15.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 242/21

(1)

Tento prípad sa týka štátnej pomoci, ktorú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) poskytlo v prospech spoločnosti BT plc (ďalej len „BT“, ak nie je uvedené inak). BT je verejná akciová spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Anglicka a Walesu. British Telecommunications plc je dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve spoločnosti BT Group plc a zahŕňa prakticky všetky činnosti a aktíva BT group. Ako nástupca spoločnosti British Telecommunications, zriadenej zákonom, bola v dôsledku zákona o telekomunikáciách z roku 1984 zapísaná do obchodného registra Anglicka a Walesu ako verejná akciová spoločnosť v úplnom vlastníctve vlády Spojeného kráľovstva. Vláda Spojeného kráľovstva predala od novembra 1984 do júla 1993 v troch verejných ponukách všetky svoje majetkové podiely v British Telecommunications plc.

(2)

Jeden z konkurentov BT, ktorý požiadal o utajenie, podal 26. apríla 2006 sťažnosť proti záruke, ktorú spoločnosti BT poskytol štátny minister (ďalej len „štátna záruka“). Tento konkurent poskytol Komisii ďalšie informácie o danom systéme elektronickou poštou z 24. mája 2006 a 22. júna 2006.

(3)

Komisia 18. mája 2006 zaslala žiadosť o informácie orgánom Spojeného kráľovstva, ktoré odpovedali listom z 18. júla 2006.

(4)

Komisia 21. decembra 2006 zaslala ďalšiu žiadosť o informácie. Orgány Spojeného kráľovstva po predĺžení lehoty odpovedali listom z 27. februára 2007.

(5)

Na žiadosť orgánov Spojeného kráľovstva sa 26. marca 2007 uskutočnilo stretnutie právnikov zastupujúcich správcov dôchodkového systému BT (BT Pension Scheme, ďalej len „BTPS“). Ďalšie informácie boli predložené elektronickou poštou z 10. mája 2007.

(6)

Komisia 10. mája 2007 zaslala orgánom Spojeného kráľovstva žiadosť o informácie. Po predĺžení lehoty a po stretnutí, ktoré sa konalo 11. júna 2007, orgány Spojeného kráľovstva odpovedali listom z 19. júna 2007.

(7)

Komisia si listom z 3. augusta 2007 vyžiadala ďalšie informácie. Orgány Spojeného kráľovstva po predĺžení lehoty odpovedali listom z 3. októbra 2007.

(8)

Komisia 28. novembra 2007 prijala a oznámila Spojenému kráľovstvu rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že štátna záruka, pokiaľ ide o dôchodkové záväzky BT v prípade platobnej neschopnosti, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, a súčasne začala konanie vo veci formálneho zisťovania o niektorých opatreniach spojených so štátnou zárukou poskytnutou BTPS.

(9)

Orgány Spojeného kráľovstva zaslali pripomienky k tomuto rozhodnutiu elektronickou poštou z 30. januára 2008.

(10)

V nadväznosti na uverejnenie rozhodnutia z 28. novembra 2007 dostala Komisia pripomienky od týchto zainteresovaných strán: UK Competitive Telecommunications Association („UKCTA“), obchodné združenie zastupujúce telekomunikačných operátorov konkurujúcich BT, pôvodný anonymný sťažovateľ, BT a BTPS. Ich pripomienky sa zaslali orgánom Spojeného kráľovstva 25. marca 2008.

(11)

Orgány Spojeného kráľovstva elektronickou poštou z 25. apríla 2008 požiadali o povolenie predložiť pripomienky tretích strán spoločnosti BT. Po porade s príslušnými stranami a po získaní ich súhlasu Komisia udelila povolenie na sprístupnenie verzií týchto dokumentov bez dôverných informácií spoločnosti BT.

(12)

Komisii boli elektronickou poštou z 30. mája 2008 doručené pripomienky orgánov Spojeného kráľovstva k pripomienkam predloženým tretími stranami. Komisii boli elektronickou poštou z 3. júna 2008 doručené pripomienky BT k pripomienkam, ktoré predložili tretie strany.

(13)

Komisia uskutočnila 22. júla 2008 stretnutie s orgánmi Spojeného kráľovstva, po ktorom sa nové vysvetlenia poskytli elektronickou poštou z 19. septembra 2008.

(14)

Právnici BT a BTPS sa na vlastnú žiadosť stretli s Komisiou 6. augusta 2008 a 28. októbra 2008.

(15)

Príslušné skúmané opatrenia sa týkajú ustanovení, ktorými vláda Spojeného kráľovstva ručí za platbu určitých záväzkov BT, najmä dôchodkových záväzkov, na ktoré sa vzťahuje štátna záruka, a oslobodzuje BT od záväzkov ustanovených v právnom rámci, ktorý sa vzťahuje na dôchodkové systémy v Spojenom kráľovstve.

(16)

Na základe zákona o telekomunikáciách z roku 1981 bola telekomunikačná prevádzka, ktorá pôvodne predstavovala súčasť Poštového úradu, prevedená na novú verejnoprávnu spoločnosť British Telecommunications. V zákone o telekomunikáciách z roku 1984 sa ustanovila privatizácia British Telecommunications.

(17)

Podľa oddielu 60 zákona o telekomunikáciách z roku 1984 sa majetok, práva a záväzky verejnoprávnej spoločnosti previedli na privatizovanú nástupnícku spoločnosť British Telecommunications plc. V tomto prevode boli zahrnuté všetky záväzky verejnoprávnej spoločnosti týkajúce sa zamestnaneckého dôchodkového systému, ktorý v tom čase vykazoval schodok vo výške 626 miliónov GBP zistený poistno-matematickým ocenením systému z roku 1983.

(18)

V oddiele 68 zákona o telekomunikáciách z roku 1984 je ustanovená štátna záruka:

(19)

Štátna záruka sa vzťahovala na všetky nesplatené záväzky spoločnosti prevedené na BT v roku 1984. Hoci orgány Spojeného kráľovstva uvádzajú, že nemajú úplné informácie o celkovej sume záväzkov iných ako dôchodkové záväzky, ktoré boli pokryté, poznamenávajú, že finančné výkazy British Telecom za obdobie 1983/1984 poskytujú niektoré informácie o pozícii k 31. marcu 1984:

(20)

Zákonom o komunikáciách z roku 2003 sa zrušil oddiel 60 a zmenil a doplnil sa oddiel 68 ods. 2 zákona o telekomunikáciách z roku 1984, v ktorom sa teraz ustanovuje, že „minister zodpovedá za začatie likvidácie na vyrovnanie akéhokoľvek nesplateného záväzku nástupníckej spoločnosti na zaplatenie dôchodkov, ktorý mala táto spoločnosť na základe uvedeného oddielu 60“ (zdôraznenie pridané).

(21)

Štátna záruka vyžaduje, aby vláda Spojeného kráľovstva vyrovnala každý záväzok verejnoprávnej spoločnosti na zaplatenie dôchodkov, prevedený na BT v súvislosti so zamestnancami, ktorí boli členmi zamestnaneckého dôchodkového systému verejnoprávnej spoločnosti pred 6. augustom 1984, za predpokladu, že BT sa stane platobne neschopnou a vstúpi do likvidácie, a len ak je záväzok na začiatku likvidácie úplne alebo sčasti nesplatený. To predpokladá, aby aktíva dôchodkového systému BT nepostačovali na pokrytie jeho záväzkov v súvislosti s právami získanými týmito zamestnancami. Hoci zákon o telekomunikáciách z roku 1984 nie je v tomto bode jasný, orgány Spojeného kráľovstva zastávajú názor, že štátna záruka sa vzťahuje nielen na dôchodkové práva získané týmito zamestnancami pred privatizáciou, ale aj na práva získané po nej.

(22)

Pred privatizáciou a na základe statusu verejnoprávnej spoločnosti mohla byť BT zrušená len na základe parlamentného zákona. Pokiaľ ide o dôchodkové záväzky, štátna záruka bola údajne poskytnutá na zmiernenie obáv zamestnancov verejnoprávnej spoločnosti, na ktorých dôchodky sa už nebude vzťahovať štátna ochrana. Obávali sa najmä toho, čo by sa stalo, ak by sa nástupnícka spoločnosť stala platobne neschopnou a dôchodkový systém by zostal v deficite. Štátna záruka vydaná v roku 1984 bola podľa orgánov Spojeného kráľovstva reakciou na tieto obavy, ktoré sa zistením poistno-matematického deficitu dôchodkového systému v roku 1983 ešte zostrili.

(23)

Podľa vysvetlení, ktoré poskytli orgány Spojeného kráľovstva, v prípade, ak by sa BT stala platobne neschopnou, vláda Spojeného kráľovstva by sa stala okamžite pri začatí likvidácie zodpovednou za všetky nesplatené záväzky BT týkajúce sa dôchodkového systému zamestnancov prevedených do BT pri privatizácii. Minister by vykonal platbu v prospech BTPS v súvislosti s týmito nesplatenými záväzkami a stal by sa nezaisteným veriteľom BT vo vzťahu k tejto sume. BTPS by bol tiež nezaisteným veriteľom platobne neschopnej spoločnosti BT za záväzky týkajúce sa zamestnancov, na ktorých sa nevzťahuje štátna záruka, keďže zákon osobitne neuprednostňuje správcov dôchodkového systému.

(24)

Orgány Spojeného kráľovstva uvádzajú, že nie sú schopné stanoviť hodnotu záväzkov, ktoré by boli pokryté zárukou. Nesplatené záväzky budú v skutočnosti závisieť od množstva členov, ktorí majú byť pokrytí, a od aktív dôchodkového systému BT, keď sa BT stane platobne neschopnou a bude sa likvidovať.

(25)

Do roku 1969 boli zamestnanci Poštového úradu štátnymi zamestnancami. V tom roku sa stali zamestnancami verejnoprávnej spoločnosti Poštový úrad, čím sa skončil ich status štátnych zamestnancov. Poštovému úradu bola zriadením Systému dôchodkového zabezpečenia pracovníkov Poštového úradu (Post Office Staff Superannuation Scheme, ďalej len „POSSS“), do ktorého boli prevedené nadobudnuté dôchodkové práva zamestnancov Poštového úradu, pridelená všeobecná zodpovednosť za vyplácanie dôchodkov zamestnancov.

(26)

V roku 1983 bol zriadený Systém dôchodkového zabezpečenia pracovníkov British Telecommunications (British Telecommunications Staff Superannuation Scheme, ďalej len „BTSSS“), ktorého podmienky boli formulované presne v súlade s podmienkami POSSS. Od 31. marca 1986 zriadila BT ďalší dôchodkový systém pre nových zamestnancov s názvom British Telecommunications plc. New Pension Scheme (ďalej len „BTNPS“). BTSSS bol od toho dátumu uzatvorený pre nových členov. Oba tieto systémy boli v roku 1993 zlúčené a premenované na Dôchodkový systém BT, BT Pension Scheme (ďalej len „BTPS“).

(27)

Cieľom BTPS je zabezpečiť, aby systém mal v dlhodobej perspektíve vždy dosť peňazí na uhradenie nákladov na výplatu dôchodkových dávok. Podľa pravidiel BTPS musí BT pravidelne vkladať do systému zamestnávateľské príspevky podľa určenia poistného matematika systému s cieľom uhrádzať dávky v rámci systému a náklady a výdavky systému. Pravidelné zamestnávateľské príspevky BT vo finančnom roku 2006/2007 predstavovali 395 miliónov GBP. Poistný matematik systému je tiež povinný robiť poistno-matematické ocenenie aktív a záväzkov (konkrétne, budúcich dôchodkových dávok a iných nákladov a výdavkov) systému v intervaloch nepresahujúcich 3 roky a hlásiť stav správcom BTPS a spoločnosti BT. BT musí tiež poskytovať dodatočné príspevky potrebné na nápravu deficitu medzi aktívami a záväzkami, ktorý bol vykázaný pri poistno-matematickom ocenení, podľa plánu finančného ozdravenia s cieľom vrátiť BTPS k 100 % krytiu […] (2).

(28)

Pri trojročnom ocenení BTPS k 31. decembru 2002 sa napríklad dospelo k záveru, že existuje deficit finančného krytia, ktorý sa BT zaviazala splácať vo výške 232 miliónov GBP ročne počas pätnástich rokov, navyše pravidelných príspevkov zamestnávateľa. V decembri 2006 boli oznámené výsledky najnovšieho ocenenia, podľa ktorého záväzky predstavovali 37,8 miliardy GBP a aktíva 34,4 miliardy GBP, čo znamená deficit vo výške 3,4 miliardy GBP. Podľa plánu finančného ozdravenia by sa systém mal vrátiť k 100 % krytiu do roku 2015. BT sa zaviazala platiť 280 miliónov GBP ročne počas desiatich rokov, čo by spolu s investičnými výnosmi malo viesť k úplnému splateniu deficitu. Ak sa pri nasledujúcom poistno-matematickom ocenení zistí, že sa systém nevráti do stavu 100 % krytia podľa plánu, bude potrebné dohodnúť nový plán finančného ozdravenia a zmeniť a doplniť dodatočné príspevky.

(29)

Právne predpisy v oblasti dôchodkov v Spojenom kráľovstve prešli od roku 1984 viacerými zmenami. Podľa dostupných informácií priniesol dôchodkový zákon z roku 1995 a dôchodkový zákon z roku 2004 zásadné úpravy všeobecného regulačného rámca dôchodkového zabezpečenia.

(30)

V oddiele 56 dôchodkového zákona z roku 1995 sa zaviedla požiadavka minimálneho financovania, aby hodnota aktív systému nebola menšia ako výška záväzkov systému. V predpisoch o zamestnaneckom dôchodkovom systéme (požiadavka minimálneho financovania a poistno-matematické ocenenia) z roku 1996 sa však ustanovuje, že:

„Oddiel 56 (požiadavka minimálneho financovania) sa nevzťahuje na […] žiadny zamestnanecký dôchodkový systém, v súvislosti s ktorým ktorýkoľvek štátny minister vydal záruku alebo prijal akúkoľvek inú úpravu s cieľom zabezpečiť, aby aktíva systému postačovali na úhradu jeho záväzkov. […] Ak bola takáto záruka poskytnutá len v súvislosti s časťou systému, oddiely 56 až 60 a tieto predpisy sú uplatniteľné tak, ako keby táto časť a ostatná časť systému predstavovali samostatné systémy“ (zdôraznenie pridané).

(31)

Okrem toho sa v oddiele 75 dôchodkového zákona z roku 1995 ustanovuje, že v prípade, ak by v čase platobnej neschopnosti bola hodnota aktív systému menšia ako výška záväzkov systému, suma rovnajúca sa rozdielu sa bude považovať za dlh splatný zamestnávateľom v prospech správcov alebo manažérov systému. V predpisoch o zamestnaneckom dôchodkovom systéme (deficit pri likvidácii) z roku 1996 sa však ustanovuje, že:

„Oddiel 75 sa nevzťahuje na […] zamestnanecký dôchodkový systém, v súvislosti s ktorým ktorýkoľvek štátny minister vydal záruku alebo vykonal akúkoľvek inú úpravu s cieľom zabezpečiť, aby aktíva systému boli dostatočné na úhradu jeho záväzkov“ (zdôraznenie pridané).

(32)

Na základe časti 2 dôchodkového zákona z roku 2004 sa zaviedol Dôchodkový ochranný fond ako dôsledok intenzívneho politického tlaku v tom čase, keď tisíce pracujúcich stratilo veľké sumy svojich dôchodkových dávok po úpadku ich organizácií zodpovedných za financovanie. Dôchodkový ochranný fond bol zriadený v apríli 2005. Jeho úlohou je vyplatiť náhradu členom oprávnených dôchodkových systémov, ktorých zamestnávatelia zodpovední za financovanie v dôsledku platobnej neschopnosti nezanechali v systéme dostatok aktív na to, aby mohli poskytnúť svojim účastníkom rovnocennú ochranu na úrovni náhrady splatnej Dôchodkovým ochranným fondom.

(33)

Dôchodkový ochranný fond je financovaný čiastočne aktívami prevedenými zo systémov, od ktorých prevzal zodpovednosť, a čiastočne ročnými odvodmi vyberanými od oprávnených dôchodkových systémov. Tieto odvody zahŕňajú administratívne odvody a rizikové odvody, ktoré sú zložené z dvoch prvkov: prvku založeného na riziku, ktorý zohľadňuje riziko nedostatočného financovania systému a riziko platobnej neschopnosti zamestnávateľa (80 % odvodov), a prvku závislého od systému, založeného na veľkosti záväzkov systému (20 % odvodov). Výška začiatočných odvodov na rok 2005/2006 bola stanovená bez zohľadnenia prvku založeného na riziku.

(34)

V predpisoch o Dôchodkovom ochrannom fonde (pravidlá vstupu) z roku 2005 sa ustanovuje, že „systém, v súvislosti s ktorým príslušný verejný orgán poskytol záruku alebo urobil akúkoľvek inú úpravu s cieľom zabezpečiť, aby aktíva systému boli dostatočné na úhradu jeho záväzkov“, je vyňatý z Dôchodkového ochranného fondu. Ak štát poskytne záruku na časť systému, zaručená a nezaručená časť systému by sa mali považovať za samostatné systémy.

(35)

V časti 3 dôchodkového zákona z roku 2004 boli zavedené nové požiadavky na financovanie systému (ciele zákonného financovania), ktorými sa nahradili požiadavky minimálneho financovania z roku 1995. V oddiele 222 zákona sa ustanovuje, že systémy sú povinné mať dostatočné a primerané aktíva na pokrytie svojich technických rezerv. Podľa predpisov o zamestnaneckom dôchodkovom systéme (financovanie systému) z roku 2005 je vyňatý systém, pre ktorý poskytne záruku verejný orgán. Ak na časť systému poskytne záruku štát, zaručená a nezaručená časť systému by sa opäť mali považovať za samostatné systémy.

(36)

Komisia vo svojom rozhodnutí z 28. novembra 2007 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania ustanovila predbežné posúdenie a pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť príslušných opatrení so spoločným trhom. Týmito príslušnými opatreniami boli:

(37)

Komisia v danom rozhodnutí zastávala názor, že štátna záruka na dôchodkové záväzky BT v prípade platobnej neschopnosti BT po jej likvidácii predstavuje sama osebe prospech len pre zamestnancov a neprináša žiadnu výhodu BT, keďže nemá vplyv na úverový rating, investície ani zamestnaneckú politiku BT. Komisia preto dospela k záveru, že štátna záruka, ak sa týka dôchodkových záväzkov BT v prípade platobnej neschopnosti, nepriniesla spoločnosti BT, odhliadnuc od kontextu zmien právneho rámca zavedených v rokoch 1995 a 2004, žiadnu konkrétnu dodatočnú výhodu, a preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (3).

(38)

Komisia však dospela k inému záveru, pokiaľ ide o dôchodkový právny rámec zavedený v rokoch 1995 a 2004 v súvislosti so štátnou zárukou. Komisia vyslovila predbežné pochybnosti o zlučiteľnosti možnej štátnej pomoci so spoločným trhom a zároveň vyzvala Spojené kráľovstvo, aby poskytlo vysvetlenia, najmä pokiaľ ide o:

(39)

Pripomienky Spojeného kráľovstva sa týkajú sporných bodov uvedených v rozhodnutí z 28. novembra 2007, pokiaľ ide o požiadavku minimálneho financovania a oslobodenie od platby odvodov do Dôchodkového ochranného fondu.

(40)

Spojené kráľovstvo tvrdí, že BT a BTPS nevyužili oslobodenie od uplatňovania požiadaviek minimálneho financovania.

(41)

Požiadavka minimálneho financovania ustanovená v oddiele 56 dôchodkového zákona z roku 1995, ktorý platil do roku 2004, prinášala požiadavku, aby hodnota aktív dôchodkového fondu nebola nižšia ako suma záväzkov. Spojené kráľovstvo zdôrazňuje, že základ na výpočet dôchodkových záväzkov podľa oddielu 56 ods. 3 dôchodkového zákona z roku 1995 bol odlišný od výpočtu, ktorý všeobecne uplatňovali dôchodkové systémy počas ich pravidelných priebežných oceňovaní. V dôsledku toho sa odlišnými metódami získali rozdielne hodnoty záväzkov.

(42)

Rozdiely medzi oceneniami podľa metodiky požiadavky minimálneho financovania (ďalej len „MFR“) a priebežnými oceneniami BTPS sa podrobne uvádzajú v nasledujúcej tabuľke:

(43)

Z týchto číselných údajov vyplýva, že v prípade dvoch ocenení BTPS vykonaných počas obdobia, v ktorom bola účinná požiadavka minimálneho financovania z roku 1995, a to ocenenia z roku 1999 a z roku 2002, jeho finančná pozícia vypočítaná na základe metodiky pre požiadavku minimálneho financovania prevyšovala 100 %, hoci z jeho priebežného ocenenia podľa inej metodiky vyplynul deficit. V súvislosti s tým Spojené kráľovstvo zdôrazňuje, že požiadavka minimálneho financovania neuložila systémom požiadavku, aby ich aktíva presiahli záväzky vypočítané počas ich priebežných ocenení. Deficit podľa požiadavky minimálneho financovania sa okrem toho ani nemusel napraviť okamžite, ale v predpísanom období najviac 10 rokov, s cieľom dosiahnuť pozíciu financovania na úrovni 100 % pomeru aktíva/záväzky.

(44)

Dôchodkový zákon z roku 2004 nahradil požiadavku minimálneho financovania z roku 1995 novým režimom systému financovania, ktorý ukladá správcom dôchodkových fondov povinnosť dohodnúť sa so spoločnosťou zodpovednou za financovanie na pláne nápravy deficitu financovania. Orgány Spojeného kráľovstva zdôraznili, že podľa predpisov o zamestnaneckom dôchodkovom systéme môžu byť jedine dôchodkové systémy, ktoré využívajú výhodu štátnej záruky a sú zriadené na základe zákona, oslobodené od uplatňovania požiadavky povinného financovania. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že BTPS nebol zriadený zákonom.

(45)

Orgány Spojeného kráľovstva ďalej zdôraznili, že BTPS v plnom rozsahu dodržiaval túto požiadavku povinného financovania, čo dokazujú výkazy vypracované správcami BTPS, ktoré potvrdzujú, že požiadavka financovania z roku 2004 bola v plnom rozsahu uplatnená v súvislosti s plánom finančného ozdravenia spojeným s ocenením z roku 2005. Orgány Spojeného kráľovstva tiež uviedli, že regulátor dôchodkového zabezpečenia bol spokojný, že záruka nebola použitá na predĺženie obdobia na nápravu, ani nemala vplyv na základné predpoklady v poistno-matematickom ocenení alebo pláne finančného ozdravenia.

(46)

Pokiaľ ide o oslobodenie od platby odvodov do Dôchodkového ochranného fondu, orgány Spojeného kráľovstva pripomínajú, že Dôchodkový ochranný fond bol súčasťou balíka zavedeného na základe dôchodkového zákona z roku 2004 s cieľom zlepšiť ochranu poskytovanú účastníkom dôchodkových systémov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Dôchodkový ochranný fond bol zriadený konkrétne na zlepšenie ochrany účastníkov v prípade likvidácie systémov, keď neboli dostatočne financované, a neboli ešte zavedené vhodné mechanizmy. Keďže povinnosť platiť odvody je priamo spojená s prijímaním ochrany od Dôchodkového ochranného fondu, orgány Spojeného kráľovstva zastávajú názor, že systémy s príslušným mechanizmom, akým je štátna záruka, neprichádzajú podľa predpisov do úvahy pre Dôchodkový ochranný fond, keďže ochrana poskytovaná Dôchodkovým ochranným fondom nie je v tomto prípade relevantná.

(47)

BTPS je preto mimo rozsahu pôsobnosti systému Dôchodkového ochranného fondu v prípade zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje štátna záruka. BTPS v prípade týchto zamestnancov vlastne nepotrebuje ochranu od Dôchodkového ochranného fondu a ani ju nedostáva, a preto sa odvody neplatia. Kategorizovať to ako oslobodenie nie je podľa názoru orgánov Spojeného kráľovstva v súlade s celkovou logikou systému Dôchodkového ochranného fondu. Naopak, zaplatenie úplných odvodov do Dôchodkového ochranného fondu systémom BTPS by prinieslo neočakávaný zisk pre systémy, ktoré majú nárok na ochranu Dôchodkového ochranného fondu a využívajú ju.

(48)

BT a BTPS v spoločne predložených pripomienkach k rozhodnutiu z 28. novembra 2007 zdôrazňujú, že štátna záruka je len súčasťou balíka, ktorý bol zavedený v čase privatizácie BT v roku 1984 a bol určený na ochranu dôchodkových práv zodpovedajúcich právam štátnych zamestnancov pre zamestnancov BT pred privatizáciou. Tento balík, na rozdiel od výhod štátnej záruky pre zamestnancov pred privatizáciou, zahŕňal súbor dodatočných zaťažení, ktoré nie sú štandardne zahrnuté do rozpočtu podniku, a to:

(49)

Spoločnosť BT ďalej konštatuje, že neuplatňovanie odvodov do Dôchodkového ochranného fondu predstavuje logický dôsledok štátnej záruky, keďže táto už poskytuje osobitnú dôchodkovú ochranu. Tvrdí, že tieto dve opatrenia (štátna záruka a z nej vyplývajúce oslobodenie od odvodov do Dôchodkového ochranného fondu) sú vnútorne spojené s dôchodkovým balíkom z roku 1984. Tento balík uložil BT značnú finančnú záťaž. Znalec v oblasti poistnej matematiky určil, že čistá súčasná hodnota dodatočných dôchodkových záväzkov prevedených na BT predstavuje […] GBP, čo je suma, ktorú zvyčajne spoločnosti v súkromnom sektore neznášajú. Keďže táto záťaž vysoko prevyšuje akúkoľvek sumu, ktorá by bola splatná v prospech Dôchodkového ochranného fondu, ak by neexistovala štátna záruka, údajne nie je spoločnosti BT poskytnutá žiadna celková výhoda, a teda žiadna štátna pomoc.

(50)

Spoločnosť BT tiež tvrdí, že by bolo v rozpore s právnymi predpismi o štátnej pomoci charakterizovať ako štátnu pomoc opatrenie, akým je štátna záruka, ktorá nebola pomocou v čase, keď bola poskytnutá, v dôsledku vonkajšej udalosti, akou bolo zriadenie Dôchodkového ochranného fondu pred dvadsiatimi rokmi, ktorá nezmenila ustanovenia pôvodného opatrenia. V každom prípade údajne nedochádza k žiadnemu prevodu štátnych zdrojov.

(51)

Ak pripomienky tretích strán popierajú záver Komisie ustanovený v rozhodnutí Komisie z 28. novembra 2007 o začatí konania, že štátna záruka ako taká nepriniesla žiadnu osobitnú dodatočnú výhodu spoločnosti BT, tieto pripomienky nesúvisia s predmetom tohto rozhodnutia a v tomto rozhodnutí sa im nebude venovať pozornosť.

(52)

Sťažovateľ poukazuje, že keďže záruka má vplyv na financovanie dôchodkových záväzkov, tento vplyv je pre BT veľmi podstatný, keďže veľkosť deficitu BTPS – 3,4 miliardy GBP v roku 2006 – je súčasne závažná v porovnaní s čistým imaním BT vo výške 1,55 miliardy GBP. Ak by sa deficit systému zahrnul do súvahy, malo by to vplyv na pomerové ukazovatele spoločnosti BT, schopnosť vypožičať si, a na podmienky, za ktorých by si mohol vypožičať. Odlišné požiadavky financovania BTPS, ktoré umožnila štátna záruka, budú preto prinášať výhody samotnej BT bez toho, aby bolo potrebné odvolávať sa na skutočnú platobnú neschopnosť, spolu s výhodami ochrany pre účastníkov BTPS čerpajúcich výhody štátnej záruky.

(53)

Združenie UKCTA zastáva názor, že oslobodenie od požiadaviek minimálneho financovania a platby odvodov do Dôchodkového ochranného fondu poskytujú BT výhodu, ktorá nie je oprávnená z hľadiska logiky systému. Kým v roku 1984, keď bola záruka vydaná, podľa všeobecných regulačných ustanovení upravujúcich zamestnanecké dôchodkové systémy, akým je BTPS, nebola k dispozícii žiadna ochrana príjemcov dôchodkov dôchodkových systémov, cieľom reforiem z rokov 1995 a 2004 bolo poskytnúť účinnú ochranu príjemcom dôchodkov, čím sa štátna záruka stala nadbytočnou. Oslobodiť určitú spoločnosť od všeobecnej povinnosti, podľa ktorej sú spoločnosti samotné zodpovedné na zriadenie mechanizmov ochrany alebo za účasť v nich, je zjavne v rozpore s logikou systému.

(54)

Konkrétne, pokiaľ ide o požiadavky minimálneho financovania, UKCTA zdôrazňuje, že oslobodením systémov, na ktoré sa vzťahuje štátna záruka, od regulačných požiadaviek z rokov 1995 a 2004, sa Spojené kráľovstvo úmyselne zrieklo možnosti znížiť svoju angažovanosť vo vzťahu k štátnej záruke. V tejto súvislosti okrem toho jednostranné rozhodnutie BT prispievať do BTPS nad rámec požiadaviek nemá žiadny vplyv na záväzok štátu. Opatrenie neprestáva byť štátnou pomocou z dôvodu, že sa zatiaľ nevyužilo.

(55)

V článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa ustanovuje:

„S výnimkou prípadu, ak je v tejto dohode uvedené inak, je každá pomoc poskytnutá členským štátom ES, štátmi EZVO alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá poškodzuje alebo hrozí poškodením súťaže uprednostnením určitých podnikov alebo výroby určitého tovaru, ak ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami, nezlučiteľná so spoločným trhom.“

(56)

Na to, aby bol uplatniteľný článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musí existovať opatrenie pomoci pripísateľné štátu, ktoré je poskytnuté zo štátnych zdrojov, má vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narúša hospodársku súťaž na spoločnom trhu poskytnutím selektívnej hospodárskej výhody určitým podnikom.

(57)

Oslobodenie od požiadaviek minimálneho financovania ustanovených v dôchodkovom zákone z roku 1995 a v dôchodkovom zákone z roku 2004 a oslobodenie od platenia tej časti odvodov do Dôchodkového ochranného fondu, ktorá zodpovedá dôchodkovým záväzkom krytým štátnou zárukou, ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 2004, vyplývajú z ustanovení prijatých zákonodarnými orgánmi Spojeného kráľovstva. Treba poznamenať, že to isté platí aj v súvislosti so štátnou zárukou. V dôsledku toho každá pomoc obsiahnutá v týchto opatreniach je poskytnutá Spojeným kráľovstvom. Okrem toho tieto oslobodenia využívajú štátne zdroje, keďže sú dôsledkom štátnej záruky, ktorá predpokladá využitie štátnych zdrojov Spojeného kráľovstva.

(58)

Spojené kráľovstvo podľa zákona o telekomunikáciách z roku 1984 uhradí v prípade likvidácie BT každý zostávajúci záväzok nástupníckej spoločnosti, ktorý mala verejnoprávna spoločnosť BT. Táto zodpovednosť bola od roku 2003 obmedzená na zostávajúci záväzok za zaplatenie dôchodkov. Ak by sa spoločnosť BT zlikvidovala a stala sa platobne neschopnou, tento záväzok ukladá povinnosť splatiť príslušnú časť dôchodkových záväzkov vo vzťahu k BTPS. V tom prípade by sa vyžadovalo použitie zdrojov Spojeného kráľovstva na nápravu akéhokoľvek zostávajúceho záväzku, ktorý by inak musela zaplatiť BT.

(59)

Ak by sa BT stala platobne neschopnou, budú jej poskytnuté finančné zdroje Spojeného kráľovstva a tento záväzok sa navyše poskytuje zadarmo, keďže nespúšťa súbežne riadnu ani posunutú platbu akéhokoľvek poplatku alebo finančnej náhrady spoločnosťou BT do verejného rozpočtu príslušných finančných orgánov Spojeného kráľovstva. Z toho vyplýva, že Spojené kráľovstvo sa vzdáva možných výnosov, a teda štátnych zdrojov, ktoré by mohlo získať z poskytnutia výhody štátnej záruky.

(60)

Oslobodenie od požiadaviek minimálneho financovania ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 1995 a v dôchodkovom zákone z roku 2004 na základe štátnej záruky a oslobodenie od platby tej časti odvodov do Dôchodkového ochranného fondu zodpovedajúcej dôchodkovým záväzkom krytým štátnou zárukou ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 2004 sú vyvolané existenciou štátnej záruky, ktorá predpokladá využitie zdrojov Spojeného kráľovstva. Z toho vyplýva, že tieto oslobodenia sú závislé od zdrojov Spojeného kráľovstva v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, a teda predpokladajú ich využívanie.

(61)

V nadväznosti na pripomienky strán k rozhodnutiu o začatí konania je potrebné preskúmať, či oslobodenie od požiadaviek minimálneho financovania ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 1995 a v dôchodkovom zákone z roku 2004 alebo oslobodenie od platby tej časti odvodov do Dôchodkového ochranného fondu zodpovedajúcej dôchodkovým záväzkom krytým štátnou zárukou ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 2004 priniesli BT ekonomickú výhodu.

(62)

Dôchodkovým zákonom z roku 1995 sa zaviedla požiadavka minimálneho financovania, podľa ktorej hodnota aktív systému nesmie byť na základe stanovenej poistno-matematickej metódy ocenenia nižšia ako sumy záväzkov systému. Dôchodkové fondy, na ktoré sa vzťahuje štátna záruka, boli oslobodené od tejto požiadavky financovania. Časťou 3 dôchodkového zákona z roku 2004 sa upravil zákon z roku 1995 v tom zmysle, že sa zaviedol nový systém požiadaviek financovania a poistno-matematických hodnotení, z ktorého sú tiež vyňaté dôchodkové fondy so štátnou zárukou, pokiaľ boli zriadené na základe zákona.

(63)

Pokiaľ ide o dodržanie požiadaviek minimálneho financovania zavedených dôchodkovým zákonom z roku 2004, z informácií, ktoré predložili orgány Spojeného kráľovstva, vyplýva, že BTPS nespĺňa jednu z podmienok oslobodenia, keďže nebol zriadený na základe zákona. Z toho vyplýva, že na BTPS sa vzťahujú požiadavky minimálneho financovania ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 2004 bez ohľadu na výhodu štátnej záruky. V dôsledku toho nemôže BT využiť oslobodenie ustanovené v ňom a musí plniť požiadavky tohto zákona, kým sú platné.

(64)

V tom zmysle obsah plánu finančného ozdravenia BTPS, dohodnutý medzi BT a BTPS v decembri 2005, podliehal preskúmaniu regulátora dôchodkového zabezpečenia. Regulátor dôchodkového zabezpečenia je nezávislý orgán zriadený dôchodkovým zákonom z roku 2004 a zodpovedá za reguláciu dôchodkových systémov. Orgány Spojeného kráľovstva oficiálne potvrdili, že regulátor dôchodkového zabezpečenia sa presvedčil, že štátna záruka nebola použitá na predĺženie lehoty na finančné ozdravenie ani neovplyvnila základné predpoklady v poistno-matematickom hodnotení alebo pláne finančného ozdravenia BTPS.

(65)

Je však potrebné posúdiť, či z dôvodu štátnej záruky oslobodenie od požiadaviek financovania uvedené v dôchodkovom zákone z roku 1995, ktoré nepodliehalo podmienke, aby bol príslušný dôchodkový systém zriadený zákonom, prinieslo ekonomickú výhodu BT alebo BTPS. Prípadná výhoda by bola prítomná v období od roku 1995 do roku 2004, keď boli tieto požiadavky účinné.

(66)

Tieto požiadavky boli ustanovené, najmä pokiaľ ide o metodiku, ktorá sa má používať na poistno-matematické ocenenie pozície systémov, a pokiaľ ide o desaťročné obdobie, v rámci ktorého bolo potrebné vykázaný deficit napraviť. Oslobodenie by mohlo v zásade priniesť ekonomickú výhodu zamestnávateľským spoločnostiam, ako napríklad BT, ktorých záväzky vo vzťahu k ich dôchodkovému fondu sú kryté štátnou zárukou. Tieto spoločnosti mohli uplatňovať miernejšie požiadavky, prípadne nemuseli uplatňovať žiadne, pokiaľ ide o: i) povinnosť napraviť akýkoľvek deficit; ii) metodiku používanú na posudzovanie pozície schém, pokiaľ ide o aktíva a záväzky a iii) podmienky a lehotu na vykonanie uvedeného. Finančné prostriedky uvoľnené z neuplatňovania týchto požiadaviek mohli byť v skutočnosti použité na iné hospodárske činnosti.

(67)

V súvislosti s požiadavkou financovania uložili pravidlá BTPS v období od roku 1995 do roku 2004 BT povinnosť napraviť akýkoľvek deficit, ktorý zistil poistný matematik systému. Hoci BT mohla využiť oslobodenie od dôchodkového zákona z roku 1995, nevyužila ho, pokiaľ ide o povinnosť návratu k 100 % krytiu.

(68)

Pokiaľ ide o metodiku, orgány Spojeného kráľovstva poskytli Komisii všetky špecifikácie investičných zásad BTPS od roku 1996. Vždy sa v nich ustanovuje, že v investičnej politike BTPS sa zohľadnili požiadavky minimálneho financovania ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 1995. Orgány Spojeného kráľovstva tvrdia, že BT fakticky financovala BTPS tak, ako keby sa požiadavky minimálneho financovania ustanovené v dôchodkovom zákone z roku 1995 a v dôchodkovom zákone z roku 2004 naň uplatňovali v plnom rozsahu. Orgány Spojeného kráľovstva tiež preukázali, že tieto požiadavky boli dodržané v oceneniach vykonaných v rokoch 1999 a 2002 bez ohľadu na to, že deficit sa stanovil na inom základe, a to na základe priebežného ocenenia. Finančná pozícia BTPS, vyplývajúca z ocenení vykonaných v rokoch 1999 a 2002, keď boli účinné požiadavky minimálneho financovania dôchodkového zákona z roku 1995, v skutočnosti neodhalila žiadny deficit, ktorý by BT musela naprávať pri uplatňovaní týchto požiadaviek. Hoci BT mohla využiť oslobodenie od dôchodkového zákona z roku 1995, pokiaľ ide o stanovenú metodiku, nevyužila to a v skutočnosti uplatňovala metodiku, ktorá kládla prísnejšie povinnosti na financovanie deficitu BTPS.

(69)

Pokiaľ ide o stanovené obdobie na návrat k 100 % krytiu, ak by deficit existoval na základe požiadaviek minimálneho financovania ustanovených v dôchodkovom zákone z roku 1995, náprava nemusela byť okamžitá, ale mohla sa vykonávať v rámci stanoveného obdobia najviac desiatich rokov. Je pravdou, že BT bola, a stále je, povinná na základe pravidiel BTPS napraviť deficit medzi aktívami a záväzkami systému vykázaný pri poistno-matematickom ocenení, […]. Zdá sa však, že v prípade, ak by podľa metodiky stanovenej v dôchodkovom zákone z roku 1995 neexistoval deficit BTPS, dlhšie obdobie, v rámci ktorého ho BT mohla napraviť v porovnaní so zákonom, neposkytlo BT skutočnú ekonomickú výhodu.

(70)

Komisia berie do úvahy argument, ktorý predložili tretie strany, že opatrenie neprestane predstavovať štátnu pomoc z dôvodu, že ešte nebolo využité. Za súčasnej situácie však príslušné opatrenie už nie je účinné a neexistujú žiadne dôkazy o ekonomickej výhode, ktorú BT nadobudla v období od roku 1995 do roku 2004.

(71)

Komisia za týchto okolností zastáva názor, že sa nepreukázalo, že oslobodenie od požiadaviek minimálneho financovania ustanovených v dôchodkovom zákone z roku 1995, a ešte menej od pravidiel uvedených v dôchodkovom zákone z roku 2004, prinieslo alebo stále prináša BT ekonomickú výhodu. V tejto súvislosti preto neexistuje žiadna štátna pomoc, keďže nie sú splnené kumulatívne podmienky ustanovené v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(72)

Dôchodkovým zákonom z roku 2004 sa zriadil Dôchodkový ochranný fond, do ktorého musia dôchodkové fondy vo všeobecnosti prispievať platením ročných odvodov, ak nevyužívajú výhodu štátnej záruky, a v dôsledku toho nie sú oslobodené od tejto platby. Od roku 2004 bol zriadený všeobecný systém Dôchodkového ochranného fondu, a zamestnanecké dôchodkové systémy a nepriamo aj zamestnávatelia musia prispievať do Dôchodkového ochranného fondu, ktorý poskytuje záruku zamestnancom systému ktoréhokoľvek prispievateľa. Inými slovami, všeobecný systém znamená, že zamestnávatelia musia platiť dodatočnú ochranu vo forme platby úplných odvodov.

(73)

Podľa predpisov Dôchodkového ochranného fondu (pravidlá vstupu) je oslobodená časť BTPS, ktorá predstavuje tú časť dôchodkových práv jeho zamestnancov, na ktorú štát poskytuje záruku. Dôchodkový ochranný fond preto počíta odvody BTPS bez všetkých účastníkov systému, ktorí vstúpili pred privatizáciou, pod podmienkou, že oddiel 68 zákona z roku 1984 garantuje záväzok BT prispievať do BTPS v mene týchto účastníkov. V dôsledku toho existuje rozdiel medzi odvodmi do Dôchodkového ochranného fondu, ktoré BTPS skutočne zaplatil od roku 2005, a odvodmi, ktoré by BTPS bol zaplatil, keby sa nebrala do úvahy existencia štátnej záruky.

(74)

Napríklad odvody, ktoré BTPS zaplatil v roku 2005/2006, predstavovali […] GBP, kým predpokladané odvody splatné bez štátnej záruky by predstavovali […] GBP. Inými slovami, skutočne zaplatený poplatok predstavoval menej ako […] sumy, ktorú by BTPS musel zaplatiť bez štátnej záruky. Pokiaľ ide o nasledujúce roky, ak by sa ignorovala existencia štátnej záruky, splatný poplatok by predstavoval […] GBP v roku 2006/2007 a […] GBP v roku 2007/2008.

(75)

Komisia nezastáva názor, že zníženie odvodov, ktoré sa majú platiť do Dôchodkového ochranného fondu, je odôvodnené „logikou systému“. Komisia zastáva názor, že „systém“ ustanovený v Spojenom kráľovstve na ochranu dôchodkových práv sa nedá považovať za systém, ktorý tvorí výlučne Dôchodkový ochranný fond. Musia sa brať do úvahy všetky opatrenia zriadené s cieľom dosiahnuť ochranu dôchodkov. V prípade, že BT sa stane platobne neschopnou a jej dôchodkový fond sa dostane do deficitu, dôchodky príslušných zamestnancov, ktorí začali pracovať pred privatizáciou, zaplatí štát, a nebudú platené zo súkromných prostriedkov financovaných z Dôchodkového ochranného fondu, čo by nastalo, keby sa uplatňovali štandardné pravidlá. V zmysle uvedeného má BTPS ochranu štátnej záruky bez akejkoľvek platby. Jediná zjavná „logika“ v tomto prípade je, že ak sa na ochranu dôchodkového systému podniku využívajú štátne zdroje, súkromné zdroje sú nadbytočné.

(76)

V argumente, ktorý predložili orgány Spojeného kráľovstva v tom zmysle, že systém ochrany zriadený Dôchodkovým ochranným fondom sa uplatňuje, len ak nie je zavedený iný primeraný mechanizmus ochrany, napríklad štátna záruka, sa nezohľadňuje skutočnosť, že mechanizmus ochrany, z ktorého má BTPS výhody, je dostupný bez nákladov pre BT. Aj keby sa malo pripustiť, že Dôchodkový ochranný fond predstavuje „bezpečnostnú sieť“ určenú len pre dôchodkové systémy, ktoré nevyužívajú výhodu primeranej ochrany v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, faktom zostáva, že spoločnosť BT neplatí za takúto ochranu, pokiaľ ide o dôchodkové práva zamestnancov z obdobia pred privatizáciou, a dopĺňal ju štát o poskytovanie primeranej ochrany, ktorú Spojené kráľovstvo považuje za potrebné zaviesť pre ostatných zamestnancov zamestnaneckých dôchodkových systémov. V prípade zamestnancov, ktorí začali pracovať po privatizácii a ktorých práva nie sú kryté štátnou zárukou, BTPS v skutočnosti využíva výhody Dôchodkového ochranného fondu a prispieva doň.

(77)

Komisia nezastáva ani stanovisko, ktoré predložili BT a BTPS, že opatrenie, ktoré údajne nepredstavovalo pomoc v roku 1984, keď bolo poskytnuté, nemožno charakterizovať ako pomoc po dvadsiatich rokov v dôsledku vonkajších udalostí. Komisia predovšetkým zdôrazňuje, že samotnú záruku nepovažuje za pomoc pre BT. Ako Komisia uviedla v svojom rozhodnutí z 28. novembra 2007, štátna záruka na dôchodkové záväzky bola poskytnutá v prospech uvedených zamestnancov a nepriniesla ekonomickú výhodu priamo BT. Táto záruka však teraz predstavuje základný dôvod, prečo BT získava výhodu vo forme výnimky z úplných odvodov na financovanie Dôchodkového ochranného fondu, ktorú zaviedol dôchodkový zákon z roku 2004, ktoré BT platí len za svojich zamestnancov z obdobia po privatizácii. Táto výnimka nemohla existovať v čase poskytnutia štátnej záruky, keďže neexistovala povinnosť prispievať do toho istého alebo podobného fondu, ale v dôchodkovom zákone z roku 2004 sa uznáva záruka ako odôvodnenie na výnimku.

(78)

Tvrdenie BT a BTPS, že zriadenie povinnosti prispievať nemá vnútornú spojitosť so štátnou zárukou, nezohľadňuje fakt, že povaha výhody a príjemcu výhody nie je rovnaká v roku 1984 a v roku 2004. Krytie dôchodkových práv v prípade platobnej neschopnosti BT predstavuje výhodu pre zamestnancov z obdobia pred privatizáciou tým, že poskytuje záruku na platbu práv, ktoré nadobudnú. Oslobodenie od Dôchodkového ochranného fondu a od platby úplných odvodov však predstavuje výhodu pre BT, keďže znižuje odvody, ktoré by boli inak splatné, a toto oslobodenie existuje vďaka existencii štátnej záruky.

(79)

Komisia odmieta aj argument, že neexistuje žiadna výhoda z dôvodu, že túto záruku už zaplatili akcionári BT v celkovej cene, ktorú zaplatili za spoločnosť v roku 1984. Ako sa vysvetľuje v rozhodnutí z 28. novembra 2007, Komisia na základe dostupných informácií dospela k záveru, že štátna záruka ako taká, pokiaľ kryje dôchodkové záväzky BT, nepriniesla BT žiadnu výhodu v čase, keď bola poskytnutá, a preto nie je dôvod predpokladať, že akcionári BT zaplatili prirážku za výhodu pre určitých zamestnancov, ktorá by sa naplnila len v prípade platobnej neschopnosti BT. Neznamenala žiadnu výhodu až do roku 2004, keď sa jej dôsledky podstatne zmenili na základe právnych predpisov. V čase privatizácie nemala štátna záruka na dôchodkové záväzky pre akcionárov BT žiadnu zjavnú hodnotu z hľadiska následných a nepredvídateľných úprav právnych predpisov v oblasti dôchodkov. V roku 1984 nebolo možné predpokladať záväzok BT prispievať do Dôchodkového ochranného fondu zriadeného v roku 2004 ani potenciálnu ekonomickú výhodu, vyplývajúcu z oslobodenia od týchto záväzkov na základe štátnej záruky.

(80)

BTPS tiež tvrdí, že potenciálna výhoda, vyplývajúca z nižších odvodov do Dôchodkového ochranného fondu, je viac ako kompenzovaná dodatočnými záväzkami a finančným zaťažením vo výške […] GBP, ktoré znášajú BT a BTPS z dôvodu osobitnej povahy BTPS. Komisia nezastáva názor, že údajné nevýhody by sa mohli použiť na kompenzáciu tejto výhody:

(81)

Na rozdiel od iných podnikov v sektore elektronických komunikácií a v iných sektoroch, ktoré nemajú výhodu oslobodenia od platby časti odvodov do Dôchodkového ochranného fondu zodpovedajúcej dôchodkovým záväzkom krytým štátnou zárukou, ustanoveného v dôchodkovom zákone z roku 2004, BT získava ekonomickú výhodu v tom, že platí výrazne nižšie odvody do Dôchodkového ochranného fondu. V dôsledku toho môže BT využiť tieto finančné zdroje na financovanie svojich hospodárskych aktivít na trhoch, na ktorých je aktívna.

(82)

Napokon sa zdá, že ekonomická výhoda financovaná štátom bola poskytnutá BT od nadobudnutia účinnosti predpisov o Dôchodkovom ochrannom fonde (pravidlá vstupu) z roku 2005.

(83)

Pokiaľ ide o príjemcu príslušných opatrení, je potrebné zdôrazniť, že BTPS a BT sú dve odlišné právnické osoby. Oslobodenie od platby primeraných odvodov do Dôchodkového ochranného fondu sa priamo týka BTPS, ktorého správcovia sú zodpovední za platbu. Poplatky za rok 2005/2006 splatné systémom BTPS boli napríklad financované údajne z aktív systému. BT však musí prispievať na krytie akéhokoľvek deficitu a administratívnych nákladov dôchodkového systému, pokiaľ je schopná platiť záväzky. Aj keď faktúry nie sú adresované BT a BT sama neuhrádza sumu odvodov na dôchodkovú ochranu v čase jej splatnosti, nižšie odvody znižujú náklady BTPS a sú na prospech aktív BTPS, čím znižujú záväzky BT voči BTPS. Z toho vyplýva, že akákoľvek ekonomická výhoda pre BTPS, vyplývajúca z príslušného opatrenia, je úplne presunutá na BT.

(84)

Opatrenie je ďalej selektívne v tom, že ustanovenie v predpisoch o Dôchodkovom ochrannom fonde (pravidlá vstupu) z roku 2005, ktorými sa vykonáva dôchodkový zákon z roku 2004, poskytujúce oslobodenie od odvodov do Dôchodkového ochranného fondu je selektívne, keďže vyplynulo z existujúcej výhody štátnej záruky ustanovenej v zákone z roku 1984, ktorý sa zaoberal len záväzkami, ktoré mala spoločnosť BT. Tieto opatrenia ako celok zaviedli výnimky zo všeobecných povinností uložených dôchodkovými zákonmi voči iným podnikom, ktoré nemajú takúto výhodu, a sú preto selektívne.

(85)

Spoločnosť BT prostredníctvom rôznych dcérskych spoločností pôsobí v oblasti poskytovania služieb elektronickej komunikácie vo viacerých členských štátoch vrátane Nemecka, Talianska, Španielska, Holandska, Francúzska a v neposlednom rade v Spojenom kráľovstve (4). Poskytovanie elektronických komunikačných služieb neodmysliteľne zahŕňa cezhraničnú komunikáciu obsahu medzi sieťami na spoločnom trhu, či sa tieto služby dodávajú na miestnom, vnútroštátnom alebo cezhraničnom základe.

(86)

Konkrétne v Spojenom kráľovstve označil OFCOM, regulačný orgán pre elektronickú komunikáciu, spoločnosť BT ako spoločnosť so značnou trhovou silou v zmysle regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikačné služby a siete na mnohých maloobchodných a veľkoobchodných trhoch služieb. Tieto trhy zahŕňajú všetky trhy alebo časti trhov fixných úzkopásmových maloobchodných služieb, fixných úzkopásmových veľkoobchodných prípojných vedení, zriadenia a prenosu hovoru, veľkoobchodného širokopásmového prístupu, veľkoobchodného miestneho prístupu a prenajatých vedení (5). Na všetkých týchto trhoch služieb v Spojenom kráľovstve BT súťaží s výrazne slabšími konkurentmi, ktorí nemajú ekonomickú výhodu z hľadiska ich príspevkov do Dôchodkového ochranného fondu, ktorú štátna záruka prináša BT. Hospodárska súťaž medzi týmito podnikmi a BT, ktorá je oslabená v dôsledku značnej trhovej sily, ktorú BT má, je preto narušená príslušným opatrením.

(87)

Vzhľadom na činnosti a pozíciu BT na vnútroštátnych a medzinárodných trhoch elektronických komunikácií môže mať táto výhoda vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(88)

Napokon, oslobodenie od platby tej časti odvodov do Dôchodkového ochranného fondu, ktorá zodpovedá dôchodkovým záväzkom krytým štátnou zárukou, poskytnuté na dôchodkové záväzky BT, prináša ekonomickú výhodu spoločnosti BT prostredníctvom použitia štátnych zdrojov priraditeľných Spojenému kráľovstvu. Táto výhoda by mohla mať vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(89)

Od prijatia dôchodkového zákona z roku 2004 a predpisov o Dôchodkovom ochrannom fonde (pravidlá vstupu) z roku 2005 je spoločnosti BT poskytnutá výhoda vo forme oslobodenia od úplného prispievania do Dôchodkového ochranného fondu.

(90)

Toto oslobodenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a nebolo Komisii oznámené podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. V dôsledku toho je toto opatrenie neoprávnené.

(91)

Keďže prítomnosť štátnej pomoci vo forme oslobodenia od úplného prispievania odvodov do Dôchodkového ochranného fondu sa potvrdila, je potrebné posúdiť zlučiteľnosť takejto štátnej pomoci s predpismi Spoločenstva. V súvislosti s tým Spojené kráľovstvo ani BT alebo BTPS netvrdili, že príslušné opatrenia sa môžu považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

(92)

Hoci je BT poverená určitými povinnosťami všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, táto pomoc nie je obmedzená na plnenie týchto povinností ani inak nesúvisí s plnením týchto povinností, preto prináša výhody pre celý rozsah jej činností. Orgány Spojeného kráľovstva ani BT takisto netvrdia, že platba úplných odvodov do Dôchodkového ochranného fondu by bránila výkonu úloh všeobecného záujmu pridelených BT. Za týchto okolností nie je uplatniteľná výnimka ustanovená v článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(93)

Nezdá sa, že by príslušné opatrenie bolo zlučiteľné podľa článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES. Konkrétne, článok 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o ES sa týka pomoci sociálneho charakteru poskytnutej jednotlivým spotrebiteľom. Analyzovaná štátna pomoc prináša výhody samotnej BT. Táto pomoc preto nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o ES.

(94)

Komisia ďalej zastáva názor, že ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. a), článku 87 ods. 3 písm. b) a článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES zjavne nie sú uplatniteľné a orgány Spojeného kráľovstva ani BT alebo BTPS nepredložili argumenty v tomto zmysle.

(95)

Jediným možným základom pre zlučiteľnosť príslušného opatrenia sa v tejto etape zdá článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Zdá sa však, že príslušné opatrenie nespĺňa žiadne z pravidiel týkajúcich sa uplatňovania daného pododseku, ktoré Komisia zverejnila do dnešného dátumu vo forme usmernení a oznámení. Zlučiteľnosť tohto opatrenia sa preto bude musieť posudzovať priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, v ktorom sa stanovuje, že: „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“ možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(96)

Na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, musí presadzovať cieľ spoločného záujmu potrebným a primeraným spôsobom. V súvislosti s tým Komisia považuje za vhodné posúdiť tieto otázky:

(97)

Spojené kráľovstvo neuviedlo, že príslušné opatrenie bolo vytvorené na dosiahnutie konkrétneho cieľa verejného záujmu. Okrem toho neexistujú zjavné náznaky ani dôvody, ktoré by dokazovali, že poskytnutie príslušnej štátnej pomoci predstavuje vhodný a primeraný nástroj, ktorý poskytuje vhodný podnetný efekt na rozvoj hospodárskych aktivít, v ktorých je okrem iných konkurentov zapojená BT. Ako už bolo uvedené, príslušné opatrenie nesúvisí s plnením úlohy všeobecného hospodárskeho záujmu zverenej spoločnosti BT, ani sa naň neobmedzuje.

(98)

Zdá sa preto, že jediným zjavným cieľom verejného záujmu, ktorý by sa mohol sledovať príslušnými ustanoveniami dôchodkových právnych predpisov, je doplňujúca ochrana dôchodkových práv pracovníkov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Dodatočná záruka, že pracovníci na dôchodku budú využívať finančný blahobyt zodpovedajúci ich práci počas ich pracovného života, je vo verejnom záujme všeobecného a sociálne vyváženého rozvoja hospodárskych aktivít. Stanovením výnimky pre odvody splatné BTPS však toto opatrenie pomoci neprispieva k plneniu týchto cieľov.

(99)

Podľa Spojeného kráľovstva môžu opatrenia na ochranu dôchodkov poskytovať ochranu, len ak neexistuje iná alternatívna a primeraná ochrana. V danom prípade je možné považovať dôchodkový zákon z roku 2004 za stimulujúci pre spoločnosti, ktoré samy a na vlastné náklady zavádzajú alternatívne systémy alebo mechanizmy, ktoré by vylučovali platbu dôchodkov do všeobecného Dôchodkového ochranného fondu a jeho využívanie. Opatrenie pomoci bez vyvažujúcej platby však odstraňuje akýkoľvek stimul pre BT na zavedenie alternatívneho mechanizmu. Naopak, keby sa pomoc zakázala, BT by bola k tomu stimulovaná, alebo by prinajmenšom využívala súkromnými prostriedkami financovaný Dôchodkový ochranný fond na poskytovanie záruky pre dôchodkové práva svojich zamestnancov z obdobia pred privatizáciou.

(100)

Z toho vyplýva, že opatrenie pomoci nepredstavuje vhodný nástroj na presadzovanie cieľa verejného záujmu, ktorý je možné identifikovať v právnych predpisoch Spojeného kráľovstva v oblasti dôchodkov. Naopak, pomoc oslobodzuje BTPS, a teda BT, od prevádzkových nákladov, ktoré by im malo za normálnych okolností presadzovanie takéhoto cieľa prinášať. V dôsledku toho negatívny vplyv opatrenia prevádzkovej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a hospodársku súťaž nie je vyvážený inými pozitívnymi účinkami v iných ohľadoch, takže bilancia je celkovo negatívna.

(101)

Komisia preto dospela k záveru, že oslobodenie od úplnej platby odvodov do Dôchodkového ochranného fondu sa nemôže považovať za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 86 ods. 2 alebo článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES.

(102)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že oslobodenie od platby odvodov do Dôchodkového ochranného fondu vo výške zodpovedajúcej dôchodkovým záväzkom, na ktoré sa vzťahuje štátna záruka poskytnutá na dôchodkové záväzky BT, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorú nie je možné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(103)

V článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (6) sa ustanovuje, že ak sa v prípadoch protiprávnej pomoci prijme záporné rozhodnutie, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia s cieľom vymôcť pomoc od príjemcu. Vymáha sa len pomoc, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(104)

Účelom vymáhania je obnoviť situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci. To sa dosiahne, keď BT splatí nezlučiteľnú pomoc, a tým stratí výhodu, ktorú mala voči svojim konkurentom na trhu, keďže BTPS neplatil v plnom rozsahu odvody do Dôchodkového ochranného fondu od roku 2005. Suma, ktorú je potrebné vrátiť, by mala byť stanovená tak, aby sa odstránila ekonomická výhoda poskytnutá spoločnosti BT, ktorá je z dôvodov uvedených v bode 83 odôvodnenia príjemcom opatrenia.

(105)

Keďže nezlučiteľná pomoc poskytnutá BT sa rovná rozdielu medzi odvodmi do Dôchodkového ochranného fondu splatnými v prípade neexistencie štátnej záruky od zriadenia fondu v roku 2005 a poplatkami, ktoré BTPS skutočne zaplatil, tento rozdiel predstavuje sumu, ktorú je potrebné vrátiť, zvýšenú o úroky z vymáhanej sumy, ktoré skutočne vznikli a ktoré nemôžu byť nižšie ako úroky vypočítané podľa článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 (7).

(106)

Treba poznamenať, že podľa informácií, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo 29. marca 2007, predstavenstvo Dôchodkového ochranného fondu, BT a správca BTPS uzatvorili podmienenú dohodu s cieľom zablokovať na podmienenom účte rozdiel medzi sumou, ktorú by BTPS musel zaplatiť v roku 2005/2006, keby štátna záruka nebola zohľadnená, a sumou, ktorú BTPS skutočne zaplatil. V nasledujúcich rokoch bol BTPS povinný platiť na tento podmienený účet sumu, ktorú by BTPS musel platiť, keby štátna záruka nebola zohľadnená. K týmto sumám prináležia úroky vo výške […], čo podľa Spojeného kráľovstva predstavuje […].

(107)

Podľa ustanovení tejto podmienenej dohody tieto opatrenia pokračujú, kým Komisia neukončí vyšetrovanie, či zníženie odvodov do Dôchodkového ochranného fondu predstavuje nezlučiteľnú pomoc, alebo rozhodne, že danej veci nebude venovať ďalšiu pozornosť. V prvom prípade konečná suma fakturovaná Dôchodkovým ochranným fondom za odvody dôchodkovej ochrany zahŕňa aj úroky naakumulované zo súm zaplatených na podmienený účet. Preto v prípade, že Komisia prijme rozhodnutie o nezlučiteľnosti pomoci, pribudne suma […] v prospech Dôchodkového ochranného fondu a nie v prospech BTPS alebo BT. To by malo zabezpečiť, aby úroky naakumulované z podmieneného účtu ešte viac nezvýšili ekonomickú výhodu, ktorá bola udelená BT,

a)

celkovú sumu, ktorú je príjemca povinný vrátiť;

b)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím a

c)

dokumenty preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené, aby pomoc vrátil.