14.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/24

(1)

Útvary Komisie zaslali 3. júla 2013 všetkým členským štátom dotazník o fungovaní a zdaňovaní svojich prístavov s cieľom získať prehľad o danej záležitosti a objasniť situáciu prístavov z hľadiska pravidiel Európskej únie o štátnej pomoci. Francúzske orgány odpovedali listom z 25. októbra 2013. Listom z 3. februára 2014 útvary Komisie požiadali o dodatočné informácie o francúzskych pravidlách týkajúcich sa zdaňovania prístavov, pokiaľ ide o daň z príjmov právnických osôb. Francúzske orgány odpovedali listom z 1. apríla 2014.

(2)

Komisia listom z 9. júla 2014 informovala francúzske orgány podľa článku 21 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (2) (ďalej len „procesné nariadenie“) o svojom predbežnom posúdení francúzskych pravidiel týkajúcich sa zdaňovania prístavov. V tomto liste sa uvádza, že Komisia kvalifikuje tieto pravidlá ako štátnu pomoc a objasňuje dôvody, pre ktoré ich považuje za nezlučiteľné s vnútorným trhom. Komisia dala francúzskym orgánom možnosť predložiť pripomienky k tomuto predbežnému posúdeniu. Francúzsko predložilo svoje pripomienky listom zo 7. novembra 2014. Medzi útvarmi Komisie a francúzskymi orgánmi sa 12. decembra 2014 konalo stretnutie. Francúzske orgány zaslali Komisii dodatočné pripomienky 15. januára 2015. Útvary Komisie listom z 1. júna 2015 informovali francúzske orgány, že v tejto fáze stále zastávajú svoje predbežné stanovisko vyjadrené v liste z 9. júla 2014.

(3)

Komisia listom z 21. januára 2016 potvrdila svoje stanovisko a v súlade s článkom 108 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a s článkom 22 procesného nariadenia francúzskym orgánom nariadila zrušenie – prostredníctvom vhodných opatrení – oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb („impôt sur les sociétés“), ktoré využívali prístavy, pokiaľ išlo o príjmy z hospodárskych činností, a to od začiatku účtovného roka 2017. Francúzske orgány boli vyzvané, aby sa do dvoch mesiacov bezpodmienečne a jednoznačne vyjadrili k návrhu Komisie v súlade s článkom 23 ods. 1 procesného nariadenia.

(4)

Listom z 11. apríla 2016 francúzske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky. Medzi francúzskymi orgánmi a útvarmi Komisie sa 27. júna 2016 uskutočnilo stretnutie.

(5)

Keďže odpoveď francúzskych orgánov nepredstavovala bezpodmienečné a jednoznačné prijatie návrhu vhodných opatrení, Komisia listom z 8. júla 2016 rozhodla o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ pri uplatňovaní článku 23 ods. 2 procesného nariadenia. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala Francúzsko, aby predložilo svoje pripomienky k obsahu rozhodnutia. Komisia takisto vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu.

(6)

Listom z 19. septembra 2016 boli Komisii doručené pripomienky Francúzska.

(7)

Komisia dostala pripomienky od týchto zainteresovaných strán: veľké námorné prístavy v kontinentálnom Francúzsku (Le Havre, Rouen, Dunkerque) a v zámorských departementoch (Guyana, Guadeloupe), obchodné a priemyselné komory (ďalej len „CCI“), správcovia prístavov (CCI v Breste, CCI v Bayonne v Baskicku), odborové združenia alebo zástupcovia prístavov a námorného sveta vo všeobecnosti (Francúzske združenie vnútrozemských prístavov, ďalej len „AFPI“), sprostredkovateľský výbor pre podporu vodnej dopravy/Provoideau, Únia prístavov Francúzska (ďalej len „UPF“), Francúzsky morský inštitút, územné jednotky (departement Guadeloupe, región Guadeloupe, Bretónsko) a prístav Rotterdam, konajúci v mene piatich holandských verejných prístavov.

(8)

Komisia tieto pripomienky postúpila Francúzsku a poskytla mu možnosť vyjadriť sa k nim. Komisia dostala pripomienky Francúzska listom z 3. novembra 2016. Medzi francúzskymi orgánmi a útvarmi Komisie sa 16. novembra 2016 uskutočnilo stretnutie.

(9)

Francúzsky systém prístavov (rybárske prístavy, obchodné prístavy a rekreačné prístavy) pozostáva z prístavov patriacich štátu (na jednej strane z veľkých námorných prístavov, ďalej len „GPM“, predtým označovaných ako „autonómne prístavy“; na druhej strane z veľkých riečnych prístavov, najmä autonómnych prístavov v Paríži a Štrasburgu) a prístavov patriacich územným jednotkám. Francúzsko uvádza, že sporné opatrenie sa zameriava na rybárske prístavy a obchodné prístavy, pričom však aj rekreačné prístavy môžu využívať subjekty, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb (ako napríklad CCI), a preto sa na nich toto konanie takisto vzťahuje.

(10)

Prístavy GPM, ktoré sa až do reformy v roku 2008 (4) označovali pojmom „autonómne prístavy“, sú štátne verejné inštitúcie. Z hľadiska dopravy tovarov riadia viac ako 80 % francúzskej námornej dopravy. Podľa Francúzska GPM vykonávajú tieto úlohy: regulácia a kontrola námornej dopravy v prístavných oblastiach a prístupu k nim prostredníctvom prístavných veliteľstiev, rozvoj a údržba prístavných infraštruktúr, riadenie a valorizácia prístavnej oblasti, všeobecná podpora prístavu, rozvoj ponuky prístavných služieb a služieb železničnej dopravy a vnútrozemskej vodnej dopravy. Sú finančne autonómne.

(11)

Za prevádzku GPM je zodpovedný štát. Je im pridelený verejný účtovník a sú pod dohľadom zástupcov štátu. Francúzsko uvádza, že od reformy v roku 2008, ktorá presunula manipulačné činnosti do súkromného sektora, sa úlohy GPM opäť zameriavali na činnosti v oblasti bezpečnosti a zabezpečenia prístavov a prístavnú políciu na jednej strane, a na druhej strane na funkcie rozvoja prístavnej oblasti. Prístavy sú vlastníkmi svojho priestoru.

(12)

Autonómne riečne prístavy, konkrétne autonómny prístav Paríž a autonómny prístav Štrasburg, sú prevádzkované verejnými inštitúciami štátu. Ostatné riečne prístavy sú spravované koncesionármi (CCI vo všeobecnosti).

(13)

Prístavy patriace územným jednotkám, nazývané decentralizované prístavy, sú kontrolované územnými celkami a ich prevádzka sa vo všeobecnosti zveruje CCI alebo námorným obchodným komorám (5). Podľa Francúzska sú tieto prístavy spravidla stredne veľké a zohrávajú dôležitú úlohu na miestnej úrovni.

(14)

V súlade s ustanoveniami článku 205, článku 206 ods. 1 a článku 1654 všeobecného daňového zákonníka (ďalej len „CGI“ – Code général des impôts) právnické osoby, ktoré sa riadia súkromným alebo verejným právom a ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo ziskovú činnosť, podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Podľa článku 165 prílohy 4 k CGI verejné inštitúcie priemyselnej alebo obchodnej povahy podliehajú všetkým priamym daniam a podobným daniam uplatniteľným na podobné súkromné podniky. V článku 167 prílohy 4 k tomuto zákonníku sa uvádza, že tieto ustanovenia sa vzťahujú najmä na „obchodné a priemyselné komory“ a na „autonómne prístavy“ (ktoré sa v roku 2008 stali veľkými námornými prístavmi, okrem niektorých prístavov, ako sú autonómne riečne prístavy Paríž a Štrasburg).

(15)

Ministerské rozhodnutia z 11. augusta 1942 a 27. apríla 1943 (6) však oslobodili od dane z príjmov právnických osôb „autonómne prístavy, námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré riadia prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve štátu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradiť prevádzku týchto verejných zariadení“. Toto oslobodenie od dane sa vo všeobecnosti vzťahuje na „budovy a služby potrebné na prevádzku prístavov alebo služby, ktoré priamo závisia od tejto prevádzky“. V daňovej dokumentácii sa uvádza, že by bolo „vhodné liberálnym spôsobom uplatňovať vyššie uvedené rozhodnutie [rozhodnutie z 11. augusta 1942] a zachovať oslobodenie od dane, a to nielen pokiaľ ide o služby s nespornou námornou povahou, ale aj pokiaľ ide o zariadenia námorných obchodných komôr, ktoré síce nie sú prísne vymedzené ako prístavné zariadenia, no napriek tomu sa týkajú prevádzky prístavu, bez ktorej by nemali dôvod existovať“, a že „finančné produkty poberané autonómnymi prístavmi a obchodnými a priemyselnými námornými komorami v dôsledku vyplácania peňažných prostriedkov z prevádzky priemyselných a obchodných námorných zariadení“ sú takisto oslobodené od dane z príjmov právnických osôb.

(16)

Komisia v liste z 8. júla 2016 uviedla, že francúzske orgány neakceptovali harmonogram vykonávania vhodných opatrení stanovených v jej liste z 21. januára 2016 a že aj napriek tomu, že v preambule uviedli, že v zásade nebudú protestovať proti opatreniam, ktoré navrhla Komisia, sa zdá, že spochybňujú kvalifikovanie ako štátnej pomoci, ktoré prijala Komisia, v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa malých prístavov. Komisia usúdila, že francúzske orgány neprijali bezpodmienečne, jednoznačne a v celom rozsahu príslušné opatrenia navrhnuté Komisiou 21. januára 2016.

(17)

Keďže Komisia sa stále domnievala, že oslobodenie prístavov od dane z príjmov právnických osôb, keďže vykonávajú hospodársku činnosť, predstavovalo existujúcu schému štátnej pomoci a pochybovala o zlučiteľnosti tejto schémy s vnútorným trhom, rozhodla o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ pri uplatňovaní článku 23 ods. 2 procesného nariadenia.

(18)

Niektorí francúzski prevádzkovatelia námorných prístavov a zástupcovia správcov prístavov, najmä GPM Le Havre, CCI v Breste a UPF sa domnievajú, že prístavy nie sú „podnikmi“ v zmysle článku 10 ods. 1 ZFEÚ. Francúzske orgány majú rovnaký názor a dodávajú, že prístavy „nie sú podniky ako ostatné spoločnosti“, ale že sú to „subjekty v službách iných podnikov“ a že „zo skutočnosti, že sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie ustanovil ad hoc článok [článok 93], ktorý sa zaoberá štátnou pomocou v oblasti dopravy, vyplýva, že európsky zákonodarca chcel túto osobitosť zohľadniť“.

(19)

Podľa CCI v Breste prístavy vykonávajú činnosť poskytovania služby všeobecného nehospodárskeho záujmu (SIG) a samotný verejný orgán je oprávnený vymedziť rozsah činností všeobecného záujmu. Článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje, ak štát „vykonáva verejnú právomoc“, čo platí v prípade prístavov, na ktoré štát legálne delegoval výkonné činnosti. Podľa CCI v Breste sa v ministerských rozhodnutiach z 11. augusta 1942 a 27. apríla 1943 uplatňuje článok 165 prílohy 4 k CGI, v ktorom sa uznáva, že činnosti prístavov sa nevykonávajú na účely dosahovania zisku.

(20)

UPF a GPM Le Havre dodávajú, že niektoré francúzske prístavy sú veľmi dôležité, pričom ich „nedostupnosť by mohla významne znížiť vojenský či hospodársky potenciál, bezpečnosť či schopnosť prežitia národa“ v zmysle článku L. 1332-1 obranného kódexu, keďže ich tvorí infraštruktúra určená na vykonávanie činností patriacich medzi základné funkcie štátu.

(21)

Veľký námorný prístav Le Havre, odvolávajúc sa na vec C-276/97, zdôrazňuje, že veľké námorné prístavy sú verejnoprávne orgány vykonávajúce svoje činnosti v rámci osobitného režimu, a to či už z hľadiska ich vzniku, kontroly, riadenia alebo príjmov. Ako „verejnoprávne organizmy“ vykonávajúce svoje činnosti ako „verejné orgány“ spĺňajú veľké námorné prístavy podmienky na uplatnenie oslobodenia od DPH podľa článku 4 ods. 5 šiestej smernice o DPH.

(22)

Francúzske orgány a viacerí správcovia prístavov sa domnievajú, že operácie bagrovania pod vodou, či už sa vykonávajú v prístavoch, alebo mimo nich, sú nehospodárske a že Komisia to uviedla v rozhodnutí z 20. októbra 2004 v dokumentácii N 520/200[3] (***)  (7) (ďalej len „rozhodnutie z 20. októbra 2004“). Vysvetľujú, že táto činnosť slúži všetkým terminálom a je nevyhnutná na zaistenie bezpečného prístupu ku kanálom a vodným plochám prístavu pre každého prevádzkovateľa, ktorý to potrebuje, a zároveň umožňuje voľný pohyb pre všetky plavidlá. Z bagrovania pod vodou majú podľa nich výhody všetci prevádzkovatelia bez ohľadu na oblasť prevádzky, a teda námorné spoločenstvo ako celok.

(23)

GPM Le Havre poukazuje na to, že štruktúra prístavných poplatkov sa určuje na vnútroštátnej úrovni a že Súdny dvor vo veci C-343/95 pripisuje význam skutočnosti, že poplatky sú schvaľované verejným orgánom. Domnieva sa, že všetky úlohy, ktoré boli veľkým námorným prístavom zverené v článku L. 5312-2 zákona o doprave, majú nehospodársku povahu podľa rozhodovacej praxe Komisie, najmä podľa rozhodnutia z 20. októbra 2004 a rozhodnutí uvedených v bode 17 písm. a) a f) oznámenia Komisie z 19. júla 2016 o pojme štátna pomoc (8) (ďalej len „oznámenie z 19. júla 2016“). Domnieva sa, že od reformy v roku 2008 môžu GPM využívať verejné zariadenia len vo výnimočných prípadoch, čo je jediná činnosť, ktorá by sa mohla považovať za hospodársku činnosť.

(24)

GPM Le Havre a CCI v Breste sa domnievajú, že akákoľvek zostávajúca hospodárska činnosť v prístavoch by sa v každom prípade klasifikovala ako vedľajšia, takže takáto činnosť by sa nemala považovať za hospodársku podľa bodov 18 a 207 oznámenia z 19. júla 2016.

(25)

AFPI uvádza, že pre prístavy sa zabezpečenie návratnosti investícií, ktorá je rozhodujúcim cieľom pri investičných rozhodnutiach typického podniku, nachádza až za všeobecným záujmom. AFPI sa domnieva, že samotná Komisia v rozhodnutí z 20. októbra 2004 uznala, že projekty prístavnej infraštruktúry sa „nikdy nebudú realizovať na čisto obchodnom základe“. Dodáva, že právo hospodárskej súťaže by sa malo vzťahovať len na podniky, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo ziskovú činnosť, a že zisky dosiahnuté vnútrozemskými prístavmi (riečnymi prístavmi), ktoré nemajú akcionárov, sa systematicky reinvestujú.

(26)

Viacerí prevádzkovatelia francúzskych námorných prístavov a zástupcovia prevádzkovateľov vnútrozemských prístavov sa domnievajú, že predmetné opatrenie kompenzuje úlohy, ktoré boli prístavom zverené verejnými orgánmi. Veľký námorný prístav Dunkerque tvrdí, že náklady na tieto úlohy systematicky presahujú teoretické náklady na daň z príjmov právnických osôb. Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb preto podľa prístavu Dunkerque nepredstavuje pre prístavy hospodársku výhodu.

(27)

Francúzske orgány a viacerí prevádzkovatelia francúzskych námorných prístavov sa domnievajú, že opatrenie nie je selektívne, lebo sa vzťahuje na všetky francúzske prístavy a je neoddeliteľnou súčasťou francúzskeho daňového systému už viac ako 70 rokov.

(28)

Dodávajú, že Komisia nepreukázala, v čom sa prístavy nachádzajú de facto a de jure v porovnateľnej situácii s ostatnými spoločnosťami, pričom poukazujú na to, že prístavy podľa vnútroštátneho práva zabezpečujú prevádzkovateľom potrebné podmienky na vykonávanie dopravy pri plnení svojich úloh bez toho, aby im konkurovali alebo ich nahrádzali, pričom musia zabezpečovať verejnoprospešné služby alebo vykonávať úlohy súvisiace s výsadami verejnej moci. Veľký námorný prístav Le Havre uvádza, že vysoký podiel prístavných poplatkov na rozpočte prístavov, rozšírenie štátnej kontroly na GPM a skutočnosť, že nejde o „prevádzkovateľov pracujúcich za bežných hospodárskych podmienok […] vzhľadom na právny monopol, ktorý GPM uplatňujú pri správe prístavov“, ich odlišuje od ostatných prevádzkovateľov. Podľa Bretónska skutočnosť, že sú niektoré malé prístavy riadené CCI, svedčí o tom, že sa nachádzajú v odlišnej situácii.

(29)

CCI v Breste, správca prístavu Brest, a GPM Le Havre naznačujú, že základom na oslobodenie prístavov od dane z príjmov právnických osôb by bol článok 165 prílohy 4 k CGI, keďže prístavy sa nezameriavajú na činnosti na účely dosahovania zisku, na ktoré by sa daň z príjmov právnických osôb mohla vzťahovať. Ministerské rozhodnutia z 11. augusta 1942 a 27. apríla 1943 iba potvrdzujú uplatňovanie všeobecných ustanovení článku 165 prílohy 4 a článkov 205 a 206 CGI na prístavy.

(30)

Niekoľko prevádzkovateľov francúzskych námorných prístavov takisto tvrdí, odvolávajúc sa na francúzsku ústavnú radu, ktorá sa domnieva, že sa môže uplatniť výnimka zo zásady rovnosti pred zdanením za predpokladu, že zákonodarca svoje rozdiely v zaobchádzaní založí na objektívnych a racionálnych kritériách v súlade s cieľmi sledovanými dotknutým opatrením, ako aj za predpokladu, že to nepovedie k výraznému narušeniu zásady rovnosti vo vzťahu k verejným bremenám [rozhodnutie č. 2012-238 o prioritnej otázke ústavnosti z 20. apríla 2012 (9)], že predmetné opatrenie nenarúša rovnosť vo vzťahu k verejným bremenám.

(31)

Francúzske orgány a viacerí prevádzkovatelia francúzskych námorných prístavov naznačujú, že Komisia nepreukázala narušenie hospodárskej súťaže, pričom konkurenčná doprava je nízka a príťažlivosť prístavu sa meria veľkým počtom parametrov (výkonnosť ostatných článkov v dodávateľskom reťazci), na ktoré nebude mať zdanenie prístavov daňou z príjmov právnických osôb nijaký vplyv. AFPI sa domnieva, že na rozdiel od námorných prístavov si vnútrozemské prístavy navzájom nekonkurujú, lebo ich vnútrozemie je oveľa menšie a odlišné.

(32)

Francúzske orgány a viacerí prevádzkovatelia francúzskych námorných prístavov sa domnievajú, že činnosť malých prístavov (prístavy, ktoré nie sú súčasťou transeurópskych dopravných sietí) neovplyvňuje hospodársku súťaž z hľadiska ich objemu činnosti a z hľadiska hlavne miestnej povahy ich vplyvu, najmä keď kumulovaná činnosť malých francúzskych prístavov predstavuje len 1 % z celkovej dopravy Únie. Samotná Komisia uznala, že „v súlade so zavedenou praxou nemá pomoc na infraštruktúru v prístavoch, ktorých podiel na príslušnom trhu je menej ako 5 % osobnej alebo nákladnej dopravy, negatívny vplyv na hospodársku súťaž a obchodovanie medzi členskými štátmi“ [rozhodnutie z 11. apríla 2016 vo veci SA.43975 Prístav Funchal (10)].

(33)

Niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že zámorské prístavy nie sú schopné konkurovať prístavom ostatných členských štátov.

(34)

Pre francúzske orgány a niektoré zainteresované strany by podriadenie francúzskych prístavov dani z príjmov právnických osôb v súčasnosti viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže medzi európskymi prístavmi, lebo členské štáty uplatňujú rozličné daňové sadzby. Dodávajú, že veľa štátov poskytuje svojim prístavom finančnú podporu na základe rozličných podmienok, či už daňových, alebo nedaňových.

(35)

Prístav Rotterdam sa domnieva, že daň z príjmov právnických osôb bude v roku 2017 predstavovať pre holandské prístavy značné náklady, ktoré ich konkurenti, najmä prístavy Dunkerque a Le Havre, nemusia platiť.

(36)

Francúzske orgány a viacerí prevádzkovatelia francúzskych prístavov tvrdia, že dotknuté oslobodenie je v každom prípade zlučiteľné s vnútorným trhom, lebo umožňuje kompenzovať niektoré úlohy financované prístavmi, ktoré súvisia s výsadami verejnej moci (úlohy týkajúce sa prístavných veliteľstiev, bagrovania prístupu do prístavu, údržby ochranných diel, pozemného prístupu, ochrany životného prostredia, ako aj bezpečnosti alebo ochrany). Keby výška dane z príjmov právnických osôb, od ktorej je každý prístav oslobodený, nepresiahla výšku poplatkov vyplývajúcich z výsad verejnej moci, alebo by dokonca bola nižšia ako táto suma, toto oslobodenie by bolo zlučiteľné s vnútorným trhom.

(37)

Zástupcovia správcov vnútrozemských prístavov zdôrazňujú, že vnútrozemské prístavy zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji multimodálnej dopravy, že investície do prístavov patria do pôsobnosti článku 93 ZFEÚ (koordinácia dopravy) a že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb takisto patrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ týkajúceho sa veľkých projektov európskeho záujmu ako Seine Nord Europe či transeurópske dopravné koridory. AFPI poukazuje na to, že by sa mohol uplatňovať článok 93 ZFEÚ, keďže sa v ňom stanovujú „náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou“.

(38)

Pokiaľ ide o francúzske orgány a niekoľko zámorských zainteresovaných strán, zlučiteľnosť opatrenia v prípade zámorských prístavov by sa mala preskúmať osobitne vzhľadom na článok 349 ZFEÚ. Vzhľadom na obmedzenosť trhov, ostrovnú alebo izolovanú povahu týchto území a vzdialenosť od akéhokoľvek iného európskeho prístavu sa zdá, že predmetné opatrenie nenarúša hospodársku súťaž. GPM v Guadeloupe navrhuje začleniť pomoc na prevádzku zámorskej dopravy do nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (11) (ďalej len „RGEC“). GPM v Guyane sa domnieva, že plní poslanie všeobecného záujmu (verejná bezpečnosť, národná obrana, zásobovanie) bez toho, aby sa tým zmenili obchodné podmienky, pokiaľ je prístav výlučným zdrojom zásobovania. Vzhľadom na náklady by letecká nákladná doprava na dané územie predstavovala iba 1 % celkovej nákladnej dopravy. Zainteresované strany sa domnievajú, že zrušenie oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb by viedlo k zdraženiu dodávok na toto územie, čo by sa premietlo do cien tovaru pre konečných zákazníkov, ako aj k zníženiu investičnej kapacity. Zdôrazňujú, že takéto zrušenie by bolo v rozpore s inými daňovými ustanoveniami o výnimkách prijatými Komisiou, ako sú opatrenia daňovej podpory investíciám či nulová sadzba DPH, ktorá umožňuje znížiť spotrebné náklady.

(39)

Viacerí prevádzkovatelia francúzskych námorných prístavov žiadajú Komisiu, aby zrušila prebiehajúce konanie až do konečného prijatia súčasnej európskej agendy o prístavoch, najmä revízie nariadenia RGEC a návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá o finančnej transparentnosti prístavov (ďalej len „návrh nariadenia o prístavných službách“) (12). Boli prekvapení rýchlosťou konania proti Francúzsku, pričom Komisia s Holandskom diskutovala takmer 20 rokov, kým prijala konečné rozhodnutie.

(40)

Prístav Rotterdam žiada Komisiu, aby pozastavila zdaňovanie holandských prístavov daňou z príjmov právnických osôb až do vykonania odvetvového prieskumu a aby všetky námorné prístavy v severnom pásme (prístavy južného pobrežia Severného mora) zároveň podliehali dani alebo aby prinajmenšom podriadila belgické a francúzske prístavy dani z príjmov právnických osôb rýchlym a súbežným spôsobom.

(41)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(42)

Podľa ustálenej judikatúry pojem „podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania“ (13). Podľa Súdneho dvora Európskej únie „hospodársku činnosť predstavuje každá činnosť, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo služieb na danom trhu“ (14).

(43)

V súlade s judikatúrou (15) Komisia vo viacerých rozhodnutiach stanovila, že komerčné využívanie a výstavba prístavnej infraštruktúry predstavujú hospodárske činnosti (16). Napríklad komerčné využívanie prístavného terminálu poskytnutého používateľom za poplatok predstavuje hospodársku činnosť (17). Súdny dvor už implicitným, ale istým spôsobom uznal hospodársku povahu niektorých prístavných činností, najmä „nalodenie, vylodenie, prekládku, úschovu a vo všeobecnosti pohyb tovaru alebo akéhokoľvek materiálu v prístave“ (18). Tieto pravidlá sa vzťahujú nielen na námorné prístavy, ale aj na vnútrozemské prístavy (19).

(44)

Komisia nepopiera, že na prístavy sa môže delegovať vykonávanie určitých úloh orgánu verejnej moci či úloh nehospodárskej povahy, ako je kontrola a bezpečnosť námornej dopravy (20) alebo dohľad nad znečisťovaním (21), ani to, že pri vykonávaní týchto úloh prístavy nie sú podnikmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti Komisia poukazuje na to, že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, môže predstavovať štátnu pomoc iba vtedy, ak sa vzťahuje na príjmy plynúce z hospodárskych činností. Naopak skutočnosť, že subjekt vykonáva jednu alebo viac činností, či už verejnej alebo nehospodárskej povahy, nestačí na to, aby sa mu vo všeobecnosti odňalo jeho postavenie „podniku“. Prístav sa preto bude považovať za „podnik“, ak a do tej miery, do akej skutočne vykonáva jednu alebo viac hospodárskych činností.

(45)

Prístavy môžu vykonávať viacero druhov hospodárskych činností zodpovedajúcich poskytovaniu rôznych služieb na rôznych trhoch (22). Po prvé, prístavy poskytujú plavidlám všeobecné služby tým, že im za odmenu poskytujú prístup k prístavnej infraštruktúre. Po druhé, niektoré prístavy poskytujú plavidlám špecifickejšie služby, ako je riadenie lode lodivodom, zdvíhanie, manipulácia, uväzovanie, takisto za odmenu. V týchto dvoch prvých prípadoch sa odmena, ktorú prístavy poberajú, vo všeobecnosti nazýva „prístavný poplatok“ (23). Po tretie, prístavy za odmenu poskytujú niektoré infraštruktúry alebo pozemky k dispozícii podnikom, ktoré využívajú tieto priestory na svoje vlastné účely alebo aby lodiam zabezpečovali niektoré z prístavných služieb uvedených vyššie (24).

(46)

Nie všetky francúzske prístavy nevyhnutne vykonávajú všetky uvedené činnosti. Ako uvádzajú niektoré z nich, najmä GPM už nemôžu v zásade využívať „zariadenia používané na nakladanie, vykladanie, manipuláciu a skladovanie súvisiace s plavidlami“ (článok L. 5312-4 francúzskeho zákona o doprave). Zdá sa však, že niektoré veľké námorné prístavy aj naďalej používajú tieto zariadenia a poskytujú príslušné služby (25).

(47)

Zatiaľ čo verejný orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri vymedzovaní takých hospodárskych činností, ktoré by mohli predstavovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVHZ“), nevylučuje to hospodársku povahu týchto činností. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že samotný pojem „hospodárska činnosť“ vychádza zo skutkových okolností, najmä z existencie trhu pre dotknuté služby a nezávisí od vnútroštátnych rozhodnutí alebo posúdení. Skutočnosť, že činnosti prístavov nie sú zamerané na dosahovanie zisku v zmysle ustanovení CGI, hoci aj v tomto prípade, sama osebe nestačí na to, aby sa týmto službám odobrala ich hospodárska povaha podľa právnych predpisov o štátnej pomoci. Samotná skutočnosť, že úlohy vykonávané prístavmi boli na ne delegované štátom, nestačí na to, aby sa dotknuté činnosti kvalifikovali ako nehospodárske. Všetky služby vo verejnom záujme sú totiž úlohami, ktoré štát delegoval na podniky. SVHZ však zahŕňajú vykonávanie hospodárskych činností.

(48)

Okrem toho skutočnosť, že niektoré prístavy možno kvalifikovať za dôležité zariadenia v zmysle článku L. 1332-1 francúzskeho obranného kódexu, neumožňuje považovať prístavné činnosti za základné funkcie štátu v zmysle právnych predpisov o štátnej pomoci. Mnohé hospodárske činnosti v oblasti energetiky, telekomunikácií a dopravy môžu byť takisto veľmi dôležité pre život národa, a to bez toho, aby sa tým odňala ich hospodárska povaha. Komisia takisto poznamenáva, že vo francúzskom obrannom kódexe (pozri články L. 1332-4, L. 1332-5 a L. 1332-6) sa výslovne uvádza postavenie „podniku“ aspoň v prípade niektorých dotknutých prevádzkovateľov.

(49)

Uvádzaná skutočnosť, že GPM spĺňajú kritériá stanovené v článku 4 ods. 5 šiestej smernice o DPH (26) a preskúmané Súdnym dvorom vo veci C-276/97, nie je v tomto prípade relevantná. V dotknutom článku smernice o DPH sa stanovuje, že „štáty, regionálne a miestne orgány, ako aj iné subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby vzhľadom na činnosti alebo transakcie, ktorých sa zúčastňujú ako orgány verejnej moci ani vtedy, keď v súvislosti s týmito činnosťami alebo transakciami vyberajú dávky, poplatky, príspevky alebo platby“ a Súdny dvor stanovuje, že „činnosti vykonávané ako verejné orgány v zmysle článku 4 ods. 5 prvého pododseku šiestej smernice sú činnosti vykonávané verejnoprávnymi orgánmi v rámci právneho režimu, ktorý je pre nich osobitný“ (27). Aj keď možno predpokladať, že prístavy budú konať v rámci právneho režimu, ktorý je pre nich osobitný, táto vlastnosť ich sama osebe nezbavuje postavenia subjektu podliehajúceho DPH (28). Hoci sa nepopiera hospodárska povaha vykonávaných činností, oslobodením od dane sa potvrdzuje, že vykonávané činnosti sú hospodárske, keďže oslobodenie od dane (ktoré priamo ovplyvňuje postavenie zdaniteľného subjektu) má opodstatnenie len vtedy, ak sú vykonávané činnosti hospodárske (29). Toto kritérium (vykonávanie činnosti v rámci právneho režimu, ktorý je pre verejné orgány osobitný) bolo vypracované Súdnym dvorom v súvislosti s článkom 4 ods. 5 smernice o DPH a nemá ekvivalent v právnych predpisoch o štátnej pomoci. Naopak, v súlade s judikatúrou uvedenou v odôvodnení 43 právny režim, ktorému prevádzkovatelia podliehajú, nie je postačujúci na vylúčenie existencie hospodárskej činnosti v zmysle článku 107 ZFEÚ.

(50)

Podobne ani skutočnosť, či prístavy fungujú na základe čisto komerčnej maximalizácie zisku, alebo nie, či uprednostňujú všeobecný záujem pred návratnosťou investícií, alebo nie, či je ich cieľom dosahovanie zisku, alebo nie, a či systematicky investujú svoje zisky, alebo nie, už nie je postačujúca na to, aby sa vylúčila hospodárska povaha činnosti spočívajúcej v ponúkaní tovarov alebo služieb na trhu (30). Komisia okrem toho poznamenáva, že niektoré francúzske prístavy vytvárajú zisk, vyplácajú dividendy štátu (31), a teda systematicky neinvestujú svoje zisky do infraštruktúry.

(51)

Napokon, tvrdenie francúzskych orgánov, podľa ktorého ZFEÚ obsahuje konkrétny článok (článok 93) na riešenie štátnej pomoci v oblasti dopravy, len potvrdzuje, že dopravné činnosti sú hospodárskymi činnosťami (v opačnom prípade by nešlo o štátnu pomoc).

(52)

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o služby ponúkané prístavmi výmenou za zaplatenie prístavných poplatkov, skutočnosť, že štruktúra prístavných poplatkov sa určuje na vnútroštátnej úrovni a že poplatky sú schválené verejným orgánom, sama osebe nestačí na to, aby sa týmto službám odobrala ich hospodárska povaha (32). Najmä vo veci C-343/95, ktorú uvádza GPM Le Havre, sa Súdny dvor opieral najmä o povahu vykonávaných činností s cieľom posúdiť ich hospodársku povahu (pozri odôvodnenia 18 a 23) a prípadne o schvaľovanie taríf na vnútroštátnej úrovni. Navyše podľa francúzskeho zákona o doprave (33) sú za stanovenie taríf zodpovedné samotné prístavy.

(53)

Pokiaľ ide o odkaz veľkého námorného prístavu Le Havre na rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2004 vo veci N 520/200[3] (***), Komisia uvádza, že od roku 2004 sa jej rozhodovacia prax zmenila v súvislosti s vývojom judikatúry Súdneho dvora. Výstavba a údržba prístupovej infraštruktúry k prístavom, ak sa takáto infraštruktúra môže používať všetkými používateľmi bez diskriminácie a bezplatne, sa obvykle považujú za všeobecné opatrenia, ktoré štát prijal v rámci svojej zodpovednosti za rozvoj námornej dopravy. Pokiaľ niektoré osobitosti tohto prípadu nevedú k opačnému záveru, Komisia sa v zásade domnieva, že prístupová infraštruktúra nachádzajúca sa mimo prístavu prináša prospech námornému spoločenstvu ako celku a že jej verejné financovanie nie je štátnou pomocou. Naopak, verejné financovanie prístupovej infraštruktúry nachádzajúcej sa vnútri prístavu by v zásade malo prinášať prospech osobitne pre prevádzku samotného prístavu a predstavuje štátnu pomoc (34).

(54)

Z rozhodnutia Komisie vo veci SA.36346 (35), ktoré sa uvádza v bode 17 písm. f) oznámenia Komisie z 19. júla 2016, nemožno vyvodiť, že riadenie alebo rozvoj prístavnej oblasti a najmä prenájom alebo sprístupnenie osobitných pozemkov a infraštruktúr za odmenu nie je hospodárska činnosť. Vec SA.36346 sa týkala podpory obnovy verejných pozemkov a nie prenájmu pozemkov za odmenu.

(55)

Vo všeobecnosti predstavuje prenájom verejného majetku za odmenu hospodársku činnosť, najmä ak dodávateľ prístavu poskytuje svojim zákazníkom prístavné služby (36). Okrem toho už aj samotná francúzska vláda usúdila, že príjmy z prenájmu pozemkov (štátne poplatky) by mali podľa vnútroštátneho práva podliehať dani z príjmov právnických osôb (37). Z pripomienok daňových právnych predpisov uverejnených generálnym riaditeľstvom pre verejné financie (oficiálna doktrína francúzskych daňových úradov) vyplýva aj to (38), že koncesné poplatky pre celý prístav alebo jeho časť (napr. koncesia na verejné zariadenia) podliehajú DPH, čo je ďalším dôkazom ich hospodárskej povahy.

(56)

Výstavba a údržba prístupovej infraštruktúry k prístavom, najmä bagrovanie riek, prístupových ciest a kanálov pod vodou, ak sa takáto infraštruktúra môže používať všetkými používateľmi bez diskriminácie a bezplatne, sa obvykle považujú za všeobecné opatrenia, ktoré štát prijal v rámci svojej zodpovednosti za rozvoj námornej dopravy. Komisia vo všeobecnosti rozlišuje podľa toho, či sa prístupová infraštruktúra nachádza vnútri prístavu alebo mimo neho a či je prístupná širokej verejnosti. Pokiaľ niektoré osobitosti tohto prípadu nevedú k opačnému záveru, Komisia sa v zásade domnieva, že prístupová infraštruktúra nachádzajúca sa mimo prístavu prináša prospech námornému spoločenstvu ako celku a že jej verejné financovanie nie je štátnou pomocou. Naopak, verejné financovanie prístupovej infraštruktúry nachádzajúcej sa vnútri prístavu by v zásade malo prinášať prospech osobitne pre prevádzku samotného prístavu a predstavuje štátnu pomoc (39).

(57)

Komisia napríklad tvrdila, že bagrovanie ústia pod vodou, ktorým by sa zlepšil prístup k rieke a ktoré by prinieslo prospech rovnako pre všetkých prevádzkovateľov nachádzajúcich sa v ústí a pozdĺž vnútrozemských vodných tokov, predstavuje všeobecné opatrenie, z ktorého má prospech námorné spoločenstvo ako celok. Komisia sa preto v tejto veci domnievala, že bagrovanie pod vodou nepredstavuje hospodársku činnosť (40).

(58)

Skutočnosť, že hospodárske činnosti subjektu sú menšinové alebo okrajové vo vzťahu k jeho nehospodárskym činnostiam, v zásade neumožňuje vylúčiť tieto hospodárske činnosti z pravidiel v oblasti štátnej pomoci.

(59)

Okrem toho a bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k hodnoteniu pomeru rôznych hospodárskych činností podľa jednotlivých prístavov, z predchádzajúceho vývoja vyplýva, že značná časť činností, ktoré niektoré zainteresované strany a francúzske orgány považujú za nehospodárske, sú v skutočnosti hospodárskej povahy. Okrem toho prístavné a koncesné poplatky predstavujú prevažnú väčšinu príjmov veľkých námorných prístavov (41) a značným spôsobom prispievajú k vytváraniu kladného základu dane prístavov z hľadiska dane z príjmov právnických osôb.

(60)

Komisia napokon uznáva, že celé financovanie infraštruktúry možno vylúčiť z rozsahu pôsobnosti pravidiel v oblasti štátnej pomoci, ak sa táto infraštruktúra používa takmer výlučne na účely nehospodárskej činnosti, a že hospodárske využitie je čisto vedľajšie (42). Skutočnosť, že prístavy vykonávajú nehospodárske činnosti na pozemkoch, na ktorých sa nachádzajú, však neznamená, že samotná prístavná infraštruktúra sa používa takmer výhradne na účely nehospodárskej činnosti, alebo že hospodárske činnosti sú doplnkové k nehospodárskym činnostiam.

(61)

Autonómne prístavy (pričom väčšina z nich sa stala veľkými námornými prístavmi, s výnimkou autonómnych riečnych prístavov Paríž a Štrasburg), námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory spravujúce prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve štátu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradiť prevádzku týchto verejných zariadení, ktoré priamo využívajú infraštruktúru alebo poskytujú služby v prístave, sú, pokiaľ ide o ich hospodárske činnosti – najmä tie, ktoré sú uvedené v odôvodnení 45, „podnikmi“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(62)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ štátnu pomoc môžu predstavovať len opatrenia poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zrieknutie sa prostriedkov, ktoré mali byť v zásade vrátené do štátneho rozpočtu, predstavuje prevod štátnych zdrojov v zmysle tohto ustanovenia (43).

(63)

Francúzsky štát sa prostredníctvom oslobodenia od dane, ktoré využívajú prevádzkovatelia francúzskych prístavov, vzdáva daňových príjmov, a preto oslobodenie od dane zahŕňa prevod štátnych zdrojov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Keďže toto oslobodenie od dane vychádza zo súboru ministerských rozhodnutí, možno ho takisto pripísať Francúzsku.

(64)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí príjemcovi poskytovať finančnú výhodu. Pojem výhoda zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ale aj opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú poplatky, ktoré by boli zvyčajne znášané z rozpočtu podniku (44).

(65)

Ako sa už uviedlo vyššie, podľa francúzskych daňových právnych predpisov „autonómne prístavy, námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré spravujú prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve štátu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradiť prevádzku týchto verejných zariadení“ (45), by mali podliehať dani z príjmov právnických osôb z dôvodu ich hospodárskych činností, avšak sú od nej oslobodené. V dôsledku toho tieto subjekty nemusia znášať náklady na daň z príjmov právnických osôb, ktoré bežne znášajú francúzske podniky v súvislosti s ich hospodárskymi činnosťami. Využívajú teda hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(66)

Navyše skutočnosť, že oslobodením od dane z príjmov právnických osôb sa kompenzujú dodatočné náklady vyplývajúce z úloh všeobecného záujmu zverených prístavom verejnými orgánmi, nemôže spochybniť kvalifikáciu výhody, ak na jednej strane výška výhody v dôsledku oslobodenia od dane bola skutočne určená na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených s úlohami vo verejnom záujme a na druhej strane bola táto suma obmedzená na čisté dodatočné náklady spojené s výkonom týchto úloh (zamedzenie nadmernej kompenzácie) (46). V tomto prípade to však neplatí. Vnútroštátne právne predpisy neobsahujú nijaké ustanovenie, ktorým by sa zavádzalo akékoľvek prepojenie medzi oslobodením od dane z príjmov právnických osôb a prípadným verejnoprávnym poslaním prístavov (47). Vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa nezaručuje, ževýška kompenzácie (t. j. neuhradená suma dane z príjmov právnických osôb) sa bude obmedzovať na to, čo je nevyhnutné na pokrytie všetkých alebo časti nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme. Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, ktorej výška je úmerná dosiahnutému zisku, nie je obmedzené, a môže preto viesť k výhode, ktorá nie je primeraná dodatočným nákladom vyplývajúcim zo záväzkov verejnej služby. Napokon, tvrdenie veľkého námorného prístavu Dunkerque, že náklady na služby vo verejnom záujme systematicky presahujú teoretické zaťaženie dane z príjmov právnických osôb, nie je preukázané nijakými číslami ani historickými údajmi; aj v prípade neexistencie akejkoľvek právnej záruky (a to platí aj do budúcnosti), pokiaľ ide o nadmernú kompenzáciu, aj keby sa toto tvrdenie overilo v minulosti, nestačilo by to na dodržanie kritéria na zamedzenie nadmernej kompenzácii.

(67)

Na to, aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc, musí byť selektívne, t. j. musí uprednostňovať určité podniky alebo určité produkcie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (48).

(68)

Podľa ustálenej judikatúry (49) sa posúdenie materiálnej selektívnosti daňového opatrenia, ktorým sa zmierňujú náklady, ktoré zvyčajne ovplyvňujú rozpočet podniku, skladá z troch etáp: po prvé, je potrebné určiť spoločný alebo „normálny“ daňový systém (označovaný ako „referenčný systém“) platný v príslušnom členskom štáte. Po druhé, treba overiť, či sa predmetné opatrenie odchyľuje od referenčného systému, keďže sa ním zavádzajú rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto systémom nachádzajú de facto a de jure v porovnateľnej situácii. Ak je to tak, opatrenie je a priori selektívne. Po tretie, je potrebné určiť, či je výnimka odôvodnená povahou alebo všeobecnou štruktúrou referenčného systému. Pokiaľ ide o túto tretiu etapu, je povinnosťou členského štátu preukázať, že diferencované daňové zaobchádzanie je priamo odvodené od základných alebo riadiacich zásad daňového systému (50) identifikovaného ako referenčný systém.

(69)

Referenčným systémom je francúzska daň z príjmov právnických osôb, ktorá sa v zásade vyberá zo všetkých ziskov alebo príjmov dosiahnutých spoločnosťami a inými právnickými osobami (článok 205 CGI). V súlade s ustanoveniami článku 206 ods. 1 a článku 1654 CGI právnické osoby, ktoré sa riadia súkromným alebo verejným právom a ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo ziskovú činnosť, podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Podľa ustanovení článku 165 prílohy 4 k CGI verejné inštitúcie priemyselnej alebo obchodnej povahy podliehajú všetkým priamym daniam a podobným daniam uplatniteľným na podobné súkromné podniky. V článku 167 prílohy 4 k CGI sa takisto stanovuje, že tieto ustanovenia sa vzťahujú najmä na obchodné a priemyselné komory a na autonómne prístavy. Ani francúzske orgány, ani zainteresované tretie strany sa nevyjadrili k tomuto bodu po prijatí rozhodnutia o začatí konania.

(70)

Podľa už uvedených ministerských rozhodnutí z rokov 1942 a 1943 sú od dane z príjmov právnických osôb oslobodené „autonómne prístavy, námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré spravujú prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve štátu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradiť prevádzku týchto verejných zariadení“. Na rozdiel od toho, čo tvrdia niektoré francúzske prístavy, oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb v prospech prístavov teda nevychádza zo všeobecných ustanovení CGI (najmä článku 165 prílohy 4 k CGI) a neziskovej povahy činnosti prístavov, ale z ministerských rozhodnutí z rokov 1942 a 1943, ktoré sa výslovne odchyľujú od týchto všeobecných ustanovení a implicitne poukazujú na to, že prístavy vykonávajú činnosti na účely dosahovania zisku (51). Toto sa potvrdzuje rozhodnutím Štátnej rady, ktoré uviedli zainteresované strany (52).

(71)

Vzhľadom na účel referenčného systému, ktorým je zdanenie ziskov dosiahnutých spoločnosťami a právnickými osobami, sa však subjekty, na ktoré sa vzťahujú ministerské rozhodnutia z rokov 1942 a 1943, nachádzajú de facto a de jure v situácii porovnateľnej so situáciou iných spoločností alebo právnických osôb podliehajúcich tejto dani, keďže všetky tieto spoločnosti dosahujú zisk. Predmetné oslobodenie teda predstavuje výnimku z pravidiel stanovených referenčným daňovým systémom.

(72)

Komisia sa preto domnieva, že oslobodenie uvedených subjektov od dane je prima facie selektívne.

(73)

Skutočnosť, že toto opatrenie sa vzťahuje na všetky francúzske prístavy, za predpokladu, že sa potvrdí (53), nebude spochybňovať tento záver. Predmetné opatrenie nie je v súvislosti s referenčným systémom všeobecné, pretože sa vzťahuje iba na určité podniky (prevádzkovateľov prístavov), ktoré sa však nachádzajú de facto a de jure v porovnateľnej situácii ako iné spoločnosti alebo právnické osoby podliehajúce tejto dani, to znamená ako všetky podniky, ktoré vytvárajú zisk. Toto opatrenie je všeobecné len s ohľadom na referenčný systém, ktorý by sa obmedzoval len na samotné prístavy (referenčný systém vypracovaný ministerskými rozhodnutiami z rokov 1942 a 1943), zatiaľ čo vyššie bolo preukázané, že referenčným systémom boli všeobecné ustanovenia týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb, ktorým podliehajú podniky zo všetkých sektorov.

(74)

Navyše, vzhľadom na cieľ referenčného systému, ktorým je podriadiť dani z príjmov zisky dosiahnuté akoukoľvek právnickou osobou, nie sú charakteristiky, ktoré uviedli francúzske orgány a zainteresované strany (úlohy uložené prístavom pre iné podniky, osobitné vecné bremená, prevádzkovanie zo strany CCI, neexistencia hospodárskej súťaže, financovanie prístavnými poplatkami a využívanie úloh súvisiacich s výsadami verejnej moci), relevantné na to, aby sa nimi de facto a de jure preukázala existencia odlišnej situácie. Hoci sa týmito okolnosťami môže v prípade potreby objasniť, že prevádzkovatelia prístavov poverení vykonávaním úloh všeobecného záujmu majú nižšiu ziskovosť, a teda nižšie zdaniteľné zisky, nemožno nimi zdôvodniť, že by dosiahnuté zisky, a to aj napriek nákladom spojeným s týmito úlohami všeobecného záujmu, mali byť oslobodené od dane z príjmov právnických osôb.

(75)

Okrem toho francúzska vláda už v súvislosti so žiadosťou o vytvorenie odchylného daňového režimu pre autonómne orgány rekreačných prístavov uznala, že „európske právne predpisy o pravidlách hospodárskej súťaže vylučujú, že by sa tieto odchylné daňové opatrenia mohli udeliť na niektoré činnosti“ (54).

(76)

Francúzske orgány uvádzajú, že opatrenie je neoddeliteľnou súčasťou francúzskeho daňového systému už viac ako 70 rokov, ale ani po toľkom čase to nestačí na to, aby sa výnimka od bežných pravidiel tohto systému považovala za odôvodnenú povahou a štruktúrou tohto systému. Na základe uplynutého času však možno odôvodniť využitie konania v prípade existujúcej pomoci (pozri nižšie). Komisia sa preto domnieva, že v dôsledku predmetného referenčného systému je logické zisky zdaniť. Z toho vyplýva, že oslobodenie od dane založené výlučne na príslušnosti k určitej kategórii podnikov alebo uznané len určitými subjektmi určenými zákonom nevyplýva z tejto logiky.

(77)

Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie niektorých zainteresovaných strán, že dotknuté opatrenie nevytvára „závažné narušenie zásady rovnosti“, Komisia poznamenáva, že skutočnosť, že opatrenie nevytvára „závažné narušenie zásady rovnosti“ vo francúzskom práve neznamená, že je priamo odvodené od vlastných základných alebo určujúcich zásad referenčného systému alebo keď je výsledkom inherentných mechanizmov potrebných na účinné fungovanie systému (***) (55) v zmysle právnych predpisov o štátnej pomoci. Ako sa uvádza v rozhodnutí Ústavnej rady (56), posúdenie zásady rovnosti vo francúzskom práve zohľadňuje ciele sledované výnimkou, to znamená ciele všeobecného záujmu mimo daňového systému, ktoré nemožno použiť v štádiu odôvodneniapovahou a štruktúrou daňového systému. Ak by sa pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci mohli prípadne zohľadňovať ciele, ktoré sú mimo tohto systému, neumožnili by zdôvodniť selektívnosť výnimky, a teda ani preukázať neexistenciu štátnej pomoci. Rozhodnutie Ústavnej rady, o ktorom sa zmienili zainteresované strany, sa navyše netýka rozhodnutí ministerstiev o oslobodení prístavov od dane z príjmov právnických osôb, ale legislatívneho textu, ktorý oslobodzuje niektoré športové podujatia od dane, ktorej vnútorná logika sa líši od logiky dane z príjmov právnických osôb.

(78)

Komisia sa preto domnieva, že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb nie je odôvodnené povahou a štruktúrou francúzskeho daňového systému.

(79)

Na to, aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi Únie a narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením. Tieto dve kritériá sú úzko prepojené.

(80)

Ako to Súdny dvor pripomenul najmä v rozsudku Eventech (57),

(81)

V rozsudku vo veci Wam (58) zdôraznil najmä toto:

(82)

V tomto prípade však daňová výhoda dotknuté prístavy oslobodzuje od prevádzkových nákladov, ktoré by za normálnych okolností museli platiť. Touto výhodou sa tieto prístavy uprednostňujú pred tými francúzskymi prístavmi a zahraničnými prístavmi Európskej únie, ktoré ju nevyužívajú. Môže sa ňou narušiť obchod v rámci Únie, ako aj hospodárska súťaž.

(83)

V sektore prístavov existuje hospodárska súťaž a je narúšaná povahou a charakteristikami dopravy, najmä námornej a vnútrozemskej dopravy. Hoci prístavy možno považovať za zákonný monopol na poskytovanie prístavných služieb v rámci prístavu, ktorý prevádzkujú, dopravné služby, ktoré ponúkajú, aspoň do určitej miery konkurujú tým, ktoré sa ponúkajú v ďalších prístavoch alebo ďalšími prístavmi, ako aj inými dopravcami vo Francúzsku (59), ako aj v iných členských štátoch.

(84)

V rámci verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami o návrhu nariadenia o prístavoch „všetky zainteresované strany zdôraznili potrebu stabilných a spravodlivých podmienok […] z hľadiska ‚medziprístavnej‘ hospodárskej súťaže v Únii (hospodárska súťaž medzi prístavmi) […]“ (60). Okrem toho prístavy, najmä vnútrozemské prístavy a vo všeobecnosti vodná doprava, ktoré tvoria reťazec, konkurujú iným formám dopravy. Keďže existujú alebo by mohli existovať iné riešenia na prepravu tovaru do zámorských regiónov, opatrenie môže aj v týchto prístavoch nachádzajúcich sa ďaleko od kontinentálneho Francúzska a od ostatných európskych prístavov viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a ovplyvneniu obchodu medzi členskými štátmi.

(85)

Hoci je pravda, že príťažlivosť prístavu sa meria viacerými parametrami, najmä jeho spojením s vnútrozemím (61), cena služieb poskytovaných prístavmi (prístavné poplatky a iné poplatky hradené vlastníkmi lodí) predstavuje prvok konkurencieschopnosti prístavov (62). Na rozdiel od toho, čo tvrdia francúzske orgány a niektoré zainteresované strany, skutočnosť, že tento prvok je viac alebo menej dôležitý z hľadiska ostatných prvkov konkurencieschopnosti prístavov, nevedie k záveru, že predmetné opatrenie nemá nijaký vplyv na hospodársku súťaž, lebo toto opatrenie môže ovplyvniť ceny účtované prístavmi a za nezmenených okolností bude táto cena rozhodujúca pre vlastníkov lodí pri výbere cesty alebo logistického riešenia zahŕňajúceho jeden prístav namiesto iného.

(86)

Treba takisto poznamenať, že európske prístavy si navzájom konkurujú aj s cieľom prilákať prevádzkovateľov (alebo koncesionárov), ktorí poskytujú určité prístavné služby vlastníkom lodí, pokiaľ prístavný orgán tieto služby neposkytuje priamo. Výška poplatku, ktorý prístavy účtujú koncesionárom za sprístupnenie pozemkov a infraštruktúry (prístavné zariadenia), zohráva úlohu aj vtedy, keď sa títo koncesionári rozhodujú, v ktorom prístave sa usadia a aké prostriedky na to vynaložia. Prístavy vo všeobecnosti konkurujú ostatným hospodárskym subjektom na finančnom a investičnom trhu; pričom za rovnakých podmienok poskytuje toto opatrenie prístavom výhodu pre investorov v porovnaní s ostatnými subjektmi, ktoré nepožívajú výhody tohto opatrenia (predstavujú atraktívnejšiu investíciu).

(87)

Okrem toho, keďže predmetné opatrenie predstavuje schému pomoci, ktorá sa uplatňuje na veľmi rozdielne prístavy z hľadiska ich veľkosti, geografickej polohy, typu (vnútrozemský prístav, námorný prístav) alebo činností, pri zisťovaní, či skúmané opatrenie predstavuje štátnu pomoc, nie je nevyhnutné individuálne preukázať, že toto opatrenie vedie v každom prístave k narušeniu hospodárskej súťaže a k ovplyvneniu obchodovania.

(88)

V tejto súvislosti stačí poznamenať, že francúzske orgány a zainteresované strany pripúšťajú, že niektoré veľké prístavy, ako sú prístavy Le Havre, Rouen a Marseille, konkurujú iným prístavom Európskej únie, takže toto opatrenie má vplyv na obchod a obchodné výmeny. Pripomienky prístavu Rotterdam sa takisto uberajú týmto smerom.

(89)

Okrem toho, uvádzaná skutočnosť, že podobné opatrenia štátnej pomoci existujú v iných členských štátoch, a správanie Komisie, pokiaľ ide o tieto prípadné opatrenia, nemajú vplyv na kvalifikovanie dotknutého opatrenia ako štátnej pomoci (63), oslobodenie francúzskych prístavov od dane z príjmov právnických osôb by malo za následok zlepšenie ich situácie v rámci hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o referenčnú situáciu, v ktorej by boli zdanené za normálnych podmienok systému zdaňovania daňou z príjmov právnických osôb (64). Okrem toho, existencia rozdielnych sadzieb dane z príjmov právnických osôb v členských štátoch je len dôsledkom nedostatočnej harmonizácie priamych daní medzi členskými štátmi a odráža iba zvrchované rozhodnutia členských štátov financovať zdanením určité služby – alebo určitú úroveň služieb – pre daňovníkov.

(90)

Okrem toho nie je potrebné, aby bolo narušenie hospodárskej súťaže alebo ovplyvnenie obchodu citeľné či podstatné. Uvádzaná skutočnosť, že konkurenčné typy prepravy sú slabé, čo však ani zďaleka nepreukazuje neexistenciu narušenia hospodárskej súťaže, svedčí o tom, že skutočne existuje viac či menej intenzívny konkurenčný vzťah medzi francúzskymi prístavmi a ostatnými prístavmi Únie. Podobne skutočnosť, že kumulovaná činnosť malých francúzskych prístavov predstavuje len 1 % celkovej dopravy v Únii neznamená, že ich podiel na jednom alebo na viacerých relevantných trhoch je z hľadiska analýzy narušení hospodárskej súťaže rovnaký. Okrem toho sa rozhodnutie z 11. apríla 2016, na ktoré sa odvolávajú francúzske orgány a zainteresované strany, týka zlučiteľnosti opatrenia investičnej pomoci, čo znamená, že predmetné opatrenie sa uznáva za štátnu pomoc, ktorá má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(91)

Zatiaľ čo „malé prístavy“ vymedzené Francúzskom (65) predstavujú len malú časť dopravy v Únii, skutočnosť, že podnik prijímajúci pomoc je malý, sama osebe nevylučuje narušenie alebo hrozbu narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, najmä ak sa činnosť príjemcov vykonáva v pohraničných oblastiach. Pripomienky CCI v Bayonne v Baskicku, koncesionára obchodného prístavu Bayonne a rybárskeho prístavu Saint-Jean-de-Luz/Ciboure, ktoré sú „malými prístavmi“ podľa vymedzenia navrhovaného Francúzskom, okrem iného poukazujú na to, ako tieto prístavy v blízkosti hraníc vnímajú existenciu účinnej cezhraničnej hospodárskej súťaže (66). Ak Komisia v niektorých prípadoch uznáva (67), že takáto výhoda nemusí ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, nevychádza výlučne z veľkosti podniku prijímajúceho pomoc, ale z individuálneho hodnotenia viacerých kritérií (68).

(92)

Komisia nevylučuje, že v konkrétnom prípade niektorých prístavov, najmä tých, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v jej rozhodovacej praxi, možno predmetné opatrenie považovať za opatrenie, ktoré nemá vplyv na obchodovanie.

(93)

Z uvedených systémových dôvodov však skúmané opatrenie ako všeobecný systém oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb pre všetkých príjemcov uvedených v ministerských rozhodnutiach z rokov 1942 a 1943 ovplyvňuje obchod v rámci Únie a narúša alebo môže narušiť hospodársku súťaž.

(94)

V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že oslobodenie od dane pre autonómne prístavy (z ktorých sa v niektorých prípadoch stali veľké námorné prístavy), námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré spravujú prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve štátu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradiť prevádzku týchto verejných zariadení, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(95)

Je na príslušnom členskom štáte, aby preukázal, že opatrenia štátnej pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. Hoci francúzske orgány ako základ pre zlučiteľnosť opatrenia odkazujú iba na kompenzáciu určitých úloh vykonávaných prístavmi, na ktoré odkazuje článok 106 ods. 2 ZFEÚ na jednej strane a článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ na druhej strane, niektoré zainteresované strany sa odvolávajú aj na články 93 (koordinácia dopravy) a 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (dôležité projekty spoločného európskeho záujmu).

(96)

Po prvé, v článku 106 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že náhrada za vykonávanie služieb vo verejnom záujme sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak spĺňa určité podmienky (69). V tejto súvislosti sa francúzske orgány a niektoré zainteresované strany domnievajú, že dotknuté opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom, lebo umožňuje kompenzovať niektoré úlohy financované prístavmi, ktoré súvisia s výsadami verejnej moci. Komisia však poznamenáva, že predmetné opatrenie, ktoré spája výšku pomoci s dosiahnutými ziskami, nie je spojené ani sa neobmedzuje na čisté náklady na verejnoprávne poslania (70). Nevyplýva ani z jasného mandátu poskytnutého príjemcom opatrenia na vykonávanie tohto poslania (71). V dôsledku toho sa opatrenie nemôže považovať za náhradu za službu vo verejnom záujme zlučiteľnú s vnútorným trhom a nie je zlučiteľné na základe článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(97)

Po druhé, v článku 93 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc, ktorá slúži na koordináciu dopravy alebo predstavuje náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou, sa takisto môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Ako to zdôrazňujú zástupcovia správcov francúzskych vnútrozemských prístavov, hoci prístavy zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji multimodálnej dopravy, všetky investície prístavov nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 93 ZFEÚ, ktorý sa obmedzuje na pomoc, ktorá slúži na koordináciu dopravy. Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb okrem toho nepredstavuje investičnú pomoc, ale prevádzkovú pomoc, ktorá nie je zameraná na investície. Opatrením sa podporujú podniky, ktoré vykazujú najvyšší zisk, a preto majú vyššiu kapacitu na akumuláciu zisku, a teda na financovanie investícií. Toto opatrenie už nie je zamerané ani na náhradu za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s verejnoprospešnou službou, ako sa uvádza vyššie. Okrem toho, výhoda tohto oslobodenia od dane sa jednoducho neobmedzuje na výšku potrebnú na zabezpečenie koordinácie dopravy, ani na náhradu nákladov za niektoré záväzky súvisiace s verejnoprospešnou službou, a preto nezaručuje dodržiavanie zásady proporcionality. Nemá ani jasne vymedzený stimulačný účinok, keďže toto oslobodenie od dane je výhodnejšie pre tie najziskovejšie prístavy, ktoré majú viac zdrojov, a teda menšiu potrebu stimulov. V dôsledku toho sa článok 93 ZFEÚ neuplatňuje.

(98)

Po tretie, podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu možno takisto považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. V tejto súvislosti sa zástupcovia prevádzkovateľov francúzskych vnútrozemských prístavov vo všeobecnosti domnievajú, že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb patrí do rozsahu pôsobnosti tohto článku. Z rovnakých dôvodov ako vyššie teda nemožno toto zdôvodnenie zohľadňovať. Toto opatrenie nie je zamerané na realizáciu dôležitého projektu európskeho záujmu a nie je primerané nákladom na takýto projekt. Táto výhoda je pre prístavy prospešná jednoducho preto, lebo vytvárajú zisk, a teda skutočnosť, že prispievajú k dôležitému projektu spoločného európskeho záujmu, je v tejto súvislosti irelevantná.

(99)

Po štvrté, v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať najmä pomoc určenú na podporu „hospodárskeho rozvoja […] regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia“. Na toto ustanovenie sa odvolávajú francúzske orgány a niekoľko zámorských zainteresovaných strán vzhľadom na prístavy nachádzajúce sa v zámorí. Toto opatrenie však nie je zamerané na predmetné regióny.

(100)

Aj keď bolo toto opatrenie prospešné iba pre prístavy v regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ, nebolo zamerané na hospodársky rozvoj týchto regiónov ani na kompenzáciu ich štrukturálne nepriaznivej situácie, pretože sa obmedzilo len na poskytnutie sektorového zvýhodnenia konkrétnemu typu podnikov v sektore dopravy, a to bez ohľadu na činnosť týchto podnikov. Francúzsko nepreukázalo, že by toto opatrenie malo vplyv na náklady na dovážaný tovar a v tejto súvislosti možno poznamenať, že niektoré zámorské prístavy vytvárajú zisk, vyplácajú dividendy štátu (72), a preto majú a priori priestor na zníženie výšky prístavných poplatkov, ak boli vnímané ako prekážka pre hospodársky rozvoj príslušných regiónov. Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb teda môže mať vplyv na rôzne finančné toky (najmä dividendy), a nie nevyhnutne na náklady dovážaného tovaru. Francúzsko v tejto súvislosti nepodporuje skutočnosť, že prístavy sa nachádzajú v mimoriadne nepriaznivej situácii v porovnaní s inými podnikmi nachádzajúcimi sa v regiónoch uvedených v článku 349. Samotná povaha opatrenia a jeho fungovanie (výhoda vyhradená pre určité podniky bez ohľadu na ich činnosť, primerane skôr k dosiahnutým ziskom ako k potrebám, ktorá sa neobmedzuje na jasne vymedzený cieľ, ktorého dosiahnutie by vyžadovalo finančný stimul) sú v jasnom rozpore s daňovými ustanoveniami v oblasti prevádzkovej pomoci, na ktoré poukázali zainteresované strany a ktoré Komisia prijala. Opatrenia daňovej pomoci pre investície alebo DPH s nulovou sadzbou sú všeobecné opatrenia, ktorých rozsah pôsobnosti sa bez rozdielu týka aj podnikov nachádzajúcich sa v regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ.

(101)

Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí GPM v Guadeloupe, revidované všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (73), ktoré sa do určitej miery vzťahuje na prevádzkovú pomoc pre zámorské prepravy, sa na dotknuté opatrenie nevzťahuje. Článok 15 ods. 4 nariadenia sa totiž uplatňuje len na opatrenia, ktorých výška je obmedzená na základe určitých ukazovateľov (hrubá pridaná hodnota, mzdové náklady, obrat), čo však nie je prípad oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb.

(102)

Toto skúmané opatrenie preto nemôže byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(103)

Po piate, hoci Francúzsko ani zainteresované strany neuviedli článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, Komisia preskúmala, či je predmetné opatrenie také, aby „umožnilo rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych regiónov“ bez toho, aby sa zmenili obchodné podmienky v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. Z uvedených dôvodov (nedostatočná proporcionalita, chýbajúci stimulačný účinok a nedostatočná súvislosť s určeným cieľom všeobecného záujmu) sa však Komisia domnieva, že článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa neuplatňuje.

(104)

Hoci sa niektoré zainteresované strany domnievajú, že zrušenie opatrenia bude mať vplyv na investičnú kapacitu prístavov, Komisia zdôrazňuje, že predmetné opatrenie nie je zamerané na investície (74).

(105)

V súlade s článkom 1 písm. b) bodom i) procesného nariadenia predstavujú schémy pomoci zavedené pred nadobudnutím platnosti zmluvy existujúce schémy pomoci.

(106)

Vzhľadom na to, že dotknuté oslobodenie od dane nadobudlo účinnosť v roku 1942 a odvtedy nebolo podstatne zmenené, Komisia sa domnieva, že toto opatrenie predstavuje existujúcu schému pomoci.

(107)

Komisia musí v súlade s povinnou úlohou, ktorú má na základe článkov 107 a 108 ZFEÚ, bezodkladne ukončiť poskytovanie štátnej pomoci, ktorá sa považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a obnoviť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže.

(108)

V súlade s článkom 9 ods. 6 procesného nariadenia Komisia musí prijať konečné rozhodnutie hneď, ako sa odstránia pochybnosti vyvolané rozhodnutím o začatí konania. Ak sa Komisia v tomto štádiu konania domnieva, že niektorým podnikom sa poskytne nezlučiteľná pomoc, nemôže v zásade prerušiť príslušné konanie o štátnej pomoci, ani udeliť prechodné obdobie. Okrem iného by to viedlo k poskytnutiu dlhšieho obdobia pomoci, ktoré by bolo nezlučiteľné s vnútorným trhom, čo by bolo nespravodlivé aj voči konkurentom, ktorí pomoc nedostávajú alebo ktorí dostávajú nižšiu sumu pomoci. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že holandské prístavy, ktoré podliehajú dani z príjmov právnických osôb od 1. januára 2017, ju žiadajú, aby bezodkladne podriadila francúzske prístavy dani z príjmov právnických osôb.

(109)

Ako už bolo uvedené, prípadná existencia inej štátnej pomoci poskytovanej iným prístavom v iných členských štátoch neodôvodňuje pozastavenie konania, počas ktorého by sa aj naďalej poskytovala nezlučiteľná pomoc. Je vhodné zdôrazniť, že „vplyv viacerých narušení hospodárskej súťaže na obchod medzi členskými štátmi nie je navzájom sa neutralizovať, ale je naopak kumulatívny, čo zvyšuje jeho škodlivé dôsledky pre spoločný trh“ (75). Pozastavenie postupu, ktorým by sa zrušilo oslobodenie francúzskych prístavov od dane, by malo za následok predĺženie súčasných narušení hospodárskej súťaže medzi prístavmi v severnej Európe, pretože holandské prístavy zrušili tieto daňové výhody od 1. januára 2017.

(110)

Ďalej skutočnosť, že konanie začaté Komisiou v prípade režimu zdaňovania holandských prístavov (76) by trvalo dlhšie ako konanie v prípade francúzskych prístavov, nie je relevantná na podporu žiadosti o prechodné obdobie v tejto veci. Komisia posudzuje všetky prípady spravodlivo a každú vec s ohľadom na jej konkrétne charakteristiky. Komisia sa preto snaží stanoviť lehotu, v rámci ktorej musia byť vykonané jej rozhodnutia s cieľom umožniť členskému štátu vykonať rozhodnutie v primeranej lehote vzhľadom na okolnosti, a nie umožniť dotknutým podnikom využívať pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú počas dlhšieho obdobia.

(111)

Francúzsko napokon nespresňuje, v čom by si revízia nariadenia RGEC a návrh nariadenia o prístavných službách vyžadovali pozastavenie postupu. V každom prípade bola revidovaná verzia RGEC, ktorá sa priamo nevzťahuje na opatrenia oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, prijatá 17. mája 2017. Nariadenie o prístavných službách, ktoré bolo prijaté 15. februára 2017 (77), nemá za cieľ ani za účinok ovplyvňovať činnosť Komisie podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ.

(112)

Preto nie je potrebné konanie prerušiť.

(113)

Pokiaľ ide o žiadosť holandských prístavov o odloženie ich zdanenia daňou z príjmu spoločností, Komisia zdôrazňuje, že toto konanie sa netýka holandských, ale [francúzskych] (***) prístavov. Komisia vo svojom konečnom rozhodnutí vo veci SA.25338 týkajúcej sa holandských prístavov (78) okrem iného odmietla odsunúť zdanenie holandských prístavov daňou z príjmov právnických osôb z rovnakých zásadných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v tomto rozhodnutí. Skutočnosť, že holandské prístavy podliehajú dani z príjmov právnických osôb, je takisto dôsledkom holandského vnútroštátneho práva a Komisia v nijakom prípade nemôže v rámci rozsahu pôsobnosti článku 107 ZFEÚ nariadiť členskému štátu, aby zmenil svoje právne predpisy s cieľom poskytnúť štátnu pomoc určitým prevádzkovateľom.

(114)

Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb v prospech subjektov uvedených v ministerských rozhodnutiach z 11. augusta 1942 a 27. apríla 1943 (autonómne prístavy, z ktorých sa v niektorých prípadoch stali veľké námorné prístavy, námorné obchodné komory, obchodné a priemyselné komory, ktoré spravujú prístavné zariadenia, obce, ktoré sú koncesionármi verejných zariadení vo vlastníctve štátu v námorných prístavoch, ako aj podniky, ktorými tieto obce boli schopné nahradiť prevádzku týchto verejných zariadení), predstavuje existujúcu schému štátnej pomoci nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

(115)

Francúzske orgány by preto mali zrušiť príslušné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb a podriadiť dotknuté subjekty dani z príjmov právnických osôb. Toto opatrenie by sa malo prijať pred koncom prebiehajúceho kalendárneho roka ku dňu tohto rozhodnutia a uplatniť najneskôr na príjmy vytvorené z hospodárskych činností od začiatku účtovného roka po jeho prijatí,