28.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 227/62

(1)

Listom zo 4. decembra 2003 talianska vláda upozornila útvary Komisie na sériu článkov v talianskej tlači o svojom úmysle zaviesť zvýhodnené tarify za elektrickú energiu pre vybrané podniky na Sardínii.

(2)

Tieto tarify boli zavedené článkom 1 vyhlášky predsedu vlády zo 6. februára 2004. Vyhláška mala dva zreteľné účinky: a) zaviedla zvýhodnené tarify za elektrickú energiu pre spoločnosti Portovesme Srl (2), ILA (3) a Euroallumina (4) a b) predĺžila existujúcu zvýhodnenú taifu pre spoločnosť Alcoa Transformazioni (výrobcu primárneho hliníka, ďalej len „Alcoa“).

(3)

Listami z 22. januára 2004 a 19. marca 2004 Komisia požiadala o ďalšie informácie o týchto opatreniach. Talianske orgány odpovedali listami zo 6. februára 2004 a 9. júna 2004. Ďalšie objasnenia predložilo Taliansko v liste z 20. septembra 2004.

(4)

Listom zo 16. novembra 2004 Komisia informovala Taliansko, že v súvislosti s týmto opatrením pomoci sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (5). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k týmto opatreniam.

(6)

Taliansko predložilo pripomienky v listoch zo 4. februára 2005 a 11. februára 2005.

(7)

Komisia dostala aj pripomienky iných zainteresovaných strán. V liste z 22. marca 2005 postúpila tieto pripomienky Taliansku, ktoré tak dostalo príležitosť na ne odpovedať. Pripomienky Talianska dostala Komisia listom z 20. septembra 2005.

(8)

Listom z 23. decembra 2005 Komisia požiadala o doplňujúce informácie, ktoré jej talianske orgány poskytli v liste z 3. marca 2006. O ďalšie objasnenia požiadala Komisia listom z 22. augusta 2006, na ktorý Taliansko odpovedalo listom z 28. septembra 2006.

(9)

Dňa 29. októbra 2008 bola táto vec rozdelená na časť A, ktorá zahŕňa opatrenia týkajúce sa spoločnosti Alcoa, a časť B, ktorá sa zaoberá spoločnosťami Portovesme, ILA a Euroallumina. Toto rozhodnutie sa týka len spoločnosti Alcoa (časť A).

(10)

V rámci podobnej veci týkajúcej sa štátnej pomoci (6) sa Komisia dozvedela o druhom predĺžení schémy, ktorou bola spoločnosti Alcoa udelená zvýhodnená tarifa za elektrickú energiu. Predĺženie bolo poskytnuté na základe článku 11 ods. 11 vládneho nariadenia č. 35 zo 14. marca 2005, ktorý bol zmenený na zákon č. 80/2005 zo 14. mája 2005 Neodkladné ustanovenia v rámci Akčného plánu hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja. Príjemcami pomoci boli Alcoa a tri nástupnícke spoločnosti, ktoré vznikli zo spoločnosti Terni (7).

(11)

Listom z 23. decembra 2005 Komisia požiadala talianske orgány o informácie, ktoré odpovedali listom z 24. februára 2006. Listami z 2. marca 2006 a 27. apríla 2006 Taliansko poskytlo doplňujúce informácie.

(12)

Listom z 19. júla 2006 Komisia informovala Taliansko, že sa v súvislosti s obidvoma schémami rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (vec C 36/06).

(13)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (8). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedeným opatreniam.

(14)

Taliansko predložilo pripomienky v liste z 25. októbra 2006. Ďalšie informácie predložilo v listoch z 9. novembra 2006 a 7. decembra 2006.

(15)

Komisia dostala aj pripomienky iných zainteresovaných strán a postúpila ich Taliansku, ktoré tak dostalo príležitosť na ne odpovedať. Pripomienky Talianska dostala Komisia listom z 22. decembra 2006.

(16)

Listom z 20. februára 2007 Komisia požiadala o ďalšie informácie ohľadne schémy zvýhodnenej tarify. Taliansko poskytlo tieto informácie v listoch z 10. a 14. mája 2007.

(17)

Dňa 18. septembra 2007 bola táto vec rozdelená na časť A, ktorá sa týka troch nástupníckych spoločností vzniknutých zo spoločnosti Terni, a časť B, ktorá sa týka spoločnosti Alcoa. Dňa 20. novembra 2007 Komisia prijala konečné zamietavé rozhodnutie týkajúce sa týchto troch nástupníckych spoločností a nariadila vrátenie pomoci (9).

(18)

Komisia medzičasom listom z 19. januára 2007 začala vo veci schémy zvýhodnenej tarify pre Alcoa na Sardínii skúmať možnosť prijatia prechodných opatrení, ktoré záviseli od toho, či Taliansko zavedie program uvoľňovania virtuálnej kapacity (virtuálna elektráreň, ďalej len „VE“). Talianske orgány odpovedali listami zo 16. apríla 2007 a 5. novembra 2007. Dňa 13. marca 2008 sa uskutočnilo stretnutie talianskych orgánov a útvarov Komisie a Komisia požiadala Taliansko, aby do 12. mája 2008 zaujalo konečné stanovisko. Taliansko potom, čo listom z 29. mája 2008 požiadalo o predĺženie konečného termínu pre prijatie stanoviska, predložilo ďalšie informácie v listoch z 12. júna 2008 a 7. júla 2008.

(19)

Taliansko požiadalo o stretnutie s Komisiou, aby prezentovalo možné varianty pre VE. Stretnutie sa uskutočnilo 9. decembra 2008. Listami z 19. decembra 2008 a 19. mája 2009 Taliansko poskytlo doplňujúce informácie.

(20)

Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 26. mája 2009. Listami z 10. júla 2008 a 18. augusta 2009 Taliansko poskytlo doplňujúce informácie.

(21)

Výrobca hliníka Alcoa využíval od roku 1996 zvýhodnenú tarifu za elektrickú energiu pre svoje dve hlavné taviarne hliníka situované na Sardínii (Portovesme) a v regióne Veneto (Fusina). Táto tarifa bola pôvodne zavedená na obdobie 10 rokov (končiace sa 31. decembra 2005) v súvislosti s operáciou privatizácie. Komisia povolila tarifu na základe pravidiel štátnej pomoci vo svojom rozhodnutí, v ktorom skonštatovala, že nepredstavuje štátnu pomoc. Charakter tarify sa však časom upravil a Taliansko ju predĺžilo dvakrát, v roku 2004 a znovu v roku 2005.

(22)

Sporná tarifa je subvencovaná platbou v hotovosti, ktorú vykonáva verejný subjekt, tzv. Vyrovnávací fond pre odvetvie elektrickej energie (Cassa Conguaglio per il Settore Elettrico) (10), čo vedie k zníženiu ceny stanovenej zmluvne medzi spoločnosťou Alcoa a jej dodávateľom elektrickej energie spoločnosťou ENEL. Požadované zdroje sa vyberajú prostredníctvom parafiškálneho poplatku, ktorý platia všetci odberatelia elektrickej energie cez zložku A4 tarify za elektrickú energiu.

(23)

Schéma zvýhodnenej tarify, ktorú Alcoa využívala, je ustanovená príslušnými právnymi predpismi (2.2.1) a podrobnými predpismi, ktoré stanovil Úrad pre elektrickú energiu a plyn (Autorità per l’Energia Elettrica et il Gas – ďalej len „AEEG“) (2.2.2.1). Vyrovnávací fond je vykonávací orgán schémy (2.2.2.2). Analýza schémy zvýhodnenenj tarify pre Alcoa, ktorú Komisia vykoná, musí preto zohľadniť tak právne predpisy, ako aj taliansky regulačný kontext.

(24)

Príslušné právne predpisy sú: článok 1 vyhlášky predsedu vlády zo 6. februára 2004 (11) (ďalej len „vyhláška z roku 2004“) vykonávanej príslušnými regulačnými predpismi a článok 11 ods. 11 vládneho nariadenia č. 35 zo 14. marca 2005, ktorý bol zmenený na zákon č. 80/2005 „Neodkladné ustanovenia v rámci Akčného plánu hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja“ (ďalej len „zákon č. 80/2005“) vykonávaný príslušnými regulačnými predpismi (12).

(25)

Taliansko zriadilo AEEG v roku 1995 (13). AEEG je poverený vykonávaním širokého spektra regulačných úloh a má ďalekosiahle právomoci. Najmä stanovuje a aktualizuje tarify za elektrickú energiu, ako aj spôsoby získavania zdrojov požadovaných na krytie všeobecných systémových platieb (14). Pri vykonávaní týchto funkcií AEEG zohľadňuje politické údaje, ktoré podáva v súvislosti s poskytovaním služieb vo verejnom záujme krajiny (15).

(26)

AEEG, v rámci právomocí, ktoré mu boli pridelené, vydal v priebehu rokov viacero rozhodnutí (delibere), ktoré ustanovujú presné spôsoby pre riadenie schém zvýhodnených taríf v Taliansku.

(27)

Riadením príplatkov a iných príspevkov v sektore elektrickej energie je poverený vyrovnávací fond, verejný subjekt ustanovený legislatívnym nariadením č. 98 z 26. februára 1948. Vyrovnávací fond koná na základe pokynov od AEEG. Predovšetkým spravuje finančné toky súvisiace so zvýhodnenými tarifami za elektrickú energiu (výber poplatkov a platba konečným príjemcom).

(28)

V záujme posúdenia tarify pre spoločnosť Alcoa, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, je potrebné opätovne preveriť kontext, v ktorom bola zavedená, a jej vývoj v čase.

(29)

Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia v rámci likvidácie štátneho konglomerátu EFIM (16) bol taliansky výrobca hliníka podnik Alumix reštrukturalizovaný, privatizovaný a predaný spoločnosti Alcoa. Alumix prevádzkoval dve hlavné taviarne primárneho hliníka, jednu v Portovesme na Sardínii a druhú vo Fusine, v regióne Veneto.

(30)

Nadobudnutie podniku Alumix spoločnosťou Alcoa bolo podmienené tým, že spoločnosť ENEL, štátny dodávateľ elektrickej energie, poskytne zvýhodnenú tarifu na dodávku elektrickej energie pre dve taviarne.

(31)

Zvýhodnená tarifa pre spoločnosť Alcoa bola ustanovená vyhláškou ministra z 19. decembra 1995 (ďalej len „vyhláška z roku 1995“). Táto vyhláška stanovila, že Alcoa bude využívať schému zvýhodnenej tarify uvedenú v rozhodnutí CIP 13/1992 do konca roku 2005 (17). Po tomto dátume bude spôsob, ktorý sa uplatňoval na spoločnosť Alcoa, uvedený do súladu so spôsobom uplatňovaným voči ostatným odberateľom elektrickej energie.

(32)

Komisia preskúmala zníženú tarifu podľa pravidiel štátnej pomoci vo veci C 38/92. Vo svojom rozhodnutí zo 4. decembra 1996 (18) (ďalej len „rozhodnutie o podniku Alumix“) Komisia rozhodla, že táto tarifa nepredstavuje štátnu pomoc na základe dôvodov zhrnutých ďalej.

(33)

V rámci posudzovaného mechanizmu štát stanovil tarifu, ktorá sa má účtovať spoločnosti Alcoa, a ENEL, v tom čase jediný dodávateľ elektrickej energie v Taliansku, jej poskytoval elektrickú energiu podľa predpísanej tarify. Ceny pre obidve taviarne boli stanovené na 10 rokov. Pre Sardíniu sa v roku 1996 stanovila tarifa vo výške 36,3 ITL/kWh, ktorá sa mala postupne zvyšovať tak, aby v roku 2005 dosiahla 39,6 ITL/kWh. Tarifa pre región Veneto mala v roku 2005 dosiahnuť 39,9 ITL/kWh. Po prepočítaní na euro boli tieto ceny v rozsahu od 18 do 20 EUR/MWh.

(34)

ENEL bol v tom čase štátnym subjektom (19) s monopolným postavením na dodávky elektrickej energie. Komisia preto preskúmala, či ENEL pôsobil pri uplatňovaní týchto cien na spoločnosť Alcoa ako rozumný trhový subjekt.

(35)

Komisia posúdila situáciu v dodávkach elektrickej energie v priebehu desaťročného obdobia v dvoch dotknutých regiónoch, na ktoré sa vzťahovala zvýhodnená tarifa. Zistila, že trh s elektrickou energiou na Sardínii a v regióne Veneto bol charakterizovaný nadprodukciou vo výrobe elektrickej energie a bolo nepravdepodobné, že sa v najbližších desiatich rokoch odstráni. Komisia ďalej zistila, že výrobcovia nemohli vyvážať elektrickú energiu z týchto regiónov; v prípade Sardínie kvôli nedostatočnému prepojeniu s talianskou pevninou a v prípade regiónu Veneto pre nedostatočný dopyt v susedných regiónoch (20).

(36)

Za týchto okolností Komisia dospela k záveru, že veľký priemyselný klient, ako je spoločnosť Alcoa, mal značnú vyjednávaciu silu voči ENEL-u, pretože uzavretie dvoch taviarní, ktoré patrili k najlepším zákazníkom ENEL-u v Taliansku, by pre ENEL znamenalo ešte väčšiu nadprodukciu a zhoršenie nákladovej štruktúry. Preto bolo v hospodárskom záujme ENEL-u dodávať taviarňam v Portovesme a Fusine elektrickú energiu za obzvlášť nízku cenu.

(37)

Komisia usúdila, že racionálne mysliaci dodávateľ elektrickej energie by mal byť pripravený predávať za cenu, ktorá pokrýva jeho priemerné hraničné výrobné náklady vypočítané na základe aktuálnej palivovej zmesi používanej elektrárňami v príslušných regiónoch plus malý príspevok k fixným nákladom. Ukázalo sa, že cena stanovená pre spoločnosť Alcoa spĺňa tieto kritériá. Pokiaľ ide o mierne ročné zvýšenia ceny pre spoločnosť Alcoa na ďalších desať rokov, Komisia ich považovala za opodstatnené na základe predpovede, že marginálne výrobné náklady spoločnosti ENEL sa v priebehu rokov znížia vďaka zlepšeniam palivovej zmesi a výrobných technológií.

(38)

Komisia teda dospela k záveru, že spoločnosť ENEL sa správala ako racionálne mysliaci trhový subjekt pri poskytovaní tarify, a preto vyhlásila, že toto opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(39)

V rokoch, ktoré nasledovali bezprostredne po rozhodnutí o podniku Alumix, bol taliansky systém elektrickej energie reštrukturalizovaný s cieľom postupnej liberalizácie trhu EÚ s elektrickou energiou (21).

(40)

V roku 1997 bola štandardná tarifa za elektrickú energiu (22) reštrukturalizovaná a rozdelená na jednotlivé tarifné zložky (23). Tarifa pre spoločnosť Alcoa prešla prvou zmenou. Cena pre podnik Alumix, ktorá pred reformou predstavovala globálne číslo, bola rozčlenená na tarifné zložky tak, aby vyhovovala v rámci novej štandardnej tarifnej štruktúry. Tarifné zložky uplatňované na spoločnosť Alcoa boli znížené takým spôsobom, aby konečná cena presne zodpovedala cene stanovenej v rozhodnutí o podniku Alumix. V tejto fáze ENEL ako jediný dodávateľ elektrickej energie v Taliansku pokračoval ďalej v udeľovaní tarify: účtoval spoločnosti Alcoa cenu stanovenú pre podnik Alumix bez akejkoľvek kompenzácie za svoje dodávky.

(41)

V roku 1999, keď Taliansko prevzalo prvú liberalizačnú smernicu EÚ (24), spoločnosť ENEL prestala mať monopol na dodávky elektrickej energie v Taliansku a bola rozdelená na niekoľko subjektov.

(42)

V roku 2000 sa Taliansko rozhodlo začleniť tarifu pre podnik Alumix medzi „všeobecné platby systému elektrickej energie“ (25). Tento nový status viedol k prvej významnej zmene v mechanizme financovania tarify pre podnik Alumix. Zatiaľ čo spoločnosť ENEL predtým predávala elektrickú energiu priamo spoločnosi Alcoa za zvýhodnenú tarifu, podľa nového mechanizmu (26) dostal ENEL plnú bežnú cenu účtovanú veľkým priemyselným klientom a ostatní odberatelia elektrickej energie poskytli prostriedky potrebné na zabezpečenie, aby spoločnosť Alcoa ďalej platila cenu stanovenú pre podnik Alumix. V praxi bola spoločnosti Alcoa menovite účtovaná plná cena, spoločnosť však užívala výhodu z priamej zrážky na svojom účte. ENEL financoval túto zrážku zachovaním výnosov z novozavedenej parafiškálnej dane prostredníctvom zložky A4 tarify za elektrickú energiu, ktorú platili všetci užívatelia (27). V roku 2002 spoločnosť Alcoa uzavrela dvojstrannú zmluvu s ENEL-om pri nominálnej cene približne zodpovedajúcej štandardnej tarife účtovanej za dodávku vysokonapäťovej elektrickej energie.

(43)

Ďalšia významná zmena nastala v roku 2004 prijatím rozhodnutia AEEG č. 148/04, ktoré poverilo vyrovnávací fond úplným administratívnym riadením taríf. V rámci tohto systému si ENEL už viac neponechával výnosy zložky A4, ale ich v plnom rozsahu prevádzal do vyrovnávacieho fondu, ktorý vykonával výpočty a refundoval spoločnosť Alcoa. Týmto mechanizmom spoločnosť Alcoa v praxi platila cenu zmluvne dohodnutú s ENEL-om a ex post dostávala z vyrovnávacieho fondu kompenzačný príspevok, ktorý jej reálne umožňoval ďalej platiť cenu stanovenú pre podnik Alumix. Tento nový administratívny mechanizmus nadobudol účinnosť pre spoločnosť Alcoa v septembri 2004 a stále sa uplatňuje (28).

(44)

Vyhláškou z roku 2004 talianska vláda predĺžila do 30. júna 2007 zvýhodnenú tarifu za elektrickú energiu stanovenú vyhláškou z 19. decembra 1995 pre „dodávky elektrickej energie na výrobu hliníka, olova, striebra a zinku obmedzené na závody už existujúce v čase nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, umiestnené v ostrovných oblastiach, ktoré majú nedostatočné, alebo nemajú žiadne spojenie s národnými sieťami elektrickej energie a plynu“ (29).

(45)

Vyhláška z roku 2004 bola v praxi určená na a) predĺženie existujúcej tarify uplatňovanej na spoločnosť Alcoa do júna 2007 a b) rozšírenie tej istej schémy na ďalšie tri spoločnosti situované na Sardínii: Portovesme, ILA a Euroallumina.

(46)

Predĺženie a rozšírenie tarify pre spoločnosť Alcoa stanovené vyhláškou z roku 2004 sa uskutočnilo na regulačnej úrovni rozhodnutím AEEG č. 148/04, ktoré zaviedlo aj zmeny v mechanizme financovania uvedené v odôvodnení 43.

(47)

Prvé predĺženie bolo predmetom konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa vyhlášky z roku 2004, ktoré sa začalo vo veci C 38/04 (30). Podľa Talianska (31) sa vyhláška z roku 2004 neuplatnila vo vzťahu k spoločnosti Alcoa, ktorá ďalej využívala zvýhodnenú tarifu na jej pôvodnom právnom základe vyplývajúcom z vyhlášky z roku 1995.

(48)

Článkom 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 talianske orgány predĺžili do roku 2010 zvýhodnenú tarifu pre spoločnosť Alcoa za tarifných podmienok platných k 31. decembru 2004 (32). Podľa zákona č. 80/2005 malo predĺženie tarify nadobudnúť účinnosť 1. januára 2005. Tento dátum bol však následne zmenený rozhodnutím AEEG č. 286/05 na 1. január 2006 na základe pokynov od vnútroštátnych orgánov.

(49)

S cieľom určiť cenu, ktorú by mala spoločnosť Alcoa platiť po roku 2005, zákon č. 80/2005 zaviedol mechanizmus indexácie, podľa ktorého sa zvýhodnená cena (to značí cena stanovená v rozhodnutí o podniku Alumix na rok 2005) mala od 1. januára 2006 zvyšovať ročne o 4 % alebo, alternatívne, o priemerné percentuálne zvýšenie na amsterdamskej a frankfurtskej burze s elektrickou energiou (33).

(50)

Po konzultáciách s užívateľmi však AEEG predložil odlišný výklad aktualizovaného mechanizmu. V rozhodnutí AEEG č. 217/05 sa stanovilo, že zvýšenie ročnej tarify bude sledovať priemerné veľkoobchodné ceny, nepresiahne však 4 %. Tento aktualizovaný mechanizmus vyústil fakticky do menších ročných zvýšení zvýhodnenej tarify v porovnaní s tým, čo sa pôvodne stanovilo v právnych predpisoch.

(51)

Druhé predĺženie bolo predmetom konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa začalo vo veci C 36/06. Keď Komisia začala konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s článkom 11 ods. 12 zákona č. 80/2005, AEEG rozhodnutím č. 190/06 vykonal platby podľa zákona č. 80/2005 s podmienkou, že spoločnosť Alcoa poskytne banke alebo materskej spoločnosti záruku na krytie rizika spojeného s vrátením pomoci.

(52)

Platby, ktoré vykonal vyrovnávací fond spoločnosti Alcoa v čase od januára 2006 do januára 2009, sú uvedené v tabuľke. Čísla za rok 2009 sú neúplné vzhľadom na to, že odzrkadľujú len platby vykonané v januári 2009, zatiaľ čo spoločnosť Alcoa ďalej dostávala platby v priebehu ďalších mesiacov.

(53)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania sa zakladalo na nasledujúcich dôvodoch.

(54)

Komisia klasifikovala tarify zavedené vyhláškou z roku 2004 ako prevádzkovú pomoc a posúdila, či takáto pomoc mohla byť povolená na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci (34), keďže Sardínia bola v roku 2004 podporovaným regiónom podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Komisia vyjadrila pochybnosti o možnosti povoliť pomoc na tomto základe, pretože takáto pomoc ad hoc poskytnutá obmedzenému počtu podnikov zrejme nepodporuje regionálny rozvoj.

(55)

Pokiaľ ide o osobitný prípad spoločnosti Alcoa, Komisia zdôraznila, že, ako sa ukázalo, nová tarifa sa líšila od tarify pre podnik Alumix v tom, že tarifu pre podnik Alumix poskytol ENEL, monopolný dodávateľ elektrickej energie v Taliansku, zatiaľ čo nová tarifa zahŕňala selektívnu intervenciu štátu s cieľom kompenzovať rozdiel medzi trhovou cenou dohodnutou s výrobcom elektrickej energie a zvýhodnenou cenou stanovenou v roku 1996.

(56)

Okrem toho, Komisiu zaujímalo, či mohlo toto opatrenie mať účinok zníženia úrovne zdanenia uplatňovanej na spoločnosť. Takéto zníženie by muselo odvodzovať svoj právny základ zo smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (35).

(57)

Rozhodnutie z roku 2006 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo zamerané na tarifu pre spoločnosť Alcoa (36). Komisia zdôraznila, že regulačný rámec a trhové podmienky, ktoré prevládali v čase rozhodnutia o podniku Alumix, boli veľmi odlišné od regulačného rámca a trhových podmienok, ktoré prevládali v období, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o začatí konania. Najmä trh s elektrickou energiou bol teraz liberalizovaný a správa schémy bola odovzdaná vyrovnávaciemu fondu. Komisia preto považovala za potrebné opätovne preskúmať, či tarifa pre spoločnosť Alcoa nepredstavuje štátnu pomoc.

(58)

Podľa Komisie tarifa predstavovala štátnu pomoc z dôvodov, že: a) zníženie tarify za elektrickú energiu vytvorilo hospodársku výhodu; b) rozhodnutie poskytnúť túto tarifu prijali talianske orgány a bolo financované prevodom štátnych zdrojov vo forme parafiškálnych poplatkov; c) opatrenie ohrozovalo hospodársku súťaž a d) opatrenie malo vplyv na obchod v rámci Spoločenstva vzhľadom na to, že s hliníkom sa rozsiahlo obchoduje na svetových trhoch. Komisia posúdila toto opatrenie ako prevádzkovú pomoc.

(59)

Komisia ďalej konštatovala, že jej predchádzajúce závery, podľa ktorých tarifa pre spoločnosť Alumix nepredstavuje štátnu pomoc, neznamenali, že nové opatrenie predstavuje existujúcu pomoc. Schválenie tarify pre spoločnosť Alumix zo strany Komisie opierajúce sa o hospodárske posúdenie okolností prevládajúcich v tom čase bolo časovo obmedzené a nemohlo sa vzťahovať na predĺženie tarify, ktoré poskytoval zákon č. 80/2005.

(60)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť, Komisia posúdila, či mohla byť zvýhodnená tarifa schválená na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci.

(61)

Pokiaľ ide o závod v regióne Veneto, Komisia zdôraznila, že nebol situovaný v regióne, ktorý prichádzal do úvahy pre pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, a ako taký nespĺňal podmienky pre regionálnu pomoc.

(62)

Sardínia bola podľa článku 87 ods. 3 písm. a) podporovaný región do konca roku 2006. Komisia však vyjadrila pochybnosti o možnosti schváliť opatrenie na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci (37) vzťahujúcich sa na dané obdobie.

(63)

Napriek tvrdeniu Talianska, že vysoké ceny za elektrickú energiu na Sardínii predstavovali nevýhodu pre rozvoj ostrova, Komisia konštatovala, že Taliansko nepreukázalo existenciu podstatne vyšších cien na Sardínii, či už v priemere alebo, konkrétne, pre energeticky náročné podniky (Taliansko nepredložilo údaje o dvojstranných zmluvách uzavretých medzi energeticky náročnými spoločnosťami a ich dodávateľmi, tvrdiac, že takéto údaje nie sú verejne dostupné). Okrem toho, Taliansko nevysvetlilo, prečo vyššie ceny predstavovali regionálnu nevýhodu, alebo ako tarifa prispela k regionálnemu rozvoju. Komisia pripomenula, že vo veci C 34/02 (38) neakceptovala, že nedostatok energetických spojení na Sardínii by sa mal považovať za nevýhodu pre rozvoj malých a stredných podnikov v regióne (a dospela k zamietavému rozhodnutiu). Komisia preto vyjadrila pochybnosti o nevyhnutnosti pomoci.

(64)

Komisia ďalej spochybnila, že takáto pomoc ad hoc bola úmerná regionálnym nevýhodám, majúc okrem toho na zreteli spôsob použitý na výpočet zvýhodnenej ceny, ktorý nemal žiadny vzťah k cenám používaným vo zvyšnej časti Talianska.

(65)

Komisia zdôraznila, že pomoc v skutočnosti nebola degresívna z hľadiska 4-percentného maxima uvaleného na zvýšenie tarify.

(66)

V súvislosti s obdobím, na ktoré sa vzťahujú usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (39), Komisia zdôraznila, že Sardínia by prestala spĺňať podmienky pre regionálnu pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, a najmä pre prevádzkovú pomoc. Usúdila, že hoci by dvojročné prechodné obdobie mohlo byť povolené na základe usmernení pre postupné ukončenie existujúcich schém prevádzkovej pomoci, nezdá sa byť vhodné povoliť zavedenie novej prevádzkovej pomoci na niekoľko mesiacov s plánovaným postupným ukončením, majúc okrem toho na zreteli vyjadrené pochybnosti a deformujúci charakter pomoci.

(67)

Záverom Komisia vyjadrila pochybnosti o možnosti povoliť zvýhodnenú tarifu pre spoločnosť Alcoa, či už ako regionálnu pomoc alebo z akýchkoľvek iných dôvodov, ktoré Taliansko ani v jednom prípade neuviedlo.

(68)

Spoločnosť Alcoa vzniesla pred Súdom prvého stupňa námietku proti rozhodnutiu o začatí konania z roku 2006. Súd vyniesol rozsudok (ďalej len „rozsudok súdu“) 25. marca 2009, v ktorom podporil rozhodnutie a v plnom rozsahu zamietol argumenty spoločnosti Alcoa (40).

(69)

Výzva Komisie predložiť pripomienky k dvom rozhodnutiam o začatí podrobných zisťovaní podnietila reakcie spoločnosti Alcoa a príslušných tretích strán. Tu sú zhrnuté len pripomienky týkajúce sa tarify pre spoločnosť Alcoa.

(70)

Podľa spoločnosti Alcoa bola tarifa zameraná na riešenie zlyhania trhu, najmä zlyhania nedávno liberalizovaného trhu s elektrickou energiou s cieľom poskytovať konkurencieschopné ceny v dôsledku značnej trhovej sily subjektov pôsobiacich na trhu. Toto zlyhanie trhu je vraj obzvlášť evidentné na Sardínii. Za týchto okolností údajne existuje potreba regulačného opatrenia vrátane opatrenia vo forme tarifných mechanizmov, ktoré majú sprevádzať prechod od monopolu k úplnej hospodárskej súťaži.

(71)

Spoločnosť Alcoa vo svojej analýze trvá na tom, že tarifa nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pretože okolnosti, ktoré opodstatnili rozhodnutie o podniku Alumix z roku 1996, že nešlo o žiadnu pomoc, sú stále platné. Tarifa najmä neposkytuje žiadnu výhodu, spôsob jej financovania nezahŕňa prevod štátnych zdrojov a, s prihliadnutím na osobitosti obchodu s primárnym hliníkom, tarifa nemá vplyv na obchod v rámci Spoločenstva ani nenarúša hospodársku súťaž.

(72)

Spoločnosť Alcoa ďalej tvrdí, že aj keby sa toto opatrenie klasifikovalo ako štátna pomoc, sardínska tarifa je zlučiteľná s pravidlami pre regionálnu pomoc.

(73)

Podľa spoločnosti Alcoa tarifa rieši zlyhanie trhu, nepredstavuje štátnu pomoc, v každom prípade by predstavovala skôr existujúcu než novú pomoc a jej vráteniu zabraňuje zásada oprávnených očakávaní.

(74)

Spoločnosť Alcoa predkladá obšírne základné informácie o výrobe hliníka a obchode s ním. Tavenie hliníka je energeticky najnáročnejší spomedzi všetkých priemyselných procesov (so spotrebou 15 KWh/kg vyrobeného hliníka). Celková svetová výroba hliníka v roku 2006 bola približne 33,7 milióna ton, z čoho len 4,5 milióna ton sa vyrobilo v rámci EHP. EÚ 25 a EHP sú významní sieťoví vývozcovia primárneho hliníka. V roku 2006 krajiny EÚ 25 vyviezli 4,7 milióna ton a očakáva sa, že v roku 2010 sa dovoz zvýši na 5,5 milióna ton. V roku 2006 hliníkový priemysel v EÚ zamestnával priamo 106 000 pracovníkov (41) a nepriamo poskytoval zamestnanie ďalším približne 300 000 osobám. V čase, keď spoločnosť Alcoa predložila svoje pripomienky, v EÚ 25 pracovalo celkovo 22 taviarní primárneho hliníka (31 v EHP) na plný výkon.

(75)

Primárny hliník je komodita a jeho svetová referenčná cena je stanovená na londýnskej burze s kovmi. Dve talianske taviarne vo Fusine a Portovesme vyrábajú približne 200 000 ton. Podľa spoločnosti Alcoa tento obmedzený objem výroby nemôže ovplyvniť ceny primárneho hliníka.

(76)

Elektrická energia je hlavná nákladová položka vo výrobe primárneho hliníka. Podľa spoločnosti Alcoa môžu taviarne pracovať len v prípade, ak môžu uzavrieť dlhodobé dohody o dodávkach s výrobcami elektrickej energie. Dlhodobé dohody založené na nákladoch môžu v súčasnosti stále ponúkať ochotní predajcovia, ako to ilustruje dohoda uzavretá medzi spoločnosťou Alcoa a Islandom (42). Podľa spoločnosti Alcoa však pri chýbajúcich dohodách založených na nákladoch sú taviarne nútené zastaviť prevádzku. Z tohto dôvodu boli od roku 2003 uzavreté tri taviarne v rámci EÚ 25 a boli ohlásené ďalšie plány na uzavretie závodov. Spoločnosť Alcoa vyvodzuje z toho záver, že bez predĺženia tarify bude nútená okamžite zastaviť prevádzku dvoch talianskych závodov vo Fusine (v regióne Veneto) a v Portovesme (na Sardínii).

(77)

Spoločnosť Alcoa poukazuje na to, že vlády viacerých členských štátov podporujú uzatváranie dlhodobých dodávateľských zmlúv založených na nákladoch medzi energeticky náročnými priemyselnými odberateľmi a výrobcami energie so zreteľom na skutočnosť, že trhy s elektrickou energiou nefungujú riadne. Tieto riešenia sa považujú za potrebné ako dočasné opatrenia, ktoré zabezpečia spravodlivú tvorbu cien a zabránia uzavretiu podnikov. Spoločnosť Alcoa predkladá stručný opis opatrení, ktoré prijali: Fínsko (konzorciá investujúce do nových jadrových reaktorov s odberovými právami za cenu stanovenú podľa výrobných nákladov), Nemecko (zľava 35 – 50 % prenosových nákladov plus zníženie poplatkov súvisiacich s obnoviteľnými druhmi energie pre veľkých priemyselných užívateľov), Španielsko (regulované tarify), Francúzsko (konzorciá veľkých užívateľov investujúce do nových jadrových reaktorov, regulované „návratné“ tarify), Švédsko (konzorciá na investovanie do nových jadrových reaktorov) a Belgicko (nákupné konzorcium).

(78)

Spoločnosť Alcoa podčiarkuje, že samotná Komisia pri prešetrovaní v energetickom odvetví (43) uznala, že trhy s elektrickou energiou v Európe nefungujú riadne. Spoločnosť Alcoa ďalej uvádza zoznam iniciatív, ktoré Komisia prijala alebo oznámila v sektore energetiky, ako je práca skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie (44).

(79)

Spoločnosť Alcoa uvádza, že tarifa nepredstavuje štátnu pomoc, pretože: a) nenastala žiadna významná zmena v okolnostiach, ktoré viedli Komisiu k záveru, že tarifa pre podnik Alumix neprináša výhodu; konkrétne cena, ktorú platí spoločnosť Alcoa, je stále zlučiteľná s parametrami, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o podniku Alumix; b) opatrenie nenarúša hospodársku súťaž, ani nemá vplyv na obchod v rámci Spoločenstva a c) podľa relevantnej judikatúry súdov Spoločenstva toto opatrenie nezahŕňa prevod štátnych zdrojov.

(80)

Spoločnosť Alcoa tvrdí, že pri posudzovaní existencie výhody je rozhodujúcou otázka, či cena, ktorú platí spoločnosť Alcoa, je nižšia ako bežná trhová cena. Spoločnosť Alcoa dokazuje, že osobitná cena je ekvivalentná cene, ktorú by mala platiť za bežných trhových podmienok, to značí na úplne konkurenčnom trhu. V prípade podniku Alumix Komisia dospela k záveru, že na úplne konkurenčnom trhu by súkromný dodávateľ elektrickej energie predával energiu svojim najlepším odberateľom za marginálne náklady plus určitý malý príspevok k fixným nákladom a že štát by mohol stanoviť tarify na základe rovnakých kritérií. Podľa spoločnosti Alcoa sa má v tomto prípade prešetriť, či ceny, ktoré zaplatila, boli vyššie alebo nižšie ako marginálne náklady dodávateľa energie (plus určitý malý príspevok k fixným nákladom). Spoločnosť Alcoa predkladá výpočty na podporu svojho prípadu.

(81)

Spoločnosť Alcoa používala pre regióny Sardínia i Veneto minimálne celkové ceny IPEX (20,2 EUR/MWh a 21,0 EUR/MWh v rokoch 2005 a 2006) ako náhradné hodnoty pre marginálne náklady výrobcov, keďže žiadny dodávateľ by nepredával energiu na sekundárnych trhoch za ceny nižšie ako svoje marginálne náklady, a preto sú minimálne okamžité ceny vyššie ako marginálne výrobné náklady. Vierohodnosť už uvedených minimálnych cien možno podľa spoločnosti Alcoa potvrdiť ich porovnaním so štandardnými marginálnymi nákladmi pre uhoľné elektrárne, ktoré spoločnosť Alcoa odhaduje na 20 EUR/MWh.

(82)

Celkovo možno podľa spoločnosti Alcoa konštatovať, že metodiky uvedené v odôvodneniach 80 a 81 potvrdzujú v regióne Veneto, ako aj na Sardínii, že ceny, ktoré platí spoločnosť Alcoa spĺňajú kritériá stanovené v rozhodnutí o podniku Alumix.

(83)

Alcoa nesúhlasí s použitím priemerných cien na burze IPEX ako kritéria pre stanovenie existencie výhody, ktoré zrejme použila Komisia. Spoločnosť Alcoa trvá na tom, že priemerná cena IPEX nie je reprezentatívna pre cenu, ktorú platí veľký priemyselný odberateľ, ako je spoločnosť Alcoa, ktorá spotrebúva elektrickú energiu 24 hodín denne a ktorá namiesto toho, aby ju kupovala na sekundárnom trhu, uzatvára dlhodobé dvojstranné dodávateľské zmluvy.

(84)

Okrem toho, spoločnosť Alcoa vyhlasuje, že ENEL má dominantné postavenie v dodávkach elektrickej energie takmer v celom Taliansku. Konkrétne, na Sardínii je ENEL chránený pred konkurenciou zo strany dodávateľov pôsobiacich mimo Sardínie v dôsledku obmedzeného výkonu prepojovacieho vedenia medzi Sardíniou a talianskou pevninou. Preto sekundárny trh, ani trh pre dlhodobé dodávateľské zmluvy v Taliansku nie je zatiaľ charakterizovaný skutočne konkurenčnou štruktúrou. Ceny, ktoré ENEL účtuje spoločnosti Alcoa, preto neodzrkadľujú ceny, ktoré by zvyčajne prevládali na plne konkurenčnom trhu, či už na Sardínii alebo v regióne Veneto.

(85)

Záverom spoločnosť Alcoa tvrdí, že ceny, ktoré platila v Taliansku, predsa plne vyhovujú kritériám, ktoré Komisia stanovila v rozhodnutí o podniku Alumix, a presne odzrkadľujú, čo by sa stalo, keby trh riadne fungoval. Preto spoločnosť Alcoa nie je užívateľom výhody, ktorú by mohla získať na plne konkurenčnom trhu.

(86)

Spoločnosť Alcoa uvádza, že tarifa nemá vplyv na obchod v rámci Spoločenstva a nemôže narúšať hospodársku súťaž. Cena primárneho hliníka sa stanovuje na londýnskej burze s kovmi a kolísania miestnych výrobných nákladov sa nemôžu premietnuť do rozdielov v cenách. Objem výroby primárneho hliníka v Taliansku je podľa spoločnosti Alcoa taký nízky, že nemá možnosť ovplyvniť svetové ceny.

(87)

Dopyt po primárnom hliníku v EÚ 25 sa neustále zvyšoval (so 40-percentným rastom úrovne dopytu medzi rokmi 1996 a 2005). Európsky objem výroby však zaostával. V roku 2004 výroba v EÚ 25 pokryla iba 41 % dopytu EÚ 25, keď klesla z 50 % v roku 1996. Preto dochádza v EÚ k rastúcemu výrobnému deficitu a dopyt je v čoraz väčšej miere krytý z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

(88)

Spoločnosť Alcoa tvrdí, že ak sa hliník v Taliansku prestane vyrábať, žiadny nový subjekt z Talianska alebo EÚ nemôže nahradiť kapacity zatvorené v Taliansku, pretože nové závody v EÚ už pracujú na plný výkon a žiadny existujúci výrobca alebo nový subjekt by nemal podnet zvýšiť svoju kapacitu vzhľadom na skutočnosť, že dlhodobé vyhliadky ohľadne budúcej dostupnosti cenovo prístupnej energie sú neisté.

(89)

Okrem toho, spoločnosť Alcoa tvrdí, že záujmy ostatných európskych výrobcov nie sú ohrozené ďalšou existenciou talianskych tarifných schém, pretože zabezpečujú cenu elektrickej energie, ktorá je len o niečo nižšia ako vážená priemerná cena, ktorú platia výrobcovia primárneho hliníka v EÚ 25.

(90)

Porovnanie priemerných taríf pre taviarne

(91)

Spoločnosť Alcoa sa odvoláva na judikatúru vo veciach PreussenElektra (45) a Pearle (46) s cieľom odôvodniť svoju argumentáciu, že dané opatrenie nie je financované zo štátnych zdrojov. Spoločnosť Alcoa tvrdí, že prostriedky potrebné na financovanie tarify prevádzajú súkromné subjekty (odberatelia elektrickej energie) súkromnému subjektu (spoločnosti Alcoa): úloha štátu je obmedzená na prijatie zákona stanovujúceho platbu požadovaných súm bez možnosti disponovať s prostriedkami podľa vlastného uváženia inak ako v rámci implementácie právneho režimu. Konkrétne, podľa spoločnosti Alcoa, vyrovnávací fond nemôže vykonávať žiadnu kontrolu nad prostriedkami a je len účtovným sprostredkovateľom.

(92)

Spoločnosť Alcoa ďalej uvádza, že aj v prípade, ak by sa usúdilo, že tarifa predstavuje štátnu pomoc, predstavovala by skôr „existujúcu pomoc“ než „novú pomoc“.

(93)

Spoločnosť Alcoa trvá na tom, že rozhodnutie o podniku Alumix nebolo časovo obmedzené a nestratilo účinnosť k 31. decembru 2005. Podľa názoru spoločnosti Alumix argumentácia Komisie, že „zmena okolností“ znamenala koniec vplyvu rozhodnutia o podniku Alumix, nemá opodstatnenie, pretože ani liberalizácia trhu, ani úloha, ktorou bol poverený vyrovnávací fond, nepriniesla žiadnu podstatnú zmenu, pokiaľ ide o výhodu (alebo skôr jej absenciu) vyplývajúcu zo schémy pre podnik Alumix. Spoločnosť Alcoa ďalej platila po reformách rovnakú cenu a táto cena nepriniesla žiadnu výhodu subjektu kupujúcemu túto energiu, ako sa to uznáva v rozhodnutí o podniku Alumix. Reformy teda nepredstavujú takú „zmenu okolností“, ktorá by rozhodnutie o podniku Alumix zbavila platnosti. Pokiaľ ide o úlohu, ktorou bol poverený vyrovnávací fond, podľa spoločnosti Alcoa mala zmena čisto administratívny charakter a neovplyvnila podstatu mechanizmu.

(94)

Spoločnosť Alcoa ďalej namieta, že aj keby bolo došlo k zmene okolností, spoločnosť by predsa len mala nárok na schému „existujúcej pomoci“ na základe prvej vety článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (47) (opatrenie, ktoré sa stalo pomocou v dôsledku vývoja spoločného trhu). Uvádza, že to povrdzuje judikatúra belgických koordinačných centier (48). V tomto prípade súd rozhodol, že len čo sa zistilo, že konkrétna schéma pomoci nepredstavuje štátnu pomoc, jediný spôsob, akým môže Komisia prehodnotiť svoje stanovisko, spočíval v tom, aby sa riadila pravidlami o existujúcej pomoci, a účinok tohto prehodnotenia by preto mohol byť platný len v budúcnosti.

(95)

Podľa názoru spoločnosti Alcoa je irelevantné, že liberalizácia trhov s energiou nastala potom, čo Komisia prijala rozhodnutie o podniku Alumix, pretože liberalizácia neovplyvnila argumentáciu v prospech zistenia, že nešlo o žiadnu pomoc (skutočnosť, že ceny zahŕňali marginálne náklady), a nemohla viesť k zmene charakteru opatrenia. Komisia sa preto nemôže odvolávať na druhú vetu článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (ES) č. 659/1999 (49), aby vyhlásila, že opatrenie predstavuje „novú pomoc“. Okrem toho, spoločnosť Alcoa uvádza, že aj za predpokladu, že liberalizácia nezohrala žiadnu úlohu, na základe rozsudku vo veci Alzetta (50) by Komisii nemalo byť bránené odvolávať sa na článok 1 písm. b) bod v) druhú vetu nariadenia (ES) č. 659/1999.

(96)

Okrem toho, liberalizácia trhu s elektrickou energiou nastala pred prijatím nariadenia (ES) č. 659/1999. Preto sa toto nariadenie nemôže uplatňovať na opatrenia v odvetví elektrickej energie, aj keby sa v dôsledku liberalizácie stali opatreniami pomoci, a tieto opatrenia sa namiesto toho riadia článkom 1 písm. b) bodom v) prvou vetou nariadenia (ES) č. 659/1999 (existujúca pomoc) a judikatúrou Súdu vo veci Alzetta.

(97)

Spoločnosť Alcoa ďalej uvádza, že aj keby sa súčasná schéma nepovažovala za existujúcu pomoc, spoločnosť by v každom prípade mala právo odvolávať sa na oprávnené očakávania vzhľadom na významné investície, ktoré uskutočnila v obidvoch závodoch, za predpokladu, že tarifa nepredstavovala pomoc, a na existenciu precedensov v praxi rozhodovania Komisie, čo naznačuje určité rozpätie v konaní podľa vlastného uváženia pri výklade pomoci ako existujúcej pomoci, konkrétne rozhodnutie Komisie týkajúce sa oslobodenia od dane pre zriaďovanie prevádzok v zahraničí (51).

(98)

Spoločnosť Alcoa trvá na tom, že pokiaľ ide o závod na Sardínii, napadnuté opatrenie v každom prípade spĺňa požiadavky na získanie výhody z regionálnej pomoci.

(99)

Spoločnosť Alcoa opisuje regionálne nevýhody Sardínie a problémy energeticky náročných odvetví, ktoré vyplývajú z nedostatočných prepojení Sardínie, pokiaľ ide o dodávky energie, a existencie dvojitého monopolu spoločností ENEL/ENDESA, ktorá narúša normálny proces hospodárskej súťaže a udržiava vysoké ceny aj pre veľkých užívateľov. Účelom tarify je odstrániť túto nevýhodu.

(100)

Spoločnosť Alcoa poukazuje na to, že zatvorenie taviarní by spôsobilo stratu 2 500 priamych pracovných miest. Malo by však aj nepriamy účinok na tisíce ďalších pracovných miest v dôsledku postavenia spoločnosti Alcoa ako jedného z hlavných zamestnávateľov v regióne. Tento vplyv by bol ešte dramatickejší v prípade náhleho zatvorenia v porovnaní s postupným vyraďovaním závodov z prevádzky.

(101)

Spoločnosť Alcoa tvrdí, že tarifa spĺňa kritériá proporcionality v tom zmysle, že je obmedzená na to, čo je potrebné na zabránenie zlyhaniu trhu (absencie konkurenčného trhu na Sardínii), a cena je v súlade s váženým priemerom cien elektrickej energie, ktorú platia iné taviarne v EÚ 25.

(102)

Podľa názoru spoločnosti Alcoa nedostatočné klesanie sa nedokázalo. Klesanie by sa malo posudzovať na základe marginálnych nákladov a Komisia by mala preukázať zvýšenie týchto nákladov, aby demonštrovala, že tarifa nie je degresívna. Pokiaľ ide o 4-percentné maximum zvýšenia tarify, ktoré napadla Komisia na základe toho, že nezabezpečuje klesanie, spoločnosť Alcoa tvrdí, že je normálne, že ceny by mali byť na určitú dobu pevné. Ďalej, uvedené maximum by malo odzrkadľovať normálny trend a nemalo by zohľadňovať abnormálne udalosti, ako mimoriadne zvýšenie cien ropy. Spoločnosť Alcoa ďalej poznamenáva, že Komisia akceptovala klesanie v prípadoch, keď sa výhoda zachovávala štyri až päť rokov a potom postupne klesala (52).

(103)

Podľa názoru spoločnosti Alcoa je taraifa dočasná, pretože má trvať dovtedy, kým nebude odstránený problém prepojenia s pevninou (predpokladá sa v roku 2010). Okrem toho, tvrdenie Komisie, že opatrenie bolo v platnosti dlhšie ako päť rokov, nie je opodstatnené, pretože tarifa doposiaľ nepredstavovala pomoc.

(104)

Napokon spoločnosť Alcoa tvrdí, že usmernenia z roku 2007 pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (53) sú v podstate neuplatniteľné, pretože tarifa bola udelená pred rokom 2007, a preto sa musí posudzovať v súlade s usmerneniami o národnej regionálnej pomoci z roku 1998 (54), ako sa uvádza v prechodných ustanoveniach usmernení z roku 2007.

(105)

Konkurent spoločnosti Portovesme Srl (55) predložil analýzu tarify pre podnik Alumix so záverom, že všetky zvýhodnené tarify, ktoré Taliansko zaviedlo na Sardínii na základe vyhlášky z roku 2004, predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc, ktorá nemôže byť schválená ako regionálna prevádzková pomoc a mala by byť vyhlásená za nezlučiteľnú.

(106)

Dve združenia výrobcov hliníka uvádzajú, že tarify sú potrebné, aby sa zabránilo premiestneniu odvetvia mimo EÚ dovtedy, kým sa nenájdu dlhodobé riešenia.

(107)

Konkurent spoločnosti Portovesme Srl uvedený v odôvodnení 105 požiadal Komisiu, aby zohľadnila jeho príspevok vo veci C 13/06 (56) aj pri posudzovaní tejto veci. Spoločnosť opätovne zastáva názor, že by sa tarify mali vyhlásiť za nezlučiteľné.

(108)

Taliansko požiadalo Komisiu, aby ignorovala toto podanie ako irelevantné, pretože vec C 13/06 sa nezaoberá tým istým predmetom: opatrenia skúmané v rámci veci C 13/06 predstavujú novú pomoc, zatiaľ čo tarifa pre spoločnosť Alcoa znamená predĺženie existujúceho opatrenia. Okrem toho, predmetná tretia strana nie je výrobcom hliníka a opatrenie v prospech spoločnosti Alcoa sa jej netýka.

(109)

Komisia nemôže akceptovať žiadosť Talianska. Skutočnosť, že tarifa pre spoločnosť Alcoa má historické pozadie odlišné od historického pozadia iných taríf, neznamená, že predmetné pripomienky sú irelevantné, pokiaľ sa zaoberajú relevantnými otázkami, ako je charakter štátnej pomoci sardínskych taríf za elektrickú energiu, ich príspevok k regionálnemu rozvoju a ich vplyv na hospodársku súťaž. Okrem toho, v rámci zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES tretia strana nemusí byť priamo a individuálne ovplyvnená opatrením, ku ktorému sa pripomienky predkladajú.

(110)

Taliansko poukazuje na to, že trh s elektrickou energiu v EÚ ešte nie je plne konkurenčný, čo uznáva aj samotná Komisia. Podniky, najmä energeticky náročné, nie sú schopné obstarať si elektrickú energiu v rôznych členských štátoch za porovnateľných podmienok.

(111)

V Taliansku, napriek liberalizácii tohto odvetvia, existujú štrukturálne nedostatky (ako nedostatočné prepojenie), ktoré sa premietajú do vysokých cien energie a koncentrovanej trhovej štruktúry, čo sťažuje oprávneným odberateľom vybrať si svojho dodávateľa elektrickej energie. Tieto problémy sú obzvlášť akútne na Sardínii, kde pôsobia len dvaja dodávatelia. Taliansko preto uvádza, že osobitný tarifný systém odzrkadľujúci profily dopytu by sa mal považovať za opodstatnený ako regulačné opatrenie stimulujúce mechanizmus, ktorý by našiel uplatnenie na plne konkurenčnom trhu. Táto intervencia údajne obnovuje rovnaké podmienky pre energeticky náročné podniky v rôznych členských štátoch.

(112)

Pokiaľ ide o spoločnosť Alcoa, Taliansko tvrdí, že Komisia vyhlásila o pôvodnej tarife pre podnik Alumix, ktorá bola stanovená vo vyhláške z roku 1995, že nepredstavuje štátnu pomoc preto, že objektívne súvisela so spotrebiteľskými návykmi taviarne a odzrkadľovala osobitosti ponuky a dopytu po energii v dotknutých regiónoch.

(113)

Podľa Talianska sa vyhláška z roku 2004 zakladá na tých istých skutkových okolnostiach, ktoré viedli Komisiu k záveru, že nešlo o štátnu pomoc, pri súčasnom zohľadnení krízy prebiehajúcej v odvetví kovov na Sardínii. Rozdiel medzi starým a novým systémom sa podľa jeho názoru týka len tarifnej štruktúry. Taliansko tvrdí, že tieto zmeny sa stali nevyhnutné po otvorení vnútorného trhu s energiou na zabezpečenie tarifnej neutrality.

(114)

Taliansko konkrétne uvádza, že tarifa pre spoločnosť Alcoa nespadá pod zákaz článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pretože neznamená prevod štátnych zdrojov a nemôže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva. Skutočnosť, že tarifná schéma nepredstavuje štátnu pomoc, bola dôvodom, prečo Taliansko nepovažovalo za potrebné oznámiť vyhlášku z roku 2004. Taliansko tvrdí, že po začatí podrobného zisťovania v každom prípade prestalo uplatňovať na spoločnosť Alcoa vyhlášku z roku 2004.

(115)

Pokiaľ ide o zapájanie štátnych zdrojov, Taliansko tvrdí, že tarifný systém je plne porovnateľný so schémou, o ktorej Súdny dvor vyhlásil vo veci PreussenElektra, že nezahŕňa štátne zdroje. Vyrovnávací fond, ako technický účtovný orgán pre systém, nemôže voľne disponovať finančnými zdrojmi, ktoré spravuje. Skutočnosť, že AEEG a ministerstvo financií vykonávajú kontrolu nad činnosťami vyrovnávacieho fondu, neznamená, že štát má možnosť voľne disponovať týmito zdrojmi.

(116)

Pokiaľ ide o vplyv na obchod v rámci Spoločenstva, spôsob argumentácie Talianska je totožný so spôsobom argumentácie spoločnosti Alcoa (pozri odôvodnenia 86 až 90).

(117)

Podľa Talianska tarifa uplatňovaná na Sardínii sa v každom prípade môže na tomto základe považovať za regionálnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom. Nedostatky trhu s elektrickou energiou na Sardínii predstavujú regionálnu nevýhodu, ktorú sa tarifa snaží zmierniť. Tarifa má kladné účinky na zamestnanosť a zachovanie sociálnej a hospodárskej štruktúry ostrova. Je úmerná nevýhodám, ktorým čelí príjemca pomoci, je krátkodobá a prechodná.

(118)

Taliansko nepovažuje za potrebné podľa pravidiel štátnej pomoci informovať o predĺžení tarify ustanovenej článkom 11 ods. 11 zákona č. 80/2005, keďže toto opatrenie naďalej nepredstavuje štátnu pomoc. Skutočne, Taliansko usudzuje, že predĺženie opatrenia, ktoré nie je štátnou pomocou, je odlišné od predĺženia opatrenia pomoci v tom, že v prípade predĺženia pomoci možno hovoriť o novej pomoci.

(119)

Taliansko, podobne ako spoločnosť Alcoa, tvrdí, že rozhodnutie o podniku Alumix nebolo časovo obmedzené. Uvádza, že bolo úmyselné a že samotná Komisia uznala, že tarifa je dlhodobým opatrením. Taliansko odôvodňuje svoje tvrdenie odkazom na bod v rozhodnutí o podniku Alumix, v ktorom Komisia vyhlasuje, že „reštrukturalizácia a obnova operácií podniku Alumix v záujme životaschopnosti zabezpečí, aby rozvoj týchto oblastí nebol krátkodobý, ale skôr dlhodobý“.

(120)

Taliansko tvrdí, že tarifa nepredstavuje výhodu z tých istých dôvodov už rozvinutých spoločnosťou Alcoa a uvedených v odôvodneniach (80) až (85), nemá vplyv na obchod (pozri odôvodnenia 86 až 90), ani nezahŕňa prevod štátnych zdrojov (pozri odôvodnenie 115).

(121)

Taliansko sa odvoláva na nadprodukciu vo výrobe elektrickej energie, ktorá prevláda na Sardínii, a zdôrazňuje, že v tejto situácii by spoločnosť Alcoa mala za normálnych podmienok značnú vyjednávaciu silu a dostala by konkurencieschopnú cenu len o málo vyššiu, ako sú marginálne výrobné náklady výrobcu. Skutočnosť, že toto nie je na Sardínii možné, je podľa Talianska spôsobené správaním sa dominantného prevádzkovateľa, ktorý môže stanoviť cenu na Sardínii a nemá žiadny obchodný záujem o predaj za nižšiu cenu, pričom vie, že spoločnosť Alcoa nemá možnosť kupovať potrebnú elektrickú energiu kdekoľvek inde. Okrem toho, v situácii dvojitého monopolu (ENEL a ENDESA, teraz E.ON) (57) môžu mať obaja prevádzkovatelia záujem účtovať cenu, ktorá je vyššia ako ekonomicky optimálna cena, aby sa vyhli zavedeniu „zlého precedensu“ vo zvyšnej časti Talianska. Vzhľadom na značnú trhovú silu, ktorú si zachovala bývalá monopolná spoločnosť ENEL (58), Taliansko dospieva k záveru, že existuje podstatný rozdiel medzi cenou pridelenou spoločnosti Alcoa v monopolnej situácii (schválenou Komisiou v rozhodnutí o podniku Alumix) a tarifou uplatňovanou za súčasných, veľmi nedokonalých trhových podmienok.

(122)

Taliansko namieta aj proti odkazu na priemerné ceny IPEX z tých istých dôvodov, aké sú opísané v odôvodnení 83.

(123)

Okrem toho, Taliansko tvrdí, že hospodárske základy rozhodnutia o podniku Alumix zostali v priebehu rokov nezmenené. Preto predĺženie tarify neprinieslo nič nového a nemožno ho označiť za predstavujúce novú pomoc. Podľa názoru Talianska je tiež nesprávne klasifikovať opatrenie ako neoprávnenú pomoc.

(124)

Taliansko tvrdí, že podľa jeho hodnotenia by Komisia mala zohľadniť aj závery prvej správy skupiny na vysokej úrovni o konkurencieschopnosti, energii a životnom prostredí, v ktorej sa poukazuje na dva nové faktory, ktoré obmedzili výrobu hliníka v posledných rokoch, menovite na globalizáciu referenčného trhu s hliníkom a otvorenie vnútorného trhu s energiou.

(125)

Konkrétne, problém vysokých nákladov za elektrickú energiu na výrobu hliníka na Sardínii a v regióne Veneto, ktorý bol uznaný v rozhodnutí o podniku Alumix, nebol od roku 1996 vyriešený. Jeho pretrvávanie odôvodňuje predĺženie tarify, ktoré malo byť v každom prípade dlhodobým opatrením na podporu priemyselného rozvoja. Taliansko poukazuje na to, že aj ďalšie okolnosti, ktoré Komisia zohľadnila v rozhodnutí o podniku Alumix, zostali nezmenené, najmä osobitné spotrebiteľské návyky taviarní hliníka a nedostatočný stupeň liberalizácie trhu s elektrickou energiou.

(126)

Taliansko tvrdí, že až do úplnej liberalizácie trhu je potrebné predĺžiť zvýhodnené tarify za elektrickú energiu a všetky podobné nástroje, ktoré zaviedli ostatné členské štáty s cieľom zabezpečiť a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

(127)

Jediným dlhodobým riešením, ako znížiť náklady na elektrickú energiu, je podľa Talianska výstavba adekvátnej infraštruktúry vo výrobe elektrickej energie a prepojenia, ktoré skutočne otvorí trh pre nové subjekty. Taliansko poukazuje na plynovod GALSI, ktorý privedie alžírsky zemný plyn do Európy cez Sardíniu, a morský káblový systém SAPEI, ktorý zlepší prepojenie s talianskou pevninou. Táto infraštruktúra je v súčasnosti vo fáze výstavby. Taliansko preto tvrdí, že tarify musia zostať v platnosti dovtedy, kým sa nedokončí.

(128)

Taliansko tiež zdôrazňuje, že túto vec nemožno porovnávať s vecou C 34/02, ktorá bola citovaná v rozhodnutí o začatí konania v roku 2006 s cieľom poukázať na to, že Komisia už konštatovala, že nedostatočná kapacita elektrického prepojenia nepredstavuje pre Sardíniu regionálnu nevýhodu. Podľa Talianska sa citovaná vec týkala pomoci pre malé a stredné podniky, ktoré nie sú veľkými odberateľmi energie, a preto sú menej vystavené hrozbe nedostatku adekvátnej energetickej infraštruktúry a nedokonalosti trhu s elektrickou energiou na Sardínii než podniky ako Alcoa.

(129)

Taliansko ďalej poukazuje na to, že skupina na vysokej úrovni si je vedomá potreby zachovať na území EÚ energeticky náročné odvetvia, ako je odvetvie železných a neželezných kovov (59), zvýšením ich konkurencieschopnosti, a najmä podporením ich prístupu k elektrickej energii za konkurencieschopné ceny.

(130)

Taliansko predkladá podrobný opis opatrení, ktoré prijali iné členské štáty, menovite Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Fínsko a Grécko, s cieľom znížiť náklady energeticky náročných odvetví na elektrickú energiu a odvrátiť ich premiestnenie mimo EÚ. Taliansko poukazuje na to, že hoci môžu mať tieto opatrenia odlišné formy, vytvárajú také isté hospodárske účinky ako talianska zvýhodnená tarifa, a zdôrazňuje, že by bolo žiaduce, aby EÚ zosúladila uvedené opatrenia s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre európske odvetvia a konkurentov v tretích krajinách. Z krátkodobého hľadiska by sa však opatrenia, ktoré prijalo Taliansko, nemali posudzovať ako pomoc a mali by sa hodnotiť podľa rovnakého meradla ako opatrenia, ktoré zaviedli iné členské štáty.

(131)

Komisia sa domnieva, že predovšetkým je potrebné objasniť časový a vecný rámec prešetrovania vymedzený v rozhodnutiach o začatí konania.

(132)

Potreba takéhoto objasnenia vyplýva zo skutočnosti, že keď vyhláška z roku 2004 nadobudla účinnosť v apríli 2004, bola zvýhodnená tarifa pre Alcoa povolená až do decembra 2005 ako štátna pomoc (rozhodnutie o podniku Alumix) (60).

(133)

Vzhľadom na časové prekrytie medzi schémou podniku Alumix a ustanoveniami napadnutými v roku 2004 je potrebné vysvetliť, či rozhodnutie o začatí konania z roku 2004 bolo namierené proti predĺženiu trvania tarify pre Alcoa tak, aby prekročila dobu trvania schémy podniku Alumix (počnúc 1. januárom 2006) alebo či spochybňovalo schému podniku Alumix ako takú počas celého obdobia apríl 2004 – december 2005 z dôvodu zmien v jej mechanizme financovania.

(134)

Dôsledné znenie samotného rozhodnutia naznačuje, že vo všeobecnosti spochybňuje novú tarifnú schému zavedenú vyhláškou z roku 2004 v prospech konkrétnych príjemcov (Portovesme Srl, ILA Spa, Euroallumina Spa a Alcoa) a nemôže sa vykladať ako spochybňujúca samotnú schému podniku Alumix.

(135)

Po prvé, posudzovanie spochybneného opatrenia je globálne a nerozlišuje medzi príjemcami. Predovšetkým sa podrobne nepopisuje, ani neposudzuje odlišné právne postavenie spoločnosti Alcoa ako príjemcu schválenej tarify podniku Alumix.

(136)

Po druhé, Komisiou zistené skutočnosti o podstatnom rozdiele medzi systémom podniku Alumix a novou tarifnou schémou (61) len dokazujú to, že vzhľadom na rozdielne mechanizmy financovania nemôžu sa výsledky podniku Alumix prenášať na novú tarifnú schému.

(137)

Po tretie, ak by cieľom rozhodnutia o začatí konania z roku 2004 bolo spochybniť pôvodnú schému podniku Alumix, spomínal by sa v ňom právny základ, podľa ktorého bola pôvodná tarifa poskytnutá (vyhláška z roku 1995), a uvádzalo by sa v ňom nejaké vysvetlenie toho, ako sa tarifná schéma zmenila v novom regulačnom rámci obmedzujúcom platnosť Komisiou zistených skutočností o podniku Alumix pred dátumom uplynutia platnosti tejto schémy.

(138)

Preto sa Komisia domnieva, že pokiaľ ide o spoločnosť Alcoa, v rozhodnutí o začatí konania z roku 2004 sa spochybnilo predĺženie platnosti schémy podniku Alumix po jej uplynutí 31. decembra 2005. Časový rozsah vyšetrovania z roku 2004 je teda obmedzený na obdobie po 1. januári 2006.

(139)

Ale k tomuto dátumu bola vyhláška z roku 2004 de facto nahradená zákonom č. 80/2005, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 (pozri odôvodnenia 48 a 142). Preto vyhláška z roku 2004 nie je v podstate pre toto zisťovanie relevantná.

(140)

Znenie rozhodnutia o začatí konania z roku 2006 si nevyžaduje žiadny výklad: jednoznačne spochybňuje predĺženie platnosti tarify do roku 2010 stanovené v zákone č. 80/2005 (62), a nie schému podniku Alumix ako takú.

(141)

Pokiaľ ide o časový rámec zisťovania z roku 2006, Komisia pripomína, že v tejto veci nedošlo k žiadnemu vzájomnému prekrytiu medzi schémou podniku Alumix, ktorej platnosť uplynula v decembri 2005, a spochybňovaným predĺžením platnosti tarify, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2006 (pozri odôvodnenie 48). Uvádza sa to v bode 132 rozsudku súdu.

(142)

Keďže vyhláška z roku 2004 bola 1. januára 2006 nahradená zákonom č. 80/2005, nie je pre zisťovanie priamo relevantná. Zisťovanie sa preto sústreďuje na jedno podstatné opatrenie: predĺženie platnosti tarify spoločnosti Alcoa od 1. januára 2006 do 31. decembra 2010 na základe zákona č. 80/2005 spolu s príslušnými regulačnými ustanoveniami, ktoré prijal AEEG. Ale vzhľadom na to, že existovala len jedna tarifa pre Alcoa, nezávisle od právneho základu, z ktorého sa vychádzalo pri jej poskytnutí, ak sa Taliansko domnieva, že by sa vyhláška z roku 2004 mala vzťahovať na obdobie od januára 2006 do júna 2007, zistenia tohto rozhodnutia by sa mali považovať za uplatniteľné aj na opatrenie zavedené vyhláškou z roku 2004 (63).

(143)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak sú splnené tieto podmienky: a) opatrenie prináša príjemcovi hospodársku výhodu; b) opatrenie je poskytované štátom alebo zo štátnych zdrojov; c) opatrenie je selektívne a d) ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a môže narúšať hospodársku súťaž v rámci EÚ.

(144)

Taliansko aj Alcoa tvrdia, že tarifa nepredstavuje štátnu pomoc.

(145)

Je dôležité poznamenať, že Komisia pripomína, že podľa tarifnej schémy stanovenej v článku 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 sa štát zaväzuje zachovať cenu elektrickej energie, ktorá je výrazne nižšia než cena, ktorú by mohla spoločnosť Alcoa získať (a získala) za skutočných trhových podmienok. Ak by bola spoločnosť Alcoa schopná získať túto cenu priamo od jedného z dodávateľov elektrickej energie v dotknutých regiónoch, nebol by potrebný zásah štátu. Ani Taliansko, ani spoločnosť Alcoa nespochybňujú tvrdenie, že v dotknutých regiónoch sú skutočné trhové ceny vyššie než cena, ktorú v skutočnosti zaplatila spoločnosť Alcoa vďaka splátkam vyrovnávacieho fondu.

(146)

Pokiaľ ide o metódu, ktorú navrhuje spoločnosť Alcoa na účely posúdenia existencie výhody (či je osobitná cena nižšia ako cena prevládajúca na plne konkurencieschopnom trhu), treba predovšetkým pripomenúť, že takýto druh odôvodňovania už bol odmietnutý rozhodnutím súdu (bod 71 rozsudku). Ani súdy Spoločenstva, ani Komisia nezohľadňovali pri posudzovaní existencie výhody podmienky, ktoré by prevládali na hypotetickom, lepšie fungujúcom trhu. Podmienky prevládajúce na skutočných dotknutých trhoch sa neustále považujú za referenčný rámec, ako to dokazuje napr. prípad holandských pestovateľov skleníkových kultúr (64), v ktorom Komisia použila test, ako by konal podnikateľský subjekt v trhovom hospodárstve, aby posúdila existenciu výhody pri niektorých cenách plynu.

(147)

Okrem toho argument spoločnosti Alcoa naznačuje, že ak trh nefunguje správne, táto skutočnosť by mohla byť pre členský štát dôvodom stanoviť ceny, ktoré stimulujú podmienky účinnej hospodárskej súťaže. Zdôvodnenie spočíva v tom, že ak sa za referenčný rámec považuje plne konkurencieschopný trh, ceny takto stanovené štátom nepredstavujú žiadnu výhodu. Takýto spôsob argumentácie je v rozpore s ustálenou zásadou judikatúry Spoločenstva, podľa ktorej „skutočnosť, že sa členský štát usiluje jednostrannými opatreniami prispôsobiť podmienky hospodárskej súťaže v konkrétnom odvetví hospodárstva podmienkam prevládajúcim v iných členských štátoch, nemôže zbaviť posudzované opatrenia ich charakteru pomoci“ (65). Komisia sa domnieva, že uvedená zásada sa rovnako uplatňuje aj na situáciu, keď sa členský štát usiluje prispôsobiť podmienky hospodárskej súťaže podmienkam prevládajúcim na plne konkurencieschopnom trhu.

(148)

Ďalej, keby sa postupovalo podľa návrhu spoločnosti Alcoa, dotácie poskytnuté členskými štátmi na pokrytie rozdielu medzi cenou voľne dohodnutou medzi dvomi trhovými subjektmi a teoretickou cenou, ku ktorej by sa mohlo dospieť dohodou za podmienok plnej konkurencieschopnosti, by nepredstavovali štátnu pomoc. Tým by sa poprel samotný cieľ kontroly štátnej pomoci.

(149)

Alcoa však tvrdí, že to je skutočná metóda, ktorú Komisia použila v prípade podniku Alumix.

(150)

Komisia pripomína, že metóda použitá v prípade podniku Alumix riešila veľmi špecifickú situáciu. V prípade podniku Alumix tarifu povolil ENEL, ktorý bol v tom čase monopolom v plnom štátnom vlastníctve, a to na trhu s elektrickou energiou, ktorý sa mal ešte len liberalizovať (66). V tejto situácii sa Komisia musela uistiť, či ENEL predával za umelo nízko stanovenú cenu alebo sa správal ako racionálne mysliaci subjekt trhového hospodárstva. Vzhľadom na monopol spoločnosti ENEL nad výrobou a dodávkami elektrickej energie, neexistovala žiadna cena konkurencieschopného trhu, na ktorú by sa Komisia mohla odvolávať pri posudzovaní existencie výhody. Preto Komisia odporučila metódu identifikácie najnižšej teoretickej trhovej ceny, za ktorú by bol racionálne uvažujúci dodávateľ pripravený predávať svojmu „najlepšiemu zákazníkovi“ (najväčšiemu zákazníkovi s vyrovnaným profilom spotreby) za špecifických podmienok na Sardínii a vo Venete: racionálne uvažujúci dodávateľ by sa usiloval o pokrytie aspoň marginálnych výrobných nákladov a časti fixných nákladov.

(151)

Táto metóda sa však nemôže uplatňovať za hranicami a mimo jej pôvodných súvislostí v situácii, keď ceny už nestanovuje štátny monopol, ale sú voľne dohodnuté na trhu, a cena spoločnosti Alcoa sa už nemôže chápať ako bežná obchodná transakcia, ale ide o jednoznačne dotovanú tarifu. Z dôvodu skutočností uvedených v odôvodneniach 39 až 43 schéma nepredstavuje tarifu v jej pravom zmysle, pretože to už nie je cena, ktorú účtuje dodávateľ spoločnosti Alcoa ENEL, ani čistá cena financovaná spoločnosťou ENEL, ale „konečná cena“ vyplývajúca zo spätnej platby z vyrovnávacieho fondu a cena, ktorá sa platí dodávateľovi spoločnosti Alcoa. Preto je analýza uvedená v rozhodnutí o podniku Alumix, ktorá skúmala správanie sa spoločnosti ENEL, očividne zbavená akejkoľvek relevantnosti, ako sa stanovuje v rozsudku súdu, predovšetkým v jeho bode 132.

(152)

Keďže kritériá podniku Alumix nie sú relevantné na účely stanovenia toho, či súčasná tarifná schéma prináša spoločnosti Alcoa výhodu, rovnako sú nerelevantné aj výpočty, ktoré predložili Taliansko a Alcoa a ktorých úlohou je dokázať, že cena ešte stále spĺňa kritériá podniku Alumix, keďže pokrýva marginálne výrobné náklady spoločnosti ENEL.

(153)

V každom prípade sa Komisia domnieva, že výpočty, ktoré predložili Taliansko a Alcoa, nevyjadrujú presne cenu, ktorú by Alcoa „normálne“ platila na perfektne konkurencieschopnom trhu, aj za predpokladu – ktorý bol odmietnutý – že za vhodnú referenčnú hodnotu by sa mohli považovať výrobcove marginálne výrobné náklady.

(154)

Predovšetkým minimálne ceny na burze IPEX, ktoré podľa spoločnosti Alcoa ukazujú, koľko by Alcoa „normálne“ platila na perfektnom trhu (20 EUR), zodpovedajú marginálnym výrobným nákladom elektrární s trvalým zaťažením (najlacnejších elektrární). Elektrická energia z elektrární s trvalým zaťažením sa však predáva za nízku cenu len počas hodín mimo špičky (67). Počas špičky sa všetka vyrobená elektrina (vrátane elektriny z elektrární s trvalým zaťažením) predáva za omnoho vyššiu cenu, keďže ju určuje marginálna elektráreň, ktorá je elektrárňou strednej alebo špičkovej hodnoty (68). Alcoa spotrebúva elektrickú energiu nielen počas hodín špičky, ale 24 hodín denne. Preto by hodnovernú reprezentatívnu cenu, ktorá by vyjadrovala perfektnú hospodársku súťaž, mal predstavovať časovo vážený priemer, ktorý zahŕňa niektoré prvky nízkych cien za hodiny s trvalým zaťažením, ale aj prvky vysokých cien za hodiny špičky.

(155)

Na Sardínii, kde nie je k dispozícii žiadny plyn, uhoľné elektrárne stanovujú cenu počas 80 % roku, kým elektrárne poháňané naftou stanovujú cenu počas zvyšných 20 % roku. Aj keď sa použijú veľmi mierne odhady spoločnosti Alcoa pre marginálne náklady na uhlie (20 EUR/MWh) a naftu (60 EUR/MWh), časovo vážený priemer v tejto oblasti by predstavoval 28 EUR/MWh, čo je viac ako 26 EUR/MWh, ktoré Alcoa v súčasnosti platí. Komisia sa preto domnieva, že aspoň v prípade Sardínie je tarifa pre Alcoa nižšia ako marginálne výrobné náklady výrobcov elektrickej energie, čím nespĺňa kritéria podniku Alumix, aj keby sa v tomto prípade uplatňovali.

(156)

Alcoa a Taliansko tvrdia, že Komisia sa mýli, keď navrhuje používať priemerné ceny IPEXu ako ukazovatele trhovej ceny, ktorú by veľkí priemyselní zákazníci normálne platili v dotknutých oblastiach (pozri odôvodnenie 83). V tomto prípade však ide o chybný výklad odôvodnení v rozhodnutí o začatí konania z roku 2006. V tomto rozhodnutí bolo porovnanie s priemernými cenami IPEXu použité len na odôvodnenie pochybností týkajúcich sa tvrdenia, že ceny elektrickej energie na Sardínii sú výrazne vyššie ako ceny v ostatných oblastiach Talianska. Komisia navrhuje, aby sa rozdiely v priemerných cenách IPEX-u medzi jednotlivými oblasťami považovali za ukazovatele rozdielov v bilaterálnych cenách.

(157)

Naopak, Komisia nikdy nenavrhovala, aby sa priemerné ceny IPEX-u považovali za ukazovatele trhovej ceny, ktorú by mohla získať spoločnosť Alcoa. V tomto prípade nie je potrebné používať odhad. Alcoa uzatvorila so spoločnosťou ENEL zmluvu na nominálnu cenu, ktorá bola podľa dostupných informácií približne ekvivalentná štandardnej tarife účtovanej spoločnosťou ENEL za vysokonapäťovú spotrebu. Táto zmluva predstavuje orientačný bod, vzhľadom na ktorý sa posudzuje a kvantifikuje zvýhodnenie spoločnosti.

(158)

Keďže sa vďaka tarife znižujú poplatky, ktoré vyplývajú zo zmluvy a ktoré by sa normálne zahrnuli do rozpočtu spoločnosti, opatrenie predstavuje v súlade s ustálenou judikatúrou hospodársku výhodu pre spoločnosť Alcoa (69). Komisia sa domnieva, že výhoda sa rovná kompenzačným príspevkom pochádzajúcim z vyrovnávacieho fondu a pokrývajúcim rozdiel medzi zmluvnou cenou a zvýhodnenou cenou. Tento záver platí pre dve taviarne spoločnosti Alcoa na Sardínii a vo Venete.

(159)

Keďže sa zvýhodnená tarifa za elektrickú energiu v Taliansku poskytuje výhradne spoločnosti Alcoa a niekoľkým ďalším podnikom na Sardínii, výhoda, ktorú im poskytuje, je selektívna.

(160)

Ustálenou judikatúrou je, že výhoda sa môže považovať za štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES len vtedy, ak sa poskytne priamo alebo nepriamo prostredníctvom štátnych zdrojov (70) a je pripísateľná štátu (71).

(161)

Ako sa uvádza v odôvodnení 43, posudzovaná tarifa je financovaná z parafiškálnych poplatkov, ktoré vyberá vyrovnávací fond prostredníctvom zložky A4 tarify za elektrickú energiu. Tento poplatok je povinný, keďže sa ukladá rozhodnutiami AEEG, ktorými sa vykonávajú vnútroštátne právne predpisy. Vyrovnávací fond je verejným orgánom zriadeným zo zákona, ktorý vykonáva svoje funkcie na základe presných pokynov stanovených v rozhodnutiach AEEG.

(162)

Ustálenou judikatúrou je aj to, že výnosy z odvodov, ktoré sú povinné podľa vnútroštátneho právneho poriadku a platia sa orgánu zriadeného zo zákona, predstavujú štátne zdroje v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, ak sú určené na financovanie opatrenia, ktoré spĺňa ostatné kritériá tohto článku (72).

(163)

Taliansko a Alcoa sa odvolávajú na rozsudky vo veciach PreussenElektra (73) a Pearle (74), ktorými odôvodňujú tvrdenie, že posudzované opatrenie nie je financované zo štátnych zdrojov. Obidve strany tvrdia, že finančné prostriedky potrebné na financovanie tarify poskytli súkromné subjekty (spotrebitelia elektrickej energie) súkromnému subjektu (spoločnosti Alcoa) a úloha štátu bola obmedzená len na prijatie právneho predpisu nariaďujúceho vyplatenie požadovaných súm bez možnosti použiť finančné prostriedky na iné účely než na implementáciu schémy stanovenej zákonom. Podľa Talianska a spoločnosti Alcoa vyrovnávací fond nemôže vykonávať žiadnu kontrolu nad finančnými prostriedkami a je len účtovným sprostredkovateľom.

(164)

Vo veci PreussenElektra sa súd domnieval, že povinnosť nákupu uložená súkromným podnikom dodávajúcim elektrickú energiu a požadujúca nakupovanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov za minimálne ceny vyššie ako skutočná hospodárska hodnota tohto typu elektrickej energie nepredstavuje štátnu pomoc, pretože toto opatrenie nezahŕňa žiadny priamy alebo nepriamy prevod štátnych zdrojov. Podľa Talianska a spoločnosti Alcoa je posudzovaná vec porovnateľná s vecou PreussenElektra v tom, že finančné prostriedky boli tiež prevedené od súkromných subjektov (spotrebiteľov elektrickej energie) súkromnému subjektu (spoločnosti Alcoa), pričom štát nevykonáva žiadnu kontrolu nad príslušnými prostriedkami.

(165)

Komisia pripomína, že vo veci PreussenElektra prostriedky potrebné na financovanie opatrenia poskytli priamo dodávatelia elektrickej energie výrobcom energií z obnoviteľných zdrojov bez prevodu cez iný verejný orgán. Sumy prevádzané v tomto systéme nemohli byť nikdy poskytnuté k dispozícii orgánom členského štátu. Ale v posudzovanej veci sa finančné prostriedky prevádzali cez verejný orgán, vyrovnávací fond, ešte pred tým, ako sa dostali ku konečnému príjemcovi. Takže judikatúra vo veci PreussenElektra rieši rozdielne faktické okolnosti a nie je relevantná pre posudzovanú vec.

(166)

Rozsudok vo veci Pearle je v priamejšom vzťahu k posudzovanej veci. Jeho výklad zo strany Komisie sa však líši od výkladu Talianska a spoločnosti Alcoa. Vo veci Pearle súd dospel k záveru, že za určitých osobitných podmienok zdroje odvodov, ktoré sa prevádzajú cez verejný orgán, nepredstavujú štátne zdroje. Vo veci Pearle bolo opatrenie plne financované hospodárskym odvetvím z iniciatívy samotného tohto odvetvia. Finančné prostriedky sa vyberali prostredníctvom parafiškálnych odvodov prevádzaných cez verejný orgán, ktorý nikdy nemohol disponovať týmito finančnými prostriedkami. Okrem toho existuje zhoda medzi subjektmi, ktoré platili odvody, a subjektmi, ktoré užívali výhody tohto opatrenia.

(167)

Taliansko a Alcoa sa domnievajú, že kľúčovým kritériom vo veci Pearle je, či štát má právo disponovať finančnými prostriedkami iným spôsobom než v rámci implementácie zákonnej schémy. Tvrdia, že vyrovnávací fond nerozhoduje o vyplácaní finančných prostriedkov, ktoré sú určené na financovanie sadzieb, a nikdy sa nedostal „do blízkosti verejných financií“. Takže podľa Talianska a spoločnosti Alcoa štát nemôže voľne disponovať finančnými prostriedkami, ktoré následne nepredstavujú štátne zdroje.

(168)

Je dôležité poznamenať, že aj keď možno niektoré kritériá vo veci Pearle subjektívne považovať za dôležitejšie než iné, neexistuje medzi nimi žiadne „kľúčové kritérium“. Podmienky uvedené v rozsudku sú kumulatívne. Rovnaký je výklad Súdu prvého stupňa vo veci Earl Salvat (75), v ktorej sa skúmali spochybnené parafiškálne odvody podľa jednotlivých kritérií vo veci Pearle.

(169)

Predtým, ako Komisia preskúmala úlohu, ktorú zohrával vyrovnávací fond, uistila sa, či boli splnené všetky ostatné kritériá uvedené vo veci Pearle. Je jasné, že na rozdiel od spoločnosti Pearle bola tarifa pre Alcoa stanovená z iniciatívy štátu, a nie z iniciatívy hospodárskeho odvetvia. Okrem toho príjemcami opatrenia vo veci Pearle boli samotní prispievatelia poplatkov, takže zásah verejného orgánu nemal tendenciu vytvoriť výhodu, ktorá by predstavovala dodatočnú záťaž pre štát. V posudzovanej veci príjemca spoločnosť Alcoa neniesla finančnú záťaž odvodov, ktorá zostáva na spotrebiteľoch elektrickej energie. Takže nie je možné opodstatnene sa odvolávať na judikatúru vo veci Pearle nezávisle od toho, že Alcoa a Taliansko argumentujú úlohou vyrovnávacieho fondu len ako účtovného sprostredkovateľa.

(170)

Pokiaľ ide o vyrovnávací fond, Komisia pripomína, že podľa ustálenej judikatúry „sa nemá rozlišovať medzi prípadmi, kde pomoc poskytol priamo štát, a prípadmi, kde pomoc poskytol verejný orgán alebo súkromný subjekt poverený alebo zriadený štátom“ (76). Preto verejný alebo súkromný štatút vyrovnávacieho fondu nie je určujúcim na účely uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Skutočnosť, že vyrovnávací fond je verejným orgánom, neznamená automaticky, že sa má uplatňovať článok 87 Zmluvy o ES (77). Podobne ani samotný zásah súkromného subjektu nevylučuje uplatnenie tohto článku (78).

(171)

Analýza sa však nemôže obmedzovať len na právomoci vyrovnávacieho fondu ako verejného orgánu. Dôležitejšie je určiť, či vo všeobecnosti štát priamo alebo prostredníctvom iného ním povereného orgánu môže vykonávať kontrolu nad finančnými prostriedkami používanými na financovanie tarify. Rovnaká otázka by sa položila, keby bol vyrovnávací fond súkromným subjektom.

(172)

Nedávny rozsudok Súdneho dvora vo veci Essent (79) poskytuje v tomto bode definitívne poučenie. Vo vecii Essent Holandsko zaviedlo zákonom prirážku k cene elektrickej energie. Prirážku platili spotrebitelia elektrickej energie prevádzkovateľom siete, ktorí zas prevádzali finančné prostriedky poverenej spoločnosti SEP. SEP nemala žiadne rozhodovacie právo nad finančnými prostriedkami a svoju činnosť vykonávala pod prísnou kontrolou orgánov. Súd dospel k záveru, že výnosy z prirážky predstavovali štátne zdroje, pretože prirážka k cene elektrickej energie bola zavedená vnútroštátnym právnym predpisom, a preto predstavovala poplatok a spoločnosť SEP nemala právo používať výnosy z tohto poplatku na iné účely, ako tie, ktoré stanovoval zákon, takže zdroje zostali pod verejnou kontrolou a boli k dispozícii vnútroštátnym orgánom. Súd sa domnieval, že to postačuje na to, aby sa takéto finančné prostriedky považovali za štátne prostriedky.

(173)

Podobnosť s posudzovanou vecou je očividná. Prirážka k cene elektrickej energie použitá na financovanie tarify pre Alcoa je stanovená, ako vo veci Essent, zákonom. Vyrovnávací fond zohráva rovnakú úlohu ako SEP, keďže centralizuje a spravuje výnosy z parafiškálneho poplatku, a podlieha rovnakým obmedzeniam, keďže nemôže používať výnosy z poplatku na iné účely, než účely stanovené zákonom (financovanie zvýhodnených taríf). Štát zabezpečuje kontrolu a smerovanie využívania príslušných prostriedkov: vyrovnávací fond vykonáva svoje účtovné funkcie podľa presných pokynov od AEEG, ktorý koná v rámci svojich zákonných regulačných právomocí a/alebo v rámci implementácie vnútroštátnych právnych predpisov (pozri odôvodnenia 26 a 27). Takže prostriedky, s ktorými manipuluje vyrovnávací fond, zostávajú stále pod verejnou kontrolou.

(174)

Táto analýza je v súlade s rozhodnutím Komisie vo veci Taliansko, uviaznuté náklady sektoru elektriny (80), v ktorom sú finančné prostriedky spravované vyrovnávacím fondom v účte A6 charakterizované ako štátne zdroje.

(175)

V každom prípade boli finančné prostriedky spravované vyrovnávacím fondom nesporne kategorizované ako štátne zdroje v nedávnom rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci Iride (81).

(176)

Taliansky kasačný súd už rozhodol o tom (rozsudok č. 11632/03 z 3. apríla 2003), že právna subjektivita vyrovnávacieho fondu je neoddeliteľná od právnej subjektivity talianskeho štátu a že finančné prostriedky prevedené do vyrovnávacieho fondu sa majú považovať za štátny majetok, aj keď boli získané od súkromných subjektov a boli určené pre súkromné podniky. Vo veci Iride žalobcovia Iride SpA a Iride Energia SpA podali žalobu pred Súdom prvého stupňa, v ktorej protestovali proti rozhodnutiu Komisie o kategorizácii súm spravovaných vyrovnávacím fondom v účte A6 ako štátnych zdrojov. Argumenty žalobcov boli veľmi podobné argumentom spoločnosti Alcoa. Žalobcovia namietali proti argumentácii rozhodnutia Kasačného súdu a tvrdili, že vyrovnávací fond vykonával len úlohu účtovného sprostredkovateľa medzi súkromnými osobami podliehajúcimi finančnej povinnosti a príjemcami príslušných čiastok, teda úlohu, ktorá vyrovnávaciemu fondu neumožňovala používať uložené finančné prostriedky ani počas krátkej doby. Podobne žalobcovia spochybnili uplatniteľnosť judikatúry vo veci PreussenElektra.

(177)

Súd prvého stupňa bol vo svojom rozsudku z 11. februára 2009 veľmi jednoznačný. Po zdôraznení skutočnosti, že nemá žiadnu súdnu právomoc spochybňovať výklad talianskych právnych predpisov, ktorý poskytol Kasačný súd, Súd prvého stupňa potvrdil, že finančné prostriedky uložené na účte A6 vyrovnávacieho fondu treba považovať za štátne zdroje, pretože okrem toho, že sú štátnym majetkom, sú aj pod neustálou štátnou kontrolou (82).

(178)

Tento záver sa týka účtu A6 vyrovnávacieho fondu používaného na financovanie uviaznutých nákladov talianskeho sektoru výroby elektrickej energie. Logicky sa však môže rozšíriť aj na zložku A4, z ktorej sa financovala posudzovaná tarifa. Rozsudok kasačného súdu bol založený na analýze právnej subjektivity vyrovnávacieho fondu, a preto sa jeho záver týkajúci sa štátneho majetku uplatňuje na všetky finančné prostriedky uložené vo vyrovnávacom fonde. To isté platí pre rozhodnutie Súdu prvého stupňa, podľa ktorého štát môže kontrolovať prostriedky spravované vyrovnávacím fondom. Neexistuje žiadny rozdiel medzi účtom A6 a zložkou A4, okrem rozdielu v účele zhromaždených prostriedkov (v prípade účtu A6 pokrytie uviaznutých nákladov a v prípade zložky A4 financovanie zvýhodnených taríf). Preto treba sumy prevedené na spoločnosť Alcoa zo zložky A4 považovať za štátne zdroje.

(179)

Okrem toho, že tarifa pre Alcoa bola financovaná zo štátnych zdrojov, je aj pripísateľná štátu (83), keďže právny základ opatrenia je stanovený vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v rozhodnutiach AEEG, ktorý je verejným orgánom.

(180)

Pokiaľ ide o vplyv opatrenia na obchod medzi členskými štátmi a následné narúšanie hospodárskej súťaže, je nesporné, že trh s hliníkom je plne otvorený hospodárskej súťaži. Komisia vo svojich rozhodnutiach o koncentráciách neustále tvrdila, že geografický trh s primárnym hliníkom je celosvetový (84).

(181)

V odôvodnení 214 sa uvádza, že Taliansko nenotifikovalo rozšírenie tarify pre Alcoa. Podľa ustálenej judikatúry (85) platí, že v prípade pomoci, ktorá nebola notifikovaná, Komisia nie je povinná poukázať na vplyv opatrenia: „Ak by Komisia bola povinná poukázať vo svojom rozhodnutí na skutočný vplyv pomoci, ktorá už bola poskytnutá, malo by to za následok podstatné zvýhodnenie tých členských štátov, ktoré poskytujú pomoc v rozpore s notifikačnou povinnosťou na úkor tých členských štátov, ktoré notifikovali pomoc v štádiu zámeru“.

(182)

Preto sa od Komisie požaduje len to, aby poukázala na potenciálne negatívny vplyv opatrenia na obchod a hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva.

(183)

Komisia zvážila argument Talianska a spoločnosti Alcoa, že tarifa nemá vplyv na obchod a nenarúša hospodársku súťaž, keďže tu v skutočnosti neexistujú žiadne obchodné toky medzi členskými štátmi a je nepravdepodobné, že by takéto obchodné toky mohli v dohľadnej budúcnosti vzniknúť (pozri odôvodnenia 86 a 88, a z dôvodu charakteristických vlastností odvetvia výroby hliníka tarifa nepredstavuje ujmu pre európskych konkurentov spoločnosti Alcoa (pozri odôvodnenie 89).

(184)

Treba pripomenúť, že v rozhodovacích postupoch Komisie a v judikatúre Súdu nikdy nebola absencia skutočných obchodných tokov považovaná za dôkaz toho, že opatrenie pomoci nemá žiadny vplyv na obchod v rámci Spoločenstva. V skutočnosti súd stále tvrdí, že pomoc podniku môže vplývať na obchod medzi členskými štátmi a narúšať hospodársku súťaž aj vtedy, keď sa samotný podnik, ktorý je príjemcom pomoci, nepodieľa na obchode v rámci Spoločenstva. Ak členský štát poskytne pomoc podniku, domáca produkcia sa môže z tohto dôvodu zachovať alebo zvýšiť s takým výsledkom, že podniky pôsobiace v iných členských štátoch budú mať menej príležitostí na vývoz svojich produktov na trh v tomto členskom štáte (86).

(185)

Okrem toho model, v ktorom klesá produkcia EÚ a vzrastá dovoz z tretích krajín, s obmedzenými alebo žiadnymi obchodnými tokmi medzi členskými štátmi, nie je nezvyčajný: v skutočnosti je typický pre odvetvia, ktoré trpia štrukturálnymi problémami a/alebo sú vystavené veľkému konkurenčnému tlaku. Takéto odvetvia sú mimoriadne citlivé na opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú, aby zlepšili konkurenčné postavenie svojho domáceho priemyslu.

(186)

Skutočnosť, že slabá produkcia primárneho hliníka v Taliansku nemôže mať vplyv na referenčnú cenu, je nepodstatná. Existencia referenčnej ceny pre hliník, ktorá sa nedá ľahko ovplyvniť výrobnými podmienkami v jednom členskom štáte, nevylučuje možnosť existencie ostrej hospodárskej súťaže medzi podnikmi pôsobiacimi v EHP a predávajúcimi na celosvetovom trhu s hliníkom. Je jasné, že pomoc poskytnutá talianskym taviarňam spoločnosti Alcoa neumožňuje tejto spoločnosti znižovať svetové ceny hliníka a vytlačiť konkurentov z trhu a že ostatní európski výrobcovia môžu zotrvať na trhu, pokiaľ môžu predávať so ziskom za svetové ceny. Ale zisk spoločnosti Alcoa v Taliansku získaný vďaka dotovanej tarife za elektrickú energiu posilnil vo všeobecnosti konkurenčné postavenie spoločnosti, ktorá môže napríklad využiť akumulované kapitálové rezervy na prevzatie akcií konkurentov a na zvýšenie svojho podielu na trhu.

(187)

Na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Alcoa, skutočnosť, že cena, ktorú platí Alcoa v Taliansku, je porovnateľná s „typickými“ cenami elektrickej energie, ktoré v Európe platia prevádzkovatelia taviarní hliníka, sa nemôže považovať za dôkaz toho, že talianska tarifa neohrozila záujmy ostatných európskych výrobcov. Vo veci C-372/97 Taliansko/Komisia (87) je jasne uvedené, že jednostranné opatrenia určené na prispôsobenie podmienok hospodárskej súťaže v členských štátoch podmienkam prevládajúcim v iných členských štátoch vplývajú na obchod (a preto sa musia klasifikovať ako pomoc). Okrem toho aj niektoré dohody o dodávke energie platné v iných členských štátoch EÚ môžu zahŕňať štátnu pomoc a Komisia začala dôkladné prešetrovanie viacerých sporných opatrení (88). Hoci Taliansko a Alcoa nepoužili vyslovene tento druh obrany, Komisia považuje za užitočné pripomenúť zásadu ustálenej judikatúry (89), že existencia neoprávnenej pomoci v niektorých členských štátoch nemôže ospravedlniť prijatie podobných opatrení v inom členskom štáte.

(188)

Zdá sa, že nedávne rozhodnutie spoločnosti Alcoa o vybudovaní taviarne na Islande (ktorý je krajinou EHP) je v priamom rozpore s jej argumentom, že prevádzky zatvorené v Taliansku by nemali byť nahradené nikde v EÚ/EHP.

(189)

Preto sa musí vyvodiť záver, že zvýhodnená tarifa za elektrickú energiu poskytnutá spoločnosti Alcoa je schopná zlepšiť jej konkurenčné postavenie voči konkurujúcim podnikom v obchode v rámci Spoločenstva. Ustálenou judikatúrou (90) je, že za takýchto okolností by sa malo vychádzať z toho, že pomoc má vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž.

(190)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že zvýhodnená tarifa poskytnutá spoločnosti Alcoa na základe článku 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 a vyhlášky z roku 2004 (keďže toto opatrenie môže byť dôsledkom uplatňovania vyhlášky z roku 2004 v období od januára 2006 do júna 2007) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a môže byť povolená len vtedy, ak vyhovuje jednej z výnimiek uvedených v zmluve.

(191)

V bode 132 rozsudku súdu sa jednoznačne potvrdzuje predbežné zistenie Komisie, že tarifu treba považovať za novú pomoc: „musí sa vyvodiť záver, že posudzované opatrenie sa nemôže považovať za existujúcu pomoc nielen preto, že pokrýva obdobie, ktoré sa líši od obdobia skúmaného vo veci rozhodnutia o podniku Alumix, ale aj preto, že jeho podstatou už nie je uplatňovanie tarify spoločnosťou ENEL stanovenej vo vládnom nariadení z roku 1995, ktorá bola ekvivalentná trhovej tarife, ale zabezpečenie refundácie z verejných zdrojov prostredníctvom vyrovnávacieho fondu s cieľom vykompenzovať rozdiel medzi tarifou, ktorú účtovala spoločnosť ENEL, a tarifou stanovenou vo vládnom nariadení z roku 1995, ktorého platnosť bola predĺžená vládnym nariadením z roku 2005“.

(192)

Vzhľadom na to, že bolo podané odvolanie proti rozsudku (vec C 194/09), Komisia považuje za užitočné urobiť dôslednú analýzy tejto otázky na základe článku 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý vymedzuje všetky kategórie existujúcej pomoci.

(193)

Je nesporné, že toto opatrenie nenadobudlo účinnosť pred vstupom Talianska do EÚ [bod i) uvedeného článku], nemôže sa považovať za schválené z dôvodu neprijatia rozhodnutia Komisiou v priebehu predpísanej maximálnej dĺžky konania [bod iii)] ani za existujúcu pomoc z dôvodu uplynutia vymedzeného obdobia [bod iv)] (91).

(194)

V druhej vete článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (ES) č. 659/1999 sa uvádza, že „pokiaľ sa určité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii činnosti podľa práva Spoločenstva, tieto opatrenia sa nebudú považovať za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu“. V rozhodnutiach o začatí konania sa Komisia na účely vyvodenia záveru, že tarifa pre Alcoa predstavuje novú pomoc, neodvoláva na toto ustanovenie. Ale pre dosiahnutie kompletnosti a keďže odvetvie výroby elektrickej energie bolo liberalizované pre obchodných koncových užívateľov po schválení pôvodnej tarify pre podnik Alumix, ktorá nepredstavuje pomoc, Komisia skúmala otázku, či by liberalizácia mohla mať význam pre klasifikáciu tarify ako existujúcej alebo novej pomoci. Alcoa tvrdí, že nie. Komisia zastáva názor spoločnosti Alcoa (92). Tarifa sa nestala štátnou pomocou v dôsledku otvorenia odvetvia výroby elektrickej energie hospodárskej súťaži, keďže príslušným referenčným rámcom pre hodnotenie pomoci poskytnutej spoločnosti Alcoa nie je trh s elektrickou energiou (na ktorom Alcoa nie je aktívna), ale trh s primárnym hliníkom. Okrem toho neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi liberalizáciou odvetvia výroby elektrickej energie a rozhodnutím o financovaní tarify prostredníctvom povinných príspevkov.

(195)

Vo svojom podaní Alcoa tvrdí, že aj keď sa (hypoteticky) predpokladá, že tarifa by sa mohla stať pomocou, stalo by sa tak prostredníctvom zmeny trhových podmienok alebo iných vonkajších okolností, t. j. z dôvodu vývoja spoločného trhu. To by zaručovalo klasifikáciu opatrenia ako existujúcej pomoci. Preto Komisia preskúmala, či by sa prvá veta článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (ES) 659/1999 mohla uplatňovať v posudzovanej veci. Toto ustanovenie považuje za existujúcu pomoc tie opatrenia, ktoré „sa stali pomocou v dôsledku vývoja spoločného trhu a bez toho, aby ju členský štát upravoval“.

(196)

Komisia nemohla zistiť žiadny vývoj spoločného trhu zodpovedajúci definícii poskytnutej Súdnym dvorom, t. j. „zmenu hospodárskeho a právneho rámca dotknutého odvetvia vyvolanú posudzovaným opatrením“, vďaka ktorému by sa tarifa mohla považovať za pomoc (93). Samotná spoločnosť Alcoa nebola schopná identifikovať takúto zmenu a dokázať, že existuje príčinná súvislosť so zmenou charakteru tarify. Okrem toho, aj keby sa predpokladalo, že došlo k vývoju spoločného trhu – čo bolo odmietnuté – nemalo by to význam pre hodnotenie posudzovaného opatrenia: štatút existujúcej pomoci udelený hypotetickým vývojom spoločného trhu by nemohol pretrvávať aj po zavedení následnej podstatnej zmeny opatrenia členským štátom (mechanizmus financovania založený na štátnych zdrojov), okrem iného aj podľa druhého kritéria prvej vety článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (ES) 659/1999. Keďže posudzované obdobie v tomto konaní nastalo až po tejto zmene, vývoj spoločného trhu nemôže zohrávať úlohu v hodnotení. Faktor vývoja, ktorý sa dostáva do hry po zavedení nového mechanizmu financovania, by bol rovnako irelevantný, pretože opatrenie predstavovalo štátnu pomoc už v čase vývoja. Preto sa môže tvrdenie spoločnosti Alcoa odmietnuť.

(197)

A nakoniec Komisia preskúmala, či by sa tarifa pre Alcoa mohla považovať za existujúcu pomoc na základe článku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia (ES) 659/1999 o „autorizovanej pomoci, ktorá je schémou pomoci, a individuálnej pomoci, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou“. Argumenty spoločnosti Alcoa a Talianska vychádzajú z neobmedzenej platnosti schvaľovacieho rozhodnutia pre Alumix, čím sa tarifa pre Alcoa stala existujúcou pomocou na základe uvedeného ustanovenia.

(198)

Alcoa a Taliansko tvrdia, že rozhodnutie o podniku Alumix nebolo časovo obmedzené (pozri odôvodnenia 93 a 119). V rozhodnutí o podniku Alumix Komisia uviedla, že zistila – s konečnou platnosťou – že tarifa pre Alcoa nebola opatrením pomoci. Okrem toho tvrdia, že rozšírenie existujúceho opatrenia pomoci by predstavovalo novú pomoc, ale ak sa rozšírené opatrenie nepovažuje za pomoc, neexistuje ani žiadna nová pomoc. Preto ak Komisia teraz zmení svoje hodnotenie a dospeje k záveru, že opatrenie je štátnou pomocou, tarifu, ktorú až doteraz používala Alcoa, treba v každom prípade považovať za existujúcu pomoc, alebo by sa ňou malo zaobchádzať ako s existujúcou pomocou, a to na základe judikatúry vo veci belgických koordinačných centier (94), a vrátenie by malo byť vylúčené (pozri odôvodnenie 94).

(199)

Je len prirodzené, že rozhodnutie Komisie, v ktorom sa konštatuje, že určité opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, podlieha časovému obmedzeniu, ak sa zakladá na teste podnikateľského subjektu konajúceho v podmienkach trhového hospodárstva a zahŕňa perspektívny pohľad na trhové podmienky, ktoré sa dajú náležite posúdiť až po uplynutí určitého obdobia (95). Skutočnosť, že existuje takéto časové obmedzenie, neznamená, že sa Komisia domnieva, že opatrenie sa po uplynutí obdobia stanoveného v rozhodnutí nevyhnutne stane štátnou pomocou.

(200)

Rozhodnutie o podniku Alumix bolo založené na vyhláške z 19. decembra 1995, ktorá stanovila tarifu na obdobie 10 rokov. Vyslovene špecifikovala, že tarifa by sa mala zrušiť po 31. decembri 2005. V prípade podniku Alumix Komisia uskutočnila komplexné hodnotenie cien a trendov v odvetví výroby elektrickej energie v priebehu 10 rokov, čo je vyjadrené v tabuľkách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia a stanovujú tarifu spoločnosti Alcoa len do roku 2005. Takéto ceny a trendy svojím charakterom podliehajú zmenám a Komisia by najmä vzhľadom na postupnú liberalizáciu energetických trhov nemohla urobiť časovo neobmedzené vyhlásenie, že dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

(201)

Preto sa musia zistenia rozhodnutia vykladať ako platné len do roku 2005. Súd prvého stupňa to jednoznačne uznal v bodoch 105 a 106 svojho rozsudku, v ktorých podporil rozhodnutie z roku 2006 o začatí konania (96).

(202)

Taliansko tvrdí, že rozhodnutie o podniku Alumix bolo zámerne časovo neobmedzené z dôvodu uznania zamietnutia potreby dlhodobého opatrenia (pozri odôvodnenie 119). Príslušný odsek v rozhodnutí o podniku Alumix, na ktorý sa odvoláva Taliansko („reštrukturalizácia a obnova prevádzok podniku Alumix k opätovnej životaschopnosti zabezpečuje, že rozvoj týchto oblastí nebude krátkodobý, ale skôr dlhodobý“), sa nevzťahuje na tarify, ktoré nie sú považované za pomoc, ale na iné reštrukturalizačné opatrenia pomoci pre Alumix. Okrem toho príslušný odsek stanovuje len to, že pretrvávajúca prítomnosť podniku Alumix bude prispievať k dlhodobému rozvoju daných oblastí, a nemôže sa vykladať spôsobom, ktorý navrhuje Taliansko.

(203)

Na záver, vzhľadom na to, že platnosť rozhodnutia o podniku Alumix bola obmedzená do 31. decembra 2005, tarifa uplatňovaná od 1. januára 2006 podľa článku 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 predstavuje novú pomoc z dôvodu zmeny trvania opatrenia v súlade s rozsudkom vo veci Diputación Foral de Álava (97).

(204)

Komisia preskúmala argument spoločnosti Alcoa, že nikdy nedošlo „k zmene okolností“, ktoré by mohli ukončiť platnosť rozhodnutia o podniku Alumix, keďže ani liberalizácia trhu, ani úloha, ktorou bol poverený vyrovnávací fond, nemali vplyv na cenu platenú spoločnosťou Alcoa. Táto cena zostala v súlade s kritériami pre Alumix, takže zistenie Komisie, že opatrenie nepredstavuje pomoc, zostáva plne v platnosti (pozri odôvodnenie 93).

(205)

Preskúmaním faktov sa však zistilo, že tarifná schéma, ktorú Komisia zaznamenala v podniku Alumix, prešla podstatnou zmenou, ktorú sa Alcoa snaží minimalizovať ako len čisto administratívny detail, pričom ide o prechod od tarify, ktorú poskytoval dodávateľ elektrickej energie za trhových podmienok, k tarife, ktorá sa tak len nazýva, ale je výsledkom dotácie štátu.

(206)

Je ťažké pozerať sa na túto zmenu ako na zmenu „čisto formálneho charakteru“ a „nemeniacu podstatu schválených taríf“, keďže nový mechanizmus financovania zmenil samotné hospodárske podmienky, na ktorých bolo založené rozhodnutie o podniku Alumix.

(207)

Stačí pripomenúť, že vo veci podniku Alumix sa posudzovanie sústredilo na dodávateľa elektrickej energie ENEL. Komisia sa na základe testu podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve domnieva, že zvýhodnená cena nepriniesla spoločnosti Alcoa výhodu, pretože pre ENEL bolo rozumné predávať elektrickú energiu za príslušnú cenu. Ale test podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve sa stáva bezvýznamným v situácii, keď tarifa už nie je dobrovoľne poskytovaná spoločnosťou ENEL (ktorá používa bežnú cenu), ale je výsledkom kompenzačnej platby zo strany štátu. V novej schéme už nie je správanie sa dodávateľa elektrickej energie podstatné.

(208)

Okrem toho, skutočnosť, že 1. januára 2006 bol zavedený valorizačný mechanizmus s maximálne 4 % ročným nárastom cien pre spoločnosť Alcoa (pozri odôvodnenie 49), predstavuje ďalšiu podstatnú zmenu pôvodnej tarifnej schémy, a to takú, ktorá sa len ťažko môže považovať za zmenu v súlade s trhom vzhľadom na to, že počnúc rokom 2005 ceny elektrickej energie na veľkoobchodných trhoch neustále stúpali.

(209)

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Alcoa, skutočnosť, že cena, ktorú platila Alcoa v rámci novej schémy až do konca roku 2005, je rovnaká ako cena, ktorá sa nepovažovala za pomoc v rozhodnutí o podniku Alumix, nemôže viesť k záveru, že opatrenie nebolo výrazne zmenené, ak sa má postupovať podľa stanoviska generálneho advokáta Fennellyho vo veci Taliansko a Sardegna Lines/Komisia (98). Pri posudzovaní toho, čo predstavuje výraznú zmenu pre opatrenie pomoci generálny advokát Fennelly uviedol, že „zavedenie celkom novej metódy účinne zabezpečujúcej rovnakú úroveň pomoci jednoznačne predstavuje výraznú zmenu pôvodnej schémy“. Takže posudzovaná tarifa je úplne odlišná od schémy posudzovanej v rozhodnutí o podniku Alumix. Zistenia týkajúce sa podniku Alumix sú preto v posudzovanej veci irelevantné a zostali by irelevantnými aj vtedy, ak by sa teoreticky predpokladalo, že rozhodnutie o podniku Alumix nie je časovo obmedzené.

(210)

Z podobných dôvodov nie je rozsudok vo veci belgických koordinačných centier, na ktorý sa Alcoa odvoláva, platným základom pre uplatňovanie rovnakých procesných záruk, aké by sa uplatňovali na existujúcu pomoc. Tento rozsudok sa týka prípadov, v ktorých Komisia zmenila svoje hodnotenie schémy pôvodne nepovažovanej za pomoc. V bode 77 súd stanovil zásadu, že v takýchto prípadoch Komisia musí dodržiavať postup pre monitorovanie existujúcej pomoci. Táto zásada sa však uplatňuje len vtedy, ak schéma nebola podstatne zmenená. V posudzovanej veci členský štát podstatne zmenil tarifnú schému pre Alcoa, ako je uvedené v odôvodneniach 205 až 208. Preto v tomto prípade Komisia nevychádza zo svojho predchádzajúceho hodnotenia toho istého opatrenia, ale skôr posudzuje nové a rozdielne opatrenie.

(211)

Opísané zmeny sa nemôžu oddeliť od pôvodnej schémy, keďže vplývajú na samotnú podstatu mechanizmu, a posudzovaná tarifa preto predstavuje pomoc v celom rozsahu v súlade s rozsudkom vo veci Gibraltár (99).

(212)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že predĺženie platnosti posudzovanej tarify pre Alcoa predstavuje novú pomoc od 1. januára 2006, teda od dátumu, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 80/2005.

(213)

Podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES členské štáty musia oznámiť všetky plány poskytnúť alebo zmeniť pomoc a nesmú uviesť navrhované opatrenia do platnosti, kým sa v oznamovacom postupe nedosiahne konečné rozhodnutie.

(214)

Pomoc je neoprávnená, keďže Taliansko neoznámilo článok 11 ods. 11 zákona č. 80/2005.

(215)

V rámci odchýlky od všeobecného zákazu štátnej pomoci uvedeného v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa pomoc môže vyhlásiť za zlučiteľnú, ak vyhovuje jednej z výnimiek stanovených v zmluve.

(216)

Štátna pomoc poskytnutá spoločnosti Alcoa na základe článku 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 sa môže klasifikovať ako prevádzková pomoc, ktorá je v zásade nezlučiteľná so spoločným trhom. Vo veci 86/89 Taliansko/Komisia Súdny dvor dospel k záveru, že „posudzovaná pomoc, ktorá bola poskytnutá bez akýchkoľvek špecifických podmienok a výhradne na základe použitých množstiev, sa má považovať za prevádzkovú pomoc dotknutým podnikom a ako taká vplýva na podmienky obchodovania v rozsahu odporujúcom spoločným záujmom“ (100).

(217)

Napríklad aj vo veci Siemens/Komisia Súd prvého stupňa pripomenul zásadu, že „prevádzková pomoc, t. j. pomoc určená na odbremenenie podniku od výdavkov, ktoré by musel normálne znášať vo svojom každodennom riadení alebo vo svojich obvyklých činnostiach, v zásade nepodlieha pôsobnosti článku 92 ods. 3 [teraz článok 87 ods. 3] … Podľa príslušnej judikatúry, takáto pomoc v podstate narušuje hospodársku súťaž v tých odvetviach, v ktorých sa poskytuje, bez toho, že by vďaka svojmu charakteru dosiahla nejaký z cieľov uvedených v ustanoveniach o výnimkách“ (101).

(218)

Napriek tomu existujú jednoznačne definované situácie, za ktorých sa môže prevádzková pomoc poskytnúť. Predovšetkým sa prevádzková pomoc môže poskytovať v oblasti ochrany životného prostredia na základe usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (102). Prevádzková pomoc môže byť výnimočne povolená aj ako regionálna pomoc v podporovaných oblastiach. Komisia preskúmala, či by tarifa pre Alcoa nemohla vyhovovať jednej z týchto kategórií.

(219)

Komisia pripomína, že neexistuje žiadna možnosť povoliť tarifu ako environmentálnu pomoc, keďže účel posudzovanej tarify nie je environmentálneho charakteru.

(220)

Vo výnimočných prípadoch sa môže prevádzková pomoc poskytnúť v podporovaných oblastiach oprávnených prijímať pomoc na základe výnimky uvedenej v článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. V priebehu posudzovaného obdobia región Veneto, kde sa nachádza taviareň Fusina, nebol oprávnený prijímať pomoc na základe článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Región Sardínie však bol oprávnený prijímať takúto pomoc až do konca roku 2006. Komisia preto preskúmala, či zvýhodnená tarifa pre taviareň spoločnosti Alcoa v Portovesme môžu byť oprávnené na základe usmernení z roku 1998 o národnej regionálnej pomoci (103).

(221)

Podľa bodu 4.15 usmernení sa prevádzková pomoc môže výnimočne poskytnúť, ak je i) odôvodnená vzhľadom na jej príspevok k regionálnemu rozvoju a na jej charakter a ii) jej výška primeraná znevýhodneniu, ktoré sa usiluje zmierniť. Úlohou členského štátu je dokázať existenciu akéhokoľvek znevýhodnenia a odhadnúť jeho význam. V súlade s bodom 4.17 usmernení musí byť prevádzková pomoc časovo obmedzená a zároveň postupne redukovaná.

(222)

Taliansko tvrdí (pozri odôvodnenie 125), že pretrvávajúci problém s vysokými nákladmi na elektrickú energiu pri výrobe hliníka na Sardínii a vo Venete uznaný v rozhodnutí o podniku Alumix, odôvodňuje predĺženie tarify.

(223)

Rozhodnutie o podniku Alumix neschvaľuje tarifu na obdobie rokov 1996 – 2005 ako regionálnu pomoc, ale stanovuje, že tarifa nepredstavuje pomoc. Preto nie je možné tvrdiť, že v prípade podniku Alumix Komisia uznala, že poskytnutie prevádzkovej pomoci bolo odôvodnené na základe regionálnych podmienok.

(224)

Podľa článku 2 usmernení „individuálna pomoc ad hoc realizovaná v prospech jedného podniku alebo pomoc obmedzená na jednu oblasť činnosti môže mať výrazný vplyv na hospodársku súťaž na príslušnom trhu, pričom jej účinky na regionálny rozvoj budú pravdepodobne príliš obmedzené … Preto sa príslušné výnimky [zo všeobecného zákazu pomoci] bežne povoľujú len pre mnohoodvetvové schémy pomoci otvorené v danom regióne pre všetky podniky v dotknutých odvetviach“. Tarifa za elektrickú energiu, ktorá sa poskytla selektívne niekoľkým individuálnym podnikom v odvetví kovoobrábania, jednoznačne nie je v súlade s duchom regionálnej pomoci, ktorá sa chápe ako mnohoodvetvová. Ale keďže neexistuje absolútny zákaz pomoci ad hoc, Komisia zvážila, či existujú mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodnili poskytnutie tarify.

(225)

Komisia predovšetkým posudzovala nedostatky sardínskeho trhu s elektrickou energiou zdokumentované Talianskom a spoločnosťou Alcoa.

(226)

Taliansky trh s elektrickou energiou je vo všeobecnosti vysoko koncentrovaný, aj keď menej v severných oblastiach. Dominantným prevádzkovateľom vo všetkých oblastiach je bývalá monopolná spoločnosť ENEL, avšak s výnimkou Sardínie, kde sa delí o dvojitý monopol so spoločnosťou E.ON. ENEL sa vyznačuje výrazným vplyvom na trhu a taliansky úrad pre hospodársku súťaž zistil, že v rokoch 2004 – 2005 tento svoj vplyv zneužil. Ceny elektrickej energie sú v Taliansku vo všeobecnosti vysoké z dôvodu zloženia jej výroby založenej z veľkej miery na fosílnych palivách (hlavne na plyne), absencie jadrových elektrární a nepriechodnosti spojovacieho vedenia so zvyškom Európy.

(227)

Na Sardínii, ktorá predstavuje 4,1 % čistého inštalovaného výkonu Talianska (104), elektrickú energiu vyrábajú predovšetkým tepelné elektrárne využívajúce fosílne palivá (uhlie, palivový olej, rafinérsky decht). Ostrov nemá žiadnu infraštruktúru pre zemný plyn.

(228)

Sardínia trpí nadmernou výrobnou kapacitou, predovšetkým v segmente s vysokými nákladmi (elektrárne poháňané naftou) v dôsledku neuskutočnených plánov vlády sústrediť taliansky ťažký priemysel na tomto ostrove. Viedlo to k nadmerným investíciám spoločnosti ENEL do elektrární. Okrem toho, že sú takéto elektrárne štrukturálne nákladnejšie, stávajú sa aj rýchlejšie technicky zastaranými. Aj vývoz sardínskej elektriny na taliansku pevninu je obmedzený nízkou kapacitou spojovacieho vedenia (105), ktoré je preťažené.

(229)

Dve energetické spoločnosti ENEL a E.ON spolu vlastnia na Sardínii 95 % podielu na trhu s elektrickou energiou (približne 58 % E.ON a 42 % ENEL). Podľa prešetrovania v energetickom odvetví (106) v súvislosti s hospodárskou súťažou je možné klasifikovať Sardíniu ako dvojitý monopol s kolektívnou dominanciou. Koncentrácia trhu je vysoká, ale nie najvyššia v Taliansku (107). Vzhľadom na to, že spoločnosti E.ON a ENEL kontrolujú takmer všetky stredné až špičkové elektrárne, stanovujú cenu elektrickej energie prakticky po celý deň. Zdá sa však, že situácia na Sardínii je menej kritická než na juhu Talianska (108), kde spoločnosť ENEL stanovuje cenu po celý čas sama.

(230)

Veľkoobchodné ceny elektrickej energie v Taliansku patria medzi najvyššie v Európe (109) a ceny na Sardínii patria medzi najvyššie v Taliansku. V roku 2007 priemerná vnútroštátna cena (PUN) predstavovala 70,99 EUR/MWh, kým priemerná oblastná cena na Sardínii predstavovala 75,00 EUR/MWh, čo je pokles v porovnaní s 80,00 EUR/MWh v roku 2006 (110). V rokoch 2008 a 2009 začali priemerné regionálne ceny na Sardínii znovu stúpať. V prvej polovici roku 2009 boli ceny na Sardínii neustále vyššie ako vnútroštátny priemer (s priemernou cenou 106,60 EUR/MWh v porovnaní s PUN 60,50 EUR/MWh). Neexistujú žiadne hodnoty týkajúce sa cien súvisiacich s dvojstrannými zmluvami na Sardínii, keďže takéto údaje nie sú verejne dostupné a Taliansko sa rozhodlo, že ich neposkytne (pozri odôvodnenie 63).

(231)

Záverom možno povedať, že trh s elektrickou energiou na Sardínii trpí kombináciou problémov (niektoré z nich sú však spoločné aj pre zvyšok Talianska), ktoré sa dajú zhrnúť takto: vysoké ceny, vysoký stupeň koncentrácie trhu, vplyv dominantných prevádzkovateľov na trhu, nadmerná výrobná kapacita v segmente s vysokými nákladmi, relatívna neefektívnosť elektrární, ktoré sa stávajú zastaranými, nedostatočný prístup k infraštruktúre pre zemný plyn a nepostačujúce spojovacie vedenie.

(232)

Prvá otázka, ktorá sa má vyriešiť je, či takéto problémy majú závažný dopad na hospodársky rozvoj Sardínie. Ceny elektrickej energie sú na ostrove vysoké a spojovacie vedenie je obmedzené. Vo veci 34/02 (111) Komisia neakceptovala tvrdenie, že nedostatok energetických spojení na Sardínii by sa mal považovať za nevýhodu pre rozvoj malých a stredných podnikov.

(233)

Hoci je pravda, že stredné a malé podniky trpia v dôsledku vysokých cien elektrickej energie menej oproti veľkým, energeticky náročným podnikom, napriek tomu sa prosperita samostatného odvetvia nemôže automaticky porovnávať s prosperitou regiónu. Povedané inými slovami, prevádzková pomoc v podporovanom regióne nemôže byť povolená na základe problémov jedného odvetvia, ale musí sa dokázať, že predstavuje trvalý prínos pre regionálny rozvoj. Komisia sa domnieva, že regionálne znevýhodnenie vyplývajúce zo stavu trhu s elektrickou energiou na Sardínii nebolo Talianskom dostatočne zdôvodnené.

(234)

Ale aj keby sa predpokladala existencia regionálneho znevýhodnenia, stále sa musia dodržiavať kritériá stanovené v usmerneniach. Pomoc musí trvalo udržateľne prispievať k regionálnemu rozvoju a musí byť úmerná znevýhodneniu, ktoré sa usiluje zmierniť.

(235)

V posudzovanej veci je nepravdepodobné, že by takáto prevádzková pomoc predstavovala trvalo udržateľný príspevok k regionálnemu rozvoju. Aj keby sa pripustilo, že by udržanie taviarne hliníka spoločnosti Alcoa (alebo iných príjemcov zvýhodnených taríf) na ostrove prispelo k zvýšeniu zamestnanosti a zachovaniu výrobnej základne na ostrove, takéto účinky by neboli trvalé. Samotná spoločnosť Alcoa tvrdí, že odstránenie tarify by znamenalo okamžité zatvorenie taviarne v Portovesme. Talianske orgány prezentujú tarifu ako dočasné opatrenie určené do roku 2010, kedy sa má dokončiť prebiehajúci projekt infraštruktúry pre výrobu elektrickej energie a spojovacie vedenie (potrubie GALSI a podmorský kábel SAPEI). Otázkou zostáva, či sú takéto štrukturálne zmeny schopné znížiť ceny elektrickej energie na úroveň zlučiteľnú s potrebami výrobcov hliníka. Komisia sa domnieva, že vďaka novej infraštruktúre bude Sardínia schopná vyrábať a predávať elektrickú energiu za približne rovnakú cenu ako na talianskej pevnine, čím sa odstráni regionálna nerovnosť. Komisia však nevidí, že tieto projekty by mohli znížiť ceny elektrickej energie o polovicu na hodnotu 30 EUR/MWh, ktorá je podľa spoločnosti Alcoa potrebná na dosiahnutie ziskovosti jej taviarne.

(236)

Komisia ďalej pripomína, že existencia štátnych dotácií určených na zníženie nákladov na elektrickú energiu pre veľkoodberateľov nestimuluje dodávateľov elektrickej energie k znižovaniu cien v obavách zo straty svojich najväčších zákazníkov a nebráni zhoršovaniu ich štruktúry nákladov. Naopak dotácie majú tendenciu zintenzívňovať motiváciu dodávateľov využívať svoj vplyv na trhu. Preto, aj keby v súčasnej situácii nadmernej kapacity bola pravda, že Alcoa by bola normálne schopná dosiahnuť konkurencieschopnú cenu, neplatilo by to pre vplyv dodávateľov elektrickej energie na trhu (ktorí majú záujem na udržaní vysokých cien, pozri odôvodnenie 121, resp. 99), a Komisia sa domnieva, že zvýhodnená tarifa nie je vhodným nástrojom na obmedzovanie takéhoto vplyvu na trhu.

(237)

Okrem toho treba pripomenúť, že rozhodnutie o podniku Alumix bolo založené na opačnom predpoklade, t. j. že veľkí zákazníci ako spoločnosť Alcoa majú vplyv na trhu vo forme značnej vyjednávacej sily voči spoločnosti ENEL a že preto keby bol ENEL súkromnou spoločnosťou, predával by za nižšiu cenu.

(238)

Dotácie poskytnuté spoločnosti Alcoa sú omnoho vyššie než akýkoľvek rozdiel, ktorý môže existovať medzi cenami elektrickej energie na pevnine Talianska a cenami na Sardínii pre tú istú kategóriu zákazníkov. Preto tarifa nie je primeraná regionálnemu znevýhodneniu, ktoré sa údajne usiluje zmierniť.

(239)

Regionálna prevádzková pomoc musí mať klesajúci charakter (pozri bod 4.17 usmernení o regionálnej pomoci). V rámci valorizačného mechanizmu zavedeného článkom 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 sa podľa výkladu AEEG (pozri odôvodnenia 49 a 50) tarifa každoročne zvyšuje o percentuálny podiel vyjadrujúci trendy v cenách elektrickej energie v EÚ, ale nárast nesmie prekročiť 4 %. Takáto tarifa má klesajúci charakter len vtedy, keď klesajú čisté priemerné ceny v EÚ (keďže tarifa pre Alcoa nemôže klesať, ale len stúpať). Vo všetkých ostatných prípadoch má tarifa vzrastajúci charakter a prináša rastúcu výhodu pre spoločnosť Alcoa (112). Takže vzhľadom na rýchly nárast cien v EÚ od zavedenia posudzovanej tarify pomoc pre spoločnosť Alcoa v reálnych hodnotách neustále vzrastala.

(240)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že rozšírenie posudzovanej tarify ako regionálnej pomoci sa nemôže považovať za zlučiteľné podľa usmernení z roku 1998 o národnej regionálnej pomoci. Keďže podľa článku 87 ods. 3 písm. a) sa Sardínii prestala poskytovať pomoc na celé obdobie rokov 2007 – 2013, nie je potrebné skúmať zlučiteľnosť pomoci na základe usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013.

(241)

Taliansko a Alcoa tvrdili, že tarifa pre Alcoa slúži na účely nápravy nedostatkov na trhoch s elektrickou energiou, na ktorých sa ešte nezaviedli konkurencieschopné ceny. Vysoké ceny energie údajne ohrozujú konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví, vrátane výroby primárneho hliníka. Tvrdí sa, že pomoc zabráni presunu spoločnosti mimo Európy. Pomoc má údajne stimulujúci účinok, keďže v opačnom prípade za absencie pomoci by spoločnosť zatvorila svoje taviarne na Sardínii a vo Venete.

(242)

Vzhľadom na takéto tvrdenia je možné dospieť k nasledujúcim všeobecným postrehom. Nedokonalé fungovanie trhov s elektrickou energiou sa nemôže stricto sensu považovať za zlyhanie trhu: tento pojem sa vzťahuje na neschopnosť samotného konkurencieschopného trhu zabezpečiť sociálne optimálne výsledky, kým posudzovaný problém spočíva v tom, že dotknuté trhy nie sú dostatočne konkurencieschopné. Riešenie je len v intenzívnejšej – a nie slabšej – hospodárskej súťaži, pomocou vytvorenia skutočne integrovaného energetického trhu. Tarify elektrickej energie stanovené štátom majú vo všeobecnosti opačný účinok, t. j. vylučujú nové subjekty a vytvárajú im prekážky, čím bránia integrácii trhu. Preto sa Komisia domnieva, že prevádzková pomoc vo forme umelo nízkych taríf elektrickej energie nie je vhodným nástrojom na nápravu nedostatkov trhov s elektrickou energiou.

(243)

Treba pripomenúť, že často citované závery špecializovaných fór, akým je napríklad skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie (pozri odôvodnenia 78 a 124), neodporúčajú, aby sa na účely riešenia problémov konkurencieschopnosti vyvolaných vysokými cenami energie používala osobitná štátna pomoc, ale zastávajú názor, že je potrebné dosiahnuť plné dodržiavanie platných pravidiel štátnej pomoci (113).

(244)

Komisia vyjadrila pochybnosti o podobných argumentoch spájajúcich opatrenia pomoci s cieľom zabrániť presunu odvetvia mimo EÚ vo veci Terni (114) a z podobných dôvodov nepovažuje za potrebné hlbšie analyzovať túto otázku v tejto diskusii.

(245)

V súčasnej situácii charakterizovanej nízkymi cenami hliníka na svetových trhoch (spôsobenej poklesom svetového dopytu z dôvodu hospodárskej krízy) by talianske taviarne spoločnosti Alcoa bez zvýhodnenej tarify neboli ziskové alebo by fungovali zo stratou. Ich zatvorenie sa nedá vylúčiť ani v prípade pôsobenia iných faktorov na takéto rozhodnutie, vrátane napríklad sociálnych a environmentálnych nákladov vyplývajúcich zo zatvorenia alebo nákladov a časového rámca súvisiacich s inštaláciou novej kapacity potenciálne potrebnej na zabránenie strate podielu na trhu.

(246)

V liste z 19. januára 2007 (ďalej len „list z roku 2007“) pracovníci Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž vyjadrili myšlienku prechodných opatrení pre postupné zrušenie tarify na Sardínii. Situácia prevládajúca na sardínskom trhu, čiastočne z dôvodu jeho izolácie, obmedzenej kapacity spojovacieho vedenia s talianskou pevninou a nepriaznivých podmienok hospodárskej súťaže, sa javí ako na výnimočnom základe vhodná pre schválenie prevádzkovej pomoci vo forme postupne zrušovanej zvýhodnenej tarify na prechodné obdobie približne dvoch rokov (115), výmenou za prijatie opatrení na podporu hospodárskej súťaže na sardínskom trhu prostredníctvom zriadenia virtuálnej elektrárne alebo VE (116). V liste bola explicitne vylúčená taviareň vo Venete (117).

(247)

V liste z roku 2007 sa uvádza, že primeraná VE by mala umožniť pokrytie približne 25 % dopytu po elektrickej energii na Sardínii virtuálnou výrobnou kapacitou dodávateľov tretích strán na obdobie minimálne piatich rokov. V liste sa ďalej navrhuje, aby Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž rýchlo začalo spolupracovať s talianskymi orgánmi s cieľom vyriešiť praktickú stránku VE.

(248)

S výrazným oneskorením, 9. júla 2009, Taliansko prijalo právne normy potrebné na udelenie právomocí AEEG zriadiť takýto mechanizmus. AEEG prijal 17. augusta 2009 rozhodnutie ARG/elt 115/09 uvádzajúce ustanovenia pre implementáciu VE. Praktické otázky VE sú v súlade s kritériami stanovenými v liste z roku 2007. Tarifa sa má zrušiť 3 mesiace po spustení VE a najneskôr 31. decembra 2009.

(249)

V súlade s podrobnými pravidlami, ktoré stanovil AEEG, obidve spoločnosti ENEL a E.ON musia uvoľniť virtuálnu výrobnú kapacitu pre prevádzkovateľov, ktorí nemajú nadviazané žiadne vzťahy ani s jednou spoločnosťou. Kapacita, ktorá sa má uvoľniť (225 MW ENEL a 150 MW E.ON), bola určená vzhľadom na príslušný jednostranný vplyv každého z dvoch dominantných prevádzkovateľov na trhu. VE má pokryť minimálne 25 % dopytu po elektrickej energii na Sardínii a bude fungovať po dobu piatich rokov, kým sa nedokončia v súčasnosti realizované projekty infraštruktúry na rozšírenie elektrického spojovacieho vedenia medzi Sardíniou a talianskou pevninou.

(250)

Účasť na konaniach verejného obstarávania má byť otvorená pre trhové subjekty aktívne v oblasti predaja koncovým užívateľom. Ponúkané produkty majú mať ročnú a/alebo päťročnú splatnosť. Zákazky budú zadané na obdobie počnúc 1. januárom 2010.

(251)

Vzhľadom na fyzické prekážky v elektrickej sieti na Sardínii talianska VE musí byť navrhnutá ako finančný nástroj (118). V prípade tohto typu VE kupujúci nie sú povinní fyzicky predávať elektrickú energiu takto poskytovanú koncovým užívateľom. Majú prospech z finančného vyrovnania vždy, keď cena zaplatená na medzidennom trhu prekročí určitú hranicu. Výhoda vlastníctva kapacity VE spočíva pre existujúcich prevádzkovateľov alebo pre nové subjekty, ktoré chcú rozšíriť svoju základňu klientov, v tom, že VE sa môže použiť ako zabezpečujúci nástroj pre (iné) realizované fyzické transakcie.

(252)

Priaznivý účinok tohto typu VE na hospodársku súťaž spočíva v skutočnosti, že dominantným prevádzkovateľom sa neupiera motivácia využívať svoj vplyv na trhu na účely zachovania cien na medzidennom trhu na vysokých úrovniach, keďže akýkoľvek prospech vyplývajúci z takejto stratégie sa prenesie na kupujúcich VE.

(253)

Hoci sa očakáva priaznivý účinok VE na hospodársku súťaž na trhu s elektrickou energiou na Sardínii a napriek návrhu z januára 2007, Komisia dospela k záveru, že v tomto prípade VE nemôže predstavovať postačujúci základ pre poskytnutie pomoci zlučiteľnej na prechodné obdobie nasledujúce po zriadení VE a ešte menej na obdobie pred zriadením VE, a to z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené ďalej.

(254)

Komisia nepopiera, že za mimoriadnych okolností môže náprava pozostávajúca z „liberalizácie trhu“ (alebo v tomto prípade skôr zo štrukturálneho opatrenia určeného na posilnenie hospodárskej súťaže na trhu, ktorý je vysoko koncentrovaný, hoci z právneho hľadiska otvorený hospodárskej súťaži) predstavovať základ pre zlučiteľnosť štátnej pomoci. V tomto konkrétnom prípade Komisia zohľadnila charakter problému hospodárskej súťaže na sardínskom trhu s elektrickou energiou (119), príčinnú súvislosť medzi problémom a pomocou a účinnosť VE ako nástroja nápravy.

(255)

Po prvé, v súvislosti s charakterom problému hospodárskej súťaže na Sardínii treba pripomenúť tieto skutočnosti. Vysoké ceny na Sardínii sú dôsledkom kombinácie faktorov: nedostatočného spojovacieho vedenia, štruktúry nákladov miestneho výrobného portfólia a vplyvu dvoch hlavných výrobcov na trhu. Skutočnosť, že elektrické spojovacie vedenie je na ostrove nedostatočné, nie je problémom liberalizácie, ale skôr dôsledkom jeho geografickej polohy. Viaceré krajiny EÚ sú ostrovy a takmer všetky členské štáty majú ostrovy, s ktorými je elektrické spojovacie vedenie nedostatočné alebo neexistujúce. Štruktúra nákladov výrobného portfólia nesúvisí priamo s tým, ako funguje trh s elektrickou energiou, ani s uplatňovaním vplyvu dominantných prevádzkovateľov na trhu. Naopak vyplýva z dostupnosti primárnych zdrojov energie a iných fyzických a geografických prekážok, ktoré podmieňujú rozhodnutia výrobných spoločností o investíciách. Okrem toho, štruktúra vysoko koncentrovaného trhu je na ostrovoch pravdepodobne skôr pravidlom, než výnimkou. Preto jediným problémom hospodárskej súťaže, ktorý tu dokázateľne existuje, je dvojitý monopol, keďže potenciálne motivuje dominantných prevádzkovateľov k určovaniu vysokých cien. Je to ale jediný faktor prispievajúci k vysokej úrovni cien na Sardínii.

(256)

Po druhé, Komisia skúmala príčinné súvislosti medzi zvýhodnenými tarifami a podmienkami na sardínskom trhu. Účelom týchto taríf nikdy nebolo riešiť situáciu hospodárskej súťaže na Sardínii vzhľadom na to, že tarify na Sardínii, ktoré nahlásilo Taliansko, poskytovali úľavu len obmedzenému okruhu zákazníkov, ktorých v skutočnosti predstavujú subjekty s najväčším vyjednávacím vplyvom. Samotné Taliansko uznáva, že účelom tarify pre Alcoa bolo zosúladenie cien, ktoré platila Alcoa na Sardínii, s cenami ponúkanými výrobcom hliníka v ostatných európskych krajinách.

(257)

Okrem toho posudzovaná pomoc mohla ešte zhoršiť situáciu vyplývajúcu z dvojitého monopolu vo výrobe elektrickej energie. Vďaka systému kompenzačných platieb, ktorý predstavuje posudzované opatrenie, Alcoa nemala žiadnu motiváciu uplatňovať svoj vlastný vplyv kupujúceho s cieľom znížiť náklady na elektrickú energiu, jej záujem na získaní elektriny pri čo najnižších nákladoch bol uspokojený kompenzačnými platbami a nie uplatnením vlastného vyjednávacieho vplyvu na maloobchodnom trhu ako hlavného spotrebiteľa elektrickej energie na Sardínii. Vďaka zníženiu motivácie spoločnosti Alcoa pre hľadanie iných zdrojov dodávok než boli tie, ktoré ponúkal existujúci prevádzkovateľ, mohli mať kompenzačné platby do určitej miery negatívny vplyv na hospodársku súťaž na maloobchodnom trhu na úkor všetkých spotrebiteľov elektrickej energie, keďže mali tendenciu posilňovať finančné postavenie existujúceho prevádzkovateľa.

(258)

Po tretie, očakávaný priaznivý vplyv VE na skutočné podmienky hospodárskej súťaže na Sardínii sa nezdá byť úmerný rozsahu a intenzite poskytnutej pomoci. Účinky nápravného opatrenia na sardínsky trh by sa javili ako značne obmedzené. Malo by to vplyv len na správanie sa dominantných prevádzkovateľov vzhľadom na to, že taká finančná VE, akú zriadilo Taliansko, nemôže mať vplyv na spojovacie vedenie, ani na výrobné náklady a na rozdiel od tzv. „dohody o spracovaní za poplatok“ nie je určená na to, aby viedla k zmene štruktúry trhu vzhľadom na zloženie výroby elektrickej energie.

(259)

Po štvrté, pomoc narušuje hospodársku súťaž na trhu s primárnym hliníkom, kým VE vedie k určitému zlepšeniu v oblasti hospodárskej súťaže na inom trhu, a to v odvetví výroby elektrickej energie. Vďaka svojmu charakteru VE nie je schopná priamo ovplyvniť trh s hliníkom.

(260)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že tarifa uplatňovaná na taviarne spoločnosti Alcoa vo Venete a na Sardínii nevyhovuje žiadnej z výnimiek uvedených v článku 78 Zmluvy o ES. Výnimky v článku 87 ods. 2 nie sú uplatniteľné, keďže pomoc nemá sociálnu povahu, nie je určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a nebola poskytnutá na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených rozdelením Nemecka. Nie sú uplatniteľné ani výnimky uvedené v článku 87 ods. 3 písm. b) a d), keďže opatrenie nie je určené na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu, ani na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva. Pokiaľ ide o výnimku uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. a), analýza vykonaná v odôvodneniach 220 až 240 dokazuje, že tarifa sa nemôže považovať za pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou. V súvislosti s článkom 87 ods. 3 písm. c) analýza dokazuje, že tarifu, a to ani v spojení s VE, nemožno považovať za zlučiteľnú na základe tejto výnimky (pozri predovšetkým odôvodnenia 216, 217, 241 až 245 a 253 až 259).

(261)

Preto sa musí predĺženie zvýhodnenej tarify v prospech spoločnosti Alcoa zavedené článkom 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 a vyhláškou z roku 2004 (pokiaľ toto opatrenie mohlo byť dôsledkom uplatňovania uvedenej vyhlášky v období od januára 2006 do júla 2007, pozri odôvodnenie 44) považovať za nezlučiteľné so spoločným trhom.

(262)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 v prípadoch neoprávnenej pomoci, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom, sa bezodkladne obnoví účinná hospodárska súťaž, pokiaľ vrátenie pomoci nie je v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.

(263)

Podľa ustálenej judikatúry, ak bola pomoc poskytnutá bez predchádzajúcej notifikácie v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES, príjemca pomoci nemôže oprávnene očakávať, že táto pomoc je oprávnená (120). Podnik, ktorý dôsledne vykonáva svoju činnosť, je veľmi dobre schopný určiť, či sa dodržal notifikačný postup a či je pomoc oprávnená.

(264)

Príjemcovi neoprávnenej pomoci sa však nebráni odvolať sa na mimoriadne okolnosti, na základe ktorých oprávnene očakával, že pomoc je oprávnená a teda je oslobodený od jej vrátenia (121). Na druhej strane ak „starostlivý a informovaný podnikateľský subjekt je schopný predvídať prijatie opatrenia Spoločenstva ovplyvňujúce jeho záujmy, nemôže sa dovolávať tejto zásady po tom, čo bolo také opatrenie prijaté“ (122).

(265)

Komisia preskúmala, či mimoriadne okolnosti, ktoré podľa spoločnosti Alcoa údajne nastali a ktoré súvisia s existenciou rozhodnutia o podniku Alumix, mohli odôvodniť takéto oprávnené očakávania.

(266)

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že oprávnené očakávania môžu vyplynúť len z presných, bezpodmienečných a zhodných uistení inštitúcií Spoločenstva takého charakteru, ktorý odôvodňuje predpoklad, že opatrenie nepredstavuje pomoc alebo nie je neoprávnené (123).

(267)

Alcoa tvrdí, že aj keby sa posudzovaná schéma nepovažovala za „existujúcu pomoc“, ešte stále môže argumentovať oprávnenými očakávaniami, pretože sa odvolávala na zistené skutočnosti o podniku Alumix, podľa ktorých nešlo o pomoc v prípade kúpy podniku Alumix a prijatia rozhodnutia o ďalších investíciách do dvoch taviarní. Alcoa ďalej ako precedens cituje rozhodnutie Komisie o oslobodení od dane pre oceliarske spoločnosti zriaďujúce svoje podniky v zahraničí (124) (pozri odôvodnenie 97).

(268)

V tomto rozhodnutí Komisie, ktoré sa týka oslobodenia od dane poskytnutého Francúzskom oceliarskym spoločnostiam, nebolo možné priamo uplatňovať ustanovenia o existujúcej pomoci, keďže pomoc v oceliarskom odvetví podlieha Zmluve o založení ESUO, ktorá neuznáva pojem existujúcej pomoci. Komisia uznala príjemcove oprávnené očakávania analogickým uplatnením príslušných ustanovení Zmluvy o ES, a preto nenariadila vrátenie pomoci. Táto vec bola ale v podstate podobná veci belgických koordinačných centier, v ktorej Komisia zmenila svoje rozhodnutie o opatrení pôvodne klasifikovanom ako nepredstavujúce pomoc bez toho, aby bolo opatrenie zmenené členským štátom. Úvahy uvedené v odôvodnení 210 znamenajú, že Komisia musí zamietnuť tvrdenie, že citované rozhodnutie sa môže považovať za základ pre uznanie oprávnených očakávaní zo strany spoločnosti Alcoa.

(269)

Pokiaľ ide o význam, ktorý Alcoa prisudzuje rozhodnutiu o podniku Alumix, treba poznamenať, že toto rozhodnutie mohlo byť pre príjemcu dôvodom oprávneného očakávania, že posudzovaná tarifná schéma nepredstavuje pomoc len do 31. decembra 2005.

(270)

Žiadne oprávnené očakávania sa však nemôžu vyvodzovať z rozhodnutia o podniku Alumix vo vzťahu k časovému predĺženiu tarify podľa článku 11 ods. 11 zákona č. 80/2005. Alcoa nemohla oprávnene očakávať, že opatrenie z roku 2005, ktoré predĺžilo platnosť tarify do roku 2010, by sa podobne automaticky mohlo považovať za pomoc. V prípade opatrenia, ktoré bolo: a) výrazne zmenené a b) časovo predĺžené, by mal rozumný príjemca overiť, či ide o oprávnenú pomoc.

(271)

Neexistencia oprávnených očakávaní vyplývajúcich z rozhodnutia o podniku Alumix je vyslovene potvrdená v bode 109 rozsudku Súdneho dvora.

(272)

Skutočnosť, že Alcoa investovala do svojich talianskych prevádzok, nepostačuje na vznik oprávnených očakávaní o oprávnenosti zmenenej a predĺženej tarifnej schémy vzhľadom na to, že v čase poskytnutia pôvodnej tarify pre Alcoa bolo jasné, že má trvať maximálne desať rokov, a že Alcoa plánovala svoje vlastné investície na tomto základe a nie na predpoklade neobmedzeného trvania tarify.

(273)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli viesť spoločnosť Alcoa k oprávneným očakávaniam o oprávnenosti posudzovaného opatrenia.

(274)

Pokiaľ ide o prevádzku na Sardínii, Komisia posúdila aj to, či list z roku 2007 a následné zmeny vyplývajúce z neho mohli predstavovať pre spoločnosť Alcoa zdroj oprávnených očakávaní.

(275)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v liste z roku 2007 Komisia neposkytla žiadne presné a bezpodmienečné uistenia o hodnote VE na účely zistenia zlučiteľnosti pomoci. List útvarov Komisie len naznačil, že „Európsky komisár pre hospodársku súťaž chce navrhnúť obdobie pre postupné a rýchle odstránenie sadzieb na Sardínii“. Jeho znenie znamená, že pozitívny výsledok veci nebude v žiadnom prípade podmienený schválením návrhu rozhodnutia celou Komisiou. Vzhľadom na svoj štatút (list útvarov Komisie) a svoj obsah (podmienečné uistenie) list z roku 2007 nemohol byť dôvodom oprávnených očakávaní o charaktere uznanom Súdny dvorom.

(276)

Taliansko ani Alcoa nepredložili argumenty v tejto súvislosti. Komisia však preskúmala, či vráteniu pomoci úplne alebo čiastočne nebránia iné všeobecné zásady práva Spoločenstva.

(277)

V súvislosti s prevádzkou nachádzajúcou sa vo Venete treba pripomenúť, že vrátením pomoci sa neporušuje žiadna všeobecná zásada práva Spoločenstva; Komisia vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania vážne pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci pre prevádzku vo Venete a nič v následnom priebehu konania nemohlo zmeniť dojem, ktorý spoločnosť Alcoa získala prostredníctvom rozhodnutia o začatí konania.

(278)

Pokiaľ ide o prevádzku na Sardínii, Komisia preskúmala situáciu podľa listu z roku 2007 a jej následné zmeny. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 275, list útvarov Komisie neposkytoval žiadne presné a bezpodmienečné uistenia o hodnote VE na účely zistenia zlučiteľnosti pomoci, ale venoval sa tomu, že ak Taliansko rýchlo zareaguje na návrh, Komisár pre hospodársku súťaž navrhne, aby Komisia schválila obdobie pre postupné a rýchle zrušenia tarify. Myšlienka VE však bola v ďalšom priebehu konania odsunutá bokom dovtedy, kým Taliansko nerozhodlo o jej použití.

(279)

Ako sa už vysvetlilo v odôvodneniach 253 až 259, napriek tomuto návrhu Komisia dospela k záveru, že VE nemohla predstavovať základ pre rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci, a to z dôvodov súvisiacich s okolnosťami opatrenia a všeobecného charakteru VE, teda dôvodov, ktoré nevyplývajú z jej diskusie s Talianskom. Je to však dôvod na úvahu o tom, či dlhotrvajúce rokovania o VE mohli vyvrátiť domnienku, že stanovenie nezlučiteľnosti neoprávneného opatrenia pomoci muselo nevyhnutne viesť k plnému navráteniu tejto pomoci.

(280)

Nezávisle od skutočnosti, že trvanie samotného prešetrovania nebolo nadmerne dlhé (tri roky), Komisia uznáva, že v posudzovanej veci sa jeho trvanie predĺžilo vďaka rokovaniam o zavedení VE.

(281)

Hoci dĺžka trvania rokovaní o VE bola z veľkej miery zapríčinená oneskorenou odpoveďou Talianska na návrh, Komisia uznáva, že dlhotrvajúce diskusie o VE neboli v súlade so zásadou riadnej správy veci verejných a ovplyvnili príjemcove správanie sa v ďalšom priebehu prešetrovania. Vyhliadky, že by sa vďaka VE mohol dosiahnuť priaznivý výsledok pre sardínsku prevádzku, ktoré Komisia vytvorila a ktoré neboli dostatočne včasným spôsobom rozptýlené, mohli zmeniť vnímanie spoločnosti Alcoa na riziko vrátenia pomoci poskytnutej sardínskej prevádzke po začatí konania, a to mohlo na druhej strane ovplyvniť jej obchodnú stratégiu v otázke investícií a situovania aktivít. Keby nebolo listu z roku 2007, Alcoa sa mohla rozhodnúť, že nebude pokračovať vo svojom pôsobení na Sardínii, a tým by sa znížila suma, ktorá sa má vrátiť.

(282)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že je vhodné nepožadovať vrátenie pomoci poskytnutej sardínskej prevádzke za obdobie od dátumu odoslania listu, teda od 19. januára 2007 až do tohto rozhodnutia.

(283)

Na záver treba poznamenať, že celá suma nezlučiteľnej pomoci, ktorú Alcoa získala podľa článku 11 ods. 11 zákona č. 80/2005 počnúc 1. januárom 2006, sa má vrátiť spolu s úrokom v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (125).

(284)

Cieľom navrátenia pomoci je obnoviť postavenie príjemcu v hospodárskej súťaži, ktoré mal pred poskytnutím nezlučiteľnej pomoci. Na účely stanovenia sumy pomoci, ktorá sa má vrátiť, je preto potrebné určiť cenu, ktorú by Alcoa platila na trhu za svoje dodávky elektrickej energie, ak by sa trvanie tarify nepredĺžilo.

(285)

Ako sa uvádza v odôvodnení 157, Alcoa v dvojstrannej zmluve so spoločnosťou ENEL dohodla nominálnu cenu, ktorá približne zodpovedala bežnej tarife účtovanej spoločnosťou ENEL za vysokonapäťový prúd. Podľa názoru Komisie, je to cena, ktorú by Alcoa platila za svoje dodávky elektrickej energie, ak by zvýhodnená tarifa neexistovala. Komisia sa preto domnieva, že suma pomoci, ktorá sa má vrátiť, sa rovná rozdielu medzi zmluvnou cenou a zvýhodnenou cenou. Táto suma sa zhoduje s kompenzačným príspevkom, ktorý spoločnosť dostala v príslušnom období (126). Rovnakú metódu výpočtu zvolila Komisia vo veci Terni (127), ktorá je priamo porovnateľná s posudzovanou vecou.

(286)

Pre dosiahnutie kompletnosti Komisia preskúmala – a zamietla – argument, že v prípade absencie štátnej dotácie by Alcoa dohodla so spoločnosťou ENEL lepšiu cenu a že preto by mala byť suma pomoci, ktorá sa má vrátiť, založená na inej, údajne reálnejšej referenčnej hodnote.

(287)

Po prvé, Komisia zásadne nesúhlasí s myšlienkou vytvorenia teoretickej referenčnej hodnoty, keď je k dispozícii konkrétna a vhodná referenčná hodnota. Vo veci Unicredito (128) Súdny dvor zamietol podobne hypotetický prístup a rozhodol o tom, že „návrat do pôvodného stavu nezahrňuje odlišnú rekonštrukciu minulosti v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú voľby, často viacnásobné, ktoré mohli urobiť dotknuté subjekty.“

(288)

Preto potom, ako Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa tarify v rokoch 2004 a 2006 a potom, ako sa od spoločnosti Alcoa požadovalo, aby poskytla záruku materskej spoločnosti na pokrytie rizika vrátenia pomoci, Alcoa dostala jednoznačnú motiváciu dohodnúť so spoločnosťou ENEL čo najlepšie možné podmienky dodávok. Preto neexistujú žiadne náznaky, že by zmluvná cena voľne dohodnutá medzi spoločnosťami Alcoa a ENEL nepredstavovala trhovú cenu, ktorú by Alcoa platila v prípade absencie pomoci.

(289)

Komisia dospela k záveru, že Taliansko neoprávnene, v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES implementovalo ustanovenia článku 1 vyhlášky predsedu vlády zo 6. februára 2004 a článku 11 ods. 11 vládneho nariadenia č. 35/05, ktoré bolo zmenené na zákon č. 80/2005 zabezpečujúci časové predĺženie trvania zvýhodnenej tarify elektrickej energie pre spoločnosť Alcoa. Komisia sa domnieva, že opatrenie, ktoré predstavuje čisto prevádzkovú pomoc, nevyhovuje žiadnej výnimke zo všeobecného zákazu štátnej pomoci v zmysle Zmluvy o ES, a preto je nezlučiteľné so spoločným trhom. Preto sa musia všetky platby ešte nezaplatenej pomoci zastaviť, pričom už zaplatená pomoc sa musí vrátiť. Suma pomoci, ktorú treba vrátiť, zodpovedá súčtu všetkých kompenzačných komponentov poskytnutých vyrovnávacím fondom spoločnosti Alcoa. V prípade prevádzky vo Venete sa toto navrátenie týka obdobia od 1. januára 2006 do dátumu prijatia tohto rozhodnutia, v prípade prevádzky na Sardínii obdobia pred listom z roku 2007, t. j. od 1. januára 2006 do 18. júna 2007,

a)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú príjemca musí vrátiť;

b)

podrobný popis už prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

všetky dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.