30.4.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 111/32

(1)

Chloristan sa vyskytuje prirodzene v životnom prostredí, v nánosoch dusičnanov a potaše a môže sa tvoriť v atmosfére a preniknúť do pôdy a podzemnej vody. Takisto sa vyskytuje ako látka znečisťujúca životné prostredie v dôsledku používania dusičnanových hnojív a výroby, používania a zneškodňovania chloristanu amónneho používaného v raketových pohonných hmotách, výbušninách, ohňostrojoch, svetliciach a nafukovačoch airbagov a v iných priemyselných postupoch. Chloristan sa takisto môže tvoriť pri rozkladaní chlórnanu sodného používaného na dezinfekciu vody a môže znečisťovať vodné zdroje. Voda, pôda a hnojivá figurujú ako potenciálne zdroje znečistenia potravín chloristanom.

(2)

Vedecká skupina pre kontaminanty v potravinovom reťazci (ďalej len „skupina CONTAM“) Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) poskytla vedecké stanovisko k rizikám pre verejné zdravie súvisiace s prítomnosťou chloristanu v potravinách (1). Skupina CONTAM dospela k záveru, že chronické dietetické vystavenie chloristanu môže predstavovať problém, predovšetkým v prípade vysokej miery konzumácie v mladších vekových skupinách obyvateľstva s miernym až stredným nedostatkom jódu. Navyše je možné, že krátkodobé vystavenie chloristanu predstavuje problém vzhľadom na dojčené deti a malé deti s nízkou mierou konzumácie jódu.

(3)

Skupina CONTAM zastáva názor, že sú potrebné ďalšie údaje o výskyte chloristanu v potravinách v Európe, predovšetkým v zelenine, potravinách na počiatočnú výživu dojčiat, mlieku a mliečnych výrobkoch, aby bolo možné znížiť mieru neistoty v posúdení rizika. Vysoké úrovne sa zistili v čeľadi Cucurbitaceae a listovej zelenine, predovšetkým v prípade zeleniny pestovanej v skleníkoch/fóliovníkoch. Nie sú dostupné dostatočné údaje o prítomnosti chloristanu v potravinách, predovšetkým vo vzorkách potravín odobratých po 1. septembri 2013. Analýza zameraná na prítomnosť chloristanu v pitnej vode by podľa možnosti mala zahŕňať aj pitnú vodu, na ktorú sa nevzťahuje vymedzenie pojmu potravina v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (2). Od 1. septembra 2013 sa zaviedli opatrenia na zmiernenie rizika a údaje o chloristane vyplývajúce z následne odobratých vzoriek lepšie odrážajú zásadu „také nízke riziko, aké je v rámci možností dosiahnuteľné“ podľa osvedčených postupov (napr. používanie hnojív s nízkym obsahom chloristanu) a súčasného výskytu chloristanu v potravinách.

(4)

Preto je vhodné odporučiť monitorovanie prítomnosti chloristanu v potravinách.

1.

Členské štáty by s aktívnou pomocou prevádzkovateľov potravinárskych podnikov mali monitorovať prítomnosť chloristanu v potravinách a predovšetkým v:

2.

Členské štáty by mali v záujme zaručenia reprezentatívnosti vzoriek, ktoré sa odobrali z dotknutej šarže, dodržiavať v prípade listovej zeleniny postup odberu vzoriek stanovený v prílohe k nariadeniu Komisie (ES) č. 1882/2006 (4) a v prípade iných potravín spadajúcich do rozsahu nariadenia Komisie (ES) č. 333/2007 (5) postup stanovený v časti B prílohy k nariadeniu (ES) č. 333/2007.

3.

Spoľahlivé výsledky vyplývajú z tejto metódy analýzy:

„Quick Method for the Analysis of Residues of numerous Highly Polar Pesticides in Foods of Plant Origin involving Simultaneous Extraction with Methanol and LC-MS/MS Determination (QuPPe-Method) – Version 7.1“ (Rýchla metóda analýzy rezíduí vysoko polárnych pesticídov v potravinách rastlinného pôvodu zahŕňajúca simultánnu extrakciu metanolom a určením LC-MS/MS – metóda QuPPe – verzia 7.1). Metóda je dostupná na stiahnutie na adrese: http://www.crl-pesticides.eu/library/docs/srm/meth_QuPPe.pdf.

Ďalej je potrebné oboznámiť sa s obsahom článku Analysis of Perchlorate in Food Samples of Plant Origin Applying the QuPPe-Method and LC-MS/MS (Analýza chloristanu vo vzorkách potravín rastlinného pôvodu pri uplatnení metód QuPPe a LC-MS/MS), v ktorom sa opisuje, ako je potrebné začleniť chloristan ako látku znečisťujúcu životné prostredie do uvedenej multireziduálnej metódy QuPPe. Článok je dostupný na adrese: http://www.analytik-news.de/Fachartikel/Volltext/cvuase2.pdf.

Cieľová hodnota kvantifikačného limitu (LOQ) by sa mala určiť na maximálne 2 μg/kg pri analýze chloristanu v potravinách pre dojčatá a malé deti, na 10 μg/kg v ostatných potravinách a na 20 μg/kg v sušených bylinkách, koreninách, čaji a bylinkovom a ovocnom čaji.

4.

Členské štáty by s aktívnou pomocou prevádzkovateľov potravinárskych podnikov mali vykonávať vyšetrovania určené na identifikáciu faktorov vyplývajúcich z prítomnosti chloristanu v potravinách. V situáciách, keď sú tieto faktory relevantné, je vhodné vykonávať predovšetkým analýzy prítomnosti chloristanu v hnojivách, pôde a vode určenej na zavlažovanie a spracúvanie.

5.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa výsledky analýz poskytovali pravidelne a najneskôr do konca februára 2016 úradu EFSA vo formáte na predkladanie údajov, ktorý stanovil úrad EFSA, v súlade s požiadavkami v usmerneniach úradu EFSA o štandardnom opise vzorky (SSD) pre potraviny a krmivá (6) a dodatočnými osobitnými požiadavkami úradu EFSA týkajúcimi sa podávania správ.