30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/5

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy členských štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o prijatí Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorým sa stanovuje jednotný rámec pre opatrenia na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o opatreniach, ktoré sa prijmú na úrovni členských štátov, a najmä vyjadrili plný záväzok dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 10. júla 2012 prijala odporúčanie (4) týkajúce sa národného programu reforiem Belgicka na rok 2012 a predložila svoje stanovisko k programu stability Belgicka na roky 2011 – 2015.

(5)

Komisia prijala 28. novembra 2012 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2013. V ten istý deň, t. j. 28. novembra 2012, Komisia prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, pričom Belgicko bolo uvedené medzi členskými štátmi, v súvislosti s ktorými sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 7. februára 2013 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2013 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2013.

(7)

Európska rada 14. marca 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrení na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)

Komisia 10. apríla 2013 uverejnila výsledky hĺbkového preskúmania pre Belgicko podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Na základe analýzy Komisie Rada dospela k záveru, že v Belgicku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia. Pozornosť si naďalej vyžaduje makroekonomický vývoj v oblastiach vonkajšej konkurencieschopnosti tovarov a zadlženia, a to najmä v súvislosti s vplyvom vysokej úrovne verejného dlhu na reálnu ekonomiku.

(9)

Belgicko 29. apríla 2013 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2013 a svoj program stability, ktorý sa týka obdobia rokov 2012 – 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi týmito dvoma programami sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický. V porovnaní s predpoveďou útvarov Komisie z jari 2013, v ktorej sa predpovedá, že rast HDP bude v roku 2013 nulový a v roku 2014 narastie na 1,2 %, je makroekonomický scenár o niečo optimistickejší (predpovedá rast 0,2 % a 1,5 %). Belgicko od roku 2010 a najmä v roku 2012 zavádzalo konsolidačné opatrenia a v roku 2012 zaviedlo aj štrukturálne reformy do dôchodkového systému, systému dávok v nezamestnanosti a na trhoch s produktmi. Fiškálne úsilie však nebolo dostatočné na to, aby bolo v súlade s odporúčaním Rady z 2. decembra 2009 o odstránení nadmerného deficitu. Vzhľadom na rekapitalizáciu bankovej skupiny Dexia, ktorá mala na výsledný deficit negatívny vplyv predstavujúci 0,8 % HDP, a vzhľadom na horší hospodársky vývoj v druhej polovici roka 2012, než sa očakávalo, sa lehota na rok 2012 na úpravu nadmerného deficitu nedodržala. Z tohto dôvodu sa teraz predpokladá, že deficit klesne od roku 2013 pod referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet do roku 2015 a dosiahnuť strednodobý cieľ v roku 2016. V programe stability sa zmenil strednodobý cieľ z prebytku 0,5 % na 0,75 % HDP. Nový strednodobý cieľ zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu. Program stability je v súlade s novou lehotou pre postup nadmerného deficitu stanovenou na rok 2013, avšak podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2013 je bezpečnostný priestor na porušenie referenčnej hodnoty 3 % HDP stanovenej v zmluve nepatrný a na rok 2013 sa predpovedá deficit vo výške 2,9 % HDP.

Plánovaný ročný pokrok smerom k strednodobému cieľu, ktorý by sa mal podľa predpovede dosiahnuť do roku 2016, je vyšší než 0,5 % HDP (v štrukturálnom vyjadrení). Na obdobie po roku 2013 neboli vymedzené žiadne konsolidačné opatrenia. Podľa informácií uvedených v programe stability sa očakáva, že miera rastu výdavkov štátu bez diskrečných opatrení na strane príjmov prispeje v období rokov 2014 až 2016 k ročnej štrukturálnej úprave smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa o 0,5 % HDP. Podľa programu stability dosiahne pomer dlhu 100 % HDP v roku 2013 a postupne bude klesať až na 93 % HDP v roku 2016. Očakáva sa, že Belgicko bude v období rokov 2014 až 2016 v prechodnom období, pokiaľ ide o dodržiavanie dlhového kritéria. Referenčná hodnota pre dlh bude podľa plánov splnená na konci prechodného obdobia. Z predpovede útvarov Komisie z jari 2013, v ktorej sa predpovedá, že pomer dlhu dosiahne 101,4 % v roku 2013 a v roku 2014 bude naďalej rásť na 102,1 % HDP za predpokladu nezmenenej politiky, vyplýva, že prechod na pravidlo o znížení dlhu nebude v roku 2014 dodržaný, čo poukazuje na skutočnosť, že pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa nie je dostatočný. V programe stability sa nevysvetľuje, ako budú plánované úpravy rozdelené medzi jednotlivé vrstvy verejnej správy. Táto otázka sa riešila už aj v odporúčaní pre jednotlivé krajiny v minulom roku. Okrem viacročného rámca pre verejnú správu založeného na pravidlách je nutné navrhnúť a schváliť jasné koordinačné opatrenia, aby sa zaistili a posilnili solídne automatické záväzky regiónov, obcí a miestnych orgánov s cieľom splniť rozpočtové ciele.

(11)

Belgicko čelí veľmi vysokému plánovanému rastu výdavkov súvisiacich so starnutím (+ 2,0 percentuálneho bodu HDP) už v období rokov 2010 až 2020, a to najmä v oblasti dôchodkov a dlhodobej starostlivosti. Začatá reforma starobného sociálneho zabezpečenia by mala mať pozitívny vplyv na zamestnanosť starších osôb. Z prognóz však vyplýva, že Belgicko nesplní cieľ na rok 2020, ktorý si samo v tejto oblasti stanovilo. Vzhľadom na rozsah problému bude musieť vyvinúť dodatočné úsilie, aby vyrovnalo rozdiel medzi skutočným a zákonným vekom odchodu do dôchodku. Opatrenia, ktorými sa prepojí zákonný vek odchodu do dôchodku s vývojom strednej dĺžky života, by mali umožniť, aby sa zachovala udržateľnosť dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Bude sa musieť nájsť rovnováha medzi potrebou dosiahnuť finančnú udržateľnosť na jednej strane a potrebou udržať primeranosť režimov starobného sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť, vzhľadom na relatívne vysoké náklady na ústavnú starostlivosť v Belgicku by sa mali preskúmať možnosti na zlepšenie nákladovej efektívnosti výdavkov štátu na služby dlhodobej starostlivosti, ako aj opatrenia zamerané na úsporu nákladov, ako sú zdravotná prevencia a rehabilitácia a vytvorenie lepších podmienok na nezávislý život.

(12)

Dlhodobá strata konkurencieschopnosti Belgicka je spôsobená viacerými faktormi vrátane systému tvorby miezd, zlého fungovania trhov so vstupmi a nenákladových faktorov súvisiacich s inovačnou schopnosťou hospodárstva. Mzdová norma z roku 1996, ktorá mala chrániť konkurencieschopnosť voči hlavným obchodným partnerom, nie vždy plnila svoju úlohu. Okamžité opatrenia, ktoré boli doposiaľ prijaté s cieľom zosúladiť vývoj platov s úrovňami produktivity, sú síce krokmi správnym smerom, no nie sú dostatočné na to, aby zabezpečili dlhodobú zlučiteľnosť medzi vývojom platov a produktivity. Do rámca pre vyjednávanie o mzdách je ešte nutné zaviesť štrukturálne zlepšenia. Tieto zlepšenia zahŕňajú automatické úpravy v prípade nedodržiavania mzdovej normy alebo v prípade, že nárast indexu zdravia presiahne nárast miezd u hlavných obchodných partnerov. Systém vyjednávania o mzdách by mal zabezpečiť, aby vývoj miezd zodpovedal dynamike produktivity na podoblastnej a miestnej úrovni. Belgicko sa špecializuje na medziprodukty, v prípade ktorých vládne veľmi tvrdá medzinárodná súťaž, takže je veľmi ťažké zahrnúť do koncových cien cenové výkyvy v cenách vstupov. Hoci problém konkurencieschopnosti bol vzhľadom na prednosti belgického systému výskumu a inovácií zmiernený, výskum a vývoj v podnikateľskom sektore je aj naďalej veľmi koncentrovaný a širšie využívanie zo strany podnikov je stále pozadu. Rámcové podmienky na urýchlenie prechodu na znalostnú ekonomiku by sa mali posilniť, pričom sa mali zamerať na podnikavosť, uľahčovanie podnikovej dynamiky a formovanie ľudského kapitálu.

(13)

Ceny za elektrinu a mnoho ďalších tovarov a služieb sú v Belgicku vyššie než v iných členských štátoch a odzrkadľujú slabú hospodársku súťaž a štrukturálne prekážky. Ceny v maloobchodnom sektore zostávajú stále nad priemerom eurozóny, zatiaľ čo obmedzenia v oblasti odborných služieb bránia rozvoju inovačných podnikateľských modelov, ako aj investíciám. Belgicko vykonalo iba veľmi malý pokrok v zlepšovaní hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a zriaďovanie silných a nezávislých regulačných úradov stále nie je dokončené. Belgicko má druhú najnižšiu mieru prieniku mobilného širokopásmového pripojenia v Únii. Súvisí to najmä s regulačnými a koordinačnými problémami spojenými s dostupnosťou spektra. Hoci zvýšenie počtu spotrebiteľov meniacich poskytovateľa prispelo k obmedzeniu dominantného postavenia tradičného dodávateľa energie v oblasti výroby energie, hospodárska súťaž v oblasti elektriny a plynu na maloobchodnej úrovni a v oblasti elektriny na veľkoobchodnej úrovni je stále problematická, keďže vysoké náklady na distribúciu nepomerne prispievajú k úrovni čistých cien pre priemyselných používateľov v porovnaní so susednými krajinami. Rozhodnutie Belgicka kontrolovať maloobchodné ceny za elektrinu a plyn pre koncových používateľov môže brániť investíciám do kapacít a vstupu nových subjektov na trh. Podmienky udeľovania licencií v sektore poštových služieb vyvolávajú aj naďalej obavy. Domáca železničná osobná doprava nie je otvorená hospodárskej súťaži a právne predpisy o práci v prístavoch neboli modernizované. Keďže všetky uvedené sektory zohrávajú významnú úlohu z hľadiska konkurencieschopnosti, je nevyhnutné, aby sa tieto opatrenia urýchlene prijali.

(14)

Belgický systém zdaňovania sa neúmerne opiera o priame dane a obsahuje medzery znižujúce jeho spravodlivosť. Hoci Belgicko vyvinulo isté úsilie na obmedzenie celkového daňového zaťaženia práce, implicitná daňová sadzba je ešte stále jedna z najvyšších v Únii v prípade väčšiny pracovníkov. Belgicko je aj naďalej jednou z krajín s najnižším podielom environmentálneho zdaňovania na celkových príjmoch z daní. V Belgicku existuje priestor na zjednodušenie daňového systému a na zlepšenie jeho účinnosti, a to napríklad obmedzením a zjednodušením daňových výdavkov, ako aj odstránením neopodstatnených alebo neúčinných znížených sadzieb DPH.

(15)

Belgicko trpí podpriemernou a stagnujúcou účasťou na trhu práce, vysokou nezamestnanosťou a rozdielmi v nezamestnanosti, ktoré existujú medzi regiónmi a podskupinami obyvateľstva. Do skupiny obyvateľstva s najnižšou účasťou na trhu práce patria skupiny z prostredia migrantov, staršie osoby a nízkokvalifikovaná mládež vo všetkých regiónoch. Tieto skupiny sú vystavené aj vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Reforma systému dávok v nezamestnanosti sa vyvíja správnym smerom, no pokiaľ ju nesprevádza účinná pomoc pri hľadaní práce a možnosti odbornej prípravy, samotná reforma nezaručuje účinnejšie prispôsobovanie ponuky práce a dopytu po práci. Vzájomná súčinnosť medzi cieleným znížením na federálnej úrovni a režimov na podporu zamestnanosti zavádzaných na úrovni regiónov je veľmi zložitá. Hoci opatrenia zamerané na nízkokvalifikovanú mládež môžu využívať aj migranti, je nutné zaviesť komplexnú stratégiu, ktorá by sa konkrétne zameriavala na túto cieľovú skupinu. Navyše sa zdá, že by bolo zložité vyriešiť istú nerovnováhu medzi ponukou práce a dopytom po práci bez toho, aby sa výrazne zintenzívnila mobilita medzi regiónmi. Je nutné vykonať zásadnejšie hodnotenie toho, ako by sa mohlo zaviesť viac transparentnosti a účinnosti do poskytovania vzdelávania a odbornej prípravy a ako by sa dala posilniť súčinnosť medzi jednotlivými poskytovateľmi odbornej prípravy.

(16)

Prognózy týkajúce sa emisií skleníkových plynov do roku 2012 naznačujú, že Belgicko nesplní svoj cieľ, ktorým je 15 % zníženie. Stále nie je jasné, ako sa prostredníctvom izolovaných iniciatív podnikaných jednotlivými orgánmi zabezpečí splnenie cieľa alebo ako sa záťaž rozdelí medzi regiónmi. Vplyv kombinovaných opatrení na znižovanie emisií, najmä zo sektora dopravy a stavebníctva, zostáva nejasný. Dopravná preťaženosť predstavuje pre belgické hospodárstvo veľkú záťaž, ktorá sa odhaduje na 2 % HDP a je jednou z najvyšších v Európe, avšak zavádzanie nového daňového v sektore dopravy v troch regiónoch sa odložilo do roku 2016.

(17)

Problémy koordinácie, ktoré súvisia s vysoko regionalizovanou štruktúrou, kladú ešte vyšší nárok na účinnú organizáciu správu vecí verejných, keďže prítomnosť početných sietí, vrstiev a aktérov môže viesť k duplicite štruktúr s oslabenou správou vecí verejných a vyššími administratívnymi nákladmi. Tieto problémy sa dostávajú do popredia v súvislosti so zdaňovaním a rozložením záťaže pri vyvíjaní rozpočtového úsilia, a to aj v oblastiach vzdelávania a sociálneho zabezpečenia, ktoré si celkovo vyžadujú viac spolupráce a koordinácie.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Belgicka. Posúdila národný program reforiem i program stability a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Belgicku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 7.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do odporúčania 1.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 5.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra aj analýzu hospodárskej politiky v eurozóne ako celku. Na tomto základe Rada vydala jednotlivé odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (6). Ako krajina ktorej menou je euro, Belgicko by malo zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie týchto odporúčaní,

1.

Prijať dodatočné opatrenia na dosiahnutie úsilia o štrukturálne úpravy vymedzené v rozhodnutí Rady, podľa ktorého sa má nadmerný deficit odstrániť do roku 2013, a na posilnenie udržateľnosti a dôveryhodnosti konsolidácie. Trvalá úprava fiškálnych nerovnováh si vyžaduje spoľahlivé vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem, ktoré by mali zvýšiť adaptačnú schopnosť a podporiť potenciálny rast. Po odstránení nadmerného deficitu treba primeraným tempom pokračovať v štrukturálnych úpravách, aby sa dosiahol strednodobý cieľ do roku 2016 a aby sa zabezpečilo, že sa vysoký pomer dlhu bude stále znižovať. Do 15. októbra 2013 treba predložiť na tento účel štrukturálne opatrenia na rok 2014 podporujúce rast, ktorými sa zabezpečí udržateľné odstránenie nadmerného deficitu a dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa; zabezpečiť, aby sa tempo úprav postupne vyrovnalo alebo dokonca urýchlilo. Prijať jasné koordinačné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli rozpočtové ciele záväzné na federálnej i subfederálnej úrovni v rámci strednodobého plánovania, a to aj prostredníctvom rýchleho prijatia pravidla o vyrovnanom štátnom rozpočte/prebytku, ktoré je v súlade s požiadavkami Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, a zvýšiť transparentnosť rozdelenia zaťaženia a zodpovednosti na všetkých úrovniach verejnej správy.

2.

Zintenzívniť úsilie s cieľom vyrovnať rozdiel medzi skutočným a zákonným vekom odchodu do dôchodku vrátane rýchlejšieho ukončenia reformy systémov umožňujúcich predčasný odchod do dôchodku. Podporiť reformy systémov starobného sociálneho zabezpečenia prostredníctvom opatrení zameraných na podporu zamestnanosti a reformy trhu práce prispievajúce k aktívnemu starnutiu. Zvýšiť skutočný vek odchodu do dôchodku tým, že sa dôchodkový vek zosúladí s dĺžkou života. Pokračovať v zlepšovaní nákladovej efektívnosti výdavkov štátu na dlhodobú ústavnú starostlivosť.

3.

Pokračovať v začatom úsilí vyvíjanom na reformu systému tvorby miezd vrátane indexácie miezd, aby sa opätovne získala konkurencieschopnosť; prijať najmä štrukturálne opatrenia na základe konzultácie so sociálnymi partnermi a v súlade s národnou praxou s cieľom zabezpečiť, aby tvorba miezd reagovala na vývoj produktivity, odrážala podoblastné a miestne rozdiely v produktívnosti a podmienky na trhu práce a umožňovala automatické úpravy, pokiaľ vývoj miezd ohrozuje nákladovú konkurencieschopnosť.

4.

Predložiť konkrétne a časovo vymedzené štrukturálne opatrenia na zlepšenie hospodárskej súťaže v sektore služieb odstránením prekážok v maloobchode a neprimeraných obmedzení v oblasti odborných služieb a zlepšiť poskytovanie mobilného širokopásmového pripojenia. Pokračovať v zlepšovaní fungovania sektora energetiky prostredníctvom znižovania nákladov na distribúciu a monitorovania maloobchodných cien a posilnenia nezávislosti regulačných orgánov v sektoroch energetiky a dopravy (železničnej, leteckej dopravy). Odstrániť zvyšné regulačné prekážky v sektore poštovných služieb.

5.

Zaviesť konkrétne a časovo vymedzené návrhy na prechod od daní z práce k daňovým základom, ktoré nenarúšajú do takej miery rast, najmä prostredníctvom preskúmania potenciálu environmentálnych daní, napríklad v prípade nafty, vykurovacích olejov a zdaňovania súkromného používania služobných vozidiel. Zjednodušiť daňový systém prostredníctvom zníženia daňových výdavkov pri zdaňovaní príjmov, zvýšiť účinnosť DPH a zlepšiť daňovú disciplínu odstránením existujúcich medzier.

6.

Ešte viac obmedziť faktory, ktoré nemotivujú ľudí, aby pracovali, a to zabezpečením účinného presadzovania požiadaviek na hľadanie práce a individuálneho prístupu pri poskytovaní pomoci pri hľadaní práce pre všetkých nezamestnaných. Prijať opatrenia na zvýšenie pracovnej mobility medzi regiónmi. Zjednodušiť a posilniť koherenciu medzi stimulmi na podporu zamestnanosti, aktivačnými politikami, zosúlaďovaním ponuky práce a dopytu po práci, vzdelávaním, celoživotným vzdelávaním a politikou v oblasti odborného vzdelávania starších osôb a mládeže. Pripraviť komplexné stratégie zamerané na sociálnu inklúziu a trhu práce pre ľudí z prostredia migrantov.

7.

Prijať konkrétne opatrenia a dohodnúť jasné rozdelenie úloh medzi federálnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov z činností, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami, najmä zo sektorov dopravy a stavebníctva.