19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 225/52

(1)

Dňa 23. marca 2006 prijala Komisia nariadenie (ES) č. 553/2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuvi“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“) (2).

(2)

Nariadením (ES) č. 1472/2006 (3) uložila Rada konečné antidumpingové clá v rozsahu od 9,7 % do 16,5 % na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR a vo Vietname počas dvoch rokov [„nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“].

(3)

Rada nariadením (ES) č. 388/2008 (4) rozšírila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz obuvi zasielanej z Osobitnej administratívnej oblasti Macao (ďalej len „OAO Macao“), ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)

Na základe preskúmania pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo 3. októbra 2008 (5), Rada prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1294/2009 (6) ďalej rozšírila antidumpingové opatrenia na 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, keď uplynula platnosť opatrení [ďalej len „nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009“].

(5)

Spoločnosti Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „žiadatelia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (teraz: Všeobecný súd). Rozhodnutiami zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06 Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada, Zb. 2010, s. II-671 a zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06, Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada, Zb.2010 s II-747 Všeobecný súd tieto napadnutia zamietol.

(6)

Žiadatelia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Svojimi rozhodnutiami z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann a iní z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10P Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang“) Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) tieto rozsudky pozastavil. Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemusela preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „MET“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia predložené subjektmi, ktoré neboli zaradené do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)

Súdny dvor následne vydal vo veci rozsudok. Uviedol v ňom: „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účely priznania ŠTH v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia sporného nariadenia totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bol priznaný ŠTH. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P.

(8)

V dôsledku toho Súdny dvor sporné nariadenie zrušil, pokiaľ ide o dotknutých žiadateľov.

(9)

V októbri 2013 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (7) oznámila, že sa rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie v okamihu, keď došlo k nezákonnosti a preskúmať, či v prípade žiadateľov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali trhovohospodárske podmienky a vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili.

(10)

V marci 2014 Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia Rady 2014/149/EÚ (8) odmietla návrh Komisie na prijatie vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na určitú obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd, a ukončila konania v súvislosti s týmito výrobcami. Rada sa nazdávala, že dovozcovia, ktorí kúpili topánky od tých vyvážajúcich výrobcov, ktorým príslušné vnútroštátne orgány uhradili príslušné clo na základe článku 236 nariadenia (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (9) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), nadobudli legitímnu nádej na základe článku 1 ods. 4 sporného nariadenia, v dôsledku ktorého sa ustanovenia colného kódexu Spoločenstva, a najmä jeho článku 221, stali uplatniteľnými na vyberanie cla.

(11)

Traja dovozcovia príslušného výrobku, C&J Clark International Ltd. (ďalej len „Clark“), Puma SE (ďalej len „Puma“) a Timberland Europe B.V. (ďalej len Timberland) (ďalej len „dotknutí dovozcovia“), napadli platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi z Číny a Vietnamu s odvolaním sa na judikatúru uvedenú v odôvodneniach 5 až 7 pred svojimi vnútroštátnymi súdmi, ktoré postúpili vec na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

(12)

V spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE Súdny dvor vyhlásil nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 a (EÚ) č. 1294/2009 za neplatné v rozsahu, v akom Európska Komisia nepreskúmala žiadosti o MET a individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky (ďalej len „rozsudky“), v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (10).

(13)

Pokiaľ ide o tretiu vec C-571/14 Timberland Europe B.V./Inspecteur van de Belastingdienst, kantoor Rotterdam, Súdny dvor 11. apríla 2016 rozhodol o výmaze veci z registra na žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

(14)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, sa súlad s rozsudkom Súdneho dvora týka nahradenia zrušeného aktu novým aktom, v ktorom je odstránená nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor (11).

(15)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup nahradenia zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnému konaniu (12). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na prípravné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, je aj po zrušení antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa uzatvára antidumpingové konanie, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (13), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnému konaniu došlo v počiatočnom štádiu.

(16)

Odhliadnuc od skutočnosti, že inštitúcie neskúmali žiadosti o MET a individuálne zaobchádzanie predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky, všetky ostatné zistenia v nariadeniach Rady (ES) č. 1472/2006 a (EÚ) č. 1294/2009 zostávajú v platnosti.

(17)

V tomto prípade došlo k nezákonnému konaniu po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo v konkrétnom štádiu, keď došlo k nezákonnému konaniu, po rozsudkoch stále otvorené, a preskúmať, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov prevládali trhovohospodárske podmienky v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, čo bolo obdobie prešetrovania v prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu konečných ciel uvedených v odôvodneniach 1 a 2 (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Komisia v prípade potreby takisto skúmala, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia spĺňali podmienky pre individuálne zaobchádzanie v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 765/2012 (14) (ďalej len „základné nariadenie v znení pred zmenou“) (15).

(18)

V prvom kroku Komisia v prípade dovozov spoločností Clark a Puma z ČĽR posúdila všetky žiadosti o MET a individuálne zaobchádzanie dotknutých vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí takéto žiadosti predložili v pôvodnom prešetrovaní.

(19)

V prípade dovozov spoločnosti Timberland z ČĽR boli vo veci C-571/14 zistení dvaja dodávatelia v ČĽR. Jeden z týchto dodávateľov, Zhongshan POU Yuen, bol zaradený do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, a preto v pôvodnom prešetrovaní v súvislosti s týmto dodávateľom nedošlo k žiadnej nezákonnosti. Druhý dodávateľ, General Shoes Limited, bol nesprávne označený ako čínsky dodávateľ, hoci táto spoločnosť mala sídlo vo Vietname. Ako sa uvádza v odôvodnení 150 ďalej v texte, toto neskôr napadla Federácia odvetví zaoberajúcich sa športovým tovarom (FESI), ktorá tvrdila, že spoločnosť General Shoes Ltd. je v skutočnosti čínsky dodávateľ.

(20)

V prípade dovozov spoločností Puma, Clark a Timberland z Vietnamu Komisia v súčasnosti takisto vykonáva posúdenie predložených žiadostí o MET a individuálne zaobchádzanie dotknutých vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí takéto žiadosti predložili v pôvodnom prešetrovaní. Toto prešetrovanie ešte stále prebieha.

(21)

Komisia má možnosť odstrániť nedostatky sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo nezrušené časti, ktoré nie sú rozsudkom dotknuté, sa môžu ponechať nezmenené (16).

(22)

Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k vyhláseniu neplatnosti, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov z ČĽR.

(23)

Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení, ktoré Všeobecný súd nevyhlásil za neplatné, ostávajú aj naďalej v platnosti a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(24)

Nasledujúce odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom.

(25)

Komisia preskúmala, či v prípade čínskych vyvážajúcich výrobcov Clark a Puma, ktorí predložili žiadosť o MET a/alebo IZ v danom prešetrovaní, sa uplatňovali MET a IZ počas obdobia od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005. Účelom tohto určenia je zistiť rozsah, v akom sú uvedení obidvaja dotknutí dovozcovia oprávnení, aby im bolo vrátené antidumpingové clo zaplatené v súvislosti s antidumpingovým clom zaplateným za vývoz ich čínskych dodávateľov, ktorí požiadali o MET a/alebo IZ.

(26)

Ak sa počas analýzy zistí, že MET sa malo udeliť čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého vývoz bol predmetom antidumpingového cla, ktoré zaplatil niektorý z uvedených dvoch dotknutých dovozcov, vrátenie cla by sa obmedzilo na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom, konkrétne 16,5 %, a clom uloženým jedinej vývoznej spoločnosti vo vzorke, ktorá dostala MET, t. j. spoločnosti Golden Step, konkrétne 9,7 %.

(27)

Ak sa počas analýzy zistí, že IZ sa malo udeliť čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorému bola žiadosť o MET zamietnutá, ale ktorého vývoz bol predmetom antidumpingového cla, ktoré zaplatil niektorý z uvedených dvoch dotknutých dovozcov, bude musieť byť individuálna colná sadzba priznaná dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi a výška vráteného cla sa obmedzí na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplatenou daňou a prípadným individuálnym clom vypočítaným pre dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(28)

V opačnom prípade, ak by sa analýzou predmetných žiadostí o MET a IZ zistí, že MET, ako aj IZ by sa malo zamietnuť, nebude sa môcť vrátiť žiadne antidumpingové clo.

(29)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12, Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 so zreteľom okrem iného na vývoz určitej obuvi od trinástich čínskych vyvážajúcich výrobcov, t. j. Buckinghan Shoe Mfg Co., Ltd., Buildyet Shoes Mfg., DongGuan Elegant Top Shoes Co. Ltd, Dongguan Stella Footwear Co Ltd, Dongguan Taiway Sports Goods Limited, Foshan City Nanhai Qun Rui Footwear Co., Jianle Footwear Industrial, Sihui Kingo Rubber Shoes Factory, Synfort Shoes Co. Ltd., Taicang Kotoni Shoes Co. Ltd., Wei Hao Shoe Co. Ltd., Wei Hua Shoe Co. Ltd. a Win Profile Industries Ltd (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“) do Únie a na dovoz tejto obuvi spoločnosťami Clark a Puma, v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala žiadosti o MET a IZ, ktoré predložili okrem iných vyvážajúci výrobcovia z ČĽR.

(30)

Komisia preto v prvom kroku preskúmala žiadosti o MET a IZ týchto trinástich vyvážajúcich výrobcov s cieľom určiť colnú sadzbu uplatniteľnú na ich vývozy. Z posudzovania vyplynulo, že poskytnuté informácie neboli dostatočné na preukázanie skutočnosti, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva, alebo že boli spôsobilí pre IZ (pozri podrobné vysvetlenie nižšie v odôvodnení 32 a nasledujúcich odôvodneniach).

(31)

Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o MET podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie MET stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené, kým úlohou súdov Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na to, aby vyvážajúcemu výrobcovi mohlo byť udelené MET, by sa malo splniť všetkých päť kritérií vymenovaných v uvedenom článku. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o MET stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(33)

Žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov nemohol preukázať, že spĺňa kritériá 1 (obchodné rozhodnutia) a 3 (aktíva a „prenos“). Konkrétnejšie, pokiaľ ide o kritérium 1, dotknutí vyvážajúci výrobcovia neposkytli základné a úplné informácie (napríklad dôkaz týkajúci sa štruktúry a kapitálu spoločnosti, dôkaz týkajúci sa domáceho predaja, dôkazy týkajúce sa odmeňovania zamestnancov atď.) s cieľom preukázať, že ich obchodné rozhodnutia boli prijaté v súlade s trhovými signálmi bez významného zásahu štátu. Pokiaľ ide o kritérium 3, dotknutí vyvážajúci výrobcovia takisto neposkytli základné a úplné informácie (napríklad dôkaz týkajúci sa majetku vo vlastníctve spoločnosti a práva na využívanie pôdy) s cieľom preukázať, že z bývalého systému netrhového hospodárstva sa nepreniesli žiadne narušenia.

(34)

Okrem toho, pokiaľ ide o kritérium 2 (účtovníctvo), štyri spoločnosti (spoločnosti A, I, K, M) toto kritérium nesplnili, pretože nepredložili jasný súbor základných účtovných záznamov.

(35)

V prípade zvyšných 9 spoločností (spoločnosti B, C, D, E, F, G, H, J, L) sa z dôvodu uvedeného v odôvodnení 32 kritérium 2 neposudzovalo.

(36)

Z rovnakého dôvodu uvedeného v odôvodnení 22 sa v prípade žiadneho z dotknutých vyvážajúcich výrobcov neposudzovalo kritérium 4 (zákony o konkurze a vlastníctve) a kritérium 5 (prepočty výmenných kurzov).

(37)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že žiadnemu z dotknutých trinástich čínskych vyvážajúcich výrobcov by sa nemalo udeliť MET, a informovala o tom dotknutých vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky. Od žiadneho z dotknutých trinástich čínskych vyvážajúcich výrobcov neboli doručené žiadne pripomienky.

(38)

Ani jeden z dotknutých trinástich vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil všetky podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, v dôsledku čoho bolo udelenie MET všetkým zamietnuté.

(39)

Pripomína sa, že Súdny dvor určil, že ak inštitúcie zistili, že v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov prevládajú podmienky trhového hospodárstva, mali im priznať rovnakú výšku cla ako spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorej bolo udelené MET (17).

(40)

Keďže však MET bolo zamietnuté všetkým príslušným vyvážajúcim výrobcom v dôsledku zistení počas opätovného prešetrovania, nikomu z príslušných vyvážajúcich výrobcov by nemala byť priznaná individuálna colná sadzba spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorej bolo udelené MET.

(41)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sa v prípade uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. a) toho istého nariadenia však určí individuálne clo pre vývozcov, ktorí sú schopní preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(42)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31, treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. Na tento účel sa v článku 9 ods. 5 stanovuje, že predložená žiadosť musí byť riadne odôvodnená. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že vývozca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým vývozcom dostatočné na preukázanie toho, že sú splnené kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, aby mu bolo udelené IZ.

(43)

V súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou by mali vývozcovia na základe riadne odôvodnenej žiadosti preukázať, že všetkých päť kritérií uvedených v tomto článku je splnených, aby im mohlo byť udelené IZ.

(44)

Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(45)

Ide o týchto päť kritérií:

(46)

Všetkých trinásť čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí požiadali o MET, požiadali aj o IZ pre prípad, že by im MET nebolo udelené.

(47)

Väčšina dotknutých vyvážajúcich výrobcov (spoločnosti A, B, C, D, E, G, H, I, J, K, L, M) nebola schopná preukázať, že splnili kritérium č. 2 (predaj na vývoz a voľne určené ceny). Konkrétne v prípade určitých dotknutých vyvážajúcich výrobcov (spoločnosti E, G, H, J, K, L) sa v stanovách uvádza obmedzenie produkcie, a preto nepreukázali, že obchodné rozhodnutia, ako napríklad vývozné množstvá, sú prijímané ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt. Ostatné (spoločnosti A, B, M) nepredávali na domácom trhu a neposkytli nijaké ďalšie vysvetlenie, čiže nepreukázali, že to nebolo v dôsledku zásahu štátu. Zvyšní vyvážajúci výrobcovia (spoločnosti C, D, I) neposkytli základnú a úplnú dokumentáciu, a preto nepreukázali, že bolo splnené kritérium č. 2.

(48)

Pokiaľ ide o kritérium č. 3 (spoločnosť – kľúčové riadenie a akcie alebo podiely – je dostatočne nezávislá od zasahovania štátu), desať čínskych vyvážajúcich výrobcov (spoločnosti B, E, F, G, H, I, J, K, L, M) nepredložilo základné a úplné dokumenty (najmä ako spoločnosť získala majetok, kto vlastní majetok a práva na užívanie pozemkov atď.), a preto títo čínski vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že nedošlo k žiadnemu zásahu štátu, a teda nepreukázali, že toto kritérium splnili.

(49)

Jeden vyvážajúci výrobca (spoločnosť C) okrem toho nesplnil kritérium č. 1 (repatriácia kapitálu), pretože pri prešetrovaní sa zistili obmedzenia, pokiaľ ide o repatriáciu kapitálu v dôsledku zasahovania štátu. Navyše ten istý vyvážajúci výrobca (spoločnosť C) nepreukázal, že spĺňa kritérium č. 5 (žiadne zasahovanie štátu, ktoré by umožnilo obchádzanie opatrení), pretože neboli poskytnuté žiadne informácie týkajúce sa dvoch prepojených spoločností so sídlom v Číne, a preto chýbala dôležitá dokumentácia na preukázanie toho, že bolo toto kritérium splnené.

(50)

Ani jeden z dotknutých trinástich čínskych vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, v dôsledku čoho bolo udelenie IZ všetkým zamietnuté.

(51)

Zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na ČĽR by sa preto týmto vyvážajúcim výrobcom malo uložiť na obdobie uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia bolo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí preskúmania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 predĺžené do 31. marca 2011. Nezákonnosť zistená v rozsudkoch sa týka toho, že inštitúcie Únie nestanovili, či by výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami mali podliehať zostatkovému clu alebo individuálnemu clu alebo clu spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorej bolo udelené MET.

(52)

Na základe nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, neexistuje právny základ na úplné oslobodenie výrobkov vyrobených dotknutými vyvážajúcimi výrobcami od platenia akéhokoľvek antidumpingového cla. Nový akt ako náprava nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, preto musí prehodnotiť iba platné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(53)

Keďže sa dospelo k záveru, že zostatkové clo by malo byť s ohľadom na dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené v rovnakej výške, aká bola pôvodne stanovená sporným nariadením a nariadením Rady (EÚ) č. 1294/2009, v nariadení Rady (ES) č. 388/2008 nie sú potrebné žiadne zmeny. Uvedené nariadenie zostáva v platnosti.

(54)

Uvedené zistenia a závery boli sprístupnené zainteresovaným stranám, ktoré dostali čas na predloženie pripomienok. Prihlásili sa FESI, ktorá zastupuje dovozcov vrátane spoločností Puma, Timberland, Clark, ďalší dovozca, a jeden vyvážajúci výrobca, ktorého žiadosť o MET/IZ nie je predmetom súčasného vykonávania, a vzniesli pripomienky.

(55)

FESI a jeden dovozca uviedli, že v súčasnom vykonávaní sú viaceré procesné chyby. Poukázali na skutočnosť, že žiadosti dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov o MET už boli preskúmané a zverejnené pred rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE, t. j. 3. decembra 2015, ako aj úmysel Komisie opätovne uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz obuvi vo výške 16,5 %. Tieto posúdenia boli teda vykonané bez právneho základu a predbehli pripravovaný rozsudok Súdneho dvora.

(56)

Komisia nesúhlasí s uvedeným tvrdením, keďže len pripravila vykonávanie možného budúceho rozsudku. Takáto príprava je určená na zabezpečenie riadnej správy, a to z týchto dôvodov: po prvé je nesporné, že Komisia mala preskúmať žiadosti o MET/IZ. Jedinou problematickou otázkou, ktorá bola v súdnych konaniach stále otvorená, bolo, či sa neprepojení dovozcovia ako Clark, Puma a Timberland môžu odvolávať na uvedenú nezákonnosť. V dôsledku tejto binárnej voľby áno/nie sa Komisia mohla mimoriadne dobre pripraviť na možnosť negatívneho rozsudku k tejto otázke. Po druhé, rýchle vykonávanie bolo potrebné na to, aby vnútroštátne colné orgány mohli rýchlo vybaviť nevybavené žiadosti o vrátenie, a aby sa zabezpečila právna istota pre všetkých prevádzkovateľov. Akýkoľvek vplyv na rozsudok Súdneho dvora bol vylúčený, keďže daný rozsudok sa týkal inej veci (konkrétne, či sa dovozcovia môžu odvolávať na právo týkajúce sa posudzovania žiadostí o MET/IZ, ktoré prináleží vyvážajúcim výrobcom).

(57)

Tieto strany ďalej tvrdili, že oznámením týkajúcim sa vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 C&J Clark International Limited a Puma SE, ktoré bolo neskôr zverejnené 17. marca 2016 (18), nemohli byť napravené uvedené procesné chyby, lebo zainteresovaným neposkytlo relevantnú príležitosť uplatniť svoje práva na obhajobu.

(58)

Viaceré strany ďalej uviedli, že mali dostať prístup k celému vyšetrovaciemu spisu pôvodného prešetrovania a že názvy príslušných vyvážajúcich výrobcov nemali byť v informačných dokumentoch anonymizované.

(59)

Tieto strany v závere vyhlásili, že na základe uvedených procesných chýb Komisia porušila základný právny rámec EÚ, a teda zneužila svoju právomoc.

(60)

Iná strana spochybnila vzťah medzi zverejnením spomenutým v odôvodnení 55 a posledným zverejnením zaslaným 20. mája 2016 a žiadala vyjasniť túto záležitosť.

(61)

Oznámenie týkajúce sa vykonania rozsudku bolo zverejnené s cieľom zvýšiť transparentnosť, v súlade s politikou Komisie o transparentnosti v prešetrovaniach na ochranu obchodu a na žiadosť úradníka pre vypočutie po vypočutí jednej zo strán, ktorá poukázala na túto otázku. Komisia naďalej zastáva názor, že zverejnenie nebolo v pravom zmysle slova z právneho hľadiska potrebné. V každom prípade, aj keby bolo potrebné, čo nie je, na zabezpečenie riadneho postupu a práva na vypočutie, tieto požiadavky boli splnené zverejnením a skutočnosťou, že všetky strany dostali možnosť predložiť pripomienky.

(62)

Bol poskytnutý prístup k celému spisu pôvodného prešetrovania, aj keď Komisia nerozumie, ako by informácie iné než žiadosti o MET/IZ dotknutých vyvážajúcich výrobcov mohli byť relevantné pre toto konanie. Anonymizácia názvov vyvážajúcich výrobcov je potrebná na zabezpečenie ochrany ich obchodne dôverných údajov; na žiadosť zainteresovaných strán, ktoré dovážali, však tie boli informované, ktorí z dovozcov boli ich dovozcami.

(63)

Druhé zverejnenie bolo potrebné, lebo nariadenie teraz zahŕňa aj žiadosti o individuálne zaobchádzanie, ktoré pôvodne neboli posudzované.

(64)

Z týchto dôvodov musia byť všetky tvrdenia týkajúce sa procesných nezrovnalostí zamietnuté.

(65)

Viaceré zainteresované strany uviedli, že neexistuje právny základ pre súčasné vykonávanie. Konkrétne tvrdili, že článok 266 ZFEÚ sa neuplatňuje z dôvodov, že konečné opatrenia na obuv uplynuli 31. marca 2011, a že preto nezákonnosť týchto opatrení nemá pretrvávajúci vplyv. Strany vyhlásili, že článok 266 ZFEÚ nemá retroaktívne napraviť nezákonnosť skončených opatrení. Tento názor majú potvrdiť články 263 a 265 ZFEÚ, v ktorých sa stanovujú lehoty na začatie konania proti nezákonným aktom inštitúcií EÚ a proti nekonaniu zo strany inštitúcií EÚ. Súčasný postup nemá precedens a Komisia neposkytla ani odôvodnenie či predchádzajúcu judikatúru, ktoré by podporili jej výklad článku 266 ZFEÚ.

(66)

Strany ďalej argumentovali, že prešetrovanie nemôže byť v tomto prípade obnovené práve v štádiu, v ktorom nastala nezákonnosť, podľa článku 266 ZFEÚ, pretože Súdny dvor nezistil len nedostatočné odôvodnenie, ale aj nezákonnosť týkajúcu sa hlavného právneho ustanovenia základného nariadenia, čo ovplyvňuje celé posúdenie dumpingu týkajúce sa dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(67)

Strany navyše uviedli, že náprava skončených opatrení so spätnou účinnosťou porušuje zásadu oprávneného očakávania. Vyhlásili, že strany boli, po prvé, uistené, že opatrenia sa skončia 31. marca 2011 a že so zreteľom na čas uplynutý od pôvodného prešetrovania mali strany nárok na oprávnené očakávania, že pôvodné prešetrovanie nebude obnovené ani opätovne otvorené. Po druhé, samotná skutočnosť, že počas pôvodného prešetrovania neboli žiadosti o MET preskúmané v trojmesačnej lehote, poskytla čínskym vyvážajúcim výrobcom právnu istotu, že ich žiadosti o MET sa nebudú skúmať. Na záver strany uviedli, že so zreteľom na dlhé lehoty obnovenie prešetrovania porušilo všeobecnú zásadu premlčania, ktorá sa uplatňuje vo všetkých právnych kontextoch.

(68)

Viaceré zainteresované strany vyhlásili, že článok 266 ZFEÚ ani základné opatrenie neumožňujú opätovné uloženie konečného cla na dovoz dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov vo výške 16,5 % so spätnou účinnosťou.

(69)

Pokiaľ ide o argument, že platnosť predmetných opatrení sa skončila 31. marca 2011, Komisia nevidí dôvod, prečo by uplynutie platnosti opatrení malo byť pre ňu dôvodom na prijatie nového aktu s cieľom nahradiť zrušený akt. Rozsudkom, ktorým sa ruší pôvodný akt, sa podľa judikatúry opäť začína administratívny postup, ktorý možno obnoviť v čase, kedy došlo k nezákonnosti.

(70)

Antidumpingové konania sú teda v dôsledku zrušenia aktu, ktorým sa tieto konania končia, ešte stále otvorené. Komisia je povinná ukončiť tie konania, pre ktoré sa v základnom nariadení stanovuje, že prešetrovanie musí byť ukončené aktom Komisie.

(71)

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa spätnej účinnosti na základe článku 13 základného nariadenia a článku 10 antidumpingovej dohody WTO („ADA“), v článku 13 ods. 1 základného nariadenia, ktorý preberá text článku 10 ods. 1 ADA, sa stanovuje, že dočasné opatrenia a konečné antidumpingové clá sa majú použiť iba na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, keď nadobudne účinnosť rozhodnutie prijaté podľa článku 7 ods. 1, prípadne podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. V tomto prípade sa dotknuté antidumpingové clá uplatňujú iba na výrobky, ktoré vstúpili do voľného obehu po tom, ako nadobudlo účinnosť dočasné a sporné (konečné) nariadenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Spätná účinnosť v zmysle článku 10 ods. 1 základného nariadenia sa však týka len situácie, keď bol tovar dovezený do voľného obehu predtým, ako sa zaviedli opatrenia, ako vyplýva zo samotného textu uvedeného ustanovenia, ako aj z výnimky stanovenej v článku 10 ods. 4 základného nariadenia (19).

(72)

Komisia takisto konštatuje, že neexistuje spätná účinnosť ani porušenie právnej istoty a oprávnených očakávaní týkajúcich sa tejto veci.

(73)

Pokiaľ ide o spätnú účinnosť, judikatúra Súdneho dvora pri posudzovaní, či je opatrenie retroaktívne, rozlišuje medzi uplatnením nového pravidla na vzniknutú konečnú situáciu (označovanú aj ako existujúci alebo konečný právny stav) (20), a na situáciu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, ktorá ale ešte nie je konečná (označovanú aj ako dočasný stav) (21).

(74)

V tomto prípade ešte nedošlo ku konečnej situácii dovozu dotknutých výrobkov, ktorá nastala počas obdobia uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006, pretože v dôsledku zrušenia sporného nariadenia antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz ešte nebolo stanovené s konečnou platnosťou. Zároveň boli dovozcovia obuvi upozornení, že takéto clo sa môže uložiť uverejnením oznámenia o začatí konania a dočasným nariadením. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Únie nemôžu subjekty získať oprávnené očakávania, pokiaľ inštitúcie neprijmú akt, ktorým sa ukončí administratívny postup a ktorý sa stal konečným (22).

(75)

Toto nariadenie predstavuje okamžité uplatnenie vzhľadom na budúce účinky situácie, ktorá prebieha: clá na obuv boli vyberané vnútroštátnymi colnými orgánmi. V dôsledku toho žiadosti o úhradu nákladov, o ktorých ešte nebolo definitívne rozhodnuté, predstavujú pretrvávajúcu situáciu. V tomto nariadení sa stanovuje colná sadzba uplatniteľná na uvedený dovoz, čím sa upravujú budúce účinky prebiehajúcej situácie.

(76)

V každom prípade, aj keby existovala spätná účinnosť v zmysle práva Únie, quod non, táto spätná účinnosť by v každom prípade bola opodstatnená z týchto dôvodov:

(77)

Hmotné pravidlá práva Únie sa môžu vzťahovať na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, pokiaľ z ich znenia, cieľov alebo všeobecnej štruktúry jasne vyplýva, že sa im má takýto účinok priznať (23). Predovšetkým vo veci C-337/88 Società agricola fattoria alimentare (SAFA) sa uvádza, že: hoci zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu EÚ, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho uverejneniu, vo výnimočných prípadoch to tak byť nemusí, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú náležite rešpektované oprávnené očakávania dotknutých subjektov  (24).

(78)

V tomto prípade je účelom splnenie povinnosti Komisie podľa článku 266 ZFEÚ. Keďže Súdny dvor zistil nezákonnosť iba so zreteľom na určenie uplatniteľnej colnej sadzby, a nie so zreteľom na uloženie samotných opatrení (to znamená, pokiaľ ide o zistenie dumpingu, ujmy a záujmu Únie), dotknutí vyvážajúci výrobcovia nemohli oprávnene očakávať, že nebudú uložené žiadne konečné antidumpingové opatrenia. V dôsledku toho by sa toto uloženie, ani keby bolo retroaktívne, quod non, nemalo považovať za porušenie oprávnených očakávaní.

(79)

Pokiaľ ide o ochranu právnej istoty a oprávnených očakávaní, v prvom rade sa navyše konštatuje, že podľa judikatúry dovozcovia nemôžu požiadať o ochranu právnej istoty a oprávnených očakávaní, ak boli upozornení na bezprostrednú zmenu v obchodnej politike Únie (25). V tomto prípade boli dovozcovia prostredníctvom oznámenia o začatí konania a dočasného nariadenia uverejnených v úradnom vestníku, ktoré sú stále súčasťou právneho poriadku Únie, upozornení na riziko, že výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami môžu podliehať antidumpingovému clu. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia sa preto nemohli spoliehať na všeobecné zásady práva Únie o ochrane právnej istoty a oprávnených očakávaní.

(80)

Hospodárske subjekty si boli pri dovoze obuvi naopak plne vedomé skutočnosti, že uvedený dovoz podlieha clu. Toto clo vzali do úvahy pri stanovovaní predajných cien a posudzovaní hospodárskych rizík. Preto nezískali právnu istotu ani oprávnené očakávania, že dovoz by mal byť bez cla, a obvykle preniesli clo na svojich zákazníkov. Preto je v záujme Únie, aby sa namiesto poskytovania neočakávaného zisku dotknutým dovozcom, prostredníctvom ktorého by sa bezdôvodne obohatili, radšej stanovili v súčasnosti uplatniteľné colné sadzby.

(81)

Neexistuje teda ani porušenie zásady premlčania, právnej istoty a oprávnených očakávaní, ani ustanovení základného nariadenia a ADA.

(82)

Pokiaľ ide o argument, že rozhodnutie o MET malo byť ukončené do troch mesiacov po začatí konania, pripomína sa, že podľa judikatúry článok 2 ods. 7 písm. c) druhý pododsek základného nariadenia neobsahuje žiadne údaje, pokiaľ ide o dôsledky toho, že Komisia nedodržala trojmesačnú lehotu. Všeobecný súd preto zastáva názor, že rozhodnutie o MET v neskoršom štádiu nemá vplyv na platnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú konečné opatrenia, pokiaľ žiadatelia nepreukázali, že keby Komisia neprekročila trojmesačnú lehotu, Rada mohla prijať iné nariadenie, ktoré by bolo z hľadiska ich záujmov priaznivejšie než sporné nariadenie (26). Súdny dvor okrem toho uznáva, že inštitúcie môžu upraviť posúdenie MET až do prijatia konečných opatrení (27).

(83)

Uvedená judikatúra nebola vyvrátená rozsudkami vo veciach Brosmann a Aokang. V rozsudkoch Brosmann a Aokang sa Súdny dvor spolieha na povinnosť Komisie vykonať posúdenie v lehote do troch mesiacov s cieľom preukázať, že povinnosť vykonať toto posúdenie existuje nezávisle od toho, či Komisia uplatňuje výber vzorky alebo nie. Súdny dvor sa nevyjadruje k otázke, aké sú právne dôsledky toho, ak Komisia ukončí posudzovanie MET v neskoršom štádiu prešetrovania. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora by inštitúcie nemali úplne ignorovať žiadosti o MET, ale musia ich posúdiť najneskôr v čase, keď sa ukladajú konečné opatrenia. Rozsudky potvrdzujú judikatúru citovanú v predchádzajúcom odôvodnení.

(84)

V tomto prípade dotknutí vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že v prípade, keby Komisia vykonala posúdenie MET do troch mesiacov po začatí antidumpingového konania v roku 2005, Rada mohla prijať iné nariadenie, ktoré by bolo z hľadiska ich záujmov priaznivejšie než sporné nariadenie. Tvrdenie o premlčacej lehote v prípade posúdenia žiadosti o MET sa preto zamieta.

(85)

Tiež sa tvrdilo, že keďže k nezákonnosti došlo pri posudzovaní MET, Komisia by mala obnoviť konanie k okamihu pred uložením dočasných opatrení.

(86)

Komisia v tomto ohľade uvádza, že dočasné opatrenia nie sú nevyhnutným krokom konania, ale samostatným aktom, ktorým sa prijatím konečných opatrení ukončia jeho účinky (28). Jediným základným procesným krokom pred prijatím konečných opatrení je začatie konania. Toto tvrdenie je preto neúčinné.

(87)

Niektoré strany, ktoré sa odvolávajú na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-2/95, IPS/Rada, poukázali na formálny rozdiel medzi „prešetrovaním“ a „konaním“ a vyhlásili, že keď už je konanie ukončené, ako v tomto prípade, už nemôže byť obnovené.

(88)

Komisia nevidí zásadný rozdiel medzi pojmami „prešetrovanie“ a „konanie“. V základnom nariadení a v judikatúre sa používajú zameniteľne. V každom prípade sa rozsudok vo veci T-2/95 musí vnímať vo svetle rozsudku o odvolaní v danej veci.

(89)

Niektoré strany tiež tvrdili, že článok 266 ZFEÚ neumožňuje čiastočné vykonanie rozsudku Súdneho dvora a v tomto prípade presunutie dôkazného bremena. Takže tvrdili, že Komisia nesprávne posúdila len žiadosti o MET/IZ vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli dodávateľmi dovozcov, ktorí podali žiadosti o vrátenie. Tieto strany vo svojom tvrdení vychádzali z toho, že účinok rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE je erga omnes, a že nemožno vylúčiť, že výsledky súčasného posúdenia žiadostí o MET/IZ ovplyvňujú tiež zostatkové clo, ktoré sa uplatňuje na všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov. Tieto strany preto tvrdili, že Komisia mala posúdiť všetky žiadosti o MET/IZ, ktoré boli predložené v rámci pôvodného prešetrovania.

(90)

Tieto strany navyše nesúhlasili s tým, že dôkazné bremeno znáša výrobca, ktorý žiada o MET/individuálne zaobchádzanie, s argumentom, že výrobcovia splnili toto dôkazné bremeno v roku 2005 podaním žiadostí o MET/IZ v rámci pôvodného prešetrovania. Rovnako nesúhlasili s tým, že rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE je možné vykonať jednoduchým posúdením žiadostí o MET/IZ, ktoré podali vyvážajúci výrobcovia nezahrnutí do vzorky, keďže Súdny dvor špecificky neuviedol, že zistenie neplatnosti je obmedzené na tento aspekt.

(91)

Komisia sa domnieva, že vykonanie rozsudku je potrebné len pre vyvážajúcich výrobcov, pre ktorých neboli všetky dovozné transakcie konečné. V skutočnosti, po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty stanovenej v Colnom kódexe Spoločenstva sa clo stalo konečné, ako sa potvrdzuje v rozsudkoch. Akýkoľvek vplyv na zostatkové clo je vylúčený, lebo žiadosť o MET/IZ pre spoločnosti vo vzorke bola posúdená a skutočnosť priznania MET/IZ jednej zo spoločností mimo vzorky neovplyvňujte sadzbu zostatkového cla.

(92)

Dôkazné bremeno nie je obmedzené na podanie žiadosti. Týka sa obsahu žiadosti, ktorý musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre MET/IZ.

(93)

Jediná nezákonnosť zistená v rozsudkoch je neposúdenie žiadostí o MET/IZ.

(94)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že Komisia nemala uplatňovať dva rôzne právne režimy, t. j. základné nariadenie pred jeho zmenou na posúdenie žiadostí vyvážajúcich výrobcov o individuálne zaobchádzanie na jednej strane a na druhej strane súčasné základné nariadenie, ktoré zahŕňa zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1168/2012 (29) a ktorým sa zavádzajú postupy výboru okrem iného v oblasti ochrany obchodu, takže prijímanie rozhodnutí sa deleguje na Komisiu.

(95)

Tieto strany tiež zopakovali, že článok 266 ZFEÚ neumožňuje uloženie antidumpingového cla so spätnou účinnosťou, čo potvrdilo aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-459/98P, IPS/Rada a nariadenie Rady (ES) 1515/2001 o opatreniach, ktoré môže prijať spoločenstvo na základe správy prijatej orgánom na urovnávanie sporov WTO, ktorá sa týka antidumpingových a antisubvenčných opatrení (30). Argumentovali, že Komisia neposkytla žiadne platné odôvodnenie na odklon od zásady neretroaktivity, a teda porušila zásadu oprávneného očakávania.

(96)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že akékoľvek uloženie opatrení je v každom prípade bezpredmetné, lebo uplynula premlčacia lehota stanovená v článku 103 Colného kódexu Spoločenstva. Výber antidumpingového cla preto porušuje zásadu dobrej správy, ako aj článok 21 základného nariadenia, a predstavuje zneužitie právomoci.

(97)

Viaceré strany takisto vyhlásili, že opätovné uloženie konečných antidumpingových opatrení na dovoz čínskych vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním predstavuje i) diskrimináciu dovozcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti dovozcom dotknutým vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang, ktorým bolo vrátené clo zaplatené za dovoz obuvi od piatich vyvážajúcich výrobcov dotknutých týmito rozsudkami; ako aj ii) diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti piatim vyvážajúcim výrobcom dotknutým rozsudkami vo veciach Brosmann a Aokang, na ktorých sa nevzťahovalo clo na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady z 18. marca 2014, ktorým sa zamieta návrh vykonávacieho nariadenia, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (31).

(98)

Diskriminačné zaobchádzanie údajne odrážalo nejednotný výklad a nejednotné uplatňovanie práva EÚ, čo porušuje základné právo na účinnú súdnu ochranu.

(99)

Pokiaľ ide o údajné použitie rôznych právnych režimov, Komisia sa domnieva, že to vyplýva z rozdielnych prechodných pravidiel v troch nariadeniach, ktorými sa mení príslušné základné nariadenie.

(100)

Po prvé, v nariadení 765/2012 (tzv. zmena pre spojovacie materiály zameraná na individuálne zaobchádzanie) sa v článku 2 uvádza, že: „Vzťahuje sa na všetky prešetrovania začaté na základe nariadenia (ES) č. 1225/2009 po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.“ Keďže predmetné prešetrovanie sa začalo pred týmto dátumom, zmeny daného nariadenia v základnom nariadení sa na túto vec neuplatňujú.

(101)

Po druhé, v nariadení 1168/2012 (tzv. zmena Brosmann zameraná na MET) sa v článku 2 uvádza, že: „Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky nové a na všetky prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012.“ Preto, ak by Komisia postupovala striktne, ani by už nebolo potrebné posúdiť žiadosti o MET spoločností nezaradených do vzorky, lebo právo na posúdenie MET stratili 15. decembra 2012. Komisia sa však domnieva, že takéto zaobchádzanie by bolo ťažké zlúčiť s jej povinnosťou vykonať rozsudky. Ani sa nezdá, že by sa nariadením 1168/2012 zavádzal úplný zákaz analýzy žiadostí o MET mimo vzorky, keďže povoľuje takéto preskúmanie v prípade individuálneho zaobchádzania. Analogicky možno povedať, že toto odchýlenie sa v tejto veci uplatňuje. Alternatívne sa Komisia domnieva, že výsledok uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1168/2012 na túto vec by viedol k rovnakému výsledku, lebo všetky žiadosti o MET by boli automaticky zamietnuté bez posudzovania.

(102)

Po tretie, pokiaľ ide o postup výboru, v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 37/2014 sa stanovuje, že Rada má naďalej právomoc pre akty, keď Komisia prijala akt, bola začatá konzultácia alebo Komisia prijala návrh. V tejto veci nebol prijatý žiadny takýto krok, pokiaľ ide o vykonávanie rozsudku pred nadobudnutím účinnosti daného nariadenia.

(103)

Pokiaľ ide o uloženie konečného antidumpingového cla so spätnou účinnosťou, odkazuje sa na úvahy uvedené skôr v texte, v odôvodneniach 73 až 81, ktoré sa už rozsiahle venujú týmto tvrdeniam.

(104)

Pokiaľ ide o diskrimináciu, Komisia poznamenáva, že vyvážajúci výrobcovia a niektorí dovozcovia, ktorých sa týka toto nariadenie, majú k dispozícii súdnu ochranu na súdoch Únie proti tomuto nariadeniu. Iní dovozcovia majú takúto ochranu prostredníctvom vnútroštátnych súdov a tribunálov, ktoré pôsobia ako sudcovia všeobecného práva Únie.

(105)

Tvrdenie o diskriminácii je takisto neopodstatnené. Dovozcovia, ktorí dovážali od spoločnosti Brosmann a ostatných štyroch vyvážajúcich výrobcov, sú v odlišnej skutkovej a právnej situácii, pretože ich vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli napadnúť sporné nariadenie a pretože ich clá boli uhradené tak, aby boli chránené článkom 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. K žiadnej takejto výzve ani žiadnej takejto úhrade vo vzťahu k iným nedošlo. Komisia začne pripravovať vykonávanie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov Clark, Puma a Timberland; so všetkými ostatnými vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR a Vietnamu nezaradenými do vzorky a s ich dovozcami sa bude rovnakým spôsobom zaobchádzať aj v neskoršom štádiu v súlade s postupom stanoveným v tomto nariadení.

(106)

Tie isté zainteresované strany tiež tvrdili, že článok 14 základného nariadenia nemôže slúžiť ako právny základ na zasahovanie do uplatňovania článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a že uplatňovanie článku 236 Colného kódexu Spoločenstva je nezávislé od rozhodnutia prijatého podľa základného nariadenia alebo povinností Komisie podľa článku 266 ZFEÚ.

(107)

V tejto súvislosti sa tvrdilo, že uplatňovanie článku 236 Colného kódexu Spoločenstva patrí do výlučnej právomoci vnútroštátnych colných orgánov, na základe čoho sú tieto orgány povinné vrátiť zaplatené clo, ktoré právne nebolo dlžné. Dotknuté strany ďalej vyhlásili, že článok 236 Colného kódexu Spoločenstva nemôže podliehať článku 14 základného nariadenia ani mu nemôže byť podradený, pretože obidva články sú sekundárnymi právnymi predpismi, takže žiadny z nich nenahrádza druhý. Navyše rozsah uplatňovania článku 14 základného nariadenia sa týka osobitných ustanovení, ktoré zahŕňajú prešetrovania a postupy na základe základného nariadenia, a neuplatňuje sa na žiadny iný právny nástroj, ako je napríklad Colný kódex Spoločenstva.

(108)

Komisia poznamenáva, že Colný kódex Spoločenstva sa neuplatňuje automaticky na uloženie antidumpingového cla, ale len ako referencia v nariadení, ktorým sa ukladá antidumpingové clo. Podľa článku 14 základného nariadenia sa Komisia môže rozhodnúť neuplatňovať určité ustanovenia tohto Kódexu, a namiesto toho môže vytvoriť osobitné pravidlá. Pretože Colný kódex Spoločenstva sa vo vykonávacích nariadeniach Rady a Komisie uplatňuje len na základe referencie, voči článku 14 základného nariadenia nemá v hierarchii noriem rovnaké postavenie, ale je podradený a môže sa neuplatňovať alebo sa môže uplatňovať inak.

(109)

Uvedené zainteresované strany tvrdili, že Komisia v rozpore s článkom 296 ZFEÚ neposkytla primerané odôvodnenie a neuviedla právny základ, na základe ktorého bolo clo opätovne uložené so spätnou účinnosťou, a teda bolo zamietnuté vrátenie cla dovozcom dotknutým súčasným vykonávaním.

(110)

Chýbajúce primerané odôvodnenie sa týkalo najmä i) nedostatočného právneho základu na opätovné začatie prešetrovania a nezverejnenia príslušného oznámenia tohto opätovného začatia; ii) len čiastočného vykonania rozsudku Všeobecného súdu, keď boli posúdené len žiadosti o MET/IZ vyvážajúcich výrobcov, keď dovozcovia podali žiadosť o vrátenie; iii) odchýlenia sa od zásady neretroaktivity antidumpingového cla; iv) uplatňovania základného nariadenia pred jeho zmenou 6. septembra 2012 na posúdenie žiadostí vyvážajúcich výrobcov o individuálne zaobchádzanie na jednej strane a súčasného základného nariadenia zmeneného nariadením (EÚ) č. 1168/2012, pokiaľ ide o uplatniteľné postupy prijímania rozhodnutí; a v) nedostatočnej odpovede na právne argumenty, ktoré tieto strany predložili po zverejnení Komisie a ktoré sa týkali posúdenia žiadostí dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov o MET z 15. decembra 2015.

(111)

Pokiaľ ide o chýbajúci právny základ na opätovné začatie prešetrovania, Komisia pripomína judikatúru citovanú v odôvodnení 15, podľa ktorej môže obnoviť prešetrovanie k okamihu, keď došlo k nezákonnosti. To bolo po začatí konania. Komisia nemá právnu povinnosť uverejniť oznámenie o opätovnom začatí, obnovení alebo opätovnom otvorení konania alebo prešetrovania. Ide skôr o automatický účinok rozsudku, ktorý majú potom vykonať inštitúcie.

(112)

Podľa judikatúry sa zákonnosť antidumpingového nariadenia musí posudzovať z hľadiska objektívnych noriem práva Únie, a nie podľa rozhodovacej praxe, aj keď takáto prax existuje (čo nie je tento prípad) (32). Preto skutočnosť, že Komisia mohla mať v minulosti v určitých prípadoch odlišnú prax, nemôže vyvolať oprávnené očakávania. Platí to o to viac preto, lebo spomínaná predchádzajúca prax nezodpovedá skutkovej a právnej situácii tejto veci, pričom rozdiely možno vysvetliť skutkovými a právnymi rozdielmi v porovnaní s touto vecou.

(113)

Ide o tieto rozdiely: nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa netýka zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie, a teda ani zásady uloženia cla, ale iba presnej colnej sadzby. Predchádzajúce zrušenia, na ktoré sa odvolávali zainteresované strany, sa naopak týkali zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie. Inštitúcie preto považovali za vhodnejšie prijať do budúcnosti nové opatrenia.

(114)

Konkrétne v tejto veci vôbec nie je potrebné žiadať od zainteresovaných strán dodatočné informácie. Komisia musela skôr posúdiť informácie, ktoré boli v danej veci predložené, ale neboli posúdené pred prijatím nariadenia (ES) č. 1472/2006. Predchádzajúca prax v ostatných prípadoch za nijakých okolností nepredstavuje presné a bezpodmienečné uistenie pre túto vec.

(115)

Všetky strany, proti ktorým konanie smeruje, t. j. dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ako aj účastníci prebiehajúcich súdnych sporov a združenie zastupujúce jednu z týchto strán, boli nakoniec informované o sprístupnení relevantných skutočností, na základe ktorých Komisia zamýšľa prijať toto posúdenie MET. Ich práva na obhajobu sú preto zaručené. V tejto súvislosti treba najmä zdôrazniť, že neprepojení dovozcovia nemajú v antidumpingovom konaní právo na obhajobu, keďže tieto konania nie sú namierené proti nim (33).

(116)

Pokiaľ ide o čiastočné vykonanie rozsudkov, či a do akej miery musia inštitúcie rozsudok vykonať, to závisí od konkrétneho obsahu rozsudku. Najmä skutočnosť, či je, alebo nie je možné potvrdiť uloženie cla na dovoz, ktorý sa uskutočnil pred vyhlásením rozsudku, závisí od toho, či je nezákonnosťou zistenou v rozsudku postihnuté zistenie poškodzujúceho dumpingu ako také, alebo iba výpočet presnej colnej sadzby. V tejto situácii, ktorá je relevantná v prerokúvanej veci, neexistuje žiadny dôvod na vrátenie všetkých ciel. Stačí skôr určiť správnu colnú sadzbu a uhradiť akýkoľvek možný rozdiel (keďže by nebolo možné zvýšiť colnú sadzbu, pretože zvýšená časť by predstavovala retroaktívne uloženie cla).

(117)

Predchádzajúce zrušenia, na ktoré odkazujú zainteresované strany, sa týkali zistení dumpingu, ujmy a záujmu Únie (buď so zreteľom na zistenie skutočností, pokiaľ ide o posúdenie skutočností, alebo s ohľadom na práva na obhajobu).

(118)

Tieto zrušenia boli čiastočné alebo úplné.

(119)

Súdy Únie použijú metódu čiastočného zrušenia, keď môžu na základe skutočností v spise samy dospieť k záveru, že inštitúcie mali priznať určitú úpravu alebo mali použiť inú metódu na určitý výpočet, ktorý by bol viedol k uloženiu nižšieho cla (ale nespochybňujú zistenia dumpingu, ujmy a záujmu Únie). (Nižšie) clo zostáva v platnosti počas obdobia pred zrušením, ako aj v období po zrušení (34). S cieľom vyhovieť rozsudku inštitúcie prepočítajú clo a zodpovedajúcim spôsobom zmenia nariadenie, ktorým sa ukladá príslušné clo, pokiaľ ide o minulé, ako aj budúce obdobie. Inštitúcie dajú takisto pokyn vnútroštátnym colným orgánom, aby vrátili rozdiel, ak boli takéto žiadosti podané včas (35).

(120)

Súdy Únie pristúpia k úplnému zrušeniu, keď nemôžu sami na základe skutočností v spise stanoviť, či inštitúcie postupovali správne pri posudzovaní dumpingu, ujmy a záujmu Únie, pretože inštitúcie museli opätovne vykonať časť svojho prešetrovania. Keďže súdy Únie nemajú právomoc vykonať prešetrovanie namiesto Komisie, v plnej miere zrušili nariadenia, ktorými sa ukladali konečné clá. V dôsledku toho inštitúcie oprávnene stanovili existenciu troch podmienok nevyhnutných pre uloženie opatrení až po rozsudku, ktorým sa zrušili clá. Na dovoz, ktorý sa uskutočnil pred platným stanovením dumpingu, ujmy a záujmu Únie, je uloženie konečných ciel zakázané v základnom nariadení aj v dohode ADA. Preto sa prostredníctvom aktov o ukončení týchto prešetrovaní prijatých inštitúciami konečné clá uložili len pre budúce obdobie (36).

(121)

Táto vec sa odlišuje od (čiastočných alebo úplných) zrušení v minulosti v tom, že sa netýka samotnej existencie dumpingu, ujmy a záujmu Únie, ale len výberu vhodnej colnej sadzby (teda výberu medzi colnou sadzbou uplatniteľnou na jedinú spoločnosť vo vzorke, ktorej bolo udelené MET, a sadzbou zostatkového cla). Predmetom sporu teda nie je samotná zásada týkajúca sa uloženia cla, ale iba presná suma (inými slovami: režim) cla. A prípadná úprava môže byť len smerom nadol.

(122)

Na rozdiel od prípadov čiastočného zrušenia v minulosti rozoberaných vyššie v odôvodnení 119 súd nebol schopný rozhodnúť, či nová (znížená) colná sadzba mala byť udelená, pretože toto rozhodnutie si vyžaduje najskôr posúdenie žiadosti o MET. Uvedená úloha týkajúca sa posúdenia žiadosti o MET patrí do právomoci Komisie. Súdny dvor preto nemôže túto časť prešetrovania vykonať namiesto Komisie bez toho, aby prekročil svoje právomoci.

(123)

Na rozdiel od prípadov úplného zrušenia cla v minulosti neboli zistenia dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie zrušené. Dumping, ujma, príčinná súvislosť a záujem Únie sa preto právoplatne stanovili v čase prijatia nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006. Nie je teda dôvod obmedziť opätovné uloženie konečných antidumpingových ciel na budúce obdobie.

(124)

V tomto nariadení sa preto v žiadnom prípade nemožno odchýliť od rozhodovacej praxe inštitúcií, aj keď by to bolo relevantné.

(125)

Zainteresované strany tiež tvrdili, že zrušenie antidumpingových ciel nebude mať za následok bezdôvodné obohatenie dovozcov, ako tvrdí Komisia, keďže týchto dovozcov mohol postihnúť pokles predaja v dôsledku cla, ktoré bolo zahrnuté do predajnej ceny.

(126)

V judikatúre Súdneho dvora sa uznáva, že vrátenie poplatkov, ktoré boli neoprávnene vybraté, sa môže odmietnuť, ak by to malo za následok neoprávnené obohatenie príjemcov (37). Komisia poznamenáva, že tieto zainteresované strany nepopierajú, že clo bolo prenesené a neposkytujú žiadny dôkaz o poklese predaja, a že judikatúra týkajúca sa nespravodlivého obohatenia zohľadňuje v každom prípade len prenos, ale nie možné vedľajšie účinky prenosu.

(127)

Pokiaľ ide o údajné odchýlenie sa od zásady neretroaktivity, odkazuje sa na odôvodnenia 76 až 81, ktoré sa rozsiahle venujú tejto otázke.

(128)

Pokiaľ ide o údajné uplatňovanie dvoch rôznych právnych rámcov v súčasnom vykonávaní, odkazuje sa na odôvodnenia 99 až 102, ktoré sa rozsiahle venujú tejto otázke.

(129)

Na záver, pokiaľ ide o pripomienky predložené týmito stranami po zverejnení posúdenia žiadostí dotknutých čínskych vyvážajúcich výrobcov o MET, usudzuje sa, že v súčasnom nariadení sa na ne riadne reagovalo.

(130)

Uvedené zainteresované strany tvrdili, že vyvážajúcim výrobcom dotknutým súčasným vykonávaním by mali byť priznané rovnaké procesné práva, ako boli priznané vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas pôvodného prešetrovania. Konkrétne uviedli, že čínski vyvážajúci výrobcovia nemali príležitosť doplniť svoje formuláre žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie prostredníctvom písomných upozornení a bola vykonaná len administratívna analýza a nie overovacie návštevy na mieste. Komisia navyše nezabezpečila riadne doručenie zverejnenia posúdenia žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie dotknutým vyvážajúcim výrobcom, lebo tieto zverejnenia boli zaslané len právnym zástupcom týchto spoločností v čase pôvodného prešetrovania.

(131)

Ďalej argumentovali, že vyvážajúci výrobcovia dotknutí týmto vykonávaním nedostali rovnaké procesné záruky, ako sa uplatňujú v štandardných antidumpingových prešetrovaniach, ale že sa uplatňovali prísnejšie štandardy. Komisia nezohľadnila čas uplynutý medzi podaním žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie v pôvodnom prešetrovaní a posúdením týchto žiadostí. Okrem toho vyvážajúci výrobcovia dostali počas pôvodného prešetrovania len 15 dní na podanie žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie namiesto zvyčajných 21 dní.

(132)

Jeden z dovozcov ďalej uviedol, že procesné práva vyvážajúcich výrobcov boli porušené, keďže už nemohli predložiť zmysluplné pripomienky alebo ďalšie informácie na podporu žiadostí, ktoré boli podané pred 11 rokmi, lebo spoločnosti už možno neexistujú alebo doklady už nie sú k dispozícii.

(133)

Tá istá strana tvrdila, že na rozdiel od pôvodného prešetrovania súčasné opätovné uloženie opatrení postihne len dovozcov v Únii, ale bez toho, žeby mali možnosť poskytnúť zmysluplný prínos.

(134)

Ďalej bolo uvedené, že Komisia využila de facto skutočnosti dostupné v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, ale pritom nedodržala procesné pravidlá stanovené v článku 18 ods. 4 základného nariadenia.

(135)

Komisia poznamenáva, že v žiadnom ustanovení základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o udelenie MET/individuálne zaobchádzanie, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie. Pripomína sa, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o MET podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch Brosmann a Aokang, inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie uvedeného štatútu stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené v záujme toho, aby mu bolo udelené MET/individuálne zaobchádzanie (pozri odôvodnenie 31). Právo byť vypočutý sa týka posúdenia skutkového stavu, ale neobsahuje právo doplniť nedostatočné informácie. Vyvážajúci výrobca by inak mohol predlžovať posudzovanie donekonečna, keby poskytoval informácie postupne jednu za druhou.

(136)

V tejto súvislosti sa pripomína, že Komisia nie je povinná žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o MET/individuálne zaobchádzanie. Ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia môže vo svojom posúdení vychádzať z informácií predložených vyvážajúcim výrobcom. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia v žiadnom prípade nespochybnili posúdenie svojich žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie Komisiou a neuviedli, na ktoré dokumenty alebo osoby sa už nedá odvolať. Tvrdenie je preto také abstraktné, že inštitúcie pri posudzovaní žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie nemôžu tieto ťažkosti vziať do úvahy. Keďže argument sa zakladá na špekuláciách a nie je doložený presnými údajmi o tom, ktoré dokumenty a osoby už neboli k dispozícii, a aká je relevantnosť týchto dokumentov a osôb pre posúdenie žiadosti o MET/individuálne zaobchádzanie, musí byť tento argument zamietnutý.

(137)

Pokiaľ ide o de facto uplatňovanie článku 18 ods. 1 základného nariadenia, tým nie je automaticky povinné uplatňovanie článku 18 ods. 4 základného nariadenia. Vyžaduje sa to len v prípadoch, ak by Komisia zamietla informácie poskytnuté zainteresovanou stranou. V tomto prípade Komisia prijala informácie poskytnuté dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a vo svojom posúdení vychádzala z týchto informácií. To nepredstavuje využitie dostupných skutočností. Komisia nezamietla žiadne informácie.

(138)

Jeden dovozca tvrdil, že Komisia nepreskúmala, či je uloženie antidumpingového cla v záujme Únie, a vyhlásil, že opatrenia sú v rozpore so záujmom Únie, lebo i) opatrenia už mali zamýšľaný účinok, keď boli prvýkrát uložené; ii) opatrenia nepriniesli výrobnému odvetviu Únie žiadny dodatočný prínos; iii) opatrenia neovplyvňujú vyvážajúcich výrobcov a iv) opatrenia spôsobujú dovozcom v Únii významné náklady.

(139)

Táto vec sa týka len žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie, lebo to je jediný bod, v ktorom súdy Únie zistili právnu chybu. Pokiaľ ide o záujem Únie, posúdenie v pôvodnom nariadení zostáva v plnej miere platné. Súčasné opatrenie je navyše odôvodnené ochranou finančného záujmu Únie.

(140)

FESI a Puma spochybnili posúdenie Komisie, pokiaľ ide o žiadosti svojich čínskych dodávateľov o MET, a uviedli, že boli zamietnuté najmä z dôvodu neúplných informácií. Pokiaľ ide o 1. kritérium, tieto strany argumentovali, že Komisia okrem toho, že nevynaložila žiadne úsilie na získanie chýbajúcich informácií, ani nešpecifikovala, aké informácie by boli potrebné na preukázanie, že štát významne nezasahuje do obchodných rozhodnutí dotknutých vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o 3. kritérium, tieto strany odvolávajúc sa na rozsudok Súdneho dvora vo veci T-586/14 Xinyi OV/Komisia vyhlásili, že daňové stimuly alebo preferenčné daňové režimy nesvedčia o narušení alebo netrhovom hospodárskom správaní.

(141)

Strany na tomto základe uviedli, že Komisia urobila zjavnú chybu, keď uplatňovala článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a ani neposkytla primerané odôvodnenie zamietnutia žiadostí vyvážajúcich výrobcov o MET.

(142)

Pokiaľ ide o chýbajúce informácie v súvislosti s 1. kritériom, odkazuje sa na odôvodnenie 135, v ktorom sa uvádza, že v žiadnom ustanovení základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o MET, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie, a že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o MET.

(143)

Pokiaľ ide o 3. kritérium, upresňuje sa, že ako dôvod na zamietnutie MET neboli použité žiadne daňové stimuly ani preferenčné daňové režimy (ak existovali).

(144)

Tie isté strany vyhlásili, odvolávajúc sa na 2. kritérium, že Komisia nedokázala, že predaj na vývoz nebol voľne určený, a že Komisia mala určiť, či a ako boli vývozné ceny ovplyvnené zásahom štátu.

(145)

Ďalej uviedli, že zistenie, že predaj na vývoz nebol voľne určený, je v rozpore so zisteniami pôvodného prešetrovania týkajúceho sa predaja OEM, v ktorom sa skonštatovalo, že dovozcovia ako Puma robili vlastný výskum a vývoj a sami získavali suroviny pri nakupovaní od čínskych dodávateľov (38). Na základe toho tvrdili, že Puma a Timberland mali značnú kontrolu nad výrobným procesom a špecifikáciami, a teda že nebola možnosť na zásah štátu.

(146)

Ako už je uvedené v odôvodnení 42, dôkazné bremeno znáša výrobca, ktorý chce požiadať o individuálne zaobchádzanie. Ako sa tiež vysvetľuje v odôvodnení 47, vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že obchodné rozhodnutia prijímali bez zásahu štátu. Takisto sa poznamenáva, že 2. kritérium sa netýka len vývozných cien, ale všeobecne predaja na vývoz vrátane vývozných cien a množstva a ďalších podmienok a náležitostí predaja, ktoré by mali byť určované voľne bez zásahu štátu.

(147)

Dotknuté zainteresované strany sa na podporu svojho argumentu, že vývozné ceny boli voľne určené, odvolali na odôvodnenie 269 nariadenia Komisie (ES) č. 553/2006 (predbežné nariadenie). Toto odôvodnenie sa však týka cien ďalšieho predaja dovozcov v Únii, a preto sa nemôže považovať za vhodný základ na určenie spoľahlivosti vývozných cien vyvážajúcimi výrobcami. Podobne, odkaz na odôvodnenie 132 predbežného nariadenia a na odôvodnenie 135 nariadenia (ES) č. 1472/2006 (39) (sporné nariadenie) sa týka úprav normálnej hodnoty pri jej porovnaní s vývoznou cenou a neumožňuje žiadne závery, či bol predaj na vývoz čínskych spoločností voľne určený.

(148)

Tieto strany ďalej tvrdili, že Komisia ani nevysvetlila, ako prišla k záveru, že existuje riziko obchádzania antidumpingového opatrenia, ak by dotknutým vyvážajúcim výrobcom bola priznaná individuálna colná sadzba, ktorá by však bola základným zámerom kritéria individuálneho zaobchádzania.

(149)

Pokiaľ o riziko obchádzania, je to len jedno kritérium z piatich uvedených v článku 9 ods. 5 základného nariadenia pred jeho zmenou. Podľa tohto článku by malo byť dokázané splnenie všetkých 5 kritérií vyvážajúcim výrobcom. Nesplnenie jedného alebo viacerých kritérií preto postačuje na zamietnutie žiadosti o individuálne zaobchádzanie bez preskúmania, či sú splnené ostatné kritériá.

(150)

FESI namietala proti tvrdeniu v odôvodnení 19, podľa ktorého jeden z dodávateľov spoločnosti Timberland, spoločnosť General Shoes Limited bola v žiadosti pred vnútroštátnym súdom nesprávne označená ako čínsky dodávateľ, hoci táto spoločnosť mala sídlo vo Vietname FESI tvrdila, že Komisia mala hľadať ďalšie vyjasnenie, a uviedla, že spoločnosť bola ľahko identifikovateľná ako čínska spoločnosť. Argumentovala, že hoci je pravda, že spoločnosť je vo formulári na výber vzorky a v žiadosti o MET predloženej v pôvodnom prešetrovaní uvedená s iným názvom (t. j. General Footwear Ltd), odlišný názov spoločnosti v žiadosti spoločnosti Timberland pred vnútroštátnym súdom (t. j. General Shoes Ltd) je pravdepodobne chybou prekladu. Preto mala byť posúdená aj žiadosť o MET/individuálne zaobchádzanie čínskej spoločnosti General Footwear Ltd.

(151)

General Footwear Ltd je súčasťou skupiny spoločností s prepojenými spoločnosťami v Číne a vo Vietname. Obidvaja, výrobca vo Vietname a ďalší v Číne predložili v pôvodnom prešetrovaní žiadosti o MET/individuálne zaobchádzanie. V žiadosti o MET/individuálne zaobchádzanie čínskej spoločnosti je jej názov jednotne uvádzaný ako „General Footwear Ltd“ s adresou v Číne. Výrobca vo Vietname je uvádzaný ako „General Shoes Ltd“. Relevantný formulár žiadosti o MET/individuálne zaobchádzanie je však nejednoznačný v tom, či je príslušná spoločnosť čínska alebo vietnamská. Preto nie je neodôvodnené predpokladať, že spoločnosť uvedená v spise na vnútroštátnom súde bola v skutočnosti vietnamská.

(152)

V každom prípade má Komisia v úmysle ešte posúdiť žiadosť spoločnosti General Footwear Ltd o MET/individuálne zaobchádzanie (Čína). V duchu dobrej správy a s cieľom nespôsobiť zbytočné zdržanie prebiehajúceho prešetrovania však bude toto posúdenie predmetom samostatného právneho aktu.

(153)

Jeden dovozca uznal, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním nebol jeho dodávateľom, a preto usúdil, že závery nie sú relevantné pre jeho situáciu. Táto strana uviedla, že závery súčasného vykonávania preto nemôžu predstavovať základ na zamietnutie jej žiadostí o vrátenie predložených vnútroštátnym colným orgánom. Dovozca ďalej požadoval prešetrenie žiadostí o MET/individuálne zaobchádzanie jeho dodávateľov na základe dokladov, ktoré príslušné belgické colné orgány poskytli Komisii.

(154)

Pokiaľ ide o uvedené tvrdenie, Komisia sa odvoláva na svoje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 2016/223, ktorým sa stanovuje postup na posudzovanie určitých žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie a individuálne zaobchádzanie zo strany vyvážajúcich výrobcov z Číny a Vietnamu a vykonávanie rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 (40), v ktorom sa stanovuje postup pre takúto záležitosť. Konkrétne podľa článkov 1 a 2 daného nariadenia Komisia preskúma príslušné žiadosti o MET/individuálne zaobchádzanie hneď, ako dostane príslušnú dokumentáciu od colných orgánov.

(155)

Pri zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy sa dospelo k záveru, že dotknutým trinástim vyvážajúcim výrobcom by sa na obdobie uplatňovania sporného nariadenia malo opätovne uložiť zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na ČĽR.

(156)

Dotknutí vyvážajúci výrobcovia a všetky strany, ktoré sa prihlásili, boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť, aby bolo na dovoz dotknutých trinástich vyvážajúcich výrobcov znovu uložené konečné antidumpingové clo. Následne po oznámení im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť.

(157)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

—

„športová obuv“ je obuv v zmysle poznámky k podpoložke 1 kapitoly 64 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1719/2005 (43);

—

„obuv, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu“, je obuv s cenou CIF najmenej 7,5 EUR za pár, ktorá je určená na použitie pri športových činnostiach, s jednoduchou alebo viacvrstvovou tvárnenou podošvou, nie vstrekovanou, vyrobenou zo syntetických materiálov osobitne určených na tlmenie nárazu zvislých alebo bočných pohybov a s technickými prvkami, ako napríklad hermetickými vložkami, ktoré sú naplnené plynom alebo kvapalinou, mechanickými komponentmi, ktoré tlmia alebo neutralizujú nárazy, alebo materiálmi, ako sú napríklad polyméry s nízkou hustotou, patriace pod číselné znaky KN ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98;

—

„obuv s ochrannou špičkou“ je obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s odolnosťou voči nárazu najmenej 100 joulov (44) a je zatriedená pod číselné znaky KN: ex 6403 30 00 (45), ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00;

—

„šľapky a ostatná domáca obuv“ je obuv patriaca pod číselný znak KN ex 6405 10 00.