30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/51

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020 založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v súvislosti s ktorými je potrebné vykonať opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov sa 29. júna 2012 dohodli na Pakte pre rast a zamestnanosť, ktorý poskytol ucelený rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ aj na úrovni eurozóny, a to s využitím všetkých dostupných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o opatrení, ktoré treba prijať na úrovni členských štátov, a predovšetkým vyjadrili plné odhodlanie dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 10. júla 2012 prijala odporúčanie (3) k národnému programu reforiem Litvy na rok 2012 a predložila svoje stanovisko ku konvergenčnému programu Litvy na roky 2012 – 2015.

(5)

Komisia 28. novembra 2012 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2013. Komisia zároveň 28. novembra 2012 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) prijala správu o mechanizme varovania, v ktorej Litva nebola určená ako jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 7. februára 2013 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2013 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2013

(7)

Európska rada schválila 14. marca 2013 priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)

Litva predložila 9. apríla 2013 svoj národný program reforiem na rok 2013 a 26. apríla 2013 predložila svoj konvergenčný program na obdobie rokov 2012 – 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický a vo všeobecnosti v súlade s posúdením v prognóze útvarov Komisie z jari 2013. Po ambicióznej fiškálnej konsolidácii uskutočňovanej od roku 2009 sa deficit verejných financií znížil v roku 2012 na 3,2 % HDP, čo sa pri zohľadnení nákladov na systémovú dôchodkovú reformu považuje za dostatočné na zrušenie rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu. K zníženie deficitu do istej miery došlo na základe výrazného hospodárskeho rastu a dočasného zmrazenia výdavkov. V konvergenčnom programe sa zmenil strednodobý cieľ z 0,5 % na – 1,0 %, čo je stále v súlade s cieľmi Paktu stability a rastu.

Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v konvergenčnom programe je dosiahnuť strednodobý cieľ do roku 2016. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda je ročný pokrok smerom k strednodobému cieľu v štrukturálnom vyjadrení vyšší než 0,5 % HDP. V rámci programového obdobia sa dosiahla referenčná hodnota pre výdavky Paktu stability a rastu. Úprava je mierne sústredená na začiatok obdobia a zakladá sa najmä na obmedzení výdavkov, je však len čiastočne podporená konkrétnymi opatreniami vrátane jednorazových opatrení, ktoré nie sú vždy špecifikované. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2013 sa očakáva štrukturálna úprava na úrovni 0,3 % HDP a 0,0 % HDP v roku 2014, teda pod požadovaným pokrokom vo výške 0,5 % HDP, čo môže zároveň vyvolávať pochybnosti o procese prispôsobovania podľa konvergenčného programu. Je potrebné určiť ďalšie konsolidačné opatrenia a mali by sa zvážiť štrukturálne reformy vrátane posunu k opatreniam založeným na príjmoch. Verejný dlh zostáva pod úrovňou 60 % HDP, pričom v roku 2012 bol na úrovni 40,7 % a očakáva sa, že počas programového obdobia mierne klesne. Kým v konvergenčnom programe sa očakáva, že dlh klesne v roku 2013 na 39,7 % a do roku 2016 klesne ďalej na 34,5 %, podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2013 má klesnúť na 40,1 % HDP v roku 2013 a na 39,4 % v roku 2014. Tieto rozdiely vznikli predovšetkým v dôsledku toho, že konvergenčný program počíta s nižšími deficitmi.

(10)

Napriek tomu, že v priebehu rokov došlo k zlepšeniu jej situácie, pokiaľ ide o deficit, Litva stále nemá dostatočný fiškálny priestor, ktorý by jej umožňoval odolávať nepriaznivým otrasom. Má však priestor pre menej deformujúce zdanenie a ďalšie zlepšenie daňovej disciplíny. Litva má stále najnižší pomer daní k HDP v Únii a konsolidácia sa zameriava najmä na stranu výdavkov. Stále existuje priestor na prehodnotenie dodatočných zdrojov daňových príjmov, ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, ako napríklad environmentálne dane a periodické dane z nehnuteľností. Hoci Litva podnikla kroky na zvýšenie príjmov z periodických daní z nehnuteľností, zdá sa, že existuje priestor na ďalšie zlepšenie. Príjmy Litvy z environmentálnych daní majú klesajúcu tendenciu a v roku 2011 boli druhé najnižšie v Únii, a to aj z dôvodu najnižšej úrovne daní z dopravy v EÚ. To neuľahčuje snahy o zníženie vysokej energetickej náročnosti hospodárstva Litvy. Zároveň by sa pri fiškálnej konsolidácii mali uprednostňovať výdavky stimulujúce rast, napríklad výdavky na výskum a vzdelávanie. Vykonanie právnych predpisov na posilnenie fiškálneho rámca sa oneskorilo. Fiškálny rámec Litvy nedokázal zabrániť procyklickej fiškálnej politike v rokoch, kedy bola produkčná medzera pozitívna. Krokom správnym smerom je zmena zákona o rozpočtovej štruktúre v roku 2012. Zmena zákona o rozpočtovej štruktúre v roku 2012 predstavuje krok správnym smerom. Je potrebné zlepšiť monitorovanie, zodpovednosť a vykonávanie rozpočtového postupu osobitne v prípade samospráv a zabezpečiť záväzný charakter strednodobého rámca.

(11)

Demografický vývoj je z hľadiska dlhodobej fiškálnej udržateľnosti Litvy výzvou. Komplexná dôchodková reforma, ktorá by sa zamerala tak na udržateľnosť, ako aj na dostatočnosť dôchodkov, je preto aj naďalej dôležitá. Dostatočnosť dôchodkov predstavuje výzvu, keďže staršie obyvateľstvo čelí vysokému riziku chudoby a vylúčenia. Reforma systému akumulácie dôchodkov z roku 2012 podporuje druhý pilier akumulácie dôchodkov prostredníctvom finančných stimulov zo štátneho rozpočtu. Taktiež zavádza možnosť odhlásiť sa zo súkromnej akumulácie dôchodkov a vrátiť sa do fondu štátneho sociálneho poistenia počas prechodného obdobia, ako aj postupné zvyšovanie dôchodkového veku. Reforma nadobudne účinnosť od 1. januára 2014. Ide síce o dôležité, ale izolované kroky správnym smerom a je potrebné vykonať významnejšie zmeny, najmä v rámci prvého dôchodkového piliera. Okrem toho sú potrebné opatrenia, ktoré podporujú zamestnateľnosť starších pracovníkov a pracovné prostredie prispôsobené starším ľuďom.

(12)

Hlavnou výzvou zostáva riešenie nezamestnanosti a malej účasti pracovného trhu s nízkou úrovňou základných zručností. Vysoké miery nezamestnanosti sa obzvlášť dotýkajú mladých pracovníkov a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sa stal obzvlášť zrejmým počas krízy a predstavuje narastajúci problém, ktorý poukazuje na štrukturálne nedostatky v politikách v oblasti vzdelávania a trhu práce. Z toho vyplývajúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily ešte znásobuje vysoká miera emigrácie. Preto sú v záujme zlepšenia flexibility trhu práce a podpory účasti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, nekvalifikované osoby a starších pracovníkov, potrebné dodatočné opatrenia. Celkový dosah aktívnych opatrení trhu práce a finančných príspevkov pre jednotlivé opatrenia je aj naďalej nedostatočný a opatrenia sú nedostatočne zacielené na nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaných. Komplexné prehodnotenie pracovného práva, so zapojením sociálnych partnerov, by mohlo pomôcť identifikovať zbytočné obmedzenia a administratívne prekážky, ktoré majú vplyv na flexibilné pracovné zmluvy, ustanovenia o prepúšťaní a opatrenia flexibilného režimu pracovného času. Učňovské vzdelávanie a stáže by sa mohli viac zatraktívniť v záujme zabezpečenia účinnejšieho prechodu zo vzdelávacieho procesu na trh práce.

(13)

Chudoba a sociálne vylúčenie sú stále znepokojujúco vysoké. Obavy vyvoláva najmä zvýšenie chudoby detí. Reformné opatrenia v oblasti peňažnej sociálnej pomoci, ktoré majú za cieľ zvýšiť pracovné stimuly (zamestnanecké výhody pre dlhodobo nezamestnaných, postupné znižovanie sociálnych dávok pre neaktívnych ľudí v produktívnom veku) a znížiť chudobu sa začali vykonávať v roku 2012. Pilotný projekt v piatich obciach priniesol impozantné výsledky, pokiaľ ide o úspory výdavkov a lepšie zameranie sa na príjemcov. Teraz je potrebné, aby sa zaviedol monitorovací systém s cieľom posúdiť jeho efektívnosť a jeho vplyv na boj proti chudobe a vylúčeniu. Reforma by mala byť takisto prepojená s aktivačnými opatreniami podnecujúcimi účasť, a to najmä pre dlhodobých príjemcov sociálnej pomoci. Opatrenia prijaté na zníženie chudoby zahŕňajú rozšírenie dosahu sociálnych dávok a novú metódu výpočtu výšky dávok. Navyše 1. januára 2013 došlo k zvýšeniu minimálnej mzdy o 18 %, čo by mohlo pomôcť znížiť pascu nečinnosti a chudobu zamestnaných osôb. Tieto opatrenia sa však zdajú byť nedostatočné vzhľadom na rozmer problému a chýba komplexná stratégia alebo akčný plán na boj s chudobou.

(14)

Vláda uskutočňuje od roku 2010 ambicióznu reformu štátnych podnikov (ŠP). Ide o relevantnú a vierohodnú reformu, ktorá zahŕňa legislatívne, ako aj organizačné zmeny. Regulačné aspekty reformy sa už zaviedli a dosiahol sa rozsiahly súlad s požiadavkami na podávanie správ. Teraz je potrebné zabrániť konfliktom záujmov v súvislosti s regulačnými a neregulačnými funkciami a rozlišovať medzi komerčnými a nekomerčnými činnosťami ŠP. Úplné vykonanie reformy by mohlo prispieť k podpore konkurencieschopnosti a rastu. Zásadný význam bude mať preto monitorovanie dodržiavania právnych predpisov.

(15)

Prepojenie elektrických sietí a rozvodní plynu na susediace krajiny je stále nedostatočné. V dôsledku toho je hospodárska súťaž v energetickom odvetví veľmi obmedzená a ceny energií sú vysoké. Okrem toho energetická efektívnosť zostáva aj naďalej problémom. Pokrok v renovácii budov, vrátane renovácie súvisiacej s investíciami z holdingového fondu JESSICA je pomalý a v oblasti renovácie súkromných obytných priestorov stále pretrvávajú veľké problémy.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Litvy. Posúdila národný program reforiem a konvergenčný program. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Litve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 6.

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

1.

Zabezpečiť fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, a vykonať rozpočtovú stratégiu podľa plánu v snahe o štrukturálnu úpravu, ktorá Litve umožní dosiahnuť strednodobý cieľ. Uprednostniť výdavky podporujúce rast. Naďalej posilňovať fiškálny rámec najmä zabezpečením vynútiteľných a záväzných výdavkových stropov v strednodobom rozpočtovom rámci. Prehodnotiť daňový systém a zvážiť zvýšenie tých daní, ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, akými sú periodické dane z nehnuteľností a environmentálne dane vrátane zavedenia dane z automobilov pri súčasnom posilňovaní daňovej disciplíny.

2.

Prijať a vykonať právne predpisy týkajúce sa komplexnej reformy dôchodkového systému. Uviesť do súladu so zákonným vekom odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života, obmedziť prístup k predčasnému odchodu do dôchodku, stanoviť jasné pravidlá valorizácie dôchodkov a podporovať využívanie doplnkových systémov sporenia pri súčasnom zabezpečení vykonávania prebiehajúcich reforiem. Podporiť dôchodkovú reformu opatreniami, ktoré napomáhajú zamestnateľnosť starších pracovníkov.

3.

Riešiť problém vysokej nezamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaných zameraním zdrojov na aktívne politiky trhu práce a súčasným zvyšovaním ich dosahu a efektivity. Zlepšiť zamestnateľnosť mladých ľudí, napríklad prostredníctvom záruky pre mladých, zlepšiť vykonávanie a účinnosť programov učňovskej prípravy a riešiť pretrvávajúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Preskúmať v konzultácii so sociálnymi partnermi primeranosť pracovnoprávnych predpisov týkajúcich sa flexibilných pracovných zmlúv, ustanovení o prepúšťaní a opatrení flexibilného pracovného času.

4.

Vykonať konkrétne opatrenia zacielené na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia. Naďalej posilňovať prepojenia medzi peňažnou sociálnou pomocou a aktivačnými opatreniami.

5.

Dokončiť vykonávanie reformy štátnych podnikov, najmä s cieľom zabezpečiť oddelenie vlastníckych a regulačných funkcií a dôkladne monitorovať súlad s požiadavkami reformy.

6.

Zintenzívniť opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov, a to aj prostredníctvom odstránenia demotivačných faktorov a rýchlej implementácie holdingového fondu. Podporovať hospodársku súťaž v rámci energetických sietí prostredníctvom zlepšenia prepojenia s inými členskými štátmi v oblasti elektrickej energie a plynárenstva.