23.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 119/75

(1)

V rozhodnutí Komisie 2006/944/ES (2) sa stanovujú príslušné úrovne emisií pre Úniu a jej členské štáty na prvé záväzné obdobie v rámci Kjótskeho protokolu.

(2)

Rozhodnutím Komisie 2010/778/EÚ (3) sa mení rozhodnutie 2006/944/ES prostredníctvom stanovenia konečných úrovní emisií pridelených Únii a každému členskému štátu a prostredníctvom zavedenia ustanovenia, že konečný aritmetický rozdiel vo výške 19 357 532 ton ekvivalentu oxidu uhličitého medzi úrovňou emisií Únie a súčtom úrovní emisií členských štátov Únia vydá ako jednotky prideleného množstva. Navyše sa v uvedenom rozhodnutí stanovuje prevod piatich miliónov týchto jednotiek prideleného množstva z registra Únie zmluvnej strane Kjótskeho protokolu, ktorá je držiteľom účtu v registri Dánska.

(3)

V súvislosti s prijatím rozhodnutia 2010/778/EÚ sa uznalo, že prevodom piatich miliónov týchto jednotiek prideleného množstva Dánsku nie je dotknuté vlastníctvo zostávajúceho aritmetického prebytku Únie.

(4)

V decembri 2011 17. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) na zasadnutí v Durbane prijala rozhodnutie 2/CMP.7 konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu (ďalej len „rozhodnutie z Durbanu“). V uvedenom rozhodnutí sa stanovujú účtovné pravidlá v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (ďalej len „LULUCF“) na druhé záväzné obdobie v rámci Kjótskeho protokolu k UNFCCC (ďalej len „Kjótsky protokol“).

(5)

Rozhodnutie z Durbanu sa výrazne odchyľuje od predchádzajúcich pravidiel účtovania dohodnutých v rámci Kjótskeho protokolu na prvé záväzné obdobie. V rozhodnutí 16/CMP.1 konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu prijatom 11. konferenciou strán UNFCCC na zasadnutí v Montreale v decembri 2005 sa stanovujú limity uvedené v prílohe k predmetnému rozhodnutiu na účely záväzkov strán v prvom záväznom období Kjótskeho protokolu. Navyše sa v rozhodnutí 16/CMP.1 stanovuje pre strany možnosť tieto limity presiahnuť prostredníctvom kompenzácie emisií v čistom („debet“) pochádzajúcich z činností v rámci zalesňovania, obnovy lesa a odlesňovania podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu čistou absorpciou („kredit“) ako výsledkom činností v rámci obhospodarovania lesov podľa článku 3 ods. 4 Kjótskeho protokolu. Uvedené účtovné pravidlo sa bežne označuje ako kompenzačné pravidlo. V rozhodnutí z Durbanu sa žiadne takéto kompenzačné pravidlo na druhé záväzné obdobie v rámci Kjótskeho protokolu nestanovuje.

(6)

V účtovných pravidlách v rozhodnutí z Durbanu sa stanovuje limit používania kreditov vyplývajúcich z činností v rámci obhospodarovania lesov s cieľom v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu účtovať záväzky týkajúce sa zmierňovania zmeny klímy. Podľa uvedeného rozhodnutia zmluvná strana nemôže vo svojom základnom roku alebo období na splnenie svojho záväzku týkajúceho sa zmierňovania zmeny klímy použiť viac kreditov vyplývajúcich z činností v rámci obhospodarovania lesov, než je ekvivalent 3,5 % emisií danej strany, vynímajúc LULUCF.

(7)

Zmeny účtovného systému LULUCF v rozhodnutí z Durbanu majú výrazný vplyv na spôsob, akým zmluvné strany účtujú činnosti LULUCF v druhom záväznom období. Miera tohto vplyvu je v každom členskom štáte výrazne odlišná pre geografické rozdiely v sektore využívania pôdy a veľkú rozmanitosť okolností na vnútroštátnej úrovni z tohto hľadiska. Vyňatie kompenzačného pravidla z účtovných pravidiel podľa rozhodnutia z Durbanu má vplyv na plnenie záväzkov zmluvných strán v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu. Platí to predovšetkým pre husto zalesnené krajiny, vzhľadom na skutočnosť, že podmienky v sektore LULUCF sú v každej krajine odlišné.

(8)

Rada vo svojich záveroch z 9. marca 2012 uznáva vplyv zmien kompenzačného účtovného pravidla v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu vo formulácii: „uznáva osobitosti husto zalesnených krajín, a to najmä pokiaľ ide o obmedzené možnosti pokryť emisie zo zalesňovania, opätovného zalesňovania a odlesňovania narastajúcimi záchytmi v oblasti lesného hospodárstva“. Zároveň vyzvala Komisiu, „aby preskúmala možnosti s cieľom nájsť uspokojivé riešenie, pri ktorom by sa zabezpečila environmentálna integrita“.

(9)

Takisto uznala osobitnú situáciu husto zalesnených krajín v roku 2012 v procese, ktorého výsledkom bolo prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania na emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a na informácie týkajúce sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (4), a to v zmienke o environmentálnych podmienkach husto zalesnených krajín v odôvodneniach uvedeného rozhodnutia.

(10)

Fínsko opakovane vyjadrilo obavy v súvislosti so svojimi debetmi z odlesňovania v sektore LULUCF v dôsledku zmeny kompenzačného pravidla v rozhodnutí z Durbanu. Podľa všetkého má v jeho prípade uplatňovanie rozhodnutia z Durbanu osobitné a jedinečné účinky. Z aktuálnych posúdení vyplýva, že Fínsko je jediným členským štátom, pre ktorý by ročný limit vo výške 3,5 % znamenal, že by nemohlo pokryť svoje debety vyplývajúce z činností v rámci zalesňovania, obnovy lesa a odlesňovania kreditmi vyplývajúcimi z činností v rámci obhospodarovania lesov pri účtovaní svojho záväzku v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu.

(11)

Únia by s cieľom zohľadniť osobitnú a jedinečnú situáciu Fínska mala Fínsku previesť celkové množstvo, ktoré by nemalo presiahnuť desať miliónov jednotiek prideleného množstva z aritmetického prebytku stanoveného v rozhodnutí 2006/944/ES zmenenom rozhodnutím 2010/788/EÚ. Toto celkové množstvo by malo slúžiť jedine na účel jednorazovej kompenzácie Fínsku za vplyv, ktorý má v jeho prípade zmena kompenzačného pravidla v rozsahu potrebnom na umožnenie plnenia jeho záväzkov v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu.

(12)

Predmetný prevod by sa mal vykonať čo najskôr a pred koncom lehoty na nápravu (true-up period) za prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu s výhradou dostupnosti jednotiek prideleného množstva v registri Únie a keď sa urovná alebo vyrieši záväzok v súvislosti s Chorvátskom, ako sa stanovuje v Protokole o určitých dojednaniach týkajúcich sa prípadného jednorazového prevodu jednotiek prideleného množstva podľa Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy na Chorvátsku republiku a súvisiacej kompenzácie (5) v rámci zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky.

(13)

Fínsko musí využívať tieto jednotky prideleného množstva tak, aby nepresiahlo kredity vyplývajúce z činností v rámci obhospodarovania lesov vo Fínsku, ktoré podľa odseku 13 prílohy k rozhodnutiu z Durbanu nemožno použiť. Komisia náležitým spôsobom zohľadnila záväzok Fínska zrušiť všetky jednotky prideleného množstva zostávajúce z tohto prevodu na konci druhého záväzného obdobia.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,