22.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 79/55

(1)

Rozhodnutím 96/228/ES (1) Komisia schválila dlhodobú vnútroštátnu schému pomoci pre poľnohospodárstvo v severných regiónoch Švédska (ďalej len „schéma severskej pomoci“), ktorú oznámilo Švédsko v súlade s článkom 143 aktu o pristúpení na účely povolenia podľa článku 142 aktu o pristúpení. Rozhodnutie 96/228/ES bolo nahradené rozhodnutím Komisie K(2010) 6050 (2). Uvedené rozhodnutie bolo naposledy zmenené vykonávacím rozhodnutím Komisie C(2015) 6592 (3).

(2)

Listom zo 17. novembra 2017 Švédsko navrhlo, aby Komisia zmenila rozhodnutie K(2010) 6050 na zjednodušenie správy tejto schémy a s cieľom zohľadniť zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike, ako aj ekonomický vývoj v poľnohospodárstve v severných regiónoch Švédska. Švédsko 6. decembra 2017 zaslalo Komisii dodatočné informácie týkajúce sa návrhu.

(3)

Vzhľadom na zmeny rozhodnutia K(2010) 6050, ktoré z toho vyplývajú, a na počet predchádzajúcich zmien je vhodné nahradiť uvedené rozhodnutie novým rozhodnutím.

(4)

Cieľom dlhodobej štátnej pomoci uvedenej v článku 142 aktu o pristúpení je zabezpečiť udržanie poľnohospodárskej činnosti v severných regiónoch, ktoré určila Komisia.

(5)

So zreteľom na faktory uvedené v článku 142 ods. 1 a 2 aktu o pristúpení je vhodné špecifikovať administratívne jednotky zoskupené podľa subregiónov, ktoré sa nachádzajú severne od 62. rovnobežky alebo v jej blízkosti a sú vystavené vplyvu porovnateľných klimatických podmienok, ktoré obzvlášť sťažujú poľnohospodársku činnosť. V týchto subregiónoch je hustota obyvateľstva 10 obyvateľov na kilometer štvorcový alebo menej, podiel využívanej poľnohospodárskej plochy (VPP) predstavuje 10 % alebo menej z celkovej plochy obce a podiel poľnohospodárskej plochy využívanej na pestovanie plodín určených na ľudskú spotrebu z VPP je menší alebo rovný 20 %. Mali by sem patriť aj subregióny, ktoré síce tieto požiadavky nespĺňajú, no v danej oblasti sú obklopené takými subregiónmi, ktoré ich spĺňajú.

(6)

S cieľom uľahčiť správu schémy a skoordinovať ju s podporou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (4) je vhodné zahrnúť do oblastí prijímajúcich pomoc v zmysle tohto rozhodnutia rovnaké obecné jednotky ako tie, ktoré patria do oblasti vymedzenej podľa článku 32 ods. 2 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 v rámci programu rozvoja vidieka.

(7)

Referenčným obdobím, na ktoré by sa mal vzťahovať rozvoj poľnohospodárskej výroby a úroveň celkovej podpory, by pri využití dostupných vnútroštátnych štatistík ako základu a s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie na všetky sektory výroby mal byť rok 1993.

(8)

V súlade s článkom 142 aktu o pristúpení by celková výška poskytnutej pomoci mala byť dostatočná na udržanie poľnohospodárskej činnosti v severných regiónoch Švédska, nesmie však viesť k celkovej podpore prevyšujúcej úroveň podpory v predvstupovom referenčnom období, ktoré sa má stanoviť. S cieľom poskytnúť podporu podľa článku 142 aktu o pristúpení na primeranej úrovni vzhľadom na súčasné výrobné náklady a neprevýšiť pritom úroveň podpory v stanovenom predvstupovom referenčnom období je pri určovaní maximálne povolenej výšky pomoci podľa uvedeného článku vhodné zobrať do úvahy vývoj indexu spotrebiteľských cien vo Švédsku od roku 1993 do roku 2017.

(9)

Z toho vyplýva, že na základe údajov z roku 2017 a so zreteľom na 5-ročné vykazovacie obdobia stanovené v článku 143 ods. 2 aktu o pristúpení by sa mala maximálna ročná výška pomoci stanoviť na 422,92 milióna SEK, čo predstavuje priemer za 5-ročné obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2022.

(10)

Na zjednodušenie schémy severskej pomoci a poskytnutie flexibility Švédsku pri nasmerovaní pomoci do rôznych sektorov výroby by sa pre celkovú podporu mala stanoviť jedna maximálna priemerná ročná výška pomoci vrátane samostatnej maximálnej podpory na produkciu a prepravu kravského mlieka s cieľom zabezpečiť vyvážené rozdelenie podpory.

(11)

Pomoc by sa mala vyplácať ročne na základe výrobných faktorov (dobytčích jednotiek a hektárov) s výnimkou kravského mlieka, v prípade ktorého by sa mala poskytovať na základe výrobných jednotiek (kilogramov) v rámci celkových limitov stanovených v tomto rozhodnutí.

(12)

S cieľom urýchliť reakcie na nestálosť cien poľnohospodárskych výrobkov a udržať poľnohospodársku činnosť v severných regiónoch Švédska je vhodné povoliť Švédsku, aby na každý kalendárny rok určilo výšku pomoci na sektor v rámci kategórie pomoci a na výrobnú jednotku.

(13)

Švédsko by malo rozlišovať pomoc vo svojich severných regiónoch a stanoviť ročnú výšku pomoci v závislosti od závažnosti prírodných znevýhodnení a iných objektívnych a transparentných odôvodnených kritérií týkajúcich sa cieľov uvedených v článku 142 ods. 3 treťom pododseku aktu o pristúpení, ktoré spočívajú v udržiavaní tradičnej prvovýroby a spracovania osobitne prispôsobených klimatickým podmienkam dotknutých regiónov, v zlepšení štruktúr výroby, odbytu a spracovania poľnohospodárskych výrobkov, uľahčení nakladania s nimi a zabezpečení ochrany životného prostredia a zachovania krajiny.

(14)

Pomoc by sa mala vyplácať ročne na základe skutočného počtu oprávnených výrobných faktorov. Švédsko by však malo mať možnosť vyplácať pomoc na kravské mlieko, nosnice a jatočné ošípané, ako aj na prepravu kravského mlieka v mesačných splátkach. Pomoc na kravské mlieko musí vychádzať zo skutočnej výroby, aby sa zabezpečila kontinuita výroby.

(15)

Treba čo najskôr zabrániť nadmernej kompenzácii výrobcov spätným získavaním neoprávnených platieb, a to najneskôr do 1. júna nasledujúceho roku.

(16)

Podľa článku 142 ods. 2 aktu o pristúpení by pomoc poskytovaná v zmysle tohto rozhodnutia nemala viesť k zvýšeniu celkovej výroby nad rámec tradičnej úrovne výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje schéma severskej pomoci.

(17)

Preto je potrebné stanoviť maximálny ročný počet oprávnených výrobných faktorov pre každú kategóriu pomoci a maximálny oprávnený ročný objem produkcie kravského mlieka na úroveň zodpovedajúcu úrovni v referenčných obdobiach alebo nižšej úrovni.

(18)

Ak počet výrobných faktorov v kategórii alebo objem produkcie kravského mlieka presahuje maximálnu úroveň v danom roku, počet oprávnených výrobných faktorov alebo objem kravského mlieka by sa v záujme dodržania 5-ročných priemerov mali znížiť o zodpovedajúci počet výrobných faktorov v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo maximum prekročené, s výnimkou pomoci na prepravu kravského mlieka, nosníc a jatočných ošípaných a na kravské mlieko, v súvislosti s ktorými sa oprávnená suma môže znížiť o sumu zodpovedajúcu prekročeniu za posledný mesiac roku, v ktorom bolo maximum prekročené.

(19)

V súlade s článkom 143 ods. 2 aktu o pristúpení má Švédsko poskytnúť Komisii informácie o vykonávaní a účinkoch pomoci. Aby bolo možné lepšie posúdiť dlhodobé účinky pomoci a s cieľom stanoviť úrovne pomoci ako 5-ročné priemery, je vhodné každých päť rokov predložiť správu o sociálno-ekonomických účinkoch pomoci a každoročne predkladať správy obsahujúce finančné a iné implementačné informácie potrebné na zabezpečenie plnenia podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.

(20)

Je vhodné špecifikovať pravidlá uplatniteľné na zmeny schémy pomoci, ktoré zaviedla Komisia alebo navrhlo Švédsko, s cieľom ochrániť oprávnené očakávania príjemcov pomoci a zabezpečiť kontinuitu schémy tak, aby bolo možné efektívne plniť ciele článku 142 aktu o pristúpení.

(21)

Švédsko by malo zaistiť prijatie vhodných kontrolných opatrení vo vzťahu k príjemcom pomoci. S cieľom zabezpečiť účinnosť uvedených opatrení a transparentnosť pri vykonávaní schémy severskej pomoci by tieto kontrolné opatrenia mali byť čo najviac zosúladené s tými, ktoré sa vykonávajú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(22)

Na dosiahnutie cieľa udržania výroby podľa článku 142 aktu o pristúpení a na uľahčenie správy pomoci by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2018.

(23)

Rozhodnutie K(2010) 6050 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2018. Je vhodné stanoviť prechodné opatrenia týkajúce sa predkladania správ o podpore podľa článku 142 aktu o pristúpení vyplatenej v roku 2017 v zmysle rozhodnutia K(2010) 6050,

a)

na kilogram skutočne vyprodukovaného mlieka v prípade produkcie kravského mlieka;

b)

na dobytčiu jednotku v prípade chovu hospodárskych zvierat;

c)

na hektár v prípade rastlinnej a záhradníckej výroby vrátane bobuľového ovocia;

d)

ako náhrada skutočných nákladov na prepravu kravského mlieka po odpočítaní akejkoľvek inej verejnej podpory na tie isté náklady.

a)

identifikácie obecných jednotiek, v ktorých bola pomoc vyplatená, prostredníctvom podrobnej mapy a prípadne iných údajov;

b)

celkovej výroby, ktorá sa vzťahuje na vykazovaný rok, v prípade subregiónov oprávnených na pomoc podľa tohto rozhodnutia vyjadrenej v množstvách pre každý z výrobkov uvedených v prílohe II;

c)

celkového počtu výrobných faktorov a množstiev, počtu výrobných faktorov a množstiev oprávnených na pomoc a počtu podporovaných výrobných faktorov a množstiev na sektor výroby podľa prílohy II s rozpisom podľa výrobkov v rámci každého sektora vrátane uvedenia prekročenia maximálneho povoleného ročného počtu výrobných faktorov a množstiev, ako aj opisu prípadných opatrení prijatých s cieľom zabrániť takémuto prekročeniu;

d)

celkovej vyplatenej pomoci, celkovej výšky pomoci na kategóriu pomoci a typ výroby, súm vyplatených príjemcom podľa výrobného faktora/inej jednotky, ako aj kritérií rozlišujúcich výšku pomoci podľa subregiónov a typov poľnohospodárskych podnikov alebo na základe iných aspektov;

e)

uplatňovaného platobného systému s podrobnými údajmi o akýchkoľvek zálohách na základe odhadov, konečných platieb, ako aj zistených preplatkov a ich spätného získania;

f)

výšky pomoci vyplatenej podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 v rámci administratívnych jednotiek, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie;

g)

odkazov na vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých sa pomoc poskytuje.

a)

celková výška pomoci vyplatená počas 5-ročného obdobia a jej rozdelenie medzi kategórie pomoci, typy produkcie a subregióny;

b)

celkový objem výroby v prípade každej kategórie pomoci za rok a za 5-ročné obdobie, počet výrobných faktorov a úrovne príjmov poľnohospodárov v regiónoch oprávnených na pomoc;

c)

vývoj poľnohospodárskej výroby, spracovania a marketingu v sociálnom a ekonomickom kontexte severných regiónov;

d)

účinky pomoci na ochranu životného prostredia a zachovanie krajiny;

e)

návrhy na strednodobý rozvoj pomoci na základe údajov uvedených v správe.