28.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 187/1

(1)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. V Európskej únii sa v Charte základných práv („charta“) a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd („dohovor“), ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, štáty vyzývajú, aby aktívne ochraňovali obete trestných činov.

(2)

Európska únia úspešne vytvorila priestor slobody pohybu a pobytu, z ktorého majú občania prínos vo forme stále častejšieho cestovania, štúdia alebo práce v rámci iných krajín, ako je krajina ich bydliska. Odstránenie vnútorných hraníc a narastajúce uplatňovanie práva na voľný pohyb a pobyt však nevyhnutne viedlo k nárastu počtu osôb, ktoré sa stali obeťou trestného činu a účastníkom trestného konania v inom členskom štáte, ako je štát ich bydliska.

(3)

Táto skutočnosť si vyžaduje konkrétne opatrenia s cieľom stanoviť spoločné minimálne normy na ochranu obetí trestných činov a ich práv v trestnom konaní v rámci Únie. Takéto opatrenia, ktoré môžu zahŕňať právne predpisy a iné opatrenia, posilnia dôveru občanov v to, že Európska únia a jej členské štáty budú chrániť a zaručovať ich práva.

(4)

V časti Štokholmského programu nazvanej Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (1), Európska rada zdôraznila význam poskytovania osobitnej podpory a právnej ochrany najzraniteľnejším osobám alebo osobám, ktoré sa nachádzajú v obzvlášť vypätej situácii, ako napríklad osoby vystavené opakovanému násiliu v blízkych vzťahoch, obete rodovo motivovaného násilia alebo osoby, ktoré sa stali obeťami iných typov trestnej činnosti v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, ani v ňom nemajú pobyt. V súlade so závermi Rady o stratégii týkajúcej sa zabezpečenia práv a zlepšenia podpory osôb, ktoré sa stali obeťami trestných činov (2), Európska rada vyzvala na integrovaný a koordinovaný prístup k obetiam. V reakcii na Štokholmský program Európska komisia navrhla balík opatrení týkajúcich sa obetí trestných činov vrátane smernice o právach, podpore a ochrane obetí trestných činov (3), ako aj nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (4).

(5)

Vzhľadom na výrazný pokrok, ktorý sa dosiahol na základe Plánu na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní (5), sa Rada domnieva, že obdobný prístup by sa mal prijať aj v oblasti ochrany obetí trestných činov.

(6)

S činnosťou v tejto oblasti sa konkrétne ráta ako so súčasťou procesu na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, ktorá predstavuje základnú zásadu pri vytváraní skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; v článku 82 ods. 2 písm. c) ZFEÚ sa ustanovuje, že Únia môže v prípade potreby prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá pre práva obetí trestných činov s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ako aj policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer.

(7)

Otázka úlohy obetí v trestnom konaní sa na úrovni Únie už riešila prostredníctvom rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní. Od schválenia tohto nástroja už ale ubehlo viac než desať rokov a pokrok, ktorý sa dosiahol pri tvorbe priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj zostávajúce otázky týkajúce sa vykonávania v oblasti práv obetí si vyžadujú, aby Únia preskúmala a posilnila obsah uvedeného rámcového rozhodnutia, a to aj vzhľadom na zistenia Komisie týkajúce sa vykonávania a uplatňovania tohto nástroja (6).

(8)

Tiež by sa mali preskúmať a v prípade potreby vylepšiť existujúce mechanizmy na zabezpečenie toho, aby obete trestných činov mohli byť spravodlivo a primerane odškodnené za utrpené škody, ako napríklad mechanizmy ustanovené v smernici Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov, a to s cieľom posilniť ich fungovanie a prispieť k tomu, aby dopĺňali nástroje na ochranu obetí.

(9)

Okrem toho by sa mal vytvoriť mechanizmus na zabezpečenie vzájomného uznávania rozhodnutí medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ochranné opatrenia, a to podľa návrhu Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Tento mechanizmus by mal dopĺňať mechanizmus predpokladaný v smernici Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze, ktorá sa týka vzájomného uznávania ochranných opatrení v trestných veciach a o ktorej sa v súčasnosti rokuje. Ustanoveniami uvedenými v oboch návrhoch by sa nemala zavádzať povinnosť upraviť vnútroštátne systémy ochranných opatrení, ale rozhodnutie o tom, ktorý systém použijú na vydanie alebo vykonanie ochranných opatrení by sa malo ponechať na členské štáty.

(10)

Vzhľadom na význam a zložitosť týchto otázok je vhodné sa nimi zaoberať postupne a zároveň zabezpečiť celkovú konzistentnosť. Ak sa budeme v jednom momente zaoberať jednou oblasťou budúcich činností, môžeme sústrediť svoju pozornosť na každé jednotlivé opatrenie, aby sa mohli problémy identifikovať a riešiť spôsobom, ktorý každému opatreniu dodá pridanú hodnotu.

(11)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať procesu vykonávania legislatívnych nástrojov v tejto oblasti. Praktické opatrenia a najlepšie postupy by sa mohli zbierať v nezáväznom právnom nástroji, ako napríklad v odporúčaní, s cieľom inšpirovať členské štáty v procese vykonávania a pomôcť im v jeho rámci.

(12)

Pri zaoberaní sa potrebnými opatreniami na posilnenie ochrany obetí by sa mali náležite zohľadniť napríklad zásady, ktoré obsahuje odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy Rec(2006) 8 o pomoci obetiam trestných činov. Únia by mala predovšetkým zohľadniť normy stanovené v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý Výbor ministrov Rady Európy prijal 7. apríla 2011.

(13)

Zoznam opatrení uvedený v prílohe k tomuto dokumentu by sa mal považovať za orientačný, keďže sa zaoberá len prvou skupinou opatrení, ktoré by sa mali riešiť prioritne. Ak to bude potrebné, v budúcnosti sa môžu navrhnúť ďalšie legislatívne a nelegislatívne, ako aj praktické opatrenia, aj vzhľadom na prebiehajúci proces schvaľovania a vykonávania právnych aktov predpokladaných v pláne,

1.

Na úrovni Európskej únie by sa mali prijať opatrenia s cieľom posilniť práva a ochranu obetí trestných činov, najmä v priebehu trestného konania. Takéto opatrenia môžu zahŕňať právne predpisy, ako aj iné opatrenia.

2.

Rada víta návrh Európskej komisie na balík opatrení týkajúcich sa obetí trestných činov a vyzýva ju, aby predložila návrhy týkajúce sa opatrení uvedených v pláne.

3.

Rada ako základ budúcej činnosti schvaľuje „Plán na posilnenie práv a ochrany obetí trestných činov“(ďalej len „plán“), ktorý sa uvádza v prílohe k tomuto uzneseniu. Opatreniam uvedeným v tomto pláne, ktoré by sa mohli doplniť o ďalšie opatrenia, by sa mala udeliť priorita.

4.

Rada preskúma všetky návrhy predložené v súvislosti s plánom a má v úmysle zaoberať sa nimi prednostne.

5.

Rada pritom bude v súlade s príslušnými predpismi plne spolupracovať s Európskym parlamentom.