18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/90

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Európska rada 17. a 18. marca 2016 schválila priority ročného prieskumu rastu. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Slovinsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. Komisia v ten istý deň prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike v eurozóne. Európska rada uvedené odporúčanie schválila na zasadnutí 18. a19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Ako krajina, ktorej menou je euro, a vzhľadom na úzke prepojenia medzi hospodárstvami v hospodárskej a menovej únii by Slovinsko malo zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania.

(2)

Správa o Slovinsku na rok 2016 bola uverejnená 26. februára 2016. Táto správa obsahovala posúdenie pokroku, ktorý Slovinsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015 a národných cieľov stratégie Európa 2020. Správa obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia 8. marca 2016 predložila výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Slovinsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Nedostatky v bankovom sektore, zadlženosť podnikov, nedostatok investícií a dlhodobé riziká v oblasti fiškálnej udržateľnosti predstavujú zraniteľné miesta, ktoré si vyžadujú pozornosť. Do slovinského bankového sektora sa vrátila dôvera. Úverový rast však zostáva negatívny a úroveň nesplácaných úverov je naďalej relatívne vysoká. Je nevyhnutné, aby sa Slovinsko zaoberalo rizikami v oblasti fiškálnej udržateľnosti, ktoré pramenia z rastúceho tlaku na jeho systém zdravotnej starostlivosti a dôchodkový systém, a aby znížilo vysoký verejný dlh. Potrebné je tiež ďalšie obmedzenie prekážok brániacich investíciám, a to najmä v oblasti verejnej správy. Treba posilniť zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík a vykonávania štrukturálnych reforiem, a to najmä v oblasti dôchodkov, zdravotníctva, dlhodobej starostlivosti a politík trhu práce.

(3)

Slovinsko predložilo 15. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Program stability Slovinska na rok 2016 naznačuje, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov na rozpočet je významný a poskytuje primerané dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových výdavkov. Podľa Komisie dodatočné oprávnené výdavky predstavovali 0,06 % HDP v roku 2015, pričom na rok 2016 sa v súčasnosti odhadujú vo výške 0,07 % HDP. Ustanovenia uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov je výnimočnou udalosťou, jeho vplyv na verejné financie Slovinska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Keďže toto ustanovenie neplatí na rok 2015, pretože sa na Slovinsko vzťahoval postup pri nadmernom deficite, konečné posúdenie týkajúce sa roku 2016 vrátane oprávnených súm sa uskutoční na jar 2017 na základe zistených údajov poskytnutých slovinskými orgánmi.

(6)

Po ukončení postupu pri nadmernom deficite sa na Slovinsko vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Podľa programu stability na rok 2016 vláda plánuje postupne znížiť celkové saldo z 2,2 % HDP v roku 2016 na 0,4 % HDP v roku 2019. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaný rozpočet v štrukturálnom vyjadrení a ktorý nezohľadňuje požiadavky Paktu stability a rastu, sa dosiahne v roku 2020, teda nad rámec programového horizontu. Prepočítané štrukturálne saldo (5) však ukazuje štrukturálny deficit vo výške 1,2 % HDP v roku 2019. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP klesne v roku 2016 na 80,2 % a bude naďalej klesať až na 73,8 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Podľa prognózy Komisie z jari 2016 slovinská produkčná medzera na rok 2017 predstavuje 1,8 % HDP, zatiaľ čo potenciálny rast sa odhaduje na úrovni 1,1 % HDP a rast reálneho HDP na úrovni 2,3 % HDP. Na základe týchto údajov sa usudzuje, že Slovinsko sa v roku 2017 bude nachádzať v „priaznivom období“ s požadovanou štrukturálnou úpravou na úrovni 1 % HDP. V konkrétnom v prípade Slovinska však existuje značná neistota v súvislosti s výpočtom potenciálneho rastu a produkčnej medzery, a to vzhľadom na osobitú situáciu na pracovnom trhu, obzvlášť výrazný pokles hospodárskej činnosti v rokoch 2008 až 2013 a prebiehajúce štrukturálne reformy. Alternatívne odhady produkčnej medzery v rámci dlhšieho časového horizontu, odzrkadľujúce prebiehajúce preskúmanie metódy odhadu, naznačujú miernejší profil produkčnej medzery v Slovinsku, čo znamená, že by bolo predčasné konštatovať, že slovinské hospodárstvo sa v roku 2017 bude nachádzať v „priaznivom období“. Javí sa preto vhodné požadovať za súčasnej situácie štrukturálne úsilie v roku 2017 v súlade s „bežnými podmienkami“. Zdá sa, že existuje riziko určitej odchýlky od odporúčanej úpravy smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa v roku 2016 a významnej odchýlky v roku 2017 za predpokladu, že nedôjde k zmene politík. Závery pre rok 2016 by sa nezmenili v prípade, ak by sa z posúdenia vylúčil vplyv na rozpočet spôsobený mimoriadnym prílevom utečencov. Predpokladá sa, že Slovinsko v roku 2016 dodrží prechodné dlhové pravidlo a v roku 2017 ho bude dodržiavať vo všeobecnosti. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že existuje riziko, že Slovinsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Preto budú v rokoch 2016 a 2017 potrebné ďalšie opatrenia na zaručenie ich dodržania.

(7)

Parlament prijal v júli 2015 zákon o fiškálnych pravidlách. Treba však ešte zriadiť nezávislú fiškálnu radu, ktorá by dohliadala na vykonávanie pravidiel. Okrem toho sa stále nevykonali úpravy zákona o verejných financiách potrebné na plné fungovanie zákona o fiškálnych pravidlách a zamerané na zaistenie zákonného postavenia viacročného prístupu k zostavovaniu rozpočtu.

(8)

Vysoký verejný dlh na úrovni viac ako 60 % HDP spôsobuje, že Slovinsko je zraniteľné voči otrasom v oblastiach nominálneho rastu a úrokových sadzieb. Obyvateľstvo v Slovinsku zároveň v porovnaní s väčšinou členských štátov starne rýchlejšie. Slovinsko čelí vysokým rizikám v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií, keďže zaznamenáva najvyšší ukazovateľ medzery dlhodobej udržateľnosti spomedzi všetkých členských štátov, ktorý vyplýva z plánovaného zvýšenia verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Plánované verejné výdavky na dôchodky sú najvyššie spomedzi všetkých členských štátov, pričom sa odhaduje nárast z 11,8 % HDP v roku 2013 na 15,3 % HDP v roku 2060. Odhaduje sa, že miera odkázanosti obyvateľstva v dôchodkovom veku sa od roku 2013 do roku 2060 viac ako zdvojnásobí, čo vytvorí významný tlak na dôchodkové systémy. Plánované implicitné záväzky, ktoré sa týkajú výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, sú odzrkadlením dlhodobých výziev v tejto oblasti. Navyše v budúcnosti možno očakávať problémy s primeranosťou pracovníkov pre trh práce v prípadoch neúplnej dĺžky pracovného života, keďže počet osôb s neúplnými alebo krátkymi pracovnými kariérami sa zvyšuje, čo vyplýva aj z ich neskorého vstupu na pracovný trh, krátkodobých zamestnaní a nízkej miery príspevkov do dôchodkového systému. Biela kniha o dôchodkoch bola uverejnená v apríli 2016 a slúži ako základ rozsiahlej verejnej konzultácie. Výsledky tejto verejnej konzultácie sa premietnu do novej dôchodkovej reformy, ktorá by sa mala prijať v súčasnom volebnom období, pričom ju odštartuje rýchla dohoda so sociálnymi partnermi o jej kľúčových aspektoch, najmä o veku odchodu do dôchodku, výške dôchodkov, indexácii a optimalizácii druhého piliera.

(9)

Odhaduje sa, že verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť sa v dôsledku starnutia obyvateľstva do roku 2060 viac ako zdvojnásobia. Toto predstavuje veľkú výzvu v oblasti fiškálnej udržateľnosti v Slovinsku. Očakáva sa, že podiel obyvateľstva vo veku 80 rokov a viac vzrastie trojnásobne, zo 4,6 % v roku 2013 na 12,4 % v roku 2060. Celkové výdavky na dlhodobú starostlivosť vzrástli od roku 2003 do roku 2013 o 85 %, pričom súkromné výdavky rástli rýchlejšie ako verejné. V Slovinsku neexistuje integrovaný systém dlhodobej starostlivosti. Výdavky v Slovinsku sú zamerané na formálne vecné dávky, pričom väčšina z nich je určená skôr na ústavnú ako na domácu starostlivosť, hoci hodnoty v oboch oblastiach sa nachádzajú pod priemerom EÚ. Existuje značný priestor na zlepšenie nákladovej účinnosti v systéme zdravotnej starostlivosti tým, že sa posilnia opatrenia na zlepšenie primárnej starostlivosti, ktorá predstavuje prvý kontakt s pacientom, zabezpečí sa presun z nemocničnej na ambulantnú starostlivosť, zlepší sa efektivita a riadenie nemocníc, ako aj postupy pri zazmluvňovaní pri verejných súťažiach a platbách v oblasti zdravotníckych služieb, budú sa poskytovať kvalitnejšie informácie o nákladoch na prispôsobenie importovaných diagnosticky príbuzných skupín a bude sa pokračovať vo vytváraní rámca na monitorovanie kvality. Podiel spoločného obstarávania je nízky a najnižšia cena je často hlavným kritériom výberu. Dokončilo sa komplexné preskúmanie systému zdravotnej starostlivosti a uznesenie o národnom pláne v oblasti zdravotnej starostlivosti na roky 2016 – 2025 prijala vláda koncom roka 2015 a parlament v marci 2016. Toto uznesenie predstavuje strategický plán rozvoja systému zdravotnej starostlivosti. Niektoré z jeho opatrení sa vykonávajú, zatiaľ čo návrhy ďalších kľúčových záväzných vykonávacích opatrení sú v štádiu prípravy a ešte neboli predložené. Okrem toho nie je zrejmé, či sa reforma bude venovať kľúčovým otázkam, ako je vytvorenie schém zabudovaných automatických stabilizátorov, ktoré by zmiernili výkyvy príjmov počas hospodárskeho cyklu alebo prístup k poskytovaniu služieb a ich kvalitu. Prijatie zákona o dlhodobej starostlivosti a zákona o zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení sa opakovanie oddialilo a súčasný plán realizácie ich prijatia sa javí byť optimistický v druhej polovici roka 2016.

(10)

Výkonnosť trhu práce sa postupne zlepšuje a sociálne podmienky sa stabilizovali. Vytváranie pracovných miest výrazne vzrástlo a nezamestnanosť klesá. Miera účasti starších a nízkokvalifikovaných pracovníkov na trhu práce je však stále výzvou. Dlhodobá nezamestnanosť stále predstavuje viac ako polovicu celkovej nezamestnanosti, pričom výrazným podielom k nej prispievajú nízkokvalifikovaní pracovníci alebo pracovníci starší ako 50 rokov. Usmernenia k opatreniam aktívnej politiky trhu práce 2016 – 2020 predstavujú pokračovanie doteraz uplatňovaného prístupu, no výdavky na túto oblasť politiky zostávajú nízke. V novembri 2015 boli prijaté dočasné výnimky zo sociálnych príspevkov zamestnávateľov pre nových pracovníkov nad 55 rokov. Očakáva sa, že ďalšie opatrenia týkajúce sa predĺženia pracovného života, ktoré zahŕňajú aj prispôsobenie pracovného prostredia a sú dôležité aj pre udržateľnosť dôchodkového systému, sa predložia v roku 2016. Rast miezd je naďalej v súlade s rastom produktivity a stále podporuje vonkajšiu konkurencieschopnosť. V novembri 2015 Parlament na návrh odborových organizácií schválil zákon, ktorý nanovo definoval zloženie minimálnej mzdy, s cieľom vylúčiť určité príspevky. Organizácie zamestnávateľov v dôsledku toho odstúpili od sociálnej dohody, čím významne oslabili sociálny dialóg.

(11)

Napriek tomu, že nesplácané úvery zostávajú na vysokej úrovni v porovnaní s obdobím pred krízou, podarilo sa dosiahnuť pokrok v ich reštrukturalizácii. Slovinsko podniklo viacero politických opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť bankového sektora. Patria medzi ne: posilnenie reštrukturalizačnej kapacity bánk a zavedenie opatrení na stanovenie osobitných cieľov na zníženie nesplácaných úverov. Slovinsko zaviedlo aj niekoľko opatrení na riadenie úverového rizika. Do polovice roka 2016 sa očakávajú prvé pozitívne výsledky. Politickými prioritami v krátkodobom horizonte však naďalej ostávajú: riešenie otázky nesplácaných úverov a riadenie úverového rizika. Dokončila sa prevádzková a finančná reštrukturalizácia veľkých podnikov a rámcové reštrukturalizačné dohody sa neustále monitorujú. Spoločnosť pre správu aktív bánk (BAMC) je plne funkčná a jej stratégia na roky 2017 – 2022 bola vytýčená. Reštrukturalizácia úverového portfólia naďalej zostáva významným rizikom pre udržateľnosť verejných financií, a to aj napriek tomu, že BAMC dosiahla v tejto oblasti určitý pokrok. Jej činnosť v roku 2015 prispela 1 % HDP k celkovému deficitu verejných financií, ktorý predstavoval 2,9 %. Dohľad nad aktivitami BAMC sa zdá byť nedostatočný, keďže orgány výrazne – o 0,7 % HDP – podcenili jej deficit v roku 2015 a zjavne si neboli vedomé úrovne odpisov, ktoré BAMC realizovala. K dispozícii sú aj ďalšie nástroje reštrukturalizácie. Na základe významného pokroku v reštrukturalizácii veľkých podnikov začalo Slovinsko aj s reštrukturalizáciou viacerých malých a stredných podnikov. Banky v súčasnosti vykonávajú usmernenia k tejto reštrukturalizácii MSP. Dosiahol sa pokrok v zlepšení prístupu MSP a mikropodnikov k financovaniu. Prístup k alternatívnym zdrojom financovania, akým je napríklad rizikový kapitál, je však obmedzený. Malé podniky sú stále príliš závislé od bankových úverov, a to aj napriek zvyšujúcej sa dostupnosti dlhových nástrojov a nástrojov vlastného imania na trhu. Tento segment je preto veľmi citlivý na vývoj na trhu s úvermi.

(12)

Útlm rastu investícií zaznamenaný v posledných rokoch obmedzil hospodárske výsledky Slovinska a jeho vyhliadky na budúci rast. Súkromné investície počas hospodárskej krízy prudko poklesli a odvtedy klesá aj ich podiel na HDP. Keďže verejné investície výrazne závisia od dynamiky finančných prostriedkov EÚ, na podporu a udržanie hospodárskeho rastu sú potrebné produktívnejšie investície. Priame zahraničné investície v Slovinsku za posledné dva roky výrazne vzrástli, a to najmä vďaka vyššiemu úsiliu v oblasti privatizácie. Podnikateľské prostredie v Slovinsku je však naďalej brzdené prebiehajúcim procesom znižovania pákového efektu a vysokou úrovňou administratívneho zaťaženia, a to najmä v oblasti výstavby, priestorového plánovania a dodržiavania daňových predpisov, ale aj reštriktívnymi opatreniami v oblasti prístupu k regulovaným povolaniam a ich vykonávaniu, čo zabraňuje prílevu investícií. Zjednodušenie podnikania v Slovinsku závisí od upevnenia podnikateľskej dôvery a ďalšieho odstránenia neefektívnosti verejnej správy a byrokracie, ktoré pramenia z vysokého počtu zákonov a súvisiacich predpisov a ich častých zmien. Približne polovica opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia, ktoré boli stanovené v jednotnom dokumente vlády, bola vykonaná, ale niektoré relevantné opatrenia týkajúce sa najmä stavebných povolení a priestorového plánovania boli odložené.

(13)

Stratégia rozvoja verejnej správy na obdobie rokov 2015 – 2020, ktorú Slovinsko prijalo ako súčasť splnenia predpokladov na získanie prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom na obdobie rokov 2014 – 2020, zasahuje do viacerých portfólií, čím sa stáva kľúčovou medziministerská koordinácia, ak sa má implementovať v správnom čase a riadnym spôsobom. Vo februári 2016 vláda prijala druhú predbežnú správu o vykonávaní programu nulovej tolerancie voči korupcii. V rámci tohto programu sa dosiahol určitý pokrok. Niektoré opatrenia programu (spoločné verejné obstarávanie v oblasti zdravotnej starostlivosti, vyšetrovanie trestných činov v bankovom sektore a prijatie zákona o integrite a prevencii korupcie) však boli odložené. Plánovaná zmena zákona o integrite a prevencii korupcie poskytne príležitosť zlepšiť fungovanie komisie pre prevenciu korupcie tým, že sa bude venovať otázkam dôveryhodnosti a účinnosti jej práce. V justičnom systéme sa dĺžka súdnych pojednávaní opäť skrátila a veľký počet nedoriešených prípadov sa znížil, čiastočne aj vďaka menšiemu počtu nových prípadov. Tento pokles je do istej miery spôsobený aj zmenami v procedurálnom a štatistickom spracúvaní prípadov vymáhania práva. Najvyšší súd aj naďalej aktualizuje pracovné procesy na súdoch a reformuje systém správy prípadov. Napriek vylepšenému rámcu pre platobnú neschopnosť, ktorý ponúka podnikom väčšie možnosti reorganizácie, sú likvidačné konania naďalej zdĺhavé a neúčinné.

(14)

Štát do hospodárstva aj naďalej výrazne zasahuje. Štát je najväčším zamestnávateľom, správcom aktív a držiteľom podnikových dlhopisov v Slovinsku. V nadväznosti na odporúčania k tejto otázke, ktoré boli vydané v období rokov 2012 až 2015, Slovinsko vytvorilo nový rámec pre Slovinskú štátnu holdingovú spoločnosť. Rámec zahŕňa stratégiu riadenia štátneho vlastníctva, súbor výkonnostných kritérií aktív a plán riadenia na rok 2016. Tento systém dopĺňa nový kódex správy a riadenia pre štátom riadené spoločnosti, ktorý bol prijatý koncom roka 2014. Stratégia potvrdzuje mieru štátnych zásahov do hospodárstva a viac sa zameriava na lepšiu výkonnosť štátnych podnikov. O to potrebnejšie je preto vykonávanie vylepšeného rámca Slovinskou štátnou holdingovou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť oddelenie štátneho vlastníctva od regulačných funkcií a profesionálneho riadenia štátnych firiem. Spolu s ďalšou privatizáciou vybraných aktív by tieto činnosti mali pomôcť znížiť podmienené záväzky pre rozpočet z tejto oblasti. Privatizácia banky Nova Ljubljanska Banka (NLB) sa má začať v roku 2016 v súlade s plánom riadenia Slovinskej štátnej holdingovej spoločnosti.

(15)

Komisia vykonala v rámci európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovinsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Európskej únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 4.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(17)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1, 3 a 4,

1.

V nadväznosti na nápravu nadmerného deficitu dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2016 a 2017. Stanoviť strednodobý rozpočtový cieľ, ktorý zohľadňuje požiadavky Paktu stability a rastu. Posilniť fiškálny rámec zriadením nezávislej fiškálnej rady a zmenou zákona o verejných financiách. Dokončiť a uskutočniť reformu dlhodobej starostlivosti a systému zdravotnej starostlivosti, aby sa stali nákladovo efektívnejšími a aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť dostupnej a kvalitnej starostlivosti. Do konca roka 2017 prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému.

2.

V konzultácii so sociálnymi partnermi zvýšiť zamestnateľnosť nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov, a to aj poskytovaním celoživotného vzdelávania a aktivačných opatrení.

3.

Zlepšiť podmienky financovania pre dôveryhodné podniky vrátane sprostredkovania trvalého riešenia otázky nesplácaných úverov a prístupu k alternatívnym zdrojom financovania. Zabezpečiť riadne vykonávanie stratégie spoločnosti pre správu aktív bánk.

4.

Prijať opatrenia na modernizáciu verejnej správy a znížiť administratívne zaťaženie podnikov. Zlepšiť riadenie a výkonnosť štátnych podnikov.