28.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 138/11

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný program stability Fínska na roky 2009 až 2013.

(2)

Hoci malo Fínsko pri vypuknutí celosvetovej krízy v roku 2008 pomerne silnú pozíciu, pričom stavalo na značnom prebytku na bežnom účte a prebytku verejných financií, celosvetová kríza mala zvlášť silný vplyv na jeho priemysel vysoko orientovaný na vývoz, ako aj na domáce odvetvia prostredníctvom negatívneho ovplyvnenia dôvery. Fínsko umožnilo pôsobenie automatických stabilizátorov v plnom rozsahu a okrem toho zabezpečilo pomerne rozsiahle diskrečné fiškálne stimuly. Verejné financie sa preto v roku 2009 oslabili o viac ako 6,5 % HDP. Hoci sa v priebehu roku 2009 rýchlo obnovila spotrebiteľská dôvera na úroveň vyššiu ako dlhodobý priemer a ukazovatele dôvery v priemysle sa takisto mierne zlepšili, zlepšenie v reálnom hospodárstve bolo pozvoľnejšie. Reakcia trhu práce na krízu bola doteraz tlmenejšia, ako by sa dalo očakávať vzhľadom na prudký pokles produkcie.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy navyše znásobuje negatívne vplyvy demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. V prípade Fínska je predovšetkým dôležité, aby vykonalo reformy na zvýšenie ponuky pracovnej sily v dlhodobom horizonte s cieľom potlačiť negatívny vplyv starnutia obyvateľstva na trh práce.

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa plánuje, že rast reálneho HDP sa po výraznom poklese o 7,6 % v roku 2009 dostane späť na úroveň 0,7 % v roku 2010 a zrýchli sa na 2,4 % v roku 2011 a 3,5 % v roku 2012, pričom v roku 2013 sa zmierni na 3 %. Pri posúdení na základe informácií (2) dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár sa opiera o realistické predpoklady rastu až do roku 2011 a výrazne priaznivé predpoklady v ďalších rokoch vzhľadom na to, že plánované miery rastu sú podstatne vyššie ako odhadovaný strednodobý potenciál rastu. Prognózy inflácie v programe sú pravdepodobne realistické v celom období programu.

(5)

Deficit verejných financií sa v programe odhaduje v roku 2009 na úrovni 2,2 % HDP. Výrazné zhoršenie z prebytku 4,4 % HDP v roku 2008 odzrkadľuje vo veľkom rozsahu vplyv krízy na verejné financie a stimulačné opatrenia predstavujúce takmer 2 % HDP, ktoré vláda prijala v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva (EERP). Zhoršenie verejných financií bolo predovšetkým ovplyvnené nižšími príjmami, najmä v dôsledku výrazného poklesu daňových príjmov, najmä daní z príjmov právnických osôb. Podľa programu sa očakáva, že fiškálna politika zostane v roku 2010 expanzívna a v ďalších rokoch programu sa stane celkovo neutrálnou. Keďže sú opatrenia na fiškálnu stimuláciu vo veľkej miere trvalého charakteru, ich vykonanie nepovedie automaticky k fiškálnej konsolidácii. V súlade so stratégiou ukončenia angažovanosti štátov, ktorú zastáva Rada, a s cieľom vrátiť sa k udržateľnej pozícii verejných financií sa strednodobý kurz fiškálnej politiky musí sprísniť. V programe sa uvádza, že vláda rozhodne o rozpočtových konsolidačných opatreniach neskôr, pričom tieto opatrenia sa podľa plánu majú upresniť v nadchádzajúcom rozpočte na rok 2011 a v ďalšej aktualizácii programu stability.

(6)

V programe sa plánuje, že deficit verejných financií sa v roku 2010 zvýši na úroveň 3,6 % HDP, dočasne teda prekročí hranicu pre deficit 3 % HDP stanovenú v Pakte stability a rastu. Plánované zvýšenie deficitu spôsobujú ďalšie stimuly predstavujúce o niečo viac ako 1 % HDP, najmä vo forme zníženia daní, ale aj vyšších platieb sociálnych dávok predovšetkým v dôsledku očakávaného rastu nezamestnanosti. Štrukturálne saldo, t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových opatrení prepočítané spoločne dohodnutou metodikou, sa má znížiť o viac ako 1 % v roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku, čo vo všeobecnosti zodpovedá rozsahu stimulačných opatrení, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2010.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v programe je podpora hospodárskej činnosti a trhu práce počas hospodárskej krízy, pričom sa súčasne zohľadňujú fiškálne obmedzenia stanovené potrebami dlhodobej udržateľnosti. Hoci sa v programe zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia udržateľnej fiškálnej pozície, zároveň sa v ňom uvádza, že súčasné fiškálne prognózy založené na existujúcich politikách tento cieľ nespĺňajú. V programe sa očakáva, že celkový a primárny deficit budú postupne klesať od roku 2011, pričom celkový deficit dosiahne v roku 2013 úroveň približne 2 % HDP. Zodpovedajúci vývoj štrukturálneho salda naznačuje, že kurz fiškálnej politiky sa stane neutrálnym od roku 2011. To je v súlade so scenárom v programe založeným na predpoklade nezmenenej politiky a vzhľadom na to, že vláda ešte neohlásila žiadne významnejšie strednodobé konsolidačné opatrenia. V aktualizácii programu sa stanovuje strednodobý cieľ pre rozpočtovú pozíciu na úrovni štrukturálneho prebytku v rozsahu 0,5 % HDP. Vzhľadom na najnovšie prognózy a úroveň dlhu sa zdá, že v strednodobom cieli sa odzrkadľujú ciele paktu. V aktualizovanom programe stability sa však pri súčasných politikách neplánuje dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v období programu.

(8)

Rozpočtový výsledok by sa mohol v porovnaní s prognózami v programe ukázať ako horší. Hoci sú riziká spojené s bezprostrednejším výhľadom rastu obmedzené, pretože najnovšie výhľadové ukazovatele potvrdzujú pomerne rozsiahle a trvalé oživenie spotrebiteľskej dôvery a v menšom rozsahu aj dôvery podnikov, rozpočtový výsledok v ďalších rokoch môže byť horší, ako sa plánuje vzhľadom na značne priaznivé predpoklady rastu, z ktorých vychádzajú rozpočtové prognózy. Riziká týkajúce sa cieľov sú v určitom rozsahu vyvažované záväzkom vlády špecifikovať opatrenia na ukončenie krízy v rozpočte na rok 2011 a v nasledujúcej aktualizácii programu stability.

(9)

Hrubý verejný dlh sa odhaduje na úrovni 41,8 % HDP v roku 2009 oproti 34,2 % v predchádzajúcom roku. Toto je vo veľkej miere spôsobené rýchlym rastom deficitu a citeľným poklesom HDP. Očakáva sa, že pomer dlhu k HDP sa v období programu zvýši o ďalších 14,6 percentuálnych bodov, a to až na úroveň 56,4 % HDP do roku 2013, čo je spôsobené najmä stále vysokými deficitmi verejných financií. Vzhľadom na negatívne riziká týkajúce sa rozpočtových cieľov by sa pomer dlhu k HDP mohol zvýšiť ešte viac, ako sa plánuje v programe. Ako naznačuje analýza citlivosti vykonaná v programe, nepredpokladá sa, že pomer dlhu k HDP presiahne strop 60 % HDP stanovený v Pakte stability a rastu. Vo fondoch sociálneho zabezpečenia sa rovnako ako v predchádzajúcich rokoch naďalej akumulujú finančné aktíva, ktoré v roku 2008 predstavovali približne 52,4 % HDP a v súčasnosti teda prekračujú hrubý verejný dlh.

(10)

Zo strednodobých prognóz dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa postupne zotaví na hodnoty prognózované pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízové úrovne, a ktoré zahŕňajú plánované zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, vyplýva, že rozpočtová stratégia, s ktorou sa počíta v programe, by v súčasnej situácii a pri žiadnej ďalšej zmene nebola dostatočná na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Hoci je dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet mierne vyšší ako priemer EÚ, prijatými dôchodkovými reformami sa pomohol obmedziť predpokladaný nárast výdavkov na dôchodky v nadchádzajúcich desaťročiach. Okrem toho, veľké množstvo aktív akumulovaných vo verejných dôchodkových fondoch pomôže pri financovaní časti nárastu výdavkov na dôchodky v budúcnosti. Rozpočtová pozícia v roku 2009, ako sa odhaduje v programe, znásobuje rozpočtový vplyv starnutia obyvateľstva na oslabovanie udržateľnosti. K obmedzeniu rizík spojených s udržateľnosťou verejných financií, ktoré Komisia v správe o udržateľnosti z roku 2009 posúdila ako nízke (3), by prispelo zabezpečenie vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte a uskutočnenie vhodných štrukturálnych reforiem.

(12)

Hlavným nástrojom na kontrolu výdavkov ústrednej štátnej správy sú aj naďalej viacročné limity na výdavky, ktoré nezahŕňajú cyklicky citlivé výdavkové položky a ktoré tak umožnili pôsobenie automatických stabilizátorov v plnom rozsahu. Hoci sa týmto nastavením podporila hospodárska činnosť a sociálna súdržnosť počas krízového obdobia, viedlo to aj k pomerne výraznému zhoršeniu situácie verejných financií. Vzhľadom na dobré doterajšie výsledky možno očakávať, že nastavenie výdavkových stropov zostane účinným nástrojom na obmedzenie necyklických výdavkov ústrednej štátnej správy. V programe sa uznáva, že dôraz by sa mal klásť na pokrízovú stratégiu ukončenia angažovanosti štátu a navrhnutie pravidiel fiškálnej politiky, ktorými sa zabezpečí dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Ústredná štátna správa sa takisto snaží o dosiahnutie rastu produktivity v prípade služieb, ktoré poskytujú obce, čo by mohlo viesť k zmierneniu tlakov na výdavky. Parlament na tento účel schválil v roku 2007 rámcový zákon.

(13)

Vláda podstatne nezmenila prebiehajúcu stratégiu reformy týkajúcu sa reorganizácie poskytovania služieb na ústrednej úrovni aj na úrovni miestnej samosprávy, pričom obidve postupujú podľa plánu. Očakávané zvýšenie produktivity na úrovni obcí by sa však pravdepodobne dosiahlo len v strednodobom až dlhodobom horizonte.

(14)

Celkovo, vzhľadom na uvedené riziká týkajúce sa rozpočtových cieľov sa stratégia na zachovanie podporných fiškálnych politík aj v roku 2010 môže považovať za zosúladenú s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Vzhľadom na negatívny vplyv hospodárskej krízy sa plánuje, že v roku 2010 sa dočasne prekročí limit pre deficit verejných financií vo výške 3 % HDP a následne sa postupne zníži pod referenčnú úroveň. Vzhľadom na riziká spojené s prognózami rastu v ďalších rokoch programu sa však ani plánované mierne zníženie deficitu nemusí dosiahnuť. Plánovaná fiškálna pozícia meraná zmenou štrukturálnych sáld nenaznačuje dosiahnutie fiškálnej konsolidácie v strednodobom horizonte a v programe sa neplánuje pokrok k strednodobému cieľu v období programu. Hoci sa v programe uvádza, že sa plánuje konsolidačná stratégia, nešpecifikujú sa v ňom jej presné ciele ani hlavné prvky. Včasné vykonanie súhrnnej stratégie zameranej na štrukturálnu fiškálnu konsolidáciu by bolo potrebné na zosúladenie rozpočtovej stratégie s požiadavkami paktu.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (4).

i)

vykonávalo fiškálnu politiku na rok 2010 tak, ako sa plánuje v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva, a pritom zabezpečilo, aby plánované prekročenie referenčnej hodnoty 3 % HDP zostalo obmedzené a dočasné;

ii)

prijalo včasné opatrenia na vymedzenie komplexnej a konkrétnej strednodobej fiškálnej stratégie na konsolidáciu od roku 2011 aj s cieľom dosiahnuť strednodobý cieľ a obnoviť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.