29.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/70

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila 29. januára 2016 predbežné antidumpingové clo na dovoz vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu (ďalej len „roxorové tyče HFP“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/113 (ďalej len „predbežné nariadenie“) (2).

(2)

Prešetrovanie sa začalo 30. apríla 2015 (3) na základe podnetu, ktorý 17. marca 2015 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby roxorových tyčí HFP v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme spôsobenej týmto dumpingom, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie prešetrovania.

(3)

Na základe nariadenia (EÚ) 2015/2386 (4) Komisia zaviedla registráciu dovozu roxorových tyčí HFP s pôvodom v ČĽR k 19. decembru 2015 v nadväznosti na žiadosť navrhovateľa, ktorá obsahovala dostatočný dôkaz o splnení príslušných podmienok stanovených v článku 10 základného nariadenia.

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení predbežného antidumpingového cla (ďalej len „predbežné zverejnenie“), výrobcovia z Únie, čínski vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, používatelia a združenie dovozcov vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam v písomnej podobe. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

S čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a neprepojenými dovozcami a používateľmi v Únii sa uskutočnilo vypočutie.

(6)

Komisia posúdila ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a podľa potreby príslušným spôsobom upravila predbežné zistenia.

(7)

Jedna zainteresovaná strana požiadala o intervenciu úradníka pre vypočutie s cieľom overiť správnosť údajov z analogickej krajiny, keďže tieto údaje neboli z dôvodu svojho dôverného charakteru uverejnené v predbežnom zverejnení. Úradník pre vypočutie overil tieto údaje a nenašiel žiadnu chybu. Tá istá zainteresovaná strana tiež požiadala o vypočutie úradníka pre vypočutie s cieľom vyjadriť svoje pochybnosti týkajúce sa spôsobu výpočtu ciel. Úradník pre vypočutie na záver vypočutia dospel k záveru, že útvary Komisie viedli prešetrovanie v súlade s uznávanou a bežnou praxou.

(8)

Navrhovateľ usúdil, že cieľový zisk v predbežnom nariadení nebol správne stanovený a nie je primeraný pre odvetvie výroby roxorových tyčí HFP. Spochybnil metódu použitú na stanovenie tohto zisku a požiadal Komisiu, aby prehĺbila prešetrovanie tejto záležitosti. Výrobcom z Únie boli teda zaslané osobitné dotazníky, ktoré sa týkali ich historických úrovní ziskovosti pred posudzovaným obdobím, konkrétne od roku 2005 do roku 2010. Odpovede boli doručené od všetkých štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí zároveň predložili revidovaný výpočet nákladov a ziskovosti za posudzované obdobie.

(9)

Po zaregistrovaní dovozu mali zainteresované strany 20 dní na predloženie svojich pripomienok. Pripomienky boli doručené od výrobcov z Únie, čínskych vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov a združenia dovozcov.

(10)

S cieľom preskúmať, či retroaktívne uloženie konečného cla bolo opodstatnené, boli zaslané dotazníky neprepojeným dovozcom týkajúce sa objemu ich dovozu, dovozných cien a zásob počas obdobia po období prešetrovania, t. j. od 1. apríla 2015 do 31. januára 2016. Odpovede boli doručené od troch neprepojených dovozcov. Dotazníky boli zaslané aj výrobcom z Únie o predajných cenách v období po období prešetrovania, t. j. od 1. apríla 2015 do 31. januára 2016. Odpovede boli doručené od všetkých štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(11)

S cieľom overiť odpovede na dotazníky uvedené v odôvodneniach 8 a 10 sa uskutočnili overovacie návštevy v priestoroch týchto strán:

(12)

Komisia následne informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz roxorových tyčí HFP (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia. Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a prípadne sa zohľadnili.

(13)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa metódy výberu vzorky, predbežné závery uvedené v odôvodneniach 6 až 11 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(14)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“). Vzhľadom na špecifické okolnosti na trhu v roku 2011 vysvetlené v odôvodnení 148 predbežného nariadenia sa závažnosť roku 2011 v analýze ujmy znížila a väčší dôraz sa kládol na vývoj od 1. januára 2012. Tam, kde sú indexy uplatniteľné, sú preto založené na údajoch z roku 2012.

(15)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 17 až 19 predbežného nariadenia, výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, sú vysokoodolné železné alebo oceľové výstužné tyče a prúty do betónu vyrobené zo železa, z nelegovanej ocele alebo legovanej ocele (ale s výnimkou nehrdzavejúcej ocele, rýchloreznej ocele a kremíkomangánovej ocele) po valcovaní za tepla ďalej neopracované, ale vrátane tyčí a prútov skrútených po valcovaní; tieto tyče a prúty obsahujú vrúbky, rebrá, drážky alebo iné deformácie, ktoré vznikli počas valcovania, alebo sú po valcovaní skrútené. Kľúčovou charakteristickou vlastnosťou vysokej odolnosti je schopnosť bez porušenia vydržať opakované mechanické zaťaženie a najmä schopnosť odolať viac ako 4,5 milióna únavových cyklov s použitím pomeru namáhania (min/max) 0,2 a rozsahom namáhania vyšším ako 150 MPa.

(16)

Príslušným výrobkom je výrobok opísaný v odôvodnení 15 s pôvodom v ČĽR, ktorý v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 7214 20 00, ex 7228 30 20, ex 7228 30 41, ex 7228 30 49, ex 7228 30 61, ex 7228 30 69, ex 7228 30 70 a ex 7228 30 89.

(17)

Po predbežnom zverejnení jeden dovozca tvrdil, že je v praxi ťažké oddeliť príslušný výrobok od iných druhov roxorových tyčí, ktoré patria pod rovnaké číselné znaky KN. Dovozca tvrdil, že colné orgány Únie by tak mohli nesprávne uložiť antidumpingové clá na ostatné výrobky, ktorých sa prešetrovanie netýka, a neuložiť clá na príslušný výrobok.

(18)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18 predbežného nariadenia, vymedzenie výrobku zodpovedá výlučne požiadavkám britskej normy BS4449 a dá sa bežne rozlíšiť certifikáciou CARES a označením reliéfne na samotných roxorových tyčiach.

(19)

Dovozca nevedel uviesť, akým spôsobom by sa vymedzenie výrobku mohlo prekrývať alebo zamieňať s vymedzením iných typov roxorových tyčí. Komisia sa preto domnieva, že neexistuje žiadny problém týkajúci sa praktického vykonávania opatrení, a toto tvrdenie zamietla. Komisia konštatuje, že osvedčenie nebolo zahrnuté do opisu výrobku s cieľom zabrániť možnosti obchádzania prostredníctvom dovozu necertifikovaných výrobkov, ktoré by boli certifikované až po prekročení vonkajších hraníc Únie.

(20)

Po konečnom zverejnení dve zainteresované strany tvrdili, že príslušný výrobok sa v skutočnosti predáva aj v Španielsku a Portugalsku, takže údaje Komisie o spotrebe nezahŕňajú celú spotrebu Únie. Zainteresované strany založili toto tvrdenie na informácii uvedenej na webovom sídle výrobcu z Únie, podľa ktorej sú Španielsko a Portugalsko krajiny, ktoré používajú vysoko tvárne roxorové tyče.

(21)

Komisia opätovne potvrdzuje, že roxorové tyče zodpovedajúce španielskym a portugalským normám nie sú zahrnuté do vymedzenia príslušného výrobku, pretože technické požiadavky na roxorové tyče v Španielsku a v Portugalsku nezodpovedajú vymedzeniu výrobku v rámci tohto prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 15. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(22)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, závery uvedené v odôvodneniach 17 až 19 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(23)

Podrobnosti o výpočte dumpingu sú uvedené v odôvodneniach 21 až 45 predbežného nariadenia.

(24)

Po predbežnom zverejnení dve zainteresované strany zopakovali svoje obavy uvedené v odôvodnení 22 predbežného nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že obidve skupiny spoločností boli považované za súvisiace na účely výpočtu dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy. Tieto strany zopakovali predchádzajúce tvrdenia týkajúce sa absencie akýchkoľvek prevádzkových väzieb medzi týmito dvoma skupinami a absencie vzájomnej účasti na rozhodovacom procese. Okrem toho zainteresované strany poukázali na to, že v antidumpingových konaniach vedených tretími krajinami (konkrétne Malajzia, Thajsko a USA) boli považované za samostatné subjekty. Príslušné zainteresované strany zopakovali v tejto súvislosti rovnaké tvrdenia po konečnom zverejnení.

(25)

Komisia však naďalej zastáva názor, že povaha a intenzita vzťahov medzi skupinami, konkrétne ich kapitálovými väzbami a právom vymenovať úradníkov jednej zo skupín, ktoré sú štatutárnym orgánom, ktoré je jasne stanovené v stanovách, neumožňujú považovať tieto zainteresované strany za samostatné subjekty, najmä preto, že toto vzájomné prepojenie umožňuje vytvoriť medzi nimi bez ťažkostí užšie štrukturálne obchodné vzťahy. Samotná skutočnosť, že obe zainteresované strany predložili tvrdenie o osobitnom zaobchádzaní, pričom toto rozhodnutie by vlastne viedlo k vyšším antidumpingovým opatreniam pre jednu z nich, takisto mohlo viesť k uvedenému záveru. Okrem toho treba zdôrazniť, že Komisia nemá žiadnu povinnosť dodržiavať rozhodnutia prijaté orgánmi tretích krajín v ich antidumpingových konaniach na základe ich platných vnútroštátnych právnych predpisov. Predbežný záver, ku ktorému sa dospelo v odôvodnení 23 predbežného nariadenia, pokiaľ ide o spoločný prístup k týmto dvom skupinám vývozcov, sa preto týmto potvrdzuje.

(26)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana opätovne vyjadrila svoje obavy, pokiaľ ide o výber Južnej Afriky ako analogickej krajiny a následné zostavenie normálnej hodnoty na základe tejto krajiny. Zainteresovaná strana zdôraznila skutočnosť, že žiaden z ôsmich typov výrobkov vyrábaných a predávaných čínskymi vývozcami nepresiahol 5 % test reprezentatívnosti predaja na domácom trhu v Južnej Afrike a tri z nich dokonca ani neboli vyrobené juhoafrickým výrobcom. Pre tieto tri druhy výrobkov preto neboli k dispozícii výrobné náklady. Zainteresovaná strana spochybnila aj vysokú úroveň zisku (v rozpätí 10 % – 20 % (5)) použitého na stanovenie normálnej hodnoty. Zainteresovaná strana nakoniec uviedla, že výrobné náklady v Južnej Afrike boli vysoké, a dokonca podstatne vyššie ako predajné ceny v Únii, a tvrdila, že je to v rozpore s predbežným záverom Komisie, že Južná Afrika je otvorený trh s vnútornou a vonkajšou hospodárskou súťažou.

(27)

V reakcii na tieto tvrdenia treba predovšetkým vysvetliť, že aj keď výrobca v analogickej krajine nemá dostatočné objemy domáceho predaja určitých druhov výrobkov, aby spĺňal test 5 % reprezentatívnosti, nebráni to stanoveniu normálnej hodnoty pre tieto druhy výrobkov. Vzhľadom na to, že tieto druhy vyrábal a predával juhoafrický výrobca, bola normálna hodnota stanovená na základe skutočných výrobných nákladov. Pokiaľ ide o tri druhy výrobkov, ktoré neboli vyrobené v Južnej Afrike, ich normálna hodnota bola stanovená na základe výrobných nákladov najbližších druhov výrobkov vyrábaných v Južnej Afrike. V tomto prípade boli najbližšie druhy výrobkov identifikované zmenou iba jedného parametra výrobku, konkrétne jeho dĺžky. Namiesto výrobných nákladov na krátku a dlhú dĺžku boli použité výrobné náklady (na kg) na strednú dĺžku. Vzhľadom na zisk použitý na stanovenie normálnej hodnoty sa uplatnila štandardná metóda. Pokiaľ ide o tie druhy výrobkov, v prípade ktorých neexistoval žiadny predaj na domácom trhu ani žiadne ziskové domáce transakcie, použil sa priemerný zisk spoločnosti na všetkých domácich predajoch dotknutého výrobku. Prešetrovaním sa preukázalo, že tento domáci zisk sa pohyboval v rozpätí 10 % – 20 %. Komisia okrem toho uplatnila rozhodnutie panelu WTO v prípade nórskeho lososa (6) na vytvorenie normálnych hodnôt pre tie druhy výrobkov, pre ktoré neexistujú dostatočné ziskové domáce transakcie. V takom prípade sa použil skutočný zisk ziskových domácich transakcií na druh výrobku. V takomto prípade bola miera zisku obvykle nižšia než 10 % – 20 %.

(28)

Prešetrovanie napokon naozaj preukázalo, že výrobné náklady v Južnej Afrike sú vyššie ako náklady a ceny výrobného odvetvia Únie. Tieto skutočné náklady boli overené v priestoroch výrobcu a zistilo sa, že zo strany juhoafrického výrobcu boli správne oznámené. Komisia nechápe, ako to môže byť v rozpore s jej predbežným záverom, pokiaľ ide o otvorenosť a konkurencieschopnosť juhoafrického trhu. Treba zdôrazniť, že hoci sa ceny výrobného odvetvia Únie v dôsledku prítomnosti lacného dumpingového dovozu z Číny znížili, juhoafrický výrobca môže fungovať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Situácia vo výrobnom odvetví Únie nie je kritériom pre výber analogickej krajiny, ktorá je napokon náhradou za Čínu.

(29)

Po konečnom zverejnení dotknuté zainteresované strany ďalej rozvíjali svoje tvrdenia týkajúce sa údajne veľmi vysokých domácich cien a výrobných nákladov v analogickej krajine, pričom naznačovali, že normálna hodnota založená na týchto údajoch je vyššia o takmer 40 % ako cieľová cena Únie použitá pri určovaní rozpätia predaja pod cenu. Zainteresovaná strana si spojila tieto údajne vysoké domáce ceny a výrobné náklady v analogickej krajine s niekoľkými opatreniami na ochranu obchodu, ktoré chránia daný trh, čím by bol tiež ohrozený ďalší záver Komisie, pokiaľ ide o otvorenosť juhoafrického trhu pre hospodársku súťaž.

(30)

V nadväznosti na uvedené tvrdenie boli údaje o cenách a nákladoch v analogickej krajine opätovne prehodnotené. Po prvé, toto tvrdenie je prehnané, keďže ceny zo závodu juhoafrického výrobcu overené na mieste Komisiou a použité na stanovenie normálnej hodnoty pre čínskych vyvážajúcich výrobcov sú podstatne nižšie ako ceny, ktoré uvádza dotknutá zainteresovaná strana. Po druhé, toto prehodnotenie viedlo k identifikácii určitých druhov výrobkov, ktoré boli vyrobené iba podľa juhoafrických noriem, a teda nekonkurovali čínskym vyvážaným druhom výrobkov. Vzhľadom na to, že Komisia zabezpečila úplnú zhodu všetkých čínskych vývozných transakcií tak, že ich porovnala s druhmi výrobkov z Juhoafrickej republiky, ktoré priamo konkurovali vyvážaným druhom výrobkov a ktoré preto vyžadovali menší rozsah úprav, čo viedlo k presnejšiemu porovnaniu, Komisia sa rozhodla, že tieto konkurenčné výrobky nevezme do úvahy. V dôsledku toho boli normálne hodnoty a dumpingové rozpätia upravené smerom nadol pre všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Treba však zdôrazniť, že samotné tvrdenie, pokiaľ ide o obmedzenú otvorenosť trhu v analogickej krajine v dôsledku existencie opatrení na ochranu obchodu, sa zamieta. Obranné opatrenia, na ktoré sa odkazuje v tvrdení, buď nemajú príslušný výrobok vo svojom rozsahu pôsobnosti (antidumpingové opatrenia) alebo boli uložené po období prešetrovania (ochranné opatrenia). V každom prípade opatrenia na ochranu obchodu, ktoré krajina mohla použiť na obnovenie spravodlivých obchodných podmienok, nenarúšajú charakter trhového hospodárstva tejto krajiny a jej primeranosť ako trhového hospodárstva tretej krajiny na stanovenie normálnej hodnoty pre Čínu (7).

(31)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia potvrdzuje svoj predbežný záver z odôvodnenia 30 predbežného nariadenia, že Južná Afrika je vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že nebolo možné dosiahnuť spoluprácu v inej krajine s trhovým hospodárstvom a že v judikatúrach súdov Európskej únie sa od Komisie vyžaduje, aby v takejto situácii použila údaje krajiny, pre ktorú bola takáto spolupráca zabezpečená.

(32)

Na základe predbežného zverejnenia dve zainteresované strany tvrdili, že keďže ceny ocele, a súčasne aj výrobných nákladov počas obdobia prešetrovania klesli, Komisia mala vypočítať dumpingové rozpätie a rozpätie ujmy na mesačnom alebo aspoň štvrťročnom základe. Predovšetkým zdôrazňujú, že inak by boli potrestaní tí výrobcovia, ktorí v prvých mesiacoch zaznamenali veľký objem predaja. Toto tvrdenie bolo zopakované aj po konečnom zverejnení.

(33)

Prešetrovaním sa však preukázalo, že ceny roxorových tyčí HFP klesli počas OP a najmä po zvýšení dopytu v dôsledku dumpingového dovozu. Zdá sa, že táto situácia zrejme nebude vyžadovať ani zdôvodňovať použitie akejkoľvek osobitnej metodiky. Samotné zainteresované strany pripúšťajú, že pokles nákladov je celosvetový jav a nie špecifický pre Úniu. Pokles nákladov mal preto postihnúť všetky strany rovnako. Okrem toho, hoci existujú výkyvy v cenách surovín a v cenách hotového výrobku, rozdiely v priebehu OP neboli na takej úrovni, aby odôvodnili uplatnenie osobitnej metodiky. Údaje, ktoré predložili zainteresované strany a ktoré odkazujú na celosvetový trh s oceľou, vykazujú pokles cien približne o 12 %. Vzhľadom na prudký pokles cien železnej rudy na čínskom trhu (viac ako 50 %) Komisia poznamenáva, že vplyv poklesu cien roxorových tyčí HFP bol v OP obmedzený na 20 %. Okrem toho, zvýšenie cien malo len dočasný charakter v tom zmysle, že ceny na svetovom trhu sú nestabilné, čo je normálny jav pre tento druh suroviny. Takéto zmeny v cenách surovín je potrebné zohľadniť ako normálnu súčasť obchodných operácií. Pozorovaný vývoj cien surovín počas obdobia prešetrovania teda nepoukazuje na potrebu mesačnej analýzy, ani sa nezdá, že by dosahoval takú mieru, aby výrazne ovplyvnil výpočet rozpätia dumpingu a ujmy. V každom prípade stanovenie normálnej hodnoty na mesačnom základe nie je možné, pretože testy ziskovosti domáceho predaja v analogickej krajine a výrobné náklady výrobcu z analogickej krajiny boli v súlade so základným nariadením stanovené na ročnom základe pre všetky druhy výrobku, ktoré boli vyvážané do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Tento nedostatok údajov neumožňuje presne určiť normálnu hodnotu za takéto krátke obdobia.

(34)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 21 až 45 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú s úpravou opísanou v odôvodnení 30. Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(35)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby Únie, závery uvedené v odôvodneniach 46 až 50 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(36)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zaradenia výrobcov z Únie do vzorky, závery uvedené v odôvodnení 51 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(37)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa voľného trhu a trhu vlastnej spotreby, závery uvedené v odôvodneniach 52 až 56 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(38)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 20 až 21, po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údaje o spotrebe v Únii omylom nezahŕňajú spotrebu v Španielsku a Portugalsku. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, pretože roxorové tyče používané v Španielsku a Portugalsku nie sú súčasťou výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(39)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodnení 57 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(40)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa objemu, podielu na trhu a cien príslušného dovozu, závery uvedené v odôvodneniach 58 až 61 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(41)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 62 predbežného nariadenia, cenové podhodnotenie sa stanovilo na základe porovnania cien dovozu z Číny na základe cien CIF s cenami zodpovedajúcimi druhom výrobku výrobného odvetvia Únie, upravenými na úroveň cien zo závodu.

(42)

Po predbežnom zverejnení výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že v tomto prípade porovnanie cien s rôznymi podmienkami predaja, konkrétne cien CIF a cien zo závodu, vedie k podhodnoteniu skutočného cenového podhodnotenia uplatňovaného čínskymi vývozcami. Platí to najmä v prípadoch, keď sa ceny dovozov z Číny porovnajú s cenami výrobkov predávaných z kontinentálnej Európy do Spojeného kráľovstva a Írska, čo sú jediné dva trhy, na ktorých sa používajú výlučne roxorové tyče HFP. Podľa výrobného odvetvia Únie úprava cien Únie výrobcov predávajúcich z kontinentálnej Európy na úroveň zo závodu neodráža skutočnú hospodársku súťaž s dovozmi z Číny, ktoré sú dodávané do prístavov Spojeného kráľovstva a Írska v blízkosti priestorov klientov týchto subjektov. Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že cenové podhodnotenie, ako aj úroveň odstránenia ujmy („predaj pod cenu“) by sa mali stanoviť v najvhodnejšom čase porovnania, t. j. porovnaním cien čínskeho dovozu s cenami Únie pri ich príchode do prístavu dovozu v Spojenom kráľovstve a Írsku, s cieľom porovnávať čínske ceny na úrovni CIF s cenami výrobného odvetvia Únie v tom istom mieste určenia. Výrobné odvetvie Únie vyzdvihlo širokú mieru voľnej úvahy Komisie pri stanovovaní najvhodnejšej metódy na stanovenie cenového podhodnotenia a predaja pod cenu.

(43)

V odpovedi na tieto tvrdenia Komisia uvádza, že prešetrovaním sa preukázalo, že v jednotlivých členských štátoch existujú rôzne normy a triedy používané v stavebníctve. Hoci norma roxorových tyčí HFP zodpovedá norme vhodnej na spotrebu len v Spojenom kráľovstve a v Írsku, výroba prebieha vo Veľkej Británii a vo viacerých členských štátoch, najmä vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku. Komisia potvrdzuje, že stanovenie podhodnotenia by malo byť založené na spravodlivom porovnaní cien medzi zodpovedajúcimi druhmi výrobku. Prešetrovaním sa zistilo, že zodpovedajúce druhy výrobku vyrábajú výlučne výrobcovia z Únie so sídlom v kontinentálnej Európe, ktorí dodávajú svoje výrobky po mori do prístavov v Spojenom kráľovstve a Írsku. Naopak, prešetrovaním sa takisto preukázalo, že roxorové tyče HFP vyrobené v Spojenom kráľovstve patria do inej triedy než dovoz z Číny, a preto nemohli byť porovnané s dovozom z Číny.

(44)

Je jasné, že v tomto prípade dovoz z Číny konkuruje výrobkom výrobného odvetvia Únie len vtedy, ak sa dodáva do Spojeného kráľovstva alebo Írska. Rozhodnutia zákazníkov o kúpe budú založené na cenách ponúkaných v tom istom mieste určenia. Komisia sa preto domnieva, že v záujme dosiahnutia spravodlivého stanovenia podhodnotenia a následného predaja pod cenu by výpočty mali odrážať porovnanie na úrovni dovozu v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. Tvrdenie výrobného odvetvia Únie sa preto prijíma.

(45)

Na rozdiel od tvrdenia výrobného odvetvia Únie sa však Komisia domnieva, že namiesto úrovne CIF je najpresnejším bodom porovnania úroveň, na ktorej bol tovar vyložený z plavidiel a doručený do prístavu. To znamená, že takéto porovnanie zahŕňa do čínskych cien náklady po dovoze, ktoré sa pripočítavajú k nákladom CIF a ktoré obvykle znáša dovozca. Z prešetrovania nevyplynuli žiadne rozdiely v prístavných manipulačných nákladoch medzi zásielkami z Číny a Únie. Naopak, spravodlivé porovnanie by malo zároveň odrážať skutočnosť, že zásielky z Číny musia prejsť v prístave dovozu colným odbavením, zatiaľ čo zásielky z Únie nie.

(46)

Na základe uvedených skutočností Komisia upravila stanovenie podhodnotenia podľa cenového porovnania v mieste, kde bol tovar z Číny a Únie vyložený v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. To malo za následok aj zahrnutie nákladov na dopravu (v rozmedzí 25 – 35 EUR/tona) a manipulačné poplatky (v rozmedzí 5 – 10 EUR/tona) do porovnateľnej ceny výrobného odvetvia Únie, čo zodpovedá približne 8 % ceny CIF. Rovnaká úprava sa uskutočnila aj pri výpočtoch predaja pod cenu, ako je vysvetlené v odôvodnení 127.

(47)

Odôvodnenia 62 až 63 predbežného nariadenia sa preto nahrádzajú týmito odôvodneniami:

(48)

S cieľom určiť, či počas OP došlo k cenovému podhodnoteniu a do akej miery, sa vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň nákladov po vykládke, pripočítaním skutočných nákladov na dodávku až po príchod do prístavu a nákladov na manipuláciu v prístave, a odpočítaním provízií a dobropisov, porovnávali so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami každého druhu výrobku v rámci dumpingového dovozu od čínskych výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovenými na základe cien CIF a upravenými o náklady po dovoze zodpovedajúce nákladom na manipuláciu a colné odbavenie a odpočítaním provízie a dobropisov. Ako je vysvetlené v odôvodnení 103 predbežného nariadenia, cenové podhodnotenie sa stanovilo porovnaním predaja neprepojeným zákazníkom len a len pre zodpovedajúce druhy výrobkov. Predaj prepojeným stranám uskutočnený výrobným odvetvím Únie bol zložený výlučne z tých druhov výrobkov, ktoré neboli dovezené z Číny.

(49)

Z výsledku porovnania vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu výrobcov v Únii zaradených do vzorky počas OP vyplynulo rozpätie podhodnotenia v rozmedzí od 8,3 % do 11,8 %. Nižšie ceny dumpingového dovozu porovnané s cenami Únie počas posudzovaného obdobia vysvetľujú významný nárast objemu čínskeho dovozu a podielu dovozu z Číny na trhu od roku 2013.

(50)

Po konečnom zverejnení niektoré zainteresované strany nesúhlasili s porovnaním cien na základe nákladov po vykládke. Dve zainteresované strany vyjadrili nesúhlas bez toho, aby odôvodnili, prečo to v tomto prípade nebolo vhodné. Táto požiadavka sa preto nemohla zobrať do úvahy.

(51)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že porovnanie by sa malo týkať celého výrobného odvetvia Únie, a preto nebolo správne zohľadňovať ceny iba v jednej členskej krajine alebo krajinách. Vyjadrila znepokojenie nad skutočnosťou, že základná zásada určenia cien Únie by sa mala v dôsledku toho zmeniť.

(52)

Komisia opätovne potvrdzuje, že porovnanie cien na základe nákladov po vykládke je aj naďalej výnimkou. V situáciách, keď sa spotreba v Únii môže uskutočniť v niekoľkých členských štátoch, tak ako zvyčajne, je porovnanie medzi cenami zo závodu a dovoznými cenami CIF opodstatnené. V predmetnom prípade je však rôzne porovnanie výnimočne zaručené vzhľadom na konkrétne okolnosti trhu, ako už bolo vysvetlené.

(53)

Tá istá zainteresovaná strana takisto požiadala o zverejnenie informácií týkajúcich sa nákladov na prepravu, nákladov na manipuláciu a ziskovosti, ktoré ovplyvnili stanovenie v porovnaní s predbežnými opatreniami.

(54)

Komisia poznamenáva, že konečné zverejnenie obsahovalo podrobné informácie o skutočnostiach a úvahách použitých pri výpočte. V odôvodnení 41 všeobecného informačného dokumentu Komisia zverejnila rozsahy nákladov na dopravu a nákladov na manipuláciu. Tieto náklady boli vyjadrené v rozsahoch s cieľom chrániť dôvernosť obchodných údajov spolupracujúcich výrobcov z Únie. Tieto rozsahy umožnili zainteresovaným stranám preveriť skutočnosti použité pre určenie. Komisia poznamenáva, že žiadna zo zainteresovaných strán nespochybnila výšku týchto nákladov. Odôvodnenia 46 až 49 všeobecného informačného dokumentu obsahovali podrobné informácie o výpočtoch ziskovosti, čo umožní porovnanie údajov zverejnených v dočasnej fáze v odôvodneniach 81 až 83 predbežného nariadenia. Komisia preto dospela k záveru, že zainteresovaným stranám boli poskytnuté základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa plánuje uloženie konečných opatrení.

(55)

Po konečnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že výrobca z Únie vyrábajúci výlučne nezodpovedajúce druhy výrobkov („trieda C“) nemohol byť poškodený dovozmi z Číny („trieda B“), pretože tieto dva druhy výrobkov si navzájom nekonkurujú. Zainteresované strany tvrdili, že Komisia mala v záujme konzistentnosti obmedziť vymedzenie výrobku a vymedzenie výrobného odvetvia Únie len po triedu B. Zainteresované strany na druhej strane uviedli, že ak vymedzenie výrobku zahŕňa triedy B a C, nie je správne vypočítať cenové podhodnotenie a predaj pod cenu iba na základe zodpovedajúcich druhov výrobkov. Tvrdili, že existuje len malý rozdiel vo výrobných nákladoch triedy B a triedy C. Zainteresované strany tvrdili, že Komisia nemala v tomto prípade zohľadniť rozdiel medzi druhmi výrobkov, a tým zahrnúť všetky druhy výrobkov do výpočtu podhodnotenia a predaja pod cenu.

(56)

Komisia objasnila, že pokiaľ ide o vymedzenie výrobku a druhy výrobkov, použila sa štandardná metodika. Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, zahŕňa niekoľko druhov výrobkov, z ktorých niektoré boli dovezené z Číny a iné nie. Komisia dospela k záveru, že rozdielne druhy výrobkov si navzájom konkurujú, pretože triedu C možno použiť pre všetky žiadosti, kde sa vyžaduje trieda B. Táto skutočnosť je zdôraznená aj v predloženiach zainteresovaných strán. Komisia potvrdzuje, že vymedzenie výrobku a vymedzenia výrobného odvetvia Únie zahŕňa triedy B aj C. Ukazovatele ujmy boli stanovené na základe celého výrobného odvetvia Únie v súlade s bežnou praxou. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 69 predbežného nariadenia, aj keby ostatné ukazovatele ujmy boli stanovené iba na základe zodpovedajúcich druhov výrobkov, spozorované trendy by sa tým nezmenili.

(57)

Pokiaľ ide o výpočet rozpätí podhodnotenia a predaja pod cenu, Komisia porovnala ceny na základe kontrolného čísla výrobku, t. j. porovnávala podobné s podobnými podľa bežného postupu. Komisia tiež zdôrazňuje, že reprezentatívnosť zodpovedajúcich druhov výrobkov medzi druhmi výrobkov vyvážanými z Číny a druhmi výrobkov predávanými výrobným odvetvím EÚ na voľnom trhu bola vysoká. V kontrolných číslach výrobkov je zohľadnená, okrem iného, aj trieda B alebo C. Zaradenie do triedy ako jeden z prvkov v kontrolnom čísle výrobku je opodstatnené, lebo tieto dve triedy majú odlišné fyzikálne vlastnosti: trieda C má väčšiu ťažnosť ako trieda B, čo je potrebné pre určité použitia, v ktorých nemožno použiť triedu B. Prešetrovaním sa takisto preukázalo, že trieda C sa predáva za vyššiu cenu ako trieda B, a jej výrobné náklady sú v priemere vyššie. Z týchto dôvodov Komisia zohľadnila tento prvok výrobku pri výpočtoch znižovania cien a predaja pod cenu. V dôsledku toho nebolo možné vykonať porovnanie cien medzi triedou B a triedou C, pretože medzi druhmi výrobkov, ktoré predávali čínski vyvážajúci výrobcovia, a triedou C predávanou výrobným odvetvím Únie, neexistovala žiadna zhoda. Okrem toho neexistoval dôvod na zmenu kontrolného čísla výrobku, pretože reprezentatívnosť dovážaných druhov výrobku bola vysoká. Zároveň skutočnosť, že druh výrobku predávaný výrobným odvetvím Únie sa celkom nezhoduje s druhmi výrobkov dovážanými do EÚ z príslušnej krajiny, nevylučuje, aby si takéto druhy výrobkov navzájom konkurovali, a patrí do vymedzenia výrobku. Tvrdenie zainteresovaných strán sa preto musí zamietnuť.

(58)

Po konečnom zverejnení dve zainteresované strany tvrdili, že ceny nezodpovedajúcich druhov výrobkov neboli podhodnotené dovozom z Číny, a že preto významný podiel trhu Únie nebol ovplyvnený dovozom z Číny.

(59)

Komisia poznamenáva, že ceny nezodpovedajúcich druhov výrobkov (trieda C) boli vyššie ako ceny zodpovedajúcich druhov výrobkov (trieda B), a preto dovoz z Číny podhodnotil ceny triedy C viac než ceny triedy B. Zistilo sa, že dovoz z Číny konkuruje aj predaju triedy C, ako je vysvetlené v odôvodnení 56. V rozpore s tvrdením zainteresovanej strany boli preto ceny všetkých druhov výrobkov Únie podhodnotené dovozmi z Číny. Ako je však vysvetlené v odôvodnení 57, stanovenie rozpätí podhodnotenia a predaja pod cenu bolo vykonané na základe zodpovedajúcich kontrolných čísel výrobku s cieľom dosiahnuť jeho objektívne a spravodlivé stanovenie. Pre čínskych vyvážajúcich výrobcov to predstavuje výhodu, pretože čínsky dovoz nebol porovnávaný s drahšími druhmi výrobkov Únie. V každom prípade nezodpovedajúce druhy výrobkov predstavovali len malú časť voľného trhu, keďže veľká väčšina predaja triedy C sa uskutočnila na trhu vlastnej spotreby. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(60)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa predbežných pripomienok a makroekonomických ukazovateľov, závery uvedené v odôvodneniach 64 až 80 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(61)

Po predbežnom zverejnení, ako je vysvetlené v odôvodnení 8, výrobné odvetvie Únie predložilo revidované údaje o nákladoch najmä za posudzované obdobie. Revidované údaje, ktoré boli overené v ich priestoroch, sa týkajú aj peňažného toku a investícií. V dôsledku toho boli ukazovatele týkajúce sa nákladov, ziskovosti, peňažného toku, investícií a návratnosti investícií upravené s cieľom zohľadniť overené údaje. Aj keď tieto zmeny mierne ovplyvnia presnú úroveň niektorých ukazovateľov, nemenia celkové závery týkajúce sa ujmy v predbežnom nariadení. Nasledujúce odôvodnenia 66 až 68 nahrádzajú odôvodnenia 81 až 83 predbežného nariadenia.

(62)

Po konečnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán spochybnilo procesné dôvody predkladania revidovaných údajov a ich overenie Komisiou. Zainteresované strany požiadali o ďalšie informácie o revidovaných údajoch a tvrdili, že tieto revízie spochybnili celkový záver o existencii ujmy.

(63)

Pokiaľ ide o tento proces, Komisia poznamenáva, že nové predloženia sa týkali otázok alebo opomenutí zistených v dočasnej fáze, a teda boli zamerané na zlepšenie presnosti týchto zistení. Komisia súhlasila s revíziami, ktoré bolo možné overiť a ktoré zmierňujú vplyv revidovaných predložení v porovnaní s pôvodnými tvrdeniami výrobného odvetvia Únie.

(64)

Pokiaľ ide o dôsledky zmien zistení o ujme, Komisia konštatuje, že na rozdiel od tvrdení zainteresovaných strán bol vplyv úprav malý. Komisia poznamenáva, že úpravy cien za šrot a nákladov predaného tovaru boli v rozmedzí od 1 % do 2 %. Tieto zmeny preto nemenia celkové zistenia o existencii ujmy.

(65)

Pokiaľ ide o peňažné toky z neprepojeného predaja, Komisia zohľadnila revidované údaje, ktoré neboli k dispozícii v dočasnej fáze. Táto oprava nemala vplyv na peňažný tok prepojeného predaja, ani sa ňou nezmenil záver o tom, že stav peňažného toku sa zhoršil po začiatku dovozu z Číny. Pokiaľ ide o návratnosť investícií a mzdové náklady, Komisia opravila administratívne chyby vo vzorcoch v tabuľkách uvedených v odôvodneniach 83 a 91 predbežného nariadenia. Týmito opravami sa potvrdili závery o zhoršujúcej sa návratnosti investícií a vplyve nákladov práce.

(66)

Priemerné predajné ceny výrobcov Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v Únii sa od roku 2012 do OP znížili 16 %. V znížení cien sa odráža celkový trend znižovania nákladov na suroviny, a to drveného šrotu používaného v Únii a železnej rudy používanej v Číne a v analogickej krajine, ako sa uvádza v tabuľke nižšie.

(67)

Predajné ceny výrobného odvetvia Únie však od roku 2012 do OP klesli rýchlejšie ako ceny surovín na drvený šrot, a to v absolútnom, ako aj v relatívnom vyjadrení. Ako možno vidieť v uvedenej tabuľke, vedie to k stratám od roku 2013.

(68)

Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok, investície, návratnosť investícií výrobcov z Únie a ich schopnosť zvyšovať kapitál vyvíjala takto:

(69)

Keďže neboli predložené žiadne úpravy týkajúce sa ziskovosti prepojeného predaja, závery uvedené v odôvodneniach 84 až 85 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(70)

Na základe revidovaných údajov sa odôvodnenia 86 až 87 predbežného nariadenia nahrádzajú odôvodneniami 71 až 72:

(71)

V prípade neprepojeného predaja sa sledoval podobný trend ako v prípade prepojeného predaja. Neprepojený predaj bol v roku 2012 ziskový, v roku 2013 sa takmer zastavil a následne od roku 2014 bol stratový.

(72)

Peňažný tok, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoje činnosti, bol pôvodne do veľkej miery pozitívny pre neprepojený predaj, ale od roku 2013 sa v súlade so slabnúcim ziskom znížil. Peňažný tok z prepojeného predaja bol v roku 2011 negatívny, ale počas zostávajúceho posudzovaného obdobia bol pozitívny. Keďže v prepojených predajných cenách sa ale nemusia nevyhnutne odzrkadľovať trhové ceny, peňažný tok z prepojeného predaja sa nemohol považovať za hodnotu odzrkadľujúcu stav peňažného toku výrobného odvetvia Únie.

(73)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa ukazovateľov uvedených v odôvodnení 68, závery uvedené v odôvodneniach 88 až 89 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(74)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zásob, závery uvedené v odôvodnení 90 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(75)

Po predbežnom zverejnení zaznamenala Komisia chybu v tabuľke v odôvodnení 91 predbežného nariadenia. Táto administratívna chyba sa týkala vzorca priemerných nákladov na zamestnanca v tabuľke v odôvodnení 91 predbežného nariadenia. Výraz „13 % celkových výrobných nákladov“ sa nahrádza výrazom „4 % celkových výrobných nákladov“. Tabuľka v odôvodnení 91 predbežného nariadenia sa nahrádza nasledujúcou tabuľkou:

(76)

Jedna zainteresovaná strana predložila pripomienky v zmysle odôvodnenia 91 predbežného nariadenia, že náklady práce výrobného odvetvia Únie sa od roku 2012 do OP významne zvýšili.

(77)

Komisia poznamenáva, že opravená tabuľka vykazuje mierny 5 % nárast priemerných nákladov práce v období od roku 2012 do OP. Pripomienky zainteresovanej strany sa považujú za odôvodnené a boli zohľadnené v opravenej tabuľke. Touto opravou sa nemení celkový záver o ujme.

(78)

V odôvodnení 93 predbežného nariadenia sa výraz „4 percentuálne body“ nahrádza výrazom „viac ako 5 percentuálnych bodov“.

(79)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záveru o ujme, závery uvedené v odôvodneniach 92 až 94 predbežného nariadenia, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú materiálnu ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia, sa potvrdzujú.

(80)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že samotné výrobné odvetvie Únie presunulo svoje zameranie z príslušného výrobku na iné výrobky. Zaznamenaný pokles predaja príslušného výrobku by tak bol výsledkom rozhodnutia výrobného odvetvia Únie a nemožno ho pripísať dovozom z Číny. Zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie preto neutrpelo ujmu, keďže ostatné výrobky kompenzovali pokles výroby príslušného výrobku, preto nenastal čistý negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie zopakovali dve zainteresované strany po konečnom zverejnení.

(81)

Komisia poznamenáva, že rovnaké stroje možno použiť na výrobu roxorových tyčí HFP aj iných výrobkov, ako je uvedené v odôvodnení 72 predbežného nariadenia. Táto okolnosť však neumožňuje vyvodiť záver, že zvýšenie výroby iných výrobkov je príčinou poklesu výroby roxorových tyčí HFP. Takáto príčinná súvislosť existuje len vtedy, ak by boli stroje prevádzkované s využitím takmer plnej kapacity. Pri menej než plnej kapacite, ako je to v tomto prípade, sa výroba iných výrobkov môže zvýšiť bez toho, aby to spôsobilo pokles výroby roxorových tyčí HFP. Zvýšenie produkcie iných výrobkov nemá vplyv na posúdenie ujmy roxorových tyčí HFP stanovenej v oddiele D. Komisia nezistila žiadne dôkazy naznačujúce, že výrobcovia z Únie sa aktívne rozhodli znížiť výrobu roxorových tyčí HFP s cieľom zamerať sa na iné výrobky. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(82)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úvodu a vplyvu dumpingového dovozu, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 95 až 99 predbežného nariadenia.

(83)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že príčinou značnej ujmy je neefektívnosť výrobného odvetvia Únie, nie dovoz z Číny. Zainteresovaná strana tvrdila, že nedostatok vývozu na trhy tretích krajín a existencia dovozu z Turecka do Únie sú aj napriek vysokým cenám známkami neefektívnosti výrobného odvetvia Únie. Zainteresovaná strana tvrdila, že v dôsledku toho by uloženie opatrení na dovoz z Číny nepomohlo výrobnému odvetviu EÚ, keďže dovoz z Číny by bol nahradený dovozom z iných krajín. Toto tvrdenie zopakovali dve zainteresované strany po konečnom zverejnení.

(84)

Komisia poznamenáva, že výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2012 pred začatím dovozu z Číny ziskové. Objem vývozu už bol malý, čo priemyselnému odvetviu nebránilo vytvárať zisk. Zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie preto nemohlo byť spôsobené absenciou vývozu do tretích krajín. Komisia poznamenáva, že zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie sa začalo v čase výskytu dumpingového dovozu z Číny.

(85)

Komisia okrem toho poznamenáva, že, ako je vysvetlené v odôvodnení 105 predbežného nariadenia, dovoz z Turecka predstavoval iba 2 % podiel na trhu počas OP a že tento vplyv dovozu z Turecka preto nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi čínskym dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(86)

Komisia nenašla žiadne dôkazy, ktorými by podložila údajnú neefektívnosť výrobného odvetvia Únie. Naopak, zistilo sa, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie boli nižšie ako výrobné náklady v analogickej krajine. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(87)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, závery uvedené v odôvodnení 100 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(88)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že celkový pokles predaja neprepojeným stranám vysvetľuje nárast predaja jedného výrobcu z Únie jeho prepojeným stranám na úkor zákazníkov. Zainteresovaná strana tvrdila, že pokles neprepojeného predaja preto nie je spôsobený dovozom z Číny, ale presunutím predaja jedným výrobcom z Únie na prepojených zákazníkov.

(89)

Po prvé, Komisia konštatuje, že k poklesu predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám došlo v kontexte zvyšujúcej sa spotreby v Únii, ako je vysvetlené v odôvodneniach 74 až 76 predbežného nariadenia. Prepojené predaje nemôžu vysvetliť, prečo by výrobcovia z Únie nemohli zvýšiť svoj predaj v súlade s rozšírením spotreby. Po druhé, uvedené tvrdenie týkajúce sa predaja výrobného odvetvia Únie prepojeným stranám je v rozpore s tabuľkou v odôvodnení 74 predbežného nariadenia, z ktorej vyplýva, že súvisiaci predaj sa nezvýšil, ale počas posudzovaného obdobia ostal vcelku stabilný. Argument týkajúci sa údajného zvýšenia prepojeného predaja na úkor neprepojeného predaja je neopodstatnený, a preto nemôže narušiť príčinnú súvislosť medzi čínskym dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(90)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa predaja prepojeným stranám, závery uvedené v odôvodneniach 101 až 103 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(91)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dovozu z tretích krajín, závery uvedené v odôvodneniach 104 až 106 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(92)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodneniach 107 až 108 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(93)

Jedna zainteresovaná strana zopakovala tvrdenie uvedené v odôvodneniach 109 až 110 predbežného nariadenia, pričom uviedla, že základnou príčinou vzniku ujmy sú nákladnejšie spôsoby výroby a suroviny výrobného odvetvia EÚ (šrot a elektrické pece) v porovnaní s Čínou (železná ruda a uhlie). Táto strana tvrdí, že v dôvodoch odôvodnení 109 až 110 predbežného nariadenia neboli zohľadnené rôzne miery spotreby železnej rudy a odpadu.

(94)

Komisia pripomína, ako sa uvádza v odôvodnení 110 predbežného nariadenia, že tieto dva spôsoby výroby sú odlišné a využívajú rôzne kombinácie surovín a energie. Zainteresovaná strana nepredložila odôvodnené údaje o údajnom vplyve tohto spôsobu výroby. Na základe dostupných informácií Komisia poznamenáva, že surovina sa podieľa približne 60 % na výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie, pričom náklady na energiu sa pohybujú v rozmedzí 8 % – 10 %. Prípadné úspory v oblasti cien surovín spôsobené alternatívnym spôsobom výroby by boli aspoň čiastočne kompenzované vyššou spotrebou energie. Komisia preto dospela k záveru, že ceny dvoch rôznych surovín nie sú priamo porovnateľné. Komisia v každom prípade konštatuje, že dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe normálnej hodnoty v Južnej Afrike, nie na základe čínskych cien surovín a energie. Argumenty, ktoré predložila zainteresovaná strana, nepreukázali, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je výsledkom spôsobu výroby. Komisia preto dospela k záveru, že hoci pokles cien železnej rudy v Číne môže mať pozitívny vplyv na čínskych vyvážajúcich výrobcov, spôsob výroby ako taký nemôže byť príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a prerušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou a dumpingovým dovozom z Číny. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(95)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa ceny hlavných surovín, závery uvedené v odôvodneniach 109 až 110 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(96)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie cien a ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nespôsobil dovoz z Číny, ale na dravá konkurencia medzi výrobcami z Únie. Tvrdila, že dôkazom toho je pokračujúci pokles cien po období prešetrovania, dokonca aj bez dovozu z Číny.

(97)

Komisia poznamenáva, že sa zistilo, že dumpingový dovoz z Číny znižoval ceny v EÚ počas OP, čím sa vytvára príčinná súvislosť medzi ujmou a dumpingovým dovozom z Číny. Pokiaľ ide o vývoj po období prešetrovania, Komisia zaznamenala výrazný nárast zásob čínskeho pôvodu, ktoré časom pravdepodobne budú stláčať ceny aj bez okamžitého dovozu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(98)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že kolísanie výmenného kurzu medzi GBP a USD bolo príčinou dovozu z Číny. Zhodnotenie GBP voči USD údajne viedlo k menšej konkurencieschopnosti výrobcov zo Spojeného kráľovstva a začal sa dopyt po dovoze z Číny, ktorého ceny sú kótované v USD.

(99)

Komisia poznamenáva, že podhodnotenie a predaj pod cenu sa stanovili na základe predaja výrobcov z Únie, ktorí sa nachádzajú vo Francúzsku, Portugalsku a Španielsku, zatiaľ čo určenie dumpingu je založené na normálnej hodnote v Južnej Afrike. Tieto zistenia nie sú ovplyvnené kolísaním výmenného kurzu USD/GBP. Okrem toho sa od roku 2012 do OP zhodnotil kurz USD voči kurzu GBP. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(100)

Po konečnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že dovoz z Číny nemohol spôsobiť ujmu výrobcovi z Únie, ktorého druhy výrobku nezodpovedali druhom výrobku dovážaným z Číny. Údajne to dokazuje nižšia miera zisku tohto výrobcu v porovnaní s priemerným ziskom ostatných výrobcov z Únie. Zainteresované strany tvrdili, že musí existovať nejaký iný faktor spôsobujúci ujmu tomuto výrobcovi, ktorý Komisia nevzala do úvahy, ale nespresnili možné alternatívne príčiny. Zainteresované strany tvrdili, že výrobca z Únie nemal byť zahrnutý do analýzy ujmy.

(101)

Po prvé, Komisia odkazuje na odôvodnenie 69 predbežného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že aj keby bola ujma stanovená iba na základe zodpovedajúcich druhov výrobku, spozorované trendy by sa tým nezmenili. Po druhé, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 55 až 57, druhy výrobku dovážané z Číny sú nahraditeľné nezodpovedajúcim výrobkom, a preto tiež môžu spôsobiť ujmu výrobcovi z Únie, ktorého druhy výrobku nezodpovedali druhom výrobku dovážaným z Číny. Po tretie, zisky rôznych výrobcov sa môžu líšiť v dôsledku konkrétnych nákladov a cenových štruktúr každého výrobcu. Nakoniec treba poznamenať, že zainteresovaná strana nenavrhla žiadnu alternatívnu príčinu ujmy, ktorá by mohla narušiť príčinnú súvislosť. Z uvedených dôvodov sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(102)

Stručne povedané, Komisia sa domnieva, že žiadny z argumentov, ktoré predložili zainteresované strany po predbežnom zverejnení, nemohol zmeniť predbežné zistenia, podľa ktorých sa stanovila príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas OP. Závery uvedené v odôvodneniach 111 až 114 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(103)

Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(104)

Po predbežnom zverejnení niektoré zainteresované strany tvrdili, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom Únie.

(105)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa všeobecných úvah, závery uvedené v odôvodneniach 115 až 117 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(106)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, závery uvedené v odôvodneniach 118 až 124 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(107)

Niektoré zainteresované strany vyjadrili obavy týkajúce sa dostupnosti dodávok pre nezávislých používateľov. Poukázali na to, že dovoz je potrebný na uspokojenie dopytu, keďže domáca kapacita je omnoho nižšia ako spotreba. Podľa týchto zainteresovaných strán budú nezávislí používatelia čeliť ťažkostiam pri dovoze príslušného výrobku v prípade, že sa dovoz z Číny stane z dôvodu opatrení neschopný konkurencie. Tvrdili, že alternatívne zdroje nie sú k dispozícii, pretože výrobca z Únie so sídlom v Spojenom kráľovstve uprednostňuje svojich prepojených používateľov, čím sa obmedzuje dostupnosť dodávky pre nezávislých používateľov a potenciálne ich vylučuje z trhu. Na druhej strane to povedie k narušeniu hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu a ohrozeniu veľkej časti pracovných miest, ktoré v súčasnosti existujú u nezávislých používateľov. Poukázali na to, že pokiaľ ide o príslušný výrobok, v nadväzujúcom výrobnom odvetví je v stávke viac pracovných miest ako vo výrobnom odvetví Únie.

(108)

Komisia poznamenáva, že účelom antidumpingových opatrení nie je uzavrieť trh pre vývozcov, ktorí uplatňovali dumping, ale odstrániť účinky poškodzujúceho dumpingu narúšajúce obchod a obnoviť účinnú hospodársku súťaž na trhu. Používatelia by po odstránení cenovej diskriminácie mohli naďalej nakupovať roxorové tyče HFP z Číny. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 132 predbežného nariadenia, v Únii existuje značná voľná kapacita, najmä pokiaľ ide o výrobcov so sídlom mimo Spojeného kráľovstva, ktorí nemajú žiadnych prepojených používateľov. Komisia sa domnieva, že neboli predložené žiadne argumenty dokazujúce, že nezávislí používatelia budú čeliť ťažkostiam pri nákupe od týchto výrobcov z Únie. V dôsledku toho môžu nezávislí používatelia naďalej súťažiť na trhu. Tento argument sa preto nemôže zohľadniť.

(109)

Po konečnom zverejnení dve zainteresované strany tvrdili, že tieto opatrenia nie sú v záujme Únie, keďže používatelia by v prípade uloženia opatrení vzťahujúcich sa na dovoz z Číny boli stratoví. Zainteresované strany však nepredložili argumenty, prečo by sa používatelia nemohli obrátiť na už objasnené alternatívne zdroje dodávok. Toto tvrdenie preto nebolo zohľadnené.

(110)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu používateľov, závery uvedené v odôvodneniach 125 až 136 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(111)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že uloženie opatrení by malo negatívny vplyv na dovozcov. Dovozcovia nebudú schopní preniesť zvýšenie ceny na zákazníkov, čo im spôsobí straty. Vzhľadom na ich úzke ziskové rozpätie by riskovali ukončenie podnikania.

(112)

Komisia však poukazuje na to, že domáca výroba v Spojenom kráľovstve nie je dostačujúca na uspokojenie celej spotreby, čo vedie k ustavičnej potrebe dovozu. Dovozcovia budú môcť pokračovať vo svojej činnosti prostredníctvom dovozu z iných zdrojov dodávok, ako aj z Číny za ceny nespôsobujúce ujmu po uložení ciel. Z tohto dôvodu dovozcovia pravdepodobne neutrpia významné negatívne účinky v dôsledku opatrení.

(113)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu dovozcov, závery uvedené v odôvodneniach 137 až 139 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(114)

Skrátka, žiadne z tvrdení, ktoré predložili zainteresované strany nepreukázalo, že existujú presvedčivé dôvody proti uloženiu opatrení na dovoz príslušného výrobku z Číny. Akékoľvek negatívne vplyvy na neprepojených používateľov zmierňuje dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok. Pri zohľadnení celkového vplyvu antidumpingových opatrení na trh Únie sa okrem toho zdá, že pozitívne účinky, najmä na výrobné odvetvie Únie, prevažujú nad potenciálnymi negatívnymi vplyvmi na iné záujmové skupiny. Závery stanovené v odôvodneniach 140 až 142 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(115)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia podriadila dovoz roxorových tyčí HFP s pôvodom v ČĽR registrácii od 19. decembra 2015 v nadväznosti na žiadosť navrhovateľa.

(116)

Registrácia sa týka dovozu, ku ktorému došlo medzi 19. decembrom 2015 a uložením predbežných antidumpingových opatrení, teda 29. januárom 2016.

(117)

Ako je uvedené v odôvodnení 10, so spoluprácou súhlasili všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a traja neprepojení dovozcovia. Ich dovoz predstavoval 70 % celkového dovozu z Číny počas OP a 79 % celkového dovozu z Číny po období prešetrovania, teda od apríla 2015 do januára 2016.

(118)

Viaceré zainteresované strany predložili pripomienky namietajúce proti retroaktívnemu výberu cla. Výrobné odvetvie Únie na druhej strane požiadalo o retroaktívne uplatňovanie.

(119)

V súlade s článkom 10 ods. 4 písm. b) základného nariadenia môžu byť clá zavedené retroaktívne, ak „okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, existuje ďalší podstatný nárast dovozu, u ktorého je pravdepodobné, že z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré má byť uplatnené“.

(120)

Komisia konštatuje, že po registrácii sa dovoz z Číny zastavil, s výnimkou jednej zásielky v objeme približne 10 000 ton, ktorá vstúpila do Únie po registrácii. Overovanie vnútroštátnymi colnými orgánmi na základe žiadosti podľa článku 6 ods. 4 základného nariadenia nevykázalo žiadne iné vyhlásenia patriace pod príslušný kód TARIC, takže dovozné štatistiky, ktoré mala Komisia k dispozícii, sa zdali byť spoľahlivé. Komisia preto konštatuje, že registráciou sa podarilo takmer úplne zastaviť dovoz a zabrániť tak ďalšej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Komisia dospela k záveru, že zásielka tak pravdepodobne vážne neohrozila nápravný účinok cla.

(121)

Na tomto základe sa Komisia domnieva, že jedna zo zákonných podmienok podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia nie je splnená, a preto by sa clo z registrovaného dovozu nemalo vyberať spätne.

(122)

Po predbežnom zverejnení výrobné odvetvie Únie spochybnilo cieľový zisk použitý na stanovenie úrovne odstránenia ujmy, ako sa uvádza v odôvodnení 147 predbežného nariadenia, pričom uviedlo, že úroveň (+ 1,65 %) bola nedostatočná a nereprezentatívna pre tento druh priemyslu pri absencii dumpingového dovozu. Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že Komisia by mala vybrať vyššiu mieru zisku, a navrhlo niekoľko alternatívnych metód na určenie príslušnej miery zisku. Ako je uvedené v odôvodnení 8, výrobné odvetvie Únie predložilo aj údaje o historických ziskoch pred posudzovaným obdobím a navrhlo použiť ako jednu z možných alternatív rok 2008 ako najvhodnejší referenčný rok. Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 61, overenie revidovaných údajov o nákladoch výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia tiež viedlo k zmenám ich ziskovosti.

(123)

Komisia konštatuje, že údaje o ziskovosti týkajúce sa osobitne príslušného výrobku predstavujú presnejšie referenčné údaje ako údaje o ziskovosti ostatných výrobkov z ocele alebo oceliarskeho odvetvia vo všeobecnosti, ktoré boli základom niektorých metód navrhnutých výrobným odvetvím Únie. Tieto metódy boli preto zamietnuté.

(124)

Komisia ďalej konštatuje, že údaje o ziskovosti v posudzovanom období, ak je k dispozícii rok s bežnými podmienkami hospodárskej súťaže, sú presnejšie ako referenčné údaje o ziskovosti pred posudzovaným obdobím, ktoré bolo základom niektorých ďalších metód, ktoré navrhlo výrobné odvetvie Únie. Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 147 až 148 predbežného nariadenia Komisia zistila, že rok 2012 odrážal zisk, ktorý by mohlo dosiahnuť výrobné odvetvie Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže v prípade neexistencie dumpingu. Metódy, ktoré boli založené na údajoch z obdobia pred posudzovaným obdobím, boli preto zamietnuté.

(125)

Komisia poznamenáva, že úroveň zisku dočasne stanovená v odôvodnení 147 predbežného nariadenia bola v súlade s príjmami a nákladmi na rok 2012, ktoré boli predložené výrobným odvetvím Únie a overené Komisiou v predbežnej fáze.

(126)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 61, revidované údaje predložené a overené po predbežnom zverejnení viedli k zmenám úrovne niektorých ukazovateľov týkajúcich sa ziskovosti, peňažného toku, investícií a návratnosti investícií. Zrevidované údaje boli dôsledne použité na celé posudzované obdobie. Ako možno vidieť v tabuľkách uvedených v odôvodneniach 66 až 68, v dôsledku toho boli náklady a zisky mierne upravené vo všetkých rokoch. Predovšetkým ziskovosť predaja neprepojeným zákazníkom dosiahnutá v roku 2012 bola zmenená na + 4,8 %, zatiaľ čo v dočasnej fáze bola ziskovosť 1,65 %. Zmena ziskovosti bola z dôvodu revidovaných nákladov nižšia, čo malo za následok vyšší zisk.

(127)

Komisia zistila, že zisk dosiahnutý v roku 2012 odrážal zisk, ktorý by výrobné odvetvie Únie mohlo dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže v prípade neexistencie dumpingu. Táto revidovaná úroveň zisku dosiahnutá v roku 2012 bola preto použitá ako cieľový zisk v konečnej etape na stanovenie rozpätia ujmy. V dôsledku toho by sa mal v odôvodnení 147 predbežného nariadenia nahradiť výraz „1,65 %“ výrazom „4,8 %“.

(128)

Po konečnom zverejnení výrobné odvetvie Únie uviedlo, že ziskové rozpätie iných výrobkov a za iné obdobie by nemalo byť vylúčené z možnosti vytvorenia normálneho zisku. Výrobné odvetvie Únie zdôraznilo úlohu Komisie, pokiaľ ide o skutkové posúdenie, s cieľom stanoviť čo najpresnejšie ziskové rozpätie v každej situácii. Pokiaľ ide o predmetný prípad, výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že za rok 2012 nebol rok s normálnymi podmienkami hospodárskej súťaže vzhľadom na vysoké ceny za šrot, slabý dopyt a likvidáciu výrobcu zo Spojeného kráľovstva, čo viedlo k dodatočnej dodávke na trh. Preto sa namiesto toho malo použiť ziskové rozpätie iných výrobkov a/alebo v iných obdobiach.

(129)

Komisia poznamenáva, že osobitne analyzovala situáciu na trhu počas posudzovaného obdobia vzhľadom na tvrdenia týkajúce sa ceny šrotu, dopytu a likvidácie výrobcu predložené výrobným odvetvím Únie v predbežnej fáze. Ako je vysvetlené v odôvodnení 148 predbežného nariadenia, tieto okolnosti viedli Komisiu k tomu, že rok 2011 nepokladala za obdobie bežných trhových podmienok. Komisia sa však nedomnieva, že sa týmito faktormi oprávňuje vylúčenie roka 2012. Pokiaľ ide o ceny za šrot, cenový vrchol bol dosiahnutý začiatkom roka 2011 a v roku 2012 pokračoval pokles cien šrotu, ako sa uvádza v odôvodnení 81 predbežného nariadenia. Pokiaľ ide o údajne slabý dopyt, spotreba vzrástla od roku 2011 do roku 2012 o 9 %, ako sa uvádza v odôvodnení 57 predbežného nariadenia. Pokiaľ ide o likvidáciu výrobcu, narušenie ovplyvnilo trh najmä v roku 2011, pričom likvidácia bola dokončená začiatkom roka 2012.

(130)

Z týchto dôvodov Komisia odmieta tvrdenia sťažovateľa a opätovne potvrdzuje zistenie, že rok 2012 bol obdobím bežných trhových podmienok. Keďže v období prešetrovania existuje rok bežných podmienok hospodárskej súťaže, nie je nutné založiť stanovenie normálneho zisku na iných obdobiach alebo iných výrobkoch.

(131)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana spochybnila, či cieľové ceny výrobného odvetvia Únie boli vypočítané správne, a najmä či Komisia vypočítala skutočný zisk a cieľový zisk zvlášť pre každé kontrolné číslo výrobku, alebo či Komisia použila rovnaké ziskové rozpätia pre všetky kontrolné čísla výrobku.

(132)

V odpovedi na otázku Komisia potvrdzuje, že štandardná metodika sa používa: cieľová jednotková cena sa vypočítala pripočítaním cieľového zisku stanoveného k jednotlivým výrobným nákladom každého samostatného kontrolného čísla výrobku. Naproti tomu skutočne dosiahnutý zisk bol odlišný pre každé kontrolné číslo výrobku a rovnal sa rozdielu medzi priemernou predajnou cenou a priemernými nákladmi na každé jednotlivé kontrolné číslo výrobku. Otázka zainteresovanej strany sa preto považuje za zodpovedanú.

(133)

Na záver, ako je vysvetlené v odôvodneniach 40 až 49, porovnanie cien dovozu z Číny a výrobcov v Únii bolo upravené na úroveň tovaru vyloženého v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. Výsledkom je, že výpočet úrovne odstránenia ujmy bol upravený tak, aby odrážal porovnanie cien na úrovni výrobkov vyložených v prístavoch v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. To viedlo k zvýšeniu rozpätia ujmy.

(134)

Jedna zainteresovaná strana poukázala na to, že úroveň rozpätia ujmy a dumpingové rozpätie čínskych vyvážajúcich výrobcov sa zdajú byť protichodné, keďže výrobcovia s vyššími dumpingovými rozpätiami majú nižšie rozpätia ujmy.

(135)

Komisia poznamenáva, že normálna hodnota je založená na analogickej krajine, a preto je pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov rovnaká. Dalo by sa preto skutočne očakávať, že vyššie dumpingové rozpätie by bolo dôsledkom nižších vývozných cien CIF, čo viedlo aj k vyššiemu rozpätiu predaja pod cenu. Vývoz jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu (Xicheng Group) do Únie sa však uskutočnil prostredníctvom nezávislých obchodných spoločností so sídlom v Číne. Vývozné ceny použité na výpočet dumpingového rozpätia boli stanovené na základe cien pre nezávislé obchodné spoločnosti, keďže ceny CIF používané na výpočet rozpätia ujmy boli stanovené na základe cien zaplatených prvými nezávislými zákazníkmi v Únii. Ceny CIF prekročili vývozné ceny najmenej o 20 %. Tento rozdiel v predajných kanáloch má za cieľ zvýšiť rozdiel medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy tohto vyvážajúceho výrobcu.

(136)

Vzhľadom na zmenu cieľového zisku uvedenú v odôvodnení 121, keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, ostatné závery, ku ktorým sa dospelo v odôvodneniach 144 až 151 predbežného nariadenia, sa potvrdzujú.

(137)

So zreteľom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa na dovoz príslušného výrobku mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na úrovni rozpätia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla. Komisia poznamenáva, že tvrdenia zainteresovaných strán týkajúce sa dumpingového rozpätia by v prípade ich prijatia preto nezmenili úroveň opatrení.

(138)

Na základe uvedených skutočností sa sadzba ciel, ktoré budú uložené, stanovuje takto:

(139)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda dajú uplatňovať výlučne pri dovoze príslušných výrobkov s pôvodom v ČĽR, ktoré vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovezené príslušné výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(140)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb zo strany uvedených jednotlivých spoločností (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by sa mala bezodkladne adresovať Komisii (8) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozným predajom, ktoré sú spojené napríklad s príslušnou zmenou názvu alebo príslušnou zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(141)

Na minimalizovanie rizika súvisiaceho s obchádzaním týchto opatrení z dôvodu rozdielov medzi colnými sadzbami je potrebné prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia. Na tovar, ktorý bude dovezený bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“.

(142)

V záujme správneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(143)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe predbežného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať.

(144)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009,