25.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 439/1

1.

Prejudiciálne konanie je základný mechanizmus práva Európskej únie, ktorý upravuje článok 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Jeho účelom je zabezpečiť jednotný výklad a uplatňovanie tohto práva v rámci Únie pomocou nástroja, ktorý súdom členských štátov umožňuje obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) v prejudiciálnom konaní s otázkami o výklade práva Únie alebo platnosti aktov prijatých orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie.

2.

Prejudiciálne konanie sa zakladá na úzkej spolupráci medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov. V záujme zabezpečenia plnej účinnosti tohto konania je potrebné pripomenúť jeho základné znaky a poskytnúť niektoré spresnenia v rámci vysvetlení ustanovení rokovacieho poriadku, najmä pokiaľ ide o podávateľa, rozsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania, formu a jeho obsah. Tieto spresnenia, ktoré sa použijú na všetky návrhy na začatie prejudiciálneho konania (I), sú doplnené o ustanovenia uplatniteľné na návrhy na začatie prejudiciálneho konania, pri ktorých sa vyžaduje konať s osobitným urýchlením (II) a o prílohu, ktorá zhrňuje podstatné náležitosti každého návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

3.

V prejudiciálnom konaní Súdny dvor vykonáva svoju právomoc rozhodovať o výklade a platnosti práva Únie výlučne len na základe iniciatívy vnútroštátnych súdov bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo vnútroštátnom konaní navrhli alebo nie. Keďže vnútroštátny súd, ktorý prejednáva vec, nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, je výlučne len na ňom, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru.

4.

Povahu súdneho orgánu vykladá Súdny dvor ako autonómny pojem práva Únie, pričom v tejto súvislosti zohľadňuje súbor faktorov, akými sú otázky týkajúce sa toho, či orgán, ktorý sa naň obrátil, bol zriadený zákonom, či ide o stály orgán, či má obligatórnu právomoc, či má konanie kontradiktórnu povahu, či aplikuje právne predpisy a či je nezávislý.

5.

Súdy členských štátov sa môžu obrátiť s otázkou výkladu alebo platnosti práva Únie na Súdny dvor, pokiaľ usúdia, že jeho rozhodnutie je nevyhnutné pre vydanie ich rozhodnutí (pozri článok 267 druhý odsek ZFEÚ). Návrh na začatie prejudiciálneho konania však môže byť osobitne užitočný najmä v prípade, ak sa pred vnútroštátnym súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva Únie, alebo ak existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie v rámci úplne nového právneho a skutkového rámca.

6.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania (pozri článok 267 tretí odsek ZFEÚ), okrem prípadu keď v danej oblasti existuje riadne ustálená judikatúra alebo o správnom výklade sporného právneho pravidla neexistujú nijaké dôvodné pochybnosti.

7.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdy členských štátov síce môžu odmietnuť pred nimi uvádzané žalobné dôvody, ktoré sa odvolávajú na neplatnosť aktu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, ale jedine Súdny dvor má možnosť vyhlásiť takýto akt za neplatný. Pokiaľ má vnútroštátny súd členského štátu pochybnosti o neplatnosti takého aktu, musí sa obrátiť na Súdny dvor a uviesť dôvody, pre ktoré si myslí, že uvedený akt je neplatný.

8.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa musí týkať výkladu alebo platnosti práva Únie, a nie výkladu vnútroštátnych právnych predpisov alebo skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom konaní.

9.

Súdny dvor môže prejednať návrh na začatie prejudiciálneho konania a rozhodnúť o ňom, len ak sa na predmetnú vec vo vnútroštátnom konaní uplatní právo Únie. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd uviedol všetky relevantné skutkové okolnosti a právne skutočnosti, ktoré ho vedú k záveru, že ustanovenia práva Únie sa môžu na danú vec uplatniť.

10.

Pokiaľ ide o prejudiciálne návrhy, ktoré sa týkajú výkladu Charty základných práv Európskej únie, je dôležité pripomenúť, že podľa jej článku 51 ods. 1 sú ustanovenia Charty určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Prípady, v ktorých sa vykonáva právo Únie, môžu byť rôznorodé, ale z návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí jasne a jednoznačne vyplývať, že v predmetnej veci sa vo vnútroštátnom konaní okrem Charty uplatní aj iné pravidlo práva Únie. Vzhľadom na to, že Súdny dvor nemá právomoc prejednávať návrh na začatie prejudiciálneho konania a rozhodovať o ňom, keď právna situácia nespadá do pôsobnosti práva Únie, ustanovenia Charty, ktoré vnútroštátny súd prípadne uvádza, nemôžu samy osebe založiť túto právomoc.

11.

Hoci Súdny dvor pri vydaní svojich rozhodnutí nevyhnutne zohľadňuje právny a skutkový stav, tak ako ho vymedzil vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, neaplikuje však na danú vnútroštátnu vec právo Únie. Súdny dvor sa pri podávaní výkladu práva Únie alebo rozhodovaní o jeho platnosti snaží dať odpoveď, ktorá bude užitočná pre riešenie veci vo vnútroštátnom konaní, ale je úlohou vnútroštátneho súdu, aby z tejto odpovede vyvodil konkrétne závery a v prípade potreby neuplatnil vnútroštátny právny predpis, ktorý nie je v súlade s právom Únie.

12.

Vnútroštátny súd môže adresovať návrh na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, len čo zistí, že na vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade alebo platnosti práva Únie. V skutočnosti práve vnútroštátny súd dokáže najlepšie posúdiť, v ktorom štádiu konania je potrebné takýto návrh podať.

13.

Keďže tento návrh bude základom pre konanie, ktoré sa uskutoční pred Súdnym dvorom, a Súdny dvor musí mať k dispozícii skutočnosti, ktoré mu umožnia jednak overiť svoju právomoc na zodpovedanie položených otázok a jednak v prípade, že bude disponovať touto právomocou, poskytnúť užitočnú odpoveď na tieto otázky, je nevyhnutné, aby sa rozhodnutie podať prejudiciálny návrh prijalo v takom štádiu konania, v ktorom je vnútroštátny súd schopný dostatočne presne vymedziť právny a skutkový rámec veci vo vnútroštátnom konaní a tiež právne otázky, ktoré kladie. V záujme riadneho výkonu spravodlivosti sa tiež môže ukázať, že je žiaduce, aby sa prejudiciálna otázka položila po kontradiktórnej debate.

14.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania môže mať akúkoľvek formu, ktorú vnútroštátne právo pripúšťa pre rozhodnutia o prekážkach v konaní, pričom je však potrebné mať na pamäti, že tento návrh slúži ako základ pre konanie prebiehajúce pred Súdnym dvorom a že sa doručuje všetkým subjektom oprávneným podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora (ďalej len „štatút“), a najmä členským štátom, aby mohli prípadne zaslať písomné pripomienky. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa musí preložiť do všetkých úradných jazykov Európskej únie, a preto je v tejto súvislosti nevyhnutné, aby bol tento dokument napísaný jednoducho, jasne a presne, bez nadbytočných informácií. Prax ukazuje, že na opísanie skutkového a právneho rámca častokrát stačí približne 10 strán.

15.

Náležitosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania stanovuje článok 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a sú zhrnuté v prílohe tohto dokumentu. Návrh na začatie prejudiciálneho konania okrem samotného znenia prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru musí obsahovať:

V prípade, ak chýba jeden alebo viaceré vyššie uvedené údaje, Súdny dvor môže rozhodnúť, že nemá právomoc prejednať prejudiciálne otázky a rozhodnúť o nich, alebo môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania ako neprípustný.

16.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania musí vnútroštátny súd presne uviesť vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa uplatnia na skutkový stav vo veci vo vnútroštátnom konaní, a presne označiť ustanovenia práva Únie, o ktorých výklad sa žiada alebo ktorých platnosť je spochybnená. V návrhu sa prípadne uvedie stručné zhrnutie relevantných argumentov účastníkov vnútroštátneho konania. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sa prekladá len návrh na začatie prejudiciálneho konania a prípadné prílohy k tomuto návrhu sa neprekladajú.

17.

Vnútroštátny súd tiež môže stručne uviesť svoje stanovisko k odpovedi, ktorá by sa mala dať na položené prejudiciálne otázky. Toto stanovisko môže byť pre Súdny dvor užitočné najmä vtedy, ak rozhoduje o návrhu v rámci skráteného alebo naliehavého konania.

18.

Samotné prejudiciálne otázky sa musia uviesť v oddelenej a jasne označenej časti, ktorá by sa mala nachádzať buď na začiatku rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, alebo na jeho konci. Samotné otázky musia byť zrozumiteľné bez toho, aby odkazovali na obsah návrhu.

19.

Z dôvodu uľahčenia čitateľnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania doručeného na Súdny dvor je nutné, aby bol tento návrh napísaný strojopisom a aby sa strany a jeho odseky očíslovali.

20.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania musí byť označený dátumom a musí byť podpísaný a zaslaný doporučene do kancelárie Súdneho dvora na túto adresu: Rue du Fort Niedergrünewald, 2925 Luxembourg. K tomuto návrhu sa musia pripojiť všetky relevantné dokumenty a najmä presné údaje o účastníkoch vnútroštátneho konania a ich prípadných zástupcoch a ich adresy, ako aj spis vzťahujúci sa na vnútroštátne konanie, prípadne jeho kópia. Tento spis (alebo jeho kópia) bude uložený(-á) v kancelárii Súdneho dvora počas celej dĺžky konania a oprávnené subjekty podľa článku 23 štatútu môžu do neho nahliadnuť, pokiaľ vnútroštátny súd neuvedie inak.

21.

V prejudiciálnom konaní Súdny dvor v zásade preberá údaje z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, a to vrátane menných a osobných údajov. Preto prináleží vnútroštátnemu súdu, pokiaľ to považuje za potrebné, aby z návrhu na začatie prejudiciálneho konania odstránil niektoré údaje alebo aby vykonal anonymizáciu osoby či viacerých osôb alebo subjektov, ktorých sa týka vnútroštátne konanie.

22.

Po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže Súdny dvor aj bez návrhu alebo na žiadosť vnútroštátneho súdu či niektorého z účastníkov vnútroštátneho konania vykonať túto anonymizáciu. Táto žiadosť musí byť v záujme zachovania jej účinnosti formulovaná v čo najskoršom štádiu konania a v každom prípade predtým, ako sa oznámenie o príslušnej veci uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a návrh na začatie prejudiciálneho konania sa doručí subjektom oprávneným podľa článku 23 štatútu, k čomu v zásade dochádza mesiac po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Z dôvodu nárastu používania nových informačných a komunikačných technológií anonymizácia vykonaná po tomto uverejnení a doručení stráca praktický význam.

23.

Napriek tomu, že vnútroštátny súd je naďalej príslušný prijímať predbežné opatrenia, najmä v prípade návrhu smerujúceho k posúdeniu platnosti, podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania má za následok prerušenie konania pred vnútroštátnym súdom až do vydania rozhodnutia Súdneho dvora.

24.

Hoci Súdny dvor koná o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, až dokiaľ tento návrh nebol vzatý späť, treba mať na zreteli úlohu Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní, ktorou je podieľať sa na efektívnom výkone súdnictva v členských štátoch, a zároveň pamätať, že jeho úloha nespočíva v podávaní konzultatívnych stanovísk k všeobecným alebo hypotetickým otázkam. Vzhľadom na to, že predpokladom prejudiciálneho konania je skutočne prebiehajúce konanie pred vnútroštátnym súdom, prináleží tomuto vnútroštátnemu súdu, aby upozornil Súdny dvor na všetky prekážky konania, ktoré môžu ovplyvniť pokračovanie konania a osobitne na späťvzatie žaloby/návrhu, uzavretie zmieru alebo inú prekážku vedúcu k zastaveniu konania. Vnútroštátny súd tiež musí informovať Súdny dvor, či prípadne vydal rozhodnutie o opravnom prostriedku proti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a uviesť, aké to má dôsledky pre tento návrh.

25.

V záujme riadneho priebehu prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom a s cieľom zachovať jeho potrebný účinok je dôležité, aby sa tieto informácie oznámili Súdnemu dvoru v čo najkratšej lehote. Osobitnú pozornosť treba venovať skutočnosti, že späťvzatie návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže mať vplyv na organizáciu rozhodovania podobných vecí (alebo série vecí) vnútroštátnym súdom, ktorý predložil prejudiciálny návrh. Pokiaľ výsledok viacerých konaní prebiehajúcich pred vnútroštátnym súdom závisí od odpovede Súdneho dvora na otázky, ktoré mu položil vnútroštátny súd, vnútroštátny súd môže uviesť, že spája tieto veci do návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aby umožnil Súdnemu dvoru odpovedať na položené otázky, napriek prípadnému späťvzatiu jedného alebo viacerých návrhov.

26.

Prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom je bezplatné a Súdny dvor nerozhoduje o trovách účastníkov konania v konaní prebiehajúcom pred vnútroštátnym súdom; v tomto ohľade je príslušný rozhodnúť vnútroštátny súd.

27.

Ak niektorý účastník vnútroštátneho konania nemá dostatočné zdroje, vnútroštátny súd môže, pokiaľ to vnútroštátne predpisy dovoľujú, tomuto účastníkovi priznať právnu pomoc na pokrytie jeho trov, predovšetkým trov právneho zastúpenia, ktoré znáša v konaní pred Súdnym dvorom. Súdny dvor môže takúto právnu pomoc priznať aj sám v prípade, že dotknutému účastníkovi konania právna pomoc ešte nebola priznaná na vnútroštátnej úrovni, alebo ju môže priznať, pokiaľ táto pomoc nepokrýva trovy konania vzniknuté v konaní pred Súdnym dvorom alebo ich pokrýva len čiastočne.

28.

Počas celej dĺžky konania zostane kancelária Súdneho dvora v kontakte s vnútroštátnym súdom a bude mu doručovať kópie všetkých procesných písomností, ako aj prípadné žiadosti o spresnenie alebo vysvetlenie, ktoré sa považujú za nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok položených týmto súdom.

29.

Na konci konania kancelária Súdneho dvora doručí rozhodnutie Súdneho dvora vnútroštátnemu súdu, ktorý bude informovať Súdny dvor o tom, ako uplatnil prejudiciálne rozhodnutie vo vnútroštátnom konaní, a ktorý mu zašle svoje konečné vnútroštátne rozhodnutie.

30.

Za podmienok stanovených v článku 23a štatútu a v článkoch 105 až 114 rokovacieho poriadku môže byť prejudiciálny návrh za určitých okolností prejednaný v skrátenom alebo naliehavom konaní. O uplatnení týchto konaní rozhoduje Súdny dvor na základe riadne odôvodneného návrhu vnútroštátneho súdu s preukázaním právnych alebo skutkových okolností opodstatňujúcich uplatnenie tohto (týchto) konania(-í) alebo výnimočne z úradnej moci, ak si to vyžaduje povaha alebo samotné okolnosti veci.

31.

Podľa článku 105 rokovacieho poriadku môže byť prejudiciálny návrh prejednaný v skrátenom konaní, odchylne od ustanovení rokovacieho poriadku, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na to, že toto konanie ukladá všetkým účastníkom značné obmedzenia, najmä všetkým členským štátom, ktoré budú podávať písomné alebo ústne pripomienky v oveľa kratších než bežných lehotách, jeho použitie sa môže navrhnúť len za osobitných okolností, ktoré odôvodňujú urýchlenosť rozhodnutia Súdneho dvora o položených otázkach. Podľa ustálenej judikatúry samotný vysoký počet osôb alebo právnych situácií potenciálne dotknutých rozhodnutím, ktoré vnútroštátny súd bude musieť vydať po tom, ako sa obrátil s prejudiciálnym návrhom na Súdny dvor, nepredstavuje výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť použitie skráteného konania.

32.

Uvedené platí o to viac pre naliehavé prejudiciálne konanie upravené v článku 107 rokovacieho poriadku. Toto konanie, ktoré sa použije len v oblastiach uvedených v hlave V tretej časti ZFEÚ týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ukladá príslušným účastníkom ešte väčšie obmedzenia, pretože obmedzuje počet účastníkov konania oprávnených predložiť písomné pripomienky a v osobitne naliehavých prípadoch umožňuje úplne vynechať písomnú časť konania pred Súdnym dvorom. Použitie tohto konania sa môže navrhnúť len za tých okolností, keď je absolútne nevyhnutné, aby Súdny dvor o otázkach položených vnútroštátnym súdom rozhodol čo najrýchlejšie.

33.

Keďže najmä z dôvodu rozmanitého a neustále sa vyvíjajúceho charakteru právnych pravidiel Únie upravujúcich priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nie je možné poskytnúť úplný výpočet týchto okolností, vnútroštátny súd môže podať takýto návrh napríklad v prípade stanovenom v článku 267 štvrtom odseku ZFEÚ v súvislosti s osobou vo väzbe alebo s osobou, ktorej osobná sloboda bola obmedzená, ak je odpoveď na položenú otázku rozhodujúca pre posúdenie jej právnej situácie, alebo v spore týkajúcom sa rodičovských práv a povinností alebo styku s maloletým dieťaťom, ak právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje na základe práva Únie, závisí od odpovede na prejudiciálnu otázku.

34.

Na to, aby mohol Súdny dvor čo najrýchlejšie rozhodnúť, či je postup podľa skráteného alebo naliehavého prejudiciálneho konania potrebný, musí návrh obsahovať presný opis skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich naliehavosť konania a najmä riziká hroziace v prípade, ak by sa postupovalo podľa riadneho prejudiciálneho konania. V rámci možností vnútroštátny súd musí tiež stručne zhrnúť svoj názor na odpoveď, ktorá sa má dať na položené otázky. Takýto názor uľahčuje prijatie stanoviska účastníkov vnútroštátneho konania a iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní, a preto prispieva k urýchleniu konania.

35.

Návrh na uplatnenie skráteného alebo naliehavého konania treba v každom prípade predložiť v jednoznačnej forme, ktorá kancelárii Súdneho dvora umožní okamžite zistiť, že si vec vyžaduje osobitný prístup. Z tohto dôvodu je potrebné, aby vnútroštátny súd vo svojom návrhu presne uviedol, ktoré z týchto dvoch konaní navrhuje, a pripojil odkaz na príslušný článok rokovacieho poriadku (článok 105 pri skrátenom konaní alebo článok 107 pri naliehavom konaní). Tento odkaz musí byť uvedený v rozhodnutí vnútroštátneho súdu na jasne viditeľnom mieste (napríklad v záhlaví alebo v osobitnom súdnom akte). Sprievodný list vnútroštátneho súdu môže prípadne tiež na tento návrh účelne poukázať.

36.

Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, vzhľadom na naliehavosť situácie by toto rozhodnutie malo byť čo najstručnejšie, aby sa prispelo k urýchleniu konania.

37.

Na urýchlenie a uľahčenie komunikácie s vnútroštátnym súdom a účastníkmi jeho konania vnútroštátny súd, ktorý podáva návrh na uplatnenie skráteného alebo naliehavého konania, uvedie elektronickú adresu, prípadne číslo faxu, ktoré bude môcť Súdny dvor použiť, ako aj elektronické adresy, prípadne čísla faxov zástupcov dotknutých účastníkov konania.

38.

Kópia podpísaného rozhodnutia vnútroštátneho súdu spolu s návrhom na uplatnenie skráteného alebo naliehavého konania môže byť Súdnemu dvoru zaslaná vopred elektronickou poštou (ECJ-Registry@curia.europa.eu) alebo faxom (+ 352 433766). Spracovanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania a návrhu na skrátené alebo naliehavé konanie tak bude možné od okamihu prijatia tejto kópie. Originál týchto aktov však musí byť zaslaný kancelárii Súdneho dvora v čo najkratšej lehote.