1.

2.

1.

2.

3.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

8-1.

8-2.

8-3.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

17-1.

17-2.

17-3.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

1.

2.

3.

4.

5.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

6-1.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

1.

2.

3.

4.

5.

5-1.

5-2.

5-3.

6.

7.

8.

8a.

9.

10.

11.

12.

13.

1.

1.

Ak sa to výslovne ustanovuje, predpisy tejto prílohy sa uplatňujú na nové a existujúce osobné lode tried A, B, C a D používané na domáce cesty so zreteľom na rozsah pôsobnosti tejto smernice, ako sa ustanovuje v článku 3.

2.

Nové lode TRIED B, C A D s dĺžkou menej ako 24 metrov musia spĺňať požiadavky predpisov II-1/B/2 až II-1/B/8 a II-1/B/10 tejto prílohy, pokiaľ správa vlajkového štátu, pod ktorého vlajkou má loď právo plávať, nezabezpečí, aby spĺňali požiadavky vnútroštátnych predpisov vlajkového štátu a aby také predpisy zaručovali rovnocennú úroveň bezpečnosti.

3.

Ak sa predpisy tejto prílohy neuplatňujú na nové lode s dĺžkou do 24 m, správa vlajkového štátu zabezpečí, aby sa ekvivalentná úroveň bezpečnosti zabezpečila prostredníctvom zhody s vnútroštátnymi predpismi.

4.

Existujúce lode tried C a D nemusia spĺňať požiadavky predpisov kapitoly II-1 a II-2 tejto prílohy za predpokladu, že správa vlajkového štátu, pod ktorého vlajkou má loď právo plávať, zabezpečí, aby spĺňali požiadavky vnútroštátnych predpisov vlajkového štátu a že tieto predpisy zaručujú ekvivalentnú úroveň bezpečnosti.

5.

Okrem toho v prípade, keď sa to považuje za nemožné a/alebo nenáležité, lode tried B, C a D s dĺžkou menej ako 24 metrov nemusia spĺňať tieto predpisy uvedené v kapitole II-1: v časti B predpis 10, v časti C predpisy 4, 9 a 10 a v časti E predpisy 1 až 9. Správa vlajkového štátu zaistí, aby sa dodržiavaním vnútroštátnych pravidiel zaručila ekvivalentná úroveň bezpečnosti pre takéto lode.

6.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 6.1 písm. b) nemusia lode triedy D, ktoré nepredlžujú ich plavbu mimo morskej oblasti A 1, ako sa definuje v predpise IV/2.12 dohovoru SOLAS z roku 1974, spĺňať prepravné požiadavky uvedené kapitole IV dohovoru SOLAS z roku 1974, musia však spĺňať aspoň ustanovenia kapitoly IV tejto prílohy.

7.

Predpisy týkajúce sa viditeľnosti navigačného mostíka v predpise V/22 dohovoru SOLAS z roku 1974 sa uplatňujú, pokiaľ to je možné a náležité, aj na lode s dĺžkou menej ako 55 metrov, ak je ‚dĺžka‘ taká, ako sa definuje v predpise V/2 dohovoru SOLAS z roku 1974.

8.

Pokiaľ sa v tejto prílohe vyžaduje uplatňovanie rezolúcie IMO pre existujúce lode, lode postavené do dvoch rokov od dátumu prijatia tejto rezolúcie v IMO nemusia spĺňať požiadavky tejto rezolúcie za predpokladu, že sú v súlade s prípadnou platnou predchádzajúcou rezolúciou (prípadnými platnými predchádzajúcimi rezolúciami).

9.

Pod opravami, prestavbami a zmenami ‚významnej povahy‘ sa rozumie napríklad:

10.

Označenie ‚(R..)‘, ktoré je uvedené za niekoľkými názvami predpisov v tejto prílohe, sa vzťahuje na predpisy dohovoru SOLAS z roku 1974, z ktorých vychádzajú predpisy tejto prílohy, t. j.:

11.

Ustanovenia uplatniteľné na LODE TRIEDY A možno nájsť v:

12.

Predpisy uplatniteľné na OSOBNÉ LODE RO-RO TRIEDY A:

kapitola II-1/B, predpisy 17-2 a 20.

.1

.2

Dĺžka lode je dĺžka meraná medzi kolmicami na vonkajších koncoch najhlbšej deliacej nákladovej značky.

.3

Šírka lode je maximálna šírka od vonkajšieho rebra po vonkajšie rebro vo výške najhlbšej deliacej nákladovej značky alebo pod ňou.

.4

Ponor je vertikálna vzdialenosť meraná od hornej hrany kýlu k príslušnej deliacej nákladovej značke.

.5

Nosnosť znamená rozdiel medzi výtlakom lode v tonách vo vode so špecifickou mernou hmotnosťou 1,025 pri nákladovej značke zodpovedajúcej určenej letnej voľnej palube a vlastnou hmotnosťou lode.

.6

Vlastná hmotnosť znamená výtlak lode v tonách bez nákladu, pohonných hmôt, mazacích olejov, balastovej vody, pitnej vody a úžitkovej vody v nádržiach, upotrebiteľných zásob a bez cestujúcich a posádky a ich majetku.

.7

Priedelová paluba je najhornejšia paluba, na ktorej sú pripevnené priečne vodotesné priedely.

.8

Hranica ponoru je čiara vedená aspoň 76 mm pod hornou hranou priedelovej paluby na boku lode.

.9

Priestorová zaplaviteľnosť je percentuálna časť priestoru, ktorá môže byť zaplavená vodou. Objem priestoru, ktorý presahuje hranicu ponoru, sa meria len do výšky tejto hranice.

.10

Priestor strojovne znamená priestor medzi hornou hranou kýlu a hranicou ponoru a medzi vonkajšími priečnymi vodotesnými priedelmi ohraničujúcimi priestor, kde sa nachádza hlavné a pomocné hnacie strojové zariadenie a kotly slúžiace na pohon.

.11

Priestory pre cestujúcich znamenajú priestory, v ktorých sú ubytovaní a ktoré používajú cestujúci, s výnimkou miestností pre batožinu, zásoby, potraviny a poštu.

.12

Vodotesnosť konštrukcie znamená schopnosť zabrániť, aby voda pod hydrostatickým tlakom prenikla akýmkoľvek smerom konštrukciou pri nepoškodenom alebo poškodenom stave konštrukcie.

.13

Odolnosť proti poveternostným vplyvom znamená, že voda neprenikne do lode za akýchkoľvek podmienok na mori.

.14

Osobná loď ro-ro znamená osobnú loď s nákladnými priestormi typu ro-ro alebo priestormi osobitnej kategórie, ako je definované v predpise II-2/A/2.

.1

.2

Hnacia jednotka kormidlového zariadenia znamená:

.3

Pomocné kormidlové zariadenie znamená zariadenie iné, než je akákoľvek časť hlavného kormidlového zariadenia, ktoré je potrebné na riadenie lode v prípade poruchy hlavného kormidlového zariadenia, no bez kormidlovej páky alebo kvadrantu, alebo komponentov slúžiacich na rovnaký účel.

.4

Normálny prevádzkový a obývateľný stav znamená stav, v ktorom loď ako celok, strojové zariadenie, služby, prostriedky a pomocné zariadenia zabezpečujúce pohon, ovládateľnosť, bezpečnú plavbu, protipožiarnu a protizáplavovú bezpečnosť, vnútornú a vonkajšiu komunikáciu na lodi, signalizačné zariadenia, únikové cesty a spúšťacie zariadenie záchranných člnov, ako aj predpokladané zariadenie zabezpečujúce podmienky pohodlného pobytu, sú riadne prevádzkyschopné a fungujú normálne.

.5

Stav núdze znamená stav, v ktorom zariadenia potrebné na normálnu prevádzku a životné podmienky nie sú v prevádzkyschopnom stave pre poruchu hlavného zdroja elektrickej energie.

.6

Hlavný zdroj elektrickej energie znamená zdroj určený na dodávku elektrickej energie pre hlavný rozvodný panel na rozvod do všetkých zariadení potrebných na udržiavanie lode v normálnych prevádzkových a životných podmienkach.

.7

Stav nehybnej lode je stav, v ktorom hlavné hnacie strojové zariadenie, kotly a pomocné zariadenia nie sú v prevádzke, pretože nie sú zásobované energiou.

.8

Hlavný generátor je priestor, v ktorom sa nachádza hlavný zdroj elektrickej energie.

.9

Hlavný rozvodný panel je rozvodný panel, ktorý je priamo zásobovaný elektrickou energiou z hlavného zdroja a je určený na rozvod elektrickej energie do lodných zariadení.

.10

Núdzový rozvodný panel je rozvodný panel, ktorý je v prípade poruchy hlavného systému dodávky elektrickej energie zásobovaný priamo z núdzového zdroja elektrickej energie alebo prechodného núdzového zdroja elektrickej energie a je určený na rozvod elektrickej energie do núdzových zariadení.

.11

Núdzový zdroj elektrickej energie je zdroj elektrickej energie určený na zásobovanie núdzového rozvodného panelu v prípade poruchy dodávky z hlavného zdroja elektrickej energie.

.12

Maximálna prevádzková rýchlosť dopredu je najvyššia rýchlosť, na ktorú je loď konštruovaná pre plavbu na mori pri najhlbšom ponore.

.13

Maximálna rýchlosť dozadu je rýchlosť, ktorou môže loď pri plavbe na mori smerom dozadu dosiahnuť najvyšší navrhovaný výkon pri najhlbšom ponore.

.14(a)

Priestory strojového zariadenia sú všetky priestory strojového zariadenia kategórie A a všetky ostatné priestory zahŕňajúce pohonné zariadenia, kotly, úpravne na naftu, parné a spaľovacie motory, generátory a hlavné elektrické strojové zariadenia, plniace stanovište pre olej, chladiace, stabilizačné, vetracie a klimatizačné strojové zariadenia a podobné priestory a šachty k nim.

.14(b)

Priestory strojového zariadenia kategórie A sú také priestory a šachty k nim, ktoré zahŕňajú:

.15

Systém motorového pohonu znamená hydraulické zariadenie na dodávku energie na účely otáčania kormidlového pňa obsahujúce pohonnú jednotku alebo pohonné jednotky spolu s pripojeným potrubím a armatúrami a pohonom kormidla. Systém motorového pohonu môže mať spoločné mechanické komponenty, t. j. kormidlovú páku alebo kvadrant a kormidlový stržeň, alebo komponenty slúžiace na rovnaký účel.

.16

Riadiace stanovištia sú priestory, v ktorých sa nachádza rádiové alebo hlavné navigačné zariadenie, alebo núdzový zdroj energie, alebo kde je sústredené zariadenie na hlásenie a ovládanie protipožiarnych zariadení.

.1

Tento predpis sa vzťahuje na materiály používané pri konštrukcii, strojových zariadeniach, elektrických zariadeniach a vybavení, na ktoré sa vzťahujú predpisy uvedené v tejto prílohe.

.2

V prípade všetkých lodí sú všetky nové inštalácie z materiálov obsahujúcich azbest zakázané.

.1

Súbor dielenských konštrukčných výkresov a iných plánov, na ktorých sú zobrazené všetky následné konštrukčné úpravy, sa musí uchovávať na palube lodí postavených 1. januára 2012 alebo neskôr.

.2

Dodatočný súbor takýchto výkresov musí uchovávať na brehu spoločnosť, ako sa definuje v prepise IX/1.2 dohovoru SOLAS z roku 1974.

.3

Pozri obežník MSC/1135 IMO ‚Konštrukčné výkresy lodí v konečnom stave, ktoré sa majú uchovávať na palube lode a na pevnine‘.

.1

Lode musia byť vybavené zariadeniami, vybavením a inštaláciami s dostatočne bezpečnou pracovného záťažou s cieľom umožniť vykonanie všetkých ťažných a kotviacich operácií spojených s bežnou prevádzkou lode.

.2

Zariadenia, vybavenie a inštalácie zabezpečené v súlade s odsekom 1 musia spĺňať normy špecifikované pre klasifikáciu podľa pravidiel uznanej organizácie alebo ekvivalentné pravidlá používané správou v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 94/57/ES.

.3

Pozri obežník MSC/1175 IMO ‚Usmernenia pre ťažné a kotevné zariadenia na palube lodí‘.

.4

Všetky inštalácie alebo súčasti vybavenia na základe tohto predpisu musia byť jasne označené bez obmedzení týkajúcich sa ich bezpečnej prevádzky, pričom sa zohľadňuje pevnosť ich upevnenia na konštrukciu lode.

a)

Plocha pod krivkou vyrovnávacieho ramena páky (krivka GZ) nesmie byť menšia než:

b)

Vyrovnávacie rameno páky GZ musí mať najmenej 0,20 metra pri náklone lode rovnom alebo väčšom než 30°.

c)

Maximálne vyrovnávacie rameno páky GZ nastáva pri uhle náklonu nad 30° ale aspoň 25°.

d)

Počiatočná priečna metacentrická výška nesmie byť menšia než 0,15 metra.

.1

Zaplaviteľná dĺžka v danom bode je maximálna časť dĺžky lode, ktorej stred sa nachádza v tomto bode a ktorá môže byť zaplavená za predpokladu uvedenej zaplaviteľnosti bez toho, aby loď klesla za hranicu ponoru.

.2

V prípade, že loď nemá súvislú priedelovú palubu, zaplaviteľná dĺžka v každom bode sa môže stanoviť podľa predpokladanej súvislej hranice ponoru, ktorá nie je v žiadnom bode menšia než 76 mm pod hornou hranou paluby na boku lode, ku ktorému vedú príslušné vodotesné priedely a obšívka.

.3

Ak je časť predpokladanej hranice ponoru značne pod palubou, ku ktorej vedú priedely, môže správa vlajkového štátu povoliť obmedzené zmiernenie ustanovenia o vodotesnosti u tých častí priedelov, ktoré sú nad hranicou ponoru a bezprostredne pod vyššou palubou.

1,0, ak je loď certifikovaná na prepravu menej než 400 osôb, a

1,0, ak je loď certifikovaná na prepravu 400 osôb alebo viac a s dĺžkou L < 55, a

0,5, ak je loď certifikovaná na prepravu 400 osôb alebo viac.

.1

Ak vedú v jednej alebo viacerých častiach lode vodotesné priedely k vyššej palube než v zostávajúcej časti lode a je potrebné, aby toto vyššie vedenie priedelov bolo využité vo výpočte zaplaviteľnej dĺžky, potom je možné v prípade každej tejto časti lode využiť osobitné hranice ponoru za predpokladu, že:

.2

Oddelenie môže presiahnuť prípustnú dĺžku stanovenú pravidlami predpisu 4, ak spoločná dĺžka každého páru priľahlých oddelení, u ktorých je dané oddelenie spoločné, nepresiahne zaplaviteľnú dĺžku alebo dvojnásobok prípustnej dĺžky podľa toho, ktorá hodnota je menšia.

.3

Hlavný priečny priedel môže byť osadený za predpokladu, že všetky časti osadenia ležia vnútri vertikálnych plôch na oboch bokoch lode, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti od obšívky rovnajúcej sa jednej pätine šírky lode merané v pravých uhloch osi na úrovni najhlbšej deliacej nákladnej značky. S každou časťou osadenia, ktorá leží mimo týchto hraníc, sa zaobchádza ako so stupňami podľa odseku 6.

.4

Ak je hlavný priečny priedel osadený alebo opatrený stupňami, použije sa na určenie rozdelenia rovnocenný priebežný priedel.

.5

Ak hlavné priečne vodotesné oddelenie obsahuje miestne rozdelenie a správa vlajkového štátu je presvedčená o tom, že po každom predpokladanom poškodení boku lode v dĺžke 3,0 metre plus 3 % dĺžky lode alebo 11,0 metrov alebo 10 % dĺžky lode podľa toho, ktorá hodnota je menšia, nebude celý objem hlavného oddelenia zaplavený, je možné povoliť primeranú odchýlku v prípustnej dĺžke vyžadovanej inak pre toto oddelenie. V takom prípade nesmie byť účinný vztlak predpokladaný na nepoškodenom boku väčší než je vztlak predpokladaný na poškodenom boku.

Odchýlka podľa tohto odseku sa udelí len vtedy, keď sa nepredpokladá porušenie predpisu 8.

.6

Hlavný priečny priedel môže mať stupne za predpokladu, že spĺňa jednu z týchto podmienok:

.7

Na lodiach s dĺžkou 100 metrov a viac musia byť hlavné priečne priedely za čelným kolíznym priestorom upevnené vo vzdialenosti od prednej kolmice, ktorá nie je väčšia než prípustná dĺžka.

.8

Ak je vzdialenosť medzi dvoma priľahlými hlavnými priečnymi priedelmi alebo rovnakými priebežnými priedelmi alebo vzdialenosť medzi priečnymi plochami prechádzajúcimi cez najbližšie časti priedelov so stupňami menšia než 3,0 metre plus 3 % dĺžky lode alebo 11,0 metrov alebo 10 % dĺžky lode podľa toho, ktorá dĺžka je menšia, potom len jeden z týchto priedelov sa považuje za časť rozdelenia lode.

.9

Ak je požadovaný koeficient rozdelenia 0,50, celková dĺžka akýchkoľvek dvoch priľahlých oddelení nesmie presiahnuť zaplaviteľnú dĺžku.

.1.1

Za všetkých prevádzkových podmienok musí byť zabezpečená dostatočná neporušená stabilita, aby loď mohla odolať poslednému stupňu zaplavenia ktoréhokoľvek z hlavných oddelení, u ktorého sa musí dodržať zaplaviteľná dĺžka.

.1.

Ak sú dve priľahlé hlavné oddelenia rozdelené stupňovitým priedelom podľa podmienok predpisu 7.6.1, musí byť neporušená stabilita primeraná tak, aby odolala zaplaveniu týchto dvoch priľahlých oddelení.

.1.3

Ak je požadovaný koeficient rozdelenia 0,50, musí byť neporušená stabilita primeraná tak, aby odolala zaplaveniu ktoréhokoľvek z dvoch priľahlých oddelení.

.2.1

Požiadavky pododseku .1 sa stanovia výpočtom, ktorý je v súlade s odsekmi 3, 4 a 6 a ktorý berie do úvahy rozmery a stavebné charakteristické charakteristiky lode a polohu a usporiadanie poškodených oddelení. Pri tomto výpočte sa predpokladá, že sa loď nachádza v najhorších predvídateľných prevádzkových podmienkach z hľadiska stability.

.2.2

Ak sa navrhuje vybaviť paluby, vnútorné deliace steny alebo pozdĺžne priedely dostatočnou nepriestupnosťou, aby sa zamedzilo prenikaniu prúdu vody, musí sa toto obmedzenie primerane zohľadniť vo výpočtoch.

.2.3

Stabilita vyžadovaná v konečnom stave po poškodení a po vyrovnaní plavidla, ak sa to predpokladá, sa stanoví takto:

.2.3.3

Zvyšné vyrovnávacie rameno páky sa vypočíta v rozsahu pozitívnej stability berúc do úvahy najväčší z týchto momentov náklonu: .1 zhromaždenie všetkých cestujúcich na jednej strane; .2 spustenie všetkých plne naložených záchranných plavidiel na vodu na jednej strane pomocou člnových žeriavov; .3 tlak vetra vypočítaný podľa vzorca: Vyrovnávacie rameno páky však nesmie byť menšie než 0,10 m.

.2.4

Ak nastane postupné veľké zaplavenie, ktoré spôsobí rýchle zníženie vyrovnávacieho ramena páky o 0,04 metra alebo viac, potom sa musí brať do úvahy to, že krivka vyrovnávacieho ramena páky je ukončená pri uhle, pri ktorom nasáva postupné zaplavenie, a rozsah a plocha uvedená v odsekoch 2.3.1 a 2.3.2 sa meria pre tento uhol.

.2.5

V prípadoch, keď má postupné zaplavenie obmedzený rozsah, t. j. že ďalej nehatene nepokračuje, a tým spôsobuje prijateľné pomalé zníženie vyrovnávacieho ramena páky o menej než 0,04 metra, zvyšná krivka sa úmerne skráti s predpokladom, že postupne zaplavovaný priestor je takto zaplavený od začiatku.

.2.6

V medzistupni zaplavenia musí mať maximálne vyrovnávacie rameno páky najmenej 0,05 metra a rozsah pozitívneho vyrovnávacieho ramena páky musí byť najmenej 7 metrov. Vo všetkých prípadoch je treba počítať len s jednou trhlinou v lodnom trupe a len s jednou voľnou hladinou.

.3

Na účel výpočtu narušenej stability je objemová a priestorová zaplaviteľnosť takáto:

S vyššou zaplaviteľnosťou plôch je treba počítať pri priestoroch, ktoré sú v blízkosti poškodenej vodorysky a neobsahujú významný podiel ubytovacích priestorov alebo strojového zariadenia, a pri priestoroch, ktoré vo všeobecnosti nie sú obsadené významnejším množstvom nákladu alebo zásob.

.4

Predpokladaný rozsah poškodení je takýto:

.5

Nesymetrické zaplavenie sa musí vhodnými opatreniami obmedziť na minimum. Ak treba korigovať veľké uhly náklonu lode, opatrenia musia pôsobiť samočinne, ak je to možné, ale v každom prípade ak existujú ovládače zariadenia proti priečnemu zaplaveniu, musia byť ovládateľné z hornej priedelovej paluby. U nových lodí TRIED B, C A D nesmie maximálny uhol náklonu lode po zaplavení, ale pred vyrovnaním, presiahnuť 15 °. Ak sa vyžaduje zariadenie proti priečnemu zaplaveniu, čas na vyrovnanie nesmie presiahnuť 15 minút. Kapitánovi lode sa poskytujú vhodné údaje o zariadení proti priečnemu zaplaveniu, ktoré sú k dispozícii.

.6

Konečný stav lode po poškodení a v prípade nesymetrického zaplavenia po tom, ako sa uskutočnili opatrenia na vyrovnanie lode, je takýto:

.7

Kapitánovi lode sa musia poskytnúť údaje nutné k udržaniu dostatočnej neporušenej stability v prevádzkových podmienkach, aby loď mohla odolať veľkému poškodeniu. V prípade lodí vyžadujúcich zariadenia proti priečnemu zaplaveniu musí byť kapitán lode informovaný o podmienkach stability, z ktorých vychádzajú výpočty náklonu lode, a upozornený na to, že za nepriaznivých podmienok stability pri trvalom poškodení lode môže dôjsť k nadmernému náklonu lode.

.8

Údaje uvedené v odseku 7, ktoré majú kapitánovi umožniť udržať dostatočnú neporušenú stabilitu, musia obsahovať informácie, ktoré budú udávať maximálne prípustnú výšku ťažiska lode nad kýlom (KG) alebo alternatívne aspoň prípustnú metacentrickú výšku (GM) pre rozsah ponorov alebo výtlakov dostatočných na pokrytie všetkých prevádzkových podmienok. Informácie musia vyjadrovať vplyv rôznych sklonov lode so zreteľom na prevádzkové obmedzenia.

.9

Každá loď musí mať na prednej a zadnej časti jasne označené stupnice ponorov. V prípade, že značky ponorov nie sú na ľahko čitateľných miestach alebo prevádzkové obmedzenie v oblasti plavby sťažuje čítanie značky ponoru, musí byť loď vybavená spoľahlivým systémom zisťovania ponoru, ktorý je schopný určiť ponory na prednej a zadnej časti.

.10

Po dokončení naloženia lode a pred jej odchodom musí kapitán určiť sklon a stabilitu lode a tiež zistiť a zaznamenať, či loď vyhovuje kritériám stability podľa príslušných predpisov. Stabilita lode sa určuje vždy výpočtom. Na tento účel je možné použiť počítač pre elektronický výpočet zaťaženia a stability alebo ekvivalentné prostriedky.

.11

Správa vlajkového štátu nesmie zmierniť požiadavky na porušenú stabilitu, pokiaľ sa nepreukáže, že neporušená metacentrická výška nutná na splnenie týchto požiadaviek je za akýchkoľvek prevádzkových podmienok pre zamýšľanú prevádzku nadmerná.

.12

Zmiernenie požiadaviek na porušenú stabilitu sa povolí len vo výnimočných prípadoch a pod podmienkou, že sa správe vlajkového štátu podá dôkaz o tom, že pomery, usporiadania a iné charakteristické znaky lode sú pre stabilitu po poškodení najvhodnejšie, čo je možné za určitých okolností opodstatnene a odôvodnene prijať.

.1

Existujúce osobné lode typu ro-ro triedy B musia vyhovovať predpisu 8 najneskôr ku dňu prvej pravidelnej prehliadky po dni zhody predpísanej ďalej v súlade s hodnotou A/Amax definovanou v prílohe k MSC/Circ. 574 ‚Postup výpočtu na stanovenie charakteristických veličín funkčnej schopnosti existujúcich osobných lodí typu ro-ro s použitím zjednodušenej metódy založenej na rezolúcii A.265(VIII)‘.

.1

nové osobné lode ro-ro certifikované na prepravu 400 alebo viac cestujúcich musia spĺňať ustanovenia odseku 2.3 predpisu II-1/B/8, pričom sa predpokladá, že poškodenie sa vzťahuje na akékoľvek miesto dĺžky lode L, a

.2

existujúce osobné lode ro-ro certifikované na prepravu 400 alebo viac cestujúcich musia spĺňať požiadavky odseku 1 najneskôr do dátumu prvej pravidelnej prehliadky po poslednom dátume zhody predpísanom v pododsekoch 2.1, 2.2 alebo 2.3 podľa toho, ktorý dátum nastane najneskôr:

.1

Musí byť k dispozícii priedel čelného kolízneho priestoru alebo kolízny priedel, ktorý je vodotesný a vedie až po priedelovú palubu. Tento priedel sa umiestni vo vzdialenosti najmenej 5 % dĺžky lode a maximálne 3 metre plus 5 % dĺžky lode od kolmice na prove.

.2

Ak ktorákoľvek časť lode pod vodoryskou siaha pred kolmicu na prove, napr. na hruškovitej prove, vzdialenosti uvedené v odseku 1 sa merajú buď:

.3

Ak je loď vybavená dlhým nadpalubím na prove, musí byť priedel čelného kolízneho priestoru alebo kolízny priedel vodotesne rozšírený po ďalšiu plnú palubu nad priedelovou palubou. Rozšírenie sa usporiada tak, aby sa zabránilo možnosti jeho poškodenia dverami na prove v prípade, že budú samy poškodené alebo uvoľnené.

.4

Presah požadovaný v odseku .3 sa nemusí nachádzať priamo nad dolným priedelom, pokiaľ všetky jeho časti neležia na predných hraniciach špecifikovaných v odseku 1 alebo 2.

Pre existujúce lode triedy B však platí:

.5

Rampy, ktoré nespĺňajú uvedené požiadavky sa nepovažujú za rozšírenie kolízneho priedelu.

.6

Priedel zadného kolízneho priestoru a priedely rozdeľujúce priestor strojového zariadenia od nákladových priestorov a priestorov pre cestujúcich musia byť tiež k dispozícii a musia byť vodotesné až po priedelovú palubu. Zadný kolízny priedel však môže byť vybavený stupňami pod priedelovou palubou za predpokladu, že stupeň bezpečnosti lode, pokiaľ ide o delenie, nebude týmto znížený.

.7

Upchávkové rúry musia byť vo všetkých prípadoch uzavreté vo vodotesných priestoroch. Tesnenie zadného hriadeľa sa umiestni do vodotesného tunela hriadeľového vedenia alebo do iného vodotesného priestoru oddeleného od úseku upchávkových rúr v takom množstve, aby v prípade zaplavenia v dôsledku presakovania tesnením zadného hriadeľa nebola hranica hĺbky ponoru ponorená pod vodou.

.1

Lode s dĺžkou menej ako 50 metrov musia byť vybavené dvojitým dnom, ktoré sa rozprestiera po priedely predného a zadného kolízneho priestoru, pokiaľ je to možné a zlučiteľné s návrhom a správnym fungovaním lode.

.2

Lode s dĺžkou 50 metrov a viac, ale menej než 61 metrov musia byť vybavené dvojitým dnom aspoň od priestorov strojového zariadenia po priedel čelného kolízneho priestoru, alebo čo možno najbližšie k nemu.

.3

Lode s dĺžkou 61 metrov a viac, ale menej než 76 metrov, musia byť vybavené dvojitým dnom aspoň mimo priestorov strojového zariadenia, ktoré sa rozprestiera po priedely čelného a zadného kolízneho priestoru alebo čo možno najbližšie k nemu.

.4

Lode s dĺžkou 76 metrov a viac musia byť vybavené súvislým dvojitým dnom, ktoré sa rozprestiera po priedely predného a zadného kolízneho priestoru alebo čo možno najbližšie k nemu.

.5

Ak sa vyžaduje vybavenie dvojitým dnom, musí jeho hĺbka vyhovovať normám uznanej organizácie a vnútorné dno sa musí rozprestierať až na boky lode tak, aby chránilo dno lode až po útor. Táto ochrana sa bude považovať za uspokojujúcu, ak priesečnica spodnej hrany okrajovej dosky s vonkajšou obšívkou nie je v žiadnej časti nižšie než horizontálna rovina, ktorej priesečník je určený rebroryskou vedenou pod uhlom 25° od stredu lode na základnej čiare.

.6

Malé odvodňovacie zberné jamy v dvojitom dne spojené s odvodňovacím zariadením podpalubia atď. nesmú presahovať smerom dolu viac, než je nutné. Hĺbka odvodňovacej zbernej jamy nesmie byť väčšia, než hĺbka mínus 460 mm dvojitého dna na osi, ani nesmie odvodňovacia zberná jama presahovať smerom dolu vodorovnú plochu uvedenú v odseku 2. Odvodňovacia zberná jama prevyšujúca vonkajšiu podlahu je však prípustná na zadnom konci tunela hriadeľového vedenia. Iné zberné jamy (napr. pre mazací olej pod hlavnými motormi) môže správa vlajkového štátu povoliť, ak je zabezpečené, že usporiadanie poskytuje ekvivalentnú ochranu ako dvojité dno v súlade s týmto predpisom.

.7

Dvojité dno nemusí byť v priestoroch vodotesných oddelení strednej veľkosti používaných výhradne na prepravu kvapalín za predpokladu, že bezpečnosť lode nie je v prípade poškodenia dna alebo boku podľa úsudku správy vlajkového štátu týmto znížená.

.8

Bez vplyvu na odsek 1 tohto predpisu 10 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby sa dvojité dno nevyžadovalo v akejkoľvek časti lode, ktorá je rozdelená koeficientom nepresahujúcim hodnotu 0,5, ak sa presvedčí, že vybavenie dvojitým dnom v tejto časti by nebolo zlučiteľné so stavbou a správnou funkciou lode.

.1

Aby bol dodržaný požadovaný stupeň delenia, musí byť stanovená nákladová značka zodpovedajúca schválenému deliacemu ponoru a označená na lodnom boku v strede lode. Loď, ktorá má priestory prispôsobené zvlášť na ubytovanie cestujúcich a prepravu nákladu môže mať alternatívne, ak to vyžaduje majiteľ, jednu značku alebo viac ďalších nákladových značiek stanovených a označených tak, aby zodpovedali ponorom deliacich plôch, ktoré môže schváliť správa vlajkového štátu pre alternatívne prevádzkové podmienky.

.2

Stanovené a označené deliace nákladné značky sa zaznamenajú do osvedčenia o bezpečnosti osobnej lode a identifikujú sa označením C.1, pokiaľ je len jedna deliaca nákladová značka.

Pokiaľ je viac než jedna nákladová značka, identifikujú sa alternatívne podmienky označením C.2, C.3, C.4 atď (2).

.3

Voľný bok odpovedajúci každej z týchto nákladných značiek sa meria v rovnakej polohe a od rovnakej palubnej čiary, ako voľné boky stanovené v súlade s platným Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke.

.4

Voľný bok odpovedajúci každej schválenej deliacej nákladnej značke a prevádzkovým podmienkam, pre ktoré je schválená, musí byť v osvedčení o bezpečnosti osobnej lode jasne uvedený.

.5

Akákoľvek deliaca nákladová značka nesmie byť umiestená nad najhlbšiu nákladnú značku v slanej vode, ako je to určené pevnosťou lode alebo platným Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke.

.6

Bez ohľadu na umiestenie označenia deliacej nákladovej značky, loď nesmie byť zaťažená tak, aby bola nákladová značka zodpovedajúca ročnému obdobiu a oblasti plavby, ako je to stanovené v súlade s Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke v platnom znení, ponorená pod vodou.

.7

Loď nesmie byť zaťažená tak, aby bola deliaca nákladová značka zodpovedajúca konkrétnej plavbe a prevádzkovým podmienkam, ponorená pod vodou.

.1

Každý vodotesný deliaci priedel buď priečny, alebo pozdĺžny, musí byť konštruovaný tak, aby bol schopný odolať s primeranou medznou pevnosťou hydrostatického tlaku vody, čo by však malo stačiť v prípade poškodenia lode aspoň náporu hydrostatického tlaku vody po hranicu ponoru. Konštrukcia týchto priedelov musí byť v súlade s normami uznanej organizácie.

.2.1

Stupne a záhyby v priedeloch musia byť vodotesné a na všetkých miestach, kde sa vyskytujú, musia byť také pevné ako priedel.

.2.2

Ak prechádzajú rebrá alebo palubníky vodotesnou palubou alebo priedelom, musia byť paluba alebo priedel konštrukčne zhotovené ako vodotesné bez použitia dreva alebo cementu.

.3

Testovanie hlavných oddelení ich naplnením vodou nie je povinné. Keď sa testy naplnením vodou nevykonajú, ak je to možné, vykoná sa test hadice; tento test sa musí vykonať v pokročilejších etapách postupu vybavovania lode. Ak sa test hadice nedá vykonať, pretože by mohlo dôjsť k poškodeniu strojov, elektrickej izolácie alebo predmetov vonkajšieho vybavenia lode, môže sa nahradiť starostlivou vizuálnou skúškou zvarovaných spojov, v prípade potreby s doplnením testu na prenikanie farby, ultrazvukového alebo ekvivalentného testu. V každom prípade sa musí vykonať dôkladná inšpekcia vodotesných priedelov.

.4

Čelný kolízny priestor, dvojité dná (vrátane tunelového kýlu) a vnútorné steny sa testujú na hydrostatický tlak vody zodpovedajúci požiadavkám odseku 1.

.5

Nádrže určené na prepravu kvapalín, ktoré tvoria časť rozdelenia lode, musia byť testované na vodotesnosť hydrostatickým tlakom vody, ktorý zodpovedá výške najhlbšej nákladovej značky alebo dvom tretinám výšky hornej hrany kýlu po vodný stĺpec dosahujúci hranice hĺbky ponoru podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, za predpokladu, že výška vytlačenej vody nesmie byť nižšia než 0,9 metra nad vrcholom nádrže; ak test vodou nie je možné vykonať, môže sa akceptovať tlaková skúška vzduchotesnosti tak, že nádrž sa vystaví tlaku vzduchu najviac 0,14 baru.

.6

Testy uvedené v odsekoch 4 a 5 majú zaistiť, aby bolo konštrukčné usporiadanie oddelení vodotesné a nepovažujú sa za testy spôsobilosti akéhokoľvek oddelenia na skladovanie pohonných hmôt alebo na iné účely, pre ktoré sa môže vyžadovať test s vyššími požiadavkami v závislosti na výške, ktorú má v nádrži alebo jej rúrkach dosiahnuť kvapalina.

.1

v kolíznom priedele pod hranicou ponoru;

.2

vo vodotesných priečnych priedeloch oddeľujúcich nákladný priestor od priľahlého nákladného priestoru, pokiaľ nie je v odseku 10.1 a predpise 14 stanovené inak.

—

ovládané iba ručne, alebo

—

s motorovým pohonom ako aj s ručným ovládaním.

.1

sa musí pohybovať vo vertikálnym alebo horizontálnom smere;

.2

musí byť s výhradou odseku 11 bežne obmedzené na maximálnu svetlú šírku 1,2 metra. Správa vlajkového štátu môže povoliť väčšie dvere len v rozsahu, ktorý sa považuje za nutný pre efektívnu činnosť lode za predpokladu, že zohľadnia ostatné bezpečnostné opatrenia, vrátane týchto:

.3

musia byť vybavené zariadením potrebným na otvorenie a zatvorenie dverí s použitím elektrického pohonu, hydraulického pohonu alebo iných foriem pohonu prijateľného pre správu vlajkového štátu;

.4

musia byť vybavené samostatným ručne ovládaným mechanizmom. Musí byť možné otvoriť a zatvoriť dvere ručne z každej strany a okrem toho z prístupného miesta blízko dverí nad predelovou palubou, a to otáčaním kľukou alebo iným pohybom poskytujúcim rovnaký stupeň bezpečnosti prijateľný pre správu vlajkového štátu. Smer otáčania alebo iného pohybu musí byť presne označený na všetkých prevádzkových stanovištiach. Pri ručnom ovládaní nesmie doba potrebná na úplné zatvorenie dverí u lodí vo vzpriamenej polohe presiahnuť 90 sekúnd;

.5

musia byť vybavené ovládačmi na otváranie a zatváranie dverí pohonom z oboch strán a tiež na zatváranie dverí pohonom z ústredného ovládacieho pultu na veliteľskom mostíku;

.6

musia byť vybavené akustickým signálom odlišným od každého iného signálu v tomto priestore, ktorý, kedykoľvek sa dvere s diaľkovým ovládaním zatvárajú, bude vydávať zvuk po dobu najmenej 5 sekúnd, ale nie dlhšie než 10 sekúnd, pokiaľ sa dvere začnú zatvárať a bude pokračovať až dovtedy, keď sa dvere úplne zavrú. V prípade diaľkového ručného ovládania stačí, keď akustický signál vydáva zvuk len keď sa dvere pohybujú. Okrem toho v priestoroch pre cestujúcich a v priestoroch s vysokým hlukom okolia môže správa vlajkového štátu vyžadovať, aby bol akustický signál doplnený prerušovaným vizuálnym signálom na dverách a

.7

musia mať približne rovnomernú rýchlosť zatvárania pohonom. Doba zatvárania od momentu, keď sa dvere začínajú zatvárať, do momentu, keď dosiahnu polohu úplného zatvorenia, nesmie byť u lode vo vzpriamenej polohe kratšia než 20 sekúnd a dlhšia než 40 sekúnd.

.1

ústredný hydraulický systém s dvoma nezávislými zdrojmi energie, z ktorých každý sa skladá z motora a čerpadla a je schopný súčasne zatvoriť všetky dvere. Okrem toho musia byť u celého zariadenia hydraulické zásobníky s dostatočným výkonom na ovládanie všetkých dverí aspoň trikrát, t. j. zatvoriť – otvoriť – zatvoriť pri opačnom náklone lode na stranu 15°. Tento prevádzkový cyklus sa musí dať uskutočniť, keď je zásobník pod zapojovacím tlakom čerpadla. Použitá kvapalina sa musí zvoliť s prihliadnutím na teplotu, ktorá nastane pri prevádzke zariadenia. Systém s motorovým pohonom musí byť konštruovaný tak, aby sa minimalizovala možnosť, že jednotlivá porucha v hydraulickom potrubí negatívne ovplyvní činnosť viac než jedných dverí. Hydraulický systém musí byť vybavený nízkoúrovňovým signálom pre nádrže hydraulickej kvapaliny obsluhujúce systém s motorovým pohonom a signálom nízkeho tlaku plynu alebo inými účinnými prostriedkami monitorovania straty zásob energie v hydraulických zásobníkoch. Tieto signály musia byť akustické a vizuálne a umiestené na ústrednom ovládacom pulte na veliteľskom mostíku, alebo

.2

nezávislý hydraulický systém pre každé dvere s tým, že každý zdroj energie sa skladá z motora a čerpadla schopného otvoriť a zatvoriť dvere. Okrem toho musí mať hydraulický zásobník dostatočný výkon pre ovládanie dverí aspoň trikrát, t. j. zatvoriť – otvoriť – zatvoriť pri opačnom náklone lode o 15°. Tento ovládací cyklus sa musí dať uskutočniť, keď sú hydraulické zásobníky pod zapojovacím tlakom čerpadla. Použitá kvapalina sa musí zvoliť s prihliadnutím na teplotu, ktorá sa vyskytuje pri práci zariadenia. Skupinový signál nízkeho tlaku plynu alebo iné účinné prostriedky sledovania straty zásob energie v hydraulických zásobníkoch musia byť k dispozícii na ústrednom ovládacom paneli na veliteľskom mostíku. Takisto musia byť poskytnuté údaje o strate zásob energie na každom ovládacom stanovišti, alebo

.3

nezávislý elektrický systém a motor pre každé dvere s tým, že každý zdroj energie sa skladá z motora schopného dvere otvoriť a zatvoriť. Zdroj energie sa musí dať automaticky zásobovať prechodným núdzovým zdrojom elektrickej energie v prípade výpadku ktoréhokoľvek z hlavných núdzových zdrojov elektrickej energie a musí mať dostatočný výkon pre ovládanie dverí najmenej trikrát, t. j. zatvoriť – otvoriť – zatvoriť oproti opačnému náklonu lode o 15°.

.1

Tento predpis sa vzťahuje na osobné lode určené alebo upravené na prepravu nákladných vozidiel a sprevádzajúceho personálu.

.2

Ak na týchto lodiach nepresiahne celkový počet cestujúcich vrátane osôb sprevádzajúcich vozidlá N = 12 + A/25, kde A je celková palubná plocha (štvorcové metre) priestoru, ktorá je k dispozícii pre umiestenie nákladných vozidiel, a kde svetlá výška na mieste uloženia a pri vchode do tohto priestoru nie je menšia než 4 metre, uplatňujú sa pri vodotesných dverách ustanovenia predpisu 13 odseku 10 s výnimkou toho, že dvere môžu byť namontované v akejkoľvek výške na vodotesných priedeloch rozdeľujúcich nákladný priestor. Okrem toho sa vyžadujú na veliteľskom mostíku indikátory, ktoré automaticky ukazujú zatvorenie všetkých dverí a zabezpečenie ich uzáveru.

.3

Ak sa uplatňujú ustanovenia tejto kapitoly na takúto loď, berie sa N ako maximálny počet cestujúcich, na ktorý je loď certifikovaná v súlade s týmto predpisom.

.1

Ručné kolieska alebo páky výpustných kohútikov musia byť ľahko dostupné na ovládanie. Všetky ventily používané ako výpustné sa musia zatvárať ručnými kolieskami v smere hodinových ručičiek.

.2

Vypúšťacie kohútiky alebo ventily na boku lode pre odčerpanie vody z kotlov sa musia nachádzať na ľahko prístupných miestach, a nie pod krytom paluby. Kohútiky alebo ventily musia byť skonštruované tak, aby bolo ľahko viditeľné, či sú otvorené alebo zatvorené. Kohútiky musia byť vybavené ochranným štítom skonštruovaným tak, aby sa kľúč nedal vytiahnuť, keď je kohútik otvorený.

.3

Všetky ventily a kohútiky v potrubných systémoch ako sú útorové systémy, záťažové systémy, systémy motorovej nafty a mazacích olejov, hasiace a vyplachovacie systémy, systémy chladiacich kvapalín a hygienické systémy atď. musia byť z hľadiska ich funkcií zreteľne označené.

.4

Ostatné odpadové rúrky nachádzajúce sa pod najhlbšou deliacou nákladovou značkou musia byť vybavené rovnocennými prostriedkami pre uzatváranie na boku lode, ak sa nachádzajú nad najhlbšou deliacou nákladovou značkou, musia byť vybavené bežným búrkovým ventilom. V oboch prípadoch môžu byť ventily vynechané, ak sa používajú trúbky rovnakej hrúbky ako je kryt nepriamych výpustov zo záchodov a umývadiel a podlahové výpusty z umyvární atď., ktoré sú vybavené neotvárateľnými oknami alebo sú inak chránené proti nárazom vody. Hrúbka stien týchto rúrok však nemusí byť väčšia než 14 mm.

.5

Ak je namontovaný ventil s priamym uzatváracím mechanizmom, musí byť miesto, z ktorého sa dá obsluhovať vždy ľahko prístupné a musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré ukazujú, či je ventil otvorený alebo zatvorený.

.6

Ak sú ventily s priamymi uzatváracími mechanizmami umiestnené v priestoroch strojového zariadenia, stačí, keď sú ovládateľné z miesta, kde sa nachádzajú za predpokladu, že toto miesto je za všetkých podmienok ľahko prístupné.

.1

Musia sa urobiť všetky účelné a realizovateľné opatrenia, aby sa obmedzil prístup a rozšírenie vody nad predelovou palubou. Tieto opatrenia môžu zahŕňať nastaviteľné protipovodňové priedely alebo rámové rebrá. Ak sú nastaviteľné protipovodňové priedely a rámové rebrá umiestnené na predelovej palube nad hlavnými deliacimi priedelmi alebo v ich bezprostrednej blízkosti, musia byť vodotesne spojené s obšívkou a predelovou palubou, aby sa obmedzilo pretekanie vody pozdĺž paluby, keď je loď naklonená na stranu a poškodená. Ak nie je nastaviteľný vodotesný priedel vyrovnaný so spodnou prepážkou, musí byť medziľahlá predelová paluba vyrobená ako spoľahlivo vodotesná.

.2

Predelová paluba alebo paluba nad ňou musí byť vodotesná. Všetky otvory otvorenej paluby musia byť dostatočne vysoké a pevné a musia byť vybavené spoľahlivými prostriedkami pre ich rýchle vodotesné uzavretie. Ak je to nutné, musia byť zabudované odtokové otvory, otvorené potrubie a palubné odtoky, aby sa voda z otvorenej paluby odstránila za všetkých poveternostných podmienok.

.3

Na existujúcich lodiach triedy B musia byť otvorené konce vzduchových potrubí ukončených v nadpalubí najmenej 1 meter nad vodoryskou pri náklone lode v uhle 15 ° alebo v maximálnom uhle náklonu lode počas prechodných etáp zaplavenia určeného priamym výpočtom podľa toho, ktorá z hodnôt je väčšia. Vzduchové potrubia z iných než olejových nádrží môžu viesť cez bok nadpalubia. Ustanovenia tohto odseku nemajú vplyv na platné ustanovenia Medzinárodného dohovoru o nákladovej značke.

.4

Kruhové lodné okná, chodbové otvory, nákladné otvory a iné prostriedky zatvárania otvorov v obšívke nad hranicou ponoru musia byť účelne skonštruované a postavené a musia byť dostatočne pevné s ohľadom na priestory, v ktorých sú umiestnené, a ich polohu vo vzťahu k najhlbšej deliacej nákladovej značke.

.5

Všetky kruhové lodné okná pod prvou palubou nad predelovou palubou musia byť vybavené bezpečným vnútorným pevným zasklením usporiadaným tak, aby sa dalo ľahko a spoľahlivo zavrieť a vodotesne zaistiť.

.1

Nasledujúce dvere umiestnené nad hranicou ponoru musia byť zatvorené a zamknuté predtým, než loď zaháji akúkoľvek plavbu, a musia zostať zatvorené a zamknuté, pokým sa loď nedostane na ďalšie kotvisko:

.2

Bez ohľadu na požiadavky odsekov 1.1 a 1.4 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby konkrétne dvere zostali podľa uváženia kapitána otvorené, ak je to nutné pre činnosť lode alebo naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich, keď je loď bezpečne zakotvená, a za predpokladu, že bezpečnosť lode nie je narušená.

.3

Kapitán musí zabezpečiť, aby sa používal účinný systém dozoru a hlásenia o zatváraní a otváraní dverí uvedených v odseku 1.

.4

Predtým, než loď začne akúkoľvek plavbu, musí kapitán podľa predpisu 22 zaistiť, aby sa urobil záznam do palubného denníka o dobe posledného zatvorenia dverí uvedeného v odseku 1 a o dobe otvorenia jednotlivých dverí podľa odseku 2.

.1.1

S výhradou ustanovení odsekov 1.2 a 1.3 musia mať všetky prístupy vedúce do priestorov pod predelovou palubou najnižší bod najmenej 2,5 metra nad predelovou palubou;

.1.2

ak sú namontované rampy pre vozidlá umožňujúce prístup do priestorov pod predelovou palubou, musia sa ich otvory dať vodotesne zavrieť, aby sa zabránilo prenikaniu vody zospodu, a musia mať poplachové a signalizačné zariadenia spojené s veliteľským mostíkom;

.1.3

správa vlajkového štátu môže povoliť zabudovanie jednotlivých prístupov do priestorov pod predelovou palubou za predpokladu, že sú nutné pre nevyhnutnú činnosť lode, napr. pohyb strojov a zásob s výhradou, že tieto prístupy musia byť vodotesné a musia mať poplachové a signalizačné zariadenia spojené s veliteľským mostíkom

.1.4

prístupy uvedené v odsekoch 1.2 a 1.3 sa musia uzavrieť predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, a musia ostať uzavreté, pokým loď nedopláva na ďalšie kotvisko;

.1.5

kapitán musí zabezpečiť, aby sa používal účinný systém dozoru a hlásenia o zatvorení a otvorení prístupov uvedených v odsekoch 1.2 a 1.3, a

.1.6

predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, musí kapitán zaistiť, aby bol do palubného denníka urobený záznam o dobe posledného uzavretia prístupov uvedených v odsekoch 1.2 a 1.3, ako to vyžaduje predpis II-1/B/22;

.1.7

nové osobné lode ro-ro triedy C s dĺžkou menšou než 40 m a nové osobné lode ro-ro triedy D môžu namiesto plnenia požiadaviek odsekov 1.1 až 1.6 spĺňať požiadavky odsekov 2.1 až 2.3 za predpokladu, že otvor a výška prahu je aspoň 600 mm na otvorených ro-ro nákladných palubách a aspoň 380 mm na uzavretých ro-ro nákladných palubách.

.2.1

všetky prístupy z paluby ro-ro, ktoré vedú do priestorov pod predelovou palubou, musia byť vodotesné a na veliteľskom mostíku musia byť prostriedky oznamujúce, či je prístup otvorený alebo zatvorený;

.2.2

všetky tieto prístupy musia byť uzavreté predtým, než loď opustí kotvisko s cieľom akejkoľvek plavby, a musia zostať zatvorené, kým loď nedopláva do ďalšieho kotviska;

.2.3

bez ohľadu na požiadavky odseku 2.2 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby boli niektoré prístupy počas plavby otvorené, ale len na čas dostatočný na umožnenie priechodu a na nevyhnutnú činnosť lode, ak sa to vyžaduje.

.1

Všetky priečne a pozdĺžne priedely, ktoré sa berú do úvahy ako spoľahlivo zabraňujúce nahromadeniu morskej vody na palube ro-ro, musia byť zasadené a zabezpečené predtým, než loď opustí kotvisko, a zostať na mieste a zabezpečené, kým loď nedopláva do ďalšieho kotviska.

.2

Bez ohľadu na požiadavky odseku 1 môže správa vlajkového štátu povoliť, aby niektoré prístupy na týchto priedeloch boli počas plavby otvorené, ale len na čas dostatočný na umožnenie priechodu a na nevyhnutnú činnosť lode, ak sa to vyžaduje.

.1

Každá osobná loď musí byť po jej stavbe preskúšaná na náklon a musia sa stanoviť prvky jej stability. Kapitánovi sa musia takisto poskytnúť informácie schválené správou vlajkového štátu, ktoré sú potrebné na to, aby na základe rýchleho a jednoduchého postupu získal presný návod, pokiaľ ide o stabilitu lode v rôznych prevádzkových podmienkach.

.2

Ak sa na lodi urobili akékoľvek zmeny, ktoré podstatne ovplyvňujú informácie o stabilite dodané kapitánovi, musia sa poskytnúť doplňujúce údaje o stabilite. V prípade nevyhnutnosti sa musí urobiť nová skúška lode na náklon.

.3

V pravidelných intervaloch nepresahujúcich päť rokov sa musí vykonať kontrola stavu prázdnej lode, aby sa overili všetky zmeny výtlaku prázdnej lode a jej pozdĺžneho ťažiska. Loď musí byť preskúšaná na náklon vždy, keď sa porovnaním so schválenými informáciami o stabilite zistí alebo predpokladá odchýlka od výtlaku lode presahujúca 2 % alebo odchýlka pozdĺžneho ťažiska presahujúca 1 % dĺžky lode.

.4

Správa vlajkového štátu môže povoliť, aby sa upustilo od skúšky jednotlivej lode na náklon pokiaľ budú k dispozícii základné údaje o stabilite zo skúšky sesterskej lode na náklon a správe vlajkového štátu sa k spokojnosti preukáže, že z týchto základných údajov je možné získať spoľahlivé informácie o stabilite lode, pri ktorej sa upustilo od skúšky. Pozri obežník MSC/1158.

.5

Ak nie je možné presné naklonenie, výtlak vlastnou hmotnosťou a gravitačný stred sa stanovia preskúmaním vlastnej hmotnosti a presným výpočtom. Pozri informácie obsiahnuté v predpise 2.7 v kódexe pre vysokorýchlostné lode z roku 2000.

.1

Na veliteľskom mostíku musia byť indikátory pre všetky dvere obšívky, nákladné dvere a iné uzávery, ktoré ak zostanú otvorené alebo nie sú primerane zabezpečené, môžu viesť k zatopeniu priestoru osobitnej kategórie alebo nákladného priestoru ro-ro. Signalizačný systém musí byť skonštruovaný na základe zásady, že musí byť bezpečný proti výpadku a vizuálnym signálom musí upozorňovať, že dvere alebo uzatváracie mechanizmy nie sú úplne zavreté alebo že akékoľvek zo zabezpečovacích zariadení nie je na mieste a úplne zamknuté a akustickým signálom musí upozorňovať, že sa tieto dvere alebo uzávery otvorili alebo že zabezpečovacie zariadenie je nezaistené. Indikačný panel na veliteľskom mostíku musí byť vybavený režimom voľby funkcie ‚prístav/plavba na mori‘ usporiadaným tak, aby na veliteľskom mostíku znel akustický signál, ak loď opúšťa prístav s nezavretými dverami na prove, vnútornými dverami, rampou na zadnej časti lode alebo akýmikoľvek inými dverami obšívky alebo keď akékoľvek zatváracie zariadenia nie je v správnej polohe. Dodávka energie do signalizačného systému musí byť nezávislá na dodávke pre ovládanie a zabezpečenie dverí. Signalizačné systémy schválené správou vlajkového štátu inštalované na palube existujúcich lodí sa nemusia meniť.

.2

Musí byť zabudovaný dozor za pomoci televízie a systém zisťovania presakovania vody, aby veliteľskému mostíku a riadiacemu stanovišťu strojového zariadenia poskytol údaje o každom presakovaní cez vnútorné a vonkajšie dvere na prove, dvere v zadnej časti alebo akékoľvek iné dvere obšívky, ktoré môže viesť k zaplaveniu priestorov osobitnej kategórie alebo nákladných priestorov ro-ro.

.3

Priestory osobitnej kategórie alebo nákladné priestory ro-ro sa musia nepretržite strážiť alebo monitorovať účinnými prostriedkami ako je dozor za pomoci televízie tak, aby mohol byť zistený každý pohyb vozidiel za nepriaznivých poveternostných podmienok a neoprávnený prístup cestujúcich k nim počas plavby lode.

.4

Na palube sa musia uchovávať a na vhodných miestach musia visieť dokumentované prevádzkové postupy na zatváranie a zabezpečenie všetkých dverí v obšívke, nákladných dverí a iných uzatváracích zariadení, ktoré môžu viesť k zatopeniu priestorov osobitnej kategórie alebo nákladných priestorov ro-ro, ak zostanú otvorené alebo ak nie sú zaistené.

.1

Každý týždeň sa konajú výcviky na ovládanie vodotesných dverí, kruhových lodných okien, ventilov a uzatváracích mechanizmov palubných odtokov.

.2

Všetky vodotesné dvere v hlavných priečnych priedeloch používané na mori musia byť denne v činnosti.

.3

Vodotesné dvere a ich všetky mechanizmy a indikátory s nimi napojené, všetky ventily, ktorých uzatváranie je nutné, aby oddelenia boli vodotesné, a všetky ventily, ktorých činnosť je nevyhnutná pre zariadenia proti priečnemu zaplaveniu v prípade poškodenia lode, sa musia na mori pravidelne najmenej raz týždenne kontrolovať.

.4

Tieto ventily, dvere a mechanizmy musia byť vhodne označené, aby sa mohli vhodne používať a aby zaručovali maximálnu bezpečnosť.

.1

Závesné dvere, prenosné dosky, kruhové lodné okná, lodné mostíky, nákladné a iné otvory, u ktorých sa týmito predpismi vyžaduje, aby počas plavby zostali zatvorené, sa musia zavrieť predtým, než loď opustí prístav. Doba zavretia a doba otvorenia týchto otvorov (ak je to prípustné podľa týchto predpisov) sa zaznamená do lodného denníka.

.2

V lodnom denníku sa zaznamenajú všetky výcviky a kontroly vyžadované predpisom 21 s výslovným zápisom všetkých porúch, ktoré môžu byť odhalené.

.1

Na vonkajších palubách, na ktoré majú cestujúci zakázaný prístup a kde nie je k dispozícii zábrana primeranej výšky, musí byť inštalované zábradlie s výškou aspoň 1 100 mm nad palubou a musí byť konštruované tak, aby zabránilo cestujúcemu vystúpiť na toto zábradlie a náhodnému pádu z tejto paluby.

.2

Schodištia a odpočívadlá na takých vonkajších palubách musia byť vybavené zábradlím rovnocennej konštrukcie.

.1

Strojové zariadenia, kotly a iné tlakové nádrže, ktorých potrubná sieť a vybavenie musia byť nainštalované a chránené tak, aby sa znížilo na minimum akékoľvek ohrozenie osôb na palube, náležitú pozornosť treba venovať pohyblivým častiam, horúcim povrchom a iným rizikám.

.2

Musia byť k dispozícii prostriedky zaisťujúce udržanie alebo obnovenie normálnej činnosti hnacieho strojového zariadenia, a to dokonca aj vtedy, keď dôjde k vyradeniu jedného zariadenia z prevádzky, ktoré je dôležité z hľadiska činnosti.

.3

Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré zabezpečia, že strojové zariadenie sa bude dať na úplne havarovanej lodi uviesť do prevádzky bez vonkajšej pomoci.

.4

Hlavné hnacie strojové zariadenia a všetky pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť konštrukčne riešené tak, aby po ich inštalácii na lodi pracovali, keď je loď vzpriamená a keď je naklonená v akomkoľvek uhle náklonu do 15° vrátane na ľubovoľnú stranu v statických podmienkach a v uhle 22,5° v dynamických podmienkach (jazda) a keď je súčasne dynamicky naklonená na bok o 7,5° na prove alebo na zadnej časti (kývanie).

.5

Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré v prípade núdze zastavia hnacie strojové zariadenie a lodnú skrutku z príslušných stanovíšť mimo strojovne/centrálneho stanovišťa ovládania strojov, napr. z voľnej paluby alebo kormidelne.

.6

Umiestnenie a usporiadanie vetracích potrubí palivových, olejových a mazacích olejových nádrží, musí byť také, aby v prípade zlomenia vetracej rúry nevzniklo priame riziko prieniku morskej vody alebo dažďovej vody. Na každej lodi musia byť k dispozícii dve nádrže alebo ekvivalentné zariadenia, pre každý typ paliva používaného na palube na pohon a pre životne dôležité systémy s kapacitou aspoň 8 hodín pre lode triedy B a aspoň 4 hodiny pre lode triedy C a D pri maximálnom stálom zaťažení hnacej jednotky a normálnom prevádzkovom zaťažení generátora na mori.

.1

Spaľovacie motory s priemerom valca 200 mm alebo kľukovou skriňou s obsahom 0,6 m3 a viac musia byť na kľukovej skrini vybavené nevratnými ventilmi vhodného typu proti pretlaku s dostatočným priestorom pre odvzdušnenie. Bezpečnostné ventily musia byť usporiadané alebo vybavené prostriedkami, aby sa zabezpečilo, že ich vypúšťanie je nasmerované tak, aby sa minimalizovala možnosť zranenia personálu.

.1.1

K dispozícii musí byť účinný systém útorového odčerpávania schopný odčerpávať a odvodňovať akékoľvek iné vodotesné oddelenie okrem priestorov trvalo vyčlenených na prepravu pitnej vody, vodného balastu, nafty alebo kvapalného nákladu a ktoré sú vybavené ďalšími účinnými prostriedkami čerpania. Účinné prostriedky musia byť k dispozícii na odvodnenie izolovaných lodných priestorov.

.1.2

Hygienické a balastové čerpadlá a čerpadlá na všeobecné použitie môžu byť uznané ako nezávislé útorové čerpadlá so strojovým pohonom, ak sú vybavené potrebným pripojením na útorový čerpací systém.

.1.3

Všetky útorové rúrky používané v nádržiach na skladovanie paliva alebo pod nimi, v kotloch alebo v priestoroch strojového zariadenia vrátane priestorov, v ktorých sa nachádzajú olejové odkaľovacie nádrže alebo palivové čerpadlá, musia byť z ocele alebo iného vhodného materiálu.

.1.4

Systémy útorových a balastových čerpadiel musia byť usporiadané tak, aby sa zabránilo možnosti prieniku vody z mora z priestorov vodného balastu do nákladných priestorov a priestoru strojového zariadenia alebo z jedného oddelenia do druhého. Musia sa urobiť opatrenia, aby sa zabránilo tomu, aby ktorýkoľvek hlboký zásobník prepojený s útorom a balastom nebol neúmyselne zaplavený z mora keď obsahuje náklad, alebo aby nebol vyprázdnený útorovým čerpadlom, keď obsahuje vodný balast.

.1.5

Všetky rozvodné skrine a ručne ovládané ventily útorových čerpadiel lode musia byť v polohe, ktorá je za normálnych okolností prístupná.

.1.6

Musia sa urobiť opatrenie na odvodnenie uzavretých nákladných priestorov umiestených na predelovej palube.

.1.6.1

Ak je voľný bok k predelovej palube taký, že hrana paluby je ponorená keď sa loď nakloní na stranu o viac než 5°, musia sa uskutočniť odvodnenia cez dostatočný počet palubných odtokov vhodnej veľkosti priamo cez palubu usporiadaných v súlade s požiadavkami predpisu 15.

.1.6.2

Ak je voľný bok taký, že hrana paluby je ponorená keď sa loď nakloní na stranu o 5° alebo menej, musí sa odvodnenie uzavretého nákladného priestoru na predelovej palube odviesť do vhodného priestoru alebo priestorov so zodpovedajúcim objemom, ktoré majú signál vysokého stavu vody a sú vybavené vhodným zariadením na odvodnenie cez palubu. Okrem toto sa musí zabezpečiť, aby:

.1.6.3

Odvodnenie z paluby ro-ro a palúb s vozidlami musí mať dostatočnú kapacitu, aby boli palubné odtoky, umývacie otvory atď. na pravej aj ľavej strane lode schopné zvládnuť množstvo vody z rozprašovačov vody a požiarnych striekačiek s prihliadnutím na stav náklonu a vyvažovanie lode.

.1.6.4

Ak sú k dispozícii sprchové samočinné hasiace zariadenia a hydranty, musia mať haly pre cestujúcich a posádku zodpovedajúci počet palubných odtokov schopných zvládnuť množstvo vody z hasenia požiarov kajutovými sprchovými hlavicami a prúd vody z dvoch požiarnych hadíc s dýzami. Palubné odtoky musia byť umiestnené na miestach s najväčším účinkom, napr. v každom rohu.

.2.1

Systém útorového čerpania vyžadovaný odsekom .1.1 musí byť schopný pracovať za všetkých možných podmienok po nehode, či je loď vzpriamená alebo naklonená. Na tento účel musia byť spravidla nainštalované sacie potrubia v útorovom priestore lode, s výnimkou priestorov v úzkom priestore na konci lode, kde stačí jedno sacie potrubie. V oddeleniach neobvyklej formy sa môže vyžadovať doplňujúce sacie potrubie. Tam, kde by si voda v oddeleniach našla cestu k odsávacím potrubiam, musia byť k dispozícii príslušné zariadenia.

.2.2

Ak je to možné, musia byť útorové čerpadlá so strojovým pohonom umiestené v samostatných vodotesných oddeleniach a usporiadané alebo situované tak, aby tieto oddelenia neboli zaplavené pri tom istom poškodení. Ak je hlavné hnacie strojové zariadenie, pomocné strojové zariadenie a kotol vo dvoch alebo viacerých vodotesných oddeleniach, čerpadlá, ktoré sú k dispozícii na čerpanie z útora lode, musia byť rozdelené podľa možnosti do všetkých týchto oddelení.

.2.3

S výnimkou doplňujúcich čerpadiel, ktoré sa môžu poskytnúť len pre oddelenia kolízneho priestoru, musí byť každé požadované útorové čerpadlo usporiadané tak, aby odčerpalo vodu z každého priestoru, u ktorého sa podľa odseku 1.1 vyžaduje odvodnenie.

.2.4

Každé útorové čerpadlo so strojovým pohonom musí byť schopné čerpať vodu s rýchlosťou aspoň 2 m/sek. cez predpísané hlavné útorové potrubie. Nezávislé útorové čerpadlá so strojovým pohonom umiestnené v strojovni musia mať priame odsávanie z týchto priestorov, v každom jednotlivom priestore sa však vyžadujú len dve sacie potrubia. Ak sú k dispozícii dve alebo viac sacích potrubí, musí byť aspoň jedno na každom boku lode. Priame sacie potrubia musia byť vhodne rozmiestené a v priestoroch strojového zariadenia nesmú mať priemer menší než sa vyžaduje pre hlavné potrubie dna lode.

.2.5

Okrem toho musí k priamemu útorovému saciemu potrubiu alebo saciemu potrubiu vyžadovanému odsekom 2.4 viesť priame núdzové útorové sacie potrubie s jednosmerným ventilom od najväčšieho dostupného nezávislého čerpadla so strojovým pohonom k odvodňovacej úrovni priestoru strojového zariadenia; sacie potrubie musí mať rovnaký priemer ako hlavný prívod do používaných čerpadiel.

.2.6

Vretená vstupov z mora a priame sacie ventily musia byť dostatočne vysoko nad podlahovou doskou strojovne.

.2.7

Všetky útorové sacie potrubia až do napojenia na čerpadlá musia byť nezávislé od iných potrubí.

.2.8

Priemer ‚d‘ hlavných a vedľajších útorových sacích rúrok dna lode sa počíta podľa ďalej uvedených vzorcov. Skutočný vnútorný priemer sa však môže zaokrúhliť na najbližší štandardný rozmer prijateľný pre správu vlajkového štátu: hlavná sacia rúrka dna lode:

vedľajšie sacie rúrky dna lode medzi zberačmi a sacími potrubiami:

kde:

.2.9

Treba prijať opatrenie, aby sa zabránilo, že oddelenie, ktorým vedie sacia rúrka dna lode, bude zaplavené v prípade, že je rúrka prerušená alebo ináč poškodená kolíziou alebo sa zlomí v inom oddelení. Na tento účel v prípade, že rúrka v akejkoľvek časti sa nachádza bližšie k boku lode než v jednej pätine šírky lode (merané v pravom uhle k osi vo výške najhlbšej deliacej nákladovej značky) alebo je v potrubnom tuneli, musí byť na rúrke v oddelení s otvoreným zakončením namontovaný jednosmerný ventil.

.2.10

Rozvodné skrine, kohútiky a ventily útorového čerpacieho systému musia byť usporiadané tak, aby jedno z útorových čerpadiel mohlo v prípade zaplavenia čerpať vodu z ktoréhokoľvek oddelenia; okrem toho poškodenie čerpadla alebo jeho rúrky napojenej na hlavné potrubie v útorovom priestore, keď sa nachádzajú vo vzdialenosti jednej pätiny šírky lode od obšívky, nesmie vyradiť systém útorového čerpania z prevádzky. Ak je len jeden systém rúrok spoločný pre všetky čerpadlá, ventily potrebné na obsluhu sacích rúrok dna lode musia byť ovládateľné z miesta nad hornou predelovou palubou. Ak je okrem hlavného útorového čerpacieho systému k dispozícii núdzový útorový čerpací systém, musí byť nezávislý od hlavného systému a usporiadaný tak, aby čerpadlo bolo schopné pracovať na každom oddelení pri zaplavení, ako sa to uvádza v odseku 2.1; v tom prípade z miesta nad hornou predelovou palubou musia byť ovládateľné len ventily potrebné na prácu núdzového systému.

.2.11

Všetky kohútiky a ventily uvedené v odseku 2.10, ktoré je možné ovládať z miesta nad hornou predelovou palubou, musia mať ovládacie prvky na mieste ich činnosti zreteľne označené a musia byť vybavené prostriedkami na signalizáciu, či sú otvorené alebo zavreté.

do 250 cestujúcich

:

jedno hlavné motorové čerpadlo a jedno nezávislé čerpadlo so strojovým pohonom umiestnené a napájané mimo strojovne,

nad 250 cestujúcich

:

jedno hlavné motorové čerpadlo a dve nezávislé čerpadlá so strojovým pohonom umiestnené a napájané mimo strojovne.

.1

Musí byť k dispozícii dostatočný výkon pre spätný chod, aby sa zabezpečilo riadne riadenie lode za všetkých normálnych okolností.

.2

Musí byť preukázaná a zaznamenaná schopnosť strojového zariadenia v dostatočnej dobe obrátiť smer náporu vrtule a tým uviesť loď do stavu pokoja z najvyššej prevádzkovej rýchlosti.

.3

Brzdné doby, kurzy lode a vzdialenosti zaznamenané na skúškach spolu s výsledkami skúšok s cieľom stanoviť schopnosť lode s viacerými lodnými skrutkami plávať a manévrovať s jednou alebo viacerými lodnými skrutkami neschopnými prevádzky musia byť na palube k dispozícii, aby ich mohol použiť kapitán alebo určený personál.

.1

Každá loď musí byť vybavená účinným hlavným a vedľajším riadiacim systémom. Hlavný riadiaci systém a pomocný riadiaci systém musia byť usporiadané tak, aby porucha na jednom z nich nezapríčinila vyradenie z prevádzky druhého systému.

.2

Hlavné kormidlové zariadenie a kormidlový stržeň musí:

.3

Ak je inštalované pomocné kormidlové zariadenie, musí:

.4

Kormidlové hnacie jednotky musia byť:

.5

Ak hlavné kormidlové zariadenie obsahuje dve alebo viac hnacích jednotiek, nemusí byť vybavené pomocným kormidlovým zariadením v prípade, keď:

.6

Ovládanie kormidlového zariadenia sa uskutočňuje:

.7

Každý hlavný a pomocný riadiaci systém kormidlového zariadenia ovládateľný z veliteľského mostíka musí spĺňať toto:

.8

Elektrické silové obvody a systémy riadenia kormidlového zariadenia s ich komponentmi, káblami a rúrkami vyžadovanými týmto predpisom a predpisom 7, musia byť, pokiaľ je to možné, oddelené po celej ich dĺžke.

.9

Medzi veliteľským mostíkom a priestorom kormidlového zariadenia prípadne alternatívnym kormidlovým stanovišťom musia byť k dispozícii prostriedky komunikácie.

.10

Výložná poloha kormidla (kormidiel) musí:

.11

Hydraulické kormidlové zariadenie na motorový pohon musí byť vybavené takto:

.12

Priestory kormidlového prístroja musia byť:

.1

Na veliteľskom mostíku a na vhodnom mieste riadenia hlavného strojového zariadenia musia byť namontované prostriedky ukazujúce, že motory elektrického a elektrohydraulického kormidlového zariadenia sú v činnosti.

.2

Každý elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém, ktorý sa skladá z jednej alebo viacerých hnacích jednotiek, musí byť zásobovaný najmenej dvoma uzavretými obvodmi napájanými priamo z hlavného rozvádzača; jeden z týchto obvodov však môže byť napájaný z núdzového rozvádzača. Pomocný elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém pre hlavný elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém môže byť napojený na jeden z obvodov zásobujúcich tento hlavný riadiaci systém. Obvody zásobujúce elektrický alebo elektrohydraulický riadiaci systém musia mať primeraný menovitý výkon pre zásobovanie všetkých motorov, ktoré môžu byť na ne súčasne napojené a u ktorých sa vyžaduje, aby pracovali súčasne.

.1

Hlavné a pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť vybavené účinnými prostriedkami na jeho prevádzku a riadenie.

.2

Ak je k dispozícii diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia z veliteľského mostíka a priestory strojovne majú byť obsadené pracovníkmi, platí toto:

.3

Ak je hlavné hnacie a súvisiace strojové zariadenie, vrátane hlavného zdroja dodávky elektrickej energie, vybavené rôznymi stupňami automatického a diaľkového ovládania a je pod trvalým ručným dohľadom z kontrolnej miestnosti, musia byť zariadenia a ovládania konštrukčne riešené, vybavené a namontované tak, aby činnosť strojového zariadenia bola rovnako bezpečná a účinná, ako keby bola pod priamym dohľadom; na tento účel sa vzťahujú predpisy II-1/E/1 až II-1/E/5, ak je to vhodné. Pozornosť sa musí venovať najmä ochrane týchto priestorov pred požiarom a zaplavením.

.4

Automatické spúšťacie, prevádzkové a ovládacie systémy musia spravidla zahrňovať zariadenia určené na ručné prepínanie automatického ovládania. Porucha ktorejkoľvek časti týchto systémov nesmie zabrániť prepnutiu na ručné ovládanie.

.5

Hlavné a pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon a bezpečnosť lode musia byť vybavené účinnými prostriedkami pre jeho prevádzku a riadenie. Všetky riadiace systémy dôležité pre pohon, kontrolu a bezpečnosť lode musia byť nezávislé alebo konštrukčne riešené tak, aby porucha jedného systému neznížila výkon iného systému.

.6

Ak je k dispozícii diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia z veliteľského mostíka a priestory strojovne majú byť obsadené pracovníkmi, platí toto:

.7

Ak je hlavné hnacie a súvisiace strojové zariadenie, vrátane hlavného zdroja dodávky elektrickej energie, vybavené rôznymi stupňami automatického a diaľkového ovládania a je pod trvalým ručným dohľadom z kontrolnej miestnosti, musia byť zariadenia a ovládania konštrukčne riešené, vybavené a namontované tak, aby činnosť strojového zariadenia bola rovnako bezpečná a účinná, ako keby bola pod priamym dohľadom; na tento účel platia prípadne predpisy II-1/E/1 až II-1/E/5. Pozornosť sa musí venovať najmä ochrane týchto priestorov pred požiarom a zaplavením.

.8

Automatické štartovacie, prevádzkové a ovládacie systémy musia spravidla zahrňovať zariadenia určené na ručné prepínanie automatického ovládania. Porucha ktorejkoľvek časti týchto systémov nesmie zabrániť prepnutiu na ručné ovládanie.

.9

Na nových lodiach TRIED B, C A D postavených 1. januára 2012 alebo neskôr musia byť automatické systémy konštrukčne riešené spôsobom, ktorým sa zaistí, aby prahové varovanie o blížiacom sa alebo hroziacom spomalení alebo vypnutí hnacieho systému dostal dôstojník poverený veliteľskou strážou včas, aby zvážil navigačné okolnosti v núdzi. Predovšetkým, systémy musia kontrolovať, monitorovať, nahlasovať, varovať a prijať bezpečnostné opatrenia na spomalenie alebo zastavenia hnacieho systému, pričom dôstojníkovi poverenému navigačnou strážou poskytnú možnosť manuálne zasiahnuť s výnimkou tých prípadov, keď by manuálny zásah viedol k celkovému zlyhaniu motora a/alebo hnacieho zariadenia v krátkom čase v prípade presiahnutia otáčok.

.1

Každá parná rúrka a na ňu napojené zariadenie, ktorým môže prechádzať para, musí byť konštruované, vyrobené a namontované tak, aby odolalo maximálnym prevádzkovým zaťaženiam, ktorým môže byť vystavené.

.2

Musia byť k dispozícii prostriedky na odvodnenie každej parnej rúrky, v ktorej sa môže ináč vyskytnúť pôsobenie nebezpečného vodného rázu.

.3

Ak môže parná rúrka alebo zariadenie dostávať paru z ktoréhokoľvek zdroja s vyšším tlakom, než pre ktorý je skonštruovaná, musí byť vybavená vhodným redukčným ventilom, poistným ventilom a tlakomerom.

.1

Musia byť k dispozícii prostriedky na zamedzenie nadmerného tlaku v akejkoľvek časti systému stlačeného vzduchu a kdekoľvek môžu byť plášte valca s vodným chladením alebo skrine vzduchového kompresora a chladiča vystavené nebezpečnému nadmernému tlaku, pretože sa k nim dostáva stlačený vzduch z jeho netesniacich častí. Všetky systémy musia byť vybavené vhodným zariadením na zníženie tlaku.

.2

Hlavné štartovacie vzduchové zariadenia pre hlavné hnacie spaľovacie motory musia byť primerane chránené pred účinkami spätného úderu ohňa a vnútorného výbuchu v štartovacích vzduchových rúrkach.

.3

Všetky odtokové rúrky zo štartovacích vzduchových kompresorov musia viesť priamo do štartovacích zásobníkov na stlačený vzduch a všetky štartovacie rúrky zo všetkých zásobníkov stlačeného vzduchu k hlavným a pomocným motorom musia byť úplne oddelené od systému odtokových rúrok kompresora.

.4

Musia sa prijať opatrenia, aby sa prístup paliva do tlakovzdušných systémov a do výpustov z týchto systémov znížil na minimum.

.1

Osobné a nákladné výťahy musia z hľadiska rozmerov, priestorového usporiadania, počtu cestujúcich a/alebo množstva tovaru vyhovovať ustanoveniam, ktoré stanoví správa vlajkového štátu v každom jednotlivom prípade alebo pre každý typ zariadenia.

.2

Montážne výkresy a pokyny pre údržbu vrátane predpisov pre periodické prehliadky musí schváliť správa vlajkového štátu, ktorá skontroluje a schváli zariadenie pred jeho uvedením do prevádzky.

.3

Správa vlajkového štátu vydá po schválení osvedčenie, ktoré musí byť uložené na palube.

.4

Správa vlajkového štátu môže povoliť, aby periodické prehliadky uskutočňoval odborník poverený správou alebo uznanou organizáciou.

.1

Elektrické zariadenia musia byť také, aby:

.2

Správa vlajkového štátu prijme príslušné opatrenia, aby zabezpečila jednotnosť pri implementácii a uplatňovaní ustanovení tejto časti, pokiaľ ide o elektrické zariadenia (4)

.1

Nové lode tried C a D, na ktorých elektrická energia len udržiava pomocné zariadenia nutné pre bezpečnosť lode a nové a existujúce lode triedy B, na ktorých elektrická energia len udržiava pomocné zariadenia nutné pre bezpečnosť a pohon lode, musia byť vybavené dvoma alebo viacerými generátorovými sústavami s takým výkonom, aby uvedené zariadenia mohli pracovať, keď ktorákoľvek zo sústav bude vyradená z prevádzky.

Na nových lodiach tried C a D s dĺžkou menšou než 24 metrov môže byť jedna z generátorových sústav poháňaná hlavným pohonným hnacím zariadením za predpokladu, že má taký výkon, aby mohlo pracovať uvedené zariadenie, keď ktorákoľvek zo sústav bude vyradená z prevádzky.

.2.1

Hlavný osvetľovací systém zabezpečujúci osvetlenie tých častí lode, ktoré sú bežne prístupné a používané cestujúcimi alebo posádkou, musí byť zásobovaná z hlavného zdroja elektrickej energie.

.2.2

Usporiadanie hlavného elektrického osvetľovacieho systému musí byť také, aby požiar alebo iná nehoda v priestoroch, v ktorých sa nachádza hlavný zdroj elektrickej energie, jeho prípadné transformačné zariadenia, hlavný rozvádzač a hlavný rozvádzač osvetlenia nevyradili z prevádzky núdzový osvetľovací systém vyžadovaný predpisom 3.

.2.3

Usporiadanie núdzového elektrického osvetľovacieho systému musí byť také, aby požiar alebo iná nehoda v priestoroch, v ktorých sa nachádza núdzový zdroj elektrickej energie, jeho prípadné transformačné zariadenia, núdzový rozvádzač a rozvádzač núdzového osvetlenia, nevyradili z prevádzky hlavný osvetľovací systém vyžadovaný týmto predpisom.

.3

Hlavný rozvádzač sa musí umiestniť v takej vzdialenosti od jedného hlavného agregátu, aby súvislá bežná dodávka elektrickej energie mohla byť ovplyvnená len požiarom alebo inou nehodou v priestore, kde je namontovaný generátorový systém a rozvádzač.

.4

Pri lodiach TRIED B, C A D postavených 1. januára 2012 alebo neskôr sa musí zabezpečiť dodatočné osvetlenie vo všetkých kabínach s cieľom jasne označiť východ, aby užívatelia kabíny mohli nájsť cestu dverám. Takéto osvetlenie, ktoré môže byť napojené na núdzový zdroj energie alebo môže mať vlastný zdroj elektrickej energie v každej kabíne, sa musí automaticky zasvietiť, keď sa energia pre bežné osvetlenie kabíny stratí, a zostane zasvietené aspoň 30 minút.

.1

Požiadavka uvedená v prvom odseku sa nepožaduje za predpokladu, že sú lode navrhnuté s dvomi plne nevyužívanými priestormi strojového zariadenia, oddelenými aspoň jedným vodotesným a nehorľavým oddelením a dvomi priedelmi alebo alternatívnou konštrukciou, ktorá zabezpečuje rovnaký stupeň bezpečnosti a v každom priestore strojového zariadenia existuje aspoň jeden generátor s pripojeným rozvádzačom atď.

.1

byť schopný normálne pracovať po dobu:

.2

byť najmä schopný súčasne prevádzkovať nasledujúce zariadenia vyžadované pre triedu lodí počas uvedeného obdobia:

.3

byť schopný v priebehu pol hodiny obsluhovať vodotesné dvere na motorový pohon s ich ovládacími, signalizačnými a poplachovými obvodmi.

a)

osvetlenie vyžadované na základe odseku 2 písm. b) bodu 1 tohto predpisu;

b)

vodotesné dvere vyžadované odsekmi 7.2 a 7.3 predpisu II-1/B/13, ale nemusia byť všetky z nich zásobované energiou súčasne, pokiaľ nie sú k dispozícii nezávislé dočasné zdroje akumulovanej energie, a

c)

ovládacie, signalizačné a poplachové obvody vyžadované odsekom 7.2 predpisu II-1/B/13.

.1

všetky spoločenské priestory a priechody pre cestujúcich musia byť vybavené doplňujúcim elektrickým osvetlením, ktoré môže pri výpadku všetkých ostatných zdrojov elektrickej energie a za všetkých podmienok náklonu lode na bok pracovať najmenej tri hodiny. Inštalované osvetlenie musí byť také, aby bol ľahko viditeľný prístup k únikovým cestám. Zdroj energie pre doplňujúce osvetlenie musí obsahovať akumulátorové batérie umiestnené v osvetľovacích telesách, ktoré sú napájané priebežne z núdzového rozvádzača, ak je to možné. Alternatívne môže správa vlajkového štátu akceptovať akékoľvek iné prostriedky osvetlenia, ktoré sú prinajmenšom rovnako účinné. Doplnkové osvetlenie musí byť také, aby sa dal výpadok svetla okamžite zistiť. Každá akumulátorová batéria, ktorá je k dispozícii, musí byť nahradená v intervaloch prihliadajúcich k špecifickej životnosti v okolitých podmienkach, ktorým sú v priebehu činnosti vystavené, a

.2

prenosné svietidlo s akumulátorom, ktorý je možné znovu nabiť, musí byť k dispozícii vo všetkých priechodoch priestoru pre posádku, spoločenskom priestore a každom pracovnom priestore, v ktorom sa bežne nachádza obsluha, pokiaľ nie je k dispozícii doplnkové núdzové osvetlenie, ako sa to vyžaduje odsekom 1.

.1

Nechránené kovové časti elektrických strojov alebo zariadenia, ktoré nie sú pod napätím, ale ktoré sú vystavené napätiu za poruchového stavu, musia byť uzemnené, pokiaľ sú stroje alebo zariadenia:

.2

Všetky elektrické prístroje musia byť skonštruované a inštalované tak, aby pri bežnom používaní alebo dotyku nespôsobili zranenie.

.3

Bočné, zadné a ak je to nutné predné steny rozvádzačov musia byť vhodne chránené. Časti vystavené napätiu, ktoré pri uzemnení presahujú napätie uvedené v odseku 1.1, nesmú byť inštalované na prednej stene týchto rozvádzačov. Ak je to nutné, musia byť predné a zadné steny rozvádzačov vybavené nevodivými výstužami alebo sieťami.

.4

Neuzemnené rozvodné systémy musia byť vybavené zariadením schopným sledovať izolačný odpor proti zemi a akusticky alebo vizuálne signalizovať mimoriadne nízke hodnoty izolácie.

.5.1

Všetky kovové plášte a vystuženia káblov musia byť priebežne elektricky prepojené a uzemnené.

.5.2

Všetky elektrické káble a rozvody mimo zariadenia musia byť prinajmenšom nehorľavé a inštalované tak, aby sa nenarušili ich pôvodné nehorľavé vlastnosti. Ak je to nutné pri konkrétnom použití, správa vlajkového štátu môže povoliť používanie osobitného druhu káblov ako sú vysokofrekvenčné rádiové káble, ktoré nevyhovujú uvedenej požiadavke.

.5.3

Káble a rozvody slúžiace pre základnú alebo núdzovú energiu, osvetlenie, vnútornú komunikáciu alebo signály sa nesmú klásť, pokiaľ je to možné, v blízkosti kuchýň, práčovní, priestorov strojového zariadenia kategórie A a ich skríň a iných priestorov s vysokým rizikom požiaru. Na nových a existujúcich osobných lodiach ro-ro musí položenie káblov na núdzové poplachy a miestny rozhlas vykonané do 1. júla 1998 alebo neskôr schváliť správa vlajkového štátu s prihliadnutím na odporúčania IMO. Káble spájajúce požiarne čerpadlá s núdzovým rozvádzačom musia byť žiaruvzdorné, ak prechádzajú priestormi s vysokým nebezpečenstvom požiaru. Ak je to možné, musia byť tieto káble vedené tak, aby sa vylúčilo ich vyraďovanie z činnosti zahrievaním priedelov, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku požiaru v priľahlom priestore.

.6

Káble a rozvody musia byť položené a upevnené tak, aby sa zamedzilo ich treniu alebo inému poškodeniu. Káblové koncovky a spojky vo všetkých vodičoch musia byť zhotovené tak, aby si uchovali pôvodné elektrické, mechanické vlastnosti zabraňujúce šíreniu požiaru a, ak je to nutné, žiaruvzdorné vlastnosti.

.7.1

Každý samostatný obvod musí byť chránený proti skratu a preťaženiu, pokiaľ to povoľujú predpisy II-1/C/6 a II-1/C/7.

.7.2

Svietidlá musia byť usporiadané tak, aby sa zamedzilo zvýšeniu teploty, ktoré by mohlo poškodiť káble a rozvody a zabrániť prehriatiu okolitého materiálu.

.8.1

Akumulátorové batérie musia byť vhodne uložené a oddelenia používané predovšetkým na ich umiestnenie musia byť primerane postavené a účinne odvetrávané.

.8.2

Elektrické a iné zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom vzplanutia horľavých pár, nie sú v týchto oddeleniach povolené.

.9

Rozvodné systémy musia byť usporiadané tak, aby požiar v ktoromkoľvek hlavnom vertikálnom požiarnom úseku v zmysle predpisu II-2/A/2.9 nezasiahol zariadenia dôležité pre bezpečnosť v ktoromkoľvek inom úseku. Táto požiadavka bude splnená, ak sú hlavné a núdzové napájacie vodiče prechádzajúce každým takým úsekom oddelené vertikálne aj horizontálne, a to čo najďalej od seba, pokiaľ je to uskutočniteľné.

.10

Elektrické vybavenie sa nemôže inštalovať v priestoroch, kde sa môžu hromadiť zápalné zmesi, napr. oddelenia určené najmä pre akumulátorové batérie, v skladoch farieb, skladoch acetylénu alebo podobných priestoroch, pokiaľ sa správa neubezpečí, že je takéto vybavenie:

.1

Musia sa urobiť také opatrenia, ktoré zaistia, aby bezpečnosť lode za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania bola rovnaká ako bezpečnosť lode so strojovňami obsadenými pracovníkmi.

.2

Musia sa urobiť opatrenia, ktoré zaistia, aby zariadenie spoľahlivo fungovalo a aby boli podniknuté dostatočné opatrenia pre pravidelné kontroly a bežné skúšky s cieľom zaistiť nepretržitú spoľahlivú činnosť.

.3

Na každej lodi musia byť dokumentačné dôkazy o tom, že loď je schopná fungovať bez trvalej obsluhy v priestoroch strojovne.

.1

Musia byť k dispozícii prostriedky, ktoré včas zistia a budú signalizovať požiar:

.2

Spaľovacie motory s výkonom 2 250 kW a viac alebo s valcami s vŕtaním väčším než 300 mm musia byť vybavené snímačmi olejovej hmly v kľukovej skrini alebo monitormi znesiteľnej teploty motora alebo rovnocennými zariadeniami.

.1

Útorové nádrže v strojovniach bez pravidelnej obsluhy musia byť umiestnené a monitorované tak, aby sa pri bežných uhloch bočného a pozdĺžneho sklonu lode zistilo nahromadenie kvapalných látok a musí byť dostatočne veľké, aby ľahko zvládlo bežné odvodnenie v priebehu času bez obsluhy.

.2

Ak sú útorové čerpadlá schopné automatického spustenia, musia byť k dispozícii prostriedky ukazujúce, keď je prívod kvapalných látok väčší než kapacita čerpadiel alebo keď čerpadlo pracuje častejšie než by sa bežne očakávalo. V týchto prípadoch môžu byť na primeranú dobu povolené menšie odpadové nádrže. Ak sú k dispozícii automaticky ovládané útorové čerpadlá, musí sa venovať osobitná pozornosť požiadavkám na zamedzenie znečistenia olejom.

.3

Umiestenie ovládacích prvkov každého ventilu slúžiaceho ako prívod do mora, výpust pod vodoryskou alebo útorový vstrekovací systém musia byť také, aby počas primeranej doby umožnili činnosť v prípade prieniku vody do priestoru s prihliadnutím na dobu pravdepodobne potrebnú na dosiahnutie a činnosť týchto ovládacích prvkov. Ak si to vyžaduje úroveň, po ktorú by priestor pri plne zaťaženej lodi mohol byť zaplavený, musia sa urobiť opatrenia, aby sa tieto ovládacie prvky dali obsluhovať z miesta nad touto úrovňou.

.1

Rýchlosť otáčok, smer náporu a ak je to použiteľné stúpanie vrtule musia byť plne ovládateľné z veliteľského mostíka za všetkých plavebných podmienok vrátane manévrovania.

.2

Príkazy pre hnacie strojové zariadenia z veliteľského mostíka musia byť signalizované v kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia alebo prípadne na manévrovacom stanovišti.

.3

Diaľkové ovládanie hnacieho strojového zariadenia musí byť možné súčasne len z jedného miesta; na takýchto miestach sú povolené vzájomne prepojené pozície ovládania; na každom mieste musí byť signál ukazujúci, z ktorého miesta je hnacie strojové zariadenie ovládané. Ovládanie je možné medzi veliteľským mostíkom a priestormi strojového zariadenia prepnúť len v priestoroch hlavného strojového zariadenia alebo kontrolnej miestnosti hlavného strojového zariadenia. Systém musí zahrňovať prostriedky, ktoré zamedzia, aby sa nápor lodnej vrtule podstatne zmenil, keď sa ovládanie prepína z jedného miesta na druhé.

.4

Každé strojové zariadenie dôležité pre bezpečnú činnosť lode sa musí dať ovládať na mieste, a to i v prípade poruchy ktorejkoľvek časti automatického alebo diaľkového riadiaceho systému.

.5

Diaľkový riadiaci systém musí byť konštruovaný tak, aby v prípade jeho poruchy bol vydávaný signál. Musí sa zachovať nastavená rýchlosť otáčok a smer náporu lodných skrutiek pokiaľ je činné miestne ovládanie, ak sa to nepovažuje za neuskutočniteľné.

.6

Veliteľský mostík musí byť vybavený prístrojmi ukazujúcimi:

.7

Počet nasledujúcich automatických pokusov, pri ktorých sa spustenie nepodarilo, musí byť obmedzený, aby sa zabezpečil dostatočný spúšťací tlak vzduchu. Musí byť k dispozícii signál ukazujúci nízke nastavenie spúšťacieho tlaku vzduchu na úrovni, ktorá ešte umožňuje štartovacie činnosti hnacieho strojového zariadenia.

.1

Musí byť k dispozícii poplachový systém oznamujúci každú poruchu, ktorá si vyžaduje pozornosť, a musí:

.2.1

Poplachový systém musí byť priebežne zásobovaný energiou a musí mať automatické prepínanie na záložný zdroj dodávky energie v prípade výpadku normálnej dodávky energie.

.2.2

Výpadok normálnej dodávky energie do poplachového systému sa musí oznámiť signálom.

.3.1

Poplachový systém musí byť schopný súčasne oznámiť viac než jednu poruchu a prijatie každého signálu nesmie zabrániť inému signálu.

.3.2

Potvrdenie poplachového stavu na mieste uvedenom v odseku 1 sa musí oznámiť na stanovišti, kde sa signál ukázal. Signály musia trvať, kým nie sú potvrdené, a vizuálna signalizácia jednotlivých signálov musí zostať zachovaná, kým sa porucha neodstráni, keď sa poplachový systém automaticky znovu nastaví do normálnych prevádzkových podmienok.

.1

Hlavný zdroj elektrickej energie musí spĺňať tieto podmienky:

.2

Ak sa vyžadujú záložné strojové zariadenia pre iné pomocné strojové zariadenia dôležité pre pohon, musia byť k dispozícii automatické prepínacie zariadenia.

.1

Riadiaci systém musí byť taký, aby vybavenie potrebné pre činnosť hlavného hnacieho strojového zariadenia a jeho pomocných zariadení bolo zaistené pomocou potrebného automatického vybavenia.

.2

Automatické prepnutie musí byť signalizované.

.3

Poplachový systém zodpovedajúci predpisu 6 musí byť k dispozícii pre všetky dôležité tlaky, teploty a úrovne kvapalných látok a iné dôležité parametre.

.4

Centrálne kontrolné stanovište musí byť vybavené potrebnými signálnymi panelmi a prístrojmi, ktoré ohlasujú akýkoľvek poplach.

.5

Ak sa spaľovacie motory, ktoré sú dôležité pre hlavný pohon, spúšťajú stlačeným vzduchom, musia byť k dispozícii prostriedky, aby sa spúšťací tlak vzduchu udržiaval na požadovanej úrovni.

.1

Ciele tejto kapitoly z hľadiska požiarnej bezpečnosti sú tieto:

.2

Aby sa dosiahli ciele týkajúce sa požiaru uvedené v odseku 1, sú pre predpisy tejto kapitoly rozhodujúce ďalej uvedené základné princípy, ktoré boli patrične zahrnuté do predpisov s prihliadnutím na typ lodí a potenciálne nebezpečenstvo požiaru:

.3

Ciele z hľadiska požiarnej bezpečnosti stanovené v odseku 1 sa dosiahnu zaistením zhody s predpísanými požiadavkami vymedzenými v tejto kapitole alebo alternatívnym konštrukčným riešením a usporiadaním, ktoré spĺňa požiadavky časti F revidovanej kapitoly II-2 dohovoru SOLAS z roku 1974, ktoré sa uplatňujú na lode postavené 1. januára 2003 alebo neskôr. Loď sa považuje za plavidlo spĺňajúce funkčné požiadavky ustanovené v odseku 2 a ciele z hľadiska požiarnej bezpečnosti ustanovené v odseku 1, ak:

.4

Všetky lode, na ktorých prebiehajú opravy, prestavby, modifikácie a práce na vybavení s tým súvisiace musia spĺňať aspoň požiadavky, ktoré sa dovtedy vzťahovali na tieto lode.

Opravy, prestavby a modifikácie, ktoré podstatne menia rozmery lode alebo ubytovacích priestorov pre cestujúcich alebo značne zvyšujú životnosť lode a jej vybavenia, musia spĺňať najnovšie požiadavky na nové lode, pokiaľ to správa vlajkového štátu považuje za primerané a uskutočniteľné.

.5

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 4, existujúce lode triedy B prepravujúce viac než 36 cestujúcich, na ktorých prebiehajú opravy, prestavby, modifikácie a práce na vybavení s tým súvisiace, musia spĺňať tieto požiadavky:

.1

musia byť konštruované z ocele alebo iného rovnocenného materiálu;

.2

musia byť vhodne vystužené;

.3

musia byť postavené tak, aby boli schopné zamedziť priechodu dymu a plameňa až do konca jednohodinového štandardnej skúšky horľavosti;

.4

musia byť izolované takými schválenými nehorľavými materiálmi, aby priemerná teplota na strane nevystavenej účinku nevystúpila na viac než 140 °C nad pôvodnú teplotu a aby nebola ani v žiadnom bode vrátane každej spojky vyššia než 180 °C nad pôvodnú teplotu, a to počas uvedeného obdobia:

.5

Správa vlajkového štátu musí vyžadovať skúšku prototypu priedelu alebo paluby, aby sa presvedčila, že spĺňa uvedené požiadavky na odolnosť a stúpanie teploty v súlade s rezolúciou IMO A.754 (18).

Na lode TRIED B, C A D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sa vzťahuje namiesto ‚rezolúcie IMO A.754 (18)‘‚kódex pre postup požiarneho testu‘.

.1

musia byť postavené tak, aby boli schopné zamedziť priechodu plameňa až do konca prvej pol hodiny štandardného testu horľavosti;

.2

musia mať takú účinnosť izolácie, aby priemerná teplota na strane nevystavenej účinku nevystúpila na viac než 140 °C nad pôvodnú teplotu a aby ani nebola v žiadnom bode vrátane každej spojky vyššia ako 225 °C nad pôvodnú teplotu, a to počas uvedeného obdobia:

.3

musia byť postavené zo schválených nehorľavých materiálov a všetky materiály používané na stavbu a montáž deliacich plôch triedy ‚B‘ musia byť nehorľavé; môžu však byť povolené horľavé dyhy, pokiaľ vyhovujú iným požiadavkám tejto kapitoly;

.4

správa vlajkového štátu musí vyžadovať skúšku prototypu deliacej plochy, aby sa presvedčila, že vyhovuje uvedeným požiadavkám na odolnosť a stúpanie teploty v súlade s rezolúciou IMO A.754 (18).

Na lode TRIED B, C A D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr sa vzťahuje namiesto ‚rezolúcie IMO A.754 (18)‘‚kódex pre postup požiarneho testu‘.

.1

strojové zariadenia s vnútorným spaľovaním používané pri hlavnom pohone, alebo

.2

strojové zariadenia s vnútorným spaľovaním používané na iné účely než na hlavný pohon, keď tieto zariadenia majú celkový výkon aspoň 375 kW, alebo

.3

každý kotol vykurovaný naftou alebo úpravne na naftu.

.1

pevné systémy hlásenia požiaru a požiarneho poplachu;