19.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/1

(1)

Z rôznych článkov, ktoré sa objavili v tlači na jar roku 2009, sa Komisia dozvedela, že podnik Trèves získal investíciu vo výške 55 miliónov EUR z fondu na modernizáciu výrobcov automobilových dielov (Fonds de Modernisation des Equipementiers Automobiles, ďalej len „FMEA“). Listami z 5. mája 2009, 11. júna 2009, 10. júla 2009 a 4. novembra 2009 Komisia zaslala francúzskym orgánom žiadosti o informácie v tejto súvislosti. Uvedené orgány odpovedali na tieto žiadosti listami (alebo e-mailami) z 5. júna 2009, 23. júna 2009, 18. augusta 2009, 18. novembra 2009 a 23. decembra 2009.

(2)

Okrem toho sa na žiadosť francúzskych orgánov uskutočnilo 8. januára 2010 stretnutie v priestoroch Komisie. Po tomto stretnutí francúzske orgány poskytli dodatočné informácie e-mailom z 15. januára 2010.

(3)

Listom z 29. januára 2010 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s investíciou z FMEA, ako aj v súvislosti s plánom nového kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení (nazývaného aj „umorovací plán“), ktorý podniku Trèves umožnili francúzske úrady. Francúzsko zaslalo svoje pripomienky k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania 25. marca 2010.

(4)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedeným opatreniam.

(5)

Komisia dostala v tejto veci pripomienky od týchto zainteresovaných strán: Talianskej republiky, podniku Trèves, skupiny PSA Peugeot Citroën, skupiny Renault, jedného konkurenta podniku Trèves, ktorý chcel zostať v anonymite, a FMEA (3). Komisia zaslala tieto pripomienky Francúzsku, pričom mu dala možnosť pripomienkovať ich a jeho pripomienky dostala listom z 5. októbra 2010. Dňa 18. novembra 2010 sa uskutočnilo aj stretnutie s francúzskymi orgánmi. Nakoniec boli Komisii zaslané dodatočné informácie e-mailami z 21. decembra 2010 a z 22. februára 2011.

(6)

Skôr, ako sa pristúpi k opisu skúmaných opatrení, je potrebné predstaviť strategický investičný fond (Fonds Stratégique d’Investissement, ďalej len „FSI“), FMEA, CDC Entreprises – spoločnosť spravujúcu FMEA (bod II.1), ako aj podnik Trèves a opatrenia prijaté v súvislosti s ním (bod II.2). Nakoniec uvedieme dôvody, ktoré viedli k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s investíciou z FMEA a plánom úpravy kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení (bod II.3).

(7)

Z dôvodu krízy, ktorá sa začala v roku 2008, Francúzsko využilo na podporu svojho hospodárstva strategický investičný fond (ďalej len „FSI“). O niečo neskôr FSI zriadil na základe partnerstva so skupinou PSA Peugeot Citroën (ďalej len „PSA“) a skupinou Renault (ďalej len „Renault“) fond FMEA. Kým cieľom FSI je zasahovať do podnikov akéhokoľvek druhu v akomkoľvek hospodárskom odvetví, FMEA zasahuje iba v prospech výrobcov dielov pre automobilový priemysel.

(8)

Strategický investičný fond je fond, ktorého finančné prostriedky dosahujú výšku 20 miliárd EUR a ktorý zriadila francúzska vláda v decembri 2008 na krytie potrieb vlastného kapitálu podnikov považovaných za nositeľov rastu a konkurencieschopnosti francúzskeho hospodárstva. Podľa vyššieho manažmentu FSI tento fond investuje iba do podnikov s dobrým výhľadom hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti pre francúzske hospodárstvo.

(9)

Francúzsky štát vlastní 49 % fondu FSI a 51 % Štátna depozitná pokladňa (Caisse des Dépôts et Consignation, ďalej len „CDC“). CDC „a jej dcérske spoločnosti tvoria verejnú skupinu v prospech všeobecného záujmu a hospodárskeho rozvoja“ Francúzska (4) a jej vyšší manažment sa vymenúva vyhláškou.

(10)

Predsedom správnej rady FSI je generálny riaditeľ CDC a okrem predsedu ho tvorí šesť členov správnej rady, z ktorých dvaja zastupujú CDC, dvaja zastupujú štát (generálny riaditeľ pre štátne účasti a generálny riaditeľ pre podniky) a traja zastupujú záujmy podnikov (vyšší manažment podnikov SCOR, Essilor a Artémis).

(11)

FMEA je rizikový investičný fond, ktorého úlohou je napomáhať vznik konkurencieschopných výrobcov automobilových dielov, schopných poskytnúť svojim zákazníkom výskumnú a vývojovú kapacitu a intenzívnejšie medzinárodné monitorovanie. Sám alebo spoločne s inými súkromnými investormi, alebo inými fondmi uskutočňuje investície v maximálnej výške 60 miliónov EUR výlučne v prospech svojich upisovateľov.

(12)

Zriadenie FMEA (25. marca 2009) zapadá do rámca plánu na podporu automobilového priemyslu oznámeného prezidentom Francúzskej republiky 4. decembra 2008. Finančné prostriedky v tomto fonde dosahujú výšku 600 miliónov EUR a pochádzajú zo FSI (200 miliónov EUR), od PSA (200 miliónov EUR) a od Renaultu (200 miliónov EUR).

(13)

Správu FMEA zabezpečuje CDC Entreprises, dcérska spoločnosť CDC. Investičné rozhodnutia tak prijíma CDC Entreprises.

(14)

FMEA má výberovú komisiu a investičný výbor, ktoré zodpovedajú za prípravu dokumentácie pred uskutočnením investície správcovskou spoločnosťou CDC Entreprises. V tejto komisii a v tomto výbore sú paritne zastúpení všetci traja investori: PSA, Renault a FSI.

(15)

Podľa organizačného poriadku FMEA je správcovská spoločnosť povinná radiť sa s výberovou komisiou o strategickom charaktere investičných projektov. Jeho poradné stanoviská správcovskú spoločnosť nezaväzujú. Prijímajú sa dvojtretinovou väčšinou.

(16)

Porada s investičným výborom sa vyžaduje pred každou investíciou alebo stiahnutím investovaného kapitálu alebo pred každým odchýlením sa od kritérií a pravidiel investičnej politiky. Ak sa výbor vyjadruje k investičnému projektu alebo k projektu stiahnutia investovaného kapitálu, jeho stanoviská sa tiež prijímajú dvojtretinovou väčšinou a nezaväzujú správcovskú spoločnosť. V prípade, že niektorý z troch investorov bude hlasovať proti, poskytnuté stanovisko sa bude považovať za záporné. V takomto prípade sa investičný projekt alebo projekt stiahnutia investovaného kapitálu vráti späť výberovej komisii.

(17)

CDC Entreprises je hlavným aktérom rizikového kapitálu vo Francúzsku. Táto spoločnosť je povinná dodržiavať všetky pravidlá stanovené orgánom pre finančné trhy (Autorité des Marchés Financiers) v oblasti správy vykonávanej pre tretie osoby, zvlášť pravidlá týkajúce sa nezávislosti z hľadiska výberu investícií a predchádzania konfliktom záujmu. CDC Entreprises spravuje okrem iného investície FSI do nekótovaných MSP a investície pre CDC a iných investorov.

(18)

CDC Entreprises je 100 % dcérskou spoločnosťou CDC. Predsedu správnej rady a generálneho riaditeľa CDC Entreprises vymenúva správna rada, ktorej samotných členov vymenúva CDC.

(19)

CDC Entreprises uzatvorila s FSI dohodu o pomoci a poradenstve, podľa ktorej špecializovaný tím FSI pomáha CDC Entreprises s predbežným výberom investičných projektov (vrátane štúdie uskutočniteľnosti a štúdie hodnotenia rizík, preskúmania a pomoci pri uskutočňovaní týchto zásahov) a monitorovaním uskutočnených investícií.

(20)

Právomoc zaväzovať FMEA má z dôvodu organizácie a fungovania komisie a výboru FMEA jedine CDC Entreprises. Rozhodnutia komisie a výboru nie sú pre správcovskú spoločnosť záväzné (okrem výnimiek z kritérií a pravidiel investičnej politiky a politiky riadenia konfliktov záujmov za predpokladu, že nie sú v tomto prípade relevantné). Francúzske orgány spresnili, že do dnešného dňa CDC Entreprises nikdy nepovažovala za vhodné vysloviť sa proti stanoviskám komisie a výboru týkajúcim sa investícií.

(21)

V nasledujúcom grafe 1 sú zhrnuté väzby medzi francúzskym štátom, CDC, CDC Entreprises, FSI, FMEA, PSA a Renaultom.

Graf 1

Väzby medzi francúzskym štátom, CDC, CDC Entreprises, FSI, FMEA, PSA a Renaultom

(22)

Trèves je podnik, ktorý sa špecializuje na interiérové automobilové diely. Pred realizáciou prebiehajúceho plánu reštrukturalizácie Trèves zamestnával približne 6 500 osôb (plán reštrukturalizácie sa týka 1 300 osôb). Je organizovaný okolo troch oblastí činnosti: zvukové zariadenia (5), sedadlá a súčiastky pre sedadlá a textílie. Podnik pozostával z 9 závodov (dva sú v súčasnosti zatvorené) a má pobočky v 14 krajinách (vrátane Španielska, Spojeného kráľovstva, Portugalska, Slovinska a Českej republiky). Štyridsať percent svojho obratu dosahuje vo Francúzsku. Jeho hlavnými zákazníkmi sú Renault, Peugeot SA, Volkswagen, Nissan a Toyota.

(23)

Krátko pred vypuknutím krízy v roku 2008 začal Trèves využívať výhody prvého plánu reštrukturalizácie zavedeného v roku 2005, ktorého účelom bolo znížiť stav zamestnancov a zracionalizovať výrobné kapacity. Keď nastala kríza, Trèves sa rozhodol zmeniť, doplniť a zdokonaliť svoj plán reštrukturalizácie a chcel rokovať s veriteľmi v rámci zmierovacieho konania (6).

(24)

Takto došlo 25. mája 2009 k uzavretiu protokolu o zmieri medzi akcionárom Trèves (holdingovou spoločnosťou „Severt“ – jediným akcionárom), spoločnosťami skupiny Trèves, veriteľmi (t. j. bankami) a FMEA. Tento protokol je založený na uskutočňovaní plánu reštrukturalizácie (tento plán je opísaný v oddiele V.1.1).

(25)

Odhadovalo sa, že financovanie plánu reštrukturalizácie si bude vyžadovať [110 – 140] (7) miliónov EUR. Jednotlivé zmluvné strany preto prijali záväzky opísané v protokole z 25. mája 2009.

(26)

Výrobcovia Peugeot a Renault sa zaviazali poskytnúť v rámci financovania […] 33,3 milióna EUR.

(27)

Skupina Trèves sa zaviazala vyvinúť maximálne úsilie, aby v roku 2009 zhromaždila sumu zodpovedajúcu [5 – 20] % finančných potrieb, čiže [5 – 30] miliónov EUR.

(28)

Banky poskytli nový bankový úver vo výške [10 – 30] miliónov EUR. Okrem toho banky poskytli konsolidačný úver vo výške [30 – 60] miliónov EUR na splatenie existujúcich krátkodobých úverov ([0 – 20] miliónov EUR) a strednodobých úverov ([30 – 40] miliónov EUR). Nový úver a konsolidačný úver musia byť úplne splatené do […] 2014.

(29)

FMEA poskytol podniku pomoc vo výške 55 miliónov EUR. Z tejto sumy bolo [40 – 50] miliónov EUR poskytnutých vo forme dlhových cenných papierov umožňujúcich prístup ku kapitálu (t. j. „ORAPA“ alebo dlhopisy zameniteľné za akcie s upraviteľným kurzom), úročených cenných papierov s pevne stanoveným kupónom vo výške [> 8] %. Zároveň bolo vložených [5 – 15] miliónov EUR prostredníctvom zvýšenia kapitálu (upísanie nových bežných akcií), na základe čoho FMEA získal kapitálovú účasť v Trèves vo výške [< 50].

(30)

Verejní veritelia pristúpili na plán vyrovnania dlhov na daniach a sociálnom poistení vo výške 18,4 milióna EUR […]. Tento plán spočíva v úprave kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení podniku a je spojený s úhradou penále a úrokov z omeškania.

(31)

Financovanie plánu reštrukturalizácie podniku Trèves je založené na poskytnutí nových finančných prostriedkov v celkovej výške [100 – 120] miliónov EUR (táto suma nezahŕňa konsolidačný úver). FMEA poskytol z tejto sumy 55 miliónov EUR. K tomu sa pripája plán vyrovnania dlhov na daniach a sociálnom poistení vo výške 18,4 milióna EUR. Vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia vyjadruje pochybnosti, či obe uvedené opatrenia možno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(32)

Pokiaľ ide o investíciu FMEA, Komisia zdôrazňuje, že viaceré prvky podľa všetkého naznačujú, že táto investícia pochádza od štátu. Na prvý pohľad sa zdá, že táto investícia sa uskutočnila zo štátnych prostriedkov a pridelil ju štát (8). Pochybnosti Komisie vychádzajú najmä z preskúmania fungovania FSI, FMEA a CDC Entreprises spomenutého vyššie v texte.

(33)

Komisia ďalej vyjadruje pochybnosti, či táto investícia spĺňa kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia predovšetkým nevedela s istotou určiť, s ohľadom na situáciu jednak v automobilovom priemysle a jednak v podniku s určitými finančnými ťažkosťami (9), po prvé to, či sú predpoklady plánu reštrukturalizácie vierohodné, realistické a opatrné, po druhé či ohodnotenie podniku Trèves pred investíciou bolo opatrné a po tretie, či možnosť vnútornej miery výnosnosti (ďalej len „VMV“) vo výške [> 12 %] (10) treba považovať za dostatočnú z hľadiska rizika prijatého FMEA.

(34)

Pokiaľ ide o plán vyrovnania dlhov na daniach a sociálnom poistení, Komisia si kladie otázku, či sa správanie francúzskych úradov dá prirovnať k správaniu súkromného veriteľa, ktorý sa nachádza v rovnakých podmienkach a usiluje sa získať späť svoje pohľadávky. Komisia nemá všetky informácie, na základe ktorých by mohla usúdiť, že verejní veritelia boli v zmysle protokolu o zmieri z 25. mája 2009 v postavení prinajmenšom rovnako výhodnom ako súkromní veritelia podniku Trèves (t. j. banky), ktorí tiež pristúpili na úpravu kalendára splátok svojich pohľadávok s tým, že poskytli konsolidačný úver. Komisia ďalej vyjadruje pochybnosti, či sa plánom vyrovnania dlhov na daniach a sociálnom poistení dodržala zásada súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve.

(35)

Napokon Komisia uvádza vo svojom rozhodnutí o začatí konania, že ak by sa obe uvedené opatrenia mali považovať za štátnu pomoc, mala by sa preskúmať ich zlučiteľnosť na základe usmernení Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (11) (ďalej len „usmernenia“). Komisia však tvrdí, že v tomto štádiu nemôže s istotou určiť, či sú splnené všetky podmienky predpísané uvedenými usmerneniami.

(36)

Listom z 2. júla 2010 skupina Trèves zaslala svoje pripomienky Komisii. Podľa nej pravidlá a podmienky investície fondu FMEA do skupiny Trèves a vykonávanie plánu úpravy kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení nepatria do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(37)

Po prvé skupina Trèves zdôrazňuje, že tvrdenie, že pomoc pridelil štát, je neopodstatnené, pretože skupina Trèves si cez FMEA vybrala možnosť uzavretia zmluvy s dvoma výrobcami automobilov pôsobiacimi na medzinárodnej úrovni, ktorí predstavujú [> 50] % jej obratu. Okrem toho popiera analýzu Komisie, podľa ktorej spoločnosť musela použiť štátne prostriedky, pretože prostriedky FMEA podľa nej jednak pochádzajú od súkromných subjektov, a jednak účasť ďalších súkromných investorov na financovaní spoločnosti (banky) dokazuje, že spoločnosť bola schopná sa financovať na trhu.

(38)

Po druhé skupina Trèves kategoricky vyvracia analýzu Komisie týkajúcu sa ekonomickej situácie podniku Trèves v rokoch 2005 až 2008. Podľa nej Komisia zamieňa všeobecnú krízu v automobilovom priemysle v roku 2008 s individuálnou situáciou spoločnosti, ktorá zaznamenala nepretržitý a značný rast obratu od roku 1999 ([500 – 700] miliónov EUR) do roku 2004 ([900 – 1 100] miliónov EUR). Tento rast v skutočnosti prerušila kríza, ktorá zachvátila automobilový priemysel v druhom polroku 2008. Účelom plánov reštrukturalizácie z rokov 2005 a 2009 nebolo vyriešiť problémy s likviditou, ale zracionalizovať výrobné kapacity spoločnosti s cieľom oživiť spoločnosť v neľahkom kontexte konjunktúry, a nie zabezpečiť jej prežitie, ako to dokazuje vzostup EBITDA (12) podniku Trèves v rokoch 2005 až 2007 a zlepšenie jeho výsledkov od roku 2009.

(39)

Okrem toho skupina Trèves spochybňuje dôležitosť, ktorú Komisia prikladá vyhláseniu francúzskeho ministra priemyslu, podľa ktorého by podnik Trèves bez zásahu štátu vyhlásil úpadok. Subjektívne politické vyhlásenie vyslovené v napätom sociálnom kontexte nie je relevantné na posúdenie skutočnej ekonomickej a finančnej situácie podniku.

(40)

Skutočnosť, že išlo opatrnú investíciu FMEA do podniku Trèves, je preto nespochybniteľná tak z finančného, ako aj z priemyselného hľadiska. Podnik zdôrazňuje, že FMEA nebol jediným investorom, ale objavili sa ďalší potenciálni investori a súkromní investori prijali záväzok po boku FMEA. Na rozdiel od toho, čo podľa všetkého predpokladá Komisia, neexistuje žiadny rozpor medzi finančnou logikou a priemyselnou logikou investície FMEA. Podľa skupiny Trèves skutočnosť, že výrobca má účasť v podniku jedného zo svojich dodávateľov, aby posilnil vzájomné priemyselné väzby a mal finančný zisk z jeho rastu, je v automobilovom odvetví bežná prax.

(41)

Po tretie skupina Trèves trvá na tom, že sa dodržala zásada opatrného investora v trhovom hospodárstve. Podmienky investície sú totiž nielen veľmi prísne, ale aj výhodné pre FMEA. Okrem toho podnik Trèves mal v rokoch 2008 – 2009 dôležité predpoklady na zabezpečenie rýchlej obnovy výnosnosti (rozšírenie a rast v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, diverzifikácia portfólia klientov z radov výrobcov, výrazné zameranie na výskum a vývoj). So zreteľom na tieto predpoklady bol plán priemyselnej a finančnej reštrukturalizácie podniku Trèves vypracovaný na základe opatrných a rozumných odhadov uskutočnených po dôkladnom audite situácie podniku. Napokon dobré výsledky podniku Trèves v rokoch 2009 – 2010 potvrdzujú, že investícia bola opatrná.

(42)

Nakoniec sa skupina Trèves domnieva, že ak by sa na investíciu FMEA vzťahoval článok 107 ods. 1 ZFEÚ, takáto štátna pomoc by bola zlučiteľná s usmerneniami, pretože obnova dlhodobej životaschopnosti podniku je zaistená, reštrukturalizácia podniku Trèves nijako nenarúša hospodársku súťaž a je spojená s kompenzačnými opatreniami, ktoré sa už sčasti uskutočnili ([…], zníženie výrobných kapacít, zníženie stavu zamestnancov a napokon podiel na financovaní reštrukturalizácie Trèves údajne štátneho pôvodu sa obmedzuje na prísne minimum nákladov na reštrukturalizáciu).

(43)

Pokiaľ ide o úpravu kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení, skupina Trèves sa najprv domnieva, že dodržiava zásady súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve a Komisia nemôže predpokladať, že prípadne prijatá kvalifikácia pomoci v skutočnosti vylučuje možnosť opatrného plánu úpravy kalendára splátok zo strany finančných orgánov. V pláne úpravy kalendára splátok sú stanovené penále a poplatky z omeškania, úroková miera vyššia ako zákonom stanovená miera, ktorej by sa súkromný veriteľ mohol domáhať, prvé hypotéky […] a verejné orgány zasiahli súčasne so súkromnými veriteľmi.

(44)

Listom z 22. júna 2010 FMEA zaslal Komisii svoje pripomienky. FMEA odmieta kvalifikáciu svojej investície do podniku Trèves ako štátnej pomoci predovšetkým z dôvodu svojej nezávislosti pri výbere svojich investícií a v druhom rade z dôvodu stratégie, ktorú prijal na dosiahnutie svojich cieľov.

(45)

FMEA nástojí na tom, že svoje zásahy určuje úplne nezávisle. Táto nezávislosť vyplýva nielen z jeho právneho postavenia, ale aj z jeho riadenia. FMEA ako rizikový investičný fond má správcovskú spoločnosť, ktorá sama podlieha pravidlám riadenia pre tretie strany. Štatutárna nezávislosť správcovskej spoločnosti pri výbere jeho investícií, pretože koná podľa majetkového záujmu upisovateľov, prispieva k zabezpečeniu nezávislosti FMEA v štádiu, keď sa rozhodne investovať. Pokiaľ ide o poradné orgány FMEA – výberovú komisiu a investičný výbor –svoje stanoviská môžu prijímať len so súhlasom niektorého z dvoch výrobcov. K dnešnému dňu správcovská spoločnosť CDC Entreprises nikdy neodmietla stanoviská vynesené komisiou a výborom. Pri výbere a určovaní investičných projektov je teda rozhodujúci vplyv súkromných investorov, čiže Renaultu a Peugeotu.

(46)

Okrem toho investícia FMEA do podniku Trèves osvetľuje investičnú politiku FMEA, ktorý uprednostňuje podniky s vysokou inovačnou schopnosťou a s vysokým potenciálom rastu a výnosnosti v odvetví výrobcov automobilových dielov. Podnik Trèves je prvoradým európskym výrobcom, o ktorý mali záujem aj […] ďalšie súkromné fondy. Výrazné zlepšenie hospodárskych výsledkov podniku Trèves od roku 2010 svedčí o reálnosti a vhodnosti plánu reštrukturalizácie predloženého týmto podnikom. Dočasné problémy podniku v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy zároveň umožnili FMEA dojednať investíciu za podmienok poskytujúcich vysokú mieru ochrany.

(47)

FMEA sa následne domnieva, že jeho investíciu nemožno považovať za štátnu pomoc.

(48)

Listom zo 6. júla 2010 spoločnosť Renault predložila svoje pripomienky Komisii. Predovšetkým spochybňuje tvrdenia Komisie, že jej vklad do fondu FMEA súvisí s pôžičkou, ktorú jej štát poskytol v apríli 2009. Spoločnosť uvádza, že v čase zriaďovania fondu 20. januára 2009 (13) nemala žiadne informácie o prípadnej budúcej pôžičke výrobcom zo strany štátu. Účelom pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá v apríli 2009, bolo financovať všeobecné potreby spoločnosti kvôli kontrakcii finančných trhov v priebehu 4. štvrťroka 2008 a 1. štvrťroka 2009.

(49)

Okrem toho vklad spoločnosti Renault do FMEA bol odôvodnený hospodárskymi, priemyselnými a finančnými dôvodmi: pre Renault je totiž strategicky a finančne nevyhnutné konsolidovať svoje zásobovanie udržateľným spôsobom, opierajúc sa o zdravých a konkurencieschopných dodávateľov a zároveň očakávajúc finančnú návratnosť investície. FMEA tak umožňuje spoločnosti Renault investovať do podnikov, bez ktorých sa odvetvie nevie zaobísť, ako podnik Trèves, ktorý je hlavným dodávateľom pre európsky automobilový priemysel. Preto sa zásahy FMEA riadia rovnakou stratégiou ako je stratégia spoločnosti Renault, ktorá je sama opatrným investorom v trhovom hospodárstve.

(50)

Spoločnosť Renault nakoniec bez výhrad súhlasí s pripomienkami FMEA predloženými v odpovedi na rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania o jej úlohe v riadení FMEA, o spôsobe fungovania tohto fondu, o jeho nezávislosti a o nezávislosti správcovskej spoločnosti vo vzťahu k verejným orgánom.

(51)

Listom zo 6. júla 2010 spoločnosť PSA zaslala svoje pripomienky Komisii. Podľa PSA investícia FMEA do podniku Trèves je nielen výnosná, ale zároveň zodpovedá jej hospodárskym a strategickým záujmom.

(52)

Účasť spoločnosti PSA vo FMEA je vyjadrením spoločnej vôle výrobcu a fondu investovať do strategických podnikov s veľkou inovačnou schopnosťou, schopných zabezpečiť istotu dodávok a optimálnym spôsobom konsolidovať odvetvie výrobcov automobilových dielov. Okrem toho sa spoločnosť PSA domnieva, že investícia FMEA spĺňa jej požiadavky na ziskovosť z hľadiska prijatého rizika.

(53)

Napokon spoločnosť PSA zdôrazňuje neexistenciu vzťahu podmienenosti medzi jej rozhodnutím mať účasť vo FMEA a uzavretím zmluvy o pôžičke vo výške 3 miliardy EUR medzi francúzskym štátom a výrobcom v marci 2009.

(54)

Listom z 23. júna 2010 konkurent podniku Trèves, ktorý si želá zostať v anonymite, zaslal svoje pripomienky Komisii. Tento konkurent súhlasí s analýzami Komisie opísanými v rozhodnutí o začatí konania z 29. januára 2010. Domnieva sa totiž, že podnik Trèves zaznamenal ekonomické ťažkosti ešte pred začiatkom hospodárskej krízy, a preto sa naň nemôžu vzťahovať opatrenia dočasného rámca Spoločenstva. Okrem toho bez ohľadu na ekonomickú situáciu podniku Trèves musí byť štátna pomoc, ktorú by tento podnik mohol získať, sprevádzaná rozsiahlymi kompenzačnými opatreniami kvôli veľmi výraznému negatívnemu vplyvu pomoci na hospodársku súťaž. Štátna pomoc, ktorej jediným cieľom je umelo udržiavať pri živote podnik pôsobiaci v odvetví, ktoré zaznamenáva dlhodobú štrukturálnu prebytočnú kapacitu, nie je opodstatnená. Domnieva sa, že podnik by mal byť povinný obmedziť svoju prítomnosť na trhu predajom dcérskych spoločností alebo výrazným obmedzením svojej činnosti a na svoju reštrukturalizáciu by mal viac prispieť z vlastných prostriedkov.

(55)

Talianske ministerstvo hospodárskeho rozvoja zaslalo Komisii svoje pripomienky listom z 15. júna 2010. Súhlasí s „argumentmi“ (14) Komisie v dvoch základných bodoch: že investícia FMEA nepochybne predstavuje štátnu pomoc vzhľadom na rozhodujúcu existenciu verejných prostriedkov a že účelom tohto druhu pomoci je podporiť podniky, ktoré sa pred druhým štvrťrokom 2008 stretávali s ťažkosťami v zmysle usmernení.

(56)

Listom z 25. marca 2010 francúzske orgány predložili Komisii svoje pripomienky v nadväznosti na začatie konania vo veci formálneho zisťovania 29. januára 2010.

(57)

Podľa nich pravidlá a podmienky investície FMEA do podniku Trèves nepatria do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretože táto investícia sa neuskutočnila zo štátnych prostriedkov, ale prevažne zo súkromných prostriedkov, ktoré nemožno pripísať štátu. Aj keby sa finančné prostriedky FMEA považovali za štátne prostriedky alebo rozhodnutie investovať by bolo pripísateľné štátu, francúzske orgány sa domnievajú, že táto investícia má všetky vlastnosti opatrnej investície v trhovom hospodárstve. Okrem toho sa tiež domnievajú, že úprava kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení, na ktorú pristúpili verejní veritelia, spĺňa kritérium opatrného veriteľa, ktorý sa usiluje získať späť svoje pohľadávky.

(58)

Francúzske orgány tvrdia, že investícia FMEA v sebe vôbec nezahŕňala prevod štátnych prostriedkov v zmysle judikatúry „Stardust Marine“ (15). Finančné prostriedky FMEA sú, pokiaľ ide o podiel výrobcov PSA a Renault (2/3), čisto súkromnými finančnými prostriedkami, a pokiaľ ide o podiel FSI (1/3), aj keď je verejného pôvodu, sú to prostriedky, ktoré nie sú pod stálou kontrolou štátu. FSI, zriadený podľa vzoru súkromných investičných fondov, bol založený vo forme akciovej spoločnosti konkurujúcej ostatným súkromným investičným fondom. Uskutočňuje dlhodobé investície, ktorých cieľom je výnosnosť.

(59)

Okrem toho spoločnosť CDC Entreprises, ktorá vykonáva správu FMEA, nie je z dôvodu svojho právneho postavenia a svojich pravidiel fungovania pod kontrolou verejných orgánov. Vzhľadom na svoje právne postavenie je právne nezávislá od CDC a investuje výlučne v prospech svojich upisovateľov konkurujúc súkromným investorom alebo spoločne s nimi. CDC Entreprises teda spravuje finančné prostriedky FMEA úplne nezávisle. Pokiaľ ide o investície do podniku Trèves, riadila sa odporúčaniami výberovej komisie a investičného výboru FMEA. Francúzske orgány preto dospeli k záveru, že jednak investované prostriedky nie sú štátnymi prostriedkami, pretože nie sú stále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii vnútroštátnym orgánom, a jednak rozhodnutie investovať nie je pripísateľné štátu, pretože CDC Entreprises koná výlučne v záujme upisovateľov FMEA a úplne nezávisle.

(60)

Pokiaľ ide o súlad investície FMEA so zásadou opatrného investora v trhovom hospodárstve, francúzske orgány uvádzajú, že investičná politika FMEA uprednostňuje výnosné a strategické projekty pre automobilový priemysel s vysokým rastom a vysokou inovačnou schopnosťou. V prípade podniku Trèves sa investície uskutočnili na základe realistického a prísneho Business Plan potvrdeného niekoľkými súkromnými analytikmi a kapitálová účasť FMEA v podniku Trèves a upísanie cenných papierov ORAPA sa uskutočnili súčasne s investíciami iných súkromných investorov a za rovnakých podmienok (investície pari passu). Podľa francúzskych orgánov sú tieto prvky dostatočné na stanovenie súladu investície s trhovými postupmi.

(61)

Pokiaľ ide o uplatnenie zásady súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve, francúzske orgány sa domnievajú, že plán úpravy kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení povolený podniku Trèves sa riadi myšlienkou, ktorá je základom tohto kritéria, a síce, že verejný veriteľ sa musí rovnako ako súkromný veriteľ snažiť získať späť sumy, ktoré mu dlhuje dlžník vo finančných ťažkostiach. Francúzske orgány predovšetkým spresňujú, že skupine Trèves neboli odpustené žiadne dlhy na daniach alebo sociálnom poistení. Domnievajú sa, že oba základné prvky umožňujúce posúdiť kritérium súkromného veriteľa, t. j. existencia penále a poplatkov z omeškania a uplatnená úroková miera, sú v tomto prípade splnené. Plánom úpravy splátok sa totiž stanovujú úroky a penále z omeškania vopred stanovené v dohode o pláne úpravy splátok a zohľadnené pri výpočte mesačných platieb, ktoré má platiť podnik Trèves. Okrem toho podľa článku 1153 Občianskeho zákonníka, ktorým sa ustanovuje, že v prípade neexistencie zmluvnej dohody omeškanie s platbou dlhu súkromnému veriteľovi bude mať za následok odsúdenie na úhradu úrokov z omeškania, ktorých sadzba je stanovená zákonom. V roku 2009, keď bol tento plán úpravy kalendára splátok stanovený, bola táto sadzba 3,79 %. Ročný úrok za celkovú dobu trvania plánu úpravy splátok je približne [5 – 10] %. Francúzske orgány ďalej uvádzajú, že súčasne s plánom úpravy kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení veriteľské banky skupiny Trèves pristúpili na úpravu kalendára splátok svojich vlastných pasív prostredníctvom konsolidačného úveru. Súkromní veritelia skupiny Trèves teda tiež poskytli výhodné platobné podmienky s cieľom zabezpečiť získanie späť svojich pohľadávok.

(62)

Francúzske orgány predovšetkým konštatujú, že väčšina doručených pripomienok potvrdzuje, že investícia FMEA do podniku Trèves sa nemôže považovať za štátnu pomoc. Francúzske orgány preto nepredložia žiadnu dodatočnú pripomienku k týmto pripomienkam.

(63)

Naopak, pokiaľ ide o pripomienky talianskych orgánov a akciovej spoločnosti vystupujúcej ako konkurent podniku Trèves, francúzske úrady chcú oznámiť Komisii tieto pripomienky.

(64)

Francúzske orgány konštatujú, že talianske orgány sa obmedzujú na tvrdenie, že investíciu FMEA do podniku Trèves treba považovať za štátnu pomoc, pretože v nej zohrali „rozhodujúcu úlohu“ verejné prostriedky. Toto tvrdenie nie je podložené žiadnym dôkazom alebo odôvodnením.

(65)

Podľa francúzskych orgánov spoločnosť konkurujúca podniku Trèves tiež predpokladá bez toho, aby to preukázala, existenciu štátnej pomoci, ktorá je údajne nezlučiteľná s usmerneniami a dočasným rámcom, ktorý Komisia prijala v decembri 2008 v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou. Údaje, z ktorých táto spoločnosť vychádza, sú buď nesprávne, alebo vytrhnuté z kontextu, a teda ich výklad je nesprávny a neúplný.

(66)

Keď Komisia skúma vnútroštátne opatrenie, musí najprv posúdiť, či toto opatrenie možno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Po stanovení tejto kvalifikácie opatrenia Komisia môže posúdiť, do akej miery je možné považovať toto opatrenie za zlučiteľné so spoločným trhom na základe výnimiek zo zásady zákazu štátnej pomoci, ktoré pripúšťa ZFEÚ. Ak skúmané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, posúdenie zlučiteľnosti pomoci je bezpredmetné.

(67)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(68)

V tomto ustanovení sa uvádzajú kritériá, podľa ktorých sa vnútroštátne opatrenie môže považovať za štátnu pomoc. Ako uvádza Súdny dvor vo svojom rozsudku z 15. júna 2006, týmito kritériami sú „financovanie takého opatrenia štátom alebo zo štátnych prostriedkov, existencia výhody pre podnik, selektívnosť uvedeného opatrenia, ako aj dosah tohto opatrenia na obchod medzi členskými štátmi a z toho vyplývajúce narušenie hospodárskej súťaže“ (16).

(69)

Tieto kritériá sú kumulatívne a všetky musia byť splnené, aby opatrenie bolo možné považovať za štátnu pomoc. Preto Komisia vo chvíli, keď rozhodne, že niektoré z týchto kritérií nie je splnené, môže s istotou tvrdiť, že skúmané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(70)

Pokiaľ ide o investíciu FMEA do podniku Trèves vo výške 55 miliónov EUR, treba predovšetkým overiť, či je splnené kritérium výhody.

(71)

Podľa ustálenej judikatúry (17) vklad finančných prostriedkov do spoločnosti nepredstavuje štátnu pomoc, ak sa tento vklad uskutoční za okolností, ktoré by boli prijateľné pre súkromného investora pôsobiaceho za bežných podmienok trhového hospodárstva („kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve“).

(72)

Ak sa v tejto súvislosti predpokladá, že FMEA predá v roku 2012 svoj podiel v podniku Trèves, vnútorná miera výnosnosti („VMV“) vypočítaná FMEA v súvislosti s jeho investíciou je [> 12 %] ročne. Táto miera predstavuje výnosnosť celkovej investície FMEA pred zdanením, teda priameho kapitálového vkladu [5 – 15] miliónov EUR a zároveň aj vkladu v podobe dlhových cenných papierov, ktoré umožňujú prístup ku kapitálu (ORAPA), vo výške [40 – 50] miliónov EUR.

(73)

Na to, aby bolo možné posúdiť, či je kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve dodržané, je potrebné, aby sa Komisia vyjadrila k týmto otázkam:

(74)

Komisia pripojí k odpovediam na otázky b) a d) úvahy týkajúce sa v prvom prípade štruktúry investície FMEA a v druhom prípade rozdelenia kapitálového výnosu.

(75)

Odpovede na tieto otázky umožnia Komisii určiť, či FMEA konal za podmienok podobných tým, ktoré by požadoval súkromný investor, ktorého investícia je ohrozená jednak kvôli situácii v automobilovom priemysle v čase uskutočnenia investície, a jednak kvôli situácii podniku, ktorý má určité finančné ťažkosti.

(76)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23, krátko pred vypuknutím finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008 podnik Trèves začal využívať výhody prvého plánu reštrukturalizácie, ktorý sa začal v roku 2005 a ktorý bol zameraný na zníženie stavu zamestnancov a racionalizáciu výrobných kapacít (18). Keď nastala kríza, podnik Trèves sa rozhodol zmeniť, doplniť a zdokonaliť svoj plán reštrukturalizácie.

(77)

Týmto dal podnik Trèves koncom leta 2008 nový impulz svojmu plánu reštrukturalizácie a na konci decembra 2008, t. j. niekoľko mesiacov pred uzatvorením protokolu o zmieri z 25. mája 2009, už bolo možné pozorovať tieto výsledky:

(78)

Na začiatku roku 2009 podnik Trèves vyvinul s pomocou nezávislej poradenskej kancelárie […] novú, formálnejšiu verziu plánu reštrukturalizácie. Táto kancelária predovšetkým potvrdila sumu finančných potrieb považovanú za nevyhnutnú na financovanie plánu ([110 – 140] miliónov EUR, pozri odôvodnenie 25 a nasl.).

(79)

Predovšetkým treba zdôrazniť, že odhady budúcich obratov uvedené v pláne reštrukturalizácie sú podľa všetkého dôveryhodné a realistické. Tieto odhady sú totiž založené na predvídaní objemu objednávok zo strany výrobcov upraveného výrazne smerom nadol. Napríklad objemy objednávok očakávané v roku 2009 sú nižšie o [15 – 25] % v porovnaní s rokom 2008. Na druhej strane sú tieto odhady v súlade s odhadmi, ktoré uskutočnili analytici v automobilovom priemysle (napríklad spoločnosť JD Power), pokiaľ ide o očakávané oživenie tohto odvetvia a jeho konfiguráciu do roku 2011. Podnik Trèves teda odhadol svoj budúci obrat na základe opatrného a seriózneho odhadu. Plán zostáva opatrný, pokiaľ ide o vývoj odvetvia a počíta s úrovňou činnosti v roku 2011 […] zodpovedajúcou obratu dosiahnutému v roku 2008.

(80)

Okrem toho sa plánom stanovuje výrazné zníženie nákladov. Toto zníženie sa okrem iného uskutočňuje prostredníctvom posilnenia efektívnosti pracovnej sily a úsporou prevádzkových nákladov […] (19) […]. Zníženie nákladov je založené aj na výraznom znížení stavu zamestnancov (reštrukturalizácia sa vzťahuje na celkovo 1 300 osôb).

(81)

Na základe týchto opatrení plán reštrukturalizácie ustanovuje:

(82)

Treba poznamenať, že predtým, ako FMEA prijal záväzok, sám poveril kanceláriu […] uskutočnením v období od polovice marca do konca apríla 2009 úplného auditu podniku Trèves (tzv. „hĺbkovú analýzu“). Plán reštrukturalizácie analyzovali a potvrdili aj tímy FMEA.

(83)

Okrem toho sa podnik Trèves v rámci svojej reštrukturalizácie zaväzuje postúpiť svoju činnosť „[…]“, prihliadajúc na priemyselnú a sociálnu rovnováhu tejto operácie a v snahe prispieť ku konkurencieschopnosti priemyselného nástroja nového celku Trèves.

(84)

Vzhľadom na uvedené informácie Komisia dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie, na základe ktorého FMEA uskutočnila svoju investíciu do podniku Trèves, možno považovať za dôveryhodný a realistický.

(85)

Hodnota vlastného imania podniku Trèves pred investíciou FMEA bola stanovená na [15 – 40] miliónov EUR. Na tomto základe FMEA získala [< 50] % základného imania podniku Trèves jeho zvýšením o [5 – 15] miliónov EUR. Komisia musí preveriť, či je toto ocenenie primerané a opatrné z hľadiska situácie podniku v danom období.

(86)

Existuje niekoľko metód oceňovania hodnoty vlastného imania podniku (20). Často používanou metódou je metóda násobku EBITDA. Táto metóda umožňuje oceniť vlastné imanie podniku za rok X tak, že EBITDA za tento rok X sa vynásobí číslom (násobkom) považovaným za primerané odvetviu, pričom čistý dlh sa odpočíta od hospodárskeho výsledku.

(87)

Ďalšou metódou je metóda analýzy diskontovaných peňažných tokov (Discounted Cash Flow Analysis). Voľné nominálne peňažné toky (Free Cash Flows) podniku pre nadchádzajúce roky sa aktualizujú podľa vážených priemerných nákladov nominálneho kapitálu (ďalej len „Weighted Average Cost of Capital“ alebo „WACC“) a čistý dlh sa odpočíta od získanej hodnoty.

(88)

Treťou metódou je metóda násobku obratu. Umožňuje oceniť vlastné imanie podniku v roku X tak, že obrat za tento rok X sa vynásobí číslom (násobkom) považovaným za primerané odvetviu, pričom čistý dlh sa odpočíta od hospodárskeho výsledku.

(89)

Na účely ocenenia podniku Trèves pred uskutočnením investície do neho FMEA použil metódu analýzy diskontovaných peňažných tokov a metódu násobku obratu. Keďže Trèves v skutočnosti nezaznamenal na konci roka 2008 pozitívny EBITDA, nebolo možné uplatniť prvú zmienenú metódu – metódu násobku EBITDA.

(90)

Naproti tomu metóda analýzy diskontovaných peňažných tokov bola možná a umožňovala zohľadniť perspektívy obnovy ziskovosti, čo viedlo k zahrnutiu do oceňovania priaznivých účinkov očakávaných od zlepšenia výkonnosti podniku. Metóda násobku obratu sa tiež použila z opatrnosti a na účely potvrdenia.

(91)

Pokiaľ ide o metódu analýzy diskontovaných peňažných tokov podniku, kapitálové náklady alebo náklady WACC týkajúce sa odvetvia a zahŕňajúce osobitné riziko v tomto odvetví sa odhadli na 12 %. FMEA potom vypočítal opatrnejšie WACC [> 12] % zahŕňajúce dodatočné prémie za osobitné riziko spojené s veľkosťou podniku a neprevoditeľnosťou investície na hotovosť. Nakoniec schválil WACC [> 12] % s ohľadom na dodatočné riziko spojené s kontextom zvratu (t. j. reštrukturalizáciou) v spoločnosti. Dlhodobá hodnota podniku (tzv. konečná hodnota) sa vypočítala z hospodárskych výsledkov za rok 2011. FMEA takto určil hodnotu vlastného imania podniku Trèves na [15 – 40] miliónov EUR.

(92)

Pokiaľ ide o metódu násobku obratu, vychádzalo sa z násobku [0 – 1], ktorý sa uplatnil na obrat dosiahnutý na konci roka 2008. Tento násobok zodpovedá násobkom pozorovaným na trhu v čase transakcie v prípade porovnateľných podnikov. Treba poznamenať, že tieto násobky dosiahli na konci roka 2008 a na začiatku roka 2009 historicky nízku úroveň v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvnila odvetvie výroby automobilov a výrobcov automobilových dielov (v skutočnosti sa dlhodobý priemer násobku obratu pre odvetvie výrobcov automobilových dielov ustálil na 0,51). Na základe násobku [0 – 1] sa hodnota vlastného imania podniku Trèves stanovila na [15 – 40] miliónov EUR.

(93)

A tak hoci násobok [0 – 1] treba považovať za historicky nízky, FMEA vychádzal z hodnoty vypočítanej pomocou tohto násobku a nie z hodnoty vyplývajúcej z priemerného dlhodobého násobku alebo jednotného násobku vzťahujúceho sa niekoľko rokov. FMEA rovnako nevychádzal ani z ocenenia, ktoré vyplynulo z analýzy diskontovaných peňažných tokov. Z uvedeného vyplýva, že ocenenie vlastného imania podniku Trèves pred uskutočnením investície FMEA je primerané a opatrné. Toto ocenenie totiž zodpovedá hodnote v dolnom rozmedzí, ktorá sa určila metódou analýzy diskontovaných peňažných tokov a burzových násobkov. Ocenenie uskutočnené v tejto súvislosti predstavuje pre súkromného investora priaznivý prvok, pretože smeruje k zlepšeniu vyhliadok kapitálového výnosu z hľadiska návratu k oceňovacím násobkom nachádzajúcim sa na priemernej historickej úrovni.

(94)

Ďalej treba uviesť, že investícia FMEA sa neobmedzuje iba na kapitálový vklad vo výške [5 – 15] miliónov EUR, čím FMEA získal [< 50] % podielov v skupine Trèves. FMEA tiež vložil [40 – 50] miliónov EUR vo forme „spiacich“ dlhových cenných papierov, ktoré umožňujú prístup ku kapitálu (ORAPA) a vynášajú úrok [> 8] % ročne. Táto štruktúra je sofistikovanou štruktúrou, akú by súkromný investor požadoval v takom odvetví, akým sú subdodávky pre automobilový priemysel. Existencia značného množstva cenných papierov ORAPA, ktorých parita sa mení podľa výkonnosti spoločnosti, je jedným z najpodnecujúcejších mechanizmov kontroly.

(95)

Mechanizmus vytvorený FMEA je takýto. Cenné papiere ORAPA možno vyplatiť prostredníctvom emisie nových akcií podniku Trèves. Parita je v roku 2011 určená dosiahnutím marže hrubého prevádzkového prebytku […] %. V prípade dosiahnutia tejto medznej hodnoty FMEA získa […] % vlastného imania umorením dlhopisov. V prípade nedosiahnutia tejto medznej hodnoty by umorením dlhopisov FMEA získal […] % vlastného imania. V záujme vyššieho manažmentu podniku Trèves je preto zabezpečiť dosiahnutie tejto marže hrubého prevádzkového prebytku […]. Záujmy finančného investora a záujmy vyššieho manažmentu – akcionárov sú takto silne prepojené s cieľom maximalizovať hodnotu spoločnosti na výstupe.

(96)

Stratégia, ktorú zvyčajne používa súkromný investor, spočíva s posúdení ročnej vnútornej miery výnosnosti plánovaného investičného projektu. Na účely výpočtu ročnej VMV investície do podniku je potrebné určiť hodnotu vlastného imania tohto podniku v čase, keď sa očakáva výnosnosť.

(97)

Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 85 až 87, existuje niekoľko spôsobov zisťovania hodnoty podniku. Pri zisťovaní, akú hodnotu bude mať podnik v roku 2012, keď FMEA môže postúpiť svoju účasť (21), FMEA použil metódu násobku EBITDA. Táto metóda sa často používa v priemyselnom odvetví na stanovenie pravidiel výstupu kapitálového alebo kvázi kapitálového investora. Okrem toho tým, že očakávaný výnos vypočítava na základe EBITDA, sa FMEA opiera o náležité opatrenie oživenia podniku, ku ktorému musí dôjsť v období medzi dátumom jeho investície (25. máj 2009) a koncom roka 2011. Navyše tým, že vychádza z EBITDA stanoveného na rok 2011, a nie na rok 2012, FMEA prijíma opatrnú stratégiu spočívajúcu v overení, či sa oživenie podniku uskutočnilo uspokojivým spôsobom v dosť krátkej lehote (niečo vyše dva a pol roka).

(98)

V tomto prípade teda VMV vypočítaná FMEA vychádza z troch predpokladov uvedených v pláne reštrukturalizácie. Po prvé skupina Trèves by na konci roka 2011 mala zaznamenať EBITDA [50 – 80] miliónov EUR. Po druhé hodnota Trèves na konci roka 2011 sa určila na základe násobku EBITDA [1 – 6]. Po tretie čistý dlh na konci roka 2011 sa odhaduje na [50 – 150] miliónov EUR. Komisia tak musí určiť, či tieto tri predpoklady možno považovať za dôveryhodné a realistické v čase, keď sa uskutočnila investícia FMEA.

(99)

Po prvé pokiaľ ide o hodnotu EBITDA v roku 2011, treba zdôrazniť, že tento odhad je založený na uskutočňovaní plánu reštrukturalizácie. Ako sa však vysvetlilo v odôvodnení 76 a v nasledujúcich odôvodneniach, tento plán možno považovať za dôveryhodný a realistický. Treba upozorniť, že zníženie nákladov sa uskutočňuje najmä prostredníctvom zlepšenia efektívnosti pracovnej sily a úspory prevádzkových nákladov najmä vďaka […]. Zníženie nákladov sa opiera aj o výrazné zníženie stavu zamestnancov (reštrukturalizácia sa týka celkovo 1 300 osôb).

(100)

Po druhé násobok EBITDA ([1 – 6]) použitý na zistenie hodnoty podniku zodpovedá priemernému násobku pozorovanému v odvetví, vypočítanému za obdobie rokov 2000 – 2009 ([1 – 6]), mínus priemerná odchýlka z dôvodov opatrnosti súvisiaca s kontextom zvratu v spoločnosti. Tento násobok je o trocha vyšší ako násobok pozorovaný v odvetví v čase investície (približne 4,2). Je však prejavom dostatočnej opatrnosti, ak sa pri zisťovaní hodnoty na konci roka 2001 vychádza z čísla [1 – 6] so zreteľom na predpokladané zlepšenie hodnoty ukazovateľa, pričom toto zlepšenie sa viditeľne začalo už v čase investície ([1 – 6] v decembri 2008 v porovnaní s [1 – 6] v máji 2009). Stanovenie tohto násobku je podľa všetkého tiež prejavom opatrnosti z hľadiska dlhodobých odhadov pre odvetvie uvádzajúcich násobky v rozpätí [1 – 6] až [1 – 6].

(101)

Po tretie odhady stanovené v apríli 2009 naznačovali zlepšenie stavu čistého dlhu, ktorý mal klesnúť z [100 – 200] miliónov EUR na konci roka 2008 na [100 – 200] miliónov EUR na konci roka 2010 (predtým sa zvýšil z [100 – 200] miliónov EUR na konci roka 2005 na [100 – 200] miliónov EUR na konci roka 2008). So zreteľom na agregovanú úroveň odhadovaného EBITDA týkajúcu sa obdobia rokov 2009 – 2011, na neexistenciu značných dodatočných nákladov spojených s hmotnými a nehmotnými investíciami a na neexistenciu dodatočných rezerv zohľadňujúcich náklady na reštrukturalizáciu sa odhad zníženia o [0 – 30] miliónov EUR zdá byť opatrný.

(102)

Na základe uvedeného treba usúdiť, že výpočet VMV v čase investície je založený na rozumných predpokladoch.

(103)

Pokiaľ ide o otázku, či je uvedená VMV [> 12 %] prijateľná z hľadiska rizika, ktorým sa vyznačuje investícia, Komisia uvádza nasledujúce pripomienky.

(104)

V prvom rade treba uviesť, že výpočtom uskutočneným na základe prvkov vysvetlených v odôvodneniach 97 až 100 sa v skutočnosti dospelo k VMV [> 15 %]. Z bezpečnostných dôvodov a z opatrnosti však FMEA pri oceňovaní uplatnil zrážku […] % z EBITDA očakávaného v roku 2011. V dôsledku toho je VMV [> 12 %], z ktorej sa pri tejto analýze vychádzalo, založená na pesimistickom scenári vývoja podniku. Ako sa už uviedlo, základný scenár vedie k VMV [> 15 %], zatiaľ čo optimistický scenár (EBITDA prekročený o […] %) vedie k VMV okolo [> 20 %].

(105)

Teraz je potrebné poznamenať, že vzhľadom na nelikvidný charakter operácie nie je možné sa pri hodnotení, či je odhadovaná VMV primeraná, odvolávať na porovnateľné kótované ceny (napr. v prípade podriadených pôžičiek) v čase investície FMEA. Naproti tomu viaceré prvky opísané ďalej v texte umožňujú posúdiť minimálnu VMV [> 12 %], z ktorej vychádzal FMEA v máji 2009.

(106)

V prvom rade treba poznamenať, že návratnosť investícií pozorovaná v odvetví subdodávok pre automobilový priemysel je často nízka. V priebehu piatich rokov predchádzajúcich kríze v druhom polroku 2008 sa totiž priemerná VMV ustálila na úrovni 8,5 % (22). Avšak špecialisti na investície, ktorí si boli vedomí nízkeho ocenenia podnikov v tomto odvetví [v porovnaní s inými odvetviami], často investovali do tohto odvetvia. A tak v roku 2006 bolo možné pozorovať mimoriadne vysokú VMV (presahujúcu 20 % ročne po dobu troch rokov) v prípade investorov, ktorí investovali pri prepade na trhu v roku 2003.

(107)

Na to, aby špecialista na investície mohol prekročiť pozorovanú priemernú návratnosť investícií, musí vychádzať z dôkladného poznania trhu, čo je prípad FMEA, a počítať so štruktúrou účasti, ktorá by mu umožnila optimalizovať svoj výkon, čo je tiež prípad investície FMEA (pozri úvahy o štruktúre investície v odôvodneniach 94 a 95, ako aj rozdelenie kapitálového výnosu v odôvodneniach 110 a 111).

(108)

Francúzske orgány ďalej zdôrazňujú štúdiu Francúzskeho združenia kapitálových investorov (Association Francaise des Investisseurs en Capital – AFIC), ktorá sleduje vývoj výkonnosti odvetvia rizikového kapitálu vo Francúzsku. Táto štúdia vychádza z údajov od 120 štruktúr, ktoré spravujú viac ako 500 investičných fondov. V práci združenia AFIC sa zdôrazňuje čistá výkonnosť „rozvojového kapitálu“ v rozpätí od 14,1 % na konci roka 2007 do 10,8 % na konci roka 2008 (dátum bližší k dátumu investície FMEA). Rozvojový kapitál je pododdielom rizikového kapitálu relevantným z hľadiska investičnej politiky FMEA (menšinová majetková účasť a nový peňažný vklad). Po zohľadnení nákladov na odmenu správcovskej spoločnosti odhadovanej na maximálne […] sa cieľová VMV, ktorú je potrebné dosiahnuť, aby bolo možné dosiahnuť „trhovú“ výkonnosť, pohybuje v rozpätí od 12 do 15 %.

(109)

Napokon parametre dostupné v čase investície umožňujú určiť vážené priemerné náklady kapitálu (WACC) zistené na základe MEDAF (23) a prispôsobené automobilovému priemyslu vo Francúzsku, pri zohľadnení dodatočných prémií za špecifické riziko spojené s veľkosťou podniku Trèves a neprevoditeľnosťou investície na hotovosť. So zreteľom na tieto dodatočné prvky súvisiace s prémiou za riziko sa príslušné WACC odhadli na [> 12] % v čase investície a FMEA ich zvýšil na [> 12] % (pozri odôvodnenie 91). Treba pripomenúť, že WACC predstavujú minimálnu výnosnosť, ktorú požadujú poskytovatelia finančných prostriedkov podniku (akcionári a veritelia) na financovanie investičných projektov. WACC vypočítané v prípade Trèves preto poskytujú významný údaj, pokiaľ ide o prijateľnosť minimálnej VMV [> 12 %] (24).

(110)

Okrem toho treba zdôrazniť, že kapitálový výnos podniku Trèves sa nerozdelí medzi FMEA a historického akcionára podľa ich príslušného kapitálového podielu v podniku Trèves. Za predpokladu výstupu v […] sa totiž v dohode uzavretej medzi akcionármi spresňuje, že prvých […] miliónov EUR hodnoty podniku sa v plnom rozsahu pridelí FMEA (prvá tranža). Potom sa výnos z prevodu, pohybujúci sa v rozpätí od […] miliónov EUR do sumy rovnajúcej sa výške investície FMEA kapitalizovanej na […] % ročne, rozdelí medzi FMEA ([…] %) a historických akcionárov ([…] %) (druhá tranža). FMEA nakoniec získa […] % výnosu z prevodu nad rámec tejto prahovej hodnoty a historickí akcionári získajú […] %.

(111)

Táto dohoda o rozdelení kapitálového výnosu slúži FMEA ako ochrana. FMEA totiž takto získava dôležitú záruku, že VMV [> 12 %] jeho investície bude rýchlo dosiahnutá (pričom táto miera zodpovedá už uvedeným nákladom WACC podniku Trèves). Táto dohoda nakoniec silne podnecuje historického akcionára a vyšší manažment podniku v tom, aby splnili alebo dokonca prekročili ciele plánu reštrukturalizácie, pričom tento plán vedie podľa scenára k VMV [> 12 %], [> 15 %] alebo [> 20 %] pre FMEA.

(112)

Z predchádzajúcich zistení preto vyplýva, že odhadovaná VMV [> 12 %] bola primeraná v čase investície a prijateľná z hľadiska rizika, s ktorým je táto investícia spojená.

(113)

Po analýze plánu reštrukturalizácie podniku Trèves, jeho ocenenia pred investíciou FMEA, štruktúry tejto investície, predpokladov, z ktorých vychádza VMV [> 12 %], primeranosti úrovne tejto VMV najmä s ohľadom na dohodu medzi akcionármi o rozdelení kapitálového výnosu je potrebné poznamenať, že FMEA konal za podmienok podobných tým, ktoré by pravdepodobne požadoval súkromný investor, ktorého investícia je spojená s rizikom súvisiacim jednak so situáciou v automobilovom priemysle v čase investície, a jednak so situáciou podniku, ktorý má určité finančné ťažkosti, v čase investície. Inými slovami investícia FMEA vo výške 55 miliónov EUR spĺňa kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. Podniku Trèves teda neposkytuje výhodu.

(114)

Francúzske úrady umožnili podniku Trèves plán úpravy kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení vo výške 18,4 milióna EUR. V súvislosti s týmto opatrením chce Komisia najprv preskúmať kritérium výhody.

(115)

Podľa rozhodovacej praxe Komisie a judikatúry dohoda o úprave kalendára splátok dlhov s verejným veriteľom nepredstavuje štátnu pomoc, ak jeho správanie možno prirovnať k správaniu súkromného veriteľa, ktorý „sa usiluje získať späť svoje pohľadávky a ktorý na tento účel uzatvára dohody s dlžníkom, v zmysle ktorých sa akumulované dlhy rozdelia na splátky alebo sa rozvrhnú s cieľom zjednodušiť ich splácanie“ (25).

(116)

Plán úpravy kalendára splátok dlhov predstavuje pre verejných veriteľov podniku Trèves lepšie riešenie než vymáhanie. V prípade vymáhania dlhov by totiž verejní veritelia vzhľadom na celkové zadlženie podniku získali späť iba časť svojich neprednostných pohľadávok. Naopak vďaka umožneniu úpravy kalendára splátok boli zriadené prvé hypotéky […] (článok […] protokolu o zmieri z 25. mája 2009) na účely zabezpečenia dlhov na daniach a sociálnom poistení. Tieto aktíva sú uvedené v prílohe č. 7 k protokolu. K 31. decembru 2008 predstavovala ich čistá účtovná hodnota [25 – 35] miliónov EUR. Výška záruk poskytnutých v prospech súkromných veriteľov teda pokrýva viac ako 140 % sumy ich pohľadávok, ktoré sú tvorené istinou (18,4 milióna EUR), penále z omeškania a úrokmi z omeškania (pozri odôvodnenie 117).

(117)

Okrem toho verejní veritelia podniku Trèves budú vyberať úroky. V skutočnosti sa suma 18,4 milióna EUR zvýšila o penále z omeškania vo výške [1 – 2] miliónov EUR a o úroky z omeškania vo výške [1 – 2] miliónov EUR, pričom celková suma sa mala splácať v období od […] do […] v mesačných splátkach po […] EUR. Pripočítané penále a úroky z omeškania predstavujú sumu [2 – 4] milióny EUR, t. j. [10 – 20] % istiny, čo predstavuje ročný úrok za váženú priemernú dobu trvania plánu úpravy kalendára splátok približne [0 – 10] %. Táto sadzba bola od začiatku vyššia ako sadzby poskytnuté peňažnými ústavmi pri pôžičkách poskytnutých podniku Trèves na základe protokolu o zmieri z 25. mája 2009 jednak v prípade nového úveru, a jednak v prípade konsolidačného úveru (26).

(118)

V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že záväzok súkromných veriteľov bol prijatý zároveň s významným záväzkom bánk (konsolidačný úver [30 – 60] miliónov EUR a nový úver [10 – 30] miliónov EUR). Okrem toho sa v protokole o zmieri výslovne uvádza, že záruky poskytnuté bankám sú druhoradé […], čo znamená, že títo veritelia nesmú uplatniť žiadnu záruku, pokiaľ neboli v plnom rozsahu uspokojení všetci prvoradí verejní veritelia.

(119)

Skupine Trèves sa okrem toho neodpustil žiadny dlh na daniach alebo sociálnom poistení.

(120)

Francúzske orgány nakoniec potvrdili, že súčasný plán úpravy kalendára splátok nepredstavuje predĺženie alebo zmenu a doplnenie predchádzajúceho plánu.

(121)

Z uvedeného teda vyplýva, že francúzske úrady umožnili plán úpravy kalendára splátok dlhov na daniach a sociálnom poistení na základe predpokladov považovaných za dôveryhodné, ktoré sú základom plánu reštrukturalizácie (pozri oddiel V) spojeného s pravidlami prijateľnými pre súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve nachádzajúceho sa v rovnakých podmienkach.

(122)

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v oddiele V.1 sa ukazuje, že ani investíciou FMEA vo výške 55 miliónov EUR, ani plánom úpravy kalendára splátok na daniach a sociálnom poistení vo výške 18,4 milióna EUR sa skupine Trèves neposkytuje výhoda. Tieto opatrenia preto nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(123)

Po dôkladnom preskúmaní uvedených opatrení Komisia konštatuje, že tieto opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,