúčením energie použitej v doprave zo základného scenára výpočtu a/alebo

—	využitím niektorej z možností stanovených v článku 7 ods. 4 smernice EED.

3.3.   Vlastná ročná miera úspor a základný scenár výpočtu

Ak členské štáty využijú jednu alebo viaceré možnosti, podľa článku 7 ods. 3 smernice EED sa vyžaduje, aby stanovili:

—	vlastnú ročnú mieru úspor, ktorá sa uplatní pri výpočte ich kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, čím sa zabezpečí, aby povinné úspory neboli nižšie ako úspory požadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED, a

—	vlastný základný scenár výpočtu, z ktorého sa môže úplne alebo čiastočne vylúčiť energia použitá v doprave (17).

Predstavujú doplnok (18) k výpočtom ročných nových mier úspor a kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED.

V článku 7 ods. 5 druhom pododseku smernice EED sa stanovuje, že členské štáty musia, bez ohľadu na to, či zo svojho základného scenára výpočtu úplne alebo čiastočne vylúčia energiu používanú v doprave, alebo či využijú niektorú z možností uvedených v článku 7 ods. 4 smernice EED, zabezpečiť, aby vypočítaný čistý objem nových úspor, ktorý sa má dosiahnuť v konečnej energetickej spotrebe v povinnom období rokov 2021 – 2030, nebol nižší ako objem, ktorý je výsledkom uplatňovania ročnej miery úspor uvedenej v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b), t. j. 0,8 % (0,24 % v prípade Cypru a Malty).

3.4.   Možnosti podľa článku 7 ods. 4 smernice EED

Na povinné obdobie rokov 2021 – 2030 môžu členské štáty využiť jednu alebo viaceré z nasledujúcich možností (článok 7 ods. 4 smernice EED):

b)	úplné alebo čiastočné vylúčenie odvetvia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS);

c)	započítanie niektorých úspor energie, ktoré sa dosiahli v odvetviach premeny a prenosu energie;

d)	včasné opatrenia po skončení roku 2008, ktoré prinášajú úspory aj po roku 2020;

e)	individuálne opatrenia vykonávané od začiatku roka 2018 do konca roka 2020, ktoré prinášajú úspory aj po roku 2020;

f)	vylúčenie 30 % energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu v dôsledku politických opatrení, ktorými sa podporujú nové inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov, a

g)	započítanie niektorých úspor energie, ktoré prekračujú úspory požadované na povinné obdobie rokov 2014 – 2020.

Podľa článku 7 ods. 5 písm. b) smernice EED je možné tieto možnosti využiť iba v prípade „objemu úspor energie vypočítaného v súlade s [článkom 7 ods.] 2 a 3“, pričom spolu „nesmú viesť k zníženiu presahujúcemu 35 %“ tohto objemu.

Dôležité je, že tieto možnosti nie je možné využiť na zníženie celkového objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaného podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED. Inými slovami, členské štáty musia, bez ohľadu na to, či zo svojho základného scenára výpočtu úplne alebo čiastočne vylúčia energiu používanú v doprave, alebo či využijú niektorú z možností, zabezpečiť, aby vypočítaný čistý objem nových úspor, ktorý sa má dosiahnuť v konečnej energetickej spotrebe v povinnom období rokov 2021 – 2030, nebol nižší ako objem, ktorý je výsledkom uplatňovania ročnej miery úspor uvedenej v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b) smernice EED (19). S týmto cieľom sa v článku 7 ods. 5 smernice EED vyžaduje, aby vypočítali účinok rozhodnutia o využití jednej alebo viacerých možností v povinnom období (20).

Možnosti z článku 7 ods. 4 písm. b) a f) smernice EED možno využiť iba na výpočet vlastného základného scenára podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED. Objemy možno od tohto výpočtu odpočítať (na základe uvedených obmedzení).

Možnosti uvedené v písmenách c), d), e) a g) týkajúce sa úspor energie možno započítať iba do vypočítaného objemu úspor požadovaného podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED. Preto ich nemožno využiť na zníženie úrovne povinnosti úspor energie podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED, iba na pomoc pri plnení cieľa týchto úspor.

3.4.1.   Podrobný rozbor možností

3.4.1.1.   Úplné alebo čiastočné vylúčenie odvetvia ETS [článok 7 ods. 4 písm. b)]

Ak členský štát využije možnosť úplného alebo čiastočného vylúčenia predaja energie na použitie v odvetví ETS [článok 7 ods. 4 písm. b) smernice EED], musí stanoviť objem dodanej alebo predanej energie, ktorý sa použije na tieto priemyselné činnosti. Výpočet vychádza z energie použitej na činnosti uvedené v prílohe I k smernici o systéme ETS (21).

Energia využitá na „energetické činnosti“ uvedené v prílohe [spaľovne s menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW (s výnimkou zariadení na nebezpečný alebo komunálny odpad), rafinérie minerálnych olejov a koksárenské pece] a energia využitá v letectve sa teda z daného objemu odpočítajú (22).

3.4.1.2.   Úspory energie, ktoré sa dosiahli v odvetviach premeny a prenosu energie [článok 7 ods. 4 písm. c)]

V článku 7 ods. 4 písm. c) smernice EED sa členským štátom umožňuje započítať úspory energie dosiahnuté v odvetviach premeny, distribúcie a prenosu energie vrátane účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom uplatňovaním požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4 a článku 14 ods. 5 písm. b) a v článku 15 ods. 1 až 6 a 9 smernice EED do objemu úspor energie vypočítaného podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED (23).

3.4.1.3.   Úspory energie z nedávnych individuálnych opatrení vykonaných od 31. decembra 2008 [článok 7 ods. 4 písm. d)]

Ak členský štát započíta úspory energie vyplývajúce z nedávnych individuálnych opatrení vykonaných od 31. decembra 2008 do objemu požadovaných úspor energie vypočítaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, tieto opatrenia musia mať naďalej vplyv aj po roku 2020, čiže v povinnom období rokov 2021 – 2030, t. j. musia mať za následok nové úspory energie aj po 31. decembri 2020. V článku 2 bode 19 smernice EED sa vymedzuje „individuálne opatrenie“ ako činnosť vykonaná v dôsledku politického opatrenia, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti. Úspory energie musia byť okrem toho merateľné a overiteľné.

3.4.1.4.   Individuálne opatrenia vykonané od začiatku roka 2018 do konca roka 2020 [článok 7 ods. 4 písm. e)]

Podľa článku 7 ods. 4 písm. e) smernice EED môže členský štát započítať úspory energie vyplývajúce z politických opatrení do objemu úspor vypočítaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, za predpokladu, že preukáže, že tieto opatrenia vyplývajú z individuálnych opatrení vykonaných od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020 a naďalej prinášajú úspory energie aj po tomto termíne.

Zatiaľ čo článok 7 ods. 4 písm. d) smernice EED sa týka vykonávania individuálnych opatrení od 31. decembra 2008 do 31. decembra 2013, článok 7 ods. 4 písm. e) smernice EED sa vzťahuje iba na individuálne opatrenia vykonané od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020. Tento rozdiel je dôležitý vtedy, keď je podľa členských štátov životnosť 21 rokov v prípade opatrenia vykonaného v roku 2008 a 12 rokov v prípade opatrenia vykonaného v roku 2018. V praxi to znamená, že prvý prípad je dôležitý napr. pri opatreniach s dlhou životnosťou, ako je izolácia plášťa budovy.

3.4.1.5.   Energia získaná na alebo v budovách na vlastnú spotrebu z nových inštalácií technológií energie z obnoviteľných zdrojov [článok 7 ods. 4 písm. f)]

Touto možnosťou sa členským štátom umožňuje vylúčiť overiteľný objem energie získanej na vlastnú spotrebu novými inštaláciami technológií energie z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v budovách z výpočtu úspor energie požadovaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED.

Využiť sa môže za troch podmienok:

—	z výpočtu základného scenára možno vylúčiť najviac 30 % energie získanej na vlastnú spotrebu novými inštaláciami technológií energie z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v budovách,

—	nesmie to viesť k zníženiu objemu vypočítaného podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED o viac ako 35 % a

—	objem takejto energie nesmie byť vylúčený z výpočtu povinnosti úspor podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED.

V bode 2 písm. e) prílohy V k smernici EED sa stanovuje, ako možno do úspor požadovaných podľa článku 7 ods. 1 smernice EED započítať úspory energie vyplývajúce z opatrení, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách (24). Na toto sa nevzťahujú obmedzenia objemu.

Keďže článok 7 ods. 4 písm. f) smernice EED sa týka „overiteľného objemu energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu (25)“ (nie skutočne využitého objemu), členské štáty musia stanoviť a overiť objemy energie z obnoviteľných zdrojov (v ktoe, MW alebo ekvivalentnej jednotke), ktoré sa získajú na budovách na vlastnú spotrebu v dôsledku politík, ktorými sa podporujú nové inštalácie v povinnom období rokov 2021 – 2030. Keďže ustanovenie sa týka „overiteľného objemu“, pri tomto výpočte sa môže zohľadniť odhadovaný priemerný objem energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa má získať na vlastnú spotrebu v rokoch 2021 – 2030 iba z jednotiek nainštalovaných na budovách alebo v budovách po 31. decembri 2020.

V článku 21 písm. b) bode 3 nariadenia o riadení sa vyžaduje, aby členské štáty začlenili do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku informácie o vykonávaní národných povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení. Preto by mali do 15. marca 2021 (a potom každé dva roky) poskytnúť informácie o skutočnom objeme energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu z nedávno nainštalovaných technológií energie z obnoviteľných zdrojov.

Orientačný a neúplný príklad

Nasledujúca tabuľka obsahuje neúplný zoznam technológií a objem energie, ktorý možno vylúčiť z výpočtu požiadavky úspor energie. Inštalácia kotla na slnečnú tepelnú energiu a plyn môže mať napríklad za následok výrobu 1 000 kWh energie z obnoviteľných zdrojov, z čoho 30 % (300 kWh) možno vylúčiť z výpočtu (za predpokladu, že tento objem neprekračuje 35 % požadovaných úspor):

Druh technológie		Konečná spotreba energie (kWh)	Podiel obnoviteľných zdrojov energie získanej na budovách (%)	Výroba s najväčším podielom na znížení cieľa úspor (kWh)	30 %, ktoré možno vylúčiť z požiadavky úspor (kWh)
1.	Kondenzačný kotol na plyn	10 526	0	0
2.	Kondenzačný kotol na drevo	10 870	100	10 870	3 261
3.	Tepelné čerpadlo (s elektrickou energiou zo siete)	2 857	0	0
4.	Kotol na slnečnú tepelnú energiu a plyn	10 474	~ 10	1 000	300
	zariadenie na slnečnú tepelnú energiu	1 000	100 %	1 000	300
	kondenzačný kotol na plyn	9 474	0 %	0
5.	Fotovoltické zariadenie	3 500	100 %	3 500	1 050

3.4.1.6.   Úspory energie, ktoré prekračujú úspory požadované za prvé povinné obdobie [článok 7 ods. 4 písm. g)]

Členské štáty môžu započítať úspory energie, ktoré prekračujú úspory požadované za prvé povinné obdobie (2014 – 2020) do výpočtu podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, za predpokladu, že:

—	vyplývajú z individuálnych opatrení v rámci národnej povinnej schémy energetickej efektívnosti alebo alternatívnych politických opatrení a

—	členský štát oznámil príslušné politické opatrenia vo svojom národnom akčnom pláne energetickej efektívnosti a v správe o pokroku podľa článku 24 ods. 2 (26).

4.   VÝBER POLITICKÝCH OPATRENÍ NA DOSIAHNUTIE POŽADOVANÉHO OBJEMU KUMULATÍVNYCH ÚSPOR ENERGIE U KONEČNÉHO SPOTREBITEĽA

Podľa článku 7 ods. 10 smernice EED musia členské štáty dosiahnuť požadované kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa:

—	zavedením povinnej schémy energetickej efektívnosti,

—	prijatím alternatívnych politických opatrení alebo

—	kombináciou uvedeného.

V článku 7 smernice EED sa objasňuje, že povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia sú v tomto smere rovnako dôležité. Členské štáty majú značnú flexibilitu a širokú mieru voľnej úvahy pri výbere takého systému spomedzi rôznych druhov schém, ktorý najlepšie vyhovuje ich konkrétnej situácii a podmienkam (27).

V článku 7a ods. 1 a článku 7b ods. 1 smernice EED sa vyžaduje, aby boli všetky politické opatrenia určené na plnenie povinnosti úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED a prispievali k „úsporám konečnej energie“ u „koncových odberateľov“. Nezaškodí však, ak sa budú politickým opatrením riešiť aj ďalšie ciele (napr. v rámci politík v oblasti energie na riešenie potreby zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia alebo podporovať rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov).

V článku 2 bode 18 smernice EED sa vymedzuje „politické opatrenie“ ako nástroj regulačnej, finančnej, fiškálnej, dobrovoľnej alebo informačnej povahy, ktorý bol v danom členskom štáte formálne ustanovený a vykonaný s cieľom vytvoriť podporný rámec, požiadavky alebo stimuly, aby účastníci trhu poskytovali a nakupovali energetické služby a vykonávali iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Politické opatrenia zamerané iba na podporu politických cieľov iných ako energetická efektívnosť, určené iba na poskytovanie alebo nákup energetických služieb alebo stimulujúce úspory u konečného spotrebiteľa, ktoré sa nedosahujú u koncových odberateľov, sa nemusia považovať za oprávnené podľa článku 7 smernice EED. V každom prípade budú členské štáty musieť opatrenia dôkladne posúdiť a preukázať, že im možno priamo pripísať úspory energie.

Bez ohľadu na to, či sa členský štát rozhodne použiť povinnú schému energetickej efektívnosti alebo alternatívne politické opatrenia, musí zabezpečiť, aby boli politické opatrenia oprávnené na dosahovanie požadovaných kumulovaných úspor energie u konečného spotrebiteľa do 31. decembra 2030 (alebo v nasledujúcom období úspor, v závislosti od toho, kedy sa opatrenia vypracujú).

Nasledujúci neúplný zoznam vymedzení je dôležitý pri stanovovaní politických opatrení (v zmenenej smernici EED sa nachádzajú v rovnakom znení):

Článok 2 smernice EED

„(4)	‚energetická účinnosť‘ je pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a energetickým vstupom;

(5)	‚úspory energie‘ je množstvo usporenej energie určené meraním a/alebo odhadom spotreby pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie;

(6)	‚zlepšenie energetickej efektívnosti‘ je zvýšenie energetickej účinnosti v dôsledku technologických zmien, zmien správania a/alebo hospodárskych zmien;“

„(14)

‚povinný subjekt‘ je distribútor energie alebo maloobchodná energetická spoločnosť, ktorá je viazaná národnými povinnými schémami energetickej efektívnosti uvedenými v článku 7;

(15)	‚poverený subjekt‘ je právnická osoba, na ktorú vláda alebo iný verejný subjekt delegovali právomoc vypracovať, riadiť alebo prevádzkovať finančnú schému v ich mene;

(16)	‚zúčastňujúci sa subjekt‘ je podnik alebo verejný subjekt, ktorý sa zaviazal dosiahnuť určité ciele v rámci dobrovoľnej dohody alebo na ktorý sa vzťahuje vnútroštátny nástroj regulačnej politiky;

(17)

‚vykonávajúci orgán verejnej moci‘ je orgán spravovaný verejným právom, ktorý je zodpovedný za vykonávanie alebo monitorovanie zdaňovania energie alebo uhlíka, finančných schém a nástrojov, fiškálnych stimulov, štandardov a noriem, programov energetického štítkovania, odbornej prípravy alebo vzdelávania;

(18)

‚politické opatrenie‘ je nástroj regulačnej, finančnej, fiškálnej, dobrovoľnej alebo informačnej povahy, ktorý bol v danom členskom štáte formálne ustanovený a implementovaný s cieľom vytvoriť podporný rámec, požiadavky alebo stimuly, aby účastníci trhu poskytovali a nakupovali energetické služby a vykonávali iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti;

(19)	‚individuálne opatrenie‘ je činnosť vykonaná v dôsledku politického opatrenia, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti;

(20)	‚distribútor energie‘ je fyzická alebo právnická osoba vrátane prevádzkovateľa distribučnej sústavy zodpovedná za distribúciu energie na účely jej dodania koncovým odberateľom alebo do distribučných staníc, z ktorých sa energia predáva koncovým odberateľom;

(21)	‚prevádzkovateľ distribučnej sústavy‘ je ‚prevádzkovateľ distribučnej sústavy‘ v zmysle smernice 2009/72/ES a ‚prevádzkovateľ distribučnej siete‘ v zmysle smernice 2009/73/ES;

(22)	‚maloobchodná energetická spoločnosť‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva energiu koncovým odberateľom;

(23)	‚koncový odberateľ‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje energiu pre vlastnú konečnú spotrebu;

(24)	‚poskytovateľ energetických služieb‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje energetické služby alebo iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v zariadení alebo priestoroch koncového odberateľa;“

Na účely článku 7 ods. 10 smernice EED môžu členské štáty započítať úspory energie z nedávno prijatých politických opatrení v povinnom období rokov 2021 – 2030. Započítať môžu aj úspory energie z politických opatrení prijatých v povinnom období rokov 2014 – 2020 (alebo z predchádzajúceho obdobia), za predpokladu, že sú v súlade s požiadavkami článkov 7, 7a alebo 7b smernice EED.

Členské štáty môžu započítať úspory z opatrení prijatých do 31. decembra 2020 alebo neskôr iba vtedy, ak majú tieto opatrenia za následok nové individuálne opatrenia vykonané po 31. decembri 2020 a do 31. decembra 2030.

Príklady opatrení, činností a úspor

V roku 2010 bol zavedený program finančnej podpory na energetickú obnovu budov. Kým bude tento program existovať a zabezpečovať nové obnovy v príslušnom období, úspory energie vyplývajúce z týchto nových obnov možno započítať do úspor požadovaných v druhom povinnom období.

S cieľom priniesť úspory vyplývajúce zo zmeny správania a zlepšiť efektívnosť dopravy bola pred rokom 2021 zavedená palivová daň. Kým bude táto daň platiť a jej účinky na správanie budú vzhľadom na najnovšiu cenovú pružnosť merateľné a overiteľné, úspory energie vyplývajúce z tohto opatrenia možno započítať do úspor požadovaných v druhom povinnom období.

4.1.   Povinné schémy energetickej efektívnosti

Najvýznamnejším dôvodom pre rozhodnutie realizovať povinnú schému energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa požadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED môže byť to, že dodávatelia a distribútori energie či maloobchodníci s energiou sú najlepšie schopní určiť úspory energie u odberateľov a budú môcť dosiahnuť úspory energie v obchodných modeloch energetických služieb. V tomto prípade musia členské štáty určiť jeden alebo viaceré povinné subjekty spomedzi koncových odberateľov (28) na vnútroštátnej úrovni (29), od ktorých sa vyžaduje dosahovanie úspor energie. Určenie povinného subjektu sa musí uskutočniť na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií podľa článku 7a ods. 2 smernice EED.

Pri určovaní povinných subjektov v rámci povinných schém energetickej efektívnosti by mali členské štáty zvážiť rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-561/16. Súdny dvor rozhodol, že členské štáty môžu ukladať „povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti iba určitým podnikom v odvetví energetiky, pokiaľ je určenie týchto podnikov ako povinných subjektov skutočne založené na výslovne uvedených objektívnych a nediskriminačných kritériách, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu“ (30).

Okrem toho musia členské štáty stanoviť objem úspor energie, ktorý má dosiahnuť každý povinný subjekt (alebo jeho podkategória). Tieto objemy sa potom musia priradiť ku každému povinnému subjektu na účely kontroly plnenia jeho povinností.

V článku 7a ods. 4 sa členským štátom umožňuje vyjadriť objem úspor energie požadovaných od každého povinného subjektu buď ako konečnú, alebo primárnu energetickú spotrebu (31) pomocou prevodných koeficientov stanovených v prílohe IV.

Členské štáty môžu rozhodnúť aj o tom, či povinným subjektom povolí alebo nariadi splnenie celej alebo časti povinnosti podľa vnútroštátneho práva ako príspevku do národného fondu energetickej efektívnosti (32). Povinným subjektom môžu povoliť započítať úspory, ktoré dosiahli poskytovatelia energetických služieb (33) alebo iné tretie strany pri plnení povinnosti. V článku 7a ods. 6 písm. a) smernice EED sa od nich vyžaduje zabezpečiť, aby sa na certifikáciu úspor energie vzťahoval schvaľovací postup, ktorý je jasný, transparentný a otvorený pre všetkých účastníkov trhu a ktorý je zameraný na minimalizáciu nákladov na certifikáciu (34).

V článku 7a ods. 3 smernice EED sa objasňuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby energetické spoločnosti nevytvárali prekážky, ktoré spotrebiteľom znemožňujú zmeniť dodávateľa.

V článku 7a ods. 5 smernice EED sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa overí a zdokumentuje aspoň štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti zavedených povinnými subjektmi (35).

Na základe článku 7a ods. 6 písm. b) smernice EED môžu členské štáty poskytnúť možnosť „ukladania a požičiavania“, t. j. umožniť povinným subjektom započítať úspory dosiahnuté v danom roku tak, ako keby boli dosiahnuté v ktoromkoľvek zo štyroch predchádzajúcich alebo troch nasledujúcich rokov. Je potrebné poznamenať, že táto flexibilita:

—	platí len pre úspory energie vyplývajúce z povinných schém energetickej efektívnosti vykonávaných od 1. januára 2014 a nie pre alternatívne politické opatrenia a

—	je časovo obmedzená – členské štáty môžu umožniť povinným subjektom „ukladať alebo požičiavať“ iba počas povinného obdobia.

Inými slovami, úspory dosiahnuté v období 2014 – 2020 nesmú byť „uložené ani požičané“ po 31. decembri 2020. Úspory dosiahnuté v období 2021 – 2030 nesmú byť „uložené ani požičané“ pred 31. decembrom 2020 alebo po 31. decembri 2030. Úspory dosiahnuté po roku 2010 a pred 1. januárom 2014 nemôžu byť „uložené ani požičané“ na účely článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) smernice EED.

Keďže v článku 7 ods. 8 smernice EED sa poskytuje výslovná odchýlka, jeho uplatňovanie je reštriktívne a obmedzené na účely článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a) smernice EED.

Príklady

Úspory energie dosiahnuté v roku 2014 (v dôsledku povinných schém energetickej efektívnosti) možno započítať, ako keby boli dosiahnuté v roku 2017.

Úspory energie dosiahnuté v roku 2014 (v dôsledku povinných schém energetickej efektívnosti) nemožno započítať do roku 2021.

Úspory energie dosiahnuté v roku 2018 (v dôsledku povinných schém energetickej efektívnosti) možno započítať do roku 2014.

V článku 7a ods. 6 druhom pododseku smernice EED sa stanovuje, že členské štáty „posúdia a prípadne prijmú opatrenia na minimalizáciu vplyvu priamych a nepriamych nákladov spojených s povinnými schémami energetickej efektívnosti na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví vystavených medzinárodnej hospodárskej súťaži“.

Vo všeobecnosti to zahŕňa dva druhy nákladov:

—	investičné náklady a

—	administratívne náklady (vrátane monitorovania a podávania správ).

V posúdení vplyvu (36) Komisia na základe dostupných dôkazov preukázala, že povinné schémy energetickej efektívnosti sú nákladovo nesmierne efektívne. Pri vykonávaní týchto schém musia povinné subjekty zabezpečiť realizáciu úspor u konečného spotrebiteľa za najnižšie (investičné a administratívne) náklady, najmä ak sa náklady prenášajú na konečných spotrebiteľov. Táto požiadavka platí aj vtedy, ak sa povinné subjekty rozhodnú započítať certifikované úspory energie, ktoré dosiahli poskytovatelia energie a iné tretie strany.

Podľa článku 7a ods. 7 smernice EED členské štáty povinne „každoročne uverejnia úspory energie dosiahnuté každým povinným subjektom alebo každou podkategóriou povinného subjektu, ako aj spolu v rámci schémy“. Tieto informácie môžu uverejniť spolu s ostatnými údajmi, ktoré musia verejne sprístupniť. Uverejnenie týchto údajov inými stranami, napr. Komisiou, ich tejto povinnosti nezbavuje.

4.2.   Alternatívne politické opatrenia

V smernici EED sa objasňuje, že členské štáty by mali mať väčšiu flexibilitu pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych politických opatrení. Hoci sa v smernici EED už druhy opatrení neuvádzajú, v článku 2 bode 18 smernice EED sa vo vymedzení „politického opatrenia“ uvádza neúplný zoznam možných druhov, t. j. „nástroj regulačnej, finančnej, fiškálnej, dobrovoľnej alebo informačnej povahy, ktorý bol v danom členskom štáte formálne ustanovený a implementovaný s cieľom vytvoriť podporný rámec, požiadavky alebo stimuly, aby účastníci trhu poskytovali a nakupovali energetické služby a vykonávali iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti“.

Členské štáty môžu zvážiť podporu úlohy miestnych spoločenstiev obnoviteľných zdrojov energie pri vykonávaní alternatívnych politických opatrení (37).

V bode 3 prílohy V k smernici EED sa stanovujú požiadavky na navrhovanie a správu alternatívnych politických opatrení:

„a)	politické opatrenia a individuálne opatrenia prinášajú overiteľnú úsporu konečnej energetickej spotreby;

b)	zodpovednosť každého zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci je jasne vymedzená;

c)	úspory energie, ktoré sa dosahujú alebo majú dosiahnuť, sa určia transparentne;

d)	objem úspor energie, ktoré sa vyžadujú politickým opatrením alebo ktoré sa ním majú dosiahnuť, sa vyjadrí buď ako konečná, alebo primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV;

e)	predloží sa a verejne sa sprístupní výročná správa o úsporách energie, ktoré dosiahli poverené subjekty, zúčastňujúce sa subjekty a vykonávajúce orgány verejnej moci, ako aj údaje o ročnom trende úspor energie;

f)	ak pokrok nie je uspokojivý, vykoná sa monitorovanie výsledkov a prijatie vhodných opatrení;

g)	úspory energie z individuálneho opatrenia si nenárokuje viac než jeden subjekt;

h)	je preukázané, že na dosiahnutie nárokovaných úspor energie sú podstatné činnosti zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci.“

V článku 7b ods. 2 smernice EED sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa overí a zdokumentuje aspoň štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka alternatívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti (okrem zdaňovania) zavedených zúčastňujúcimi sa alebo poverenými subjektmi.

Treba poznamenať, že:

—	meranie, kontrola a overovanie sa vykonáva nezávisle od týchto subjektov (38) a

—	„štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka“ by sa mali chápať ako podmnožina, ktorá presne odráža štatistickú populáciu daných opatrení na úsporu energie, a tým umožňuje primerane spoľahlivé závery, pokiaľ ide o dôveryhodnosť všetkých opatrení.

4.2.1.   Schémy a nástroje financovania a fiškálne stimuly

Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, v rámci ktorých peňažné a fiškálne stimuly vedú k používaniu energeticky efektívnych technológií alebo techník a ktoré majú za následok zníženie konečnej energetickej spotreby (39).

Treba poznamenať, že:

—	účinky sa budú merať, kontrolovať a overovať nezávisle od zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov (40) a

—

v prípade schém alebo nástrojov financovania by mali finančné prostriedky pochádzať z: — verejných (európskych alebo vnútroštátnych) zdrojov alebo — kombinácie verejných (európskych alebo vnútroštátnych) zdrojov a súkromných zdrojov (napr. banky, investičné fondy, dôchodkové fondy), ktoré sa výslovne zameriavajú na realizáciu individuálnych opatrení vedúcich k úsporám konečnej energie.

4.2.2.   Národný fond energetickej efektívnosti

Členské štáty môžu zriadiť národné fondy energetickej efektívnosti v súlade s článkom 20 ods. 6 smernice EED, a to buď ako alternatívne politické opatrenie, alebo ako súčasť povinných schém energetickej efektívnosti, pričom sa bude od povinných subjektov vyžadovať, aby všetky alebo niektoré úspory vložili do fondu.

Ak členský štát zavedie mechanizmus každoročných príspevkov do národného fondu energetickej efektívnosti ako zásadnú metódu plnenia povinností v oblasti energetickej efektívnosti, v jeho vnútroštátnych právnych predpisoch sa musí zabezpečovať, aby:

—	boli dosiahnuté úspory energie rovnocenné úsporám v rámci povinných schém energetickej efektívnosti a

—	financované opatrenia spĺňali požiadavky článku 7b a článku 20 ods. 6, ako aj bodu 3 prílohy V k smernici EED (41).

Národný fond energetickej efektívnosti môže byť akýkoľvek fond zriadený členským štátom na účely podpory národných iniciatív v oblasti energetickej efektívnosti. Možno ho vytvoriť na financovanie hospodárskych a finančných schém podpory, technickej pomoci, odbornej prípravy a informácií alebo iných opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti s cieľom prispievať k dosahovaniu cieľov práva EÚ (42). Vo všeobecnosti možno na zabezpečovanie efektívnejších riešení zaviesť aj kombináciu verejných finančných prostriedkov (napr. na riešenie zlyhaní trhu – kategórie alebo opatrenia v oblasti nákladov, ktoré sa zvyčajne neriešia trhovými mechanizmami) a súkromného kapitálu.

Započítať na účely článku 7 smernice EED možno financovanie, ktoré pochádza z:

—	verejných (európskych alebo vnútroštátnych) zdrojov alebo

—	kombinácie verejných (európskych alebo vnútroštátnych) zdrojov a súkromných zdrojov (napr. banky, investičné fondy, dôchodkové fondy, povinné subjekty), ktoré sa výslovne zameriavajú na plnenie individuálnych opatrení vedúcich k úsporám konečnej energie.

4.2.3.   Právne predpisy a dobrovoľné dohody

Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, ktoré vedú k používaniu energeticky efektívnych technológií alebo techník a majú za následok zníženie konečnej energetickej spotreby. Môžu to byť:

—	právne záväzné opatrenia, ktorými sa zavádzajú osobitné technológie alebo techniky alebo

—	dobrovoľné dohody, na základe ktorých sa podniky alebo miestne orgány zaväzujú k určitému opatreniu (43).

„Zúčastňujúce sa subjekty“ sú „podniky alebo verejné subjekty, ktoré sa zaviazali dosiahnuť určité ciele v rámci dobrovoľnej dohody alebo na ktoré sa vzťahuje vnútroštátny nástroj regulačnej politiky“.

4.2.4.   Štandardy a normy

Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, ktoré sú zamerané na zlepšovanie energetickej efektívnosti (napríklad) výrobkov, služieb, budov a vozidiel (44). Subjektmi v rámci týchto schém sú „vykonávajúce orgány verejnej moci“.

4.2.5.   Programy označovania energetickej účinnosti

Patria sem programy označovania zavedené členským štátom okrem programov, ktoré sú povinné podľa práva EÚ (napr. úspory vyplývajúce z uplatňovania nariadení o označovaní energetickej účinnosti alebo nariadenia o energetickom označovaní (45) nemožno započítať) (46).

Vplyv na úspory energie môžu mať aj iné politické opatrenia, ktoré sa vykonávajú v tom istom čase, preto nemožno len samotnému opatreniu pripísať všetky hodnotené zmeny pozorované od zavedenia opatrenia. Nato, aby sa mohla stanoviť súvislosť s individuálnym opatrením vedúcim k úsporám, ktoré mu možno pripísať, je potrebné dôkladné posúdenie vplyvu programu označovania energetickej účinnosti.

4.2.6.   Odborná príprava a vzdelávanie vrátane energetických poradenských programov

Ide o politické opatrenia zavedené členským štátom, ktoré vedú k používaniu energeticky efektívnych technológií alebo techník a majú za následok zníženie konečnej energetickej spotreby, napríklad prostredníctvom programov odbornej prípravy pre energetických audítorov, vzdelávacích programov pre manažérov v oblasti energií alebo energetických poradenských programov pre domácnosti.

Treba poznamenať, že:

—	takéto opatrenia musí monitorovať „vykonávajúci orgán verejnej moci“ a

—	je potrebné dôkladné posúdenie ich vplyvu na stanovenie: — súvislosti medzi odbornou prípravou a vzdelávaním a individuálnym opatrením, ktorému sa zmeny môžu pripísať, a — obdobia, počas ktorého možno programy realizovať tak, aby boli účinné (47).

4.2.7.   Iné alternatívne opatrenia

Zoznam alternatívnych politických opatrení nie je úplný a možno uplatniť aj iné politické opatrenia. Členské štáty však musia v oznámení Komisii vysvetliť, ako sa dosahuje ekvivalentná úroveň úspor, monitorovania a overovania (48).

Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách sú významné opatrenia na znižovanie energetickej závislosti, ako aj emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky stanovené do roku 2030, ako aj na jej globálny záväzok prijatý v kontexte Parížskej dohody. Na plnenie povinnosti úspor energie možno teda zvážiť aj politické opatrenia, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách (49).

Opatrenia musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali úspory konečnej energie vzhľadom na technológie, ktoré nahrádzajú. Takéto úspory si možno nárokovať napríklad z prechodu na efektívnejšie systémy vykurovania alebo chladenia či technológie na výrobu teplej vody v budovách, bez ohľadu na to, či to zahŕňa energiu z obnoviteľných zdrojov. Tieto úspory sú oprávnené aj vtedy, ak alternatívne politické opatrenie nie je primárne určené na zlepšenie energetickej efektívnosti, za predpokladu, že členský štát preukáže ich doplnkovosť, merateľnosť a overiteľnosť podľa metód a zásad z prílohy V k smernici EED.

4.2.8.   Dane z energie alebo CO2

Daňové opatrenia členských štátov na zníženie konečnej energetickej spotreby môžu byť oprávnené. Členské štáty môžu takisto skombinovať daňové opatrenia s inými opatreniami, napríklad dotáciami (50).

Zdaňovanie na účely energetickej efektívnosti je zamerané najmä na riešenie zlyhaní trhu spôsobovaných spotrebou energie, a to prostredníctvom ukladania daní alebo odvodov na určité druhy zdrojov energie alebo spotreby energie. Dane z CO2 alebo uhlíkové dane môžu byť aj stimulom individuálnych opatrení zameraných na prechod na zdroje energie s nižšími emisiami CO2. Treba však poznamenať, že takáto kontrola zdrojov nemusí vždy viesť k zlepšeniu energetickej efektívnosti.

Cieľom daňových opatrení je, aby odberatelia a výrobcovia uhradili sociálne náklady dobra (a to aj v podobe uhlíkových emisií a skleníkových efektov).

V praxi opatrenia (51) zvyčajne pozostávajú z:

—	priamych opatrení – k nim patria poplatky priamo sa vzťahujúce na „externalitu“, t. j. ide o činnosti, ktorými sa zavádza účinok na neprepojenú tretiu stranu; z tohto druhu opatrenia zároveň vyplýva, že zlyhanie trhu je pozorovateľné a vyčísliteľné; príkladom sú dane z uhlíkových emisií, a

—	nepriamych opatrení – k nim patria dane týkajúce sa spotrebných materiálov vytvárajúcich externalitu (napr. palív vytvárajúcich uhlíkové emisie) alebo spotrebných materiálov, ktoré s tým súvisia (napr. automobilov, ktoré takéto palivá využívajú).

Členské štáty môžu zaviesť nové daňové opatrenia na účely povinnosti úspor energie na nové obdobie (2021 – 2030) a/alebo pokračovať v uplatňovaní existujúcich opatrení z prvého obdobia (2014 – 2020).

Na účely určenia úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné (52), sa v bode 2 písm. a) prílohy V stanovuje, že „členské štáty zohľadnia, ako by sa spotreba energie a dopyt po nej vyvíjali za absencie daného politického opatrenia, pričom vezmú do úvahy aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni“.

Okrem toho členské štáty pri výpočte účinku daňových opatrení zohľadnia požiadavky bodu 4 prílohy V:

„a)	uznávajú sa len úspory energie vyplývajúce z daňových opatrení, ktoré prekračujú minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na palivá, ako sa požaduje v smernici Rady 2003/96/ES alebo 2006/112/ES;

b)	cenová pružnosť pre výpočet vplyvu daňových opatrení (energia) vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien a odhaduje sa na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov;

c)	úspory energie zo sprievodných nástrojov daňovej politiky vrátane daňových stimulov či odvodov do fondu sa započítavajú osobitne.“

Členské štáty by mali vykonávať opatrenia, ktoré sú zamerané na prekračovanie minimálnych úrovní podľa práva EÚ, a to vrátane:

—	minimálnych úrovní zdaňovania energetických výrobkov a elektriny (53) a

—	ustanovení o spoločnom systéme DPH (54) v oblasti výrobkov a tovarov vyžadujúcich energetickú spotrebu.

Pri výpočte vplyvu daňových opatrení (energia) by mali členské štáty zohľadniť cenovú pružnosť (ktorá vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien) a odhadnúť ju na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov (55). Podľa bodu 3.3 písm. f) prílohy III k nariadeniu o riadení musia členské štáty poskytnúť informácie o svojej metodike výpočtu, ako aj o použitej cenovej pružnosti a spôsobe jej stanovenia v súlade s bodom 4 prílohy V k smernici EED.

Na účely bodu 4 písm. c) prílohy V k smernici EED je dôležité posúdiť, ako daňové opatrenia pôsobia s inými politickými opatreniami. Pri výpočte vplyvu daňových opatrení použitých v kombinácii s inými opatreniami sa členským štátom odporúča použiť:

—	iba krátkodobú pružnosť alebo

—	krátkodobú a dlhodobú pružnosť, ale neuplatňovať nárok na úspory energie za iné opatrenia (t. j. považovať daňové opatrenia za hlavné politické opatrenia balíka).

V prípade daňových opatrení vykonaných pred povinným obdobím rokov 2021 – 2030 by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť článku 7 ods. 1 druhému pododseku smernice EED: „Členské štáty môžu započítať úspory energie, ktoré vyplývajú z politických opatrení, ktoré sa zaviedli do 31. decembra 2020 alebo po tomto dátume, a to pod podmienkou, že výsledkom týchto opatrení budú nové individuálne opatrenia vykonávané po 31. decembri 2020.“

Ak členský štát zavedie kombináciu daňových a dotačných opatrení, musí viesť osobitné účty o úsporách energie vyplývajúcich z daňových opatrení a zo sprievodných politických opatrení (vrátane fiškálnych stimulov).

Ak sa budú počas cieľového obdobia používať odhady krátkodobej pružnosti, pravdepodobnosť dvojitého započítania úspor sa zníži.

4.3.   Politické opatrenia na zmiernenie energetickej chudoby

Podľa článku 7 ods. 11 smernice EED majú členské štáty pri navrhovaní politických opatrení sledujúcich splnenie povinností úspory energie zohľadniť potrebu zmierniť energetickú chudobu, a to tak, že budú v primeranom rozsahu vyžadovať, aby sa časť opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v rámci národných povinných schém energetickej efektívnosti, alternatívnych politických opatrení alebo programov či opatrení financovaných z národného fondu energetickej efektívnosti vykonávala prioritne v rámci zraniteľných domácností vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou a prípadne v sociálnych bytoch (56).

Na účely národného energetického a klimatického plánu musia členské štáty v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. d) nariadenia o riadení (57) posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe.

Členské štáty by mali podľa svojich existujúcich postupov stanoviť kritériá, na základe ktorých budú riešiť energetickú chudobu vo svojich politických opatreniach. Pre tých, ktorých postihuje energetická chudoba, budú prospešné aj dlhodobé opatrenia na obnovu a zlepšovanie energetickej hospodárnosti fondu budov podľa požiadaviek smernice o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „EPBD“) (58). Podľa článku 2a smernice EPBD musia členské štáty vypracovať dlhodobé stratégie do roku 2050 na podporu obnovy vnútroštátneho fondu verejných aj súkromných obytných aj nebytových budov na vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov.

Ich cieľom má byť:

—	uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a

—	vypracovať návrh príslušného vnútroštátneho opatrenia na pomoc pri zmierňovaní energetickej chudoby (59).

Od nadobudnutia účinnosti a transpozície/vykonania vo vnútroštátnom práve sa táto požiadavka na zohľadnenie potreby zmiernenia energetickej chudoby uplatňuje na opatrenia prijímané v rámci povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení. Členské štáty môžu na základe vlastného uváženia rozhodnúť o tom, aké politické opatrenia použijú, keďže obidva druhy sú rovnocenné. Vybraté opatrenia však musia byť zamerané na zmiernenie energetickej chudoby.

Stredisko EÚ pre monitorovanie energetickej chudoby je iniciatívou Komisie na pomoc členským štátom pri zlepšovaní merania, monitorovania a výmeny znalostí a najlepších postupov v oblasti energetickej chudoby. Je zamerané na pomoc členským štátom pri navrhovaní politických opatrení. V časti Policies & Measures (Politiky a opatrenia) webového sídla strediska (60) sa nachádzajú príklady konkrétnych druhov politík a opatrení.

4.4.   Výber odvetví

Členské štáty sa môžu pri plnení povinnosti úspor energie flexibilne zamerať na jedno alebo viaceré konkrétne odvetvia a zaviesť politické opatrenia v súlade s článkom 7a alebo článkom 7b smernice EED (61).. Podľa bodov 3.1, 3.2 a 3.3 prílohy III k nariadeniu o riadení musia poskytnúť informácie o odvetví (odvetviach) (a v prípade zdaňovania aj o segmente daňovníkov), na ktoré sú jednotlivé opatrenia zamerané. V bode 2 písm. d) prílohy V k smernici EED sa povoľuje zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov, zariadení, dopravných systémov, vozidiel a palív, budov a prvkov budov (62), procesov alebo trhov.

V prípade potreby by mali byť tieto opatrenia v súlade s vnútroštátnymi politickými rámcami zavedenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (63). Členské štáty sa môžu zamerať napríklad na budovy alebo odvetvie priemyslu.

Podľa posúdení dosiahnutých a očakávaných úspor energie podľa článku 24 smernice EED oznámených členskými štátmi vo výročných správach a národných akčných plánov energetickej efektívnosti sa očakáva, že:

—	najväčší podiel úspor prinesú vo všeobecnosti opatrenia zamerané na budovy (podporené napríklad schémami financovania obnov),

—	druhý a tretí najväčší podiel bude pochádzať z priemyslu a dopravy a

—

povinná schéma energetickej efektívnosti (medziodvetvová politika) prinesie najväčší podiel úspor na jedno politické opatrenie; takisto sa zameriava na budovy, a to prostredníctvom opatrení na podporu výmeny vykurovacích systémov atď. (64); ostatné odvetvia s nevyužitým potenciálom úspory energie (napr. doprava a vodohospodárstvo) by mohli prispieť k plneniu povinnosti úspory energie v období 2021 – 2030.

4.4.1.   Odvetvie dopravy

Na základe správ členských štátov dospela Komisia v posúdení vplyvu za rok 2016 k záveru, že 6 % úspor energie podľa článku 7 môže súvisieť s opatreniami zameranými na odvetvie dopravy (65).

Od prvých národných akčných plánov energetickej efektívnosti za rok 2014 a najnovšie v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti za rok 2017 členské štáty aktualizujú svoje zoznamy povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení a oznamujú ďalšie opatrenia v oblasti dopravy. Tento vývoj znamená, že (potenciálny) podiel úspor energie dosiahnutých v odvetví dopravy v období 2014 – 2020 môže byť ešte vyšší, ako vyplývalo z posúdenia vplyvu.

Keďže konečná energetická spotreba v doprave je súčasťou základného scenára výpočtu, môže ísť o odvetvie, na ktoré sa možno logicky zamerať pri plnení povinnosti úspor v období 2021 – 2030.

Príklady

Politickými opatreniami sa môžu podporovať efektívnejšie vozidlá {prekračujúce minimálne úrovne stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 (66), (EÚ) č. 510/2011 (67), (EÚ) 2019/631 (68) alebo v revidovanej smernici o ekologických vozidlách (69), prechod na iný druh dopravy, ako je cyklistika, chôdza a hromadná doprava, alebo plánovanie mobility a územného plánovania, ktoré znižuje dopyt po doprave.

Opatrenia, ktorými sa urýchľuje využívanie nových, efektívnejších vozidiel alebo politík posilňujúcich prechod na hospodárnejšie palivá znižujúce využívanie energie na kilometer, môžu byť oprávnené za predpokladu podstatnosti a doplnkovosti (pozri bod 2 prílohy V).

4.4.2.   Odvetvie vodohospodárstva

Energia a voda v hospodárskom živote a na mnohých úrovniach úzko súvisia („prepojenie medzi vodou a energiou“). Voda je potrebná na energetické účely, napr. na chladenie, uskladňovanie, biopalivá alebo vodnú energiu. Energia je potrebná na vodohospodárske účely, napr. na čerpanie, úpravu a odsoľovanie (70).

Odvetvie výroby energie je so 44 % najväčším odberateľom vody (71). Podiel odvetví vodohospodárstva a odpadových vôd na spotrebe elektriny v EÚ je 3,5 %, pričom sa očakáva sa, že uvedený podiel vzrastie (72). Úniky vody zároveň predstavujú 24 % celkovej spotrebovanej vody v EÚ a majú najväčší podiel na plytvaní a strate vody, pokiaľ ide o plytvanie vodnými zdrojmi a energiu používanú na úpravu týchto zdrojov.

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia o riadení a zmenenej smernice EED sa uplatňuje „zásada prvoradosti energetickej efektívnosti“. Odvetvie vodohospodárstva môže túto zásadu takisto uplatňovať.

Účinné a energeticky efektívne vodné hospodárstvo môže k úsporám energie významne prispievať. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) sa 10 % celosvetového odberu vody týka odvetvia výroby energie, pričom tento údaj sa bude podľa očakávaní podstatne zvyšovať s podporou niekoľkých nízkouhlíkových, ale na vodu náročných procesov vrátane výroby elektriny, biopalív a zachytávania a skladovania oxidu uhličitého (73). Členské štáty tak budú môcť preskúmať potenciál úspor energie prostredníctvom využívania inteligentných technológií a procesov.

Plné využívanie potenciálu v oblasti úspor energie pomocou inteligentných technológií a procesov, k čomu sa členské štáty v smernici EED (74) vyzývajú, umožňuje členským štátom nájsť riešenia na narušenie súvislosti medzi spotrebou energie a spotrebou vody.

Členské štáty by mohli napríklad posúdiť potenciál vybudovania dvojvrstvového systému potrebného na osobitnú úpravu zrážkovej vody a splaškovej odpadovej vody. Mohlo by sa tým zabrániť využívaniu dodatočných kapacít na úpravu vody, ktoré by mohli byť potrebné pri zvýšenej spotrebe energie.

Členské štáty oznámili obmedzený počet opatrení na plnenie povinnosti úspor energie z článku 7 súvisiacich s vodou. Najbežnejšou je výroba teplej vody pomocou slnečných kolektorov (výmena za výrobu teplej vody z neobnoviteľných zdrojov) alebo efektívnejších plynových ohrievačov vody, takéto opatrenia však viac súvisia s výrobou tepla ako vody.

Politické opatrenia súvisiace s energeticky účinnou výrobou pitnej vody možno zvažovať v celom dodávateľskom reťazci (distribúcia, používanie a úprava odpadovej vody). Až doteraz boli hlavnými vnútroštátnymi cieľmi riešenie nedostatku vody a zlepšenie kvality vody. Okrem inštalácie efektívnejších čerpadiel má oznámené opatrenie za následok nepriame úspory energie prostredníctvom zníženej spotreby vody alebo opätovného využitia vody.

Potenciál úspory energie v odvetví vodohospodárstva spočíva v:

—	znížení objemu energie využívanej na výrobu a úpravu rôznych druhov vody a

—	znížení spotreby vody a sieťových strát, čo sa premieta do nižších energetických požiadaviek pri čerpaní a úprave vody.

Úspory energie v odvetví vodohospodárstva môžu odľahčiť rozpočty obcí. Najmä vtedy, ak obce vlastnia vodovodnú sieť, môže spotreba elektriny v čistiarni (odpadových) vôd tvoriť veľkú časť účtu za elektrinu. Ak ide napríklad o informovanosť, skúsenosti a kapacity sa môžu medzi jednotlivými obcami do veľkej miery líšiť, preto môžu byť na uľahčenie výmeny skúseností užitočné regionálne alebo vnútroštátne programy a technologická podpora a finančná pomoc môže zvyšovať potenciál úspor energie.

Orientačné neúplné príklady

Členské štáty by mali prijať opatrenia na šetrenie energie pri výrobe, využívaní a likvidácii vody vo všetkých jej formách v celom dodávateľskom reťazci:

—	výroba pitnej vody (čerpanie, čistenie podzemnej alebo povrchovej vody, odsoľovanie morskej vody),

—	zníženie strát vody v distribučnej sústave,

—	zníženie využívania vody koncovými odberateľmi (vrátane využívania v priemyselných procesoch, pri zavlažovaní, v domácnostiach),

—	zníženie využívania vody prostredníctvom recirkulácie vody pre domácnosti,

—	čistenie odpadovej vody na opätovné použitie alebo vypúšťanie (čerpanie, procesy úpravy odpadovej vody, rekuperácia tepla) a

—	zníženie využívania energie na úpravu zrážkovej vody (zníženie záťaže úpravy systémov zrážkovej vody).

5.   VPLYV REVÍZIE NA PRVÉ POVINNÉ OBDOBIE

Členské štáty musia prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenenou povinnosťou úspor energie najneskôr 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice EED, t. j. do 25. júna 2020.

Členské štáty musia dosiahnuť súlad:

—	so spoločnými metódami a zásadami výpočtu vplyvu povinných schém energetickej efektívnosti alebo iných politických opatrení (príloha V k smernici EED),

—

s požiadavkou na zohľadnenie potreby zmiernenia energetickej chudoby pri navrhovaní politických opatrení (povinná schéma energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia), hoci môžu byť prijaté rôzne opatrenia zamerané na domácnosti postihnuté energetickou chudobou (článok 7 ods. 11 smernice EED),

—	s ustanovením o tom, že úspory vyplývajúce z uplatňovania práva EÚ si nemožno nárokovať, s výnimkou opatrení na obnovu a predčasnej výmeny za efektívnejšie spotrebiče a vozidlá [bod 2 písm. b) prílohy V k smernici EED],

—	s požiadavkou, že pri výpočte úspor energie sa má zohľadniť životnosť opatrení a miera klesania úspor v čase [bod 2 písm. g) prílohy V k smernici EED – od nadobudnutia účinnosti] a

—	s požiadavkou, že pri plnení povinnosti úspor maloobchodné energetické spoločnosti (v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti) nebránia odberateľom zmeniť dodávateľa (článok 7a ods. 3 smernice EED).

Členské štáty môžu transponovať a vykonať zmenenú smernicu EED pred uplynutím lehoty. V takých prípadoch môžu pred uplynutím zostávajúceho času prvého povinného obdobia:

—	využiť odchýlku podľa článku 7 ods. 8 smernice EED,

—	využiť odchýlku podľa bodu 2 písm. b) prílohy V k smernici EED a

—	rozhodnúť o tom, že povinné subjekty majú plniť povinnosť úspor vcelku alebo čiastočne ako príspevok k národnému fondu energetickej efektívnosti (článok 20 ods. 6 smernice EED).

Členské štáty, ktoré využijú článok 7 ods. 4 písm. a) až d) smernice EED na výpočet objemu úspor energie požadovaných pre prvé povinné obdobie, musia uplatniť a vypočítať účinok vybratých možností na prvé obdobie osobitne podľa článku 7 ods. 5 písm. a) smernice EED.

6.   ZAPOČÍTANIE DO POVINNOSTI ÚSPOR ENERGIE

V článku 7 ods. 1 smernice EED sa stanovuje, že dve povinné obdobia [2014 – 2020, uvedené v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) smernice EED, a 2021 – 2030, uvedené v písmene b)] predstavujú dve samostatné obdobia.

V zásade platí, že ako už bolo stanovené pre prvé obdobie, do povinnosti za dané obdobie možno započítať iba úspory energie dosiahnuté počas obdobia, ak nie je v smernici EED stanovené inak.

Členské štáty nemôžu započítať úspory energie spätne, t. j. podľa článku 7 ods. 7 smernice EED sa úspory dosiahnuté po 31. decembri 2020 nemôžu započítať do objemu požadovaného na obdobie 2014 – 2020.

Podľa článku 7 ods. 1 druhého pododseku smernice EED môžu členské štáty započítať úspory vyplývajúce z politických opatrení zavedených pred alebo po 31. decembri 2020 do objemu požadovaného na obdobie 2021 – 2030, a to pod podmienkou, že opatrenia budú mať za následok nové individuálne opatrenia po 31. decembri 2020 (75).

V zásade môžu členské štáty započítať úspory energie dosiahnuté v danom roku iba za daný rok. V článku 7a ods. 6 písm. b) smernice EED sa však umožňuje v rámci povinných schém energetickej efektívnosti povinným subjektom, aby započítali úspory dosiahnuté v danom roku tak, ako keby boli dosiahnuté v niektorom zo štyroch predchádzajúcich či troch nasledujúcich rokov, pokiaľ toto obdobie nepresahuje príslušné povinné obdobie stanovené v článku 7 ods. 1 smernice EED.

Orientačný príklad

Úspory dosiahnuté v roku 2014 možno započítať do roku 2017 (o tri roky neskôr), ale úspory dosiahnuté v roku 2024 nemožno započítať do roku 2020, hoci ide o jeden zo štyroch predchádzajúcich rokov, pretože je to iné povinné obdobie.

V článku 7 ods. 8 smernice EED sa uvádza osobitná odchýlka z tejto zásady. Ak sa v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti kedykoľvek v období od 31. decembra 2009 do 31. decembra 2014 povolilo povinnému subjektu využiť „ukladanie a požičiavanie“ [článok 7a ods. 6 písm. b) smernice EED], predmetné členské štáty môžu započítať úspory energie dosiahnuté v ktoromkoľvek danom roku po roku 2010 a pred 1. januárom 2014, ako keby boli dosiahnuté po 31. decembri 2013 a pred 1. januárom 2021, za predpokladu, že všetky požiadavky článku 7 ods. 8 smernice EED sú splnené:

„a)	povinná schéma energetickej efektívnosti bola v platnosti kedykoľvek medzi 31. decembrom 2009 a 31. decembrom 2014 a bola zahrnutá v prvom národnom akčnom pláne energetickej efektívnosti členského štátu predloženom podľa článku 24 ods. 2;

b)	úspory sa dosiahli podľa povinnej schémy energetickej efektívnosti;

c)	úspory sa vypočítali v súlade s prílohou V a

d)	roky, za ktoré sa úspory počítajú ako dosiahnuté, sa uviedli v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti.“

7.   SPOLOČNÉ METÓDY A ZÁSADY NA VÝPOČET VPLYVU POVINNÝCH SCHÉM ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI ALEBO INÝCH POLITICKÝCH OPATRENÍ V ZMYSLE ČLÁNKOV 7, 7A, 7B A ČLÁNKU 20 ODS. 6

V článku 7 ods. 9 smernice EED sa od členských štátov vyžaduje zabezpečiť, aby sa úspory energie vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a, 7b a článku 20 ods. 6 smernice EED vypočítali v súlade s prílohou V k smernici EED.

7.1.   Metódy merania

7.1.1.   Metódy merania pre politické opatrenia iné ako daňové opatrenia

V bode 1 prílohy V k smernici EED sa stanovujú metódy na výpočet úspor energie iných, ako sú úspory vyplývajúce z daňových opatrení na účely článkov 7, 7a, 7b a článku 20 ods. 6 smernice EED.

Povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty a vykonávajúce orgány verejnej moci môžu na výpočet úspor energie použiť tieto metódy:

„a)	predpokladané úspory na základe výsledkov predchádzajúcich nezávisle monitorovaných energetických zlepšení v podobných zariadeniach. Všeobecný prístup sa označuje ako prístup ‚ex ante‘;

b)

merané úspory, pri ktorých sa úspory zo zavedenia opatrenia alebo balíka opatrení určujú zaznamenávaním skutočného zníženia spotreby energie, pričom sa náležite zohľadnia faktory, ako je doplnkovosť, miera využívania, úrovne výroby a počasie, ktoré môže ovplyvňovať spotrebu. Všeobecný prístup sa označuje ako prístup ‚ex post‘;

c)

pomerné úspory, pri ktorých sa používajú technické odhady úspor. Tento prístup sa môže použiť len v prípade, ak je získanie dostatočne podrobných meraných údajov pre konkrétne zariadenie náročné alebo neprimerane nákladné, napríklad nahradenie kompresora alebo elektromotora s iným rozsahom výroby v kWh, ako je ten, pri ktorom sa merali nezávislé informácie o úsporách, alebo v prípade, keď tieto odhady vykonávajú podľa vnútroštátne stanovených metodík a referenčných hodnôt kvalifikovaní alebo akreditovaní odborníci, ktorí sú nezávislí od príslušných povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov;

d)

úspory na základe prieskumu, pri ktorých sa určuje reakcia spotrebiteľov na rady, informačné kampane, systémy označovania energetickým štítkom a certifikácie alebo na inteligentné meranie. Tento prístup sa môže použiť len pri úsporách vyplývajúcich zo zmien správania spotrebiteľa. Nepoužije sa pri úsporách vyplývajúcich zo zavedenia fyzických opatrení.“

7.1.2.   Metódy merania pre daňové opatrenia

Pri určovaní úspor energie vyplývajúcich z daňových politických opatrení zavedených podľa článku 7b smernice EED (76) sa uplatňujú zásady z bodu 4 prílohy V k smernici EED:

„a)	uznávajú sa len úspory energie vyplývajúce z daňových opatrení, ktoré prekračujú minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na palivá, ako sa požaduje v smernici Rady 2003/96/ES alebo 2006/112/ES;

b)	cenová pružnosť pre výpočet vplyvu daňových opatrení (energia) vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien a odhaduje sa na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov;

c)	úspory energie zo sprievodných nástrojov daňovej politiky vrátane daňových stimulov či odvodov do fondu sa započítavajú osobitne.“

7.2.   Životnosť opatrení a miera klesania počas životnosti

V bode 2 písm. i) prílohy V k smernici EED sa stanovuje, že „pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení a miera, v akej úspory časom klesajú. Uvedený výpočet počíta úspory, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym opatrením v období od dátumu začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020 alebo prípadne do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri použití inej metódy členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím uvedenej metódy nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho opatrenia v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020 alebo do 31. decembra 2030.“

Koncepcia „životnosti“ individuálneho opatrenia v oblasti úspor energie odkazuje na skutočnosť, že úspory možno dosiahnuť nielen v roku vykonávania, ale aj v budúcich rokoch. „Životnosť“ je teda obdobie, počas ktorého bude opatrenie prinášať merateľné úspory.

Pri výpočte úspor energie počas životnosti opatrenia môžu členské štáty:

—

pripísať každému opatreniu „skutočné“ úspory, ktoré dosiahne od roku vykonávania do konca druhého povinného obdobia (t. j. do 31. decembra 2030) – označuje sa to ako „priama metóda“ (77). Pripísanie úspor po roku 2030 nie je povolené. Členské štáty môžu započítať úspory vyplývajúce z politických opatrení zavedených pred rokom 2030 do obdobia úspor energie po roku 2030 iba vtedy, ak majú tieto opatrenia za následok nové individuálne opatrenie v nasledujúcom povinnom období,

—	použiť „hodnotu indexu“, ktorá odráža očakávanú životnosť (78),

—	„stanoviť strop“ životností pripísaných individuálnym opatreniam (79), napríklad členský štát môže stanoviť strop životnosti na päť rokov. Členské štáty, ktoré používajú túto metódu, musia zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu, alebo

—	používať celú životnosť, ale „odpočítať“ budúcoročné úspory (80) – podľa tejto metódy môže členský štát odpočítať úspory v nasledujúcich rokoch na úrovni 10 % ročne, ak je to potrebné. Opäť platí, že členský štát musí zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu.

Pri započítavaní úspor z akéhokoľvek politického opatrenia do požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa musia členské štáty zohľadniť:

i)	kedy sa opatrenie vykonáva;

ii)	objem ročných úspor energie a

iii)	či budú z opatrenia vyplývať úspory energie po roku 2030 (81).

Pokiaľ ide o politické opatrenia zamerané na budovy, usmernenia týkajúce sa posúdenia životností sa už nachádzajú v európskej norme EN 15459-1:2017 (82).

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať stanovovaniu životnosti pri opatreniach zameraných na zmenu správania, ktoré nesúvisia so zavedením fyzických opatrení (83). Opatrenia zamerané na zmenu správania majú veľkú tendenciu k návratu do pôvodného stavu, keďže dĺžka obdobia, počas ktorého je účinné správanie udržateľné, môže závisieť od najrôznejších faktorov. Ak sa napríklad ako účinné správanie podporuje ekologické šoférovanie, v závislosti od šoférov a druhu odbornej prípravy v oblasti ekologického šoférovania môžu účinky tejto odbornej prípravy trvať iba niekoľko dní, ale aj niekoľko rokov.

Príklady započítania životnosti opatrení

1.   Priama metóda

Individuálnym opatrením (napr. výmenou okien) sa ušetrí 1 toe energetickej spotreby ročne a tieto úspory sa budú dosahovať každý rok. Ak sa opatrenie vykoná v roku 2021, prinesie úsporu 1 toe v roku 2021 a 1 toe v každom ďalšom roku až do roku 2030, t. j. celkovo 10 toe do roku 2030. Ak sa opatrenie vykoná v roku 2022, prinesie úsporu 1 toe v každom roku v rokoch 2022 – 2030, t. j. celkovo 9 toe. Ak sa vykoná v roku 2030, prispeje k plneniu tejto požiadavky len v danom roku, t. j. celkovo 1 toe.

Členský štát musí počas daného obdobia ušetriť 65 Mtoe a očakáva, že to dosiahne jednou informačnou kampaňou ročne, ktorá prinesie napr. 1 milión opatrení (z prieskumu vyplynulo, že efektívnosť každého opatrenia je 1 toe) a výmenou 1 milióna okien ročne (predpokladaná hodnota každého okna je 1 toe). Každá informačná kampaň prinesie úsporu 1 Mtoe v roku, v ktorom sa uskutoční, pričom desať kampaní prinesie celkovú úsporu 10 Mtoe za desať rokov do 31. decembra 2030. Milión vymenených okien v prvom roku prinesie úspory rovnajúce sa 10 Mtoe, milión vymenených okien v druhom roku úspory 9 Mtoe, v treťom roku 8 Mtoe, vo štvrtom 7 Mtoe, v piatom 6 Mtoe, v šiestom 5 Mtoe, v siedmom 4 Mtoe, v ôsmom 3 Mtoe, v deviatom 2 Mtoe a v desiatom 1 Mtoe, t. j. celkovo 55 Mtoe do 31. decembra 2030. Úspory z informačných kampaní a výmeny okien sú teda 10 Mtoe + 55 Mtoe = 65 Mtoe.

Opatrenie s krátkodobejšou životnosťou (napríklad informačná kampaň) môže na rozdiel od toho priniesť úsporu 1 toe v roku vykonávania a v ďalších rokoch už nič. V každom roku vykonávania počas obdobia 2021 – 2030 prispeje 1 toe.

Ak členský štát na začiatku desaťročného povinného obdobia zavádza prevažne individuálne opatrenia s krátkou životnosťou, bude musieť prijať dodatočné opatrenia na dosiahnutie úspor požadovaných podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b).

Priama metóda jasne spĺňa podmienku, že metóda výpočtu musí viesť k skutočnému dosiahnutiu požadovaného množstva úspor. Členské štáty však môžu alternatívnejšie metódy považovať za vhodnejšie.

2.   Metóda „hodnoty indexu“

Alternatívou môže byť napríklad označenie opatrenia „hodnotou indexu“, ktorá odráža jeho očakávanú životnosť. Informačná kampaň by mohla mať hodnotu indexu 0,25, zatiaľ čo výmena okien by mohla mať hodnotu indexu 6. Ak každé z týchto opatrení prinesie úsporu 1 toe ročne, úspora pripísaná informačnej kampani by bola (1 x 0,25 toe) = 0,25 toe. Úspora pripísaná výmene okien bez ohľadu na rok vykonania by bola (1 x 6 toe) = 6 toe.

Informačné kampane by sa teda počítali ako prinášajúce úsporu 0,25 Mtoe v každom roku, v ktorom sa vykonávajú, resp. 2,5 Mtoe celkovo za desať kampaní počas desiatich rokov do konca roka 2030. Ak sa počas daného obdobia vymení 7 miliónov okien, prinesie to úspory 7 Mtoe vynásobené koeficientom 6, čo je 42 Mtoe. Úspory z informačných kampaní a výmeny okien sa teda vypočítajú ako 2,5 Mtoe + 42 Mtoe = 44,5 Mtoe.

Členský štát, ktorý používa túto metódu, musí zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu.

3.   Metóda „stropu“

Ďalšou alternatívou je zaviesť „strop“ pre životnosť, ktorú možno pripísať individuálnym opatreniam. Vybral by sa napríklad „strop“ piatich rokov. Úspory pripísané informačnej kampani budú 1,25 Mtoe, napr. 0,25 Mtoe v roku 2022, 0,25 Mtoe v roku 2023, 0,25 Mtoe v roku 2024, 0,25 Mtoe v roku 2025 a 0,25 Mtoe v roku 2026. Úspory pripísané výmene okien budú, bez ohľadu na rok vykonania, (1 x 5) = 5 Mtoe, napr. 1 Mtoe v roku 2022, 1 Mtoe v roku 2023, 1 Mtoe v roku 2024, 1 Mtoe v roku 2025 a 1 Mtoe v roku 2026.

Opäť platí, že členský štát, ktorý používa túto metódu, musí zabezpečiť, že výsledok nebude vyšší ako výsledok podľa priameho prístupu.

Na získanie celkovej hodnoty energetickej efektívnosti politického opatrenia sa v bode 2 písm. i) prílohy V k smernici EED vyžaduje, aby členské štáty zohľadnili pokles úspor energie počas životnosti každého opatrenia (84). Cieľom je zabezpečiť realistické započítanie úspor, keďže napríklad nový energeticky účinný výrobok nemusí po niekoľkých rokoch používania prinášať rovnaké úspory energie (85). Členské štáty to preto musia zohľadniť vo svojich metodikách. Klesajúca miera sa môže líšiť podľa druhu politického opatrenia a každý členský štát ju musí oznámiť a vysvetliť v súlade s bodom 2 písm. i) prílohy V k smernici EED (86).

7.3.   Doplnkovosť

Pri stanovovaní úspor energie pre všetky druhy politických opatrení je potrebné zohľadniť požiadavku na doplnkovosť. Základné zásady sú stanovené v bode 2 písm. a) a b) prílohy V k smernici EED:

„a)

Preukazuje sa, že ide o dodatočné úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci. Na účely určenia úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty zohľadnia, ako by sa spotreba energie a dopyt po nej vyvíjali za absencie daného politického opatrenia, pričom vezmú do úvahy aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

b)	úspory vyplývajúce z uplatňovania záväzného práva Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade, takže sa nesmú nárokovať ako úspory energie na účely článku 7 ods. 1…“

Znamená to, že ak budú členské štáty musieť podľa práva EÚ dosiahnuť určitý objem alebo stupeň úspor, môžu si nárokovať iba úspory nad touto úrovňou, a to za predpokladu, že sú splnené ostatné požiadavky, napr. možno preukázať a overiť, že úspory sú dôsledkom predmetného opatrenia.

V bode 2 písm. a) prílohy V k smernici EED sa vyžaduje aj to, aby členské štáty zohľadnili aktuálny vývoj na trhu a vypracovali základný scenár. Mimoriadne dôležité je to s cieľom zabrániť „parazitovaniu“, ktoré je bežné v súvislosti s povinnosťami dodávateľov a mechanizmami finančnej podpory. Ak sa napríklad z vnútroštátneho systému podpory na obnovu budov podporí 100 individuálnych opatrení za rok, niektoré z týchto opatrení by sa uskutočnili aj tak (bez systému) a musia byť odpočítané.

Podobne platí aj to, že ak sa politika realizuje veľa rokov, je veľmi pravdepodobné, že má účinky na transformáciu trhu. Súkromné zainteresované strany to budú musieť zohľadniť napríklad vo svojich stratégiách vývoja výrobkov, služieb atď. Znamená to napríklad, že súčasné trendy v trhovom priemere možno čiastočne pripísať účinkom politiky v predchádzajúcich rokoch. Ak by sa teda uskutočnil prieskum s cieľom posúdiť účinky „parazitovania“, je pravdepodobné, že niektoré z týchto súčasných účinkov by boli aj účinkami presahovania z predchádzajúcich rokov. V bode 2 písm. b) a c) prílohy V k smernici EED sa uvádzajú odchýlky z týchto základných zásad:

„…Odchylne od uvedenej požiadavky úspory súvisiace s obnovou existujúcich budov možno nárokovať ako úspory energie na účely článku 7 ods. 1 za predpokladu, že kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) tejto prílohy je splnené. Úspory vyplývajúce z vykonávania minimálnych vnútroštátnych požiadaviek stanovených pre nové budovy pred transpozíciou smernice 2010/31/EÚ možno nárokovať ako úspory energie na účely článku 7 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že kritérium podstatnosti je splnené a že členské štáty tieto úspory oznámili vo svojich národných akčných plánoch energetickej efektívnosti v súlade s článkom 24 ods. 2;

c)

uznávať sa môžu len úspory, ktoré prekračujú tieto úrovne: i) emisné normy Únie pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá v nadväznosti na vykonávanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011; ii) požiadavky Únie týkajúce sa stiahnutia určitých energeticky významných výrobkov z trhu v súlade s vykonávaním vykonávacích opatrení podľa smernice 2009/125/ES.“

Okrem toho musia členské štáty zvážiť a oproti vnútroštátnym právnym predpisom prekročiť úrovne stanovené v nariadení (EÚ) 2019/631 a minimálne ciele v oblasti verejného obstarávania ekologických vozidiel a vozidiel bez emisií pre niektoré cestné dopravné prostriedky po vykonaní revidovanej smernice o ekologických vozidlách.

7.3.1.   Doplnkovosť vo vzťahu k opatreniam zameraným na obnovu budov (87)

Vo všeobecnosti sa v bode 2 písm. b) prílohy V k smernici EED stanovuje, že úspory energie vyplývajúce z vykonávania záväzného práva EÚ sa považujú za úspory, ktoré by sa vyskytli v každom prípade, a preto si ich nemožno nárokovať.

Všeobecne platí, že v stavebných zákonoch súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov sa stanovujú záväzné požiadavky podľa práva EÚ (smernice EPBD), pričom sú súčasťou scenára nezmeneného prístupu.

Odchylne od toho si môžu členské štáty v plnej výške započítať úspory vyplývajúce z obnovy budov, za predpokladu, že je splnené kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) prílohy V k smernici EED a všetky úspory energie vyplývajú z politických opatrení na podporu obnov. Musia takisto preukázať, že úspory nárokované z opatrení prekračujú úspory, ktoré by sa vyskytli, aj keby opatrenia neexistovali. Mali by preukázať, že povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty prispeli k dosiahnutiu nárokovaných úspor (88).

Východiskovým bodom na výpočet úspor je nameraná spotreba budovy pred obnovou a po nej. Členské štáty môžu túto odchýlku využívať v obidvoch povinných obdobiach od nadobudnutia účinnosti meniacej smernice (EÚ) 2018/2002, t. j. od 24. decembra 2018.

Príklad

Vo vnútroštátnom stavebnom zákone sa vyžaduje, aby sa budovy prechádzajúce významnou obnovou modernizovali aspoň na triedu energetickej hospodárnosti B. Dotknutý členský štát si nemôže nárokovať výsledné úspory na účely článku 7.

Môže si však nárokovať úspory, ak prijal opatrenie na podporu obnovy (napr. poskytuje domácnostiam dotácie na obnovu, ktorú by inak nevykonali). V takom prípade si možno nárokovať všetky úspory vyplývajúce z daného opatrenia bez ohľadu na modernizáciu triedy energetickej účinnosti (t. j. možno si nárokovať všetky úspory z energetickej modernizácie z triedy D na triedu C, z triedy D na triedu B alebo z triedy D na triedu A atď.).

Projekty obnovy musia byť v súlade s minimálnymi vnútroštátnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť stanovenými v smernici EPBD. Môže sa podporovať prijímanie opatrení na podporu vyšších ambícií, t. j. energetickej hospodárnosti presahujúcej povinné požiadavky.

7.3.2.   Doplnkovosť vo vzťahu k opatreniam zameraným na výstavbu nových budov

Od dátumu nadobudnutia účinnosti zmenenej smernice EED, prípadne od dátumu jej vnútroštátnej transpozície alebo vykonania, si môžu členské štáty započítavať úspory energie vyplývajúce z vykonávania vnútroštátnych minimálnych požiadaviek stanovených pre nové budovy len do úspor požadovaných pre prvé povinné obdobie (2014 —2020), a to za predpokladu, že:

i)	spĺňajú vnútroštátne minimálne požiadavky stanovené pred transpozíciou smernice EPBD, t. j. do 9. júla 2012 (pozri článok 28 ods. 1 smernice EPBD);

ii)	sú „podstatné“ a

iii)	boli oznámené v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti do 30. apríla 2017 (pozri článok 24 ods. 2 smernice EED).

Úspory energie si možno nárokovať iba od dátumu nadobudnutia účinnosti zmenenej smernice EED, a to iba v rámci kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaných do 31. decembra 2020. Členské štáty musia preukázať, že uplatňovanie vnútroštátnych minimálnych požiadaviek viedlo k merateľným úsporám, ktoré by sa inak nedosiahli. Ak sú na nárokovanie týchto úspor potrebné transpozičné alebo vykonávacie opatrenia, musia sa prijať a zaviesť pred nárokovaním úspor.

Ak členský štát využije odchýlku, mal by dôkladne posúdiť možný vzťah s výnimkou uvedenou v článku 7 ods. 4 písm. d) smernice EED („včasné opatrenie“) a zabezpečiť, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu.

Projekty výstavby budov musia byť v súlade s vnútroštátnymi minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť. Môže sa podporovať prijímanie opatrení na podporu vyšších ambícií, t. j. energetickej hospodárnosti presahujúcej povinné požiadavky.

7.3.3.   Doplnkovosť vo vzťahu k opatreniam zameraným na budovy verejných subjektov

V zásade sa odchýlka zo zásady doplnkovosti z bodu 2 písm. b) prílohy V k smernici EED uplatňuje aj na úspory energie súvisiace s obnovou budov verejných subjektov, keďže tieto úspory sa „týkajú obnovy existujúcich budov“ (pozri druhú vetu bodu 2 písm. b) prílohy V k smernici EED).

Cieľom odchýlky je umožniť členským štátom nárokovať si od nadobudnutia účinnosti meniacej smernice všetky úspory energie na účely článku 7 ods. 1 smernice EED vyplývajúce napríklad z opatrení prijatých na dosiahnutie miery obnovy 3 % podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy (pozri článok 5).

Členské štáty však budú musieť preukázať, že všetky nárokované úspory vyplývajú z politických opatrení vykonaných na účely obnovy budov verejných subjektov (89). Nemôžu si započítať úspory energie, ktoré by sa vyskytli, aj keby politické opatrenie neexistovalo. Členské štáty teda musia preukázať podstatnosť. Ak sú na nárokovanie týchto úspor potrebné transpozičné alebo vykonávacie opatrenia, musia sa zaviesť pred nárokovaním úspor.

Členské štáty musia vypočítať nárokované úspory energie vyplývajúce z politických opatrení vykonaných na účely obnovy budov verejných subjektov v súlade s prílohou V. Objem úspor energie, ktorý sa započíta do požadovaných úspor konečnej energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED, sa vyjadrí v konečnej energetickej spotrebe. Ak sa objem úspor energie vyjadrí v primárnej energii, členské štáty musia použiť prevodné koeficienty uvedené v prílohe IV k smernici EED.

7.3.4.   Doplnkovosť vo vzťahu k vykonávacím opatreniam podľa smernice o ekodizajne (90)

Len samotná výmena kotlov sa nepovažuje za opatrenie obnovy z dôvodu osobitného ustanovenia v bode 2 písm. c) prílohy V k smernici EED. Východiskovým bodom budú preto vždy minimálne požiadavky osobitných ustanovení o ekodizajne (91). Úspory energie vyplývajúce z výmeny spotrebičov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o ekodizajne, ako je napríklad tepelný zdroj na vykurovanie priestoru, sa môžu započítať iba vtedy, ak prekročia minimálne požiadavky na ekodizajn, okrem prípadu predčasnej výmeny [pozri bod 2 písm. e) prílohy V k smernici EED].

Ak členské štáty poskytnú stimuly alebo dotácie na výrobky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ o energetickom označovaní, odporúča sa, aby sa zameriavali na vyššie triedy energetickej efektívnosti. Stimul alebo dotácia poskytnuté napríklad na podporu inštalácie nových, energeticky efektívnejších kotlov sa bude týkať iba kotlov v dvoch najviac zastúpených triedach energetických štítkov pre kotly na základe trhových údajov týkajúcich sa dotknutého obdobia.

7.3.5.   Doplnkovosť vo vzťahu k energetickým auditom podľa článku 8

V článku 8 ods. 4 sa vyžaduje, aby veľké podniky (t. j. podniky, ktoré nie sú MSP) každé štyri roky uskutočňovali energetický audit; to však samé osebe nevedie k úsporám energie.

Opatrenia na stimulovanie alebo podporu vykonávania odporúčaní auditu presahujú minimálne požiadavky článku 8 – v článku 8 ods. 7 druhom pododseku sa stanovuje, že členské štáty „môžu zavádzať systémy stimulov a podpory.“ Úspory energie vyplývajúce z týchto opatrení sa preto môžu započítať, keďže by sa inak nevyskytli, a to za predpokladu splnenia kritéria podstatnosti. To isté sa týka úspor vyplývajúcich z opatrení zameraných na MSP.

7.4.   Podstatnosť a oprávnenosť

Okrem zásady doplnkovosti musia členské štáty dodržať aj kritérium „podstatnosti“. Automatické zavádzanie právnych predpisov EÚ alebo autonómne zlepšenia v dôsledku trhových síl či technologického vývoja (napríklad) nemožno zohľadniť, keďže členské štáty nemôžu započítať opatrenia, ktoré by sa aj tak vyskytli.

Činnosti vnútroštátnych orgánov verejnej moci pri vykonávaní politického opatrenia musia byť „podstatné“ na dosiahnutie nárokovaných úspor energie; inými slovami:

—	musia prispievať k dotknutému individuálnemu opatreniu a

—	dotácia alebo zapojenie povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu musia mať jednoznačne väčší ako minimálny účinok na rozhodnutie koncového odberateľa investovať do energetickej efektívnosti.

Členské štáty preto musia preukázať, že úspory boli vyvolané politickým opatrením navrhnutým na stimulovanie úspor konečnej energetickej spotreby (92). Opatrenia prijaté podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (93) sa môžu považovať za podstatné, ale členské štáty musia preukázať, že majú za následok overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti.

V prípade finančných schém nepostačuje na preukázanie podstatnosti uvedenie výšky dotácie, keďže samotná výška dotácie ešte nedokazuje, že dotácie mali vplyv na investičné rozhodnutia koncových odberateľov. Úlohu, ktorú zohrávajú aktéri zapojení do opatrení, možno v zásade preukázať aj bez dotácie ako referenčnej hodnoty; dôležitým ukazovateľom podstatnosti môžu byť štandardizované opatrenia (napr. vypracovanie inštalačných noriem pre výrobky, energetické poradenstvo a energetické audity, po ktorých nasleduje skutočné vykonávanie opatrení).

Na zabezpečenie súladu by členské štáty mohli v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti alebo alternatívnych opatrení stanoviť všeobecné požiadavky na podstatnosť, ktoré by overovali pri jednotlivých projektoch (94). Mohla by sa v nich stanovovať povinnosť subjektov (napr. pri uplatňovaní „bieleho certifikátu“ (95)) dokumentovať a preukazovať priamy príspevok k vykonaniu opatrenia.

Povinné subjekty by museli preukazovať:

—	či bol príspevok realizovaný priamo alebo nepriamo (t. j. sprostredkovateľmi) a

—	či sa o ňom rozhodlo ešte pred zavedením opatrenia.

Členské štáty by mohli okrem toho požadovať napríklad aj to:

—	aby sa uzavrela zmluva medzi prevádzkovateľmi distribučnej sústavy (t. j. povinnými subjektmi) a tretími stranami,

—	aby sa nevytvárali úspory energie pred uzavretím zmluvy,

—	aby mohli subjekty započítať úspory iba vtedy, ak sa priamo podieľali na vykonávaní opatrenia (napr. zabezpečovali energetické audity, poskytovali dotácie atď.) a

—	aby sa vypracovali dohody týkajúce sa celého reťazca od povinných subjektov až po koncových odberateľov energie.

7.5.   Opatrenia, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách na vlastnú spotrebu

Je dôležité rozlišovať medzi:

—	možnosťou uvedenou v článku 7 ods. 4 písm. f) smernice EED, ktorá sa týka objemu energie získanej na alebo v budovách na vlastnú spotrebu, ktorý možno vylúčiť z objemu úspor energie vypočítaných podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED, a

—	objasnením v bode 2 písm. e) prílohy V k smernici EED, v ktorom sa uvádza, že do úspor požadovaných podľa článku 7 ods. 1 možno v zásade započítať úspory vyplývajúce z opatrení, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách.

Je to vysvetlené aj v odôvodnení 43 smernice EED.

Podľa bodu 2 písm. e) prílohy V k smernici EED môžu členské štáty započítať úspory energie na vlastnú spotrebu vyplývajúce z opatrení, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách, do požadovaného objemu úspor energie podľa článku 7 ods. 1 smernice EED, za predpokladu, že tieto opatrenia majú za následok overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory konečnej energie a sú vypočítané podľa prílohy V k smernici EED (96).

Preto sa uplatňujú aj požiadavky na doplnkovosť a podstatnosť, ako aj stanovené pravidlá členských štátov pre monitorovanie a overovanie.

Členské štáty musia preukázať, že takéto opatrenia majú za následok úspory konečnej energie v dôsledku výmeny technológií. Napríklad úspory z prechodu na efektívnejšie technológie vykurovania a výroby teplej vody v budovách vrátane technológií energie z obnoviteľných zdrojov sú v plnej miere naďalej oprávnené, ak sú členské štáty schopné zabezpečiť ich doplnkovosť, merateľnosť a overiteľnosť podľa metód a zásad z prílohy V (97).

Objasňuje sa to v bode 2 písm. e) prílohy V k smernici EED, pričom účelom je dosiahnuť celkový cieľ článku 7 ods. 1 smernice EED, t. j. ušetriť konečnú energiu bez ohľadu na technológiu (či už ide o opatrenie, ktorým sa podporuje technológia energie z obnoviteľných alebo fosílnych zdrojov, ktoré má za následok zníženie skutočného využívania energie v budovách, doprave alebo priemysle).

Bod 2 písm. e) prílohy V k smernici EED sa týka výlučne povinnosti úspor energie podľa článku 7 ods. 1, v ktorom sa vyžaduje, aby členské štáty dosahovali kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa, a ktorý sa zameriava na skutočné zníženie využívania energie fyzickými alebo právnickými osobami [v súlade s bodom 1 písm. b) prílohy V]. V článku 2 bode 5 sa „úspory energie“ vymedzujú ako množstvo usporenej energie určené meraním a/alebo odhadom spotreby pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie. Keďže článok 7 smernice EED sa zameriava na skutočné zníženie konečnej spotreby energie, možno dospieť k záveru, že v bode 2 písm. e) prílohy V sa vyžaduje, aby mali opatrenia, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách, za následok úspory energie, t. j. skutočné zníženie konečnej spotreby energie.

Členské štáty môžu úspory energie flexibilne vyjadriť buď konečnou, alebo primárnou energetickou spotrebou, ako sa to uvádza v bode 3 písm. d) prílohy V (alternatívne politické opatrenia) a v článku 7a ods. 4 (povinná schéma energetickej efektívnosti). Touto flexibilitou sa nemenia povinnosti v oblasti kumulatívnych úspor energie, pokiaľ ide o predaj energie (v období do roku 2020) a konečnú energetickú spotrebu (2021 – 2030).

7.6.   Opatrenia, ktorými sa podporuje využívanie účinnejších výrobkov a vozidiel

Opatrenia členských štátov na zlepšenie energetickej efektívnosti v doprave sú oprávnené a môžu sa zohľadniť na účely plnenia ich povinnosti úspor energie u konečného spotrebiteľa (98). Tieto opatrenia zahŕňajú:

—	politiky na podporu efektívnejších vozidiel alebo prechodu na iný druh dopravy, ako je cyklistika, chôdza a hromadná doprava, a

—	plánovanie mobility a územného plánovania, ktoré znižuje dopyt po doprave.

Verejné obstarávanie ekologických vozidiel a vozidiel bez emisií je oprávnené, za predpokladu existencie doplnkovosti k minimálnym požiadavkám revidovanej smernice o ekologických vozidlách.

Schémy, ktorými sa urýchľuje využívanie nových, efektívnejších vozidiel alebo politík posilňujúcich prechod na hospodárnejšie palivá znižujúce využívanie energie na kilometer, sú takisto oprávnené za predpokladu dodržania pravidiel týkajúcich sa podstatnosti a doplnkovosti (99).

V bode 2 písm. f) prílohy V sa objasňuje, že v prípade politík, ktorými sa urýchľuje využívanie účinnejších výrobkov a vozidiel, možno nárokovať celé úspory, pokiaľ sa preukáže, že:

—	k takémuto využívaniu došlo pred uplynutím priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla alebo jeho zvyčajného intervalu náhrady a

—	úspory v plnej výške sa nárokujú len za obdobie do konca priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla, ktoré sa má nahradiť (100).

V prípade potreby by mali byť tieto opatrenia v súlade s vnútroštátnymi politickými rámcami členských štátov zavedenými podľa smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá.

7.7.   Zabezpečenie dodržiavania noriem kvality

V bode 2 písm. g) prílohy V k smernici EED sa objasňuje, že podporou opatrení energetickej efektívnosti sa nesmú znížiť normy kvality pre výrobky, služby a zavádzanie opatrení. Členské štáty musia zabezpečiť zachovanie noriem kvality alebo ich zavedenie, ak ešte neexistujú.

7.8.   Riešenie klimatických odchýlok

V bode 2 písm. h) prílohy V k smernici EED sa členským štátom umožňuje upraviť úspory energie tak, aby sa riešili klimatické odchýlky medzi regiónmi. V ustanovení sa uvádzajú dve možnosti:

i)	úprava na štandardizovanú hodnotu alebo

ii)	pripísanie rôznych úspor energie v súlade s teplotnými rozdielmi.

7.9.   Zabránenie dvojitému započítaniu

V článku 7 ods. 12 smernice EED sa od členských štátov vyžaduje, aby preukázali, že v prípade, ak sa vplyvy politických alebo individuálnych opatrení prekrývajú, úspory energie sa nezapočítavajú dvakrát. Vzhľadom na veľkú rôznorodosť nástrojov, ktoré oznamujú členské štáty, a vysokú pravdepodobnosť prekrývania politík, ktoré vyplýva zo súbežného využívania povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení (napr. vzájomný vzťah medzi zdaňovaním energie a dotáciami pre domácnosti na výmenu okien alebo tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru), je mimoriadne dôležité riešiť riziká dvojitého započítania.

V tomto smere môže byť účinným nástrojom vnútroštátna databáza. V databáze by sa napríklad registrovali dotácie niektorým domácnostiam na podporu výmeny starých kotlov, pričom by bol používateľ upozornený, ak by tá istá domácnosť o dotáciu požiadala znova.

Využívanie kombinácie viacerých politických nástrojov má pre členské štáty za následok väčšiu zložitosť, pretože:

—	na vykonávanie opatrení sa musí vyvinúť väčšie úsilie, keďže je napríklad potrebné vypočítať úspory energie, a (čo je dôležitejšie)

—	je potrebné zabezpečiť: — presadzovanie práva, a to najmä v prípade rozličných nástrojov s veľkým rozsahom pôsobnosti, a — overenie vplyvu bez dvojitého započítania.

V článku 7 ods. 12 smernice EED sa okrem toho zakazuje dvojité započítanie v prípade prekrývania politík, t. j. členské štáty musia zohľadniť skutočnosť, že aj iné politické opatrenia vykonávané v rovnakom čase môžu mať vplyv na objem úspor energie, a preto nemožno všetky zmeny pozorované od zavedenia konkrétneho politického opatrenia pripísať len tomuto jednému opatreniu.

8.   MERANIE, MONITOROVANIE, KONTROLA, KVALITA A OVEROVANIE

V smernici EED sa zdôrazňuje význam pravidiel monitorovania a overovania na vykonávanie povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení vrátane požiadavky na kontrolu štatisticky reprezentatívnej vzorky opatrení.

Výber štatisticky významného podielu a reprezentatívnej vzorky opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti zahŕňa stanovenie podmnožiny štatistickej populácie opatrení v oblasti úspory energie v rámci každého opatrenia, ktorá presne odráža celú populáciu všetkých opatrení v oblasti úspory energie, a tým umožňuje primerane spoľahlivé závery, pokiaľ ide o dôveryhodnosť všetkých opatrení (101).

Článok 7a ods. 5 smernice EED (pre povinné schémy energetickej efektívnosti)

Článok 7b ods. 2 smernice EED (pre alternatívne politické opatrenia)

Systémy merania, kontroly a overovania by mali zabezpečovať overenie výpočtov úspor energie na základe štatisticky významného podielu a reprezentatívnej vzorky opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti.

Tieto požiadavky možno okrem iného plniť prostredníctvom:

—	automatizovaných počítačových kontrol alebo preskúmania dokumentov s údajmi a výpočtami, o ktorých podávajú správy povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty či príjemcovia (ak príjemcovia oznamujú údaje priamo orgánu verejnej moci),

—	hodnotenia meraných úspor energie na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke opatrení alebo príjemcov,

—	využívania overení vykonávaných podľa systémov kvalifikácie, regulačných, akreditačných a certifikačných systémov, napr. vtedy, ak oznámené úspory energie vychádzajú z energetických auditov alebo z osvedčení o energetickej hospodárnosti (pomerné úspory).

V dokumentácii o politickom opatrení by sa malo vysvetľovať, ako sa požiadavkami tohto iného systému zabezpečí, aby sa kontroly alebo overovania vykonávali na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke energetických auditov alebo iných posúdení úspor.

Systém monitorovania a overovania môže mať inú postupnosť krokov alebo úrovní. Súčasťou prístupu môžu byť kontroly na mieste ako druhá fáza overovania na základe podvzorky individuálnych opatrení, pri ktorých hrozí riziko nedodržania požiadaviek opatrení. Ak tieto kontroly nie sú technicky alebo ekonomicky realizovateľné, vysvetlí sa to v dokumentácii o opatrení.

Členské štáty musia vysvetliť, ako používajú referenčné hodnoty na kontrolu predpokladaných alebo pomerných úspor [bod 5 písm. g) prílohy V k smernici EED].

Nezávislosť merania, kontroly a systémov [pozri bod 5 písm. j) prílohy V k smernici EED] možno zdokumentovať na základe toho, že overovací orgán (neúplný zoznam kritérií):

—	je verejným subjektom so štatutárnou nezávislosťou alebo

—	nemá žiadne finančné prepojenie na (t. j. čiastočne ani úplne ho nevlastnia ani nefinancujú) povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty alebo

—	môže mať zmluvu s povinnými, zúčastňujúcimi sa alebo poverenými subjektmi, ale v takom prípade podlieha kontrolám orgánu verejnej moci alebo kvalifikačného, akreditačného či certifikačného orgánu.

Overovací orgán môže:

—	priamo riadiť overovanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti alebo výpočtov úspor energie alebo

—	riadiť kontrolu overovacích procesov a výber vzoriek overovaní uskutočňovaný inými organizáciami vrátane povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov.

9.   POVINNOSTI TÝKAJÚCE SA PLÁNOVANIA A PODÁVANIA SPRÁV

9.1.   Prvé povinné obdobie

Za povinné obdobie rokov 2014 – 2020 musia členské štáty podať výročné správy do 30. apríla 2019 a 2020 (článok 24 ods. 1 a časť 2 prílohy XIV) (102).. Podávajú v nich okrem iného správy o pokroku dosiahnutom pri plnení cieľa úspor energie a politických opatreniach prijatých alebo plánovaných podľa časti 2 prílohy XVI. Posúdi ich Komisia.

V článku 27 nariadenia o riadení sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii do 30. apríla 2022 podali správu o dosiahnutí svojich národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 (stanovených podľa článku 3 ods. 1 smernice EED), v ktorej poskytnú informácie stanovené v časti 2 prílohy IX k nariadeniu o riadení.

9.2.   Druhé povinné obdobie a ďalšie obdobia

Na povinné obdobie rokov 2021 – 2030 a ďalšie obdobia sa vzťahujú tieto hlavné povinnosti v oblasti plánovania a podávania správ (články 7, 7a a 7b a príloha V k smernici EED):

—

vo svojich (navrhovaných a konečných) integrovaných národných energetických a klimatických plánoch (príloha III k nariadeniu o riadení) musia členské štáty opísať svoj výpočet objemu úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť v období 2021 – 2030, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. b) (pozri článok 7 ods. 6 smernice EED),

—

keďže niektoré údaje [napr. ročná konečná energetická spotreba spriemerovaná za obdobie 2016 – 2018 (v ktoe)] nemuseli byť k dispozícii na oznámenie v prvom návrhu národného energetického a klimatického plánu (103), nemuselo byť možné uvedený výpočet opísať; členské štáty však musia vo svojom prvom konečnom a následnom návrhu, ako aj v konečných národných energetických a klimatických plánoch opísať, ako zohľadnili prvky uvedené v prílohe III k nariadeniu o riadení,

—

okrem uvedeného musia členské štáty v prípade potreby vysvetliť vo svojich (navrhovaných a konečných) integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ako stanovili ročnú mieru úspor a základný scenár výpočtu podľa článku 7 ods. 2 a 3 smernice EED a ako a do akej miery uplatnili možnosti uvedené v článku 7 ods. 4 (pozri článok 7 ods. 6 smernice EED),

—	ak sa členský štát rozhodne uplatniť jednu alebo viaceré možnosti z článku 7 ods. 4 smernice EED, musí uplatniť a vypočítať účinok na povinné obdobie (pozri článok 7 ods. 5 smernice EED) a

—

ak členský štát využije možnosť z článku 7 ods. 4 písm. c) smernice EED v období 2021 – 2030, musí informovať Komisiu o zamýšľaných politických opatreniach vo svojich (navrhovaných a konečných) integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, musí vypočítať vplyv opatrení v súlade s prílohou V k smernici EED a zahrnúť ho do národného energetického a klimatického plánu [pozri článok 7 ods. 4 písm. c)]; musí tieto informácie prvýkrát predložiť v prvom konečnom národnom energetickom a klimatickom pláne (do 31. decembra 2019).

Okrem toho musia členské štáty:

—	zahrnúť informácie o výsledku opatrení na zmiernenie energetickej chudoby prijatých v kontexte smernice EED do národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy podľa článku 17 nariadenia o riadení (pozri článok 7 ods. 11 smernice EED),

—	každoročne uverejniť úspory energie dosiahnuté každým povinným subjektom alebo každou podkategóriou povinného subjektu, ako aj spolu v rámci schémy (pozri článok 7a ods. 7 smernice EED) a

—

podrobne vo svojich národných energetických a klimatických plánoch opísať alternatívnu metódu a ustanovenia na zabezpečenie splnenia požiadavky z bodu 2 písm. i) prílohy V k smernici EED, t. j. že pri výpočte úspor energie sa zohľadňuje životnosť opatrení a miera klesania úspor v čase. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. V takom prípade musia zabezpečiť, aby objem vypočítaný pomocou tejto metódy neprekročil objem vyplývajúci z výpočtu, do ktorého sú započítané úspory dosiahnuté každým individuálnym opatrením v danom období od dátumu vykonania až do 31. decembra 2020, prípadne 2030.

Na záver je potrebné uviesť, že na vykonávanie a dosahovanie pokroku v oblasti povinnosti úspor energie podľa článkov 7, 7a a 7b a prílohy V k smernici EED sa vzťahujú aj tieto povinnosti v oblasti plánovania a podávania správ podľa nariadenia o riadení:

Harmonogram

31. decembra 2018 (následne 1. januára 2028 a potom každých 10 rokov)	Predloženie návrhu národného energetického a klimatického plánu (článok 9 ods. 1, články 4 a 6, prílohy I a III k nariadeniu o riadení).
6 mesiacov pred konečným národným energetickým a klimatickým plánom	Komisia môže vydať odporúčania členským štátom, ktorých príspevky (vrátane príspevku povinnosti úspor energie podľa článku 3 ods. 5 smernice EED) považuje za nedostatočné (článok 31 ods. 1 nariadenia o riadení).
31. decembra 2019 (následne 1. januára 2029 a potom každých 10 rokov)	Predloženie konečného národného energetického a klimatického plánu (článok 3 ods. 1, články 4 a 6, prílohy I a III k nariadeniu o riadení).
10. marca 2020	Predloženie prvej dlhodobej stratégie obnovy (článok 2a ods. 8 smernice EPBD).
Do 31. októbra 2021 (a potom každé dva roky)	Posúdenie pokroku smerom k dosahovaniu cieľov EÚ uskutočnené Komisiou, najmä na základe integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku (článok 29 nariadenia o riadení). Na povinnosť úspor energie sa vzťahujú články 29, 21 (integrované podávanie správ o energetickej efektívnosti) a 24 (integrované podávanie správ o energetickej chudobe) nariadenia o riadení. Ak členský štát nedosiahne dostatočný pokrok, Komisia vydá odporúčania (článok 32 ods. 1 nariadenia o riadení).
Do 30. apríla 2022	Správa o dosahovaní cieľov energetickej efektívnosti na rok 2020 jednotlivými členskými štátmi (článok 27 a časť 2 prílohy IX k nariadeniu o riadení).
Do 15. marca 2023 (a potom každé dva roky)	Správa o plnení národného energetického a klimatického plánu („integrovaná národná energetická a klimatická správa o pokroku“) (článok 17 nariadenia o riadení).
30. júna 2023 (následne 1. januára 2033 a potom každých 10 rokov)	Predloženie návrhu aktualizácie národného energetického a klimatického plánu (článok 14 ods. 1 nariadenia o riadení).
30. júna 2024 (následne 1. januára 2034 a potom každých 10 rokov)	Predloženie konečnej aktualizácie národných energetických a klimatických plánov (článok 14 ods. 2 nariadenia o riadení).

9.3.   Oznámenie povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení (okrem zdaňovania)

Podľa bodu 5 prílohy V k smernici EED a prílohy III k nariadeniu o riadení musia členské štáty oznamovať Komisii navrhovanú podrobnú metodiku fungovania svojich politických opatrení, ako sa to uvádza v článkoch 7a, 7b a článku 20 ods. 6 smernice EED. S výnimkou prípadu zdaňovania (pozri oddiel 9.4) musí oznámenie obsahovať informácie o:

a)	úrovni úspor energie požadovanej podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) alebo očakávanej za celé obdobie 2021 – 2030;

b)	povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci;

c)	cieľových odvetviach;

d)	politických opatreniach a individuálnych opatreniach vrátane predpokladaného celkového objemu kumulatívnych úspor energie v prípade každého opatrenia;

e)	trvaní povinného obdobia pre povinné schémy energetickej efektívnosti;

f)	činnostiach stanovených v politických opatreniach;

g)	metodike výpočtu vrátane toho, ako sa určila doplnkovosť a podstatnosť a ktoré metodiky a referenčné hodnoty sa používajú pre predpokladané a pomerné úspory;

h)	životnosti opatrení a o tom, ako sa počíta alebo z čoho vychádza;

i)	prístupe k riešeniu klimatických rozdielov v danom členskom štáte a

j)	systémoch monitorovania a overovania pre opatrenia podľa článkov 7a a 7b a spôsobe zaistenia ich nezávislosti od povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov.

Okrem toho sa v bodoch 3.1 a 3.2 prílohy III k nariadeniu o riadení od členských štátov vyžaduje, aby oznamovali tieto informácie:

9.4.   Daňové opatrenia

V bode 5 písm. k) prílohy V smernice EED sa od členských štátov vyžaduje (v súlade s nariadením o riadení), aby Komisii oznámili metodiku fungovania daňových opatrení. Konkrétne musia oznámiť tieto informácie o:

„i)	cieľových odvetviach a segmente daňovníkov;

ii)	vykonávajúcom orgáne verejnej moci;

iii)	očakávaných úsporách, ktoré sa majú dosiahnuť;

iv)	trvaní daňového opatrenia a

v)	metodike výpočtu vrátane použitej cenovej pružnosti a spôsobu, akým sa určila.“

Okrem toho sa v bode 3.3 prílohy III k nariadeniu o riadení od členských štátov vyžaduje, aby oznamovali tieto informácie o daňových opatreniach:

„a)	stručný opis opatrení;

b)	trvanie opatrení;

c)	vykonávajúce orgány verejnej moci

d)	očakávaný kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie;

e)	cieľové odvetvia a segment daňovníkov;

f)	metodika výpočtu vrátane toho, aké cenové pružnosti sa používajú a ako sa určili, a to v súlade s bodom 4 prílohy V smernice 2012/27/EÚ.“

Členské štáty by mali opísať, ako vypočítali pružnosti a ktoré najnovšie a reprezentatívne oficiálne zdroje údajov použili (104).

10.   POVINNÉ OBDOBIE ÚSPOR ENERGIE PO ROKU 2030

V článku 7 ods. 1 druhom pododseku smernice EED sa od členských štátov vyžaduje, aby pokračovali v dosahovaní nových ročných úspor v súlade s prvým pododsekom písm. b) v desaťročných obdobiach aj po roku 2030, pokiaľ Komisia v preskúmaniach do roku 2027 a potom každých desať rokov nedospeje k záveru, že to nie je potrebné na dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.

---

(1)  Pozri okrem iného Economidou a kol., 2018. Assessment of the Second National Energy Efficiency Action Plans under the Energy Efficiency Directive (Posúdenie druhých národných akčných plánov energetickej efektívnosti v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29272 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-87946-3, doi:10.2760/780472, JRC110304 (správa k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/assessment-second-national-energy-efficiency-action-plans-under-energy-efficiency-directive) a Tsemekidi-Tzeiranaki a kol., 2019. Analysis of the Annual Reports 2018 under the Energy Efficiency Directive (Analýza výročných správ za rok 2018 v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29667 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019, ISBN 978-92-79-00173-7, doi:10.2760/22313, JRC 115238 (správa dostupná na stránke: http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC115238/kjna29667enn.pdf).

(1)  V článku 2 bode 3 smernice EED sa vymedzuje „konečná energetická spotreba“ ako „všetka energia dodaná do priemyslu, dopravy, domácností, služieb a poľnohospodárstva. Sú z nej vylúčené dodávky do sektora premeny energie a samotných energetických odvetví“. Pojem „konečná spotreba“ sa v smernici EED nevymedzuje, a preto by sa mal vykladať v súlade s odôvodnením povinnosti úspor energie. Článok 7 ods. 1 prvý pododsek písm. b) sa zameriava na znižovanie konečnej energetickej spotreby znižovaním objemu energie fyzických alebo právnických osôb na vlastnú konečnú spotrebu (ak nie je ustanovené inak). Pre úspory energie pochádzajúce z energie z obnoviteľných zdrojov získanej na alebo v budovách sú stanovené osobitné podmienky (pozri odôvodnenie 43 smernice EED a oddiel 7.5 tohto dokumentu).

(2)  Pozri oddiel 3.

(3)  Priemer za roky 2016 – 2018 [pozri článok 7 ods. 1 prvý pododsek písm. b)].

(4)  Pozri aj oddiel 2.3.

(5)  Na druhej strane, v článku 7 ods. 1 prvom pododseku písm. a) sa uvádza, že základný scenár výpočtu na roky 2014 – 2020 sa stanovuje podľa predaja energie koncovým odberateľom [pozri SWD(2013) 451 final, s. 3].

(6)  = 100 × 0,8 % × 55.

(7)  https://unstats.un.org/unsd/energy/ires/.

(8)  https://ec.europa.eu/eurostat/documents/10186/6246844/Eurobase-changes-energy.pdf (pozri s. 25).

(9)  Revidovaná metodika Eurostatu je opísaná v dokumente:

https://ec.europa.eu/eurostat/documents/10186/6246844/Eurobase-changes-energy.pdf.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1).

(11)  Pozri oddiely 3.2 a 3.4.

(12)  „Celková spotreba energie na všetky energetické účely.“

(13)  „Konečná spotreba energie“, podľa vymedzenia v nariadení (ES) č. 1099/2008.

(14)  Pozri oddiel 2.2.1. Nová metodika Eurostatu je opísaná v dokumente:

https://ec.europa.eu/eurostat/documents/10186/6246844/Eurobase-changes-energy.pdf.

(15)  0,24 % v prípade Cypru a Malty.

(16)  Pozri dodatok I a oddiely 3.2, 3.3 a 3.4.

(17)  Pozri dodatok I.

(18)  Pozri bod 2 prílohy III k nariadeniu o riadení.

(19)  V rámci obmedzení stanovených v článku 7 ods. 5 druhom pododseku.

(20)  Pozri oddiel 9.

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(22)  Ako alternatívna možnosť stanovenia množstva využitia energie v iných odvetviach ako ETS by sa vykázaná hodnota konečného využitia energie za príslušné priemyselné odvetvie mohla vynásobiť pomerom emisií skleníkových plynov v odvetviach ETS a iných ako ETS podľa údajov v zoznamoch skleníkových plynov.

(23)  Pozri oddiel 9.

(24)  Pozri oddiel 7.5 a dodatok X.

(25)  V smernici EED sa neposkytuje vymedzenie pojmu „energia získaná na alebo v budovách na vlastnú spotrebu“. Pod týmto pojmom by sa však mal rozumieť koncový odberateľ pôsobiaci na budove alebo v budove podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, ktorý vyrába energiu z obnoviteľných zdrojov na vlastnú spotrebu a ktorý môže vlastnú vyrobenú energiu z obnoviteľných zdrojov uskladňovať vo svojich priestoroch nachádzajúcich sa na vyhradenom mieste. Z pojmu „energia získaná na alebo v budovách na vlastnú spotrebu“ je vylúčená vlastná vyrobená energia predávaná alebo vracaná späť do siete. V prípade výrobcu-spotrebiteľa iného ako domácnosť je z tohto pojmu okrem toho vylúčená aj výroba energie predstavujúca primárnu obchodnú alebo profesijnú činnosť.

(26)  Opatrenia sa preto museli oznámiť do 30. apríla 2017, keďže článok 24 ods. 2 bol zrušený 24. decembra 2018 v súlade s článkom 59 a článkom 54 ods. 3 písm. b) nariadenia o riadení.

(27)  Rozsudok Súdneho dvora zo 7. augusta 2018 vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, bod 35) s analogickým odkazom na rozsudok z 26. septembra 2013 vo veci C-195/12, IBV & Cie (ECLI:EU:C:2013:598, body 62 a 70).

(28)  Pozri bod 3.2 v) prílohy I k nariadeniu o riadení.

(29)  V článku 2 bode 14 sa vymedzuje „povinný subjekt“ ako distribútor energie alebo maloobchodná energetická spoločnosť, ktorá je viazaná národnými povinnými schémami energetickej efektívnosti. Členské štáty by mohli pri navrhovaní povinných schém energetickej efektívnosti zvážiť aj úlohu miestnych energetických spoločenstiev alebo spoločenstiev obnoviteľných zdrojov energie.

(30)  Rozsudok vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, bod 56).

(31)  Na základe článku 7a ods. 4 možno metódu vybratú na vyjadrenie objemu požadovaných úspor energie použiť aj na výpočet úspor, ktoré si nárokujú povinné subjekty.

(32)  Pozri odôvodnenie 17 smernice EED a oddiel 4.2.2.

(33)  V článku 2 bode 24 sa „poskytovateľ energetických služieb“ vymedzuje ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje energetické služby alebo iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v zariadení alebo priestoroch koncového odberateľa.

(34)  Pozri oddiel 8 a príklady v dodatku XII.

(35)  Pozri dodatok XII.

(36)  SWD(2016) 402 final, s. 46 a 47.

(37)  Pozri bod 3.2 v) prílohy I k nariadeniu o riadení.

(38)  Pozri dodatok XII.

(39)  Pozri dodatok III.

(40)  „Poverený subjekt“ je právnická osoba, na ktorú vláda alebo iný verejný subjekt delegovali právomoc vypracovať, riadiť alebo prevádzkovať finančnú schému v ich mene.

(41)  Rozsudok vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, bod 37 o článkoch 7 a 20 smernice EED).

(42)  Pozri aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-561/16, Saras Energía (ECLI:EU:C:2018:633, body 30 až 33).

(43)  Dodatok III.

(44)  Dodatok III.

(45)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(46)  Dodatok III.

(47)  Dodatok III.

(48)  Dodatok XII.

(49)  Dodatok X.

(50)  Pozri dodatok IV.

(51)  Pozri dodatok IV.

(52)  Pozri dodatok IV.

(53)  Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(54)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(55)  Pozri dodatok IV.

(56)  Dodatok V.

(57)  Členské štáty by mali vo svojich národných energetických a klimatických plánoch posúdiť počet domácností žijúcich v energetickej chudobe, berúc do úvahy nutné domáce energetické služby potrebné na zabezpečenie základnej životnej úrovne v príslušnom vnútroštátnom kontexte, existujúce sociálne politiky a ďalšie relevantné politiky, ako aj orientačné usmernenia Komisie týkajúce sa relevantných ukazovateľov vrátane geografickej rozptýlenosti, ktoré vychádzajú zo spoločného prístupu k energetickej chudobe. Ak členský štát zistí, že má značný počet energeticky chudobných domácností, mal by do svojho plánu zahrnúť orientačný národný cieľ zníženia energetickej chudoby.

(58)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(59)  V odôvodnení 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75), ktorou sa menia smernice EPBD a EED, sa stanovuje, že „[p]otreba zmierniť energetickú chudobu by sa mala zohľadniť v súlade s kritériami, ktoré vymedzili členské štáty. Členské štáty majú pri stanovovaní vnútroštátnych činností, ktorými sa prispeje k zmierneniu energetickej chudoby, v rámci svojich stratégií obnovy právo stanoviť, čo považujú za relevantné činnosti.“

(60)  https://www.energypoverty.eu/policies-measures.

(61)  Pozri dodatky II a III.

(62)  V článku 2 bode 9 smernice EPBD sa „prvok budovy“ vymedzuje ako technický systém budovy alebo konštrukčná časť obalových konštrukcií budovy.

(63)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

(64)  Pozri Economidou a kol., 2018. Assessment of the Second National Energy Efficiency Action Plans under the Energy Efficiency Directive (Posúdenie druhých národných akčných plánov energetickej efektívnosti v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29272 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-87946-3, doi:10.2760/780472, JRC110304 (správa k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/assessment-second-national-energy-efficiency-action-plans-under-energy-efficiency-directive) a Tsemekidi-Tzeiranaki a kol., 2019. Analysis of the Annual Reports 2019 under the Energy Efficiency Directive (Analýza výročných správ za rok 2019 v rámci smernice o energetickej efektívnosti). EUR 29667 EN, Publications.

(65)  Dodatok VII.

(66)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1).

(67)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1).

(68)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).

(69)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy“. Zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku.

(70)  Ďalšie informácie sa nachádzajú v dokumente JRC Water – Energy Nexus in Europe (Prepojenie medzi vodou a energiou v Európe), 2019, http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC115853.

(71)  Pozri odôvodnenie 22.

(72)  Pozri odôvodnenie 22.

(73)  Ďalšie informácie sa nachádzajú v dokumente IEA Svetový energetický výhľad 2018; https://www.iea.org/weo/water/.

(74)  Pozri odôvodnenie 22.

(75)  Pozri vymedzenia stanovené v oddiele 4.

(76)  Pozri dodatok IV.

(77)  SWD(2013) 451 final, odôvodnenia 47 a 49 až 52.

(78)  SWD(2013) 451 final, odôvodnenie 53.

(79)  SWD(2013) 451 final, odôvodnenie 54.

(80)  SWD(2013) 451 final, odôvodnenie 55.

(81)  Lees, E. a Bayer, E. (február 2016), Toolkit for energy efficiency obligations (Regulatory Assistance Project) [Súbor nástrojov pre povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti (projekt regulačnej pomoci)]; http://www.raponline.org/document/download/id/8029.

(82)  Energetická hospodárnosť budov – Postup ekonomického hodnotenia energetických systémov v budovách – časť 1: postupy výpočtov; https://www.en-standard.eu/din-en-15459-1-energy-performance-of-buildings-economic-evaluation-procedure-for-energy-systems-in-buildings-part-1-calculation-procedures-module-m1-14/.

(83)  Pozri aj dodatok VI a dodatok VIII.

(84)  Podrobnejšie vysvetlenia a príklady sa nachádzajú v dodatku VIII.

(85)  Podrobnejšie vysvetlenia a príklady sa nachádzajú v dodatku VIII.

(86)  Pozri aj dodatok VIII.

(87)  V článku 7 ods. 1 smernice EPBD sa uvádza, že „členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 4, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať.“

V článku 2 bode 10 smernice EPBD sa vymedzuje „významná obnova“ ako obnova budovy v prípade, ak:

a)	celkové náklady na obnovu v súvislosti s obalovými konštrukciami budovy alebo technickými systémami budovy presahujú 25 % hodnoty budovy, nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza; alebo

b)	sa obnovuje viac ako 25 % plochy obalových konštrukcií budovy.

Členské štáty si môžu zvoliť, či uplatnia možnosť a) alebo b).

(88)  Pozri odôvodnenie 41 smernice EED.

(89)  Pozri odôvodnenie 41 smernice EED.

(90)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(91)  Právne prepisy usporiadané podľa kategórií výrobkov sa nachádzajú na stránke:

https://ec.europa.eu/info/energy-climate-change-environment/standards-tools-and-labels/products-labelling-rules-and-requirements/energy-label-and-ecodesign/energy-efficient-products_en.

(92)  Kritériá, na základe ktorých sa preukazuje podstatnosť v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti, a oznámenia podľa článku 7 sa nachádzajú v dodatku IX.

(93)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(94)  Pozri dodatok XII.

(95)  Právny nástroj zavedený schvaľovacím orgánom, ktorým sa zaisťuje dosiahnutie uvedeného objemu úspor energie. Certifikát sa udeľuje jedinečnému a vysledovateľnému tovaru s vlastníckym právom na určitý objem dodatočných úspor energie a zaisťuje, že prínosy z týchto úspor sa nezapočítajú inde.

(96)  Informácie o opatreniach, ktorými sa podporujú inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v budovách, sa nachádzajú v dodatku X.

(97)  Pozri dodatok X.

(98)  Pozri dodatok VII.

(99)  Odôvodnenie 15 smernice EED.

(100)  Pozri dodatok VII.

(101)  Pozri dodatok XII.

(102)  Podľa článku 59 druhého pododseku nariadenia o riadení sa od 1. januára 2021 zrušuje článok 24 ods. 1

(103)  Lehota uplynula 31. decembra 2018 (článok 9 ods. 1 nariadenia o riadení).

(104)  Ďalšie návrhy na použitie pružností na vyjadrenie citlivosti dopytu sa nachádzajú v dodatku IV.