5.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 325/1

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) nariadením (EÚ) č. 513/2013 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“).

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe sťažnosti, ktorú 25. júla 2012 podalo združenie EU ProSun (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac než 25 % celkovej výroby fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3 dočasného nariadenia, na základe žiadosti navrhovateľa podloženej požadovanými dôkazmi Komisia prijala 1. marca 2013 nariadenie (EÚ) č. 182/2013 (3), ktorým sa zavádza registrácia dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) pochádzajúcich alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, a to od 6. marca 2013. Dočasným nariadením sa zastavila registrácia dovozu na účely antidumpingového prešetrovania v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia, pretože dočasné antidumpingové clo poskytovalo ochranu proti dumpingovému dovozu.

(4)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že rozhodnutie na registráciu dovozu nebolo podložené, pretože neboli splnené podmienky podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Tieto tvrdenia však neboli zdôvodnené ani sa nezakladali na skutkových dôkazoch. Komisia mala v čase prijatia rozhodnutia na registráciu dovozu dostatočné množstvo prima facie dôkazov, ktoré zdôvodňovali potrebu registrácie dovozu, najmä prudké zvýšenie absolútneho objemu dovozu, ako aj podielu na trhu. Tvrdenia v tejto súvislosti sa preto museli zamietnuť.

(5)

Rozhodnutím Komisie 2013/423/EÚ (4) Komisia prijala záväzok, ktorí predložili vyvážajúci výrobcovia spolu s čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (CCCME).

(6)

Po zverejnení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „predbežné zverejnenie“), čínska vláda a niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Združenie pre cenovo prístupnú slnečnú energiu (Association for Affordable Solar Energy, AFASE) zastupujúce dovozcov a hospodárske subjekty z odbytovej a dodávateľskej oblasti a jeden dovozca požiadali o vypočutie v prítomnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva pre obchod.

(7)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Posúdili sa ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a predbežné zistenia sa podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(8)

Okrem toho sa uskutočnili overovacie návštevy v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Združenie AFASE spochybnilo právny základ návštevy, ktorá sa uskutočnila v priestoroch spoločnosti Europressedienst, keďže nejde o zainteresovanú stranu v tomto prešetrovaní, a preto sa na ňu nevzťahuje článok 16 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodneniach 99 a 120 dočasného nariadenia, spoločnosť Europressedienst poskytla informácie o makroekonomických ukazovateľoch. Objasňuje sa, že Komisia vykonala overovanie na mieste v priestoroch spoločnosti Europressedienst v zmysle zásady správneho úradného postupu na overenie spoľahlivosti a správnosti údajov, na ktorých Komisia založila svoje zistenia.

(10)

Čínska vláda zopakovala tvrdenie, že sprístupnením spisov z prešetrovania zainteresovaným stranám boli porušené jej práva na obhajobu, pretože i) v prípade spisov bez „opodstatneného dôvodu“ chýbali informácie z verzie, ktorá nemá dôverný charakter, ktoré boli predložené alebo poskytnuté v dostatočne podrobných zhrnutiach alebo vo výnimočných prípadoch dôvody neposkytnutia zhrnutia vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, ii) chýbal celý vyplnený dotazník výrobcu z Únie vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, a iii) zdržania pri sprístupňovaní dotazníkov výrobcov z Únie vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, boli pre zainteresované strany nadmerné.

(11)

i) Vzhľadom na tvrdenie, že chýbali informácie zo spisu z prešetrovania, zainteresovaná strana nešpecifikovala, o ktoré informácie ide. ii) Jej tvrdenie, že nebol sprístupnený celý vyplnený dotazník vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, bolo nesprávne. iii) Pokiaľ ide o zdržania pri sprístupňovaní dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, bolo dotknutej strane vysvetlené, že dotazníky sa do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, dávali až po kontrole ich úplnosti a po kontrole racionálnosti zhrnutí. S cieľom zaistiť právo výrobcov z Únie na anonymitu sa takisto zabezpečilo, aby sa vo verziách dotazníkov, ktoré nemajú dôverný charakter, naozaj neodhalila totožnosť príslušného výrobcu z Únie. V niektorých prípadoch preto strana predkladajúca dotazník musela zodpovedajúcim spôsobom opraviť údaje vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, predtým ako mohli byť sprístupnené ostatným zainteresovaným stranám.

(12)

V každom prípade sa domnievame, že sa tým nijako nenarušilo právo zainteresovaných strán na obhajobu. Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť včas reagovať na informácie uvedené v spise z prešetrovania, tak aby sa mohli zohľadniť ich pripomienky, ak sú opodstatnené a zaručené, a to predtým, než sa v rámci prešetrovania urobili akékoľvek závery. Zainteresovaná strana mala každú príležitosť na pripomienkovanie dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky aj po predbežnom a konečnom zverejnení. Preto aj ak sú zistenia a prístup do spisu z prešetrovania zainteresovaným stranám založené na rôznych právnych ustanoveniach, malo by sa poznamenať, že zainteresované strany mali veľa príležitostí na pripomienkovanie všetkých informácií sprístupnených každou stranou prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(13)

Všetky zainteresované strany boli informované o podstatných skutočnostiach a okolnostiach, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky a konečný výber súm získaných z dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(14)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili, a v prípade potreby aj zohľadnili.

(15)

Po konečnom zverejnení Komisia dostala zmenenú ponuku záväzku od vyvážajúcich výrobcov spolu s čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov, ktorá sa vzťahuje aj na súbežne vykonávané antisubvenčné prešetrovanie. Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/707/EÚ (5) zo 4. decembra 2013, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení, Komisia potvrdila prijatie tohto záväzku.

(16)

Po uložení dočasných opatrení niektoré zainteresované strany znova zopakovali tvrdenie, že z dôvodu prílišného dodržiavania dôvernosti nemali možnosť vyjadriť sa k výberu vzorky výrobcov z Únie, a teda ani riadne uplatniť svoje právo na obhajobu. Komisia sa už k tejto veci vyjadrila v odôvodnení 9 dočasného nariadenia. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne nové informácie, závery uvedené v odôvodnení 9 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(17)

Čínska vláda zopakovala svoje tvrdenie, že nie je zaručené dodržiavanie dôvernosti v prípade mien navrhovateľov a výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 9 dočasného nariadenia, výrobcovia z Únie požiadali o dôverné zaobchádzanie s ich menami z dôvodu rizika odvetných opatrení. Komisia považuje tieto žiadosti za dostatočne opodstatnené na to, aby sa im vyhovelo. Informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii na zdôvodnenie rizika odvetných opatrení, nemožno zverejniť pre tretie strany, pretože takéto zverejnenie by bolo v rozpore s účelom žiadosti o zachovanie dôvernosti. Navyše v prípade, keď výrobca z Únie prehodnotil svoje postavenie a odhalil svoju identitu tým, že vyplnil žiadosť na súd proti dočasnému nariadeniu, už viac neexistuje dôvod na zverejnenie informácií, na základe ktorých bola udelená anonymita, pretože identita bola odhalená.

(18)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana opätovne zdôraznila, že informácie, na ktorých sa zakladal výber vzorky, neboli spoľahlivé, v tejto súvislosti však neposkytla žiadne nové dôkazy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(19)

Po konečnom zverejnení čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov zopakovala tvrdenia týkajúce sa metódy použitej na výber dočasnej vzorky výrobcov z Únie. Predovšetkým tvrdí, že inštitúcie nevzali do úvahy 120 výrobcov. Komisia sa už k tejto veci vyjadrila v odôvodnení 9 dočasného nariadenia. Okrem toho inštitúcie overili činnosti spoločností uvedených v danom zozname. Ukázalo sa, že daný zoznam zahŕňa hospodárske subjekty vykonávajúce montáž, distribútorov, prepojených dovozcov a vyvážajúcich výrobcov v Číne, Taiwane a Indii. Preto nebolo možné preukázať, že inštitúcie prehliadli značnú časť výrobcov z Únie. Okrem toho čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov nespochybnila celkovú výrobu Únie poskytnutím alternatívnych údajov ani nepredložila dôkazy o tom, že reprezentatívnosť vzorky mohla byť ovplyvnená, pretože žiadny z uvedených dodatočných výrobcov z Únie by nebol zaradený do vzorky, ak by o nich Komisia vedela.

(20)

Po vylúčení doštičiek z vymedzenia príslušného výrobku, a teda aj z rozsahu jeho prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 32, sa konečná vzorka skladala z ôsmich výrobcov z Únie. Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa výberu výrobcov z Únie, potvrdzujú sa uvedené odôvodnenia 7 až 10 dočasného nariadenia v zmenenom znení.

(21)

Po uložení dočasných opatrení uvedených v odôvodnení 12 dočasného nariadenia Komisia oslovila ďalších dovozcov, ktorí už spolupracovali pri prešetrovaní v počiatočnej fáze, keďže poskytli základné informácie o svojich činnostiach týkajúcich sa výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania. Cieľom bolo určiť, či by sa vzorka neprepojených dovozcov mohla rozšíriť. Prihlásilo sa šesť spoločností klasifikovaných ako neprepojení dovozcovia, ktorí obchodujú s príslušným výrobkom (t. j. nakupujú ho a opätovne predávajú), a tieto spoločnosti boli ochotné ďalej spolupracovať na prešetrovaní. Päť z týchto šiestich spoločností odpovedalo v stanovenej lehote. Z piatich odpovedí sa len tri považovali za dostatočne úplné, aby umožnili zmysluplné posúdenie. Na tomto základe sa vzorka neprepojených dovozcov rozšírila a pozostávala zo štyroch dovozcov modulov, čo predstavovalo približne 2 % – 5 % celkového dovozu z príslušnej krajiny. Vzhľadom na štruktúru neprepojených dovozcov, ktorí predstavovali väčšinou malé a stredné podniky, nebolo možné získať vzorku s väčším podielom vzhľadom na obmedzené prostriedky, ktoré boli inštitúciám k dispozícii.

(22)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa výberu vzorky neprepojených dovozcov, potvrdzujú sa uvedené odôvodnenia 11 a 12 dočasného nariadenia v zmenenom znení.

(23)

Po predbežnom zverejnení niekoľko spoločností nezaradených do vzorky predložilo pripomienky, v ktorých tvrdilo, že ich situácia je odlišná od situácie spoločností zaradených do vzorky. Tvrdili, že v dôsledku toho by mali využívať výhody individuálnej colnej sadzby podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Pre veľký počet spolupracujúcich spoločností (často skupín spoločností) však nebolo možné jednotlivo prešetriť všetky spoločnosti. Pre tieto spoločnosti preto platí vážená priemerná colná sadzba spoločností zaradených do vzorky podľa článku 9 ods. 6.

(24)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov, odôvodnenia 13 a 14 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(25)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 19 dočasného nariadenia, do prešetrovania dumpingu a ujmy bolo zahrnuté obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja významného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2009 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(26)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 20 až 49 dočasného nariadenia, predbežne vymedzeným výrobkom sú fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články a doštičky typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielané z Čínskej ľudovej republiky. Hrúbka článkov a doštičiek nepresahuje 400 mikrometrov. Tento výrobok je v súčasnosti zatriedený pod číselné znaky KN 3818 00 10, ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(27)

Z vymedzenia príslušného výrobku sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(28)

Po predbežnom zverejnení zainteresované strany tvrdili, že doštičky by sa mali vylúčiť z vymedzenia výrobku, keďže majú iné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako články a moduly. Okrem tvrdení predložených počas predbežnej fázy boli v tejto súvislosti predložené ďalšie dve tvrdenia po predbežnom zverejnení.

(29)

Po prvé, zainteresované strany tvrdili, že doštičky možno okrem výroby článkov použiť aj na iné účely, najmä výrobu integrovaných obvodov a ďalších mikrozariadení. V tejto súvislosti treba poznamenať, že do tohto prešetrovania nie sú zahrnuté všetky doštičky v rozsahu výrobku, ktorý je obmedzený na „doštičky typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka“, a že „hrúbka“ týchto doštičiek „nepresahuje 400 mikrometrov“. Aj keď sa doštičky bezpochyby nachádzajú v iných zariadeniach, prešetrovanie sa nevzťahovalo na doštičky, ktoré sa používajú na výrobu iných výrobkov, napríklad integrovaných obvodov. Okrem toho sa žiadni výrobcovia, dovozcovia alebo používatelia na trhu s týmito inými typmi doštičiek neprihlásili s tvrdením, že na ich doštičky by sa malo vzťahovať dočasné antidumpingové clo. Preto možno potvrdiť, že tieto iné typy doštičiek nie sú predmetom rozsahu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. To zároveň ukazuje, že doštičky nemajú nevyhnutne rovnaké konečné použitie ako články a moduly.

(30)

Po druhé, zainteresované strany tvrdili, že nespracované doštičky nemajú žiadne podstatné elektrické vlastnosti, ktorými sa solárne články a moduly odlišujú od iných výrobkov. Doštičkám predovšetkým chýba schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia, čo je hlavnou funkciou fotovoltických článkov a modulov na báze kryštalického kremíka.

(31)

Toto tvrdenie možno akceptovať. Naozaj po ďalšom overovaní a napriek tomu, čo je uvedené v odôvodnení 36 dočasného nariadenia, že „moduly, články a doštičky majú rovnaké konečné použitie, premieňajú slnečné žiarenie na elektrickú energiu“, až keď sa doštička transformuje do článku, získa schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia.

(32)

V dôsledku rôznych základných fyzikálnych a technických charakteristík vymedzených počas prešetrovania, ako je okrem iného schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia, dospelo sa k záveru, že doštičky by mali byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku, a teda aj z tohto prešetrovania.

(33)

Zainteresované strany opakovane zdôraznili, že články a moduly nie sú jedným výrobkom, a preto by sa mali posudzovať samostatne, a najmä zopakovali tvrdenia, ktorými sa už zaoberali odôvodnenia 27 až 39 dočasného nariadenia. Články a moduly majú na rozdiel od doštičiek spoločné rovnaké základné vlastnosti, t. j. schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(34)

Po konečnom zverejnení jeden vývozca tvrdil, že samotné články nedokážu vyrábať elektrickú energiu. Uviedol, že na to, aby ju vyrábali, sa musia integrovať do modulov. Každý článok však má sám osebe kapacitu vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia s výkonom 4W. Aj keď tento výkon nie je postačujúci pre väčšinu zariadení, ktoré si vyžadujú zostavu viacerých článkov do modulov, neznamená to, že článok nemá sám osebe kapacitu vyrábať elektrickú energiu.

(35)

Po konečnom zverejnení jeden vývozca tvrdil, že zo skutočnosti, že nie je možné stanoviť normálnu hodnotu pre moduly na základe normálnej hodnoty pre články, ako je opísané v uvedenom odôvodnení 100, vyplýva, že moduly a články by sa nemali považovať za jeden výrobok.

(36)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že vo väčšine antidumpingových prešetrovaní vrátane súčasného prešetrovania sa normálne hodnoty a vývozné ceny porovnávajú na základe druhov výrobku. To sa robí preto, lebo veľmi široká škála druhov výrobku má často rovnaké fyzikálne, technické a/alebo chemické vlastnosti, čo často vedie k situácii, v ktorej druhy výrobku so značne odlišnými nákladmi a cenami spadajú do vymedzenia „príslušný výrobok“. Samotná skutočnosť, že nie je možné stanoviť normálnu hodnotu pre istý druh výrobku na základe normálnej hodnoty iného druhu výrobku sama osebe neznamená, že tieto druhy výrobku nemožno považovať sa jeden výrobok. Ako sa opisuje v odôvodnení 32, články aj moduly majú rovnaké základné fyzikálne a technické charakteristiky vymedzené počas prešetrovania, ako je okrem iného schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia.

(37)

Ďalej sa tvrdí, že ak články a moduly sú jedným výrobkom s malými rozdielmi, prispôsobenie cien článkov na stanovenie ceny modulov by nemalo byť náročné. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že neexistuje taká podmienka, aby medzi rôznymi druhmi príslušného výrobku boli len malé rozdiely. Naopak, je postačujúce, že rôzne druhy príslušného výrobku majú rovnaké fyzikálne, technické a/alebo chemické vlastnosti. V tomto prípade ide o moduly a články a okrem iného o schopnosť vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia.

(38)

Rovnaká strana ďalej tvrdila, že články nie sú len iným druhom modulu, ale úplne iným výrobkom. Článok je v skutočnosti hlavným komponentom modulu. Článok ako hlavný komponent jednoznačne nie je „úplne iným výrobkom“, pretože, ako sa uvádza v odôvodnení 32, moduly a články majú rovnaké základné vlastnosti, ktoré im umožňujú vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia.

(39)

Rovnaká strana navyše tvrdila, že pri výbere vzoriek výrobcov z Únie a čínskych vývozcov sa bral do úvahy rozdiel medzi článkami a modulmi. Preto by sa mali stanoviť rôzne colné sadzby pre moduly a články. V tejto súvislosti sa potvrdzuje, že rozdiel medzi modulmi a článkami sa naozaj vzal do úvahy pri výbere vzorky výrobcov z Únie a čínskych vývozcov, ako je uvedené v odôvodneniach 10 a 14 dočasného nariadenia. To sa však uskutočnilo len z toho dôvodu, aby vzorka bola reprezentatívna, a ako také to neznamená, že články a moduly by sa nemali považovať za jeden príslušný výrobok alebo že by sa pre články a moduly mali stanoviť odlišné colné sadzby. Na zabezpečenie, aby vzorka bola reprezentatívna pre všetky druhy výrobku, je naozaj dôležité rozlišovať pri výbere vzorky medzi článkami a modulmi. Okrem toho, keďže sa vyskytla istá úroveň neistoty, pokiaľ ide o otázku či sa články a moduly majú považovať za jeden výrobok alebo dva odlišné výrobky, bolo potrebné zabezpečiť reprezentatívnosť oboch možných výsledkov.

(40)

Ďalej sa tvrdilo, že uvedené odôvodnenie 100, v ktorom sa uvádza, že spracovateľské náklady modulov sú vysoké, je v rozpore s odôvodnením 32 dočasného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že pridaná hodnota nie je koncentrovaná v konkrétnej fáze výrobného procesu. V tejto súvislosti sa pripomína, že v odôvodnení100 sa takisto objasňuje, že cenový rozdiel medzi článkami a modulmi je 34 %, čo znamená, že 66 % hodnoty modulov vyplýva z článku. Preto sa dospelo k záveru, že pridaná hodnota nie je koncentrovaná v konkrétnej fáze výrobného procesu.

(41)

Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že skutočnosť, že podnik ukladá rôzne minimálne dovozné ceny a objemy pre články a moduly, potvrdzuje, že moduly a články sú odlišné výrobky, ktoré si vyžadujú dve odlišné prešetrovania. Rôzne minimálne dovozné ceny však len naznačujú, že články a moduly sú rôznymi skupinami druhov výrobku, ktoré sa predávajú za odlišné ceny. Preto je potrebné stanoviť odlišné ceny, aby minimálne dovozné ceny mali význam.

(42)

Okrem toho skutočnosť, že články a moduly sú odlišné druhy výrobku, nie je až taká významná pre vymedzenie príslušného výrobku. Na vymedzenie príslušného výrobku je postačujúce, že výrobky majú rovnaké základné vlastnosti a konečné použitie, čo platí pre moduly a články, ako je opísané v odôvodneniach 32 a 48 v tomto poradí.

(43)

Čínska vláda tvrdila, že posúdenie, či sú články a moduly jediným príslušným výrobkom, sa nezaoberá niekoľkými kritériami, ktoré stanovil odvolací orgán v správe ES – Azbest  (6). Tieto kritériá sa však používajú pre vymedzenie pojmu „podobný výrobok“, a nie príslušný výrobok. Inými slovami, tieto kritériá sa majú používať na vymedzenie podobného výrobku, napríklad podobného výrobku vyrábaného výrobným odvetvím Únie, ktorý sa potom porovná s príslušným výrobkom, ktorý vyvážajú čínski vyvážajúci výrobcovia. Tieto kritériá nie sú relevantné pre vymedzenie príslušného výrobku. V každom prípade inštitúcie konštatujú, že uplatňovanie kritérií použitých v správe ES – Azbest pri vymedzení príslušného výrobku by v tomto prípade neviedlo k odlišnému výsledku. Prvé a druhé kritérium (vlastnosti, povaha a kvalita alebo konečné použitie) sú identické s kritériami týkajúcimi sa fyzikálnych, chemických a technických vlastností a konečného použitia, ktoré boli použité v predchádzajúcich odôvodneniach. Tretie kritérium (záujmy a zvyky spotrebiteľov) nie je v tomto prípade veľmi užitočné, pretože články sú kľúčovým komponentom modulov, a pokiaľ ide o štvrté kritérium, zatriedenie do colnej triedy, poznamenáva sa, že články aj moduly možno deklarovať pod colným označením 8541 40 90, pričom colné označenia pod položkou 8501 sa týkajú elektrických generátorov vo všeobecnosti, a nie konkrétne solárnych výrobkov.

(44)

Iné zainteresované strany tvrdili, že objektívne uplatňovanie kritérií vypracovaných Súdnym dvorom v predchádzajúcich prípadoch (7) údajne vedie k záveru, že moduly a články sú odlišné výrobky. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že súd len naznačil počet kritérií, ktoré možno vziať do úvahy, nie je povinnosťou použiť vo všetkých prípadoch všetky kritériá, keďže nie všetky sú relevantné. Tieto kritériá sa posúdili v odsekoch 27 až 39 dočasného nariadenia, kde sa zistilo, že počet kritérií nie je v tomto prípade podstatný. Vo veci Brosmann sa posúdenie, či rôzne druhy topánok patria do „príslušného výrobku“ takisto robilo len na základe troch kritérií, ktoré sa považovali za relevantné. Keďže zainteresované strany nepredložili žiadne zdôvodnenie, prečo objektívne uplatňovanie kritérií vedie k záveru, že moduly a články sú odlišné výrobky, tvrdenie nemožno akceptovať.

(45)

Okrem toho treba pripomenúť, že články a moduly majú rovnaké základné konečné použitie, t. j. predávajú sa na účely zabudovania do fotovoltických solárnych systémov. Ako sa uvádza v odôvodnení 28 dočasného nariadenia, výkonnosť modulov je priamo spojená s výkonnosťou článkov.

(46)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že s vylúčením doštičiek z rozsahu výrobku a z dôvodu, že na výrobu modulov z článkov je potrebné významné spracovanie, tvrdenie, že články a moduly majú rovnaké konečné použitie, nie je podložené. Takisto sa tvrdilo, že posúdenie, že moduly a články majú rovnaké konečné použitie, vychádza z predpokladu, že doštičky, moduly a články majú rovnaký výrobný proces.

(47)

Po prvé, záver, že posúdenie, že moduly a články majú rovnaké konečné použitie, je založené na výrobnom procese, je nesprávny. Aj keď obe vyjadrenia sú naozaj uvedené v rovnakom odôvodnení 36 dočasného nariadenia, neznamená to, že jeden záver je založený na druhom predpoklade. Výraz „okrem toho“, ktorý oddeľuje tieto dve vyjadrenia, zreteľne objasňuje, že druhé vyjadrenie nie je založené na prvom vyjadrení. Okrem toho sa tieto dve vyjadrenia vzťahujú na odlišné záležitosti pod nadpisom „Konečné použitie a zameniteľnosť“. Prvé vyjadrenie týkajúce sa výrobného procesu sa zaoberá zameniteľnosťou, pričom druhé vyjadrenie sa zaoberá konečným použitím. Základný predpoklad, a to posúdenie, že moduly a články majú rovnaké konečné použitie, vychádza z predpokladu, že doštičky, moduly a články majú rovnaký výrobný proces, je preto nesprávny.

(48)

Pokiaľ ide o skutočné konečné použitie článkov a modulov, zainteresované strany nepopreli, že moduly a články sa predávajú na integrovanie do fotovoltických solárnych systémov. Záver, že moduly a články majú rovnaké konečné použitie, sa preto potvrdzuje.

(49)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v Európskej únii sa nevyrábajú monokryštalické články a že jej dovoz monokryštalických článkov nekonkuruje výrobnému odvetviu Únie. Po prešetrení sa však ukázalo, že monokryštalické články sa v Únii vyrábajú. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Všeobecný súd v každom prípade vo veci Brosmann tvrdil, že neexistencia výroby určitého druhu výrobku v Spoločenstve nie je rozhodujúca.

(50)

Zainteresované strany tvrdili, že rozšírenie rozsahu prešetrovania na výrobky „odosielané z“ ČĽR je neodôvodnené, keďže prešetrovanie sa začalo len proti výrobkom s pôvodom v ČĽR.

(51)

Tovar odosielaný z ČĽR sa však zahrnul už v počiatočnej fáze. V bode 5 oznámenia o začatí konania (8) sa uvádza, že „spoločnosti odosielajúce príslušný výrobok z Čínskej ľudovej republiky, ktoré sa domnievajú, že celý vývoz alebo časť tohto vývozu nemá na colné účely pôvod v Čínskej ľudovej republike, sa vyzývajú, aby sa v rámci prešetrovania prihlásili a poskytli všetky podstatné informácie“. Preto je zrejmé, že všetky spoločnosti odosielajúce výrobky z ČĽR mali príležitosť spolupracovať pri tomto prešetrovaní. Okrem toho, keďže výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, často obsahuje zložky a časti z rôznych krajín, v bode 5 oznámenia o začatí konania sa takisto uviedlo, že na vyriešenie tejto záležitosti „sa môžu prijať osobitné ustanovenia“.

(52)

Preto sa usudzuje, že všetky dotknuté hospodárske subjekty boli náležite informované o tom, že v prípade potreby možno prijať osobitné ustanovenia v súvislosti s tovarom odosielaným z ČĽR, a boli vyzvané, aby spolupracovali na prešetrovaní. Rozsah prešetrovania sa teda nerozšíril na výrobky „odosielané z ČĽR“, pretože tieto výrobky boli zahrnuté od začiatku prešetrovania.

(53)

Po zverejnení zainteresované strany tvrdili, že bez ohľadu na ustanovenia v oznámení o začatí konania uvedené v odôvodnení 51 bolo prešetrovanie obmedzené na tovar s pôvodom v ČĽR a neposudzoval sa v ňom vplyv tovaru odosielaného z ČĽR.

(54)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že na zabezpečenie posúdenia všetkého tovaru odosielaného z ČĽR a nielen tovaru s pôvodom v ČĽR sa prijali nasledujúce kroky:

(55)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že prešetrovanie zahŕňalo všetok tovar s pôvodom v ČĽR alebo odosielaný z ČĽR a že zistenia prešetrovania vrátane dumpingu a ujmy sa týkajú všetkého tovaru s pôvodom v ČĽR alebo odosielaného z ČĽR.

(56)

Po konečnom zverejnení zainteresované strany tvrdili, že sťažnosť obsahuje iba evidentné dôkazy týkajúce sa dovozu solárnych panelov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a nie tovaru odosielaného z Čínskej ľudovej republiky. V tejto súvislosti treba objasniť, že sťažnosť sa naozaj vzťahuje na tovar „z ČĽR“, čo možno vidieť na titulnej strane s odtlačkom pečiatky, ktorú predložil navrhovateľ. Pred touto stranou je ďalšia strana spisu, ktorá používa formuláciu „s pôvodom v Čínskej ľudovej republike“. Táto však nebola súčasťou dokumentu, ktorý predložil navrhovateľ, ale pridali ju útvary Komisie, pričom použili názov prešetrovania namiesto zopakovania názvu sťažnosti. Preto sa usudzuje, že sťažnosť sa vzťahovala na všetok tovar z ČĽR, či už s pôvodom v ČĽR alebo nie.

(57)

Čínski vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že od vyvážajúcich výrobcov v tretích krajinách nemožno odôvodnene očakávať, že vedia, že aj ich výrobky môžu byť predmetom prešetrovania. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že opatrenia sa netýkajú tovaru v režime tranzit v zmysle článku V GATT. Preto vyvážajúci výrobcovia, ktorí nevykonávajú v ČĽR žiadne činnosti, nie sú opatreniami ovplyvnení. Okrem toho sa neprihlásili žiadni vyvážajúci výrobcovia v tretích krajinách a nepredložili tvrdenie, že na výrobky, ktoré vyvážajú, sa vzťahuje antidumpingové clo.

(58)

Rovnakí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia v tretích krajinách neboli vyzvaní, aby sa prihlásili, a nedostali príležitosť dokázať, že ich výrobky nie sú dumpingové. Inštitúcie sa domnievajú, že tí vyvážajúci výrobcovia, ktorí nevykonávajú žiadne činnosti v ČĽR, nie sú ovplyvnení opatreniami, pretože ich tovar, ak by bol odosielaný z ČĽR, by sa nachádzal v tranzite. Všetci ostatní vyvážajúci výrobcovia boli o tom, že ich činnosti sú súčasťou prešetrovania, informovaní v oznámení o začatí konania,.

(59)

Čínska vláda tvrdila, že aj keď článok 1 ods. 3 základného nariadenia umožňuje odchýlku od zásady, že vyvážajúca krajina je krajinou pôvodu, tento článok nemožno v tomto prípade použiť. Na podporu tohto argumentu tvrdia, že nebola urobená žiadna úplná analýza toho, či vyvážajúca krajina môže byť prechodnou krajinou. Inštitúcie nesúhlasia s týmto výkladom článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Žiadna strana nespochybňuje, že v ČĽR je sústredená značná výroba. To, či ČĽR je alebo nie je krajinou pôvodu konečného tovaru závisí od niekoľkých faktorov. Analýza dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie, ktorú vykonali inštitúcie, sa týka výroby bez ohľadu na to, či dokončený vyvezený tovar má na colné účely pôvod v ČĽR. Keďže existovali silné náznaky, že nie všetky výrobky, ktoré boli aspoň čiastočne vyrobené v ČĽR, by sa považovali za výrobky, ktoré majú na colné účely pôvod v ČĽR, inštitúcie sa rozhodli. že je potrebné zahrnúť aj výrobky, pre ktoré je ČĽR len prechodnou krajinou.

(60)

Čínska vláda ďalej tvrdila, že keďže žiadnemu čínskemu výrobcovi nebolo udelené THZ, neexistuje žiadna porovnateľná cena pre solárne panely z ČĽR, a preto ČĽR nemožno použiť ako prechodnú krajinu. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že ako príklady sa poskytli len tri podmienky článku 1 ods. 3 základného nariadenia a nie všetky podmienky môžu byť relevantné vo všetkých prípadoch. V súčasnom prípade, keďže žiadny čínsky vývozca nedostal THP, porovnateľná cena sa musela stanoviť v analogickej krajine – a táto porovnateľná cena je rovnaká bez ohľadu na to, či sa ČĽR považuje za krajinu pôvodu alebo za prechodnú krajinu. Preto je otázka, či existuje porovnateľná cena v „danej krajine“ nepodstatná, pretože v tomto prípade sa porovnateľná cena nestanovila v „danej krajine“, ale v analogickej krajine.

(61)

Po predbežnom zverejnení zainteresované strany tvrdili, že vymedzenie pojmu „prenosné solárne nabíjačky“, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov, je príliš obmedzené a malo by sa rozšíriť na výrobky s podobnou funkciou, na ktoré sa toto vymedzenie nevzťahuje, napríklad na výrobky podobnej veľkosti, ktoré používajú väčší počet menších článkov.

(62)

Okrem toho zainteresované strany tvrdili, že vymedzenie pojmu „fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení“, je príliš obmedzené, pretože je vylúčené len úplné elektrické zariadenie, pričom solárne súčiastky na začlenenie do elektrických zariadení nie sú nevyhnutne vylúčené.

(63)

Analýza uvedených tvrdení skutočne ukázala, že je vhodnejšie pridať k vylúčeniu takýchto výrobkov kritérium založené na technickej norme. Predovšetkým sa zistilo, že vo vymedzeniach nasledujúcej normy sa vhodnejšie vymedzujú výrobky, ktoré by sa mali vylúčiť z rozsahu opatrení: medzinárodná norma IEC 61730-1, triedy zariadení, trieda C: zariadenia s obmedzeným napätím a obmedzeným výkonom (s. 13) (9).

(64)

Po konečnom zverejnení sa prijali pripomienky týkajúce sa vylúčenia na základe uvedenej medzinárodnej normy. Tvrdilo sa, že vhodnejšie ako odkazovanie na normu by bolo stanovenie vylúčenia na základe výstupného napätia a výkonu, ako „moduly alebo panely s výstupným napätím nepresahujúcim 50 V JP a výstupným výkonom nepresahujúcim 50 W výhradne na priame použitie ako nabíjačky batérií v systémoch s rovnakým napätím a výkonovými charakteristikami“. Toto tvrdenie možno akceptovať a vylúčenie sa nakoniec určí na základe tohto vymedzenia.

(65)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že solárne moduly zabudované do striech by sa mali vylúčiť z rozsahu prešetrovania výrobku, pretože spájajú funkčnosť solárneho modulu so strešnou škridlou alebo bridlicou. Preto nie sú priamo zameniteľné so štandardným solárnym modulom.

(66)

Z prešetrovania sa však vyplynulo, že štandardné moduly a solárne moduly zabudované do striech musia byť v súlade s rovnakými elektrickými normami. Okrem toho, kým solárny modul zabudovaný do striech nemožno jednoducho nahradiť štandardným modulom, možno ho nahradiť štandardným modulom vrátane strešných škridiel alebo bridlice. Tieto výrobky preto majú rovnakú základnú technickú vlastnosť umožňujúcu vyrábať elektrickú energiu zo slnečného žiarenia. Pridaná funkčnosť (ktorá je za iných okolností zabezpečená strešným materiálom) sa nepovažuje za významnú a nezaručuje vylúčenie solárnych modulov zabudovaných do striech z rozsahu výrobku.

(67)

Po konečnom zverejnení rovnaká zainteresovaná strana tvrdila, že z dôvodu neexistencie dvojitej zameniteľnosti medzi solárnymi modulmi zabudovanými do striech a štandardnými solárnymi modulmi by sa solárne moduly zabudované do striech mali vylúčiť z rozsahu opatrení, pričom sa odvolala na prípad týkajúci sa obuvi (10) vo všeobecnosti a konkrétne na prípad atletickej obuvi „STAF“ s osobitnou technológiou. Dôvodov na vylúčenie obuvi „STAF“ však bolo niekoľko a Všeobecný súd vo veci Brosmann  (11) nepovažoval neexistenciu dvojitej zameniteľnosti samu osebe za dostatočný dôvod vylúčenia, čo potvrdzuje, že veľmi odlišné výrobky, ako napríklad vychádzková obuv a turistická obuv, sa naozaj môžu považovať za príslušný výrobok v jednom antidumpingovom prešetrovaní napriek ich rozdielom.

(68)

Okrem toho zainteresovaná strana tvrdila, že neexistencia výroby v Únii a skutočnosť, že zainteresovaná strana vlastní práva duševného vlastníctva, sú údajne potvrdením toho, že solárne panely zabudované do striech sú inovatívne a odlišné od iných výrobkov. Ak sa však znovu spomenie prípad obuvi, ktorý uviedla zainteresovaná strana, Všeobecný súd vo veci Brosmann skonštatoval, že vzhľadom „na neexistenciu výroby tohto druhu obuvi v Spoločenstve a na existenciu patentu, treba uviesť, že nejde o rozhodujúce tvrdenia.“ (12). V dôsledku toho sa patentovaná technická obuv v danom prípade považovala za príslušný výrobok.

(69)

Zainteresovaná strana takisto tvrdila, že solárne moduly zabudované do striech by mali byť vylúčené z vymedzenia príslušného výrobku, pretože sa predávajú za podstatne vyššie ceny ako štandardné moduly. Podobne aj v uvedenom prípade obuvi STAF bola určitá cena vylúčená z príslušného výrobku. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že solárne moduly zabudované do striech spájajú funkčnosť solárneho modulu a strešnej škridly alebo bridlicovej škridly, ako sa uvádza v odôvodnení 66. Priame porovnanie cien preto nie je významné, keďže pridaná funkčnosť prirodzene vedie k vyšším cenám.

(70)

V odpovedi na toto tvrdenie zainteresovaná strana tvrdila, že na základe tejto argumentácie by nikdy nebolo možné uplatňovať cenové rozdiely ako dodatočný ukazovateľ odôvodňujúci vylúčenie z rozsahu výrobku. Tento výklad je však príliš ďalekosiahly. V predchádzajúcom odôvodnení sa tvrdí len to, že v tomto konkrétnom prípade, v ktorom solárne modely zabudované do striech spájajú funkčnosť príslušného výrobku a iného výrobku (teda strešnej škridly alebo bridlicovej škridly), cena prirodzene nie je dôležitá. To však v žiadnom prípade neznamená, že v iných prípadoch nemôže byť cenový rozdiel užitočným ukazovateľom na stanovenie, či by sa výrobok mal vylúčiť z vymedzenia príslušného výrobku.

(71)

Na záver, zainteresovaná strana tvrdila, že jej dodávateľovi solárnych modulov zabudovaných do striech by sa mala udeliť možnosť záväzku minimálnej ceny. Zdá sa však, že príslušný čínsky vývozca nespolupracoval pri prešetrovaní a ako nespolupracujúca strana nie je oprávnený zúčastniť sa na záväzku. Toto tvrdenie sa preto nemohlo prijať.

(72)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa rozsah výrobku s konečnou platnosťou vymedzuje ako fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v ČĽR alebo odosielané z ČĽR, pokiaľ nejde o tranzit v zmysle článku V GATT. Hrúbka článkov nepresahuje 400 mikrometrov. Tento výrobok je v súčasnosti zatriedený pod číselné znaky KN ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90.

(73)

Z vymedzenia príslušného výrobku sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(74)

Ak sa neuvádza inak, po vylúčení doštičiek sa analýza zrevidovala vylúčením údajov a analýz, ktoré sa týkajú doštičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že doštičky predstavovali počas obdobia prešetrovania len malý percentuálny podiel dovozu príslušného výrobku do Únie (okolo 2 %), možno sa domnievať, že vylúčenie doštičiek má zanedbateľný alebo žiadny vplyv na zistenia. Riešili sa všetky pripomienky zainteresovaných strán, ale akákoľvek pripomienka týkajúca sa doštičiek sa zamietla, aj ak bola vznesená. Preto sa už viac nebudú uplatňovať žiadne pripomienky a súvisiace údaje týkajúce sa doštičiek, ktoré sa uvádzajú v odôvodneniach dočasného nariadenia, aj ak sa príslušné odôvodnenia potvrdia týmto nariadením.

(75)

Z toho dôvodu sa predbežné závery upravené v súlade s uvedenými odôvodneniami 26 až 74 s konečnou platnosťou potvrdili. Na účely tohto konania a v súlade so stálou praxou sa preto usúdilo, že všetky druhy príslušného výrobku by sa mali považovať za súčasť jedného výrobku.

(76)

Po predbežnom zverejnení zainteresované strany tvrdili, že určenie THZ sa uskutočnilo mimo lehoty, t. j. po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a že prešetrovanie by sa preto malo bezodkladne skončiť.

(77)

V tejto súvislosti strany tvrdili, že zmenené znenie základného rozhodnutia (13), ktorým sa predĺžila stanovená lehota na určenie THZ na osem mesiacov, nadobudlo účinnosť až po uplynutí predtým platnej trojmesačnej lehoty. Zmena sa preto uplatňuje len na budúce a prebiehajúce prešetrovania, v prípade ktorých lehota stanovená na určenie THZ ešte neuplynula.

(78)

V článku 2 základného nariadenia v zmenenom znení sa však zreteľne uvádza, že „toto nariadenie sa uplatňuje na všetky nové a prebiehajúce prešetrovania od 15. decembra 2012“. Tento článok alebo v podstate celé nariadenie neobsahuje žiadnu zmienku týkajúcu sa obmedzenia, „keď lehota stanovená na určenie THZ“, ktorú uvádzali zainteresované strany, „ešte neuplynula“. Toto tvrdenie sa preto nemôže prijať.

(79)

Po konečnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán zopakovalo tvrdenie, že určenie THZ sa uskutočnilo mimo lehoty, ale nespochybnili skutočnosť, že zmena základného nariadenia uvedená v odôvodnení 78 sa vzťahuje na „všetky prebiehajúce prešetrovania“, čo zahŕňa aj súčasné prešetrovanie. Preto sa nakoniec dospelo k záveru, že určenie THZ sa neuskutočnilo mimo lehoty.

(80)

Po konečnom zverejnení jeden vývozca tvrdil, že THZ by sa nemalo zamietnuť, pretože tri spoločnosti, ktoré ukončili svoju činnosť v priebehu roku 2011, nemali jednu jasnú zostavu základných účtovných záznamov. Spochybnilo sa predovšetkým to, na základe ktorej účtovnej normy by spoločnosť, ktorá ukončila činnosť, mala aj napriek tomu vypracovať tieto účtovné záznamy.

(81)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že v účtovných normách sa nevymedzuje, od ktorých spoločností sa požaduje vypracovanie účtovnej závierky – v účtovných normách sa vymedzuje, ako sa tieto závierky majú vypracovať. V prípade ČĽR ide o „účtovnú normu pre obchodné podniky: základná norma“, ktorá vo svojom článku 4 uvádza, že „podnik by mal vypracovať finančné správy“. Ide o záväznú povinnosť a spoločnosti, ktoré ukončili činnosť, nemajú výnimku.

(82)

Okrem toho, aj keď tieto spoločnosti ukončili činnosť, stále vlastnili aktíva (vrátane pozemku, budov, strojov a zásob) a záväzky a aspoň do začiatku roka 2013 existovali ako právne subjekty. Preto sa usudzuje, že tieto spoločnosti mali povinnosť zverejniť účtovné záznamy za rok 2011, a neexistencia týchto účtovných záznamov predstavuje porušenie kritéria 2.

(83)

Po konečnom zverejnení vývozcovia takisto tvrdili, že výhody získané z preferenčných daňových režimov a grantov nepredstavujú významný podiel ich obratu, čo sa údajne potvrdilo pri súbežnom antisubvenčnom prešetrovaní.

(84)

V tejto súvislosti sa pripomína, že týmto tvrdením sa už zaoberalo odôvodnenie 65 dočasného nariadenia. Predovšetkým sa zdôraznilo, že absolútny zisk dosiahnutý počas obdobia prešetrovania nie je vzhľadom na povahu tejto výhody relevantný na posúdenie otázky, či je deformácia „závažná“. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(85)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa trhovohospodárskeho zaobchádzania, všetky určenia uvedené v odôvodneniach 50 až 69 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(86)

Ako sa uvádza v odôvodnení 70 dočasného nariadenia, žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia podalo 18 spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky. V tomto prípade vzorka už pozostávala zo siedmich skupín spoločností, ktoré zvyčajne pozostávajú z niekoľkých vyvážajúcich výrobcov, prepojených obchodníkov a prepojených dovozcov v Únii a tretích krajinách. Individuálne preskúmanie ďalších 18 (skupín) vyvážajúcich výrobcov nad rámec siedmich skupín vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky by bolo neprimerane zaťažujúce a zabránilo by včasnému dokončeniu prešetrovania.

(87)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa individuálneho preskúmania, všetky určenia uvedené v odôvodneniach 70 a 71 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(88)

Zainteresované strany uviedli, že India nie je vhodnou analogickou krajinou z dôvodu ustanovení s miestnym obsahom pre projekty štátnej solárnej misie Džaváharlála Néhrúa (Jawaharlal Nehru National Solar Mission, ďalej len „projekty JNNSM“). Jedna strana tvrdila, že sa vyžaduje 75 % miestneho obsahu, kým iná strana tvrdila, že indickí výrobcovia môžu účtovať vyššie ceny za 100 % výrobkov vyrábaných na domácom trhu. Ďalej tvrdili, že takéto požiadavky značne zvyšujú ceny miestnych výrobkov. Na podporu tohto tvrdenia sa predložil článok z indickej tlače (14). Tento článok však bol zverejnený skoro rok po ukončení obdobia prešetrovania a neposkytol sa žiadny dôkaz jeho vplyvu počas obdobia prešetrovania.

(89)

V tom istom článku z tlače sa však uvádza, že indický solárny priemysel čelí „veľkej hospodárskej súťaži zo strany západných a čínskych výrobcov“. Túto skutočnosť podporuje aj nepretržitý nárast dovozu do Indie, ako sa uvádza v odôvodnení 92. Požiadavky na miestny obsah majú skutočne určitý vplyv na indický domáci trh, no aj napriek tomu možno dospieť k jednoznačnému záveru, že indický trh je konkurencieschopný a mnohé indické a zahraničné spoločnosti na tomto trhu účinne navzájom súťažia.

(90)

Okrem toho podľa informácií, ktoré zverejnilo JRC (15), bude väčšina projektov JNNSM od roku 2015 online. Cieľom pre fotovoltické systémy zapojené do siete v rámci projektov JNNSM na rok 2012 bolo naozaj len 50 MW v porovnaní s celkovou kapacitou zapojenia do siete v Indii, ktorá už v júni 2012 presiahla 1 GW. To poukazuje na to, že počas obdobia prešetrovania bol význam projektov JNNSM v oblasti celkových solárnych zariadení v Indii nižší ako 5 %, a preto vplyv projektov JNNSM a požiadavky na miestny obsah, ak už počas obdobia prešetrovania existovali, čo zainteresované strany neuviedli, bol iba veľmi obmedzený. Počas obdobia prešetrovania bola väčšina zariadení v štáte Gudžarát (približne 65 %) stimulovaná politikami štátnej podpory.

(91)

Zainteresované strany tvrdili, že indický trh bol počas obdobia prešetrovania de facto chránený pred dovozom z rôznych zdrojov vrátane ČĽR, pretože od začiatku roka 2012 sa plánovalo začatie antidumpingového prešetrovania. India naozaj začala 23. novembra 2012 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu solárnych článkov a modulov z ČĽR, Malajzie, Taiwanu a USA, t. j. len takmer päť mesiacov po ukončení obdobia prešetrovania.

(92)

Toto tvrdenie však nie je podložené vývojom dovozu solárnych článkov a modulov, ktorý uvádzali indické obchodné štatistiky (16):

(93)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že dovoz solárnych článkov a modulov z ČĽR sa v období rokov 2010 – 2011 a 2011 – 2012 dramaticky zvýšil o viac ako 600 % a celkovo o viac ako 400 %. Dovozné hodnoty vzápätí mierne klesli, ale takisto klesli aj ceny za solárne články a moduly. Pokles dovozných hodnôt v období rokov 2011 – 2012 a 2012 – 2013 je v súlade s poklesom cien, ktorý hlásili špecializované konzultačné spoločnosti, napríklad pvXchange za rovnaké obdobie, čo viedlo k záveru, že objem dovozu zostal v období rokov 2011 – 2012 a 2012 – 2013 stabilný. Preto sa dospelo k záveru, že indický trh nebol počas obdobia prešetrovania de facto chránený pred dovozom z rôznych zdrojov vrátane z ČĽR.

(94)

Po konečnom zverejnení čínska vláda tvrdila, že USA požiadali o konzultácie s Indiou v rámci postupov urovnávania sporov vo WTO týkajúcich sa požiadaviek miestneho obsahu projektov JNNSM 6. februára 2013. Vplyv týchto pravidiel miestneho obsahu v spojení s antidumpingovým prešetrovaním uvedeným v odôvodnení 91 údajne viedol v období od apríla 2012 do marca 2013 k zníženiu hodnôt o 38 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, a to na rozdiel od zvýšenia v predchádzajúcich rokoch.

(95)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že zníženie hodnôt je následkom zníženia cien a nie objemu dovozu. Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana poskytla informácie o vývoji dovozu solárnych článkov a modulov na indický trh z hľadiska objemu v období od roku 2010 do marca 2013. Z týchto údajov vyplýva neprestajný nárast dovozu solárnych modulov a článkov z hľadiska objemu na indický trh. Preto sa dospelo k záveru, že indický trh nebol de facto chránený z dôvodu, že sa plánovalo antidumpingové prešetrovanie, a uvedené, ale nedokázané účinky požiadaviek na miestny obsah podľa projektov JNNSM uvedených v odôvodnení 90, ktoré sú len nepatrné, nezabránili neprestajnému zvyšovaniu dovozu z hľadiska objemu.

(96)

Okrem toho sa zdôrazňuje, že obdobie od apríla 2012 do marca 2013, v ktorom boli údajne viditeľné účinky projektov JNNSM na dovoz do Indie, je predovšetkým po období prešetrovania. Akýkoľvek možný vplyv tohto údajného zníženia na obdobie prešetrovania môže byť preto len malý.

(97)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že spoločnosť Tata Power Solar (ďalej len „Tata“) len nedávno vstúpila na trh, a preto nie je vhodným výrobcom z analogickej krajiny. V tejto súvislosti treba poznamenať, že spoločnosť s predchádzajúcim názvom „Tata BP Solar“ vyrába solárne moduly od roku 1989, a preto sa nedá konštatovať, že vstúpila na trh len nedávno. Podľa informácií, ktoré poskytla iná zainteresovaná strana, spoločnosť Tata v skutočnosti vstúpila na trh oveľa skôr ako päť najväčších čínskych vývozcov zaradených do vzorky.

(98)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Taiwan by bol vhodnejšou analogickou krajinou ako India, pretože veľkosť taiwanských spoločností je porovnateľnejšia s veľkosťou čínskych vývozcov a s taiwanskými výrobcami funguje spolupráca. Ďalšie zainteresované strany takisto spochybnili Indiu ako vhodnú analogickú krajinu pre pomerne malú veľkosť spoločnosti Tata, ale nenavrhli vhodnejšiu alternatívu.

(99)

Spolupráca s taiwanskými spoločnosťami naozaj fungovala. Jedna spoločnosť spolupracovala v plnej miere, zatiaľ čo ďalšia spoločnosť spolupracovala čiastočne. Jediná plne spolupracujúca taiwanská spoločnosť je však menšia ako spoločnosť Tata, najmä pokiaľ ide o predaj a výrobu modulov, ktoré predstavujú približne 90 % predaja príslušného výrobku, pričom spoločnosť Tata predáva oveľa viac ako taiwanská spoločnosť, ktorá má v tejto súvislosti len nízky predaj, ako sa uvádza v odôvodnení 76 dočasného nariadenia. Po konečnom zverejnení jeden vývozca predložil otázku, či sa kontaktovala čiastočne spolupracujúca taiwanská spoločnosť, aby doplnila chýbajúce informácie. V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 76 dočasného nariadenia, v ktorom sa objasňuje, že Taiwan sa nemohol použiť ako analogická krajina, pretože spolupracujúce taiwanské spoločnosti takmer výhradne vyrábajú články, kým čínsky vývoz sa realizuje najmä vo forme modulov. To sa týka aj čiastočne spolupracujúceho výrobcu v Taiwane. Keďže sa už zvážilo, že tento výrobca nie je z tohto dôvodu vhodný, nepovažovalo sa za primerané požadovať dodatočné informácie od tejto spoločnosti.

(100)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že takmer úplne chýbajúci predaj modulov nevylučuje Taiwan ako analogickú krajinu samu osebe, pretože spracovateľské náklady na zabudovanie článkov do modulov sa dajú stanoviť bez veľkých problémov. Toto však nepodporujú skutočnosti zistené pri prešetrovaní. Výroba modulu z článkov si vyžaduje viacero krokov výroby, počas ktorých sa vytvára značná časť pridanej hodnoty modulu. Ako sa uvádza v odôvodnení 137 dočasného nariadenia, počas obdobia prešetrovania bol priemerný rozdiel v cene článkov a modulov 555,92 EUR alebo 54 %, zatiaľ čo priemerný rozdiel v nákladoch predstavoval až 377,99 EUR alebo 34 %. To znamená, že významná časť možnej normálnej hodnoty modulov v Taiwane by sa musela zakladať na úpravách spracovateľských nákladov, ktoré sa nemôžu považovať za primeranejšie ako v prípade krajiny, kde sa môže normálna hodnota zakladať na domácich predajných cenách v prípade väčšiny príslušných výrobkov. Preto sa usúdilo, že India bola vybratá ako analogická krajina primeraným spôsobom so zohľadnením dostupných spoľahlivých informácií.

(101)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že neboli poskytnuté žiadne dôvody, prečo sa USA nemôže považovať za vhodnú analogickú krajinu. V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 74 dočasného nariadenia, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že „USA nebudú vhodnou analogickou krajinou najmä z toho dôvodu, že trh v USA je v určitom úseku obdobia prešetrovania chránený pred dovozom z Číny prostredníctvom antidumpingových a antisubvenčných opatrení.“ Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa ochrany trhu v USA ako takého, stanovisko sa v tejto súvislosti nemení.

(102)

Zainteresované strany tvrdili, že výsledok výpočtu dumpingu je skreslený pre rozdiely v úsporách z rozsahu medzi čínskymi výrobcami a indickým výrobcom. Preto sa preverilo, či existuje korelácia medzi výrobným objemom spoločnosti a jej dumpingovým rozpätím.

(103)

Zo siedmich skupín spoločností zahrnutých do vzorky dve predstavujú skupiny stredne veľkých spoločností (Jinzhou Yangguang a Delsolar) a päť predstavuje skupiny veľkých spoločností (JingAo, LDK, Suntech, Trina a Yingli). Zo stredne veľkých spoločností má spoločnosť Jinzhou Yangguang najnižšie rozpätie a spoločnosť Delsolar najvyššie rozpätie. Päť väčších spoločností sa nachádza v strede. Z toho jasne vyplýva, že neexistuje žiadna korelácia medzi úsporami z rozsahu a dumpingovými rozpätiami. Preto sa usúdilo, že výpočet dumpingu nie je skreslený pre rozdiely v úsporách z rozsahu medzi čínskymi výrobcami a indickým výrobcom.

(104)

Po konečnom zverejnení zainteresované strany tvrdili, že neexistencia korelácie medzi úsporami z rozsahu a dumpingovými rozpätiami nepoukazuje na to, že neexistuje vplyv úspor z rozsahu a porovnateľnosti cien. V situácii, keď je dumpingové rozpätie založené na rovnakej normálnej hodnote pre všetkých vývozcov ako v tomto prípade, dumpingové rozpätie určujú predovšetkým vývozné ceny. Z neexistencie korelácie medzi úsporami z rozsahu a dumpingovým rozpätím preto rovnako vyplýva neexistencia korelácie medzi úsporami z rozsahu a predajnými cenami. Preto sa dospelo k záveru, že rozdiely v úsporách z rozsahu nemajú v tomto prípade vplyv na porovnateľnosť cien.

(105)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobca z analogickej krajiny má mimoriadne vysoké domáce predajné ceny, ktoré sú údajne značne vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, keďže dumpingové rozpätie značne prevyšuje rozpätie cenového podhodnotenia. Toto tvrdenie sa zakladá na porovnaní indických normálnych hodnôt s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie. Toto porovnanie však nie je správne, pretože indická normálna hodnota sa zakladá len na ziskovom predaji. Najmä v situácii, v ktorej je výrobné odvetvie Únie stratové, nie je prekvapujúce, že ziskové ceny v Indii prevyšujú priemernú cenu vo výrobnom odvetví Únie. Preto zo skutočnosti, že indická normálna hodnota prevyšuje priemerné ceny výrobného odvetvia Únie nevyplýva, že výber Indie ako analogickej krajiny nie je primeraný.

(106)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ceny spoločnosti Tata sú narušené, pretože spoločnosť je prepojená so spoločnosťou verejných služieb Tata Power. To údajne umožňuje spoločnosti Tata účtovať vyššie ceny v oblastiach, ktoré zásobuje spoločnosť Tata Power. Nepredložili sa však žiadne podporné dôkazy ani žiadne vyčíslenie tohto údajného účinku. Toto tvrdenie sa preto nemohlo prijať.

(107)

Po konečnom zverejnení jeden vývozca tvrdil, že spoločnosť Tata nie je konkurencieschopnou spoločnosťou a má vysoké výrobné náklady a predajné ceny, čo bolo údajne dôvodom, prečo spoločnosť BP Solar vystúpila v decembri 2011 zo spoločného podniku. Na podporu tohto tvrdenia sa cituje článok z tlače, v ktorom sa uvádza, že „odchod spoločnosti BP zo solárneho priemyslu po štyroch desaťročiach ukazuje, akým konkurenčným a preplneným sa stal solárny priemysel.“ Tento článok však neoznačil spoločnosť Tata ako neschopnú hospodárskej súťaže, ale rozoberal situáciu na trhu solárnych panelov vo všeobecnosti a hovoril o „bezohľadnej konkurencii, ktorou sa odvetvie vyznačuje“ a o tom, že „mnohé spoločnosti na celom svete zatvorili továrne, prepustili stovky zamestnancov a podali žiadosť o začatie konkurzného konania“. Z tohto článku z tlače preto nevyplýva, že Tata nie je konkurencieschopnou spoločnosťou s vysokými výrobnými nákladmi a predajnými cenami.

(108)

Po konečnom zverejnení jeden vývozca tvrdil, že spoločnosť Tata nebola zahrnutá ako súčasť domáceho indického priemyslu do prebiehajúceho indického antidumpingového prešetrovania, ktoré sa uvádza v odôvodnení 91 z dôvodu značného dovozu článkov. Aj keď sa potvrdzuje, že spoločnosť Tata naozaj nie je súčasťou domáceho indického priemyslu pri prebiehajúcom indickom antidumpingovom prešetrovaní, neznamená to, že Tata nie je vhodným výrobcom z analogickej krajiny. Normálna hodnota bola výhradne založená na článkoch a moduloch vyrobených spoločnosťou Tata v Indii, a nie na dovážanom tovare. Skutočnosť, že dovážané komponenty sa použili na výrobu niektorých výrobkov neznamená, že výsledná normálna hodnota nie je pre Indiu reprezentatívna, dokonca platí o to viac, že je predovšetkým založená na predajných cenách, a nie na nákladoch.

(109)

Čínska vláda tvrdila, že predaj modulov spoločnosti Tata predstavuje len 0,3 % čínskeho vývozu do EÚ a nemôže sa považovať za reprezentatívny, pričom odkázala na rozsudok súdneho dvora vo veci Detlef Nölle  (17). V tomto prípade súd dospel k záveru, že ak je celková výroba v krajine len 1,25 % z objemu vývozu do EÚ, znamená to, že príslušný trh nie je veľmi reprezentatívny. V tomto prípade čínska vláda neporovnala celkovú výrobu v Indii s celkovým čínskym vývozom, ale len výrobu jednej indickej spoločnosti s celkovým vývozom všetkých čínskych vývozcov. Toto porovnanie však nie je správne, keďže množstvá týkajúce sa len jedného výrobcu na konkurenčnom trhu s mnohými hráčmi nesvedčia o reprezentatívnosti trhu ako celku. Okrem toho takéto porovnanie sa nevykonalo ani vo veci Detlef Nölle, kde sa celková výroba krajiny porovnávala s celkovým vývozom. Podľa informácií, ktoré poskytla Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (CCCME) sa predpokladalo, že výroba v Indii prekročí úroveň 2 GW do konca roku 2012, t. j. krátko po ukončení obdobia prešetrovania. Takáto výroba by sa rovnala 14 % čínskeho vývozu do EÚ, čo je výrazne nad 5 % smernej hodnoty prahu, ktorá sa spomínala v rozsudku Detlef Nölle.

(110)

Po zverejnení sa jedna zainteresovaná strana zmienila o skutočnosti, že spoločnosti Tata chýba integrácia na vyššej úrovni a musí zabezpečovať doštičky od tretích spoločností. Tento nedostatok vertikálnej integrácie na vyššej úrovni údajne vedie k zvýšeniu nákladov v porovnaní s vertikálne integrovanými čínskymi výrobcami. Toto tvrdenie však nebolo zdôvodnené. Predovšetkým, celkové náklady spoločnosti Tata by boli vyššie iba vtedy, ak by ich predajná cena doštičiek presahovala výrobnú cenu doštičky, čo je neisté, keďže mnohé spoločnosti obchodujúce so solárnymi výrobkami boli počas obdobia prešetrovania stratové. Okrem toho aj veľkí vertikálne integrovaní čínski výrobcovia často nakupovali veľké množstvá doštičiek od nezávislých dodávateľov, čo podporuje záver, že nedostatok vertikálnej integrácie do doštičiek nevyhnutne nevedie k vyšším cenám za moduly a články.

(111)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že analogická krajina nie je konkurencieschopná. Toto tvrdenie podporuje skutočnosť, že výroba solárnych článkov v Indii, dosahuje v roku 2013 najnižšiu úroveň za posledných 5 rokov. Zo správy, z ktorej citovala zainteresovaná strana, však počas obdobia prešetrovania vyplynulo, že indická výroba článkov bola ešte vysoká a blízko ohláseného vrcholu. K významnému zníženiu výroby došlo po období prešetrovania, a preto nemalo vplyv na výsledky prešetrovania.

(112)

Ďalším argumentom, ktorý bol predložený na podporu tvrdenia, že analogická krajina nie je konkurencieschopná, je antidumpingové prešetrovanie uvedené v odôvodnení 91. Inštitúcie konštatujú, že prešetrovanie ešte pokračuje, a preto z neho nemožno vyvodiť žiadne závery. Antidumpingové prešetrovania vo všeobecnosti nemusia svedčiť o nedostatku konkurencieschopnosti, ale o tom, že domáci priemysel sa považuje za obeť nespravodlivých obchodných praktík zo strany konkurentov zo sídlom v tretích krajinách.

(113)

Komisia sa po zvážení všetkých aspektov domnieva, že výber Indie ako analogickej krajiny je primeraný.

(114)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa analogickej krajiny, všetky určenia uvedené v odôvodneniach 72 až 77 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(115)

Po predbežnom zverejnení jedna zainteresovaná strana uviedla, že indické spoločnosti predávajú najmä mimosieťové moduly, ktoré majú vyššie ceny a náklady ako moduly zapojené do siete, ktoré predávajú čínski vývozcovia. Ďalej sa uviedlo, že mimosieťové moduly majú zvyčajne nižší energetický výstup ako moduly zapojené do siete.

(116)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že rôzne normálne hodnoty boli stanovené pre moduly „štandardnej veľkosti“ s viac ako 36 článkami, ktoré sú zvyčajne zapojené do siete, a pre menšie moduly s 36 článkami alebo s menším počtom článkov, ktoré sa zvyčajne používajú mimo siete. Preto sa usúdilo, že pre všetky druhy výrobkov vrátane mimosieťových modulov a modulov zapojených do siete je stanovená primeraná normálna hodnota.

(117)

Ďalšia zainteresovaná strana uviedla, že spoločnosť Tata je aktívna aj v oblasti navrhovania projektov a predaj tejto spoločnosti je preto neporovnateľný s predajom čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí predávajú iba moduly. V tejto súvislosti treba poznamenať, že porovnanie medzi indickými domácimi cenami a čínskymi vývoznými cenami sa uskutočnilo výhradne v súvislosti s predajom modulov a predaj úplných projektov alebo integrovaných riešení sa nepoužil na stanovenie normálnej hodnoty, keďže sa nepovažoval za porovnateľný.

(118)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, všetky určenia uvedené v odôvodneniach 78 až 86 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(119)

Po predbežnom zverejnení sa niektorí z vývozcov zaradených do vzorky vyjadrili k menším problémom týkajúcim sa vývoznej ceny použitej na stanovenie dumpingového rozpätia. V odôvodnených prípadoch sa pripomienky vzali do úvahy a viedli k miernej revízii dumpingového rozpätia príslušných spoločností.

(120)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, všetky určenia uvedené v odôvodneniach 87 až 89 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(121)

Po predbežnom zverejnení sa niektorí z vývozcov zaradených do vzorky vyjadrili k menším problémom týkajúcim sa tolerancie používanej na porovnanie vývozných cien. V odôvodnených prípadoch sa pripomienky vzali do úvahy a viedli k miernej revízii dumpingového rozpätia príslušných spoločností.

(122)

Po predbežnom zverejnení sa zistila administratívna chyba, ktorá viedla k nesprávnej úprave normálnej hodnoty domácej prepravy. Táto chyba sa opravila a viedla k miernemu zníženiu dumpingových rozpätí.

(123)

Po zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že úpravu úrovne obchodovania možno zdôvodniť, keďže strana nepredáva priamo hospodárskym subjektom vykonávajúcim montáž, ale sprostredkovateľom a distribútorom. Strana požadovala podrobné informácie o predajných kanáloch výrobcu z analogickej krajiny, ktoré sa nemohli poskytnúť z dôvodu ochrany dôverných informácií. Alternatívne sa základňa zákazníkov výrobcu z analogickej krajiny rozčlenila do rôznych kategórií podľa objemu predaja, z čoho vyplynulo, že úpravu úrovne obchodovania nemožno zdôvodniť.

(124)

V odpovedi na túto analýzu zainteresovaná strana pripustila, že rozdiel v objeme predaja vedie k rozdielom v cenách, ale naďalej tvrdila, že údajne musia účtovať vyššie ceny hospodárskym subjektom vykonávajúcim montáž ako distribútorom/sprostredkovateľom, aj ak hospodársky subjekt vykonávajúci montáž nakupuje podobné množstvo ako distribútor/sprostredkovateľ. Toto tvrdenie však nebolo podložené a preto sa nemohlo vziať do úvahy.

(125)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, všetky určenia uvedené v odôvodneniach 90 až 92 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(126)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky požiadal o úplné zverejnenie svojich dumpingových výpočtov a tvrdil, že v opačnom prípade sa nemôže vyjadriť k ich správnosti. Keďže tejto spoločnosti nebolo udelené THZ, jej normálna hodnota bola založená na údajoch z Indie ako analogickej krajiny. Vzhľadom na to, že iba jeden výrobca z analogickej krajiny plne spolupracoval na prešetrovaní, informácie z analogickej krajiny týkajúce sa úrovne druhu výrobku nemožno zverejniť z dôvodu ochrany dôverných informácií. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(127)

V prípade spoločností zaradených do vzorky sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(128)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(129)

Na základe týchto skutočností sa konečné dumpingové rozpätie pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, stanovilo vo výške 88,1 %.

(130)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dumpingové rozpätia sa stanovili na základe skutočností dostupných v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel sa najprv stanovila úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, s objemom čínskeho vývozu, ako sa stanovuje v odôvodnení 167.

(131)

Úroveň spolupráce možno považovať za vysokú, keďže spolupracujúce spoločnosti predstavovali viac než 80 % celkového vývozu z Číny do Únie. Keďže nebol žiadny dôvod domnievať sa, že niektorý vyvážajúci výrobca by úmyselne nespolupracoval, zostatkové dumpingové rozpätie sa stanovilo na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie. Keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by nespolupracujúce spoločnosti používali dumping na nižšej úrovni, považovalo sa to za primerané, a to aj v záujme zabezpečenia účinnosti prípadných opatrení.

(132)

Na základe uvedených skutočností sú konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(133)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii okolo 215 výrobcov. Inštitúcie overili tvrdenia zainteresovaných strán, podľa ktorých je počet vyšší; z tohto overenia vyplynulo, že údajní ďalší výrobcovia boli v skutočnosti hlavne vyvážajúci výrobcovia, súvisiaci dovozcovia, distribútori a hospodárske subjekty vykonávajúce montáž.

(134)

Po predbežnom zverejnení niekoľko strán spochybnilo skutočnosť, že údaje, ktoré poskytla nezávislá konzultačná spoločnosť Europressedienst (ďalej len „konzultant“), sa použili aj na stanovenie výroby v Únii, výrobnej kapacity v Únii, ako aj iných makroekonomických ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie a údajov o dovoze. Tieto strany spochybnili nezávislosť konzultanta a tvrdili, že bol prepojený s navrhovateľom. Požadovali takisto, aby sa objasnilo, na akom základe Komisia konzultanta vybrala, a spochybnili jeho znalosti v oblasti získavania hospodárskych údajov týkajúcich sa fotovoltického priemyslu. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že Komisia mala založiť svoje zistenia na údajoch z iných dostupných zdrojov, najmä známych výskumných inštitútov. Nakoniec, združenie AFASE odkázalo na osvedčené postupy na predkladanie hospodárskych údajov a zber údajov v prípadoch týkajúcich sa uplatňovania článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v prípadoch fúzií, aby spochybnilo spoľahlivosť údajov predložených konzultantom.

(135)

Pokiaľ ide o údajné prepojenie medzi konzultantom a navrhovateľom, príslušné zainteresované strany nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali existenciu takéhoto prepojenia. Okrem toho prešetrovaním sa neodhalili žiadne dôkazy vzťahu, ktorý by presahoval čisto obchodný charakter. Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že existujú náznaky, že prima facie dôkazy, ktoré v žiadosti predložil navrhovateľ výrobného odvetvia Únie, boli založené na údajoch poskytnutých rovnakým konzultantom. Aj keď sa uznáva, že zistenia týkajúce sa niektorých ukazovateľov boli naozaj podobné s dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, to nevyhnutne neznamená, že vychádzajú len z jedného zdroja. V tejto súvislosti navrhovateľ poskytuje rôzne použité zdroje.

(136)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 99 dočasného nariadenia, Komisia považovala za vhodné použitie služieb tohto konzultanta v súčasnom prešetrovaní z toho dôvodu, že potrebné makroekonomické údaje, ktoré sa vzťahujú na celý trh Únie, ako aj údaje o dovoze, neboli k dispozícii z iných verejných zdrojov. Pred výberom spoločnosti Europressedienst posúdila Komisia metódu, ktorú konzultant používa na získavanie relevantných údajov, ako aj schopnosť konzultanta osobitne poskytovať potrebné údaje pre všetky typy výrobku a za celé posudzované obdobie.

(137)

Okrem toho, ak to bolo možné, sa údaje, ktoré poskytol konzultant počas prešetrovania, porovnali s ďalšími dostupnými zdrojmi a potvrdili sa. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na trhu existuje niekoľko výskumných spoločností, ktoré sa špecializujú na získavanie štatistík z fotovoltického priemyslu, a oznámené údaje takmer nikdy nie sú identické. Dôvodom je skutočnosť, že pre akýkoľvek výskumný inštitút je ťažké odvodiť presné údaje, a preto oznámené trhové ukazovatele z fotovoltickej oblasti sa budú vždy zakladať na odhadoch nezávisle od poskytovateľa týchto údajov. V tomto kontexte kontrola porovnaním, ktorú vykonala Komisia, pozostávala z porovnania vývoja údajov získaných od konzultanta s vývojom rovnakých údajov, ktoré zverejnili iné výskumné spoločnosti, Spoločné výskumné centrum Komisie (ďalej len „centrum JRC“) a Európske združenie fotovoltického priemyslu (ďalej len „združenie EPIA“), pre rovnakú oblasť, ak boli dostupné. Pri kontrole porovnaním sa nezaznamenali žiadne výrazné rozdiely, keďže vývoj ukazovateľov, ktoré sa porovnávali, bol podobný. Predbežné zistenia sa preto nezakladali iba na údajoch, ktoré poskytol konzultant, ale aj na vlastnej analýze Komisie a na posúdení týchto údajov. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 9, po uložení dočasných opatrení sa v priestoroch konzultanta vykonala overovacia návšteva. Komisia vykonala kontrolu na mieste v priestoroch konzultanta, aby overila spoľahlivosť metódy a poskytnutých údajov. Kontrola na mieste sa uskutočnila ako nadväzné opatrenie na porovnanie údajov, ktoré vykonala Komisia, aby sa získalo ďalšie uistenie o spoľahlivosti a kvalite údajov a súvisiacej metódy.

Kontrola na mieste sa považovala za vhodnú v súvislosti s uplatňovaním zásady dobrej správy, aj keď údaje neposkytla zainteresovaná strana, ale konzultant. Výsledkom bolo, že Komisia sa ešte väčšmi uistila o spoľahlivosti údajov, ktoré poskytol konzultant.

(138)

Jedna strana tvrdila, že metóda porovnávania údajov, ktorú použila Komisia, nebola dostatočne podrobne vysvetlená a požadovala, aby sa zverejnili ostatné zdroje, ktoré sa použili na porovnanie údajov. Táto strana ďalej tvrdila, že použitá metóda bola v každom prípade nesprávna, pretože sa porovnal iba vývoj rôznych zdrojov, a nie absolútne hodnoty.

(139)

Pokiaľ ide o ostatné zdroje použité na porovnanie údajov, ktoré poskytol konzultant, išlo o správy, ktoré zverejnilo centrum JRC a združenie EPIA pre rovnakú oblasť. Pokiaľ ide o porovnanie údajov s inými zdrojmi, poznamenáva sa, že vykázali nielen podobný vývoj, ale aj podobný rozsah. Preto sa dospelo k záveru, že použitá metóda bola vhodná a tvrdenia v tejto súvislosti sa zamietli.

(140)

Pokiaľ ide o odbornosť konzultanta, treba poznamenať, že jeho hlavnou činnosťou je získavanie údajov týkajúcich sa fotovoltického priemyslu a vývoj aktualizovaných databáz pre spoločnosti aktívne na trhu s fotovoltickými výrobkami. Tieto údaje sa uverejnili v špecializovaných časopisoch venovaných fotovoltickému priemyslu a používajú ich aj jednotlivé spoločnosti, pre ktoré konzultant vykonáva špecializovaný výskum. Databáza vyvíjaná spoločnosťou Europressedienst sa pravidelne aktualizuje a opätovne zverejňuje. Konzultant má okrem toho niekoľkoročné skúsenosti v tomto odvetví. Presnejšie, metódou konzultanta je získavať, porovnávať a zhromažďovať informácie s použitím rôznych zdrojov dostupných na trhu. Na tento účel získava údaje prostredníctvom štandardných dotazníkov, ktoré odosiela spoločnostiam uvedeným v databáze, alebo telefonicky, a získava ich najmä od výrobcov z Únie alebo od výrobcov v tretích krajinách počas špecializovaných trhov. Ak sa informácie nedajú získať prostredníctvom uvedených kanálov, spoločnosť Europressedienst skontroluje finančné správy spoločností vo fotovoltickom priemysle alebo voľne spolupracuje s inými výskumnými inštitútmi s cieľom získať alebo skontrolovať údaje. Používanie týchto zdrojov konzultantom pri jeho každodennej činnosti sa overilo aj potvrdilo. Na základe uvedených skutočností sa využitie služieb spoločnosti Europressedienst v súčasnom prešetrovaní považovalo za vhodné, a preto sa tvrdenia v tejto súvislosti zamietli.

(141)

Pokiaľ ide o osvedčené postupy na predkladanie hospodárskych údajov, ktoré vydal príslušný útvar Komisie, je potrebné uviesť tieto pripomienky. Po prvé, ide o dokument, ktorý nemôže zapojiť Komisiu, keďže ho neprijalo kolégium, ale zverejnil príslušný útvar s cieľom poskytnúť odporúčania stranám v súvislosti s predkladaním hospodárskych dôkazov. Po druhé, osvedčené postupy sa týkajú predkladania hospodárskych analýz a údajov, ktoré sa používajú v niektorých konkurenčných prešetrovaniach podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ a v prípadoch fúzií. Platné pravidlá, štandardy dokazovania a vyšetrovacie právomoci Komisie v týchto konkurenčných prípadoch nemožno porovnávať s prešetrovaniami týkajúcimi sa ochrany obchodu, pri ktorých sa uplatňuje úplne iný súbor pravidiel.

(142)

Po dočasnom zverejnení niekoľko strán spochybnilo metódu, ktorú použil konzultant, a tvrdilo, že sa ňou nedosiahnu uznávané vedecké normy. Ako sa však uvádza v odôvodnení 137, metóda sa posúdila a výsledné údaje sa porovnali a overili, a preto sa usúdilo, že sú v súlade s ďalšími zverejnenými údajmi, a teda sú primerane spoľahlivé. Osobitné body, ktoré vzniesli zainteresované strany, najmä združenie AFASE, sa vysvetlili a sprístupnili v spise z prešetrovania zainteresovaným stranám.

(143)

Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov tvrdila, že metóda zhrnutia údajov nebola vysvetlená. Toto tvrdenie sa zamietlo, pretože príslušné informácie boli sprístupnené na preskúmanie všetkým zainteresovaným stranám v spise z prešetrovania.

(144)

Po konečnom zverejnení niekoľko strán zopakovalo svoje obavy týkajúce sa konzultanta, ktorého Komisia vybrala, a kvality poskytnutých údajov. V tomto ohľade sa tvrdilo, že údaje konzultanta si možno objednať a zakúpiť na ad hoc základe tak, aby vyhovovali špecificky identifikovaným požiadavkám potenciálnych klientov, a preto nemusia byť objektívne. Okrem toho Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov spochybnila skutočnosť, že údaje, ktoré konzultant získal, možno považovať za pozitívny dôkaz v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže údaje boli vo veľkej miere založené na predpokladoch a odhadoch. Ďalej sa tvrdilo, že poskytnuté údaje neboli v spise dostatočne podložené dôkazmi a že nemali potvrdzujúci, objektívny a overiteľný charakter.

(145)

V súvislosti s týmito tvrdeniami sa odkazuje na uvedené odôvodnenia 136 a 137, ktoré poskytli dodatočné informácie týkajúce sa výberu konzultanta. Okrem toho treba poznamenať, že Komisia konzultanta najala na základe najlepších informácií, ktoré boli v tom čase k dispozícii, a v úplnom súlade s finančným nariadením Komisie uplatniteľným na tento postup. Ďalej treba pripomenúť, že kapacita konzultanta včas poskytovať všetky potrebné údaje, mala veľký význam, keďže Komisia bola viazaná zákonnými lehotami na zverejnenie dočasných zistení v prebiehajúcom prešetrovaní.

(146)

Pokiaľ ide o kvalitu poskytnutých údajov a o to, či sa môžu považovať za pozitívne dôkazy v súlade s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia, metóda konzultanta na získavanie údajov sa preskúmala a stanovilo sa, že jeho kvalita je vyhovujúca, ako sa uvádza v odôvodnení 137. Okrem toho, ako sa uvádza v tom istom odôvodnení, údaje, ktoré konzultant poskytol, sa podľa možnosti porovnali s ďalšími zdrojmi, a zistilo sa, že sú preukázateľne primerané. Nakoniec sa uvádza, že konzultant má jednu databázu, ktorá sa pravidelne aktualizuje bez ohľadu na potreby a požiadavky klienta. Rovnaká databáza sa používa na zhrnutie a poskytovanie štatistík týkajúcich sa fotovoltického priemyslu rôznym klientom, a preto sa tvrdenie, že údaje nie sú objektívne, muselo zamietnuť.

(147)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia nezverejnila zdroje, použitú metódu a spoločnosti, s ktorými konzultant spolupracoval pri zostavovaní poskytnutých makroekonomických údajov. Ďalšia zainteresovaná strana znova zdôraznila, že metóda, ktorú konzultant použil, naznačuje nesprávnosť údajov. Niekoľko zainteresovaných strán si vyžiadalo ďalšie informácie týkajúce sa metódy, ktorú konzultant použil, napríklad priemerný počet vyplnených dotazníkov/pohovorov, percentuálny podiel údajov získaných prostredníctvom každého kanála, ako sa tieto údaje overili, aproximácie/predpoklady použité pri generovaní údajov, počet spoločností, pre ktoré sa aproximácie vykonali, a aspoň rozsah počtu zamestnancov konzultanta.

(148)

V súvislosti s týmito tvrdeniami sa poznamenáva, že po uložení dočasných opatrení Komisia poskytla zainteresovaným stranám informácie o metóde a zdroje, ktoré konzultant použil na zhrnutie údajov, a po predbežnom zverejnení sa venovala osobitným otázkam zainteresovaných strán v tejto súvislosti. Dodatočné žiadosti o informácie príslušných zainteresovaných strán po konečnom zverejnení sa považujú za pokryté informáciami sprístupnenými po uložení dočasného cla v takom rozsahu, v akom to povoľovali obmedzenia týkajúce sa dôvernosti údajov. Okrem toho sa zdôrazňuje, že Komisia na mieste overila spôsob, ktorým konzultant údaje získal a zhrnul, a relevantné základné predpoklady na zhrnutie údajov. Výsledky overovania boli uspokojivé a Komisia sa uistila o primeranosti základných predpokladov a o kvalite údajov, ktoré konzultant poskytol. Okrem toho strany nespochybnili údaje ako také.

(149)

Po konečnom zverejnení ďalšia strana požiadala o objasnenie v súvislosti s počtom výrobcov z Únie, ktorých vzal konzultant do úvahy pri získavaní údajov, a prekrývaním medzi týmto počtom a približne 215 výrobcami z Únie, o ktorých vedela Komisia. V tejto súvislosti sa objasňuje, že výrobcovia z Únie, ktorých vzal konzultant do úvahy, sú vo veľkej miere tí istí ako tí, ktorí predstavujú výrobné odvetvie Únie v tomto prešetrovaní, ako sa uvádza v odôvodnení 133.

(150)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že Komisia vykonala analýzu ujmy nekonzistentným spôsobom, keďže sa vykonala osobitne pre moduly a články, pričom výpočet ujmy a dumpingového rozpätia sa stanovil ako vážený priemer modulov a článkov spoločne. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že aj keď sa ukazovatele znázornili osobitne pre každý druh výrobku, závery, ktoré sa dosiahli pre každý ukazovateľ, sa vzťahujú na prešetrovaný výrobok ako celok. Takisto sa pripomína, že moduly a články sú jedným výrobkom, a preto sa dumpingové rozpätia a úroveň odstránenia ujmy stanovili na tomto základe. Preto sa tvrdenie zamietlo.

(151)

Nakoniec, iná strana tvrdila, že výpočet hodnôt makroekonomických ukazovateľov počas obdobia prešetrovania bol nesprávne založený na jednoduchom priemere rokov 2011 a 2012, pretože takáto metóda nie je objektívna a nevedie k výsledkom znázorňujúcim realitu počas obdobia prešetrovania. Objasňuje sa, že jednoduchý priemer údajov sa použil len v prípade, kde sa v príslušných obdobiach zaznamenal podobný vývoj. V prípade, že sa vývoj odlišoval, metóda sa primeraným spôsobom upravila a zohľadnila realitu na trhu. Príslušná strana neuviedla, do akej miery sa vo výsledkoch použitej metódy neodzrkadľuje trhová realita. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(152)

Na základe uvedených skutočností, a keďže v tejto súvislosti neboli predložené ďalšie pripomienky, sa zistenia uvedené v odôvodneniach 98 až 101 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(153)

Niekoľko strán tvrdilo, že ujma by sa mala posudzovať samostatne pre trh vlastnej spotreby a pre voľný trh. Jedna strana tvrdila, že údaje týkajúce sa článkov určených na vlastnú spotrebu by sa mali vylúčiť z posúdenia ujmy, pretože neboli ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(154)

Ako sa uvádza v odôvodnení 105 dočasného nariadenia, spotreba, objem predaja, výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, rast, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a rozsah dumpingového rozpätia by sa mali preskúmať z hľadiska celkovej činnosti výrobného odvetvia Únie vrátane použitia na vlastnú spotrebu, keďže výrobu určenú na trh vlastnej spotreby takisto ovplyvnila hospodársku súťaž dovozu z príslušnej krajiny.

(155)

Z prešetrovania vyplynulo, že vertikálne integrovaní výrobcovia z Únie boli v dôsledku cenového tlaku dumpingového dovozu nútení dovážať dumpingové výrobky (články) a ukončiť výrobu týchto výrobkov pri nákladoch vyšších ako dovozná cena. Prešetrovaním sa okrem toho zistilo, že voľný trh a trh vlastnej spotreby majú podobný vývoj cien, čo naznačilo, že príslušný dovoz má na obidva trhy rovnaký vplyv.

(156)

Po konečnom zverejnení niekoľko strán znova zdôraznilo, že Komisii sa nepodarilo poskytnúť primeranú a podloženú analýzu trhu vlastnej spotreby alebo dôvod, prečo sa nevykonala osobitná analýza. Jedna strana tvrdila, že sa neposkytli žiadne informácie o význame výroby v Únii určenej na vlastnú spotrebu. Okrem toho sa tvrdilo, že odôvodnenie 106 dočasného nariadenia, v ktorom sa dospelo k záveru, že v cenách na trhu vlastnej spotreby sa nie vždy odrážajú trhové ceny, je v rozpore so závermi uvedenými v odôvodnení 155, že na voľnom trhu a na trhu vlastnej spotreby existuje podobný vývoj cien.

(157)

Najskôr sa poznamenáva, že v odôvodnení 105 dočasného nariadenia sa stanovujú dôvody, na základe ktorých sa považovalo za vhodné preskúmať ukazovatele ujmy (s výnimkou ziskovosti) týkajúce sa celkovej činnosti výrobného odvetvia Únie vrátane vlastnej spotreby. V tejto súvislosti sa pripomína, že ako uvádza rovnaké odôvodnenie, prešetrovaním sa odhalilo, že výrobu určenú na vlastnú spotrebu takisto ovplyvnila hospodárska súťaž dovozu z ČĽR, čo príslušné zainteresované strany nepopreli. Preto sa tvrdenie, že neboli poskytnuté žiadne vysvetlenia prečo sa neuskutočnila osobitná analýza, muselo zamietnuť. Podobne, ako vyplýva z tohto záveru, muselo sa zamietnuť aj tvrdenie, že takáto osobitná analýza trhu vlastnej spotreby by sa mala uskutočniť.

(158)

Po druhé, aj keď z uvedeného vyplýva, že význam výroby v Únii určený na vlastnú spotrebu sa nepovažoval za významný prvok, treba poznamenať, že výroba článkov určených na vlastnú spotrebu v Únii predstavovala približne polovicu celkovej výroby počas obdobia prešetrovania. Na záver sa objasňuje, že skutočnosť, že v cenách na trhu vlastnej spotreby sa neodzrkadľujú ceny na voľnom trhu, nie je nevyhnutne v rozpore so skutočnosťou, že obe ceny nasledovali rovnaké trendy, keďže sa ešte stále môžu nachádzať na iných úrovniach alebo cenové pohyby môžu byť na vyššej alebo nižšej úrovni a vytvárať odlišný obraz. Na základe uvedeného sa tvrdenia týkajúce sa trhu vlastnej spotreby zamietli.

(159)

Príslušné strany neposkytli žiadne informácie, ktoré by znížili platnosť zistení týkajúcich sa stanovenia trhu Únie. Z týchto dôvodov sa tvrdenia v tejto súvislosti zamietli a zistenia uvedené v odôvodneniach 102 až 106 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(160)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údaje týkajúce sa spotreby prešetrovaného výrobku v Únii sa výrazne líšia v závislosti od použitého zdroja. Táto strana tvrdila, že spoľahlivé údaje možno stanoviť len na základe informácií, ktoré získali špecializované inštitúcie alebo výskumné centrá. Vzhľadom na vysvetlenia a závery uvedené v odôvodneniach 134 až 152 týkajúce sa spoľahlivosti údajov, ktoré poskytol konzultant a ktoré sa použili v prešetrovaní, sa toto tvrdenie zamietlo.

(161)

Rovnaká strana tvrdila, že spotreba v Únii by sa nemala stanoviť len jednoduchým pridaním dostupných výrobných kapacít modulov v Únii a že spotreba modulov výrobného odvetvia Únie na ich vlastné projekty by sa od nej mala odpočítať. Toto tvrdenie sa zamietlo, pretože spotreba modulov bola stanovená na základe novo zriadených kapacít v Únii. Ide o bežnú prax na určovanie spotreby modulov. Pokiaľ ide o články, spotreba sa stanovila na základe výroby modulov v Únii.

(162)

Ďalšia strana tvrdila, že metóda, ktorú opísal konzultant, pripúšťa, že je náročné stanoviť spoľahlivé údaje o spotrebe. Ďalej sa tvrdilo, že údaje o dovoze, ako aj vývozný predaj výrobného odvetvia Únie, boli buď založené na neoveriteľných odhadoch alebo na neúplných údajoch a že kontrola porovnaním údajov, ktorú vykonala Komisia, nebola dostatočná na to, aby umožnila dospieť k záveru, že tieto údaje boli naozaj spoľahlivé a presné.

(163)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 136 a 137, kvalita údajov a metódy použité na ich získanie boli overené Komisiou počas kontroly na mieste, na základe ktorej sa dospelo k záveru, že použité metódy boli primerané a výsledky presné a primerane spoľahlivé. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(164)

Z tohto dôvodu, a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, sa odôvodnenia 107 až 109 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(165)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údaje týkajúce sa objemu dovozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa výrazne líšia v závislosti od použitého zdroja. Táto strana tvrdila, že spoľahlivé údaje možno stanoviť len na základe informácií, ktoré získali špecializované inštitúcie alebo výskumné centrá. Vzhľadom na vysvetlenia a závery uvedené v odôvodneniach 134 až 152 týkajúce sa spoľahlivosti údajov, ktoré poskytol konzultant a ktoré sa použili v prešetrovaní, sa toto tvrdenie zamietlo.

(166)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana spochybnila metódu na určenie hodnoty celkového dovozu z ČĽR a tvrdila, že bola založená na transakciách na úrovni CIF, clo nezaplatené, a že je preto otázne, či tieto transakcie boli určené pre spotrebu v Únii. V súvislosti s týmto tvrdením sa objasňuje že hodnota celkového dovozu z ČĽR, ktorú poskytol konzultant, nebola použitá v dočasných ani konečných zisteniach a že ako sa uvádza v odôvodneniach 110 až 113 dočasného nariadenia, počas prešetrovania sa určil len objem dovozu a dovozné ceny. Keďže metóda na určenie dovozných cien ako taká nebola príslušnou zainteresovanou stranou spochybnená, odkazuje sa na relevantné zistenia uvedené v odôvodnení 113 až 117 dočasného nariadenia a na odôvodnenia 168 až 176. Preto sa uvedené tvrdenie zamietlo.

(167)

Z tohto dôvodu, a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozu príslušného výrobku z ČĽR, sa zistenia uvedené v odôvodneniach 110 až 112 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(168)

Jeden spolupracujúci neprepojený dovozca tvrdil, že dovozné ceny by sa mali stanoviť na základe jeho dovozu príslušného výrobku do Únie. Údaje, ktoré tento dovozca poskytol počas prešetrovania, však predstavovali len časť celkového dovozu do Únie, a nepodarilo sa vyvodiť žiadne podstatné závery, pokiaľ ide o priemernú dovoznú cenu celého dovozu z ČĽR počas celého posudzovaného obdobia zahŕňajúceho niekoľko rokov. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(169)

Ďalšia strana tvrdila, že metóda na určenie cien nebola vysvetlená, najmä v súvislosti s tým, ako sa údaje z rôznych zdrojov prepájali a zlučovali. Okrem toho sa tvrdilo, že dovozné náklady by mali byť založené na overených informáciách získaných počas prešetrovania a nie na odhadoch.

(170)

Usudzuje sa, že metóda, ktorá je zainteresovaným stranám k dispozícii, je dostatočne úplná na pochopenie, akým spôsobom sa údaje stanovili. Pokiaľ ide o „dovozné“ náklady, objasňuje sa, že sa vykonala úprava cien na mieste, aby sa dosiahli ceny CIF. Odhad sa potvrdil prostredníctvom údajov získaných počas prešetrovania.

(171)

Po predbežnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán požiadalo o podrobnejšie informácie týkajúce sa výpočtu cenového podhodnotenia, ako sú tie, ktoré sú uvedené v odôvodnení 116 dočasného nariadenia. Pokiaľ to dovolil citlivý charakter týchto informácií a skutočnosť, že výrobcom z Únie bola poskytnutá anonymita, dodatočné informácie sa získali prostredníctvom dvojstranných zverejnení.

(172)

V súlade s rozhodnutím vylúčiť doštičky z rozsahu výrobku (odôvodnenia 28 až 32) sa tieto výrobky vylúčili aj z výpočtu cenového podhodnotenia. Okrem toho sa vykonalo niekoľko opráv cien CIF, ktoré poskytli zainteresované strany. Keďže vzorka neprepojených výrobcov sa zrevidovala z dôvodov uvedených v odôvodnení 21, po sprístupnení a doplnení údajov sa použili priemerné náklady po dovoze novej vzorky vývozcov.

(173)

Toto porovnanie revidovaných cien sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, a to po odpočítaní rabatov a zliav, a v prípade potreby sa ceny primerane upravili. Z výsledkov porovnania vyjadrených ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania vyplynuli vážené priemerné rozpätia cenového podhodnotenia v rozsahu 19,8 % – 32,1 % v prípade modulov, 4 % – 28,5 % v prípade článkov a 8 % – 29 % v prípade príslušného výrobku vo všeobecnom vyjadrení.

(174)

Treba poznamenať, že v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky sa stanovilo negatívne cenové podhodnotenie článkov. Vyvezené množstvo však nebolo významné, a preto sa nepovažuje za reprezentatívne.

(175)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky spochybnil zdroj na úpravu monočlánkov na multičlánky, svoje tvrdenie však nepodložil. Toto tvrdenie skutočne nebolo podložené novými informáciami alebo dôkazmi, a preto sa zamietlo.

(176)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky v súvislosti s cenami dovozu z ČĽR a výpočtom cenového podhodnotenia, odôvodnenia 113 až 117 dočasného nariadenia sa potvrdzujú v zmenenom znení.

(177)

Niektoré strany spochybnili celkovú spoľahlivosť makroekonomických ukazovateľov ujmy, ktoré Komisia použila na účely tohto prešetrovania. Tvrdili, že trend stanovený pre niekoľko týchto ukazovateľov sa líši od trendu pre tie isté ukazovatele stanovené pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Osobitná zmienka sa uviedla v súvislosti s výrobou v Únii, produktivitou, predajom, priemernými nákladmi práce a zamestnanosťou.

(178)

Ako sa uvádza v odôvodnení 121 dočasného nariadenia, makroekonomické ukazovatele boli stanovené v súvislosti so všetkými výrobcami z Únie. V prípade, že sa získavajú rovnaké údaje v súvislosti s jednotlivými výrobcami z Únie alebo skupinou výrobcov z Únie (t. j. výrobcami z Únie zaradenými do vzorky), trendy nemusia byť nevyhnutne identické, napríklad význam každej posudzovanej spoločnosti sa v takomto porovnaní neberie do úvahy. Preto výsledky porovnania makroekonomických ukazovateľov všetkých výrobcov z Únie a výrobcov z Únie zaradených do vzorky nie sú nevyhnutne zmysluplné a neumožňujú dospieť k záveru, že jeden alebo druhý súbor údajov je nespoľahlivý. V každom prípade pri porovnávaní vývoja makroekonomických ukazovateľov výrobného odvetvia Únie s konsolidovanými rovnakými ukazovateľmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky možno pozorovať rozdiely v trendoch pre niekoľko ukazovateľov, ako je napríklad výroba, výrobná kapacita, objem predaja, zamestnanosť a produktivita výrobného odvetvia Únie medzi rokom 2011 a obdobím prešetrovania. Vo všetkých týchto ukazovateľoch dosiahli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky lepšie výsledky ako celé výrobné odvetvie Únie. Dôvodom je, že počas obdobia prešetrovania mnoho výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, zastavilo výrobu alebo vyhlásilo platobnú neschopnosť, čo malo negatívny vplyv na výpočet makroekonomických ukazovateľov na úrovni Únie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(179)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že záver uvedený v odôvodnení 153 dočasného nariadenia, že z analýzy situácie výrobného odvetvia Únie vyplýva v prípade všetkých hlavných ukazovateľov ujmy jasne klesajúci trend, bol založený na údajoch, ktoré poskytol konzultant. V tejto súvislosti treba spresniť, že makroekonomické ukazovatele uvedené v tabuľkách 4-a až 6-c dočasného nariadenia sa na jednej strane zakladali na údajoch, ktoré poskytol konzultant, a podľa možnosti sa porovnali s ďalšími dostupnými zdrojmi. Na strane druhej mikroekonomické ukazovatele uvedené v tabuľkách 7-a až 11-c dočasného nariadenia sa zakladali na údajoch, ktoré sa získali od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a ktoré Komisia overila na mieste. Takisto treba poznamenať, že určujúce faktory situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie, napríklad úrovne ziskovosti výrobného odvetvia Únie, priemerné predajné ceny v Únii, ako aj výpočet cenového podhodnotenia, sa zakladali na údajoch získaných od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa overili na mieste. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(180)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa všeobecnej metódy posúdenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 118 až 123 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(181)

Združenie AFASE tvrdilo, že objem výroby stanovený pre moduly v odôvodnení 124 dočasného nariadenia a výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie stanovená pre moduly a články v rovnakom odôvodnení, boli nadhodnotené a uvádzali údaje z iných zdrojov (napríklad EPIA, IMS a BNEF), ktoré uvádzali nižšie objemy.

(182)

Objem výroby stanovený v článku 124 dočasného nariadenia sa zakladá na informáciách zahŕňajúcich verejné kótované spoločnosti a nekótované spoločnosti. Vývoj výroby v Únii stanovený v odôvodnení 124 dočasného nariadenia je v súlade s vývojom spotreby v Únii stanoveným v odôvodnení 108 dočasného nariadenia. Naopak, z údajov týkajúcich sa objemu výroby, ktoré poskytlo združenie AFASE, vyplynul odlišný vývoj spotreby v Únii, než bol stanovený v odôvodnení 108 dočasného nariadenia a v štatistikách spotreby v Únii, ktoré zverejnilo združenie EPIA.

(183)

Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, prešetrovaním sa odhalilo, že zistenia stanovené v odôvodnení 124 dočasného nariadenia zahŕňali výrobné kapacity spoločností, ktoré počas obdobia prešetrovania vyhlásili platobnú neschopnosť alebo ukončili výrobu, ale nepredali svoje výrobné závody a zariadenia, a preto boli schopné veľmi rýchlo výrobu obnoviť. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 182, údaje z odôvodnenia 124 dočasného nariadenia zahŕňajú údaje z nekótovaných spoločností.

(184)

Nakoniec, ako sa uvádza v odôvodnení 137, údaje, ktoré poskytol nezávislý konzultant, boli overené a sú preukázateľne primerané. Na základe uvedených skutočností údaje, ktoré poskytlo združenie AFASE a ktoré sú založené na iných dostupných zdrojoch, nie sú nevyhnutne v rozpore z predbežnými zisteniami.

(185)

V každom prípade prijatie údajov, ktoré poskytlo združenie AFASE, by nemalo vplyv na celkové zistenie, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, pretože negatívny vývoj týchto ukazovateľov, t. j. výroby v Únii a výrobnej kapacity v Únii by bol ešte výraznejší.

(186)

Jeden spolupracujúci neprepojený dovozca tvrdil, že objem výroby, výrobná kapacita a využitie kapacity by mali byť stanovené len na základe údajov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Keďže však ide o makroekonomické ukazovatele, mali by byť stanovené na úrovni všetkých výrobcov z Únie, aby vytvorili zmysluplný a úplný obraz stavu výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(187)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana požiadala Komisiu, aby objasnila, ako konzultant vypočítal ročnú výrobu v Únii. Iná strana požiadala Komisiu, aby poskytla ďalšie vysvetlenia v súvislosti so zosúlaďovaním rôznych dostupných údajov týkajúcich sa celkovej výrobnej kapacity Únie. Ďalšia strana navrhla, že celková výroba a výrobná kapacita by sa mali získať od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže to by poskytlo spoľahlivejší výsledok. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že verejne dostupné údaje neboli presné z dôvodu dôvernej povahy týchto údajov a že každé výskumné centrum alebo konzultant museli založiť svoju analýzu na viacerých odhadoch a predpokladoch.

(188)

Objasňuje sa, že ročná výroba Únie sa vypočítala na základe údajov, ktoré konzultantovi poskytli výrobcovia z Únie. Ak ročnú výrobu určitého výrobcu z Únie v konkrétnom roku nebolo možné získať, určila sa použitím miery využitia kapacity z predchádzajúceho roka pri výpočte novej výrobnej kapacity v danom roku. Inštitúcie takisto porovnali údaj získaný konzultantom s údajmi uvedenými vo vyplnených dotazníkoch výrobného odvetvia Únie pred prešetrovaním. Údaje z oboch zdrojov boli podobné.

(189)

Pokiaľ ide o poskytnutie ďalších vysvetlení v súvislosti so zosúlaďovaním rôznych dostupných údajov týkajúcich sa výrobnej kapacity Únie, uvádza sa, že tieto informácie sa už poskytli v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na preskúmanie. Preto sa táto požiadavka zamietla.

(190)

Na záver, výroba a výrobná kapacita Únie sú makroekonomickými ukazovateľmi a preto sa musia stanoviť na úrovni celého výrobného odvetvia Únie, a nie len na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(191)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že metóda použitá na získanie údajov o výrobe (najmä pohovory a návštevy výrobných prevádzok) neumožňovala získať spoľahlivé výsledky z dôvodu dôvernej povahy týchto údajov a následnej neochoty spoločností tieto údaje zverejniť. Takáto metóda sa preto nemôže považovať za primeranú. To údajne potvrdzuje skutočnosť, že aj keď konzultant použil oveľa vyšší počet výrobcov z Únie ako počet, ktorý zohľadnila Komisia počas preskúmania postavenia v počiatočnej fáze, celkový objem výroby stanovený konzultantom je nižší ako celkový objem výroby, ktorý stanovila Komisia za účelom preskúmania situácie. Táto strana ďalej tvrdila, že v dôsledku toho sa informácie týkajúce sa tohto ukazovateľa ujmy nemôžu považovať za pozitívny dôkaz v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(192)

Najskôr treba objasniť, že počet výrobcov, ktorých zohľadnil konzultant na jednej strane a ktorých zohľadnila Komisia na strane druhej, bol vo veľkej miere rovnaký, a preto sa tvrdenie, že výsledky neboli konzistentné, muselo zamietnuť. Ďalej sa pripomína, že údaje, ktoré získal konzultant, sa porovnali s inými zdrojmi vždy, keď to bolo možné a zistilo sa, že odhady sú dostatočne spoľahlivé. Preto sa potvrdzuje, že informácie o údajoch o výrobe, ktoré poskytol konzultant, sa považujú za pozitívny dôkaz v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(193)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity, odôvodnenia 124 až 128 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(194)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že podiel modulov na trhu výrobného odvetvia Únie bol už v roku 2009 len 19 % a že pokles o 6 percentuálnych bodov v posudzovanom období nemožno považovať za ujmu.

(195)

Pri poklese podielu na trhu o 6 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia treba zohľadniť zvýšenie spotreby modulov v Únii počas rovnakého obdobia o viac ako 200 %. Výrobné odvetvie Únie nemohlo využiť narastajúcu spotrebu, práve naopak, aj v rámci scenára zvýšenej spotreby nemohlo primerane zvýšiť objem predaja a utrpelo straty podielu na trhu. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(196)

Jedna strana tvrdila, že metóda použitá na získanie údajov o predaji (najmä pohovory a návštevy výrobných prevádzok) neumožňovala získať spoľahlivé výsledky z dôvodu dôvernej povahy týchto údajov a následnej neochoty spoločností tieto údaje zverejniť. Takáto metóda sa preto nemôže považovať za primeranú. Podobne sa ani tieto údaje nemôžu považovať za pozitívny dôkaz v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 137, údaje, ktoré získal konzultant, sa porovnali s inými zdrojmi vždy, keď to bolo možné a zistilo sa, že odhady sú dostatočne spoľahlivé. Preto sa potvrdzuje, že informácie o údajoch o predaji, ktoré poskytol konzultant, sa považujú za pozitívny dôkaz v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(197)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky v súvislosti s objemom predaja výrobného odvetvia Únie a podielu na trhu, odôvodnenia 129 až 131 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(198)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že metóda stanovenia celkovej zamestnanosti v Únii počas posudzovaného obdobia bola nesprávna. Táto strana tvrdila, že vždy, keď miera zamestnanosti konkrétneho výrobcu z Únie nebola k dispozícii, zohľadnila sa namiesto toho priemerná zamestnanosť tých výrobcov z Únie, u ktorých boli tieto informácie k dispozícii. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť, pretože metóda na stanovenie celkovej zamestnanosti bola odlišná, t. j. v prípade, ak informácie o zamestnanosti určitého výrobcu z Únie neboli k dispozícii, tento údaj sa odhadol na základe údajov rovnakej spoločnosti z predchádzajúcich rokov. Ako sa uvádza v odôvodnení 137, táto metóda bola overená a považuje sa za primeranú. Preto sa tvrdenie zamietlo.

(199)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity vo výrobnom odvetví Únie, odôvodnenia 132 až 134 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(200)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 135 a 136 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(201)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila zistenia, že pokles priemerných predajných cien mal devastačný účinok na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Tvrdila, že priemerné náklady výrobného odvetvia Únie sa rovnako znížili, a preto je pokles cien prirodzený. Ako sa uvádza v odôvodnení 138 dočasného nariadenia, prešetrovaním sa stanovilo, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa znížili ešte viac ako priemerné výrobné náklady, a preto sa tento pokles nákladov neodzrkadlil v ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Preto sa potvrdzuje, že pokles predajných cien výrobného odvetvia Únie mal na ziskovosť výrobného odvetvia Únie devastačný účinok, a tvrdenia v tejto súvislosti sa zamietli.

(202)

Ďalšia strana spochybnila záver uvedený v odôvodnení 138 dočasného nariadenia, že ceny boli počas obdobia prešetrovania na neudržateľných úrovniach, a tvrdila, že o tom rozhodujú trhové mechanizmy. Rovnaká strana namietala aj proti záveru uvedenému v rovnakom odôvodnení, že Únia nemohla mať prospech zo zníženia cien z dôvodu cenového tlaku dumpingového dovozu. V tejto súvislosti inštitúcie konštatujú: výraz „neudržateľná úroveň“ sa vzťahuje na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie predávalo so stratou, a preto by z dlhodobého hľadiska nemohlo prežiť. Otázka, či je úroveň cien udržateľná, je preto len otázkou vzťahu medzi výrobnými nákladmi a cenami. Formulácia „nemohla mať prospech zo zníženia cien“ sa vzťahuje na skutočnosť, že náklady klesali pomalšie ako ceny. Obe vyjadrenia sú podložené dôkazmi uvedenými v odôvodnení 138 dočasného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(203)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky v súvislosti s priemernými predajnými cenami výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 137 a 138 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(204)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že na rozdiel od tvrdenia uvedeného v odôvodnení 140 dočasného nariadenia počas posudzovaného obdobia nedošlo k žiadnej inflácii, a preto tento faktor nemohol zapríčiniť celkové zvýšenie nákladov práce.

(205)

Prešetrovaním sa odhalilo, že na rozdiel od tvrdenia príslušnej strany počas posudzovaného obdobia došlo k inflácii a že nárast nákladov práce obmedzených na moduly možno vysvetliť infláciou a nárastom produktivity.

(206)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie zapríčinilo zvýšenie nákladov práce a súbežné zníženie produktivity. V prvom rade však treba poznamenať, že náklady práce ostali v prípade článkov stabilné, zatiaľ čo produktivita v prípade článkov a modulov sa zvyšovala. Preto zvyšovanie produktivity v prípade článkov a modulov možno vysvetliť zvýšenou produktivitou. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že náklady práce nepredstavujú významnú časť nákladov na výrobu, ako sa už uviedlo v odôvodnení 203 dočasného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(207)

Na základe tejto skutočnosti sa zistenia v odôvodneniach 139 a 140 dočasného nariadenia potvrdzujú.

(208)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zvýšenie úrovne zásob počas posudzovaného obdobia vyjadrené ako percentuálny podiel celkovej výroby, je nepodstatné, a preto sa nemôže chápať ako dôkaz ujmy. Táto strana tvrdila, že prezentácia úrovne zásob v odôvodnení 141 dočasného nariadenia je zavádzajúca, pretože zásoby boli vyjadrené v kW, a nie v MW ako v prípade objemu výroby výrobného odvetvia Únie.

(209)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že odôvodnenie 143 dočasného nariadenia sa zmení a malo by znieť takto „… zvýšenie zásob podobného výrobku počas uvažovaného obdobia nie je relevantným faktorom pri stanovovaní, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu“. Existencia administratívnej chyby je zjavná z predchádzajúcej vety, v ktorej sa uvádza, že výrobcovia z Únie mali skôr tendenciu uchovávať obmedzené zásoby, pričom svoju výrobu zakladali na objednávkach.

(210)

Nakoniec, samotné vyjadrenie zásob v kW alebo MW sa považovalo za nepodstatné pri určovaní, či výrobné odvetvie Únie utrpelo, alebo neutrpelo značnú ujmu.

(211)

Po konečnom zverejnení niekoľko strán tvrdilo, že zásoby by sa mali určiť pre celé výrobné odvetvie Únie a že údaje len desiatich výrobcov z Únie nie sú reprezentatívne. Objasňuje sa, že zásoby sa vzali do úvahy ako mikroekonomický ukazovateľ, a preto by sa mali stanoviť na základe informácií získaných pre každú spoločnosť, v tomto prípade zo vzorky výrobcov z Únie, ktorá sa považovala za reprezentatívnu pre celé výrobné odvetvie Únie. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(212)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa zásob, odôvodnenia 141 až 143 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(213)

Po pripomienke zainteresovanej strany sa objasňuje, že vyjadrenie, že vývoj peňažného toku bol v období od roku 2009 do obdobia prešetrovania „postupne negatívny“ uvedené v odôvodnení 148 dočasného nariadenia, bolo nesprávne, keďže peňažný tok pre moduly v období medzi rokmi 2009 a 2010 síce klesol, ale v roku 2011 sa zvýšil a počas obdobia prešetrovania znova klesol.

(214)

Rovnaká strana tvrdila, že údaje o investíciách uvedené v odôvodnení 149 dočasného nariadenia sú príliš nízke v porovnaní s výrobnou kapacitou výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 124 dočasného nariadenia. Na podporu tohto tvrdenia strana podotkla, že treba vziať do úvahy investície jedného výrobcu z Únie do zvýšenia kapacity, ktoré mali oveľa vyššie náklady. Príslušná strana usúdila, že stanovená výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie preto musí byť nadhodnotená. Treba poznamenať, že toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, najmä pokiaľ ide o investície daného výrobcu z Únie. Naopak, údaje o investíciách v dočasnom nariadení boli založené na aktuálnych a overených informáciách od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Treba poznamenať, že toto tvrdenie bolo založené aj na porovnaní medzi celkovými investíciami výrobcov z Únie zaradených do vzorky a celkovej výrobnej kapacity celého výrobného odvetvia Únie, ktoré nemožno považovať za primeraný základ na porovnanie, keďže sa nevzali do úvahy celkové investície celého výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(215)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky v súvislosti so ziskovosťou, peňažným tokom, investíciami a ich návratnosťou, ako aj schopnosťou zvýšiť kapitál, odôvodnenia 144 až 152 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(216)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa potvrdzujú závery stanovené v odôvodneniach 153 až 158 dočasného nariadenia, t. j. že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(217)

Po predbežnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že vykonaná analýza príčinných súvislostí neoddelila, neodlíšila a nevyčíslila účinok spôsobujúci ujmu dumpingovému dovozu od účinku iných známych faktorov, ktoré v rovnakom čase poškodili výrobné odvetvie Únie. Okrem toho sa tvrdilo, že Komisii sa nepodarilo vykonať kolektívnu analýzu týchto iných známych faktorov.

(218)

V reakcii na toto tvrdenie treba poznamenať, že Komisia na základe zavedenej praxe najskôr preskúmala, či je medzi dumpingovými dovozmi príčinná súvislosť a či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu a potom preskúmala či ktorýkoľvek z iných známych faktorov narušil príčinnú súvislosť stanovenú medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom. V tejto analýze sa posúdil účinok iných známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie, odlíšil a oddelil sa od účinku spôsobujúceho ujmu dumpingovému dovozu, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše dumpingovému dovozu. Zistilo sa, že ani jeden z faktorov nepreukázal významný vplyv, ak vôbec mal nejaký vplyv, na stav výrobného odvetvia, ktorý by mohol zmeniť skutočnosť, že posudzovaná značná ujma sa musí pripísať dumpingovému dovozu. Z týchto dôvodov sa tvrdenie zamietlo.

(219)

Po konečnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán zopakovalo uvedené tvrdenia. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že Komisia by mala výslovne stanoviť, a to zdôvodneným a primeraným vysvetlením, že ujma, ktorú spôsobili iné faktory ako dumpingový dovoz, sa nepripisuje tomuto dovozu.

(220)

V tomto prešetrovaní sa po preskúmaní všetkých skutočností dospelo k záveru, že dumpingový dovoz ako taký spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. V tejto súvislosti nebolo možné vyčísliť účinky ostatných známych faktorov, a preto sa vykonalo kvalitatívne posúdenie uvedené v odôvodneniach 164 až 222 dočasného nariadenia. Na záver sa potvrdilo, že značnú ujmu výrobného odvetvia Únie spôsobil dumpingový dovoz. Účinky ostatných faktorov na negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie sa v skutočnosti považovali za obmedzené. Treba poznamenať, že podľa článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa neukladá žiadna povinnosť, pokiaľ ide o formu analýz pripísania alebo nepripísania zodpovednosti, ktoré sa majú vykonať. Práve naopak, podľa článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa tieto analýzy musia vykonať takým spôsobom, aby bolo možne oddeliť účinky spôsobujúce ujmu dumpingovému dovozu od účinkov spôsobujúcich ujmu zapríčinených inými faktormi. Prešetrovaním sa neodhalili žiadne dôkazy o tom, že by všetky ostatné známe faktory, ktoré mohli prispieť k utrpenej ujme, či už spoločne alebo v izolácii, narušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu sa potvrdilo, že všetky ostatné známe faktory nemali takú povahu, aby vyvrátili zistenie, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa musí pripísať dumpingovému dovozu. Z týchto dôvodov sa tieto tvrdenia zamietli.

(221)

Po predbežnom zverejnení niektoré zainteresované strany namietali voči zisteniu uvedenému v odôvodnení 160 dočasného nariadenia. Opätovne zdôraznili, že trhové podmienky súvisiace s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú a že je preto potrebné vykonať analýzu príčinnej súvislosti osobitne na úrovni každého členského štátu. Okrem toho tieto strany tvrdili, že vnútroštátne schémy podpory, vystavenie slnečnému žiareniu a ceny elektrickej energie (vrátane regulačných poplatkov) sa v každom členskom štáte odlišujú a okrem toho, že každý trh má odlišné trhové segmenty (obytný segment – zariadenia s výkonom menším ako 40 kW, obchodný a priemyselný segment – zariadenia s výkonom medzi 40 kW a 1 MW a verejný trhový segment – zariadenia s výkonom medzi 1 MW a 10 MW). Vzhľadom na to tvrdili, že analýzu príčinnej súvislosti je potrebné vykonať osobitne pre každý členský štát na jednej strane a na úrovni veľkých a obytných segmentov na strane druhej.

(222)

Po konečnom zverejnení niektoré zainteresované strany zopakovali tvrdenie, že analýza príčinnej súvislosti by sa mala vykonať pre každý členský štát, v tejto súvislosti však neposkytla ďalšie argumenty alebo nové dôkazy.

(223)

Prešetrovaním sa ukázalo, že predaj a dovozné ceny sú v rámci Únie podobné. Preto možno usúdiť, že pre výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, naozaj existuje jeden trh. Prešetrovaním sa nezistilo ani to, že výrobcovia v každom členskom štáte alebo regióne koncentrovali svoju činnosť na tomto špecifickom trhu alebo že sa dumpingový dovoz sústredil v jednom členskom štáte alebo regióne. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán netvrdila, že dumping a ujma by sa mali analyzovať zvlášť pre každý členský štát, čo by však muselo byť podmienkou na to, aby sa vykonala osobitná analýza príčinnej súvislosti pre každý členský štát. Prešetrovaním sa neodhalili žiadne dôkazy, že by to bol vhodný prístup, najmä vzhľadom na to, že ceny posudzovaného výrobku, ktorý bol predmetom prešetrovania na úrovni Únie, boli v rámci Únie podobné. Okrem toho treba poznamenať, že vystavenie slnečnému žiareniu sa medzi rôznymi regiónmi rovnakého členského štátu odlišuje, napríklad južné Francúzsko je väčšmi vystavené slnečnému žiareniu ako severné Francúzsko, alebo rôzne regióny v rámci jedného členského štátu môžu mať odlišné schémy podpory (napríklad Belgicko) a vplyv týchto faktorov na dopyt sa v jednotlivých regiónoch rovnakého členského štátu môže líšiť. Rozdiely v regulačnom rámci každého členského štátu a/alebo regiónu a rozdielne podmienky, ako napríklad vystavenie slnečnému žiareniu, však neopodstatňujú osobitnú analýzu príčinnej súvislosti, a teda ani osobitnú analýzu ujmy a dumpingu. Tieto tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(224)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že aj keď ostatné faktory sú podstatné, hlavným faktorom na určenie dopytu sú naďalej vnútroštátne schémy podpory. Rovnaká strana spochybnila, že parita siete sa v niektorých regiónoch už dosiahla a tvrdila, že ceny modulov sa od začiatku obdobia prešetrovania zvýšili, zatiaľ čo ceny za elektrickú energiu sa znížili. Ďalej tvrdila, že v každom prípade aspoň v niektorých členských štátoch regulačné, hospodárske a technické podmienky neumožňujú zapojenie do siete a pre tieto členské štáty je preto nepodstatné, či sa parita siete dosiahla, alebo nedosiahla. Táto strana však neposkytla dôkazy na podporu uvedených tvrdení. V každom prípade tieto tvrdenia potvrdzujú, že situácia v súvislosti s vnútroštátnymi schémami podpory, ako aj s paritou siete, sa do istej miery môže medzi členskými štátmi líšiť. Žiadne z predložených informácií však nemali takú povahu, ktorá by zdôvodňovala vykonanie analýz osobitne pre každý členský štát.

(225)

Po konečnom zverejnení rovnaká zainteresovaná strana zopakovala tvrdenie a poskytla niekoľko informácií, z ktorých údajne vyplývajú rôzne trhové podmienky v každom členskom štáte a v každom segmente. Predložené informácie sa však nemohli považovať za rozhodujúce, keďže boli poskytnuté v podobe prezentácie v programe Powerpoint a bez akýchkoľvek dôkazov, a preto z nich nevyplýva, že osobitná analýza pre každý členský štát je opodstatnená. Tvrdenie tejto strany sa preto zamietlo.

(226)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že analýza príčinnej súvislosti vykonaná pre každý členský štát a/alebo región a každý segment by nezodpovedala skutočnej situácii na trhu. Keďže nebola predložená žiadna ďalšia pripomienka v tejto súvislosti, odôvodnenia 159 až 160 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(227)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia vykonala analýzu príčinnej súvislosti nekonzistentným spôsobom, keďže analýza ujmy sa vykonala osobitne pre moduly a články, pričom analýza príčinnej súvislosti nerobila rozdiely medzi druhmi výrobku. V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj keď sa ukazovatele ujmy naozaj znázornili osobitne pre každý druh výrobku, závery, ktoré sa dosiahli pre každý ukazovateľ, sa vzťahujú na prešetrovaný výrobok ako celok. Takisto sa pripomína, že moduly a články sú jedným výrobkom, a preto sa analýza príčinnej súvislosti vykonala na tomto základe. Preto sa tvrdenie zamietlo.

(228)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila existenciu korelácie medzi dumpingovým dovozom príslušného výrobku a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tvrdilo sa, že na jednej strane tento vzájomný vzťah podporuje skutočnosť, že od roku 2009 až do roku 2010 sa ziskové rozpätie výrobného odvetvia Únie v prípade článkov značne zvýšilo (zo straty na 12 % zisk), pričom čínsky dovoz mal o 36 % nižšie ceny ako ceny výrobného odvetvia Únie a zdvojnásobil svoj podiel na trhu počas rovnakého obdobia. Na strane druhej medzi rokmi 2010 a 2011 získal čínsky dovoz len 6 percentuálnych bodov podielu na trhu aj napriek tomu, že spotreba sa v rovnakom období značne zvýšila, pričom výrobné odvetvie Únie aj tak zaznamenalo stratu 36 %. Táto strana ďalej tvrdila, že pokiaľ ide o obdobie prešetrovania, dovoz článkov z iných tretích krajín bol na tej istej cenovej úrovni ako čínsky dovoz, ale získal väčší podiel na trhu, zodpovedajúci strate podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(229)

Z prešetrovania vyplynulo, že čínsky podiel všetkých druhov výrobkov na trhu sa počas posudzovaného obdobia stále zvyšoval (17 percentuálnych bodov v prípade modulov, 17 percentuálnych bodov v prípade článkov). Dumpingový dovoz z ČĽR sa v prípade modulov zvýšil o viac ako 300 % a v prípade článkov o viac ako 482 %. Čínske dovozné ceny zároveň výrazne a konštantne klesali (64 % v prípade modulov a 42 % v prípade článkov počas posudzovaného obdobia) a v období prešetrovania význame podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie zároveň stratilo počas posudzovaného obdobia podiel na trhu, a ako sa uvádza v odôvodneniach 153 a154 dočasného nariadenia, všetky hlavné ukazovatele ujmy ukázali negatívny trend. Preto sa potvrdzuje, že existuje zreteľná časová zhoda medzi zvýšením dumpingového dovozu a stratou podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(230)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 161 a 162 dočasného nariadenia, táto časová korelácia bola stanovená osobitne pre všetky druhy výrobkov. Okrem toho analýza vplyvu dovozu na ziskové rozpätie výrobného odvetvia Únie vykonaná zvlášť za každý rok posudzovaného obdobia nevedie k zmysluplným výsledkom, keďže existenciu dumpingu a značnej ujmy, ako aj príčinnej súvislosti medzi nimi, nie je potrebné stanoviť pre každý rok osobitne. Korelácia medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou sa dostatočne preukazuje pri analýze vývoja počas celého posudzovaného obdobia.

(231)

Takisto treba poznamenať, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie je jeden z faktorov, ktoré sa uvádzajú v článku 3 ods. 5 základného nariadenia a ktoré treba preskúmať v rámci prešetrovania vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie. Samotná skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie bolo ziskové počas konkrétneho roka, nevyhnutne neznamená, že neutrpelo značnú ujmu. Okrem toho strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu nemusí presne zodpovedať zvýšeniu podielu dumpingového dovozu na trhu, aby sa stanovila príčinná súvislosť medzi ujmou a dumpingovým dovozom. Nakoniec sa skúmali a v odôvodneniach 164 až 224 dočasného nariadenia osobitne riešili iné faktory (napríklad dovoz z iných tretích krajín alebo vývoj spotreby), ktoré by mohli mať vplyv na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(232)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 161 až 163 dočasného nariadenia, časová zhoda výrazne sa zvyšujúceho dumpingového dovozu, ktorý podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie, a čoraz zložitejšej situácie výrobného odvetvia Únie sú jasným ukazovateľom príčinnej súvislosti v tomto prešetrovaní. Tvrdenia týkajúce sa nedostatočnej korelácie medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa preto zamietli.

(233)

Po konečnom zverejnení rovnaká zainteresovaná strana naďalej spochybňovala analýzu príčinnej súvislosti, keďže ziskovosť výrobného odvetvia Únie nebola osobitne analyzovaná vzhľadom na určité roky (predovšetkým rok 2010), ale vzhľadom na celé posudzované obdobie.

(234)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že z izolácie jedného konkrétneho roka posudzovaného obdobia a ignorovania vývoja výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia a jeho vzájomného vzťahu s vývojom dumpingového dovozu nemožno vyvodiť žiadne platné závery týkajúce sa príčinnej súvislosti. Takáto analýza môže viesť iba k čiastočnému obrazu a nemožno z nej vyvodiť žiadne rozumné závery. Miery ziskovosti, z ktorých vyplývali aj iné finančné ukazovatele, ktoré výrobné odvetvie Únie dosiahlo v roku 2010, boli vysoké z dôvodu mimoriadne výrazného skoku v spotrebe Únie v dôsledku veľmi štedrých schém podpory, ktoré umožnili výrobnému odvetviu Únie zlepšiť najsilnejší predaj v tom istom roku, ale len dočasne a v žiadnom prípade nie udržateľne pre tento druh priemyslu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(235)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 159 až 163 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(236)

Niekoľko zainteresovaných strán sa po dočasnom zverejnení vyjadrilo k zisteniam týkajúcim sa dovozu z iných tretích krajín a svoje pripomienky znovu zdôraznili po konečnom zverejnení. Tieto strany však nepredložili žiadne nové informácie a podporné dôkazy, ktoré by mohli zmeniť relevantné predbežné zistenia.

(237)

Tieto strany zdôraznili najmä objem dovozu článkov z Taiwanu. Celkový objem dovozu príslušného výrobku z Taiwanu (1 132 MW) predstavuje len veľmi malý podiel (menej ako 5 %) z celkovej spotreby Únie (21 559 MW) v porovnaní s dovozom z ČĽR (15 005 MW). Preto dovoz z Taiwanu prispel k ujme výrobného odvetvia Únie len mierne, ak vôbec, a nenarušil príčinnú súvislosť.

(238)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozu z iných tretích krajín, zistenia uvedené v odôvodneniach 164 až 167 sa potvrdzujú.

(239)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisii sa nepodarilo analyzovať vplyv vývoja spotreby. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že dovoz z ČĽR nevystihoval celé zvýšenie spotreby a že aj keď v prípade modulov výrobné odvetvie Únie stratilo v období 2009 a 2010 podiel na trhu, napriek tomu zvýšilo ziskovosť počas rovnakého obdobia. Okrem toho sa tvrdilo, že v roku 2009, keď dovoz článkov z ČĽR mal len 8 % podiel na trhu, výrobné odvetvie Únie napriek tomu utrpelo 8 % stratu.

(240)

Ako sa uvádza v odôvodnení 168 dočasného nariadenia, napriek zníženiu spotreby v Únii v období prešetrovania sa trhový podiel dumpingového dovozu z ČĽR v posudzovanom období buď zachoval (moduly), alebo sa zvýšil (články) na úkor výrobného odvetvia Únie. Preto nemožno dospieť k záveru, že zníženie spotreby bolo také, aby narušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že keďže kapacita výrobného odvetvia Únie bola v každom prípade oveľa nižšia ako úroveň spotreby, klesajúca spotreba počas obdobia prešetrovania nemohla mať vplyv na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(241)

Ďalšia zainteresovaná strana spochybnila, že dopyt v Únii bude pokračovať aj bez vnútroštátnych schém podpory. Táto strana tvrdila, že medzi dopytom a schémami podpory existuje korelácia a že v prípade neexistencie takýchto schém nebudú projekty vo fotovoltickom priemysle viac ziskové, a preto sa stratí aj dopyt po solárnych paneloch.

(242)

Ako sa uvádza v odôvodnení 169 dočasného nariadenia, počas prešetrovania sa získalo niekoľko ukazovateľov, z ktorých vyplýva, že dopyt v Únii existoval a bude naďalej existovať aj bez schém podpory. Strana neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by znížili platnosť týchto zistení. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne nové informácie, zistenia uvedené v odôvodnení 169 dočasného nariadenia sa potvrdzujú a predložené tvrdenie sa zamietlo.

(243)

Po konečnom zverejnení čínska vláda tvrdila, že skutočnosť, že kapacita výrobného odvetvia Únie v žiadnom prípade nespĺňala dopyt Únie, nie je podstatná, pretože objem predaja modulov výrobného odvetvia Únie sa znížil v súlade so znížením spotreby, a znova zdôraznila, že zníženie spotreby v období medzi rokom 2011 a obdobím prešetrovania spôsobilo značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Aj keď sa spotreba Únie v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania naozaj znížila a podobne sa znížil aj objem predaja modulov, treba to chápať v súvislosti s vývojom čínskych dumpingových cien, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, čím prinútili výrobné odvetvie Únie predávať so stratou. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 111 dočasného nariadenia, dumpingový dovoz z ČĽR si buď udržal podiel na trhu (moduly) alebo ho zvýšil (články), pričom spotreba klesala. Zároveň sa čínske dovozné ceny výrazne znižovali a podstatne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(244)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce vývoja spotreby v Únii, zistenia v odôvodneniach 168 a 169 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(245)

Po predbežnom zverejnení niekoľko zainteresovaných strán zopakovalo, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená vývojom výkupných cien. Tvrdili, že vývoj výkupných cien predstavoval silný tlak na znižovanie cien, a teda aj na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že sa skúmal len vplyv vývoja výkupných cien na dopyt, pričom sa mal analyzovať aj vplyv na ceny. V tej istej súvislosti niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že väčšina členských štátov už v roku 2010 zaviedla výrazné obmedzenia, čím sa vyvíjal tlak na ceny modulov smerom nadol.

(246)

V súvislosti s týmto tvrdením treba poznamenať, že členské štáty zaviedli zníženie výkupných cien v rôznom čase a rôznou rýchlosťou a že je pomerne náročné získať všeobecný obraz situácie v celej Únii. Značné zníženie cien a ziskovosti Únie počas posudzovaného obdobia nemožno výlučne alebo hlavne vysvetliť znížením výkupných cien bez ohľadu na moment, kedy výkupné ceny dosiahli veľmi nízku úroveň. Po prvé, na základe informácií získaných pre Nemecko a Taliansko, ktoré v roku 2011 spolu predstavovali 75 % trhu Únie, pokles priemerných predajných cien počas obdobia prešetrovania bol výraznejší ako pokles výkupných cien. Po druhé, získané dôkazy naznačujú, že v niektorých krajinách, ako napríklad v Taliansku, muselo výrobné odvetvie Únie aj v kontexte veľmi štedrých výkupných cien značne znížiť svoje ceny. Na záver, počas obdobia prešetrovania museli výrobcovia z Únie predávať za ceny, ktoré boli nižšie ako ich náklady na výrobu, čo bolo hlavne dôsledkom toho, že čínski vyvážajúci výrobcovia mali 80 % zastúpenie na trhu Únie, a preto mali aj moc ovplyvňovať mechanizmus určovania cien.

(247)

Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že vyššie výkupné ceny spolu so znižovaním cien modulov v Únii až do roku 2011 spôsobili, že investície do slnečnej energie sa stali mimoriadne príťažlivými, pretože investori dosahovali vysokú mieru návratnosti. To preto viedlo k vysokému počtu investícií a následne k vysokému dopytu po solárnych paneloch. V dôsledku zvýšeného dopytu sa celková výška výkupných cien značne zvýšila a väčšina členských štátov upravila existujúce režimy výkupných cien nadol, aby okrem iného predišla zvýšeniu nákladov za elektrickú energiu. To poukazuje na to, že zníženie výkupných cien mohlo byť takisto výsledkom znižujúcich sa cien, a nie naopak.

(248)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že uvedené odôvodnenie 246, v ktorom sa uvádza, že posúdenie dopytu v Únii ako celku je náročné, je v rozpore s uvedeným odôvodnením 223, v ktorom sa uvádza, že analýza príčinnej súvislosti pre/za každý členský štát by neviedla k zmysluplným výsledkom. V tejto súvislosti sa objasňuje, že posúdenie uvedené v odôvodnení 246 sa vzťahuje na náročnosť vytvorenia všeobecného obrazu vývoja výkupných cien v celej Únii a nie na dopyt v Únii, ako tvrdila zainteresovaná strana. Z toho následne vyplýva, že medzi dvoma odôvodneniami neexistuje rozpor, a preto sa tvrdenie zamietlo.

(249)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že aj v kontexte vysokých výkupných cien sa ceny modulov môžu výrazne znižovať z dôvodu technologického vývoja, úspor z rozsahu, znižovania nákladov a rastúcej svetovej výrobnej kapacity. V súvislosti s týmto tvrdením sa poznamenáva, že zo získaných dôkazov vyplýva, že talianski výrobcovia museli znížiť svoje ceny pod výrobné náklady, aj keď výkupné ceny boli vysoké. Aj keď uvedené faktory naozaj môžu mať vplyv na priemerné ceny, nemôžu vysvetliť, prečo výrobcovia Únie museli znížiť svoje ceny pod výrobné náklady. Preto sa dospelo k záveru, že išlo najmä o dumpingový dovoz z ČĽR, ktorý stlačil ceny na neudržateľné úrovne, a toto tvrdenie sa zamietlo.

(250)

Po konečnom zverejnení jedna strana tvrdila, že závery formulované v uvedenom odôvodnení 247, že zníženie výkupných cien môže byť aj výsledkom znižovania cien a nie naopak, nepodporujú žiadne dôkazy.

(251)

Treba poznamenať, že závery formulované v uvedenom odôvodnení 247 boli založené na informáciách dostupných počas prešetrovania a opísaný scenár sa naozaj považoval za primeraný vzhľadom na okolnosti na tomto osobitnom trhu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(252)

Po konečnom zverejnení jedna strana znova zdôraznila, že nesúhlasí so záverom, že tlak na znižovanie cien výrobcov z Únie bol predovšetkým spôsobený dumpingovým dovozom, a tvrdila, že, naopak, išlo o zníženie výkupných cien, ktoré prinútilo výrobcov z Únie znížiť svoje ceny. Rovnaká strana znova zdôraznila, že keď došlo k zníženiu výkupných cien, ceny fotovoltických systémov sa znížili v súlade so znížením výkupných cien, aby sa nezvýšili náklady navrhovateľov projektov, čo v konečnom dôsledku spôsobilo cenový tlak na výrobcov z Únie.

(253)

Keďže na podporu tohto tvrdenia neboli predložené žiadne presvedčivé dôkazy, Komisia zotrvala na svojej analýze a záveroch uvedených v odôvodneniach 246 a 247.

(254)

Rovnaká strana tvrdila, že trhy sa riadia vývojom výkupných cien a poskytnutými informáciami, týkajúcimi sa počtu fotovoltických zariadení v rokoch 2012 a 2013 v Spojenom kráľovstve. Informácie poskytnuté touto stranou vyplývali z oznámenia vlády Spojeného kráľovstva založeného na týždenných registráciách v centrálnom registri výkupných cien Spojeného kráľovstva (UK Central FiT Register, CFR). Treba poznamenať, že tieto informácie sa týkali najmä obdobia mimo obdobia prešetrovania a vzťahovali sa len na jeden členský štát, pričom súčasné prešetrovanie sa sústredilo na situáciu na trhu Únie ako celku. V každom prípade sa nepopiera, že úrovne výkupných cien mali vplyv na dopyt, keďže ziskovosť investícií v oblastiach, kde je úroveň slnečného žiarenia nižšia, závisí od úrovne výkupných cien. Aby sa však ukázalo, že úroveň výkupných cien, ktorá bola stanovená počas obdobia prešetrovania, spôsobila ujmu, zainteresované strany by museli ukázať, že zvýšenie cien výrobcov z Únie na úroveň nespôsobujúcu ujmu by znamenalo, že výrobcovia z Únie by neboli schopní predávať príslušný výrobok, pretože investície do fotovoltických systémov pri tých úrovniach cien by neboli životaschopné. Takéto dôkazy sa neposkytli. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(255)

Preto tvrdenie, že zníženie výkupných cien narušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa zamietlo.

(256)

Po predbežnom zverejnení jedna strana znova zopakovala, že vývoj výkupných cien spôsobil, že príležitosti investovať do solárnych zariadení neboli pre investorov príťažlivé, čím sa znížil dopyt po výrobku. Ďalšia strana tvrdila, že zistenia stanovené v odôvodnení 173 dočasného nariadenia, že v Španielsku sa investície naďalej realizujú napriek pozastaveniu režimu výkupných cien, sú nesprávne.

(257)

Vplyv výkupných cien na dopyt sa riešil v odôvodnení 173 dočasného nariadenia. Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie tvrdenia, tvrdenie, že dopyt sa znížil z dôvodu vývoja výkupných cien, sa zamietlo. Pokiaľ ide o investície v Španielsku, potvrdilo sa, že zistenia uvedené v odôvodnení 177 dočasného nariadenia sa zakladajú na informáciách, ktoré sa získali počas prešetrovania a potvrdili sa prešetrovaním na mieste. Keďže príslušná strana neposkytla v tejto súvislosti žiadne nové informácie alebo dôkazy, toto tvrdenie sa zamietlo.

(258)

Po predbežnom zverejnení niekoľko strán tvrdilo, že v kontexte nízkych výkupných cien boli investície do fotovoltických projektov hospodársky životaschopné, len ak sa dodávali s lacnejšími solárnymi panelmi dovážanými z ČĽR. Preto sa tvrdilo, že zníženie výkupných cien spôsobilo značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Ďalšia strana tvrdila, že výkupné ceny ovplyvňujú mechanizmus určovania cien modulov.

(259)

Treba poznamenať, že náklady na modul, pri ktorých by bol projekt stále hospodársky životaschopný, sa v jednotlivých členských štátoch alebo regiónoch líšia z hľadiska funkcie viacerých faktorov, ako sú výkupné ceny, ďalšie regulačné stimuly, vystavenie slnečnému žiareniu, konvenčné ceny elektrickej energie atď.

(260)

Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že súčasné zariadenia čoraz menej závisia od výkupných cien, pretože v niektorých regiónoch v Európe, napríklad vo veľkej časti Talianska, Španielska, Portugalska, južného Francúzska a Grécka, sa už pravdepodobne dosiahla fotovoltická parita siete.

(261)

Z týchto dôvodov sa tvrdenia v tejto súvislosti zamietli.

(262)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia neprešetrovala, či výrobné odvetvie Únie nedokázalo predvídať, že vládne schémy podpory sa neočakávane stiahnu alebo znížia. Na podporu tohto tvrdenia neboli predložené žiadne argumenty. Malo by sa však poznamenať, že na základe získaných dôkazov neexistujú žiadne informácie, z ktorých by vyplývalo, že výrobné odvetvie Únie reagovalo na signály trhu (t. j. vývoj spotreby) a iné dostupné informácie (t. j. zníženie schém podpory) neprimeraným spôsobom. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(263)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie výkupných cien spôsobilo pokles predaja výrobného odvetvia Únie, pretože investície boli životaschopné len pri cenovo dostupných čínskych cenách. Získané dôkazy v skutočnosti ukazujú iba mierny pokles predaja výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania v protiklade s tým, čo by sa očakávalo, keby fotovoltické projekty boli životaschopné iba s čínskymi modulmi. Naopak, predaj modulov výrobného odvetvia Únie sa do roku 2011 zvyšoval a potom sa počas obdobia prešetrovania mierne znížil na základe rovnakého vývoja spotreby. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(264)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že zistenia stanovené v odôvodneniach 174 a 175 dočasného nariadenia, že zmeny výkupných cien nenarušili príčinnú súvislosť, nemajú žiadny skutkový ani právny základ a sú v rozpore s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia, pretože Komisii sa nepodarilo posúdiť úroveň ujmy, ktorú spôsobilo zníženie výkupných cien, a pretože výrazný pokles cien výrobného odvetvia Únie považovala len za dôsledok čínskeho dumpingového dovozu. Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že zníženie cien modulov, článkov a doštičiek je celosvetový jav a nie je výsledkom tlaku čínskeho dovozu.

(265)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisii sa nepodarilo posúdiť úroveň ujmy, ktorú spôsobilo zníženie výkupných cien, odkazuje sa na odôvodnenia 174, 175 a 182 dočasného nariadenia a uvedené odôvodnenia 245 až 263, v ktorých Komisia dospela k záveru, že ani zníženie dopytu, ani vplyv výkupných cien na ceny v Únii nenarušili príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z ČĽR bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu boli pravdepodobne spôsobené znížením výkupných cien. Preto tvrdenie, že zistenia Komisie nemajú žiadny skutkový základ, sa zamietlo. Pokiaľ ide o tvrdenie, že zníženie cien modulov a článkov je celosvetový jav, odkazuje sa na odôvodnenia 164 až 167 dočasného nariadenia, v ktorých sa posudzuje objem dovozu do Únie a ceny iných krajín ako ČĽR. Aj keď na celosvetovej úrovni bolo naozaj možné pozorovať klesajúci vývoj cien modulov a článkov, ceny dumpingového dovozu z ČĽR zhoršili tento klesajúci vývoj na stratovú úroveň. Na základe týchto skutočností sa tvrdenie zamietlo.

(266)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce finančných schém podpory poskytnutých výrobnému odvetviu Únie, odôvodnenia 184 a 185 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(267)

Jedna zainteresovaná strana znova zopakovala tvrdenie, že skôr ako dovoz z ČĽR spôsobila značnú ujmu nadmerná kapacita na svetovom trhu, ako aj na trhu Únie. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie nadmerne rozšírilo svoje kapacity, čo dokazuje nízka miera využitia kapacity, a že preto bola akákoľvek ujma spôsobená vlastným zavinením. Údajný vplyv nadmernej kapacity v Únii a na celom svete sa už skúmal v odôvodneniach 185 až 190 dočasného nariadenia, a keďže neboli predložené nové informácie, tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(268)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že nadmerná kapacita viedla k racionalizácii cien. V tejto súvislosti treba poznamenať, že nadmerná kapacita na jednej strane v skutočnosti viedla k znižovaniu a poklesu cien výrobného odvetvia Únie, čo v priemere prevýšilo zníženie nákladov na výrobu. Na strane druhej, ako sa uvádza v odôvodnení 186 dočasného nariadenia, zvýšenie kapacity výrobného odvetvia Únie sa prispôsobilo vývoju na trhu a považovalo sa za primerané. Okrem toho, úroveň zvýšenia výrobnej kapacity článkov bola nižšia ako v prípade modulov. Príslušná strana v tejto súvislosti nepredložila žiadne nové informácie alebo dôkazy, a preto sa tvrdenia v tejto súvislosti museli zamietnuť.

(269)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je dôsledkom zamerania výrobného odvetvia Únie iba na špecializované investície a jeho neschopnosti investovať do prídavných kapacít a znižovania nákladov. Na základe zistení z prešetrovania, z ktorých vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo počas posudzovaného obdobia svoju výrobnú kapacitu a účinnosť (odôvodnenia 124 a 187 dočasného nariadenia) sa toto tvrdenie nepotvrdilo. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(270)

Okrem toho zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo výrobnú kapacitu napriek už nízkej miere využitia kapacity, čo viedlo k ujme spôsobenej vlastným zavinením. Toto tvrdenie sa zakladalo na porovnaní vývoja investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky a vývoja využitia kapacity celého výrobného odvetvia Únie, čo nie je vhodný základ na porovnanie. Okrem toho z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie nerozšírilo svoje výrobné kapacity v rozsahu, ktorý prevyšoval vývoj spotreby v Únii, a preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(271)

Okrem toho získané dôkazy naznačujú, že prostredníctvom investícií do nových strojov by výrobné odvetvie Únie mohlo znížiť svoje náklady na výrobu a stať sa nákladovo konkurencieschopnejším. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(272)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že závery uvedené v odôvodnení 189 dočasného nariadenia sú v rozpore so zisteniami uvedenými v odôvodneniach 124 a 186 dočasného nariadenia, neposkytla však žiadne ďalšie vysvetlenia, ktoré by spresňovali povahu alebo rozsah údajného rozporu. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(273)

Po konečnom zverejnení niektoré zainteresované strany spochybnili, že prídavné kapacity výrobného odvetvia Únie sú primerané a prispôsobené vývoju na trhu a najmä vývoju spotreby v Únii. Pokiaľ však ide o moduly, výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 106 %, pričom spotreba v Únii sa zvýšila o 221 %, čo je viac ako dvojnásobok. Podobne, pokiaľ ide o články, výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 39 %, pričom spotreba v Únii sa zvýšila o 87 %. Z toho vyplýva, že zvýšenie kapacity bolo značne nižšie ako zvýšenie spotreby, a preto sa nemôže považovať za neprimerané vzhľadom na to, že v Únii nikdy nebola nadmerná kapacita. Okrem toho analýza, či prídavné kapacity boli primerané, by nemala byť založená na každoročnej analýze, ale mala by brať do úvahy vývoj počas celého posudzovaného obdobia. Prídavné kapacity sa zvyčajne stanú plne funkčnými až po určitom období po realizácii investícií a izolovaná analýza jedného roka by mohla viesť k skreslenému obrazu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(274)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce nadmernej kapacity, zistenia uvedené v odôvodneniach 185 až 190 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(275)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie alebo aspoň jeho časť nemohli mať počas obdobia prešetrovania prospech zo zníženia cien polykryštalického kremíka v dôsledku dlhodobých zmlúv týkajúcich sa surovín. Tieto strany vzhľadom na zistenia uvedené v odôvodnení 193 dočasného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že výrobné odvetvie Únie prerokovalo svoje dlhodobé zmluvy s dodávateľmi (vrátane výrobcov doštičiek), a preto mohlo mať prospech z nižších cien, tvrdili, že prerokovanie alebo ukončenie dlhodobých zmlúv v súvislosti s polykryštalickým kremíkom a/alebo doštičkami viedli k sankciám. Tieto strany na podporu svojho tvrdenia poskytli články z tlače, v ktorých sa uvádzalo, že niektorí výrobcovia z Únie čelia súdnym sporom alebo že ukončili svoje zmluvy. Niektoré strany poskytli informácie, ktoré mali potvrdiť, že dlhodobé zmluvy nebolo možné prerokovať.

(276)

Polykryštalický kremík je pre výrobcov doštičiek základnou surovinou. Prešetrovaním sa odhalilo, že ceny polykryštalického kremíka sa v roku 2008 zvýšili a dosiahli vrchol pri približne 500 USD/kg, ale v roku 2009 znovu klesli, pričom na konci roka 2009 dosiahli úroveň približne 50 – 55 USD/kg a v roku 2010 a začiatkom roka 2011 sa zaznamenal len mierne stúpajúci vývoj. Počas obdobia prešetrovania ceny výrazne klesli na 30 USD/kg (vedecké správy a správy o politike JRC, správa o stave fotovoltického priemyslu 2012). Treba poznamenať, že vplyv cien polykryštalického kremíka na výrobné odvetvie Únie bol len zanedbateľný, pretože akýkoľvek vplyv na náklady na výrobu článkov a modulov bol oslabený v rámci hodnotového reťazca. Okrem toho spomínané články z tlače sa týkali vývoja po období prešetrovania, ktorý neovplyvnil situáciu príslušných výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania, a preto sa nemôžu brať do úvahy. Táto záležitosť sa ďalej prešetrovala po uložení dočasných opatrení a výsledkom je, že možno potvrdiť, že výrobnému odvetviu Únie sa skutočne podarilo prerokovať nielen ceny dlhodobých zmlúv, ale aj zmluvné sankcie týkajúce sa týchto dlhodobých zmlúv.

(277)

Jedna zo spomínaných zainteresovaných strán ďalej tvrdila, že je postačujúce, že len niektorí výrobcovia z Únie boli ovplyvnení dlhodobými zmluvami a že celková situácia výrobného odvetvia Únie je nepodstatná. Tvrdila, že vyššie ceny nemusia nevyhnutne ovplyvňovať všetky hospodárske subjekty rovnakým spôsobom. V tomto tvrdení sa nezohľadňuje skutočnosť, že priemerné ceny polykryštalického kremíka vo výrobnom odvetví Únie v mnohých prípadoch neboli vyššie ako trhové ceny alebo okamžité ceny, a preto vznikla otázka, či vyššie náklady ovplyvňujú všetkých alebo len niektoré hospodárske subjekty, nepodstatná. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(278)

Ďalšia zainteresovaná strana požadovala, aby Komisia oddelila, odlíšila a vyčíslila účinky každého faktora, ktorý mal vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, a najmä aby sa osobitne zvážili účinky výrazného poklesu cien polykryštalického kremíka. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že zníženie predajných cien spôsobil skôr pokles cien polykryštalického kremíka ako cenový tlak čínskeho dovozu. Pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, poznamenáva sa, že zníženie priemerných predajných cien bolo oveľa výraznejšie ako zníženie priemerných nákladov na výrobu, na ktoré mohol mať vplyv pokles cien surovín. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(279)

Po konečnom zverejnení niektoré zainteresované strany znova zopakovali, že vplyv zníženia cien polykryštalického kremíka na náklady výrobného odvetvia Únie nebol obmedzený alebo oslabený v rámci hodnotového reťazca, ako sa usúdilo počas prešetrovania. Ako sa však už uviedlo v odôvodnení 276, polykryštalický kremík je základnou surovinou pre výrobcov doštičiek, a preto sa zistilo, že akýkoľvek vplyv na výrobné náklady článkov alebo modulov je oslabený v rámci hodnotového reťazca. Strana neposkytla žiadne dôkazy, ktoré by znížili platnosť tohto zistenia. Okrem toho pri prešetrovaní sa ukázalo, že zníženie cien polykryštalického kremíka počas posudzovaného obdobia sa odzrkadlilo v priemerných nákladoch na výrobu článkov a modulov výrobného odvetvia Únie zaradeného do vzorky, ktoré sa znížili na podobnú úroveň ako ceny polykryštalického kremíka. Jedna zainteresovaná strana spochybnila vplyv údajných sankcií, ktoré výrobné odvetvie Únie muselo zaplatiť z dôvodu opätovného prerokovania zmlúv s dodávateľmi. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že obmedzený počet výrobcov možno musel zaplatiť sankcie za zrušenie dodávateľských zmlúv na doštičky počas posudzovaného obdobia.

Komisia však nenašla žiadne dôkazy, že tieto sankcie by mohli mať účinok na situáciu výrobného odvetvia Únie ako celku alebo by mohli byť reprezentatívne. Takéto dôkazy neposkytla ani príslušná zainteresovaná strana. Aj keď sa teda nedá úplne vylúčiť, že sankcie mohli mať určitý negatívny účinok na obmedzený počet výrobcov z Únie, celkový vplyv na výrobné odvetvie Únie, je nanajvýš len mierny, a preto nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo celé výrobné odvetvie Únie. Tieto tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(280)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že pokles predajných cien prešetrovaného výrobku v Únii je čiastočne dôsledkom zníženia ceny polykryštalického kremíka. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že pri prešetrovaní sa ukázalo, že dovoz z ČĽR bol dumpingový a značne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie. Pokles cien preto prekračuje zníženie výrobných nákladov, ktoré možno vysvetliť znížením cien surovín. Ak by bolo zníženie cien výhradne účinkom zníženia cien surovín, výrobné odvetvie Únie by nemuselo znížiť svoje predajné ceny pod výrobné náklady. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(281)

Ďalšia zainteresovaná strana znova zopakovala, že spor jedného výrobcu z Únie po období prešetrovania mohol ovplyvniť situáciu prinajmenšom tohto výrobcu z Únie už počas obdobia prešetrovania. Táto strana však nevysvetlila ako a v akom rozsahu by takáto udalosť, ku ktorej došlo po období prešetrovania, mohla skutočne mať účinok na situáciu tohto výrobcu počas obdobia prešetrovania. Ani pri prešetrovaní sa neodhalili žiadne dôkazy takýchto účinkov. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(282)

Okrem toho rovnaká zainteresovaná strana spochybnila uvedené zistenia, keďže údajne neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Zistenia prešetrovania však boli založené na skutočnostiach a pozitívnych dôkazoch, ktorých nedôverné verzie boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám.

(283)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce vplyvu cien surovín, odôvodnenia 191 až 194 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(284)

Po dočasnom zverejnení, niekoľko zainteresovaných strán zopakovalo tvrdenie, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili nedostatočné úspory z rozsahu. Opäť sa zopakovalo, že malí výrobcovia boli v porovnaní s väčšími vertikálne integrovanými výrobcami znevýhodnení, a preto žiadnu ujmu, ktorú títo výrobcovia utrpeli, nemožno pripísať dumpingovému dovozu. Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že automatizácia výrobného procesu je nákladová, a preto sú úspory z rozsahu pri znižovaní nákladov na výrobu ešte dôležitejšie.

(285)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie ani väčší vertikálne integrovaní výrobcovia z Únie nemohli v dôsledku dumpingového dovozu úplne využiť vysokú mieru využitia kapacity na dosiahnutie úspor z rozsahu. V každom prípade sa pri prešetrovaní nezistila žiadna korelácia vzťah medzi vertikálnou integráciou a vyššou mierou ziskovosti, keďže veľký cenový tlak dumpingového dovozu poznačil túto koreláciu. Prešetrovaním sa ukázalo, že využitie úspor z rozsahu na trhu s nízkou mierou využitia kapacít už nebolo možné, čo je aj prípad čínskych výrobcov. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(286)

Okrem toho jedna zainteresovaná strana tvrdila, že investori a banky nebudú financovať projekty, kde je výrobca modulu príliš malý, pretože väčší výrobcovia poskytujú lepšie záruky a sú ľahšie „financovateľný bankou“. Inými slovami, investori a banky odmietajú financovať fotovoltické projekty využívajúce moduly, ktoré boli vyrobené v Únii. Prešetrovaním sa však ukázalo, že každý možný prípad, keď investori alebo banky uprednostnili financovanie čínskych výrobcov s väčšími výrobnými kapacitami, je výsledkom deformácie, ktorú dumpingový dovoz spôsobil na trhu Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 285, veľkosť výrobných liniek nezohráva úlohu, ak je miera využitia naďalej nízka. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(287)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie má v porovnaní s čínskymi konkurentmi nepriaznivú štruktúru nákladov, keďže čínski konkurenti využívajú nižšie náklady práce, náklady na elektrickú energiu a amortizačné náklady a majú aj najnovšie zariadenia. Príslušná strana však neposkytla nové informácie alebo podporné dôkazy, ktoré by v tejto súvislosti vyvrátili zistenia tohto prešetrovania. Okrem toho tvrdením, že čínski výrobcovia používajú najnovšie zariadenia, sa zaoberalo odôvodnenie 203 dočasného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nemajú porovnateľnú výhodu, najmä preto, že zariadenia a vybavenie sa dovážajú z Európskej únie. Uvedené tvrdenia sa preto zamietli.

(288)

Ďalšia strana tvrdila, že čínski výrobcovia mali porovnateľnú výhodu v súvislosti s cenami polykryštalického kremíka a úsporami z rozsahu, ktoré viedli k nižšej cene strojov. Táto strana neposkytla v tejto súvislosti žiadne nové informácie alebo podporné dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia formulované v odôvodneniach 195 a 196, ako aj v odôvodnení 203 dočasného nariadenia. Tvrdenie tejto strany sa preto muselo zamietnuť.

(289)

Treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení 203 dočasného nariadenia, ako aj v odôvodnení 287, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nemajú porovnateľnú výhodu, pokiaľ ide o suroviny a používané stroje, keďže sa väčšinou dovážajú z Únie. Jedna zainteresovaná strana spochybnila uvedenú skutočnosť, neposkytla však žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o náklady práce a režijné náklady vrátane amortizačných nákladov, tieto predstavovali v období prešetrovania v priemere menej než 10 % celkových nákladov na modul a nepovažujú sa za prvok zohrávajúci významnú úlohu. Pokiaľ ide o náklady na elektrickú energiu, tieto predstavovali v období prešetrovania v priemere menej než 1 % celkových nákladov na modul a nepovažujú sa za prvok zohrávajúci významnú úlohu. Okrem toho tvrdenie, že čínski výrobcovia používajú najnovšie zariadenia, nebolo podložené.

(290)

Ďalej jedna zainteresovaná strana znova zopakovala, že niektorí výrobcovia z Únie odoberali články alebo moduly z príslušnej krajiny a tieto výrobky ďalej predávali na trhu Únie ako svoje vlastné. Požadovala, aby sa ujma vyplývajúca z týchto transakcií nepripisovala dumpingovému dovozu. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že výrobné odvetvie Únie dovážalo príslušný výrobok doplnkovo a v obmedzenom objeme v porovnaní s celkovou výrobou v Únii, a preto sa účinok tohto dovozu, ak nejaký existuje, považuje za zanedbateľný a nemôže sa považovať za prvok narúšajúci príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(291)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že skutočnosť, že počas posudzovaného obdobia sa zvýšil počet zamestnancov, sa v dočasnom nariadení dostatočne nevysvetlila. V súvislosti s týmto tvrdením sa poznamenáva, že zamestnanosť sa v období 2009 – 2011 v súvislosti s modulmi zvýšila a počas obdobia prešetrovania sa znížila. Pokiaľ ide o články, zamestnanosť sa zvyšovala do roku 2010 a potom sa v roku 2011 znížila a počas obdobia prešetrovania sa ďalej znižovala. Treba poznamenať, že v prípade modulov sa zamestnanosť vyvíjala podobne ako výroba v Únii. Pokiaľ ide o články, čínsky dovoz zvyšoval svoj podiel na trhu počas celého obdobia, počas ktorého výrobné odvetvie Únie nemohlo mať prospech z rastúcej spotreby podľa očakávania. Preto pokles zamestnanosti v roku 2011 a počas obdobia prešetrovania zodpovedá spoločnostiam, ktoré buď vyhlásili platobnú neschopnosť, alebo ukončili výrobu článkov.

(292)

Po konečnom zverejnení, jedna zainteresovaná strana znova zopakovala, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili malí výrobcovia a nedostatočné úspory z rozsahu. Ako sa už vysvetlilo v uvedenom odôvodnení 285 a v odôvodneniach 195 a 196 dočasného nariadenia, dokonca ani na svetovom trhu už veľkosť, a teda využitie úspor z rozsahu viac nie je možné, ak je miera využitia kapacít všeobecne nízka a ak celosvetovo existujú obrovské nadmerné kapacity. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(293)

Okrem toho rovnaká strana tvrdila, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola dôsledkom neschopnosti výrobného odvetvia Únie realizovať akúkoľvek nákladovú výhodu. Táto strana tvrdila, že je to predovšetkým dôsledkom toho, že väčšina výrobcov z Únie bola vertikálne integrovaná. Táto strana však neposkytla žiadne ďalšie informácie, v akom rozsahu mohla mať skutočnosť, že výrobcovia sú vertikálne integrovaní, negatívny vplyv na ich nákladovú štruktúru. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(294)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 195 až 206 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(295)

Po predložení predbežných zistení jedna zainteresovaná strana znova zdôraznila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila hospodárska súťaž tenkovrstvových fotovoltických výrobkov a ostatných fotovoltických technológií, keďže tieto technológie konkurovali výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, najmä pokiaľ ide o pozemné a obchodné/priemyselné strešné systémy, ktoré predstavujú značnú časť celkového fotovoltického trhu v Únii.

(296)

Prešetrovaním sa ukázalo, že aj keď tenkovrstvové fotovoltické výrobky sú lacnejšie ako výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, vystihujú len obmedzený podiel na celkovom trhu so solárnymi výrobkami v Únii, keďže majú nižšiu konverznú účinnosť a nižší výkon vo wattoch ako moduly z kryštalického kremíka. Podľa dostupných informácií podiel na trhu tenkovrstvových fotovoltických výrobkov nebol významný v porovnaní s celkovým trhom so solárnymi výrobkami v Únii počas obdobia prešetrovania. Preto zistenia uvedené v odôvodnení 208 dočasného nariadenia, že aj keď medzi tenkovrstvovými fotovoltickými výrobkami a príslušným výrobkom existuje hospodárska súťaž, táto hospodárska súťaž sa považuje za bezvýznamnú. Z týchto dôvodov sa tvrdenia predložené v tejto súvislosti museli zamietnuť.

(297)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana znova zopakovala, že hospodárska súťaž tenkovrstvových fotovoltických výrobkov pravdepodobne spôsobila značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V tejto súvislosti strana tvrdila, že v Nemecku bol trhový podiel tenkovrstvových fotovoltických výrobkov na celkovom trhu so solárnymi výrobkami vysoký počas väčšej časti obdobia prešetrovania a klesol až na začiatku roka 2012.

(298)

Prešetrovanie naozaj ukázalo, že priemerné ceny tenkovrstvových fotovoltických výrobkov boli na nižšej úrovni ako priemerné ceny výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

(299)

Ako sa však uvádza v odôvodnení 296, tenkovrstvové fotovoltické výrobky majú oveľa nižšiu konverznú účinnosť a nižší výstup vo wattoch než moduly z kryštalického kremíka, a preto konkurencia medzi týmito výrobkami, ak nejaká existuje, nemohla prispieť k ujme výrobného odvetvia Únie, keďže moduly z kryštalického kremíka sú dominantnou technológiou na trhu so solárnymi výrobkami v Únii. Správa JRC o stave fotovoltického priemyslu v roku 2012 uvádza, že v dôsledku poklesu cien polykryštalického kremíka stratili tenkovrstvové výrobky v posledných rokoch podiel na trhu v prospech modulov z kryštalického kremíka.

(300)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 207 až 210 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(301)

Po predbežnom zverejnení sa tvrdilo, že účinky finančnej krízy spôsobujúce ujmu a jej účinky na prístup k finančným prostriedkom by sa mali oddeliť a odlíšiť od dumpingového dovozu a nemali by sa tomuto dovozu pripisovať.

(302)

V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 212 dočasného nariadenia, ktoré sa osobitne venovalo účinkom finančnej krízy a hospodárskej recesie na situáciu výrobného odvetvia Únie. V tomto odôvodnení sa podrobne zdôvodňuje zistenie, že aj keď finančná kríza mala vplyv na výrobné odvetvie Únie, nenarušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Zainteresované strany nespochybnili toto osobitné zdôvodnenie ani neposkytli žiadne nové informácie alebo dôkazy, ktoré by znížili platnosť zistení uvedených v tomto odôvodnení. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(303)

Okrem toho sa tvrdilo, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola dôsledkom neschopnosti Únie nájsť primerané financovanie a že Komisia by mala prešetriť, či výrobné odvetvie Únie požiadalo o financovanie, kým ešte bolo ziskové. Z prešetrovania vyplynulo, že v roku 2010, keď bolo výrobné odvetvie Únie ešte ziskové, sa úroveň investícií v prípade modulov zvýšila o 315 % a v prípade článkov o 10 % v porovnaní s rokom 2009. Keďže fotovoltický priemysel je kapitálovo náročný, predpokladá sa, že výrobné odvetvie Únie stále hľadá finančné prostriedky, aby zlepšilo svoju nákladovú účinnosť a konkurovalo nespravodlivému antidumpingovému dovozu. Preto sa dospelo k záveru, že nedostatočný prístup k finančným prostriedkom bol výsledkom narušenej situácie, ktorú spôsobil dumpingový dovoz, a nie výsledkom vlastného pričinenia. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(304)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana znova zopakovala, že účinky finančnej krízy spôsobujúce ujmu by sa mali oddeliť a odlíšiť a nemali by sa pripisovať dumpingovému dovozu. Táto strana odkazovala na verejne dostupné informácie, ktoré naznačovali, že aspoň jeden výrobca z Únie vnímal finančnú krízu ako hlavnú príčinu situácie, ktorá mu spôsobila ujmu. Súčasné prešetrovanie založilo svoje zistenia na osobitných údajoch spoločností, ktoré výrazne presahujú verejne dostupné vyjadrenia osobitných spoločností. Preto verejne dostupné vyjadrenie, na ktoré strana odkazovala, nemôže znížiť platnosť zistení formulovaných v odôvodnení 212 dočasného nariadenia, v ktorom sa dospelo k záveru, že aj keď finančná kríza mala určitý vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, nemohla narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(305)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že by sa mal vziať do úvahy odlišný prístup k financovaniu medzi výrobným odvetvím Únie a čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Táto strana tvrdila, že to bol jeden z hlavných faktorov, ktoré spôsobili značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, a nie dumpingový dovoz. Zistilo sa však, že prednostný prístup k financovaniu niekoľkých čínskych vyvážajúcich výrobcov deformuje trh a môže byť jedným z hlavných dôvodov, ktoré umožnili čínskym vyvážajúcim výrobcom vyvážať príslušný výrobok za dumpingové ceny. Tento faktor preto nemôže narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo odvetvie Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(306)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce účinku finančnej krízy, zistenia v odôvodneniach 211 a 212 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(307)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky na prehodnotenie zistení stanovených v odôvodneniach 213 a 215 dočasného nariadenia, tieto odôvodnenia sa potvrdzujú.

(308)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky na prehodnotenie zistení stanovených v odôvodneniach 215 až 217 dočasného nariadenia, tieto odôvodnenia sa potvrdzujú.

(309)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky na prehodnotenie zistení stanovených v odôvodneniach 218 a 219 dočasného nariadenia, tieto odôvodnenia sa potvrdzujú.

(310)

Niektoré zainteresované strany zopakovali tvrdenie uvedené v odôvodnení 220 dočasného nariadenia, že značnú ujmu, ktorú utrpel aspoň jeden z výrobcov z Únie, spôsobili nesprávne rozhodnutia v oblasti riadenia. Tieto strany poskytli ďalšie informácie v podobe článku z tlače. Poskytnuté informácie sa však nedali overiť a nemohlo sa tak vyvrátiť zistenie tohto prešetrovania, že rozhodnutia v oblasti riadenia príslušnej spoločnosti boli štandardné a obozretné a nemali žiadny vplyv na celé výrobné odvetvie Únie. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(311)

Keďže v tejto súvislosti neboli predložené ďalšie tvrdenia, zistenia uvedené v odôvodneniach 220 až 221 dočasného ustanovenia sa potvrdzujú.

(312)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky na prehodnotenie zistení uvedených v odôvodnení 222 dočasného nariadenia, zistenia sa potvrdzujú.

(313)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo predchádzajúce znevýhodnenie a nedostatok politickej podpory zo strany Európskej komisie v predchádzajúcich rokoch. Táto strana tvrdila, že okrem vnútroštátnych schém podpory sú dôležitými faktormi na trhu aj populácia, HDP, spotreba elektrickej energie, finančné príležitosti a zapojiteľnosť do siete. Táto strana však nepodložila svoje tvrdenia, ktoré sa preto zamietli.

(314)

Po konečnom zverejnení rovnaká zainteresovaná strana znova zdôraznila, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je dôsledkom predchádzajúceho znevýhodnenia. Toto tvrdenie sa však neanalyzovalo a ani nebolo podložené, a preto sa muselo zamietnuť.

(315)

Prešetrovaním sa ukázalo, že k ujme mohli prispieť tieto iné faktory: dovoz príslušného výrobku z Taiwanu, zníženie úrovne výkupných cien, dlhodobé zmluvy obmedzeného počtu výrobcov z Únie týkajúce sa polykryštalického kremíka, finančná a hospodárska kríza.

(316)

Ako sa ukázalo v častiach 3.1 a 3.6, možný príspevok dovozu z Taiwanu a dlhodobé zmluvy obmedzeného počtu výrobcov z Únie týkajúce sa polykryštalického kremíka sú nanajvýš mierne, pretože každý vplyv bol ďalej oslabený v rámci hodnotového reťazca.

(317)

Pokiaľ ide o hospodársku a finančnú krízu, prešetrovaním sa ukázalo, že medzi hlavné dôvody ťažkostí výrobného odvetvia Únie pri získavaní kapitálu potrebného na investície patril dumpingový dovoz, ktorý bránil výrobnému odvetviu Únie predávať výrobky za ziskové ceny v čase, keď trh vykazoval silné miery rastu (2009 – 2011).

(318)

Pokiaľ ide o výkupné ceny, tretím stranám sa nepodarilo preukázať, že úrovne výkupných cien počas obdobia prešetrovania boli také nízke, že zabránili výrobcom z Únie predávať príslušný výrobok za ceny nespôsobujúce ujmu. Inštitúcie sa domnievajú, že zníženie výkupných cien možno vysvetliť zníženým dopytom, keďže investície do určitých oblastí už viac neboli životaschopné. Nemôžu však narušiť príčinnú súvislosť, ani keď sa spoja s ostatnými faktormi, o ktorých sa zistilo, že prispeli k ujme, pretože ešte stále boli na úrovni, na ktorej by v prípade neexistencie dumpingového dovozu výrobcovia z Únie dokázali predávať svoje výrobky za ceny nespôsobujúce ujmu.

(319)

Z toho dôvodu, aj keď sa posúdil súhrnný účinok týchto štyroch iných faktorov, ktoré pravdepodobne prispeli k ujme, príčinná súvislosť medzi dumpingom a ujmou sa nenarušila.

(320)

Všetky účinky iných faktorov ujmy ako dumpingového dovozu sa jednotlivo a spoločne analyzovali. Preto sa dospelo k záveru, že spoločným posúdením všetkých faktorov, ktoré mohli mať vplyv na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie (t. j. dovoz z tretích krajín, výkupné ceny, vplyv cien surovín, finančná kríza), sa nevysvetľuje ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, najmä pokiaľ ide o nízke ceny a finančné straty v dôsledku prenikania lacného dovozu príslušného výrobku vo veľkom množstve z ČĽR. Z uvedeného vyplýva, že dočasné zistenia obsiahnuté v odôvodneniach 223 a 224 dočasného nariadenia týkajúce sa skutočnosti, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia, sa potvrdzujú.

(321)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že posúdenie záujmu Únie sa nezakladá na reprezentatívnom počte hospodárskych subjektov.

(322)

Komisia oslovila rôzne hospodárske subjekty nasledujúcim spôsobom.

(323)

Neprepojení dovozcovia: Ako sa uvádza v odôvodnení 12 dočasného nariadenia, Komisia oslovila všetkých 250 neprepojených dovozcov, ktorých uviedol navrhovateľ, a vybrala predbežnú vzorku v súlade s článkom 17 základného nariadenia s cieľom zahrnúť čo najväčší reprezentatívny objem dovozu, ktorý možno v stanovenom čase primerane prešetriť. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 12 a 232 dočasného nariadenia, len v prípade jednej z predbežne vybraných spoločností sa po overení naozaj potvrdilo. že ide o neprepojeného dovozcu. Po zverejnení dočasného nariadenia ďalších pätnásť neprepojených dovozcov, ktorí v počiatočnej fáze predložili formulár o výbere vzorky, ale neboli vybratí do vzorky, bolo vyzvaných, aby ďalej spolupracovali v prešetrovaní. Z týchto neprepojených vývozcov s tým súhlasilo šesť vývozcov a dostalo dotazník a päť vývozcov predložilo vyplnené dotazníky, z ktorých sa tri považovali za dostatočne úplné. Konečná vzorka neprepojených vývozcov preto pozostáva zo štyroch neprepojených vývozcov, ktorí predstavujú rozsah dovozu príslušného výrobku od 2 % do 5 %. Vzhľadom na nízky percentuálny podiel treba mať na pamäti, že väčšinu dovozu príslušného výrobku do Únie neuskutočnili neprepojení dovozcovia, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 12 dočasného nariadenia.

(324)

Iné hospodárske subjekty než neprepojení vývozcovia (hospodárske subjekty z dodávateľskej a odbytovej oblasti): ako sa uvádza v odôvodnení 226 dočasného nariadenia, Komisia poslala osobitné dotazníky približne 150 hospodárskym subjektom vrátane tých neprepojených vývozcov, ktorí sa prihlásili po začatí prešetrovania, čím dostali príležitosť poskytnúť Komisii príslušné údaje. Okrem toho sa pri prešetrovaní zohľadnili nielen vyplnené dotazníky, ale aj overiteľné a riadne podložené pripomienky a podania, ktoré poskytli zainteresované strany v stanovených lehotách bez ohľadu na to, či vyplnili dotazníky, alebo nie. Najmä združenie AFASE doručilo Komisii pripomienky v mene svojich členov – hospodárskych subjektov vo fotovoltickom priemysle, ktoré sa takisto analyzovali.

(325)

So zreteľom na tieto skutočnosti sa zhromaždil dostatok prvkov, ktoré umožnili zmysluplné posúdenie záujmu Únie. Z týchto dôvodov sa tvrdenie zamietlo.

(326)

Jedna zainteresovaná strana požiadala Komisiu, aby objasnila, ako naložila s dotazníkmi od dovozcov, ktoré podľa nej predložili hospodárske subjekty z odbytovej oblasti.

(327)

V reakcii na túto žiadosť sa spresňuje, že 36 odpovedí, ktoré sa spomínajú v odôvodnení 241 dočasného nariadenia, sa týka odpovedí na prílohu B oznámenia o začatí konania, ktorej zámerom je podľa vhodnosti zaradiť neprepojených dovozcov do vzorky.

(328)

Pokiaľ ide o vyplnené dotazníky dvoch hospodárskych subjektov, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 12 dočasného nariadenia, jeden dotazník sa zohľadnil v príslušnej analýze hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti. Druhý hospodársky subjekt predložil doplňujúce informácie, ktoré odhalili, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v odôvodnení 12 dočasného nariadenia, ide skutočne o dovozcu modulov, a nie o dovozcu článkov. Napriek tomu informácie, ktoré poskytol vo vyplnenom dotazníku, neboli postačujúce na to, aby sa mohol zaradiť do analýzy neprepojených dovozcov v dôsledku toho, že odpovede boli neúplné.

(329)

Po uložení dočasných opatrení sa vykonali ďalšie overovacie návštevy v priestoroch dvoch navrhovateľov projektov (pozri odôvodnenie 8). Okrem toho sa analyzovalo šesť osobitných vyplnených dotazníkov (pozri odôvodnenie 324), ktoré predložili poskytovatelia služieb aktívni aj vo fotovoltickom priemysle (logistika, preprava, vzťah s verejnosťou atď.) a ktoré sa pôvodne považovali za nedostatočne vyplnené (pozri odôvodnenie 241 dočasného nariadenia), a vzali sa do úvahy na účely tohto prešetrovania (pozri odôvodnenia 369 až 371).

(330)

Z uvedeného vyplýva, že pri analýze záujmu Únie sa vzali do úvahy nasledujúce informácie:

(331)

Niektoré zainteresované strany spochybnili skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie dokáže mať prospech z akýchkoľvek opatrení, a tvrdili, že i) opatreniami sa zníži dopyt po fotovoltických výrobkoch v Únii, a preto výrobné odvetvie Únie nebude môcť zvýšiť svoj predaj, ii) výrobné odvetvie Únie má malé výrobné zariadenia, a preto nedokáže splniť dopyt po niektorých druhoch zariadení, ako sú napríklad obchodné strešné zariadenia a veľké pozemné zariadenia, iii) výrobcovia z Únie nie sú „financovateľní bankou“, iv) po uložení cla na články sa de facto zvýšia náklady na výrobu výrobcov modulov z Únie, a tým sa zníži ich príťažlivosť pre spotrebiteľov, v) v prípade značného zníženia čínskeho dovozu je veľmi pravdepodobné, že toto zníženie dovozu z ČĽR využijú výrobcovia z iných tretích krajín.

(332)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že opatreniami sa zníži dopyt po fotovoltických výrobkoch v Únii, a preto výrobné odvetvie Únie nebude môcť zvýšiť svoj predaj, treba poznamenať, že strany neposkytli žiadne overiteľné dôkazy existencie priameho prepojenia medzi uložením opatrení a znížením dopytu po fotovoltických výrobkoch, o ktorom sa preukázalo, že bol počas rokov ovplyvňovaný viacerými faktormi.

(333)

V reakcii na tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie má malé výrobné zariadenia, a preto nedokáže splniť dopyt po niektorých druhoch zariadení, ako sú napríklad obchodné strešné zariadenia a veľké pozemné zariadenia, treba poznamenať, že z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má kapacitu dodávať obchodné a priemyselné zariadenia (s výkonom medzi 40 kW a 1 MW) aj zariadenia pre verejný trhový segment (s výkonom medzi 1 MW a 10 MW). Okrem toho sa prešetrovaním neodhalili žiadne dôkazy, že výrobky, ktoré dodávajú rôzni výrobcovia, by sa nemohli použiť v rovnakom projekte. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(334)

Tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie nemôže mať prospech z opatrení, pretože výrobcovia z Únie nie sú „financovateľní bankou“ a že investičné fondy by neprijali financovanie projektov, ktoré využívajú moduly vyrobené v Únii, nebolo podložené. V každom prípade sa predpokladá, že vďaka uloženiu opatrení sa obnovia spravodlivé trhové podmienky, ktoré uistia investorov vrátane investorov z bankového sektora, že výrobcovia z Únie sú schopní vyvíjať životaschopné projekty. Z týchto dôvodov sa tvrdenie zamietlo.

(335)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že uložením cla na články sa de facto zvýšia náklady na výrobu výrobcov modulov z Únie, a tým sa zníži ich príťažlivosť pre spotrebiteľov, pričom sa nevylučuje, že po uložení cla môže nastať určité zvýšenie cien, treba takisto vziať do úvahy, že verejne dostupné zdroje naznačujú, že cenový vývoj modulov a článkov má klesajúcu tendenciu. Preto, aj keby sa cena článkov v dôsledku opatrení zvýšila, celkový klesajúci vývoj cien by mal viesť k zníženiu nákladov na výrobu modulov. Príslušní výrobcovia sa môžu takisto rozhodnúť získavať články v Únii, a nie z ČĽR. Nakoniec sa predpokladá, že po uložení opatrení sa zvýši využitie kapacít výrobcov článkov z Únie, a tým sa zvýšia ich úspory z rozsahu a následne sa znížia náklady. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(336)

Tvrdenie, že je veľmi pravdepodobné, že v prípade značného zníženia čínskeho dovozu po uložení opatrení toto zníženie využijú skôr výrobcovia z iných tretích krajín ako výrobné odvetvie Únie, sa prešetrovaním nepotvrdilo. Prešetrovanie neodhalilo žiadne jasné dôkazy, že iné tretie krajiny by v rozsiahlej miere zamerali svoj vývoz na trh Únie, najmä vzhľadom na pravdepodobné rozširovanie trhov iných tretích krajín, a to najmä v Ázii, ako predpokladajú verejne dostupné zdroje. Nakoniec neexistuje žiadny dôkaz, že výrobné odvetvie Únie by nedokázalo konkurovať dovozu z iných tretích krajín, aj keby sa dovoz z týchto tretích krajín v dôsledku poklesu čínskeho dovozu zvýšil.

(337)

V odpovedi na konečné zverejnenie niektoré strany tvrdili, že je nerealistické očakávať vznik udržateľnej výroby modulov a článkov výrobným odvetví Únie, pretože neexistuje žiadny racionálny investor, ktorý by investoval do výrobcov z Únie, ktorí údajne majú nepriaznivú štruktúru nákladov, a preto nemôžu vyrábať výrobky s konkurenčnými cenami. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 202 a 203 dočasného nariadenia, prešetrovaním sa nepotvrdilo, že výrobné odvetvie Únie má nepriaznivú štruktúru nákladov. Preto by neexistencia dumpingového dovozu a väčšie využívanie výrobných kapacít mali priniesť úspory z rozsahu a umožniť vznik udržateľného výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenie zamietlo.

(338)

Jedna strana tvrdila, že dopyt v Únii sa riadi vývojom výkupných cien a predpokladaný návrat investícií investorov je prepojený s týmto vývojom. Strana predovšetkým tvrdila, že ak sa ceny v Únii v dôsledku cla zvýšia a výkupné ceny sa tomuto zvýšeniu primerane neprispôsobia, dopyt sa zníži a výrobné odvetvie Únie nebude mať prospech z uloženého cla.

(339)

V reakcii na toto tvrdenie sa poznamenáva, že napriek vzájomnému vzťahu medzi úrovňou výkupných cien a dopytom po fotovoltických zariadeniach dôkazy získané počas prešetrovania naznačujú, že budúci dopyt bude čoraz menej závisieť od výkupných cien a iných schém podpory, keďže v niektorých zariadeniach na niekoľkých miestach v Únii sa už pravdepodobne dosiahla fotovoltická parita siete (pozri uvedené odôvodnenie 260). Okrem toho predpokladaná návratnosť investícií by sa mala zakladať na spravodlivých trhových cenách. Nakoniec, ako sa uvádza v odôvodnení 335, aj keď nemožno vylúčiť, že po uložení opatrení dôjde k istému zvýšeniu cien, treba poznamenať, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že celkový vývoj cien má klesajúcu tendenciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(340)

Zainteresované strany poznamenali, že keďže dopyt po solárnych paneloch určujú schémy podpory, najmä výkupné ceny, a úroveň cien elektrickej energie pre konečného spotrebiteľa (ktoré určujú paritu siete), cenová elasticita dopytu môže byť veľmi vysoká. Aj keď je pripomienka týchto zainteresovaných strán, že významné zvýšenie cien môže viesť k významnému zníženiu dopytu z dôvodu konkrétnej povahy trhu, správna, tvrdenie sa musí zamietnuť, pretože je veľmi nepravdepodobné, že zvýšenie cien spôsobené opatreniami bude dôležité, a to z nasledujúcich dôvodov. V prvom rade, všetky dostupné zdroje potvrdzujú, že dôležité zníženie cien príslušného výrobku počas obdobia prešetrovania a po období prešetrovanie až po súčasnosť bude pokračovať.

Po druhé, hospodársky účinok záväzku, ktorý Komisia prijala, sa prejavuje tým, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú dodávať príslušný výrobok za minimálnu dovoznú cenu menej ako 60 c/W, ktorá je výrazne nižšia ako cena, ktorá sa zistila počas obdobia prešetrovania pri objeme, ktorý sa približne zhoduje s ich súčasným trhovým podielom. Pri tejto cenovej úrovni je veľmi nepravdepodobné, že dopyt výrazne klesne, keďže táto cenová úroveň zabezpečí dostatočný dopyt v rámci aktuálnej úrovne podpory zabezpečenej schémami podpory a v rámci aktuálnych úrovní parity siete. Okrem toho sa očakáva, že cena za elektrickú energiu sa zvýši, pričom cena príslušného výrobku sa zníži. Záväzok prostredníctvom metódy indexácie zaručuje, že ďalšie zníženie cien príslušného výrobku sa zohľadňuje pre minimálnu dovoznú cenu. Tieto tvrdenia sa preto museli zamietnuť.

(341)

Niekoľko zainteresovaných strán znova zopakovalo, že záujem Únie nie je výrazný, pretože pridaná hodnota, ktorú vytvorili dodávateľské a odbytové odvetvia, je oveľa výraznejšia ako pridaná hodnota, ktorú vytvára výrobné odvetvie Únie v rámci fotovoltického hodnotového reťazca. Tvrdenie, že rôzne segmenty fotovoltického priemyslu majú rôznu pridanú hodnotu sa nespochybňuje. Ako sa uvádza v odôvodnení 228 dočasného nariadenia, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorú spôsobili nekalé obchodné praktiky. Niekoľkí výrobcovia z Únie boli skutočne nútení ukončiť prevádzku a bez prijatia opatrení sa ďalšie zhoršovanie zdá isté. Keďže všetky segmenty fotovoltického priemyslu sú naozaj úzko prepojené, zánik výroby v Únii by mohol mať poškodzujúci vplyv na celý fotovoltický priemysel, ktorý by sa stal plne závislým od externých dodávok. Preto aj z dôvodov bezpečnosti dodávok sa tvrdenie muselo zamietnuť.

(342)

V odpovedi na konečné zverejnenie jedna zainteresovaná strana zopakovala tvrdenie, že vyššia pridaná hodnota vytvorená dodávateľským a odbytovým odvetvím v porovnaní s výrobným odvetvím Únie príslušného výrobku je relevantná, pokiaľ ide o to, či by sa malo uložiť dumpingové clo. V tejto súvislosti sa potvrdzuje, že pri hodnotení záujmu Únie inštitúcie porovnali pozitívne a negatívne následky, ktoré bude mať clo na rôzne hospodárske subjekty. Vzhľadom na to, že vplyv dodávateľského a odbytového odvetvia je obmedzený, opatrenia umožnia výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(343)

Jedna strana spochybnila počet pracovných miest, ktoré by sa zabezpečili uložením opatrení. Tvrdila, že výrobné odvetvie Únie zamestnáva okolo 6 000 ľudí, a nie 25 000, ako sa uvádza v odôvodnení 229 dočasného nariadenia.

(344)

Na podporu tohto tvrdenia však neboli poskytnuté žiadne dôkazy, a preto sa zamietlo. Objasňuje sa, že vzhľadom na vylúčenie doštičiek z rozsahu výrobku výrobné odvetvie Únie zamestnávalo počas obdobia prešetrovania približne 21 000 zamestnancov. Zainteresované strany neposkytli žiadny dôkaz, že počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie sa po období prešetrovania výrazne zmenil.

(345)

Na záver možno konštatovať, že prešetrovaním sa dokázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo v dôsledku dumpingového dovozu ujmu a nedokázalo kompenzovať investície prostredníctvom ziskového predaja. Predpokladá sa, že uložením opatrení sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, a to mu umožní konkurovať za rovnakých podmienok. Pravdepodobný pokles dovozu z ČĽR by mal umožniť výrobnému odvetviu Únie zvýšiť predaj v Únii a lepšie využívať dostupné výrobné kapacity v krátkodobom horizonte. To zasa môže viesť k úsporám z rozsahu. Aj keď je možné, že v dôsledku uloženia opatrení dôjde v krátkodobom horizonte k zvyšovaniu cien podobného výrobku, celkový klesajúci vývoj cien sa pravdepodobne udrží aj vďaka ďalšiemu poklesu nákladov na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, na jednej strane a konkurenčnému tlaku od výrobcov z tretích krajín, ktorí budú takisto konkurovať na trhu Únie, na strane druhej.

(346)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 227 a 231 dočasného nariadenia, s výnimkou údaja o zamestnanosti uvedeného v odôvodnení 344, sa potvrdzujú.

(347)

Po dočasnom zverejnení neprepojený dovozca, ktorý poskytol vyplnený dotazník pred uložením dočasných opatrení a ktorý bol považovaný za súčasť predbežnej vzorky, tvrdil, že závery týkajúce sa vplyvu opatrení na neprepojených dovozcov sú založené len na jeho vlastnom vyplnenom dotazníku, ktorý sa preto nemôže považovať za reprezentatívny.

(348)

Dočasné nariadenie založilo svoje zistenia v súvislosti s neprepojenými dovozcami na jednej spoločnosti vzhľadom na to, že ako sa uvádza v odôvodnení 232 dočasného nariadenia, hlavnou činnosťou len jedného z troch dovozcov zaradených predbežne do vzorky bolo obchodovanie s príslušným výrobkom. Ako sa uvádza v odôvodnení 21, po uložení dočasných opatrení sa vzorka rozšírila, boli oslovení ďalší neprepojení dovozcovia a z piatich dodatočných vyplnených dotazníkov boli len tri dostatočne úplné, aby umožnili zmysluplné posúdenie. V konečnej fáze sa preto vzorka neprepojených dovozcov rozšírila o štyroch dovozcov. Činnosť štyroch spolupracujúcich neprepojených dovozcov zaradených do vzorky, ktorá sa týkala príslušného výrobku, predstavovala počas obdobia prešetrovania medzi 60 % a 100 % ich celkového obchodovania. Okrem toho 16 % až 100 % z celkového dovozu modulov štyroch spolupracujúcich neprepojených dovozcov pochádzalo z ČĽR a len jeden dovážal výhradne z príslušnej krajiny. Ziskovosť štyroch spolupracujúcich neprepojených dovozcov príslušného výrobku zaradených do vzorky bola počas obdobia prešetrovania v priemere 2,3 %.

(349)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vplyv cla na neprepojených dovozcov je podhodnotený, pretože neexistujú žiadne okamžité alternatívne zdroje dodávok, ktoré by nahradili čínsky dovoz príslušného výrobku v prípade uloženia cla, a že zmena zdroja dodávok je ťažká preto, že hlavná výroba prebieha v ČĽR, čo by znamenalo ďalšie značné náklady.

(350)

V tejto súvislosti sa pripomína, že uloženie opatrení by nemalo viesť k zániku dovozu príslušného výrobku z ČĽR. Prešetrovaním sa naznačilo, že možný pokles dovozu z ČĽR ovplyvní predovšetkým tých dovozcov, ktorí dovážali príslušný výrobok výhradne z ČĽR, čo je prípadom len jedného zo štyroch spolupracujúcich neprepojených dovozcov. Pokiaľ ide o vplyv opatrení na finančnú situáciu neprepojených dovozcov, nevylučuje sa, že tento vplyv môže byť negatívny, ale dospelo sa k záveru, že to bude vo veľkej miere závisieť od ich kapacity zmeniť zdroje dodávok alebo presunúť aspoň časť z možného zvýšenia cien na svojich zákazníkov. Pokiaľ ide o hospodárske subjekty, ktoré dovážajú výrobok aj z iných zdrojov ako ČĽR, alebo dovážajú aj iné výrobky ako príslušný výrobok, negatívny vplyv sa ešte viac obmedzí. Komisia preto usudzuje, že aj keď je negatívny vplyv na dovozcov príslušného výrobku pravdepodobný, tento vplyv zostane v priemere obmedzený.

(351)

Jeden neprepojený dovozca tvrdil, že prijatie výrobkov od nového dodávateľa si vyžaduje značný pracovný čas a finančné investície. V tejto súvislosti sa v odpovedi na konečné zverejnenie tvrdilo, že overovaciemu tímu sa v čase návštevy na mieste poskytli relevantné dôkazy týkajúce sa požiadavky dlhodobého testovania, ktoré musí dovozca vykonať predtým, ako sa rozhodne dodávať od konkrétneho vývozcu.

(352)

V každom prípade sa uznáva, že vytvorenie nového vzťahu medzi dovozcom a dodávateľom so sebou prináša dodatočné náklady a časovú náročnosť (napríklad pri testovaní výrobku). Zároveň sa však zmena dodávateľov javí ako bežné riziko, s ktorým sa v profesionálnej činnosti dovozcov počíta, a súvisí so skutočnosťou, že fotovoltický trh sa vyvíja, a preto sa neustále mení (napríklad konkurzné konania, konsolidácie), čo si vyžaduje zmenu starých dodávateľov za nových. Okrem toho možno predpokladať, že nové typy modulov, ktoré sa neustále dostávajú na trh (napríklad s novými charakteristikami účinnosti), si takisto vyžadujú testovanie. V tejto súvislosti sa testovanie nového výrobku (aj od rovnakého dodávateľa) zdá skôr štandardom ako nezvyčajnou činnosťou. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(353)

V odpovedi na konečné zverejnenie dve strany zopakovali tvrdenie, že sa dostatočne nezvážil záujem neprepojených dovozcov. Jedna strana tvrdila, že z dôvodu nedostatku nedôverných verzií vyplnených dotazníkov dodatočných spolupracujúcich dovozcov strany nemali možnosť riadne ich posúdiť. Spochybnila posúdenie Komisie týkajúce sa možnosti, že iný dovoz z tretích krajín do Únie by sa zvýšil, čo by umožnilo dovozcom zmeniť dodávky na základe predpokladu, že iné tretie trhy prosperujú. V tejto súvislosti strana tvrdila, že takýto predpoklad je v rozpore so závermi uvedenými v odôvodnení 336, v ktorých sa tvrdilo, že dovoz z iných tretích krajín nebude veľký. Ďalšia strana mala pochybnosti o tom, či Komisia rešpektovala zásadu nediskriminácie, keďže výrobcom z Únie venovala vo svojom posúdení viac pozornosti ako inými hospodárskym subjektom.

(354)

Po prvé sa potvrdzuje, že nedôverné verzie vyplnených dotazníkov doručených po zverejnení dočasného nariadenia dodatočnými spolupracujúcimi dovozcami boli zahrnuté do spisu, ktorý bol zainteresovaným stranám k dispozícii na preskúmanie. Po druhé, predpoklad, že dovoz z iných tretích krajín sa môže zvýšiť v reakcii na nižší dovoz z ČĽR nie je v rozpore s predpokladom, že takéto zvýšenie by nemalo byť veľké vzhľadom na zvyšujúci sa celosvetový dopyt po fotovoltických zariadeniach. Zároveň výrobné odvetvie Únie očakáva, že znova prevezme určitú časť trhového podielu, ktorá predtým patrila výrobcom z ČĽR, a preto nemožno vylúčiť, že neprepojení dovozcovia utrpia určitú stratu z podnikateľskej činnosti. Treba však poznamenať, že sa očakáva, že celková veľkosť fotovoltického trhu bude z dlhodobého hľadiska naďalej rásť, keďže parita siete sa dosahuje v čoraz viacerých oblastiach. Na záver sa objasňuje, že tak ako vo všetkých prešetrovaniach týkajúcich sa ochrany obchodu, situácia výrobného odvetvia Únie sa posudzuje s cieľom stanoviť, či utrpelo značnú ujmu z dôvodu dumpingového dovozu, pričom v kontexte analýzy záujmu Únie sa záujem výrobného odvetvia Únie posudzuje na rovnakom základe ako pri ostatných hospodárskych subjektoch vrátane neprepojených dovozcov. Objasňuje sa takisto, že prešetrovanie či výrobné odvetvie utrpelo značnú ujmu, alebo nie, sa riadi predovšetkým článkom 3 ods. 5 základného nariadenia, v ktorom sa stanovujú minimálne normy takéhoto prešetrovania. Záujem Únie sa analyzuje len raz a pozitívne stanovenie dumpingu spôsobujúceho ujmu sa vykonalo v súlade s normami stanovenými v článku 21 základného nariadenia. V dôsledku toho sa usúdilo, že pravdepodobne negatívny vplyv opatrení na určitých dovozcov, najmä tých, ktorí dovážali výrobky výhradne z ČĽR, neprevážil nad výhodami oparení pre výrobné odvetvie Únie a strednodobými a dlhodobými výhodami pre fotovoltický trh v Únii, ktoré sú výsledkom spravodlivej hospodárskej súťaže.

(355)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky na základe informácií týkajúcich sa štyroch dovozcov zaradených do vzorky, odôvodnenia 211 a 234 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(356)

Po dočasnom zverejnení niekoľko strán znova zdôraznilo, že väčšina vstupov do fotovoltického hodnotového reťazca pochádza z Únie a že uložením cla sa tento výhodný stav ukončí, pretože výroba príslušného výrobku v ČĽR sa v dôsledku cla zníži. V odpovedi na konečné zverejnenie jedna strana poukázala na to, že opatrenia v tomto prípade môžu podnietiť iné opatrenia, ktoré ČĽR môže uložiť na výrobky z Únie.

(357)

V tejto súvislosti sa predpokladá, že ako sa uvádza v odôvodnení 239 dočasného nariadenia, že čínsky dovoz bude aj po prijatí cla naďalej zásobovať trh Únie. Okrem toho z prognózy rôznych verejne dostupných zdrojov vo fotovoltickom priemysle, napríklad z Vyhliadok svetového trhu s fotovoltickými výrobkami na roky 2013 – 2017 podľa asociácie EPIA, vyplýva, že možné zníženie dopytu v Únii by malo byť iba krátkodobé (v rokoch 2013 a 2014), pretože spotreba v Únii sa v nasledujúcich rokoch ďalej zvýši. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 239 dočasného nariadenia, riešenie nekalých obchodných praktík pravdepodobne umožní budovanie udržateľného rastu na fotovoltickom trhu v Únii zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, z ktorého budú mať prospech všetky hospodárske subjekty v Únii. Na záver, pokiaľ ide o tvrdenie o možných odvetných opatreniach ČĽR v reakcii na opatrenia uložené v tomto prípade, poznamenáva sa, že ČĽR, tak ako každý iný člen WTO, môže využiť prešetrovania týkajúce sa ochrany obchodu len v odôvodnených prípadoch a každé takéto prešetrovanie musí byť v súlade s prísnymi pravidlami WTO. Komisia sleduje každé takéto prešetrovanie, aby zabezpečila súlad s pravidlami WTO. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(358)

Niektoré strany spochybnili záver uvedený v odôvodnení 239 dočasného nariadenia, že znížený vývoz fotovoltických výrobkov hospodárskymi subjektmi z dodávateľskej oblasti z Únie do ČĽR by sa mohol vyvážiť vývozom na ostatné trhy, a tvrdili, že uložením cla sa zníži celosvetový dopyt po výrobku.

(359)

V tejto súvislosti treba najskôr poznamenať, že sa nepredpokladá, že výsledkom uloženia cla bude úplné zastavenie čínskeho dovozu. Okrem toho z informácií získaných počas prešetrovania nevyplynula priama korelácia medzi vývojom dovozu z ČĽR na trh Únie a vývozom z ČĽR na iné trhy. Navyše z prognózy verejne dostupných zdrojov, napríklad z Vyhliadok svetového trhu s fotovoltickými výrobkami na roky 2013 – 2017 podľa združenie EPIA, vyplýva, že v nasledujúcich rokoch bude trh s fotovoltickými výrobkami na celom svete rásť. Pokiaľ ide o čínsky trh, existujú náznaky, že domáca spotreba v ČĽR výrazne vzrastie (ako naznačuje napríklad združenie EPIA). Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nepredpokladá, že vývoz hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti z Únie do ČĽR sa v dôsledku uloženia opatrení výrazne zníži.

(360)

Takisto treba poznamenať, že zníženie dopytu v Únii v rokoch 2013 a 2014, ktoré sa uvádza v odôvodnení 357, môže mať negatívny vplyv na hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti. To však nemôže byť spojené s clom, prinajmenšom nie s jeho väčšou časťou, pretože sa to predpokladalo ešte pred uložením dočasných opatrení. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 239 dočasného nariadenia, pokiaľ ide o výrobcov z Únie vyrábajúcich stroje pre fotovoltický priemysel, v dôsledku značnej voľnej kapacity v ČĽR je nepravdepodobné, že ich vývoz do ČĽR sa môže značne zvýšiť, a to aj za predpokladu, že čínski výrobcovia zvýšia svoj objem výroby. Nakoniec, informácie získané počas prešetrovania naznačujú, že výrobcov strojov môže ovplyvniť aj čínsky 12. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel, v ktorom sa predpokladá, že do roku 2015 bude 80 % výrobných zariadení na výrobu článkov pochádzať z ČĽR. Ak sa táto zmena dosiahne v súlade s pravidlami WTO, môže to ďalej obmedziť možnosť výrobcov strojov v Únii súťažiť na čínskom trhu. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(361)

Čínska vláda v odpovedi na konečné zverejnenie tvrdila, že 12. päťročný plán pre solárny fotovoltický priemysel ponúka len niekoľko všeobecných smerodajných zásad, ktoré nie sú záväzné, keďže sa nepredpokladajú žiadne právomoci presadzovania, a že preto by sa nemal považovať za dôkaz toho, že možnosť výrobcov strojov z Únie súťažiť na čínskom trhu bude obmedzená. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že čínska vláda zahrnula fotovoltický priemysel v 12. päťročnom pláne medzi strategické odvetvia a vydala aj osobitný plán pre solárny fotovoltický priemysel. V tomto pláne čínska vláda vyjadrila podporu „nadradeným podnikom“ a „kľúčovým podnikom“, zaviazala sa, že bude „podporovať zavádzanie rôznych politík podpory fotovoltického priemyslu“, a „sformuluje celkovú prípravu politík podpory v oblasti priemyslu, financií, daní…“. Okrem toho, keďže plán obsahuje dôležité smernice, ktorých ciele má čínsky priemysel dosiahnuť v období piatich rokov, má silný vplyv na podnikateľské prostredie v ČĽR a v krajinách, ktoré s ČĽR obchodujú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti existujú jasné dôkazy, že sloboda voľby čínskych výrobcov článkov a konkurenčný tlak na výrobcov výrobných zariadení z Únie vyvážajúcich na čínsky trh sú plánom obmedzené. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(362)

Jeden spolupracujúci výrobca surovín spochybnil výhľad na vyváženie zníženej výroby na čínskom trhu prostredníctvom iných trhov vzhľadom na značnú inštalovanú výrobnú kapacitu v ČĽR, ktorú nie je jednoduché vybudovať inde.

(363)

So zreteľom na závery uvedené v odôvodnení 359 sa toto tvrdenie zamieta, pretože neexistujú žiadne dôkazy o údajnej zníženej výrobe na čínskom trhu.

(364)

Jedna zainteresovaná strana spochybnila počet zamestnancov v dodávateľskej oblasti, ktorý sa uvádza v odôvodnení 236 dočasného nariadenia.

(365)

Objasňuje sa, že počet 4 200 zamestnancov uvedený v dočasnom nariadení sa nevzťahuje na celé odvetvie, ale len na spolupracujúce hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti, ako sú výrobcovia zariadení a dodávateľ polykryštalického kremíka, a vyplýva z vyplnených dotazníkov.

(366)

Aj po vylúčení doštičiek z rozsahu výrobku by výrobcovia tohto výrobku z Únie mali mať prospech z uloženia cla, keďže výrobné odvetvie Únie pravdepodobne zvýši výrobu článkov a modulov.

(367)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 235 a 240 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(368)

Ako sa uvádza v odôvodnení 329, po uložení dočasných opatrení sa vykonali ďalšie overovacie návštevy u dvoch navrhovateľov projektov.

(369)

Okrem siedmych vyplnených dotazníkov od hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti, ktorých činnosť priamo súvisí s podobným výrobkom (ide konkrétne o navrhovateľov projektov a hospodárske subjekty vykonávajúce montáž), analýza ktorých tvorila základ posúdenia hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti v dočasnom nariadení, sa ďalej analyzovalo šesť vyplnených dotazníkov, ktoré sa predložili v predbežnej fáze a nepovažovali sa za dostatočne úplné (pozri odôvodnenie 241 dočasného nariadenia), keďže poskytovali dôkazy o relatívnom význame ich činnosti vo fotovoltickom priemysle v porovnaní s ich celkovou činnosťou.

(370)

Týchto šesť dodatočných hospodárskych subjektov predstavuje poskytovateľov služieb vo fotovoltickom priemysle (logistika, preprava, vzťahy s verejnosťou atď.), teda ide o hospodárske subjekty, ktorých činnosť nie je priamo prepojená s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania. Napriek určitým nedostatkom v odpovediach z údajov v dotazníkoch vyplynulo, že činnosť týchto hospodárskych subjektov vo fotovoltickom priemysle je v porovnaní s ich celkovou činnosťou zanedbateľná. Počas obdobia prešetrovania predstavovala ich činnosť vo fotovoltickom priemysle približne 5 % celkovej návratnosti a 8 % celkovej zamestnanosti. Ziskovosť bola v priemere približne 7 %. Treba však poznamenať, že údaje týkajúce sa ziskovosti neboli úplné, keďže nie všetky hospodárske subjekty tieto údaje uviedli.

(371)

Na základe ďalšej analýzy sa dospelo k záveru, že vzhľadom na poskytnuté údaje je nepravdepodobné, že akýkoľvek možný vplyv opatrení na ekonomickú situáciu poskytovateľov služieb vo fotovoltickom priemysle bude výrazný.

(372)

Po predbežnom a konečnom zverejnení niekoľko strán spochybnilo reprezentatívnosť údajov o obrate, ziskovosti a zamestnanosti hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti, ktoré Komisia odvodila z vyplnených dotazníkov siedmich hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti. Združenie AFASE predložilo „prieskum“, ktorý sa uskutočnil medzi členmi združenia (hospodárske subjekty vykonávajúce montáž), s cieľom ukázať, že pre väčšinu hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž predstavuje obchodovanie vo fotovoltickom priemysle hlavný zdroj príjmov. Združenie AFASE ďalej tvrdilo, že na rozdiel od zistení uvedených v odôvodnení 242 hospodárske subjekty z odbytovej oblasti, najmä hospodárske subjekty vykonávajúce montáž, realizujú len jednomiestne ziskové rozpätie, a preto nemôžu clo absorbovať.

(373)

Pokiaľ ide o reprezentatívnosť údajov použitých v dočasnom nariadení, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 330, Komisia použila všetky údaje, ktoré poskytli hospodárske subjekty z odbytovej oblasti v osobitnom vyplnenom dotazníku, ako aj zistenia združenia AFASE.

(374)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že obchodovanie vo fotovoltickom priemysle predstavuje hlavný zdroj príjmov pre hospodárske subjekty vykonávajúce montáž, ďalšia analýza vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli hospodárske subjekty z odbytovej oblasti (hospodárske subjekty vykonávajúce montáž a navrhovatelia projektov), potvrdila, že činnosť priamo súvisiaca s podobným výrobkom, ktorá je predmetom prešetrovania, predstavovala v priemere okolo 42 % celkovej činnosti týchto hospodárskych subjektov a ziskovosť dosahovala v priemere 11 %. Ak sa však vezmú do úvahy aj ich činnosti priamo nesúvisiace s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, ich celkový význam sa značne zvyšuje v prípade troch zo siedmich hospodárskych subjektov. V dôsledku toho sa zodpovedajúci percentuálny podiel počas obdobia prešetrovania pohyboval od 45 % do 100 %. Okrem toho, pokiaľ ide o sedem hospodárskych subjektov (navrhovateľov projektov a hospodárske subjekty vykonávajúce montáž), ziskovosť činnosti vo fotovoltickom priemysle vrátane činností, ktoré nie sú priamo prepojené s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, by v priemere predstavovala 9 %. Z hľadiska zamestnanosti činnosť vo fotovoltickom priemysle vrátane činností, ktoré nie sú priamo prepojené s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, pre sedem hospodárskych subjektov predstavovala približne 660 pracovných miest na plný pracovný úväzok počas obdobia prešetrovania. Tieto hospodárske subjekty boli okrem projektov a montáží vo fotovoltickom priemysle aktívne aj v oblasti montáže zariadení na výrobu veternej energie a v oblasti výroby elektrických zariadení.

(375)

Usudzuje sa, že akýkoľvek vplyv opatrení na hospodárske subjekty z odbytovej oblasti sa musí posúdiť predovšetkým z hľadiska ich činnosti súvisiacej s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania a ktorý počas prešetrovania dosiahol priemernú ziskovosť 11 %. Ak sa to však aj posúdi na základe celkovej činnosti vo fotovoltickom priemysle, ktorá priamo nesúvisí s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, závery budú podobné ako tie, ku ktorým sa dospelo počas predbežnej fázy, keďže rôzne zohľadnené faktory, a to ziskovosť a schopnosť absorbovať časť cla, sa z celkového hľadiska výrazne nelíšia (ziskovosť sa znížila z 11 % v priemere na 9 % v priemere). V odpovedi na konečné zverejnenie, jedna strana, v priestoroch ktorej Komisia vykonala overovaciu návštevu, spochybnila reprezentatívnosť záveru týkajúceho sa ziskovosti hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž a navrhovateľov projektov, ktorý bol podľa názoru strany údajne založený len na jednej transakcii. Toto tvrdenie sa zamieta, pretože Komisia vypočítala ziskovosť hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti na základe všetkých údajov predložených hospodárskymi subjektmi z odbytovej oblasti vo vyplnených dotazníkoch.

(376)

Pokiaľ ide o prieskum, ktorý uskutočnilo združenie AFASE medzi svojimi členmi, najskôr treba poznamenať, že všetky hospodárske subjekty mali príležitosť predstúpiť na začiatku prešetrovania a vyplniť konkrétny dotazník určený hospodárskym subjektom z odbytovej oblasti, v ktorom sa požadovali potrebné informácie na posúdenie vplyvu cla na tieto subjekty. Po druhé, počas prieskumu sa neodhalila identita hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž, a preto nebolo možné overiť relevantnosť a spoľahlivosť poskytnutých údajov. Po tretie, kým niekoľko otázok z tohto dotazníka sa týkalo kapacity hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž absorbovať možné clo, v prieskume chýbali zmienky o zisku, ktorý dosiahli tieto hospodárske subjekty počas obdobia prešetrovania, a teda chýbal dôležitý prvok na hodnotenie vplyvu opatrení. Preto sa z predloženého prieskumu nedajú vyvodiť žiadne zmysluplné závery.

(377)

Niekoľko strán spochybnilo závery uvedené v odôvodneniach 247 a 250 dočasného nariadenia, že pracovné miesta v odbytovom segmente budú negatívne ovplyvnené z krátkodobého hľadiska a že celkový vplyv bude negatívny, ale len v obmedzenom rozsahu vzhľadom na predpoklad, že fotovoltický trh v Únii bude zo strednodobého a dlhodobého hľadiska rásť. Niektoré strany ďalej tvrdili, že najmä hospodárske subjekty vykonávajúce montáž, ktoré sú závislé od fotovoltických zariadení, pocítia pokles dopytu.

(378)

Možné straty pracovných miest vyplývajúce z uloženia cla sa ďalej analyzovali. Celkove, ako sa už uvádza v odôvodnení 246 dočasného nariadenia, informácie získané počas prešetrovania potvrdili, že v odbytovej oblasti došlo v období rokov 2011 a 2012 k stratám pracovných miest v dôsledku zníženia dopytu po fotovoltických zariadeniach s výkonom približne 5 GW v Únii. Tieto straty pracovných miest nemožno pripísať opatreniam, keďže sú odzrkadlením vývoja na trhu. Okrem toho, v období rokov 2013 a 2014 sa predpokladá ďalšie zníženie dopytu, ktoré bude mať pravdepodobne za následok ďalšie straty pracovných miest vo fotovoltickom priemysle. Takýto vývoj dopytu predpokladali aj hlavné výskumné centrá, napríklad združenie EPIA, pred začatím prešetrovania, a preto tieto straty pracovných miest nemožno pripísať uloženiu opatrení.

(379)

Výrobné odvetvie Únie predložilo štúdiu, ktorú vypracoval konzultant, spoločnosť PriceWaterHouseCoopers („PWC“), o možnom vplyve opatrenia na pracovné miesta vo fotovoltickom priemysle. Štúdia spoločnosti PWC sa týka najmä predchádzajúcej štúdie, ktorú vypracoval konzultant Prognos a v ktorej sa predpokladali veľké straty pracovných miest na fotovoltickom trhu v dôsledku uloženia opatrení. Túto štúdiu predložilo združenie AFASE pred uložením dočasného cla a zaoberajú sa ňou odôvodnenia 243 až 246 dočasného nariadenia. V štúdii spoločnosti PWC sa kritizovala štúdia spoločnosti Prognos a poukázalo sa na skutočnosť, že celková strata pracovných miest, ktorú stanovila spoločnosť Prognos, v skutočnosti prevyšovala celkový počet existujúcich pracovných miest vo fotovoltickom priemysle v Únii. Pokiaľ ide o vplyv cla na trh Únie, spoločnosť PWC dospela k opačným záverom ako Prognos a predpovedala čistý pozitívny vplyv na pracovné miesta v Únii, ako aj to, že prospech preváži nad možnými negatívnymi účinkami cla (napríklad na dopyt). Keďže neboli predložené nové podložené tvrdenia o vplyve opatrení na zamestnanosť v odbytovej oblasti, tvrdenia uvedené v odôvodneniach 247 až 250 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(380)

Združenie AFASE tvrdilo, že Komisia nezverejnila zdroj pre 20 % rozpätie chybovosti počtu priamych pracovných miest vo fotovoltickom priemysle vypočítaných na rok 2011, ktoré sa uvádza v odôvodnení 245 dočasného nariadenia.

(381)

Toto 20 % rozpätie chybovosti, ktoré sa môže týkať dodávateľskej alebo odbytovej oblasti, vyšlo najavo počas overovacej návštevy v priestoroch združenia EPIA. Poukazuje na zložitosť posúdenia presných údajov týkajúcich sa zamestnanosti v odbytovej oblasti, keďže existuje len niekoľko zdrojov pre získavanie údajov, ktoré sú často protichodné.

(382)

V odpovedi na konečné zverejnenie niekoľko strán tvrdilo, že v analýze Komisie nebola žiadna zmienka o skutočnosti, že clo len prispeje k strate pracovných miest vyplývajúcej z menšieho počtu fotovoltických zariadení po roku 2011. Tvrdilo sa, že takéto straty pracovných miest, najmä v odbytovej oblasti, sú úzko spojené so skutočnosťou, že hospodárske subjekty vykonávajúce montáž vo fotovoltickom priemysle sú závislé od solárnych zariadení. Okrem toho združenie AFASE kritizovalo Komisiu za to, že riadne nezvážila prieskum, ktorý vykonalo medzi svojimi členmi, a podobný prieskum, ktorý vykonalo Združenie obchodu so solárnymi výrobkami v Spojenom kráľovstve (UK Solar Trade Association), v ktorých sa údajne preukázala takáto závislosť.

(383)

Pokiaľ ide o to, že Komisia sa nezmienila o vplyve cla na pracovné miesta, odkazuje sa na uvedené odôvodnenia 377 a 379, ktoré sa venujú tvrdeniam týkajúcim sa vplyvu opatrení na pracovné miesta vo fotovoltickom priemysle a v ktorých sa uznáva, že pracovné miesta v odbytovej oblasti by naozaj mohli byť krátkodobo ovplyvnené týmito opatreniami.

(384)

V súvislosti s prieskumom, ktorý vykonalo združenie AFASE a Združenie obchodu so solárnymi výrobkami v Spojenom kráľovstve v reakcii na konečné zverejnenie, bola poskytnutá identita spoločností, ktoré sa zúčastnili pohovoru. Prieskumy však neboli dostatočné, keďže napríklad niektoré odpovede neboli úplné. Z analýzy prieskumov vyplynuli tieto skutočnosti. Pokiaľ ide o prieskum vykonaný združením AFASE, najskôr sa poznamenáva, že väčšina 50 hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž vyhlásila, že sú aktívni výhradne na fotovoltickom trhu. 15 z 50 hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž vyhlásilo, že sú aktívni aj v iných činnostiach nesúvisiacich s fotovoltickým priemyslom, ako sú napríklad montáže vykurovacích alebo elektrických zariadení alebo do určitej miery montáže zariadení na výrobu veternej energie. V prípade prieskumu Spojeného kráľovstva 21 z 31 spoločností v Spojenom kráľovstve, ktoré odpovedali na pohovor, vykonávalo aj iné ako fotovoltické činnosti. Z tohto výsledku vyplýva, že pokiaľ ide o takmer polovicu navrhovateľov projektov a hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž, zistenie uvedené v odôvodnení 247 dočasného nariadenia týkajúce sa schopnosti vykonávať iné činnosti, ako napríklad montáže elektrických alebo vykurovacích zariadení, inštalatérske práce a montáž iných zariadení na výrobu zelenej energie, je správne. Uznáva sa však, že táto schopnosť môže mať menší rozsah, než sa predpokladalo v dočasnom nariadení. Jej zmierňujúci účinok na straty pracovných miest preto môže byť menej dôležitý, než sa pôvodne predpokladalo. Po druhé, niektoré hospodárske subjekty skúmané združením AFASE a Združením obchodu so solárnymi výrobkami v Spojenom kráľovstve využívali výrobky vyrábané v Únii a niektoré predpokladajú nákup iných ako čínskych výrobkov po uložení opatrení, aby sa vyhli zvýšeniu cien. Preto sa očakáva, že ich závislosť od čínskeho dovozu a vplyv opatrení budú obmedzené, pretože majú prístup k výrobkom vyrobeným v Únii.

Po tretie, stanovenie vplyvu opatrení na podnikateľskú činnosť všetkých skúmaných hospodárskych subjektov neumožnilo dospieť k presvedčivým záverom, keďže ich posúdenie bolo veľmi rôznorodé. Niektoré spoločnosti dokonca neboli schopné posúdiť takýto vplyv. Po štvrté, aj odpovede na otázku o počte fotovoltických projektov, ktorým v prípade uloženia cla hrozí zrušenie, boli v prieskume Spojeného kráľovstva rôzne od „nie veľa projektov“ až po „všetky projekty“. Niektoré hospodárske subjekty to nevedeli odhadnúť. Na záver, v oboch prieskumoch chýbala otázka o ziskovosti posudzovaných hospodárskych subjektov, čo je dôležité na posúdenie možnej absorpcie nárastu ceny, ak by k nej došlo, vyplývajúcej z uloženia cla.

(385)

Ďalšie strany tvrdili, že hospodárske subjekty nemôžu jednoducho zmeniť svoju činnosť alebo prejsť na iné zelené energetické zariadenia z dôvodu veľmi odlišných technológií a obsiahnutého know-how. Preto, ak sa uloží clo, budú musieť skončiť svoju činnosť. Po konečnom zverejnení, toto tvrdenie zopakovala jedna zainteresovaná strana, ktorá tvrdila, že hospodárske subjekty vykonávajúce montáž investovali do špecializácie vo fotovoltickej oblasti značné prostriedky, napríklad do osobitnej odbornej prípravy, z čoho vyplýva, že ich hlavným zameraním je fotovoltický priemysel a že nie sú schopné prejsť na inú činnosť.

(386)

Toto tvrdenie nebolo dostatočne podložené a neukázalo sa, akú presnú znalosť musel hospodársky subjekt vykonávajúci montáž nadobudnúť a aké náročné a drahé je získať ju. Bez ohľadu na to inštitúcie uznávajú, že hospodárske subjekty vykonávajúce montáž majú vyvinuté know-how špecifické pre montáž fotovoltických modulov. Vývoj tohto know-how je však pomerne nový a prispieva k hlavnej odbornosti hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž, ktorou je montáž elektrických alebo vykurovacích zariadení, inštalatérske práce atď. Vyvinul sa tiež v reakcii na nekalé praktiky, konkrétne masívny prílev dumpingového dovozu z ČĽR. Tvrdenie sa musí zvážiť bez ohľadu na špeciálne zručnosti zamestnancov hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž a súčasne s analýzou uvedenou v odôvodneniach 378 a 382, ktorá sa týka situácie zamestnanosti v odbytovej oblasti, ktorá môže byť z krátkodobého hľadiska negatívne ovplyvnená, ale ktorá vďaka udržateľnému obchodu bude viesť k zvýšeniu zamestnanosti hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Preto sa tvrdenie zamietlo.

(387)

Niekoľko strán spochybnilo tvrdenie týkajúce sa schopnosti hospodárskych subjektov v odbytovej oblasti čiastočne absorbovať možné zvýšenie cien uvedené v odôvodnení 247 dočasného nariadenia. Toto tvrdenie bolo takisto nedostatočne podložené, a preto sa neposúdilo, v akom rozsahu je toto tvrdenie pravdivé. Ako sa uvádza v odôvodnení 374, ziskovosť spolupracujúcich hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti priamo prepojených s príslušným výrobkom sa v priemere vyhodnotila na približne 11 %, čo uvedeným hospodárskym subjektom dáva možnosť absorbovať aspoň čiastočne určité zvýšenie cien, ak nejaké nastane. V tomto kontexte treba pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 335, celkový vývoj cien má klesajúcu tendenciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(388)

V odpovedi na konečné zverejnenie niektoré strany zopakovali tvrdenie, že v dôsledku uloženia opatrení vznikne vážne riziko zníženia dopytu po solárnych výrobkoch v Únii, čo hovorí proti uloženiu opatrení. Jedna strana tvrdila, že slnečná energia má v súčasnosti vysokú cenovú elasticitu dopytu a dokonca aj obmedzené zvýšenie cien solárnych výrobkov by viedlo k významnému zníženiu dopytu. Táto strana odhadla, že v dôsledku antidumpingového cla v rozsahu 30 % by sa mohol ďalej znížiť dopyt o 8 GW, pričom v dôsledku 50 % cla by sa dopyt znížil o 10 GW. Rovnako aj združenie AFASE odkázalo na štúdiu vypracovanú trhovým analytikom, ktorý takisto predpokladá zníženie dopytu v roku 2013 v dôsledku uloženia 50 % cla až o 2 GW, teda v oveľa menšom rozsahu.

(389)

Aj keď rôzne scenáre zníženia dopytu predložili počas prešetrovania rôzne strany okrem tých, ktoré sa uvádzajú vyššie, tieto scenáre neobsahovali porovnateľné výsledky. Aj keď sa nedá vylúčiť, že clo môže viesť k zníženiu dopytu po fotovoltických zariadeniach, takýto účinok je náročné vyčísliť vzhľadom na rôzne prvky, ktoré ovplyvňujú príťažlivosť fotovoltických zariadení v Únii (pozri napríklad odôvodnenie 258 dočasného nariadenia). Okrem toho, ak aj takéto zníženie z krátkodobého hľadiska nastane, očakáva sa, že strednodobé a dlhodobé výhody spravodlivého obchodu prevážia nad negatívnym krátkodobým vplyvom. Na záver, samotné združenie AFASE uznalo, že posúdenie priamej spojitosti medzi dopytom a clom bude možné až po zavedení cla. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(390)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 243 a 250 dočasného nariadenia sa potvrdzujú. Zistenia týkajúce sa šiestich poskytovateľov služieb, v prípade ktorých činnosť vo fotovoltickom priemysle predstavuje len malú časť ich širších činností (pozri uvedené odôvodnenie 370), nevedú k zmene záveru formulovanému v odôvodnení 250 dočasného nariadenia a nevedie k nemu ani odlíšenie činnosti vo fotovoltickom priemysle, ktorá nie je priamo prepojená s príslušným výrobkom siedmich navrhovateľov projektov/hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž uvedené v odôvodnení 374.

(391)

Po dočasnom zverejnení niektoré strany zopakovali tvrdenie, že clo zvýši cenu príslušného výrobku. Následne dôjde k zníženiu dopytu po fotovoltických zariadeniach, keďže pre spotrebiteľov budú príliš drahé a pre iných investorov budú nedostatočne príťažlivé.

(392)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 335, ak by aj došlo k dočasnému zvýšeniu cien v dôsledku uloženia opatrení, celkový vývoj cien má klesajúcu tendenciu, čo potvrdilo niekoľko verejných zdrojov. Aj keď je náročné vyčísliť presné možné zvýšenie cien vyplývajúce z opatrení a následné zníženie dopytu, treba pripomenúť niekoľko prvkov. Po prvé, výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, predstavuje až do 50 % celkových nákladov fotovoltického zariadenia, a preto clo môže byť aspoň čiastočne absorbované. Po druhé, v dôsledku hospodárskej súťaže výrobného odvetvia Únie s výrobcami v tretích krajinách, ktorí už sú prítomní na trhu Únie, sa ceny pravdepodobne udržia na nízkej úrovni. Zároveň by výrobné odvetvie Únie malo byť schopné dosiahnuť lepšie finančné výsledky vďaka úsporám z rozsahu, ktoré vyplývajú z lepšieho využitia výrobných závodov a znížených nákladov na výrobu. Po tretie, dopyt po fotovoltických zariadeniach je prepojený nielen s úrovňou cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ale aj s úrovňou výkupných cien. Aj keď úroveň dopytu je v súčasnosti nízka v porovnaní s tou, ktorá sa dosiahla v roku 2011 a počas obdobia prešetrovania, predpokladá sa, že výkupné ceny nebudú klesať tak rýchlo ako v posudzovanom období, čo umožní nepretržité investície do fotovoltických projektov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(393)

V odpovedi na konečné zverejnenie jedna strana spochybnila uvedené zdôvodnenie. Tvrdila, že klesajúci vývoj cien nemožno po uložení opatrení udržať. Strana poznamenala, že opatrenia predstavujú veľmi významné cenové zvýšenie, ktoré nemožno úplne vyrovnať znížením nákladov alebo dovozom z tretích krajín. Okrem toho sa znova zdôraznilo, že výrobné odvetvie Únie nebude schopné urobiť nové investície do závodov a strojov a hospodárske subjekty z odbytovej oblasti môžu absorbovať len veľmi málo, ak je ich zisk 11 %. Na záver, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že výkupné ceny by mohli vyvážiť zvýšenie cien.

(394)

Treba poznamenať, že na rozdiel od tohto tvrdenia sa neočakáva, že zvýšenie cien vyplývajúce z opatrení možno úplne vyrovnať, ale skôr je možné, že uloženie opatrení spôsobí dočasné zvýšenie cien (pozri odôvodnenie 247 dočasného nariadenia). Takéto zvýšenie cien môže naozaj vyplývať z rozdielu v cenových úrovniach medzi čínskymi dumpingovými cenami a výrobkami, ktoré nepochádzajú z Číny. Informácie získané počas prešetrovania však umožňujú tvrdiť, že postupné zvyšovanie cien možno čiastočne absorbovať prostredníctvom niekoľkých faktorov vzhľadom na zisk v odbytovej oblasti na úrovni 11 %. Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že výkupné ceny by mohli vyvážiť zvýšenie cien, možno odôvodnene predpokladať, že výkupné ceny sa po čase upravia v súlade s vývojom cien projektov.

(395)

Jedna strana tvrdila, že od marca 2013 sa ceny modulov v Európe zvýšili o 20 % a že od roku 2013 sa zaznamenal výrazný nedostatok zásob. Tvrdenie nebolo podložené, práve naopak, verejné informačné zdroje potvrdili relatívnu stabilitu cien v druhom štvrťroku 2013. Aj keby táto informácia bola správna, odzrkadľovala by sa v nej iba skutočnosť, že po registrácii dovozu sa očakávalo riziko možného antidumpingového dovozu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(396)

Ďalšia strana tvrdila, že fotovoltické projekty by nedosiahli návratnosť pre investora, ak by zníženie výkupných cien nebolo prepojené s klesajúcimi nákladmi na projekt vrátane ceny modulov, keďže predstavujú značnú časť nákladov v danom projekte. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že clo by spochybnilo životaschopnosť mnohých fotovoltických projektov, keďže by sa zvýšili ich ceny.

(397)

Ako sa uvádza v odôvodnení 335, celkový vývoj cien článkov a modulov má klesajúcu tendenciu. Okrem toho význam výkupných cien v súvislosti s trhom sa znižuje, keďže vo viacerých regiónoch sa pravdepodobne dosiahne parita siete. Z týchto dôvodov sa tvrdenie, že cena fotovoltických modulov by mohla mať negatívny vplyv na fotovoltické projekty vrátane ich životaschopnosti, zamietlo.

(398)

Jedna zainteresovaná strana predložila interné modelovanie, aby dokázala, že životaschopnosť mnohých fotovoltických projektov bude uložením cla ohrozená.

(399)

Toto modelovanie neumožnilo riadne vyčíslenie, do akej miery by sa príťažlivosť investícií do fotovoltických zaradení (napríklad návratnosť investícií) mohla znížiť v prípade zvýšenia cien článkov a modulov. Napriek tomu predpoklad, že akékoľvek clo by celé znášali koneční odberatelia alebo spotrebitelia, ktorý sa použil v danom modelovaní, je nepravdepodobný vzhľadom na existujúce ziskové rozpätia hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti. Okrem toho rozhodnutie o investovaní nie je založené len na cene modulov, ale závisí aj od mnohých iných faktorov okrem iného vrátane existencie všeobecného výhodného rámca pre fotovoltické zariadenia v danej krajine, úrovne podpory prípadne ceny elektrickej energie (pre paritu siete). Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(400)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 252 a 254 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(401)

Po predbežnom zverejnení sa zopakovalo tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie nie je schopné zásobovať trh Únie a že len ČĽR má kapacity na zásobovanie trhu Únie.

(402)

Toto tvrdenie sa riešilo v odôvodnení 256 dočasného nariadenia. Aj v prípade konzervatívnejšieho predpokladu v súvislosti s výrobnou kapacitou Únie (pozri uvedené odôvodnenie 183) je spoločná voľná kapacita Únie a tretích krajín dostatočná na to, aby v krátkodobom horizonte doplnila prípadné zníženie čínskeho dovozu. Aj v strednodobom horizonte je primerané, ak sa predpokladá, že výrobné odvetvie Únie rozšíri svoje výrobné kapacity, aby pokrylo dopyt, čo umožní dosiahnuť úspory z rozsahu, ktoré zasa umožnia ďalšie znižovanie cien. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(403)

Niektoré strany znova zdôraznili, že ak sa uloží clo, bude náročné dosiahnuť ciele Komisie v oblasti zelenej energie do roku 2020. Toto tvrdenie sa už riešilo v dočasnom nariadení (odôvodnenia 257 – 259) a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 257 a 259 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(404)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje posúdenie uvedené v odôvodneniach 260 a 261 dočasného nariadenia.

(405)

Preto neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu konečných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(406)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(407)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, bez toho, aby sa prekročili zistené dumpingové rozpätia.

(408)

Po dočasnom zverejnení jedna zainteresovaná strana spochybnila ziskové rozpätie 10 %, ktoré sa použilo na výpočet úrovne odstránenia ujmy, a tvrdila, že táto úroveň je pre toto odvetvie v aktuálnych podmienkach na trhu príliš vysoká a použila sa v prípade modulov aj článkov. Treba poznamenať, že právnym východiskom na určenie zisku pred zdanením na účely výpočtu úrovne odstránenia ujmy je, či takýto zisk môže výrobné odvetvie primeraným spôsobom dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez existencie dumpingu. V súlade s judikatúrou všeobecného súdu je takýto zisk ten, ktorý vznikol na začiatku posudzovaného obdobia, t. j. pred zvýšením dumpingového dovozu. Preto sa cieľový zisk upravil na 8 % na základe váženého priemerného zisku výrobného odvetvia Únie z predaja modulov a článkov v rokoch 2009 a 2010, keď ešte bolo ziskové.

(409)

Po konečnom zverejnení výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že ako úroveň ziskovosti, ktorú by výrobné odvetvie Únie mohlo v rozumnej miere dosiahnuť bez dumpingového dovozu by sa mala použiť ziskovosť v roku 2010, a nie priemerné ziskové rozpätie rokov 2009 a 2010. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že ziskovosť v roku 2009 nebola dostatočná a okolnosti v týchto dvoch rokoch boli jednoznačne odlišné najmä vzhľadom na vývoj spotreby v roku 2010, ktorá zmiernila účinky dumpingu v tom roku. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pri určovaní úrovne odstránenia ujmy nie je podstatné, či priemerné ziskové rozpätie realizované výrobným odvetvím Únie bolo „dostatočné“. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 264 dočasného nariadenia, úroveň odstránenia ujmy by mala byť založená na zisku, ktorý možno v rozumnej miere dosiahnuť bez dumpingového dovozu. Praxou prešetrujúcich orgánov je zvážiť, či sa táto úroveň dosiahla na začiatku posudzovaného obdobia. Keďže v tomto prípade výrobné odvetvie Únie zaznamenalo straty v súvislosti s predajom článkov na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2009, táto metóda nebola vhodná a považovalo sa za spoľahlivejšie založiť určenie úrovne odstránenia ujmy na priemernom ziskovom rozpätí v prvom a druhom roku posudzovaného obdobia. V tejto súvislosti sa tiež usúdilo, že nie je podstatné, či sa okolnosti v týchto dvoch rokoch odlišovali.

(410)

Ďalšia strana znova zdôraznila, že pre moduly a články by sa mali stanoviť odlišné cieľové zisky, keďže ziskovosť týchto druhov výrobku vykazovala počas posudzovaného obdobia odlišný vývoj. Aj keď sa ukazovatele znázornili samostatne pre každý druh výrobku, závery, ktoré sa dosiahli pre každý ukazovateľ, sa vzťahujú na prešetrovaný výrobok ako celok. Takisto sa pripomína, že moduly a články sú jedným výrobkom, a preto sa dumpingové rozpätia a úroveň odstránenia ujmy stanovili na tomto základe.

(411)

Okrem toho mala vplyv na výpočet rozpätia ujmy revidovaná vzorka nákladov po dovoze neprepojených dovozcov (upravená z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 21). Na záver, všetky rozpätia podhodnotenia boli ovplyvnené úpravou cien CIF, vylúčením doštičiek a novým cieľovým ziskom.

(412)

Jedna strana tvrdila, že predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa sústredil na trh vyššej kategórie, ako je bytový sektor/malý obchodný sektor, ktoré pritiahli vyššie výkupné ceny, a navrhla, aby sa predajná cena výrobného odvetvia Únie upravila zodpovedajúcim spôsobom. Treba poznamenať, že toto tvrdenie by nemalo byť rozhodujúce pri výpočte rozpätia ujmy, keďže prešetrovaním sa ukázalo, že výrobcovia z Únie neboli ziskoví.

(413)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, metóda opísaná v odôvodneniach 263 až 266 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(414)

Vzhľadom na závery, ktoré sa dosiahli v súvislosti s dumpingom, ujmou, príčinnou súvislosťou a záujmom Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, sa dospelo k záveru, že na dovoz fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR by sa mali zaviesť konečné antidumpingové opatrenia na úrovni zisteného rozpätia dumpingu alebo ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla. V tomto prípade by sa sadzba cla mala zodpovedajúcim spôsobom stanoviť na úrovni zistených rozpätí ujmy.

(415)

Treba poznamenať, že zároveň s antidumpingovým prešetrovaním sa vykonalo antisubvenčné prešetrovanie. Vzhľadom na používanie pravidla nižšieho cla a vzhľadom na skutočnosť, že konečné subvenčné rozpätia sú nižšie ako úroveň odstránenia ujmy, považuje sa za vhodné uložiť definitívne vyrovnávacie clo na úrovni stanovených konečných subvenčných rozpätí a následne uložiť konečné antidumpingové clo až do relevantnej úrovne odstránenia ujmy. Na základe uvedeného sa sadzba, s ktorou budú také clá uložené, stanovuje takto:

(416)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odzrkadľuje sa v nich preto situácia zistená počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto sadzby cla (na rozdiel od celoštátneho cla vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnickými osobami. Pri dovoze príslušného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v operačnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(417)

Po zverejnení čínska vláda tvrdila, že vážená priemerná colná sadzba pre spoločnosti uvedené v prílohe I a prílohe II je v rozpore s dohodou WTO o antidumpingu, keďže je údajne založená na váženom priemere ciel vypočítaných osobitne pre vyvážajúcich výrobcov článkov a modulov zaradených do vzorky. Toto tvrdenie je však nesprávne. Pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vypočítala spoločná priemerná colná sadzba na všetok ich vývoz príslušného výrobku – a väčšina vyvážajúcich výrobcov vyvážala články a moduly. Tvrdenie, že clo sa vypočítalo osobitne pre vyvážajúcich výrobcov článkov a modulov zaradených do vzorky je preto nesprávne a nemôže sa akceptovať.

(418)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, ktoré využívajú nižšie individuálne sadzby cla, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností, a ak sú splnené podmienky, sa môže začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Týmto prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba zrušenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(419)

Každú žiadosť o uplatňovanie individuálnej antidumpingovej colnej sadzby (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa toto nariadenie potom zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby antidumpingového cla.

(420)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými novými vývozcami a spolupracujúcimi spoločnosťami nezaradenými do vzorky uvedenými v prílohe I a prílohe II k tomuto nariadeniu by sa malo prijať ustanovenie, podľa ktorého by sa vážené priemerné clo uložené spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky vzťahovalo na všetkých nových vývozcov, ktorí by inak mali právo na preskúmanie podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia.

(421)

Ukladajú sa opatrenia, ktoré umožnia výrobcom z Únie zotaviť sa z účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu. Ak by sa vyskytla akákoľvek počiatočná nerovnováha medzi potenciálnymi výhodami pre výrobcov z Únie a nákladmi pre iné hospodárske subjekty v Únii, táto nerovnováha by sa mohla vyrovnať zvýšením a/alebo opätovným začatím výroby v Únii.

(422)

Zvažovaný scenár zvýšenej výroby v Únii však nemusí byť v súlade s vývojom na tomto nestálom trhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 108 dočasného nariadenia, spotreba modulov v Únii sa v období rokov 2009 – 2011 zvýšila o 264 % a počas šesťmesačného obdobia medzi rokom 2011 a obdobím prešetrovania sa znížila o 43 %. Volatilita je ešte pôsobivejšia pri pohľade na obdobie rokov 2006 – 2011, keď sa spotreba modulov v Únii zvýšila z menej ako 1 GW na takmer 20 GW, teda takmer o 2 000 % len za päť rokov. Predpokladá sa, že volatilita bude pokračovať a predpovede, ktoré zverejnili obchodné združenia, ukazujú rozdiely 100 % a viac medzi rôznymi scenármi pre strednodobé obdobie rokov 2014 – 2015.

(423)

Z týchto dôvodov sa považuje za vhodné obmedziť v takýchto výnimočných prípadoch trvanie opatrení len na obdobie dvoch rokov.

(424)

Toto obdobie by malo byť pre výrobcov z Únie dostatočné na zvýšenie a/alebo opätovné začatie výroby a zároveň by nemalo výrazne ohroziť situáciu iných hospodárskych subjektov v Únii. Usudzuje sa, že na analýzu, či uloženie opatrení naozaj malo účinok na zvýšenie európskej výroby, a teda vyrovnalo negatívne účinky na iné hospodárske subjekty v Únii, bude najprimeranejšie obdobie dvoch rokov.

(425)

Po konečnom zverejnení jeden výrobca z Únie predložil argument, že obmedzené obdobie 2 rokov je príliš krátke na zotavenie z utrpenej ujmy. Okrem toho sa tvrdilo, že obdobie 2 rokov neumožní výrobcom z Únie predložiť podnikateľské plány na súčasný a nadchádzajúci obchodný rok. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že trvanie opatrení do decembra 2015 by malo byť postačujúce pre výrobcov z Únie na predloženie podnikateľských plánov do roku 2015.

(426)

Okrem toho výrobca z Únie nespochybnil dôvody, pre ktoré bolo trvanie opatrení obmedzené na dva roky, najmä volatilitu trhu. Výrobca dokonca výslovne ocenil revíziu v prípade, ak sa opatrenia budú musieť zmeniť z dôvodu zmeny trhových podmienok. Keďže pravdepodobnosť zmeny trhových podmienok počas dvoch rokov je naozaj vysoká na tomto nestálom trhu, považuje sa za vhodné obmedziť opatrenia na dva roky od ich uloženia.

(427)

Po konečnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že dva roky nie sú dostatočné na investovanie do výroby a odvolal sa na uvedené odôvodnenie 424. Z dôvodu značnej voľnej kapacity výrobného odvetvia Únie možno výrobu zvýšiť prostredníctvom lepšieho využívania existujúcich výrobných kapacít, ktoré by mali byť životaschopné bez potreby významných dodatočných investícií.

(428)

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že uloženie konečných antidumpingových opatrení na obdobie dvoch rokov nie je postačujúce na to, aby sa výrobné odvetvie Únie zotavilo z účinkov minulého dumpingu spôsobujúceho ujmu. Pri uložení antidumpingových opatrení sa však nemôže prihliadať len na záujmy samotného výrobného odvetvia Únie, ale je potrebné vyvážiť potenciálne výhody pre výrobcov z Únie a náklady iných hospodárskych subjektov z Únie. Na tomto základe sa rozhodnutie obmedziť opatrenia na dva roky ponecháva.

(429)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a okolnostiach, na základe ktorých sa malo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR a konečný výber súm zaistených na základe dočasného cla (konečné zverejnenie). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(430)

Ústne alebo písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(431)

Pokiaľ ide o možné spätné uplatňovanie antidumpingových opatrení, kritériá stanovené v článku 10 ods. 4 základného nariadenia sa musia prehodnotiť. Podľa článku 10 ods. 4 písm. b) jedno kľúčové kritérium, ktoré treba splniť, je, že „existuje ďalší podstatný nárast dovozu“„okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia zisťovania“.

(432)

Z porovnania priemerného mesačného dovozu (19) modulov a článkov s priemerným dovozom v období, ktoré bolo predmetom registrácie (marec 2013 jún 2013), vyplýva prudký pokles objemu dovozu po období prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 110 dočasného nariadenia, priemerné mesačné množstvo dovážaných čínskych modulov a článkov predstavovalo počas obdobia prešetrovania naozaj 1 250 MW (20). Na porovnanie, počas obdobia registrácie bol priemerný mesačný objem dovozu čínskych modulov a článkov približne polovičný.

(433)

Okrem toho z dôvodu nestabilnej povahy trhu možno ďalší významný rast dovozu posúdiť skôr relatívne ako absolútne. Na posúdenie, či z relatívneho hľadiska došlo k ďalšiemu značnému rastu dovozu, je potrebné porovnať objem dovozu so spotrebou na trhu Únie, t. j. spotreba by sa musela znížiť v oveľa väčšej miere v porovnaní so znížením čínskeho dovozu. Keďže objem dovozu čínskych modulov a článkov počas obdobia registrácie bol len spolovice taký vysoký ako počas obdobia prešetrovania, toto zníženie spotreby by muselo byť oveľa vyššie ako 50 %. Keďže nie sú dostupné presné informácie týkajúce sa spotreby počas obdobia prešetrovania, neexistujú žiadne dôkazy, že sa spotreba znížila o viac ako 50 %.

(434)

Z uvedených dôvodov kritérium týkajúce sa ďalšieho značného zvýšenia dovozu preto nebolo splnené. V dôsledku toho možno dospieť k záveru, že konečné antidumpingové clo nebude spätne uložené pred dňom uplatnenia dočasných opatrení.

(435)

Po prijatí dočasných antidumpingových opatrení skupina spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vrátane ich prepojených spoločností v ČĽR a v Európskej únii v spojení s Čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov predložili ponuku na pristúpenie k spoločnému cenovému záväzku v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Tento záväzok podporovali aj čínske orgány.

(436)

Komisia preskúmala ponuku a rozhodnutím 2013/423/EÚ prijala tento záväzok. Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 3, 4 a 7 tohto rozhodnutia, Komisia analyzovala každú zmenu situácie na trhu trvalej povahy, ktorá sa okrem iného týkala súčasných vývozných cien a úrovne odstránenia ujmy, o ktorej sa zistilo, že je nižšia ako dumping, aby posúdila, či cenový záväzok odstráni účinok dumpingu spôsobujúci ujmu.

(437)

Po prijatí rozhodnutia 2013/423/EÚ vyvážajúci výrobcovia spolu s čínskou obchodnou komorou pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov predložili oznámenie o zmene svojho pôvodného záväzku. Požiadali o revidovanie záväzku s cieľom zohľadniť vylúčenie doštičiek z rozsahu výrobku, ako sa uvádza v odôvodneniach 31 a 72. Okrem toho niekoľko dodatočných vývozcov požiadalo v rámci lehoty stanovenej v článku 8 ods. 2 základného nariadenia o zahrnutie do záväzku.

(438)

Vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ Komisia potvrdila prijatie záväzku predloženého vývozcami uvedenými v prílohe k tomuto rozhodnutiu vzhľadom na konečné povinnosti.

—

prenosné solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov a ktoré zásobujú prístroje elektrickou energiou alebo nabíjajú batérie a akumulátory,

—

tenkovrstvové fotovoltické výrobky,

—

fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s inou funkciou, ako je výroba elektrickej energie, a ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu vyrobenú zabudovaným(-i) fotovoltickým(-i) článkom(-ami) na báze kryštalického kremíka,

—

moduly alebo panely s výstupným napätím nepresahujúcim 50 V JP a výstupným výkonom nepresahujúcim 50 W výhradne na priame použitie ako nabíjačky batérií v systémoch s rovnakým napätím a výkonovými charakteristikami.

—

od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (obdobie prešetrovania) výrobok opísaný v odseku 1 do Únie nevyvážal,

—

nie je vo vzťahu so žiadnym vývozcom ani výrobcom v Čínskej ľudovej republike, ktorí podliehajú opatreniam uloženým týmto nariadením,

—

v skutočnosti vyvážal do Únie príslušný výrobok po období prešetrovania, na ktorom sa opatrenia zakladajú, alebo vstúpil do neodvolateľného zmluvného záväzku vyvážať značné množstvo do Únie,

a)

spoločnosť uvedená v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/707/EÚ vyrobila, prepravila a fakturovala vyššie uvedené výrobky priamo alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, takisto uvedenej v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2013/707/EÚ, či už svojim prepojeným spoločnostiam v Únii konajúcim ako dovozca, ktorý deklaruje tovar na prepustenie do voľného obehu v Únii, alebo prvému nezávislému zákazníkovi konajúcemu ako dovozca, ktorý deklaruje tovar na prepustenie do voľného obehu v Únii;

b)

k takémuto dovozu je priložená faktúra súvisiaca so záväzkom, ktorá je obchodnou faktúrou a obsahuje aspoň údaje a vyhlásenie uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu;

c)

k takémuto dovozu je priložené osvedčenie o vývozných záväzkoch v súlade s prílohou IV k tomuto nariadeniu; a

d)

tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá opisu vo faktúre súvisiacej so záväzkom.

a)

ak sa vzhľadom na dovoz uvedený v odseku 1 stanoví, že jedna alebo viacero podmienok uvedených v tomto odseku nie sú splnené; alebo

b)

keď Komisia odvolá prijatie záväzku podľa článku 8 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1225/2009 nariadením alebo rozhodnutím, ktorým sa odkazuje na príslušné transakcie, a vyhlási príslušné faktúry súvisiace so záväzkom za neplatné.