9.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/78

(1)

Listom z 26. mája 2009, ktorý bol zaevidovaný 16. júna 2009, bola Komisii doručená sťažnosť o údajnom poskytnutí štátnej pomoci spoločnosti Hammar Nordic Plugg AB prostredníctvom predaja verejného majetku za nižšiu ako trhovú cenu obcou Vänersborg.

(2)

Dňa 27. októbra 2009 Komisia zaslala verziu sťažnosti, ktorá nemá dôverný charakter, vnútroštátnym orgánom. Švédsko odpovedalo listom z 30. novembra 2009, ktorý bol zaevidovaný v ten istý deň.

(3)

Dňa 9. marca 2010 Komisia požiadala o ďalšie informácie a Švédsko odpovedalo listom z 20. apríla 2010.

(4)

Dňa 11. mája 2010 boli Komisii doručené informácie, ktoré predložila spoločnosť Chips AB.

(5)

Listom z 27. októbra 2010 Komisia oznámila Švédsku, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2) (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s danou pomocou. Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k pomoci.

(6)

Listom z 23. novembra 2010 Švédsko požiadalo o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania.

(7)

Listami z 15. a 17. decembra 2010 švédske orgány predložili svoje pripomienky Komisii. Spoločnosť Hammar Nordic Plugg AB predložila svoje pripomienky Komisii listom z 22. januára 2011.

(8)

Dňa 1. februára 2011 Komisia zaslala pripomienky spoločnosti Hammar Nordic Plugg AB švédskym orgánom na pripomienkovanie.

(9)

Dňa 1. júna 2011 Komisia zaslala ďalšiu žiadosť o informácie, na ktorú Švédsko odpovedalo listom z 29. júna 2011 a zaslalo ďalšie vysvetlenia elektronickou poštou 12. septembra 2011 a 30. septembra 2011.

(10)

Dňa 6. júna 2011 Komisia zaslala podniku Chips AB dotazník, na ktorý podnik neodpovedal priamo. Podnik Chips AB však poskytol niektoré informácie švédskym orgánom, ktoré tieto informácie zahrnuli do uvedených pripomienok z 12. septembra 2011.

(11)

Dňa 19. októbra 2011 sa uskutočnilo stretnutie útvarov Komisie so zástupcami spoločnosti Hammar Nordic Plugg AB.

(12)

Elektronickou poštou z 3. novembra 2011 spoločnosť Hammar Nordic Plugg AB predložila Komisii doplňujúce informácie. Komisia postúpila tieto informácie švédskym orgánom na pripomienkovanie 4. novembra 2011. Dňa 28. novembra 2011 Švédsko potvrdilo, že orgány nemali žiadne pripomienky.

(13)

Príjemcom opatrenia pomoci je spoločnosť Hammar Nordic Plugg AB (ďalej len „spoločnosť Hammar“). Je to spoločnosť s obmedzeným ručením, ktorej činnosť pozostáva z prenájmu majetku a zo správy nehnuteľností. Spoločnosť má sídlo v Trollhättane, v provincii Västra Götaland (Švédsko). Spoločnosť Hammar je vo výhradnom (100 %) vlastníctve jej materskej spoločnosti Hammar Nordic Fastigheter AB, ktorá je zasa úplným vlastníctvom súkromnej osoby p. Andersa Hammara (4).

(14)

Obec Vänersborg (ďalej len „obec“) sa nachádza v provincii Västra Götaland vo Švédsku, v blízkosti Nórska. Podľa švédskej mapy regionálnej pomoci na obdobie rokov 2007 – 2013 sa obec nenachádza v podporovanej oblasti.

(15)

Podnik Fastighets AB Vänersborg (ďalej len „podnik FABV“) je realitná spoločnosť, ktorej jediným vlastníkom je obec.

(16)

Spoločnosť Topp Livsmedel (ďalej len „spoločnosť Topp“) patrí podniku Chips AB (5), ktorý je divíziou medzinárodnej obchodnej skupiny Orkla ASA (ďalej len „skupina Orkla“).

(17)

Majetok, ktorý je predmetom opatrenia (ďalej len „zariadenie“), zahŕňa dva pozemky, výrobný závod a práva duševného vlastníctva (napríklad obchodné značky). Nachádza sa v Brålande, v malej komunite, ktorá je súčasťou obce. Do roku 2007 spoločnosť Topp vyrábala mrazenú zeleninu v zariadení s asi 30 zamestnancami.

(18)

Listom z 26. mája 2009 bola Komisii doručená sťažnosť, ktorá sa týkala údajného poskytnutia štátnej pomoci prostredníctvom predaja verejného majetku (zariadenie) za nižšiu cenu, ako je trhová.

(19)

Skutkový stav je takýto. Koncom roka 2007 podnik Chips AB oznámil, že ukončí výrobu v spoločnosti Topp a začne proces predaja zariadenia.

(20)

Dňa 13. februára 2008 obec – prostredníctvom podniku FABV – odkúpila zariadenie od podniku Chips AB za 17 mil. SEK(1,7 mil. EUR) (6).

(21)

Takisto dňa 13. februára 2008 podnik FABV uzavrel dve zmluvy so spoločnosťou Hammar. Prvá zmluva bola nájomná zmluva, prostredníctvom ktorej podnik FABV prenajal celé zariadenie spoločnosti Hammar (7). Druhá zmluva pozostávala z opcie, ktorá umožňovala spoločnosti Hammar odkúpiť zariadenie od podniku FABV za stanovenú cenu 8 mil. SEK(0,8 mil. EUR) kedykoľvek v období medzi 1. marcom 2008 a 28. februárom 2010. Spoločnosť Hammar uplatnila túto opciu a získala zariadenie od podniku FABV za stanovenú cenu 11. augusta 2008.

(22)

Na základe zmluvy z 1. marca 2008 spoločnosť Hammar dala do prenájmu prevažnú časť zariadenia miestnym podnikateľom za nájomné (8), ktoré bolo vyššie ako nájomné dohodnuté medzi podnikom FABV a spoločnosťou Hammar. Miestni podnikatelia okrem toho ako podmienku podpísania nájomnej zmluvy požadovali opciu na odkúpenie zariadenia v budúcnosti, v prípade, že by sa spoločnosť Hammar stala vlastníkom zariadenia. Opčná zmluva bola podpísaná v ten istý deň a miestnym podnikateľom udeľovala právo na nadobudnutie zariadenia za 40 mil. SEK (4 mil. EUR).

(23)

Dňa 2. septembra 2008 spoločnosť Hammar a miestni podnikatelia uzatvorili zmluvu o predaji zariadenia miestnym podnikateľom za dohodnutú cenu 40 mil. SEK.

(24)

Komisia má dôvody domnievať sa, že predaj zariadenia podnikom FABV spoločnosti Hammar zahŕňal štátnu pomoc. Dňa 27. októbra 2010 preto Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s touto transakciou (9).

(25)

Švédsko a spoločnosť Hammar predložili pripomienky k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania.

(26)

Švédsko zastáva názor, že predaj zariadenia podnikom FABV spoločnosti Hammar nepredstavuje štátnu pomoc. Tvrdí, že jediným cieľom obce pri kúpe zariadenia prostredníctvom podniku FABV bolo zabezpečiť nepretržitú výrobu a pracovné miesta. Keďže samotná obec nemala v úmysle prevádzkovať činnosti, rozhodla sa pre riešenie, ktoré navrhla spoločnosť Hammar, to znamená, prenájom s opciou na odkúpenie. Švédsko takisto pripomína, že opcia udelená spoločnosti Hammar vyžadovala kapitálovú injekciu vo výške 9 mil. SEK(0,9 mil. EUR) z rozpočtu obce pre podnik FABV, na pokrytie straty, ktorá by vznikla, ak by spoločnosť Hammar uplatnila opciu.

(27)

Spoločnosť Hammar tvrdí, že odkúpenie zariadenia podnikom FABV od podniku Chips AB sa uskutočnilo za príliš vysokú cenu, ktorá by mohla znamenať štátnu pomoc pre skupinu Orkla. Spoločnosť Hammar okrem toho tvrdí, že jej kúpa zariadenia od podniku FABV sa uskutočnila za trhových podmienok a že predaj neovplyvnil obchod medzi členskými štátmi ani nenarušil hospodársku súťaž.

(28)

Spoločnosť Hammar na podporu svojich tvrdení poskytla posúdenie hodnoty zariadenia ex post z 20. januára 2011, ktoré vypracovala spoločnosť PricewaterhouseCoopers (ďalej len „správa PwC“). V tejto správe sa tvrdí, že stupeň neistoty pri odhadovaní trhovej ceny tohto druhu majetku je taký vysoký, že o cene by sa mohlo povedať, že sa približuje trhovým podmienkam vždy, keď sa zariadenie predáva (to znamená, kúpa, ktorú uskutočnil podnik FABV od podniku Chips AB, následný predaj spoločnosti Hammar a nakoniec odpredaj miestnym podnikateľom uskutočnený spoločnosťou Hammar). Najmä v súvislosti s predajom zariadenia podnikom FABV spoločnosti Hammar a následným predajom miestnym podnikateľom sa v správe PwC uvádza, že zaplatené ceny boli v súlade s trhom, vzhľadom na finančné podmienky v obidvoch nájomných zmluvách (to znamená, medzi podnikom FABV a spoločnosťou Hammar na jednej strane a medzi spoločnosťou Hammar a miestnymi podnikateľmi na strane druhej).

(29)

Na stretnutí s útvarmi Komisie 19. októbra 2011 a v doplňujúcich informáciách predložených Komisii 3. novembra 2011 spoločnosť Hammar tvrdila, že v čase, keď sa obec a spoločnosť Hammar dohodli na poskytnutí opcie spoločnosti Hammar na nadobudnutie zariadenia za 8 mil. SEK, neexistovali žiadne iné ponuky na zariadenie, a preto by sa táto cena mala považovať za trhovú cenu, bez ohľadu na akékoľvek ocenenia, ktoré sú nevyhnutne hypotetické.

(30)

Dňa 3. novembra 2011 spoločnosť Hammar predložila Komisii správu, ktorú vypracovala spoločnosť Copenhagen Economics A/S (10) (ďalej len „Copenhagen Economics“) a ktorá sa zaoberala možným vplyvom odkúpenia zariadenia podnikom FABV od podniku Chips AB a následného predaja zariadenia spoločnosti Hammar, na obchod medzi členskými štátmi. V správe sa dospelo k záveru, že prvá transakcia má potenciál ovplyvniť obchod v rámci Únie, pretože predávajúci podnik Chips AB je medzinárodná spoločnosť – fínska dcérska spoločnosť nórskej skupiny Orkla –, ktorá sa zúčastňuje na medzinárodnej hospodárskej súťaži. Na rozdiel od toho sa v správe tvrdí, že predaj zariadenia podnikom FABV spoločnosti Hammar nemal žiadny alebo mal len bezvýznamný vplyv na obchod v rámci Únie, pretože spoločnosť Hammar pôsobí len na miestnej úrovni a nestretáva sa s medzinárodnými konkurentmi na príslušnom(-ých) trhu(-och).

(31)

S cieľom posúdiť, či predaj zariadenia podnikom FABV spoločnosti Hammar predstavoval štátnu pomoc, je potrebné, aby sa tento predaj posudzoval na základe článku 107 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje, že „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(32)

Komisia pripomína, že príjemca opatrenia, to znamená, spoločnosť Hammar, spĺňa kritériá podniku, pretože vykonáva hospodársku činnosť, t. j. ponúka na trhu nehnuteľnosti a služby súvisiace s nehnuteľnosťami.

(33)

Transakciu uzatvorila obec prostredníctvom podniku FABV. Jediným vlastníkom podniku FABV je obec, ktorá pokrýva potenciálne straty FABV zo svojho bežného rozpočtu. Správna rada podniku FABV je zložená z členov pochádzajúcich z riadiaceho orgánu obce. Rozhodnutia podniku FABV sú pripísateľné štátu a v prípade, že majú finančné dôsledky, znamenajú využívanie štátnych zdrojov. Obec bola okrem toho jednoznačne zapojená do tejto operácie, pretože opcia poskytnutá spoločnosti Hammar si vyžadovala kapitálovú injekciu vo výške 9 mil. SEK od obce pre podnik FABV na pokrytie straty, ktorá by vznikla, ak by podnik Hammar uplatnil danú opciu. V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že predaj zariadenia spoločnosti Hammar zahŕňal štátne zdroje.

(34)

Keďže transakcia priniesla výhody konkrétnemu podniku (t. j. spoločnosti Hammar), musí sa považovať za selektívne opatrenie.

(35)

Opatrenie narúša alebo má potenciál narúšať hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v rámci Únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „obchod EHP“) v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v oblasti štátnej pomoci. S cieľom potvrdiť, že selektívna výhoda spojená s predajom zariadenia spoločnosti Hammar nemá žiadny vplyv alebo má nepodstatný vplyv na obchod, v správe, ktorú vypracovala spoločnosť Copenhagen Economics (pozri odôvodnenie) sa uvádza, že realitný trh, na ktorom pôsobí spoločnosť Hammar, má čisto lokálnu povahu. Potenciálny vplyv na obchod však nezávisí od toho, či konkrétny príjemca pomoci náhodou pôsobí na medzinárodnom trhu, alebo len na vnútroštátnom trhu, ale od toho, či tovary, alebo služby, s ktorými obchoduje, sú alebo by mohli byť predmetom obchodu v rámci Únie (11). Toto kritérium je v tomto prípade splnené, vzhľadom na to, že nehnuteľnosti a služby spojené s nehnuteľnosťami sú predmetom obchodu a investícií v rámci Únie, čo je skutočnosť, ktorú v tomto prípade potvrdzuje fakt, že predchádzajúci vlastník zariadenia (podnik Chips AB) je dcérskou spoločnosťou skupiny Orkla so sídlom vo Fínsku, ktorá vykonáva medzinárodné operácie. Predstavuje to dôkaz o cezhraničnom záujme o príslušný majetok, to znamená, o zariadenie, ktoré okrem toho nie je nezastavaným pozemkom, ale výrobným zariadením na výrobu mrazených potravín v prevádzke.

(36)

Komisia preto zastáva názor, že aj napriek tomu, že spoločnosť Hammar pôsobí výlučne na miestnej úrovni, spoločnosť je aktívna na trhu, na ktorom nie je možné vylúčiť vplyv na obchod a hospodársku súťaž v rámci Únie a EHP. Argumenty, ktoré predložila spoločnosť Hammar, preto neposkytujú Komisii žiadny dôvod, aby sa odchýlila od predbežných zistení uvedených v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o toto kritérium.

(37)

Z toho dôvodu jediným kritériom vymedzenia štátnej pomoci, o ktorej sa diskutuje, je to, či predaj zariadenia podnikom FABV poskytol spoločnosti Hammar výhodu. Komisia sa na základe dostupných informácií domnieva, že podnik FABV predal zariadenie spoločnosti Hammar za cenu, ktorá bola nižšia, ako je jeho trhová cena, čo by súkromný investor na trhu pravdepodobne neurobil, a tým poskytol spoločnosti Hammar výhodu.

(38)

Tento prípad sa týka predaja určitého majetku vo verejnom vlastníctve súkromnému podniku. Časť tohto majetku predstavujú nehnuteľnosti (pozemky a budovy) a na účely posúdenia existencie pomoci v týchto prípadoch Komisia uplatňuje oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (12) (ďalej len „oznámenie“). V prípade, že sa predaj týka iných druhov majetku, Komisia uplatňuje test súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, to znamená, posudzuje, či sa verejný predávajúci správal ako súkromný investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve. Keďže je však oznámenie založené na tom istom teste súkromného investora, pri posudzovaní celej transakcie (13) sa Komisia bude pre zjednodušenie prezentácie odvolávať na toto oznámenie.

(39)

V súlade s bodom II.1 oznámenia je existencia štátnej pomoci v prospech kupujúceho automaticky vylúčená predovšetkým vtedy, keď predaj nasleduje „po ponukovom konaní, ktoré je dostatočne propagované, otvorené a nepodmienené, porovnateľné s dražbou, ktoré akceptuje najlepšiu alebo jedinú ponuku.“ Podľa informácií, ktoré zhromaždila Komisia, je zrejmé, že podnik FABV neorganizoval žiadne ponukové konanie na predaj zariadenia. Preto nie je možné automaticky vylúčiť existenciu štátnej pomoci z týchto dôvodov.

(40)

Spoločnosť Hammar tvrdí, že cena 8 mil. SEK vyjadruje trhovú hodnotu zariadenia, pretože v čase, keď bola dohodnutá opcia, neexistovali žiadne iné ponuky. Komisia však pripomína, že predaj zariadenia zo strany obce nebol transparentný a otvorený pre ďalších uchádzačov. V dôsledku toho cena, za ktorú sa zariadenie predalo, neumožňuje Komisii vyvodiť akýkoľvek záver, pokiaľ ide o jeho skutočnú trhovú hodnotu (14). Komisia okrem toho pripomína, že podnik FABV kúpil zariadenie za 17 mil. SEK 13. februára 2008 a v ten istý deň sa dohodol, že poskytne opciu na kúpu spoločnosti Hammar za oveľa nižšiu cenu 8 mil. SEK.

(41)

V bode II.2 písm. a) oznámenia sa ďalej ustanovuje, že ak sa predaj uskutoční bez nepodmieneného ponukového konania, „malo by sa pred obchodnými jednaniami vykonať ocenenie jedným alebo viacerými nezávislými odhadcami, aby sa stanovila trhová hodnota na základe všeobecne akceptovaných trhových indikátorov a oceňovacích štandardov.“ Komisia pripomína, že pred obchodnými rokovaniami podnik FABV nepožiadal o žiadne nezávislé ocenenie zariadenia.

(42)

Napriek tomu, že sa pred obchodnými rokovaniami neuskutočnilo otvorené a nepodmienené ponukové konanie a nevykonalo sa nezávislé ocenenie, trhová hodnota zariadenia tak, ako ho podnik FABV predal spoločnosti Hammar, sa však môže odvodiť od iných dostupných informácií.

(43)

Skutočne, keď bolo zariadenie ponúknuté na predaj koncom roka 2007, podnik Chips AB poveril organizáciu Colliers International (15) vypracovaním memoranda o predaji pre dané zariadenie. Organizácia Colliers International uviedla predajnú cenu 27 mil. SEK(2,7 mil. EUR) za samotnú nehnuteľnosť, to znamená, cena nezahŕňala hnuteľný majetok a práva duševného vlastníctva. Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, Komisia sa domnieva, že to predstavuje primeraný odhad trhovej ceny, pretože i) odhad bol získaný pred obchodnými rokovaniami, ii) objednal si ho podnik Chips AB v súvislosti s predajom zariadenia, to znamená, v kontexte, v ktorom podnik Chips AB odôvodnene nemohol mať žiadny iný záujem, len získať presný odhad trhovej hodnoty, iii) štúdiu uskutočnila tretia strana nezávisle od predávajúceho a kupujúceho a iv) organizácia Colliers International má rozsiahle skúsenosti v sektore nehnuteľností. Spoločnosť Hammar však spochybňuje predbežný názor Komisie, že toto ocenenie bolo nezávislé, pretože si ho objednal predávajúci. Spoločnosť Hammar sa takisto domnieva, že predpoklady, ktoré použila organizácia Colliers International, neboli reálne (okrem iného preto, že predpokladala len 10 % podiel neobsadených priestorov), vzhľadom na situáciu zariadenia v čase transakcie.

(44)

Ďalší možný ukazovateľ trhovej ceny zariadenia je zahrnutý v ocenení, ktoré vykonala Swedbank Kommersiella Fastigheter (16) (ďalej len „Swedbank“) v júni 2008. Toto ocenenie sa uskutočnilo v mene miestnych podnikateľov, ktorí následne odkúpili zariadenie, a bolo určené na účely úveru na nadobudnutie zariadenia. Swedbank odhadla trhovú hodnotu zariadenia na 30 mil. SEK(3 mil. EUR), hoci oceňované priestory boli menšie ako celková veľkosť zariadenia (17). Predpoklad podielu neobsadených priestorov, ktorý použila Swedbank, bol 35 %, zatiaľ čo všetky ostatné predpoklady boli porovnateľné s predpokladmi, ktoré použila organizácia Colliers International.

(45)

V správe PwC sa uvádza súbor odhadov trhovej hodnoty zariadenia v závislosti od momentu, kedy sa predalo. V správe sa napríklad konštatuje, že hodnota zariadenia v čase, keď ho podnik Chips AB odpredal podniku FABV, bola približne 9 mil. SEK, ale v momente, keď si ho spoločnosť Hammar prenajala od podniku FABV v ten istý deň (13. februára 2008), bola približne 5,5 mil. SEK(0,55 mil. EUR). V správe PwC sa uvádza tretí odhad trhovej hodnoty zariadenia v čase, keď ho spoločnosť Hammar prenajala miestnym podnikateľom (1. marec 2008) vo výške približne 21 mil. SEK(2,1 mil. EUR).

(46)

Komisia predovšetkým pripomína, že v správe PwC sa uvádzajú rozdielne číselné údaje v prípade trhovej hodnoty zariadenia za krátke časové obdobie. Vzhľadom na to, že trhová hodnota nehnuteľností obvykle zostáva relatívne konštantná z krátkodobého hľadiska, s výnimkou výskytu mimoriadnych okolností, Komisia má silné pochybnosti, pokiaľ ide o niektoré ocenenia uvedené v správe PwC, najmä vzhľadom na skutočnosť, že všetky transakcie sa uskutočnili vo veľmi krátkom časovom rámci.

(47)

V súvislosti s prvými dvomi oceneniami zariadenia obsiahnutými v správe PwC (v prvom prípade 9 mil. SEK a v druhom prípade 5,5 mil. SEK) Komisia dospela k záveru, že v porovnaní so súčasnými odhadmi organizácie Colliers International a Swedbank, sa tieto dve ocenenia zdajú byť nereálne. Na jednej strane, v súvislosti s odhadom 5,5 mil. SEK Komisia pripomína, že spoločnosť PricewaterhouseCoopers (ďalej len „PwC“) zakladá svoje ocenenie na peňažných tokoch odvodených z nájomného, ktoré platila spoločnosť Hammar podniku FABV za prenájom zariadenia, z nájomného, ktoré samotná spoločnosť PwC uznáva ako veľmi nízke v porovnaní s bežným výnosom z porovnateľného priemyselného zariadenia. Je to zvlášť nápadné v porovnaní s nájomným, ktoré spoločnosť Hammar účtovala miestnym podnikateľom len o niekoľko dní neskôr a ktoré bolo približne sedemkrát vyššie (pozri poznámky pod čiarou č. 7 a 8). So zreteľom na to Komisia dospela k záveru, že nájomné účtované spoločnosti Hammar bolo nižšie, ako je trhová cena. Komisia sa preto domnieva, že ocenenie 5,5 mil. SEK, ktoré vychádza z predpokladanej úrovne príjmu z prenájmu, ktorá je nižšia ako trhová úroveň, nevyjadruje skutočnú trhovú hodnotu zariadenia. Na druhej strane, odhad 9 mil. SEK spočíva na predpokladanom podiele neobsadených priestorov 100 % v prvých dvoch rokoch vlastníctva, ktorý potom klesne na 75 % v 3. roku a na 50 % vo 4. roku a ustáli sa na 60 % počas zvyšku obdobia, na ktoré sa vzťahuje ocenenie. Predpokladaný podiel neobsadených priestorov však nezohľadňuje skutočnosť, že v čase predaja bolo známe, že miestni podnikatelia boli pripravení prenajať si zariadenie a že v dôsledku toho hodnota, ktorá sa má posudzovať, je hodnota zariadenia s nájomcom.

(48)

V treťom odhade správy PwC sa uvádza trhová hodnota zariadenia v čase, keď ho spoločnosť Hammar predala miestnym podnikateľom, vo výške približne 21 mil. SEK, napriek tomu, že priestory, na ktoré sa vzťahuje tento odhad, sú o niečo menšie ako celková veľkosť zariadenia (pozri poznámku pod čiarou č. 17). Tento odhad je v podstate založený na rovnakej metodike ako odhady organizácie Colliers International a Swedbank, a ako hlavný predpoklad sa v ňom použili podmienky nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou Hammar a miestnymi podnikateľmi, to znamená, podmienky konkrétneho nájmu, ktoré sa uplatňovali v čase predaja. Takisto by bolo potrebné uviesť, že podmienky nájmu boli podľa všetkého v súlade s trhom, a to najmä preto, že boli dohodnuté medzi dvomi súkromnými trhovými subjektmi, ktoré pravdepodobne mali iba ekonomicky racionálne motívy. Komisia sa preto domnieva, že tretí odhad trhovej hodnoty zariadenia obsiahnutý v správe PwC je hodnoverný.

(49)

Bez ohľadu na to, ktorý odhad trhovej hodnoty zariadenia sa vyberie (odhad organizácie Colliers International, odhad Swedbank alebo tretí odhad uvedený v správe PwC), je preto jasné, že cena 8 mil. SEK, za ktorú podnik FABV predal zariadenie spoločnosti Hammar, bola podstatne nižšia ako trhová cena, a v dôsledku toho poskytla výhodu spoločnosti Hammar.

(50)

Keďže všetky potrebné kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú splnené, Komisia dospela k záveru, že posudzované opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Keďže toto opatrenie štátnej pomoci bolo okrem toho poskytnuté príjemcovi bez predchádzajúceho schválenia Komisie, predstavuje neoprávnenú pomoc.

(51)

Výhoda pre príjemcu bude zodpovedať rozdielu medzi cenou, ktorú zaplatila spoločnosť Hammar, to znamená, 8 mil. SEK, a trhovou cenou zariadenia.

(52)

Pri stanovovaní trhovej ceny zariadenia bude Komisia skúmať možné alternatívy a odhady, ktoré sú k dispozícii, a to: i) 17 mil. SEK, ktoré podnik FABV skutočne zaplatil podniku Chips AB 18. februára 2008; ii) 40 mil. SEK, ktoré miestni podnikatelia skutočne zaplatili spoločnosti Hammar; iii) 27 mil. SEK podľa odhadu organizácie Colliers International pred predajom; iv) 30 mil. SEK podľa odhadu Swedbank v júni 2008 a v) ocenenie vo výške 21 mil. SEK, ktoré obsahuje správa PwC.

(53)

Komisia sa domnieva, že cena 17 mil. SEK, ktorú podnik FABV zaplatil podniku Chips AB v čase nákupu zariadenia, nepredstavuje presvedčivý dôkaz trhovej hodnoty. Komisia už vysvetlila v rozhodnutí o začatí konania, že podnik Chips AB akceptoval cenu, ktorá bola nižšia ako odhadovaná trhová hodnota zariadenia, pretože sa chcel vyhnúť poškodeniu dobrého mena svojho podniku, vyplývajúceho zo zrušenia prevádzky zariadenia, a nezamestnanosti, ktorá by nasledovala. Takisto chcel využiť možnosť rýchleho predaja s cieľom zbaviť sa svojich prevádzok v spoločnosti Topp. Súkromný trhový subjekt, ktorý nemá tieto obmedzenia (ktoré sú špecifické pre podnik Chips AB), by požadoval vyššiu cenu. Z týchto dôvodov Komisia nepovažuje za potrebné odpovedať na tvrdenia spoločnosti Hammar zhrnuté v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktoré sa okrem toho týkajú veci, ktorá nie je súčasťou formálneho zisťovania.

(54)

Na základe informácií doručených v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania Komisia takisto zistila, že suma 40 mil. SEK, ktorá bola dohodnutá s miestnymi podnikateľmi, zrejme nie je vhodným ukazovateľom trhovej ceny zariadenia, pretože podnikatelia financovali túto dohodnutú sumu hlavne prostredníctvom bankového úveru a čiastočne prostredníctvom úveru od samotnej spoločnosti Hammar. Veľký podiel finančných prostriedkov, ktoré poskytol predávajúci (ktorý je zároveň veriteľom transakcie), a zodpovedajúce úverové riziko, ktoré znáša, priamo nepodporujú tvrdenie, že nominálna cena 40 mil. SEK predstavuje skutočnú finančnú hodnotu zariadenia. Nominálna cena zaplatená v tejto transakcii preto nie je presvedčivým dôkazom ceny, ktorá by bola zaplatená za zariadenie v prípade predaja za trhových podmienok, ale je istotne ďalším ukazovateľom toho, že cena 8 mil. SEK nevyjadruje trhovú hodnotu zariadenia. Skutočne, tieto dve možnosti boli stanovené v rámci obdobia, ktoré nepresiahlo 3 týždne, a taký značný cenový rozdiel za krátke časové obdobie potvrdzuje, že táto suma nepredstavovala trhovú cenu.

(55)

Pokiaľ ide o odhady organizácie Colliers International a Swedbank, Komisia v zásade nevidí dôvod spochybňovať, že sú nezávislé a vypracované podľa všeobecne uznávaných noriem. Komisia však uznáva, že tieto odhady nie sú priamo porovnateľné, pretože niektoré predpoklady, ktoré sú základom pre posúdenia, sa odlišujú. Na základe dostupných informácií si Komisia nemôže byť úplne istá, pokiaľ ide o to, či tieto odhady poskytujú najspoľahlivejšie vyjadrenie skutočnej trhovej hodnoty zariadenia, pretože vychádzajú skôr z predpokladov a porovnaní s inými obchodmi na trhu ako s transakciami, ktoré zahŕňajú samotné zariadenie.

(56)

Celkove Komisia považuje za vhodné použiť trhovú hodnotu z tretieho odhadu v správe PwC. Ako sa uvádza v odôvodnení, Komisia uznáva, že tento odhad – napriek tomu, že sa uskutočnil po transakciách – vychádza z údajov o peňažnom toku z nájomnej zmluvy, ktorá skutočne existovala (zmluva medzi spoločnosťou Hammar a miestnymi podnikateľmi), a je preto založený na skutočných sledovaniach trhu. V tejto súvislosti odhad vo výške 21 mil. SEK predstavuje hodnoverný, aj keď konzervatívny odhad trhovej hodnoty zariadenia v porovnaní s odhadmi organizácie Colliers International a Swedbank. Komisia okrem toho pripomína, že spoločnosť Hammar uzavrela 13. februára 2008 opčnú zmluvu na kúpu zariadenia za 8 mil. SEK a túto opciu uplatnila 11. augusta 2008. Dňa 1. marca 2008 spoločnosť Hammar uzavrela opčnú zmluvu s miestnymi podnikateľmi na predaj zariadenia za 40 mil. SEK a zmluva o predaji, pri uplatnení opcie, bola uzavretá 2. septembra 2008. Dátum, ktorý spoločnosť PwC vo svojej správe používa ako základ na odhadovanú hodnotu 21 mil. SEK za zariadenie, je 1. marec 2008. Vzhľadom na malý časový odstup medzi všetkými týmito transakciami nie je dôvod domnievať sa, že trhová hodnota zariadenia by sa podstatne odlišovala od sumy 21 mil. SEK v čase, keď ju spoločnosť Hammar kúpila, alebo keď uzavrela opčnú zmluvu.

(57)

Na tomto základe sa výhoda pre spoločnosť Hammar rovná sume 13 mil. SEK(1,3 mil. EUR). Daná výhoda je vypočítaná ako rozdiel medzi trhovou hodnotou 21 mil. SEK a skutočnou cenou 8 mil. SEK, ktorú spoločnosť Hammar zaplatila za zariadenie.

(58)

Švédsko ani spoločnosť Hammar nepredložili tvrdenia o zlučiteľnosti pomoci. Jediné ciele, ktoré uviedli švédske orgány v súvislosti so sporným opatrením, boli politické zámery obce zachovať pokračovanie činnosti a zároveň zabezpečiť zamestnanosť v oblasti Vänersborg.

(59)

Vzhľadom na to, že obec sa nenachádza v podporovanej oblasti (pozri odôvodnenie), nie je oprávnená na regionálnu pomoc. Druhy cieľov pre dané opatrenie, ktoré predložilo Švédsko, by sa mohli zohľadniť so zreteľom na oznámenie Komisie – usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (18). Nič však nenasvedčuje tomu, že podmienky stanovené v týchto usmerneniach boli v tomto prípade splnené. Predovšetkým, nič nenaznačuje, že spoločnosť Hammar bola firmou v ťažkostiach v čase, keď kúpila zariadenie.

(60)

V každom prípade sa doteraz dostatočne nepreukázalo, že opatrenie bolo potrebné a primerané na dosiahnutie akýchkoľvek cieľov spoločného záujmu. Komisia preto neurčila žiadne dôvody, na základe ktorých by vyhlásila pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom so zreteľom na článok 107 ods. 3 ZFEÚ.

(61)

Žiadne iné dôvody, pokiaľ ide o zlučiteľnosť, sa zjavne neuplatňujú. Komisia preto dospela k záveru, že predaj zariadenia spoločnosti Hammar, ktorý uskutočnila obec, predstavuje štátnu pomoc, ktorá je neoprávnená a nezlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(62)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, aj pokiaľ ide o súlad nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi podnikom FABV a spoločnosťou Hammar 13. februára 2008 a cenou opcie poskytnutej spoločnosti Hammar na kúpu zariadenia (pozri odsek 38 rozhodnutia o začatí konania) s trhovými podmienkami.

(63)

Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, Komisia sa domnieva, že predstavuje štátnu pomoc, vzhľadom na to, že potrebné požiadavky uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú splnené z tých istých dôvodov uvedených v oddiele 4.1: i) príjemca opatrenia, to znamená spoločnosť Hammar, sa kvalifikuje ako podnik; ii) rozhodnutia podniku FABV sú pripísateľné štátu, a v prípade, že majú finančné dôsledky, znamenajú využívanie štátnych zdrojov; iii) opatrenie je selektívne, pretože prinieslo výhodu konkrétnemu podniku; iv) ako sa vysvetľuje v odôvodnení a ako potvrdzuje správa spoločnosti PwC, ktorú predložila samotná spoločnosť Hammar, Komisia sa domnieva, že nájomné účtované podnikom FABV spoločnosti Hammar je nižšie ako trhová cena, a preto znamená výhodu pre spoločnosť Hammar a v) aj keď spoločnosť Hammar pôsobí výlučne na miestnej úrovni, je aktívna na trhu, na ktorom nie je možné vylúčiť vplyv na obchod a hospodársku súťaž v rámci Únie a EHP.

(64)

S cieľom stanoviť výhodu, ktorú využíva spoločnosť Hammar, malo by sa porovnať nájomné dohodnuté medzi podnikom FABV a spoločnosťou Hammar 13. februára 2008 – 0,5 mil. SEK za prvý rok – a nájomné dohodnuté 1. marca 2008 medzi spoločnosťou Hammar a miestnymi podnikateľmi – 3,5 mil. SEK za prvý rok. Komisia sa domnieva, že podmienky tejto druhej zmluvy predstavujú trhovú hodnotu za prenájom zariadenia, vzhľadom na to, že boli dohodnuté medzi dvomi súkromnými stranami s ekonomicky racionálnymi motívmi. V tejto súvislosti by bolo takisto potrebné uviesť, že v správe PwC sa naostatok uvedená suma používa na výpočet hodnoty zariadenia. Vzhľadom na to, že spoločnosť Hammar zaplatila nájomné obci len za obdobie medzi 1. marcom 2008 a 11. augustom 2008, teda dátumom, keď uplatnila svoju opciu, to znamená, približne za 6 mesiacov, proporcionálny výpočet výhody vo výške 3 mil. SEK, ktorá predstavuje rozdiel medzi nájomným dohodnutým medzi podnikom FABV a spoločnosťou Hammar a nájomným dohodnutým medzi spoločnosťou Hammar a miestnymi podnikateľmi, by mal viesť k sume 1,5 mil. SEK(0,15 mil. EUR).

(65)

Vzhľadom na to, že sa neuplatňuje žiadne odôvodnenie zlučiteľnosti a ani sa neuvádza (pozri oddiel 4.2), Komisia dospela k záveru, že nájomná zmluva uzatvorená medzi podnikom FABV a spoločnosťou Hammar 13. februára 2008 predstavuje štátnu pomoc, ktorá je neoprávnená a nezlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(66)

V súvislosti s cenou opcie poskytnutej spoločnosti Hammar na kúpu zariadenia Komisia uvádza, že táto opcia zrejme nie je vykonateľná, pretože podľa švédskeho práva nie sú záväzky, pokiaľ ide o kúpu alebo predaj nehnuteľnosti niekedy v budúcnosti, v zásade záväzné (19). Výhoda, ktorú by spoločnosť Hammar mohla získať z takej opcie je preto veľmi neistá, ak nie žiadna, a v každom prípade môže byť dostatočne vyvážená zaplateným nájomným alebo predajnou cenou. Preto nie je možné pevne stanoviť, že spoločnosť Hammar získala výhodu z tejto opcie oddelene od výhody, ktorú získala prostredníctvom nájomnej zmluvy a následného predaja zariadenia.

(67)

V článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (20) sa ustanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu.“

(68)

Vzhľadom na to, že dané opatrenie predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, výška pomoci sa musí vrátiť s cieľom opätovne nastoliť situáciu, aká bola na trhu pred poskytnutím pomoci. Vrátenie pomoci sa teda realizuje odo dňa, keď vznikla príjemcovi výhoda, t. j. odo dňa, od ktorého mal príjemca pomoc k dispozícii, až do skutočného vrátenia pomoci plynú z pomoci úroky.

(69)

Nezlučiteľný prvok pomoci v prípade daných opatrení by sa vypočítal vo výške 14,5 mil. SEK a pozostával by z rozdielu medzi trhovou cenou zariadenia (21 mil. SEK) a cenou, ktorú zaplatila spoločnosť Hammar (8 mil. SEK) a ktorá sa rovná sume 13 mil. SEK, plus suma, ktorá by sa vrátila na základe nájomnej zmluvy (1,5 mil. SEK).

(70)

Zo sumy, ktorá sa má vrátiť, by sa mali zaplatiť úroky. V prípade nezlučiteľného prvku pomoci vo výške 13 mil. SEK by sa úroky mali vypočítať odo dňa, od ktorého spoločnosť Hammar uplatnila svoju opciu a získala zariadenie od podniku FABV, to znamená, od 11. augusta 2008. V prípade nezlučiteľného prvku pomoci vo výške 1,5 mil. SEK by sa úroky mali vypočítať odo dňa splatnosti nájomného, to znamená od 1. marca 2008,

a)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorú príjemca musí vrátiť;

b)

podrobný opis už prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.