15.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 269/93

(1)

Listom z 30. apríla 2009 podal prefekt mesta Pireus Komisii sťažnosť, v ktorej tvrdil, že grécky štát poskytol neoprávnenú štátnu pomoc novému držiteľovi koncesie na časť prístavu Pireus, spoločnosti Piraeus Container Terminal S.A. (ďalej len „PCT“), dcérskej spoločnosti na osobitný účel spoločnosti COSCO Pacific Limited (ďalej len „COSCO“). Údajná pomoc bola poskytnutá vo forme oslobodení od dane a výhodných ustanovení vložených do koncesnej zmluvy po výberovom konaní.

(2)

Federácia gréckych prístavných pracovníkov zaslala 7. mája 2009 list (2), v ktorom Komisiu informovala o údajných daňových výhodách, ktoré Grécko poskytlo PCT. Listom z 31. augusta 2009 Federácia gréckych prístavných pracovníkov potvrdila, že jej prvý list by sa mal posudzovať ako sťažnosť, a tvrdila, že pomoc sa poskytla vo forme daňových výhod, ale aj vo forme výhodných ustanovení vložených do koncesnej zmluvy.

(3)

Listom z 23. septembra 2009 (3) podala Medzinárodná rada pracovníkov lodeníc sťažnosť s podrobným opisom opatrení, ktoré údajne predstavujú štátnu pomoc.

(4)

Listom zo 14. októbra 2009 požiadala Komisia Grécko o informácie o údajných opatreniach štátnej pomoci. Listom z 12. novembra 2009 požiadali grécke orgány o predĺženie lehoty na odpoveď, s čím Komisia súhlasila v liste z 18. novembra 2009. Komisia 3. februára 2010 zaslala upomienku týkajúcu sa tejto žiadosti a 23. februára 2010 grécke orgány na túto žiadosť o informácie odpovedali.

(5)

Dňa 5. mája 2010 sa útvary Komisie stretli s predstaviteľmi gréckych orgánov, aby si poskytli dodatočné objasnenia.

(6)

Komisia požiadala grécke orgány o ďalšie informácie listom z 27. októbra 2010. Grécke orgány listom z 18. novembra 2011 požiadali o predĺženie lehoty, s čím Komisia súhlasila listom z 2. decembra 2011. Grécke orgány odpovedali na túto žiadosť o informácie 8. februára 2011.

(7)

Listom z 11. júla 2012 (4) Komisia informovala Grécko o svojom rozhodnutí, že ani rozdiely medzi koncesnou zmluvou a oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, ani fiškálne opatrenie týkajúce sa oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na tovary, práce a služby poskytované spoločnosti PTC mimo Grécka nepredstavujú štátnu pomoc. Takisto sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti so všetkými ostatnými údajnými opatreniami štátnej pomoci.

(8)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie5. októbra 2012 (5). Komisia vyzvala zúčastnené strany na predloženie pripomienok k uvedeným opatreniam.

(9)

Komisia 5. novembra 2012 dostala pripomienky od príjemcu. Tieto pripomienky boli 14. januára 2013 postúpené Grécku, ktoré dostalo príležitosť reagovať. Jeho pripomienky a dodatočné informácie boli prijaté listami z 2. novembra 2012, 27. marca 2013 a 10. júla 2013. Dňa 13. septembra 2013 sa konalo stretnutie medzi útvarmi Komisie a gréckymi orgánmi, ktoré sprevádzal príjemca. Grécke orgány 23. októbra 2013 predložili ďalšie informácie. Komisia 17. januára 2014 zaslala upomienku v súvislosti s informáciami, ktoré stále chýbali. Grécke orgány odpovedali 4. februára 2014 a 10. februára 2014 sa konalo ďalšie stretnutie. Po tomto stretnutí grécke orgány poskytli 10. marca 2014 ďalšie informácie a 12. marca 2014 sa konalo ďalšie stretnutie. Po tomto stretnutí predložili grécke orgány doplňujúce informácie 31. marca 2014, 16. apríla 2014 a 28. apríla 2014. Ďalšie stretnutia s gréckymi orgánmi a príjemcom sa konali 19. mája 2014 a 8. decembra 2014.

(10)

Prístav Pireus sa delí na dve časti: obchodný prístav a osobný prístav. Obchodný prístav má tri terminály: kontajnerový terminál, nákladný terminál a automobilový terminál.

(11)

Kontajnerový terminál má dve móla. Spoločnosť Piraeus Port Authority (ďalej len „PPA“) sa rozhodla rozšíriť infraštruktúru kontajnerového terminálu rozšírením móla I, modernizáciou vybavenia móla II a vybudovaním móla III.

(12)

Spoločnosť Piraeus Port Authority S.A. bola vytvorená na základe zákona 2688/1999 transformáciou verejnoprávneho subjektu Piraeus Port Authority (orgán prístavu Pireus) vytvoreného v roku 1930 na spoločnosť poskytujúcu verejné služby.

(13)

Dňa 13. februára 2002 bola medzi Gréckom a PPA podpísaná koncesná zmluva na 40 rokov. Táto zmluva bola ratifikovaná zákonom 3654/2008. Podľa tejto zmluvy má PPA výlučné právo na používanie a využívanie pôdy, budov a infraštruktúry suchozemskej zóny prístavu Pireus (6). V koncesnej zmluve sa konkrétne stanovuje právo PPA zadať za odplatu prevádzku časti prístavu tretej strane ako subdodávateľovi (7).

(14)

S cieľom udeliť koncesiu na móla II a III usporiadala spoločnosť PPA európske výberové konanie (8) na služby riadenia prístavu. V rámci tohto výberového konania dostala spoločnosť PPA dve ponuky od spoločnosti COSCO a od konzorcia spoločností pozostávajúceho zo spoločností Hutchinson Port Holdings L.T.D., Hutchinson Ports Investments S.A.R.L., Alapis Joint Stock Company S.A. a Lyd S.A.

(15)

Vo výzve na predloženie ponúk boli stanovené odvolacie mechanizmy. Žiadny účastník však súdnym orgánom nepredložil odvolanie v súvislosti s postupom verejného obstarávania alebo konečným výsledkom. Postup a návrh zmluvy okrem toho skontroloval a schválil grécky dvor audítorov.

(16)

V novembri 2008 spoločnosť PPA podpísala so spoločnosťou PCT koncesnú zmluvu, ktorou PPA udelila PCT koncesiu na využívanie a výlučné používanie takzvaného „nového kontajnerového terminálu (New Container Terminal –NCT)“ zahrňujúceho existujúce mólo II, ktoré sa malo modernizovať, nové mólo III, ktoré sa malo postaviť, a priľahlú vodnú plochu na kotvenie a manévrovanie umožňujúcu bezpečné kotvenie a obsluhu lodí.

(17)

Podľa koncesnej zmluvy bola spoločnosť PCT povinná modernizovať existujúce mólo II, vybudovať nové mólo III a poskytovať celý rad prístavných služieb súvisiacich s prevádzkovaním kontajnerového terminálu. Okrem toho bude držiteľ licencie celú modernizáciu móla II, ako aj vybudovanie a prevádzku móla III financovať v plnej miere na vlastné náklady. To znamená, že v rámci výberového konania aj v rámci koncesnej zmluvy sa počítalo s tým, že držiteľ nedostane na svoje investície žiadne verejné peňažné prostriedky.

(18)

Okrem toho sa počíta s tým, že držiteľ koncesie preberá všetky (obchodné) riziká v súvislosti s inováciami a vybudovaním potrebnej infraštruktúry. Takisto prijíma niekoľko záväzkov v súvislosti so zabezpečením zaručenej kapacity nového kontajnerového terminálu.

(19)

Koncesná zmluva medzi spoločnosťami PPA a PCT bola ratifikovaná zákonom 3755/2009 (ďalej len „zákon“). Článok 1 zákona obsahuje koncesnú zmluvu v znení, v akom bola podpísaná, kým v článku 2 sa stanovujú konkrétne oslobodenia od daní pre spoločnosť PCT a v článku 3 sa stanovuje možnosť, že investície spoločnosti PCT súvisiace s koncesnou zmluvou budú podliehať osobitnému ochrannému režimu zahraničných investícií stanovenému v legislatívnom dekréte 2687/1953.

(20)

Komisia svojím rozhodnutím z 11. júla 2012 (9) rozhodla, že ani rozdiely medzi koncesnou zmluvou a oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, ani dve fiškálne opatrenia (10) nepredstavujú štátnu pomoc. V tom istom rozhodnutí vyjadrila Komisia pochybnosti a začala formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s ostatnými údajnými opatreniami štátnej pomoci:

(21)

Komisia predovšetkým dospela k názoru, že dané opatrenia poskytujú spoločnosti PCT selektívnu výhodu, pretože predstavujú výnimku z bežne uplatňovaných pravidiel zdaňovania, ktorú nemožno odôvodniť faktormi hospodárskej politiky, na ktoré sa grécke orgány odvolali. Komisia konkrétne usúdila, že cieľ podpory investícií realizovaných veľkými investičnými projektmi je faktorom hospodárskej politiky, ktoré stojí mimo príslušného daňového systému a nemôže odôvodniť rozdielne zaobchádzanie v prospech spoločnosti PCT.

(22)

Komisia ďalej dospela k názoru, že skutočnosť, že niektoré z týchto oslobodení alebo podobné oslobodenia od daní boli zahrnuté do minulých verejných zmlúv, v prípade ktorých prijala Komisia kladné rozhodnutia, nestačí na preukázanie toho, že sú takéto opatrenia odôvodnené logikou gréckeho fiškálneho systému.

(23)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť predmetných opatrení s článkom 107 ods. 3 písm. a) a 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, čím argumentujú grécke orgány. Komisia osobitne vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o uplatnenie článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, pretože podmienky zlučiteľnosti tohto článku vypracovala Komisia vo svojich usmerneniach o vnútroštátnej regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013 a grécke orgány neposkytli žiadne relevantné argumenty, pokiaľ ide o súlad daných opatrení s podmienkami týchto usmernení. Pokiaľ ide o uplatnenie článku 107 ods. 3 písm. c), Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou daných opatrení.

(24)

Grécko a príjemca predložili v tejto veci spoločné pripomienky. Komisia nedostala po začatí formálneho vyšetrovacieho konania pripomienky od žiadnej tretej strany.

(25)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že oslobodenie od všeobecne uplatňovaného daňového pravidla nevyhnutne neposkytuje selektívnu výhodu a že Komisia nerozlišuje medzi existenciou selektívnosti a existenciou výhody. Preto ak sa aj identifikuje selektívne opatrenie, nemožno povedať, že sa ním automaticky poskytuje výhoda a naopak. Uplatňovanie toho istého všeobecného pravidla na rôzne situácie by mohlo viesť k diskriminácii alebo k znevýhodňovaniu určitých osôb, na ktoré sa toto pravidlo vzťahuje. Cieľom oslobodenia od pravidla môže byť zabezpečenie toho, aby sa k objektívne odlišným situáciám pristupovalo odlišne, vďaka čomu by nedochádzalo ani k diskriminácii, ani k neúmyselným zvýhodneniam.

(26)

Okrem toho argumentujú, že rovnako ako podniky poverené vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu aj podniky, ktorým je udelená dlhodobá koncesia na vytváranie a prevádzkovanie verejnej infraštruktúry prostredníctvom súkromných finančných prostriedkov, prijímajú zmluvné záväzky investovať významné peňažné sumy do budovania infraštruktúry, ktorá sa po ukončení koncesie vráti štátu. Cieľom predmetných daňových opatrení je preto kompenzovať „štrukturálne nevýhody“, ktorým tieto spoločnosti čelia. V tejto súvislosti sa odvolávajú na rozsudok vo veci Combus (19), v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že odstránením „štrukturálnej nevýhody“ nedochádza k poskytnutiu „výhody“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(27)

Podľa gréckych orgánov a spoločnosti PCT je správnym referenčným systémom všeobecný režim uplatňovaný na verejné infraštruktúrne projekty v Grécku vrátane verejno-súkromných partnerstiev. Tento režim sa uplatňuje na všetky podniky zapojené do veľkých infraštruktúrnych projektov a verejno-súkromné partnerstvá a nerobí medzi nimi rozdiel. Fiškálne ustanovenia zákona 3755/2009 predstavujú konkrétne uplatnenie tohto všeobecného režimu.

(28)

Keďže majú tieto projekty osobitné charakteristiky (20), ktorými sa odlišujú od iných projektov, podniky zodpovedné za verejné projekty v oblasti infraštruktúry sú objektívne v jasne odlišnej právnej a skutkovej situácii v porovnaní s inými podnikmi zaoberajúcimi sa inými druhmi činnosti. Preto sa všeobecne uplatňované daňové pravidlá nemôžu považovať za opodstatnený „referenčný systém“. Správny referenčný systém je ten, ktorý zohľadňuje tieto charakteristiky, ktoré sa uznávajú aj v právnych predpisoch EÚ (21), ktoré si vyžadujú osobitný prístup (22).

(29)

Mechanizmus vytvorený Gréckom na zaistenie náležitého prístupu k osobitným charakteristikám verejných infraštruktúrnych projektov, ktorými sa odlišujú od iných činností, teda spočíva v zavedení určitých fiškálnych ustanovení objasňujúcich pravidlá uplatňované v určitých oblastiach zdanenia, ktorých uplatňovanie i) by inak mohlo viesť k diskriminácii voči verejným infraštruktúrnym projektom; ii) je charakterizované nedostatočnou prehľadnosťou a súladom so všeobecnými zásadami daňového systému, alebo iii) je prevážené vyššie uvedenou povinnou požiadavkou, pokiaľ ide o zabezpečenie najúčinnejšieho používania/prideľovania verejných prostriedkov.

(30)

Ďalej uvádzajú, že legislatívna technika použitá pri zavedení daňového opatrenia neurčuje všeobecnú povahu opatrenia. S odvolaním sa na rozsudok vo veci Gibraltár (23) argumentujú, že zavedenie oslobodenia od všeobecne platných pravidiel zo strany členského štátu nevedie automaticky k selektívnosti a zvýhodňovaniu. Samotné uplatňovanie „prístupu založeného na výnimke“ by bolo formalistickou metodológiou, ktorú by bolo ľahké obísť.

(31)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že vzhľadom na judikatúru vo veci Adria-Wien spočíva cieľ opatrenia, na základe ktorého je potrebné posudzovať ustanovenia v prospech PCT, v podpore úspešnej realizácie verejných infraštruktúrnych projektov. Vyvracajú hodnotenie Komisie v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o „irelevantnosť“ a „neplatnosť“ tohto druhu cieľa.

(32)

S poukázaním na cieľ sledovaný environmentálnymi poplatkami tiež argumentujú, že záver Komisie v rozhodnutí o začatí konania má za následok to, že akékoľvek daňové opatrenie s osobitným cieľom iným ako výber daňových príjmov by nikdy nebolo možné odôvodniť povahou všeobecného daňového systému. Členské štáty môžu v rámci obmedzení súladu s právnymi predpismi EÚ prostredníctvom svojich daňových systémov uplatňovať politiku, akú považujú za vhodnú.

(33)

Ďalej argumentujú, že Komisia nesprávne konštatovala, že spomínaný cieľ daňového systému je „irelevantný“ (24), pretože Súd vo veci Azory (25) nekonštatoval, že cieľ nie je dôležitý. V rámci analýzy selektívnosti nie je cieľom určiť, či je „samotný cieľ“ posudzovaného opatrenia „platný“ alebo „relevantný“. „Cieľ“ opatrenia spočíva v „základe“, na ktorom možno uskutočniť porovnanie „právnej a skutkovej situácie“ spoločností.

(34)

Argumentujú, že Komisia nevysvetľuje, prečo „cieľ“ politiky nie je „platný“ alebo „relevantný“ na účely posúdenia selektívnosti. V tejto súvislosti s odvolaním sa na rozsudky vo veciach Adria-Wien (26), Regione Sardegna (27) a British Aggregates (28) argumentujú, že Súd sa proti týmto cieľom nevyslovil, ale len posúdil, či sú predmetné opatrenia selektívne.

(35)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že vzhľadom na cieľ úspešnej realizácie verejných infraštruktúrnych projektov sú spoločnosť PCT a ostatné podniky, ktoré preberajú realizáciu veľkých infraštruktúrnych projektov, v inej právnej a skutkovej situácii než iné podniky. Na základe toho argumentujú, že Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania prehliadla okolnosti/osobitné charakteristiky týchto projektov. Daňový režim uplatňovaný voči spoločnosti PCT a iným spoločnostiam v porovnateľnej situácii nemôže poskytovať konkurenčnú výhodu oproti ostatným podnikom, voči ktorým sa takýto režim neuplatňuje, pretože takéto dva typy podnikov si nekonkurujú, pokiaľ ide o realizáciu predmetných infraštruktúrnych projektov.

(36)

Voči všetkým podnikom, ktoré realizujú takéto projekty, sa táto štruktúra uplatňuje rovnako a nikto nemôže byť vylúčený, a nie sú stanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide región alebo sektor uplatňovania, rozpočet alebo časové obmedzenia. To znamená, že de facto neexistuje žiadna selektívnosť.

(37)

Grécke orgány si okrem toho neponechali žiadnu diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o spôsob uplatňovania týchto fiškálnych ustanovení, ktoré sa už niekoľko rokov systematicky uplatňujú vo verejných infraštruktúrnych projektoch.

(38)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že predmetné fiškálne ustanovenia a štruktúra, ktorej sú súčasťou, sú v súlade so základnými alebo hlavnými zásadami, ktorými sa riadia príslušné grécke daňové pravidlá, pretože a) ich účelom je sledovať cieľ verejnej politiky, ktorý je v súlade so zásadami všeobecného daňového systému, predovšetkým so zásadou proporcionality, cieľmi hospodárskej politiky a cieľom daňového systému získavať príjmy, ako aj s kľúčovými politikami Grécka v oblasti vytvárania verejnej infraštruktúry; b) ich cieľom je zabezpečiť, aby sa k objektívne odlišným situáciám pristupovalo odlišne, a tým sa uplatňovali zásady rovnosti a proporcionality a zabránilo sa deformovaniu výsledkov, o ktorých dosiahnutie ide v rámci daňového systému; c) sa uplatňujú na základe objektívnych kritérií; d) sú vypracované ako osobitný legislatívny mechanizmus riešiaci zásadné finančné obavy spojené s realizáciou verejných infraštruktúrnych projektov, ktoré by mohli odrádzať súkromný sektor od účasti na takýchto projektoch (29).

(39)

Poskytnutím právnej istoty prostredníctvom týchto ustanovení, a teda zaručením schopnosti daňového poplatníka platiť dane sa navyše podporujú investície súkromného sektora do verejnej infraštruktúry, a tým rozšírenie daňového základu a výber zvýšených daňových príjmov. Predmetné opatrenia sú teda odôvodnené logikou systému.

(40)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že Komisia neurčila služby a geografické trhy relevantné pre konkurenčné posúdenie, neanalyzovala podmienky hospodárskej súťaže na relevantných trhoch a nekonštatovala, že konkurenčné prístavy EÚ uvádzané v rozhodnutí o začatí konania sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi pre prístav Pireus a spoločnosť PCT.

(41)

Ďalej argumentujú, že Komisia nepreskúmala relevantný trh, na ktorom pôsobí kontajnerový terminál spoločnosti PCT, ani podmienky hospodárskej súťaže na relevantnom trhu. Takýmto preskúmaním by sa preukázalo, že predmetné fiškálne ustanovenia nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a obchod v EÚ.

(42)

V súvislosti s podmienkami hospodárskej súťaže na trhu argumentujú, že na základe rozsudku vo veci WAM (30) samotná skutočnosť, že medzi členskými štátmi sa obchoduje s nákladom v kontajneroch a že existuje viacero prístavov, ktoré si navzájom konkurujú v oblasti poskytovania kontajnerových prístavných služieb, automaticky neznamená, že každá pomoc poskytnutá prevádzkovateľovi prístavu spĺňa kritérium vplyvu na obchod a/alebo narúšania hospodárskej súťaže stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na základe tohto argumentujú, že Komisia neanalyzovala vplyv fiškálnych ustanovení na hospodársku súťaž a obchod na relevantných trhoch.

(43)

Spoločnosť PCT poskytla v súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou podrobnejšie pripomienky.

(44)

Pokiaľ ide o vymedzenie relevantného trhu, spoločnosť PCT s poukázaním na rozhodnutia Komisie v oblasti zlúčení (31) argumentuje, že pre kontajnerové terminálové služby v prístavoch existujú dva rôzne relevantné trhy; vnútrozemská doprava a prekládková doprava.

(45)

Tiež argumentuje, že pokiaľ ide o vnútrozemskú dopravu, Komisia sa vo svojom rozhodnutí o začatí konania zjavne domnieva, že geografický rozsah trhu zahrňuje „Grécko a východné Stredozemie“, bez toho, aby vysvetľovala, prečo ho vymedzuje inak ako Grécka komisia pre hospodársku súťaž, ktorá rozhodla, že rozsah geografický trhu pre prístavné služby, pokiaľ ide o vnútrozemskú dopravu, je obmedzený na stredné a južné Grécko (32).

(46)

Spoločnosť PCT okrem toho argumentuje, že z pohľadu ponuky aj dopytu predstavujú stredná aj južná časť Grécka geografický trh odlišný od severnej časti Grécka z dôvodu a) schopnosti kontajnerového prístavného terminálu spoločnosti PCT zvládnuť oveľa väčší objem prepravy než solúnsky prístav a akýkoľvek iný grécky prístav a za konkurencieschopnejších podmienok vzhľadom na jeho väčšiu technickú kapacitu; b) koncentrácie priemyslu, obchodu a obyvateľstva hlavne v širšej oblasti Atén a všeobecne v strednej a južnej časti krajiny; c) topografie Grécka, na základe ktorej sa vyžadujú dodatočné náklady na kontajnerovú prepravu medzi solúnskym prístavom v severnej časti Grécka a strednými a južnými časťami krajiny a naopak.

(47)

Pokiaľ ide o prekládkové kontajnerové služby, spoločnosť PCT poukazuje na rozhodnutia Komisie vo veciach Maersk/ECT a Hutchinson/Evergreen, v ktorých Komisia určila ako relevantný geografický trh pre prekládkové kontajnerové služby východné Stredozemie a oblasť Čierneho mora. Tiež sa domnieva, že Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania považuje za geografický rozsah trhu oblasť zahrňujúcu „Grécko a východné Stredozemie“.

(48)

Pokiaľ ide o prekládkovú dopravu, spoločnosť PCT argumentuje, že kontajnerový terminál spoločnosti PCT nekonkuruje prístavom EÚ v poskytovaní prístavných služieb pre hlbokomorskú kontajnerovú prekládkovú dopravu vo východnom Stredozemí, okrem kontajnerového terminálu spoločnosti PPA na móle I. Okrem toho argumentuje, že Komisia nevysvetlila, prečo sa domnieva, že v členských štátoch EÚ je na tomto trhu viacero prístavov (33), ktoré konkurujú prístavu s kontajnerovým terminálom spoločnosti PCT. Konštatovanie Komisie, že „… solúnsky prístav, prístav v Kostanci v Rumunsku, koperský prístav v Slovinsku a niekoľko prístavov v Taliansku možno považovať za priamych konkurentov“ je podľa spoločnosti PCT v rozpore so zisteniami Komisie vo veci C-21/2009 (34). Podľa spoločnosti PCT sa talianske prístavy a koperský prístav v Slovinsku nenachádzajú vo východnom stredozemskom segmente trhu, ktorý Komisia určila, ale skôr v segmente centrálneho Stredozemia. Prekládková doprava určená pre vnútrozemie, ktorá sa odbavuje v týchto prístavoch („povodie“), okrem toho v súčasnosti neprechádza cez prístav Pireus (35).

(49)

Spoločnosť PCT argumentuje, že z hľadiska strany ponuky možno tieto prístavy do istej miery považovať za náhrady za kontajnerový prístavný terminál spoločnosti PCT, pretože by mohli odbavovať niektoré typy kontajnerových lodí, ktoré by mohol odbavovať kontajnerový prístav spoločnosti PCT, ale nie všetky, a to z dôvodu, že disponujú menšou hĺbkou mora a nosnosťou žeriavov (36). Z hľadiska strany dopytu nemožno tieto prístavy považovať za náhrady za prístav Pireus, pretože: a) Pireus poskytuje najkratšie a najlacnejšie (37) odbočenie z osi Suez/Gibraltár, ktorá predstavuje jednu z hlavných hlbokomorských kontajnerových lodných trás v Stredozemnom mori (38); b) Pireus poskytuje najnižšie ceny lodného paliva na celosvetovej úrovni; c) konkrétne Konstanca by si vyžiadala dodatočné náklady na lodivodov v Dardanelách a Bospore.

(50)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spoločnosť PCT argumentuje, že prístavy uvádzané v rozhodnutí o začatí konania nemožno považovať za skutočné alebo potenciálne náhrady za kontajnerový prístav spoločnosti PCT, pokiaľ ide o poskytovanie prístavných služieb pre prekládkovú lodnú dopravu vo východnom Stredozemí.

(51)

Spoločnosť PCT okrem toho poukazuje na rozhodnutie Komisie týkajúce sa investícií v prístave Pireus, v ktorom Komisia konštatovala, že hospodárska súťaž medzi konkrétnymi prístavmi a prístavom Pireus je bezvýznamná (39). Ďalej argumentuje, že Komisia neanalyzovala vplyv fiškálnych ustanovení na hospodársku súťaž a obchod na relevantných trhoch. Posúdenie tohto vplyvu by si navyše vyžiadalo preskúmanie ekvivalentných daňových systémov uplatňovaných v rámci relevantných trhov, pretože aj iné prístavy môžu byť zvýhodnené podobnými alebo ekvivalentnými fiškálnymi ustanoveniami.

(52)

Tiež argumentuje, že spoločnosť PCT na príslušných trhoch čelí hospodárskej súťaži len zo strany spoločnosti PPA, ktorá prevádzkuje kontajnerový terminál na móle I v prístave Pireus. Pokiaľ však ide o spoločnosť PPA, Komisia uznala, že koncesiou udelenou spoločnosti PCT sa posilní hospodárska súťaž pre prístavné služby v oblasti kontajnerovej dopravy v prístave Pireus (40).

(53)

Pokiaľ ide o potenciálnych konkurentov, ktorí by sa mohli vzniknúť privatizáciou spoločnosti PPA, spoločnosť PCT argumentuje, že grécky prevádzkovatelia prístavov, ktorým nie je udelená podobná koncesia, nie sú v podobnej pozícii, to znamená, že z predmetných fiškálnych ustanovení nevyplýva žiadna konkurenčná výhoda ani narúšanie hospodárskej súťaže.

(54)

Takisto argumentuje, že Komisia neuvádza žiadne dôkazy, že iní prevádzkovatelia prístavov by mali záujem o uskutočnenie významnej investície na vybudovanie významného kontajnerového prístavného terminálu v Grécku. Podľa spoločnosti PCT je veľmi nepravdepodobné, že by takáto konkurencia vznikla, pretože v žiadnom inom existujúcom prístave v Grécku sa spolu nevyskytujú všetky charakteristiky Pirea (41).

(55)

Nakoniec, pokiaľ ide o hospodársku súťaž zo strany spoločnosti PPA, argumentuje, že názor Komisie je nepresný, pretože spoločnosť PCT už čelí hospodárskej súťaži zo strany kontajnerového terminálu spoločnosti PPA na móle I, pričom účinkom udelenia koncesie má byť otvorenie trhu hospodárskej súťaži, nie narušenie hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti tiež argumentuje, že spoločnosť PPA je zvýhodnená určitými legislatívnymi ustanoveniami fiškálnej povahy, vzhľadom na ktoré sa prijatie niektorých z predmetných fiškálnych ustanovení pokladalo za nevyhnutný mechanizmus na zabezpečenie toho, aby nebola spoločnosť PCT konkurenčne znevýhodnená.

(56)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že ustanovenia podobné tým z článkov 2 a 3 zákona boli zahrnuté do gréckych zákonov, ktorými sa ratifikovalo niekoľko individuálnych verejných infraštruktúrnych projektov, ako aj do zákona 3389/2005 týkajúceho sa verejno-súkromných partnerstiev. Keďže Komisia preskúmala tieto zákony v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a rozhodla, že nepredstavujú štátnu pomoc, záver, že fiškálne ustanovenia v prospech spoločnosti PCT predstavujú selektívne opatrenie a poskytujú neoprávnené zvýhodnenie, na ktoré sa vzťahuje článok 107 ods. 1 ZFEÚ, by ohrozil právnu istotu a bol by v protiklade s praxou Komisie a jej predchádzajúcimi vyjadreniami týkajúcimi sa uplatňovania takýchto ustanovení na verejné infraštruktúrne projekty v Grécku.

(57)

Pokiaľ ide o vec aténskeho medzinárodného letiska (43), kde Komisia konštatovala, že fiškálne ustanovenia sa uplatnili v súvislosti s letiskovými službami, ktoré neboli v tom čase liberalizované, argumentujú, že rovnaký záver možno vyvodiť pre prístavné infraštruktúrne služby v tejto veci. Grécke orgány okrem toho trvajú na svojej argumentácii, že Komisia preskúmala uvedené ustanovenia v danej veci.

(58)

Pokiaľ ide o vec aténskeho vonkajšieho dopravného okruhu (44) a vec diaľničného mostu Rio Antirrio, Komisia podľa nich dôkladne preskúmala finančné príspevky verejného a súkromného sektora na náklady projektu, ako aj príslušné fiškálne ustanovenia. Komisia potom konštatovala, že výška príspevku verejného sektora (vo forme dotácií a štátnych záruk) bola určená ako „trhová cena“ (t. j. najnižšia požadovaná výška príspevku verejného sektora) prostredníctvom otvoreného, nediskriminačného a konkurenčného výberového konania. V rozhodnutí vo veci aténskeho vonkajšieho dopravného okruhu Komisia konštatovala, že fiškálne ustanovenia predstavujú objasnenie uplatniteľného daňového systému, ktorého neexistenciou by mohlo dôjsť k ohrozeniu úspešnosti projektu, a nepovažovala ich za súčasť odmeny koncesionára. Akákoľvek finančná hodnota, ktorá by sa mohla spájať s uplatňovaním prijatých fiškálnych ustanovení, sa nemohla považovať za súčasť príspevku verejného sektora, pretože mohla byť presne určená len po uplynutí platnosti koncesie. Tieto ustanovenia boli len nevyhnutnými objasneniami, aby neboli súkromní investori odradení, najmä pokiaľ ide o tento druh vysoko rizikových neživotaschopných stavebných projektov. Preto nemožno spoločnosť PCT odlišovať od koncesionárov v týchto veciach, pretože tieto ustanovenia boli vo všetkých prípadoch „objasnením“, a nie „odmenou“, ako Komisia konštatovala vo svojom rozhodnutí o začatí konania.

(59)

Okrem toho judikatúru (45), ktorú Komisia uvádza vo svojom rozhodnutí o začatí konania v súvislosti so skutočnosťou, že mlčanie Komisie v súvislosti s niektorými opatreniami neznamená, že boli schválené (46), nemožno uplatniť v notifikovaných veciach, ako sú tie, na ktoré sa odvolávajú grécke orgány a spoločnosť PCT.

(60)

Pokiaľ ide o následné rozhodnutia o štátnej pomoci v súvislosti s ostatnými infraštruktúrnymi projektmi, Komisia nemusela podrobne opisovať predmetné fiškálne ustanovenia, pretože nezmenila svoje stanovisko vyjadrené vo veciach diaľničného mostu Rio Antirrio a aténskeho vonkajšieho dopravného okruhu (47).

(61)

Argumentujú, že otázkou, ktorá sa v tejto súvislosti vynára, je to, či vzhľadom na schválenia Komisie vo vyššie uvedených minulých rozhodnutiach možno predmetné fiškálne ustanovenia považovať za zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci, a nie to, či sa týchto ustanovení týka predchádzajúce posúdenie Komisie, tak ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania. Okrem toho, ak by boli tieto ustanovenia zahrnuté do dokumentov k výberovému konaniu, dospela by Komisia k rovnakému záveru ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach.

(62)

Tiež argumentujú, že skutočnosť, že Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania rozlišuje medzi touto vecou a predchádzajúcimi vecami, je založená na formalite, t. j. na prijatí fiškálnych ustanovení v zákone 3755/2009 namiesto toho, aby boli zahrnuté do koncesnej zmluvy. Ďalej uvádza, že: i) uchádzačom zúčastneným na výberovom konaní bolo známe, že tieto fiškálne ustanovenia sa používajú ako štandardný rámec uplatňovaný Gréckom pri verejných infraštruktúrnych projektoch a v súvislosti s PPP v Grécku; ii) kontakty spoločnosti PCT v súvislosti s koncesiami na kontajnerové prístavy v Pireu a v Solúne sa uskutočnili na úrovni gréckeho predsedu vlády a ministra lodnej dopravy, ktorí propagovali tento projekt pre investorov na medzinárodnej úrovni a ponúkali kompletný balík opatrení, ktorý má Grécko zavedené pre verejné infraštruktúrne projekty financované prostriedkami súkromného sektora; iii) spoločnosti PCT bolo známe, že Komisia preskúmala všetky takéto predchádzajúce projekty a nevzniesla žiadne námietky; iv) spoločnosť PCT počas výberového konania požiadala grécku vládu a spoločnosť PPA, aby sa tieto ustanovenia zahrnuli do koncesnej zmluvy; v) spoločnosť PCT túto otázku opakovane predniesla gréckemu predsedovi vlády a ministrovi lodnej dopravy a znova dostala uistenie, že sa takýto právny predpis prijme; vi) vzhľadom na tieto uistenia spoločnosť PCT počas celého výberového konania a prípravy svojej ponuky brala do úvahy skutočnosť, že koncesná zmluva bude fungovať na rovnakom základe ako všetky ostatné verejné infraštruktúrne koncesie a že preto budú veriteľom podmienky koncesie známe.

(63)

Preto proces výberového konania na udelenie koncesnej zmluvy spoločnosti PCT nemožno odlišovať od predchádzajúcich prípadov, keďže štandardný fiškálny rámec pre veľké infraštruktúrne projekty bol známy všetkým uchádzačom. Ďalej uvádzajú, že neexistoval žiadny konkrétny dôvod na vedenie záznamov o takejto komunikácii v rámci procesu výberového konania, keďže spoločnosť PPA nemá právomoc prijať takéto ustanovenia a ich uplatňovanie bolo v každom prípade vecou zavedenej praxe v Grécku v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie.

(64)

Ak sa teda Komisia odvoláva na formalitu ako na jediný dôvod odlišovania spoločnosti PCT od všetkých ostatných podnikov realizujúcich v Grécku verejné infraštruktúrne projekty, táto formalita odporuje zásade právnej istoty a legitímnych očakávaní.

(65)

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že „dôkazy poskytnuté gréckymi orgánmi potvrdzujú zistenie, že uchádzači nebrali do úvahy osobitné výhody…“ (48), spoločnosť PCT argumentuje, že spomínané dôkazy jej nie sú známe a že prijatie týchto ustanovení prostredníctvom zákona ratifikujúceho koncesnú zmluvu nepredstavuje žiadny dôkaz.

(66)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že v prípade, že Komisia dospeje k záveru, že predmetné fiškálne ustanovenia predstavujú štátnu pomoc, takúto pomoc treba považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) a článku 107 ods. 3 písm. c) vzhľadom na dôležitosť investícií, infraštruktúry a služieb pre hospodársky rozvoj Grécka a osobitne pre rozvoj a modernizáciu sektora morskej kontajnerovej prepravy.

(67)

Cieľom predmetného investičného projektu je rozvoj prístavu Pireus ako moderného morského kontajnerového terminálu v Stredozemnom mori s väčšou kapacitou a skladovacími priestormi, čím sa má zvýšiť jeho výkonnosť v zmysle účinnejšieho odbavovania morskej kontajnerovej dopravy. Výkonnostné údaje týkajúce sa prevádzky móla II (49) už preukazujú splnenie tohto cieľa. Cieľom projektu je okrem toho úsilie o dosiahnutie cieľa spoločného záujmu presadzovaného Komisiou vo vzťahu k dopravnej politike EÚ, tak ako sa to analyzovalo v rôznych nariadeniach a oznámeniach EÚ.

(68)

Nákup vybavenia a vybudovanie móla III sa považujú za počiatočnú investíciu na základe príslušných pravidiel EÚ pre regionálnu pomoc v zmysle uplatňovania článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Zodpovedajú […] (50) miliónom EUR a vytvorili 900 priamych a nepriamych pracovných miest na plný úväzok, ktoré zostanú zachované počas 35 rokov platnosti koncesie. Vzhľadom na vysoký objem investície by bola výška akejkoľvek pomoci značne nižšia ako maximálna výška pomoci 30 %, ktorá sa uplatňovala na región Attiki až do konca roka 2010, alebo maximálne výšky pomoci schválené Komisiou v rozhodnutiach týkajúcich sa prístavnej infraštruktúry (51). Opatrenia pomoci teda pozostávajú z minimálnych nevyhnutných a vhodných opatrení na podporu takého veľkého infraštruktúrneho projektu. Vlastný príspevok spoločnosti PCT na projekt je úplne v medziach stanovených v pravidlách pre regionálnu pomoc. Akákoľvek pomoc by okrem toho bola zlučiteľná so spoločným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ z rovnakých dôvodov ako pomoc pre PPA schválená Komisiou vo veci C-21/2009 (52).

(69)

Pomoc možno považovať za nevyhnutnú zvlášť vzhľadom na potrebu verejného financovania rozvoja prístavnej infraštruktúry počas finančnej krízy v súlade s politikou EÚ v tomto smere (53), ako aj z hľadiska potreby zaistenia jasnosti, pružnosti a predvídateľnosti uplatniteľného daňového systému pre koncesie, ako je táto. Pokiaľ ide o potrebu opatrení pomoci, argumentujú, že fiškálnymi ustanoveniami sa zaistil súlad s režimami financovania projektov súkromným sektorom a predišlo sa meškaniu spoločnosti so splácaním svojich úverov a možných záväzkov. Bez týchto fiškálnych ustanovení by boli režimy financovania projektu, ktoré mohla spoločnosť PCT dosiahnuť, podstatne nevýhodnejšie, čo mohlo ohroziť jej ponuku alebo realizáciu koncesnej zmluvy (zlyhanie trhu). V praxi boli fiškálne ustanovenia nevyhnutné na zaistenie prístupu koncesionára k potrebným prostriedkom od poskytovateľov finančných prostriedkov zo súkromného sektora (54). A napokon, hotovostná dotácia namiesto týchto ustanovení by bola nevhodným a zbytočným stimulom vzhľadom na náročnosť presne vopred vypočítať požiadavky na financovanie vyplývajúce z tohto zlyhania trhu.

(70)

Okrem toho argumentujú, že opatrenia majú jasný stimulačný účinok, pretože k začiatku platnosti a realizácii koncesnej zmluvy a všetkých investičných prác došlo až po prijatí týchto fiškálnych ustanovení. Vzhľadom na hospodársku krízu a nedostatočný finančný úver v Grécku a na celom svete v rokoch 2008/2009 mala spoločnosť motiváciu prejsť k realizácii koncesie až po prijatí zákona. V opačnom prípade nie je vylúčené, že by od koncesie odstúpila, čo by ju stálo len bankový záručný list vo výške 5 miliónov EUR. Stimulačný účinok preukázala aj skutočnosť, že spoločnosť PCT vzala na seba riziko financovania celého projektu.

(71)

Ďalej argumentujú, že z odhadov, ktoré poskytli (55), vyplýva, že z fiškálnych ustanovení a poskytuje sumu […] miliónov EUR až […] miliónov EUR (56) na celé obdobie platnosti koncesie, t. j. […] % až […] % celkových investičných nákladov predstavujúcich […] miliónov EUR, čo je oveľa menej ako sumy pomoci schválené Komisiou vo veciach týkajúcich sa investícií pre prístavy.

(72)

Okrem toho argumentujú, že kvantifikácie ex ante konkrétnych výhod neboli potrebné na ich schválenie alebo na realizáciu investície. Podľa nich je tento prístup ex ante na účely posúdenia článku 107 ZFEÚ v súvislosti s akoukoľvek údajnou výhodou, o ktorej by sa mohlo povedať, že vyplýva z ktoréhokoľvek z fiškálnych ustanovení, v súlade s ustálenou judikatúrou (57).

(73)

Tiež poukazujú na niektoré rozhodnutia Komisie (58), v ktorých Komisia schválila nenotifikovanú štátnu pomoc na základe určenia stimulačného účinku a nevyhnutného a primeraného charakteru takejto pomoci, a to v prípadoch, v ktorých nebola pomoc kvantifikovaná ex ante a/alebo nemohla byť kvantifikovaná ani v čase prijatia konečného rozhodnutia Komisie. Výpočet (59) finančného zvýhodnenia teda nebol potrebný na určenie stimulačného účinku a proporcionality.

(74)

Nakoniec uviedli, že žiadne z posudzovaných opatrení sa neuplatnilo v praxi.

(75)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa štátna pomoc vymedzuje ako pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Aby sa určilo, či predmetné opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť preto splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, opatrenie musí a) byť poskytované zo štátnych prostriedkov; b) poskytovať podniku hospodársku výhodu; c) byť selektívne; d) narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(76)

Na základe článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa pravidlá štátnej pomoci uplatňujú iba v prípadoch, keď je príjemcom pomoci „podnik“. Podľa ustálenej judikatúry je podnik subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho statusu a spôsobu financovania (60). Hospodárska činnosť je zase akákoľvek činnosť spočívajúca v ponúkaní tovaru a/alebo služieb na danom trhu (61).

(77)

Komisia už konštatovala, že výstavbu a prevádzkovanie niektorých typov infraštruktúry možno považovať za hospodársku činnosť (62). Okrem toho, poskytovanie infraštruktúrnych zariadení tretím stranám za odplatu predstavuje podľa ustálenej judikatúry (63) hospodársku činnosť.

(78)

Keďže spoločnosť PCT inovovala existujúce mólo II, vybudovala nové mólo III a poskytuje celý rad prístavných služieb spojených s prevádzkovaním kontajnerového terminálu, možno ju považovať za podnik na účely pravidiel štátnej pomoci. Na spoločnosť PCT sa preto vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.

(79)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ by mal členský štát údajné opatrenie štátnej pomoci poskytovať zo štátnych prostriedkov. O opatrení rozhoduje štát a je pripísateľné štátu. Tým, že Grécko umožňuje spoločnosti PCT využívať osobitný daňový režim, vzdáva sa štátnych prostriedkov, ktoré by získalo, keby neprijalo údajné zvýhodňujúce fiškálne ustanovenia. To znamená, že predmetné opatrenia so sebou prinášajú stratu štátnych prostriedkov a možno ich považovať za poskytované zo štátnych prostriedkov.

(80)

S cieľom stanoviť, či štátne opatrenie predstavuje štátnu pomoc, je podľa ustálenej judikatúry potrebné určiť, či podnik prijímajúci pomoc získava hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal, t. j. bez štátneho zásahu (64).

(81)

Dôležitý nie je ani dôvod, ani cieľ štátneho zásahu, ale len účinok opatrenia na podnik (65). Posúdiť by sa to malo porovnaním finančnej situácie podniku po prijatí opatrenia s finančnou situáciou v prípade, ak by opatrenie prijaté nebolo. Pojem pomoci v sebe zahrňuje nielen pozitívne výhody, ale aj opatrenia, ktoré v rôznych formách zmierňujú náklady, ktoré sú bežne zahrnuté v rozpočte podniku a ktoré sú preto bez toho, aby predstavovali subvencie v pravom zmysle slova, podobné svojou povahou a majú ten istý účinok (66). V súvislosti s daňou sa Súdny dvor jednoznačne vyjadril, že opatrenie, ktorým verejné orgány udelia určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré stavia príjemcu pomoci do priaznivejšej pozície, než v akej sú ostatní daňoví poplatníci, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podobne môže štátnu pomoc predstavovať opatrenie povoľujúce určitým podnikom zníženie dane alebo odloženie platby bežne splatnej dane (67).

(82)

Posudzované opatrenia spočívajú v oslobodení od platenia alebo odložení platenia bežných daní alebo poplatkov, ktoré by spoločnosť PCT musela zaplatiť pri neexistencii predmetných ustanovení alebo pri nerovnakom zaobchádzaní, čím sa spoločnosti PCT umožňuje zaistiť si lepší peňažný tok počas prvých rokov stavebnej fázy (pozri nižšie opis bežného daňového systému alebo referenčných systémov). To znamená, že tieto opatrenia vedú k zlepšeniu finančnej situácie spoločnosti PCT v porovnaní so situáciou bez opatrení. To znamená, že spoločnosti PCT sa poskytuje výhoda.

(83)

Existenciu výhody možno vylúčiť v prípade, keď predmetný podnik poskytuje služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre v prípade Altmark (68) alebo keď k štátnemu zásahu došlo v súlade s bežnými trhovými podmienkami (69). Tieto dva scenáre sa však nedajú uplatniť na túto vec.

(84)

Pokiaľ ide o „štrukturálnu nevýhodu“, na ktorú sa odvoláva príjemca a grécke orgány, Komisia v prvom rade poznamenáva, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora existencia štrukturálnej nevýhody nie je podstatná na vylúčenie existencie výhody, a tým štátnej pomoci (70). Okrem toho vec Combus nie je možné uplatniť na žiadny prípad v posudzovanej veci. V tom prípade mala spoločnosť Combus skutočne štrukturálnu nevýhodu v porovnaní so svojimi konkurentmi zo súkromného sektora a opatrením sa v tej veci vylúčila existencia výhody. Dôvodom bolo, že väčšina vodičov spoločnosti Combus mala štatút štátnych zamestnancov, a to znamenalo vyššie náklady na zamestnancov ako v prípade, keby zamestnávala vodičov ako zmluvných zamestnancov ako všetci ostatní prevádzkovatelia autobusovej dopravy. Spoločnosť PCT však nemá štrukturálnu nevýhodu v porovnaní so svojimi konkurentmi, pretože skutočnosť, že sa rozhodla investovať do veľkého infraštruktúrneho projektu, sama osebe nepredstavuje štrukturálnu nevýhodu, ale rozhodnutie súkromného investora, ktoré urobila jej materská spoločnosť Cosco v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti. Zistenia v judikatúre vo veci Combus nemožno preto uplatniť v tejto veci.

(85)

Najmä pokiaľ ide o opatrenie týkajúce sa oslobodenia od daní, príspevkov a akýchkoľvek práv v prospech štátu alebo tretích strán pri zmluvách medzi veriteľmi, predovšetkým jej materskou spoločnosťou Cosco, zmlúv o pôžičke, na základe ktorých sa postupujú povinnosti a práva z nich vyplývajúce (71), Komisia sa domnieva, že toto ustanovenie sa rovná poskytnutiu poistnej zmluvy, ktorú štát poskytuje veriteľom spoločnosti PCT bezplatne. Veritelia spoločnosti PCT, predovšetkým spoločnosť Cosco, v podstate môžu požívať imunitu proti plateniu akejkoľvek dane, príspevku a akémukoľvek právu v prospech štátu alebo tretích strán, ktoré sa Grécko môže v budúcnosti rozhodnúť uložiť, a to bez nutnosti platiť akúkoľvek kompenzáciu za takúto imunitu. Vďaka tomuto opatreniu sa preto spoločnosť Cosco nachádza vo výhodnejšej pozícii než veritelia iných investorov, pretože nemusí platiť štátu poplatok za takúto imunitu.

(86)

Vzhľadom na povahu tohto opatrenia, s ktorého uplatnením sa počíta v prípade, že štát prostredníctvom všeobecne uplatniteľných pravidiel uloží na tento druh transakcií nepriame dane, možno v podstate povedať, že sa počíta s daňovou imunitou v prospech veriteľov spoločnosti PCT, predovšetkým spoločnosti Cosco, v porovnaní so spoločnosťami v rovnakej právnej a skutkovej situácii ako ostatní veritelia spoločností realizujúcich investície. V prípade, že štát prostredníctvom všeobecne uplatniteľných pravidiel uloží dane na prevod záväzkov z pôžičky uskutočňovaný spoločnosťami, veritelia všetkých ostatných investorov budú musieť v prípade prevodu takýchto práv z pôžičky platiť takéto nepriame dane. Naopak v prípade spoločnosti PCT nebude prevod žiadneho práva vyplývajúceho z akejkoľvek pôžičky na financovanie jej investície medzi jej veriteľmi, a predovšetkým spoločnosťou Cosco, podliehať žiadnej takejto dani, a to bez kompenzovania štátu za takúto imunitu. Z toho vyplýva, že predmetná výhoda je selektívna, pretože sa týka len veriteľov PCT, predovšetkým spoločnosti Cosco, ktorí prevádzajú práva a/alebo povinnosti vyplývajúce z pôžičiek týkajúcich sa financovania koncesnej zmluvy a spoločnosti PCT.

(87)

Aby opatrenie spadalo do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí „zvýhodňovať určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“ v porovnaní s inými, ktorí sú, vzhľadom na cieľ sledovaný takýmto režimom, v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii (72). Komisia preto musí v prípade fiškálnych opatrení v zásade posúdiť materiálnu selektívnosť opatrenia prostredníctvom analýzy pozostávajúcej z troch krokov.

(88)

Najprv je potrebné identifikovať bežný alebo „normálny“ režim v rámci platného daňového systému („referenčný systém“). Potom je potrebné posúdiť, či dané opatrenie predstavuje výnimku z tohto referenčného systému v tom zmysle, že sa rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na objektívny cieľ systému v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii (73).

(89)

Ak sa takáto výnimka preukáže, t. j. ak je predmetné opatrenie evidentne selektívne, v tretej fáze je potrebné posúdiť, či opatrenie, ktorým sa zavádza výnimka, vyplýva z povahy všeobecnej štruktúry daňového systému, ktorého je súčasťou, a mohlo by byť preto odôvodnené. V tejto súvislosti musí členský štát podľa judikatúry Súdneho dvora preukázať, či rozlišovanie vyplýva priamo zo základných alebo z hlavných zásad tohto systému (74).

(90)

Grécke orgány a spoločnosť PCT poskytli obšírne argumenty na podporu tvrdenia, že pri všetkých fiškálnych opatreniach je správnym referenčným systémom všeobecná štruktúra uplatňovaná na veľké verejné infraštruktúrne projekty v Grécku s cieľom uľahčiť im prístup k financiám vzhľadom na vysoké riziká, s ktorými sa tieto projekty spájajú, a že z rozsudku vo veci Gibraltár (75) vyplýva, že zavedenie oslobodenia od všeobecne platných pravidiel zo strany členského štátu nevedie automaticky k selektívnosti a zvýhodňovaniu.

(91)

Komisia bude najprv analyzovať, či takýto argument možno akceptovať v súvislosti so všetkými prvkami analýzy selektívnosti, t. j. v súvislosti s referenčným systémom, cieľom systému, porovnaním porovnateľnej právnej a skutkovej situácie vzhľadom na tento cieľ a odôvodnením na základe tohto cieľa. Potom pristúpi k osobitnej analýze selektívnosti každého opatrenia.

(92)

Referenčný systém poskytuje rámec, na základe ktorého sa posudzuje selektívnosť opatrenia. Vymedzujú sa ním hranice pre posúdenie, či určité podniky využívajú výnimku z bežných pravidiel, ktoré spolu tvoria daný referenčný systém, a sú teda zvýhodňované v porovnaní s inými podnikmi podliehajúcimi všeobecným pravidlám systému.

(93)

Keď sa stanovuje tento referenčný systém, je potrebné konzistentne určiť jeho rozsah, aby sa predišlo tomu, že ciele, ktoré sú systému cudzie, sa budú brať za základ jeho vymedzenia. Ak by sa referenčný systém vymedzoval na základe cieľa politiky, ktorý členské štáty sledujú v každom prípade, ktorý je cudzí logike systému zdanenia, potom by sa všetky fiškálne opatrenia, ktoré členské štáty zavádzajú s cieľom podporiť určité sektory, činnosti alebo typ podnikov, v praxi vyhli uplatňovaniu článku 107 ods. 1 ZFEÚ (76).

(94)

Cieľ uľahčiť podmienky spoločnostiam zapojeným do veľkých infraštruktúrnych projektov poskytnutím právnej istoty a dodatočného peňažného toku počas fázy výstavby, na ktorý sa odvolávajú grécke orgány a spoločnosť PCT, je v tejto veci cieľom politiky, ktorý stojí mimo daňových úvah a nemožno ho použiť na účely analýzy selektívnosti. Charakteristiky veľkých verejných infraštruktúrnych projektov nesúvisia s daňovým systémom a nemôžu slúžiť ako základ na určenie uplatniteľného referenčného systému. Skutočnosť, že Grécko prijíma osobitný zákon zakaždým, keď chce umožniť uplatňovanie osobitného fiškálneho prístupu ku konkrétnej spoločnosti, nemožno v žiadnom prípade považovať za všeobecný rámec, ktorý správne orgány uplatňujú bez voľného uváženia.

(95)

Po stanovení referenčného systému spočíva ďalší krok analýzy v posúdení, či sa pri danom opatrení rozlišuje medzi podnikmi, na ktoré sa uplatňuje výnimka z tohto systému. Na to je potrebné určiť, či by mohlo opatrenie zvýhodňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v podobnej právnej alebo skutkovej situácii, vzhľadom na objektívny cieľ referenčného systému. Na tento účel sa však pri analýze rozdielneho zaobchádzania s podnikmi v rámci určitého daňového režimu nemožno opierať o vonkajšie ciele konkrétnych politík.

(96)

Čo sa týka „horizontálneho“ charakteru predmetnej štruktúry, ktorá sa uplatňuje na všetky podniky realizujúce veľké infraštruktúrne projekty, je ustálenou judikatúrou (77), že skutočnosť, že počet podnikov, ktoré si môžu na základe opatrenia uplatňovať nárok, je veľmi veľký alebo že patria do rôznych sektorov z hľadiska činnosti, nestačí na spochybnenie selektívnej povahy daného opatrenia, a teda na vylúčenie jeho klasifikácie ako štátnej pomoci (78). Preto skutočnosť, že spoločnosti realizujúce veľké infraštruktúrne projekty môžu využívať niekoľko fiškálnych oslobodení, nestačí na vylúčenie selektívneho charakteru predmetných opatrení. Naopak, kritériá, na základe ktorých tieto spoločnosti získajú prístup k takýmto oslobodeniam, môžu predstavovať de facto selektívnosť (79).

(97)

Porovnateľnú právnu a skutkovú situáciu PCT treba preto zakaždým posudzovať vzhľadom na cieľ príslušného uplatňovaného daňového systému, a nie na základe vonkajších cieľov konkrétnych politík.

(98)

Opatrenie, ktoré poskytuje výnimku z referenčného systému, ktoré je tým na prvý pohľad selektívne, môže byť napriek tomu ohodnotené ako neselektívne, ak je odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou daného systému. Je to tak v prípade, keď opatrenie vyplýva priamo z prirodzených alebo hlavných zásad referenčného systému alebo keď je výsledkom mechanizmov, ktoré sú systému vlastné a ktoré sú potrebné na jeho fungovanie a účinnosť (80). O vonkajšie ciele konkrétnych politík, ktoré nie sú systému vlastné, sa naopak na tento účel opierať nemožno (81). To znamená, že oslobodenia od daní, ktoré sú výsledkom cieľa, ktorý nesúvisí s daňovým systémom, ktorého sú súčasťou, nemôžu obísť požiadavky z článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(99)

V tejto súvislosti Európsky súdny dvor ustanovil, že aj v prípade, ak cieľ konkrétnej politiky predstavuje jeden zo základných cieľov Európskej únie, potreba zohľadňovať tento cieľ neodôvodňuje vylúčenie klasifikovania selektívnych opatrení ako pomoci (82). Úspešná realizácia veľkých infraštruktúrnych projektov a právna istota pri realizácii týchto projektov sa nemôžu považovať za objektívny cieľ daňového systému. Grécke orgány a spoločnosť PCT okrem toho nepreukázali, nakoľko je tento cieľ v súlade so zásadou rovnosti a proporcionality všeobecného daňového systému a predovšetkým jeho cieľa získavať príjmy. Posledný uvedený cieľ možno ťažko zosúladiť s poskytovaním daňových úľav (83). Ani kľúčové finančné obavy spoločností realizujúcich veľké infraštruktúrne projekty nemožno považovať za ciele, ktoré môžu odôvodniť rozdielne zaobchádzanie s týmito konkrétnymi spoločnosťami, predovšetkým s PCT.

(100)

Ak fiškálne opatrenia, ktoré budú preskúmané nižšie, predstavujú selektívne opatrenia, nemožno ich preto považovať za odôvodnené cieľom verejnej politiky, ktorým argumentujú grécke orgány a príjemca.

(101)

V rámci gréckeho systému daní zo zisku v zásade všetky zisky akciových spoločností, spoločností s obmedzenou zodpovednosťou a súkromných kapitálových spoločností so sídlom na území Grécka, ktoré sú vytvárané v Grécku a v zahraničí, vrátane ziskov vo forme úroku, sa zdaňujú (86) sadzbou uplatňovanou v príslušnom finančnom roku a zostávajúci objem ziskov po zdanení sa môže buď rozdeliť medzi akcionárov, kumulovať ako rezervy, alebo začleniť do základného imania/premeniť na základné imanie. Potom, ako sa objem ziskov po zdanení rozdelí medzi akcionárov alebo sa začlení do základného imania/premení na základné imanie, zdaní sa znova sadzbou uplatňovanou v príslušnom finančnom roku (87).

(102)

To znamená, že referenčným systémom pre zdanenie úrokov vzniknutých do dátumu začatia prevádzky móla III je grécky systém daní z príjmov právnických osôb, konkrétne zdanenie ziskov spoločností vrátane ziskov pochádzajúcich z akumulovaných úrokov.

(103)

„Vzniknuté úroky“ (88) predstavujú súčasť hrubého zdaniteľného zisku spoločnosti PCT a za bežných okolností by podliehali zdaneniu. Spoločnosť PCT je však oslobodená od dane z príjmu z úrokov vzniknutých do začatia prevádzky móla III (89), čo je režim, ktorý sa odchyľuje od referenčného systému, najmä pokiaľ ide o daň z príjmov podľa gréckeho zákonníka o dani z príjmov. Dá sa povedať, že spoločnosť PCT sa nachádza v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii ako všetky akciové spoločnosti, ktorých zisky sa zdaňujú podľa všeobecne uplatňovaného rámca. Preto možno konštatovať, že jej bola udelená selektívna výhoda.

(104)

Podľa gréckych orgánov a spoločnosti PCT sa v článku 99 gréckeho zákonníka o dani z príjmov stanovuje, že príjem oslobodený od zdanenia podlieha dani z príjmov právnických osôb v čase svojho rozdelenia alebo premeny na kapitál. Na základe toho argumentujú, že predmetným ustanovením sa spoločnosti len poskytuje daňový odklad v tom zmysle, že keď spoločnosť PCT kapitalizuje alebo rozdelí svoje zisky, bude povinná zaplatiť daň z príjmov právnických osôb zo svojich ziskov, ako aj zrážkovú daň z dividend akcionárov.

(105)

Komisia poznamenáva, že v článku 99 ods. 1 písm. a) tretej zarážke gréckeho zákonníka o dani z príjmov sa uvádza, že v prípade spoločností, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov právnických osôb na základe osobitných právnych predpisov (v tomto prípade na základe posudzovaného ustanovenia), sa zdaňujú len kapitalizované alebo rozdelené zisky po odpočítaní príslušnej dane z príjmov právnických osôb od ich hodnoty. To teda znamená, že na základe tohto ustanovenia spoločnosť PCT nie je povinná platiť daň z príjmu zo vzniknutých úrokov dovtedy, kým sa súvisiaci príjem nekapitalizuje alebo nerozdelí, alebo najneskôr do začiatku prevádzky móla III. Daňový odklad sa teda vzťahuje len na zisky, ktoré možno rozdeliť alebo kapitalizovať. Vďaka tomuto ustanoveniu môže spoločnosť PCT svoje zisky pochádzajúce z úroku naakumulovaného do začiatku prevádzky móla III využiť na kumulovanie rezerv bez nutnosti platiť príslušnú daň z príjmov právnických osôb. Okrem toho, keďže podľa gréckych orgánov na základe gréckych právnych predpisov neexistuje povinnosť premeniť rezervy na základné imanie alebo rozdeliť zisk, môže spoločnosť PCT vďaka tomuto ustanoveniu požívať úplné oslobodenie od dane zo svojich ziskov pochádzajúcich zo vzniknutých úrokov pripísaných v Grécku a v zahraničí (90). Daňový odklad v každom prípade predstavuje selektívnu výhodu pre spoločnosť PCT.

(106)

Grécke orgány a spoločnosť PCT uvádzajú, že spoločnosť PCT si musí udržiavať značný objem peňažných prostriedkov v hotovosti na financovanie investícií potrebných počas stavebnej fázy a obdobia pred začiatkom prevádzky móla III a že cieľom tohto oslobodenia je uľahčenie realizácie týchto investícií do verejnej infraštruktúry. V tomto zmysle sa domnievajú, že spoločnosť PCT sa nachádza v právne a skutkovo porovnateľnej situácii ako všetky spoločnosti realizujúce veľké projekty v oblasti verejnej infraštruktúry.

(107)

Skutočnosť, že opatrenie je dostupné pre všetky spoločnosti realizujúce investície do verejnej infraštruktúry, však neznamená, že opatrenie nie je selektívne. Je naopak preukázané, že opatrenie môže využívať len určitá kategória spoločností, konkrétne tie, ktoré investujú do verejnej infraštruktúry. Iné spoločnosti, ktoré nepôsobia v tejto oblasti činnosti, nemôžu využívať dané opatrenie. Okrem toho, ako už bolo analyzované vyššie (91), politický cieľ uľahčiť podmienky spoločnostiam zapojeným do veľkých infraštruktúrnych projektov počas stavebnej fázy nemožno považovať za cieľ vlastný fiškálnemu režimu, na základe ktorého možno určiť porovnateľnú právnu a skutkovú situáciu spoločností.

(108)

Grécke orgány a spoločnosť PCT uvádzajú, že oslobodenie od dane zo vzniknutých úrokov je založené priamo na všeobecnom ustanovení gréckeho zákonníka o dani z príjmov (92), v ktorom sa medzi určité typy príjmov oslobodených od dane zaraďujú „príjmy oslobodené od dane na základe zmluvy ratifikovanej zákonom“. Argumentujú, že vzhľadom na to, že grécky zákonodarca dôsledne používa toto všeobecné oslobodenie na zavedenie daňových oslobodení vzťahujúcich sa konkrétne na všetky veľké verejné infraštruktúrne projekty realizované v Grécku, posudzovaným ustanovením sa nezavádza osobitné oslobodenie od dane. Naopak, je súčasťou všeobecnej štruktúry založenej na všeobecnom daňovom systéme, ktorého cieľom je uľahčenie a podpora realizácie veľkých verejných infraštruktúrnych alebo investičných projektov. Toto ustanovenie sa uplatňuje dôsledne na všetky verejné infraštruktúrne projekty, aby sa zabránilo diskriminácii alebo „štrukturálnej nevýhode“ spoločností realizujúcich takéto projekty.

(109)

Z judikatúry súdov EÚ vyplýva, že zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi podľa voľného uváženia môže znamenať, že individuálne uplatňovanie všeobecného opatrenia nadobúda črty selektívneho opatrenia, zvlášť vtedy, ak uplatňovanie právomoci konať podľa voľného uváženia ide nad rámec bežnej správy daňových príjmov na základe objektívnych kritérií (93).

(110)

Vzhľadom na túto judikatúru možno konštatovať, že na základe údajného „všeobecného“ ustanovenia sa zákonodarcovi v plnej miere udeľuje právomoc podľa voľného uváženia oslobodiť akýkoľvek príjem od zdanenia, v praxi po tom, ako štát dojedná a uzatvorí akýkoľvek druh zmluvy s akoukoľvek zdaniteľnou osobou. Týmto „všeobecným“ ustanovením sa teda v praxi umožňuje udeľovanie oslobodení, ktoré nezapadajú do logiky všeobecného systému zdanenia, ale do logiky zvýhodňovania konkrétnej spoločnosti, s ktorou možno zakaždým dojednať a uzatvoriť zmluvu. Údajné „všeobecné“ ustanovenie gréckeho zákonníka o dani z príjmov preto nemožno považovať za súčasť logiky systému daní z príjmov.

(111)

Pokiaľ ide o odôvodnenie opatrenia ako opatrenia prirodzene spojeného s cieľom verejnej politiky uľahčovať verejné infraštruktúrne projekty, Komisia sa domnieva, že takéto argumenty sa pri posudzovaní pojmu pomoc nemusia brať do úvahy.

(112)

Komisia preto konštatuje, že opatrenie predstavuje selektívnu výhodu v prospech spoločnosti PCT, ktorá sa rovná dani z príjmu, ktorú by spoločnosť PCT za bežných okolností musela platiť zo vzniknutých úrokov do začatia prevádzky móla III.

(113)

Podľa gréckeho systému DPH má zdaniteľná osoba právo na odpočet DPH na vstupe, ktorá je priamo spojená s realizáciou úkonov, ktoré sú zdaniteľné (95) alebo ktoré nie sú zdaniteľné, ale udeľujú právo na odpočet. Právo na odpočet sa udeľuje na tú časť tovarov a služieb, ktoré sa skutočne používajú na realizáciu úkonov, ktoré podliehajú zdaneniu. Okrem toho preplatok DPH vyplývajúci z odpočtu DPH na vstupe a DPH na výstupe v danom zdaňovacom období sa nevracia, ale prevádza do ďalšieho zdaňovacieho obdobia (96). Vrátenie je dovolené, ak spoločnosť nie je schopná vykompenzovať svoj preplatok DPH prostredníctvom DPH na výstupe počas obdobia troch rokov a po skončení tohto obdobia (97).

(114)

Preplatok DPH možno vrátiť, a nie previesť do ďalšieho zdaňovacieho obdobia len na základe výnimiek stanovených v článku 34 zákona o DPH. Jedna z týchto výnimiek sa týka DPH, ktorá bola zaplatená z „investičných majetkov“, tak ako sú vymedzené v zákone o DPH (98), t. j. „hmotné majetky vlastnené a sústavne využívané spoločnosťou, ako aj budovy a iný druh stavieb, ktoré zdaniteľná spoločnosť postavila na pozemku, ktorý jej nepatrí, ale ktorý používa na základe akéhokoľvek právneho vzťahu počas obdobia minimálne deväť rokov… Náklady na opravy a údržbu sa nezapočítavajú do hodnoty investičného majetku“.

(115)

Podľa článku 5 ministerského rozhodnutia 1073/2004 (99) sa v predvídaných výnimočných prípadoch (100) môže preplatok DPH vrátiť takto: a) pri 1. žiadosti o vrátenie DPH do dvoch mesiacov od dátumu žiadosti; b) pri ďalších žiadostiach o vrátenie DPH nad 6 000 EUR: i) 90 % vrátených do 1 mesiaca od dátumu žiadosti a ii) zvyšných 10 % do dvoch mesiacov od dátumu žiadosti; c) pri ďalších žiadostiach o vrátenie DPH vo výške menej než 6 000 EUR celá suma DPH do 1 mesiaca od dátumu žiadosti.

(116)

Ako grécke orgány a spoločnosť PCT správne konštatujú, pri stavbe nehnuteľností sa vrátenie preplatku DPH uskutoční po začatí prác, a to až do výšky, ktorá zodpovedá výdavkom súvisiacim s prácami, ktoré sa vykonali a vyfakturovali počas každého obdobia, na ktoré si možno nárokovať DPH (101).

(117)

Pokiaľ ide najmä o investičné majetky, o práve odpočítať DPH sa definitívne rozhodne v čase, keď sa tieto investičné majetky začnú používať. Okrem toho, aby sa predišlo zneužitiam v mechanizme vracania DPH, ak sa do piatich rokov od realizácie výdavku na získanie alebo vybudovanie investičného majetku tento majetok nezačne používať, DPH na vstupe, ktorá bola odpočítaná, sa musí vrátiť štátu, pretože sa považuje za DPH, ktorá sa nepoužila na zdaniteľné úkony (102).

(118)

Nakoniec, podľa všeobecne uplatňovaného rámca sa úroky z dane alebo neoprávnene vyplatených súm začnú vypočítavať šesť mesiacov po prvom dni mesiaca nasledujúceho po daňovom priznaní zdaniteľnej osoby (103). Grécke správne súdy však usúdili, že toto ustanovenie nie je v súlade s ústavnou zásadou rovnosti daňových poplatníkov (104). Toto ustanovenie zrušili, pretože dospeli k záveru, že úrok by sa mal počítať odo dňa, keď zdaniteľná osoba podala odvolanie proti rozhodnutiu daňového orgánu nevrátiť nárokovaný preplatok DPH (105).

(119)

Komisia sa domnieva, že tieto ustanovenia predstavujú referenčný systém pre vrátenie preplatku DPH v Grécku.

(120)

Podľa článku 2 ods. 3 zákona 3755/2009 má spoločnosť PCT nárok na vrátenie preplatku DPH bez ohľadu na stupeň dokončenia stavebného projektu alebo jeho jednotlivých konštrukcií alebo častí. Podľa toho istého článku spoločnosť PCT okrem toho nestráca svoje právo na vrátenie preplatku DPH v prípade, že nezačala používať svoj investičný majetok do piatich rokov od realizácie súvisiaceho výdavku, hoci tak by to bolo podľa všeobecne uplatňovaných pravidiel.

(121)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že keďže všetky spoločnosti majú právo na vrátenie DPH po realizácii a vyfakturovaní príslušného výdavku, ustanovením sa v súvislosti so spoločnosťou PCT neudeľuje žiadna dodatočná výhoda, pretože spoločnosť PCT by mala v každom prípade nárok na vrátenie DPH po začatí prác, nielen po dokončení týchto prác.

(122)

Na základe ďalších poskytnutých informácií a vysvetlení Komisia dospela k záveru, že spoločnosť PCT by skutočne v každom prípade mala právo na vrátenie DPH po začatí prác na projekte, a to až do výšky zodpovedajúcej vystaveným faktúram. O tomto práve sa však definitívne rozhodne, keď sa začne používať investičný majetok. Vzhľadom na to, že spoločnosť PCT ma právo na vrátenie DPH bez ohľadu na dokončenie investičného projektu a zároveň toto právo nestráca v prípade, že investičný majetok nezačne používať do piatich rokov, ako by to malo byť na základe bežne uplatňovaných pravidiel, využíva selektívnu výhodu.

(123)

Táto výhoda spočíva vo vrátenej DPH, ktorú má spoločnosť PCT právo ponechať si, ak sa päť rokov po realizácii výdavku súvisiaceho s týmto vrátením projekt nezačal, zatiaľ čo iné spoločnosti by v prípade, že by sa projekt do piatich rokov (od realizácie súvisiaceho výdavku) nezačal, museli vrátenú DPH gréckemu štátu vyplatiť naspäť. Je potrebné pripomenúť, že na základe všeobecne uplatňovaných pravidiel by sa v takýchto prípadoch príslušné úkony (ktorých sa tento výdavok týka) už viac nepovažovali za zdaniteľné úkony (pozri odôvodnenie 117 vyššie). To znamená, že za podobných okolností by sa iným spoločnostiam zabránilo v použití preplatku DPH súvisiaceho s týmito výdavkami na kompenzáciu DPH splatnej v nasledujúcom období. Výhoda, ktorú spoločnosť PCT na základe tohto ustanovenia využíva, sa preto rovná celej výške vrátenej DPH, ktorú si smie ponechať (na základe tohto ustanovenia), ak sa projekt nezačal päť rokov po realizácii súvisiaceho výdavku.

(124)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že túto odchýlku možno uplatniť aj na spoločnosti poskytujúce verejné služby, pretože ony sú tie, ktoré väčšinou budujú infraštruktúrne projekty, ktorých dokončenie si môže vyžiadať viac času, než je toto všeobecne uplatňované päťročné obdobie. Podľa nich sa tá istá logika vzťahuje aj na spoločnosť PCT, ktorá má stavať veľký infraštruktúrny projekt, ktorý si môže vyžadovať viac času ako päť rokov. Aj z tohto dôvodu sa toto ustanovenie vložilo do všetkých ostatných koncesných zmlúv týkajúcich sa veľkých infraštruktúrnych projektov. Preto sa domnievajú, že pri tejto odchýlke od všeobecne uplatňovaných pravidiel nejde o výnimku, ale o odlišné uplatňovanie pravidiel na odlišné situácie, ktoré nie sú porovnateľné.

(125)

Komisia sa domnieva, že táto odchýlka predstavuje selektívnu výhodu, pretože spoločnosti PCT poskytuje flexibilitu získať prístup k vráteniu preplatku DPH nezávisle od toho, kedy začne používať investičný majetok, t. j. na neurčitý čas. Aj keby nikdy nezačala používať investičný majetok, o jej práve na vrátenie preplatku DPH by sa takýmto spôsobom nikdy definitívne nerozhodlo a nikdy by sa zodpovedajúcim spôsobom neupravilo, čo v praxi znamená, že ak by projekt nedokončila, nebola by povinná vrátiť preplatok DPH, ktorý získala počas celého obdobia výstavby. Skutočnosť, že spoločnosti poskytujúce verejné služby by mohli využívať rovnakú výhodu, neznamená, že táto výhoda nie je selektívna. Spoločnosti poskytujúce verejné služby predstavujú kategóriu spoločností, ktoré toto opatrenie môžu využívať. To znamená, že takéto opatrenie je selektívne.

(126)

V článku 2 ods. 3 zákona 3755/2009 sa stanovuje, že na účely zákona o DPH sa stavebný projekt koncesnej zmluvy a akékoľvek dodávky tovarov, prác, služieb a pomocných prác súvisiacich so stavbou budú považovať za „jediný investičný majetok“. V tomto ustanovení sa v podstate uvádza, že na účely koncesnej zmluvy bude pojem „investičný majetok“ stanovený v zákone o DPH zahrňovať všetky činnosti súvisiace s predmetom koncesnej zmluvy, t. j. nielen postavené „hmotné majetky“ (106), ale aj poskytovanie všetkých tovarov, prác a služieb, ktoré súvisia s predmetom koncesnej zmluvy alebo sú k nemu doplnkové.

(127)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že vzhľadom na článok 34 a článok 33 ods. 4 zákona o DPH, ktoré sa týkajú „investičného majetku“, spočíva posudzované ustanovenie len v objasnení všeobecne uplatňovaných pravidiel a jeho cieľom je predísť chybnému uplatňovaniu pravidiel vracania preplatku DPH zo strany daňových orgánov vzhľadom na špecifiká a vysoké sumy spojené s veľkými infraštruktúrnymi projektmi. Podľa nich je vzhľadom na osobitné charakteristiky koncesnej zmluvy účelom posudzovaného ustanovenia pristupovať ku každému prvku investičných nákladov ako k osobitnej obchodnej jednotke na účely DPH. Keďže všetky výdavky súvisiace s investičným projektom sú z účtovného hľadiska v každom prípade zahrnuté do investičného majetku, v tomto ustanovení sa len objasňuje, čo sa už uplatňuje. Keďže spoločnosť PCT realizovala značné investície, ktoré by v sebe zahrnovali osobitné úkony a štádiá a typy výdavkov na tovary a služby, keby sa ku každému z týchto nákladov pristupovalo osobitne, k spoločnosti PCT by sa na účely režimu DPH pristupovalo inak ako k akémukoľvek inému podniku investujúcemu s cieľom uskutočňovať hospodársku činnosť.

(128)

Na podporu svojej argumentácie sa grécke orgány a spoločnosť PCT odvolávajú na judikatúru vo veci INZO (107), podľa ktorej hospodárske činnosti v zmysle smernice o DPH „… môžu spočívať v niekoľkých po sebe nasledujúcich transakciách a prípravných aktoch“ (108), ktoré umožňujú vrátenie príslušného preplatku DPH počas obdobia výstavby. Ďalej uvádzajú, že podľa tej istej logiky sa v roku 2011 novelou zákona o PPP (109) stanovilo, že PPP budú oprávnené nárokovať si vrátenie preplatku DPH každoročne po predložení svojho ročného daňového priznania bez nutnosti prevodu preplatku do ďalšieho účtovného obdobia.

(129)

Napokon argumentujú, že aj keby sa investícia nepovažovala za investíciu spadajúcu do rámca vymedzenia „investičného majetku“, spoločnosť PCT by bola oprávnená nárokovať si vrátenie i) každoročne, keby mohla preukázať, že počas obdobia troch rokov by nedokázala kompenzovať svoj preplatok DPH prostredníctvom DPH na výstupe a ii) po uplynutí troch rokov.

(130)

Komisia poznamenáva, že posudzované ustanovenie v sebe zahrnuje osobitné vymedzenie pojmu „investičný majetok“, ktoré je pre spoločnosť PCT širšie ako pre iné spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii. Následkom tohto vymedzenia v praxi je, že spoločnosť PCT má nárok na vrátenie preplatku DPH v súvislosti so všetkými prácami, službami a tovarmi súvisiacimi so stavebným objektom, hoci podľa všeobecne uplatňovaných pravidiel by táto možnosť existovala len pre hmotné majetky, a nie pre náklady na služby, práce, opravy a údržbu. Keďže podľa všeobecne uplatňovaných pravidiel by mala spoločnosť PCT nárok na každoročné vrátenie preplatku DPH, keby preukázala, že počas obdobia troch rokov a po skončení troch rokov by nedokázala kompenzovať svoj preplatok DPH prostredníctvom DPH na výstupe, výsledkom širšieho vymedzenia jediného investičného majetku na účely koncesnej zmluvy je v praxi poskytnutie dodatočných peňažných prostriedkov spoločnosti PCT vopred z preplatku DPH, ktorý by sa za bežných okolností vracal neskôr (110).

(131)

V skutočnosti môže byť spoločnosti PCT vďaka tomuto ustanoveniu vrátená daň nielen za hmotné majetky, ale aj za výdavky týkajúce sa služieb, prác, opráv a údržby, kým iné spoločnosti by mohli za takéto výdavky len kompenzovať DPH na vstupe prostredníctvom DPH na výstupe alebo čakať na vrátenie tri roky. Preto výhoda, ktorú spoločnosť PCT využíva vďaka tomuto ustanoveniu, sa rovná akumulovaným úrokom z DPH vrátenej zo všetkých výdavkov iných ako výdavkov na hmotné majetky (týkajúcich sa investičného majetku) od okamihu, kedy bolo vrátenie spoločnosti PCT poskytnuté, až do okamihu, kedy by mala spoločnosť PCT na takéto vrátenie nárok, čiže o tri roky neskôr alebo do okamihu, kedy by bola spoločnosť PCT schopná kompenzovať svoj preplatok DPH (týkajúci sa týchto výdavkov) prostredníctvom DPH na výstupe.

(132)

Zo skutočnosti, že daňové orgány by pri neexistencii tohto vymedzenia mohli uplatňovať pravidlá vracania preplatku DPH inak, vyplýva, že toto vymedzenie v sebe zahrnuje selektívnu výhodu pre spoločnosť PCT, ktorá nie je uplatniteľná na všetky spoločnosti. Okrem toho skutočnosť, že novelizáciou zákona o PPP, ktorý sa vzťahuje najmä na infraštruktúrne projekty, sa stanovilo právo PPP nárokovať si vrátenie preplatku DPH a vyhnúť sa jeho prevodu do ďalšieho roka, tiež dokazuje, že podľa všeobecne uplatňovaných pravidiel sa na účely uplatňovania pravidiel vracania preplatku DPH ku každému výdavku súvisiacemu s infraštruktúrnym projektom nebude pristupovať ako k „jedinému investičnému majetku“. List ministra pre obchodné námorníctvo ministerstvu hospodárstva (111) so žiadosťou o osobitný režim vracania preplatku DPH (112) pre spoločnosť PCT a v tom čase úspešného uchádzača v prípade solúnskeho prístavu dokazuje, že všeobecne uplatňované pravidlá týkajúce sa vracania DPH nie sú byť rovnaké. A napokon skutočnosť, že po ministerskom rozhodnutí z roku 2013 neexistuje žiadne rozlišovanie v pravidlách vracania DPH bez ohľadu na vymedzenie investičného majetku, tiež preukazuje, že toto vymedzenie predstavovalo selektívnu výhodu v prospech spoločnosti PCT v čase, keď bola poskytnutá.

(133)

Komisia okrem toho poznamenáva, že spomínaná judikatúra vo veci INZO sa týka práva na odpočet DPH pri transakciách podliehajúcich DPH, ktoré súvisia s hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby, a nie práva na vrátenie.

(134)

Posudzované ustanovenie tiež spoločnosti PCT poskytuje právo na úroky z preplatku DPH voči štátu vznikajúce automaticky po uplynutí 60-dňovej lehoty, a to bez nutnosti splniť procedurálne alebo časové požiadavky stanovené všeobecne uplatňovaným rámcom týkajúcim sa vrátenia preplatku DPH, t. j. v skoršom štádiu než v prípade iných spoločností a bez nutnosti absolvovať správne súdne konanie. Preto v sebe zahrňuje ďalšiu selektívnu výhodu pre spoločnosť PCT.

(135)

Táto výhoda spočíva v úrokoch, ktoré môže spoločnosť PCT požadovať (na základe tohto ustanovenia) od gréckeho štátu po uplynutí 60 dní od okamihu, kedy podala príslušné daňové priznanie (na účely žiadosti o vrátenie DPH), kým iné spoločnosti v podobnej situácii by nemali v rovnakom čase nárok na úroky.

(136)

Grécke orgány trvajú na svojej argumentácii a na jej podporu sa spoločnosť PCT odvoláva na judikatúru EÚ o DPH (113), v ktorej sa uvádza, že vrátenie preplatku DPH predstavuje vrátenie prostriedkov zdaniteľnej osoby, nie prostriedkov štátu. Ďalej argumentujú, že 60-dňové časové obmedzenie vychádza zo zásady neutrality a rovnosti vychádzajúcej z judikatúry EÚ o DPH (114). V prípade, že štát mešká s vrátením preplatku DPH nad rámec toho, čo bolo stanovené ako „primeraná lehota“, mal by byť povinný platiť úroky z omeškania ako odškodné daňovému poplatníkovi žiadajúcemu takéto vrátenie. Platba takéhoto úroku z omeškania z preplatku DPH teda nepredstavuje štátne prostriedky.

(137)

Komisia sa domnieva, že v rámci výpočtu úrokov v súvislosti s omeškaním platby vrátenia DPH sa počíta so štátnymi prostriedkami, pokiaľ ide o dodatočné úroky, ktoré bude musieť štát v dôsledku tohto ustanovenia spoločnosti PCT zaplatiť. V praxi bude štát v dôsledku tohto ustanovenia platiť úroky automaticky od nasledujúceho dňa po uplynutí 60-dňovej lehoty a nie od dátumu, kedy by spoločnosť v tejto súvislosti podala odvolanie, ako by to bolo podľa všeobecne uplatňovaných pravidiel. Keďže toto právo získa automaticky len spoločnosť PCT, hoci vo všeobecnosti je to možné až po podaní odvolania, ustanovenie v sebe zahrnuje selektívnu výhodu pre spoločnosť PCT.

(138)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že týmto ustanovením sa zabezpečuje len to, aby štát nezískal finančnú výhodu na úkor spoločnosti PCT. V prípade koncesných zmlúv tohto druhu by dlhé meškanie s vrátením preplatku DPH predstavovalo pre spoločnosť PCT značné výdavky, a tým štrukturálnu nevýhodu. Okrem toho, prípadnými platbami menších súm úrokov z omeškania iným podnikom sa neznižujú náklady, ktoré by mala spoločnosť PCT za bežných okolností niesť pri svojej podnikateľskej činnosti. To znamená, že spoločnosť PCT nemá žiadnu konkurenčnú výhodu a nezaobchádza sa s ňou inak ako s inými spoločnosťami.

(139)

Komisia sa nedomnieva, že spoločnosť PCT sa nachádza v inej situácii než iné spoločnosti, ktorou by sa odôvodňovalo odlišné zaobchádzanie. Ako už bolo uvedené, skutočnosť, že spoločnosť PCT realizuje veľkú investíciu, nepredstavuje argument, pokiaľ ide o pojem selektívnosti. Automatickým platením úroku spoločnosti PCT sa okrem toho znižujú bežné náklady spoločnosti a poskytuje sa tým spoločnosti PCT výhoda v porovnaní s inými spoločnosťami.

(140)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že aj keby ustanovenia týkajúce sa vrátenia preplatku DPH obsahovali prvok selektívnosti, bolo by to odôvodnené základnými alebo hlavnými zásadami, ktoré sú systému DPH vlastné, tak ako to potvrdili súdy EÚ a Grécka.

(141)

Komisia poznamenáva, že z opatrení v prospech spoločnosti PCT v tomto prípade vyplýva, že voči spoločnosti sa v súvislosti s vrátením DPH uplatnilo priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými spoločnosťami, ktoré realizujú investície a odpočítavajú si DPH, pričom to nemožno považovať za odôvodnené na základe zásady neutrality alebo dokonca rovnosti systému DPH.

(142)

Najmä pokiaľ ide o vrátenie preplatku DPH bez ohľadu na štádium dokončenia objektu zmluvy, aj keby sa za istých okolností dalo prijať, že by bola možná odchýlka z dôvodu dlhšieho obdobia výstavby, ktoré možno pri väčších projektoch predvídať, pri uplatňovaní takejto odchýlky na neurčité obdobie nemožno hovoriť o dodržiavaní zásady rovnosti alebo neutrality systému DPH. Zvlášť preto, lebo podľa podmienok koncesnej zmluvy bola spoločnosť PCT povinná dokončiť mólo II najneskôr do 30. apríla 2014 a mólo III najneskôr do 31. októbra 2015, uvedenou flexibilitou na neurčité obdobie nemožno vysvetliť, z akého hľadiska sa porovnateľná právna a skutková situácia spoločnosti PCT líši od situácie iných podnikov, ktoré realizujú investície a vracia sa im preplatok DPH. Vzhľadom na zásady systému DPH, podľa ktorých je potrebné zabezpečiť, aby sa spoločnostiam neposkytovali neoprávnené výhody vzhľadom na platný systém DPH, nemožno takéto osobitné zaobchádzanie považovať za odôvodnené logikou systému.

(143)

Pokiaľ ide o širšie vymedzenie pojmu investičný majetok, Komisia poznamenáva, že smernicou o DPH sa členským štátom umožňuje rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či sa spoločnostiam môže vracať preplatok DPH alebo či budú prevádzať preplatok DPH do ďalšieho roka, ako aj to, ako budú vymedzovať pojem „investičný majetok“ na účely DPH. To znamená, že grécky štát mohol podľa vlastného uváženia stanoviť pravidlá, ktoré sa majú v tomto smere uplatňovať, a určiť, v ktorých prípadoch je možné nárokovať si vrátenie DPH a na akom základe. Širšie vymedzenie pojmu investičný majetok, ktoré spoločnosti PCT umožnilo zjednodušené a skoršie vrátenie preplatku DPH, však nemožno považovať za odôvodnené logikou daňového systému, pretože by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti, ktorá by sa mala uplatňovať voči všetkým spoločnostiam, ktoré realizujú investície, a nielen voči spoločnosti PCT.

(144)

Pokiaľ ide o počítanie úrokov po uplynutí 60-dňovej lehoty, Komisia sa domnieva, že ani to nemožno odôvodniť logikou gréckeho systému DPH. Všeobecnou zásadou neutrality DPH možno odôvodniť uvalenie úrokov v prípade meškania s vrátením DPH s cieľom prinútiť štát k tomu, aby neprenášal bremeno systému DPH na daňového poplatníka. Grécke ustanovenia v tomto smere boli gréckymi súdmi vyložené tak, aby daňový poplatník žiadneho typu netrpel dôsledkami možnej nečinnosti štátu. Tento výklad bol prijatý nezávisle od súm, ktoré musí štát vrátiť daňovému poplatníkovi. To znamená, že výhodu, ktorá pre spoločnosť PCT vyplýva z posudzovaného ustanovenia, ktorého účelom má byť vyvinutie dodatočného tlaku na grécky štát v prípade, že nevráti DPH načas, nemožno považovať za odôvodnenú vzhľadom na vysoké výdavky na jej investíciu.

(145)

Komisia sa preto domnieva, že vyššie uvedené opatrenia týkajúce sa podmienok vrátenia DPH poskytujú selektívnu výhodu v prospech spoločnosti PCT.

(146)

Podľa všeobecne uplatňovaného rámca (115) sa na účely výpočtu dane z príjmu môžu straty z jedného roka pri obchodných činnostiach a činnostiach slobodného povolania prevádzať do nasledujúcich rokov počas maximálne päť rokov. V gréckom zákonníku o dani z príjmov sa v súvislosti s týmto pravidlom nestanovuje žiadna výnimka.

(147)

Podľa článku 2 ods. 5 zákona 3755/2009 môže spoločnosť PCT prevádzať straty do budúcich rokov bez časového obmedzenia. Týmto opatrením sa spoločnosti PCT poskytuje jasná selektívna výhoda, pretože sa odchyľuje od všeobecne uplatňovaného pravidla, z ktorého podľa gréckeho zákonníka o dani z príjmov neexistujú žiadne výnimky. Vďaka tomuto ustanoveniu bude môcť spoločnosť PCT previesť svoje straty do ktoréhokoľvek obdobia, kedy to bude vhodnejšie z hľadiska jej záujmov, zvlášť, keď sa zmení pomer jej investičných nákladov a zdaniteľného príjmu, t. j. keď bude mať vysoké zisky, aby sa vyhla plateniu daní, ktoré by za bežných okolností platila pri neexistencii výhody vyplývajúcej z tejto výnimky.

(148)

To znamená, že týmto ustanovením sa spoločnosti PCT poskytuje výhoda, ktorá sa rovná rozdielu medzi daňou z príjmov, ktorú skutočne platí, a daňou z príjmov právnických osôb, ktorú by musela platiť bez možnosti prevádzať svoje straty do budúcich rokov dlhšie ako päť rokov po vzniku týchto strát.

(149)

Grécke orgány a spoločnosť PCT tiež argumentujú, že právo prevádzať straty do budúcich rokov počas celého trvania koncesie sa v tomto prípade považovalo za vhodné ako uplatnenie zásady priraďovania príjmov k výdavkom. Podľa gréckych orgánov a spoločnosti PCT je to jedna zo základných zásad gréckeho zákonníka o dani z príjmov v tomto smere, ktorá bola ako taká uplatnená vo všeobecnej štruktúre, ktorej súčasťou je článok 2 ods. 5, a to by sa podľa nich malo považovať za referenčný systém.

(150)

Ďalej argumentujú, že pri dlhodobých koncesiách na vybudovanie a prevádzkovanie verejnej infraštruktúry existuje značná nerovnováha medzi počiatočným obdobím budovania infraštruktúry a následnými štádiami prevádzkovania infraštruktúry, pričom sa očakáva, že infraštruktúra bude zisková, aby sa pokryli počiatočné straty. Keďže investície vyžadované na začiatku vedú k významným stratám počas obdobia dlhšieho ako päť rokov a vykompenzovať ich možno len v neskoršej časti platnosti koncesie, uplatnením päťročného obmedzenia by koncesionár prišiel o výhodu pravidla prevodu daňových strát do budúcich rokov. V tomto smere by boli podniky zodpovedné za veľké infraštruktúrne projekty v inej situácii ako obyčajné podniky.

(151)

Komisia sa domnieva, že túto výnimku zo všeobecného pravidla nemožno považovať za vlastnú logike gréckeho daňového systému. Keďže päťročné pravidlo prevodu fiškálnych strát do budúcich rokov platí všeobecne a bez akéhokoľvek rozlišovania, prevod strát do budúcich rokov bez časového obmedzenia nemožno pokladať za odôvodnený pre verejné infraštruktúrne projekty. Desaťročné obmedzenie, ktoré v súčasnosti platí pre PPP, potvrdzuje záver, že neurčité obdobie stanovené osobitne pre spoločnosť PCT pre ňu predstavuje jasnú selektívnu výhodu. Komisia sa ďalej domnieva, že všetky podniky, ktoré realizujú investície, ktoré môžu trvať niekoľko rokov, sa nachádzajú v tej istej právnej a skutkovej situácii ako PCT a iní koncesionári v Grécku vzhľadom na ciele všeobecného zákonníka o dani z príjmov. Keďže v gréckom daňovom systéme sa nepripúšťa rozlišovanie v závislosti od trvania investícií podnikov, ale pre všetkých sa stanovuje toto všeobecné päťročné pravidlo, spoločnosť PCT nemožno z hľadiska tohto pravidla považovať za odlišnú od iných spoločností. Ako sa uvádza v bode 107, opatrenie uplatniteľné na všetky podniky zodpovedné za veľké infraštruktúrne projekty je selektívne, pretože sa vzťahuje len na obmedzenú kategóriu podnikov.

(152)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že a) „sledovaný cieľ“ pri tomto opatrení by mal byť cieľom sledovaným v odchylnom ustanovení; b) cieľom tohto ustanovenia je uplatnenie všeobecnej zásady daňového systému priraďovania príjmov k výdavkom na špecifické charakteristiky koncesií; c) uplatňovaním zásady na tieto projekty nedochádza k odstráneniu rizika, ktoré nesú koncesionári, ale jeho cieľom je zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a odstránenie „štrukturálnej nevýhody“ týchto projektov; d) toto ustanovenie sa dôsledne uplatňuje pre všetky veľké verejné infraštruktúrne projekty v Grécku; e) možnosť prevodu strát do budúcich rokov počas celého trvania koncesie je primeraným mechanizmom na zohľadnenie špecifických charakteristík takýchto koncesií a objektívneho rozdielu medzi koncesionárom a inými obchodnými podnikmi.

(153)

Komisia poznamenáva, že cieľ daňového systému je potrebné stanoviť na úrovni referenčného systému, a nie na úrovni opatrenia zavádzajúceho výnimku (116). Keby samotné opatrenie predstavovalo referenčný systém, akékoľvek fiškálne opatrenie by sa vyhlo tomu, aby bolo klasifikované ako štátna pomoc, bez ohľadu na to, aké výnimočné by bolo. Cieľom systému daní z príjmov právnických osôb je vytváranie príjmov pre štátny rozpočet a došlo by k jeho ohrozeniu, keby sa konkrétnym spoločnostiam umožnilo znížiť si svoj daňový základ, keď to považujú za vhodné podľa svojich finančných záujmov. Okrem toho skutočnosť, že sa s veľkými infraštruktúrnymi projektmi spájajú vysoké investičné sumy, neznamená, že podniky, ktoré ich realizujú, sú v štrukturálnej nevýhode, ktorá sa musí napraviť systémom daní z príjmov. Všetky spoločnosti realizujúce investície počas prvého roka budovania svojej investície zaznamenávajú straty a nemusia mať v rámci päťročného obdobia stanoveného v gréckom zákonníku o dani z príjmov príjmy. Takéto odôvodnenie by v žiadnom prípade nevychádzalo zo zásad gréckeho systému daní z príjmov. Okrem toho skutočnosť, že podobné ustanovenie sa uplatnilo na niektoré veľké infraštruktúrne projekty v Grécku, neznamená, že opatrenie môže byť odôvodnené pre spoločnosť PCT. A napokon, údajné osobitné charakteristiky veľkých koncesií nemožno prijať ako opodstatnený cieľ všeobecne uplatňovaných pravidiel týkajúcich sa prevodu fiškálnych strát do budúcich rokov, ako je vysvetlené vyššie v odôvodneniach 98 až 100. To znamená, že grécke orgány a spoločnosť PCT nedokázali, že na základe zásad gréckeho systému daní z príjmov možno odôvodniť rozlišovanie v prospech spoločnosti PCT.

(154)

Komisia sa preto domnieva, že posudzované selektívne opatrenie nie je možné odôvodniť logikou gréckeho referenčného daňového systému opísaného vyššie.

(155)

V gréckom zákonníku o dani z príjmov sa stanovuje, že všeobecným pravidlom pre odpisovanie aktív je „pevne stanovená lineárna metóda“ odpisovania (117)  (118). Podľa článku 1 ods. 2 prezidentského dekrétu 299/2003 (119) sú spoločnosti povinné odpisovať svoj hmotný majetok každý rok s použitím odpisových sadzieb stanovených v tomto dekréte bez ohľadu na to, či počas obdobia odpisovania vykazujú zisky alebo straty. To znamená, že ak sa odpisovanie uskutočňuje s použitím sadzieb, ktoré sú vyššie ako sadzby stanovené v prezidentskom dekréte, neberú sa do úvahy na daňové účely.

(156)

Zvlášť v prípade koncesných zmlúv sú rezervy na opätovné získanie aktív, ktoré sa po uplynutí určitého času na základe zmluvy vrátia štátu alebo tretím stranám, (120) odpočítateľné od hrubých príjmov (121). Podľa ministerského rozhodnutia 100/2005 (122) sa rezervy na opätovné získanie aktív, ktoré sa vrátia štátu alebo tretím stranám bez kompenzácie, vytvárajú každý rok a počas toľkých rokov, koľko rokov platí koncesná zmluva. Táto rezerva sa odpočítava od hrubého príjmu a nevytvára sa zo ziskov spoločnosti. Spoločnosť nie je oprávnená počítať odpisy na základe prezidentského dekrétu 299/2003, ktorý je všeobecne uplatniteľný, z dôvodu tohto osobitného ustanovenia, ale aj z dôvodu, že dielo, ktoré vybudovala spoločnosť na využívanie, nepatrí spoločnosti, ale štátu alebo tretej strane. Predmetný odpočet sa počíta nezávisle od existencie ziskov.

(157)

A napokon, náklady súvisiace s vylepšeniami a doplnkami na prenajatých nehnuteľnostiach sa odpisujú v rovnakých tranžiach počas obdobia prenájmu za predpokladu, že príslušná odpisová sadzba nie je nižšia ako sadzba stanovená v prezidentskom dekréte 299/2003 (123).

(158)

To znamená, že všeobecný referenčný systém, pokiaľ ide o toto opatrenie, spočíva v lineárnej metóde odpisovania, ktorá je všeobecne platná, počas celej platnosti koncesie, čo je obdobie stanovené pre zmluvy, na základe ktorých sa odpísané aktívum vráti štátu alebo tretej strane.

(159)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že ustanovenia týkajúce sa odpisovania umožňujú pružnosť pri výbere z alternatívnych metód odpisovania a odpisových sadzieb s cieľom umožniť primeraný prístup k rôznym situáciám. V tejto súvislosti poukazujú na možnosť priemyselných, banských, ťažobných podnikov a zmiešaných podnikov tohto druhu rozhodnúť sa, či použijú lineárnu metódu alebo metódu degresívneho odpisu. Podľa nich o výbere metódy odpisovania, ako aj o výbere odpisových sadzieb rozhodujú podľa vlastného uváženia daňoví poplatníci. Vzhľadom na tieto dve metódy a zásadu pružnosti v tomto smere poukazujú na možnosť PPP vybrať si medzi uplatňovaním lineárnej metódy počas celého obdobia trvania projektu a desaťročnou lineárnou metódou s možnosťou zvoliť si dlhšie obdobie odpisovania do jedného mesiaca od dokončenia projektu (124). A nakoniec opakujú argumentáciu, ktorú poskytli pred rozhodnutím o začatí konania, a síce, že pružnosť tohto systému vidieť aj na skutočnosti, že ostatné spoločnosti, ktorým boli udelené koncesie na veľké verejné infraštruktúrne projekty v Grécku, si môžu vybrať spomedzi rôznych metód odpisovania.

(160)

Komisia poznamenáva, že možnosť priemyselných, banských, ťažobných podnikov a zmiešaných podnikov tohto druhu vybrať si z dvoch druhov metód odpisovania by sa nemohla vzťahovať na spoločnosť PCT, pretože táto možnosť sa nevzťahovala na zmluvy, na základe ktorých sa aktívum po ukončení platnosti zmluvy vracia štátu alebo tretej strane.

(161)

Okrem toho skutočnosť, že iné spoločnosti mohli využívať podobné výhody, neznamená, že takéto výhody môžu predstavovať referenčný systém. Predovšetkým zo skutočnosti, že ostatné spoločnosti, ktorým boli udelené koncesie na veľké verejné infraštruktúrne projekty v Grécku, si môžu vybrať spomedzi rôznych metód odpisovania, len vyplýva, že táto možnosť sa obmedzuje na kategóriu spoločností, a síce na spoločnosti realizujúce veľké verejné infraštruktúrne projekty.

(162)

Komisia sa preto domnieva, že referenčný systém pre toto opatrenie je systém určený vo vyššie uvedených odôvodneniach 155 až 156.

(163)

Článok 2 písm. 6 posudzovaného zákona umožňuje spoločnosti výber spomedzi troch rôznych metód odpisovania:

(164)

Spoločnosti PCT bola poskytnutá možnosť vybrať si medzi štandardnou, všeobecne uplatňovanou lineárnou metódou odpisovania a dvoma inými metódami odpisovania, ktoré sú dostupné pre niektoré veľké infraštruktúrne projekty v Grécku. Ustanovením sa spoločnosti PCT poskytuje právo vybrať si metódy odpisovania, ktoré môžu predstavovať výhodu v porovnaní so všeobecným systémom. Ak si napríklad spoločnosť PCT vyberie jednu z dvoch zrýchlených metód odpisovania, bude si môcť znížiť svoj daňový základ vo väčšej miere a v skoršom štádiu v porovnaní s tým, čo by robila v prípade uplatňovania štandardnej lineárnej metódy. Okrem toho, možnosť vybrať si podľa voľného uváženia 3. metódu odpisovania do šiestich rokov od začatia platnosti koncesie, ktorá bola spoločnosti poskytnutá, v praxi znamená, že spoločnosť PCT si môže vybrať spôsob a úroveň, na ktorú si zníži daňový základ v neskoršom štádiu, keď bude môcť presnejšie vypočítať svoje zdaniteľné príjmy. To znamená, že v závislosti od svojich príjmov v tom čase si môže vďaka tejto výhode znížiť zdaniteľné príjmy a platiť menšie dane, než by platila, keby odpisovala všetky svoje aktíva podľa všeobecne uplatňovaných pravidiel.

(165)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že výber metódy odpisovania nemôže predstavovať výhodu, pretože výhodou daňovej úľavy zostávajú úplné náklady na odpisy a líšiť sa bude len počet rokov, na ktoré bude rozložená.

(166)

Komisia v tomto smere poznamenáva, že úplný odpis aktíva za kratšie alebo dlhšie časové obdobie môže viesť k rozlišovaniu finančného výsledku a zdaniteľnej situácie spoločnosti v určitom období, a tým môže viesť k výhode. Ak napríklad spoločnosť odpíše celkovú hodnotu aktíva o 10 rokov namiesto o 35 rokov, bude si môcť znížiť daňový základ v skoršom štádiu. Hodnota odpisovaných nákladov, ktorá bude zohľadnená v prvom prípade, bude vyššia ako hodnota tých istých odpísaných nákladov po uplynutí dlhšieho obdobia. Komisia sa preto domnieva, že daňovou úľavou naozaj zostávajú úplné náklady na odpisy, ale spôsob, ktorým sa tieto náklady na odpisy používajú na účely zdanenia, môže viesť k dodatočnému zvýhodneniu pre spoločnosť PCT, ktorou iné spoločnosti nedisponujú.

(167)

Grécke orgány a spoločnosť PCT uviedli, že pružnosť vlastná pravidlám odpisovania v Grécku by mala v sebe zahŕňať celú škálu možností s cieľom umožniť uplatnenie primeraného prístupu k rôznym okolnostiam verejných infraštruktúrnych projektov pri zabezpečení úplného odpísania hodnoty aktív.

(168)

Všeobecne uplatňované pravidlo pevne stanovenej lineárnej metódy pre koncesné zmluvy, t. j. pre spoločnosti, ktoré sú v rovnakej právnej a skutkovej situácii, je však jasne stanovené v zákone a „pružnosť“ týkajúcu sa rozpätia odpisových sadzieb nemožno všeobecne uplatniť na náklady koncesných zmlúv, ale na iné typy investičných nákladov.

(169)

Grécke orgány tiež argumentujú, že Komisia si vo svojom rozhodnutí o začatí konania nesprávne vyložila dodatočnú pružnosť poskytnutú spoločnosti PCT, ktorá v sebe automaticky a nevyhnutne nezahrnuje výhodu. Princíp každej dostupnej metódy odpisovania a zvlášť rozpätie odpisových sadzieb v rámci každej metódy v kombinácii s konkrétnym súborom okolností (127) znamenajú, že v zásade nemožno vylúčiť, že prostredníctvom ktorejkoľvek z alternatívnych metód sa dosiahne podobný výsledok. Okrem toho samotná skutočnosť, že jeden podnik má viac možností ako iný, automaticky neznamená, že vzniká výhoda. To, či existuje konkurenčná výhoda, alebo nie, by bolo možné určiť len na základe posúdenia podmienok hospodárskej súťaže a rôznych výsledkov, ktoré by sa mohli dosiahnuť za konkrétnych okolností pri uplatňovaní alternatívnych metód odpisovania dostupných každému konkurentovi.

(170)

Komisia sa domnieva, že jej argumentáciu v rozhodnutí o začatí konania (128) v tomto smere v zásade potvrdzuje vyššie uvedená argumentácia. Keďže každá metóda odpisovania v sebe zahrnuje iné parametre, ktoré je potrebné posúdiť, aby bolo možné vybrať tú najlepšiu, v dôsledku tohto ustanovenia sa spoločnosť PCT môže slobodne rozhodnúť, ako uskutoční svoje výpočty, a slobodne si môže vybrať spomedzi rôznych metód odpisovania tú, ktorá najviac vyhovuje jej záujmom. Zvlášť skutočnosť, že do šiestich rokov od začatia projektu sa ešte stále môže rozhodnúť zmeniť svoju príslušnú metódu odpisovania, znamená, že jej miera slobodného výberu je väčšia ako u bežného prevádzkovateľa (129). Okrem toho, keďže spoločnosť PCT si na rozdiel o iných podnikov, ktoré môžu uplatňovať len bežné pravidlá odpisovania pre koncesie, môže vybrať metódu odpisovania, ktorú považuje za vhodnú, jednoznačne sa jej poskytuje selektívna výhoda v porovnaní s inými spoločnosťami. Z tohto hľadiska nemá význam skúmať podmienky hospodárskej súťaže a rôzne výsledky, ktoré by mohli rôzni konkurenti dosiahnuť za konkrétnych okolností, keďže to nie je cieľ, na základe ktorého treba porovnávať porovnateľnú právnu a skutkovú situáciu spoločnosti PCT.

(171)

Grécke orgány okrem toho trvajú na svojej počiatočnej argumentácii, pokiaľ ide o pravidlá odpisovania uplatňované pre spoločnosť PPA a solúnsky prístav (130), druhé dva najdôležitejšie prístavy Grécka, a trvajú na svojom názore, že predmetným ustanovením sa zabezpečuje, aby sa voči spoločnosti PCT neuplatňovali nepriaznivejšie podmienky ako voči týmto dvom druhým prevádzkovateľom prístavov.

(172)

Komisia poznamenáva, že skutočnosť, že v danom čase sa pre spoločnosť PPA a solúnsky prístav mohli uplatniť konkrétne odpisové sadzby, v žiadnom prípade neznamená, že spoločnosť PCT mohla byť oprávnená na osobitné zaobchádzanie ani že bolo takéto osobitné zaobchádzanie odôvodnené. Komisia sa preto domnieva, že posudzované ustanovenie v sebe zahrnuje selektívnu výhodu pre spoločnosť PCT.

(173)

Táto výhoda spočíva v tom, že spoločnosť PCT si môže vybrať spomedzi troch metód odpisovania, a rovná sa rozdielu medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť PCT musela platiť, keby sa uplatnila pevne stanovená lineárna metóda, a daňou z príjmov, ktorú by v konečnom dôsledku zaplatila pri uplatnení inej metódy odpisovania.

(174)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že a) výber alternatívnych metód odpisovania je súčasťou všeobecnej štruktúry uplatňovanej na všetky podniky poverené realizáciou verejných infraštruktúrnych projektov vo všetkých sektoroch hospodárstva; b) nedochádza k žiadnej diskriminácii, pretože koncesionári veľkých infraštruktúrnych projektov sú v inej právnej a skutkovej situácii ako iné činnosti; c) ustanovenie je v súlade s jej cieľom a dostupné pre všetky takéto spoločnosti; d) dôležitými aspektmi sú sledovaný cieľ, zvolený mechanizmus a zásada pružnosti vo všeobecnom systéme odpisovania aktív; e) bez tohto ustanovenia by existovala právna neistota, pretože existujú typy aktív, pre ktoré nie sú dostupné žiadne odpisové sadzby; f) podstatou ustanovenia je umožniť väčšiu pružnosť pri odpisovaní aktív, na ktoré nemožno uplatniť štandardné sadzby z dôvodu špecifík verejných infraštruktúrnych koncesií; g) keďže sa tento mechanizmus systematicky uplatňuje na všetky verejné infraštruktúrne koncesie vo všetkých sektoroch, je v súlade s príslušnou zásadou pružnosti systému odpisovania; h) tento mechanizmus je vhodný a primeraný, pretože uplatňuje zásadu pružnosti, a neexistuje žiadna vhodnejšia alternatíva, ako zabezpečiť takúto pružnosť pri odpisovaní, vzhľadom na to, že okolnosti, ktorým každý podnik čelí v čase výberu svojej metódy odpisovania, nemožno predvídať; i) spoločnosť PCT nemá žiadnu inú možnosť výberu podľa vlastného uváženia než tú, ktorá je odôvodnená na základe všeobecnej zásady pružnosti.

(175)

Komisia v prvom rade pripomína, že podľa štandardnej judikatúry by mal členský štát poskytnúť odôvodnenie selektívnych opatrení (131). Z argumentácie, ktorú poskytli grécke orgány a príjemca, nie je zrejmé, ako možno opatrenie, ktoré príjemcovi umožňuje voľnosť pri rozhodovaní, považovať za odôvodnené na základe logiky daňového systému. Preto trvá na svojich predbežných záveroch z rozhodnutia o začatí konania, že toto opatrenie nemožno ospravedlniť povahou a všeobecnou štruktúrou systému.

(176)

Ďalej poznamenáva, že pružnosť poskytujúca príjemcovi voľnosť v rozhodovaní pri odpisovaní aktív, nemožno považovať za zásadu, ktorá je základom fiškálneho systému a ktorou možno toto opatrenie odôvodniť. Tým by sa v zásade dospelo ku konštatovaniu, že samotné opatrenie je všeobecným systémom a jeho mechanizmus by bol cieľom, na základe ktorého možno opatrenie odôvodniť. Keby sa mohla uplatniť takáto argumentácia, dalo by sa vyhnúť tomu, aby sa akékoľvek fiškálne opatrenie umožňujúce rozhodovanie podľa vlastného uváženia klasifikovalo ako štátna pomoc. Okrem toho všetku argumentáciu v zmysle, že podobné pravidlá sa uplatňujú pri iných koncesných zmluvách na verejné infraštruktúrne projekty v Grécku, nemožno považovať za odôvodnenie opatrenia (132). To znamená, že opatrenie predstavuje selektívnu výhodu, ktorú nemožno odôvodniť logikou všeobecnej štruktúry systému.

(177)

Podľa všeobecne platných právnych predpisov sa kolkové dane uvaľujú na písomné formy niektorých aktov občianskeho a obchodného práva, čo teda zahrnuje zmluvy o pôžičke, úvere a doplnkové zmluvy. Podľa prezidentského dekrétu o kolkových daniach (133), sa kolkové dane vyberajú v súvislosti s konkrétnym dokumentom, v ktorom sa písomne stanovuje transakcia. Kolková daň sa vzťahuje na samotný akt, preto je na stranách, aby sa dohodli, ktorá strana bude povinná ju zaplatiť. V praxi to však znamená, že pri zmluvách o pôžičke, úvere a doplnkových zmluvách je príslušné kolkové dane povinný platiť najmä dlžník, pretože veriteľ má právomoc uložiť takú platbu. Zavedenie DPH ako dane zo všeobecných výdavkov zákonom 1642/1986 v gréckom právnom poriadku malo za následok, že niektoré kolkové dane a dane z obratu nahradila DPH (134).

(178)

Podľa článku 16 zákona 1676/1986 a článku 36 zákona 3220/2004 sú od kolkových poplatkov oslobodené zmluvy o pôžičkách a úveroch, ako aj ich doplnkové zmluvy, ktoré poskytujú grécke a zahraničné banky v Grécku alebo ktoré majú prepojenie na Grécko, t. j. sú uzatvorené a/alebo vykonávané v Grécku, vytvárajú povinnosti, ktoré sú vykonateľné v Grécku, zahrnujú záruky v Grécku (zásada územnej príslušnosti) (135). Podľa súčasného zákona o kolkových daniach teda pôžičky poskytované podnikateľskými subjektmi inými, ako sú banky, podliehajú kolkovým daniam (136), pokiaľ majú prepojenie na Grécko alebo sa neposkytujú ako dlhopisové pôžičky. Pôžičky prevádzané medzi podnikateľskými subjektmi inými ako banky tiež podliehajú kolkovým daniam (137), ak prvotná pôžička pôvodne podliehala kolkovým daniam.

(179)

Komisia poznamenáva, že právne predpisy o kolkovej dani zahrnujú niekoľko výnimiek, zvlášť po zavedení systému DPH a/alebo nahradení kolkovej dane inými poplatkami alebo daňami. Všeobecne uplatniteľným rámcom pre toto opatrenie však zostáva grécky systém kolkovej dane v podobe, v akej platil v čase prijatia posudzovaného ustanovenia. Existencia výnimiek z tohto systému neznamená, že systém kolkovej dane neexistuje, ale že každá výnimka (138) sa musí posudzovať individuálne.

(180)

Keďže zmluvy o pôžičkách, úveroch a doplnkové zmluvy so spoločnosťami inými ako bankami, ktoré sú uzatvorené a vykonávané v Grécku alebo majú prepojenie na Grécko (139), podliehajú podľa všeobecne uplatňovaného rámca kolkovým daniam, spoločnosť PCT by za bežných okolností musela z takéhoto druhu úkonov platiť kolkové dane. Na základe posudzovaného ustanovenia boli však spoločnosti PCT odpustené niektoré kolkové dane, ktoré by za bežných okolností musela z takéhoto druhu úkonov platiť. Spoločnosti PCT boli odpustené niektoré kolkové dane, ktoré by za bežných okolností musela platiť pri pôžičkách od akýchkoľvek druhov spoločností iných, ako sú banky, konkrétne pri pôžičkách od svojej materskej spoločnosti Cosco (140).

(181)

Takýmto spôsobom by sa spoločnosti PCT poskytovala selektívna výhoda v porovnaní s inými podnikmi v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii. Táto výhoda sa rovná kolkovej dani, ktorú by spoločnosť PCT za bežných okolností musela platiť pri uplatňovaní všeobecne uplatňovaných pravidiel.

(182)

Grécke orgány a spoločnosť PCT nespochybňujú, že tieto pôžičkové transakcie sú oslobodené od platenia kolkovej dane, ktorá by sa za bežných okolností musela platiť. Argumentujú však, že touto výnimkou sa spoločnosti PCT poskytuje väčšia pružnosť, pokiaľ ide o financovanie potrebné na plnenie jej koncesných povinností bez akýchkoľvek ďalších nákladov v prípade, že takáto pružnosť sa považuje za výnimočných okolností za nevyhnutnú. Tiež poukazujú na skutočnosť, že aj na spoločnosť PPA sa vzťahovala táto výnimka v rámci jej koncesie na riadenie prístavu Pireus. Toto opatrenie by sa preto malo považovať za súčasť všeobecného opatrenia prirodzene prítomného v gréckom daňovom systéme, ktorého cieľom je uľahčiť financovanie veľkých infraštruktúrnych projektov.

(183)

Ako už však bolo uvedené vyššie v súvislosti s inými opatreniami, uľahčovanie financovania veľkých infraštruktúrnych projektov predstavuje prvok, ktorý je potrebné zohľadniť pri posudzovaní možnej zlučiteľnosti štátnej pomoci, ale nie existencie štátnej pomoci.

(184)

Grécke orgány a príjemca okrem toho argumentujú, že dve podriadené pôžičky vo výške […] miliónov EUR a 54,8 milióna EUR, ktoré spoločnosť Cosco poskytla spoločnosti PCT na začatie investícií v prístave Pireus, nepodliehali podľa všeobecne uplatňovaných predpisov kolkovej dani, pretože a) boli realizované mimo Grécka; b) boli vyplatené na bankový účet spoločnosti PCT otvorený v banke mimo Grécka; c) spoločnosť PCT ich splatila peňažným prevodom zo svojho bankového účtu mimo Grécka. V súvislosti s tým poskytli správu z pravidelného daňového auditu fiškálneho roka spoločnosti PCT, v ktorej bola táto výnimka potvrdená.

(185)

Komisia v prvom rade poznamenáva, že skutočnosť, že spoločnosť PCT neplatila pri vyššie uvedených transakciách kolkovú daň, nedokazuje, že by ich neplatila ani pri uplatňovaní všeobecne uplatňovaných pravidiel. Poskytnutá správa z daňového auditu osobitne odkazuje na posudzované ustanovenie. Predmetné transakcie sú okrem toho úplne totožné podobnou transakciou, v súvislosti s ktorou odvolací správny súd v Aténach konštatoval (141), že došlo k porušeniu zásady územnej príslušnosti zákona o kolkových daniach (142). Konkrétne v tom prípade zmluvu o pôžičke uzatvorila spoločnosť so sídlom v Grécku ako dlžník a zahraničná spoločnosť so sídlom mimo Grécka ako veriteľ. Pôžička bola podpísaná mimo Grécka. Veriteľ vložil sumu pôžičky na bankový účet dlžníka mimo Grécka a po uskutočnení vkladu bola zahraničná banka povinná v ten istý deň previesť sumu pôžičky na bankový účet dlžníka v Grécku. Odvolací správny súd konštatoval, že táto pôžička mala také isté právne dôsledky, ako by mala v prípade. keby bola podpísaná v Grécku a keby sa suma pôžičky previedla priamo v Grécku bez sprostredkovania zahraničnej banky, a preto podlieha kolkovej dani.

(186)

Rovnaký scenár možno uplatniť aj na pôžičky, ktoré poskytla spoločnosť Cosco spoločnosti PCT. Konkrétne, pôžička bola podpísaná mimo Grécka, sumy pôžičky boli 21. apríla 2009 vložené na účet spoločnosti PCT v banke HSBC v Luxembursku a 22. apríla 2009 boli prevedené na účet PCT v banke HSBC v Pireu. Podľa podaní gréckych orgánov použila spoločnosť PCT 50 miliónov EUR plus DPH ako záručný list, ktorý mala spoločnosť PCT poskytnúť spoločnosti PPA, aby zmluva o pôžičke vstúpila do platnosti (143). To znamená, že skutkové okolnosti zmluvy o pôžičke vo vyššie uvedenej veci sú totožné so skutkovými okolnosťami zmlúv o pôžičke medzi spoločnosťami Cosco a PCT. Konkrétne, hoci pôžička bola podpísaná mimo Grécka a vložená na bankový účet mimo Grécka, bola potom prevedená na účet spoločnosti PCT v Grécku, aby ju PCT mohla použiť na účely koncesnej zmluvy v Grécku. To znamená, že podľa zásady územnej príslušnosti zakotvenej v článku 8 zákona o kolkovej dani v zmysle výkladu gréckych súdov mali predmetné zmluvy o pôžičkách podľa všeobecne uplatniteľných pravidiel podliehať platbe kolkovej dane. Komisia sa preto domnieva, že spoločnosti PCT už bola poskytnutá konkrétna finančná výhoda týmto ustanovením, ktoré nepredstavuje uplatňovanie všeobecne uplatniteľných pravidiel, ale výnimku z nich.

(187)

Grécke orgány a príjemca argumentujú, že toto súdne rozhodnutie nie je možné uplatniť vo veci spoločnosti PCT, pretože skutkové okolnosti tejto veci sa líšia od skutkových okolností zmlúv o pôžičke spoločnosti PCT. Argumentujú, že spoločnosť PCT mohla použiť tieto sumy pôžičiek mimo Grécka na svoje účely. Okrem toho argumentujú, že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie na gréckom najvyššom správnom súde a grécke správne orgány uplatňujú výkladový obežník (144), podľa ktorého by takáto transakcia nepodliehala kolkovej dani. Tento obežník má všeobecnú platnosť a je záväzný pre verejnú správu. Nezaplatenie kolkových poplatkov pri týchto dvoch transakciách preto nepredstavuje odchýlku od všeobecne uplatniteľných pravidiel.

(188)

Komisia poznamenáva, že výkladový obežník k uplatňovaniu zákona o kolkovej dani nemožno považovať za záväznejší ako súdne rozhodnutia. Ani skutočnosť, že proti rozhodnutiu aténskeho odvolacieho správneho súdu bolo podané odvolanie, neznamená, že toto rozhodnutie nie je platné. Navyše, výklad zásady územnej príslušnosti, tak ako je opísaná vyššie (145) gréckymi súdmi, sa nesie v rovnakom duchu ako uvedené rozhodnutie. Komisia ďalej poznamenáva, že skutočnosti relevantné pre zmluvy o pôžičkách spoločnosti PCT sú rovnaké, a preto možno konštatovať, že na základe bežne uplatniteľných pravidiel, tak ako ich vykladajú grécke súdy, by spoločnosť PCT musela platiť príslušnú kolkovú daň. Vzhľadom na tento výklad poskytuje posudzované ustanovenie spoločnosti PCT jednoznačne selektívnu výhodu.

(189)

Grécke orgány argumentujú, že toto oslobodenie je v súlade so všeobecným plánom postupného zrušenia kolkovej dane, kde zákonodarca rozhodne, že oslobodenie od kolkovej dane je vhodným mechanizmom na zabezpečenie toho, aby sa k objektívne odlišným situáciám na daňové účely pristupovalo odlišne. Na tento účel sa toto oslobodenie vzťahuje na všetky podniky realizujúce verejné infraštruktúrne projekty. Ako mechanizmus zohľadňujúci ich osobitné charakteristiky je tiež primeraný, pretože ním nedochádza k ohrozeniu príjmov z kolkovej dane vzhľadom na skutočnosť, že takéto podniky môžu v každom prípade uplatniť niekoľko iných alternatívnych typov transakcií, ktoré sú tiež oslobodené od kolkovej dane.

(190)

Komisia poznamenáva, že postupné zrušenie kolkovej dane nemožno uplatniť ako zásadu systému kolkovej dane, ktorou sa odôvodňuje opatrenie, pretože s takýmto zrušením by sa dalo počítať len v súvislosti so všetkými zmluvami o pôžičke, nielen so zmluvami týkajúcimi sa spoločnosti PCT. Pokiaľ ide o osobitné charakteristiky verejných infraštruktúrnych projektov, Komisia odkazuje na svoju analýzu v odôvodneniach 98 až 100 tohto rozhodnutia. Komisia teda konštatuje, že gréckym orgánom a spoločnosti PCT sa nepodarilo dokázať, že toto selektívne opatrenie je odôvodnené logikou daňového systému.

(191)

Podľa existujúceho zákona o kolkovej dani podliehajú pôžičky prevádzané medzi podnikateľskými subjektmi inými ako banky tiež kolkovým daniam (146), ak prvotná pôžička pôvodne podliehala kolkovým daniam.

(192)

Komisia sa domnieva, že ustanovenie článku 2 ods. 9 vyššie v sebe zahrňuje priamu výhodu v prospech veriteľov spoločnosti PCT, medzi ktorými je jej materská spoločnosť Cosco. Táto výhoda sa rovná kolkovej dani, ktorú by veritelia spoločnosti PCT za bežných okolností museli zaplatiť pri uplatňovaní všeobecne uplatniteľných pravidiel v prípade prevodu pôžičky týkajúcej sa koncesnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou PCT. Toto ustanovenie v sebe takisto zahrňuje nepriamu výhodu v prospech spoločnosti PCT v tom zmysle, že spoločnosti PCT by mohlo uľahčiť získanie pôžičky.

(193)

Podľa gréckych orgánov poskytla spoločnosť Cosco v roku 2009 spoločnosti PCT dve pôžičky, ktoré boli podľa gréckych orgánov a spoločnosti PCT splatené v roku 2011. Vďaka posudzovanému ustanoveniu by mohla byť spoločnosť Cosco, ktorá je materskou spoločnosťou spoločnosti PCT, oslobodená od kolkovej dane v prípade, že by tieto pôžičky previedla na iné podniky. Spoločnosť PCT podľa gréckych orgánov a podľa svojho tvrdenia tieto pôžičky už splatila. Na základe týchto skutočností nemá Komisia dôvod domnievať sa, že k takémuto prevodu došlo. Toto ustanovenie však môže v sebe zahrnovať selektívnu výhodu pre spoločnosť Cosco a ostatných veriteľov spoločnosti PCT.

(194)

Argumentácia gréckych orgánov a spoločnosti PCT v súvislosti s oslobodením od tejto kolkovej dane je rovnaká ako v súvislosti s oslobodením od kolkovej dane pri pôžičkách v prospech spoločnosti PCT. Na základe týchto skutočností Komisia konštatuje, že jej odôvodnenie vypracované vo vzťahu k tomu oslobodeniu platí aj pre toto opatrenie. To znamená, že toto opatrenie je selektívne a nemožno ho považovať za odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému.

(195)

Pokiaľ ide o toto opatrenie, referenčným systémom je režim kolkových poplatkov uplatniteľný na občianskoprávne a obchodnoprávne úkony v Grécku. Pravidlá, ktorými sa riadi tento režim, sa už uvádzajú v odôvodneniach 177 a 179 tohto rozhodnutia. Podľa pravidiel pre kolkové dane sa kolkové dane vyberajú vo vzťahu k právnym dokumentom, s ktorým sú spojené, a nie ku konkrétnym zdaniteľným osobám, ktoré tieto dokumenty podpisujú. Podľa ministerského obežníka 44/1987 (147), v ktorom sa vykladajú ustanovenia týkajúce sa kolkovej dane po zmenách, ktoré vyplynuli zo zavedenia režimu DPH, zmluvy, právne úkony ani transakcie podliehajúce DPH nepodliehajú kolkovej dani.

(196)

Okrem toho, podľa všeobecne platných právnych predpisov, tak ako ich vykladajú a presadzujú príslušné grécke daňové orgány, platenie kompenzácie nespadá do rozsahu uplatňovania DPH, a preto podlieha kolkovej dani (148).

(197)

Podľa toho istého obežníka aktivácia doplnkovej zmluvy (kolaterál, záruka, hypotéka, sankčná doložka a každý iný druh zábezpeky) súvisiacej so zmluvou, ktorá podlieha DPH, a tak je oslobodená od kolkovej dane, nepodlieha pomernej kolkovej dani. Keď však prvotná zmluva podlieha DPH alebo podlieha pevne stanovenej (nie pomernej) kolkovej dani, aktivácia doplnkovej zmluvy k tejto zmluve podlieha pevne stanovenej kolkovej dani.

(198)

A napokon, platba iných typov kompenzácie, ako napríklad za škody alebo za medzinárodné porušenie zmluvy, podlieha kolkovej dani.

(199)

Grécke orgány uviedli, že podľa ustanovení gréckeho zákona o kolkovej dani kompenzácia platená v Grécku za škody podlieha kolkovej dani vo výške 3,6 %. Platba kompenzácie podľa doložky o odškodnení zahrnutej do zmluvy podlieha kolkovej dani vo výške 2,4 %.

(200)

V článku 2 ods. 10 ratifikačného zákona bolo stanovené, že akýkoľvek druh kompenzácie, ktorú by spoločnosť PPA platila spoločnosti PCT na základe koncesnej zmluvy, ktorá je mimo rozsahu pôsobnosti zákona o DPH, je oslobodený od kolkovej dane.

(201)

Vzhľadom na to, že podľa všeobecne uplatniteľného rámca sa kolková daň ukladá na právne dokumenty, a nie konkrétne stranám transakcie, a na to, že spoločnosť PPA bola v čase prijatia ratifikačného zákona oslobodená zákonom (149), od kolkovej dane zakaždým, keď by bola kompenzačná platba v mene spoločnosti PPA týkajúca sa koncesnej zmluvy mimo rozsahu pôsobnosti zákona o DPH a podliehala by kolkovej dani, spoločnosť PCT by ju bola na základe všeobecne uplatniteľných pravidiel povinná zaplatiť. Spoločnosť PCT by konkrétne bola v dôsledku tohto ustanovenia oslobodená od platenia pevne stanovenej kolkovej dane v prípade aktivácie sankčnej doložky koncesnej zmluvy, ako aj v prípade, ak by spoločnosť PPA platila kompenzáciu za škody v súvislosti s koncesnou zmluvou alebo za porušenie koncesnej zmluvy. Okrem toho, ako uvádzajú grécke orgány a príjemca, vzhľadom na to, že spoločnosť PPA bola v tom čase oslobodená od platenia kolkovej dane v súvislosti s transakciami týkajúcimi sa realizácie prác v jej mene tretími stranami, v dôsledku tohto ustanovenia by bola aj spoločnosť PCT oslobodená od platenia kolkovej dane na základe svojich dohôd so spoločnosťou PPA podliehajúcim kolkovej dani. Účinkom predmetného oslobodenia je teda oslobodenie spoločnosti PCT od povinnosti platiť v takýchto prípadoch kolkové dane, čo pre spoločnosť PCT jednoznačne predstavuje selektívnu výhodu.

(202)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že tam, kde má platba kompenzácie príčinnú súvislosť so zmluvou, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti režimu DPH na základe doložky o odškodnení („sankčná doložka“), ktorá je v nej obsiahnutá, je oslobodená od kolkovej dane. Je to tak preto, lebo takáto doložka o odškodnení sa považuje za doplnkovú zmluvu oslobodenú od kolkovej dane, kde prvotná zmluva spadá do rozsahu pôsobnosti DPH. Keďže koncesná zmluva podlieha DPH, každá platba na základe sankčnej doložky obsiahnutej v koncesnej zmluve podľa všeobecne uplatniteľných pravidiel je oslobodená od kolkovej dane.

(203)

Komisia poznamenáva, že podľa všeobecne uplatniteľného rámca sa na aktiváciu sankčnej doložky zmluvy podliehajúcej DPH skutočne neukladá pomerná kolková daň. V takých prípadoch sa však podľa toho istého obežníka, na ktorý sa odvolávajú grécke orgány, ukladá pevne stanovená kolková daň. Preto v prípade, že by spoločnosť PPA musela platiť kompenzáciu v dôsledku aktivácie sankčnej doložky koncesnej zmluvy, v dôsledku posudzovaného ustanovenia by spoločnosť PCT neplatila uplatniteľnú pevne stanovenú kolkovú daň. To znamená, že ustanovenie v sebe zahrňovalo selektívnu výhodu v prospech spoločnosti PCT.

(204)

Grécke orgány a spoločnosť PCT tiež uvádzajú, že platba iných druhov kompenzácie, t. j. za škody alebo za medzinárodné porušenie zmluvy, podlieha kolkovej dani. V tomto zmysle sa článkom 2 ods. 10 zavádza oslobodenie v súvislosti s týmito druhmi kompenzácie. Podľa nich je však toto oslobodenie súčasťou všeobecnej štruktúry, ktorej cieľom je zohľadnenie objektívne odlišných charakteristík/špecifík koncesií na verejné infraštruktúrne projekty. Preto v tomto smere nevzniká žiadne skutočné rozlišovanie a žiadna selektivita.

(205)

Komisia poznamenáva, že grécke orgány a spoločnosť PCT potvrdzujú jej zistenie, že v prípadoch, kde by spoločnosť PPA platila spoločnosti PCT kompenzáciu za škody súvisiace s koncesnou zmluvou a/alebo za jej akejkoľvek porušenie, spoločnosť PCT by v dôsledku posudzovaného ustanovenia neplatila kolkovú daň, ktorú by mala za bežných okolností platiť. To znamená, že týmto ustanovením sa spoločnosti PCT poskytuje výhoda, ktorá sa rovná kolkovej dani, ktorú by musela za takýchto okolností platiť a od ktorej je oslobodená. Pokiaľ ide o argumentáciu v súvislosti so všeobecnou štruktúrou špecifickou pre verejné infraštruktúrne projekty, Komisia odkazuje na svoju analýzu v odôvodneniach 92 až 97 a 107 vyššie. Komisia sa konkrétne domnieva, že opatrenie, ktoré možno uplatniť na spoločnosti, ktoré majú na starosti verejné infraštruktúrne projekty, sa vzťahuje len na jednu kategóriu podnikov, a preto je selektívne.

(206)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že toto oslobodenie je v súlade so všeobecnou štruktúrou postupného zrušenia kolkovej dane a so zásadou rovnosti, pretože predstavuje mechanizmus na zabezpečenie toho, aby sa na daňové účely k osobitným charakteristikám verejných infraštruktúrnych projektov pristupovalo zodpovedajúcim spôsobom. Komisia nemôže akceptovať, že týmito „cieľmi“ sa odôvodňuje predmetné opatrenie, a odkazuje na jednotlivé analýzy v odôvodneniach 189 až 190 vyššie týkajúcich sa oslobodenia pôžičiek spoločnosti PCT od kolkovej dane.

(207)

Grécke orgány a spoločnosť PCT ďalej argumentujú, že toto oslobodenie je v súlade so zásadou rovnosti. Konkrétne pri jeho neexistencii a vzhľadom na to, že spoločnosť PPA bola v čase prijatia ratifikačného zákona oslobodená od platenia kolkovej dane v súvislosti s transakciami týkajúcimi sa realizácie prác v jej mene inými osobami, by spoločnosť PCT bola povinná platiť kolkovú daň, kedykoľvek by to vyplynulo z jej dohôd so spoločnosťou PPA.

(208)

Ako už však bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania (150), skutočnosť, že spoločnosť PPA môže byť oslobodená od kolkových poplatkov, neznamená, že takéto oslobodenie v prospech spoločnosti PCT je odôvodnené povahou daňového systému.

(209)

Komisia poznamenáva, že zákonom 4152/2013 bolo toto ustanovenie zrušené. Selektívna výhoda v prospech spoločnosti PCT by sa takto vzťahovala iba na minulosť.

(210)

Legislatívny dekrét 2687/1953 umožňuje gréckym správnym orgánom udeliť osobitný priaznivý režim akejkoľvek spoločnosti, ktorá dováža zahraničný kapitál s cieľom realizovať „produktívne investície“. Aby mohla spoločnosť tento režim využívať, musí podať žiadosť na ministerstvo národného hospodárstva. Po tom, ako spoločnosť podá žiadosť, vydá osobitný výbor stanovisko po posúdení:

(211)

Po tomto stanovisku príslušný minister, v závislosti od dôležitosti investície, navrhne neodvolateľný prezidentský dekrét alebo prijme ministerské rozhodnutie, ktorým sa schváli dovoz zahraničného kapitálu za osobitných podmienok v ňom stanovených a udelí neodvolateľný priaznivý režim (151).

(212)

Prezidentským dekrétom/ministerským rozhodnutím, ktoré môže byť prijaté pre konkrétnu spoločnosť, sa udeľujú nasledujúce fiškálne „nástroje“ (152):

(213)

Podľa legislatívneho dekrétu sú aktíva spoločností, ktoré sú vytvorené alebo významným spôsobom zvýšené (155) pomocou zahraničného kapitálu, na základe tohto dekrétu oslobodené od akéhokoľvek núteného vyvlastnenia v prospech štátu, ako aj od akejkoľvek rekvizície ich aktív (156). A nakoniec, osobitným ustanovením sa zavádza zásada zákazu retroaktívneho uloženia dane pre všetky spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje legislatívny dekrét (157).

(214)

Keďže ochrana poskytovaná na základe legislatívneho dekrétu 2687/1953 sa môže líšiť v závislosti od opatrení, o ktorých sa rozhoduje zakaždým v súvislosti s každým konkrétnym podnikom, ktorý spadá pod takúto „ochranu“, a oslobodenia, ktoré možno udeliť spoločnosti PCT, boli v tomto dekréte stanovené orientačne, môže všeobecný referenčný systém zahrňovať rôzne daňové opatrenia, ktoré začne príjemca využívať, keď správny orgán prijme osobitný režim, o ktorý spoločnosť PCT požiada.

(215)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že keďže bol tento dekrét prijatý ako zákon s nadradenou platnosťou, ktorú mu prisudzuje ústava, nemožno ho považovať za „osobitné“ opatrenie, ktoré možno porovnať so „všeobecným“ legislatívnym rámcom. Keď bol tento dekrét prijatý a získal svoju nadradenú legislatívnu platnosť, väčšina vnútroštátneho legislatívneho rámca, ktorý Komisia používa ako „referenčný systém“, ešte ani neexistovala. „Referenčným systémom“, ktorý treba v tejto súvislosti brať do úvahy, je teda grécka ústava a samotný legislatívny dekrét 2687/1953 ako všeobecné opatrenie. Komisia okrem toho vedela o jeho existencii už od vstupu Grécka.

(216)

Grécke orgány a spoločnosť PCT tiež argumentujú, že osobitný ochranný režim pre zahraničné investície je všeobecným opatrením, ktoré sa vzťahuje na všetky zahraničné investície, ktoré spĺňajú objektívne kritériá na jeho uplatnenie. Tiež argumentujú, že odôvodnením dekrétu bola potreba a) uznať, že zahraničné investície v gréckych podmienkach čelili osobitným rizikám a problémom, a preto si vyžadovali osobitný prístup, aby sa dosiahol cieľ pritiahnutia takýchto investícií, a b) zabezpečiť primeraný prístup v tomto smere.

(217)

Grécke orgány a spoločnosť PCT ďalej argumentujú, že v odpovedi komisára Tajaniho (158) v súvislosti s týmto dekrétom sa vylúčili len nové opatrenia v oblasti colných taríf, a nie opatrenia štátnej pomoci. Podľa nich je jasné, že doterajším uplatňovaním tohto dekrétu nedochádzalo k novej neoprávnenej štátnej pomoci, pretože platil, keď Grécko vstúpilo do EÚ, ktoré ho ďalej uplatňovalo bezo zmeny, a Komisia doteraz nepodnikla žiadny krok, aby spochybnila zákonnosť tohto dekrétu na základe právnych predpisov EÚ.

(218)

Komisia poznamenáva, že predmetný legislatívny dekrét nemožno považovať za platný referenčný systém. Hoci je pravda, že tento dekrét existoval pred vstupom Grécka do EÚ, neznamená to, že je nadradený Zmluve o fungovaní Európskej únie, a tým aj ustanoveniam tejto zmluvy týkajúcim sa štátnej pomoci. Keď Grécko vstúpilo do EÚ, muselo zosúladiť svoj právny systém s „acquis communautaire“, a predovšetkým by malo dodržiavať pravidlá Zmluvy a štátnej pomoci. Ak Grécko uplatní tento dekrét udelením osobitných výhod konkrétnym spoločnostiam, malo by ich teda najprv predložiť Komisii na posúdenie na základe pravidiel o štátnej pomoci a prípadné schválenie na základe pravidiel Zmluvy (159).

(219)

Týmto dekrétom sa okrem toho správnym orgánom poskytuje široký rozsah vlastného uváženia (160), pokiaľ ide o stanovenie podmienok, ako aj o výhod, ktoré sa udelia konkrétnym podnikom, ktoré ho využijú. Osobitný prístup k zahraničným investíciám v Grécku, ktorého účelom je ich podpora, už v sebe zahrňuje selektívne prvky. Zároveň je zameraný na dosiahnutie cieľa verejnej politiky, nie daňového cieľa. Platný referenčný systém na účely analýzy selektívnosti môže byť založený len na zásadách zdanenia. Ciele verejnej politiky nie sú ciele vlastné daňovému systému, ako už bolo uvedené v odôvodneniach 92 až 94 tohto rozhodnutia, a preto ich nemožno považovať za ciele referenčného systému na účely posúdenia selektívnosti.

(220)

Článkom 3 zákona 3755/2009 sa spoločnosti PCT umožňuje požiadať o ochranný režim stanovený v opisovanom legislatívnom dekréte. Následkom tohto ustanovenia je, že spoločnosti PCT môžu na základe jej žiadosti grécke správne orgány udeliť niekoľko selektívnych výhod. Tieto výhody spočívajú najmä v daniach, ktoré by spoločnosť PCT na základe bežných pravidiel musela platiť a od ktorých by mohla byť vďaka tomuto ustanoveniu oslobodená. Okrem toho by mohlo v budúcnosti spoločnosť PCT zvýhodňovať aj oslobodenie od iných právnych obmedzení (nútené vyvlastnenie, rekvizícia aktív, povolenie na nábor zahraničných pracovníkov a vývoz ich odplaty v zahraničnej mene, povolenie na repatriáciu pôžičiek alebo základného imania). Skutočnosť, že tieto výhody zatiaľ neboli podľa gréckych orgánov spoločnosti PCT udelené, nemení nič na tom, že posudzované ustanovenie udeľuje spoločnosti PCT právo žiadať a získať výsadný rámec stanovený v dekréte.

(221)

Pokiaľ ide o opatrenie v prospech PCT, grécke orgány neposkytujú ďalšiu argumentáciu než tú, ktorú už poskytli na začiatku. Konštatovanie Komisie, pokiaľ ide o selektívny charakter tohto opatrenia, preto zostáva rovnaké (161).

(222)

Ako už bolo uvedené vyššie (162), skutočnosť, že opatrením sa môže sledovať cieľ v rámci hospodárskej politiky, neznamená, že nie je selektívne, ale že sa môže považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa dodržia určité podmienky (163).

(223)

Okrem toho nezávisle od povahy režimu poskytovaného na základe legislatívneho dekrétu (164) môže jeho individuálne uplatnenie nadobudnúť črty selektívnej výhody (165) vzhľadom na to, že každé rozhodnutie gréckych správnych orgánov sa môže odchýliť od všeobecných daňových pravidiel v prospech spoločnosti PCT. Podľa fiškálneho oznámenia (166) vedie takéto zistenie k predpokladu štátnej pomoci, čo si vyžaduje podrobnú analýzu. Na základe týchto skutočností sa Komisia domnieva, že predmetné ustanovenie v sebe zahrnuje selektívnu výhodu v prospech spoločnosti PCT, ktorá sa realizuje, ak sa spoločnosť PCT rozhodne ju využiť.

(224)

Grécke orgány argumentujú, že cieľom osobitného režimu na základe tohto dekrétu bolo pritiahnutie zahraničného kapitálu a uľahčenie rekonštrukcie krajiny po druhej svetovej vojne a občianskej vojne v 40. rokoch 20. storočia. V článku 107 gréckej ústavy sa vzhľadom na jeho dôležitosť pre hospodársky rozvoj Grécka výslovne uznáva, že je nadradený obyčajným zákonom. Bolo to s cieľom zabezpečiť, aby investori zahraničného kapitálu boli chránení pred neustálymi zmenami gréckych daňových zákonov, ktoré nie sú priaznivé pre zahraničné investície. Rovnaký účel tohto ochranného režimu, ktorým je rozvoj gréckeho hospodárstva, však nemôže odôvodniť selektívny charakter opatrenia, ale možno ho len zohľadniť v rámci posúdenia zlučiteľnosti.

(225)

Komisia tiež poznamenáva, že keďže tento ochranný režim, ktorý by mohol byť spoločnosti PCT udelený na jej žiadosť, by bol udelený na základe voľného uváženia, nemožno ho odôvodniť povahou alebo všeobecnou štruktúrou daňového systému (167).

(226)

To znamená, že predmetné ustanovenie v sebe zahrnuje selektívnu výhodu v prospech spoločnosti PCT, ktorú nie je možné odôvodniť povahou všeobecnej štruktúry systému.

(227)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že v prípade, ak Komisia skonštatuje, že uplatnenie tohto dekrétu predstavuje pomoc, išlo by o existujúcu pomoc.

(228)

Komisia poznamenáva, že ustanovenie v prospech spoločnosti PCT bolo prijaté v roku 2009, a nie pred vstupom Grécka do EÚ. Týmto ustanovením sa spoločnosti PCT udeľuje právo požiadať o tento osobitný režim a získať ho. Po tom, ako spoločnosť PCT predloží žiadosť, je potrebné prijať prezidentský dekrét alebo ministerské rozhodnutie, ktorým sa určia osobitné výhody, ktoré budú spoločnosti PCT poskytnuté. Následkom osobitného uplatňovania dekrétu na žiadosť PCT preto bude, že konkrétna realizácia opatrení sa stane účinnou v okamihu prijatia udeľujúceho aktu. Z toho vyplýva záver, že opatrenie v prospech spoločnosti PCT predstavuje novú pomoc.

(229)

Sťažnosti prijaté v tejto veci sa týkali oslobodenia poskytnutého spoločnosti PCT v súvislosti s pravidlami núteného vyvlastnenia. V zákone, ktorým sa ratifikovala koncesná zmluva, sa o takomto oslobodení nič nehovorilo. Grécke orgány a spoločnosť PCT uvádzajú, že žiadne také oslobodenie nebolo poskytnuté a Komisia nemá dôvod domnievať sa, že to tak nie je. Komisia sa preto domnieva, že takýto druh výhody nebol spoločnosti PCT poskytnutý.

(230)

Argumentácia predložená v súvislosti s odôvodnením vyššie uvedených fiškálnych opatrení sa odvoláva najmä na potrebu podpory veľkých infraštruktúrnych projektov zaistením jasného, pružného a stabilného fiškálneho režimu spoločností, ktoré ich v Grécku realizujú. Na podporu svojej argumentácie sa grécke orgány a spoločnosť PCT odvolávajú na niekoľko rozhodnutí Komisie, v ktorých sa konštatovalo, že financovanie koncesných zmlúv na veľké infraštruktúrne projekty, ktoré zahrnujú podobné fiškálne oslobodenia, v sebe nezahrnovali žiadnu štátnu pomoc.

(231)

Komisia preskúmala predloženú argumentáciu a dospela k nasledujúcim záverom.

(232)

V prvom rade, podľa ustálenej judikatúry (168) je tento druh argumentácie irelevantný pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia Komisie. Každá vec by sa mala posudzovať na základe článku 107 ods. 1 ZFEÚ pri zohľadnení jej osobitostí. V každom prípade, ako sa uvádza v bode 107 tohto rozhodnutia, existencia podobných opatrení v iných zmluvách na veľké infraštruktúrne projekty len znamená, že tieto opatrenia sú uplatniteľné na jednu kategóriu spoločností, čo znamená, že sú selektívne.

(233)

V každom prípade, všetky rozhodnutia, na ktoré sa grécke orgány a spoločnosť PCT odvolávajú, sa týkali iných situácií.

(234)

Komisia sa ďalej domnieva, že záver vo veci aténskeho medzinárodného letiska (169) nemožno na túto vec uplatniť. Činnosti, pri ktorých sa využíva pomoc, v tejto veci buď neboli hospodárskeho charakteru, alebo v tom čase neboli liberalizované, a preto sa žiadna štátna pomoc neposkytovala. Naopak, v tejto veci otvoril poskytovanie prístavných infraštruktúrnych služieb hospodárskej súťaži samotný grécky štát vyhlásením výberového konania na časť prístavu, ktorá je predmetom koncesnej zmluvy. Argumentovanie „neliberalizáciou“ v súvislosti s týmto starým rozhodnutím preto nemožno na túto vec uplatniť.

(235)

Pokiaľ ide o veci aténskeho vonkajšieho dopravného okruhu a diaľničného mostu Rio Antirrio, Komisia poznamenáva, že hoci do opisu opatrení štátnej pomoci týkajúcich sa týchto projektov bolo zahrnuté zhrnutie fiškálnych ustanovení uplatniteľných v týchto dvoch koncesiách, Komisia sa výslovne nevyjadrila k týmto osobitným ustanoveniam, ale len posúdila, či bola štátna podpora pre daný projekt nevyhnutným minimom, ako aj to, či výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo, malo ako výsledok trhovú cenu. Vo väčšine ostatných rozhodnutí (170) sa vôbec ani nehovorí o oslobodeniach od dane v prospech koncesionárov (a už vôbec nie o tom, že sú odôvodnené logikou fiškálneho systému), len sa v nich posudzuje, či bolo výberové konanie dostatočne otvorené, nediskriminačné a založené na najnižšej cene. Skutočnosť, že Komisia počas oznamovacieho postupu prijala príslušné koncesné zmluvy, v ktorých sa hovorilo o niekoľkých oslobodeniach od dane, neznamená, že ich Komisia preskúmala z pohľadu štátnej pomoci alebo sa k daným osobitným opatreniam vyjadrila. Podľa judikatúry Súdneho dvora by mala Komisia k opatreniam zaujať jasné a jednoznačné stanovisko, aby príjemcovia mohli konštatovať, že dané opatrenia v sebe nezahrnujú štátnu pomoc. Mlčanie Komisie neznamená, že tieto opatrenia boli schválené (171).

(236)

Podľa tej istej logiky ani skutočnosť, že v rozhodnutí vo veci rozvoja širokopásmových sietí (172) Komisia ako právny základ uviedla zákon o verejno-súkromnom partnerstve, ktorý obsahuje podobné ustanovenia, neznamená, že Komisia tieto ustanovenia implicitne posúdila. A nakoniec, vec solúnskeho podvodného tunela (173) sa nezdá relevantná, keďže daňové opatrenia tiež neboli zahrnuté do posúdenia a úspešný uchádzač ani nevyužil možnosť využívať prevádzkové dotácie, ktorá bola zahrnutá do dokumentov k výberovému konaniu.

(237)

Grécke orgány a spoločnosť PCT ďalej argumentujú, že Komisia si zachovala svoju pozíciu, pokiaľ ide o jej relevantné posúdenie v týchto veciach po tom, ako v decembri 2013 prijala rozhodnutia o štátnej pomoci v súvislosti so zmenami štyroch takýchto projektov (174). Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že v týchto rozhodnutiach sa ani nehovorí o žiadnych fiškálnych ustanoveniach, keďže ich cieľ je iný, a už vôbec nie o posúdení v mene Komisie.

(238)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno konštatovať, že Komisia „schválila“ podobné ustanovenia v minulosti a že príjemca by sa mohol odvolať na takéto „schválenie“, aby mohol vylúčiť existenciu štátnej pomoci (175).

(239)

Komisia preto konštatuje, že opatrenia posudzované vyššie (s výnimkou opatrenia 5.3.9) sú selektívnymi výhodami, ktoré nemožno odôvodniť povahou alebo všeobecnou štruktúrou daňového systému.

(240)

Vyššie uvedené opatrenia, ktoré predstavujú selektívne výhody, môžu predstavovať štátnu pomoc, ak narúšajú hospodársku súťaž alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a ak majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Podľa ustálenej judikatúry sa selektívna výhoda poskytnutá štátom považuje za takú, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, ak môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s inými podnikmi, ktorým konkuruje (176). Narušenie hospodárskej súťaže sa v zmysle článku 107 ZFEÚ teda predpokladá, ak štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom sektore, kde existuje alebo by mohla existovať hospodárska súťaž (177).

(241)

Keďže grécky štát vyhlásil medzinárodné výberové konanie na koncesiu, ktorú získala spoločnosť Cosco, otvoril sa trh prístavných služieb hospodárskej súťaži. Keďže o udelenie prístavných koncesií môžu súťažiť rôzne podniky z niekoľkých členských štátov, poskytnutie osobitných fiškálnych výhod, ktoré neboli dostupné pre všetkých možných kandidátov v čase výberového konania, spoločnosti PCT sa môže považovať za opatrenie aspoň potenciálne narúšajúce hospodársku súťaž.

(242)

Už v čase, keď spoločnosť PCT prevzala koncesnú zmluvu, mal prístav Pireus značnú kapacitu (1,6 milióna TEU) a považoval sa za prístav potenciálne konkurujúci iným prístavom EÚ (178). Za priamych alebo aspoň potenciálnych konkurentov spoločnosti možno považovať napríklad solúnsky prístav, prístav v Kostanci v Rumunsku, koperský prístav v Slovinsku a niekoľko prístavov v Taliansku. Podľa koncesnej zmluvy sa predpokladá, že móla II a III kontajnerového terminálu, ktoré využíva spoločnosť PCT, dosiahnu do roku 2015 veľmi významnú kapacitu (až 3,7 milióna TEU). Táto nová kapacita, ktorej vytvorenie bolo uľahčené predmetnými opatreniami, má potenciál ovplyvniť hospodársku súťaž aj obchod medzi členskými štátmi, keďže rôzne prístavy v niekoľkých členských štátoch môžu mať tých istých klientov ako spoločnosť PCT a aspoň potenciálne jej konkurujú.

(243)

Komisia ďalej poznamenáva, že prekládkové kontajnerové terminály ako príjemcov sú oveľa viac vystavené hospodárskej súťaži, a to aj zo strany tretích krajín (v stredozemskej oblasti). Ako príklad môže poslúžiť, že z dôvodu tejto investície spoločnosť Cosco sústredila svoje aktivity v oblasti lodnej prepravy v Pireu namiesto talianskych a španielskych prekládkových prístavov, ktoré používala predtým. Spoločnosť PCT konkuruje iným prístavom v EÚ a v nasledujúcich rokoch zvýši svoje postavenie na trhu.

(244)

Keďže predmetnými fiškálnymi opatreniami sa zaistil dodatočný peňažný tok do spoločnosti PCT, najmä v prvých štádiách stavebného projektu, tieto opatrenia pomohli spoločnosti Cosco rozšíriť svoje činnosti na trhu prístavných služieb v EÚ a potenciálne posilnili jej konkurenčné postavenie na tomto trhu.

(245)

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetné opatrenia by mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť alebo ohroziť hospodársku súťaž. Podľa štandardnej judikatúry Súdneho dvora stačí preukázať, že je pravdepodobné, že predmetná pomoc ovplyvní obchod medzi členskými štátmi, a že hrozí, že naruší hospodársku súťaž (179). Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu Komisia nepovažuje za potrebné ďalšie vymedzenie presného rozsahu predmetných služieb alebo geografického trhu alebo podrobné analyzovanie jeho štruktúry a následných konkurenčných vzťahov (180).

(246)

Pokiaľ ide o argument spoločnosti PCT, že posúdenie účinku fiškálnych opatrení na hospodársku súťaž by si vyžiadalo preskúmanie ekvivalentných daňových systémov uplatňovaných v rámci relevantných trhov, Komisia poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry (181) skutočnosť, že členský štát sa snaží jednostrannými opatreniami aproximovať podmienky hospodárskej súťaže v konkrétnom odvetví hospodárstva s podmienkami existujúcimi v iných členských štátoch, nemôže zbaviť predmetné opatrenia ich charakteru štátnej pomoci.

(247)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Komisia konštatuje, že všetky daňové výhody udelené spoločnosti PCT predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ s výnimkou údajného oslobodenia od uplatňovania všeobecných pravidiel núteného vyvlastnenia.

(248)

Grécke orgány a spoločnosť PCT argumentujú, že opatrenia pomoci by sa mali považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. a) a článku 107 ods. 3 písm. c), ako aj pravidiel EÚ pre regionálnu pomoc.

(249)

Komisia poznamenáva, že zákonné právo spoločnosti PCT využiť opatrenia podpory jej bolo udelené uverejnením zákona zahrňujúceho dané opatrenia v Úradnom vestníku, t. j. 30. marca 2009 (183). To znamená, že Komisia posúdi opatrenia na základe RAG na roky 2007 – 2013, ktoré platili v marci 2009.

(250)

Komisia poznamenáva, že posudzované opatrenia pomoci spočívajú v neobmedzených fiškálnych výhodách, ktoré nemožno považovať za investičnú pomoc, ale za prevádzkovú pomoc poskytovanú na základe pravidiel pre regionálnu pomoc. RAG na roky 2007 – 2013 môžu výnimočne a vo veľmi obmedzenom počte prípadov umožňovať prevádzkovú pomoc (184) v regiónoch oprávnených podľa výnimky v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Prístav Pireus sa nachádza v regióne Attiki, ktorý bol v marci 2009 regiónom oprávneným na regionálnu pomoc na základe článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ ako región postihnutý „štatistickým efektom“ (185). Preto je potrebné preskúmať, či opatrenia pomoci spĺňajú podmienky prevádzkovej pomoci stanovené v RAG. Prevádzková pomoc sa na základe RAG na roky 2007 – 2013 môže poskytovať za predpokladu, že je odôvodnená z hľadiska svojho prispievania k regionálnemu rozvoju a jej povaha a úroveň sú primerané z hľadiska nevýhody, ktorú má zmierňovať. Prevádzková pomoc by sa okrem toho v zásade mala poskytovať v súvislosti s vopred vymedzeným súborom oprávnených výdavkov alebo nákladov (186) a mala by byť obmedzená na určitý podiel týchto nákladov. Tiež by mala byť vždy dočasná, postupne znižovaná a mala by sa prestať poskytovať, ak sa dotknuté regióny vo svojom rozvoji skutočne priblížia k bohatším oblastiam EÚ.

(251)

Komisia poznamenáva, že vzhľadom na povahu pomoci a znevýhodnenia, ktoré sa snaží zmierniť, by sa pomocou ad hoc v zásade nemohli riešiť takéto znevýhodnenia, pretože je veľmi nepravdepodobné, že poskytnutím prevádzkovej pomoci jednému podniku by sa znevýhodnenia vyriešili celostným spôsobom. Odôvodnenie opatrení pomoci poskytnuté gréckymi orgánmi a spoločnosťou PCT, t. j. rozvoj a modernizácia odvetvia morskej kontajnerovej terminálovej prepravy vytváraním právnej istoty fiškálneho režimu uplatniteľného na investičný projekt, okrem toho nemožno pokladať za znevýhodnenia súvisiace s príslušným regiónom, ktoré by bolo potrebné zmierniť. Okrem toho, keby aj Komisia prijala takéto odôvodnenie ako primerané v tejto veci, neexistujú žiadne vopred vymedzené oprávnené výdavky týkajúce sa takýchto znevýhodnení a následne objemu pomoci. Opatrenia pomoci okrem toho nie sú časovo degresívne a nepočítalo sa s tým, že sa prestanú uplatňovať, keď sa región Attiki mal 1. januára 2011 stať regiónom „c“ (187). Opatrenia pomoci preto nemožno považovať za zlučiteľné na základe RAG na roky 2007 – 2013.

(252)

Vo svojom oznámení s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: Smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách  (188) Komisia zdôraznila, že rozvoj prístavov a terminálov kombinovanej dopravy je kľúčom k dosiahnutiu integrujúceho a inteligentného logistického systému v EÚ. V oznámení na tému Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018  (189) Komisia zdôrazňuje, že poskytovanie nových prístavných infraštruktúr, ako aj vylepšovanie používania existujúcich kapacít je rozhodujúce pre zabezpečenie toho, aby prístavy EÚ dokázali účinne zvládnuť svoju funkciu vstupnej brány.

(253)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (190) je najlepším spôsobom rozvoja transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) dvojúrovňová štruktúra pozostávajúca zo súhrnnej a základnej siete. Súhrnná sieť predstavuje základnú úroveň novej TEN-T. Skladá sa zo všetkej existujúcej a plánovanej infraštruktúry spĺňajúcej požiadavky nariadenia o TEN-T. Základná sieť by mala tvoriť základnú kostru rozvoja udržateľnej multimodálnej dopravnej siete a stimulovať rozvoj celej súhrnnej siete, a mala by byť zavedená najneskôr do roku 2030. Prístav Pireus je jeden z morských prístavov zahrnutých do základnej siete EÚ.

(254)

V tejto súvislosti je prístav Pireus jedným z najväčších a najvýznamnejších v Stredozemnom mori a jeho prevádzka má kľúčový význam pre rozvoj gréckeho hospodárstva a dôležitosť pre rozvoj cieľov dopravnej politiky EÚ. Investíciou, ktorú realizovala PCT, sa časť prístavu Pireus premenila na moderný morský kontajnerový terminál zdokonalením jeho účinnosti, skladovacej kapacity, schopnosti obsluhovať novú generáciu nákladných lodí a prepojenia. Na základe koncesnej zmluvy sa očakáva, že kapacita sa počas prvého roka platnosti koncesie zvýši z najmenej 300 000 TEU na najmenej 3 700 000 TEU po ôsmych rokoch platnosti koncesie. Na základe toho možno konštatovať, že investíciou do prístavných zariadení s prvkami štátnej pomoci možno prispieť k cieľu spoločného záujmu.

(255)

Podľa rozhodovacej praxe Komisie v tejto oblasti sa potvrdí nevyhnutnosť štátnej pomoci, ak sa dá preukázať, že objem prítoku čistých príjmov vytvorených investičným projektom nestačí na úhradu investičných nákladov investora. V podstate ide o to, že ak nie sú tieto príjmy postačujúce, súkromný investor by projekt nerealizoval bez verejnej podpory a štátna pomoc by sa pokladala za nevyhnutnú.

(256)

Grécke orgány a príjemca argumentujú, že opatrenia pomoci boli nevyhnutné, pretože bez nich by boli finančné dohody, ktoré by spoločnosť PCT dosiahla, oveľa nevýhodnejšie a mohli dokonca ohroziť realizáciu projektu.

(257)

Komisia sa vždy dôsledne pridržiavala názoru, že prístavné infraštruktúrne projekty si vyžadujú značné kapitálové investície s veľmi dlhým časom návratnosti, ktorých hospodársku životaschopnosť nemožno vždy zaistiť bez verejnej podpory. V tomto prípade však spoločnosť PPA, verejný obstarávateľ, ktorý viedol výberové konanie na výber koncesionára prístavu Pireus, už dopredu odhadla, že hospodárska životaschopnosť projektu bude zaistená, čo dokazuje skutočnosť, že podľa dokumentov k výberovému konaniu mal vybratý príjemca uskutočniť celú investíciu na vlastné náklady. Spoločnosť PCT sa okrem toho podujala na rozšírenie móla II a vybudovanie móla III, pričom počítala s tým, že na seba zoberie všetky investičné náklady, ktoré by sa s týmto projektom spájali. Keď predložila svoju ponuku, ktorú spoločnosť PPA prijala, podľa jej odhadov mala byť jej investícia do prístavu Pireus pre ňu zisková bez potreby akejkoľvek verejnej podpory, pretože inak by ponuku nepredložila alebo by ju predložila s výhradou, pokiaľ ide o ziskovosť projektu pri neexistencii osobitného fiškálneho prístupu. Okrem toho skutočnosť, že cieľom spoločnosti Cosco bolo premeniť prístav Pireus na prvý kontajnerový terminál v Stredozemnom mori, poukazuje na potenciál tohto prístavu, ako aj na ziskovosť investičného projektu, ktorá nebola nikdy spochybnená (191). Preto sa nemožno domnievať, že posudzované opatrenia boli nevyhnutné na zabezpečenie hospodárskej životaschopnosti investičného projektu.

(258)

Skutočnosť, že Čínska rozvojová banka čakala na prijatie ratifikačného zákona, nedokazuje nevyhnutnosť opatrení pomoci. Vzhľadom na to, že koncesnú zmluvu bolo v súlade s gréckou legislatívnou praxou potrebné ratifikovať zákonom, každá banka by čakala na prijatie ratifikačného zákona bez toho, aby to priamo súviselo s poskytnutím posudzovaných opatrení. Okrem toho ani ochrana proti všeobecnej alebo diskriminačnej zmene v zákone požadovaná Európskou investičnou bankou nedokazuje nevyhnutnosť pomoci.

(259)

Spoločnosť začala so stavebnými prácami až po ratifikácii koncesnej zmluvy zákonom. Aj to však súvisí so skutočnosťou, že všetky zmluvy takejto povahy sa musia ratifikovať zákonom. Každá spoločnosť v pozícii PCT by v každom prípade čakala na ratifikáciu zmluvy. Spoločnosť Cosco sa okrem toho zaviazala k realizácii projektu už v čase predloženia svojej ponuky, k čomu došlo pred prijatím udeľujúceho aktu, teda ratifikačného zákona. Po predložení ponuky spoločnosť Cosco vedela, že je zo zákona povinná investíciu realizovať, ak ju spoločnosť PPA vybrala ako úspešného uchádzača.

(260)

Príjemca sa okrem toho nikdy neodvolal na existenciu likvidnej medzery, ktorú bolo potrebné pokryť posudzovanými opatreniami. Skutočnosť, že spoločnosť PCT vyčíslila výšku pomoci až po začatí formálneho zisťovania Komisiou, t. j. takmer päť rokov po podpísaní koncesnej zmluvy, dokazuje, že spoločnosť PCT vo svojom pôvodnom podnikateľskom pláne s výškou pomoci nepočítala, a predovšetkým, keď sa spoločnosť Cosco rozhodla realizovať investíciu. Pokiaľ ide o rozhodnutia Komisie, na ktoré sa odvoláva príjemca, ktorými Komisia schválila nenotifikovanú pomoc v prípadoch, kde nebola pomoc vyčíslená dopredu, Komisia poznamenáva, že dané prípady nie je možné uplatniť na túto vec, pretože sa netýkajú financovania prístavnej infraštruktúry, kde treba stanoviť konkrétnu finančnú medzeru aj pre analýzu zlučiteľnosti ex-post. Preto túto pomoc nemožno považovať za nevyhnutnú pre realizáciu projektu, pretože spoločnosť PCT by ho začala realizovať v každom prípade.

(261)

Ako už bolo vysvetlené vyššie, posudzované opatrenia v každom prípade spočívajú v neobmedzených finančných výhodách, ktoré predstavujú prevádzkovú pomoc, ktorá je bežne zakázaná. Takúto pomoc možno prijať len za výnimočných, osobitne stanovených podmienok. V rámci analýzy zlučiteľnosti financovania prístavného infraštruktúrneho projektu na základe článku 107 ods. 3 písm. c) nemožno tento druh pomoci pokladať za zlučiteľný.

(262)

Príjemca argumentuje, že zlyhanie trhu v tomto prípade spočíva v potrebe zabezpečiť stabilitu, právnu istotu a pružnosť, pokiaľ ide o fiškálny rámec realizácie koncesnej zmluvy. V tomto smere Komisia poznamenáva, že potrebu zabezpečiť stabilitu, právnu istotu a pružnosť nemožno v súlade s jej bežnou praxou považovať za zlyhanie trhu alebo za platný základ zlučiteľnosti opatrení pomoci. Navyše, a čo je najdôležitejšie, neexistencia takéhoto „rámca“ neodradila spoločnosť Cosco od rozhodnutia investovať do prístavu Pireus. Komisia sa preto domnieva, že cieľom zaistiť stabilitu, právnu istotu a pružnosť nemožno dokázať nevyhnutnosť alebo motivačný účinok posudzovaných opatrení pomoci.

(263)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že opatrenia pomoci poskytnuté spoločnosti PCT neboli nevyhnutné, pretože sa nepreukázalo, že by spoločnosť Cosco bez nich odstúpila od realizácie projektu. Opatrenia pomoci preto predstavujú prevádzkovú pomoc, ktorá oslobodzuje spoločnosť PCT od nákladov, ktoré by za bežných okolností musela niesť, a nemožno ich vyhlásiť za zlučiteľné. Vzhľadom na tento záver Komisia nepovažuje za potrebné ďalej skúmať ostatné podmienky článku 107 ods. 3 písm. c) týkajúce sa proporcionality a narúšania hospodárskej súťaže, aby sa dospelo k záveru, že opatrenia pomoci sú nezlučiteľné.

(264)

Vyčíslenie pomoci poskytnuté gréckymi orgánmi a príjemcom bolo založené na hypotetických predpokladoch podnikateľského plánu spoločnosti PCT v roku 2009. Preto nemôže slúžiť ak základ pre presné vyčíslenie objemov pomoci.

(265)

Bez primeraných informácií zo strany gréckych orgánov sa v tomto rozhodnutí nestanovuje presná výška pomoci, ktorú spoločnosť získala v rámci každého jedného opatrenia. Komisia sa však domnieva, že členský štát by mal výšku nezlučiteľnej štátnej pomoci, ktorú by mala spoločnosť PCT vrátiť, stanoviť touto metodológiou:

(266)

Toto opatrenie predstavuje pomoc spoločnosti PCT, ktorá sa rovná dani z príjmu, ktorú by spoločnosť PCT za bežných okolností musela platiť zo vzniknutých úrokov do začatia prevádzky móla III a od ktorej bola spoločnosť PCT oslobodená na základe článku 2 ods. 1 zákona.

(267)

Grécke orgány uviedli, že spoločnosť v praxi nemala z tohto ustanovenia prospech, pretože do svojho zdaniteľného príjmu zahrnula výšku akumulovaného úroku z peňažných vkladov (čo znamená, že tento príjem podliehal zdaneniu). Preto by mali poskytnúť dôkazy, že je to naozaj tak.

(268)

Ak spoločnosť PCT toto ustanovenie využila, grécke orgány by mali v prvom rade poskytnúť tieto dátumy:

(269)

Grécke orgány by mali vziať za základ každoročné príslušné vklady spoločnosti PCT v gréckych bankách (po dátume oslobodenia od dane z akumulovaných úrokov), príslušné úroky, ktoré sa každý rok odvodzovali, a uplatniť na ne sadzbu dane z príjmov uplatňovanú každý rok.

(270)

Toto opatrenie predstavuje pomoc spoločnosti PCT, ktorá sa rovná úplnej sume vrátenej DPH, ktorú si smie spoločnosť PCT ponechať (na základe tohto ustanovenia), ak sa projekt nezačal päť rokov po realizácii súvisiaceho výdavku.

(271)

Grécke orgány uviedli, že spoločnosť PCT uviedla investičný projekt do prevádzky do piatich rokov od začatia projektu, to znamená, že päťročné obdobie oslobodenia nevyústilo do konkrétnej sumy, ktorá by sa mala vrátiť.

(272)

Grécke orgány však nepredložili žiadny dôkaz o tom, že výstavba projektu sa dokončila a že projekt bol uvedený do prevádzky. Grécke orgány by preto mali poskytnúť dôkaz o dokončení výstavby projektu. Okrem toho by tiež mali poskytnúť zoznam faktúr týkajúcich sa tejto výstavby a dátumy, kedy boli spoločnosti PCT poskytnuté vrátenia DPH z týchto faktúr.

(273)

V prípade, že výstavba projektu nie je dokončená, piate výročie od dátumu vrátenie DPH z každej faktúry týkajúcej sa tejto výstavby by bolo dátumom poskytnutia pomoci. Pomocou by v každom prípade bola výška vrátenej DPH.

(274)

Toto opatrenie predstavuje pomoc spoločnosti PCT, ktorá sa rovná akumulovaným úrokom z DPH vrátenej zo všetkých výdavkov iných ako výdavkov na hmotné majetky (týkajúcich sa investičného majetku) od okamihu, kedy bolo vrátenie spoločnosti PCT poskytnuté, až do okamihu, kedy by mala spoločnosť PCT na takéto vrátenie nárok, čiže o tri roky neskôr alebo do okamihu, kedy by bola spoločnosť PCT schopná kompenzovať svoju DPH na vstupe (týkajúcu sa týchto výdavkov) prostredníctvom DPH na výstupe.

(275)

Grécke orgány by mali rozlišovať medzi DPH týkajúcou sa hmotného majetku, ktorý spadá do rozsahu pojmu investičný majetok, a DPH na vstupe týkajúcou sa iných prác a služieb. Túto DPH na vstupe bude potom treba vypočítať. Na základe sumy, ktorá vyplynie z tohto výpočtu, budú musieť grécke orgány vypočítať úrok, ktorý by mal štát požadovať za peňažný preddavok pred uplynutím obdobia troch rokov, a do jeho výšky by sa mohlo spoločnosti PCT v každom prípade poskytnúť vrátenie. Tieto úroky sa musia vypočítať za obdobie od okamihu, kedy bolo vrátenie spoločnosti PCT poskytnuté, až do okamihu, kedy by mala spoločnosť PCT na takéto vrátenie nárok, čiže o tri roky neskôr. Ak sa dá dokázať, že by jej mohlo byť vrátenie poskytnuté pred uplynutím obdobia 3 rokov, príslušné úroky sa vypočítajú do okamihu, kedy by bola spoločnosť PCT schopná kompenzovať svoju DPH na vstupe (týkajúcu sa týchto výdavkov) prostredníctvom DPH na výstupe.

(276)

Toto opatrenie predstavuje pomoc spoločnosti PCT, ktorá sa rovná úrokom, ktoré môže spoločnosť PCT požadovať (na základe tohto ustanovenia) od gréckeho štátu po uplynutí 60 dní od okamihu, kedy podala príslušné daňové priznanie (na účely žiadosti o vrátenie DPH), kým iné spoločnosti v podobnej situácii by nemali nárok na úroky.

(277)

Spoločnosť PCT uviedla, že toto ustanovenie nevyužila. Ak to tak však nie je a štát takéto úroky skutočne zaplatil, grécke orgány by mali uviesť presnú sumu zaplatených úrokov spolu s dátumami, kedy sa tieto platby uskutočnili. Tieto dátumy by predstavovali dátumy poskytnutia pomoci a zodpovedajúce zaplatené úroky by boli výškami pomoci poskytnutými k týmto dátumom.

(278)

Pomocou by v tomto prípade bola dodatočná daň z príjmov právnických osôb, ktorú by spoločnosť PCT musela platiť, keby sa nad rámec časového obmedzenia piatich rokov neuskutočnil žiadny prevod straty do budúcich rokov. Inými slovami, pomoc sa rovná rozdielu medzi daňou z príjmov, ktorú spoločnosť PCT skutočne zaplatila, a daňou z príjmov, ktorú by zaplatila bez možnosti prevádzať svoje straty do budúcich rokov dlhšie ako päť rokov po vzniku týchto strát.

(279)

Dátumom poskytnutia pomoci by v tomto prípade bol dátum, ku ktorému by bola splatná daň. Grécke orgány by mali predložiť údaje preukazujúce fiškálne straty, ktoré spoločnosť každý rok vykázala, a či sa previedli do budúcich rokov počas obdobia dlhšieho ako päť rokov. Ak áno, budú musieť vypočítať vplyv týchto strát na jej daňový základ a následne zodpovedajúcu daň, ktorú spoločnosť PCT nezaplatila v dôsledku prevodu do budúcich rokov.

(280)

Spoločnosť PCT uviedla, že použila pevne stanovenú lineárnu metódu. Grécke orgány by mali poskytnúť dôkaz, že sa použila len pevne stanovená lineárna metóda a neposkytla sa možnosť prejsť na iné metódy odpisovania. Ak sa použila iná metóda odpisovania, pomoc by predstavoval rozdiel medzi daňou z príjmov právnických osôb, ktorú by spoločnosť PCT musela platiť pri použití pevne stanovenej lineárnej metódy, a daňou z príjmov právnických osôb, ktorú by zaplatila pri použití ktorejkoľvek z dvoch ďalších metód. Dátumom poskytnutia pomoci by v tomto prípade bol dátum, ku ktorému by bola splatná dodatočná daň.

(281)

Grécke orgány by mali uviesť, či spoločnosť PCT uzatvorila iné zmluvy o pôžičke, než sú uvádzané zmluvy so spoločnosťou Cosco. Pokiaľ ide o tieto zmluvy, pomoc poskytnutá spoločnosti PCT by sa rovnala zodpovedajúcim kolkovým daniam uplatniteľným na tieto pôžičky. Dátumami poskytnutia pomoci by boli dátumy, ku ktorým boli splatné tieto kolkové dane.

(282)

Toto opatrenie predstavuje pomoc veriteľom spoločnosti PCT, konkrétne spoločnosti Cosco, ktorá sa rovná výške kolkovej dane, ktorú by spoločnosti Cosco za bežných okolností musela zaplatiť pri uplatňovaní všeobecne uplatniteľných pravidiel v prípade prevodu pôžičky uzatvorenej so spoločnosťou PCT na tretiu stranu.

(283)

Podľa gréckych orgánov poskytla spoločnosť Cosco v roku 2009 spoločnosti PCT dve pôžičky, ktoré boli splatené v roku 2011. Na základe týchto skutočností nemá Komisia dôvod domnievať sa, že k takémuto prevodu došlo.

(284)

Grécke orgány by mali objasniť, či sa toto ustanovenie uplatnilo. Ak áno, budú musieť stanoviť kolkovú daň, ktorá by bola splatná pri takýchto právnych aktoch.

(285)

Týmto ustanovením sa spoločnosti PCT poskytuje výhoda, ktorá sa rovná kolkovej dani, ktorú by musela za takýchto okolností platiť a od ktorej je oslobodená. Grécke orgány by mali uviesť, či sa toto ustanovenie uplatnilo. Ak sa uplatnilo, budú musieť určiť objemy pomoci poskytnutej spoločnosti PCT a príslušné dátumy poskytnutia pomoci takým istým spôsobom, ako je to opísané pri vyššie uvedených opatreniach.

(286)

Grécke orgány uviedli, že tento režim sa neuplatnil. Ako sa však uvádza v odôvodnení 220, spoločnosť PCT má právo požiadať o tento preferenčný režim a získať ho.

(287)

Do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia Helénskej republike musí Grécko Komisiu informovať o plánovaných alebo prijatých opatreniach:

(288)

Do štyroch mesiacov od oznámenia rozhodnutia Helénskej republike musí Grécko informovať Komisiu, že vymoženie bolo vykonané.

(289)

To bude v zásade konečná lehota na vymoženie.

(290)

V prípadoch, kde bola spoločnosti PCT poskytnutá výhoda nepresahujúca prahové hodnoty uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (194), sa takáto výhoda nepovažuje za štátnu pomoc, ak sa splnia všetky podmienky stanovené v tomto nariadení, a nepodlieha vymáhaniu.

(291)

Vymáhané sumy by sa mali zúročiť od dátumu, kedy boli poskytnuté spoločnosti PCT, až do ich skutočného vymoženia. Úroky sa majú vypočítať ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (195) a nariadenia Komisie (ES) č. 271/2008 (196), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004.

(292)

Komisia dospela k záveru, že Grécko v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neoprávnene zaviedlo tieto opatrenia:

(293)

Grécke úrady neoslobodili spoločnosť PCT od uplatňovania pravidiel týkajúcich sa núteného vyvlastnenia, a preto neposkytli spoločnosti PCT v tejto súvislosti žiadnu pomoc.

(294)

Všetky vyššie identifikované opatrenia pomoci sú nezlučiteľné so zmluvou a budú sa musieť vymôcť,

1.

oslobodenie od dane z príjmu z úrokov akumulovaných do dátumu začatia prevádzky móla III;

2.

právo na vrátenie preplatku DPH bez ohľadu na štádium dokončenia predmetu zmluvy; vymedzenie pojmu „investičný majetok“ na účely pravidiel DPH; právo na úroky z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po 60. dni po podaní žiadosti o vrátenie DPH;

3.

prevod strát do budúcich rokov bez akéhokoľvek časového obmedzenia;

4.

výber spomedzi troch metód odpisovania v súvislosti s investičnými nákladmi na rekonštrukciu móla II a vybudovanie móla III;

5.

oslobodenie od kolkových poplatkov pri zmluvách o pôžičke a akejkoľvek doplnkovej zmluve súvisiacej s financovaním projektu;

6.

oslobodenie od daní, kolkových poplatkov, príspevkov a akýchkoľvek práv v prospech štátu alebo tretích strán pri zmluvách medzi veriteľmi zmlúv o pôžičke, na základe ktorých sa postupujú povinnosti a práva z nich vyplývajúce;

7.

oslobodenie od kolkových poplatkov pri akejkoľvek kompenzácii, ktorú zaplatí spoločnosť PPA spoločnosti PCT na základe koncesnej zmluvy a na ktorú sa nevzťahuje zákon o DPH;

8.

ochrana na základe osobitného ochranného režimu zahraničných investícií.

a)

celkovú sumu (istiny a úrokov), ktorú má vymôcť od spoločnosti PCT a jej materskej spoločnosti Cosco;

b)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty preukazujúce, že spoločnosti PCT a jej materskej spoločnosti Cosco bolo nariadené pomoc vrátiť.