PRÍLOHA I

Schvaľuje sa táto zmena špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Banon“:

1.1.   Dôkaz o pôvode

Položka bola doplnená ustanoveniami týkajúcimi sa kontroly a garancie pôvodu a vysledovateľnosti označenia. Ide o ustanovenia, ktoré boli zmenené v nadväznosti na reformu systému národných kontrol.

1.2.   Spôsob výroby

Na základe vnútroštátnych textov sa táto položka dopĺňa o tieto prvky:

—

Vymedzenie pojmu stádo „Stádo je stádo kôz zložené z laktujúcich kôz, nelaktujúcich kôz, kozliat a capov.“ Týmto ustanovením sa lepšie vymedzuje termín „stádo“. „Až do 31. decembra 2013 musia kozy plemien Communes Provençales, Roves, Alpines alebo krížencov týchto plemien, ktoré sú určené na produkciu mlieka, predstavovať minimálne 60 % každého stáda.“ Toto ustanovenie je opatrením na prispôsobenie stáda, vďaka čomu budú môcť chovatelia dosiahnuť cieľ 100 % k 1. januáru 2014.

—

Obživa stáda „Základná denná kŕmna dávka kôz pochádza výhradne zo zemepisnej oblasti. Kozy sa živia výhradne pasením na lúkach a/alebo na pastvinách, sušeným krmivom zo strukovinových rastlín a/alebo trávy a/alebo voľne rastúcich rastlín uchovaných v dobrých podmienkach.“ S cieľom lepšie objasniť pôvod a povahu základnej dennej kŕmnej dávky stáda sa dopĺňa: „Kozy sa pasú: — na pastvinách, ktoré tvoria voľne rastúce jednoročné alebo viacročné druhy tvorené stromami, krovinami alebo trávami; — na trvalých lúkach s pôvodnou flórou; — na dočasných lúkach s trávami, strukovinami alebo zmiešanými druhmi.“ Dopĺňajú sa tieto prvky s cieľom lepšie vymedziť povolené typy lúk určených na kŕmenie. „Počas obdobia, keď sa musí kŕmna dávka zabezpečovať v hlavne prostredníctvom pastvy, nie je prídavok sena vyšší ako 1,25 kg suroviny denne na dospelú kozu. Prídavok sena nie je vyšší ako 600 kg suroviny na dospelú kozu ročne. Podávanie zeleného krmiva do koryta sa povoľuje len 30 dní ročne, ktoré nesmú nasledovať za sebou.“ Týmto ustanovením sa má uprednostňovať pastva. „Podiel kŕmnych doplnkov je limitovaný na 800 g suroviny na dospelú kozu denne, pričom celkové obmedzenie predstavuje 270 kg suroviny na dospelú kozu ročne. Ročnú doplnkovú kŕmnu dávku musí tvoriť minimálne 60 % obilnín. Podiel sušenej lucerny je limitovaný na 400 g suroviny na dospelú kozu denne pri minimálne 2 dávkach, pričom celkové obmedzenie predstavuje 60 kg suroviny na dospelú kozu ročne.“ Týmito ustanoveniami sa má obmedziť podiel krmív podávaných mimo pastvy. „Podiel sena a sušenej lucerny nepochádzajúcich z oblasti označenia pôvodu je obmedzený na 250 kg suroviny na dospelú kozu ročne.“ Týmto ustanovením sa má obmedziť podiel krmív, ktoré nepochádzajú z oblasti označenia pôvodu. „Zakazujú sa silážované krmivá a krmivá v podobe sena, kapustovité rastliny a iné rastliny a semená, ktoré by mohli spôsobiť zlú chuť mlieka.“ Týmto ustanovením sa má zakázať používanie krmív, ktoré by mohli spôsobiť zlú chuť mlieka, a teda aj syra.

—	Produkcia mlieka zo stáda „Priemerná produkcia stáda je obmedzená na 850 kg mlieka na laktujúcu kozu ročne.“ Toto existujúce ustanovenie sa preformulovalo, aby sa zohľadnil ročný priemer na stádo.

—

Syrárska technológia Veta „Od 1. januára 2009 sa zber mlieka na farme musí vykonávať každý deň a mlieko sa pred zberom skladuje pri teplote 8 °C“, sa nahrádza vetou „Zber mlieka je možný maximálne zo 4 dojení uskutočnených maximálne počas 2 dní. Mlieko pred zberom sa skladuje pri teplote rovnej alebo nižšej ako 6 °C“, aby sa zohľadnil faktor vzdialenosti pri zbere mlieka. „Množstvo syridla s koncentráciou 520 mg chymozínu na liter je 20 až 35 ml na 100 litrov mlieka.“ Týmto ustanovením sa má spresniť množstvo syridla. Toto množstvo je nevyhnutné na dosiahnutie optimálneho trvania zrážania. „Syr sa nakladá do slaného nálevu na 5 až 8 minút.“ Týmto ustanovením sa má spresniť trvanie solenia.

—	Dozrievanie: „Po tejto fáze musí mať jednoliaty povlak s dobre usadenou flórou na povrchu, tenkou kôrkou svetlokrémovej farby a poddajnou hmotou v strede.“ Týmto ustanovením sa má spresniť vzhľad syra v prechodnej fáze dozrievania.

—

Obaľovanie do listov „Podmienky zberu Listy sa zberajú hnedé, t. j. zberajú sa na jeseň počas obdobia padania listov. Sú čisté a zdravé. Podmienky skladovania Listy sa uskladňujú na suchom mieste. Spracovanie Pred obaľovaním sa listy znova hydratujú. Možné sú tri techniky: — vriaca voda, — vriaca 5 %-ná octová voda, — 5 %-ná octová voda. Odstopkovanie listov je dobrovoľné, avšak môže sa odrezať len spodok lista, iné rezanie nie je povolené. Obaľovanie syra Syr je úplne zabalený do listov, a tak sa zabezpečuje druhé ‚anaeróbne‘ dozrievanie. ‚Ak sa syr obalí do listov s ponechanou stopkou, stopka sa nachádza na spodnej časti syra.‘ “ Týmto ustanovením sa majú spresniť podmienky získavania a používania gaštanových listov. Je nutné vymedziť kvalitu týchto listov, aby sa dosiahlo optimálne dozrievanie v tých správnych listoch.

1.3.   Označovanie

Ustanovenia týkajúce sa označovania sa menia tak, že sa zavádza povinnosť uvádzania symbolu „CHOP“ Európskej únie. Zavádzajú sa aj doplnenia na základe vnútroštátnych textov.

1.4.   Vnútroštátne požiadavky

Vnútroštátne požiadavky sa doplnili tabuľkou obsahujúcou hlavné body, ktoré sa majú kontrolovať, a metódy ich hodnotenia, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

1.5.   Iné

Aktualizujú sa údaje o štruktúrach zodpovedných za kontrolu označenia pôvodu.

PRÍLOHA II

KONSOLIDOVANÝ JEDNOTNÝ DOKUMENT

Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1)

„BANON“

ES č.: FR-PDO-0105-0969 – 23.2.2012

CHZO ( ) CHOP (X)

1.   Názov

„Banon“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3.

Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Banon“ je mäkký syr, ktorý sa vyrába zo surového plnotučného kozieho mlieka. Získava sa rýchlym zrážaním (zrážanie syridlom). Zrelý syr sa obalí (čiže sa celý zabalí do listov) hnedými prírodnými listami gaštanu a previaže prírodnou rafiou, ktorá vytvorí 6 až 12 lúčov.

Po najmenej 15 dňoch dozrievania, z ktorých 10 dní pod listami je hmota syra Banon homogénna, smotanová, jemná a poddajná. Kôra pod listami je žltá. Priemer syra s listami sa pohybuje od 75 do 85 mm a jeho výška je od 20 do 30 mm. Čistá hmotnosť syra bez listov je po dozretí od 90 do 110 g.

Syr obsahuje najmenej 40 gramov sušiny na 100 gramov syra a 40 gramov tuku na 100 gramov po úplnom vysušení.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Až do 31. decembra 2013 musia kozy plemien Communes Provençales, Roves, Alpines alebo krížencov týchto plemien, ktoré sú určené na produkciu mlieka, predstavovať minimálne 60 % každého stáda.

Od 1. januára 2014 pochádza mlieko používané na výrobu syra „Banon“ výlučne z kôz plemien Communes Provençales, Roves, Alpines a krížencov týchto plemien.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Základná denná kŕmna dávka kôz pochádza výhradne z príslušnej zemepisnej oblasti. Kozy sa živia výhradne pasením na lúkach a/alebo na pastvinách, sušeným krmivom zo strukovinových rastlín a/alebo trávy a/alebo voľne rastúcich rastlín uchovaných v dobrých podmienkach. Kozy musia byť na lúkach a/alebo pastvinách hneď, ako to klimatické podmienky a stav vegetácie umožňujú. Kozy sa musia pravidelne pásť na lúkach a pastvinách tejto oblasti aspoň 210 dní v roku. Pastva musí predstavovať väčšinu krmiva najmenej počas štyroch mesiacov v roku.

Kozy sa musia pravidelne pásť na lúkach a pastvinách tejto oblasti aspoň 210 dní v roku.

Kozy sa pasú:

—	na pastvinách, ktoré tvoria voľne rastúce jednoročné alebo viacročné druhy tvorené stromami, krovinami alebo trávami,

—	na trvalých lúkach s pôvodnou flórou,

—	na dočasných lúkach s trávami, strukovinami alebo zmiešanými druhmi.

Podávanie potravy (sušeného krmiva a kŕmnych doplnkov) do koryta je ročne a každodenne obmedzené. Takisto je obmedzený aj nákup krmiva nepochádzajúceho z danej oblasti.

Pastva musí predstavovať väčšinu krmiva najmenej počas štyroch mesiacov v roku.

Počas obdobia, keď sa musí kŕmna dávka zabezpečovať v hlavne prostredníctvom pastvy, nie je prídavok sena vyšší ako 1,25 kg suroviny denne na dospelú kozu.

Prídavok sena nie je vyšší ako 600 kg suroviny na dospelú kozu ročne.

Podávanie zeleného krmiva do koryta sa povoľuje len 30 dní ročne, ktoré nesmú nasledovať za sebou.

Podiel kŕmnych doplnkov je limitovaný na 800 g suroviny na dospelú kozu denne, pričom celkové obmedzenie predstavuje 270 kg suroviny na dospelú kozu ročne.

Ročnú doplnkovú kŕmnu dávku musí tvoriť minimálne 60 % obilnín.

Podiel sušenej lucerny je limitovaný na 400 g suroviny na dospelú kozu denne pri minimálne 2 dávkach, pričom celkové obmedzenie predstavuje 60 kg suroviny na dospelú kozu ročne.

Podiel sena a sušenej lucerny nepochádzajúcich z oblasti označenia pôvodu je obmedzený na 250 kg suroviny na dospelú kozu ročne.

Zakazujú sa silážované krmivá a krmivá v podobe sena, kapustovité rastliny a iné rastliny a semená, ktoré by mohli spôsobiť zlú chuť mlieka.

Krmovinárska plocha poľnohospodárskeho podniku určená pre stádo kôz sa musí rovnať minimálne 1 hektáru prírodnej a/alebo umelo vytvorenej lúky pre 8 kôz a 1 hektár pastvín v prípade 2 kôz.

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Výroba mlieka, výroba a zrenie syrov sa uskutočňuje v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

—

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

Na každom predávanom syre s označením pôvodu sa nachádza individuálna etiketa s názvom označenia pôvodu, ktorého písmo je minimálne také veľké ako akékoľvek iné písmo na etikete.

Na etikete syrov s chráneným označením pôvodu „Banon“ sa musí nachádzať symbol CHOP Európskej únie

Názov „Banon“ sa musí povinne nachádzať na faktúrach a obchodných dokladoch.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisnú oblasť tvoria tieto obce:

Departement Alpes-de-Haute-Provence (04)

Obce zahrnuté do danej oblasti

Aiglun, Allemagne-en-Provence, Archail, Aubenas-les-Alpes, Aubignosc, Banon, Barras, Beaujeu, Bevons, Beynes, Bras-d’Asse, Brunet, Céreste, Champtercier, Châteaufort, Châteauneuf-Miravail, Châteauneuf-Val-Saint-Donat, Châteauredon, Clamensane, Cruis, Curel, Dauphin, Digne-les-Bains, Draix, Entrepierres, Entrevennes, Esparron-de-Verdon, Estoublon, Fontienne, Forcalquier, Hautes-Duyes, La Javie, La Motte-du-Caire, Lardiers, La Rochegiron, Le Brusquet, Le Castellard-Mélan, Le Castellet, Le Chauffaut-Saint-Jurson, L’Escale, Les Omergues, L’Hospitalet, Limans, Malijai, Mallefougasse-Augès, Mallemoisson, Mane, Marcoux, Mézel, Mirabeau, Montagnac-Montpezat, Montfuron, Montjustin, Montlaux, Montsalier, Moustiers-Sainte-Marie, Nibles, Niozelles, Noyers-sur-Jabron, Ongles, Oppedette, Peipin, Pierrerue, Pierrevert, Puimichel, Puimoisson, Quinson, Redortiers, Reillanne, Revest-des-Brousses, Revest-du-Bion, Revest-Saint-Martin, Riez, Roumoules, Sainte-Croix-à-Lauze, Sainte-Croix-du-Verdon, Saint-Étienne-les-Orgues, Saint-Jeannet, Saint-Julien-d’Asse, Saint-Jurs, Saint-Laurent-du-Verdon, Saint-Maime, Saint-Martin-de-Brômes, Saint-Martin-les-Eaux, Saint-Michel-l’Observatoire, Saint-Vincent-sur-Jabron, Salignac, Saumane, Sigonce, Simiane-la-Rotonde, Sisteron, Sourribes, Thoard, Vachères, Valbelle, Valernes, Villemus, Volonne.

Obce čiastočne zahrnuté do danej oblasti

Château-Arnoux-Saint-Auban, Ganagobie, Gréoux-les-Bains, La Brillanne, Les Mées, Lurs, Manosque, Montfort, Oraison, Peyruis, Valensole, Villeneuve, Volx.

Ohraničenie zemepisnej oblasti týchto obcí sa nachádza v plánoch predložených na mestských úradoch príslušných obcí.

Departement Hautes-Alpes (05)

Barret-sur-Méouge, Bruis, Chanousse, Châteauneuf-de-Chabre, Éourres, Étoile-Saint-Cyrice, Eyguians, Lagrand, La Piarre, Laragne-Montéglin, Le Bersac, L’Épine, Méreuil, Montclus, Montjay, Montmorin, Montrond, Moydans, Nossage-et-Bénévent, Orpierre, Ribeyret, Rosans, Saint-André-de-Rosans, Sainte-Colombe, Sainte-Marie, Saint-Genis, Saint-Pierre-Avez, Saléon, Salérans, Serres, Sigottier, Sorbiers, Trescléoux.

Departement Vaucluse (84)

Aurel, Auribeau, Buoux, Castellet, Gignac, Lagarde-d’Apt, Monieux, Saignon, Saint-Christol, Saint-Martin-de-Castillon, Saint-Trinit, Sault, Sivergues, Viens.

Departement Drôme (26)

Aulan, Ballons, Barret-de-Lioure, Eygalayes, Ferrassières, Izon-la-Bruisse, Laborel, Lachau, La Rochette-du-Buis, Mévouillon, Montauban-sur-l’Ouvèze, Montbrun-les-Bains, Montfroc, Montguers, Reilhanette, Rioms, Saint-Auban-sur-l’Ouvèze, Séderon, Vers-sur-Méouge, Villebois-les-Pins, Villefranche-le-Château.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

a)   Prírodné prostredie

Kolískou syra „Banon“ je Horné Provensalsko v okolí obce Banon. Ide o oblasť suchého stredohoria, ktorú tvoria kopce a náhorné roviny so stredomorským podnebím.

Táto oblasť sa vyznačuje nedostatkom vody, pričom podzemné vody sa nachádzajú vo veľkej hĺbke a v rámci povrchových vôd sa zrážky vyskytujú len výnimočne a veľmi nepravidelne, pričom prší najmä na jeseň a na jar, zatiaľ čo v lete badať silný nedostatok zrážok.

Oblasť výroby syra „Banon“ takisto charakterizujú len málo úrodné pôdy, najmä vápencové, ktoré majú mimoriadnu schopnosť absorbovať zrážky.

Ide o prostredie, v ktorom sa striedajú lesné vegetácie s občasným výskytom stromov, ako sú borovica Aleppo, dub, krucinka, zimozeleň a vonné rastliny, s rozptýlenými lesnými porastmi a krovinami a kultúrami, ktoré sa prispôsobili drsnému provensalskému prostrediu stredných nadmorských výšok. Toto suché a slnečné prostredie, často však dosť studené počas zimy, poskytuje pre stáda kôz priestor vhodný na výbeh.

Vďaka prírodným podmienkam tohto regiónu je hospodárstvo tejto oblasti naklonené najmä pastierstvu a pestovaniu s nízkou úrodnosťou.

b)   História syra „Banon“

História syra „Banon“ siaha až do konca 19. storočia. Na tejto pôde s veľmi slabým poľnohospodárskym potenciálom sa roľníci snažili čo najlepšie využiť skromné prírodné zdroje tohto prostredia: rôzne druhy plodín sa pestovali na niekoľkých kúskoch úrodnej pôdy a v najpustejších častiach lesa a krajiny sa zberalo drevo, lovila zverina, zberali huby, lesné plody, hľuzovky a levanduľa. Okrem prasaťa a malého hydinového dvora mala každá rodina aj malé stádo domácich oviec a kôz. Tieto zvieratá sa dopĺňali jednak z hľadiska pasenia, keďže boli tým najlepším využitím okolitého územia a lesného podrastu, ako aj z hľadiska ich hospodárskej funkčnosti. Zatiaľ čo sa ovce využívali na mäso, kozy ako „kravy chudobných“ sa využívali na produkciu mlieka. Toto mlieko slúžilo v čerstvom stave najmä ako obživa pre rodiny, ale takisto sa z neho vyrábal syr, čo bol jediný spôsob, ako bolo možné zachovať jeho výživovú hodnotu bez časového obmedzenia.

Najskôr sa syr vyrábal pre domáce využitie, postupom času sa v dôsledku nadbytku výroby zrodila jeho obchodná hodnota. Tento nadbytok výroby sa preto začal predávať na miestnych trhoch.

Práve obec Banon, hlavné miesto tohto kantónu a geografický stred krajín Lure a Albion a križovatka dôležitých spojovacích ciest, sa stala najvýznamnejším miestom trhov a jarmokov, na ktorom sa predávali syry.

Prvá zmienka o obalenom kozom syre spojenom s názvom Banon sa nachádza v knihe Cuisinière provençale (Provensalská kuchárka), ktorú v roku 1886 napísal Marius MORARD.

Povojnové obdobie je poznačené progresívnym zavádzaním technického pokroku do spôsobov výroby syra. Domáca výroba sa začína špecializovať na chov stád kôz: na začiatku sa syr vyrábal na obživu rodiny a až potom sa predával. Neskôr sa syr začal vyrábať najmä na účely predaja (až nadbytok je určený na obživu rodiny).

5.2.   Špecifickosť výrobku

Syr „Banon“ je originálny vďaka dvom charakteristikám, ktoré sú v sektore kozích syrov veľmi špecifické. Tými charakteristikami sú, že ide o syr s jemnou syreninou (syr s rýchlym vyzrážaním alebo zrážaním syridlom) obalený do gaštanových listov.

V štúdii od J. M. MARIOTTINIHO s názvom „A la Recherche d’un fromage: Banon éléments d’histoire et d’ethnologie“ (Pátranie po syre: História a etnológia syra Banon), syr Banon bol vždy syrom vyrábaným zrážaním a zostal jedným zo vzácnych syrov, ktoré sa doteraz vyrábajú podľa tejto techniky.

Ako to dokazuje história, Provensalsko sa nachádza v oblasti tzv. kultúry zrážania syridlom, na rozdiel od severného Francúzska, kde dominuje tzv. „mliečna kultúra“ (pomalé vyzrážanie približne 24 hodín). Už v 15. storočí sa kráľovi Renému ponúkli „tieto malé mäkké syry, syridlá“; odkaz na syridlo je jasný.

Nádoby s perforovanými stenami tradične používané v Provensalsku majú široké otvory, ktoré znamenajú, že syrenina sa vyzrážala syridlom (mliečna syrenina by z takýchto nádob vytiekla).

Obaľovanie syra špecifické pre syr „Banon“ má okrem toho dva ciele: na jednej strane ide o konzervačnú techniku a na druhej strane o výrobnú techniku. Ide o spracovanie čerstvého syra, pri ktorom sa zároveň zohľadňuje problém uchovania a zlepšenia syra.

Spracovanie tohto výrobku spočíva najmä v zabalení do gaštanových listov. Tento spôsob poznamenal prechod z Tome na syr „Banon“. Tieto listy slúžia ako izolácia od vzduchu a zohrávajú úlohu pomocného prostriedku, keďže umožňujú rozvoj aromatických vlastností tohto syra.

Hoci so syrom môže byť spojených viacero rastlín (vinič, gaštan, platan, lieskový orech), práve gaštanové listy sú najvhodnejšie z dôvodu pevnosti ich štruktúry a ich tanínových vlastností.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

a)   Prírodné prostredie

Zemepisnú oblasť označenia pôvodu ovplyvňuje Stredozemné more, ako aj málo úrodné, najmä vápencové pôdy, ktoré sú najčastejšie v jednej rovine a nezadržiavajú vodu. Vďaka tomu ju tvorí vegetácia stredomorskej lesostepi, ktorá je zložená z porastov krucinky, hlohu, trnky, cisty, borievky, levandule, saturejky, tymianu atď. a gaštanov, ktoré boli do týchto odvápnených oblastí zasadené okolo roku 1860.

Ide o vhodné prostredie pre chov kôz a praktizovanie pastierstva.

b)   Poľnohospodársko-pastiersky systém

Pre chovateľov sú pasienky a kŕmne plochy základom pre potravu kôz. Sú začlenené do stratégie vyživovania stáda. Preto chovatelia zaviedli osobitný systém výroby, ktorý kombinuje túto rozmanitosť prírodných zdrojov.

V rámci pastvy sa kombinujú tri typy zdrojov: prírodné lúky, lesy a strukoviny bohaté na dusík. Väčšina chovateľov stráži svoje kozy, a vďaka tomu môže podľa spôsobu obživy na prírodných pasienkoch a v závislosti od ročného obdobia doplniť ich výživu pasením sa na lúkach vičenca vikolistého a lucerny.

Tento systém chovu predstavuje poľnohospodárske využitie, ktoré v plnej miere prispieva k typickým vlastnostiam tohto syru v súvislosti s jeho krajom.

c)   Technika výroby

Technika jemnej syreniny je spojená s klimatickými podmienkami (vysoká teplota a sucho okolitého podnebia). V tomto regióne je bez osobitných technických prostriedkov nemožné vychladiť mlieko a potom ho uchovávať pri nízkej teplote potrebnej na činnosť mliečnych baktérií bez toho, aby mlieko rýchlo skyslo. Je preto potrebné aktivovať zrážanie mlieka, tzn. jeho koaguláciu, a to vďaka syridlu.

Vďaka obaľovaniu syra je možné pokryť celý potravinársky rok, a to najmä počas zimného obdobia, keď sú kozy bez mlieka.

Syr „Banon“ je výsledkom kombinácie všetkých týchto faktorov: chudobné prostredie, ktoré je však priaznivé pre extenzívny chov kôz, vďaka tomu, že ho človek zhodnocuje, teplé a suché podnebie, ktoré prirodzene vedie k postupu zrážania syridlom a technike spracovania (obaľovanie), ktoré umožňujú uchovávanie syrov bez časového obmedzenia.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDCBanon.pdf

---

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).