30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/86

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, ktorý poskytuje koherentný rámec pre opatrenia na úrovni členských štátov, EÚ a eurozóny, pri ktorých sa využijú všetky dostupné stimuly, nástroje a politiky. Rozhodli o prijatí opatrení na úrovni členských štátov, pričom vyjadrili úplné odhodlanie dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 10. júla 2012 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Švédska na rok 2012, a predložila svoje stanovisko ku konvergenčnému programu Švédska na roky 2012 – 2015.

(5)

Komisia 28. novembra 2012 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2013. Komisia okrem toho 28. novembra 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Švédsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 7. februára 2013 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu na rok 2013 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu na rok 2013.

(7)

Európska rada 14. marca 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)

Komisia 10. apríla 2013 podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 uverejnila výsledky svojho hĺbkového preskúmania pre Švédsko. Analýza Komisie ju vedie k záveru, že vo Švédsku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia. Pozornosť by sa mala naďalej venovať najmä makroekonomickému vývoju v oblasti dlhu súkromného sektora a znižovania zadlženia, ako aj pretrvávajúcej neefektívnosti na trhu s bývaním. Hoci vysoký prebytok bežného účtu nie je spojený s rizikami podobnými ako v prípade vysokých deficitov, Komisia bude vývoj bežného účtu vo Švédsku naďalej monitorovať.

(9)

Švédsko 19. apríla 2013 predložilo svoj konvergenčný program na roky 2012 – 2017 a svoj národný program reforiem na rok 2013. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je v prípade roku 2013 realistický. Podľa odhadov vlády bude rast HDP v roku 2013 predstavovať 1,2 % a v roku 2014 to bude 2,2 %, zatiaľ čo Komisia na uvedené roky predpokladá rast 1,5 % a 2,5 %. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií tým, že sa budú dodržiavať pravidlá švédskeho fiškálneho rámca vrátane cieľa dosiahnuť v hospodárskom cykle v prípade čistých poskytnutých pôžičiek verejnej správy priemerne prebytok vo výške 1 % HDP. Saldo verejných financií sa z mierneho prebytku 0,2 % HDP v roku 2011 zmenilo v roku 2012 na deficit 0,5 % HDP. V konvergenčnom programe sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ vo výške ‒1,0 % HDP. Strednodobý cieľ zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu. Podľa konvergenčného programu by sa štrukturálne saldo verejných financií prepočítané Komisiou malo z mierneho deficitu 0,4 % HDP v rokoch 2012 - 2013 zmeniť od roku 2014 na prebytok. V programovom období by sa mal strednodobý cieľ pravdepodobne dodržať. Podľa informácií v konvergenčnom programe by malo tempo rastu výdavkov verejnej správy bez diskrečných príjmových opatrení v rokoch 2012 a 2013 prekročiť referenčné strednodobé tempo rastu potenciálneho HDP, ale v roku 2014 bude nižšie. Aj keď sa zohľadní možnosť ďalších expanzívnych diskrečných opatrení v roku 2014, sú riziká pre rozpočtové ciele obmedzené. Podľa konvergenčného programu sa má pomer dlhu, ktorý je pod referenčnou hodnotou 60 % HDP, v roku 2013 dočasne zvýšiť na 42 % HDP, v roku 2015 sa má však opäť znížiť na menej ako 40 % HDP. Podľa prognózy Komisie sa má pomer dlhu v roku 2014 znížiť na 39 %.

(11)

Vysoká zadlženosť súkromného sektora (v roku 2012 dosiahla 235 % HDP) naďalej vzbudzuje obavy. Zadlženie domácností predstavujúce asi 80 % HDP alebo zhruba 170 % disponibilného príjmu sa len nedávno stabilizovalo a vzhľadom na pokračujúci rast úverov a pomalé tempo amortizácie hypoték nie je pravdepodobné, že sa v blízkej budúcnosti zníži. Súčasná daňová odpočítateľnosť platieb úrokov a nízke periodické dane z majetku prispievajú k daňovému zvýhodňovaniu dlhu v oblasti nehnuteľností, čo prispieva k vysokej miere zadlženia. Okrem toho relatívne veľký rozdiel medzi efektívnou hraničnou sadzbou dane z dlhu a z vlastného kapitálu v prípade nových investícií svedčí o pretrvávajúcej tendencii podnikov brať si úvery. Švédsko nedávno obmedzilo odpočítateľnosť výdavkov na úroky v rámci skupiny, ale nemá komplexný systém na korekciu daňových výhod pri dlhovom kapitáli. Podnikový dlh zodpovedajúci 149 % HDP je stále vysoký.

(12)

Hoci švédsky trh s bývaním bol v nedávnej minulosti stabilný, naďalej predstavuje potenciálny zdroj nestability. Švédsky trh s bývaním charakterizuje na strane ponuky určitá neefektívnosť, ktorá môže prispieť k nárastu cien domov a vytvoreniu nežiadúceho efektu zablokovania. Stavebné investície vo Švédsku dosahujú len polovicu investícií ostatných severských krajín v pomere k HDP aj v pomere k počtu obyvateľov. V súčasnosti trvá spustenie nového projektu pre zdĺhavé postupy na úrovni miestnej samosprávy aj niekoľko rokov. Zjednodušením týchto postupov by sa zvýšila flexibilita ponuky bývania, podporila by sa hospodárska súťaž v sektore stavebníctva a znížili by sa stavebné náklady. Sú potrebné ďalšie reformy systému stanovovania nájomného, ktoré by umožnili trhovým silám vytvoriť optimálnu ponuku nájomného bývania za primeranú cenu. Riešenie neefektívnosti trhu s bývaním pravdepodobne pomôže znížiť aj mieru zadlženosti domácností, keďže tieto záležitosti spolu súvisia.

(13)

Vo Švédsku je miera nezamestnanosti mladých ľudí, osôb z prostredia migrantov a nízkokvalifikovaných pracovníkov vo všeobecnosti stále oveľa vyššia než v prípade ostatných obyvateľov v produktívnom veku a vyššia než priemer EÚ. Švédsko prijalo v záujme riešenia tejto problematiky mnoho nových relevantných opatrení. Opatrenia, ktorých cieľom je integrácia osôb z prostredia migrantov na trhu práce, už priniesli prvé výsledky pri znižovaní miery nezamestnanosti, stále je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa znížil rozdiel medzi nimi a ostatnými obyvateľmi. Mladí ľudia doposiaľ nepocítili výraznjšie prínosy týchto opatrení. Zaviedlo sa však alebo sa pripravuje niekoľko sľubných opatrení, medzi ktoré patrí podpora zmlúv o uvedení do pracovného procesu v kontexte švédskeho modelu stanovovania miezd úplne nezávislými sociálnymi partnermi. Úplne relevantná je aj snaha posilniť učňovskú prípravu a iné druhy odborného vzdelávania priamo na pracovisku, ktoré však budú musieť byť ambicióznejšie, ak majú mať želaný účinok. Praktický zmysel by mal ďalší pokrok pri preskúmaní právnych predpisov na ochranu zamestnanosti a využívaní výhod vyplývajúcich zo záruky zamestnania v prípade mladých ľudí. Vo všeobecných subvenciách by sa mali uprednostniť užšie definované opatrenia zamerané na osoby, ktoré ich najviac potrebujú. V rámci švédskej záruky zamestnania sa mladým ľuďom, ktorí si hľadajú zamestnanie prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti a ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako 90 dní, ponúkajú cielené služby na zlepšenie ich šance nájsť si zamestnanie a na zlepšenie ich vzdelávacích možností. Zdá sa však, že záruka účinkuje v súčasnosti menej v prípade mladých ľudí, ktorí sa nezúčastňujú na vzdelávaní ani na odbornej príprave, ani nie sú evidovaní vo verejných službách zamestnanosti. V súlade s odporúčaním z roku 2012 Švédsko zadalo preskúmanie vplyvu zníženej sadzby DPH pre reštauračné a stravovacie služby v prípade cien, miezd a zamestnávania mladých ľudí, ktorého predbežné výsledky by mali byť k dispozícii v januári 2014 a definitívne závery v roku 2016. Toto preskúmanie bude dôležité vzhľadom na obavy týkajúce sa nákladovej efektívnosti tohto opatrenia.

(14)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Švédska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Švédsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do odporúčaní 1 až 4.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do odporúčania 1.

(16)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 2 a 3,

1.

Vykonať opatrenia potrebné na uskutočňovanie fiškálnej politiky podporujúcej rast a zachovať zdravú fiškálnu pozíciu, ktorou sa zabezpečí dosiahnutie strednodobého cieľa v horizonte programu.

2.

Naďalej riešiť riziká v súvislosti so súkromným dlhom znížením daňového zvýhodňovania dlhu v oblasti nehnuteľností postupným zrušením daňovej odpočítateľnosti platieb úrokov z hypoték a/alebo zvýšením daní z majetku. V záujme posilnenia obozretnej úverovej politiky prijať ďalšie opatrenia na podporu amortizácie hypoték. Naďalej znižovať daňové zvýhodňovanie dlhu v zdaňovaní právnických osôb.

3.

Zlepšiť efektívnosť trhu s bývaním postupnými reformami systému stanovovania nájomného a posilnením zmluvnej slobody medzi jednotlivými nájomníkmi a majiteľmi nehnuteľností. Podporiť lepšiu hospodársku súťaž v sektore stavebníctva a preskúmať procesy územného plánovania, zaberania pôdy a povoľovania s cieľom zvýšiť transparentnosť, skrátiť čas na prípravu a znížiť vstupné prekážky pre stavebné spoločnosti.

4.

Zintenzívniť snahu o zlepšenie integrácie na trhu práce nízkokvalifikovaných mladých ľudí a osôb z prostredia migrantov účinnejšími a lepšie zacielenými opatreniami na zlepšenie ich zamestnateľnosti a dopytu po týchto skupinách pracovnej sily. Zvýšiť snahu o uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania aj prostredníctvom častejšieho využívania praktickej výučby priamo v podnikoch, učňovskej praxe a iných foriem zmlúv, ktoré kombinujú zamestnanie a vzdelanie; doplniť záruku pre mladých, aby sa vzťahovala aj na mladých ľudí, ktorí sa nezúčastňujú na vzdelávaní ani na odbornej príprave; dokončiť preskúmanie účinnosti súčasnej zníženej sadzby DPH pre reštauračné a stravovacie služby v snahe podporiť tvorbu pracovných miest a vyvodiť z neho závery.