14.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 245/16

(1)

Komisia prijala 23. marca 2006 nariadenie (ES) č. 553/2006 (2) o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuvi“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“).

(2)

Rada na základe nariadenia (ES) č. 1472/2006 (3) uložila konečné antidumpingové clá v rozsahu od 9,7 % do 16,5 % na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR a vo Vietname na obdobie dvoch rokov [„nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“].

(3)

Nariadením (ES) č. 388/2008 (4) Rada rozšírila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz obuvi zasielanej z Osobitnej administratívnej oblasti Macao (ďalej len „OAO Macao“), ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)

Rada na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti začatého 3. októbra 2008 (5) vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009 (6) ďalej rozšírila antidumpingové opatrenia na 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, keď uplynula platnosť opatrení [ďalej len „vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009“].

(5)

Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd („žiadatelia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (teraz: Všeobecný súd). Všeobecný súd rozsudkami zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06, Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada, Zb. 2010, s. II-671, a zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06, Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada, Zb. 2010, s. II-747, tieto námietky zamietol.

(6)

Žiadatelia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Súdny dvor svojimi rozhodnutiami z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P, Brosmann a iní, a z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10P, Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang“), tieto rozsudky pozastavil. Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemusela preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia predložené obchodníkmi, ktorí neboli zaradení do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)

Súdny dvor následne vydal vo veci rozsudok. V ňom uviedol: „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účely priznania MET v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia sporného nariadenia totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bolo priznané MET. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(8)

V dôsledku toho Súdny dvor zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o dotknutých žiadateľov.

(9)

Komisia v októbri 2013 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (7) oznámila, že sa rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie v okamihu, keď došlo k nezákonnosti, a preskúmať, či v prípade žiadateľov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali trhovohospodárske podmienky, a vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili.

(10)

Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia Rady 2014/149/EÚ (8) odmietla v marci 2014 návrh Komisie na prijatie vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd, a ukončila konania v súvislosti s týmito výrobcami. Rada sa nazdávala, že dovozcovia, ktorí kúpili topánky od tých vyvážajúcich výrobcov, ktorým príslušné dovozné clá uhradili príslušné vnútroštátne orgány na základe článku 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (9), mali oprávnené očakávania, nadobudnuté na základe článku 1 ods. 4 sporného nariadenia, v dôsledku ktorého sa ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva (10), a najmä jeho článku 221, stali uplatniteľnými na vybratie cla.

(11)

Traja dovozcovia príslušného výrobku, C&J Clark International Ltd (ďalej len „Clark“), Puma SE (ďalej len „Puma“) a Timberland Europe B.V. (ďalej len „Timberland“) (ďalej len „dotknutí dovozcovia“) napadli platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi z Číny a Vietnamu s odvolaním sa na judikatúru uvedenú v odôvodneniach 5 až 7 pred svojimi vnútroštátnymi súdmi, ktoré postúpili vec Súdnemu dvoru s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

(12)

V spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE Súdny dvor vyhlásil nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 za neplatné v rozsahu, v akom Európska komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a IZ predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky (ďalej len „rozsudky“), v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (11).

(13)

Pokiaľ ide o tretiu vec C-571/14, Timberland Europe B.V./Inspecteur van de Belastingdienst, kantoor Rotterdam Rijnmond, Súdny dvor 11. apríla 2016 rozhodol o výmaze veci z registra na žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

(14)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, sa súlad s rozsudkom Súdneho dvora týka nahradenia zrušeného aktu novým aktom, v ktorom je odstránená nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor (12).

(15)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup nahradenia zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnému konaniu (13). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, je aj po zrušení antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa uzatvára antidumpingové konanie, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (14), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnému konaniu došlo v počiatočnom štádiu.

(16)

Odhliadnuc od skutočnosti, že inštitúcie neskúmali žiadosti o THZ a IZ predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky, všetky ostatné zistenia v nariadení (ES) č. 1472/2006 a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009 zostávajú v platnosti.

(17)

V tomto prípade došlo k nezákonnému konaniu po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo po rozsudkoch v konkrétnom štádiu, keď došlo k nezákonnému konaniu, stále otvorené, a preskúmať, či prevládali podmienky trhového hospodárstva v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, ktoré bolo obdobím prešetrovania v rámci prešetrovacieho postupu, ktorý viedol k uloženiu konečných ciel uvedených v odôvodneniach 1 a 2 (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Komisia v prípade potreby takisto skúmala, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia spĺňajú podmienky pre IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v jeho znení pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 765/2012 (15) (ďalej len „základné nariadenie pred jeho zmenou“) (16).

(18)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1395 (17) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR zo strany spoločností Clark a Puma a vyrobenej trinástimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ v prešetrovaní, ktorého výsledkom bolo uloženie konečného cla, ktorí ale neboli zaradení do vzorky počas prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(19)

Komisia v prípade dovozu spoločností Clark, Puma a Timberland z Vietnamu posúdila všetky žiadosti o THZ a IZ dotknutých vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí takéto žiadosti predložili v pôvodnom prešetrovaní.

(20)

Pokiaľ ide o dovoz spoločnosti Timberland, jeden z dvoch čínskych dodávateľov vo veci C-571/14, General Shoes Ltd, mal v skutočnosti sídlo vo Vietname a ako taký sa posudzoval v tomto návrhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 144, túto skutočnosť neskôr spochybnila Federácia európskeho odvetvia športových tovarov (ďalej len „FESI“), ktorá tvrdila, že spoločnosť General Shoes Ltd bola v skutočnosti čínskym dodávateľom.

(21)

Komisia má možnosť odstrániť nedostatky sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo nezrušené časti, ktoré nie sú rozsudkom dotknuté, sa môžu ponechať nezmenené (18).

(22)

Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením a ktoré preto viedli k vyhláseniu neplatnosti, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov z Vietnamu.

(23)

Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení, ktoré Súdny dvor nevyhlásil za neplatné, ostávajú aj naďalej v platnosti a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(24)

Nasledujúce odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom.

(25)

Komisia preskúmala, či prevládalo THZ a IZ pre vietnamských vyvážajúcich výrobcov, dodávateľov Clark, Puma a Timberland, ktorí predložili žiadosti o THZ a/alebo IZ v tomto prešetrovaní, a to počas obdobia od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005. Účelom tohto určenia je zistiť rozsah, v akom sú traja dotknutí dovozcovia oprávnení prijať vrátenie antidumpingového cla zaplateného vzhľadom na antidumpingové clá zaplatené za vývoz ich vietnamských dodávateľov, ktorí požiadali o THZ a/alebo IZ.

(26)

Ak sa počas analýzy zistí, že THZ alebo IZ sa malo udeliť vietnamskému vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého vývoz bol predmetom antidumpingového cla, ktoré zaplatil niektorý z troch uvedených dotknutých dovozcov, bude musieť byť individuálna colná sadzba priznaná dotknutým vyvážajúcim výrobcom a výška vráteného cla sa obmedzí na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplatenou daňou, konkrétne 10 %, a prípadnou individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(27)

Naopak, ak by z analýzy týchto žiadostí o THZ a IZ vyplynulo, že THZ, ako aj IZ by sa malo zamietnuť, nebude sa môcť vrátiť žiadne antidumpingové clo.

(28)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12, Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 so zreteľom na vývoz určitej obuvi od štrnástich vietnamských vyvážajúcich výrobcov, t. j. Best Royal Co. Ltd, Lac Cuong Footwear Co., Ltd, Lac Ty Co., Ltd, Saoviet Joint Stock Company (akciová spoločnosť Megastar), VMC Royal Co Ltd., Freetrend Industrial Ltd a jej prepojenej spoločnosti Freetrend Industrial A (Vietnam) Co, Fulgent Sun Footwear Co., Ltd, General Shoes Ltd, Golden Star Co, Ltd, Golden Top Company Co., Ltd, Kingmaker Footwear Co. Ltd., Tripos Enterprise Inc., Vietnam Shoe Majesty Co., Ltd. (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“) do Únie a dovážanej spoločnosťami C&J Clark International Ltd, Puma SE a Timberland Europe B.V., v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a IZ predložené okrem iného vyvážajúcimi výrobcami vo Vietname.

(29)

Komisia preto ako prvý krok preskúmala žiadosti o THZ a IZ týchto štrnástich vyvážajúcich výrobcov s cieľom určiť colnú sadzbu uplatniteľnú na ich vývozy. Z posudzovania vyplynulo, že poskytnuté informácie neboli dostatočné na preukázanie, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva alebo že boli spôsobilí pre IZ (pozri podrobné vysvetlenie nižšie v odôvodnení 30 a nasledujúcich odôvodneniach).

(30)

Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takým výrobcom musí obsahovať dostatok dôkazov špecifikovaných v uvedenom ustanovení o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie THZ stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené, kým úlohou súdov Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia by na to, aby vyvážajúcemu výrobcovi mohlo byť udelené THZ, malo byť splnených všetkých päť kritérií vymenovaných v tomto článku. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IT stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(32)

Žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov nemohol preukázať, že spĺňa kritérium 1 (obchodné rozhodnutia). Konkrétnejšie, informácie, ktoré poskytli ôsmi vyvážajúci výrobcovia (V1, V2, V4, V7, V8, V9, V13, V14), poukazujú na skutočnosť, že štát vyvíjal značný vplyv na obchodné rozhodnutia. Pokiaľ ide o šesť zvyšných vyvážajúcich výrobcov, títo neposkytli základné a úplné informácie (napríklad dôkaz týkajúci sa štruktúry a kapitálu spoločnosti, dôkaz týkajúci sa domáceho predaja, dôkaz týkajúci sa vymenovania riaditeľov atď.) s cieľom preukázať, že ich obchodné rozhodnutia boli prijaté v súlade s trhovými signálmi bez významného zásahu štátu.

(33)

Pokiaľ ide o kritérium 2 (účtovníctvo), desať spoločností (V1, V2, V3, V5, V6, V7, V9, V10, V11, V12) toto kritérium nesplnilo, pretože nepredložili jasný súbor základných účtovných záznamov. Zistené nedostatky sa týkali neexistencie auditovaných účtov alebo stanovísk audítorov, vážnych problémov zdôraznených audítormi v ich stanovisku (napríklad nedodržanie medzinárodných účtovných štandardov) a rozporov týkajúcich sa úverov medzi určitými tvrdeniami uvedenými vo formulári žiadosti o THZ a účtovnou závierkou. V prípade zvyšných štyroch spoločností sa kritérium 2 neposudzovalo z dôvodov uvedených v odôvodnení 31.

(34)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (aktíva a „prenos“), osem vyvážajúcich výrobcov (V2, V4, V5, V7, V8, V10, V11, V12) neposkytlo úplné informácie (napríklad dôkaz týkajúci sa majetku vo vlastníctve spoločnosti a práva na využívanie pôdy, vysvetlenie týkajúce sa neplatenia dane z príjmu) s cieľom preukázať, že z bývalého systému netrhového hospodárstva sa nepreniesli žiadne narušenia. Pri zostávajúcich šiestich spoločnostiach sa kritérium 3 neposudzovalo z dôvodov uvedených v odôvodnení 31.

(35)

Z dôvodov uvedených v odôvodnení 31 sa pri žiadnom z dotknutých vyvážajúcich výrobcov neposudzovalo kritérium 4 (zákony o konkurze a vlastníctve) a kritérium 5 (prepočty výmenných kurzov).

(36)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že žiadnemu zo štrnástich dotknutých vietnamských vyvážajúcich výrobcov by sa nemalo udeliť THZ, a informovala o tom dotknutých vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky. Od žiadneho zo štrnástich dotknutých vietnamských vyvážajúcich výrobcov neboli doručené žiadne pripomienky.

(37)

Ani jeden zo štrnástich dotknutých vietnamských vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil všetky podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, v dôsledku čoho bolo udelenie THZ všetkým zamietnuté.

(38)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sa v prípade uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. a) toho istého nariadenia však určí individuálne clo pre vývozcov, ktorí sú schopní preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(39)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. V článku 9 ods. 5 prvom pododseku sa na tento účel stanovuje, že predložená žiadosť musí byť riadne odôvodnená. V dôsledku toho nemajú inštitúcie Únie žiadnu povinnosť preukázať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým vývozcom dostatočné na preukázanie toho, že sú splnené kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, aby mu bolo udelené IZ.

(40)

V súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou by mali vývozcovia na základe riadne odôvodnenej žiadosti preukázať, že všetkých päť kritérií vymenovaných v uvedenom článku je splnených, aby im bolo možné udeliť IZ.

(41)

Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IT stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(42)

Ide o týchto päť kritérií:

(43)

Všetkých štrnásť vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí požiadali o THZ, požiadalo aj o IZ pre prípad, že by im THZ nebolo udelené.

(44)

Štyria vyvážajúci výrobcovia (spoločnosti V6, V12, V13, V14) nesplnili kritérium 1 (repatriácia kapitálu), pretože sa im nepodarilo poskytnúť opodstatnený dôkaz, že repatriácia bola povolená.

(45)

Žiadny zo štrnástich dotknutých vyvážajúcich výrobcov nevedel preukázať, že spĺňa kritérium 2 (voľne určený vývozný predaj a ceny). Presnejšie, pokiaľ ide o deväť vyvážajúcich výrobcov (spoločnosti V1, V2, V4, V7, V8, V9, V10, V13, V14), v stanovách, investičnej licencii alebo v obchodnej licencii sa uvádza obmedzenie produkcie, a preto nepreukázali, že obchodné rozhodnutia, napríklad vývozné množstvá, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt. Ostatní dotknutí vyvážajúci výrobcovia nepredávali na domácom trhu a neposkytli nijaké ďalšie vysvetlenie, čiže nepreukázali, že to nebolo v dôsledku zásahu štátu.

(46)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (spoločnosť– kľúčové riadenie a akcie – je dostatočne nezávislá od zasahovania štátu), zistilo sa, že dvaja vyvážajúci výrobcovia (spoločnosti V2, V8) boli čiastočne vo vlastníctve štátnych akcionárov. Väčšina akcií jedného vyvážajúceho výrobcu (spoločnosť V2) nepatrí súkromným osobám, ako sa vyžaduje podľa kritéria 3. Členovia predstavenstva vymenovaní príslušnými štátnymi akcionármi obidvoch vyvážajúcich výrobcov boli okrem toho schopní blokovať akékoľvek rozhodnutie svojho predstavenstva. Obaja vyvážajúci výrobcovia teda nepreukázali, že sú dostatočne nezávislí od zasahovania štátu.

(47)

Ani jeden zo štrnástich dotknutých vietnamských vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, v dôsledku čoho bolo udelenie IZ všetkým zamietnuté.

(48)

Zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Vietnam by sa preto týmto vyvážajúcim výrobcom malo uložiť na obdobie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia bolo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí preskúmania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 predĺžené do 31. marca 2011. Nezákonnosť zistená v rozsudkoch sa týka toho, že inštitúcie Únie nestanovili, či by výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami mali podliehať zostatkovej colnej sadzbe alebo individuálnemu clu. Na základe nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, neexistuje právny základ na úplné oslobodenie výrobkov vyrobených dotknutými vyvážajúcimi výrobcami od platenia akéhokoľvek antidumpingového cla. Novým aktom ako nápravou nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, sa preto musia prehodnotiť iba platné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(49)

Keďže sa dospelo k záveru, že zostatkové clo by malo byť s ohľadom na dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené v rovnakej výške, aká bola pôvodne stanovená sporným nariadením a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1294/2009, v nariadení Rady (ES) č. 388/2008 nie sú potrebné žiadne zmeny. Uvedené nariadenie zostáva v platnosti.

(50)

Uvedené zistenia a závery boli sprístupnené zainteresovaným stranám, ktoré dostali čas na predloženie pripomienok. FESI, ako aj ďalší dovozca sa prihlásili a poskytli pripomienky. Pripomienky FESI boli predložené aj v mene spoločností Puma SE a Timberland Europe BV.

(51)

FESI tvrdila, že pri súčasnom vykonávaní došlo k niekoľkým procesným chybám. FESI poukázala na skutočnosť, že žiadosti čínskych dotknutých vyvážajúcich výrobcov o THZ boli už preskúmané a uverejnené pred rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE, t. j. 3. decembra 2015, ako aj zámerom Komisie opätovne uložiť konečné antidumpingové clo vo výške 16,5 % na dovoz obuvi. Takéto posúdenia by teda boli vykonané bez ohľadu na právny základ a bránili by nadchádzajúcemu rozsudku Súdneho dvora.

(52)

Komisia nesúhlasí s uvedeným vyhlásením, keďže len pripravila vykonávanie možného budúceho rozsudku. Cieľom tejto prípravy bolo zabezpečiť riadnu správu, a to z týchto dôvodov: Po prvé je nesporné, že Komisia mala preskúmať žiadosti o THZ/IZ. Jedinou problematickou otázkou v prebiehajúcich súdnych konaniach v tom čase bolo, či sa neprepojení dovozcovia ako Clark, Puma a Timberland môžu odvolávať na uvedenú nezákonnosť. V dôsledku tejto binárnej voľby áno/nie sa Komisia môže mimoriadne dobre pripraviť na možnosť negatívneho rozsudku k tejto otázke. Po druhé, rýchle vykonávanie bolo potrebné na to, aby vnútroštátne colné orgány mohli rýchlo vybaviť nevybavené žiadosti o úhradu nákladov a aby sa zabezpečila právna istota pre všetkých operátorov. Akýkoľvek vplyv na rozsudok Súdneho dvora je vylúčený, keďže rozsudok sa týka rôznych vecí (konkrétne, či sa dovozcovia môžu odvolávať na právo týkajúce sa posudzovania žiadostí o THZ/IZ, ktoré prináleží vyvážajúcim výrobcom).

(53)

FESI ďalej tvrdila, že oznámením o vykonaní rozsudku v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 C&J Clark International Limited a Puma SE, neskôr uverejneným 17. marca 2016 (19), nebolo možné tieto vyššie uvedené procesné chyby odstrániť, pretože sa v ňom neposkytla zmysluplná príležitosť na to, aby zainteresované strany mohli uplatňovať svoje právo na obhajobu.

(54)

FESI okrem toho tvrdila, že im mal byť udelený prístup k úplnému vyšetrovaciemu spisu pôvodného prešetrovania a že názvy príslušných vyvážajúcich výrobcov nemali byť anonymizované v informačných dokumentoch.

(55)

Záverom FESI tvrdila, že na základe vyššie uvedených procesných chýb porušila Komisia základný právny rámec EÚ, a tým zneužila svoje právomoci.

(56)

Oznámenie o vykonaní rozsudku bolo uverejnené v záujme zvýšenia transparentnosti a v súlade s politikou Komisie v oblasti transparentnosti pri prešetrovaniach ochrany obchodu a na žiadosť úradníka pre vypočutie po vypočutí jednej zo strán, ktorá túto otázku nastolila. Komisia naďalej zastáva názor, že toto uverejnenie nebolo, prísne vzaté, zákonne stanovené. V každom prípade, aj keby uverejnenie bolo potrebné, quod non, s cieľom zabezpečiť riadny proces a právo byť vypočutý, tieto požiadavky sú splnené jeho uverejnením a tým, že všetky strany majú možnosť vyjadriť sa.

(57)

Udelil sa prístup k úplnému spisu pôvodného prešetrovania, hoci Komisia nerozumie, ako by mohli byť akékoľvek iné informácie než žiadosti o THZ/IZ zo strany dotknutých vyvážajúcich výrobcov relevantné pre toto konanie. Anonymizácia mien vyvážajúcich výrobcov bola nevyhnutná s cieľom zabezpečiť, aby boli chránené ich obchodné údaje dôverného charakteru; na požiadanie zainteresovaných strán, ktoré vykonávali dovoz, boli však tieto strany informované o tom, ktorí z dovozcov sú ich dovozcovia.

(58)

Z týchto dôvodov sa všetky sťažnosti týkajúce sa procesných nezrovnalostí musia zamietnuť.

(59)

FESI tvrdila, že pre súčasné vykonávanie neexistuje právny základ. Tvrdila predovšetkým, že článok 266 ZFEÚ nie je uplatniteľný z dôvodu, že platnosť konečných opatrení týkajúcich sa obuvi uplynula 31. marca 2011 a že neexistujú žiadne ďalšie dôsledky vyplývajúce z nezákonnosti týchto opatrení. Strany tvrdili, že článok 266 ZFEÚ nie je určený na retroaktívnu nápravu nezákonnosti opatrení, ktorých platnosť je skončená. Tento názor by sa opieral o články 263 a 265 ZFEÚ, v ktorých sa stanovujú lehoty na podanie žaloby proti nezákonným aktom a nečinnosti zo strany inštitúcií Únie. Súčasný prístup nemá žiaden precedens a Komisia takisto neposkytla žiadne odôvodnenie ani predchádzajúcu judikatúru, ktorá by slúžila na podporu výkladu článku 266 ZFEÚ.

(60)

FESI ďalej tvrdila, že v tomto prípade prešetrovanie nemožno začať presne od okamihu, keď došlo k nezákonnosti podľa článku 266 ZFEÚ, pretože Súdny dvor sa neobmedzil len na stanovenie nedostatku odôvodnenia, ale nezákonnosť sa týkala hlavného právneho ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa dotýka celého posúdenia dumpingu súvisiaceho s dotknutými vyvážajúcimi výrobcami.

(61)

FESI tvrdila aj to, že spätná úprava opatrení, ktorých platnosť je skončená, porušuje zásadu ochrany legitímnej dôvery. Tvrdila, že po prvé by strany získali istotu, že platnosť opatrení uplynula 31. marca 2011 a že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od pôvodného prešetrovania, mohli mať strany oprávnené očakávania, že pôvodné prešetrovanie sa neobnoví ani sa opätovne neotvorí. Po druhé, samotnou skutočnosťou, že počas pôvodného prešetrovania neboli žiadosti o THZ predmetom prešetrovania v lehote 3 mesiacov, sa poskytla právna istota pre vietnamských vyvážajúcich výrobcov, že ich žiadosti o THZ sa naozaj nebudú skúmať. Napokon strany tvrdili, že vzhľadom na dlhý čas sa obnovením prešetrovania porušila všeobecná zásada prekluzívnych alebo premlčacích lehôt, ktoré sa uplatňovali vo všetkých právnych rámcoch.

(62)

FESI ďalej tvrdila, že ani článkom 266 ZFEÚ ani základným nariadením sa neumožňuje retroaktívne opätovné uloženie konečného cla vo výške 10 % na dovoz vietnamských vyvážajúcich výrobcov.

(63)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že platnosť predmetných opatrení sa skončila 31. marca 2011, Komisia nevidí dôvod, prečo by uplynutie platnosti opatrení malo byť pre ňu dôvodom na prijatie nového aktu s cieľom nahradiť zrušený akt v nadväznosti na rozsudok, ktorým sa ruší pôvodný akt. Podľa judikatúry, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení 15, by mal byť administratívny postup obnovený v okamihu, v ktorom došlo k nezákonnému konaniu.

(64)

Preto sú antidumpingové konania v dôsledku zrušenia aktu, ktorým sa tieto konania končia, ešte stále otvorené. Komisia je povinná tieto konania ukončiť, pretože v článku 9 základného nariadenia sa stanovuje, že prešetrovanie musí byť ukončené aktom Komisie.

(65)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa retroaktívneho účinku na základe článku 10 základného nariadenia a článku 10 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“), v článku 10 ods. 1 základného nariadenia, ktorým nadväzuje na text článku 10 ods. 1 antidumpingovej dohody, sa stanovuje, že dočasné opatrenia a konečné antidumpingové clo sa použijú len na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, v ktorom nadobudne účinnosť rozhodnutie prijaté podľa článku 7 ods. 1, prípadne článku 9 ods. 4 základného nariadenia. V tomto prípade sa dotknuté antidumpingové clá uplatňujú iba na výrobky, ktoré vstúpili do voľného obehu po tom, ako nadobudlo účinnosť dočasné a sporné (konečné) nariadenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Spätná účinnosť v zmysle článku 10 ods. 1 základného nariadenia sa však týka len situácie, keď bol tovar uvedený do voľného obehu pred tým, ako sa zaviedli opatrenia, ako vyplýva zo samotného textu uvedeného ustanovenia, ako aj z výnimky stanovenej v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(66)

Komisia takisto konštatuje, že neexistuje spätná účinnosť ani porušenie právnej istoty a oprávnených očakávaní týkajúcich sa tejto veci.

(67)

Pokiaľ ide o spätnú účinnosť, judikatúra Súdneho dvora pri posudzovaní, či je opatrenie retroaktívne, rozlišuje medzi uplatnením nového pravidla na vzniknutú konečnú situáciu (označovanú aj ako existujúci alebo konečný právny stav) (20), a na situáciu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, ktorá ale ešte nie je konečná (označovanú aj ako dočasný stav) (21).

(68)

V tomto prípade ešte nedošlo ku konečnej situácii dovozu dotknutých výrobkov, ktorá nastala počas obdobia uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006, pretože v dôsledku zrušenia sporného nariadenia antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz ešte nebolo stanovené s konečnou platnosťou. Zároveň boli dovozcovia obuvi upozornení, že takéto clo sa môže uložiť uverejnením oznámenia o začatí konania a predbežným nariadením. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Únie nemôžu prevádzkovatelia získať oprávnené očakávania, pokiaľ inštitúcie neprijmú akt, ktorým sa ukončí administratívny postup a ktorý sa stal konečným (22).

(69)

Toto nariadenie predstavuje okamžité uplatnenie vzhľadom na budúce účinky situácie, ktorá prebieha: Clá na obuv vyberali vnútroštátne colné orgány. V dôsledku toho žiadosti o úhradu nákladov, o ktorých ešte nebolo definitívne rozhodnuté, predstavujú pretrvávajúcu situáciu. V tomto nariadení sa stanovuje colná sadzba uplatniteľná na uvedený dovoz, čím sa upravujú budúce účinky prebiehajúcej situácie.

(70)

V každom prípade, aj keby existovala spätná účinnosť v zmysle práva Únie, quod non, táto spätná účinnosť by v každom prípade bola opodstatnená z týchto dôvodov:

(71)

Hmotné pravidlá práva Únie sa môžu vzťahovať na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, pokiaľ z ich znenia, cieľov alebo všeobecnej štruktúry jasne vyplýva, že sa im má takýto účinok priznať (23). Predovšetkým vo veci C-337/88, Società agricola fattoria alimentare (SAFA) sa uvádza, že „hoci zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu EÚ, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho uverejneniu, vo výnimočných prípadoch to tak byť nemusí, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú náležite rešpektované oprávnené očakávania dotknutých subjektov“ (24).

(72)

V tomto prípade je účelom splnenie povinnosti Komisie podľa článku 266 ZFEÚ. Keďže Súdny dvor zistil nezákonnosť iba so zreteľom na určenie uplatniteľnej colnej sadzby, a nie so zreteľom na uloženie samotných opatrení (to znamená, pokiaľ ide o zistenie dumpingu, ujmy a záujmu Únie), dotknutí vyvážajúci výrobcovia nemohli oprávnene očakávať, že nebudú uložené žiadne konečné antidumpingové opatrenia. V dôsledku toho by sa toto uloženie, ani keby bolo retroaktívne, quod non, nemalo považovať za porušenie oprávnených očakávaní.

(73)

Pokiaľ ide o ochranu právnej istoty a oprávnených očakávaní, v prvom rade sa navyše konštatuje, že podľa judikatúry dovozcovia nemôžu požiadať o ochranu právnej istoty a oprávnených očakávaní, ak boli upozornení na bezprostrednú zmenu v obchodnej politike Únie (25). V tomto prípade boli dovozcovia prostredníctvom oznámenia o začatí konania (26) a predbežného nariadenia uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sú stále súčasťou právneho poriadku Únie, upozornení na riziko, že výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami môžu podliehať antidumpingovému clu. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia sa preto nemohli odvolať na právnu istotu a oprávnené očakávania.

(74)

Hospodárske subjekty si boli pri dovoze obuvi z Vietnamu, naopak, plne vedomé skutočnosti, že uvedený dovoz podlieha clu. Toto clo vzali do úvahy pri stanovovaní predajných cien a posudzovaní hospodárskych rizík. Preto nezískali právnu istotu ani oprávnené očakávania, že dovoz by mal byť bez cla, a obvykle preniesli clo na svojich zákazníkov. Preto je v záujme Únie, aby sa namiesto poskytovania neočakávaného zisku dotknutým dovozcom, prostredníctvom ktorého by sa bezdôvodne obohatili, radšej stanovili v súčasnosti uplatniteľné colné sadzby.

(75)

Neexistuje teda ani porušenie zásady premlčania, právnej istoty a oprávnených očakávaní, ani ustanovení základného nariadenia a antidumpingovej dohody.

(76)

Pokiaľ ide o argument, že rozhodnutie o THZ malo byť ukončené do troch mesiacov po začatí konania, pripomína sa, že podľa judikatúry článok 2 ods. 7 písm. c) druhý pododsek základného nariadenia neobsahuje žiadne údaje, pokiaľ ide o dôsledky toho, že Komisia nedodržala trojmesačnú lehotu. Všeobecný súd preto zastáva názor, že rozhodnutie o THZ v neskoršom štádiu nemá vplyv na platnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú konečné opatrenia, pokiaľ žiadatelia nepreukázali, že keby Komisia neprekročila trojmesačnú lehotu, Rada mohla prijať iné nariadenie, ktoré by bolo z hľadiska ich záujmov priaznivejšie než sporné nariadenie (27). Súdny dvor okrem toho uznáva, že inštitúcie môžu upraviť posúdenie THZ až do prijatia konečných opatrení (28).

(77)

Uvedená judikatúra nebola vyvrátená rozsudkami vo veciach Brosmann a Aokang, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 6. V rozsudkoch Brosmann a Aokang sa Súdny dvor spolieha na povinnosť Komisie vykonať posúdenie v lehote do troch mesiacov s cieľom preukázať, že povinnosť vykonať toto posúdenie existuje nezávisle od toho, či Komisia uplatňuje výber vzorky, alebo nie. Súdny dvor sa nevyjadruje k otázke, aké sú právne dôsledky toho, ak Komisia ukončí posudzovanie THZ v neskoršom štádiu prešetrovania. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by inštitúcie nemali úplne ignorovať žiadosti o THZ, ale musia ich posúdiť najneskôr v čase, keď sa ukladajú konečné opatrenia. Tieto rozsudky potvrdzujú judikatúru citovanú v predchádzajúcom odôvodnení.

(78)

V tomto prípade dotknutí vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že v prípade, keby Komisia vykonala posúdenie THZ do troch mesiacov po začatí antidumpingového konania v roku 2005, Rada mohla prijať iné nariadenie, ktoré by bolo z hľadiska ich záujmov priaznivejšie než sporné nariadenie. Tvrdenie o premlčacej lehote v prípade posúdenia žiadosti o THZ sa preto zamieta.

(79)

Zároveň sa tvrdilo, že keďže k nezákonnosti došlo pri posudzovaní THZ, Komisia by mala obnoviť konanie k okamihu pred uložením dočasných opatrení.

(80)

Komisia v tomto ohľade uvádza, že dočasné opatrenia nie sú nevyhnutným krokom konania, ale samostatným aktom, ktorým sa prijatím konečných opatrení ukončia jeho účinky (29). Jediným základným procesným krokom pred prijatím konečných opatrení je začatie konania. Toto tvrdenie je preto neúčinné.

(81)

FESI s odkazom na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-2/95, IPS/Rada, poukázala na formálny rozdiel medzi „prešetrovaním“ a „konaním“ a tvrdila, že keď sa konanie skončí, ako v tomto prípade, už nemôže byť obnovené.

(82)

Komisia nevidí žiadny podstatný rozdiel medzi pojmami „prešetrovanie“ a „konanie“ v kontexte vykonávania dotknutých rozsudkov. Rozsudky sa týkajú nezrovnalostí v súvislosti s osobitným prešetrovaním v rámci konania, ktoré je Komisia povinná odstrániť, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 21 až 29. V každom prípade rozsudok vo veci T-2/95 treba vykladať vo vzťahu k rozsudku o odvolaní v tejto veci.

(83)

FESI takisto tvrdila, že článkom 266 ZFEÚ sa neumožňuje čiastočné vykonávanie rozsudku Súdneho dvora a v tomto prípade prenesenie dôkazného bremena. FESI teda tvrdila, že Komisia nesprávne posúdila iba žiadosti o THZ/IZ tých vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli dodávateľmi dovozcov, ktorí podali žiadosti o úhradu nákladov. Svoje tvrdenia zakladala na predpoklade, že účinok rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, je erga omnes a že nemožno vylúčiť, že výsledky súčasného hodnotenia žiadostí o THZ/IZ majú vplyv aj na zostatkové clo, ktoré sa vzťahuje na všetkých vietnamských vyvážajúcich výrobcov. Preto tvrdila, že Komisia mala posúdiť všetky žiadosti o THZ/IZ, ktoré boli poskytnuté počas pôvodného prešetrovania.

(84)

FESI okrem toho nesúhlasila s tým, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ, pričom tvrdí, že výrobcovia sa tohto dôkazného bremena zbavili v roku 2005 podaním žiadostí o THZ/IZ v priebehu pôvodného prešetrovania. FESI nesúhlasila ani s tým, že rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, možno vykonávať len na základe posúdenia žiadostí o THZ/IZ predložených vyvážajúcimi výrobcami nezaradenými do vzorky, keďže Súdny dvor výslovne neuviedol, že zrušenie sa skutočne obmedzuje na tento aspekt.

(85)

Komisia sa domnieva, že vykonanie rozsudku je potrebné iba pre tých vyvážajúcich výrobcov, u ktorých sa konečnými nestali všetky dovozné transakcie. Po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty stanovenej v Colnom kódexe Spoločenstva sa clo stalo konečným, ako bolo potvrdené v už citovaných rozsudkoch. Akýkoľvek vplyv na zostatkové clo je vylúčený, pretože bola posúdená žiadosť o THZ/IZ v prípade spoločností zaradených do vzorky, a skutočnosť, že jednej zo spoločností nezaradených do vzorky bolo udelené THZ/IZ, neovplyvňuje sadzbu zostatkového cla.

(86)

Dôkazné bremeno sa neobmedzuje na podanie žiadosti. Ide o obsah žiadosti, ktorým sa musí preukázať, že sú splnené všetky podmienky na udelenie THZ/IZ.

(87)

Jediná nezákonnosť zistená v rozsudkoch sa týka nedostatočného posúdenia žiadostí o THZ/IZ.

(88)

FESI tvrdila, že Komisia nemala uplatniť dva rôzne právne režimy, t. j. základné nariadenie v znení pred zmenou na posúdenie nárokov na IZ vyvážajúcich výrobcov na jednej strane (30) a súčasné základné nariadenie na strane druhej (31), ktorými sa pozmeňujúce návrhy zapracovali nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2012 (32), ktorým sa zavádzajú komitologické postupy okrem iného v oblasti ochrany obchodu, a teda rozhodovanie sa deleguje na Komisiu.

(89)

FESI takisto opakovala, že článkom 266 ZFEÚ sa neumožňuje retroaktívne uloženie antidumpingového cla, čo by potvrdzoval aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-459/98P, IPS/Rada, a nariadenie Rady (ES) č. 1515/2001 o opatreniach, ktoré môže prijať Spoločenstvo na základe správy prijatej orgánom na urovnávanie sporov WTO, ktorá sa týka antidumpingových a antidotačných opatrení (33). FESI tvrdila, že Komisia nepredložila žiadny platný dôvod na odchýlenie sa od zásady neretroaktivity, a preto porušila zásadu oprávneného očakávania.

(90)

FESI takisto tvrdila, že opätovné uloženie konečných antidumpingových opatrení na dovozy od vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka toto vykonávanie, predstavuje: i) diskrimináciu dovozcov, ktorých sa týka súčasné vykonávanie, voči dovozcom, ktorých sa týkalo vykonanie rozsudkov vo veci Brosmann a Aokang, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 6, ktorým sa uhradilo clo zaplatené za dovoz obuvi od piatich vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týkajú tieto rozhodnutia, ako aj: ii) diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka toto vykonávanie, voči piatim vyvážajúcim výrobcom, ktorých sa týkajú rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang, ktorí neboli podrobení žiadnemu clu podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady z 18. marca 2014, ktorým sa zamieta návrh vykonávacieho nariadenia, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorú vyrábajú spoločnosti Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co. Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (34).

(91)

Toto diskriminačné zaobchádzanie údajne odrážalo absenciu jednotného výkladu a uplatňovania práva EÚ, čo porušuje základné právo na účinnú súdnu ochranu.

(92)

Komisia sa v súvislosti s údajným používaním rôznych právnych režimov domnieva, že to vyplýva z rozdielov v prechodných pravidlách obsiahnutých v troch nariadeniach, ktorými sa mení predmetné základné nariadenie.

(93)

Po prvé v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 765/2012 (tzv. zmena týkajúca sa spojovacích materiálov v súvislosti s individuálnym zaobchádzaním) sa uvádza, že sa „vzťahuje na všetky prešetrovania začaté na základe nariadenia (ES) č. 1225/2009 po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia“. Keďže súčasné prešetrovanie sa začalo pred týmto dátumom, zmeny uvedeného nariadenia k základnému nariadeniu sa v tomto prípade neuplatňujú.

(94)

Na druhej strane sa v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1168/2012 (tzv. zmena vo veci Brosmann v súvislosti s THZ) uvádza, že „toto nariadenie sa uplatňuje na všetky nové a prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012“. Keby teda Komisia zaujala prísny prístup, už by ani nebolo potrebné posúdiť žiadosti o THZ spoločností nezaradených do vzorky, pretože 15. decembra 2012 stratili právo na posúdenie THZ. Komisia sa však domnieva, že takého zaobchádzanie by bolo ťažko zlučiteľné s jej povinnosťou vykonať rozsudky. Takisto sa zdá, že nariadením (EÚ) č. 1168/2012 sa nezavádza úplný zákaz analýzy THZ mimo vzorky, keďže takéto preskúmanie sa povoľuje v prípade individuálneho zaobchádzania. Analogicky možno povedať, že táto výnimka sa týka prerokúvanej veci. Alternatívne sa Komisia domnieva, že výsledok uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 1168/2012 na prerokúvanú vec by viedol k rovnakému výsledku, keďže všetky žiadosti o THZ by sa automaticky zamietli bez toho, aby prešli posúdením.

(95)

Po tretie, pokiaľ ide o komitológiu, v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 (35) sa stanovuje, že Rada má naďalej právomoc v súvislosti s aktmi, ak Komisia prijala akt, začala sa konzultácia alebo Komisia prijala návrh. V prerokúvanej veci nebolo prijaté žiadne takéto opatrenie, pokiaľ ide o vykonávanie rozsudku pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014.

(96)

Pokiaľ ide o spätné uloženie konečného antidumpingového cla, treba odkázať na úvahy uvedené v odôvodneniach 67 až 75, v ktorých sa týmto tvrdeniam už venovala pozornosť vo väčšej miere.

(97)

Komisia v súvislosti so sťažnosťou týkajúcou sa diskriminácie poznamenáva, že vyvážajúci výrobcovia a niektorí dovozcovia, ktorých sa týka toto nariadenie, majú k dispozícii súdnu ochranu na súdoch Únie proti tomuto nariadeniu. Iní dovozcovia majú takúto ochranu prostredníctvom vnútroštátnych súdov a tribunálov, ktoré pôsobia ako sudcovia všeobecného práva Únie.

(98)

Tvrdenie o diskriminácii je takisto neopodstatnené. Dovozcovia, ktorí dovážali od spoločnosti Brosmann a ostatných štyroch vyvážajúcich výrobcov, sú v odlišnej skutkovej a právnej situácii, pretože ich vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli napadnúť sporné nariadenie a pretože uhradené clá zaplatili, aby boli chránení článkom 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Nikto iný sporné nariadenie nenapadol a nikomu inému nebolo zaplatené clo vrátené. Komisia začala pripravovať vykonávanie pre čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov Clark, Puma a Timberland. So všetkými ostatnými vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR a Vietnamu nezaradenými do vzorky a s ich dovozcami sa bude rovnakým spôsobom zaobchádzať aj v neskoršom štádiu v súlade s postupom stanoveným v tomto nariadení.

(99)

FESI takisto tvrdila, že článok 14 základného nariadenia nemôže slúžiť ako právny základ pre zásahy pri uplatňovaní článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a že uplatňovanie článku 236 Colného kódexu Spoločenstva je nezávislé od akéhokoľvek rozhodnutia prijatého podľa základného nariadenia alebo povinností Komisie podľa článku 266 ZFEÚ.

(100)

V tejto súvislosti FESI tvrdila, že uplatňovanie článku 236 Colného kódexu Spoločenstva spadá do výlučnej právomoci vnútroštátnych colných orgánov, podľa ktorých sú povinné vrátiť zaplatené clo, ktoré už nebolo dlžné na základe právnych predpisov. Dotknuté strany ďalej tvrdili, že článok 236 Colného kódexu Spoločenstva nemôže byť podmienený alebo podriadený článku 14 základného nariadenia, pretože oba predpisy sú sekundárnymi právnymi predpismi, a preto žiaden z nich nemá prednosť pred druhým. Článkom 14 základného nariadenia sa navyše upravujú osobitné ustanovenia, ktoré sa týkajú prešetrovaní a postupov v zmysle základného nariadenia, a tento článok sa nevzťahuje na žiadny iný právny nástroj, napríklad Colný kódex Spoločenstva.

(101)

Komisia poznamenáva, že Colný kódex Spoločenstva sa nevzťahuje automaticky na uloženie antidumpingových ciel, ale len prostredníctvom odkazu v nariadení, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá. Podľa článku 14 základného nariadenia sa Komisia môže rozhodnúť neuplatňovať niektoré ustanovenia tohto kódexu a namiesto toho vytvoriť osobitné pravidlá. Colný kódex Spoločenstva sa uplatňuje iba na základe odkazu vo vykonávacích nariadeniach Komisie a Rady, vo vzťahu k článku 14 základného nariadenia nemá rovnaké postavenie v hierarchii právnych noriem, ale je podriadený a môže sa považovať za neuplatniteľný alebo uplatniteľný iným spôsobom. Toto tvrdenie sa preto takisto zamieta.

(102)

FESI ďalej tvrdila, že Komisia v rozpore s článkom 296 ZFEÚ neposkytla dostatočné odôvodnenie ani neuviedla právne základy, na základe ktorých boli clá retroaktívne opätovne uložené, a teda preplatenie cla bolo dovozcom, ktorých sa týka súčasné vykonávanie, odmietnuté.

(103)

Údajné nedostatočné odôvodnenie sa týkalo najmä: i) nedostatočného právneho základu pre opätovné otvorenie prešetrovania a nedostatočného zverejnenia príslušného oznámenia, ktorým sa opätovné začatie oznamuje; ii) len čiastočného vykonania rozsudku Všeobecného súdu tým, že sa posudzovali iba žiadosti o THZ/IZ tých vyvážajúcich výrobcov, u ktorých boli podané žiadosti o preplatenie zo strany dovozcov; iii) výnimky zo zásady zákazu retroaktivity antidumpingových ciel; iv) uplatňovania základného nariadenia v znení pred zmenou zo 6. septembra 2012 na posúdenie žiadostí o IZ vyvážajúcich výrobcov na jednej strane a súčasného základného nariadenia zmeneného nariadením (EÚ) č. 1168/2012 so zreteľom na platné postupy rozhodovania a v) nereagovania na právne argumenty, ktoré poskytli tieto strany po oznámení Komisie týkajúcom sa posúdenia žiadostí o THZ dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov z 15. decembra 2015.

(104)

V súvislosti s neexistenciou právneho základu na opätovné otvorenie prešetrovania Komisia pripomína judikatúru citovanú v odôvodnení 15, podľa ktorej môže obnoviť prešetrovanie v okamihu, keď došlo k nezákonnosti. To bolo po začatí konania. Komisia nemá právnu povinnosť uverejniť oznámenie o opätovnom začatí, obnovení alebo opätovnom otvorení konania alebo prešetrovania. Ide skôr o automatický účinok rozsudku, ktorý majú potom vykonať inštitúcie.

(105)

Podľa judikatúry sa zákonnosť antidumpingového nariadenia musí posudzovať z hľadiska objektívnych noriem práva Únie, a nie podľa rozhodovacej praxe, aj keď takáto prax existuje (čo nie je tento prípad) (36). Preto skutočnosť, že Komisia mohla mať v minulosti v určitých prípadoch odlišnú prax, nemôže vyvolať oprávnené očakávania. Platí to o to viac preto, lebo spomínaná predchádzajúca prax nezodpovedá skutkovej a právnej situácii tejto veci, pričom rozdiely možno vysvetliť skutkovými a právnymi rozdielmi v porovnaní s touto vecou.

(106)

Ide o tieto rozdiely: Nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa netýka zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie, a teda ani zásady uloženia cla, ale iba presnej colnej sadzby. Predchádzajúce zrušenia, na ktoré sa odvolávali zainteresované strany, sa, naopak, týkali zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie. Inštitúcie preto považovali za vhodnejšie prijať do budúcnosti nové opatrenia.

(107)

Konkrétne v tejto veci vôbec netreba požadovať od zainteresovaných strán dodatočné informácie. Komisia musela skôr posúdiť informácie, ktoré boli v danej veci predložené, ale neboli posúdené pred prijatím nariadenia (ES) č. 1472/2006. Predchádzajúca prax v ostatných prípadoch za nijakých okolností nepredstavuje presné a bezpodmienečné uistenie pre túto vec.

(108)

Všetky strany, proti ktorým konanie smeruje, t. j. dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ako aj účastníci súdnych sporov a združenie zastupujúce jednu z týchto strán, boli nakoniec informované o sprístupnení relevantných skutočností, na základe ktorých Komisia zamýšľa prijať toto posúdenie THZ. Ich práva na obhajobu sú preto zaručené. V tejto súvislosti treba najmä zdôrazniť, že neprepojení dovozcovia nemajú v antidumpingovom konaní právo na obhajobu, keďže tieto konania nie sú namierené proti nim (37).

(109)

Pokiaľ ide o čiastočné vykonávanie rozsudkov, otázka, či a do akej miery musia inštitúcie rozsudok vykonať, závisí od konkrétneho obsahu rozsudku. Najmä skutočnosť, či je, alebo nie je možné potvrdiť uloženie cla na dovoz, ktorý sa uskutočnil pred vyhlásením rozsudku, závisí od toho, či je nezákonnosťou zistenou v rozsudku postihnuté zistenie poškodzujúceho dumpingu ako také, alebo iba výpočet presnej colnej sadzby. V tejto situácii, ktorá je relevantná v prerokúvanej veci, neexistuje žiadny dôvod na vrátenie všetkých ciel. Stačí skôr určiť správnu colnú sadzbu a uhradiť akýkoľvek možný rozdiel (keďže by nebolo možné zvýšiť colnú sadzbu, pretože zvýšená časť by predstavovala retroaktívne uloženie cla).

(110)

Predchádzajúce zrušenia, na ktoré odkazujú zainteresované strany, sa týkali zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie (buď so zreteľom na zistenie skutočností, pokiaľ ide o posúdenie skutočností, alebo s ohľadom na práva na obhajobu).

(111)

Tieto zrušenia boli čiastočné alebo úplné.

(112)

Súdy Únie použijú metódu čiastočného zrušenia, keď môžu na základe skutočností v spise samy dospieť k záveru, že inštitúcie mali priznať určitú úpravu alebo mali použiť inú metódu na určitý výpočet, ktorý by bol viedol k uloženiu nižšieho cla (ale nespochybňujú zistenia dumpingu, ujmy a záujmu Únie). (Nižšie) clo zostáva v platnosti počas obdobia pred zrušením, ako aj v období po zrušení (38). S cieľom vyhovieť rozsudku inštitúcie prepočítajú clo a zodpovedajúcim spôsobom zmenia nariadenie, ktorým sa ukladá príslušné clo, pokiaľ ide o minulé, ako aj budúce obdobie. Inštitúcie dajú takisto pokyn vnútroštátnym colným orgánom, aby vrátili rozdiel, ak boli takéto žiadosti podané včas (39).

(113)

Súdy Únie pristúpia k úplnému zrušeniu, keď nemôžu samy na základe skutočností v spise stanoviť, či inštitúcie postupovali správne pri posudzovaní dumpingu, ujmy a záujmu Únie, pretože inštitúcie museli opätovne vykonať časť svojho prešetrovania. Keďže súdy Únie nemajú právomoc vykonať prešetrovanie namiesto Komisie, v plnej miere zrušili nariadenia, ktorými sa ukladali konečné clá. V dôsledku toho inštitúcie oprávnene stanovili existenciu troch podmienok nevyhnutných na uloženie opatrení až po rozsudku, ktorým sa zrušili clá. Na dovoz, ktorý sa uskutočnil pred platným stanovením dumpingu, ujmy a záujmu Únie, je uloženie konečných ciel zakázané v základnom nariadení aj v antidumpingovej dohode. Preto sa prostredníctvom aktov o ukončení týchto prešetrovaní prijatých inštitúciami konečné clá uložili len na budúce obdobie (40).

(114)

Prerokúvaná vec sa odlišuje od minulých (čiastočných alebo úplných) zrušení v rozsahu, v akom sa netýka samotnej existencie dumpingu, ujmy a záujmu Únie, ale len výberu vhodnej colnej sadzby. Predmetom sporu teda nie je samotná zásada týkajúca sa uloženia cla, ale iba presná suma (inými slovami: režim) cla. A prípadná úprava môže byť len smerom nadol.

(115)

Na rozdiel od prípadov čiastočného zrušenia v minulosti rozoberaných vyššie v odôvodnení 113 Súdny dvor nebol schopný rozhodnúť, či nová (znížená) colná sadzba mala byť udelená, pretože toto rozhodnutie si vyžaduje najskôr posúdenie žiadosti o THZ/IZ. Uvedená úloha týkajúca sa posúdenia žiadosti o THZ/IZ patrí do právomoci Komisie. Súdny dvor preto nemôže túto časť prešetrovania vykonať namiesto Komisie bez toho, aby prekročil svoje právomoci.

(116)

Na rozdiel od prípadov úplného zrušenia cla v minulosti neboli zistenia dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie zrušené. Dumping, ujma, príčinná súvislosť a záujem Únie sa preto právoplatne stanovili v čase prijatia nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006. Nie je teda dôvod obmedziť opätovné uloženie konečných antidumpingových ciel na budúce obdobie.

(117)

V tomto nariadení sa preto v žiadnom prípade nemožno odchýliť od rozhodovacej praxe inštitúcií, aj keď by to bolo relevantné.

(118)

Zainteresované strany tiež tvrdili, že zrušenie antidumpingových ciel nebude mať za následok bezdôvodné obohatenie dovozcov, ako tvrdí Komisia, keďže týchto dovozcov mohol postihnúť pokles predaja v dôsledku cla, ktoré bolo zahrnuté do predajnej ceny.

(119)

V judikatúre Súdneho dvora sa uznáva, že vrátenie poplatkov, ktoré boli neoprávnene vybrané, sa môže odmietnuť, ak by to malo za následok neoprávnené obohatenie príjemcov (41). Komisia poznamenáva, že tieto zainteresované strany nepopierajú, že clo bolo prenesené, a neposkytujú žiadny dôkaz o poklese predaja, a že v judikatúre týkajúcej sa nespravodlivého obohatenia sa zohľadňuje v každom prípade len prenos, ale nie možné vedľajšie účinky prenosu.

(120)

Pokiaľ ide o údajnú výnimku zo zásady neretroaktivity, odkazuje sa na odôvodnenia 67 až 75, v ktorých sa táto otázka riešila dôkladnejšie.

(121)

Pokiaľ ide o údajné použitie dvoch odlišných právnych rámcov pri súčasnom vykonávaní, odkazuje sa na odôvodnenia 92 až 95, v ktorých sa táto otázka riešila dôkladnejšie.

(122)

Napokon, pokiaľ ide o pripomienky, ktoré poskytli tieto strany po zverejnení posúdenia THZ dotknutých vietnamských vyvážajúcich výrobcov, predpokladá sa, že tieto boli v plnom rozsahu predmetom súčasného nariadenia.

(123)

FESI tvrdila, že vyvážajúcim výrobcom, ktorých sa týka súčasné vykonávanie, mali byť udelené rovnaké procesné práva, ako sú tie, ktoré sa poskytli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas pôvodného prešetrovania. Tvrdila najmä, že vietnamským vyvážajúcim výrobcom nebola poskytnutá žiadna možnosť, aby doplnili svoje formuláre žiadostí o THZ/IZ prostredníctvom písomných upozornení, a namiesto overovacích návštev na mieste sa uskutočnila skôr analýza dokumentov. Komisia okrem toho nezabezpečila riadne doručenie zverejnenia posúdenia žiadostí o THZ/IZ dotknutým vyvážajúcim výrobcom, keďže tie boli zaslané iba právnym zástupcom týchto spoločností v čase pôvodného prešetrovania.

(124)

FESI ďalej argumentovala tým, že vyvážajúcim výrobcom, ktorých sa týka toto vykonávanie, neboli poskytnuté rovnaké procesné záruky ako tie, ktoré sa uplatňujú v štandardných antidumpingových prešetrovaniach, ale sa uplatňovali prísnejšie normy. Komisia nevzala do úvahy časový odstup medzi podaním žiadosti o THZ/IZ v priebehu pôvodného prešetrovania a posúdením týchto žiadostí. Okrem toho bolo vyvážajúcim výrobcom počas pôvodného prešetrovania poskytnutých len 15 dní na vyplnenie žiadostí o THZ/IZ namiesto obvyklých 21 dní.

(125)

FESI takisto tvrdila, že Komisia uplatnila de facto skutočnosti dostupné v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, zatiaľ čo Komisia nedodržala procesné pravidlá stanovené v článku 18 ods. 4 základného nariadenia.

(126)

Komisia poznamenáva, že v žiadnom ustanovení základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o udelenie THZ/IZ, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie. Pripomína, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takým výrobcom musí obsahovať dostatok dôkazov špecifikovaných v uvedenom ustanovení o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch Brosmann a Aokang, inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je, naopak, posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie uvedeného štatútu stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené v záujme toho, aby mu bolo udelené THZ/IZ (pozri odôvodnenie 30). Právo byť vypočutý sa týka toho, že strana má možnosť vyjadriť svoje stanoviská a Komisia tieto stanoviská zohľadní.

(127)

V tejto súvislosti sa pripomína, že Komisia nie je povinná žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ. Ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia môže pri svojom posudzovaní vychádzať z informácií, ktoré predložil tento vyvážajúci výrobca. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia v žiadnom prípade nespochybnili posúdenie svojich žiadostí o THZ/IZ Komisiou a neuviedli, na ktoré dokumenty alebo osoby sa už nedá odvolať. Tvrdenie je preto také abstraktné, že inštitúcie pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ nemôžu tieto ťažkosti vziať do úvahy. Keďže argument sa zakladá na špekuláciách a nie je doložený presnými údajmi o tom, ktoré dokumenty a osoby už neboli k dispozícii a aká je relevantnosť týchto dokumentov a osôb pre posúdenie žiadosti o THZ/IZ, musí byť tento argument zamietnutý.

(128)

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 18 ods. 1 základného nariadenia, Komisia v tomto prípade akceptovala informácie poskytnuté dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, neodmietla tieto informácie a založila na ňom svoje posúdenie. Komisia teda uvedený článok neuplatnila. Z toho vyplýva, že nebolo potrebné dodržať postup podľa článku 18 ods. 4 základného nariadenia. Postup podľa článku 18 ods. 4 základného nariadenia sa dodržiava v prípadoch, keď má Komisia v úmysle odmietnuť určité informácie poskytnuté zainteresovanou stranou a namiesto toho použiť dostupné skutočnosti.

(129)

V súvislosti s kritériom 1 FESI spochybnila posúdenie Komisie, pokiaľ ide o žiadosti vietnamských dodávateľov o THZ, a tvrdila, že boli zamietnuté najmä na základe nedostatku úplných informácií. Pokiaľ ide o kritérium 1, FESI tvrdila, že Komisia okrem toho, že nevynaložila žiadne úsilie na to, aby získala chýbajúce informácie, takisto neuviedla, aké informácie by boli potrebné na preukázanie, že neexistuje významný zásah štátu pri obchodných rozhodnutiach dotknutých vyvážajúcich výrobcov. FESI ďalej požiadala, aby jej boli poskytnuté podrobnejšie informácie, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že obchodné rozhodnutia vietnamských dodávateľov neboli prijaté v súlade s trhovými signálmi bez významného zásahu štátu. V tejto súvislosti FESI pripomenula, že podľa kritéria 1 článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia musí ísť zásah štátu nad rámec vplyvu.

(130)

Pokiaľ ide o kritérium 3, FESI s odkazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci T-586/14, Xinyi OV/Komisia, tvrdila, že daňové stimuly alebo preferenčné daňové režimy nenaznačovali žiadne narušenie ani netrhovohospodárske správanie.

(131)

Pokiaľ ide o kritérium 2, FESI zistila, že samotná absencia auditovaných účtov nie je dôvod na zamietnutie žiadosti o THZ, keďže aj v Únii sa od malých podnikov s obratom nižším ako určená hranica nevyžaduje, aby mali auditované účty.

(132)

Na základe toho strany tvrdili, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a neposkytla ani dostatočné dôvody na zamietnutie žiadostí vyvážajúcich výrobcov o THZ.

(133)

So zreteľom na chýbajúce informácie týkajúce sa kritéria 1 sa odkazuje na odôvodnenie 126, v ktorom sa vysvetľuje, že žiadnym ustanovením základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o udelenie THZ, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie, a že dôkazné bremeno spočíva v skutočnosti na vyvážajúcom výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ.

(134)

Pokiaľ ide o žiadosť o podrobnejšie informácie obsiahnuté v žiadostiach určitých vietnamským dodávateľov o THZ/IZ, na základe ktorých Komisia zamietla kritérium 1, treba poznamenať, že tieto informácie boli poskytnuté Komisii ako dôverné, keďže obsahujú obchodné tajomstvá. Tieto informácie preto nebolo možné zverejniť ako také, ale len ich zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter.

(135)

Pokiaľ ide o kritérium 3, je zrejmé, že daňové stimuly alebo preferenčné daňové režimy (ak existujú) sa nepovažujú za dôvod na zamietnutie žiadosti o THZ.

(136)

Napokon, pokiaľ ide o kritérium 2, v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sa jasne stanovuje, že firmy musia mať jeden súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle auditované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a ktoré sa používajú na všetky účely. Žiadny z dotknutých vietnamských dodávateľov tieto požiadavky nesplnil. Ako sa uvádza v odôvodnení 33, zistené nedostatky sa týkali neexistencie auditovaných účtov alebo stanovísk audítorov, vážnych problémov zdôraznených audítormi v ich stanovisku (napríklad nedodržanie medzinárodných účtovných štandardov) a rozporov týkajúcich sa úverov medzi určitými tvrdeniami uvedenými vo formulári žiadosti o THZ a účtovnej závierke.

(137)

Všetky tvrdenia FESI boli preto zamietnuté a zistenia stanovené v odôvodneniach 30 až 37 boli potvrdené.

(138)

FESI tvrdila, s odvolaním sa na kritérium 2, že Komisia nepreukázala, že vývozné ceny sa neurčovali voľne, a že je úlohou Komisie určiť, či a ako by vývozné ceny boli ovplyvnené v dôsledku zasahovania štátu.

(139)

FESI ďalej tvrdila, že zistením, že vývozný predaj nebol voľne určený, sa vyvracajú zistenia pôvodného prešetrovania týkajúce sa predaja realizovaného OEM, ak sa preukázalo, že dovozcovia, ako napríklad Puma, vykonávali pri nákupe od svojich dodávateľov vlastný výskum a vývoj a získavanie zdrojov surovín. Na tomto základe sa tvrdilo, že Puma a Timberland majú významnú kontrolu nad výrobným procesom a špecifikáciami, a preto neexistuje žiadna možnosť zásahu štátu.

(140)

Ako je už vyššie uvedené v odôvodnení 39, dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o IZ. Ako bolo vysvetlené aj v odôvodnení 47, vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že obchodné rozhodnutia sa prijímajú bez zasahovania štátu. Je tiež potrebné poznamenať, že kritérium 2 sa nevzťahuje len na vývozné ceny, ale vo všeobecnosti aj na vývozný predaj vrátane vývozných cien a množstiev a na iné podmienky a náležitosti predaja, ktoré by sa mali určiť voľne bez zásahu štátu.

(141)

Na podporu svojho tvrdenia, že vývozné ceny sa určovali voľne, FESI uviedla odkaz na odôvodnenie 269 predbežného nariadenia. V tomto odôvodnení sa však riešili predajné ceny dovozcov v Únii, a preto ho nemožno považovať za vhodný základ stanovenia spoľahlivosti vývozných cien zo strany vyvážajúcich výrobcov. Podobne aj odkaz na odôvodnenie 132 predbežného nariadenia a odôvodnenie 135 sporného nariadenia sa týka úprav normálnej hodnoty pri porovnaní s vývoznou cenou a neumožňuje žiadne závery o tom, či sa vývozné ceny vietnamských spoločností určovali voľne.

(142)

FESI okrem toho tvrdila, že Komisia nevysvetľuje ani to, ako dospela k záveru, že existuje riziko obchádzania antidumpingových opatrení, ak príslušným vyvážajúcim výrobcom bola uložená individuálna sadzba cla, ktorá by však bola základným účelom kritérií pre IZ.

(143)

Pokiaľ ide o riziko obchádzania, je to len jedno z piatich kritérií uvedených v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. Podľa tohto článku by sa malo uviesť všetkých 5 kritérií, ktoré musí spĺňať vyvážajúci výrobca. Preto nesplnenie jedného alebo viacerých kritérií postačuje na zamietnutie žiadosti o IZ bez toho, aby sa skúmalo, či boli splnené ostatné kritériá.

(144)

FESI namietala proti konštatovaniu v odôvodnení 20 vyššie, podľa ktorého bol jeden z dodávateľov spoločnosti Timberland, General Shoes Limited, nesprávne označený ako čínsky dodávateľ v žalobe podanej na vnútroštátny súd, pričom táto spoločnosť má sídlo vo Vietname. FESI tvrdila, že Komisia mala žiadať o ďalšie objasnenie, a uviedla, že podnik je ľahko rozpoznateľný ako čínska spoločnosť. Tvrdila, že hoci je pravda, že spoločnosť sa vo formulári na výber vzorky a v žiadosti o THZ/IZ predloženej v rámci pôvodného prešetrovania objavila pod odlišným názvom (t. j. ako General Footwear Ltd), k odlišnému obchodnému menu v žalobe spoločnosti Timberland pred vnútroštátnym súdom (t. j. General Shoes Ltd) s najväčšou pravdepodobnosťou došlo iba pre chybu v preklade. Preto sa žiadosť čínskej spoločnosti General Footwear Ltd o THZ/IZ mala posudzovať a posudzovanie žiadosti General Shoes Ltd o THZ/IZ bolo zjavne nesprávne v rozsahu, v akom sa týka žiadosti spoločnosti Timberland o vrátenie cla. Takéto posúdenie musí byť preto odôvodnené a opravené.

(145)

Spoločnosť General Footwear Ltd je súčasťou skupiny spoločností s prepojenými spoločnosťami v Číne a vo Vietname. Výrobca vo Vietname, ako aj ďalší výrobca v Číne poskytli v priebehu pôvodného prešetrovania žiadosti o THZ/IZ. V žiadosti čínskej spoločnosti o THZ/IZ sa jej názov stále uvádza ako „General Footwear Ltd“ s adresou v Číne. Výrobca vo Vietname sa uvádza ako „General Shoes Ltd“. Príslušný formulár žiadosti o THZ/IZ je však nejasný v tom, či je predmetná spoločnosť v skutočnosti čínska, alebo vietnamská. Nebolo preto nelogické predpokladať, že podnik uvedený v spise predloženom vnútroštátnemu súdu bol v skutočnosti vietnamský. V každom prípade treba konštatovať, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 základného nariadenia týkajúce sa žiadostí o THZ a v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou týkajúce sa žiadostí o IZ sa uplatňujú rovnako na čínskych aj vietnamských výrobcov, keďže ČĽR aj Vietnam sa považujú za krajiny s netrhovým hospodárstvom.

(146)

Vietnamská spoločnosť General Shoes Ltd. bola dodávateľom aj pre iných dovozcov ako Timberland a jej žiadosť o THZ/IZ sa neposudzovala len v kontexte žiadosti spoločnosti Timberland o vrátenie cla. Žiadosť o THZ/IZ sa posudzuje na základe všeobecných podmienok, za akých spoločnosť pôsobí, a neobmedzuje sa na konkrétne transakcie alebo konkrétnych zákazníkov v Únii. Preto je výsledok takéhoto posúdenia uplatniteľný na dotknutého vyvážajúceho výrobcu ako taký, a preto nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pokiaľ ide žiadosti spoločnosti Timberland o úhradu nákladov.

(147)

V každom prípade má Komisia v úmysle ešte posúdiť žiadosť o THZ/IZ spoločnosti „General Footwear Ltd“ (Čína). V záujme riadnej správy a aby nedošlo k zbytočnému oneskoreniu prebiehajúceho plnenia, však toto posúdenie bude predmetom samostatného právneho aktu.

(148)

Jeden dovozca pripustil, že žiaden z vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka súčasné vykonávanie, nebol jeho dodávateľom, a preto skonštatoval, že závery nie sú pre jeho situáciu relevantné. Táto strana tvrdila, že závery súčasného vykonávania preto nemôžu predstavovať základ na zamietnutie jej žiadostí o preplatenie nákladov predložených vnútroštátnym colným orgánom. Dovozca ďalej požadoval, aby žiadosti jeho dodávateľov o THZ/IZ boli preskúmané na základe dokumentov, ktoré Komisii poskytli belgické colné orgány.

(149)

Pokiaľ ide o vyššie uvedenú žiadosť, Komisia sa odvoláva na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/223 (42), v ktorom sa stanovuje postup, podľa ktorého sa má v tejto záležitosti postupovať. Presnejšie v súlade s článkami 1 a 2 uvedeného nariadenia Komisia preskúma príslušné žiadosti o THZ/IZ hneď po doručení príslušných dokladov od colných orgánov.

(150)

Pri zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy sa dospelo k záveru, že zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Vietnam, pokiaľ ide o štrnásť vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka obdobie uplatňovania sporného nariadenia, by sa malo opätovne uložiť.

(151)

Dotknutí vyvážajúci výrobcovia a všetky strany, ktoré sa prihlásili, boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť, aby bolo na dovoz dotknutých štrnástich vyvážajúcich výrobcov znovu uložené konečné antidumpingové clo. Následne po oznámení im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť.

(152)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

—

„športová obuv“ je obuv v zmysle poznámky k podpoložke 1 kapitoly 64 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1719/2005,

—

„obuv, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu“, je obuv s cenou CIF najmenej 7,5 EUR za pár, ktorá je určená na použitie pri športových činnostiach, s jednoduchou alebo viacvrstvovou tvárnenou podošvou, nie vstrekovanou, vyrobenou zo syntetických materiálov osobitne určených na tlmenie nárazu zvislých alebo bočných pohybov a s technickými prvkami, ako napríklad hermetickými vložkami, ktoré sú naplnené plynom alebo kvapalinou, mechanickými komponentmi, ktoré tlmia alebo neutralizujú nárazy, alebo materiálmi, ako sú napríklad polyméry s nízkou hustotou, patriace pod číselné znaky KN ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98,

—

„obuv s ochrannou špičkou“ je obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s odolnosťou voči nárazu najmenej 100 joulov (45), patriaca pod číselné znaky KN: ex 6403 30 00 (46), ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00,

—

„šľapky a ostatná domáca obuv“ je obuv patriaca pod číselný znak KN ex 6405 10 00.