30.6.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 176/55

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1037

z 8. júna 2016

o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie

(kodifikované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 (3) bolo podstatným spôsobom zmenené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Príloha 1A k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „dohoda o WTO“) obsahuje okrem iného Všeobecnú dohodu o cenách a obchode z roku 1994 (ďalej len „GATT 1994“), Dohodu o poľnohospodárstve (ďalej len „dohoda o poľnohospodárstve“), Dohodu o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o cenách a obchode z roku 1994 a Dohodu o subvenciách a vyrovnávacích clách (ďalej len „dohoda o subvenciách“).

(3)	S cieľom zabezpečiť riadne a transparentné uplatňovanie pravidiel stanovených v dohode o subvenciách terminológia uvedenej dohody by mala byť zavedená do právnych predpisov Únie v najlepšej možnej miere.

(4)	Okrem iného je vhodné podrobne vysvetliť, keď sa má určovať existencia subvencie, na základe akých pravidiel má byť napadnuteľná (najmä či došlo k špecifickému poskytnutiu subvencie) a podľa akých kritérií sa má vypočítať výška napadnuteľných subvencií.

(5)	Pri zisťovaní existencie subvencie je potrebné dokázať, že vláda alebo verejný orgán na území krajiny poskytli finančnú pomoc alebo že došlo k nejakej forme podpory príjmov alebo cien v zmysle článku XVI GATT 1994 a že prijímajúci podnik mal z nej úžitok.

(6)

Na výpočet výhody pre prijímateľa v prípadoch, keď v dotknutej krajine nemožno vychádzať z bežných trhových podmienok, by sa základ pre výpočet mal určiť tak, že sa prispôsobia podmienky prevládajúce v dotknutej krajine na základe aktuálnych faktorov, ktoré sú k dispozícii v tej krajine. Ak to nie je uskutočniteľné, pretože, okrem iného, takéto ceny alebo náklady neexistujú alebo sú nespoľahlivé, vtedy sa primeraný základ pre výpočet určí podľa podmienok na iných trhoch.

(7)

Je žiaduce vypracovať jasné a podrobné usmernenie o faktoroch, na základe ktorých bude možné stanoviť, či subvencované dovozy spôsobili alebo by mohli spôsobiť značnú ujmu. Pri dokazovaní, že objemy a ceny dotknutých dovozov sú príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, mala by sa venovať pozornosť vplyvu iných faktorov, a najmä prevládajúcim trhovým podmienkam v Únii.

(8)

Je účelné vymedziť pojem „výrobné odvetvie Únie“ a zabezpečiť, aby strany, ktoré sú v spojení s vývozcami, boli vylúčené z tohto výrobného obdobia, a vymedziť pojem „v spojení s“. Je tiež potrebné podniknúť kroky v súvislosti s vyrovnávacími clami v mene výrobcov v regióne Únie a stanoviť usmernenia, ktoré vymedzia takýto región.

(9)

Je potrebné stanoviť, kto môže podať podnet na vyrovnávacie clá a do akej miery by mal byť podporovaný výrobným odvetvím Únie, a poskytnúť informácie o napadnuteľných subvenciách, ujmách a príčinách, ktoré môže takýto podnet obsahovať. Je tiež vhodné špecifikovať postupy zamietania podnetov alebo začatia konania.

(10)

Je potrebné stanoviť, akým spôsobom by sa mali informovať zainteresované strany o tom, ktoré informácie vyžadujú orgány. Zainteresované strany by mali mať príležitosť na predloženie všetkých dôležitých dôkazov a obhajobu ich záujmov. Je taktiež žiaduce určiť jasné pravidlá a postupy platné počas prešetrovania, najmä pravidlá o tom, akým spôsobom sa majú zainteresované strany prezentovať, predkladať svoje názory a poskytovať informácie v určenom termíne, ak sa tieto názory a informácie majú zohľadniť. Je tiež primerané stanoviť podmienky, za ktorých zainteresovaná strana môže získať prístup k informáciám predloženým inými stranami a vyjadrovať sa k nim. Mala by tiež existovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou pri získavaní informácií.

(11)	Je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých je možné ukladať predbežné clá, a podmienky, za ktorých predbežné clá nesmú byť uložené skôr ako 60 dní a neskôr ako deväť mesiacov po začatí konania. Takéto clá môže v každom prípade uložiť Komisia len na obdobie trvajúce štyri mesiace.

(12)

Je potrebné stanoviť postupy pre prijímanie záväzkov, ktoré vylučujú alebo vyrovnávajú napadnuteľné subvencie a ujmy namiesto ukladania predbežných alebo konečných ciel. Je taktiež primerané stanoviť dôsledky porušenia alebo odstúpenia od záväzkov a možnosť uložiť predbežné clá v prípade podozrenia z porušenia alebo potreby ďalšieho prešetrovania s cieľom ďalších zistení. Pri prijímaní záväzkov by sa malo dbať na to, aby navrhované záväzky a ich realizácia neviedli ku konaniu odporujúcemu hospodárskej súťaži.

(13)

Je vhodné povoliť odvolanie záväzku a uplatnenie cla jediným právnym aktom. Je tiež potrebné, aby sa zabezpečilo, že postup odvolania záväzku sa zvyčajne ukončí v rámci bežnej lehoty šiestich mesiacov a v žiadnom prípade nie za viac ako deväť mesiacov, aby sa tak zabezpečilo náležite uplatnenie opatrenia, ktoré je účinné.

(14)	Je potrebné zabezpečiť, aby boli prípady ukončené zvyčajne do 12 mesiacov, maximálne však do 13 mesiacov od začatia prešetrovania, a to bez ohľadu na to, či boli prijaté konečné opatrenia, alebo nie.

(15)

Prešetrovanie alebo konanie by malo byť ukončené, ak subvencie sú minimálne alebo najmä v prípade dovozov z rozvojových krajín je objem subvencovaných dovozov alebo ujma zanedbateľná, a je vhodné vymedziť uvedené situácie. Ak sa majú uložiť opatrenia, je potrebné zabezpečiť ukončenie prešetrovania a stanoviť, že opatrenia by nemali presahovať hodnotu napadnuteľných subvencií, ak by takáto nižšia čiastka postačila na nápravu ujmy, a súčasne určiť metódu výpočtu výšky opatrení v prípade výberu vzorky.

(16)

Je potrebné zabezpečiť spätné vyberanie predbežných ciel, ak sa to považuje za vhodné, a vymedziť okolnosti, za ktorých možno spätne vymáhať clá s cieľom zabrániť porušeniu konečných opatrení. Je taktiež potrebné zabezpečiť spätné vymáhanie ciel v prípadoch porušenia záväzkov alebo odstúpenia od nich.

(17)

Je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia zanikli po piatich rokoch, pokiaľ revízne prešetrovanie nepreukáže, že by sa mali zachovať. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby v prípade predloženia dostatočných dôkazov o zmene okolností boli vykonané priebežné prešetrovania alebo prešetrovania s cieľom zistiť, či je zaručené vrátenie vyrovnávacích ciel.

(18)

Hoci dohoda o subvenciách neobsahuje ustanovenia týkajúce sa obchádzania vyrovnávacích opatrení, možnosť takéhoto obchádzania existuje za podobných, ak nie rovnakých podmienok, ako v prípade obchádzania antidumpingových opatrení. Je preto vhodné zahrnúť do tohto nariadenia ustanovenie o zabránení obchádzania.

(19)	Je žiaduce, aby sa objasnilo, ktoré strany majú právo požiadať o začatie prešetrovania obchádzania.

(20)

Je tiež žiaduce, aby sa objasnilo, ktoré praktiky predstavujú obchádzanie zavedených opatrení. Obchádzanie sa môže uskutočňovať buď v rámci Únie, alebo mimo nej. V dôsledku toho je potrebné, aby sa stanovilo, že výnimky z rozšírených ciel, ktoré sa môžu udeľovať dovozcom, sa tiež môžu udeliť vývozcom pri uplatňovaní ciel, aby sa tak upravilo obchádzanie, ktoré prebieha mimo Únie.

(21)	Je potrebné umožniť pozastavenie vyrovnávacích opatrení v prípade, že dôjde k dočasnej zmene trhových podmienok, v dôsledku čoho sa nepretržité presadzovanie takýchto opatrení ukáže ako dočasne neprimerané.

(22)	Je potrebné umožniť stanoviť možnosť registrácie dovozov, ktoré sú predmetom prešetrovania, s cieľom umožniť následné uplatnenie opatrení proti takýmto dovozom.

(23)

Členské štáty majú sledovať a hlásiť Komisii dovozy výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania alebo podliehajú opatreniam, ako aj výšku ciel vybraných v zmysle tohto nariadenia, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie týchto opatrení. Je tiež potrebné stanoviť možnosť Komisie požadovať, aby členské štáty poskytli informácie, za predpokladu rešpektovania pravidiel o utajovaní, ktoré sa použijú na monitorovanie cenových záväzkov a overovanie úrovne účinnosti platných opatrení.

(24)	Je potrebné zabezpečiť kontrolné návštevy s cieľom skúmať poskytnuté informácie o napadnuteľných subvenciách a ujmách, pričom takéto návštevy sú však podmienené riadnym vyplnením predložených dotazníkov.

(25)	Je vhodné zabezpečiť výber vzorky v prípade väčšieho počtu strán alebo transakcií s cieľom umožniť ukončenie prešetrovania v stanovenom termíne.

(26)	V prípade nedostatočnej spolupráce strán je potrebné umožniť, aby pri zisťovaní boli použité iné informácie, ktoré môžu byť menej priaznivé pre strany, než keby spolupracovali.

(27)	Malo by sa zabezpečiť vhodné zaobchádzanie s dôvernými informáciami tak, aby nedošlo k vyzradeniu obchodných alebo štátnych tajomstiev.

(28)	Je potrebné zabezpečiť, aby boli oprávneným stranám poskytnuté dôležité informácie a zistenia, pričom tieto informácie sa majú vzhľadom na rozhodovací postup v rámci Únie poskytnúť v lehote, ktorá im umožní ochrániť ich záujmy.

(29)	Je potrebné vytvoriť administratívny systém, v rámci ktorého bude možné argumentovať o tom, či sú opatrenia v záujme Únie a v záujme spotrebiteľov, a určiť lehoty, v rámci ktorých sa majú predložiť tieto informácie, ako aj práva dotknutých strán na oboznámenie s nimi.

(30)

Pri uplatňovaní pravidiel dohody o subvenciách je dôležité, aby Únia zohľadnila interpretácie práv a povinností hlavných obchodných partnerov Únie vyjadrené v právnych predpisoch alebo v bežnej praxi, aby sa zachovala rovnováha medzi uvedenými právami a povinnosťami, o ktorú sa snaží uvedená dohoda.

(31)	Vykonávanie tohto nariadenia si vyžaduje jednotné podmienky pre prijímanie predbežných a konečných ciel a pre ukončenie prešetrovania bez uloženia opatrení. Uvedené opatrenia by mala prijímať Komisia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(32)

Pri prijímaní predbežných opatrení by sa mal uplatňovať konzultačný postup vzhľadom na účinky takýchto opatrení a ich logickú postupnosť vo vzťahu k prijatiu konečných opatrení. Mal by sa použiť aj pre prijímanie záväzkov, začatie a nezačatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, pozastavenie opatrení, predĺženia pozastavenia opatrení a obnovenie opatrení vzhľadom na účinky takýchto opatrení v porovnaní s konečnými opatreniami. V prípade, že by omeškanie pri ukladaní opatrení spôsobilo ujmu, ktorú by bolo ťažké napraviť, je nevyhnutné, aby sa Komisii umožnilo prijímať okamžite uplatniteľné predbežné opatrenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zásady

1.   Vyrovnávacie clo môže byť uložené s cieľom kompenzovať subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 platí, že ak výrobky nie sú priamo dovážané z krajiny pôvodu, ale sú vyvážané do Únie z tretej krajiny, ustanovenia tohto nariadenia platia v plnom rozsahu a transakcia alebo transakcie sú považované za transakcie medzi krajinou pôvodu a Úniou.

Článok 2

Definície

Na účely tohto nariadenia:

a)

výrobok je považovaný za subvencovaný v prípade, že požíva napadnuteľnú subvenciu v zmysle článkov 3 a 4. Takúto subvenciu môže poskytnúť vláda krajiny, z ktorej pochádza dovážaný výrobok, alebo vláda tretej krajiny, z ktorej je výrobok vyvážaný do Únie, na účely tohto nariadenia ďalej len „vyvážajúca krajina“;

b)	„vláda“ znamená vládu alebo verejný orgán na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny;

c)	„podobný výrobok“ je výrobok, ktorý je vo všetkých aspektoch rovnaký, resp. podobný príslušnému výrobku, alebo ak takýto výrobok neexistuje, pôjde o iný výrobok, ktorý síce nie je podobný vo všetkých aspektoch, ale má znaky pripomínajúce znaky príslušného výrobku;

d)	„ujma“ je, pokiaľ nie je stanovené inak, značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, značná ujma hroziaca výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a vykladá sa v súlade s ustanoveniami článku 8.

Článok 3

Vymedzenie subvencie

O existenciu subvencie ide v prípade, ak:

1.

a) vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc, čiže keď: i) vládna prax zahŕňa priamy prevod finančných prostriedkov (napr. grantov, pôžičiek, príspevkov na základné imanie), možné priame prevody finančných prostriedkov alebo záruk (napr. záruk na úvery); ii) vládne príjmy, ktoré sú inak splatné, nebudú vyberané (napr. daňové stimuly vo forme daňových úverov). V tejto súvislosti oslobodenie vyvážaných výrobkov od ciel alebo poplatkov, ktorým podliehajú podobné výrobky, keď sú určené pre domácu spotrebu, alebo odpustenie takýchto ciel alebo poplatkov vo výške, ktorá nepresiahne výšku časovo rozlíšených ciel a poplatkov, nebudú považované za subvenciu pod podmienkou, že toto oslobodenie sa udeľuje v súlade s ustanoveniami príloh I, II a III; iii) vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary; iv) vláda: — vykonáva platby do mechanizmu financovania, alebo — poverí či nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe, alebo b) existuje forma príjmov alebo cenovej intervencie v zmysle článku XVI GATT 1994 a

2.	v dôsledku toho dochádza k poskytnutiu určitej výhody.

Článok 4

Napadnuteľné subvencie

1.   Subvencie podliehajú vyrovnávacím opatreniam len v prípade, že sú špecifické v zmysle odsekov 2, 3 a 4.

2.   S cieľom určiť, či je určitá subvencia špecifická pre určitý podnik, odvetvie alebo skupinu podnikov či výrobných odvetví (ďalej len „určité podniky“) v rámci súdnej právomoci orgánu, ktorý ju poskytuje, platia tieto zásady:

a)	ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, výslovne obmedzuje prístup k subvencii pre určité podniky, takáto subvencia bude považovaná za špecifickú;

b)

ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, určuje objektívne kritériá alebo podmienky, za ktorých vzniká nárok na subvenciu, ako aj výšku subvencie, príslušná subvencia nebude považovaná za špecifickú, ak tento nárok vznikne automaticky a ak takéto kritériá a podmienky budú prísne dodržané;

c)

ak napriek zdanlivej nešpecifickosti vyplývajúcej z uplatňovania zásad uvedených v písmenách a) a b) existujú dôvody, na základe ktorých možno k predpokladať, že subvencia môže byť v skutočnosti špecifická, možno vziať do úvahy iné faktory. Medzi takéto faktory patria: používanie programu subvencií obmedzeným počtom určitých podnikov; prevládajúce používanie zo strany určitých podnikov; poskytovanie neprimerane veľkých subvencií určitým podnikom; spôsob, akým orgán poskytujúci subvencie rozhoduje o poskytnutí subvencie. V tejto súvislosti sa vezmú do úvahy najmä informácie o frekvencii zamietania alebo schvaľovania žiadostí o subvenciu a dôvody týchto rozhodnutí.

Na účely písmena b) sú objektívnymi kritériami alebo podmienkami nestranné kritériá alebo podmienky, ktoré neuprednostňujú určité podniky pred inými, sú hospodárske a uplatňujú sa horizontálne, napríklad počet zamestnancov alebo veľkosť podniku.

Kritériá alebo podmienky musia byť jasne stanovené v zákone, inom predpise alebo inom úradnom dokumente, aby bolo možné kontrolovať ich plnenie.

Pri uplatňovaní písmena c) prvého pododseku sa zohľadní mieru diverzifikácie hospodárskych činností v rámci súdnej právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu, ako aj obdobie, počas ktorého sa uskutočňoval program subvencií.

3.   Subvencia, ktorá je vyhradená len určitým podnikom v rámci určitého geografického regiónu a v rámci právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu, sa považuje za špecifickú. Stanovenie alebo zmena daňových sadzieb všeobecne používaných na všetkých úrovniach štátnej správy sa na účely tohto nariadenia nepovažuje za špecifickú subvenciu.

4.   Napriek ustanoveniam odsekov 2 a 3 sú za špecifické považované tieto subvencie:

a)	subvencie podmienené, podľa zákona alebo fakticky, buď samostatne, alebo ako jedna z viacerých podmienok uskutočnením vývozu, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe I;

b)	subvencie podmienené samostatne alebo ako jedna z viacerých podmienok používaním domácich alebo dovážaných tovarov.

Na účely písmena a) sa subvencie považujú za fakticky podmienené uskutočnením vývozu v prípade, že sa ukáže, že poskytnutie subvencie bez toho, aby bolo zákonne podmienené vývozom, je v skutočnosti viazané na uskutočnený alebo očakávaný vývoz alebo výnos z vývozu. Samotná skutočnosť, že subvencia je poskytovaná vyvážajúcim podnikom, nestačí na to, aby táto bola považovaná za subvenciu na vývoz v zmysle tohto ustanovenia.

5.   Každé stanovenie špecifickosti v zmysle ustanovení tohto článku sa jasne zdôvodní na základe nesporného dôkazu.

Článok 5

Výpočet výšky napadnuteľnej subvencie

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania nároku na subvenciu. Toto obdobie bude zvyčajne totožné s posledným účtovným rokom oprávnenej osoby, ale môže ísť aj o iné, minimálne šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo začatiu prešetrovania a o ktorom existujú spoľahlivé finančné a iné dôležité údaje.

Článok 6

Výpočet výhody pre príjemcu

Pri určovaní výhody pre príjemcu sa uplatnia tieto pravidlá:

a)	podiel vlády na základnom imaní sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že túto investíciu možno považovať za nezlučiteľnú s bežnou investičnou praxou (vrátane poskytnutia rizikového kapitálu) súkromných investorov na území krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny;

b)

štátna pôžička sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci pôžičku zaplatí za štátnu pôžičku, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatila za porovnateľný obchodný úver, ktorý by mohol reálne získať na trhu. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami;

c)

vládna záruka na úver sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci záruku zaplatí za úver zaručený vládou, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatil za porovnateľný obchodný úver, keby nezískal vládnu záruku. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami, upravený o všetky rozdiely v poplatkoch;

d)

poskytnutie tovaru alebo služieb alebo nákup tovarov štátom sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že tovar alebo služby sú poskytnuté za nižšiu než primeranú odplatu alebo ak sa nákup uskutoční za väčšiu než primeranú odplatu. Primeranosť odplaty sa určí na základe prevládajúcich trhových podmienok pre príslušné výrobky alebo služby v krajine ich poskytnutia alebo nákupu vrátane ceny, kvality, dostupnosti, obchodovateľnosti, prepravných a iných nákupných či predajných podmienok. Ak nie sú v krajine prevládajúce trhové podmienky pre príslušný výrobok alebo službu alebo na nákup, ktorý sa má použiť ako primeraný základ výpočtu, uplatnia sa tieto pravidlá: i) podmienky prevládajúce v dotknutej krajine sa upravia na základe aktuálnych nákladov, cien a iných faktorov, dostupných v tejto krajine na základe primeraného množstva, ktoré odráža bežné trhové podmienky, alebo ii) ak je to vhodné, použijú sa prevládajúce trhové podmienky v inej krajine alebo v medzinárodnom obchode, ktoré sú dostupné príjemcovi.

Článok 7

Všeobecné ustanovenia o výpočte

1.   Výška napadnuteľných subvencií sa určí na jednotku subvencovaného výrobku vyvezeného do Únie.

Pri určovaní tejto čiastky sa môže celková subvencia znížiť o tieto čiastky:

a)	poplatok za žiadosť alebo iné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s kvalifikovaním sa žiadateľa alebo s poskytnutím subvencie;

b)	vývozné poplatky, dane a iné náklady súvisiace s vývozom výrobku do Únie špeciálne určené na kompenzáciu subvencie.

Ak zainteresovaná strana uplatní nárok na zľavu, musí dokázať, že jej nárok je oprávnený.

2.   Ak subvencia nie je poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu dotknutých výrobkov počas obdobia prešetrovania nároku na poskytnutie subvencie.

3.   Ak subvenciu možno dať do súvislosti s nadobudnutím alebo budúcim nadobudnutím investičného majetku, výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta tak, že subvencia sa rozdelí na obdobie, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania tohto majetku v dotknutom odvetví.

Takto vypočítaná čiastka, ktorú možno priradiť k obdobiu prešetrovania, ako aj čiastka odvodená od investičného majetku získaného pred týmto obdobím sa rozdelí spôsobom opísaným v odseku 2.

Ak sa investičný majetok neodpisuje, subvencia sa ocení ako bezúročná pôžička a započíta sa v súlade s článkom 6 písm. b).

4.   Ak subvenciu nemožno dať do súvislosti s nákupom investičného majetku, výška výhody prijatej počas obdobia prešetrovania sa v zásade pridelí na toto obdobie, a to spôsobom opísaným v odseku 2, pokiaľ nevzniknú osobitné okolnosti oprávňujúce k prideleniu na iné obdobie.

Článok 8

Stanovenie ujmy

1.   Pri stanovení ujmy sa vychádza z priamych dôkazov a súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie:

a)	objemu subvencovaných dovozov a vplyv subvencovaných dovozov na ceny na trhu Únie s podobnými výrobkami, a

b)	následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.

2.   Vzhľadom na objem subvencovaných dovozov sa musí vziať do úvahy, či došlo k významnému nárastu subvencovaných dovozov, a to absolútne alebo vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v rámci Únie. Vzhľadom na vplyv subvencovaných dovozov na ceny sa zváži, či subvencované dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností. Jeden ani viaceré z uvedených faktorov nemusia automaticky poskytnúť jednoznačnú odpoveď na tieto otázky.

3.   Ak sú predmetom prešetrovania v súvislosti s vyrovnávacími clami dovozy výrobkov z viacerých krajín súčasne, vplyv takýchto dovozov sa hodnotí kumulatívne len vtedy, ak sa zistí, že:

a)	hodnota napadnuteľných subvencií určená vo vzťahu k dovozom z každej krajiny je vyššia než minimálna hodnota stanovená v článku 14 ods. 5 a že objem dovozov z každej krajiny nie je zanedbateľný a

b)	celkové hodnotenie vplyvu dovozov je primerané vzhľadom na konkurenciu medzi dovážanými výrobkami navzájom a konkurenciu medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami Únie.

4.   Skúmanie dosahu subvencovaných dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa hodnotenie všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňujú stav odvetvia, vrátane skutočnosti, že odvetvie sa ešte stále spamätáva z dôsledkov minulých subvencií alebo dumpingu; výšky napadnuteľných subvencií; skutočného a možného poklesu tržieb, ziskov, výkonov, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využívania kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny Únie; skutočných a možných negatívnych dôsledkov pre peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť zvyšovať základné imanie alebo investície a v prípade poľnohospodárstva, či sa zvýšilo zaťaženie programov vládnej pomoci. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a žiaden z týchto faktorov nemusí nutne poskytnúť jednoznačnú odpoveď.

5.   Na základe všetkých príslušných dôkazov uvedených v súvislosti s odsekom 1 sa musí dokázať, že subvencované dovozy spôsobujú ujmu. Predovšetkým sa musí dokázať, že objemy a/alebo ceny určené podľa odseku 2 sú príčinou dosahu na výrobné odvetvie Únie v zmysle odseku 4 a že tento dosah je taký veľký, že ho možno považovať za rozhodujúci.

6.   Okrem toho budú preskúmané aj iné známe faktory než subvencované dovozy, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma spôsobená uvedenými faktormi nebude pripísaná subvencovaným dovozom v zmysle odseku 5. Faktory, ktoré možno v tejto súvislosti vziať do úvahy, sú: objem a ceny nesubvencovaných dovozov; zníženie dopytu alebo zmeny v štruktúre spotreby; obmedzujúce obchodné postupy a konkurencia medzi tretími krajinami a výrobcami z Únie; rozvoj technológie a vývozu; a produktivita výrobného odvetvia Únie.

7.   Vplyv subvencovaných dovozov sa hodnotí podľa výroby podobných výrobkov vo výrobnom odvetví Únie, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu danej výroby na základe takých kritérií, ako sú výrobný postup, tržby a zisky výrobcov. Ak táto samostatná identifikácia tejto výroby nie je možná, vplyv subvencovaných dovozov sa zhodnotí na základe prieskumu výroby najbližšej skupiny alebo série výrobkov vrátane podobného výrobku, o ktorých môžu byť poskytnuté požadované informácie.

8.   Stanovenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré by vytvorili situáciu, za ktorej by subvencia spôsobila ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.

Pri stanovení toho, či ide o existencie hrozby značnej ujmy, by sa mali zvážiť také faktory, ako:

a)	druh príslušnej subvencie alebo subvencií a ich pravdepodobné obchodné dôsledky;

b)	tempo rastu subvencovaných dovozov na trh Únie, ktoré poukazuje na pravdepodobnosť značne zvýšených dovozov;

c)

či existuje dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich subvencovaných vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať ďalšie vývozy;

d)	či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch,

e)	zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovaní.

Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí byť taký, aby viedol k záveru, že ďalšie subvencované vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.

Článok 9

Vymedzenie výrobného odvetvia Únie

1.   Na účely tohto nariadenia pojem „výrobné odvetvie Únie“ znamená súhrn všetkých výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú podobné výrobky, alebo tých výrobcov, ktorých kolektívna výrobná kapacita predstavuje väčšinu výroby týchto výrobkov v rámci celej Únie v zmysle článku 10 ods. 6, s týmito výnimkami:

a)	ak sú výrobcovia v spojení s vývozcami alebo dovozcami, alebo sú sami dovozcami údajne subvencovaných výrobkov, pojem „výrobné odvetvie Únie“ možno vykladať vo vzťahu k ostatným výrobcom;

b)

vo výnimočných prípadoch územie Únie môže byť, vo vzťahu k príslušnej výrobe, rozdelené na dva a viac konkurenčných trhov a výrobcov v rámci každého trhu možno považovať za samostatné výrobné odvetvie, ak: i) výrobcovia na tomto trhu predajú všetku alebo takmer všetku svoju produkciu na príslušnom trhu a ii) výrobcovia príslušného výrobku nachádzajúci sa v iných častiach Únie nemôžu ani zďaleka uspokojiť dopyt na tomto trhu. Za týchto okolností možno hovoriť o ujme aj vtedy, keď veľká časť výrobného odvetvia Únie neutrpela ujmu, no len pod podmienkou, že na takýto izolovaný trh sa sústredia subvencované dovozy a že tieto dovozy spôsobujú ujmu výrobcom celej alebo takmer celej výroby v rámci tohto trhu.

2.   Na účely odseku 1 sa výrobcovia považujú za spojených s vývozcami alebo dovozcami len ak:

a)	jeden z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhého;

b)	oboch priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba; alebo

c)	spolu priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu za predpokladu, že existujú dôvody sa domnievať alebo predpokladať, že účinok tohto vzťahu je taký, že spôsobuje odlišné správanie sa dotknutého výrobcu v porovnaní s výrobcom bez takéhoto spojenia.

Na účely tohto odseku sa osoba považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad druhou osobou, ak je takáto osoba právne alebo funkčne v postavení, v ktorom môže druhej osobe ukladať obmedzenia alebo dávať usmernenia.

3.   Ak bolo výrobné odvetvie Únie interpretované vo vzťahu k výrobcom v určitom regióne, vývozcovia alebo vláda poskytujúci napadnuteľné subvencie majú možnosť ponúknuť záväzky v zmysle článku 13 vzťahujúce sa na dotknutý región. V týchto prípadoch sa pri hodnotení záujmu Únie o opatrenia musí zohľadniť najmä záujem regiónu. Ak nebudú promptne ponúknuté primerané záväzky alebo ak dôjde k situácii opísanej v článku 13 ods. 9 a 10, môže byť uložené predbežné alebo konečné vyrovnávacie clo vo vzťahu k Únii ako celku. V takýchto prípadoch môžu byť v prípade potreby clá obmedzené na určitých výrobcov alebo vývozcov.

4.   Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia článku 8 ods. 7.

Článok 10

Začatie konania

1.   S výnimkou stanovenou v odseku 8 sa prešetrovanie s cieľom zistiť prítomnosť, stupeň a účinok údajnej subvencie začne na základe písomného podnetu fyzickej alebo právnickej osoby alebo združenia bez právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Únie.

Podnet môže byť predložený Komisii alebo členskému štátu, ktorý ho postúpi Komisii. Komisia pošle členským štátom kópiu prijatého podnetu. Podnet sa považuje za podaný v prvý pracovný deň po jeho doručení Komisii vo forme doporučeného listu alebo po vydaní potvrdenia o prijatí zo strany Komisie.

Ak má v prípade absencie podnetu členský štát dostatočný dôkaz o existencii subvencií a nimi spôsobenej ujme, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie, bezodkladne ho oznámi Komisii.

2.   Podnet podľa odseku 1 obsahuje dostatočné dôkazy o existencii napadnuteľných subvencií (prípadne aj o ich výške), ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými subvencovanými dovozmi a údajnou ujmou. Podnet obsahuje tieto informácie, pokiaľ sú dostupné navrhovateľovi:

a)

osoba navrhovateľa a opis objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie navrhovateľom. Písomný podnet podaný v mene výrobného odvetvia Únie musí identifikovať odvetvie, v mene ktorého bol podnet podaný, prostredníctvom zoznamu všetkých známych výrobcov podobného výrobku z Únie (alebo združení výrobcov podobného výrobku z Únie) a v možnom rozsahu, uvedenia objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie zo strany týchto výrobcov;

b)	úplný opis údajne subvencovaného výrobku, názov príslušnej krajiny alebo krajiny pôvodu či vyvážajúcej krajiny, meno každého známeho vývozcu alebo zahraničného výrobcu a zoznam známych osôb dovážajúcich predmetný výrobok;

c)	dôkaz o existencii, hodnote, druhu a možnosti kompenzácie predmetných subvencií;

d)

zmeny objemu údajne subvencovaných dovozov, vplyv týchto dovozov na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie na základe dôležitých faktorov a indexov, ktoré určujú stav výrobného odvetvia Únie, napríklad tých, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 2 a 4.

3.   Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy pre začatie prešetrovania.

4.   Prešetrovanie možno začať s cieľom určiť, či údajné subvencie sú „špecifické“ v zmysle článku 4 ods. 2 a 3, alebo nie.

5.   Prešetrovanie možno začať aj v súvislosti s opatreniami špecifikovanými v prílohe IV, pokiaľ predpokladajú poskytnutie subvencie definovanej v článku 3, a jeho cieľom je zistiť, či sú predmetné opatrenia plne v súlade s ustanoveniami uvedenej prílohy.

6.   Prešetrovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že na základe skúmania podpory alebo odporu proti podnetu zo strany výrobcov podobného výrobku z Únie sa ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia z Únie, ktorých celková produkcia predstavuje viac ako 50 % celkovej produkcie podobného výrobku vyrobenej tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá podnet podporila alebo zamietla. Prešetrovanie sa však nezačne v prípade, keď výrobcovia z Únie výslovne podporujúci podnet predstavujú menej ako 25 % celkovej produkcie podobného výrobku vyrobenej výrobným odvetvím Únie.

7.   Pokiaľ nebude prijaté rozhodnuté o začatí prešetrovania, orgány nezverejnia podnet na začatie prešetrovania. Čo možno najskôr po prijatí riadne doloženého podnetu v zmysle tohto článku a v každom prípade pred začatím prešetrovania však Komisia o ňom informuje dotknutú krajinu pôvodu a/alebo vyvážajúcu krajinu, ktorá bude prizvaná ku konzultáciám s cieľom objasniť záležitosti uvedené v odseku 2 a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

8.   Ak za osobitných okolností Komisia rozhodne o začatí prešetrovania bez prijatia písomného podnetu predloženého výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene na začatie takéhoto prešetrovania, urobí tak na základe dostatočných dôkazov o existencii napadnuteľných subvencií, ujme a príčinných súvislostiach uvedených v odseku 2, s cieľom odôvodniť začatie prešetrovania. Komisia poskytne členským štátom informácie hneď ako určí, že je potrebné začať takéto prešetrovanie.

9.   Dôkazy o subvenciách a ujme sa skúmajú súčasne v rozhodnutí o tom, či sa má začať prešetrovanie, alebo nie. Podnet sa zamietne v prípade, že neexistujú dostatočné dôkazy o napadnuteľných subvenciách alebo ujme, ktoré by odôvodnili prešetrovanie prípadu. Konanie sa nezačne proti krajinám, ktorých dovozy predstavujú podiel na trhu menší než 1 %, pokiaľ tieto krajiny súhrnne nepredstavujú aspoň 3 % spotreby Únie.

10.   Podnet možno vziať späť pred začatím prešetrovania, pričom v tomto prípade sa nebude považovať za podaný.

11.   Ak je zrejmé, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie konania, Komisia tak urobí do 45 dní odo dňa podania podnetu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii. Komisia poskytne členským štátom informácie týkajúce sa jej analýzy podnetu obvykle do 21 dní odo dňa podania podnetu Komisii.

12.   Oznámenie o začatí konania oznámi začatie prešetrovania, obsahuje názov výrobku a dotknutých krajín, poskytne súhrn obdržaných informácie a uvedie, že všetky relevantné údaje sa majú oznámiť Komisii.

Uvádza lehoty, v rámci ktorých sa môžu zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje písomné stanoviská a poskytnúť informácie, ak sa majú tieto stanoviská a informácie zohľadniť pri prešetrovaní. Uvedie aj obdobie, v priebehu ktorého môžu zainteresované strany požiadať, aby ich Komisia vypočula v súlade s článkom 11 ods. 5.

13.   Komisia oznámi vývozcom, dovozcom a zastupujúcim združeniam dovozcov alebo vývozcov, o ktorých vie, že sa ich záležitosť týka, ako aj krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine a navrhovateľom začiatok konania a s ohľadom na ochranu dôverných informácií poskytne známym vývozcom a orgánom krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny úplné znenie písomného podnetu v zmysle odseku 1 a na požiadanie ho sprístupní ostatným zainteresovaným stranám. Ak je počet vývozcov príliš vysoký, môže byť úplné znenie písomného podnetu poskytnuté len orgánom krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, alebo príslušnému obchodnému združeniu.

14.   Prešetrovanie vo veci vyrovnávacieho cla nebráni colnému odbaveniu.

Článok 11

Prešetrovanie

1.   Po začatí konania Komisia v spolupráci s členskými štátmi začne prešetrovanie na úrovni Únie. Takéto prešetrovanie sa vzťahuje na subvencie aj ujmu, pričom obe záležitosti sa prešetrujú súčasne.

Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré je v prípade subvencií zvyčajne totožné s obdobím prešetrovania stanoveným v článku 5.

Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa zvyčajne nezohľadnia.

2.   Strany, ktoré obdržia dotazníky používané pri prešetrovaní vyrovnávacích ciel, majú aspoň 30 dní na to, aby ich vyplnili. Lehota pre vývozcov začne plynúť odo dňa prijatia dotazníka, ktorý sa v tomto prípade považuje za prijatý týždeň odo dňa, keď bol zaslaný respondentovi alebo odovzdaný príslušnému diplomatickému zástupcovi krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny. Túto 30-dňovú lehotu možno predĺžiť s prihliadnutím na lehoty v rámci prešetrovania, no len v prípade, že príslušná strana riadne zdôvodní takéto predĺženie osobitnými okolnosťami.

3.   Komisia môže požiadať členské štáty o poskytnutie informácií a členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli tejto žiadosti.

Pošlú Komisii požadované informácie spolu s výsledkami všetkých vykonaných kontrol, inšpekcií alebo prešetrovaní.

Ak pôjde o informácie všeobecného záujmu alebo o ich poskytnutie požiada členský štát, Komisia ich postúpi členským štátom, pokiaľ nebudú dôverné, a ak áno, pošle im ich zhrnutie, ktoré nebude mať dôverný charakter.

4.   Komisia môže požiadať členské štáty o vykonanie potrebných kontrol a inšpekcií najmä medzi dovozcami, obchodníkmi a výrobcami z Únie, ako aj o vykonanie prešetrovania v tretích krajinách, ak s tým dotknuté podniky súhlasia a vláda príslušnej krajiny bola o tom oficiálne informovaná a nevzniesla žiadne námietky.

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli týmto žiadostiam Komisie.

Úradníci Komisie majú právo, ak o to požiada Komisia alebo členský štát, pomáhať úradníkom z členských štátov pri plnení ich povinností.

5.   Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v zmysle článku 10 ods. 12 druhého pododseku, budú vypočuté, ak v lehote stanovenej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie podajú písomnú žiadosť o vypočutie, z ktorej je zrejmé, že sú zainteresovanou stranou, ktorá bude pravdepodobne dotknutá výsledkom konania, a že existujú vážne dôvody na to, aby boli vypočuté.

6.   Dovozcovia, vývozcovia a navrhovatelia, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom, a vláda krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny dostanú na základe žiadosti možnosť stretnúť sa so stranami, ktoré zastupujú opačné záujmy, aby prezentovali odlišné názory a predniesli protiargumenty.

Pri poskytovaní takejto možnosti sa musí zohľadniť požiadavku zachovania dôvernosti informácií a výhodnosti pre zainteresované strany.

Žiadna strana nie je povinná zúčastniť sa na tomto stretnutí, a ak tak neurobí, pri posudzovaní prípadu jej to neuškodí.

Ústne informácie poskytnuté v zmysle tohto odseku Komisia zohľadní, ak budú neskôr písomne potvrdené.

7.   Navrhovatelia, vláda krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom, sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla Komisii ktorákoľvek strana zúčastnená na prešetrovaní, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jej členských štátov, a ktoré sú dôležité pre predloženie ich prípadu, nie sú dôverné v zmysle článku 29 a boli použité pri prešetrovaní.

Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich poznámky sa zohľadnia, ak budú v odpovedi dostatočne zdôvodnené.

8.   S výnimkou okolností stanovených v článku 28 sa, pokiaľ možno, musí skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.

9.   Pri konaní začatom v zmysle článku 10 ods. 11 sa prešetrovanie skončí do jedného roka, ak to bude možné. V každom prípade sa toto prešetrovanie skončí do 13 mesiacov od jeho začatia v súlade so zisteniami urobenými v zmysle článku 13 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami v zmysle článku 15 v súvislosti s konečným opatrením.

10.   Prostredníctvom prešetrovania Komisia poskytne krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine primeranú príležitosť pre pokračovanie v konzultáciách s cieľom objasniť skutkový stav a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

Článok 12

Predbežné opatrenia

1.   Predbežné clá možno uložiť v prípade, že:

a)	sa začalo konanie v súlade s článkom 10;

b)	bolo na tento účel vydané oznámenie a zainteresované strany dostali primeranú možnosť predložiť informácie a poznámky v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom;

c)	bolo prijaté predbežné kladné určenie toho, že dovážaný výrobok je zvýhodnený vo forme napadnuteľných subvencií, v dôsledku čoho vznikla ujma výrobnému odvetviu Únie, a

d)	záujem Únie vyžaduje zásah, ktorého cieľom je predísť takejto ujme.

Predbežné clá sa uložia najskôr do 60 dní a najneskôr do deviatich mesiacov od začatia konania.

Výška predbežného vyrovnávacieho cla neprekročí celkovú vopred stanovenú hodnotu napadnuteľných subvencií, ale mala by byť nižšia než táto hodnota, ak takéto nižšie clo postačí na nápravu ujmy, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie.

2.   Predbežné clá sa zaistia zárukou a prepustenie dotknutých výrobkov do režimu voľný obeh na území Únie je podmienené poskytnutím takejto záruky.

3.   Komisia prijme predbežné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 4.

4.   Ak členský štát požiada o okamžitý zásah Komisie a podmienky odseku 1 prvého a druhého pododseku sú splnené, Komisia najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti rozhodne, či sa uloží predbežné vyrovnávacie clo.

5.   Predbežné vyrovnávacie clá sa uložia najviac na obdobie štyroch mesiacov.

Článok 13

Záväzky

1.   Ak dôjde k predbežnému kladnému určeniu subvencie a ujmy, Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 prijať vyhovujúce ponuky dobrovoľných záväzkov, podľa ktorých:

a)	krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina súhlasí s tým, že zruší alebo obmedzí subvenciu alebo prijme iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov; alebo

b)	každý vývozca sa zaviaže upraviť svoje ceny alebo prestať vyvážať do danej oblasti, pokiaľ sú tieto vývozy zvýhodňované napadnuteľnými subvenciami tak, aby Komisia bola presvedčená o tom, že sa týmto odstráni účinok subvencií spôsobujúci ujmu.

V takom prípade, a pokiaľ sú takéto záväzky účinné, sa predbežné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 12 ods. 3 a konečné clá uložené v súlade s článkom 15 ods. 1 nevzťahujú na príslušné dovozy dotknutého výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení neskorších zmien.

Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na vyrovnanie čiastky napadnuteľných subvencií, avšak malo by byť nižšie, ako výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto zvýšenie bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

2.   Záväzky môže navrhnúť Komisia, ale žiadna krajina ani vývozca nie sú povinní na ne pristúpiť. Skutočnosť, že krajiny alebo vývozcovia neponúkli takéto záväzky alebo neakceptovali výzvu, aby tak urobili, im v žiadnom prípade neuškodí pri riešení ich prípadu.

Možno však rozhodnúť, že hrozba ujmy sa skôr naplní v prípade, že subvencované dovozy budú pokračovať. Záväzky sa nepožadujú ani neprijímajú od krajín či vývozcov, pokiaľ nedôjde k predbežnému kladnému určeniu existencie subvencií a ujmy spôsobenej týmito subvenciami.

S výnimkou mimoriadnych okolností musia byť záväzky ponúknuté najneskôr koncom obdobia, počas ktorého možno podávať pripomienky podľa článku 30 ods. 5.

3.   Ponúknuté záväzky nemusia byť prijaté, ak sa ich prijatie považuje za nepraktické, napríklad ak počet skutočných alebo možných vývozcov je príliš veľký alebo z iných dôvodov vrátane všeobecne politických. Dotknutého vývozcu a/alebo dotknutú krajinu pôvodu a/alebo vyvážajúcu krajinu možno informovať o dôvodoch, pre ktoré bolo navrhnuté zamietnuť ponúknutý záväzok, a poskytnúť im príležitosť na vyjadrenie stanoviska. Dôvody zamietnutia sa uvedú v konečnom rozhodnutí.

4.   Od strán, ktoré ponúknu záväzok, sa vyžaduje, aby predložili nedôvernú verziu uvedeného záväzku, aby ju bolo možné sprístupniť zainteresovaným stranám s cieľom preskúmať ju.

5.   Ak dôjde k prijatiu záväzkov, prešetrovanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.

6.   Ak sa záväzky prijmú, prešetrovanie vo veci subvencií a ujmy sa zvyčajne skončí. V tomto prípade platí, že dôjde k zápornému určeniu existencie subvencií alebo ujmy, záväzok automaticky zanikne, s výnimkou prípadov, kde je toto určenie z veľkej časti výsledkom existencie záväzku. V takomto prípade možno vyžadovať, aby záväzok zostal zachovaný počas primeraného obdobia.

V prípade, že dôjde ku kladnému určeniu existencie subvencie a ujmy, záväzok trvá aj naďalej v súlade s podmienkami a ustanoveniami tohto nariadenia.

7.   Komisia požiada krajinu alebo vývozcu, od ktorých prijala záväzky, aby ju pravidelne informovali o plnení týchto záväzkov a umožnili kontrolu dôležitých údajov. Nesplnenie takýchto požiadaviek sa považuje za porušenie záväzku.

8.   Ak sa počas prešetrovania prijmú záväzky od niekoľkých vývozcov, na účely článkov 18, 19, 20 a 22 nadobudnú účinnosť dňom, ku ktorému sa skončilo prešetrovanie pre krajinu pôvodu, a/alebo vyvážajúcu krajinu.

9.   V prípade porušenia záväzku alebo odstúpenia od záväzkov ktoroukoľvek stranou záväzku, alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou, Komisia vhodne odvolá prijatie záväzku a uplatní sa predbežné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 12, alebo konečné clo, ktoré bolo uložené v súlade s článkom 15 ods. 1, pokiaľ bolo dotknutému vývozcovi alebo krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine umožnené vyjadriť pripomienky, okrem prípadu odstúpenia od záväzku týmto vývozcom alebo touto krajinou. Komisia v prípade, že rozhodne o odvolaní záväzku, informuje členské štáty.

Každá zainteresovaná strana alebo každý členský štát môžu predložiť informácie, ktoré obsahujú dôkazy o porušení záväzku. Následné preskúmanie, či porušenie záväzku nastalo, alebo nie, sa spravidla ukončí do šiestich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr než do deviatich mesiacov po podaní riadne odôvodnenej žiadosti.

Komisia môže pri monitorovaní záväzku požadovať pomoc príslušných orgánov členských štátov.

10.   V súlade s článkom 12 možno uložiť predbežné clo na základe najlepších dostupných informácií tam, kde je dôvod domnievať sa, že záväzok sa porušuje alebo v prípade porušenia alebo odvolania záväzku, ak prešetrovanie, ktoré viedlo k záväzku, nebolo ukončené.

Článok 14

Zastavenie konania bez uplatnenia opatrení

1.   V prípade späťvzatia podnetu možno konanie zastaviť, pokiaľ je toto zastavenie v záujme Únie.

2.   Ak nie sú ochranné opatrenia potrebné, prešetrovanie alebo konanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.

3.   Konanie sa zastaví ihneď, ak sa rozhodne, že výška napadnuteľných subvencií je minimálna v zmysle odseku 5 alebo ak je objem subvencovaných dovozov, skutočný alebo možný, alebo ujma zanedbateľná.

4.   V prípade konania začatého podľa článku 10 ods. 11 sa ujma zvyčajne považuje za zanedbateľnú, ak je podiel dovozov na trhu menší než čiastky uvedené v článku 10 ods. 9. V súvislosti s prešetrovaním dovozov z rozvojových krajín sa objem subvencovaných dovozov tiež považuje za zanedbateľný, ak predstavuje menej ako 4 % celkového objemu dovozov podobného výrobku do Únie, pokiaľ súhrn dovozu z rozvojových krajín, ktorých individuálne podiely na celkovom dovoze sú nižšie ako 4 %, predstavuje viac ako 9 % z celkového dovozu podobného výrobku do Únie.

5.   Výška napadnuteľných subvencií sa považuje za minimálnu, ak je táto čiastka nižšia ako 1 % ad valorem, s výnimkou, že pri prešetrovaniach súvisiacich s dovozmi z rozvojových krajín predstavuje minimálny prah 2 % ad valorem, a za predpokladu, že sa prešetrovanie zastaví, len ak je výška napadnuteľných subvencií nižšia ako minimálna hodnota stanovená pre individuálnych vývozcov, ktorí aj naďalej podliehajú konaniu a môžu byť znovu prešetrovaní v súvislosti s ďalšími revíznymi prešetrovaniami vykonanými v dotknutej krajine v zmysle článkov 18 a 19.

Článok 15

Uloženie konečných ciel

1.   Ak konečné zistenie skutkového stavu preukáže, že existujú napadnuteľné subvencie a ujma nimi spôsobená, a záujem Únie si vyžaduje zásah v súlade s článkom 31, Komisia uloží konečné vyrovnávacie clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3. Ak je v platnosti predbežné clo, Komisia začne tento postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takéhoto cla.

Opatrenia sa neuložia, ak sa subvencia alebo subvencie zrušia alebo ak sa preukáže, že subvencie zapojených vývozcov už vôbec nezvýhodňujú.

Výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií, mala by však byť nižšia ako celková výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto nižšie clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

2.   Vyrovnávacie clo sa v každom prípade uloží v primeranej výške a nediskriminačným spôsobom na dovozy výrobku zo všetkých zdrojov, ktoré sú zvýhodnené napadnuteľnými subvenciami a spôsobujú ujmu, s výnimkou dovozov zo zdrojov, od ktorých boli prijaté záväzky v zmysle ustanovení tohto nariadenia.

Nariadenie ukladajúce clo určí výšku cla pre každého dodávateľa, alebo ak to nie je prakticky možné, pre dotknutú dodávateľskú krajinu.

3.   Ak Komisia obmedzila svoje prešetrovanie v súlade s článkom 27, vyrovnávacie clá uložené na dovozy od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 27, ale na ktorých sa nevzťahovalo prešetrovanie, nesmú presiahnuť vážený priemer napadnuteľných subvencií určený pre strany zastúpené v skúmanej vzorke.

Na účely tohto odseku Komisia nebude brať do úvahy nulové a minimálne čiastky napadnuteľných subvencií ani čiastky napadnuteľných subvencií, ktoré boli určené za okolností uvedených v článku 28.

Individuálne clá sa vzťahujú na dovozy od vývozcu alebo výrobcu, pre ktoré bola vypočítaná individuálna výška subvencie v zmysle článku 27.

Článok 16

Spätná účinnosť

1.   Predbežné opatrenia a konečné vyrovnávacie clá sa vzťahujú len na výrobky, ktoré sú prepustené do režimu voľný obeh po skončení obdobia, keď opatrenie prijaté v zmysle článku 12 ods. 1 alebo článku 15 ods. 1 nadobudne účinnosť, s prihliadnutím na výnimky uvedené v tomto nariadení.

2.   Ak bolo uložené predbežné clo a s konečnou platnosťou sa dokáže existencia napadnuteľných subvencií a ujmy, Komisia určí, bez ohľadu na to, či sa má uložiť konečné vyrovnávacie clo, alebo nie, aká časť predbežného cla sa má bezpodmienečne vybrať.

Na tento účel „ujma“ nezahŕňa značné oneskorenie v založení výrobného odvetvia Únie ani hrozbu značnej ujmy, pokiaľ sa nezistí, že v prípade neprijatia predbežných opatrení by sa toto oneskorenie zmenilo na značnú ujmu. Vo všetkých ostatných prípadoch predstavujúcich túto hrozbu alebo oneskorenie sa všetky predbežné čiastky uvoľnia a konečné clá možno uložiť len odo dňa konečného stanovenia existencie hrozby alebo značného oneskorenia.

3.   Ak je konečné vyrovnávacie clo vyššie ako predbežné clo, rozdiel sa nevyberie. Ak je konečné clo nižšie ako predbežné clo, výška cla sa prepočíta. Ak je konečné stanovenie negatívne, predbežné clo sa nepotvrdí.

4.   Konečné vyrovnávacie clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby najneskôr 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania, za predpokladu, že:

a)	dovozy boli registrované v súlade s článkom 24 ods. 5;

b)	Komisia umožnila dotknutým vývozcom vyjadriť sa;

c)	vznikli kritické okolnosti, za ktorých predmetnému subvencovanému výrobku vznikla ujma, ktorú bude ťažké napraviť, spôsobená masívnymi dovozmi výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami v zmysle tohto nariadenia a uskutočnenými v pomerne krátkom období, a

d)	je potrebné spätne vymerať vyrovnávacie clá na tieto dovozy, aby sa zabránilo opätovnému výskytu tejto ujmy.

5.   V prípadoch porušenia záväzkov alebo odstúpenia od nich možno uvaliť konečné clá na tovary, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh, najneskôr 90 dní pred uplatnením predbežných opatrení za predpokladu, že dovozy boli zaregistrované v súlade s článkom 24 ods. 5 a že toto spätné vymeranie sa nevzťahuje na dovozy uskutočnené pred porušením záväzku alebo odstúpením od neho.

Článok 17

Doba platnosti

Vyrovnávacie opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, ako to bude nevyhnutné pre prijatie opatrení proti napadnuteľným subvenciám, ktoré spôsobujú ujmu.

Článok 18

Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

1.   Platnosť konečného vyrovnávacieho opatrenia uplynie päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov odo dňa posledného revízneho prešetrovania zameraného na poskytovanie subvencií a vznik ujmy, pokiaľ sa počas revízneho prešetrovania nezistí, že uplynutie platnosti tohto opatrenia by mohlo spôsobiť pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencií a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne na návrh Komisie alebo na žiadosť predloženú výrobcami z Únie, či v ich mene, a opatrenie zostane v platnosti až do ukončenia tohto revízneho prešetrovania.

2.   Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že skončenie platnosti opatrení by mohlo spôsobiť pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencií a ujmy. Táto pravdepodobnosť môže byť naznačená napríklad dôkazmi o pokračovaní subvencií a ujmy, alebo dôkazmi o tom, že odstránenie ujmy je čiastočným alebo výlučným výsledkom existencie opatrení, či dôkazmi o tom, že podmienky vývozcov alebo trhu poukazujú na pravdepodobnosť ďalších subvencií spôsobujúcich ujmu.

3.   Pri výkone prešetrovania podľa tohto článku vývozcovia, dovozcovia, krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina a výrobcovia z Únie musia mať možnosť podporiť, vyvrátiť alebo sa vyjadriť k zneniu žiadosti o revízne prešetrovanie a pri prijímaní záverov sa vezmú do úvahy všetky podstatné a riadne doložené dôkazy predložené v súvislosti s otázkou, či by skončenie platnosti opatrení mohlo alebo nemohlo viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencií a ujmy.

4.   Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie v primeranom čase v poslednom roku obdobia, počas ktorého platili opatrenia definované v tomto článku. Výrobcovia z Únie môžu po uverejnení tohto oznamu do troch mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia podať žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s odsekom 2. Oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení v zmysle tohto článku sa tiež uverejní.

Článok 19

Priebežné revízne prešetrovanie

1.   Potreba nepretržitého ukladania opatrení sa tiež môže stať predmetom revízneho prešetrovania, a to na návrh Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo ak uplynul aspoň rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť vývozcu, dovozcu alebo výrobcov z Únie či krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na zdôvodnenie potreby tohto priebežného revízneho prešetrovania.

2.   Priebežné revízne prešetrovanie sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatok dôkazov o tom, že nepretržité ukladanie opatrení už nie je potrebné na vyrovnanie napadnuteľnej subvencie, a/alebo že ujma by pravdepodobne nepokračovala alebo sa neopakovala, ak by došlo k zrušeniu alebo zmene opatrenia, alebo že existujúce opatrenie nestačí alebo už nestačí na vyrovnanie napadnuteľnej subvencie, ktorá spôsobuje ujmu.

3.   Ak sú uložené vyrovnávacie clá nižšie než zistená výška napadnuteľných subvencií, priebežné revízne prešetrovanie možno začať, ak výrobcovia z Únie alebo akékoľvek iné zainteresované strany predložia, spravidla do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti opatrenia, dostatočný dôkaz o tom, že po pôvodnom období prešetrovania a pred alebo po uložení opatrení vývozné ceny klesli alebo že v cenách spätného predaja dovezeného výrobku do Únie nenastal žiadny alebo nastal len nedostatočný pohyb. Ak prešetrovanie preukáže, že tvrdenia boli správne, vyrovnávacie clá možno zvýšiť na dosiahnutie zvýšenia cien potrebných na odstránenie ujmy. Zvýšená výška cla však nepresiahne výšku napadnuteľných subvencií.

Priebežné revízne prešetrovanie možno za vyššie stanovených podmienok začať tiež na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu.

4.   Pri vedení prešetrovania podľa tohto článku Komisia môže okrem iného posúdiť, či došlo k výraznej zmene okolností súvisiacich s poskytovaním subvencií alebo vznikom ujmy, alebo či existujúce opatrenia dosahujú plánované výsledky pri odstraňovaní ujmy určenej podľa článku 8. V uvedených prípadoch sa musia v konečnom stanovení zohľadniť všetky podstatné a riadne doložené dôkazy.

Článok 20

Zrýchlené revízne prešetrovanie

Vývozca, ktorého vývozy podliehajú konečnému vyrovnávaciemu clu, ale ktorý nebol podrobený individuálnemu prešetrovaniu počas pôvodného prešetrovania z iných dôvodov než preto, že odmietol spolupracovať s Komisiou, má na požiadanie nárok na zrýchlené revízne prešetrovanie, aby mohla Komisia rýchlo určiť individuálnu sadzbu vyrovnávacieho cla pre príslušného vývozcu.

Toto revízne prešetrovanie sa začne po tom, ako výrobcovia z Únie dostanú možnosť vyjadriť sa.

Článok 21

Vrátenie cla

1.   Bez ohľadu na článok 18 dovozca môže požiadať o vrátenie vybraného cla, ak sa ukáže, že výška napadnuteľných subvencií, na základe ktorých bolo clo zaplatené, bola natoľko znížená, že sa ocitla pod úrovňou platného cla, alebo že tieto subvencie boli úplne zrušené.

2.   Pri požadovaní vrátenia vyrovnávacích ciel dovozca predloží Komisii žiadosť. Táto žiadosť sa predloží prostredníctvom členského štátu, na území ktorého boli výrobky prepustené do režimu voľný obeh, a to do šiestich mesiacov odo dňa stanovenia výšky konečného cla zo strany príslušných orgánov alebo odo dňa prijatia konečného rozhodnutia o vyberaní čiastok zaistených formou predbežného cla. Členské štáty ihneď postúpia žiadosť Komisii.

3.   Žiadosť o vrátenie sa považuje za riadne podloženú dôkazmi len v prípade, že obsahuje presné informácie o požadovanej čiastke vrátenia vyrovnávacích ciel a všetky colné doklady súvisiace s výpočtom a platbou tejto čiastky. Okrem toho obsahuje dôkazy, za reprezentatívne obdobie, o výške napadnuteľných subvencií pre vývozcu alebo výrobcu, na ktoré sa vzťahuje clo. V prípade, že dovozca nie je v spojení s dotknutým vývozcom alebo výrobcom a tieto informácie nie sú okamžite k dispozícii, alebo ak vývozca alebo výrobca nie sú ochotní poskytnúť ich dovozcovi, žiadosť obsahuje vyhlásenie vývozcu alebo výrobcu, že napadnuteľné subvencie boli znížené alebo zrušené v zmysle tohto článku a že príslušný dôkaz sa predloží Komisii. Ak vývozca alebo výrobca tento dôkaz v primeranej lehote nepredloží, žiadosť sa zamietne.

4.   Komisia rozhodne, či a do akej miery sa vyhovie žiadosti, alebo môže kedykoľvek rozhodnúť o začatí priebežného revízneho prešetrovania, pričom informácie a zistenia z takéhoto revízneho prešetrovania vykonaného v súlade s ustanoveniami platnými pre tento typ revízneho prešetrovania sa použijú pri rozhodovaní, či a do akej miery je žiadosť o vrátenie cla oprávnená.

K vráteniu cla dôjde zvyčajne do 12 mesiacov, no v žiadnom prípade nie neskôr ako za18 mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o vrátenie cla, riadne podloženej dôkazmi dovozcom výrobku, ktorý podlieha vyrovnávaciemu clu.

Platbu oprávneného vrátenia cla by mali vykonať členské štáty zvyčajne do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku.

Článok 22

Všeobecné ustanovenia o revíznom prešetrovaní a vrátení cla

1.   Príslušné ustanovenia tohto nariadenia o konaniach a priebehu prešetrovania, s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé revízne prešetrovanie vykonávané podľa článkov 18, 19 a 20.

Revízne prešetrovania vykonané podľa článkov 18 a 19 sa vykonajú bez zbytočného odkladu a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa revizné prešetrovania podľa článkov 18 a 19 ukončia vždy do 15 mesiacov od ich začatia.

Revízne prešetrovania podľa článku 20 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov odo dňa ich začatia.

Ak sa v tom istom konaní počas revízneho prešetrovania podľa článku 19 začne revízne prešetrovanie podľa článku 18, revízne prešetrovanie podľa článku 19 sa ukončí v rovnaký, vyššie uvedený čas pre revizné prešetrovanie podľa článku 18.

Ak prešetrovanie nie je ukončené v rámci lehôt uvedených v druhom, treťom a štvrtom pododseku, opatrenia:

a)	sa skončia počas prešetrovania podľa článku 18;

b)	sa skončia v prípade súčasne vykonávaných prešetrovaní podľa článkov 18 a 19, ak prešetrovanie podľa článku 18 bolo začaté buď vtedy, keď v tom istom konaní prebiehalo revízne prešetrovanie podľa článku 19, alebo ak takéto revízne prešetrovania boli začaté v rovnaký čas, alebo

c)	zostanú nezmenené počas prešetrovaní podľa článkov 19 a 20.

Oznam o skutočnom uplynutí platnosti alebo zachovaní opatrení podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Revízne prešetrovania podľa článkov 18, 19 a 20 začína Komisia. Komisia rozhodne, či začať alebo nezačať revízne prešetrovania podľa článku 18 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2. Komisia zároveň poskytne členským štátom informácie hneď ako hospodársky subjekt alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie revízneho prešetrovania podľa článkov 19 a 20 a Komisia dokončí jej analýzu alebo hneď ako sama Komisia určí, že by sa mala revízne prešetriť potreba nepretržitého ukladania opatrení.

3.   Ak to revízne prešetrovania umožnia, opatrenia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 zrušia alebo zachovajú podľa článku 18, alebo sa zrušia, zachovajú či zmenia podľa článkov 19 a 20.

4.   Ak dôjde k zrušeniu opatrení pre individuálnych vývozcov, ale nie pre krajinu ako celok, títo vývozcovia aj naďalej podliehajú konaniu a môžu byť podrobení ďalšiemu prešetrovaniu vo forme následného revízneho prešetrovania vykonaného v príslušnej krajine podľa tohto článku.

5.   Ak revízne prešetrovanie opatrení podľa článku 19 prebieha na konci obdobia, počas ktorého boli uplatňované opatrenia podľa článku 18, opatrenia sa prešetria aj v zmysle ustanovení článku 18.

6.   Pri všetkých revíznych prešetrovaniach alebo prešetrovaniach vrátenia cla vykonaných v súlade s článkami 18 až 21 Komisia uplatní rovnakú metódu ako pri prešetrovaní, ktorého výsledkom je clo a s prihliadnutím na články 5, 6, 7 a 27, pokiaľ nedošlo k zmene okolností.

Článok 23

Obchádzanie

1.   Vyrovnávacie clá uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobného výrobku, tiež mierne upraveného, z tretích krajín, alebo na dovozy mierne upraveného podobného výrobku z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, alebo na dovozy ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

2.   Vyrovnávacie clá nepresahujúce zostatkové vyrovnávacie clo uložené v súlade s článkom 15 ods. 2 možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.

3.   Obchádzanie sa definuje ako zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Úniou alebo medzi jednotlivými spoločnosťami v krajine podliehajúcej opatreniam a Úniou, ktorá vychádza z praxe, postupu alebo činnosti, na ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a ak existujú dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov cla cenami a/alebo množstvami podobného výrobku, a že dovážaný podobný výrobok a/alebo jeho časti sú stále zvýhodňované subvenciou.

Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku okrem iného zahŕňajú aj:

a)	mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak spadal pod colné kódy, ktoré bežne nepodliehajú opatreniam, pokiaľ modifikácia nemení jeho podstatnú charakteristiku;

b)	zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny;

c)

reorganizáciu svojich predajných štruktúr alebo kanálov vývozcami alebo výrobcami v krajine, ktorá podlieha opatreniam, aby napokon mali svoje výrobky vyvezené do Únie prostredníctvom výrobcov, ktorí čerpajú výhody z individuálnych colných sadzieb, ktoré sú nižšie ako sadzby uplatňované na výrobky výrobcov.

4.   Podľa tohto článku sa prešetrovania začnú z podnetu Komisie alebo na žiadosť niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany, a to na základe dostatočných dôkazov o faktoroch stanovených v odsekoch 1, 2 a 3. Prešetrovania sa začnú na základe nariadenia Komisie, ktorým sa môže tiež nariadiť colným orgánom, aby dovoz podrobili registrácii v súlade s článkom 24 ods. 5, alebo aby požadovali záruky. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako zainteresovaná strana alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie prešetrovania a Komisia dokončí jej analýzu, alebo ak sama Komisia určí, že je potrebné začať prešetrovanie.

Prešetrovania vykonáva Komisia. Komisii môžu pomáhať colné orgány a prešetrovania sa ukončia do deviatich mesiacov.

Ak konečné zistenia skutkového stavu opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto vykoná Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.

Rozšírenie nadobudne účinnosť dňom, v ktorý bola uložená registrácia v zmysle článku 24 ods. 5 alebo v ktorý boli požadované záruky. Uplatnia sa príslušné procedurálne ustanovenia tohto nariadenia o začatí a priebehu prešetrovania podľa tohto článku.

5.   Dovozy nepodliehajú registrácii v zmysle článku 24 ods. 5 alebo opatreniam, ak sú vykonávané spoločnosťami, ktoré čerpajú výhody z oslobodení.

6.   Žiadosti o oslobodenia, náležite podporené dôkazmi, sa predkladajú v rámci lehôt stanovených v nariadení Komisie, ktorým sa začína prešetrovanie.

Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú mimo Únie, oslobodenia možno udeliť výrobcom dotknutých výrobkov, ktorí môžu preukázať, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam, a u ktorých sa zistí, že nie sú zapojení do praktík obchádzania definovaných v odseku 3.

Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú vnútri Únie, oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí môžu preukázať, že nie sú v spojení s výrobcami, ktorí podliehajú opatreniam.

Uvedené oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie a zostávajú v platnosti na obdobie a za podmienok v ňom stanovených. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako dokončí analýzu.

Za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 20, oslobodenia možno tiež udeliť po ukončení prešetrovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.

7.   Ak uplynul aspoň jeden rok od rozšírenia opatrení a v prípade, že počet strán žiadajúcich alebo potenciálne žiadajúcich o oslobodenie je značný, Komisia môže rozhodnúť o začatí revízneho prešetrovania tohto rozšírenia opatrení. Akékoľvek takéto revízne prešetrovanie sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 22 ods. 1, ktoré sa vzťahuje na revízne prešetrovania podľa článku 19.

8.   Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté bežné uplatňovanie platných ustanovení týkajúcich sa ciel.

Článok 24

Všeobecné ustanovenia

1.   Predbežné alebo konečné vyrovnávacie clá sa uložia nariadením a sú vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení ukladajúcom tieto clá. Tieto clá sa vyberajú nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sú zvyčajne ukladané pri dovozoch.

Žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré majú riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu.

2.   Nariadenia, ktoré ukladajú predbežné alebo konečné vyrovnávacie clá, a nariadenia alebo rozhodnutia, ktoré prijímajú záväzky alebo ukončenie prešetrovaní či konaní, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Takéto nariadenia a rozhodnutia obsahujú najmä, a so zreteľom na ochranu dôverných informácií, pokiaľ možno mená/názvy vývozcov alebo zapojených krajín, opis výrobku a zhrnutie skutočností dôležitých pre stanovenie subvencie a ujmy. V každom prípade kópia nariadenia alebo rozhodnutia bude zaslaná známym zainteresovaným stranám. Ustanovenia tohto odseku sa primerane uplatnia aj pri revíznych prešetrovaniach.

3.   Osobitné ustanovenia, ktoré súvisia najmä so spoločným vymedzením koncepcie pôvodu, ako je uvedená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (6), môžu byť prijaté podľa tohto nariadenia.

4.   V záujme Únie môžu byť opatrenia uložené podľa tohto nariadenia pozastavené rozhodnutím Komisie v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 na obdobie deviatich mesiacov. Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 pozastavenie predĺžiť o ďalšie obdobie nepresahujúce jeden rok.

Opatrenia možno pozastaviť len v prípade, že sa dočasne zmenili trhové podmienky do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne nastala ujma, a za predpokladu, že výrobnému odvetviu Únie sa poskytla príležitosť vyjadriť sa a tieto pripomienky boli zohľadnené. Opatrenia možno v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 kedykoľvek obnoviť, ak už neplatí dôvod na ich pozastavenie.

5.   Komisia môže po tom, ako včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, ktorá následne umožní uplatniť opatrenia proti týmto dovozom odo dňa tejto registrácie.

Dovozy môžu byť podrobené registrácii na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočný dôkaz pre zdôvodnenie takéhoto opatrenia.

Registrácia sa zavedie nariadením, ktoré spresní účel opatrenia a v prípade potreby odhadovanú výšku možnej budúcej povinnosti. Dovozy podliehajú registrácii maximálne deväť mesiacov.

6.   Členské štáty každý mesiac informujú Komisiu o dovoze výrobkov, ktoré sú predmetom prešetrovania a opatrení, ako aj o výške ciel vybraných podľa tohto nariadenia.

7.   Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 6, Komisia môže požadovať, aby členské štáty pre jednotlivé prípady dodávali informácie potrebné na účinné sledovanie uplatňovania opatrení. V tomto zmysle sa uplatňujú ustanovenia článku 11 ods. 3 a 4. Na všetky údaje predložené členskými štátmi podľa tohto článku sa uplatnia ustanovenia článku 29 ods. 6.

Článok 25

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (7). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.

5.   V prípade, že sa podľa článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na prijatie konečných opatrení podľa odseku 3 tohto článku alebo na rozhodnutie začať alebo nezačať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 18 tohto nariadenia používa písomný postup, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada väčšina členov výboru uvedená v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor rokoval o návrhu opatrenia, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor nerokoval o návrhu opatrenia, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada najmenej štvrtina členov výboru.

6.   Výbor môže posudzovať akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia, na ktorú poukázala Komisia, alebo o ktorej posúdenie požiadal členský štát. Členské štáty môžu požadovať informácie a môžu si vymieňať názory v rámci výboru alebo priamo s Komisiou.

Článok 26

Overovanie na mieste

1.   Komisia v prípade potreby vykoná overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a existujúce informácie o poskytnutých subvenciách a spôsobených ujmách. V prípade absencie riadnej a včasnej odpovede môže Komisia určiť, že overovanie na mieste nevykoná.

2.   Komisia v prípade potreby môže vykonať prešetrovanie v tretích krajinách pod podmienkou, že získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi svoj zámer príslušnej krajine a táto nevznesie proti prešetrovaniu námietku. Len čo Komisia získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine názvy a sídla firiem, ktoré chce navštíviť, ako aj dohodnuté termíny návštev.

3.   Dotknuté podniky sú informované o druhu informácií, ktoré sú predmetom overovania počas overovania na mieste, a o ďalších informáciách, ktoré musia byť počas neho poskytnuté, pričom to nemá vplyv na podanie žiadostí počas overovania o poskytnutie ďalších podrobností v súvislosti so získanými informáciami.

4.   Pri prešetrovaniach vykonaných v zmysle odsekov 1, 2 a 3 pomáhajú Komisii úradníci z tých členských štátov, ktoré o to požiadajú.

Článok 27

Výber vzorky

1.   Ak je počet navrhovateľov, vývozcov alebo dovozcov, typov výrobkov alebo transakcií príliš veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na:

a)	primeraný počet strán, výrobkov alebo transakcií pomocou vzoriek, ktoré sú štatisticky platné na základe informácií dostupných v čase výberu, alebo

b)	na najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno reálne preskúmať vo vymedzenom období.

2.   Konečný výber strán, typov výrobkov alebo transakcií uskutočnený v zmysle tohto článku je v rukách Komisie, no prednosť má výber vzorky na základe porady s dotknutými stranami a s ich súhlasom za predpokladu, že tieto strany sa prihlásia a predložia dostatok informácií do troch týždňov od začatia prešetrovania, aby umožnili výber reprezentatívnej vzorky.

3.   Ak dôjde k obmedzeniu prešetrovania v súlade s týmto článkom, pre každého vývozcu alebo výrobcu, ktorý pôvodne nebol vybraný a predloží požadované informácie v lehote stanovenej týmto nariadením, určí sa individuálna výška napadnuteľnej subvencie okrem prípadu, ak je počet vývozcov alebo výrobcov taký veľký, že individuálne kontroly by boli príliš náročné a zabránili by ukončeniu prešetrovania v primeranej lehote.

4.   Ak sa rozhodne o uskutočnení výberu vzorky a niektoré alebo všetky vybrané strany dostatočne nespolupracujú, čo môže značne ovplyvniť výsledok prešetrovania, možno vybrať novú vzorku.

Ak však nedostatočná spolupráca pretrváva alebo nie je dosť času na výber novej vzorky, uplatňujú sa príslušné ustanovenia článku 28.

Článok 28

Nespolupráca

1.   Ak zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo iným spôsobom tieto informácie neposkytne v lehote stanovenej týmto nariadením, alebo ak bráni v prešetrovaní, na základe dostupných faktov je možné dospieť ku kladným alebo záporným predbežným alebo konečným zisteniam.

Ak sa zistí, že zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie nebudú zohľadnené a budú môcť byť použité dostupné fakty.

Zainteresované strany musia byť oboznámené s dôsledkami nespolupráce.

2.   Neposkytnutie odpovede na elektronickom nosiči dát sa nepovažuje za nespoluprácu, ak zainteresovaná strana dokáže, že poskytnutie požadovanej odpovede by spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky.

3.   Ak informácie predložené zainteresovanou stranou nebudú ideálne vo všetkých aspektoch, vezmú sa aj tak do úvahy pod podmienkou, že nedostatky nespôsobia zbytočné problémy pri dospievaní k dostatočne presným zisteniam, informácie sa predložia v primeranej lehote a sú overiteľné a že strana konala podľa svojich najlepších možností a schopností.

4.   Ak dôkazy alebo informácie nebudú akceptované, strana, ktorá ich poskytla, bude bezodkladne oboznámená s dôvodmi ich odmietnutia a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenia v stanovenej lehote. Ak sú tieto vysvetlenia považované za neuspokojivé, dôvody odmietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa vysvetlia a uvedú vo zverejnených zisteniach.

5.   Ak určenia vrátane tých, ktoré sa týkajú výšky napadnuteľných subvencií, vychádzajú z ustanovení odseku 1 vrátane informácií predložených v podnete, tam, kde je to možné, sa porovnajú s prihliadnutím na termíny prešetrovania s informáciami z iných nezávislých dostupných zdrojov, napríklad uverejnených cenníkov, úradných dovozných štatistík a colných vyhlásení, alebo s informáciami získanými v priebehu prešetrovania od iných zainteresovaných strán.

Takáto informácia môže v prípade potreby zahŕňať relevantné údaje o svetovom trhu alebo iných reprezentatívnych trhoch.

6.   Ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, čím dôjde k zadržiavaniu dôležitých informácií, výsledok prešetrovania pre túto stranu môže byť menej priaznivý, než keby bola spolupracovala.

Článok 29

Ochrana dôverných informácií

1.   Všetky informácie dôverného charakteru (napr. ktorých vyzradenie by mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, alebo by malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie), alebo informácie poskytnuté dôverne stranami pri prešetrovaní, ak pre to vznikne dobrý dôvod, považujú orgány za dôverné.

2.   Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili nedôverné zhrnutie týchto informácií. Tieto zhrnutia musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili dostatočne pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme zhrnutia. V takýchto výnimočných prípadoch sa uvedú dôvody, pre ktoré nie je možné informácie zhrnúť.

3.   Ak sa žiadosť o dôverné zaobchádzanie považuje za neopodstatnenú alebo ak poskytovateľ informácií buď nie je ochotný sprístupniť informácie, alebo nesúhlasí s ich zverejnením vo všeobecnej alebo súhrnnej forme, možno od zohľadnenia takýchto informácií upustiť, pokiaľ nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že informácie sú správne. Žiadosti o dôverné zaobchádzanie sa nesmú zamietnuť svojvoľne.

4.   Tento článok nebráni zverejneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani predloženiu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť príslušné dôvody v súdnom konaní. Pri zverejnení týchto informácií sa zohľadnia oprávnené záujmy dotknutých strán, ktoré chcú zabrániť vyzradeniu ich obchodných alebo štátnych tajomstiev.

5.   Komisia a členské štáty vrátane ich úradníkov nezverejnia bez osobitného súhlasu poskytovateľa žiadne informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo akýchkoľvek interných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie alebo členských štátov, sa nesmie zverejniť okrem prípadov, keď je to osobitne stanovené v tomto nariadení.

6.   Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané.

Toto ustanovenie nebráni použitiu informácií získaných počas jedného prešetrovania na účel začatia ďalších prešetrovaní v rámci toho istého konania vo vzťahu k tomu istému podobnému výrobku.

Článok 30

Poskytovanie informácií

1.   Navrhovatelia, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj krajina pôvodu, a/alebo vyvážajúca krajina môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení predbežných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

2.   Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií a dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení alebo ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať poskytovaniu iných informácií či dôvodov, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.

3.   Žiadosti o konečné poskytnutie informácií sa adresujú Komisii v písomnej forme, a ak bolo uložené predbežné clo, doručia sa najneskôr do jedného mesiaca od uverejnenia oznámenia o uložení predmetného cla. Ak nebolo uložené predbežné clo, strany majú možnosť požiadať o konečné poskytnutie informácií v lehote stanovenej Komisiou.

4.   Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Uskutoční sa čo najskôr, zvyčajne najneskôr do jedného mesiaca pred začatím postupov podľa článku 14 alebo článku 15, pričom sa zohľadňuje ochrana dôverných informácií. Ak Komisia nemôže zverejniť určité skutočnosti alebo dôvody v uvedenej lehote, tieto sa zverejnia čo najskôr po uplynutí uvedenej lehoty.

Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, tieto sa zverejnia čo najskôr.

5.   Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak boli doručené v lehote stanovenej pre každý jednotlivý prípad Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, pričom sa náležite zohľadní naliehavosť záležitosti. Ak sa má vykonať dodatočné konečné poskytnutie informácií, môže byť stanovená kratšia lehota.

Článok 31

Záujem Únie

1.   Rozhodnutie o tom, či záujem Únie vyžaduje zásah, musí byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia a užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie podľa tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní sa musí venovať osobitná pozornosť potrebe vylúčiť vplyv subvencií spôsobujúcich ujmu obchodu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zistených subvencií a ujmy sa nesmú uplatniť, ak orgány na základe všetkých predložených informácií môžu dospieť k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Únie.

2.   S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom môžu orgány zohľadniť všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrenia v záujme Únie, alebo nie, navrhovatelia, dovozcovia, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni užívatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania v súvislosti s vyrovnávacím clom prihlásiť a poskytnúť Komisii informácie. Tieto informácie alebo ich primerané súhrny sa sprístupnia ostatným stranám uvedeným v tomto odseku, a tieto sú oprávnené vyjadriť sa k nim.

3.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o vypočutie. Týmto žiadostiam sa vyhovie, ak sú predložené v lehote stanovenej v odseku 2 a ak obsahujú dôvody, prečo je z hľadiska záujmu Únie dôležité vypočuť si názor týchto strán.

4.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu vyjadriť k uplatňovaniu predbežných ciel pripomienky. Ak majú byť tieto pripomienky zohľadnené, musia sa doručiť do 25 dní odo dňa začatia uplatňovania takých opatrení, a tieto pripomienky alebo ich vhodné zhrnutia sa sprístupnia ostatným stranám, ktoré majú právo vyjadriť k nim svoje pripomienky.

5.   Komisia preskúma informácie, ktoré boli riadne predložené, a posúdi ich reprezentatívnosť, pričom výsledky tejto analýzy spolu so stanoviskom o jej výsledkoch sa predložia výboru uvedenému v článku 25 ako súčasť návrhu opatrenia predloženého podľa článkov 14 a 15. Komisia by za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 182/2011 mala zohľadniť názory vyjadrené vo výbore.

6.   Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o sprístupnenie faktov a dôvodov, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú konečné rozhodnutia. Tieto informácie sa sprístupnia v najväčšej možnej miere a bez toho, aby tým bolo dotknuté následné rozhodnutie Komisie.

7.   Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa budú opierať o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.

Článok 32

Vzťah medzi vyrovnávacími clami a mnohostrannými opravnými prostriedkami

Ak je dovážaný výrobok predmetom protiopatrení uložených na základe postupov urovnávania sporov v zmysle dohody o subvenciách a tieto opatrenia môžu napraviť ujmu spôsobenú napadnuteľnými subvenciami, všetky vyrovnávacie clá uložené v súvislosti s príslušným výrobkom sa okamžite pozastavia, alebo v prípade potreby zrušia.

Článok 33

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nevylučuje uplatňovanie:

a)	osobitných pravidiel stanovených v dohodách, ktoré uzatvorila Únia s tretími krajinami;

b)	nariadení Únie v poľnohospodárskom sektore a nariadení Rady (ES) č. 1667/2006 (8), (ES) č. 614/2009 (9) a (ES) č. 1216/2009 (10). Toto nariadenie je doplnením uvedených nariadení a výnimkou z tých ich ustanovení, ktoré bránia uplatňovaniu vyrovnávacích ciel;

c)	osobitných opatrení, ak také konanie nie je v rozpore so záväzkami prijatými v rámci GATT z roku 1994.

Článok 34

Správa

Komisia vo svojej výročnej správe o uplatňovaní a vykonávaní opatrení na ochranu obchodu predloženej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/1036 uvedie informácie o vykonávaní tohto nariadenia.

Článok 35

Zrušovacie ustanovenie

Nariadenie (ES) č. 597/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

Článok 36

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko z 10. decembra 2014 (Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 129).

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. mája 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2016.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93).

(4)  Pozri prílohu V.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (pozri stranu 21 tohto úradného vestníka).

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 1667/2006 zo 7. novembra 2006 o glukóze a laktóze (Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 1).

(9)  Nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 zo 7. júla 2009 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (Ú. v. EÚ L 181, 14.7.2009, s. 8).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 z 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10).

---

---

---

---

---

---

---