22.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/1

(1)

Zmena klímy je jednou z veľkých výziev našej doby. Kodanskou dohodou (1) sa uznal cieľ zníženia globálneho otepľovania pod 2 °C a zdôraznila sa v nej potreba značného zníženia množstva celosvetových emisií skleníkových plynov, čo si vyžaduje opatrenia, ktorých cieľom je minimalizácia vplyvov na zmenu klímy.

(2)

Nadchádzajúca 5. hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorej uverejnenie sa očakáva v roku 2014, by mala byť zostavená z nových vedeckých výsledkov a mala by obsahovať ich hodnotenie s cieľom poskytnúť východiská, o ktoré sa možno oprieť pri prijímaní rozhodnutí, založené na vedeckých poznatkoch s dôrazom kladeným na budúce prognózy týkajúce sa zmeny klímy, regionálne aspekty zmeny klímy a pridružených vplyvov, hodnotenie rôznych možností zmiernenia zmeny klímy a úlohu jednotlivých sektorov, napr. energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, priemyslu.

(3)

Zo stratégie Európa 2020 vyplýva jasná potreba splniť ciele týkajúce sa množstva emisií, ktoré už boli stanovené na úrovni Európskej únie, a zdôrazňuje sa v nej, že je potrebné posilniť odolnosť našich ekonomík voči rizikám súvisiacim s klímou a naše možnosti predchádzania katastrofám a reakcie na ne.

(4)

Výskum a inovácie sú hlavným predpokladom dosiahnutia uvedených politických cieľov. Predovšetkým sú na zvládnutie potenciálu budúcich zmien frekvencie a intenzity extrémnych udalostí potrebné lepšie klimatické prognózy. Výskum je potrebný aj na posudzovanie dosiahnuteľnosti, vplyvov a plnenia globálnych cieľov v Európe a mimo nej a na kvantifikovanie regionálnych vplyvov súvisiacich s týmito cieľmi. Lepšie znalosti sú nevyhnutné na určovanie možností prispôsobenia a zmiernenia a na posúdenie ich možných výhod, vplyvov a nákladov na ne v porovnaní s neprijatím nijakých opatrení.

(5)

Zraniteľnosť a odolnosť spoločnosti a ekosystémov voči klimatickým rizikám ešte stále nie sú dostatočne pochopené. V tejto súvislosti je potrebné lepšie pochopiť základné procesy, ktorými sa riadi komplexný klimatický systém, aby sa dali lepšie odhaliť a pripísať zmeny klímy (ľudskému, či prírodnému vplyvu) a aby sa dalo rozlíšiť medzi zmenou klímy a premenlivosťou klímy.

(6)

Na zabezpečenie výrazného zníženia množstva emisií uhlíka potrebného do roku 2050 sú súrne potrebné technológie, koncepcie a mechanizmy zmierňovania účinkov vrátane výskumu a inovácií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov, alternatívnych palív, zmien využívania pôdy, udržateľnej mobility, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a znižovania množstva emisií znečisťujúcich látok vplývajúcich na ľudské zdravie a na životné prostredie.

(7)

Mali by sa zriadiť služby v oblasti klímy, ktorých úlohou bude stanovovanie, sprístupňovanie a uplatňovanie prognóz týkajúcich sa klímy na základe vedeckých poznatkov. V súvislosti s tým je výskum potrebný na zdokonalenie a rozvoj dlhodobých systémov sledovania, analýzy údajov, modelov a systémov predpovedí vo viacerých obdobiach a na podporu vytvárania fungujúcich partnerstiev medzi poskytovateľmi a užívateľmi takýchto služieb.

(8)

Rada pre konkurencieschopnosť uznala na svojom zasadnutí 26. mája 2010 (2)„spájanie vedomostí v oblasti klímy v prospech Európy“ za oblasť, v ktorej by spoločná tvorba programov bola významným prínosom k súčasnému nejednotnému úsiliu členských štátov v oblasti výskumu. Preto prijala závery, v ktorých uznala potrebu rozbehnúť iniciatívu spoločnej tvorby programov v tejto oblasti a vyzvala Komisiu, aby prispela k jej príprave. Rada takisto opätovne potvrdila, že tvorba spoločných programov je proces, na ktorom sa podieľajú členské štáty a pri ktorom Komisia pôsobí ako sprostredkovateľ. Analýza národných výskumných činností uvedená v pracovnom dokumente útvarov Komisie potvrdzuje, že je potrebná lepšia koordinácia na zvýšenie účinnosti a vplyvu výskumu, ako aj využívanie synergií s činnosťami vykonávanými na úrovni EÚ prostredníctvom vytvorenia spoločnej strategickej výskumnej agendy.

(9)

Výskum v oblasti zmeny klímy a výskum súvisiaci s klímou je kľúčovou oblasťou rámcového programu Európskej únie pre výskum, ktorá zohráva výsostne strategickú úlohu pri podpore politického procesu Európskej únie zohľadňujúceho celosvetový rozmer zmeny klímy. Činnosti v rámci tejto iniciatívy spoločnej tvorby programov sa musia úzko koordinovať so 7. rámcovým programom Európskej únie a jej budúcimi programami pre túto oblasť, najmä s rámcovým programom Horizont 2020 pre výskum a inovácie.

(10)

Spoločná tvorba programov v oblasti výskumu týkajúcich sa spájania vedomostí o zmene klímy by prispela ku koordinácií výskumu v tejto oblasti a k plne funkčnému Európskemu výskumnému priestoru v oblasti zmeny klímy a posilnilo by sa tak vedúce postavenie Európy a konkurencieschopnosť jej výskumu v tejto oblasti.

(11)

S cieľom dosiahnuť ciele stanovené v tomto odporúčaní by členské štáty mali s Komisiou spolupracovať na preskúmaní možných iniciatív Komisie na pomoc členským štátom pri ďalšom vypracúvaní a vykonávaní tejto strategickej výskumnej agendy.

(12)

S cieľom umožniť Komisii podávať správy Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom v rámci všetkých iniciatív spoločnej tvorby programov by členské štáty mali Komisii podávať pravidelne správy o pokroku dosiahnutom v rámci tejto iniciatívy spoločnej tvorby programov,

1.

Členské štáty sa vyzývajú, aby vytvorili spoločnú víziu spôsobu, akým môže spolupráca a koordinácia v oblasti výskumu na úrovni Únie prispieť k zvládnutiu výzvy zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej, a pritom spojiť oblasti vedy, politiky, hospodárstva a spoločnosti. Cieľom by mala byť plná účasť členských štátov predovšetkým vrátane krajín, v ktorých sa očakáva silný vplyv zmeny klímy.

2.

Členské štáty sa vyzývajú, aby vypracovali operatívnu spoločnú strategickú výskumnú agendu stanovujúcu strednodobé až dlhodobé výskumné potreby a ciele v oblasti zmeny klímy. Táto strategická výskumná agenda by mala obsahovať vykonávací plán, v ktorom sa stanovia priority a harmonogramy a určia činnosti, nástroje a zdroje potrebné na jeho realizáciu.

3.

Členské štáty sa vyzývajú, aby do operačnej strategickej výskumnej agendy a vykonávacieho plánu zahrnuli tieto činnosti:

4.

Členské štáty sa vyzývajú, aby udržiavali a ďalej rozvíjali spoločnú riadiacu štruktúru v oblasti zmeny klímy s mandátom na stanovenie spoločných podmienok, pravidiel a postupov spolupráce a koordinácie a na monitorovanie realizácie strategickej výskumnej agendy.

5.

Členské štáty sa vyzývajú, aby spoločne realizovali strategickú výskumnú agendu, a to aj prostredníctvom svojich národných výskumných programov alebo inej národnej výskumnej činnosti v súlade s usmerneniami pre rámcové podmienky spoločnej tvorby programov, ktoré vypracovala pracovná skupina Rady na vysokej úrovni pre spoločnú tvorbu programov (3).

6.

Členské štáty sa vyzývajú, aby spolupracovali s Komisiou s cieľom preskúmať možné iniciatívy Komisie na pomoc členským štátom pri vypracovávaní a realizácii strategickej výskumnej agendy a koordinovať spoločné programy s inými iniciatívami Únie v tejto oblasti.

7.

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri vytváraní a uplatňovaní možného medzinárodného rozmeru v rámci strategickej výskumnej agendy úzko spolupracovali so Strategickým fórom pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy a technológií (SFIC) a aby zabezpečovali súdržnosť s iniciatívami SFIC s tretími krajinami a voči nim.

8.

Členské štáty sa vyzývajú, aby Komisii podávali pravidelne správy o pokroku dosiahnutom v tejto JPI prostredníctvom každoročných správ o pokroku.