18.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/91

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík. Táto stratégia sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 14. júla 2015 odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2). Tieto akty spoločne tvoria tzv. integrované usmernenia, pričom členské štáty boli vyzvané, aby ich zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Rada 8. júla 2014 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Poľska na rok 2014, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Poľska na rok 2014.

(4)

Komisia 28. novembra 2014 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2015. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej sa Poľsko neurčilo za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Európska rada 18. decembra 2014 schválila priority pre posilnenie investícií, zintenzívnenie štrukturálnych reforiem a vykonávanie zodpovednej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast.

(6)

Komisia 26. februára 2015 uverejnila svoju správu o Poľsku na rok 2015. Táto správa obsahovala posúdenie pokroku, ktorý Poľsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých 8. júla 2014.

(7)

Poľsko predložilo 29. apríla 2015 svoj národný program reforiem na rok 2015 a 30. apríla 2015 svoj konvergenčný program na rok 2015. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(8)

Poľsko sa v súčasnosti nachádza v preventívnej časti Paktu stability a rastu po zrušení postupu pri nadmernom deficite v júni 2015 (5). Vo svojom konvergenčnom programe na rok 2015 vláda plánuje postupne znížiť v roku 2015 celkový deficit z 3,2 % HDP na 2,7 % HDP a ďalej na 1,2 % HDP v roku 2018. Na základe prognózy Komisie z jari 2015 sa nadmerný deficit dá považovať za odstránený už v roku 2014, čo je jeden rok pred termínom, berúc do úvahy skutočnosť, že prekročenie referenčnej hodnoty 3 % HDP uvedenej v zmluve možno vysvetliť čistými rozpočtovými nákladmi na systémovú dôchodkovú reformu. Podľa konvergenčného programu vláda plánuje dosiahnuť strednodobý cieľ – štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP – do roku 2019. Po dosiahnutí vrcholu pomeru verejného dlhu k HDP vo výške 51,7 % v roku 2015 vláda plánuje jeho zníženie na 49,1 % v roku 2018. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný v roku 2015 a priaznivý v roku 2016. Na základe celkového posúdenia sa predpokladá, že Poľsko v roku 2015 dodrží požadovanú úpravu smerom k strednodobému cieľu, pretože čistý rast výdavkov je pod úrovňou referenčnej hodnoty. Opatrenia na podporu plánovaných cieľov deficitu od roku 2016 neboli dostatočne špecifikované. Vzhľadom na prognózu Komisie z jari 2015 existuje riziko určitej odchýlky od požadovanej úpravy v roku 2016, pretože štrukturálna úprava nespĺňa požiadavku. Preto budú v roku 2016 potrebné ďalšie opatrenia. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2015 zastáva názor, že možno očakávať, že Poľsko vo všeobecnosti dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Daňové príjmy by sa mohli zvýšiť znížením súčasného extenzívneho používania znížených sadzieb DPH a zvýšením efektívnosti daňovej správy.

(9)

Pre fiškálny rámec Poľska by bolo prínosom vytvorenie nezávislého orgánu, buď ako samostatnej inštitúcie, alebo v rámci existujúcej inštitúcie, zodpovedného za vykonávanie ex ante a ex post posúdení dodržiavania fiškálnych pravidiel, posúdenie makroekonomických a rozpočtových prognóz a analýza dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

(10)

Poľsko koncom roka 2013 zvrátilo systémovú dôchodkovú reformu z roku 1999. Hoci zvrátenie systémovej dôchodkovej reformy z roku 1999 povedie v krátkodobom horizonte k určitým rozpočtovým úľavám, nezlepší sa ním dlhodobá udržateľnosť verejných financií, pretože krátkodobé prínosy vyšších sociálnych príspevkov a nižších úrokových platieb budú kompenzované vyššími dôchodkovými platbami z verejného dôchodkového piliera v budúcnosti. Celkovo sa so zvrátením systémovej dôchodkovej reformy z roku 1999 spájajú v dlhodobom horizonte určité riziká pre poľské verejné financie.

(11)

Výsady sociálneho zabezpečenia udelené poľnohospodárom a baníkom naďalej brzdia profesijnú mobilitu a predstavujú značné náklady pre verejné financie. Tieto preferenčné systémy odrádzajú ľudí od toho, aby prešli do produktívnejších sektorov, vytvárajú skrytú nezamestnanosť a z dôvodu nízkych príspevkov sú značne dotované daňovníkmi. V roku 2014 poľský poľnohospodársky sektor zamestnával 11,5 % pracovníkov, čo je dvakrát viac než priemer EÚ, pričom vytvára iba 3,3 % národnej hrubej pridanej hodnoty. Štátne dotácie do systému sociálneho zabezpečenia pre poľnohospodárov majú hodnotu takmer 1 % HDP a na dôchodky pre baníkov 0,5 % HDP. Prepojenie medzi príspevkami a dávkami je slabé a príspevky sú väčšinou založené na paušálnej sadzbe. Poľnohospodárov s vysokými príjmami nemožno systematicky vylúčiť zo systému, a preto je možné systém zneužívať. Zavedenie systému na zaznamenávanie a posudzovanie príjmov poľnohospodárov by predstavovalo nevyhnutný prvý krok smerom k reforme systému sociálneho zabezpečenia pre poľnohospodárov.

(12)

V Poľsku pretrváva segmentácia trhu práce. Výskyt zmlúv na krátkodobé zamestnanie je najvyšší v Únii, pričom prechod od krátkodobého zamestnania k trvalému pracovnému pomeru je nízky a mzdový rozdiel je najvyšší v Únii. Prísne ustanovenia o prepúšťaní, dlhé súdne konania a iné prekážky týkajúce sa zamestnancov podporujú používanie pracovných zmlúv na dobu určitú a neštandardných pracovných zmlúv. Vnímanie vysokých nákladov zmlúv zahrnutých v zákonníku práce navyše vedie k nadmernému používaniu občianskoprávnych zmlúv (umowy cywilnoprawne), ktoré sú pre zamestnávateľov príťažlivé z dôvodu súvisiacich nižších príspevkov sociálneho zabezpečenia. Vysoký podiel zmlúv tohto typu, t. j. súvisiacich s nižšími príspevkami, však môže znížiť kvalitu dostupného zamestnania, najmä pre mladých pracovníkov. Nezamestnanosť mladých ľudí je vysoká, čo je čiastočne výsledkom nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami uchádzačov na jednej strane a potrebami trhu práce na strane druhej. Preto je potrebné pokračovať v úsilí o reformovanie systému odborného vzdelávania a prípravy, ako aj o zvýšenie nízkej úrovne účasti na celoživotnom vzdelávaní. Účasť žien na trhu práce zostáva nízka. S cieľom riešiť túto otázku Poľsko zvýšilo dostupnosť predškolského vzdelávania, stále však patrí medzi členské štáty s najslabšími výsledkami, pokiaľ ide o dostupnosť služieb starostlivosti o najmenšie deti.

(13)

Sektor železničnej dopravy trpí v dôsledku vysokých poplatkov za prístup na trať a v dôsledku neprimeraného vnútroštátneho financovania. Postupy navrhovania a vykonávania projektov sú obvykle zdĺhavé a komplikované, čo je dôsledkom regulačného a administratívneho prostredia. Zatiaľ čo nedávne legislatívne zmeny môžu mať pozitívny účinok na železničnú dopravu, je nepravdepodobné, že by ovplyvnili investičné projekty, ktoré sa začali počas programového obdobia rokov 2007 – 2013. Počas obdobia rokov 2014 – 2020 sa však výrazne zvýšilo financovanie sektora železničnej dopravy z fondov EÚ.

(14)

Komisia vykonala v rámci európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Poľska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2015. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Poľsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Poľsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do odporúčania 1,

1.

po náprave nadmerného deficitu dosiahnuť fiškálnu úpravu vo výške 0,5 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v obidvoch rokoch 2015 a 2016. Zriadiť nezávislú fiškálnu radu. Rozšíriť základ dane, najmä obmedzením využívania rozsiahleho systému znížených sadzieb DPH;

2.

začať s postupom zosúladenia dôchodkových systémov poľnohospodárov a baníkov s dôchodkovými systémami ostatných pracovníkov a prijať harmonogram progresívneho úplného zosúladenia; zaviesť systém posudzovania a zaznamenávania príjmov poľnohospodárov;

3.

prijať opatrenia na zníženie nadmerného využívania krátkodobého zamestnania a občianskoprávnych zmlúv na trhu práce;

4.

odstrániť prekážky pre investovanie do železničných projektov.