18.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 166/1

(1)

Listom zo 6. augusta 2007 Francúzsko notifikovalo Komisii pomoc na reštrukturalizáciu v prospech skupiny FagorBrandt.

(2)

Listom z 10. októbra 2007 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o túto pomoc.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(4)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán, a to od príjemcu pomoci a jeho dvoch konkurentov. Podnik Electrolux predložil pripomienky listom zo 14. decembra 2007. Po stretnutí s útvarmi Komisie 20. februára 2008 tento podnik predložil dodatočné pripomienky listom z 26. februára 2008 a listom z 12. marca 2008. Konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, predložil pripomienky listom zo 17. decembra 2007 (4). Podnik FagorBrandt predložil svoje pripomienky listom zo 17. decembra 2007. Komisia zaslala Francúzsku tieto pripomienky listami z 15. januára 2008 a 13. marca 2008 s tým, že mu poskytla možnosť pripomienkovať ich a tieto jeho pripomienky dostala v prvom prípade listom z 15. februára 2008 a v druhom prípade prostredníctvom dokumentu predloženého na stretnutí 18. marca 2008 (pozri odôvodnenie 5).

(5)

Listom z 13. novembra 2007 Francúzsko oznámilo Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Dňa 18. marca 2008 sa uskutočnilo stretnutie medzi útvarmi Komisie, francúzskymi orgánmi a podnikom FagorBrandt. Po tomto stretnutí francúzske orgány predložili informácie listami z 24. apríla 2008 a zo 7. mája 2008. Druhé stretnutie tých istých strán sa uskutočnilo 12. júna 2008. Po tomto stretnutí francúzske orgány predložili informácie listom z 9. júla 2008. Dňa 15. júla 2008 Komisia požiadala o dodatočné informácie, ktoré francúzske orgány poskytli 16. júla 2008.

(6)

Dňa 21. októbra 2008 Komisia prijala podmienečné kladné rozhodnutie o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 31 mil. EUR poskytnutej podniku FagorBrandt (5) (ďalej len „rozhodnutie z 21. októbra 2008“).

(7)

Toto rozhodnutie Všeobecný súd zrušil 14. februára 2012 (6) (ďalej len „rozsudok Všeobecného súdu zo 14. februára 2012“) z dôvodu dvoch zjavne nesprávnych posúdení: na jednej strane sa opatrenie neoprávnene považovalo za kompenzačné a na druhej strane chýba posúdenie celkového vplyvu nezlučiteľnej predchádzajúcej pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi (ďalej len „talianska pomoc“), ktorá dosiaľ nebola vrátená, a schválenej pomoci na hospodársku súťaž.

(8)

Komisia preto musí prijať nové konečné rozhodnutie. V súlade s judikatúrou Všeobecného súdu (7) sa Komisia môže pri tom opierať len o informácie, ktoré mala k dispozícii v tom čase, t. j. 21. októbra 2008 (pozri oddiel 6.2.2 Časový rámec analýzy).

(9)

Uvedená pomoc predstavuje pomoc na reštrukturalizáciu. Predpokladaná výška pomoci je 31 mil. EUR. Túto pomoc poskytuje francúzske ministerstvo hospodárstva, financií a zamestnanosti. Príjemcom pomoci je podnik FagorBrandt S.A., ktorý vlastní niekoľko dcérskych spoločností pôsobiacich v oblasti výroby a predaja.

(10)

Francúzske orgány uvádzajú, že vzhľadom na dostupné zdroje podnik FagorBrandt S.A. by nebol schopný čeliť ťažkostiam bez štátnej pomoci. Podľa Francúzska priama pomoc vo výške 31 mil. EUR umožní financovať polovicu nákladov na reštrukturalizáciu (8).

(11)

Skupinu FagorBrandt (ďalej len „FagorBrandt“) nepriamo vlastní spoločnosť Fagor Electrodomésticos S. Coop (ďalej len „Fagor“), družstvo podľa španielskeho práva. Základné imanie tohto družstva je rozdelené medzi približne 3 500 členov (zamestnancov, ktorí sú spoločníkmi), pričom žiadny z členov nemôže vlastniť viac ako 25 % základného imania družstva.

(12)

Samotná spoločnosť Fagor je členom skupiny družstiev pod názvom Mondragón Corporación Cooperativa (ďalej len „MCC“), v ktorej má každé družstvo právnu a finančnú nezávislosť. Spoločnosť Fagor je členom divízie pre domáce elektrospotrebiče odvetvovej skupiny „Priemysel“ MCC.

(13)

V roku 2007 podnik FagorBrandt dosiahol obrat 903 mil. EUR. Pôsobí vo všetkých segmentoch s veľkými elektrospotrebičmi, ktoré zahŕňajú tri veľké skupiny výrobkov: umývacie zariadenia (umývačky riadu, práčky, sušičky bielizne, práčky so sušičkami), chladiace zariadenia (chladničky, mraziace boxy a mrazničky) a varné zariadenia (tradičné rúry, mikrovlnné rúry, sporáky, varné dosky, odsávače pár).

(14)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti z týchto piatich dôvodov: riziko obchádzania zákazu poskytovať pomoc na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám; riziko obchádzania povinnosti vrátiť nezlučiteľnú pomoc; pochybnosť o obnovení dlhodobej životaschopnosti podniku; nedostatočnosť kompenzačných opatrení; pochybnosť o obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum, a to najmä pokiaľ ide o príspevok príjemcu.

(15)

Keďže podnik FagorBrandt vznikol v januári 2002, v zmysle bodu 12 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia o pomoci na reštrukturalizáciu“) (9) bol novovytvorenou firmou až do januára 2005, teda tri roky po svojom vzniku. To znamená, že rovnako ako v čase, keď sa na podnik vzťahovalo oslobodenie od dane stanovené článkom 44f Všeobecného daňového zákonníka (ďalej len „pomoc 44f“), podnik FagorBrandt sa považoval za novovytvorenú firmu aj v decembri roku 2003, keď Komisia vyhlásila túto pomoc za nezlučiteľnú a nariadila jej vrátenie (10). Podľa bodu 12 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu preto podnik nebol oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu. Skutočnosť, že Francúzsko nevymohlo pomoc, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú v decembri 2003, do chvíle, keď sa podnik už nepovažoval za novovytvorenú firmu, a teda sa stal oprávneným získať pomoc na reštrukturalizáciu, by mohla predstavovať obchádzanie zákazu stanoveného v bode 12 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

(16)

Komisia sa domnieva, že notifikovaná pomoc bude z veľkej časti slúžiť na financovanie vrátenia pomoci 44f. Zároveň vyjadrila pochybnosti o tom, či notifikovaná pomoc nepredstavuje obchádzanie povinnosti vrátiť túto nezlučiteľnú pomoc a či nezbavuje vrátenie tejto pomoci jeho podstaty a účinnosti.

(17)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku, Komisia vyjadrila dve pochybnosti. Na jednej strane Komisia zaznamenala, že očakávaný obrat v roku 2007 bol vyšší asi o 20 % oproti predchádzajúcemu roku, a tak sa zaujímala, na akých údajoch sa tento odhad zakladal. Na druhej strane Komisia zdôraznila, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádza, ako chce podnik FagorBrandt kryť vrátenie nezlučiteľnej pomoci, ktorú získala jeho talianska dcérska spoločnosť.

(18)

Komisia ďalej vyjadrila pochybnosti o tom, či nezavedenie dodatočných kompenzačných opatrení na doplnenie opatrení, ktoré sa už zaviedli v rámci plánu reštrukturalizácie, je prijateľné. Komisia uviedla, že:

(19)

Komisia napokon vyjadrila pochybnosti o tom, že boli splnené podmienky stanovené v článkoch 43 a 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Francúzske orgány nezahrnuli vrátenie pomoci 44f do nákladov na reštrukturalizáciu a takisto neobjasnili pôvod niektorých súm považovaných za „vlastné zdroje príjemcu“.

(20)

Podnik Electrolux uviedol, že na to, aby mohol reagovať na výzvy globálnej hospodárskej súťaže, vykonal veľké a veľmi nákladné plány reštrukturalizácie. V snahe udržať si konkurencieschopnosť bol tento podnik nútený prijať radikálne opatrenia, akým je napríklad zatvorenie ôsmich závodov v západnej Európe, z ktorých sa výroba zväčša presunula do iných existujúcich závodov v Európe a do nových závodov v Poľsku a Maďarsku. Podobné reštrukturalizačné opatrenia vykonala väčšina podnikov zo sektora „veľkých domácich elektrospotrebičov“. Podnik Electrolux sa preto sťažuje na skutočnosť, že podnik FagorBrandt by mohol získať podporu na zvládnutie situácie, ktorú musí zvyšok sektora zvládnuť bez podobnej pomoci. Pomoc by narušila hospodársku súťaž na úkor ostatných podnikov.

(21)

Po prvé, tento konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, uviedol, že plánovaná pomoc neumožní podniku obnoviť jeho dlhodobú životaschopnosť. Domnieva sa, že na zabezpečenie prežitia podniku je nevyhnutná zásadná priemyselná reorganizácia. Tento konkurent sa okrem toho nazdáva, že podnik FagorBrandt nebude mať prostriedky na financovanie potrebných investícií. Pomoc zároveň neumožní podniku FagorBrandt dosiahnuť potrebnú veľkosť na zlepšenie jeho postavenia pri rokovaniach s veľkými distribútormi, ktorí uprednostňujú dodávateľov pôsobiacich v Európskej únii vo väčšom rozsahu.

(22)

Po druhé, konkurent sa domnieva, že pomoc nie je obmedzená na nevyhnutné minimum, pretože podnik FagorBrandt by mohol získať potrebné finančné prostriedky na svoju reštrukturalizáciu od svojho akcionára a družstva, ktorého je členom (t. j. od MCC, ktorého členom je aj banka Caja Laboral).

(23)

Po tretie, konkurent zastáva názor, že pomoc by mohla narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Na jednej strane väčšina podnikov zo sektora vyrába v Európe, a preto ich možno považovať za európske. Ázijskí a tureckí konkurenti vo väčšej miere pôsobia iba na trhu s niektorými výrobkami. Na druhej strane je podnik FagorBrandt piatym najväčším hospodárskym subjektom na európskej úrovni a má silné postavenie na francúzskom, španielskom a poľskom trhu. Konkurent sa preto domnieva, že pre chýbajúce kompenzačné opatrenia Komisia nemôže vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú.

(24)

Po štvrté, skutočnosť, že Francúzsko a Taliansko poskytli v minulosti neoprávnenú pomoc, vedie k dvom záverom: po prvé, ťažkosti podniku FagorBrandt sú cyklické a vyvolávajú otázku jeho životaschopnosti, a po druhé, notifikovaná pomoc bude pravdepodobne slúžiť na vrátenie neoprávnenej pomoci, čím sa obíde povinnosť vrátiť pomoc.

(25)

Pripomienky podniku FagorBrandt sú podobné pripomienkam francúzskych orgánov, ktoré sú uvedené ďalej v texte.

(26)

Pokiaľ ide o možné obchádzanie zákazu pomoci na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám, francúzske orgány nepopierajú, že podnik FagorBrandt treba považovať za „novovytvorenú firmu“ počas obdobia troch rokov od jeho vzniku v súlade s bodom 12 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Nazdávajú sa však, že otázka prípadného poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu podniku FagorBrandt začala byť aktuálna až v roku 2006 v dôsledku ťažkostí vyskytujúcich sa od roku 2004 a vzhľadom na zhoršovanie sa jeho finančnej situácie od roku 2005, t. j. v piatom roku jeho existencie. Inými slovami, podnik nemal žiadny dôvod žiadať o pomoc na reštrukturalizáciu skôr, ako sa ocitol v situácii odôvodňujúcej túto pomoc, t. j. v roku 2006. Otázka možného obchádzania pravidla „troch rokov“ je preto bezpredmetná.

(27)

Pokiaľ ide o možnosť, že notifikovaná pomoc zbavuje povinnosť vrátiť pomoc jej účinnosti, Francúzsko pripomína, že podnik nie je v ťažkostiach len kvôli vráteniu pomoci. Finančné ťažkosti totiž začali v roku 2004 a situácia sa výrazne zhoršila v rokoch 2005 a 2006. Podnik je skutočne v ťažkostiach v zmysle usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu tak, ako Komisia usúdila v rozhodnutí o začatí konania. Francúzsko na základe toho dospelo k záveru, že podnik je preto oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu, pokiaľ sú splnené aj ostatné podmienky stanovené pre takúto pomoc. Otázka, či by podnik prežil, alebo neprežil rok 2007 alebo 2008, keby nemusel vrátiť pomoc, je bezpredmetná, pretože vrátenie pomoci je povinné, a to po zamietavom rozhodnutí Komisie, pokiaľ ide o schému pomoci podľa článku 44f z roku 2003. Žiadosť o pomoc je odôvodnená nahromadením finančných ťažkostí, ktoré sú spojené s nákladmi na reštrukturalizáciu, ktoré už podniku vznikli, s nedokončením reštrukturalizácie, ako aj so všetkými ostatnými nákladmi vrátane vrátenia pomoci, ktoré podnik musí zohľadniť.

(28)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti a dve príslušné pochybnosti vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, francúzske orgány pripomínajú tieto skutočnosti. Pokiaľ ide o odhad nárastu obratu za rok 2007 o 20 % oproti finančnému roku 2006, možno ho vysvetliť najmä zmenou rozsahu činností podniku FagorBrandt, ktorá nastala v roku 2006. Pokiaľ ide o nezapočítanie vrátenia neoprávnenej pomoci, ktorú získala talianska dcérska spoločnosť (poskytnutej v rámci prevzatia činností podniku Ocean Spa v oblasti domácich elektrospotrebičov spoločnosťou Brandt Italia), francúzske orgány uvádzajú, že toto vrátenie by nemalo ovplyvniť životaschopnosť podniku, pretože konečná suma na ťarchu spoločnosti Brandt Italia bude pravdepodobne nižšia ako 200 000 EUR, pričom zostatok znáša predajca uvedených činností.

(29)

Pokiaľ ide o neexistenciu kompenzačných opatrení, Francúzsko opakuje, že podnik už v roku 2004 predal spoločnosť Brandt Components (závod v Nevers). Podnik okrem toho znížil svoju výrobnú kapacitu pozastavením výroby mraziacich boxov a voľne stojacich mikrovlnných rúr. Francúzske orgány ďalej pripomínajú, že v dôsledku pomoci nastalo len nepatrné narušenie hospodárskej súťaže, čo znižuje potrebu kompenzačných opatrení. Podnik FagorBrandt má totiž [0–5] % (13) podiel na európskom trhu, ktorý je v porovnaní s podielom jeho hlavných konkurentov veľmi nízky. Francúzske orgány sa preto domnievajú, že prítomnosť podniku na trhu umožňuje zabrániť oligopolom. Počas konania vo veci formálneho zisťovania francúzske orgány navrhli zaviesť dodatočné kompenzačné opatrenia.

(30)

Pokiaľ ide o pochybnosti Komisie týkajúce sa obmedzenia pomoci na minimum a vlastného príspevku príjemcu, francúzske orgány uvádzajú tieto skutočnosti. V súvislosti s nezapočítaním vrátenia pomoci do nákladov na reštrukturalizáciu uvádzajú, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci nemožno apriórne kvalifikovať ako náklady na reštrukturalizáciu. Pokiaľ ide o vlastné zdroje príjemcu („effort propre du bénéficiaire“), ako sa nazývajú v oznámení, francúzske orgány vysvetľujú, že ide o bankové úvery.

(31)

Pokiaľ ide o pripomienky podniku Electrolux, Francúzsko zdôrazňuje, že cieľom reštrukturalizačných opatrení, ktoré tento podnik a ďalší konkurenti prijali, nebola náprava ťažkej hospodárskej situácie, ale posilnenie postavenia na trhu s veľkými domácimi elektrospotrebičmi. Francúzsko sa preto domnieva, že situácia podniku FagorBrandt sa nedá porovnať so situáciou jeho konkurentov, ktorí majú napokon vzhľadom na svoju veľkosť oveľa väčšie finančné prostriedky.

(32)

Pokiaľ ide o pripomienky podniku, ktorý si želá zostať v anonymite, týkajúce sa dlhodobej životaschopnosti podniku FagorBrandt, francúzske orgány po prvé poukazujú na to, že podnik FagorBrandt urobil opatrenia prvotne určené na vykrytie straty a zvýšenie miery zisku, aby v konečnom dôsledku mohol dosiahnuť lepšie postavenie na trhu, najmä prostredníctvom vývoja […].

(33)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že pomoc nie je obmedzená na minimum, pretože podnik FagorBrandt by mohol získať dostatok financií od svojich akcionárov, francúzske orgány zdôrazňujú, že MCC nie je holdingový subjekt, ale družstevné hnutie. V tomto družstevnom hnutí je každé družstvo vrátane spoločnosti Fagor alebo banky Caja Laboral samostatné a závislé od rozhodnutí vlastných zamestnancov–družstevníkov, ktorí sú jeho vlastníkmi. Podnik FagorBrandt sa preto môže spoliehať iba na finančnú podporu spoločnosti Fagor, obmedzenú na jej súčasné kapacity. Odkúpením podniku FagorBrandt sa znížila suma dostupnej hotovosti spoločnosti Fagor, a tak Fagor v súčasnosti nemôže poskytovať finančné prostriedky nad určitú hranicu.

(34)

Po tretie, reagujúc na údajný negatívny vplyv na hospodársku súťaž, francúzske orgány zdôrazňujú rozpory v pripomienkach zainteresovanej strany, ktorá si želá zostať v anonymite. Táto zainteresovaná strana na jednej strane tvrdí, že pomoc by ovplyvnila podmienky hospodárskej súťaže na európskom trhu, pričom na druhej strane uvádza, že podnik FagorBrandt je v porovnaní s hlavnými konkurentmi príliš malým podnikom, čo ohrozuje jeho životaschopnosť. Okrem toho pokiaľ ide o neexistenciu kompenzačných opatrení, francúzske orgány pripomínajú, že už zaviedli platné kompenzačné opatrenia a navrhujú zaviesť nové opatrenia.

(35)

Po štvrté, v reakcii na tvrdenia založené na predchádzajúcom poskytnutí neoprávnenej pomoci zo strany Francúzska a Talianska Francúzsko pripomína, že účelom tejto neoprávnenej pomoci nebol program reštrukturalizácie podniku, ale systém zameraný na podporu udržania zamestnanosti v danom regióne. Na základe informácií, ktoré Komisii poskytol podnik FagorBrandt 17. decembra 2007, Francúzsko ďalej zdôrazňuje, že neexistuje žiadna súvislosť medzi výškou poskytnutej pomoci (asi 20 mil. EUR po zdanení) a výškou nezlučiteľnej pomoci (asi 27,3 mil. EUR vrátane úrokov). Okrem toho sa náklady na reštrukturalizáciu odhadujú na sumu 62,5 mil. EUR, ktorá je podstatne vyššia ako výška požadovanej pomoci na reštrukturalizáciu. Nakoniec Francúzsko pripomína vzájomnú zameniteľnosť výdavkov.

(36)

Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré Komisii predložil podnik FagorBrandt, francúzske orgány uvádzajú, že s týmito objasňujúcimi informáciami môžu len súhlasiť, keďže dopĺňajú ich vlastné pripomienky.

(37)

Komisia sa domnieva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Má podobu dotácie od francúzskej vlády, a teda je financované zo štátnych prostriedkov a poskytované štátom. Opatrenie je určené výhradne podniku FagorBrandt, a teda je selektívne. Dotáciou sa podnik FagorBrandt zvýhodňuje, keďže sa mu poskytli dodatočné prostriedky, aby nemusel ukončiť svoje činnosti. Toto opatrenie teda narúša hospodársku súťaž medzi výrobcami veľkých domácich elektrospotrebičov. Napokon trh s veľkými domácimi elektrospotrebičmi sa vyznačuje veľkým objemom obchodu medzi členskými štátmi. Komisia preto dospela k záveru, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Francúzsko tento záver nepopiera.

(38)

V článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ sa stanovujú výnimky zo všeobecnej nezlučiteľnosti stanovenej v odseku 1 uvedeného článku. Výnimky stanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa zjavne na tento prípad nevzťahujú.

(39)

Pokiaľ ide o výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ, Komisia poznamenáva, že keďže účel pomoci nie je regionálny a výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. b) nie je zjavne uplatniteľná, uplatňuje sa iba výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. c). Tá povoľuje poskytnutie štátnej pomoci na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. V tejto súvislosti je nepochybné, že pomoc bola poskytnutá s cieľom obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v ťažkostiach. Komisia vysvetlila spôsob posudzovania zlučiteľnosti takejto pomoci v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu. Právnym základom posúdenia budú práve tieto usmernenia. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade by nebolo možné uplatniť žiadny iný rámec Spoločenstva. Okrem toho sa Francúzsko nedovolávalo žiadnej výnimky zo ZFEÚ a ani jedna zo zainteresovaných strán nekritizovala výber tohto právneho základu, ktorý bol už oznámený v rozhodnutí o začatí konania.

(40)

V súlade s judikatúrou Všeobecného súdu (14) je Komisia po zrušení niektorého svojho rozhodnutia povinná založiť svoju novú analýzu výhradne na informáciách, ktoré mala k dispozícii v čase prijatia zrušeného rozhodnutia, v tomto prípade k 21. októbru 2008.

(41)

Nemôžu sa teda zohľadniť neskoršie udalosti, ktoré mohli nastať od 21. októbra 2008. Z analýzy je potrebné vylúčiť zmeny alebo trendy na trhu alebo zmeny či trendy v situácii príjemcu pomoci. Rovnako Komisia nezohľadňuje obdobie vykonávania reštrukturalizačného plánu po októbri 2008 (15).

(42)

Komisia nemá povinnosť opätovne začať zisťovanie veci ani ho dokonca doplniť o nové odborné posudky (16). Zrušenie aktu, ktorým končí správne konanie zahŕňajúce niekoľko štádií, nemá nutne za následok zrušenie celého konania. Ak sa ukáže, tak ako v tomto prípade, že aj napriek skutočnosti, že vyšetrovacie úkony umožňovali vypracovať vyčerpávajúcu analýzu zlučiteľnosti pomoci, analýza, ktorú Komisia uskutočnila, nie je úplná, a tak spôsobuje protiprávnosť rozhodnutia, konanie smerujúce k nahradeniu tohto rozhodnutia sa môže opätovne uskutočniť na základe vyšetrovacích úkonov, ktoré sa už vykonali (17).

(43)

Okrem toho keďže Komisia musí založiť svoju novú analýzu výlučne na informáciách, ktoré mala v októbri 2008, teda na informáciách, ku ktorým sa francúzske orgány a podnik FagorBrandt už vyjadrili, nie je nutné ich znova konzultovať (18). Napokon právo zainteresovaných tretích strán predložiť pripomienky bolo zaručené uverejnením rozhodnutia o začatí konania (19) v úradnom vestníku a žiadne ustanovenie nariadenia č. 659/1999 neukladá povinnosť im opätovne ponúknuť túto možnosť, pokiaľ bol pôvodný plán reštrukturalizácie upravený počas zisťovania (20).

(44)

Toto rozhodnutie sa teda zakladá výhradne na informáciách dostupných k 21. októbru 2008.

(45)

Na to, aby bol podnik oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu, sa v prvom rade musí považovať za firmu v ťažkostiach, ako sa vymedzuje v oddiele 2.1 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

(46)

V odôvodnení 24 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že podnik sa zdal byť v ťažkostiach v zmysle bodu 11 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. V odôvodnení 27 rozhodnutia o začatí konania Komisia takisto uviedla, že v súlade s bodom 13 usmernení o reštrukturalizácii sa ťažkosti podniku stali príliš závažnými na to, aby ich mohol financovať jeho španielsky akcionár. Na rozdiel od tohto predbežného posúdenia sa konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, domnieva, že podnik FagorBrandt by mohol získať potrebnú finančnú podporu na prekonanie svojich ťažkostí od spoločnosti Fagor a skupiny MCC. Treba preto zvážiť, či je nutné zmeniť a doplniť predbežné posúdenie, ktoré sa vykonalo v rozhodnutí o začatí konania. Komisia poznamenáva, že konkurent zakladá svoje tvrdenie na článku v tlači (21), v ktorom, ako sa zdá, sa poukazuje na to, že spoločnosť Fagor môže ľahko získať finančné prostriedky na finančných trhoch. Komisia však poznamenáva, že tento článok je z apríla 2005 a finančná situácia spoločnosti Fagor sa neskôr výrazne zhoršila. Francúzske orgány v tejto súvislosti pripomínajú, že finančné dlhy spoločnosti Fagor (ktoré nezahŕňajú dlhy podniku FagorBrandt), sa v roku 2005 strojnásobili, najmä v nadväznosti na odkúpenie akcií podniku FagorBrandt a veľké priemyselné investície v spoločnosti Fagor. Okrem toho spoločnosť Fagor v roku 2006 investovala do podniku FagorBrandt kapitál vo výške 26,9 mil. EUR. Všetky tieto skutočnosti prakticky vyčerpali mieru zadlženosti družstva, ktorého koeficient zadlženosti v širokej miere prekročil všeobecne prípustné minimá.

(47)

Francúzske orgány ďalej objasnili, že spoločnosť Fagor, ktorá je jediným akcionárom skupiny FagorBrandt, je družstvo zamestnancov, ktorí sú spoločníkmi, podľa španielskeho práva. Základné imanie spoločnosti je rozdelené medzi asi 3 500 členov–výlučne zamestnancov, ktorí sú spoločníkmi –, z ktorých žiadny nemôže vlastniť viac ako 25 % základného imania družstva.

(48)

Vzhľadom na svoju právnu formu spoločnosť Fagor nemôže pristúpiť k zvýšeniu základného imania otvorenému tretím upisovateľom. Družstvo môže zvýšiť svoje základné imanie len tak, že sa obráti na vlastných členov, ktorých finančné kapacity sú obmedzené na ich osobné úspory. Jediná možnosť, ktorú má na financovanie svojho rozvoja, je požičať si od bánk alebo vypísať pôžičky zaručené dlhopismi.

(49)

Pokiaľ ide o MCC, je to skupina družstiev, ktorej je spoločnosť Fagor členom. V tejto skupine má každé družstvo právnu a finančnú nezávislosť. Inými slovami, medzi spoločnosťou Fagor a skupinou MCC neexistuje žiadne kapitálové spojenie. Skupina MCC nie je teda holdingovou spoločnosťou, ale družstevným hnutím. Každé družstvo ako Fagor alebo banka Caja Laboral, ktoré je členom tejto skupiny, je nezávislé a závisí len od rozhodnutí vlastných zamestnancov–družstevníkov, ktorí sú jeho vlastníkmi. Vzťahy medzi skupinou MCC a jej členmi preto nemožno chápať ako vzťahy v tradičnej kapitálovej skupine.

(50)

Vzhľadom na svoju právnu formu skupina MCC teda nemohla zvýšiť kapitál tak ako akciová spoločnosť a nemožno ju považovať za materskú spoločnosť v zmysle bodu 13 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Podnik FagorBrandt teda mohol rátať len s podporou svojej materskej spoločnosti Fagor, a to v rozsahu jej platobnej schopnosti.

(51)

Komisia sa preto domnieva, že nie je potrebné preskúmať posúdenie oprávnenosti firmy v rozhodnutí o začatí konania na základe bodov 11 a 13 usmernení o pomoci.

(52)

Pokiaľ ide o oprávnenosť podniku na základe podmienok vymedzených v oddiele 2.1 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, rozhodnutie o začatí konania vyvoláva iba jednu pochybnosť, totiž pochybnosť o možnom obídení zákazu poskytovať pomoc na reštrukturalizáciu novovytvoreným firmám (pozri oddiel 3 Dôvody na začatie konania).

(53)

Komisia analyzovala finančnú situáciu podniku, ktorá je znázornená v tabuľke 1. V prvých troch rokoch svojej existencie podnik zjavne nespĺňal kritériá stanovené v bodoch 10 a 11 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu na to, aby sa mohol považovať za firmu v ťažkostiach, ani keby pomoc 44f vrátil. Pokiaľ ide o bod 10 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ak by podnik vrátil pomoc vo výške 22,5 mil. EUR už v roku 2004 (to znamená v mesiacoch nasledujúcich po zamietavom rozhodnutí Komisie), v danom roku by ešte nezaznamenal stratu vo výške polovice svojho vlastného imania. Pokiaľ ide o bod 11 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ak by podnik vrátil pomoc vo výške 22,5 mil. EUR už v roku 2004, zaznamenal by iba jeden stratový rok (2004), čo nestačí na to, aby sa na základe tohto bodu mohol považovať za firmu v ťažkostiach. Finančné ťažkosti skupiny FagorBrandt sa zhoršili od roku 2005, v dôsledku čoho by sa podnik mohol považovať za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu (t. j. za firmu, ktorá „bez vonkajšej intervencie verejných orgánov“ smeruje „takmer s určitosťou k vylúčeniu z obchodnej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte“) nepochybne od nasledujúceho roka (so zreteľom na povinnosť vrátiť pomoc 44f) a s určitosťou v roku 2007.

Tabuľka 1

(54)

Komisia ďalej poznamenala, že v prvom štvrťroku 2005 skupina Fagor prijala rozhodnutie o kúpe 90 % akcií podniku za cenu [150–200] mil. EUR. Svedčí to o tom, že trh by nepovažoval podnik za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, t. j. za firmu, ktorá bez vonkajšej intervencie verejných orgánov smeruje takmer s určitosťou k vylúčeniu z hospodárskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte.

(55)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že podnik, ktorý bol založený v januári 2002, sa nemohol považovať za firmu v ťažkostiach v prvých troch rokoch svojej existencie, a to ani v prípade okamžitého vrátenia pomoc 44f. Preto sa nazdáva, že skutočnosť, že Francúzsko nevrátilo pomoc 44f ešte ani v januári 2005, to znamená tri roky po založení podniku FagorBrandt, nemala za následok umelé udržanie pri živote podniku, ktorý by inak opustil trh. Zároveň sa nazdáva, že počas tohto obdobia podnik nemal dôvod žiadať o pomoc na reštrukturalizáciu. Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že skutočnosť, že Francúzsko nevrátilo pomoc 44f ešte ani v januári 2005, nepredstavuje obchádzanie zákazu poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu v prospech novovytvorených firiem v zmysle bodu 12 usmernení o reštrukturalizácii.

(56)

Na záver možno konštatovať, že pochybnosti o oprávnenosti podniku sú odstránené, a Komisia sa domnieva, že podmienky stanovené v oddiele 2.1 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sú splnené.

(57)

Na základe bodu 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu a skutočnosti, že notifikovaná pomoc bude podľa všetkého slúžiť predovšetkým na financovanie vrátenia pomoci 44f, Komisia vyjadrila v odôvodnení 30 rozhodnutia o začatí konania pochybnosť o tom, či notifikovaná pomoc nepredstavuje obchádzanie povinnosti vrátiť pomoc a nezbavuje tak túto povinnosť jej podstaty a účinnosti.

(58)

Pri posudzovaní tejto otázky Komisia zohľadnila tieto skutočnosti.

(59)

Po prvé, podľa ustálenej judikatúry vrátenie nezlučiteľnej pomoci spolu s úrokmi umožňuje obnoviť stav pred poskytnutím pomoci, a tým odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré s ňou súvisí. Preto sa v tomto prípade predpokladá, že vrátenie pomoci 44f spolu s úrokmi, ktorým sa podmieňuje vyplatenie novej pomoci, obnoví stav pred jej poskytnutím.

(60)

Po druhé, podnik je oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu. Vrátenie nezlučiteľnej pomoci primárne nebolo skutočným dôvodom finančných ťažkostí podniku. Ťažkosti vyplynuli z iných zdrojov, ktoré sú príčinou straty od roku 2004 (pozri tabuľku 1). Budúce vrátenie nezlučiteľnej pomoci len zhorší tieto ťažkosti do takej miery, že podnik ich nebude môcť zvládnuť bez štátnej pomoci. Zároveň sa zaviedol plán reštrukturalizácie činností, ktorého náklady predstavujú 62,5 mil. EUR. Svedčí to o tom, že operatívna reštrukturalizácia nevyhnutná na obnovenie výnosnosti činností je spojená s veľmi vysokými nákladmi, ktoré sú vyššie ako vrátenie pomoci 44f, ktorá bez úrokov predstavuje 22,5 mil. EUR. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že FagorBrandt je firma v ťažkostiach, ktorej existencia je ohrozená. Preto môže rovnako ako každá firma v takejto situácii získať pomoc na reštrukturalizáciu, pokiaľ spĺňa ostatné podmienky stanovené v usmerneniach o reštrukturalizácii.

(61)

Po tretie, Komisia, ktorá vo svojom rozhodnutí vo veci Deggendorf (22) z roku 1991 poznamenala, že „neoprávnene poskytnutá pomoc, ktorú Deggendorf odmieta vrátiť od roku 1986, a nová pomoc (…) by mali kumulatívny účinok nadmerného a neoprávneného zvýhodnenia tejto spoločnosti, ktorým by sa narušili podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom,“ usúdila, že nová pomoc je zlučiteľná za predpokladu, že „orgány (…) sú povinné pozastaviť poskytovanie pomoci (…) spoločnosti Deggendorf do doby, kým nezískajú nezlučiteľnú pomoc späť (…).“ Vo svojom rozsudku z 15. mája 1997 (23) Súdny dvor potvrdil správnosť prístupu Komisie. Odvtedy Komisia prijala niekoľko rozhodnutí, v ktorých uplatňuje rovnaký prístup, to znamená, že novú pomoc považuje za zlučiteľnú pod podmienkou pozastavenia jej vyplácania až do vrátenia neoprávnenej pomoci (24). Komisia poznamenáva, že v tomto prípade od okamihu, keď nová pomoc bude spĺňať podmienky stanovené v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu, nič nebude brániť tomu, aby sa uplatnil prístup uplatnený vo veci Deggendorf, to znamená, aby sa nová pomoc považovala za zlučiteľnú pod podmienkou, že jej vyplácanie sa pozastaví do okamihu vrátenia pomoci 44f.

(62)

Na základe predchádzajúcich úvah sa pochybnosti Komisie odstránili.

(63)

V tejto súvislosti chce Komisia poskytnúť toto spresnenie. Bodom 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa Komisii pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu ukladá povinnosť „brať do úvahy, po prvé súhrnný účinok minulej a novoposkytnutej pomoci, po druhé skutočnosť, že minulá pomoc nebola vrátená.“ Ako sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 14 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, toto ustanovenie sa zakladá na rozsudku vo veci Deggendorf (25). V tomto prípade sa Francúzsko zaviazalo vymáhať pomoc 44f pred vyplatením novej pomoci. V tomto rozhodnutí je Komisia v zmysle uvedeného judikátu vo veci Deggendorf povinná premeniť tento záväzok na podmienku zlučiteľnosti notifikovanej pomoci. Týmto spôsobom zabezpečí, že nedôjde ku kumulovaniu predchádzajúcej pomoci s novou pomocou a predchádzajúca pomoc sa vráti.

(64)

Brandt Italia, talianska dcérska spoločnosť podniku FagorBrandt, nevrátila časť pomoci, ktorú jej poskytli talianske orgány, ešte ani 21. októbra 2008. Komisia vyhlásila túto pomoc vo svojom rozhodnutí z 30. marca 2004 (26) za nezlučiteľnú.

(65)

V tomto prípade, ako sa už uviedlo v odôvodnení 61, rozsudok vo veci Deggendorf (27) potvrdzuje, že Komisia neprekračuje svoju posudzovaciu právomoc tým, že ukladá povinnosť vrátenia predchádzajúcej pomoci ako nevyhnutného predpokladu vyplatenia novej pomoci. Za predpokladu, že Komisia podmieňuje poskytnutie zamýšľanej pomoci vrátením predchádzajúcej pomoci, nie je povinná preskúmať súhrnný účinok uvedenej pomoci na hospodársku súťaž, pretože takéto podmienenie umožňuje zabrániť tomu, aby sa výhoda poskytnutá zamýšľanou pomocou kumulovala s výhodou poskytnutou predchádzajúcou pomocou (28).

(66)

Komisia tak v rámci svojho rozhodovacieho postupu dala prednosť vráteniu nezlučiteľnej pomoci ako nevyhnutnej podmienke vyplatenia novej pomoci (29) pred uplatnením bodu 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ktorý jej umožňuje vziať do úvahy súhrnný účinok neoprávnenej pomoci a novoposkytnutej pomoci.

(67)

Vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu má Komisia v úmysle uplatniť bod 23 usmernení. V tomto prípade je totiž povinná prijať nové rozhodnutie z dôvodu zrušenia rozhodnutia z 21. októbra 2008 Všeobecným súdom. V tejto súvislosti Komisia nemôže zohľadniť informácie, ktoré nemala k dispozícii ku dňu prijatia prvého rozhodnutia. Nemôže teda zohľadniť nové záväzky štátu ani pravidlá vrátenia neoprávnenej pomoci, ktoré prípadne vznikli po uvedenom dátume.

(68)

Komisia je preto povinná, ako jej napokon ukladá rozsudok Všeobecného súdu zo 14. februára 2012 (30), preskúmať súhrnný účinok talianskej pomoci a notifikovanej pomoci na reštrukturalizáciu na hospodársku súťaž.

(69)

Najprv je však potrebné určiť, aká bola výška talianskej pomoci k 21. októbru 2008, ktorá sa mala zohľadniť.

(70)

Podnik FagorBrandt sa domnieva, že výška vrátenej talianskej pomoci zo strany Brandt Italia by mala predstavovať menej ako 200 000 EUR.

(71)

Podnik FagorBrandt totiž v roku 2003 odkúpil prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Brandt Italia závod vo Verolanuova a jeho aktíva od spoločnosti Ocean, ktorá bola v konkurze. Cena, ktorú ponúkal podnik Brandt Italia za príslušné aktíva, predstavovala 10 mil. EUR.

(72)

Keďže správcovia konkurznej podstaty spoločnosti Ocean považovali túto sumu za nedostatočnú, talianske orgány chceli rozšíriť opatrenia prijaté v rámci z režimov „Mobilita“ a „Cassa Integrazione“, ktoré boli vyhlásené za zlučiteľné s uplatniteľným európskym právom, na uvedené transakcie. Predovšetkým predpokladali, že podniky najímajúce zamestnancov, ktorí boli prepustení z práce, môžu využiť oslobodenie od sociálnych odvodov. Cieľom rozšírenia rozsahu platnosti týchto opatrení bolo dosiahnuť, aby zisk, ktorý z nich plynie nadobúdateľovi, mal za následok zvýšenie kúpnej ceny príslušných aktív o zodpovedajúcu sumu.

(73)

Talianske orgány prijali vládne nariadenie zo 14. februára 2003, ktorým sa stanovuje, že sa na kupujúceho aktíva akejkoľvek spoločnosti v konkurze, ktorá zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov, vzťahuje oslobodenie od sociálnych odvodov a dodatočných príspevkov za každého prevzatého zamestnanca. Transakcia odkúpenia činností podniku Ocean SpA v oblasti elektrospotrebičov podnikom Brandt Italia 7. marca 2003 bola oprávnená na oslobodenie podľa tejto schémy, ktorá sa zaviedla podľa uvedeného vládneho nariadenia. Nadobúdacia cena navrhovaná podnikom Brandt Italia sa preto zvýšila o sumu týchto oslobodení, odhadovanú na 8,5 mil. EUR, čím sa zvýšila na 18,5 mil. EUR.

(74)

Vo svojom rozhodnutí z 30. marca 2004 (31) Komisia usúdila, že vládne nariadenie zo 14. februára 2003, ktoré sa zmenilo na zákon zo 17. apríla 2003, predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú schému pomoci. Akonáhle sa podnik Brandt Italia dozvedel o tomto rozhodnutí Komisie, dosiahol 5. júla 2004 na Obchodnom súde v Brescii zabavenie poslednej splátky kúpnej ceny (5,7 mil. EUR) a obrátil sa na orgány činné v konaní vo veci Ocean s cieľom získať späť svoj preplatok. Podnik Brandt Italia sa totiž domnieval, že taliansky štát musí vymáhať neoprávnenú pomoc od jej skutočného príjemcu.

(75)

Preto aj keď príjemcom uvedenej pomoci podľa schémy vyhlásenej Komisiou za neoprávnenú bol Brandt Italia (spoločnosť, na ktorú sa skutočne vzťahovali oslobodenia), podnik FagorBrandt sa domnieval, že konečný nárok na túto pomoc sa takmer úplne previedol na veriteľov zapísaných do zoznamu správcami konkurznej podstaty spoločnosti Ocean, a to prostredníctvom zvýšenia kúpnej ceny aktív (zvýšenie o 8,5 mil. EUR v porovnaní s 8 624 283 EUR skutočne poskytnutých oslobodení). Francúzske orgány sa preto domnievali, že zostatok, ktorý má podnik Brandt Italia/FagorBrandt ešte uhradiť, predstavuje sumu 124 283 EUR a že k tejto sume treba pripočítať úroky.

(76)

Talianske orgány však poskytli Komisii informácie, ktoré tento záver vyvracajú.

(77)

Dňa 13. mája 2008 talianske orgány zaslali Komisii dva rozsudky súdu v Brescii. Tieto rozsudky sa týkajú sporu medzi Národným inštitútom sociálneho zabezpečenia (Instituto Nazionale della Previdenza Sociale–INPS) a podnikom Brandt Italia o určenie výšky pomoci, čiže oslobodenia od sociálnych odvodov, ktoré získal podnik Brandt Italia.

(78)

Prvým rozsudkom z 1. februára 2008 sa pozastavuje príkaz na vrátenie pomoci, ktorý vydal INPS voči podniku Brandt Italia 18. decembra 2007. INPS sa proti tomuto rozsudku odvolal. Dňa 29. apríla 2008 odvolací súd zrušil pozastavenie príkazu na vrátenie pomoci.

(79)

Tretí rozsudok z 8. júla 2008 zaslaný Komisii 20. októbra 2008 dáva v podstate za pravdu INPS, pokiaľ ide o zaviazanie podniku Brandt Italia na úplné vrátenie pomoci. Tento rozsudok bol oznámený podniku Brandt Italia 15. septembra 2008.

(80)

Na základe týchto informácií je Komisia teda povinná určiť výšku pomoci, ktorú musí podnik Brandt Italia/FagorBrandt vrátiť a ktorú bolo možné primerane odhadnúť k 21. októbru 2008. Na tento účel Komisia poznamenáva, že rozsudok Súdu prvého stupňa v Brescii z 8. júla 2008 zaviazal podnik Brandt Italia na vrátenie 8 890 878,02 EUR.

(81)

Komisia sa však domnieva, že od tejto sumy treba odpočítať zabavenú sumu, t. j. 5,7 mil. EUR. V skutočnosti podnik Brandt Italia nedisponoval touto sumou, ktorá bola od prijatia rozsudku Obchodného súdu v Brescii z 5. júla 2004 zablokovaná z dôvodu zabezpečenia pohľadávky. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe rozhodnutia Komisie z 30. marca 2004 a uvedená suma bola zablokovaná preto, lebo sa predpokladala nutnosť vrátenia pomoci. Dňa 21. októbra 2008 sa dalo predpokladať, že táto suma bude slúžiť na vrátenie časti spornej pomoci. Tento záver podporuje skutočnosť, že:

(82)

Komisia sa preto domnieva, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v odôvodneniach 76 až 81 konečná výška talianskej pomoci, ktorú je potrebné zohľadniť na účely tejto analýzy, predstavuje sumu 3 190 878,02 EUR, ku ktorej treba pripočítať úroky splatné k 21. októbru 2008.

(83)

Pokiaľ ide o úroky, Komisia sa v skutočnosti domnieva, že pri určovaní ich výšky by sa nemal brať do úvahy dátum skutočného vrátenia pomoci, ale dátum zrušeného rozhodnutia, pretože v tomto prípade Komisia analyzuje zlučiteľnosť francúzskej pomoci k 21. októbru 2008. K 21. októbru 2008 sa francúzska pomoc kumulovala s talianskou pomocou vrátane úrokov splatných k uvedenému dňu. Komisia je preto povinná zohľadniť kumulovanie týchto položiek a nepripočítavať k nim úroky vzniknuté do dňa skutočného vrátenia pomoci.

(84)

Výhoda, ktorú predstavujú úroky vzniknuté od 21. októbra 2008 do dňa skutočného vrátenia pomoci, sa napokon odstráni samotným vrátením pomoci, samozrejme, vrátane týchto úrokov.

(85)

Okrem sumy 31 mil. EUR, ktorú mu poskytli francúzske orgány, podnik FagorBrandt disponoval sumou 3 190 878,02 EUR (plus úroky). Takáto výhoda má vplyv na hospodársku súťaž: podnik disponoval dodatočnou hotovosťou, akou by nedisponoval v bežných trhových podmienkach (to znamená v prípade neexistencie nezlučiteľnej talianskej pomoci).

(86)

V súlade s bodom 23 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu a rozsudkom Všeobecného súdu zo 14. februára 2012 Komisia zamýšľa preskúmať súhrnný účinok talianskej pomoci a pomoci na reštrukturalizáciu v rámci analýzy uvedenej pomoci.

(87)

Toto preskúmanie súhrnného účinku viedlo Komisiu k dvojitej kontrole. Na jednej strane Komisia musí overiť, či kompenzačné opatrenia (pozri odôvodnenie 89 a nasl., a najmä odôvodnenie 118 a nasl.) umožňujú konkrétne vykompenzovať narušenie hospodárskej súťaže spôsobené tým, že podnik FagorBrandt vlastní dodatočnú hotovosť. Na druhej strane Komisia chce zabezpečiť, aby vlastný príspevok príjemcu bol skutočne nezávislý od pomoci (pozri odôvodnenie 154 a nasl.). V skutočnosti sa nedá vylúčiť, že uvedená suma je zahrnutá v zamýšľanom vlastnom príspevku podniku.

(88)

V rámci tejto dvojitej kontroly má Komisia možnosť stanoviť príslušnému členskému štátu nové podmienky nezávisle od prípadných návrhov tohto štátu (ktoré by Komisia v danom prípade nemohla zohľadniť, keby boli predložené po 21. októbri 2008). Ako sa potvrdzuje v bode 46 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, „Komisia môže stanoviť akékoľvek podmienky a záväzky, ktoré považuje za nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť, že pomoc nebude deformovať hospodársku súťaž do takej miery, ktorá by odporovala spoločnému záujmu v prípade, že dotknutý členský štát neprijal žiadny záväzok o tom, že prijme takéto opatrenia“.

(89)

V bode 38 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa stanovuje, že na to, aby Komisia mohla schváliť pomoc na reštrukturalizáciu, sa musia prijať kompenzačné opatrenia s cieľom zmierniť negatívny vplyv pomoci na obchodné podmienky. V opačnom prípade sa bude pomoc považovať za pomoc, ktorá je „v protiklade k spoločnému záujmu“, a teda za nezlučiteľnú so spoločným trhom. Táto podmienka často nadobúda podobu obmedzenia prítomnosti na trhu, ktorú si podnik môže udržiavať na svojom trhu alebo na trhoch po skončení obdobia reštrukturalizácie.

(90)

Vo svojom oznámení Francúzsko tvrdilo, že kompenzačné opatrenia nie sú v tomto prípade nevyhnutné, a to najmä preto, lebo pomoc nemá vplyv nadmerného narušenia hospodárskej súťaže. V odôvodneniach 37, 38 a 40 rozhodnutia o začatí konania Komisia stručne vysvetlila, prečo toto tvrdenie odmieta.

(91)

V nasledujúcich odôvodneniach Komisia podrobne vysvetľuje, prečo sa na rozdiel od tvrdenia francúzskych orgánov domnieva, že pomoc spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže a prečo je nevyhnutné zaviesť kompenzačné opatrenia.

(92)

Ako sa už uviedlo, podnik FagorBrandt pôsobí v sektore výroby a predaja distribútorom (na rozdiel od distribúcie a predaja jednotlivcom) veľkých domácich elektrospotrebičov. Pokiaľ ide o zemepisné pokrytie trhu s veľkými elektrospotrebičmi, Komisia v minulosti usúdila, že je totožné prinajmenšom s Európskou úniou, najmä pre neexistenciu prekážok vstupu na trh, technickej harmonizácie a relatívne nízkych prepravných nákladov (32). Údaje poskytnuté podnikom FagorBrandt a dvoma konkurentmi, ktorí predložili pripomienky, potvrdzujú, že trh má rozmer Únie.

(93)

Komisia sa domnieva, že pomoc na reštrukturalizáciu automaticky spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže tým, že príjemcovi bráni odísť z trhu, a tým brzdí rozvoj konkurenčných podnikov. Takáto pomoc teda znemožňuje odchod z trhu najmenej výkonných podnikov, ktorý „je bežnou súčasťou fungovania trhu“, ako sa uvádza v bode 4 usmernení o reštrukturalizácii. Notifikovaná pomoc v prospech podniku FagorBrandt má preto za následok uvedené narušenie hospodárskej súťaže. Komisia sa však nazdáva, že všetky nasledujúce skutočnosti majú tendenciu obmedziť negatívny vplyv tohto narušenia hospodárskej súťaže. Po prvé, podnik FagorBrandt má na európskom trhu s veľkými elektrospotrebičmi podiel vo výške maximálne [0–5] % (33). Po druhé, na trhu sú štyria konkurenti s podielmi na trhu 10 % alebo viac (Indesit, Whirlpool, BSH a Electrolux) (34). Konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, okrem toho pripúšťa, že podnik FagorBrandt je na európskom trhu pomerne malým subjektom (pozri v texte pochybnosti konkurenta o obnove životaschopnosti podniku v súvislosti s jeho veľkosťou), ktorého podiel na trhu sa zmenšuje (35). Po tretie, výška pomoci je vo vzťahu k obratu podniku FagorBrandt v Európe nízka (pomoc predstavuje menej ako 4 % obratu v roku 2007) a ešte nižšia vo vzťahu k štyrom hlavným hospodárskym subjektom na trhu, ktorých obrat je vyšší ako obrat podniku FagorBrandt (36).

(94)

Zatiaľ čo sa v predchádzajúcom odôvodnení analyzuje narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou, je potrebné analyzovať aj „negatívne účinky na obchodné podmienky“ medzi členskými štátmi tak, ako sa uvádza v bode 38 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, ktorý sa zakladá na ustanoveniach článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 38 rozhodnutia o začatí konania, pomoc narúša umiestnenie hospodárskych činností a následne aj obchod medzi členskými štátmi. FagorBrandt je podnik, ktorého prevažná väčšina výrobných činností a zamestnancov sa nachádza vo Francúzsku ([80–100] % objemu výroby podniku sa vyrába vo Francúzsku). Bez pomoci francúzskeho štátu by podnik FagorBrandt rýchlo odišiel z trhu. Výrobky vyrobené v závodoch FagorBrandt konkurujú najmä výrobkom konkurentov z iných členských štátov (37). Zánik podniku FagorBrandt by teda umožnil týmto európskym konkurentom značne zvýšiť odbyt a následne výrobu svojich výrobkov. Pomoc má vplyv na udržanie výrobných činností vo Francúzsku, ktoré by sa inak čiastočne presunuli do iných členských štátov. Preto má negatívny vplyv na obchodné podmienky, čím znižuje možnosti vývozu konkurentov, ktorí sa usadili v iných členských štátov, do Francúzska (38). Pomoc zároveň obmedzuje možnosti predaja do krajín, do ktorých bude podnik FagorBrandt naďalej vyvážať svoje výrobky. So zreteľom na veľkosť odbytu podniku FagorBrandt a zodpovedajúci počet pracovných miest nie je tento negatívny vplyv na obchodné podmienky zanedbateľný.

(95)

Na základe uvedenej analýzy sa Komisia domnieva, že skutočné kompenzačné opatrenia (t. j. nezanedbateľné), avšak v obmedzenom rozsahu, sú nevyhnutné.

(96)

V odôvodnení 39 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či opatrenia notifikované francúzskymi orgánmi možno považovať za kompenzačné opatrenia, keďže v bode 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa uvádza, že „odpisy a ukončenie stratových aktivít, ktoré by boli rozhodne nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku, sa na účely posúdenia kompenzačných opatrení nebudú považovať za zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu.“ Zdalo sa, že na všetky opatrenia opísané francúzskymi orgánmi sa vzťahuje táto výnimka. V rámci konania vo veci formálneho zisťovania Francúzsko zopakovalo svoj názor, že ukončenie výroby mraziacich boxov a voľne stojacich mikrovlnných rúr, ako aj predaj podniku Brandt Components predstavujú tri platné kompenzačné opatrenia. Komisia preto uskutočnila podrobnú analýzu týchto opatrení a vyvodila z nej tieto závery.

(97)

Pokiaľ ide o uzavretie závodu na výrobu mraziacich boxov v roku 2005 (závod v Lesquin), Francúzsko vo svojom oznámení zo 6. augusta 2007 uviedlo, že tento závod „ktorý vyrábal mraziace boxy a chladničky na víno pre celú skupinu FagorBrandt, nadobudol veľkosť…, čo mu neumožnilo pokryť ani premenlivé, ani pevné náklady, a v roku 2004 dosiahol prevádzkovú stratu 5,8 mil. EUR.“ Niet teda pochýb o tom, že v tomto prípade ide o ukončenie stratovej činnosti, ktoré je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku (39) a ktoré sa v súlade s bodom 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu nedá považovať za kompenzačné opatrenie.

(98)

Pokiaľ ide o ukončenie výroby voľne stojacich mikrovlnných rúr v závode v Azenay, takisto išlo o ukončenie stratovej činnosti, nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku, čo francúzske orgány ostatne výslovne uznali vo svojich pripomienkach (40). Nevýnosnosť tejto činnosti nie je prekvapujúca, pretože voľne stojace mikrovlnné rúry sú trhovými segmentmi, do ktorých najviac prenikli výrobky z krajín s nízkymi nákladmi (41). Okrem toho závod v Azenay prišiel o veľké zákazky na výrobu mikrovlnných rúr pre iné skupiny (42). V závere možno konštatovať, že na základe bodu 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu nie je teda možné toto opatrenie považovať za kompenzačné opatrenie.

(99)

Naopak, v marci 2004 podnik postúpil svoju dcérsku spoločnosť Brandt Components (závod v Nevers) rakúskej skupine ATB za sumu 3 mil. EUR, pričom tu nedošlo k odpisom (43) ani k ukončeniu činnosti. V ustanovení bodu 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu sa preto toto opatrenie nevylučuje. Činnosť postúpená v marci 2004 (44) zabezpečila v roku 2003 obrat vo výške 35,4 mil. EUR, čo predstavuje 4 % obratu podniku v roku 2003 a týkala sa 306 zamestnancov, čo predstavuje 6 % zamestnancov podniku. Zahrnula sa do návrhu, vývoja, výroby a uvedenia na trh elektrických motorov pre práčky. Postúpenie tejto činnosti malo teda za následok obmedzenie prítomnosti podniku na trhu so súčiastkami pre práčky.

(100)

Uvedené opatrenie sa však nedá považovať za platné kompenzačné opatrenie. Predaj podniku Brandt Components sa totiž uskutočnil približne tri a pol roka pred notifikáciou skúmanej pomoci. Na druhej strane toto opatrenie neznižuje prítomnosť podniku FagorBrandt na trhu s veľkými domácimi elektrospotrebičmi (45), ktorý je hlavným trhom, na ktorom bude FagorBrandt naďalej pôsobiť. Toto opatrenie teda nemalo za cieľ a ani nemohlo mať za následok zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré by vzniklo v dôsledku poskytnutia zamýšľanej pomoci.

(101)

V reakcii na pochybnosti uvedené v rozhodnutí o začatí konania týkajúce sa nedostatočnosti oznámených kompenzačných opatrení francúzske orgány navrhli pozastaviť predaj chladiacich a varných zariadení značky Vedette na obdobie piatich rokov. Okrem toho navrhujú pozastaviť predaj umývačiek riadu značky Vedette alebo postúpiť značku […].

(102)

Ako sa už uviedlo, podnik FagorBrandt dosahuje [50–80] % odbytu na francúzskom trhu, kde mal v roku 2006 podiel [10–20] % v hodnotovom vyjadrení a [10–20] %, pokiaľ ide o objem. To znamená, že ak by FagorBrandt ukončil činnosť, mali by z toho prospech najmä jeho konkurenti na francúzskom trhu, pretože by mohli zvýšiť svoj odbyt. Sú to práve tieto podniky, ktorých sa najviac týka prežitie podniku FagorBrandt vďaka poskytnutej pomoci. Naopak, odbyt podniku FagorBrandt na talianskom trhu je veľmi obmedzený. Ako kompenzačné opatrenie Komisia preto uprednostňuje pozastavenie predaja umývačiek riadu značky Vedette pred postúpením značky […], pričom výrobky značky Vedette (46) sa predávajú výlučne na francúzskom trhu, zatiaľ čo výrobky […] sa predávajú hlavne […].

(103)

S cieľom zistiť, či sú tieto dodatočné kompenzačné opatrenia dostatočné, je nevyhnutné analyzovať ich rozsah.

(104)

Odbyt chladiacich zariadení (chladničky a mrazničky) značky Vedette predstavoval v roku 2007 [10–20] mil. EUR, t. j. [0–5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(105)

Pozastavenie predaja chladiacich zariadení na päť rokov umožní konkurentom na francúzskom trhu posilniť svoje postavenie na trhu s chladiacimi zariadeniami. Na trhu s chladničkami vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi skupiny FagorBrandt–ktorá má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %–podniky Whirlpool ([…] %), Indesit ([…] %) a Electrolux ([…] %). Na trhu s mrazničkami sú jeho hlavnými konkurentmi ([…] %) Whirlpool ([…] %), Liebherr ([…] %) a Electrolux ([…] %).

(106)

Odbyt varných zariadení značky Vedette predstavoval v roku 2007 [5–10] mil. EUR, t. j. [0–5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(107)

Pozastavenie predaja varných zariadení na päť rokov následne umožní konkurentom posilniť svoje postavenie na trhu so sporákmi. Na danom trhu vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi skupiny FagorBrandt (ktorá má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %) podniky Indesit ([…] %), Electrolux ([…] %) a Candy ([…] %).

(108)

Odbyt umývačiek riadu značky Vedette predstavoval v roku 2007 [5–10] mil. EUR, čiže [0–5] % obratu skupiny FagorBrandt.

(109)

Na trhu umývačiek riadu vo Francúzsku sú podľa štúdie GfK z roku 2007 hlavnými konkurentmi skupiny FagorBrandt (ktorá má podiel na trhu v hodnotovom vyjadrení […] %) podniky BSH ([…] %), Whirlpool ([…] %) a Electrolux ([…] %). Pozastavenie predaja umývačiek riadu značky Vedette následne umožní konkurentom rozšíriť svoju prítomnosť na trhu.

(110)

Výrobky, ktorých predaj sa pozastaví, predstavujú spolu [0–5] % obratu skupiny (47). Francúzske orgány uvádzajú, že si to bude vyžadovať značné úpravy v rámci podniku […].

(111)

Navrhovanými kompenzačnými opatreniami sú pozastavenie predaja niektorých výrobkov (varné a chladiace zariadenia a umývačky riadu) značky Vedette (48) na päť rokov a postúpenie podniku Brandt Components. Ide o reálne zníženie prítomnosti na trhu (t. j. nezanedbateľné), ale v obmedzenom rozsahu.

(112)

Komisia sa však domnieva, že kompenzačné opatrenie týkajúce sa značky Vedette, ktoré navrhujú francúzske orgány, je jediným platným kompenzačným opatrením, ale nie je dostatočné. Komisia sa preto rozhodla stanoviť ako podmienku zlučiteľnosti opatrenia predĺženie pozastavenia predaja výrobkov značky Vedette o ďalšie 3 roky. Zatiaľ čo v skutočnosti navrhovaný zákaz trvá päť rokov, táto lehota sa predĺži o ďalšie tri roky celkove na osem rokov.

(113)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k 21. októbru 2008, sa vplyv tohto kompenzačného opatrenia (KO) z hľadiska poklesu obratu môže posúdiť dvoma spôsobmi podľa tabuľky 2 (49).

Tabuľka 2

(114)

Údaje uvedené v tabuľke 2 pod rokmi 2009 až 2012, ktoré poskytli francúzske orgány a podnik FagorBrandt, sa týkajú vplyvu nimi navrhovaného kompenzačného opatrenia (údaje o tomto vplyve pozri aj v odôvodnení 143 a nasl.).

(115)

Prvý spôsob výpočtu vplyvu dodatočného kompenzačného opatrenia stanoveného Komisiou spočíva vo vynásobení tromi príjmového deficitu z posledného roka vyhodnoteného francúzskymi orgánmi (t. j. 2012). Pri scenári, ktorý je pre podnik optimistický, bude tento vplyv teda predstavovať 3 × [40–60] mil., t. j. [120–180] mil. EUR.

(116)

Druhý spôsob výpočtu vplyvu dodatočného kompenzačného opatrenia spočíva vo zovšeobecnení číselných údajov za roky 2013–2016 prostredníctvom uplatnenia lineárneho zvýšenia o [1,5–3] % na obrat za rok 2012, a to na základe rastu obratu v rokoch 2009–2012 odhadovaného podnikom na [1,5–3] %. Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 125 a nasl. sa takýto predpoklad rastu obratu totiž považuje za primeraný z hľadiska stratégie skupiny a výhľadov trhu. Z tohto hľadiska pri optimistickom scenári pripraví kompenzačné opatrenie podnik FagorBrandt o obrat [120–180] mil. EUR.

(117)

Navrhované kompenzačné opatrenie je podľa všetkého primerané a stačí na úmerné zníženie negatívneho vplyvu, ktorý môže mať poskytnutie uvedenej pomoci na hospodársku súťaž: pri optimistickom scenári pripraví podnik o obrat [120–180] mil. EUR za obdobie rokov 2014–2016. Tento nedosiahnutý obrat umožní konkurentom zvýšiť ich odbyt. Toto kompenzačné opatrenie zároveň sťaží podniku opätovné uvedenie príslušných výrobkov Vedette na trh po 8 rokoch absencie na trhu (v súčasnosti sa predávajú len práčky Vedette). Aj keď uvedená značka v skutočnosti nezanikla úplne, náklady na jej opätovné uvedenie na trh budú úmerné počtu rokov jej neprítomnosti na trhu. Čím dlhšie sa značka nebude vyskytovať na trhu, tým väčšia bude strata jej dobrej povesti.

(118)

Ďalej je potrebné overiť si aj to, či toto nové kompenzačné opatrenie umožňuje vykompenzovať aj konkurenčnú výhodu, ktorá vyplýva zo súhrnného účinku talianskej pomoci a pomoci na reštrukturalizáciu. Možno sa totiž domnievať, že k 21. októbru 2008 podnik FagorBrandt disponoval sumou 3 190 878,02 EUR (čo predstavuje spolu s úrokmi približne 4 mil. EUR), na ktorú nemal mať nárok. Takáto výhoda spočívajúca v tom, že podnik disponoval dodatočnou hotovosťou, má vplyv na hospodársku súťaž. Dodatočné kompenzačné opatrenie má však za následok vykompenzovanie tohto narušenia hospodárskej súťaže.

(119)

V tabuľke 3 sa uvádza čistá strata (alebo negatívny voľný peňažný tok–free cash flow) súvisiaca s kompenzačným opatrením. Údaje za roky 2009–2012 predstavujú údaje, ktoré Komisii oznámili francúzske orgány. Údaje za roky 2013–2016 predstavujú zovšeobecnené údaje vychádzajúce z obratu za rok 2012, na ktorý sa uplatnilo zvýšenie o [1,5–3] % ročne (50).

Tabuľka 3

(120)

Ukazuje sa teda, že pri optimistickom scenári (pre podnik) tri roky navyše pripravia podnik FagorBrandt o hotovosť vo výške [10–20] mil. EUR (ak sa obrat za rok 2012 vynásobí tromi) a vo výške [10–20] mil. EUR (ak sa bude vychádzať zo zovšeobecnených číselných údajov). Inými slovami, stanovením tohto nového kompenzačného opatrenia sa vo veľmi širokej miere kompenzuje výhoda spočívajúca v možnosti disponovať hotovosťou vo výške približne 4 mil. EUR.

(121)

Napokon skutočnosť, že platnosť kompenzačných opatrení presahuje koniec obdobia reštrukturalizácie (stanovený na 31. december 2012), nespôsobuje neprimeranosť týchto opatrení. Ak sa totiž kompenzačné opatrenia musia prijať z dôvodu udelenia pomoci na reštrukturalizáciu, nie sú súčasťou samotného reštrukturalizačného procesu, ale predstavujú kompenzáciu poskytnutú konkurentom podporeného podniku s cieľom vykompenzovať narušenie hospodárskej súťaže, ktoré sa môže dotknúť týchto konkurentov. Vplyv a účinnosť týchto opatrení teda nespochybňuje skutočnosť, že ich platnosť trvá dlhšie ako obdobie reštrukturalizácie, pretože sa zaviedli z dôvodu reštrukturalizácie uľahčenej štátnou pomocou a ich cieľom a dôsledkom je vykompenzovanie narušenia hospodárskej súťaže, ktorá vyplýva z tejto pomoci.

(122)

Komisia sa preto domnieva, že tieto opatrenia umožňujú zabrániť nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže v zmysle bodov 38 až 40 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

(123)

V pláne reštrukturalizácie podniku FagorBrandt, ktorý sa už začal vykonávať, sa v podstate stanovuje:

(124)

Po preskúmaní Komisia potvrdila to, čo oznámila v rozhodnutí o začatí konania, a to že sa domnieva, že tento plán je v súlade s požiadavkami bodov 35 až 37 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Inými slovami, plán reštrukturalizácie umožní obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku.

(125)

Komisia by však ďalej v texte chcela vysvetliť svoju analýzu a svoje závery o výhľadoch trhu a dôveryhodnosti odhadov uvedených v pláne reštrukturalizácie.

(126)

Komisia posúdila odhady obsiahnuté v pláne reštrukturalizácie, najmä z hľadiska výhľadov rastu. Komisia by rada pripomenula, že v tomto rozhodnutí sú zohľadnené iba údaje, ktoré boli dostupné v októbri 2008.

(127)

Podľa CECED (54) vývoj na európskom trhu z hľadiska objemu v rokoch 2005–2007 svedčí o miernom raste v západnej Európe (približne 2 % ročne) a stálom raste vo východnej Európe (približne 7 % ročne). Miera stáleho rastu je však premenlivá, pretože podlieha výkyvom v hospodárstve: hospodársky rast vyjadrený dvojmiestnym číslom sa ľahko môže striedať s hospodárskym poklesom vyjadreným dvojmiestnym číslom a naopak.

(128)

Napriek tomu, že z dlhodobého hľadiska možno počítať so zjednocovaním nákupného správania východnej a západnej Európy, nízka kúpyschopnosť krajín východnej Európy vedie ku koncentrácii dopytu po základnom tovare (práčky alebo chladničky) a po výrobkoch nižšej triedy. Práve na trhy s týmito výrobkami vstúpili tureckí a ázijskí konkurenti.

(129)

Potenciálne trhy pre skupinu FagorBrandt sú teda v západnej Európe, pretože tieto trhy sú z hľadiska hodnoty, ako aj objemu oveľa významnejšie a v menšej miere sa zakladajú na výrobkoch nižšej triedy, s ktorými FagorBrandt už nemôže byť konkurencieschopná a ktoré sú príčinou výrazného rastu vo východnej Európe.

(130)

Presnejšie povedané, referenčným trhom skupiny FagorBrandt je francúzsky trh, na ktorom skupina dosahuje [50–80] % svojho odbytu, vyrába [80–100] % svojho objemu a zamestnáva [80–100] % zamestnancov skupiny. Podľa GIFAM (55) vzrástol trh s veľkými domácimi elektrospotrebičmi vo Francúzsku v roku 2007 o 1 % oproti roku 2006 tak z hľadiska objemu, ako aj hodnoty. Osobitne trh s […] elektrospotrebičmi, na ktorý sa chce FagorBrandt zameriavať, zaznamenal nárast o […] % oproti roku 2006, zatiaľ čo v prípade […] elektrospotrebičov klesol odbyt o […] %.

(131)

Trendy podľa druhu výrobkov svedčia o tom, že nosnými trhmi, ktoré sa v Európe a najmä vo Francúzsku rozvíjajú, sú hlavne trhy s […] výrobkami. Rast v prípade výrobkov […] je značný, zatiaľ čo chladiace zariadenia takmer stagnujú, o čom svedčí nasledujúca tabuľka vyňatá zo štúdie zoskupenia GIFAM:

Tabuľka 4

(132)

Rozhodnutie podniku FagorBrandt, ktoré spočíva najmä v preorientovaní sa na […] a vo vývoji […], je preto v súlade s trendom jednotlivých segmentov a výrobkov.

(133)

Po preskúmaní ostatných základných prvkov plánu reštrukturalizácie s cieľom preukázať relevantnosť odhadov týkajúcich sa termínovej prevádzkovej ziskovosti podniku FagorBrandt Komisia usúdila, že uvedené odhady v tabuľke 5 sú realistické.

Tabuľka 5

(134)

Zvyšok analýzy sa preto obmedzí na dve konkrétne pochybnosti o reálnosti a dostatočnosti plánu reštrukturalizácie, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o začatí konania.

(135)

Po prvé, Komisia požiadala o vysvetlenia, pokiaľ ide o očakávané zvýšenie obratu v roku 2007 o 20 %. Francúzske orgány vysvetlili, že v roku 2006 sa zmenil rozsah činnosti podniku FagorBrandt, keď Fagor previedol na FagorBrandt distribúciu značky Fagor na anglickom a francúzskom trhu a následne všetky činnosti Fagoru vo Francúzsku (56). Obrat týchto činností sa odhadoval na [50–100] mil. EUR v roku 2007 a zahrnul sa do obratu podniku FagorBrandt za rok 2007. Predpokladané zvýšenie obratu bolo konštantne len [5–10] %. Odvtedy Francúzsko oznámilo Komisii skutočný obrat dosiahnutý v roku 2007. Obrat predstavuje 903 mil. EUR oproti 779,7 mil. EUR v roku 2006, čo znamená medziročný nárast o približne 16 %.

(136)

Po druhé, Komisia poznamenala, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádza, ako chce podnik FagorBrandt zabezpečiť vrátenie nezlučiteľnej pomoci, ktorú získala jeho dcérska spoločnosť v Taliansku, čo vyvoláva riziko, pokiaľ ide o obnovenie životaschopnosti podniku. Francúzske orgány spresnili, že výška vrátenej talianskej pomoci zo strany podniku Brandt Italia by mala predstavovať menej ako 200 000 EUR (pozri odôvodnenie 70 a nasl.). Ako však Komisia uviedla (pozri odôvodnenie 76 a nasl.), výška talianskej pomoci, ktorú treba vziať do úvahy na účely tohto rozhodnutia, predstavuje sumu 3 190 878,02 EUR, ku ktorej treba pripočítať úroky splatné do 21. októbra 2008. Komisia sa však domnieva, že plánované vrátenie pomoci nespochybňuje obnovenie životaschopnosti podniku vzhľadom na to, že podnik FagorBrandt je povinný zvýšiť svoj vlastný príspevok o sumu 3 190 878,02 EUR plus úroky (v tejto súvislosti pozri odôvodnenie 149 a nasl.).

(137)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že pochybnosti o obnovení životaschopnosti uvedené v rozhodnutí o začatí konania sú odstránené.

(138)

Ako sa už uviedlo, konkurent, ktorý si želá zostať v anonymite, namieta, že by sa reštrukturalizáciou mohla obnoviť dlhodobá životaschopnosť podniku. Po prvé sa domnieva, že podnik mal presunúť časť svojej výroby do výrobných oblastí s nízkymi nákladmi, kde môže ťažiť z výrazných úspor. Po druhé, podnik nebude schopný pokryť nevyhnutné investície na zlepšenie svojich výrobkov v priemyselnom odvetví, ktoré každoročne vyžaduje značné investície do priemyselného závodu, návrhov, výskumu a vývoja. Napokon zdôraznil, že podnik je v porovnaní so svojimi konkurentmi stále príliš malý. V nasledujúcich odôvodneniach sa Komisia pokúsi overiť, či tieto pripomienky konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, spochybňujú jej závery o obnovení životaschopnosti podniku.

(139)

Pokiaľ ide o nutnosť premiestniť časť výroby do krajín s nižšími nákladmi, Komisia poznamenáva, že francúzske orgány reagovali konkrétne na tento bod. Pripomínajú, že vývoj, na ktorý sa FagorBrandt sústreďuje (výroby s vysokou pridanou hodnotou a inovatívne výrobky), rovnako ako vývoj uskutočňovaný niektorými výlučne európskymi konkurentmi, nie je v súlade so systematickým presunom výroby do krajín s nízkymi nákladmi. […] V prípade hlavných konkurentov je zriaďovanie výrobných jednotiek v krajinách s nízkymi nákladmi zároveň prejavom snahy o rozvoj odbytu v daných krajinách.

(140)

Pokiaľ ide o tvrdenia konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, v súvislosti s neschopnosťou podniku FagorBrandt pokryť značné investície nevyhnutné na udržanie svojej konkurencieschopnosti a v súvislosti s jeho malou veľkosťou v porovnaní s hlavnými konkurentmi, Komisia poznamenáva, že v odôvodnení 8 rozhodnutia o začatí konania sama uviedla, že tieto skutočnosti prispeli k ťažkostiam podniku. Uvádza však, že plán reštrukturalizácie zjavne reaguje na tieto výzvy. Podnik totiž zamýšľa sústrediť sa na […]. Okrem toho Komisia poznamenáva, že niektorým podnikom v tomto sektore sa aj napriek ich malej veľkosti v porovnaní s hlavnými konkurentmi a ich rozsiahlou výrobou v krajinách západnej Európy darí udržať konkurencieschopnosť tým, že sa zameriavajú na určité výrobky a segmenty (ide buď o špecializované hospodárske subjekty, ako sú Miele, Smeg, Liebherr, Teka, alebo o malých výrobcov zameraných na jednotlivé štáty, ako sú Candy a Gorenje). Komisia ďalej uvádza, že čoraz intenzívnejšie začleňovanie podniku FagorBrandt do skupiny Fagor takisto napomáha riešenie týchto problémov spojených s veľkosťou podniku. Stručne povedané, Komisia uznáva, že otázky, na ktoré poukázal konkurent, predstavujú výzvy pre FagorBrandt, ale domnieva sa, že plán reštrukturalizácie môže na ne reagovať a s dostatočnou mierou pravdepodobnosti umožní obnoviť jeho životaschopnosť.

(141)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že pripomienky konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, nespochybňujú jej posúdenie plánu reštrukturalizácie ako plánu, ktorý umožňuje obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku FagorBrandt.

(142)

Napokon v súvislosti s obnovením dlhodobej životaschopnosti Komisia musí v súlade s poslednou vetou bodu 38 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu overiť, či plánované kompenzačné opatrenia neohrozia životaschopnosť podniku. Ako sa už ukázalo v analýze, francúzske orgány navrhli dodatočné kompenzačné opatrenia, ktoré nie sú zahrnuté do finančných odhadov priložených k oznámeniu. Keďže Komisia považuje tieto opatrenia za potrebné, budú sa musieť zaviesť. Pokiaľ ide o tieto opatrenia, t. j. pozastavenie predaja chladiacich a varných zariadení a umývačiek riadu značky Vedette na päť rokov, následkom ktorých sa zhoršia finančné výsledky podniku, je potrebné zistiť, či sú pre podnik únosné.

(143)

Podľa francúzskych orgánov sa v tabuľkách 6 a 7 uvádzajú finančné výsledky podniku, a to so zreteľom na implementáciu kompenzačných opatrení navrhovaných francúzskymi orgánmi. V tabuľke 6 sa opisuje optimistický scenár a v tabuľke 7 pesimistický scenár.

Tabuľka 6

Tabuľka 7

(144)

Tabuľky 6 a 7 vychádzajú z nasledujúcich predpokladov poklesu obratu, v dôsledku ktorého sa stiahne z trhu niekoľko skupín výrobkov predávaných pod značkou Vedette. Takéto stiahnutie z trhu môže mať tieto účinky:

(145)

Optimistický scenár zohľadňuje iba účinky uvedené pod písmenami a) a b) odôvodnenia 144, pričom strata vyplývajúca z pozastavenia predaja určitého výrobku bude predstavovať pokles o [70–90] % obratu pozastaveného radu výrobkov (zvyšných [10–30] % obratu získa FagorBrandt späť prostredníctvom zvýšenia odbytu rovnakých výrobkov predávaných pod inými značkami ako Vedette) a o [20–30] % obratu ostatných výrobkov predávaných pod značkou Vedette. Pesimistický scenár zohľadňuje účinok uvedený pod písmenom c) odôvodnenia 144, pričom sa predpokladá miera poklesu o [110–130] %, pokiaľ ide o pozastavený rad výrobkov (strata sa môže dotknúť nielen 100 % obratu pozastaveného radu výrobkov, ale aj iných výrobkov a značiek, ako je pozastavený rad výrobkov), a o [20–40] % v prípade ostatných výrobkov predávaných pod značkou Vedette. Francúzske orgány vysvetľujú, že takýto pesimistický predpoklad zodpovedá skúsenostiam podniku, keď sa v roku 2003 rozhodol vzdať sa predaja mikrovlnných rúr pod značkou Vedette vo Francúzsku, aby sa úplne sústredil na značku Brandt, ktorá mala osobitnú predajnú silu. Toto pozastavenie malo veľmi negatívny reťazový vplyv, pretože došlo nielen k poklesu celého dosiahnutého obratu značky Vedette, ale strata zároveň postihla značku Brandt (celková strata z týchto dvoch značiek […] elektrospotrebičov za dva roky v porovnaní s počiatočným odbytom […] kusov, z toho […] pod značkou Vedette, čo predstavuje stratu [120–140] % objemu, ktorého sa podnik zriekol) (58).

(146)

Na základe analýzy údajov uvedených v predchádzajúcich dvoch tabuľkách a ďalších údajov poskytnutých francúzskymi orgánmi Komisia poznamenáva, že prijaté kompenzačné opatrenia oslabia podnik, keďže od roku 2009–roku ich implementácie–spôsobia zhoršenie výsledkov podniku. Od roku 2010 však podnik dosiahne kladný čistý výsledok, ktorý sa v nasledujúcich rokoch bude zvyšovať. Komisia sa preto domnieva, že kompenzačné opatrenia navrhované francúzskymi orgánmi síce podnik oslabia, ale nezabránia obnoveniu jeho životaschopnosti.

(147)

Tento záver nie je spochybnený stanovením dodatočného kompenzačného opatrenia Komisiou, čiže nutnosťou predĺžiť pozastavenie predaja dotknutých výrobkov značky Vedette o tri roky.

(148)

Ako totiž vyplýva z tabuľky 3, v ktorej sa uvádza vplyv dodatočného kompenzačného opatrenia na konečný výsledok podniku, tento bude v rokoch 2014–2016 naďalej kladný, pričom zaznamená rast odhadovaný na [1,5–3] %. Rovnaký záver platí v prípade kompenzačného opatrenia stanoveného Komisiou: hoci podnik oslabí, nezabráni obnoveniu jeho životaschopnosti.

(149)

Na to, aby pomoc mohla byť schválená, je potrebné, aby sa v súlade s bodmi 43 až 45 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu obmedzila výška a intenzita pomoci na striktné minimum nevyhnutné na reštrukturalizáciu, ktorá sa vykoná so zreteľom na existujúce finančné zdroje podniku, jeho akcionárov alebo skupiny, do ktorej patrí. Príjemcovia pomoci musia podstatnou mierou prispieť na plán reštrukturalizácie zo svojich vlastných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie podniku, alebo prostredníctvom vonkajšieho financovania, ktoré získali za trhových podmienok.

(150)

Ako sa uvádza v odôvodnení 43 rozhodnutia o začatí konania, náklady na reštrukturalizáciu, ako sú opísané v oznámení francúzskych orgánov, predstavujú 62,5 mil. EUR. Podnik zamýšľa prispieť do výšky 31,5 mil. a získať pomoc vo výške 31 mil.

(151)

Pokiaľ ide o tieto údaje, Komisia v odôvodnení 44 rozhodnutia o začatí konania uvádza dve pochybnosti. Komisia na jednej strane požiadala francúzske orgány, aby zdôvodnili, prečo nezahrnuli do nákladov na reštrukturalizáciu vrátenie pomoci 44f. Na druhej strane požiadala o vysvetlenie charakteru „vlastných zdrojov príjemcu“.

(152)

Francúzske orgány reagovali na túto druhú pochybnosť poznámkou, že „vlastné zdroje príjemcu“ pozostávajú z bankových úverov, ktoré podnik FagorBrandt získal na trhu. Spresňujú, že v roku 2006 podnik podpísal zmluvy na bankové úvery vo výške [20–40] mil. EUR, ktoré sa v roku 2007 zvýšili na [20–40] mil. EUR (59). Boli zabezpečené […]. Komisia poznamenáva, že ide o „externé financovanie v rámci trhových podmienok“, ako sa vymedzuje v bode 43 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu, a preto predstavuje platný príspevok.

(153)

V súvislosti s prvou pochybnosťou Komisie francúzske orgány uviedli, že vrátenie nezlučiteľnej pomoci sa nedá apriórne kvalifikovať ako náklady na reštrukturalizáciu (ani ako vlastné zdroje podniku, ktorý je príjemcom, v zmysle bodov 43 a 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu). Práve z tohto dôvodu sa pomoc 44f nezapočítala do nákladov na reštrukturalizáciu. Francúzske orgány však uvádzajú, že vrátenie pomoci odhadované na približne [25–30] mil. EUR (vrátane úrokov) je samozrejme začlenené do obchodného plánu priloženého k oznámeniu rovnako ako akékoľvek iné bežné výdavky. Komisia sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa vrátenie pomoci zohľadnilo v obchodnom pláne, ako je to v tomto prípade (60).

(154)

Treba však zohľadniť aj skutočnosť, že talianska pomoc, ktorú získal podnik Brandt Italia, predstavuje k 21. októbru 2008 sumu 3 190 878,02 EUR, ku ktorej je potrebné pripočítať úroky. Nemožno preto vylúčiť, že táto suma je zahrnutá v zamýšľanom vlastnom príspevku podniku. Z tohto dôvodu vlastný príspevok príjemcu pomoci klesol pod hranicu 50 % stanovenú v bode 44 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu.

(155)

S cieľom ubezpečiť sa, že vlastný príspevok podniku bude skutočne nezávislý od pomoci a bude predstavovať minimálne 50 % nákladov na reštrukturalizáciu, Komisia podmienila toto kladné rozhodnutie zvýšením vlastného príspevku primerane k sume talianskej pomoci, čiže k 3 190 878,02 EUR, ku ktorej treba pripočítať úroky splatné k 21. októbru 2008.

(156)

Konkrétne o túto sumu sa bude musieť zvýšiť vlastný príspevok na náklady na reštrukturalizáciu navrhovaný podnikom FagorBrandt (prostredníctvom úveru, vkladu akcionárov alebo iným spôsobom), a to do konca obdobia reštrukturalizácie podniku, ktorý je stanovený na 31. decembra 2012. Francúzske orgány budú povinné predložiť dôkaz o tomto zvýšení do dvoch mesiacov nasledujúcich po 31. decembri 2012.

(157)

Pokiaľ ide o tvrdenie konkurenta, ktorý si želá zostať v anonymite, že pomoc nie je obmedzená na minimum, Komisia potvrdzuje, že okrem overenia dodržania formálneho kritéria vlastného príspevku, ktorý má byť vyšší ako 50 %, takisto posúdila, či sa pomoc obmedzuje na striktné minimum, a to najmä na základe kritérií vymedzených v bode 45 usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade je to tak a že výška pomoci neumožňuje podniku nakladať s „prebytočnou hotovosťou, ktorú by mohla použiť na agresívne činnosti, ktoré by mohli narušiť trh a ktoré by neboli spojené s procesom reštrukturalizácie.“

(158)

Komisia sa predovšetkým nazdáva, že po poskytnutí pomoci a skončení obdobia reštrukturalizácie bude skupina ešte stále značne zadlžená, pričom pomer dlhu k vlastnému imaniu bude stále vyšší ako jeden. Na zníženie takejto miery zadlženia bude preto podnik FagorBrandt musieť použiť predovšetkým dostupnú hotovosť.

(159)

V súlade s bodom 72 a nasl. usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu by sa pomoc na reštrukturalizáciu mala udeliť len jedenkrát za desať rokov.

(160)

V tomto prípade sa francúzska a talianska pomoc, ktorú získal podnik FagorBrandt, nedá kvalifikovať ako pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu. V čase poskytnutia jednej i druhej pomoci, t. j. v roku 2002 a 2003, nebol podnik FagorBrandt firmou v ťažkostiach, ako sa preukázalo v odôvodneniach 45 až 56.

(161)

Zásada „jedenkrát a naposledy“ stanovená v usmerneniach o pomoci na reštrukturalizáciu sa teda dodržala.

(162)

Plán reštrukturalizácie podniku FagorBrandt vrátane všetkých záväzkov Francúzska sa musí vykonať v plnom rozsahu (61). Komisia žiada, aby bola informovaná o pokroku vo vykonávaní plánu a plnení záväzkov, ktoré s ním súvisia.

(163)

Pomoc sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ budú splnené všetky podmienky,