21.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/1

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 29. novembra 2013 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii (ďalej len „príslušná krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

V ten istý deň oznámila Komisia začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“) týkajúce sa konečných antidumpingových opatrení na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 16. októbra 2013 podala spoločnosť Ajinomoto Foods Europe S.A.S. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorá je jediným výrobcom glutamanu sodného v Únii a predstavuje tak 100 % celkovej výroby glutamanu sodného v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(4)

Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala všetky zainteresované strany, aby ju kontaktovali s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Okrem toho Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľa, známych vyvážajúcich výrobcov a indonézske orgány, známych dovozcov, dodávateľov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva (ďalej len „GR“) pre obchod.

(6)

Zainteresované strany takisto dostali príležitosť písomne vyjadriť svoj názor a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, na základe ktorých by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine a neprepojených dovozcov zapojených do tohto prešetrovania a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa rozhodla obmedziť počet prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov na primeraný počet výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia (tento proces sa nazýva aj „výber vzorky“).

(8)

Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania, aby sa rozhodla, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila.

(9)

Štrnásť neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorky troch, pričom kritériom bol najväčší objem dovozu do Únie a geografické umiestnenie v Únii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dovozcami. Neboli vznesené žiadne pripomienky.

(10)

Následne, iba jedna z troch spoločností vybraných do vzorky spolupracovala tak, že predložila vyplnený dotazník.

(11)

Aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(12)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet vyvážajúcich výrobcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(13)

Komisia rozoslala dotazníky zmienenému jedinému výrobcovi z Únie, štyrom vyvážajúcim výrobcom vybraným do vzorky, trom neprepojeným dovozcom vybraným do vzorky a tridsiatim trom zisteným používateľom v Únii.

(14)

Vyplnené dotazníky boli Komisii doručené od uvedeného jediného výrobcu z Únie, jedného z troch neprepojených dovozcov, ktorí boli vybraní do vzorky, jedného obchodníka, troch zo štyroch známych vyvážajúcich výrobcov a piatich používateľov.

(15)

Prešetrovaním sa zistilo, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobca, ktorý bol vybraný do vzorky, je prepojený s iným vyvážajúcim výrobcom, ktorý bol vybraný do vzorky, ktorý spolupracoval a zaslal vyplnený dotazník.

(16)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca uvedený v odôvodnení 15 vyhlásil, že by nemal byť považovaný za subjekt prepojený s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, pretože žiadna zo spoločností nemá vplyv na rozhodovanie tej druhej spoločnosti. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca okrem toho uviedol, že nespolupracujúceho výrobcu nemôže k vyplneniu dotazníka nútiť. Prešetrovaním sa zistilo, že obe spoločnosti sú vo vlastníctve tých istých akcionárov. Preto sa považovali za prepojené v zmysle článku 143 ods. 1 písm. d) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (4) o vykonávaní Colného kódexu Spoločenstva (ďalej len „colný kódex“).

(17)

Tretí spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyhlásil, že v Indonézii je ešte jeden výrobca príslušného výrobku, ktorý je súčasťou skupiny uvedenej v odôvodnení 16 a ktorý sa však neprihlásil. Aj keď takýto výrobca nepochybne existuje, prešetrovanie neprinieslo na základe údajov Eurostatu a ďalších dostupných zdrojov žiadne dôkazy o tom, že by (tento výrobca) vyvážal počas príslušného obdobia do Únie. Táto spoločnosť preto nebola vyzvaná, aby sa prihlásila alebo poskytla informácie požadované v dotazníkoch určených vyvážajúcim výrobcom. Všetkým výrobcom v príslušnej krajine, ktorí nespolupracovali, bolo okrem toho uložené zostatkové clo, ako sa uvádza v odôvodnení 48. Toto zostatkové clo má právny základ v článku 18 základného nariadenia a je uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“.

(18)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(19)

Overovacie návštevy sa podľa článku 16 základného nariadenia vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(20)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“) (5).

(21)

Príslušný výrobok je glutaman sodný (ďalej len „MSG“) s pôvodom v Indonézii, v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 2922 42 00 (ďalej len „príslušný výrobok“). Glutaman sodný je prídavnou látkou, ktorá sa používa najmä ako látka na zvýraznenie chuti v polievkach, bujónoch, rybacích a mäsových jedlách, v zmesiach korenín a v hotových jedlách. Vyrába sa vo forme bielych kryštálov bez zápachu v rôznych veľkostiach. Glutaman sodný sa používa aj v chemickom priemysle v „nepotravinárskych“ výrobkoch, ako sú napríklad detergenty.

(22)

Vyrába sa najmä fermentáciou cukru z rôznych zdrojov (z kukuričného škrobu, tapiokového škrobu, cukrového sirupu, melasy z cukrovej trstiny a cukrovej repy).

(23)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Indonézie a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj základné využitie.

(24)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v kvalite glutamanu sodného vyrábaného v Indonézii a glutamanu sodného vyrábaného v Únii je významný rozdiel. Tvrdilo sa, že vzhľadom na tento rozdiel v kvalite nie je glutaman sodný vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie na trhu Únie zameniteľný s glutamanom sodným dovážaným z Indonézie, a preto by sa nemali považovať za podobné. Toto tvrdenie zostáva neopodstatnené a je v rozpore so zisteniami prešetrovania, ktoré ukázalo, že v kvalite glutamanu sodného vyrábaného v Indonézii a glutamanu sodného vyrábaného v Únii neexistuje žiadny rozdiel. Niekoľko užívateľov skutočne kupovalo glutaman sodný od výrobného odvetvia Únie aj od Indonézie a používalo ho v rovnakých alebo podobných výrobkoch. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(25)

Na základe uvedených skutočností sa preto príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Indonézie, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie v tomto štádiu považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(26)

Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu sa považuje za reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja v priebehu obdobia prešetrovania do Únie. Na základe toho kritéria bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(27)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie.

(28)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu výrobku je reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie. Komisia konštatovala, že predaj spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Indonézii sa na indonézskom trhu realizoval v reprezentatívnych množstvách v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie tými istými vyvážajúcimi výrobcami.

(29)

Komisia následne skúmala, či by bolo možné považovať predaj jednotlivých vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu za predaj realizovaný v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto skúmanie sa realizovalo tak, že sa stanovil podiel ziskového predaja každého druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania na domácom trhu.

(30)

Normálna hodnota je založená na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobkov, bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(31)

V tomto prípade bol predaj všetkých vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu ziskový a vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady v prípade všetkých druhov výrobkov. V prípade všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa preto normálna hodnota vypočítala ako vážený priemer cien všetkého predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(32)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Únii aj mimo nej.

(33)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(34)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, vývozná cena sa stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade sa vykonali úpravy vzhľadom na dosiahnutý zisk (pozri odôvodnenie 35) a na všetky náklady vykázané v období medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(35)

V tejto súvislosti nebolo možné použiť ziskové rozpätie dosiahnuté prepojenými spoločnosťami, pretože nebolo považované za spoľahlivé. Jeden neprepojený dovozca spolupracoval, ale informácie o jeho ziskovosti mali dôverný charakter a nebolo možné ich sprístupniť iným tretím stranám. Z tohto dôvodu a takisto z dôvodu nedostatku ďalších informácií bolo na účely stanovenia vývoznej ceny použité ziskové rozpätie 5 %. Toto rozpätie sa považovalo za primerané, keďže bolo použité aj v predchádzajúcom konaní týkajúcom sa iného chemického výrobku vyrábaného podobným výrobným odvetvím (6).

(36)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vývozné ceny, ktoré účtovali svojim prvým prepojeným zákazníkom, zodpovedali trhovým cenám a že stanovenie výšky vývoznej ceny by sa preto malo zakladať skôr na predajnej cene, ktorú vyvážajúci výrobca z Indonézie účtuje prvému prepojenému zákazníkovi, ako na vytvorenej vývoznej cene. Argumentovali tým, že výška ich predajných cien účtovaných prvému prepojenému zákazníkovi bola na rovnakej úrovni ako výška cien účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii.

(37)

Prešetrovaním sa zistilo, že napriek podobnosti týchto cenových úrovní nedosahovali transferové ceny medzi prepojenými spoločnosťami výšku, ktorá by prepojeným dovozcom umožňovala vytvárať v Únii primeraný zisk. Takisto nemožno vylúčiť, že medzi prepojenými spoločnosťami vznikali určité náklady a že dochádzalo ku vzájomnej kompenzácii prostredníctvom iných výrobkov. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že v porovnaní s predajom nezávislým zákazníkom vnútorná transferová cena neodráža primeranú trhovú hodnotu príslušného výrobku.

(38)

Na základe uvedeného transferové ceny medzi prepojenými spoločnosťami nie je možné považovať za ceny zodpovedajúce trhovým cenám a príslušné tvrdenia boli zamietnuté. Vývozné ceny oboch výrobcov vyvážajúcich prostredníctvom prepojených strán sa preto vytvorili v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodneniach 34 a 35.

(39)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(40)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely ovplyvňujúce ceny a ich porovnateľnosť.

(41)

Preto sa vykonali úpravy týkajúce dovozných poplatkov, rabatov, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajších nákladov, ako aj nákladov na balenie, úvery, provízie a bankové poplatky vo všetkých prípadoch, v ktorých sa preukázalo, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(42)

Jeden vyvážajúci výrobca vyvážal glutaman sodný prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti sídliacej mimo územia Únie, ktorá tento výrobok ďalej predávala prepojenému dovozcovi v Únii, ktorý ho následne predával neprepojeným zákazníkom v Únii. V prípade tohto predaja bola v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia vykonaná úprava zohľadňujúca prirážku obchodníka sídliaceho mimo Únie.

(43)

Jeden vyvážajúci výrobca požadoval, aby bola normálna hodnota upravená vzhľadom na stimuly a propagačné náklady v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Prešetrovaním sa však zistilo, že tieto náklady neboli priamo spojené s jednotlivými transakciami predaja na domácom trhu, a nebolo teda možné preukázať, že tieto náklady majú vplyv na porovnateľnosť cien. Z tohto dôvodu sa uvedená požiadavka zamietla.

(44)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia požadovali úpravu normálnej hodnoty vzhľadom na prepravné náklady v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia. Do výpočtu domácich prepravných nákladov boli zahrnuté náklady spojené s presunom tovaru z výrobného zariadenia do skladu. Tieto náklady však boli vyhodnotené ako vnútorné logistické náklady, a neboli teda považované za oprávnené na úpravu normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia.

(45)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že glutaman sodný predávaný v Únii ako prídavná látka musí spĺňať určitý stupeň čistoty (≥ 99 %), ktorý je stanovený v smernici Komisie 2008/84/ES (7). Táto zainteresovaná strana tvrdila, že zatiaľ čo glutaman sodný vyvážaný do Únie by mal spĺňať tieto požiadavky, na výrobok predávaný na domácom trhu v Indonézii sa žiadne takéto požiadavky nevzťahujú. Úprava normálnej hodnoty vzhľadom na rozdielne fyzikálne a chemické vlastnosti podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia by preto mohla byť oprávnená.

(46)

Príslušná zainteresovaná strana však svoje tvrdenie nekvantifikovala, keďže neposkytla žiadny primeraný odhad trhovej hodnoty takéhoto údajného rozdielu v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia. Komisia okrem toho pri svojom porovnaní dokázala zohľadniť vo vymedzení druhov výrobku všetky potenciálne rozdiely, pokiaľ ide o čistotu Preto sa navzájom porovnávali druhy výrobku s rovnakým alebo podobným stupňom čistoty ako výrobky vyvážané na trh Únie na jednej strane a výrobky predávané na domácom trhu v Indonézii na strane druhej. Žiadna úprava preto nebola opodstatnená a toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(47)

V prípade oboch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(48)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indonézii Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Malo by sa poznamenať, že, ako sa uvádza v odôvodnení 15, jeden známy vyvážajúci výrobca úmyselne nespolupracoval pri prešetrovaní. Úroveň spolupráce sa teda považovala za nízku. V súlade s článkom 18 ods. 6 sa Komisia rozhodla stanoviť zostatkové dumpingové rozpätie na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia tak, že bude zodpovedať reprezentatívnemu objemu vývozu jedného z plne spolupracujúcich a overených vyvážajúcich výrobcov s tým, že bude takisto na základe váženého priemeru zohľadňovať dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol prepojený s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom.

(49)

Dočasné dumpingové rozpätia stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel z nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

(50)

Podobný výrobok vyrábal počas obdobia prešetrovania jeden výrobca z Únie. Tento výrobca predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(51)

Keďže výrobné odvetvie Únie predstavuje iba jeden výrobca, všetky číselné údaje týkajúce sa citlivých informácií sa z dôvodu dôvernosti museli indexovať alebo uviesť ako rozpätie.

(52)

Komisia stanovila spotrebu v Únii tak, že objem predaja, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo na trhu Únie, pripočítala k objemu dovozu z Indonézie a ďalších tretích krajín stanovenému na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov.

(53)

Tvrdilo sa, že spolupracujúci výrobca z Únie by sa mal vylúčiť z výrobného odvetvia Únie, keďže je prepojený s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v Indonézii, a že prešetrovanie by sa malo ukončiť. V tomto prípade však nie je potrebné vylúčiť spolupracujúceho výrobcu z Únie z výrobného odvetvia Únie napriek jeho prepojeniu s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v Indonézii, pretože tento jediný výrobca z Únie počas prešetrovania plne spolupracoval s Komisiou a bol dôkladne preverený. Okrem toho skutočnosť, že indonézsky vyvážajúci výrobca nespolupracoval, nemala žiadny vplyv na spoľahlivosť údajov zhromaždených od výrobcu z Únie. Preto by sa toto tvrdenie malo zamietnuť.

(54)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba glutamanu sodného v Únii (v tonách)

(55)

Spotreba v Únii sa v rozpočtových rokoch (ďalej len „RR“) 2010/2011 až 2011/2012 znížila a opäť mierne vzrástla v RR2012/2013 a v období prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa spotreba celkovo znížila o 2 %. Pokles spotreby v období RR2010/2011 až RR2011/2012 je najmä dôsledkom poklesu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ktorý vyplýva z poklesu výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie 68). Dovoz zostal na podobných úrovniach v obidvoch rokoch. Nárast spotreby v RR2012/2013 je takmer výlučne dôsledkom zvýšenia dovozu, keďže predaj výrobného odvetvia Únie zostal zhruba na rovnakej úrovni. Napokon zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania opäť poklesol, objemy dovozu sa značne zvýšili, a to najmä z Indonézie (pozri odôvodnenie 57).

(56)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 52.

(57)

Dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách)

(58)

Objem dovozu z Indonézie sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil. Zvyšoval sa sústavne a výrazne, konkrétne o 182 % z 8 638 ton v RR2010/2011 na 24 385 ton v období prešetrovania.

(59)

Zodpovedajúci podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil. Napriek všeobecnému poklesu spotreby (– 2 %) sa zvýšil o 187 %.

(60)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov.

(61)

Priemerná cena dovozu z Indonézie do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/tona)

(62)

Priemerná dovozná cena glutamanu sodného z Indonézie mierne vzrástla v období RR2010/2011 až RR2011/2012 a v RR2012/2013 došlo k jej poklesu, ktorý bol ešte výraznejší v období prešetrovania. Priemerná dovozná cena glutamanu sodného z Indonézie klesla počas posudzovaného obdobia celkovo o 6 %.

(63)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(64)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že je nutné, aby glutaman sodný predávaný v Únii ako prídavná látka spĺňal určité hodnoty čistoty požadované v právnych predpisoch Únie. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že na výrobky dovážané z Indonézie a používané mimo potravinárskeho odvetvia sa žiadne takéto požiadavky nevzťahujú, a že by tak preto v prípade ich porovnania s výrobkom predávaným na trhu Únie mohla byť odôvodnená úprava vzhľadom na chemické či fyzikálne vlastnosti. Príslušný vyvážajúci výrobca však toto tvrdenie nekvantifikoval. Komisia okrem toho pri svojom porovnaní dokázala zohľadniť vo vymedzení druhov výrobku všetky potenciálne rozdiely, pokiaľ ide o čistotu. Preto sa navzájom porovnávali druhy výrobku s rovnakým alebo podobným stupňom čistoty ako výrobky vyvezené na trh Únie na jednej strane a výrobky predávané výrobným odvetvím Únie na trhu Únie na strane druhej. Žiadna úprava preto nebola opodstatnená a toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(65)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že by sa pri výpočte podhodnotenia pre dovoz z Indonézie mal zohľadniť vplyv menových výkyvov. Pravdepodobný účinok dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie sa skutočne skúma predovšetkým prostredníctvom stanovenia (okrem iného) cenového podhodnotenia. V tomto prípade sa porovnali ceny dumpingového vývozu a predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Avšak vývozné ceny použité na výpočet ujmy sa previedli na eurá s cieľom získať porovnateľný základ. Použitím výmenných kurzov sa teda v tomto prípade zabezpečí (len) stanovenie cenového rozdielu na porovnateľnom základe. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(66)

Toto cenové porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby s náležitou úpravou. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania. Ukázalo sa, že výrobky dovážané z Indonézie vykazujú na trhu Únie vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia v rozmedzí 0 až 5 %.

(67)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(68)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(69)

Výroba počas posudzovaného obdobia kolísala. Zatiaľ čo v období RR2010/2011 až RR2011/2012 klesla, v období RR2011/2012 až RR2012/2013 vzrástla a dosiahla najnižšiu úroveň počas obdobia prešetrovania. Z prešetrovania vyplynulo, že výkyvy boli spôsobené najmä odstávkami na údržbu, ktoré výrobné odvetvie Únie uskutočňovalo každých 15 mesiacov a nepriaznivými poveternostnými podmienkami počas zimy 2010/2011, v dôsledku ktorých došlo k prerušeniu dodávok jednej z hlavných surovín (amoniaku). Počas obdobia prešetrovania bola predĺžená odstávka na údržbu v snahe znížiť veľké objemy zásoby. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby znížil o 9 %.

(70)

Kapacita výroby bola počas posudzovaného obdobia celkovo stabilná.

(71)

V dôsledku poklesu objemu výroby a stabilnej výrobnej kapacity sa využitie kapacity vyvíjalo v súlade s objemom výroby, t. j. najprv sa v RR2011/2012 znížilo, potom v RR2012/2013 vzrástlo a v období prešetrovania znova pokleslo. Celkovo sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia v súlade so znížením objemu výroby znížilo o 9 %.

(72)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(73)

Objem predaja glutamanu sodného výrobného odvetvia Únie poklesol počas posudzovaného obdobia o 17 %. Objem predaja klesal najmä v období RR2010/2011 až RR2011/2012, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch zostal pomerne stabilný. Pokles objemu predaja spolu s paralelným poklesom spotreby a zvýšenie dovozu z Indonézie viedli k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia celkovo približne o 15 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol o 4 % v období RR2010/2011 až RR2011/2012, čo korešpondovalo s nárastom podielu dovozu z Indonézie na trhu v rovnakom období. Medzi RR2012/2013 a obdobím prešetrovania sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu naďalej postupne znižoval, zatiaľ čo objem dovozu z Indonézie a jeho podiel na trhu sa podstatne zvyšoval.

(74)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 2 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 17 %, čo sa prejavilo 15 % stratou podielu na trhu.

(75)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(76)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa neustále zvyšovala a v posudzovanom období sa zvýšila celkovo o 8 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené najmä začlenením bývalého pripojeného podniku v roku 2011 a rozšírením oddelenia údržby vo výrobnom odvetví Únie.

(77)

Produktivita sa znížila pre nárast zamestnanosti spojený s poklesom výroby uvedenom v tabuľke 4 v odôvodnení 68.

(78)

Všetky dumpingové rozpätia sú výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie je vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušnej krajiny podstatný.

(79)

Výrobné odvetvie Únie bolo stále v procese zotavovania z účinkov minulého poškodzujúceho dumpingu spôsobeného dovozom rovnakého výrobku s pôvodom v Číne. Tieto opatrenia podliehajú v súčasnosti súbežne prebiehajúcemu revíznemu prešetrovaniu podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 2.

(80)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Priemerné predajné ceny

(81)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojených zákazníkov v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3 %. Najprv došlo v období RR2010/2011 až RR2011/2012 k jej nárastu o 7 %, od vtedy však neustále klesala až do obdobia prešetrovania. Zvýšenie ceny v období RR2010/2011 až RR2011/2012 možno vnímať ako dôsledok zvýšenia nákladov počas rovnakého obdobia, aj keď zvýšenie nákladov bolo výraznejšie ako zvýšenie cien. Zároveň indonézske dovozy vzrástli a vyvinuli významný cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. V dôsledku toho ceny výrobného odvetvia Únie klesli o 6 % v období RR2011/2012 až RR2012/2013 a o ďalšie 4 % medzi RR2012/2013 a obdobím prešetrovania.

(82)

Jednotkové výrobné náklady sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 30 %. V RR2011/2012 začal trvalý nárast, ktorý bol spôsobený najmä zvýšením nákladov na suroviny a prácu. Ako už bolo uvedené, tento nárast nákladov nebolo možné vyrovnať rovnocenným zvýšením cien z dôvodu cenového tlaku dumpingového dovozu z Indonézie.

(83)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(84)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa zvýšili o 24 %. Možno to vysvetliť najmä rastúcim úsilím výrobného odvetvia Únie o zlepšenie výkonnosti svojich pracovníkov a zamestnancov s cieľom optimalizovať výrobný proces.

(85)

Úroveň zásob výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(86)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 43 %. Od RR2010/2011 do RR2011/2012 sa konečný stav zásob znížil v dôsledku poklesu objemu výroby a zvýšenia objemu vývozného predaja. Od RR2011/2012 do RR2012/2013 sa zásoby zvýšili v dôsledku zvýšenia výroby, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal takmer stabilný. Od RR2012/2013 do obdobia prešetrovania sa stav konečných zásob opäť znížil, najmä z dôvodu rozhodnutia znížiť výrobu v snahe znížiť vysoké úrovne zásob.

(87)

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby klesol v období RR2010/2011 až RR2011/2012, avšak takmer sa zdvojnásobil v období RR2011/2012 až RR2012/2013. Ďalej vzrástol medzi RR2012/2013 a obdobím prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil celkovo o 56 %. Zvýšenie v RR2012/2013 a v období prešetrovania sa musí vnímať v kontexte rastúceho objemu dumpingového dovozu z Indonézie, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie zostal počas rovnakého obdobia takmer stabilný.

(88)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(89)

Komisia ustanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu tohto predaja. V RR2010/2011 a RR2011/2012 sa ziskovosť výrazne znížila, avšak ešte stále sa pohybovala v kladných hodnotách. Od RR2012/2013 sa ziskovosť zmenila na zápornú. K ešte väčšiemu zníženiu došlo v období prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť znížila celkovo o 180 %. Tento vývoj nastal najmä kvôli cenovému tlaku indonézskeho dovozu, ktorý sa dostával do Únie za dumpingové ceny a neumožnil výrobnému odvetviu Únie zosúladiť svoje ceny s nárastom nákladov.

(90)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Čistý peňažný tok vykazoval rovnaký trend ako ziskovosť, teda nepretržitý pokles počas posudzovaného obdobia a záporné výsledky od RR2012/2013. Tento trend bol ešte zdôraznený v období prešetrovania. Celkovo sa čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia znížil o 119 %.

(91)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 97 %. Predstavovali najmä investície potrebné na údržbu a dodržiavanie zákonných bezpečnostných požiadaviek. Hoci sa výrobné odvetvie Únie pred začiatkom posudzovaného obdobia ešte stále zotavovalo z minulého dumpingu čínskych vyvážajúcich výrobcov, jeho situácia sa začala zlepšovať a odvetvie bolo na začiatku posudzovaného obdobia až do RR 2011/2012 ziskové. Za týchto okolností došlo k realizácii niekoľkých investícií, ktoré už nebolo možné ďalej odkladať, čo vysvetľuje výrazné zvýšenie úrovne investícií v RR2011/2012 a nasledujúcich rokoch.

(92)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov, aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku od RR2012/2013 vykazovala záporné hodnoty a odzrkadľovala nepriaznivý vývoj ziskovosti. Celkovo sa návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia znížila o 210 %.

(93)

Vzhľadom na klesajúcu ziskovosť a klesajúci peňažný tok bola schopnosť spoločnosti získavať kapitál takisto negatívne ovplyvnená.

(94)

Takmer všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend. Objem výroby a využitie kapacity sa tak počas posudzovaného obdobia znížili približne o 9 % a objem predaja o 17 %. V snahe kompenzovať straty objemu predaja a podielu na trhu sa priemerné ceny výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa súbežne zvýšili o 30 %. V dôsledku toho ziskovosť, dosahujúca na začiatku posudzovaného obdobia kladné hodnoty, klesala, až sa v RR2012/2013 dostala do záporných hodnôt, a neprestávala klesať ani v období prešetrovania. Podobné negatívne trendy bolo možné pozorovať aj v prípade čistého peňažného toku a návratnosti investícií.

(95)

Zamestnanosť v posudzovanom období vzrástla o 8 %. Tento nárast v posudzovanom období možno vysvetliť začlenením jedného pripojeného podniku, ku ktorej došlo v roku 2011, a rozšírením oddelenia údržby vo výrobnom odvetví Únie. Priaznivú tendenciu vykazovali takisto investície. Týkali sa hlavne preventívnych opatrení a bezpečnostných požiadaviek, nie však zvyšovania kapacity. Tieto priaznivé tendencie preto nevylučujú, že došlo k ujme.

(96)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(97)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory:

(98)

Komisia na účely určenia príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, analyzovala objem a cenovú hladinu dovážaného výrobku, ktorý bol predmetom prešetrovania, a mieru, do akej tieto faktory prispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(99)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu za nízke ceny z Indonézie zvýšil o 182 %, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu približne o 187 % počas toho istého obdobia. Súčasne s tým klesol výrobnému odvetviu Únie objem predaja o 17 % a podiel na trhu o 15 %. V dôsledku toho utrpel stratu aj celkový dovoz z iných tretích krajín, ktorého podiel na trhu sa znížil o 71 %.

(100)

Ceny indonézskeho dovozu sa zároveň znížili o 8 %. Dovoz z Indonézie vyvinul na trhu Únie cenový tlak, v dôsledku ktorého výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje ceny tak, aby zodpovedali vyšším nákladom, a naopak ich počas posudzovaného obdobia muselo znížiť. To viedlo k významnému zníženiu ziskovosti a počiatkom RR2012/2013 k stratám, ktoré sa v období prešetrovania ešte prehĺbili.

(101)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že zhoršujúci sa stav výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodoval s podstatným zvýšením objemu dumpingového dovozu z Indonézie a že dovoz z Indonézie zohral rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(102)

Na dovoz z Číny sa v súčasnosti vzťahujú antidumpingové clá. V posudzovanom období objem dovozu stúpol o 65 % a zodpovedajúcim spôsobom sa zvýšil aj podiel na trhu, a to o 68 %. V posudzovanom období sa napriek tomu tak objem dovozu, ako aj podiel na trhu pohybovali na nízkej úrovni. Ceny dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížili, a to o 20 %. Vzhľadom na to, že sa zaviedli antidumpingové clá, nepredstavovali ceny dovozu z Číny cenové podhodnotenie voči cenám výrobného odvetvia Únie.

(103)

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že by dovoz z Číny prispieval k značnej ujme, ktorú počas posudzovaného obdobia utrpelo výrobné odvetvie Únie.

Tabuľka 11

Dovoz z Číny

(104)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z iných tretích krajín

(105)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa celkovo znížil z 10 268 ton v RR2010/2011 na 2 894 ton v období prešetrovania, t. j. počas posudzovaného obdobia poklesol o 72 %. V tom istom období sa znížil zodpovedajúci podiel na trhu, a to o 71 %. V období prešetrovania dosahoval podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu len približne štvrtinu svojej úrovne z RR2010/2011. Počas posudzovaného obdobia sa ceny dovozu z tretích krajín celkovo zvýšili o 10 %.

(106)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že celkový objem dovozu vrátane dovozu z Indonézie sa počas posudzovaného obdobia nezmenil.

(107)

Toto tvrdenie bolo v rozpore s dostupnými štatistickými údajmi, na ktorých sa zakladajú zistenia prešetrovania a ktoré sú uvedené v tabuľke 13. Celkový objem dovozu do Únie sa počas posudzovaného obdobia skutočne zvýšil o 46 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

Tabuľka 13

Celkový dovoz

(108)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z iných tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi vplyvom dumpingového dovozu z Indonézie a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(109)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia len mierne poklesla o 2 %, čím nemožno vysvetliť 17 % pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie a 15 % pokles podielu na trhu. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že vývoj spotreby neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu

(111)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v RR2011/2012 zvýšil a potom sa mierne znižoval v nasledujúcich rokoch až do obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa takmer zdvojnásobil. Súčasne došlo k miernemu poklesu vývozných cien (o 5 %). Zvýšenie vývozného predaja čiastočne kompenzovalo pokles objemu predaja a menší podiel na trhu Únie. Ak by sa vývozný predaj v situácii, ktorá sa vyznačovala silným cenovým tlakom zo strany dumpingového dovozu, nezvýšil, boli by straty na úsporách z rozsahu výroby a vplyv na jednotkové náklady výroby výrobného odvetvia Únie ešte väčšie. Výkonnosť výrobného odvetvia Únie preto nemohla mať nepriaznivý vplyv na situáciu, v ktorej tomuto odvetviu vznikla ujma.

(112)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pokles predaja, ktorý výrobné odvetvie Únie zaznamenalo na trhu EÚ, je dôsledkom toho, že glutaman sodný vyváža a predáva nedávno získanej potravinárskej spoločnosti v Turecku, s ktorou je prepojené. Toto tvrdenie nebolo opodstatnené. Prešetrovaním sa navyše ukázalo, že uvedenú potravinársku spoločnosť získalo výrobné odvetvie Únie až po období prešetrovania. V období prešetrovania nemohla mať táto akvizícia na situáciu výrobného odvetvia Únie žiadny vplyv. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že predaj výrobného odvetvia Únie spoločnosti v Turecku, ktorá je s ním prepojená, nenarušuje príčinnú súvislosť.

(113)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila neefektívnosť výrobného postupu výrobného odvetvia Únie. Táto zainteresovaná strana však neuviedla žiadny konkrétny prípad takejto neefektívnosti a jej tvrdenie tak zostalo nepodložené. Ani na základe prešetrovania nevyšla najavo žiadna prípadná neefektívnosť výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že údajná neefektívnosť výrobného odvetvia Únie nenarušuje príčinnú súvislosť.

(114)

Jedna strana tvrdila, že zdrojom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je finančná kríza. Trh EÚ s glutamanom sodným však nevykazoval žiadne kolísanie a celosvetovou finančnou krízou bol zasiahnutý iba okrajovo. Ak by to tak nebolo a ak by príčinou strát výrobného odvetvia Únie bola skutočne celosvetová finančná kríza, muselo by to isté platiť aj pre všetkých ostatných účastníkov hospodárskej súťaže na trhu s glutamanom sodným. Je však zrejmé, že indonézski výrobcovia glutamanu sodného boli schopní zvýšiť objem svojho predaja na trhu EÚ napriek celosvetovej finančnej kríze. K predpokladu, že výrobné odvetvie Únie bolo celosvetovou finančnou krízou zasiahnuté citeľnejšie ako jeho ázijskí konkurenti, nie je preto žiadny dôvod. Tento argument sa preto musí zamietnuť. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že účinky finančnej krízy nenarušujú príčinnú súvislosť.

(115)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili značné investície potrebné na dosiahnutie súladu s bezpečnostnými predpismi uplatňovanými v Únii.

(116)

Prešetrovanie však ukázalo, že investície týkajúce sa požiadaviek EÚ na bezpečnosť sa počas celého posudzovaného obdobia pohybovali v porovnaní s inými investíciami na nízkej úrovni. Značnú časť investícií výrobného odvetvia Únie tvorili investície do preventívnej údržby. K výraznejšiemu zvýšeniu investícií došlo v období RR2010/2011 a RR2011/2012. Toto zvýšenie je vysvetlené skutočnosťou, že výrobné odvetvie Únie, ktoré sa stále ešte zotavovalo z minulého dumpingového dovozu z Číny, muselo svoje investície do preventívnej údržby odložiť na obdobie, keď nebude v strate. Hneď ako sa začali prejavovať účinky ciel uložených na čínsky dovoz, bolo výrobné odvetvie Únie opäť schopné vytvárať zisky a mohlo sa vrátiť k bežnej úrovni investícií. V nasledujúcich obdobiach zostali investície na podobnej úrovni a naďalej zahŕňali hlavne údržbu. Neuskutočnili sa žiadne investície na účely zvyšovania kapacity, ktorá sa počas posudzovaného obdobia nezmenila. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že investície výrobného odvetvia Únie nenarušujú príčinnú súvislosť.

(117)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená výrazným zvýšením cien hlavných surovín, najmä priemyselného cukru, amoniaku, hydroxidu sodného a kyseliny sírovej.

(118)

Priemyselný cukor je pre výrobné odvetvie Únie jedným z hlavných nákladových faktorov v rámci jeho celkových výrobných nákladov. Ako sa uvádza v odôvodnení 81, jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia skutočne zvýšili, a to vrátane ceny priemyselného cukru. Podľa verejne dostupných štatistických údajov (9) sa v Únii priemerná cena priemyselného cukru aj napriek svojmu miernemu zvýšeniu v období od RR2010/2011 do polovice roku 2012 držala pod úrovňou ceny na svetovom trhu. Následne cena priemyselného cukru v Únii aj cena priemyselného cukru na svetovom trhu klesla a ustálila sa na podobnej úrovni. Argument, podľa ktorého bolo príčinou ujmy zvýšenie cien cukru, je teda neopodstatnený a mal by sa zamietnuť.

(119)

Náklady výrobného odvetvia Únie na amoniak, hydroxid sodný a kyselinu sírovú sa počas posudzovaného obdobia zvýšili v súlade s cenou týchto výrobkov na medzinárodnom trhu. Tento cenový nárast sa teda neobmedzoval len na výrobné odvetvie Únie, ale zasiahol aj prevádzkovateľov v tretích krajinách. Na základe týchto skutočností sa nemožno domnievať, že by zvýšenie cien amoniaku, hydroxidu sodného a kyseliny sírovej bolo samo osebe príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(120)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sú vyššie ceny energie, vyššie náklady práce a vyššie náklady na balenie. Prešetrovaním sa síce ukázalo, že tieto náklady sa počas posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenia 81 a 83) skutočne zvýšili, Komisia však zároveň dospela k názoru, že príslušné výrobné odvetvie Únie nemohlo toto zvýšenie nákladov premietnuť, a to ani čiastočne, do svojej predajnej ceny, pretože bolo vystavené cenovému tlaku zo strany indonézskeho dovozu. Zvýšenie nákladov v prípade týchto faktorov nemožno preto samo osebe považovať za príčinu značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobní odvetvie Únie.

(121)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že medzi RR2010/2011 a obdobím prešetrovania došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu s pôvodom v Indonézii a jeho podielu na trhu a počas posudzovaného obdobia došlo ku zníženiu dovozných cien.

(122)

Toto zvýšenie podielu lacného dovozu z Indonézie na trhu sa časovo zhodovalo s významným poklesom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, čo spolu s tlakom na znižovanie cien viedlo k značným stratám výrobného odvetvia Únie.

(123)

Na druhej strane sa pri skúmaní ostatných faktorov, ktoré mohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu, zistilo, že žiadny z týchto faktorov nemohol mať významný negatívny vplyv.

(124)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že príčinou značnej ujmy výrobného odvetvia Únie bol dumpingový dovoz z príslušnej krajiny a že ostatné faktory túto príčinnú súvislosť nenarušujú.

(125)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Účinky dovozu z Číny a ďalších tretích krajín, vývoja spotreby, výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, údajnej neefektívnosti výrobného odvetvia Únie, finančnej krízy, investícií a regulačných požiadaviek EÚ na bezpečnosť, cien surovín a ďalších nákladov na nepriaznivý vývoj výrobného odvetvia Únie boli obmedzené.

(126)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu, že ujmu spôsobuje dumping, môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijímať príslušné opatrenia. Pri zisťovaní záujmu Únie vychádzala z vyhodnotenia všetkých rôznych relevantných záujmov, vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, obchodníkov, dovozcov, používateľov a dodávateľov surovín.

(127)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorú spôsobil dumpingový dovoz z Indonézie. Takmer všetky ukazovatele ujmy preukázali negatívny trend. Počas posudzovaného obdobia sa zhoršil najmä objem výroby, objem predaja, podiel na trhu a ziskovosť. Tento klesajúci trend sa zistil aj v prípade ďalších ukazovateľov, ktoré súvisia s finančnou výkonnosťou, ako je peňažný tok a návratnosť investícií. V tom istom období sa zvýšil objem zásob.

(128)

Očakáva sa, že potom, ako sa prijmú príslušné opatrenia, dôjde k zvýšeniu dovozných cien a výrobné odvetvie Únie tak prestane byť pod finančným tlakom, ktorý naň v súčasnosti vyvíja dumpingový dovoz. Výrobné odvetvie Únie by tak malo byť schopné zvýšiť svoje ceny natoľko, aby sa do nich premietli vyššie náklady, a postupne dosiahnuť ziskovosť. Tento vývoj bude mať takisto priaznivý vplyv na objem výroby a predaja. Ak by sa tieto opatrenia neprijali, je veľmi pravdepodobné, že stav výrobného odvetvia Únie by sa ďalej zhoršoval. Objem predaja a podiel na trhu by sa s vysokou pravdepodobnosťou ďalej zmenšovali, ak by cenový tlak vytváraný dumpingovým dovozom neustal a výrobné odvetvie Únie by bolo nútené prispôsobovať sa nízkej úrovni cien Únii. V rámci takéhoto scenára by malo výrobné odvetvie Únie aj naďalej výrazné straty. Nemožno vylúčiť, že v dôsledku klesajúceho objemu predaja a výroby a vysokým stratám by bolo výrobné odvetvie Únie v strednodobom výhľade nútené výrobu úplne ukončiť, čo by malo za následok pokles zamestnanosti v Únii. Únia by sa tým zároveň stala závislou od dovozu z tretích krajín.

(129)

Preto sa v tejto fáze dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(130)

V nadväznosti na zverejnenie oznámenia o začatí konania sa prihlásilo štrnásť spoločností. Traja neprepojený dovozcovia boli zaradení do vzorky a bol im doručený dotazník, na ktorý odpovedal iba jeden. Táto spoločnosť bola predmetom overenia na mieste.

(131)

Dovoz glutamanu sodného z Indonézie predstavoval menej ako 15 % obratu dovozcu. Komisia dospela k názoru, že aj keď činnosť tejto spoločnosti spojená s dovozom glutamanu sodného môže byť uvalením cla nepriaznivo ovplyvnená, celkovo bude spoločnosť aj naďalej zisková.

(132)

Počas prešetrovania sa prihlásil jeden obchodník v Únii predávajúci glutaman sodný ďalším zákazníkom na trhu Únie aj mimo neho. Tento obchodník nakupoval glutaman sodný hlavne od výrobného odvetvia Únie, ale okrem toho aj od dovozcov glutamanu sodného z Indonézie a iných tretích krajín. Činnosť tohto obchodníka v oblasti predaja glutamanu sodného bola v porovnaní s jej celkovou činnosťou okrajová. Na základe toho možno súdiť, že (akýkoľvek) dosah antidumpingových opatrení na jej situáciu by boli zanedbateľné.

(133)

Používatelia pôsobia hlavne v odvetví výroby potravín a nápojov, kde využívajú glutaman sodný pri výrobe zmesí korenia, polievok a hotových jedál. Glutaman sodný sa používa takisto v určitých „nepotravinárskych“ výrobkoch, napríklad pri výrobe detergentov.

(134)

Prihlásilo sa tridsaťtri spoločností, ktorým bol doručený dotazník. Na prešetrovaní spolupracovalo päť spoločností, ktoré odovzdali vyplnené dotazníky. Štyri z nich pôsobili v odvetví výroby potravín a nápojov a jedna z nich v nepotravinárskom odvetví. Dve spolupracujúce spoločnosti, z ktorých jedna pôsobila v odvetví výroby potravín a nápojov a druhá vyrábala detergenty, boli overené na mieste.

(135)

Prešetrovanie ukázalo, že v prípade spoločností, ktoré poskytli potrebné údaje, predstavuje glutaman sodný približne 5 % celkových nákladov na výrobu výrobkov obsahujúcich glutaman sodný.

(136)

Dve spolupracujúce spoločnosti kupovali glutaman sodný hlavne od výrobného odvetvia Únie a z Indonézie nedovážali žiadne alebo len veľmi malé množstvá tejto látky. V prípade týchto dvoch spoločností predstavovala činnosť týkajúca sa výrobkov obsahujúcich glutaman sodný približne jednu tretinu ich celkovej činnosti. Zistilo sa, že v období prešetrovania boli tieto spoločnosti ziskové. So zreteľom na tieto zistenia je pravdepodobné, že navrhnuté opatrenia proti Indonézii budú mať na tieto spoločnosti obmedzený dosah.

(137)

Zvyšné dve spoločnosti nakupovali väčšie množstvo glutamanu sodného z Indonézie, ale ich činnosť v oblasti predaja glutamanu sodného bola v porovnaní s ich celkovou činnosťou pomerne nevýznamná. Tieto dve spoločnosti boli navyše na základe poskytnutých informácií počas obdobia prešetrovania ziskové. Je preto nepravdepodobné, že by na tieto spoločnosti malo nejaké opatrenie proti glutamanu sodnému z Indonézie významný vplyv.

(138)

Jedna zo spolupracujúcich spoločností používala glutaman sodný na výrobu detergentov. Glutaman sodný predstavoval 15 % až 20 % nákladov na výrobu týchto výrobkov. V období prešetrovania nakupovala táto spoločnosť glutaman sodný hlavne od výrobného odvetvia Únie, dovážala ho však takisto z Indonézie a v menšej miere z Kórey. Výroba výrobkov obsahujúcich glutaman sodný predstavovala v porovnaní s celkovým rozsahom jej činnosti iba menšiu časť a ukázalo sa navyše, že v tejto činnosti dosahovala počas obdobia prešetrovania kladné ziskové rozpätie 5 % a 10 %.

(139)

Na základe uvedeného síce nemožno vylúčiť, že zavedenie opatrení proti Indonézii by na túto spoločnosť mohlo mať nepriaznivé účinky, avšak dostupnosť iných zdrojov dodávok a ziskovosť činnosti, pri ktorej sa používa glutaman sodný naznačujú, že možný dosah týchto opatrení na túto spoločnosť by bol obmedzený.

(140)

Táto zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na regulačný rámec EÚ, ktorý zakazuje používanie fosfátov a iných zlúčenín fosforu (10), je pravdepodobné, že sa glutaman sodný bude pri výrobe detergentov používať vo väčšom množstve práve ako náhrada fosfátov a iných zlúčenín fosforu. Očakáva sa preto, že dopyt po glutamane sodnom v Únii podstatne vzrastie a že akékoľvek antidumpingové clá na jeho dovoz by mali na rozvoj tohto nového trhu škodlivé účinky.

(141)

V tejto fáze však možno len ťažko predpovedať, aký dosah bude mať nový právny rámec na trh Únie a či a do akej miery podnieti prudký rozvoj výroby detergentov na základe glutamanu sodného a následne potom v Únii ovplyvní dopyt po glutamane sodnom. Zainteresovaná strana takisto nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, do akej miery by bol účinok antidumpingového cla škodlivý. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že účelom antidumpingového cla je obnoviť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže na trhu EÚ. Indonézsky dovoz by tak mal aj naďalej zásobovať trh Únie, ale za spravodlivé ceny. Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že existuje aj niekoľko alternatívnych zdrojov dodávok, ako je Brazília, Vietnam a Kórea.

(142)

Zo zistení tohto prešetrovania v každom prípade vyplýva, že aj keby mal byť všetok dopyt uvedenej spoločnosti po glutamane sodnom saturovaný dovozom z Indonézie, činnosť tejto spoločnosti, pri ktorej glutaman sodný používa, by bola aj naďalej zisková. V tomto najhoršom scenári sa pritom nepočíta s možnosťou, že časť colných nákladov by mohla byť prinajmenšom do určitej miery prenesená na konečných zákazníkov (spoločnosti).

(143)

Prihlásili sa štyria dodávatelia surovín z Únie, ktorí vyplnili dotazníky. Objem ich predaja surovín dodávaných výrobnému odvetviu Únie predstavoval iba malú časť ich celkového obratu. Neprijatie opatrení by teda nemalo na situáciu týchto dodávateľov žiadny vplyv.

(144)

Niekoľko zúčastnených strán uviedlo, že výrobné odvetvie Únie má na trhu Únie dominantné postavenie, a tvrdilo, že antidumpingové opatrenia uplatňované na indonézsky dovoz jeho postavenie posilnia, čo podľa nich nie je v záujme Únie.

(145)

Z prešetrovania jasne vyplynulo, že uvedený jediný výrobca z Únie nebol schopný udržať na trhu Únie svoj objem predaja, pretože v dôsledku indonézskeho dovozu stratil podiel na trhu. Vzhľadom na cenový tlak zo strany dumpingového dovozu z Indonézie výrobné odvetvie Únie navyše nebolo schopné zvýšiť ceny tak, aby zodpovedali vyšším nákladom na suroviny, a počas obdobia prešetrovania utrpelo významné straty. Komisia poukázala takisto na existenciu konkurencie, ktorú predstavuje dovoz tovaru s pôvodom v niekoľkých ďalších tretích krajinách, ktoré využívajú výhody voľného prístupu na trh Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je údajné dominantné postavenie výrobného odvetvia Únie dostatočne preukázateľné, a uvedený argument sa musel zamietnuť.

(146)

Niektoré zainteresované strany takisto tvrdili, že k indonézskemu dovozu nie je iná alternatíva, pretože ceny dovozu z iných tretích krajín sú príliš vysoké.

(147)

Je potrebné pripomenúť, že v RR2010/2011 mal dovoz z iných tretích krajín na trhu významný podiel. Takisto dovoz z tretích krajín bol pod cenovým tlakom zo strany dumpingového dovozu z Indonézie a utrpel významné straty, čo sa týka objemu predaja aj podielu na trhu, v prospech indonézskeho dovozu. Uvalenie cla na dovoz glutamanu sodného z Indonézie by malo umožniť iným tretím krajinám, ako je Brazília, Kórea a Vietnam, aby znovu získali svoj stratený podiel na trhu Únie. Z hľadiska cien by účelom antidumpingových opatrení malo byť nastolenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže v Únii, ktoré by umožňovali dovážať do Únie tovar za spravodlivé ceny. Z prešetrovania vyplynulo, že uvalenie ciel by nemalo mať významný vplyv na situáciu nadväzujúceho výrobného odvetvia. Tvrdenie, že neexistujú alternatívne zdroje dodávok, bolo preto odmietnuté.

(148)

Na základe vyššie uvedených skutočností dospela Komisia k názoru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by oprávňovali vyvodenie záveru, že uvalenie dočasných opatrení na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(149)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(150)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(151)

Ujma by bola odstránená v prípade, že výrobné odvetvie Únie by malo možnosť pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno v tomto výrobnom odvetví primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu. Keďže Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz sa začal prejavovať v priebehu tretieho roka posudzovaného obdobia, na stanovenie váženého priemerného ziskového rozpätia použila prvé dva roky posudzovaného obdobia, kedy nedochádzalo k dumpingovému dovozu. Komisia považovala za vhodné použiť vážené priemerné ziskové rozpätie stanovené podľa odôvodnenia 89. Ziskové rozpätie sa preto stanovilo na 5 % až 15 %. Presnejšie rozpätie nemožno zverejniť z dôvodu zachovania dôvernosti. Na základe toho potom Komisia vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá výrobnému odvetviu Únie nespôsobí ujmu, a to tak, že k výrobným nákladom, ktoré toto výrobné odvetvie Únie vykazovalo počas obdobia prešetrovania, pripočítala ziskové rozpätie vypočítané uvedeným spôsobom. Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Indonézii, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávalo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF. Rozpätia ujmy vypočítané so ziskom 5 % a 15 % sú uvedené v tabuľke v odôvodnení 154.

(152)

Ako sa uviedlo v odôvodnení 64, jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že glutaman sodný dovážaný do Únie a glutaman sodný vyrábaný výrobným odvetvím Únie a ním predávaný na trhu Únie môžu mať odlišný stupeň čistoty, a že by sa preto mali vykonať zodpovedajúce úpravy. Z dôvodov uvedených v tom istom odôvodnení sa úprava posúdila ako neopodstatnená a toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(153)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by mala byť stanovená na úrovni nižšieho z rozpätí dumpingu a ujmy.

(154)

Na základe uvedeného sú dočasné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

(155)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine vyrobeného uvedenými menovanými právnickými osobami. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza pod svojím názvom a adresou v normatívnej časti tohto nariadenia (vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami), by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(156)

Ak spoločnosť zmení názov svojho subjektu alebo založí nový výrobný či obchodný subjekt, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť predložená Komisii (11). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie, medzi ktoré patria informácie: o zmene činností spoločnosti spojených s výrobou; o predaji na domácom trhu a vývoznom predaji napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných a obchodných subjektov. Komisia v odôvodnených prípadoch aktualizuje zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby.

(157)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania týchto opatrení, ktoré vzhľadom na veľký rozdiel medzi týmito colnými sadzbami hrozí, je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe I. Na tovar, ktorý bude dovezený bez tejto faktúry, bude uvalené antidumpingové clo platné pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(158)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie antidumpingového cla, antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti sa nebude vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(159)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v rámci stanovenej lehoty predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie z GR pre obchod.

(160)

Zistenia týkajúce sa uloženia ciel vykonané na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky, ako aj

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie z GR pre obchod.