31.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/12

(1)

Šesť mesiacov po poskytnutí pomoci na záchranu, ktorú Komisia (2) schválila ako zlučiteľnú s vnútorným trhom, Taliansko 5. apríla 2007 oznámilo plán reštrukturalizácie pre spoločnosť Legler S.p.A.

(2)

Komisia 25. septembra 2007 začala konanie vo veci formálneho zisťovania, v súvislosti s týmto plánom reštrukturalizácie (3). Pripomienky Talianska boli doručené 30. novembra 2007.

(3)

Komisia 10. decembra 2007 dostala pripomienky od jednej zainteresovanej strany. Tieto pripomienky postúpila Taliansku listom z 3. marca 2008. Taliansko predložilo svoje pripomienky v liste z 20. mája 2008.

(4)

Talianske orgány 23. júla 2008 stiahli oznámenie o pomoci na reštrukturalizáciu s konštatovaním, že od plánu sa upustilo.

(5)

Komisia požiadala talianske orgány o ďalšie informácie 8. augusta 2008, 22. októbra 2008, 9. februára 2009, 4. septembra 2009 a 17. marca 2010, na čo talianske orgány odpovedali listami z 26. septembra 2008, 1. decembra 2008, 3. júna 2009, 6. októbra 2009, 24. februára 2010 a 20. apríla 2010.

(6)

Spoločnosť Legler S.p.A. je materská spoločnosť skupiny talianskych výrobcov textilu (ďalej len „spoločnosť Legler“, „skupina“ alebo „spoločnosť“) založenej v roku 1863, ktorú v čase, keď sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania, tvorilo niekoľko právnych subjektov, a to: Legler Ottana S.p.A., Legler Siniscola S.p.A. a Legler Macomer S.p.A. Spoločnosť Legler S.p.A. vlastnila menšinový balík akcií v spoločnosti Legler Maroc SA a podiel 40 % v spoločnosti Legler Ottana S.p.A. Väčšinovým akcionárom spoločnosti Legler S.p.a bola holdingová spoločnosť Piltar Ltd. (ďalej len „spoločnosť Piltar“).

(7)

V roku 2007 Legler zamestnával 1 213 (4) osôb a mal závody v regióne Sardínia (v Macomer – provincia Oristano a v Siniscola a Ottana – provincia Nuoro) a v regióne Lombardia (v Ponte San Pietro – provincia Bergamo). Obrat skupiny bol 101 mil. EUR v roku 2006 a 30,9 mil. EUR v septembri 2007.

(8)

Hlavnou činnosťou spoločnosti Legler bola výroba vysoko kvalitnej tkaniny denim – odvetvie, v ktorom táto spoločnosť mala vedúce postavenie v Taliansku a Nemecku, a bola významným dodávateľom do Francúzska a Beneluxu. Podľa talianskych orgánov trh s tkaninou denim pozostáva z dvoch segmentov: prêt-à-porter pre známe značky (toto bolo hlavné odvetvie spoločnosti Legler) a výrobky hromadného trhu, kde hospodárska súťaž prebieha hlavne na základe ceny. Hlavní konkurenti spoločnosti Legler sídlili v Taliansku, Grécku, Francúzsku, Tunisku, Turecku a Japonsku. Spoločnosť Legler začala mať problémy v roku 2003, keď významnú časť výroby premiestnila do Ázie alebo do južného Stredozemia.

(9)

Na zasadnutí predstavenstva spoločnosti SFIRS S.p.A., investičnej spoločnosti z regiónu Sardínia, 30. mája 2007 sa rozhodlo, že spoločnosť SFIRS kúpi od spoločnosti Intex S.p.A. v likvidácii za cenu 450 000 EUR dlh v nominálnej hodnote 17 mil. EUR, ktorý bol dlhom spoločnosti Legler S.p.A. a Legler Siniscola S.p.A.

(10)

Na tom istom zasadnutí sa spoločnosť SFIRS takisto rozhodla previesť časť dlhu 17 mil. EUR spoločnosti Legler vo výške 14,5 mil. EUR na podiel na základnom imaní spoločnosti Legler.

(11)

Na zasadnutí akcionárov spoločnosti Legler 31. mája 2007 sa uskutočnila výmena dlhu za kmeňové akcie. Prevodom časti dlhu spoločnosti Legler (za nominálnu hodnotu 14,5 mil. EUR) na kapitál spoločnosti Legler získala spoločnosť SFIRS 49 % kmeňových akcií [a 100 % mimoriadnych akcií (5)] spoločnosti Legler S.p.A. Zvyšných 51 % si ponechala spoločnosť Piltar.

(12)

V januári 2008 sa spoločnosť SFIRS rozhodla zbaviť sa svojho podielu v spoločnosti Legler S.p.A. a zvyšného dlhu skupiny Legler a vydala výzvu na vyjadrenie záujmu o spoločné prevzatie vlastného imania a dlhu spoločnosti Legler.

(13)

Víťazná ponuka, ktorú predložila spoločnosť Ferratex s.r.l. (ďalej len „spoločnosť Ferratex“), bola v celkovej výške 2 000 001 EUR. Podľa talianskych orgánov v tejto cene sa odzrkadľuje trhová hodnota celkových pohľadávok spoločnosti SFIRS voči spoločnosti Legler a jej dcérskym spoločnostiam, ktorú nezávislý odborník ohodnotil na 2 milióny EUR, plus symbolická cena 1 EUR za podiel spoločnosti SFIRS na vlastnom imaní spoločnosti Legler, ktorá takisto vyplynula z ocenenia nezávislým odborníkom. Predaj sa uskutočnil 25. januára 2008.

(14)

Spoločnosť Legler však ukončila prevádzku vo všetkých svojich závodoch v období medzi decembrom 2007 a augustom 2008 a odvtedy všetky jej závody zostali zatvorené.

(15)

Spoločnosť Legler S.p.A. sa premenovala na Texfer S.p.A. 23. júla 2008. Jej dcérske spoločnosti na Sardínii sa takisto premenovali zodpovedajúcim spôsobom na Texfer Ottana S.p.A., Texfer Siniscola S.p.A. a Texfer Macomer S.p.A.

(16)

Materskú spoločnosť skupiny vyhlásil príslušný súd 18. augusta 2008 za platobne neschopnú a 13. novembra 2008 bola zaradená do konania vo veci kolektívnej platobnej neschopnosti, známeho ako „amministrazione straordinaria“, spolu s jej dcérskymi spoločnosťami.

(17)

Banka vymáhala záruku za pomoc na záchranu krátko po tom, čo spoločnosť Legler nesplatila úver na záchranu v termíne. Príslušné ministerstvo preto uhradilo úver plus úroky 16. septembra 2008.

(18)

Na spoločnosť Texfer S.p.A. bol vyhlásený konkurz 21. októbra 2010. Na spoločnosti Texfer Ottana S.p.A., Texfer Siniscola S.p.A. a Texfer Macomer S.p.A. bol tiež vyhlásený konkurz 17. a 18. novembra 2010.

(19)

Vlastné imanie spoločnosti Legler bolo v roku 2006 záporné vo výške – 8,6 mil. EUR oproti kladnej hodnote 17,2 mil. EUR v roku 2005. Spoločnosť vykázala straty vo výške 25,9 mil. EUR v roku 2006 a 28,1 mil. EUR v roku 2005. Jej obrat v roku 2006 dosiahol 101,4 mil. EUR, zatiaľ čo v roku 2005 bol 124,2 mil. EUR. Údaj za zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi EBITDA dosiahol výšku – 10,9 v roku 2006 a – 0,7 v roku 2005. Náklady na úroky sa takisto zvyšovali.

(20)

Vlastné imanie spoločnosti Legler k 30. novembru 2007 bolo záporné vo výške 16,3 mil. EUR. Straty za obdobie rokov 2003 – 2007 dosiahli 94,9 mil. EUR a situácia spoločnosti sa stále zhoršovala s narastajúcimi stratami a klesajúcim obratom.

(21)

Na skupinu bolo vyhlásené kolektívne konkurzné konanie podľa vnútroštátnych právnych predpisov 13. novembra 2008, ktoré skončilo konkurzom (pozri odôvodnenia 16 – 18).

(22)

Plán reštrukturalizačných opatrení (piano industriale), ktorý Taliansko oznámilo (ďalej len „plán“), sa vzťahoval na obdobie 3 rokov (2007 – 2009) a pozostával z troch opatrení: i) 13 mil. EUR vo forme strednodobej záruky na obdobie reštrukturalizácie, ktorým sa nahradila 6-mesačná záruka schválená ako pomoc na záchranu (6); ii) 13,2 mil. EUR vo forme priamej dotácie a iii) 13 mil. EUR vo forme prevodu dlhu na kmeňové akcie. Spoločnosť SFIRS však 31. mája 2007 uskutočnila výmenu dlhu za kmeňové akcie v nominálnej výške 14,5 mil. EUR.

(23)

I keď talianske orgány predložili plán reštrukturalizácie (piano industriale) na obdobie rokov 2007 – 2009, tvrdili, že skutočné obdobie reštrukturalizácie bude plynúť od 1. júna 2007 do konca roku 2012. Jediné údaje, ktoré sú k dispozícii na mapovanie postupu pri reštrukturalizácii spoločnosti od roku 2009 do roku 2012, sú peňažné toky a vývoj záväzkov novo vytvorenej spoločnosti.

(24)

V tomto širšom časovom rámci celkové náklady na založenie novej spoločnosti po fúzii spoločnosti Legler S.p.A. a jej dcérskych spoločností na Sardínii dosiahli 106,2 mil. EUR, vrátane 86,7 mil. EUR na rozsiahlu reorganizáciu skupiny, pričom zostatok sa použije na kapitálovú obnovu a krytie strát.

(25)

Aktivity novej spoločnosti budú zamerané na tradičnú hlavnú činnosť spoločnosti, t. j. vysoko kvalitný denim, zatiaľ čo druhé dve výrobné linky (menčester a hladká bavlna) budú odstavené. Geografická poloha skupiny bude tiež sústredená iba do dvoch výrobných závodov (Siniscola a Ottana), ktoré sa nachádzajú v jednom regióne. Ostatné aktíva sa predajú, čím sa umožní spoločnosti Legler poskytnúť vlastný príspevok a znížiť náklady na energiu, dopravu a personálne náklady. Závod v Macomer nebol zahrnutý do plánu (7).

(26)

V tomto pláne sa takisto predpokladal vstup nového akcionára spolu so spoločnosťou SFIRS a naznačila sa potreba získať úverové linky zo súkromných zdrojov na vykonanie procesu reorganizácie.

(27)

Pri svojom rozhodovaní o začatí konania mala Komisia pochybnosti o tom, či výmena dlhu za kmeňové akcie neobsahuje prvky štátnej pomoci. Komisia pochybovala, že súkromný investor by akceptoval výmenu dlhu za akcie spoločnosti za daných okolností, najmä keď sa ukázalo, že časť aktivít spoločnosti bola na niekoľko mesiacov pozastavená a talianske orgány nepredložili Komisii žiadny alternatívny scenár, ktorý by podporil predpoklad spoločnosti SFIRS, že investovať do spoločnosti Legler a znášať náklady na jej reštrukturalizáciu je nákladovo efektívnejšie ako likvidácia skupiny.

(28)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom na základe usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (8) (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“), Komisia najprv položila otázku, či ťažkosti spoločnosti Legler mohol riešiť väčšinový akcionár, spoločnosť Piltar, a či v rámci skupiny dochádzalo k svojvoľnému rozdeľovaniu nákladov.

(29)

Po druhé, Komisia mala pochybnosti o tom, že týmto plánom by sa dokázala obnoviť dlhodobá životaschopnosť, keďže plánované zbavovanie sa aktív a výrobných liniek sa javilo ako dosť neurčité a mnohé predpoklady o budúcich prevádzkových podmienkach pôsobili ako nereálne vzhľadom na pozastavenie výroby v spoločnosti Legler. Komisia takisto pochybovala o tom, že navrhnuté kompenzačné opatrenia sú reálne a presahujú rámec opatrení potrebných na obnovenie životaschopnosti, že výška príspevku je dostatočná a že sa dodržala zásada „jedenkrát a dosť“.

(30)

Nakoniec Komisia požiadala talianske orgány, aby predložili informácie v súvislosti so vzniknutými pochybnosťami (pôvod úveru spoločnosti SFIRS, podrobné informácie o spoločnosti Piltar a o rozdeľovaní nákladov v rámci skupiny, o kompenzačných opatreniach, o skutočnej pravdepodobnosti, že spoločnosť Legler nájde nového akcionára a o prístupe k súkromnému financovaniu potrebnému na reorganizáciu spoločnosti Legler).

(31)

Listom zo 14. decembra 2007 jedna zainteresovaná strana predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Táto tretia strana tvrdila, že uvedené opatrenia narušia hospodársku súťaž a poukázala na to, že toto odvetvie je postihnuté nadmernou kapacitou. Poskytla číselné údaje o svetovej kapacite výroby denimu za rok 2006 a uviedla globálnu nadmernú kapacitu 27 %.

(32)

Po prvé, talianske orgány vysvetlili, ako sa spoločnosť SFIRS stala väčšinovým akcionárom spoločnosti Legler. V marci 2007 spoločnosť SFIRS kúpila dlh spoločnosti Legler S.p.a a Legler Siniscola S.p.a. od spoločnosti Intex S.p.A. v likvidácii za cenu 450 000 EUR. Spoločnosť SFIRS 31. mája 2007 previedla časť tohto dlhu v nominálnej hodnote 14,5 mil. EUR na kmeňové akcie spoločnosti Legler, čím nadobudla 49 % kmeňových akcií spoločnosti Legler (zatiaľ čo spoločnosť Piltar si ponechala zvyšných 51 %) a 100 % jej mimoriadnych akcií (9).

(33)

Po druhé, talianske orgány vysvetlili, že spoločnosť Piltar bola iba nástroj kontrolovaný fyzickými osobami. Bola založená výlučne na účely nadobudnutia akcií spoločnosti Legler a nebola zapojená do žiadnych iných obchodných aktivít. Talianske orgány dodali, že spoločnosť Piltar už dávno dala zreteľne najavo, že neplánuje podporovať spoločnosť finančne a že má v úmysle postupne sa zbaviť svojho podielu v skupine. V skutočnosti to vyzerá tak, že spolu s podielom 49 % spoločnosť SFIRS získala takisto právo na kúpu zvyšných 51 % kmeňových akcií spoločnosti Legler.

(34)

Po tretie, talianske orgány prisľúbili, že poskytnú informácie o kompenzačných opatreniach.

(35)

Po štvrté, Taliansko konštatovalo, že trhové segmenty, ktoré zasiahne plán reštrukturalizácie spoločnosti Legler na obnovenie finančnej životaschopnosti, ako sa opisuje v odôvodnení 25, vykazujú povzbudivý vývoj. Talianske orgány sa takisto zmienili o úmysle spoločnosti zabezpečiť súkromné úverové linky a nového akcionára na financovanie časti plánu a tvrdili, že kroky v tomto smere sa už podnikli.

(36)

Ďalej, ako odpoveď na pripomienky tretej strany, talianske orgány poukázali na to, že trhový podiel spoločnosti Legler v roku 2006 bol iba 0,27 %. Dodali, že ako kompenzačné opatrenie plán obsahuje zníženie kapacity spoločnosti o 22 % v porovnaní s rokom 2006 a zníženie o 40 % v porovnaní s rokom 2005. Domnievali sa preto, že pomoc nebude narúšať hospodársku súťaž v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

(37)

Vo svojich podaniach po stiahnutí plánu reštrukturalizácie talianske orgány uviedli, že výmena dlhu za kmeňové akcie sa nebude považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, keďže spoločnosť SFIRS konala v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Podľa názoru talianskych orgánov súkromný investor by konal rovnako s cieľom zabrániť konkurzu a získať späť aspoň časť svojho úveru čo najefektívnejším spôsobom, t. j. jeho prevodom na kapitál a reštrukturalizáciou spoločnosti spolu s novým súkromným investorom a novou úverovou linkou.

(38)

Na základe článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (10) príslušný členský štát môže stiahnuť oznámenie v zmysle článku 2 v stanovenej lehote pred rozhodnutím Komisie podľa článku 4 alebo 7.

(39)

V prípade, že Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, Komisia uzavrie tento postup podľa článku 8 ods. 2 toho istého nariadenia.

(40)

Komisia poznamenala, že priamu dotáciu 13,2 mil. EUR Taliansko neuskutočnilo a Taliansko nebude ďalej realizovať tento projekt pomoci. Keďže plán reštrukturalizácie bol stiahnutý, konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré bolo otvorené k tomuto opatreniu, už nemá opodstatnenie.

(41)

Keďže druhé dve opatrenia na reštrukturalizáciu Taliansko vykonalo v rozpore so zákonom, na uzavretie konania vo veci formálneho zisťovania musí Komisia zistiť, či tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, a ak áno, či je táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom.

(42)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa ustanovuje, že každá pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(43)

Ak sa má štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy poskytnúť alebo sa poskytla spoločnosti v ťažkostiach, zlučiteľnosť tejto pomoci sa musí hodnotiť na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Pomoc sa teda môže považovať za zlučiteľnú na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy iba vtedy, keď sú splnené podmienky ustanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu.

(44)

Záruka za pomoc na záchranu vo výške 13 mil. EUR neskončila uplynutím šiestich mesiacov, na ktoré ju Komisia schválila, ale zostala v platnosti po stiahnutí oznámenia o pláne (pozri odôvodnenie 17).

(45)

Predĺženie záruky za pomoc na záchranu bolo oznámené ako opatrenie, ktoré bolo poskytnuté zo zdrojov ministerstva financovaných zo štátneho rozpočtu. Bolo teda udelené zo štátnych zdrojov a pripísateľné štátu. Táto záruka predstavuje selektívnu výhodu, keďže umožnila spoločnosti Legler prístup k finančným zdrojom, ktorý by inak nebola získala vzhľadom na jej finančnú situáciu. Zbavila teda spoločnosť Legler nákladov, ktoré by jej inak boli vznikli. Keďže spoločnosť Legler prechádzala procesom reštrukturalizácie zameraným na obnovenie výroby, táto pomoc okrem toho mohla narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu a ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi. Narúšajúci účinok tohto opatrenia zdôraznila tretia strana, ktorá takisto poukázala na to, že toto odvetvie je postihnuté nadmernou kapacitou.

(46)

Komisia sa preto domnieva, že predĺženie záruky za pomoc na záchranu, ktorá je takisto reštrukturalizačným opatrením, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(47)

Pri určovaní výšky pomoci Komisia pripomína odsek 4.1 písm. a) oznámenia o záruke (11), v ktorom sa uvádza, že „pri spoločnostiach, ktoré majú ťažkosti, trhový poskytovateľ záruky, pokiaľ existuje, v čase poskytnutia záruky bude účtovať vysoký poplatok podľa miery očakávanej platobnej neschopnosti. Ak sa pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný pôžičku splatiť, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovať a vo výnimočných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môže ukázať taký vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou.“

(48)

Vzhľadom na vážne finančné ťažkosti spoločnosti Legler v čase, keď bola záruka poskytnutá (narastajúce straty, klesajúci obrat a záporný vlastný kapitál, ako sa uvádza v odôvodneniach 19 až 21 a 52), Komisia sa domnieva, že je veľmi nepravdepodobné, že by spoločnosť bola schopná získať bankový úver bez štátnej intervencie; Komisia preto dospela k záveru, že výška pomoci zodpovedá celkovej výške úveru (12).

(49)

Komisia poznamenáva, že výmenu uskutočnila spoločnosť SFIRS, štátny subjekt, ktorého hlavný akcionár, región Sardínia, má dominantný vplyv na jej rozhodnutia (13). Taliansko túto skutočnosť nikdy nepoprelo. Komisia preto dospela k záveru, že uvedené opatrenie je pripísateľné štátu a bolo poskytnuté zo štátnych zdrojov. Toto opatrenie je takisto selektívne, keďže zvýhodňuje jednu spoločnosť – Legler. Okrem toho, keďže spoločnosť Legler prechádzala procesom reštrukturalizácie, zameraným na obnovu výroby, táto pomoc mohla narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu a ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi. Možný narúšajúci vplyv opatrenia zdôraznila v predložených pripomienkach aj tretia strana, ktorá takisto poukázala na to, že toto odvetvie je postihnuté nadmernou kapacitou.

(50)

Vo svojej odpovedi Taliansko namietalo, že uvedeným opatrením sa spoločnosti Legler neposkytla žiadna výhoda, keďže, podľa jej názoru, bolo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(51)

Podľa ustálenej judikatúry (14), aby sa zistilo, či spoločnosť Legler bola zvýhodnená zo štátnych zdrojov, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor s charakteristikami porovnateľnými so spoločnosťou SFIRS bol ochotný uskutočniť podobnú výmenu dlhu za kmeňové akcie, so zreteľom na dostupné informácie a predvídateľný vývoj v termíne, v ktorom bola transakcia realizovaná.

(52)

Po prvé, na základe finančných výkazov spoločnosti Legler Komisia konštatuje, že v roku 2007 mala spoločnosť kapitál 1,8 mil. EUR a záporný vlastný kapitál – 16,2 mil. EUR; v období rokov 2003 – 2007 straty dosiahli 94,9 mil. EUR a situácia spoločnosti sa zjavne zhoršovala s narastajúcimi stratami a klesajúcim obratom.

(53)

Komisia takisto konštatuje, že napriek kritickej finančnej situácii opísanej v predchádzajúcom texte, spoločnosť SFIRS nevykonala komplexnú analýzu nákladov a prínosov a hodnotenie rizika danej transakcie. V skutočnosti, napriek početným žiadostiam od Komisie, talianske orgány nikdy nepredložili odôvodnený alternatívny scenár, ktorým by sa preukázalo, že voľba spoločnosti SFIRS bola lepšia ako likvidácia spoločnosti Legler.

(54)

V skutočnosti podobné poznámky uviedla v správe (15) aj talianska národná banka, ktorá bola vydaná po prešetrení aktivít spoločnosti SFIRS. V tejto správe sa kritizovalo správanie spoločnosti SFIRS pre jej neúplnú predchádzajúcu analýzu výmeny dlhu za kmeňové akcie a pre zásadný rozpor spočívajúci v tom, že uskutočnila „investíciu“, ktorá neponúkala žiadne konkrétne vyhliadky na ozdravenie.

(55)

Bez ohľadu na toto posúdenie finančná situácia spoločnosti bola taká, že žiadny rozumný súkromný investor v trhovom hospodárstve by nevstúpil do podobnej transakcie.

(56)

Vzhľadom na to Komisia takisto dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie (Piano Industriale), ktorý spoločnosť ohlásila, nemožno považovať za reálny základ pre predvídanie budúcej výkonnosti spoločnosti. Už samotná skutočnosť, že tento plán nezahŕňa celé obdobie reštrukturalizácie, ale iba jeho časť, a neposkytol žiadne informácie o následnom postupe reštrukturalizácie (pozri odôvodnenie 23) jednoznačne ukazuje, že tento nedostatok informácií by odradil každého súkromného investora od vstupu do uvedenej transakcie.

(57)

Po druhé, pokiaľ ide o skutočné vyhliadky spoločnosti SFIRS na získanie peňazí, ktoré jej dlhuje spoločnosť Legler: to, že sa stala akcionárom prostredníctvom výmeny dlhu za kmeňové akcie, v skutočnosti oslabilo jej pozíciu z hľadiska nárokov v porovnaní s jej predchádzajúcou pozíciou prednostného veriteľa.

(58)

Hodnota a budúce vyhliadky investovania kmeňových akcií spoločnosti SFIRS sa v čase výmeny dlhu za kmeňové akcie javili ako príliš obmedzené na to, aby vyvážili riziká opísané v predchádzajúcom texte, najmä vzhľadom na kritickú finančnú situáciu spoločnosti. To sa jasne zdôraznilo pri nezávislom hodnotení spoločnosti, v ktorom sa jej pridelila symbolická hodnota 1 EUR.

(59)

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že uskutočnením výmeny dlhu za kmeňové akcie spoločnosť SFIRS nekonala ako súkromný investor, ktorý funguje v bežných trhových podmienkach. Súkromný investor by nevstúpil do takejto transakcie bez predchádzajúceho dôveryhodného a realistického hodnotenia, ktorým by sa preukázalo, že je nákladovo efektívnejšie vymeniť dlh za kmeňové akcie než zostať prednostným veriteľom spoločnosti.

(60)

Uskutočnením výmeny dlhu za kmeňové akcie teda spoločnosť SFIRS poskytla výhodu spoločnosti Legler.

(61)

Z uvedeného vyplýva, že výmena dlhu za kmeňové akcie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(62)

Pokiaľ ide o vyčíslenie výšky pomoci, je potrebné poznamenať, že pojem štátna pomoc je obmedzený na pomoc udelenú prostredníctvom verejných zdrojov. Výška pomoci sa musí vypočítať na základe trhovej hodnoty dlhu, ktorý spoločnosť SFIRS previedla na kmeňové akcie spoločnosti Legler. Teda ak celková nominálna hodnota dlhu spoločnosti Legler voči spoločnosti SFIRS bola 17 mil. EUR, zatiaľ čo deň pred výmenou jeho trhová hodnota bola 450 000 EUR, trhová hodnota transakcie, pri ktorej spoločnosť SFIRS previedla 85,3 % svojho celkového úveru, t. j. nominálnu hodnotu 14,5 mil. EUR, na kmeňové akcie, bola 383 850 EUR (t. j. 85,3 % zo 450 000 EUR). Takže výhoda, ktorú poskytla prostredníctvom štátnych zdrojov bola 383 850 EUR. Na druhej strane, nominálna hodnota vymeneného úveru sa nemôže považovať za výhodu z iného ako z účtovného hľadiska.

(63)

Keďže sa zistilo, že dve notifikované opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, Komisia musí posúdiť, či je táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom.

(64)

Zlučiteľnosť opatrení uvedenej štátnej pomoci s vnútorným trhom sa musí posúdiť na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(65)

Pokiaľ ide o štátnu záruku, na posúdenie jej zlučiteľnosti je potrebné rozlišovať medzi predĺžením pomoci na záchranu na jednej strane a poskytnutím štátnej pomoci vo forme strednodobej záruky, ktorá je takisto reštrukturalizačným opatrením (na obdobie trvania reštrukturalizácie), na strane druhej.

(66)

Pokiaľ ide o predĺženie pomoci na záchranu, v bode 26 usmernení sa stanovuje, že keď členský štát predloží plán reštrukturalizácie do šiestich mesiacov od dátumu schválenia alebo, v prípade neoznámenej pomoci, od realizácie opatrenia, konečný termín na úhradu úveru alebo ukončenie záruky sa predĺži dovtedy, kým Komisia nedospeje k rozhodnutiu o pláne, pokiaľ Komisia neusúdi, že takéto predĺženie nie je opodstatnené.

(67)

Oznámenie plánu reštrukturalizácie umožnilo, aby pomoc na záchranu mohla pokračovať aj po 6 mesiacoch. Taliansko však toto oznámenie neskôr stiahlo. Z bodu 26 usmernení vyplýva, že oznámenie plánu reštrukturalizácie je podmienkou sine qua non pre predĺženie pomoci na záchranu. Ak sa teda plán reštrukturalizácie neskôr stiahne, povolené predĺženie pomoci na záchranu sa musí ukončiť.

(68)

Z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva [vec Ernault (16) a Huta Cynku (17)], že ak sa Komisii neoznámi plán reštrukturalizácie ani plán likvidácie, alebo ako je to v tomto prípade, ak sa plán reštrukturalizácie stiahne, predĺženie uvedenej pomoci na záchranu nemôže pokračovať po dátume, v ktorom členský štát stiahol oznámenie o pláne reštrukturalizácie.

(69)

Keďže strednodobá záruka (na obdobie trvania plánu reštrukturalizácie), plánovaná ako ohlásená pomoc na reštrukturalizáciu, predstavovala predĺženie záruky za pomoc na záchranu, bola zlučiteľná dovtedy, kým Taliansko nestiahlo svoje oznámenie.

(70)

Zlučiteľnosť predĺženej záruky za štátnu pomoc s vnútorným trhom by sa teda mala posúdiť odo dňa, keď Taliansko stiahlo svoje oznámenie (t. j. od 24. júla 2008).

(71)

Udelenie štátnej pomoci spoločnosti v ťažkostiach sa môže považovať za zlučiteľné na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy iba vtedy, keď sú splnené všetky podmienky ustanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu.

(72)

Podľa bodu 12 písm. a) a bodu 14 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, len firmy v ťažkostiach sú oprávnené uchádzať sa o pomoc na reštrukturalizáciu.

(73)

Na základe bodu 9 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu firma, bez ohľadu na jej veľkosť, sa považuje za firmu v ťažkostiach, keď nie je schopná, či už prostredníctvom vlastných zdrojov, alebo z finančných prostriedkov, ktoré dokáže získať od svojich akcionárov alebo na trhu, zamedziť stratám, ktoré by ju bez vonkajšej intervencie zo strany štátnych orgánov takmer s istotou odsúdili na odchod z podnikania.

(74)

Na základe bodu 10 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu firma sa považuje za firmu v ťažkostiach za týchto podmienok:

(75)

Z bodu 10 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu vyplýva, že bez vonkajšej intervencie sa spoločnosť, u ktorej došlo k závažným stratám základného imania, nevyhnutne stiahne z podnikania v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte. V predchádzajúcom rozhodnutí (18) Komisia dospela k záveru, že spoločnosť, ktorá má záporný vlastný kapitál, sa bude a fortiori považovať za spoločnosť v ťažkostiach. Vo svojom rozsudku vo veci Biria (19) súd prvého stupňa tiež potvrdil, že závažná strata kapitálu je v skutočnosti známkou ťažkostí a že záver, ku ktorému Komisia dospela, teda že spoločnosť so záporným vlastným imaním je spoločnosť v ťažkostiach, je správny.

(76)

Spoločnosť Legler splnila kritérium z bodu 10 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, keďže v roku 2006 mala záporný vlastný kapitál (pozri odôvodnenie 19).

(77)

Komisia takisto poznamenala, že spoločnosť Legler bola považovaná za spoločnosť v ťažkostiach v zmysle bodu 10 písm. a) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu už 22. mája 2007, keď bola schválená pomoc na záchranu.

(78)

Následne sa finančná situácia spoločnosti Legler nezlepšila. V skutočnosti ju príslušný súd v roku 2008 vyhlásil za platobne neschopnú (pozri odôvodnenie 16).

(79)

Komisia takisto poznamenala, že spoločnosť Legler nie je novo založená firma v zmysle bodu 12 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(80)

Podľa bodu 13 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu firma, ktorá patrí do väčšej obchodnej skupiny alebo ju prevzala väčšia obchodná skupina, zvyčajne nie je oprávnená na získanie pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu, okrem prípadu, keď je možné preukázať, že ťažkosti firmy sú vnútorné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdeľovania nákladov v rámci skupiny, a že tieto ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť skupina sama.

(81)

Komisia poznamenala, že spoločnosť Piltar bola iba komerčným nástrojom a nevykonávala žiadne obchodné činnosti iba vlastnila akcie spoločnosti Legler. Žiadne informácie, ktoré má Komisia k dispozícii nenaznačujú, že ťažkosti spoločnosti boli dôsledkom svojvoľného rozdeľovania nákladov v rámci skupiny. Okrem toho, keďže spoločnosť Piltar bola úplným vlastníctvom súkromných osôb a nebola zapojená do žiadnych obchodných aktivít okrem investovania vlastného kapitálu v spoločnosti Legler, nemohla prispieť k reštrukturalizácii spoločnosti Legler.

(82)

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že podmienky ustanovené v bode 9 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sú splnené.

(83)

Vzhľadom na to, že spoločnosť Legler je oprávnená na získanie pomoci na reštrukturalizáciu, je potrebné posúdiť, či podmienky zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu ustanovené v bodoch 32 až 51 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sú splnené.

(84)

Taliansko však stiahlo plán reštrukturalizácie spoločnosti Legler, a preto už nie je viazané žiadnym plánom reštrukturalizácie v zmysle bodu 35 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V dôsledku toho Komisia nemôže posúdiť neoprávnenú pomoc vzhľadom na kritériá stanovené v bodoch 32 až 51 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(85)

Okrem toho Komisia zastáva názor, že štátnu záruku a výmenu dlhu za kmeňové akcie nemožno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na žiadnom inom právnom základe.

(86)

Konanie vo veci formálneho zisťovania na základe článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s priamou dotáciou vo výške 13,2 mil. EUR sa musí ukončiť, keďže Taliansko stiahlo svoje oznámenie a nemá v úmysle pokračovať v tomto projekte pomoci.

(87)

Komisia dospela k záveru, že štátna záruka a výmena dlhu za kmeňové akcie patria do pôsobnosti článku 107 ods. 1 zmluvy.

(88)

Tieto dve opatrenia Taliansko realizovalo v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(89)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora, keď sa zistí, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, Komisia je oprávnená rozhodnúť o tom, že príslušný členský štát musí pomoc zrušiť alebo zmeniť (20). Súd takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, má viesť k obnoveniu predtým existujúcej situácie (21). V tejto súvislosti súd stanovil, že tento cieľ sa dosiahne vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým príde o výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, čím sa obnoví situácia, ktorá bola pred vyplatením pomoci (22).

(90)

Podľa uvedenej judikatúry v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/99 (23) sa stanovuje, že „keď sa prijímajú záporné rozhodnutia v súvislosti s neoprávnenou pomocou, Komisia rozhodne o tom, že daný členský štát prijme všetky potrebné opatrenia s cieľom získať späť pomoc od príjemcu.“

(91)

Vzhľadom na to, že tieto opatrenia sa považujú za neoprávnenú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, výška pomoci z týchto dvoch opatrení, t. j. 13 mil. EUR a 383 850 EUR, sa teda musí získať späť, aby sa obnovila situácia, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím tejto pomoci.

(92)

Pokiaľ ide o štátnu záruku, vrátenie sa uskutoční odo dňa, keď Taliansko stiahlo oznámenie o pomoci na reštrukturalizáciu, t. j. od 24. júla 2008, až do skutočného vrátenia pomoci je suma, ktorá sa má vrátiť, úročená.

(93)

Pokiaľ ide o výmenu dlhu za kmeňové akcie, sumy, ktoré sa majú vrátiť, sú úročené odo dňa, keď príjemca dostal pomoc k dispozícii, t. j. od 31. mája 2007, až do ich skutočného vrátenia,

a)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis už prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.