6.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/15

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1331/2011 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“).

(2)

Platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 48,3 % do 71,9 % v prípade jednotlivo vymenovaných spoločností, pričom reziduálne antidumpingové clo dosahuje výšku 71,9 %.

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutím platnosti (3) antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v ČĽR bola Komisii doručená žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“).

(4)

Žiadosť podalo odvetvie bezšvových rúr z nehrdzavejúcej ocele v Európskej únii (ďalej len „žiadateľ“), ktorého výroba predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele v Únii.

(5)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Keďže Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, 10. decembra 2016 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) oznámila začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Dňa 17. februára 2017 (5) sa v súvislosti s dotknutým výrobkom s pôvodom v ČĽR začalo prešetrovanie obchádzania dovozom zasielaným z Indie. Toto prešetrovanie neviedlo k predĺženiu opatrení na dovoz z Indie (6).

(8)

V oznámení o začatí Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na preskúmaní. Komisia o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti výslovne informovala žiadateľa, známych výrobcov z Únie, používateľov a dovozcov, vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike a čínske orgány a vyzvala ich, aby na ňom spolupracovali.

(9)

Komisia ďalej uviedla, že plánuje použiť Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Komisia preto o začatí informovala výrobcov v USA a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(10)

Okrem toho Komisia zaslala listy všetkým známym výrobcom bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele v Kórejskej republike, na Ukrajine, v Indii, Japonsku, Nórsku a Turecku a požiadala ich o spoluprácu pri preskúmaní.

(11)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť sa k začatiu preskúmania v lehote stanovenej v oznámení o začatí a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie Generálneho riaditeľstva pre obchod. Na žiadosť spoločnosti Zhejiang Jiuli Hi-Tech Metals Co. Ltd. sa 14. decembra 2017 a 19. januára 2018 uskutočnili vypočutia za prítomnosti úradníka pre vypočutie. Žiadosť o tretie vypočuje bola doručená 30. januára 2018 a úradník pre vypočutie ju prijal. Vypočutie sa uskutočnilo 5. februára 2018.

(12)

Komisia v oznámení o začatí uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(13)

Komisia v oznámení o začatí uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie a vyzvala zainteresované strany, aby sa k nej v stanovenej lehote vyjadrili. Vzorka sa vyberala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku počas obdobia preskúmania v Únii pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia. Pozostávala z najväčších spoločností so sídlom vo Švédsku, Francúzsku a v Španielsku z troch najväčších skupín výrobcov z Únie.

(14)

Jeden z navrhovateľov, skupina Tubacex Group, odporučil Komisii, aby do výberu namiesto jeho najväčšieho výrobcu so sídlom v Španielsku zaradila jeho druhého najväčšieho výrobcu so sídlom v Rakúsku. Tento návrh sa zakladal na tom, že druhy výrobku tohto výrobcu neboli dovážané z dotknutej krajiny počas obdobia preskúmania.

(15)

Vzhľadom na to, že na základe článku 17 základného nariadenia Komisia však vyberá vzorky na základe najväčšieho objemu výroby a predaja, a keďže predmetné druhy výrobku patria do vymedzenia pojmu podobný výrobok, Komisia sa rozhodla tejto žiadosti nevyhovieť. Komisia ďalej usúdila, že pôvodne vybraná vzorka bola v plnom rozsahu reprezentatívna a mala dostatočne široký záber z hľadiska druhov výrobku, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 13.

(16)

K predbežnej vzorke výrobcov z Únie neboli podané žiadne ďalšie pripomienky, a tak bola vzorka potvrdená ako konečná.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí.

(18)

Počas výberu vzorky sa s požadovanými informáciami prihlásili dvaja neprepojení dovozcovia, a tak sa výber vzorky neprepojených dovozcov nepovažoval za potrebný.

(19)

Formuláre na výber vzorky doručilo desať vyvážajúcich výrobcov. Komisia najprv vybrala vzorku dvoch z nich, a to na základe ich vývozu do Únie a výrobnej kapacity. Keď jeden z výrobcov zaradených do vzorky odstúpil, Komisia vybrala novú vzorku, pričom nahradila vyvážajúceho výrobcu, ktorý odstúpil, ďalším v poradí, aby vzorka opäť pozostávala z dvoch vyvážajúcich výrobcov, a to na základe ich vývozu do Únie a výrobnej kapacity.

(20)

Komisia zaslala dotazníky dvom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, známym výrobcom v možných analogických krajinách, trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a všetkým známym dovozcom a používateľom pôsobiacim na trhu Únie. Vyplnené dotazníky prišli od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, štyroch výrobcov z analogickej krajiny a troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Iba jeden z neprepojených dovozcov, ktorí sa uvádzajú v odôvodnení 18, predložil vyplnený dotazník. Dotazník však vyplnilo aj ďalších päť neprepojených dovozcov (pričom štyria z nich sú aj v pozícii používateľa).

(21)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy a na posúdenie toho, či by uloženie opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(22)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 (ďalej len „obdobie preskúmania“ alebo „OP“).

(23)

Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia preskúmania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(24)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám informácie o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých plánovala zachovať platné antidumpingové opatrenia. Všetkým stranám sa poskytla lehota na predloženie pripomienok k poskytnutým informáciám.

(25)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia zvážila a v prípade potreby zohľadnila.

(26)

Dotknutým výrobkom sú bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele (s výnimkou rúr a rúrok s pripojeným príslušenstvom vhodných na vedenie plynov alebo kvapalín a určených na použitie v civilných lietadlách) (ďalej len „dotknutý výrobok“) v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7304 11 00, 7304 22 00, 7304 24 00, ex 7304 41 00, 7304 49 10, ex 7304 49 93, ex 7304 49 95, ex 7304 49 99 a ex 7304 90 00 (kódy TARIC 7304410090, 7304499390, 7304499590, 7304499990 a 7304900091, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“).

(27)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(28)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(29)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že vymedzenie výrobku chybne obsahovalo osobitné výrobky určené na jadrové a vojenské použitie a že dané výrobky mali byť vylúčené z prešetrovania alebo sa prípadne malo spustiť prešetrenie vymedzenia výrobku s cieľom vylúčiť ich.

(30)

Komisia poukázala na skutočnosť, že vymedzenie výrobku bolo rovnaké ako v pôvodnom prešetrovaní v súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia. Vymedzenie výrobku obsahovalo širokú škálu druhov výrobku, ktoré majú rovnaké alebo podobné základné technické a fyzikálne vlastnosti. Podľa judikatúry (7) platí, že pri určovaní toho, či sú výrobky podobné, aby mohli tvoriť súčasť rovnakého výrobku, treba posúdiť, či majú rovnaké technické a fyzikálne vlastnosti a či majú rovnaké základné konečné použitie a rovnaký pomer ceny a kvality. V tejto súvislosti by sa mala posúdiť aj zameniteľnosť a konkurencia medzi danými výrobkami. Prešetrovaním sa zistilo, že všetky druhy výrobku sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele s použitím výrobných postupov potrebných na výrobu bezšvových rúr, a teda s použitím podobných strojov, takže výrobcovia môžu podľa dopytu vyrábať rôzne varianty výrobku. Preto, aj keď všetky rozličné druhy výrobku nie sú priamo zameniteľné, výrobcovia si konkurujú v oblasti zákaziek vzťahujúcich sa na širokú škálu druhov výrobku. Okrem toho tieto druhy výrobku vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie, ako aj čínski vyvážajúci výrobcovia s použitím podobnej výrobnej metódy. Preto neexistoval dôvod usudzovať, že výrobky určené na jadrové a vojenské použitie nie sú súčasťou vymedzenia výrobku.

(31)

Potenciálne preskúmanie vymedzenia výrobku by predstavovalo samostatné prešetrovanie, a preto nepatrilo do rozsahu súčasného prešetrovania. Okrem toho sám čínsky vyvážajúci výrobca nevyvinul žiadnu iniciatívu na začatie takéhoto preskúmania vymedzenia výrobku. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(33)

Komisia v oznámení o začatí vyzvala všetky zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k jej zámeru použiť USA ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty v súvislosti s ČĽR. Komisia ďalej určila Indiu za možnú analogickú krajinu z hľadiska jej vysokého počtu výrobcov a veľkého objemu vývozu do Únie. V oznámení o začatí ako ďalšie možné analogické krajiny boli uvedené Japonsko, Kórejská republika, Nórsko, Turecko a Ukrajina.

(34)

Žiadosti o spoluprácu boli zaslané známym výrobcom v Indii, Japonsku, Kórejskej republike, Nórsku, Turecku, na Ukrajine a v USA. Vnútroštátnym orgánom krajín, v ktorých neboli známi žiadni výrobcovia, sa poslali žiadosti o informácie o výrobcoch. Vyplnené dotazníky prišli od jedného vyvážajúceho výrobcu v Indii a troch vyvážajúcich výrobcov v USA.

(35)

Pokiaľ ide o voľbu medzi Indiou a USA, Komisia vybrala Indiu na základe týchto skutočností: v Indii pôsobilo viac ako 20 domácich výrobcov, a tak boli ceny na indickom trhu výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže. Indický výrobca používal rovnakú výrobnú metódu, ako sa prevažne používa v čínskom odvetví, a jeho sortiment výrobkov bol lepšie porovnateľný s čínskym vývozom než sortiment z USA. Okrem toho USA neboli v pôvodnom prešetrovaní výslovne vybrané z toho dôvodu, že výrobcovia v USA sa spoliehali na dovoz základných surovín a hotových výrobkov zo svojich materských spoločností v EÚ a v USA vykonávali iba obmedzené výrobné činnosti, a to najmä aby mohli reagovať na objednávky upravené podľa potrieb zákazníka alebo urgentné objednávky, ako sa uvádza v odôvodnení 48 predbežného nariadenia pôvodného prešetrovania (8). Výrobcovia v USA mali z dôvodu osobitných výrobných podmienok vysoké náklady na spracovanie a tieto náklady sa odzrkadlili vo vyšších cenách na domácom trhu v USA.

(36)

Indický výrobca poskytol vyplnený dotazník a všetky požadované dodatočné informácie. Z dôvodov uvedených v odôvodnení 45 sa poskytnuté údaje považovali za spoľahlivé.

(37)

Výrobné odvetvie Únie sa vyjadrilo, že by ako analogickú krajinu uprednostnilo USA. Tvrdilo, že veľký objem čínskeho dovozu do Indie skresľuje ceny na indickom domácom trhu, a preto India nie je vhodnou analogickou krajinou.

(38)

Komisia upozornila, že údajné skreslenie cien na domácom trhu v Indii sa nepotvrdilo. Komisia ďalej podotkla, že indický výrobca v každom prípade používal prevažne suroviny vyrábané v Indii a že ich predaj na domácom trhu bol ziskový. Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by toto údajné skreslenie zapríčinilo neobvykle nízke ceny indických výrobcov na domácom trhu.

(39)

Čínski vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že platnosť oddielu 15 Protokolu o pristúpení ČĽR k WTO uplynula po 11. decembri 2016, a preto metodika týkajúca sa výberu analogickej krajiny už nie je opodstatnená.

(40)

Komisia pripomenula, že v súlade s článkom 2 ods. 7 príslušného základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe údajov z analogickej krajiny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(41)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil výber Indie ako analogickej krajiny a tvrdil, že v konečnom poskytnutí informácií nebol výber Indie dostatočne odôvodnený. Po prvé tvrdil, že India nebola vhodnou analogickou krajinou, lebo indický sortiment výrobkov nebol dostatočne porovnateľný s vývozom čínskych vyvážajúcich výrobcov do Únie. Po druhé vyhlásil, že keďže sa u indického výrobcu nekonalo žiadne overovanie na mieste, Komisia nemôže zaručiť, že do predaja na domácom trhu Indie neboli zahrnuté aj osobitné výrobky určené na vojenské a jadrové použitie. Po tretie vyhlásil, že ceny železnej rudy v Indii boli podľa predbežných zistení Komisie počas antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa odliatkov z Číny (9) skreslené. Výsledkom tohto údajného skreslenia podľa neho bolo nadhodnotenie normálnych hodnôt použitých na výpočet dumpingu. Po štvrté tvrdil, že indické normálne hodnoty boli neobvykle vysoké, čo dokazuje aj skutočnosť, že španielske predajné ceny v Únii boli v priemere nižšie ako indické priemerné ceny. Tvrdil, že ak by sa ako analogická krajina použilo Španielsko, dumpingové rozpätie by bolo záporné.

(42)

Komisia podotkla, že dôvody na výber Indie ako analogickej krajiny boli podrobne uvedené v odôvodnení 35 a že čínsky vyvážajúci výrobca nespochybnil žiadny z týchto dôvodov. Čínsky vyvážajúci výrobca netvrdil ani to, že sa mala vybrať iná analogická krajina. V súvislosti s konkrétnymi tvrdeniami bol prvý argument týkajúci sa porovnateľnosti sortimentu výrobkov zamietnutý, keďže India mala zo všetkých dostupných analogických krajín najvyšší počet porovnateľných druhov výrobkov v porovnaní s čínskym vývozom do Únie ako celku, ako sa uvádza v odôvodnení 35. Individuálna úroveň porovnateľnosti s konkrétnym čínskym vyvážajúcim výrobcom nemohla zneplatniť výber Indie ako analogickej krajiny, keďže posudzovanie sa konalo na úrovni celej krajiny. Po druhé Komisia poukázala na odôvodnenie 30, v ktorom sa uvádza, že výrobky učené na jadrové a vojenské použitie sú súčasťou vymedzenia výrobku, takže na základe tohto bodu nemožno zneplatniť výber Indie ako analogickej krajiny. Samostatná otázka týkajúca sa správneho porovnania rôznych druhov výrobku bola predmetom odôvodnení 60 a 66. Po tretie sa nepotvrdilo tvrdenie, že údajné skreslenie ceny železnej rudy malo vplyv na normálnu hodnotu. V každom prípade sa v súvislosti s daným výrobkom nepoužívala železná ruda ako surovina a ani sa nepreukázalo, že by mala akýkoľvek nepriamy vplyv na ceny na domácom trhu v Indii. Okrem toho sa práve v rámci prešetrovania Komisie, na ktoré poukazoval čínsky vyvážajúci výrobca, vyvrátilo tvrdenie, že by existovalo skreslenie cien železnej rudy. Tvrdenie týkajúce sa skreslenia cien železnej rudy sa preto zamietlo. Po štvrté skutočnosť, že výber inej analogickej krajiny by bol pre konkrétneho čínskeho vyvážajúceho výrobcu výhodnejší, nemala právny základ v súvislosti s výberom alebo zamietnutím analogickej krajiny. Okrem toho bolo porovnanie so Španielskom, ktoré predložil čínsky vyvážajúci výrobca, založené na priemerných cenách širokej kategórie výrobkov a nezohľadňovalo osobitné druhy výrobku. Na základe údajov sa preto nepreukázalo, že by boli indické ceny neobvykle vysoké. Tvrdenie sa preto zamietlo. V každom prípade by Španielsko ako také nemohlo byť vybrané ako potenciálna analogická krajina, pretože je členským štátom Únie. Komisia uviedla, že ak by sa za analogickú krajinu zvolila Únia ako celok, aj tak by sa potvrdili závery o pokračujúcom dumpingu. Ako sa uvádza v odôvodnení 126, dôvodom je, že sa ukázalo, že čínske ceny podhodnocujú ceny Únie.

(43)

Komisia preto dospela k záveru, že žiadne z tvrdení nezneplatňuje výber Indie ako analogickej krajiny, a potvrdila, že India bola vhodnou analogickou krajinou.

(44)

Po dodatočných vysvetleniach čínsky vyvážajúci výrobca zopakoval svoj nesúhlas s použitím Indie ako analogickej krajiny, ako aj so všeobecným použitím postupu na výber analogickej krajiny. Okrem svojich predchádzajúcich tvrdení vyhlásil aj to, že neuskutočnením overovania indického výrobcu na mieste sa zneplatnil výber Indie ako analogickej krajiny.

(45)

Komisia konštatovala, že overovanie na mieste nebolo predpokladom výberu analogickej krajiny a môže byť relevantné iba pri posúdení správnosti informácií, ktoré poskytol indický výrobca. Po dôkladnom posúdení Komisia dospela k záveru, že údaje poskytnuté indickým výrobcom boli jasné a úplné a že indický výrobca už v minulosti poskytoval pri prešetrovaniach Komisie spoľahlivé údaje. Indické údaje sa preto považovali za spoľahlivý základ aj napriek neuskutočneniu overovania na mieste. Ostatné tvrdenia boli zamietnuté už v odôvodneniach 40, 42 a 43, a preto neviedli k zmene zistení Komisie.

(46)

Po ďalších vysvetleniach uvedených v odôvodnení 53 čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že ako ďalšia analogická krajina bola vybratá Únia, ale zainteresované strany nedostali možnosť sa k tomuto výberu vyjadriť.

(47)

Komisia objasnila, že analogickou krajinou je India a žiadna ďalšia analogická krajina vybratá nebola. Ako sa uvádza v odôvodneniach 51 a 53, na určenie normálnych hodnôt sa použili informácie z vyplnených dotazníkov iných výrobcov iba v prípade potreby, pretože v analogickej krajine India neexistuje kategória predaja výrobkov Pažnice a rúrky používané pri ropných alebo plynových vrtoch.

(48)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či celkový objem predaja podobného výrobku indického výrobcu nezávislým zákazníkom na domácom trhu bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu z ČĽR do Únie, konkrétne či celkový objem takého predaja na domácom trhu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie.

(49)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu v analogickej krajine, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi na vývoz do Únie predávanými vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR. Komisia v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či je objem predaja každého z daných druhov výrobkov na domácom trhu analogickej krajiny reprezentatívny.

(50)

Zistilo sa, že predaj na domácom trhu sa vykonával v rámci bežného obchodu v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Z analýzy vyplynulo, že predaj na domácom trhu v Indii bol ziskový a že vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. Normálna hodnota každého druhu výrobku preto vychádzala zo skutočnej ceny na domácom trhu, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ceny každého druhu výrobku z celkového predaja na domácom trhu uskutočneného počas obdobia preskúmania.

(51)

V prípade vyvážaných druhov výrobku bez príslušného predaja na domácom trhu analogickej krajiny sa normálna hodnota určila na základe ceny najpodobnejšieho druhu výrobku na domácom trhu analogickej krajiny. Aby sa zohľadnili rozdiely medzi druhmi výrobku, pri určovaní normálnej hodnoty sa brali do úvahy vlastnosti druhu výrobku stanovené na základe kontrolného čísla výrobku: kategória výrobku, vonkajší priemer, hrúbka steny, trieda ocele, testovanie, zakončenie profilu rúrok, konečná úprava a dĺžka. Tieto vlastnosti sa zohľadnili v koeficientoch, ktoré sa použili v súvislosti s cenami najpodobnejšieho druhu výrobku na domácom trhu v Indii. V prípade potreby sa použili informácie z vyplnených dotazníkov iných výrobcov, a to na určenie i) koeficientov a ii) základu normálnych hodnôt kategórie výrobkov Pažnice a rúrky používané pri ropných alebo plynových vrtoch. V prípade dvoch vlastností (testovanie a zakončenie profilu rúrok) sa nepoužil žiadny rastúci koeficient, a tak výsledné určenie normálnej hodnoty bolo konzervatívnejšie.

(52)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca poukázal na to, že sortiment výrobkov indického výrobcu neobsahuje všetky kategórie výrobkov, triedy ocele a priemery, ktoré sa vyvážajú z Číny do Únie. Tvrdil preto, že určenie normálnej hodnoty na základe predaja na domácom trhu Indie je nesprávne.

(53)

Komisia objasnila, že ak neboli k dispozícii údaje za predaj priamo zodpovedajúcich druhov výrobku na domácom trhu Indie, použili sa namiesto nich údaje z vyplnených dotazníkov iných výrobcov. V prípade neexistencie údajov za predaj kategórií výrobkov, tried ocele a priemerov na domácom trhu, na ktorú poukázal čínsky vyvážajúci výrobca, Komisia pri určovaní normálnej hodnoty uvedených druhov výrobku vychádzala z najpodobnejších druhov výrobku uvedených vo vyplnených dotazníkoch výrobcov z Únie. Informácie o týchto osobitných druhoch výrobku boli poskytnuté čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi a týkali sa výlučne kategórie výrobkov Pažnice a rúrky používané pri ropných alebo plynových vrtoch.

(54)

Po uvedených dodatočných objasneniach čínsky vyvážajúci výrobca vyhlásil, že Komisia vybrala najpodobnejšie druhy výrobku v tejto kategórii výrobkov Pažnice a rúrky používané pri ropných alebo plynových vrtoch spôsobom, ktorým sa nadhodnotili dumpingové rozpätia. Po druhé tvrdil aj to, že Komisia mala poskytnúť informácie o tom, ktoré konkrétne údaje výrobcu z Únie použila. Po tretie tvrdil, že z dodatočných objasnení jasne nevyplýva, či sa údaje z výrobného odvetvia Únie použili na určenie všetkých vyvážaných druhov výrobku v tejto kategórii výrobkov alebo iba niektorých z nich. Nakoniec žiadal o to, aby sa všetky výrobky osobitnej triedy ocele (13 % Cr) vylúčili z výpočtu dumpingu, pretože vývoz tejto triedy ocele predstavuje ďalší predaj výrobkov, ktoré čínsky vyvážajúci výrobca sám nevyrobil.

(55)

Komisia objasnila, že najpodobnejšie druhy výrobku boli vybraté na základe viacerých zodpovedajúcich vlastností, ktoré boli vysvetlené v odôvodnení 60. Informácie o najpodobnejšom druhu výrobku použitom pre každý vyvážaný druh výrobku boli čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi poskytnuté. Po druhé, čínsky vyvážajúci výrobca neuviedol na podporu svojho tvrdenia žiadne argumenty. Po tretie, v dodatočných objasneniach poskytnutých čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi sa potvrdilo, že neexistovali údaje za predaj osobitnej kategórie výrobkov, triedy ocele a priemeru, ktoré zdôrazňoval čínsky vyvážajúci výrobca, na domácom trhu Indie. Preto sa na celý predaj uvedených druhov výrobku použili údaje od iných výrobcov. Rozsah normálnej hodnoty, ktorý bol poskytnutý čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, sa týkal všetkých najpodobnejších druhov výrobku v tejto kategórii výrobkov. A nakoniec, Komisia bola zo zákona povinná určiť normálnu hodnotu za celý vývoz do Únie, a preto z výpočtu dumpingu nemohla byť daná kategória výrobkov vylúčená. V každom prípade, aj keby sa vývoz tejto kategórie výrobkov z výpočtu dumpingu vylúčil, na závere, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, by sa nič nezmenilo. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(56)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených vývozných cien alebo cien splatných prvému nezávislému zákazníkovi.

(57)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine bola porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(58)

Keďže pri porovnávaní normálnych hodnôt a vývozných cien bol zistený dumping, dospelo sa k záveru, že ak by sa uplatnili úpravy tých vývozných cien, ktoré boli vyjadrené na základe FOB, neovplyvnilo by to zistenie o existencii dumpingu, keďže zníženie vývozných cien prostredníctvom ďalších úprav smerom nadol by len zvýšilo dumpingové rozpätie.

(59)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že porovnanie cien mohlo byť skreslené, pretože indický predaj mohol obsahovať výrobky vysokej kvality určené na jadrové a vojenské použitie, ktoré boli porovnávané s bežnými čínskymi výrobkami. Kritizoval štruktúru číselného kódu výrobku (PCN) a vyhlásil, že PCN neodráža pravdivo takéto rozdiely, čo viedlo k nespravodlivému porovnaniu. Požadoval, aby Komisia opätovne zaslala dotazníky všetkým stranám s revidovanou štruktúrou PCN. Rovnaké pripomienky mal k predaju v Únii (pozri odôvodnenie 125).

(60)

Komisia zohľadnila rozdiely medzi druhmi výrobku a zabezpečila spravodlivé porovnanie. Každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, výrobcom v analogickej krajine a výrobným odvetvím Únie bolo pridelené jedinečné kontrolné číslo výrobku (ďalej len PCN – product control number). PCN záviselo od hlavných vlastností výrobku, v tomto prípade od kategórie výrobku, vonkajšieho priemeru, hrúbky steny, triedy ocele, testovania, zakončenia profilu rúrok, konečnej úpravy a dĺžky. Štruktúra PCN preto dopodrobna zohľadňovala špecifikácie každého druhu výrobku a umožňovala tak spravodlivé porovnanie. Preto nebolo potrebné meniť štruktúru PCN a vystaviť nové dotazníky. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 42, výrobky určené na jadrové alebo vojenské použitie boli súčasťou vymedzenia výrobku, a preto neexistoval dôvod na ich vylúčenie. Nič nenasvedčovalo tomu, že by boli akékoľvek indické výrobky určené na jadrové alebo vojenské použitie neprimerane porovnávané s čínskym vývozom. Druhy výrobku, pri ktorých čínsky vyvážajúci výrobca poukázal na údajnú možnosť zámeny triedy ocele používanej na bežné rúrky s triedou ocele používanou na rúrky na jadrové použitie, v skutočnosti čínsky vyvážajúci výrobca ani nevyvážal. Keďže sa nepotvrdilo skreslené porovnanie výrobkov na základe tohto tvrdenia, námietka bola zamietnutá.

(61)

Na základe uvedenej skutočnosti bolo vážené priemerné dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, v rozsahu [25 % až 35 %] v prípade dvoch výrobcov zaradených do vzorky. Dospelo sa tak k záveru, že dumping pokračoval aj v období preskúmania.

(62)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca po prvé požiadal o objasnenie výpočtu dumpingového rozpätia a predovšetkým toho, ako sa na výpočet normálnych hodnôt použilo PCN výrobcu z analogickej krajiny, ako aj koeficienty. Po druhé požiadal o ďalšie informácie týkajúce sa cien na domácom trhu v Indii, pričom tvrdil, že na základe zverejneného rozsahu normálnych hodnôt a dumpingových rozpätí sa nedala overiť presnosť výpočtov, a vyhlásil, že vyššie hodnoty boli výsledkom skreslených zistení. Po tretie ďalej požiadal o podrobnejšie objasnenie druhov výrobku predávaných na domácom trhu v Indii, a najmä toho, ako Komisia zabezpečila, aby sa osobitné výrobky určené na vojenské a jadrové použitie nespravodlivo neporovnávali s čínskym vývozom do Únie.

(63)

V nadväznosti na odpoveď Komisie zaslal čínsky vyvážajúci výrobca ďalšie žiadosti a tvrdenia. Po štvrté požiadal o kompletný zoznam PCN výrobného odvetvia Únie a výrobcov z USA, ktorý obsahuje určenie koeficientov. Po piate tvrdil, že odpovede výrobcov z USA na dotazníky by sa nemali použiť na určenie koeficientov, a to na základe skutočnosti, že USA sa nepovažovali za vhodnú analogickú krajinu z dôvodov uvedených v odôvodnení 35, a tvrdil, že koeficienty založené na cenách v USA môžu byť nadhodnotené. Po šieste tvrdil, že jedna z jeho vývozných transakcií bola nesprávne zahrnutá do výpočtu jeho vývoznej ceny. Po siedme vyhlásil, že Komisia mala poskytnúť viac informácií o normálnych hodnotách a dumpingových rozpätiach každého PCN namiesto celého sortimentu. Po ôsme tvrdil, že vyvezené druhy výrobku, ktoré nezodpovedali žiadnemu predaju na domácom trhu v analogickej krajine, mali byť vylúčené z výpočtu a považované za nedumpingové výrobky v snahe vyhnúť sa „prezumpcii viny“. Nakoniec čínsky vyvážajúci výrobca požiadal aj o predĺženie lehoty na zaslanie pripomienok k poskytnutým informáciám.

(64)

Po prvé Komisia poskytla čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi zoznam PCN, ktoré sa použili ako základ na určenie normálnej hodnoty, vrátane zoznamu PCN, ktoré priamo zodpovedali jeho vývozu do Únie, a v prípadoch, keď nebolo k dispozícii priamo zodpovedajúce PCN, poskytla informácie o tom, ktoré PCN slúžili ako základ na určenie normálnej hodnoty pri uplatnení koeficientov. Na základe zoznamu PCN sa ukázalo, že predaj na domácom trhu Indie, ktorý sa použil na určenie normálnej hodnoty, neobsahoval osobitné triedy ocele zvyčajne určené na jadrové a vojenské použitie. Komisia ďalej poskytla podrobný zoznam týkajúci sa každého z použitých koeficientov.

(65)

Po druhé, Komisia dodala čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi rozsah normálnych hodnôt a dumpingových rozpätí pre každý druh vyvezeného výrobku. Keďže podrobné údaje výrobcov nebolo možné poskytnúť bez zverejnenia ich dôverných údajov, tieto údaje sa uviedli ako rozsahy. V reakcii na osobitné obavy týkajúce sa najvyšších dumpingových rozpätí Komisia podotkla, že najvyššie aj najnižšie dumpingové rozpätia sa týkali len obmedzených množstiev (menej ako 7 % vývozu), a preto neboli dostatočné na odstránenie celkového dumpingového rozpätia čínskeho vyvážajúceho výrobcu. Aj v prípade, že by sa tieto hodnoty nebrali do úvahy, nič by to nemenilo na zistení, že dumping pokračoval aj počas obdobia preskúmania.

(66)

Po tretie, Komisia v súvislosti so spravodlivým porovnaním druhov výrobku vysvetlila, že určovanie dumpingového rozpätia pri všetkých druhoch výrobku, ktoré vyváža čínsky vyvážajúci výrobca, sa zakladalo na porovnaní vývoznej ceny a normálnej hodnoty toho istého druhu výrobku alebo, v prípade absencie zodpovedajúceho druhu výrobku, najpodobnejšieho druhu výrobku, pri ktorom sa uplatnil koeficient s cieľom vyjadriť vlastnosti vymedzené číslom PCN. Preto sa vývozné ceny bežných druhov výrobku neporovnávali s osobitnými druhmi výrobku. Porovnateľný predaj na domácom trhu v Indii konkrétne nezahŕňal osobitné triedy ocele, zvyčajne používané na výrobu osobitných výrobkov zvyčajne určených na vojenské alebo jadrové použitie. Komisia preto dospela k záveru, že neexistuje riziko nespravodlivého porovnania, ako to tvrdil čínsky vyvážajúci výrobca. Hoci je Komisia zo zákona povinná určiť normálnu hodnotu každého druhu výrobku vyvezeného do Únie, dumping bol v každom prípade zistený aj v prípadoch, keď sa posudzovali iba priamo zodpovedajúce druhy výrobku. Na základe toho sa preukázalo, že výber najpodobnejších druhov výrobku alebo určenie koeficientov nie je dôvodom všeobecného zistenia dumpingu.

(67)

Po štvrté, Komisia poskytla okrem podrobného zoznamu koeficientov aj bližšie vysvetlenie toho, ako sa tieto koeficienty použili na určenie normálnych hodnôt na základe podobných druhov výrobku, a to v prípade druhov výrobku, pri ktorých v analogickej krajine neexistoval priamo zodpovedajúci druh výrobku. Nebolo možné poskytnúť kompletný zoznam PCN v USA a Únii, keďže jeho zverejnenie by si vyžadovalo zverejnenie citlivých obchodných informácii výrobcov v USA a Únii.

(68)

Po piate, Komisia vysvetlila, že koeficienty boli stanovené v percentách, ktoré odzrkadľovali relatívne rozdiely medzi druhmi výrobku, a nie absolútne cenové úrovne v USA. Preto bolo tvrdenie, že absolútna cenová úroveň v USA nadhodnotila určovanie normálnej hodnoty, zamietnuté.

(69)

Po šieste Komisia uviedla, že uvedená vývozná transakcia predstavovala iba malý objem (menej ako 3 % vývozu), a preto by jej vylúčenie nemalo vplyv na skutočnosť, že bolo počas obdobia preskúmania zistené pokračovanie dumpingu.

(70)

Po siedme, Komisia poskytla rozsahy normálnej hodnoty a dumpingového rozpätia všetkých vyvezených PCN, ako sa to uvádza v odôvodnení 65. Keďže podrobné údaje výrobcov nebolo možné poskytnúť bez zverejnenia ich dôverných údajov, tieto údaje sa uviedli ako rozsahy.

(71)

Po ôsme Komisia poukázala na to, že je potrebné stanoviť normálnu hodnotu a určiť dumping v prípade každého vyvezeného druhu výrobku. „Prezumpcia viny“ nebola prítomná, keďže dumping sa preukázal iba v prípade, ak vývozná cena bola nižšia ako normálna hodnota, a pri výpočte celkového dumpingového rozpätia sa plne zohľadnili všetky záporné dumpingové hodnoty.

(72)

A nakoniec sa predĺžila lehota na reagovanie na nové vysvetlenia uvedené v odôvodneniach 64 až 70, ktoré boli poskytnuté čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi.

(73)

Po dodatočných vysvetleniach čínsky vyvážajúci výrobca naďalej namietal proti konkrétnym aspektom porovnania a určenia dumpingu a zopakoval niektoré zo svojich predchádzajúcich tvrdení.

(74)

Po prvé tvrdil, že ceny analogickej krajiny sa mali upraviť na základe úspor z rozsahu, úrovne obchodu, nižšej produktivity, nákladov na predaj, výťažnosti, ziskovosti a podľa nákladov na suroviny. Po druhé tvrdil, že z poskytnutých vysvetlení stále nebolo jasné, akým spôsobom sa určila normálna hodnota. Po tretie opätovne požiadal o získanie údajov o nákladoch za každý PCN výrobcov v USA a Únii, resp. aspoň o ich rozsahy. Okrem toho požiadal o informácie o zdroji každého koeficientu a o poskytnutie informácií o vlastnostiach výrobkov. Po štvrté vyhlásil, že koeficienty boli skreslené z dôvodu prítomnosti výrobkov určených na jadrové a vojenské použitie v USA a Únii. Po piate vyhlásil, že Komisia použila nesprávne koeficienty. Čínsky vyvážajúci výrobca predložil alternatívne koeficienty, pri ktorých použití sa údajne ukázalo, že v súvislosti s jeho vývozom do Únie neexistuje dumping. Alternatívne požiadal Komisiu o vykonanie úprav koeficientov na základe použitej výrobnej metódy, súvisiacich nákupov alebo druhu použitej suroviny. Po šieste tvrdil, že aj v prípade, že sa posudzovali iba priamo zodpovedajúce druhy výrobku, sa pri zistení dumpingu nezohľadnili všeobecne nižšie ceny v Indii, úpravy týkajúce sa cien analogickej krajiny, ktoré požadoval, ani osobitná situácia výrobcu v analogickej krajine.

(75)

Komisia tieto dodatočné tvrdenia podrobne preskúmala.

(76)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 35, ceny na domácom trhu v Indii boli výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže, a preto sa považovali za spoľahlivé. Tvrdenia týkajúce sa skreslenia cien na domácom trhu v Indii už boli riešené v rámci odôvodnenia 42. Čínsky vyvážajúci výrobca neodôvodnil nové tvrdenia týkajúce sa úprav cien na domácom trhu v Indii, a preto boli zamietnuté.

(77)

Po druhé, Komisia poskytla podrobné dodatočné informácie o koeficientoch, ich zdrojoch a metóde výpočtu, ako sa uvádza v odôvodneniach 64 až 71, a následne zodpovedala rad technických otázok týkajúcich sa metódy výpočtu (10). Ako sa uvádza v odôvodnení 83, Komisia poskytla aj príklad spôsobu výpočtu koeficientu z údajov o nákladoch. V príklade sa skutočné údaje o nákladoch vyjadrovali v rozsahoch s cieľom chrániť ich dôvernosť podľa článku 19 základného nariadenia. Dospelo sa tak k záveru, že čínsky vyvážajúci výrobca získal dostatočné informácie, na základe ktorých mal možnosť zistiť metódu použitú na určenie normálnych hodnôt.

(78)

Po tretie, žiadosť o prístup k dodatočným údajom výrobcov v USA a Únii bola zamietnutá už z dôvodov uvedených v odôvodnení 67. Poskytnutím zdroja každého koeficientu by sa odhalili informácie o druhoch výrobku vyrábaných jednotlivými výrobcami. Poskytnutie všetkých údajov vo forme rozsahov by takisto vzhľadom na veľký objem údajov o nákladoch týkajúcich sa jednotlivých spoločností (viac než 2 000 riadkov a viac než 50 stĺpcov) predstavovalo neprimeranú záťaž. Okrem toho sa konštatovalo, že požadované údaje sa týkali úrovne nákladov za každé PCN. Úroveň nákladov sama osebe nemala žiadny vplyv na určenie normálnych hodnôt, pretože koeficienty sa použili ako podiely (percentuálne hodnoty), nie ako absolútne hodnoty. Inými slovami, úroveň nákladov za PCN nemala na výsledok žiadny vplyv. A nakoniec, miera presnosti potrebná na výpočet koeficientov by sa nedala zmysluplne dosiahnuť za použitia rozsahov. Je to tak preto, že krížové násobenie hodnôt vyjadrených v rozsahoch by prinieslo príliš široký rozsah, ktorý by nedával zmysel. Základné údaje o nákladoch preto neboli z týchto dôvodov poskytnuté, výsledné skutočné koeficienty však už boli poskytnuté v plnej miere. A nakoniec, predajné ceny na domácom trhu Indie sa poskytli v rozsahoch. Je to tak preto, že na rozdiel od údajov o nákladoch použitých na určenie koeficientov sa na základe indických cien stanovila základná úroveň normálnych hodnôt. Preto bolo odôvodnené poskytnúť čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi prístup na overenie daných údajov.

(79)

Po štvrté, ako sa uvádza v odôvodnení 30, druhy výrobku určené na vojenské a jadrové použitie boli súčasťou vymedzenia výrobku a neexistoval dôvod na zmeny tohto vymedzenia výrobku. Vlastnosti výrobkov sa zohľadňujú v štruktúre PCN, ktorou sa zabezpečuje spravodlivé porovnanie druhov výrobku z dôvodov uvedených v odôvodneniach 60 a 66. O žiadnom skreslení neexistujú nijaké dôkazy. Nič nenasvedčovalo tomu, že by nejaké údajné skreslenie mohlo postačovať na zmenu všeobecného zistenia, že dumping pokračoval aj v období preskúmania. Preto boli tvrdenia týkajúce sa druhov výrobku určených na jadrové a vojenské účely zamietnuté.

(80)

Po piate, vzhľadom na pripomienky boli preskúmané a upravené koeficienty použité pre vonkajší priemer a triedu ocele. Informácie o revidovaných koeficientoch, ako aj výsledných zmenách individuálnych dumpingových rozpätí boli poskytnuté. Hoci úpravy priniesli zníženie dumpingového rozpätia jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, nepostačovali na zmenu celkového zistenia, že dumping pokračoval aj v období revízneho prešetrovania. Na rozdiel od toho sa alternatívne koeficienty predložené čínskym vyvážajúcim výrobcom neprijali, pretože vychádzali zo štandardných cenníkov výrobcu z Únie za časové obdobie mimo obdobia preskúmania. Skutočné údaje týkajúce sa jednotlivých spoločností, pochádzajúce z obdobia preskúmania, predstavovali spoľahlivejší základ na určenie normálnej hodnoty. Žiadosti o úpravu koeficientov na základe výrobnej metódy, druhu suroviny a súvisiacich nákupov boli neopodstatnené a nekonkrétne, pretože žiadny z prvkov, ktoré zdôrazňoval čínsky vyvážajúci výrobca, nemal vplyv na určenie koeficientov, a preto boli zamietnuté.

(81)

Po šieste, požadované úpravy neboli zdôvodnené a nič nenaznačovalo, že by boli také významné, aby vyvrátili zistenie dumpingu. Všeobecná cenová hladina indického vývozu do Únie nebola relevantná, keďže určenie normálnej hodnoty vychádzalo z domácich, nie vývozných, cien a porovnanie jednotlivých PCN bolo v každom prípade presnejšie ako porovnanie priemerných cien, a to z dôvodu širokého rozsahu druhov výrobku a podstatných cenových rozdielov medzi nimi, ktoré sa nemuseli prejaviť v priemerných cenách. V dôsledku toho boli tvrdenia zamietnuté.

(82)

Vo veľmi neskorom štádiu prešetrovania čínsky vyvážajúci výrobca požiadal úradníka pre vypočutie o druhé vypočutie, pretože tvrdil, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, keďže sa domnieval, že mu nebolo poskytnuté dostatočné vysvetlenie metodiky, ktorú Komisia použila na určenie dumpingu, konkrétnejšie vysvetlenie spôsobu, akým boli koeficienty stanovené a použité na určenie normálnych hodnôt. Požiadal aj o to, aby sa na tomto stretnutí zúčastnili ďalšie zainteresované strany, t. j. výrobcovia z Únie, výrobca z analogickej krajiny (Indie) a spolupracujúci výrobcovia z USA. Pozvanie však neprijala žiadna z týchto zainteresovaných strán.

(83)

Po vypočutí úradník pre vypočutie vypracoval niekoľko odporúčaní, v ktorých Komisiu usmernil, aby podrobnejšie vysvetlila použitú metodiku, a tým doplnila informácie a vysvetlenia dodatočne poskytnuté v skoršej fáze konania. V dôsledku toho Komisia poskytla doplňujúce informácie obmedzené na body identifikované úradníkom pre vypočutie ako potenciálne porušujúce právo na obhajobu a vyzvala vyvážajúceho výrobcu, aby sa k daným bodom vyjadril. Obsah týchto doplňujúcich poskytnutých informácií sa uvádza v odôvodneniach 53, 77, 78 a 80. Úprava vykonaná v dôsledku pripomienok vyvážajúceho výrobcu mala ďalej za následok nižšie priemerné dumpingové rozpätie čínskych vyvážajúcich výrobcov: dumpingové rozpätie sa znížilo na rozsah [25 % až 35 %], ako sa uvádza v odôvodnení 61, čo je o niečo menej než rozsah [30 % až 40 %], ktorý bol pôvodne vypočítaný vo fáze konečného poskytnutia informácií. Presná úroveň dumpingového rozpätia nemá na vyvážajúcich výrobcov žiadny vplyv, keďže úroveň opatrení nevychádza z revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 195.

(84)

Komisia dala čínskym vyvážajúcim výrobcom dostatočný čas na vyjadrenie pripomienok k dodatočným informáciám, ktoré im poskytla.

(85)

V rámci svojich pripomienok sa však jeden čínsky vyvážajúci výrobca neobmedzil na vyjadrenie pripomienok k bodom, ktoré uviedol úradník pre vypočutie a ku ktorým Komisia poskytla dodatočné vysvetlenia. Namiesto toho znovu spochybnil metodiku použitú Komisiou napadnutím vysvetlení, ktoré mu boli v skoršej fáze postupu poskytnuté a ktoré sa uvádzajú v odôvodneniach 59 až 83. Okrem toho v piatok popoludní 26. januára 2018, pred pondelkom 29. januára 2018, keď mala uplynúť lehota na vyjadrenie pripomienok, vzniesol množstvo nových otázok a požiadaviek, ktoré predtým počas postupu ani pred úradníkom pre vypočutie nevzniesol, a tvrdil, že ich nezodpovedanie a neposkytnutie informácií k týmto otázkam by znamenalo porušenie jeho práva na obhajobu.

(86)

V odpovedi na toto konanie Komisia najskôr pripomenula, že právne a procesné kroky ani lehoty na uzavretie prešetrovania pred uplynutím platnosti jej neumožňujú prijímať pokračujúce argumenty, požiadavky a otázky predkladané v neskorej fáze postupu, keďže by sa tým ohrozilo včasné uzavretie prešetrovania, a to najmä vtedy, ak sa stranám už predtým poskytol dostatok príležitostí a času na vyjadrenie pripomienok. O to viac to platilo v tomto prípade, keď bola metodika zainteresovaným stranám veľmi podrobne vysvetlená na niekoľkých vypočutiach a v množstve informačných dokumentov. Presne z týchto dôvodov Komisia vo svojich objasneniach po vypočutí čínskeho vyvážajúceho výrobcu výslovne požiadala o obmedzenie jeho pripomienok na konkrétne záležitosti, pri ktorých bolo podľa jeho tvrdenia porušené jeho právo na obhajobu pred úradníkom pre vypočutie a na základe ktorých získal dodatočné objasnenia. Čínsky vyvážajúci výrobca nepreukázal porušenie svojho práva na obhajobu, ani nepodložil tvrdenie o tom, že vznesené body mohli ovplyvniť všeobecné zistenia prešetrovania.

(87)

Okrem toho, že napadol metodiku určenia normálnej hodnoty, čínsky vyvážajúci výrobca naďalej tvrdil, že jeho dumpingové rozpätie bolo nadhodnotené porovnávaním rúr určených na vojenské a jadrové použitie s rúrami určenými na bežné použitie. Ako sa však uvádza v odôvodnení 79, žiadne takéto porovnanie sa neuskutočnilo a pre takéto osobitné druhy výrobku sa neurčila normálna hodnota.

(88)

Okrem toho vyvážajúci výrobca prvýkrát v tejto záverečnej fáze konania požiadal o úpravu spravodlivého porovnania cien na základe tvrdenia, že jeho produktivita bola 2,5-krát vyššia než produktivita analogického výrobcu z Indie. Zdôraznil aj ziskové rozpätie indického výrobcu a požiadal o úpravu určenia normálnej hodnoty smerom nadol na základe tvrdenia, že predaj na domácom trhu v Indii v období revízneho prešetrovania bol ziskovejší ako cieľový zisk stanovený pre výrobné odvetvie Únie pri pôvodnom prešetrovaní. Obe požiadavky spoločne dosahovali výšku úpravy normálnych hodnôt smerom nadol o 28 %, čím vytvárali údajné záporné dumpingové rozpätie.

(89)

Prvá požiadavka bola predložená vo fáze, keď už bolo overenie nemožné. V každom prípade, aj keby bola prvá požiadavka predložená v skoršej fáze konania, nebola podložená žiadnymi dôkazmi, a preto nespĺňala požiadavky stanovené v článku 6 ods. 8 základného nariadenia. Druhá požiadavka bola nepodložená, keďže normálna hodnota vychádzala zo skutočných predajných cien na domácom trhu výrobcu z analogickej krajiny, ako sa uvádza v odôvodneniach 48 až 51, a nie z údajov o nákladoch a ziskoch. Ziskovosť predaja výrobcu z analogickej krajiny na domácom trhu bola zohľadnená pri určovaní toho, či sa predaj na domácom trhu vykonával v rámci bežného obchodu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 50. Na rozdiel od toho sa v cieľovom zisku výrobného odvetvia Únie zohľadňoval zisk, ktorý by sa mohol dosiahnuť v prípade neexistencie dumpingového dovozu. Ako také teda ziskovosť a cieľový zisk výrobného odvetvia Únie na domácom trhu neboli porovnateľné. Obidve požiadavky sa preto zamietli. V dôsledku zamietnutia úpravy o 28 % by ani prípadne prijatý alternatívny výpočet dumpingu čínskeho vyvážajúceho výrobcu nemal vplyv na zistenie, že dumping pokračoval aj v období revízneho prešetrovania.

(90)

Na vypočutí 5. februára 2018 sa ten istý čínsky vyvážajúci výrobca opakovane odvolával na rozhodnutie odvolacieho orgánu WTO týkajúce sa dovozu spojovacích materiálov z Číny (vec DS397). Tvrdil, že na základe uvedeného rozhodnutia by Komisia mala oznámiť všetky náklady, ceny a normálne hodnoty každého druhu výrobku výrobcu z analogickej krajiny (Indie), spolupracujúcich výrobcov z USA a výrobného odvetvia Únie a že v opačnom prípade je porušené jeho právo na obhajobu.

(91)

Komisia však podotkla, že v danom rozhodnutí sa nariaďuje poskytnutie informácií o metodike určenia normálnej hodnoty iba v prípade druhov výrobku vyvážaných čínskym výrobcom, čím sa zabezpečuje úplné pokrytie vývozu. V rozhodnutí sa naopak neuvádza, že sa majú vyvážajúcemu výrobcovi sprístupniť dôverné údaje spoločností o celkovej činnosti všetkých strán. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(92)

Na vypočutí 5. februára 2018 ten istý čínsky vyvážajúci výrobca naďalej tvrdil, že aj revidované koeficienty stanovené Komisiou sú nesprávne. Napadol revidované koeficienty triedy ocele a koeficienty pre najmenšie priemery. Tvrdil, že všetky koeficienty určené na základe údajov vyvážajúcich výrobcov z USA mali vychádzať zo štandardného stanovovania nákladov. Predložil alternatívny výpočet dumpingu s použitím alternatívnych koeficientov, z ktorého vyplýval záporný dumping v dôsledku 28 % úpravy uvedenej v odôvodneniach 88 až 89.

(93)

Komisia naďalej odmietala alternatívne koeficienty, pretože vychádzali zo štandardných cenníkov z iného časového obdobia než obdobia revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 80. Komisia potvrdila, že pri antidumpingovom prešetrovaní by sa mali povinne používať skutočné náklady, čiže štandardné náklady upravené o rozdiely v množstve a cenách. Okrem toho revidované koeficienty boli vo všeobecnosti v súlade s alternatívnymi koeficientmi predloženými čínskym vyvážajúcim výrobcom. V každom prípade samotné alternatívne koeficienty by ani v prípade ich prijatia nepostačovali na zmenu zistenia o pokračovaní dumpingu v období revízneho prešetrovania.

(94)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia preskúmania Komisia prešetrila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Posudzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, cenové správanie výrobcov v ČĽR na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

(95)

Miera využitia kapacity dvoch čínskych výrobcov zaradených do vzorky bola v rozmedzí [od 40 % do 60 %]. Zistilo sa, že voľná kapacita bola v prípade dvoch výrobcov zaradených do vzorky v rozmedzí [od 40 000 do 50 000 ton]. To zodpovedá [30 % až 50 %] spotreby v Únii. Ďalej sa zistilo, že sa plánuje výstavba ďalších kapacít.

(96)

Žiadateľ odhadol celkovú kapacitu všetkých výrobcov v ČĽR na viac ako 1 milión ton. Na základe miery využitia kapacity výrobcov zaradených do vzorky bola celková voľná kapacita v ČĽR odhadnutá približne na 500 000 ton, čo predstavuje štvornásobok spotreby v Únii. Ak by aj miera využitia kapacity ostatných vyvážajúcich výrobcov bola vyššia ako miera využitia kapacity výrobcov zaradených do vzorky, celková voľná kapacita v ČĽR by bola stále značná a vyššia ako celková spotreba v Únii.

(97)

Na základe čínskej domácej výroby, ako aj dovozu a vývozu žiadateľ odhadol celkovú spotrebu na domácom trhu ČĽR na 310 000 ton. Keďže voľná kapacita zodpovedala viac ako 150 % odhadovanej spotreby na domácom trhu ČĽR, považovalo sa za nepravdepodobné, že by spotreba na domácom trhu ČĽR vzrástla o 150 % a pohltila obrovskú voľnú kapacitu.

(98)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že existuje veľmi významná voľná kapacita, ktorá by mohla byť aspoň čiastočne presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia proti ČĽR stratili platnosť.

(99)

Antidumpingové opatrenia na dovoz dotknutého výrobku z ČĽR platili v Eurázijskej hospodárskej únii (Bielorusko, Kazachstan a Rusko) a na Ukrajine. V súvislosti s dotknutým výrobkom na iných trhoch sa na základe týchto opatrení preukázala existencia dumpingových praktík v čínskom výrobnom odvetví ako celku.

(100)

Ďalej sa ukázalo, že čínsky vývoz do tretích krajín sa realizoval všeobecne za nižšie ceny ako vývoz do Únie. Podľa štatistík týkajúcich sa čínskeho vývozu bola priemerná čínska vývozná cena do tretích krajín o 23 % nižšia ako vývozná cena do Únie.

(101)

Komisia dospela k záveru, že ak by sa zrušili súčasné opatrenia, čínski vyvážajúci výrobcovia by pravdepodobne presmerovali vývoz do Únie za dumpingové ceny.

(102)

Veľkosť trhu Únie bola viac ako 100 000 ton a odhadovalo sa, že je druhým najväčším trhom na svete po ČĽR a väčším trhom ako USA. Už len na základe svojej veľkosti bol trh Únie atraktívnym trhom pre čínskych vývozcov.

(103)

Po druhé, ukázalo sa, že priemerné čínske vývozné ceny do Únie boli podstatne vyššie ako priemerné čínske vývozné ceny pre iné trhy, čo bolo ďalším dôkazom atraktívnosti trhu Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 100, čínske vývozné ceny do tretích krajín boli o 23 % nižšie ako vývozné ceny do Únie.

(104)

Po tretie, na základe platných antidumpingových opatrení na iných trhoch, napr. v Rusku a na Ukrajine, došlo k obmedzeniu ponuky trhov, ktoré sú k dispozícii na čínsky vývoz. A preto je pravdepodobné, že ak by uplynula platnosť opatrení, čínsky vývoz by bol opäť presmerovaný na trh Únie a pravdepodobne by dosiahol podobný podiel na trhu, aký mal pred zavedením opatrení, a to 18 %.

(105)

Na záver Komisia zistila, že v prípade zrušenia opatrení by sa trh Únie stal atraktívnym cieľom čínskeho vývozu.

(106)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čínsky dovoz sa počas obdobia preskúmania na trhu Únie naďalej uskutočňoval za dumpingové ceny. Zároveň sa preukázalo, že voľná kapacita v ČĽR je veľmi významná v porovnaní so spotrebou v Únii počas obdobia preskúmania. Táto voľná kapacita by pravdepodobne aspoň čiastočne smerovala na trh Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení proti ČĽR.

(107)

Okrem toho sa ukázalo, že iné trhy zaviedli antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz dotknutého výrobku z ČĽR a čínske vývozné ceny pre iné trhy boli nižšie ako ceny určené pre Úniu. Toto cenové správanie čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín potvrdzuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na trhu Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(108)

Nakoniec, atraktívnosť trhu Únie z hľadiska jeho veľkosti a cien a skutočnosť, že iné trhy zostávajú v dôsledku antidumpingových opatrení zatvorené, naznačujú, že čínsky vývoz by bol pravdepodobne presmerovaný na trh Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(109)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by malo za následok značný dumpingový dovoz z ČĽR do Únie.

(110)

Počas obdobia preskúmania vyrábalo podobný výrobok 23 známych výrobcov v Únii, pričom niektorí z nich boli navzájom prepojení. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(111)

Na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, bola celková výroba v Únii v období preskúmania stanovená približne na 117 000 ton.

(112)

Spoločnosti zaradené do vzorky v rámci prešetrovania predstavujú 54 % výroby Únie a 55 % predaja v Únii. Údaje zo vzorky sa považujú za reprezentatívne pre situáciu výrobného odvetvia Únie.

(113)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe i) objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, a ii) dovozu z tretích krajín na základe údajov z databázy Eurostatu. Táto databáza obsahuje najpresnejšie údaje, keďže okrem dovozu v bežnom režime je v nej zahrnutý aj dovoz v režime aktívneho zušľachťovacieho styku.

(114)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v metrických tonách)

(115)

Hoci spotreba v Únii v roku 2014 vzrástla o 8 %, od roku 2014 do obdobia preskúmania klesla o 11 %. Tento pokles zapríčinili najmä znížené investície do ropného a plynárenského priemyslu, ktorý je jedným z najväčších používateľských odvetví.

(116)

Komisia stanovila objem dovozu na základe informácií z databázy Eurostatu (na 10-miestnej úrovni). No po rozčlenení dovozu na základe krajiny pôvodu v databáze Eurostatu bolo jasné, že niektoré z uvedených krajín neboli výrobcami bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele. Preto boli tieto krajiny na účely tohto prešetrovania vylúčené, keďže očividne nijako nesúviseli s dotknutým výrobkom. Zainteresované strany mali k dispozícii na preskúmanie relevantné detaily zo spisu. Údaje týkajúce sa ČĽR, Indie, Ukrajiny a ďalších krajín, ktoré vyrábajú bezšvové rúry a rúrky z nehrdzavejúcej ocele, nebolo treba opraviť.

(117)

Na základe opravených údajov Eurostatu sa stanovil aj podiel dovozu na trhu.

(118)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v metrických tonách) a podiel na trhu

(119)

Počas posudzovaného obdobia bol objem dovozu z ČĽR na nízkej úrovni. Počas posudzovaného obdobia zodpovedal celkový dovoz z ČĽR približne 2 % podielu na trhu. Ak by sa nezohľadnil aktívny zušľachťovací styk, tak by celkový dovoz z ČĽR počas posudzovaného obdobia zodpovedal približne 1 % podielu na trhu. Objem, ktorý bol dovezený v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, bol spätne vyvezený v podobe hotových výrobkov, ako napr. výmenníky tepla.

(120)

Dovoz bol na takejto nízkej úrovni od uloženia pôvodných opatrení v roku 2011, a preto možno predpokladať, že je výsledkom platných antidumpingových opatrení.

(121)

V rámci úvodnej poznámky sa uvádza, že priemerné ceny dotknutého výrobku nemusia byť reprezentatívne pre všetky druhy výrobku z dôvodu ich širokého sortimentu a značného rozdielu v cenách medzi nimi. Napriek tomu ich uvádzame ďalej.

Tabuľka 3

Priemerné ceny dovozu z ČĽR

(122)

Priemerné ceny z ČĽR klesli v posudzovanom období o 13 %.

(123)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvorili v období preskúmania 56 % dovozu z Číny a mali približne 1 % podiel na trhu.

(124)

Komisia posúdila podhodnotenie ceny počas obdobia preskúmania tak, že porovnala vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu; a zodpovedajúce vážené priemerné ceny CIF na hranici Únie podľa druhu výrobku dovezeného od výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi náklady po dovoze. Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia preskúmania.

(125)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že porovnanie cien môže byť skreslené, pretože predaj na trhu Únie zahŕňa výrobky vysokej kvality určené na jadrové a vojenské použitie, ktoré boli porovnávané s bežnými čínskymi výrobkami. Kritizoval štruktúru druhov výrobku a vyhlásil, že pravdivo neodráža takéto rozdiely. V rámci systému druhov výrobku ale bolo zabezpečené, aby sa takéto osobitné druhy výrobku vyrábané výrobným odvetvím Únie neporovnávali s druhmi výrobku, ktoré doviezli čínski vyvážajúci výrobcovia. Dôvodom je, že tieto osobitné výrobky vyrobené výrobným odvetvím Únie majú uvedený iný kód triedy ocele.

(126)

Na základe uvedenej metodiky sa ukázalo, že dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 44 %. Aj po pripočítaní antidumpingových ciel (tie sa neuplatňujú, ak dovoz patrí do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku) čínsky dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie o 32 %.

(127)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že jedna z jeho predajných transakcií bola nesprávne identifikovaná ako transakcia aktívneho zušľachťovacieho styku, pričom ňou nebola. Keďže daná transakcia (jedna z viac ako 100 transakcií) predstavovala menej ako 3 % jeho objemu predaja do Únie, nemala výrazný vplyv na rozpätia uvedené v odôvodnení 126.

(128)

V tabuľke uvedenej ďalej je zobrazený vývoj dovozu z iných tretích krajín do Únie počas posudzovaného obdobia z hľadiska objemu a podielu na trhu, ako aj z hľadiska priemernej ceny tohto dovozu. Aj tu sa uplatňuje poznámka k užitočnosti priemerných cien uvedená v odôvodnení 121.

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

(129)

Podiel dovozu z iných tretích krajín, ako je dotknutá krajina, dosiahol počas obdobia preskúmania 43,1 % celkovej spotreby v Únii. Najväčší podiel na trhu predstavuje dovoz z Indie (19 % celkovej spotreby v Únii). Ďalší významný dovoz v období preskúmania pochádzal z Ukrajiny (11,3 % podiel na trhu).

(130)

Priemerné ceny tohto dovozu pri vstupe do Únie boli pomerne nízke v porovnaní s priemernými cenami výrobného odvetvia Únie. Dovoz z Indie sa v období preskúmania predával za obzvlášť nízku priemernú jednotkovú cenu (4 519 EUR za tonu).

(131)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia sa vyjadrili, že priemerná dovozná cena indických výrobcov je nižšia ako čínske dovozné ceny. Ako sa uvádza v odôvodnení 121, priemerné ceny nie sú nevyhnutne spravodlivým ani užitočným základom na porovnanie cien. Komisia vykonala analýzu cenového podhodnotenia týkajúcu sa čínskeho dovozu (odôvodnenie 126) podľa jednotlivých druhov výrobku. Pri prešetrovaní indického dovozu do Únie neboli k dispozícii žiadne údaje o jednotlivých druhoch výrobku.

(132)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(133)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov, ktoré jej poskytol žiadateľ. Údaje sa týkajú všetkých známych výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od overených výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(134)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zásoby, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(135)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(136)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(137)

Objem výroby sa v posudzovanom období znížil o 20 %, pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v roku 2015.

(138)

Výrobná kapacita sa v posudzovanom období počas obdobia preskúmania mierne zvýšila o 2 %. K tomuto nárastu došlo v dôsledku investícií do závodu a zariadenia, čo malo za následok mierne zvýšenie efektivity.

(139)

Využitie kapacity sa počas posudzovaného obdobia znížilo. Zníženie využitia kapacity o 22 % odráža zníženie objemu výroby počas posudzovaného obdobia.

(140)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(141)

Objem predaja na trhu Únie sa v období preskúmania znížil na 57 295 ton, čo predstavuje pokles o 11 % počas posudzovaného obdobia. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa počas toho istého obdobia znížil o 8 %, zatiaľ čo objem vývozu výrobného odvetvia Únie klesol o 22 %.

(142)

Ako vidno v predchádzajúcej tabuľke 6, výrobné odvetvie Únie nezaznamenalo rast a dokonca sa z hľadiska podielu na trhu počas posudzovaného obdobia zmenšilo.

(143)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(144)

Počas posudzovaného obdobia sa počet zamestnancov znížil o 8 %. Produktivita pracovnej sily výrobcov z Únie meraná ako produkcia (v tonách) na zamestnanú osobu za rok sa počas posudzovaného obdobia znížila o 14 %.

(145)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 8

Zásoby

(146)

Konečný stav zásob klesol v období preskúmania o 20 % v porovnaní s rokom 2013. V porovnaní s úrovňou výroby zostal konečný stav zásob počas tohto obdobia nezmenený.

(147)

Dumping počas obdobia preskúmania pokračoval, ako sa uvádza v oddiele 3. Významné dumpingové praktiky čínskych výrobcov mali negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie, keďže tieto ceny vážne podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(148)

Počas posudzovaného obdobia bol ale objem dumpingového dovozu z ČĽR podstatne nižší ako počas obdobia pôvodného prešetrovania. Na základe toho možno konštatovať, že vplyv veľkosti dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie bol takisto menej výrazný.

(149)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

(150)

V posudzovanom období sa predajné ceny v Únii znížili o 10 %. Jednotkové výrobné náklady klesli o 7 %, keďže klesli ceny surovín, predovšetkým niklu. Nárast jednotkových nákladov v roku 2015 možno vysvetliť poklesom objemu výroby a predaja v tom istom roku (pozri tabuľku 5 a tabuľku 6).

(151)

Je potrebné uviesť, že priemerné ceny a priemerné jednotkové náklady uvedené vyššie zahŕňajú sortiment výrobkov vysokej kvality predávaných určitým odvetviam, ktoré nekonkurujú čínskemu dovozu. Tieto výrobky preto neboli zahrnuté do porovnania cien dovozu a predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (pozri odôvodnenie 124).

(152)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(153)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca zaznamenali v posudzovanom období relatívne stabilný trend. Od roku 2013 do obdobia preskúmania sa priemerné náklady práce na zamestnanca znížili o 3 %.

(154)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií.

(155)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(156)

Počas posudzovaného obdobia sa zisky výrobného odvetvia Únie znížili. V roku 2014 zaznamenalo výrobné odvetvie 23 % nárast v porovnaní s rokom 2013. Medzi rokmi 2014 a 2015 klesli zisky výrobného odvetvia o 88 % a počas obdobia preskúmania vykázalo takmer nulový zisk, pričom jeho zisky sa ďalej znížili až na hodnotu 0,3 %.

(157)

Čistý peňažný tok a návratnosť investícií zaznamenali podobný trend ako ziskovosť.

(158)

Investície spoločností zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia udržali na stabilnej úrovni. Investície boli prevažne určené na zlepšenie efektivity existujúcich výrobných liniek a zlepšenia v oblasti zdravia, bezpečnosti a životného prostredia.

(159)

Na začiatku posudzovaného obdobia bol stav určitých hospodárskych ukazovateľov výrobného odvetvia Únie pozitívny, pričom vykazoval jasné známky zotavenia z ujmy preukázanej počas pôvodného prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie dosiahlo predovšetkým v rokoch 2013 a 2014 úrovne zisku vyššie ako jeho cieľový zisk. Výrobné odvetvie Únie ďalej dokázalo výrazne zlepšiť svoje úrovne výroby a využitia kapacity, ako aj svoj objem predaja na vývoz.

(160)

No od roku 2015 zaznamenala väčšina hospodárskych ukazovateľov výrazné zhoršenie. Výrobné odvetvie Únie zaznamenalo predovšetkým prudký pokles úrovne ziskovosti (pokles na hodnotu 0,3 % v období preskúmania) a výrazné zníženie úrovní výroby a využitia kapacity, ako aj jednotkových predajných cien a zamestnanosti. Celkovo sa v posudzovanom období zhoršil trend takmer všetkých hospodárskych ukazovateľov.

(161)

Negatívne trendy možno vysvetliť kumulatívnymi účinkami celého radu faktorov, ktoré na základe spoločného pôsobenia zapríčinili ďalšie zhoršovanie stavu výrobného odvetvia Únie nachádzajúceho sa naďalej v nestabilnej situácii: pretrvávajúca prítomnosť čínskeho dumpingového dovozu, hoci v obmedzenom množstve v porovnaní s pôvodným prešetrovaním, a to na úrovniach, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobcov z Únie; značný pokles investícií v celosvetovom ropnom a plynárenskom priemysle, ktorý je najväčším odberateľom dotknutého výrobku; a nárast dovozu za nízke ceny z tretích krajín (predovšetkým Indie, ale aj Ukrajiny), ktorý vyvinul silný tlak smerom nadol na ceny a objem výrobného odvetvia Únie.

(162)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia po poskytnutí informácií tvrdili, že tri príčinné faktory spomenuté v odôvodnení 161 mali byť podrobnejšie vysvetlené. Tieto faktory sú ale riadne vysvetlené a žiadna zo zainteresovaných strana nevyhlásila, že akýkoľvek iný faktor zohral dôležitú úlohu. Komisia považuje preto svoju analýzu za uspokojivú, pokiaľ ide o jej úplnosť.

(163)

Záver, že dovoz z Číny mal značný vplyv na stav výrobného odvetvia Únie, ako sa to vyžaduje v článku 3 ods. 6 základného nariadenia, sa zakladá na výraznej miere podhodnotenia, ako sa to uvádza v oddiele 4.3.2. Po poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že podiel čínskeho dovozu na trhu dosiahol iba 1 %, čo sa nezakladá na pravde, keďže pri určovaní čínskeho podielu na trhu by sa do úvahy mal vziať aj predaj v Únii v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Dôvodom je to, že dovoz v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku je súčasťou spotreby prešetrovaného výrobku a konkuruje inému predaju na trhu Únie vrátane predaja výrobného odvetvia Únie. V odôvodnení 115 sa ďalej vysvetľuje, že počas posudzovaného obdobia došlo k 3 % poklesu spotreby a že tento pokles vyplynul najmä z úbytku investícií v ropnom a plynárenskom priemysle, ktorý je najvýznamnejším odvetvím používateľov dotknutého výrobku, od roku 2015. Nízky dopyt zo strany tohto odvetvia používateľov v neskoršej fáze posudzovaného obdobia potvrdil žiadateľ v nespornom stanovisku, ktoré poskytol všetkým zainteresovaným stranám. Tento faktor, ktorý zapríčinil pokles dopytu, mal preto v neskoršej fáze posudzovaného obdobia vplyv aj na stav výrobného odvetvia Únie. Nakoniec sa v kapitole 4.3.3 podrobne rozoberá nárast dovozu z Indie a ďalších tretích krajín a v tabuľke 4 sú uvedené všetky podrobnosti týkajúce sa rozsahu nárastu, vývoja cien a zvýšenia podielu na trhu. Hoci priemerné ceny indického dovozu naznačujú, že tento dovoz podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie, takéto závery nemožno vyvodiť s istotou, keďže na platné porovnanie cien je potrebné použiť presnejšie údaje a do úvahy by sa mal vziať aj príslušný budúci vývoj (pozri odôvodnenia 176 až 180). V každom prípade Komisia upozorňuje, že na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia sa nevyžaduje realizácia samostatnej analýzy príčinných súvislostí, ktorá by bola podmienkou na predĺženie uplatňovania ciel v prípade, že sa preukáže pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a pokračovania ujmy, ako sa to uvádza v tomto nariadení. Na základe všetkých týchto prvkov nie je možné dospieť k záveru, že dovoz z Indie alebo ďalších tretích krajín je jediným faktorom, ktorý počas obdobia preskúmania spôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu. Existencia a dôležitosť týchto troch faktorov sa ukázali na základe posúdenia informácií v spise, ktoré mali k dispozícii zainteresované strany. Tvrdenie, že o príčinnej súvislosti neboli poskytnuté dostatočné informácie, bolo preto zamietnuté.

(164)

Komisia tak dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie profitovalo z pôvodných opatrení, keďže počas posudzovaného obdobia zaznamenalo určité zlepšenia (najmä v rokoch 2013 a 2014) v porovnaní so situáciou zaznamenanou počas obdobia pôvodného prešetrovania (2010). Výrobné odvetvie Únie sa však zotavuje len veľmi pomaly a naďalej sa nachádza v nestabilnej a zraniteľnej situácii, a to z dôvodu vyššie uvedených faktorov. Výrobné odvetvie Únie preto utrpelo v období preskúmania materiálnu ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(165)

V rámci prešetrovania sa dospelo v odôvodnení 164 k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu. Na základe toho Komisia posúdila pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ktorú zapríčinil čínsky dumpingový dovoz, v prípade uplynutia platnosti opatrení proti ČĽR v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(166)

V tejto súvislosti Komisia analyzovala tieto prvky: voľná kapacita v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie, pravdepodobné úrovne cien čínskeho dovozu v prípade absencie antidumpingových opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(167)

Komisia potvrdila, že v období preskúmania sa čínsky dovoz na trh Únie realizoval za dumpingové ceny, ktoré výrazne podhodnocovali ceny výrobcov z Únie. Komisia preto v odôvodnení 109 dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(168)

Komisia v odôvodneniach 95 až 98 potvrdila, že v ČĽR existujú veľké voľné kapacity, ktoré sú podľa odhadov viac ako štvornásobne vyššie ako celková spotreba na trhu Únie. V tejto súvislosti sa v rámci prešetrovania ďalej ukázalo (pozri odôvodnenie 102), že trh Únie s určitými bezšvovými rúrami a rúrkami z nehrdzavejúcej ocele je najväčším trhom na svete z hľadiska úrovne spotreby, pokiaľ nepočítame ČĽR.

(169)

Okrem toho sa v rámci prešetrovania ukázalo, že čínski vyvážajúci výrobcovia realizujú dumping aj pri vývoze na iné trhy. To malo za následok zavedenie antidumpingových opatrení proti čínskym vyvážajúcim výrobcom vo viacerých krajinách a obmedzenie škály trhov, ktoré sú k dispozícii na čínsky vývoz.

(170)

Komisia preto dospela k záveru, že minimálne časť veľkej voľnej kapacity, ktorú má ČĽR k dispozícii, by pravdepodobne smerovala na trh Únie, ak by uplynula platnosť opatrení.

(171)

Na základe prvkov opísaných v oddiele 5.1 sa v rámci prešetrovania potvrdilo, že v prípade absencie antidumpingových opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia mali silnú motiváciu výrazne zvýšiť objem dovozu na trh Únie. Komisia ďalej zistila, že existuje veľká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení (pozri odôvodnenia 106 až 109).

(172)

Na účely získania orientačných úrovní cien čínskeho dovozu v prípade absencie opatrení Komisia posúdila tieto prvky: i) porovnanie cien čínskeho dovozu do Únie bez antidumpingového cla (t. j. dovoz realizovaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku) a cien výrobného odvetvia Únie v období preskúmania a ii) cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín (kde neexistujú antidumpingové opatrenia).

(173)

Na základe týchto porovnaní cien sa ukázalo, že ceny čínskeho dovozu na trh Únie bez antidumpingového cla sú v priemere o 44 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Okrem toho sa v analýze vývozného správania čínskych výrobcov ukázalo, že čínsky vývoz na trhy iných tretích krajín sa realizuje za trochu nižšie ceny ako vývoz do Únie. Preto Komisia potvrdila, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa držia stabilného modelu vývozu za veľmi nízke ceny na všetkých trhoch.

(174)

Na základe uvedených prvkov je veľmi pravdepodobné, že čínsky dumpingový dovoz by vstupoval na trh Únie vo významnom objeme a s cenami, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobcov z Únie. To by malo negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, keďže tento významný pridaný objem dovozu by stlačil nadol predajné ceny, ktoré výrobné odvetvie Únie môže dosiahnuť, znížil by objem predaja výrobného odvetvia Únie, ako aj jeho využitie kapacity, čo by malo za následok nárast jeho výrobných nákladov. Očakávaný nárast dumpingového dovozu za nízke ceny by tak spôsobil ďalšie a výrazné zhoršenie finančných výsledkov výrobného odvetvia Únie, predovšetkým jeho ziskovosť.

(175)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca vyjadril pochybnosti o tom, že by dovoz dotknutého výrobku z Číny opätovne vstupoval na trh Únie vo veľkom množstve, čím by sa zvýšila ujma výrobného odvetvia Únie, ak zoberieme do úvahy aktuálnu prítomnosť veľkého objemu dovozu z Indie. V tomto smere strana tvrdila, že dovoz z Indie nahradil dovoz z Číny a je nepravdepodobné, že by čínsky dovoz znovu dosiahol takýto objem predaja, keďže indické ceny sú trvale nižšie ako čínske ceny. Hoci čínske ceny na trhoch tretích krajín boli len o trochu nižšie ako čínske ceny v Únii, indické ceny v Únii boli výrazne nižšie ako čínske ceny v Únii.

(176)

V odpovedi na toto tvrdenie je potrebné uviesť niekoľko argumentov.

(177)

Po prvé v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 11 ods. 2 základného nariadenia sa toto prešetrovanie obmedzuje na posúdenie toho, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy z dôvodu podhodnotených čínskych cien dovozu dotknutého výrobku v prípade, že sa zruší predmetné clo. Skutočnosť, že čínsky dovoz v súčasnosti vstupuje na trh Únie v oveľa menšom množstve ako pred zavedením opatrení, dokazuje, že vďaka clu sa podarilo obnoviť nenarušené podmienky hospodárskej súťaže medzi čínskymi vývozcami dotknutého výrobku a výrobným odvetvím Únie. To, že ceny dovozu z Indie sú oproti cenám dovozu z Číny podhodnotené, nemení nič na tom, že Komisia je povinná držať sa rámca súčasného prešetrovania. Ako sa uvádza v judikatúre všeobecného súdu, z článku 11 ods. 2 základného nariadenia je skutočne zjavné, že Komisia musí iba potvrdiť tvrdenie, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu alebo pokračovania ujmy zapríčinenej čínskym dumpingovým dovozom, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení (11). Ako sa uvádza v odôvodnení 183, táto pravdepodobnosť sa potvrdila na základe posúdenia vykonaného v tomto nariadení.

(178)

Po druhé je potrebné pripomenúť, ako to je uvedené v odôvodnení 121, že k priemerným cenám v súvislosti s dotknutým výrobkom treba pristupovať obozretne, keďže existuje široké rozpätie cien za tonu, a ak je to možné, porovnanie by sa malo uskutočniť podľa jednotlivých druhov výrobku. Pri zisťovaní pravdepodobnosti pokračovania ujmy však Komisia neporovnala čínske predajné ceny a objem predaja s indickými predajnými cenami a objemom predaja, ale porovnala ich s objemom predaja a predajnými cenami výrobného odvetvia Únie. Komisia samozrejme netvrdí, že čínsky dovoz by nahradil dovoz z Indie. Takýto vývoj by sám osebe nezvýšil ujmu výrobného odvetvia Únie. No z dôvodu veľkého rozpätia podhodnotenia ceny, ktoré bolo zistené v súvislosti s čínskym dovozom (pozri odôvodnenie 173), a veľkých dostupných voľných kapacít sa predpokladá, že čínsky dovoz by sa značne zvýšil, následkom čoho by v prípade zrušenia opatrení utrpelo výrobné odvetvie Únie ďalšiu ujmu. Tento dovoz by tak mal zničujúci vplyv na objem predaja a ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(179)

Po tretie v súvislosti s porovnaním čínskych dovozných cien a indických dovozných cien sa na základe analýzy údajov čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky jasne ukázalo, že dovoz v posudzovanom období pozostával zo špecializovaných výrobkov (napr. presné rúrky) alebo sa týkal dovozu v režime aktívneho zušľachťovacieho styku. Je zjavné, že v prípade zrušenia opatrení by bol možný dovoz oveľa širšieho sortimentu a zároveň by sa zvýšil dovoz bežnejších druhov výrobku (tie s najvyšším objemom výrobného odvetvia Únie). Objem čínskeho dovozu sa pravdepodobne zvýši nezávisle od toho, či mu bude alebo nebude konkurovať indický dovoz.

(180)

Ten istý čínsky vyvážajúci výrobca na základe údajov týkajúcich sa priemernej ceny indického dovozu do Únie ďalej vysvetlil, prečo čínske vývozné ceny do tretích krajín nepodporujú závery o existujúcej pravdepodobnosti pokračovania ujmy. Aj v tomto prípade použitie priemerných cien znamenalo, že Komisia nemohla túto analýzu uznať. Údaje Komisie týkajúce sa čínskeho vývozu do tretích krajín sa zakladali na zmysluplných porovnaniach jednotlivých druhov výrobku.

(181)

Čínsky vývozca sa odvolával na obchádzanie opatrení Indiou uvedené v odôvodnení 7. Ani v tomto prípade nie je možné akceptovať toto tvrdenie, keďže presné závery možno vyvodiť iba na základe porovnania cien jednotlivých druhov výrobkov. Odvolávanie sa na priemerné dovozné ceny, a to aj v prípade, že sú nízke, nemá v súvislosti so súčasným preskúmaním pred uplynutím platnosti zmysel.

(182)

Z týchto dôvodov Komisia preto zamietla tvrdenie, že neposkytla dostatočné vysvetlenie v súvislosti s pokračovaním ujmy.

(183)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení proti ČĽR by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dumpingového dovozu za ceny, ktoré by podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, čím by sa ďalej prehĺbila ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V dôsledku toho by bola životaschopnosť výrobného odvetvia Únie vystavená vážnemu riziku.

(184)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Zisťovanie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, veľkoobchodníkov a používateľov. Na základe ich analýzy je možné posúdiť akýkoľvek neprimeraný nepriaznivý vplyv spôsobený platnými antidumpingovými opatreniami na dotknuté strany.

(185)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(186)

Na tomto základe Komisia skúmala, či existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(187)

Aj keď platné antidumpingové opatrenia do veľkej miery zabránili dumpingovému dovozu vstúpiť na trh Únie, výrobné odvetvie Únie sa naďalej nachádza v neistej situácii, čo potvrdzuje negatívny vývoj určitých ukazovateľov ujmy.

(188)

Ak by platnosť opatrení uplynula, je pravdepodobné, že pravdepodobný prílev veľkého objemu dumpingového dovozu z dotknutej krajiny by spôsobil výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Tento prílev by pravdepodobne okrem iného spôsobil stratu podielu na trhu, pokles predajných cien, nižšie využitie kapacity a celkové vážne zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(189)

Komisia preto dospela záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení proti ČĽR je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(190)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že uloženie opatrení pravdepodobne nebude mať závažný negatívny vplyv na situáciu dovozcov a používateľov v Únii. Šesť dovozcov (z ktorých štyria boli aj používateľmi dotknutého výrobku) spolupracovalo na tomto prešetrovaní tak, že zaslalo vyplnené dotazníky, a iba jeden z nich vyjadril svoj nesúhlas s opatreniami.

(191)

Počas prešetrovania sa ukázalo, že väčšina dovozu sa realizovala v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku (pri ktorom nie je splatné antidumpingové clo). Okrem toho títo dovozcovia často pôsobili vo veľkých segmentoch podnikania, ktoré vôbec nezahŕňali dotknutý výrobok. Títo dovozcovia ďalej vysvetlili, že v prípade dotknutého výrobku mali veľa ďalších zdrojov dodávok. Okrem toho sa počas preskúmania nákladov používateľov ukázalo, že dotknutý výrobok predstavoval menej ako 10 % (v priemere) ich plných výrobných nákladov hotových výrobkov.

(192)

Vo vyššie uvedenom odôvodnení sa potvrdilo, že opatrenia nemali výrazný vplyv na dovozcov a používateľov, a preto Komisia dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by v podstatnej miere negatívne neovplyvnilo dovozcov a používateľov z Únie.

(193)

Jedna zainteresovaná strana presunula veľkú časť svojho odberu dovozu od čínskych k indickým vyvážajúcim výrobcom a tvrdila, že výrobné odvetvie Únie neprofituje z opatrení. No keď sa pozrieme na celkovú situáciu vo výrobnom odvetví Únie, ako je vysvetlené v oddiele 4.5, výrobné odvetvie Únie preukázalo schopnosť profitovať z opatrení v prípade absencie veľkého objemu dovozu z ČĽR.

(194)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že z hľadiska záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu platnosti existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(195)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s pravdepodobnosťou pokračovania dumpingu a ujmy, vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by mali byť zachované antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v ČĽR, ktoré boli uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1331/2011.

(196)

Vzhľadom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (12) je vhodné poskytnúť sadzbu úrokov z omeškania, ktorá sa má zaplatiť v prípade úhrady konečných ciel, pretože v príslušných platných ustanoveniach týkajúcich sa ciel nie je takáto úroková sadzba stanovená a uplatnenie vnútroštátnych pravidiel by viedlo k neprimeranému narušeniu medzi hospodárskymi subjektmi v závislosti od toho, ktorý členský štát sa zvolí na colné konanie.

(197)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,