27.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 225/180

(1)

Dňa 18. februára 2002 Francúzska republika oznámila Komisii plánovanú pomoc na reštrukturalizáciu v prospech Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (ďalej len „SNCM“) (2), doplnenú 3. júla 2002 (3). Oznámená pomoc na reštrukturalizáciu spočívala v rekapitalizácii SNCM prostredníctvom Compagnie Générale Maritime et Financière (ďalej len „CGMF“) (4) vo výške 76 miliónov EUR.

(2)

Listom z 19. augusta 2002 Komisia oznámila francúzskym orgánom rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, ktoré je ustanovené v článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (5).

(3)

Francúzske orgány oznámili Komisii 8. októbra 2002 (6) svoje pripomienky k rozhodnutiu z 19. augusta 2002 (7).

(4)

Na žiadosť francúzskych orgánov sa 24. októbra 2002, 3. decembra 2002 a 25. februára 2003 uskutočnili pracovné stretnutia s útvarmi Komisie.

(5)

V rámci začatia konania Komisia dostala pripomienky od dvoch podnikov, a to od Corsica Ferries France (ďalej len „CFF“) 8. januára 2003 (8) a od skupiny Stef-TFE7. januára 2003, ako aj od jednotlivých územných samospráv Francúzska 18. decembra 2002 a 9. a 10. januára 2003. Tieto pripomienky zaslala Francúzsku, listami z 13. a 16. januára 2003 a z 5. a 21. februára 2003, aby k nim predložilo vysvetlenia.

(6)

Francúzske orgány oznámili Komisii svoje vysvetlenia k pripomienkam CFF 13. februára 2003 (9) a k pripomienkam Stef-TFE27. mája 2003 (10).

(7)

Dňa 16. januára 2003 útvary Komisie zaslali žiadosť o dodatočné informácie, na ktorú francúzske orgány odpovedali 21. februára 2003.

(8)

Listom z 10. februára 2003 (11) francúzske orgány predložili argumenty na preukázanie toho, že navrhovaná pomoc je vo všetkých smeroch v súlade s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (12) (ďalej len „usmernenia z roku 1999“).

(9)

Dňa 25. februára 2003 (13) francúzske orgány predložili Komisii na jej požiadanie kópiu akcionárskej zmluvy záväznej pre SNMC a skupinu Stef-TFE.

(10)

Rozhodnutím 2004/166/ES z 9. júla 2003 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2003“) (14) Komisia schválila za určitých podmienok poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu v prospech SNCM, splatnej v dvoch splátkach, prvej vo výške 66 miliónov EUR a druhej v maximálnej výške 10 miliónov EUR, ktorá sa určí podľa čistých výnosov z prevodov aktív uskutočnených po prijatí rozhodnutia z roku 2003.

(11)

Dňa 13. októbra CFF podal žalobu o neplatnosť rozhodnutia z roku 2003 na Súd prvého stupňa ES (ďalej len „súd“) (vec T-349/03).

(12)

Komisia rozhodla 8. septembra 2004 o tom, že zmeny a doplnenia, o ktoré požiadalo Francúzsko 23. júna 2004, a to nahradenie plavidla Aliso plavidlom Asco na zozname plavidiel, ktoré je SNCM oprávnená používať na základe rozhodnutia z roku 2003, a predaj plavidla Aliso namiesto plavidla Asco nemôžu spochybniť zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu povolenú rozhodnutím z roku 2003 (15) so spoločným trhom.

(13)

Rozhodnutím zo 16. marca 2005 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005“) Komisia schválila úhradu druhej splátky pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 3,3 milióna EUR, čím sa celková schválená výška pomoci na reštrukturalizáciu dostala na úroveň 69 292 400 EUR.

(14)

Dňa 15. júna 2005 zrušil Súd rozhodnutie z roku 2003 vo veci T-349/03 pre nesprávne posúdenie minimálneho charakteru pomoci. Tento rozsudok mal za následok návrat Komisie do štádia konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia z 19. augusta 2002, a stratu platnosti rozhodnutí z 8. septembra 2004 a 16. marca 2005, ktoré boli založené na zrušenom rozhodnutí z roku 2003.

(15)

Francúzske orgány poskytli Komisii 25. októbra 2005 (16) informácie o finančnej situácii spoločnosti od oznámenia navrhovanej pomoci na reštrukturalizáciu z 18. februára 2002.

(16)

Dňa 17. novembra 2005 (17) francúzske orgány poskytli informácie týkajúce sa aktualizácie plánu reštrukturalizácie z roku 2002 a obnovy vlastného imania SNCM (18).

(17)

Dňa 15. marca 2006 francúzske orgány predložili súhrnné informácie o trhu, business plán (časť týkajúcu sa príjmov) a predbežnú výsledovku (19). Ostatné dokumenty boli odovzdané útvarom Komisie 28. marca 2006 a 7. apríla 2006 (20). V tomto poslednom liste francúzske orgány vyzvali Komisiu, aby rozhodla, že časť pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2002, najmä suma 53,48 milióna EUR, sa vzhľadom na svoj charakter „náhrady za verejnú službu“ nebude kvalifikovať ako opatrenie prijaté v rámci plánu reštrukturalizácie, ale ako opatrenie, ktoré nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle judikátu vo veci Altmark  (21) alebo ako samostatné opatrenie nezávislé od plánu reštrukturalizácie v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(18)

Dňa 21. apríla 2006 sa Komisii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (22) oznámil návrh na koncentráciu, ktorým podniky Veolia Transport (ďalej len „VT“) (23) a Butler Capital Partners (ďalej len „BCP“) získavajú kontrolu nad SNMC (24). Rozhodnutie, ktorým sa táto operácia schvaľuje, prijala Komisia 29. mája 2006 (25).

(19)

Francúzske orgány zaslali Komisii 21. júna 2006 (26) vyhlášku ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu z 26. mája 2006, ktorou sa schvaľujú finančné transakcie uskutočňované spoločnosťou CGMF, vyhlášku č. 2006-606 z 26. mája 2006 o prevode SNCM do súkromného vlastníctva a vyhláška z 26. mája 2006 schvaľovaní finančných transakcií uskutočňovaných SNCF.

(20)

Informácie týkajúce sa zverenia verejnej služby a pomoci sociálneho charakteru, ktoré sú spojené so zabezpečovaním dopravného spojenia s Korzikou, boli zaslané Komisii 7. júna 2006 (27).

(21)

Dňa 13. septembra 2006 sa Komisia rozhodla začať nové konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s novými opatreniami implementovanými v prospech SNCM vrátane plánu reštrukturalizácie oznámeného v roku 2002 (28) (ďalej len „rozhodnutie 2006“).

(22)

Francúzsko zaslalo Komisii 16. novembra 2006 svoje pripomienky v súvislosti s rozhodnutím z roku 2006 (29).

(23)

Komisia, ktorej niektoré zainteresované krajiny predložili žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok o jeden mesiac (30), sa rozhodla poskytnúť túto dodatočnú lehotu každej zainteresovanej strane (31).

(24)

Komisia dostala od CFF (32) a STIM d’Orbigny (ďalej len „STIM“) (33) pripomienky, ktoré boli zaslané francúzskym orgánom listom z 20. februára 2007. Istá tretia strana tiež zaslala svoje vysvetlenia odovzdané aj francúzskym orgánom, ktoré 28. mája 2008 vzala späť.

(25)

Francúzske orgány predložili pripomienky k vysvetleniam tretích zainteresovaných strán 30. apríla 2007 (34).

(26)

Dňa 20. decembra 2007 CFF podal sťažnosť na štátnu pomoc proti SNCM, ktorou sa dopĺňajú informácie z 15. júna 2007 a z 30. novembra 2007. Táto sťažnosť sa vzťahuje na článok 3 novej zmluvy o udelení oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby uzavretej v júni 2007 medzi územnou samosprávou Korziky a skupinou Compagnie Méridionale de Navigation-SNCM na obdobie rokov 2007 – 2013. Podľa CFF by sa vykonávaním tohto článku uvoľnili pre SNMC na rok 2007 nové finančné zdroje vo výške okolo 10 miliónov EUR. Okrem toho, náhrada vyplatená SNMC za záväzky verejnej služby predstavuje štátnu, a navyše neoprávnenú pomoc, pretože nebola oznámená Komisii.

(27)

Keďže určité informácie boli Komisii poskytnuté až po uplynutí počiatočnej lehoty stanovenej do 13. februára 2007 (35), Komisia informovala zainteresované strany o svojom rozhodnutí predĺžiť lehotu na predloženie pripomienok tretích strán do 14. marca 2008.

(28)

Komisia zaslala Francúzsku 26. marca 2008 pripomienky tretích strán a Francúzsko oznámilo svoje vysvetlenia 28. marca 2008, 10. apríla 2008 a 28. apríla 2008.

(29)

Príjemcom opatrení, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, je Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM), ktorá zoskupuje niekoľko dcérskych spoločností pôsobiacich v námornom odvetví a ktorá vykonáva námornú dopravu cestujúcich, automobilov a ťažkých nákladných vozidiel na spojeniach medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, Talianskom (Sardínia) a Magrebom (Alžírsko a Tunisko).

(30)

SNCM je akciová spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1969 zlúčením Compagnie générale transatlantique a Compagnie de navigation mixte, ktoré boli zriadené v roku 1850. V tom čase niesla názov Compagnie générale transméditerranéenne a v roku 1976 bola premenovaná na Société nationale maritime Corse-Méditerranée po tom, čo v nej získala kapitálový podiel Société nationale des chemins de fer (SNCF). Túto spoločnosť si totiž vybrala francúzska vláda, aby uplatňovala zásadu územnej kontinuity s Korzikou, t. j. vyrovnanie cien cestovného v námornej doprave s cenami cestovného SNCF v železničnej doprave na základe zmluvy uzavretej 31. marca 1976 na dvadsaťpäť rokov. Compagnie générale transatlantique už bola poverená francúzskou vládou zabezpečovaním dopravného spojenia s Korzikou predchádzajúcou zmluvou uzavretou 23. decembra 1948.

(31)

V čase oznámenia rekapitalizácie v roku 2002 bola SNCM v 20 % vlastníctve SNCF a v 80 % vlastníctve CGMF. Po ukončení rekapitalizácie SNCM 30. mája 2006 (pozri bod 18 tohto rozhodnutia) BCP vlastní 38 % a VT 28 % kapitálu SNCM, pričom CGMF má naďalej kapitálový podiel vo výške 25 % (9 % kapitálu je vyhradených zamestnancom).

(32)

Hlavnými dcérskymi spoločnosťami SNCM sú Compagnie Méridionale de Navigation (ďalej len „CMN“) (36), Compagnie Générale de Tourisme et d’Hôtellerie (CGTH) (37), Aliso Voyage  (38), Sud-Cargos  (39), Société Aubagnaise de Restauration et d’Approvisionnement (SARA) (40), Ferrytour  (41) a Les Comptoirs du Sud  (42).

(33)

Po prevode rýchlych plavidiel Aliso v septembri 2004 a Asco  (43) v máji 2005 pozostáva flotila SNCM z desiatich plavidiel (päť trajektov (44), štyri plavidlá na prepravu osôb a nákladu (45) a jedno rýchle plavidlo, ktoré zabezpečuje spojenie najmä z Nice (46)), z čoho je sedem plavidiel v úplnom vlastníctve SNCM (47).

(34)

Pre úplnosť treba pripomenúť, že služby pravidelnej námornej dopravy medzi prístavmi kontinentálneho Francúzska a Korzikou sa od roku 1948 zabezpečovali v rámci verejnej služby, ktorej koncesionármi boli do roku 1976 do roku 2001 SNCM a CMN na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej spočiatku na dvadsaťpäť rokov. Spoločnosti SNCM a CMN spoločne získali podľa platných právnych predpisov Spoločenstva (48) a na základe európskej verejnej súťaže (49) vyhlásenej územnou samosprávou Korziky (50) oprávnenie na prevádzkovanie verejnej služby (ďalej len „OPVS“) v oblasti zabezpečovania dopravného spojenia s Korzikou z Marseille za finančné náhrady počas obdobia počas rokov 2002 – 2006.

(35)

Keďže OPVS zaniklo koncom roka 2006, uvedená námorná verejná služba, na ktorú bola vyhlásená nová európska verejná súťaž (51), bola pridelená skupine SNCM – CMN na obdobie od 1. mája 2007 do 31. decembra 2013 na základe grantu okolo 100 miliónov EUR ročne.

(36)

Súčasne sa všetkým prevádzkovateľom, ktorí zabezpečujú dopravné spojenie s ostrovom Korzika z Toulonu a Nice, ukladajú povinnosti hustoty dopravných spojení. Na týchto linkách sa na osoby s bydliskom na Korzike a na ostatné kategórie cestujúcich vzťahuje od roku 2002 do roku 2013 pomoc sociálnej povahy zavedená v zmysle rozhodnutí Komisie z 2. júla 2002 (52) a 24. apríla 2007 (53).

(37)

SNCM pôsobí hlavne na dvoch rôznych trhoch – na trhu dopravy osôb a na trhu nákladnej dopravy: na jednej strane zabezpečuje dopravné spojenie s Korzikou a Magrebom z Francúzska a na druhej strane, ako vedľajšiu činnosť, dopravné spojenie s Talianskom a Španielskom.

(38)

Zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou v rámci dopravy osôb je trh, ktorý má výrazne sezónny charakter. Sú preň totiž charakteristické sezónne dopravné špičky, ktoré môžu dosiahnuť desaťnásobok hustoty dopravy v najslabšom mesiaci, čo od prevádzkovateľov vyžaduje, aby mali flotilu, ktorá je rozmerovo schopná zvládnuť tieto dopravné špičky. Polovica obratu sa dosahuje v júli a auguste. Okrem toho existuje nevyváženosť, pokiaľ ide o smer prepravy, dokonca aj v období dopravnej špičky: napríklad v júli sa naplno uskutočňuje preprava z pevniny, kým preprava späť je takmer naprázdno. Takto je priemerná ročná vyťaženosť plavidiel relatívne nízka.

(39)

SNCM je etablovaný prevádzkovateľ, ktorý zabezpečuje spojenie Korziky s francúzskym kontinentom. Celkovo sa dve tretiny jej činnosti uskutočňujú medzi Marseille a Korzikou v rámci udeleného oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby; zvyšnú tretinu jej činnosti tvoria spojenia z iných miest pôvodu do iných miest určenia (Nice – Korzika, Toulon – Korzika, medzinárodné spojenia na Sardíniu alebo do Magrebu).

(40)

Pokiaľ ide o jej hlavnú činnosť, SNCM mala dlho monopolné postavenie. Od roku 1996 však čelí konkurencii, ktorá sa veľmi rýchlo rozrástla. V súčasnosti je hlavným aktérom námorných spojení medzi kontinentom a Korzikou spoločnosť Corsica Ferries France (CFF), ktorej trhový podiel sa neprestáva zväčšovať. Aj keď CFF pôsobí na tomto trhu len od roku 1996, v období od roku 2000 do roku 2005 zaznamenala medziročné zvýšenie prepravy „cestujúcich“ o […] (54), pričom tento rast ďalej pokračuje. V súčasnosti takmer […] cestujúcich po mori medzi kontinentom a Korzikou cestuje loďou CFF, kým iba […] použije plavidlo SNCM, pričom CMN prevezie zvyšnú časť cestujúcich, t. j. […].

(41)

Postavenie, ktoré CFF získalo na príslušnom trhu pred siedmymi rokmi, sa prejavuje aj v počte cestujúcich sezónne prepravených medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom. Z nižšie uvedeného grafu vyplýva, že podiel CFF na trhu sa zvýšil zo 45 % v roku 2000 na […] % v roku 2007 a podiel SNCM na trhu klesol za rovnaké obdobie z 53 % na […] %, pričom rozdiel medzi nimi je väčší ako jeden milión prepravených cestujúcich.

Graf 1

Počet sezónne (máj – september) prepravených cestujúcich medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou – sezóny 2000 až 2007

(42)

Ďalšími menšími konkurentmi SNCM na spojení s Korzikou sú Compagnie Méridionale de Navigation (CMN), Moby Lines, Happy Lines a TRIS.

(43)

Pokiaľ ide o spojenia s Korzikou, v posledných dvoch rokoch sa ponuka SNCM a jej trhové podiely zmenšili, pričom ponuka miest klesla o […] % (-[…] % v prípade spojení z Nice a -[…] % v prípade spojení z Marseille).

(44)

Ďalší pokles trhových podielov však svedčí o tom, že dôvera cestujúcich, ktorá bola značne naštrbená štrajkami a prerušeniami dopravy v dôsledku sociálnych konfliktov v rokoch 2004 a 2005, najmä kvôli privatizácii podniku, sa získava späť len veľmi pomaly. Opätovné získanie dôvery je však nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa zastavilo zmenšovanie trhového podielu SNCM, ktoré bolo zaznamenané v posledných rokoch. V tejto súvislosti nárast obratu v roku 2007 zvyšuje dôveru v životaschopnosť podniku, aj keď prišiel o značné trhové podiely v prospech svojho konkurenta, ktorého trhový podiel je v súčasnosti oveľa vyšší.

(45)

Trh námornej dopravy osôb medzi kontinentom a Korzikou vzrástol za posledných 15 rokov o 4 %; jeho rast by mal pokračovať, pričom za rok 2008 sa predpokladá zvýšenie o […] % a v nasledujúcich rokoch pomalý rast. Na tomto trhu sa nesnažia etablovať noví aktéri. Do verejnej súťaže vyhlásenej Korzickým dopravným úradom na udelenie oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby v oblasti zabezpečovania námorného spojenia s niektorými prístavmi Korziky na obdobie rokov 2007 – 2013, sa okrem CFF a SNMC – CMN neprihlásil žiadny ďalší záujemca, aj napriek možnosti čiastkových odpovedí na určitú linku.

(46)

Pokiaľ ide o CFF, hlavného konkurenta SNCM, od roku 1999 do roku 2007 výrazne zvýšila svoju ponuku miest z 500 000 na […] miliónov (z čoho […] % predstavuje zvýšenie od roku 2006 do roku 2007), čo jej umožnilo zvýšiť objem dopravy (z […] miliónov v roku 2005 na […] miliónov v roku 2007) a svoj trhový podiel. Táto politika sa však prejavuje vo vyťaženosti, ktorá je štrukturálne menšia u CFF než u SNCM, s rozdielom v roku 2007 okolo […] percentuálnych bodov. V prípade SNCM predstavovala priemerná vyťaženosť za rok 2007 […] %, čo je normálne so zreteľom na výrazne sezónny charakter trhu (pozri vyššie).

(47)

Pokiaľ ide o nákladnú dopravu s Korzikou, SNCM mala v roku 2005 trhový podiel okolo […] % na spojení z Marseille – Toulon na Korziku.

(48)

V prípade dopravy bežného tovaru (bez sprievodu) majú SNCM a CMN v skutočnosti takmer monopol. Na základe zmluvy o udelení oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby obe spoločnosti zabezpečujú pravidelnú dopravu z Marseille do všetkých prístavov na Korzike.

(49)

V prípade prepravy návesov nakladaných na trajekty, ktoré predstavujú celkovo 24 % objemu dopravy bežného tovaru meraného v bežných metroch, si konkurujú všetci prevádzkovatelia dopravy osôb. SNCM a CMN majú aj na tomto trhu dopravy so sprievodom polovičný podiel. Ostatní prevádzkovatelia, hlavne CFF, majú 10 % podiel na tomto trhu, čiže 2 % podiel na celkovom trhu.

(50)

Pokiaľ ide o motorové lode (55) nakladané na trajekty (okolo 24 % objemu dopravy bežného tovaru v roku 2003), SNCM a CMN majú väčšinový podiel aj na tomto trhu. Od roku 2002 však zvýšila ponuku CFF, ktorej trhový podiel predstavuje okolo […] %.

(51)

Tunisko a Alžírsko tvoria veľký trh s približne 5 miliónmi cestujúcich, na ktorom má dominantné postavenie letecká doprava. Z tohto hľadiska námorná doprava predstavuje okolo 15 % dopravných tokov. Kým Alžírsko predstavuje veľký námorný trh s takmer 560 000 cestujúcimi, Tunisko predstavuje menší trh s približne 250 000 cestujúcimi.

(52)

Trh námornej dopravy z Francúzska do Magrebu zaznamenal v posledných rokoch sústavný rast, od roku 2001 do roku 2005 o približne 13 %. So zreteľom na výhľady rastu cestovného ruchu v tomto regióne by námorná doprava mala do roku 2010 zaznamenať medziročnú mieru rastu okolo 4 %.

(53)

V Alžírsku má SNCM postavenie druhého najväčšieho aktéra na trhu hneď za Entreprise Nationale de Transport Maritime de Voyageurs (ENTMV) – alžírskym štátnym podnikom. Trhový podiel SNCM sa zvýšil z 24 % v roku 2001 na […] % v roku 2005.

(54)

V Tunisku je SNCM druhým najväčším aktérom hneď za Compagnie tunisienne de navigation (CTN). Napriek tomu, že od roku 2001 SNCM prišla o trhové podiely v prospech CTN, ktoré klesli zo 44 % na […] % v roku 2004, pričom však v roku 2005 bolo zaznamenané zlepšenie ([…] %).

(55)

Na základe rozhodnutia Komisie zo 17. júla 2002 schváliť SNCM pomoc na záchranu (56) francúzske orgány oznámili Komisii 18. februára 2002 navrhovanú pomoc na reštrukturalizáciu v prospech SNCM. Toto opatrenie spočívalo v rekapitalizácii SNCM prostredníctvom jej materskej spoločnosti CGMF o 76 miliónov EUR, z čoho 46 miliónov EUR predstavovalo náklady na reštrukturalizáciu (57). Toto zvýšenie kapitálu malo za cieľ zvýšiť vlastné imanie SNCM z 30 miliónov EUR na 106 miliónov EUR.

(56)

V súlade s usmerneniami z roku 1999 francúzske orgány predložili Komisii plán reštrukturalizácie (58) SNCM zameraný na týchto päť bodov:

(57)

Na základe pripomienok Komisie v rozhodnutí z 19. augusta 2002 francúzske orgány opísali vo svojom liste z 31. januára 2003 úpravy plánu reštrukturalizácie, ktoré boli vykonané v týchto bodoch:

(58)

V tomto poslednom bode francúzske orgány spresňujú, že „SNCM prijala tento záväzok bezvýhradne, pretože sa domnieva, že cenová vojna jej pričinením by nebola v súlade ani s jej strategickým postavením, ani s jej záujmom, pretože by viedla k poklesu jej príjmov, a nebola by v súlade ani s obvyklými postupmi a jej know-how“.

(59)

Vo svojom pláne reštrukturalizácie francúzske orgány predložili Komisii podrobný finančný model na obdobie rokov 2002 – 2007 na základe mediánových predpokladov celého radu premenných (61). Predpokladané finančné údaje okrem iného naznačujú opätovné dosiahnutie kladných bežných výsledkov od roku 2003.

Tabuľka 1

Finančný model na obdobie rokov 2002 – 2007

(60)

Kapitálový vklad 76 miliónov EUR a obnova prevádzkovej ziskovosti od roku 2003 mali podľa francúzskych orgánov zabezpečiť krátkodobé zvýšenie vlastného imania z úrovne okolo 30 miliónov EUR koncom roka 2001 na 120 miliónov EUR (2003), potom na […] miliónov EUR na konci plánovaného obdobia (2006 – 2007). To by malo umožniť znížiť finančnú zadlženosť zo 145 miliónov EUR v roku 2002 na úroveň […] až […] miliónov EUR od roku 2003 do roku 2005. V posledných rokoch plánovaného obdobia sa počítalo so zvýšením zadlženosti spoločnosti kvôli obnove jedného alebo dvoch plavidiel v úplnom vlastníctve spoločnosti.

(61)

Francúzske orgány zároveň predložili štúdiu citlivosti očakávaných výsledkov vo vzťahu k pracovným predpokladom týkajúcim sa dopravy na jednotlivých linkách. Jednotlivé simulácie dokazujú, že SNCM by sa podľa plánovaných scenárov mala opäť stať ziskovou.

(62)

Metóda určenia výšky rekapitalizácie, ktorú schválili francúzske orgány (62), spočíva vo výpočte potreby financovania na základe priemerného pomeru celkových finančných dlhov a vlastného imania zisteného v roku 2000 u piatich európskych námorných spoločností. Napriek rozdielom v súvahách týchto spoločností priemer odsúhlasený francúzskymi orgánmi dosiahol 79 %. Francúzske orgány tvrdia, že finančné predpoklady na obdobie od roku 2002 do roku 2007 vedú k priemernému podielu finančných dlhov na vlastnom imaní 77 %, pričom vlastné imanie dosiahlo v roku 2007 sumu 169 miliónov EUR. Takáto výška vlastného imania sa mala dosiahnuť prostredníctvom rekapitalizácie v hodnote 76 miliónov EUR, ako aj úspech činností naplánovaných v pláne reštrukturalizácie.

(63)

Rekapitalizácia a plán reštrukturalizácie z roku 2002 nepriniesli očakávané výsledky a hospodárska a finančná situácia SNCM sa od roku 2004 výrazne zhoršila. K tomuto zhoršeniu prispeli tak vnútorné faktory (sociálne konflikty, nedostatočné a neskoré uskutočňovanie cieľov produktivity, pokles trhových podielov), ako aj vonkajšie faktory nezávislé od SNCM (malá príťažlivosť destinácie Korzika, nadobudnutie trhových podielov spoločnosťou CFF, chyby v riadení zo strany štátu (63), ako aj zvýšenie nákladov na palivá.

(64)

Bežný výsledok SNCM takto dosiahol – 32,6 milióna EUR v roku 2004 a – 25,8 milióna EUR v roku 2005. Samotný čistý výsledok predstavoval – 29,7 milióna EUR v roku 2004 a – 28,8 milióna EUR v roku 2005.

(65)

Zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM primälo francúzske orgány k tomu, aby postúpili aktíva nad rámec toho, čo bolo stanovené v pláne reštrukturalizácie z roku 2002 a požadované rozhodnutím z roku 2003, a aby začali uplatňovať postup hľadania súkromných partnerov.

Tabuľka 2

Zoznam aktív, ktoré SNCM postúpila od roku 2002  (64)

(66)

Po skončení otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania (66) konečne došlo 13. októbra 2005 k dohode medzi štátom, BCP a VT vo veľmi zložitom sociálnom a finančnom kontexte. VT je tak priemyselným prevádzkovateľom SNCM (28 % podiel), kým BCP je referenčným akcionárom s 38 % podielom. Štát sa zaviazal najmä voči zamestnancom, že zostane 25 % akcionárom spoločnosti (67). BCP a VT zostavili pre SNCM obchodný plán, ktorý bol Komisii oznámený 7. apríla 2006.

(67)

Spoločné vyhlásenie o úmysle, na základe ktorého sa 75 % imania SNCM postúpilo súkromným nadobúdateľom, bolo medzi stranami (BCP, VT a CGMF) podpísané 16. mája 2006.

(68)

V oddiele II Spoločného vyhlásenia o úmysle sa ustanovuje, že CGMF sa zaväzuje schváliť, upísať a úplne zaplatiť zvýšenie kapitálu SNCM v celkovej výške 142,5 miliónov EUR.

(69)

Po zvýšení základného imania sa predpokladá, že základné imanie SNCM sa zníži prostredníctvom zrušenia akcií, aby sa dosiahla jeho minimálna výška, ktorú stanovuje zákon pre akciovú spoločnosť, ktorá nevyzýva k úsporám.

(70)

CGMF sa zaväzuje, že na doplnenie zvýšenia základného imania poskytne SNCM sumu 38,5 milióna EUR vo forme kontokorentného úveru. Tento kontokorentný úver, ktorý sa SNCM vyplatí do rúk správcu majetku (banka CIC), je určený na financovanie časti tzv. nákladov na „dobrovoľné odstupné“, ktoré by mali doplniť príslušné čiastky v zmysle zákonných a zmluvných ustanovení v prípade, že nadobúdatelia (68) uskutočnia plán na zníženie počtu zamestnancov. Vyplatenie ďalších náhrad okrem náhrad, ktoré sa majú vyplatiť podľa zákonných a zmluvných ustanovení, sa uskutoční individuálne v konkrétnych prípadoch zamestnancov, ktorí odišli z podniku a ktorých pracovná zmluva bola zrušená.

(71)

V súvislosti s týmito operáciami je v oddiele III Spoločného vyhlásenia úmyslu ustanovené, že CGMF postúpi súkromným nadobúdateľom svoje akcie predstavujúce 75 % akcií tvoriacich základné imanie spoločnosti a […] určený na financovanie časti sociálneho plánu, ktorý presahuje zmluvné a zákonné povinnosti.

(72)

V oddiele III Spoločného vyhlásenia o úmysle sa predpokladá aj spoločné a súbežné upísanie nadobúdateľmi a CGMF nových akcií v celkovej výške 35 miliónov EUR a vkladu vo výške 8,75 milióna EUR na bežný účet zo strany BCP/VT poskytnutého SNCM so zreteľom na jeho potreby likvidity. V odseku III.2.7 Spoločného vyhlásenia o úmysle je ustanovené, že hodnota akcií CGMF sa v každom okamihu rovná súčtu ich počiatočnej menovitej hodnoty a […] % splatenej menovitej hodnoty, ktorý sa vynásobí J/365, kde J je počet dní od dátumu realizácie, od čoho sa odpočíta akákoľvek prijatá suma (napríklad dividendy). Tieto pravidlá sa neuplatňujú v prípade súdnej likvidácie spoločnosti alebo súdneho vyrovnania.

(73)

Spoločné vyhlásenie o úmysle (oddiel III.5) obsahuje doložku o zrušení prevodu SNCM, na ktorú si môžu súčasne uplatniť právo nadobúdatelia v prípade, že nastane niektorá z nasledujúcich udalostí, za predpokladu, že bude mať za následok ohrozenie dôveryhodnosti ich obchodného plánu a životaschopnosti spoločnosti:

(74)

V oddiele VII Spoločného vyhlásenia o úmysle sa ustanovuje, že CGMF prevezme časť sociálnych záväzkov SNCM v oblasti nákladov na poisťovne jej dôchodcov vo výške vyčíslenej na približne 15,5 milióna EUR dňom prevodu vlastníctva spoločnosti.

(75)

Pravidlá riadenia spoločnosti sú presne určené v oddiele IV Spoločného vyhlásenia o úmysle. Dohodlo sa, že sa zmení spôsob riadenia SNCM, ktorá sa zmení na akciovú spoločnosť s predstavenstvom a dozornou radou. Dozornú radu bude tvoriť 10 a potom 14 členov. Funkcia predsedu sa na prechodnú dobu udelí zástupcovi štátu. V prípade, že sa oprávnenie na prevádzkovanie verejnej služby udelí SNCM, predsedu dozornej rady nahradí zástupca BCP. Úlohou predstavenstva je zasa zabezpečovať prevádzkové riadenie SNCM.

(76)

Dňa 26. mája 2006 francúzska vláda schválila prevod SNCM rovnako ako uvedené opatrenia.

(77)

So zreteľom na uvedené Spoločné vyhlásenie o úmysle obsahuje tri druhy štátnych opatrení, ktoré odôvodňujú preskúmanie z hľadiska schémy štátnej pomoci Spoločenstva:

(78)

Toto konečné rozhodnutie sa vzťahuje na opatrenia implementované Francúzskom v prospech SNCM od 18. februára 2002, čiže na:

(79)

Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na skúmanie finančných náhrad, ktoré prijala alebo má prijať SNCM za záväzky verejnej služby za obdobie 2007 – 2013, na ktoré sa vzťahuje odlišný postup.

(80)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania z 19. augusta 2002 Komisia tým, že SNCM priznala charakter podniku v ťažkostiach, vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s kritériami uvedenými v bode 3.2.2 usmernení z roku 1999 platných v tom čase.

(81)

Komisia vyslovila určité pochybnosti o pláne reštrukturalizácie so zreteľom na chýbajúcu analýzu príčin strát podniku. Komisia predovšetkým položila otázky týkajúce súvislosti medzi stratami a záväzkami verejnej služby, vplyvu politiky nákupu plavidiel SNCM na jej výsledovky a zamýšľaných opatrení na zvýšenie produktivity podniku.

(82)

Komisia okrem toho zdôraznila niektoré nedostatky plánu reštrukturalizácie, najmä absenciu konkrétnych opatrení na zníženie sumy medzispotreby a chýbajúcu zmienku o budúcej cenovej politike SNCM.

(83)

Komisia si zároveň položila otázku, či je metóda výpočtu schválená francúzskymi orgánmi vhodná na určenie výšky rekapitalizácie a pozastavila sa nad niektorými schválenými predpokladmi na zostavenie finančných simulácií.

(84)

Rozhodnutím z 13. septembra 2006 sa Komisia rozhodla rozšíriť konanie vo veci formálneho zisťovania z roku 2002 na opatrenia ustanovené v rámci prevodu SNCM do súkromného vlastníctva.

(85)

So zreteľom na výzvu zo 7. apríla 2006 (pozri bod 17 tohto rozhodnutia) určenú francúzskym orgánom, aby preskúmali časť sumy kapitálového vkladu z roku 2002 z hľadiska judikátu vo veci Altmark, Komisia v tejto súvislosti hneď na začiatku vyslovila pochybnosti, či boli dodržané podmienky (najmä druhá a štvrtá) stanovené sudcom Spoločenstva v uvedenom rozsudku (69).

(86)

Vo svojom rozhodnutí z roku 2006 Komisia usúdila, že pokiaľ by sa táto suma považovala za pomoc zlučiteľnú v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, nová výška pomoci, ktorú treba posudzovať podľa usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu, by mala byť 15,81 milióna EUR. Keďže výška pomoci na reštrukturalizáciu je údajne oveľa nižšia ako výška oznámená v roku 2002 a schválená v roku 2003, Komisia vyjadrila pochybnosti, či je vhodné zachovať všetky finančné vyrovnania uložené SNCM rozhodnutím z roku 2003.

(87)

Komisia zároveň vyjadrila pochybnosti, či boli dodržané podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003, čiže zásada price leadership a podmienka týkajúca sa počtu spiatočných ciest na Korziku.

(88)

Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu SNCM, Komisia vyslovila pochybnosti o zlučiteľnosti rekapitalizácie štátom v čase pred prevodom SNMC so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia predovšetkým vyjadrila pochybnosti o právnej platnosti výpočtu nákladov na likvidáciu, ktoré by štát, ktorý je akcionárom, bol povinný zaplatiť v prípade likvidácie SNCM.

(89)

Komisia spochybnila skutočnosť, že finančné opatrenia možno odôvodniť usmerneniami o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

(90)

Ďalej vyjadrila pochybnosti, či pri druhej rekapitalizácii vo výške 8,75 milióna EUR boli dodržané zásady súbežnosti súkromného a verejného investovania a rovnaké upisovacie podmienky v zmysle judikátu.

(91)

Komisia nakoniec vyjadrila pochybnosti, či dodatočné sociálne opatrenia pomoci osobe vo výške 38,5 milióna EUR môžu predstavovať nepriame zvýhodnenie podniku. Zároveň poukázala na riziko rozporu so zohľadnením dodatočných náhrad za prepustenie zo zamestnania, ktoré považuje za súčasť rizík, ktoré znáša rozumný investor.

(92)

V liste zo 7. apríla 2006 a vo vysvetleniach predložených na základe rozhodnutia z roku 2006 francúzske orgány vyzývajú Komisiu, aby rozhodla, že časť sumy, o ktorú bolo zvýšené základné imanie v roku 2002, t. j. 53,48 milióna EUR, nepredstavuje vzhľadom na svoj charakter „náhrady za verejnú službu“ za obdobie rokov 1991 – 2001 štátnu pomoc z hľadiska judikátu vo veci Altmark, keďže v tomto prípade sú naozaj splnené všetky štyri podmienky stanovené v uvedenom judikáte.

(93)

Pokiaľ ide osobitne o druhú podmienku z rozsudku vo veci Altmark, francúzske orgány zdôrazňujú, že v zmysle rozsudku vo veci Altmark možno vopred objektívne a transparentne stanoviť iba parametre výpočtu. V súvislosti s týmto prípadom spresňujú, že suma 53,48 milióna EUR bola vyplatená v novembri 2003 na základe parametrov výpočtu stanovených v čase pred predmetným obdobím (1991 – 2001) (70).

(94)

Preto podľa Francúzska skutočnosť, že k úhrade na základe prehodnotenia podhodnotenej náhrady došlo a posteriori, nespochybňuje jej záver, že parametre výpočtu, na základe ktorých sa vypočítala náhrada 53,48 milióna EUR, boli zreteľne stanovené objektívne a transparentne pred tým, ako sa splnili úlohy verejnej služby.

(95)

Pokiaľ ide o štvrtú podmienku v rozsudku Altmark, francúzske orgány sa domnievajú, že táto podmienka sa vzťahuje na spoločnosť poverenú úlohou verejnej služby, ktorá spĺňa kritériá dobrého priemerného manažéra, ale naopak neodkazuje na žiadnu požiadavku minimálnej alebo priemernej ziskovosti predmetnej spoločnosti.

(96)

V tejto súvislosti sa francúzske orgány nazdávajú, že v prípade SNCM môže existovať „domnienka dobrého riadenia“ v období od roku 1991 do roku 2001, a že žiadna „domnienka zlého riadenia“ nesmie byť voči nej použitá len kvôli tomu, že v období rokov 1991 – 2001 utrpela finančné straty. Podľa francúzskych orgánov by sa straty SNCM nemali považovať za dôsledok zlého riadenia, ale nepružnosti zmlúv uzavretých v rokoch 1991 a 1996 a náhleho rozvratu trhu, na ktorom sa táto spoločnosť etablovala a ktorý nastal v dôsledku jej prechodu z monopolného postavenia do vysoko konkurenčného prostredia. SNCM sa preto údajne správala ako priemerne dobre riadený podnik.

(97)

Francúzsko zdôrazňuje, že verejný prevádzkovateľ bol jedinou spoločnosťou, ktorá je schopná plniť tieto povinnosti z hľadiska ročnej pravidelnosti a frekvencie služby, a to i napriek nástupu v roku 1996 súkromného prevádzkovateľa, ktorý prevádzkoval iba určité linky počas vrcholovej sezóny. Vraj stricto sensu neexistuje žiadna spoločnosť, ktorej náklady môžu slúžiť ako základ pri zisťovaní, či výška náhrady poskytnutej SNCM presahuje alebo nepresahuje náklady, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti s plnením záväzkov verejnej služby. Preto je podľa francúzskych orgánov mimoriadne ťažké uskutočniť porovnanie štruktúry nákladov SNCM so štruktúrou nákladov iných námorných spoločností vzhľadom na špecifiká činnosti SNCM a na trh, na ktorom pôsobí.

(98)

Napriek tomu, že prakticky nemožno nájsť spoločnosť, ktorá by mohla slúžiť ako referenčná hodnota, Francúzsko sa domnieva, že pri výmenách informácií s Komisiou, ktoré sa uskutočnili v roku 2005 a 2006, vyvinulo úsilie o poskytnutie objektívnych a preukázateľných informácií, ktoré umožňujú preukázať charakter „priemerného, dobre riadeného a primerane vybaveného podniku“ SNCM a potvrdiť, že štvrté kritérium stanovené v rozsudku vo veci Altmark je splnené (71).

(99)

Francúzsko sa ďalej domnieva, že porovnanie opierajúce sa o dostupné údaje o štruktúre nákladov CFF a štruktúre nákladov SNCM ani v najmenšom neodporuje domnienke dobrého riadenia, najmä preto, lebo tieto údaje vôbec neumožňujú zohľadniť nezanedbateľnú časť nákladov na činnosť verejnej služby v oblasti dopravy tovaru.

(100)

Francúzsko tvrdí, že v prípade, ako je tento, sa možno domnievať, že judikatúru, ktorá viedla k rozsudku vo veci Altmark (a najmä rozsudok bo veci Ferring), treba chápať ako overenie samotnej neexistencie nadmernej náhrady. V tomto ohľade francúzske orgány vysvetľujú, že poskytnuté dotácie nepresiahli skutočné náklady SNCM súvisiace so záväzkami verejnej služby, ktorými je poverená, ako Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí z 30. októbra 2001 (72).

(101)

Francúzske orgány napokon tvrdia, že skutočnosť, že judikát vo veci Altmark sa vzťahuje na zmluvu o udelení oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby na obdobie rokov 2002 – 2006, by mala prispieť k vyvráteniu pochybností o uplatniteľnosti tohto judikátu na náhrady nákladov na verejnú službu za obdobie od roku 1991 do roku 2001. Podľa Francúzska majú totiž náhrady priznané od roku 1991 do roku 2001 a od roku 2002 do roku 2006 rovnaký charakter, pretože parametre ich vymedzenia, t. j. náročné požiadavky verejnej služby, existencia jediného podniku, ktorý by bol schopný vziať ich na seba a schéma zohľadnenia prevádzkových nákladov sú rovnaké.

(102)

Francúzsko nakoniec dospelo k záveru, že existencia záväzkov verejnej služby je spolu s neexistenciou nadmernej náhrady za obdobie rokov 1991 – 2001 dôkazom toho, že boli splnené všetky štyri podmienky stanovené v rozsudku vo veci Altmark.

(103)

Ak by Komisia dospela k záveru, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, francúzske orgány sa domnievajú, že toto samostatné opatrenie nezávislé od plánu reštrukturalizácie z roku 2002 je zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, pretože tento základ zlučiteľnosti nebol Súdom prvého stupňa v jeho rozsudku z roku 2005 spochybnený.

(104)

Francúzske orgány trvajú na tom, že v tomto prípade je predmetná suma opatrením, ktoré nemožno posudzovať v zmysle usmernení o pomoci na reštrukturalizáciu z roku 1999 alebo z roku 2004, a najmä by sa nemalo brať do úvahy práve pri posudzovaní podmienok stanovených v pláne z roku 2002. Podľa Francúzska totiž usmerneniami o pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004 (bod 68) nemožno odôvodniť zahrnutie 53,48 milióna EUR do pomoci na reštrukturalizáciu.

(105)

V tejto súvislosti Francúzsko tvrdí, že suma 53,48 milióna EUR predstavujúca náhrady za verejnú službu za obdobie rokov 1991 až 2001 nie je opatrením poskytnutým počas reštrukturalizácie, či už v spojitosti s plánom reštrukturalizácie oznámeným v roku 2002 alebo aktualizovaným plánom, ale opatrením, ktoré predchádzalo predmetným plánom reštrukturalizácie. Francúzske orgány okrem toho presadzujú názor, že opatrenie zamerané na náhradu spoločnostiam nákladov súvisiacich s ich záväzkami verejnej služby, nemá charakter pomoci na reštrukturalizáciu, ako je vymedzená v usmerneniach.

(106)

Francúzske orgány sa domnievajú, že aj keď táto suma bola oznámená v rámci celkovej finančnej injekcie, ktorá je súčasťou pomoci na reštrukturalizáciu, Komisia nie je viazaná kvalifikáciou opatrení zo strany členských štátov, ale naopak, v prípade potreby jej prislúcha povinnosť prekvalifikovať opatrenie tak, že nepredstavuje štátnu pomoc, alebo naopak prekvalifikovať ho na opatrenie štátnej pomoci, aj keď ho predmetný členský štát takto neprezentoval.

(107)

So zreteľom na uvedené sa Francúzsko nazdáva, že pokiaľ sa suma 53,48 milióna EUR posudzuje tak, že neobsahuje prvky pomoci alebo sa kvalifikuje ako pomoc zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, výška pomoci, ktorú treba považovať za pomoc na reštrukturalizáciu v zmysle oznámenia z roku 2002, by mala byť nie 76 miliónov EUR, ale 15,81 milióna EUR.

(108)

Na úvod Francúzsko pripomína, že závažnosť sociálnych nepokojov v roku 2004/2005 a zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM primäli štát, ktorý je akcionárom, k tomu, aby v januári 2005 vyhlásil výberové konanie na súkromných investorov a vykonal naliehavé opatrenia (najmä prevod Asco a podiel v Sud Cargos (73).

(109)

V súlade s judikatúrou Spoločenstva v tejto oblasti francúzske orgány vyzývajú Komisiu, aby rozhodla, že záporná predajná cena SNCM 158 milióna EUR neobsahuje žiadne opatrenie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pretože francúzsky štát sa vraj správal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve.

(110)

Na úvod Francúzsko upozorňuje, že konečná cena 158 miliónov EUR, ktorá je nižšia ako záporná cena, ktorú spočiatku požadovali nadobúdatelia na základe svojho auditu SNCM, je výsledkom vyjednávania o prevode väčšinového podielu, ktoré sa uskutočnilo v rámci otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže a z tohto pohľadu je naozaj trhovou cenou.

(111)

Francúzsko sa domnieva, že keďže sa hľadanie tohto súkromného partnera spoločnosťou SNCM uskutočnilo formou otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže, na konci ktorej bola schválená najlepšia ponuka, predajná cena je trhovou cenou.

(112)

Podľa francúzskych orgánov sa prevod za zápornú cenu 158 miliónov EUR uskutočnil za podmienok, ktoré sú pre štát najvýhodnejšie, v súlade s judikatúrou Spoločenstva a rozhodovacími postupmi Komisie, a preto neobsahuje žiadny prvok pomoci. Francúzsko sa domnieva, že táto záporná cena je nižšia ako náklady na likvidáciu, ktoré by štát musel znášať v prípade likvidácie podniku.

(113)

Tento záver sa údajne vyskytuje tak pri uplatnení prístupu založenom na judikáte Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len judikát vo veci Gröditzer (74)), ako aj pri uplatnení prístupu spočívajúceho na analýze skutočných nákladov na likvidáciu SNCM (rozhodnutie ABX (75)).

(114)

Pokiaľ ide o prvý spôsob založený na judikáte vo veci Gröditzer, Francúzsko vysvetľuje, že tento rozsudok vraj potvrdil posúdenie Komisie v rozhodnutí z 8. júla 1999, v ktorom sa uvádza, že „iba likvidačnú hodnotu […] aktív, […], treba zohľadniť ako náklad na likvidáciu“  (76).

(115)

V tejto súvislosti správy od CGMF (77) a Oddo-Hastings (78) odhadujú likvidačnú hodnotu aktív k 30. septembru 2005 (79) na najmenej […] miliónov EUR.

(116)

Následkom toho, pokiaľ štát ako majiteľ a akcionár spoločnosti ručí za dlhy spoločnosti len do výšky likvidačnej hodnoty jej aktív (judikát vo veci Hytasa (80)), Francúzsko tvrdí, že likvidačná hodnota aktív spoločnosti odhadovaná na najmenej […] miliónov EUR je oveľa vyššia ako záporná predajná cena 158 miliónov EUR.

(117)

K druhej metóde Francúzsko uvádza, že z rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci, ktorý zaviedlo Belgicko v prospech ABX Logistics, v ktorom Komisia preskúmala zápornú predajnú cenu, ktorá má v tomto prípade charakter trhovej ceny, tak, že porovnala náklady, ktoré by štát, ktorý je akcionárom, skutočne znášal v prípade likvidácie po do dohode alebo súdnej likvidácie, ako ich znalecky posúdil tretí nezávislý subjekt. Podľa Francúzska Komisia uznáva v tomto rozhodnutí predovšetkým platnosť určitých nákladov, ktoré môžu vyplynúť zo žaloby o vyrovnanie pasív zo strany veriteľov alebo z likvidácie v ostatných odvetviach skupiny likvidujúcej svoju dcérsku spoločnosť.

(118)

Na základe uvedených správ CGMF a Oddo-Hastings sa francúzske orgány domnievajú, že všetky skutočné náklady, ktoré mala znášať Francúzska republika ako akcionár, by mali byť k 30. septembru 2005 […] až […] miliónov EUR.

(119)

Tento spôsob zohľadňuje najmä riziko, že francúzsky štát by bol vyzvaný, aby „vyrovnal pasíva“, keby ho súd mal považovať za riadiaci subjekt de facto SNCM. Francúzske orgány sa nazdávajú, že riziko žaloby o vyrovnanie pasív nemožno odstrániť predovšetkým z hľadiska precedensu, o ktorom rozhodol kasačný súd vo Francúzsku (81). Francúzske orgány vo viacerých listoch určených Komisii zastávali názor, že predpoklad odsúdenia štátu národným sudcom na uhradenie pasív spoločnosti, ktorú riadi, je viac ako pravdepodobný scenár, ktorý treba zohľadniť vo výpočte skutočných nákladov na prípadnú likvidáciu SNCM.

(120)

K 30. septembru 2005 je údajne zostatková hodnota aktív SNCM (t. j. […] miliónov EUR) po splatení prednostných dlhov […] miliónov EUR. Ostatné nákladové položky zohľadňované v súvislosti so žalobou o vyrovnanie pasív proti štátu zahŕňajú najmä náklady na vypovedanie hlavných zmlúv o prevádzkovaní, náklady spojené so zrušením podmienok prenájmu lodí a splatenie nezaistených dlhov, čo vraj vedie k nedostatku aktív vo výške […] miliónov EUR. Francúzske orgány sa domnievajú, že štát by bol odsúdený na uhradenie od […] do […] % tejto sumy.

(121)

Okrem toho, francúzske orgány sa nazdávajú, že vzhľadom na vzťah závislosti medzi štátom a SNCM podľa iného francúzskeho judikátu (82) mohla likvidácia spoločnosti priviesť sudcu k tomu, aby nariadil vyplatenie náhrady škody zamestnancom. Vzhľadom na tento judikát sa francúzske orgány domnievajú, že je viac ako pravdepodobné, že sudca by stanovil výšku dodatočnej náhrady škody na základe náhrad vyplatených v rámci sociálneho plánu predloženého v čase pred likvidáciou.

(122)

Francúzsko, uplatniac na tento prípad judikát vo veci Aspocomp, sa domnieva, že štát by bol nútený zaplatiť dodatočnú náhradu škody za prepustenie zo zamestnania v celkovej výške od […] do […] miliónov EUR, čo by nakoniec viedlo k celkovým nákladom na likvidáciu k úhrade štátu od […] do […] miliónov EUR.

(123)

Podľa tohto prístupu, analýza skutočných nákladov, ktorých úhradou bol poverený štát, ktorý je akcionárom, svedčí o tom, že náklady štátu na predaj SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR sú nižšie ako skutočné náklady, ktoré by musel znášať v prípade súdnej likvidácie spoločnosti.

(124)

Na záver francúzske orgány usudzujú, že túto sumu nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc.

(125)

Francúzsko sa domnieva, že uskutočnením tohto kapitálového vkladu sa správalo ako rozumný investor, pretože vklad sa uskutočnil súbežne s vkladmi BCP a VT a vo vzťahu k nim je menšinový, a okrem toho dosahuje výnos z fixného kapitálu […] % ročne, čo štát nezbavuje rizika súvisiaceho s plnením obchodného plánu. Francúzsko v tejto súvislosti vysvetľuje, že tento výnos z kapitálu je pre súkromného investora veľmi uspokojivý (83). Spresňuje však, že v prípade súdneho vyrovnania alebo likvidácie SNCM alebo uplatnenia nadobúdateľmi doložky o zrušení by tento výnos nebol dosiahnutý.

(126)

Francúzsko sa domnieva s odvolaním na rozhodovaciu prax Komisie, najmä na spis týkajúci sa Société française de production (francúzska audiovizuálna spoločnosť) (84), že toto financovanie predstavuje pomoc osobe, ktorá neprináša zisk podniku. Implementácia vďaka štátnym prostriedkom dodatočných sociálnych opatrení v prospech osôb prepustených zo zamestnania, bez toho aby sa týmito opatreniami zamestnávateľovi znížili jeho obvyklé náklady, vraj patrí do oblasti sociálnej politiky členských štátov a nepredstavuje štátnu pomoc.

(127)

Keby však Komisia mala kvalifikovať všetky nové opatrenia alebo ich časť ako štátnu pomoc, Francúzsko upozorňuje Komisiu na to, že nové opatrenia zabezpečujúce obnovu životaschopnosti SNCM by umožnili udržať hospodársku súťaž na predmetnom trhu, najmä na trhu zabezpečovania dopravného spojenia s Korzikou. Táto skutočnosť je podľa Francúzska jednou zo zásad usmernení týkajúcich sa záchrany podniku v ťažkostiach, ako ho v tomto spise pripomína Komisia (odsek 283 zrušeného rozhodnutia) a Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 15. júna 2005. Tento súd osobitne pripomína, že Komisia sa pri plnení svojej širokej posudzovacej právomoci mohla domnievať, že prítomnosť podniku je nevyhnutná na to, aby sa predišlo vzniku posilnenej oligopolnej štruktúry predmetných trhov.

(128)

Pokiaľ ide o určenie prípadných vyrovnaní, ktoré sa majú uložiť SNCM, Francúzsko je toho názoru, že Komisia zohľadňuje štruktúru trhu. V tomto smere zníženie kapacít SNMC posilňuje postavenie CFF na trhu zabezpečovania dopravného spojenia s Korzikou (85), ktoré je už aj tak dominantné.

(129)

Podľa francúzskych orgánov plán reštrukturalizácie v aktualizovanom znení spĺňa kritériá zlučiteľnosti, ktoré Komisia sformulovala v usmerneniach z roku 1999 a 2004. Všetky opatrenia vysvetlené v kontexte privatizácie SNCM vraj zároveň umožňujú obnoviť od roku 2009 dlhodobú životaschopnosť SNCM a obmedzujú sa minimum, ktoré je nevyhnuté na obnovu životaschopnosti.

(130)

Francúzske orgány na jednej strane pripomínajú, že všetky podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003 boli za obdobie rokov 2003 – 2006 splnené. Na druhej strane sa francúzske orgány domnievajú, že tieto opatrenia už nie sú potrebné na to, aby hospodárska súťaž nebola narušená a že ich zachovanie je v rozpore so zásadou proporcionality vo vzťahu k obmedzeniu výšky pomoci na reštrukturalizáciu, odteraz zníženej na 15,81 milióna EUR. Francúzske orgány sa predovšetkým nazdávajú, že treba zrušiť podmienky, ktoré by sa ešte mohli uplatniť, t. j. podmienky týkajúce sa zákazu modernizácie flotily SNCM, zásady price leadership v oblasti cien a zachovania určitého počtu frekvencií spojení.

(131)

CFF, ktorá najprv spochybňuje, že SNCM je podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení (86), pochybuje o schopnosti SNCM stať sa ziskovou na nedotovaných linkách. CFF ďalej konštatuje, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v pláne reštrukturalizácie (87), spojenie s Livornom je stále zabezpečované.

(132)

Pokiaľ ide o zníženie nákladov, CFF vyjadruje poľutovanie nad tým, že nemá prístup k istým údajom z plánu reštrukturalizácie, ku ktorému sa jej zástupcovia kriticky vyjadrili (88).

(133)

CFF je toho názoru, že výpočet francúzskych orgánov, ktorý viedol k sume 76 miliónov EUR, je čisto fiktívny (89) a pomer celkových finančných dlhov a vlastného imania 79 % vyčíslený francúzskymi orgánmi jej pripadá nadsadený (90). Pokiaľ ide o podiely SNCM, CFF poznamenáva, že niektoré dcérske spoločnosti nie sú činnostiam námornej spoločnosti prospešné (91).

(134)

Napokon podľa CFF má navrhovaná pomoc za cieľ obísť nariadenie o kabotáži a urobiť nezmyslenou verejnú súťaž vyhlásenú na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou z Marseille. CFF trvá na tom, že plánovaná pomoc nakoniec neumožní agresívnejšiu obchodnú ponuku zo strany SNCM. Navrhuje, aby sa pomoc na reštrukturalizáciu poskytla až v roku 2007 a iba v prípade, že SNCM neuspeje v budúcej verejnej súťaži v roku 2006, čo je podľa nej jediný scenár, ktorý by naozaj dostal verejnú námornú spoločnosť do ťažkostí.

(135)

Skupina Stef-TFE zdôrazňuje, že podiely SNCM v CMN treba posudzovať ako čisto finančné aktíva. Podľa skupiny Stef-TFE sú CMN a SNCM nezávislé a konkurujúci si v prípade iných liniek, ako sú linky z Marseille, aj keď sú obidve spoločne zmluvnými stranami zmluvy o udelení oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby.

(136)

V liste sa uvádza, že skupina Stef-TFE by sa zaviazala „odkúpiť všetky alebo časť podielov SNMC v CMN, a najradšej všetky“, ktorých hodnotu odhaduje na 15 až 17 miliónov EUR, keby Komisia určila za podmienok, ktoré by mohla uložiť vo svojom konečnom rozhodnutí, že „takýto prevod je nevyhnutný pre skutočnú vyváženosť plánu reštrukturalizácie“.

(137)

Starosta mesta Marseille, predseda generálnej rady v Bouches-du-Rhône a predseda regionálnej rady v Provence-Alpes-Côte d’Azur zdôrazňujú hospodársku dôležitosť SNCM v regionálnom hospodárstve.

(138)

Predseda regionálnej rady z Provence-Alpes-Côte d’Azur dodáva, že podmienky potrebné na to, aby plán reštrukturalizácie SNCM zaručil životaschopnosť podniku, považuje za splnené.

(139)

Predseda výkonnej rady Korzického zhromaždenia predložil uznesenie z uvedeného zhromaždenia zo dňa 18. decembra 2002, v priebehu ktorého Korzické zhromaždenie vydalo „kladné stanovisko“ k návrhu rekapitalizácie SNCM.

(140)

Dopravný úrad Korziky (OTC) (93) zdôrazňuje, že vo verejnej súťaži na zmluvu o udelení oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby bola predložená iba jedna ponuka, t. j. ponuka skupiny CMN a SNCM. V záujme zachovania kvalitného a spoľahlivého dopravného spojenia územná samospráva Korziky zahrnula do svojej zmluvy vyrovnávacie alebo opravné finančné mechanizmy zohľadňujúce efektívnosť a spoľahlivosť služieb. Nakoniec pripomína, že územná samospráva Korziky zohľadnila vývoj ponuky na zabezpečovanie dopravného spojenia z prístavov kontinentálneho Francúzska od roku 1996 tak, aby záväzky verejnej služby obmedzila na samotné dopravné spojenia z Marseille.

(141)

OTC tiež uvádza, že keďže SNCM je v súčasnosti jedinou spoločnosťou, ktorá je schopná splniť požiadavky zmluvy, pokiaľ ide o dopravu osôb, jej zánik „by mal ihneď za následok výrazné zníženie objemu služieb“. Okrem toho pripomína význam SNCM pre hospodárstvo Korziky.

(142)

CFF zdôrazňuje výšku predmetných finančných čiastok, ich neprimeranosť vo vzťahu k obratu SNCM a skutočnosť, že boli SNCM vyplatené skôr, ako sa Komisia vyjadrila k ich kvalifikáciu v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(143)

CFF upozorňuje Komisiu, že podpora francúzskeho štátu určená SNCM má z hľadiska rozvoja CFF strategický charakter. Tieto neschválené opatrenia údajne SNCM umožňujú uplatňovať veľmi agresívnu cenovú politiku na linkách, na ktorých má CFF svoje postavenie už 10 rokov a prvý krát od svojho zriadenia prišla o trhové podiely.

(144)

CFF sa domnieva, že existujú alternatívne možnosti k pôsobeniu SNCM na všetkých predmetných linkách v rámci udeleného oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby (OPVS) a mimo neho, ktoré by priniesli mnohé výhody tak SNMC, ako aj konkurencii vo všeobecnosti. Pokiaľ ide o OPVS (94), CFF sa nazdáva, že SNCM musí znížiť svoju ponuku dopravných spojení prevádzkovaných na základe udeleného OPSV, aby nedošlo k tomu, že bude zneužívať svoje dominantné postavenie na tomto trhu s cieľom uchrániť sa pred novými investormi a zaviesť nákladnejší sociálny plán obmedzený na 120 sezónnych pracovných miest bez toho, aby musela zrušiť pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Pokiaľ ide o linky prevádzkované mimo udeleného OPSV, CFF navrhuje, aby SNCM stiahla jedno sezónne plavidlo.

(145)

Pokiaľ ide o sumu 53,48 milióna EUR, CFF sa pozastavuje nad otázkou jej prípadného dvojitého započítania pri výpočte náhrady 787 milióna EUR schválenej rozhodnutím Komisie z roku 2001.

(146)

CFF sa domnieva, že napriek tomu, že judikát Altmark bol vynesený v čase po podpise zmluvy o udelení OPVS, náhrady vyplatené v rámci tejto zmluvy sa musia preskúmať z hľadiska kritérií stanovených v uvedenom rozsudku. V tomto ohľade sa CFF nazdáva, že kritériá Altmark nie sú, až na jedno kritérium, splnené.

(147)

Pokiaľ ide o štvrté kritérium Altmark, CFF zdieľa pochybnosti Komisie, či SNCM možno považovať za dobre riadený a primerane vybavený podnik. V tejto súvislosti upozorňuje Komisiu, že takmer 50 % strát SNCM je údajne sústredených do obdobia od roku 2000 do roku 2001, čo vraj vyvoláva domnienku, že straty SNCM nesúvisia výlučne so záväzkami verejnej služby.

(148)

Pokiaľ ide o možnosť posúdiť túto sumu z hľadiska článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, CFF sa domnieva, že Súd prvého stupňa vyzval Komisiu k posúdeniu, ktoré sa obmedzuje na kvalifikovanie tejto sumy ako pomoci a nie na jej odôvodnenie v zmysle uvedeného článku. Komisia je údajne povinná overiť, či táto suma nie je nadmerná vo vzťahu k nadmerným nákladom, ktoré vznikli v súvislosti s verejnou službou.

(149)

Pokiaľ ide o proces verejného obstarávania na účely prevodu spoločnosti, CFF sa domnieva, že nebol úplne transparentný, pretože vybraný podnik, t. j. BCP, už nie je v prevádzkových objednávkach SNCM, ktorá svoje miesto uvoľnila skupine VT. Okrem toho, so zreteľom na vývoj finančných podmienok, ktoré sa stali pre nadobúdateľov výhodnejšími, CFF pochybuje, že bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania s investormi, ktorou sa mala celá operácia riadiť.

(150)

Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR, CFF pochybuje o tom, že v tomto prípade sa uplatnilo kritérium rozumného investora v trhovom hospodárstve. CFF si na jednej strane kladie otázku, či možno vychádzať z toho, že štát uskutočnil predmetnú operácia súbežne s významným a súbežným zásahom súkromných prevádzkovateľov za porovnateľných podmienok, hoci spoločnosť rekapitalizoval v čase pred spoločnou rekapitalizáciou akcionármi a novým plánom reštrukturalizácie. Na druhej strane sa CFF domnieva, že vzhľadom na ťažké finančné podmienky SNCM by rozumný investor zasiahol skôr, aby zabránil znehodnoteniu svojej investície (95).

(151)

CFF sa domnieva, že odkaz na vec „ABX Logistics“ nie je relevantný. Okrem skutočnosti, že okolnosti tejto veci nemožno preniesť do tohto prípadu, CFF zdôrazňuje významný podiel tohto príjemcu pomoci na tejto veci, čo vraj zjavne nie je prípad SNCM. Okrem toho, podľa CFF rozhodnutie Komisie z roku 2006 nezohľadnilo náklady spojené s rizikom súdnych žalôb v súvislosti s likvidáciou dotknutého podniku. V tomto ohľade sa CFF domnieva, že vnútroštátna judikatúra, na ktorú sa odvoláva Francúzsko, aby odôvodnilo svoje náklady súvisiace s likvidáciou SNCM, nie je v tomto prípade uplatniteľná (96).

(152)

CFF sa nazdáva, že uplatnenie judikátov Spoločenstva vo veciach „Gröditzer“ a „Hytasa“ na tento prípad, môže viesť k jedinému záveru, že štát sa nesprával ako súkromný investor, pretože v súlade s predmetnými judikátmi bol kapitálový vklad štátu spojený s predajom 75 % podielu v SNCM, čím sa znížili výhľady na obnovu ziskovosti.

(153)

CFF sa napokon domnieva, že pri porovnávaní nákladov na likvidáciu s nákladmi na rekapitalizáciu by sa malo prihliadať na hodnotu aktív, ktorá je v oboch prípadoch prevedená na nadobúdateľa. CFF sa nazdáva, že hodnota aktív postúpených nadobúdateľom sa pohybuje od 640 miliónov EUR do 755 miliónov EUR (97) vzhľadom na predajnú cenu flotily, ktorú používala SNCM a ktorú CFF odhaduje na 644 až 664 miliónov EUR v auguste 2006.

(154)

Pokiaľ ide o posúdenie opatrení z obdobia po rekapitalizácii v roku 2002 ako pomoci na reštrukturalizáciu, CFF sa domnieva, že ak SNCM spĺňa podmienky podniku v ťažkostiach podľa usmernení z roku 2004 v období pred prvou rekapitalizáciou vo výške 142,5 miliónov EUR, táto kvalifikácia sa stáva spornou v súvislosti s obdobím, ktoré predchádza druhému zvýšeniu základného imania o 8,75 milióna EUR, pretože vlastné imanie spoločnosti bolo obnovené.

(155)

Pokiaľ ide o životaschopnosť spoločnosti, CFF zdôrazňuje, že prevod SNCM je iba čiastočný a nie je neodvolateľný vzhľadom na doložky o zrušení uzavreté s nadobúdateľmi. Tieto skutočnosti sú dôležitými prvkami neistoty, pokiaľ ide o vôľu a schopnosť nadobúdateľov vyriešiť ťažkosti SNCM a na základe toho zaistiť spoločnosti výhľady trvalo udržateľnej životaschopnosti. Okrem toho, CFF uvádza, že na rozdiel od toho, čo vyžadujú usmernenia z roku 2004, francúzske orgány nezamýšľali vzdať sa činností, ktoré sú vraj štrukturálne stratové aj po reštrukturalizácii (98). CFF sa navyše skepticky vyjadruje o pláne na zníženie nákladov, aj keby sa flotila SNCM rozšírila (99), a o pláne na zníženie početného stavu zamestnancov, najmä so zreteľom na neúspech sociálneho plánu z roku 2002.

(156)

CFF vyjadruje pochybnosti, či sa nová pomoc obmedzí na minimum, jednak kvôli tomu, že nie je jasné, čo pokrývajú sociálne náklady a jednak kvôli obsahu zápisnice z valného zhromaždenia SNCM z 28. apríla 2006, z ktorej vyplýva, že časť tejto pomoci slúžila na krytie prevádzkových strát spoločnosti v roku 2006 a v roku 2007. CFF sa tiež domnieva, že nadobúdatelia SNCM výrazne neprispievajú k reštrukturalizácii spoločnosti.

(157)

V záujme predchádzania neoprávnenému narúšaniu hospodárskej súťaže CFF považuje za nutné obnoviť a presne stanoviť vyrovnania uložené SNCM v roku 2003 a doplniť ich o ďalšie vyrovnania vzhľadom na oslabenie postavenia SNCM na trhu (100). CFF sa okrem toho nazdáva, že časť opatrení uložených SNCM rozhodnutím z roku 2003 nebola dodržaná (101).

(158)

Pokiaľ ide o charakter druhej rekapitalizácie vo výške 8,75 milióna EUR, CFF sa domnieva, že okrem súbežnosti verejného a súkromného investovania musí byť súkromná pomoc nezanedbateľná a uskutočnená za porovnateľných podmienok tak, aby bol zásah štátu schválený. V tomto prípade neboli obe tieto podmienky splnené. Na jednej strane, podiel nadobúdateľov, ktorý je úzko spätý s prvým zvýšením základného imania o 142,5 miliónov EUR, vraj nie je nezanedbateľný. Na druhej strane sa pomoc nadobúdateľov neuskutočnila za podmienok porovnateľných s podmienkami štátu, najmä kvôli doložkám o zrušení a ziskovosti, ktorá sa očakáva od menšinovej účasti CGMF.

(159)

Pokiaľ ide o sociálne opatrenia vo výške 38,5 milióna EUR, CFF spochybňuje kvalifikáciu tejto sumy ako pomoci osobe. Pokiaľ sa totiž táto suma poskytuje priamo zamestnancom SNCM, CFF zdôrazňuje, že toto opatrenie môže mať nepriamy kladný vplyv na SNCM, najmä z hľadiska uvoľnenia sociálnej klímy.

(160)

STIM zdôrazňuje, že prostredníctvom vyplatenia sumy 53,48 milióna EUR ako náhrady za verejnú službu štát poskytol SNMC náhradu za záväzky verejnej služby dvakrát. Okrem toho, STIM sa domnieva, že táto platba nespĺňa kritériá stanovené v judikáte vo veci Altmark.

(161)

Pokiaľ ide osobitne o druhé a štvrté kritérium z judikátu vo veci Altmark, STIM spochybňuje na jednej strane, že boli objektívne a transparentne dopredu stanovené parametre, a na druhej strane spochybňuje porovnateľnosť koeficientov SNCM a CMN za obdobie rokov 1991 – 2001 (102) a v tejto súvislosti tvrdí, že údaje poskytnuté Komisii boli zjavne skreslené (103).

(162)

Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR, STIM sa domnieva, že táto cena nie je trhovou cenou stanovenou na základe otvorenej a nediskriminačnej verejnej súťaže, pretože rekapitalizácia sa uskutočnila v odlišných podmienkach, ako sú tie, ktoré musí obvykle splniť súkromný investor. STIM sa totiž nazdáva, že nanovo ocenené vykázané čisté aktíva umožňujú, za najhoršieho predpokladu, likvidáciu bez nákladov pre štát, ktorá môže dokonca priniesť likvidačný prebytok, že predajná cena je smiešne nízka oproti hodnote podniku (ktorú STIM odhaduje na 350 milióna EUR) a že pomoc je neprimeraná vo vzťahu k potrebám podniku.

(163)

STIM zároveň upozorňuje Komisiu na prehnanosť doložky o zrušení prevodu do súkromného vlastníctva.

(164)

STIM nakoniec spochybňuje opodstatnenosť predaja za zápornú cenu, ktorá vychádza z predpokladu likvidácie náročnej zo sociálneho hľadiska, ktorý je nerealistický.

(165)

Pokiaľ ide o druhú rekapitalizáciu vo výške 8,75 milióna, STIM sa domnieva, že tento kapitálový vklad nie je v súlade so zásadou rozumného investora v trhovom hospodárstve vzhľadom na nedostatočné záruky návratnosti investície. STIM spochybňuje argument súbežnosti súkromného a verejného investovania, pričom popiera charakter štátnej pomoci tohto vkladu. Takáto súbežnosť, aj keby sa preukázala, je iba indíciou a sama osebe nemôže byť kritériom právnej kvalifikácie (104). STIM nakoniec tvrdí, že tento vklad predstavuje záruku, ktorú poskytol nadobúdateľom francúzsky štát, že SNCM je naozaj subjektom, ktorému bolo udelené OPVS na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou.

(166)

Pokiaľ ide o 38,5 milióna EUR pomoci osobe, STIM sa nazdáva, že účelom tejto sumy je v skutočnosti poskytnúť SNCM prostriedky na splnenie určitých základných aspektov plánu ozdravenia predloženého Komisii, ktoré neboli uskutočnené, najmä zníženia početného stavu zamestnancov.

(167)

STIM je toho názoru, že pomoc, ktorú prijala SNCM, sa neobmedzuje na minimum. Príspevok SNCM a nadobúdateľov v pláne reštrukturalizácie je vraj nedostatočný z hľadiska podmienok v zmysle usmernení z roku 2004 a nepreukázalo sa, že by situácia SNCM bola mimoriadna, aby bol opodstatnený nižší vlastný príspevok. STIM okrem toho zdôrazňuje neprimeranosť pomoci poskytnutej v roku 2006, pretože SNCM umožnila vytvoriť rezervy na pokrytie budúcich strát. Napokon to, že SNCM neplánovala postúpiť aktíva, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie podniku, bolo v rozpore s požiadavkami ustanovenými usmerneniami z roku 2004.

(168)

STIM sa domnieva, že sumy boli vyplatené v rozpore so zásadou jednorazovej platby v zmysle usmernení z roku 2004. Zhoršenie finančnej situácie spoločnosti a sociálne konflikty by sa nemali analyzovať ako mimoriadne a nepredvídateľné okolnosti, nevyvolané spoločnosťou.

(169)

Na základe toho STIM požaduje dodatočné náhrady vo výške polovice poskytnutej pomoci, t. j. 98,25 milióna EUR prostredníctvom dodatočného predaja plavidla, ako aj svojich priamych a nepriamych podielov SNCM v CMN. V tejto súvislosti STIM tvrdí, že tieto podiely nie sú strategické v zmysle usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu, pretože nie sú „nevyhnutné na prežitie podniku“ a nemajú ani charakter neprevoditeľných aktív.

(170)

STIM zároveň zdôrazňuje, že údajné synergie medzi SNCM a CMN neexistujú, pretože SNCM neplní žiadnu skutočnú úlohu v riadení a rozvoji CMN. STIM nakoniec podčiarkuje, že akcionárska zmluva záväzná pre obe spoločnosti už neexistuje od 15. marca 2006, kedy ju CMN vypovedala, ako konštatoval Odvolací súd v Paríži.

(171)

SNCM predložila Komisii dokumentáciu objasňujúcu jej hospodársku a konkurenčnú situáciu, spolu s právnym posudkom, v ktorom sa v súvislosti s konaním vo veci likvidácie posudzuje riziko súdnej kvalifikácie zásahu štátu, ako riadiaceho subjektu de facto spoločnosti, za obdobie pred privatizáciou.

(172)

Kancelária […], s ktorou sa SNCM radila, dospela k záveru, že na základe dokumentov spoločnosti, doplnených korešpondenciou, intervenciami a zápisnicami kontrolných orgánov, francúzsky štát […] (105)  (106)  (107). V správe sa okrem toho zdôrazňuje, že […] (108). V tej istej správe sa nakoniec uvádza, že […].

(173)

Na tomto základe expert SNCM dospel k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že Obchodný súd v Marseille by potvrdil postavenie francúzskeho štátu ako riadiaceho subjektu de facto.

(174)

Zo skutočností, najmä z tých, ktoré sú uvedené v správach Dvora audítorov, vraj ďalej vyplýva, že chyby v riadení, ktorých sa dopustil francúzsky štát (109), ktorý v skutočnosti riadil SNCM, prispeli k nedostatočnosti aktív, ktorú konštatovala SNCM. Škoda vyplývajúca z chýb v riadení predstavuje […].

(175)

V tejto súvislosti podľa experta SNCM nemožno o odsúdení francúzskeho štátu na úhradu celého alebo časti nedostatku aktív v konaní o vyrovnanie pasív pochybovať vzhľadom na výrazné zapojenie štátu do riadenia SNCM, zjavné chyby v riadení, ktorých sa dopustil a veľkosť finančných zdrojov.

(176)

Na základe relevantnej judikatúry expert SNCM dospel k záveru, že keby bola SNCM predmetom likvidácie, štát by bol takmer určite odsúdený na uhradenie celej výšky sociálnych dlhov SNCM. To by viedlo k tomu, že štát by ako akcionár musel zaplatiť sumu odhadovanú na […] až […] % zisteného nedostatku aktív (t. j. od […] do […] miliónov EUR). V dôsledku toho sa francúzsky štát svojím rozhodnutím sprivatizovať SNCM, pričom pred tým zvýšil jej vlastné imanie o sumu 158 miliónov EUR, správal ako rozumný investor.

(177)

Francúzske orgány uviedli, že niektoré údaje, ktoré predložila CFF a ktoré sa týkajú ponuky SNCM, sú nepresné.

(178)

Francúzsky štát je toho názoru, že na rozdiel od tvrdení CFF bol tento plán reštrukturalizácie postavený tak, aby čo najskôr umožnil obnoviť SNCM a vytvoriť podmienky strednodobej a dlhodobej životaschopnosti. Francúzske orgány pripomínajú, že značná časť programu na zníženie nákladov sa už uskutočnila (110). Okrem toho, SNCM uhradila v roku 2001 sumu 21,3 milióna EUR určených na financovanie opatrení na reštrukturalizáciu a osobitne na plán ochrany pracovných miest.

(179)

Pokiaľ ide o určenie výšky pomoci, francúzske orgány potvrdzujú, že pomer celkových dlhov a vlastného imania 0,79 je skutočne príznačný pre vlastné imanie väčšiny námorných spoločností, s výnimkou mimoriadnej situácie (111).

(180)

Francúzske orgány sa nazdávajú, že opis zo strany Stef-TFE vzťahov medzi SNCM a CMN v rámci plnenia zmluvy o verejnej službe nezodpovedá skutočnosti.

(181)

Podľa francúzskych orgánov sa výber súčasného zoskupenia podnikov, v ktorom sú SNCM a CMN spoločnými a nie solidárne ručiacimi zmocnencami, v ničom „nestal záväzným vzhľadom na svoj poradenský charakter“ na rozdiel od pripomienok Stef-TFE. Voľba možnosti vytvoriť skupinu SNCM – CMN je výsledkom analýzy, ktorú uskutočnili obe spoločnosti a podľa ktorej im pokračovanie v starom a prirodzenom partnerstve v tejto podobe prináša tie najväčšie výhody – najmä z hľadiska konkurencieschopnosti – v rámci verejnej súťaže. Vstup CMN do tejto skupiny bol teda výsledkom uváženého výberu z jej strany, založeného na posúdení jej vlastných záujmov a nie povinnosti, ktorá vyplynula z formy verejnej súťaže.

(182)

Francúzske orgány spresňujú, že na rozdiel od pripomienok Stef-TFE, obe spoločnosti SNCM a CMN nie sú ani nezávislé, ani si priamo nekonkurujú. Takáto situácia je vraj v rozpore so samotnou, jedinou zmluvou o udelení oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby, ktorej sú spolupodpisujúcimi stranami.

(183)

Francúzske orgány trvajú na tom, že kapitálový vklad SNCM v CMN nemožno analyzovať ako čisto finančné aktívum, ako to tvrdí Stef–TFE. Francúzsko obhajuje stanovisko, že podiely SNCM v CMN majú vysoko strategický charakter. Ich prevod by bol totiž podľa nej nielen priemyselným protismerom, ale aj veľkou strategickou chybou.

(184)

Francúzsko celkovo súhlasí s obsahom listu predsedu regiónu Provence-Alpes-Côte d’Azur, ale treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo sa tvrdí v bode 2 uvedeného listu (112), ponuka na zabezpečovanie dopravného spojenia medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou „nepresahuje dopyt“ a cenová politika SNCM je v súlade so záväzkami nevyvolať cenovú vojnu a nebyť „price leader“, ktoré prijala.

(185)

Francúzsko vo všeobecnosti berie na vedomie, že pripomienky STIM a CFF sú totožné s vysvetleniami, ktoré tieto spoločnosti predložili Komisii v roku 2003. Predovšetkým zdôrazňujú, že vysvetlenia CFF boli predložené Súdu prvého stupňa v rámci žaloby o zrušenie rozhodnutia Komisie z 9. júla 2003 a väčšina z nich bola Komisiou aj Súdom prvého stupňa zamietnutá.

(186)

Pokiaľ ide o OPVS na spojeniach medzi Marseille a Korzikou, Francúzsko popiera akýkoľvek argument, že postup zadania zmluvy o udelení OPVS bol nesprávny. Okrem toho, podľa Francúzska existencia týchto vnútroštátnych postupov pred príslušnými národnými sudcami ako pred sudcom Spoločenstva podľa všeobecného práva znamená, že nebolo v záujme Spoločenstva, aby Komisia skúmala otázky týkajúce sa postupu udelenia zmluvy o udelení OPVS.

(187)

Na všeobecnú pripomienku, že Francúzsko predbežne implementovalo opatrenia, ktoré možno kvalifikovať ako štátnu pomoc, francúzske orgány odpovedali, že uvedenú implementáciu opatrení možno odôvodniť osobitným charakterom konania, teda zrušením v roku 2005 schvaľujúceho rozhodnutia Komisie z 9. júla 2003, a nie rozhodnutím francúzskych orgánov popierať povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy o ES. Francúzsko okrem toho spresnilo, že Komisiu vždy informovala o súčasnom stave a o rôznych opatreniach prijatých od januára 2005 v zmysle zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou.

(188)

Pokiaľ ide o tieto posledné opatrenia, francúzske orgány sa domnievajú, že keďže žiadne z nich nepredstavuje štátnu pomoc, článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES sa na ne in fine nevzťahuje, a preto nevzniká žiadna povinnosť zrušiť ich implementáciu.

(189)

Po prvé, francúzske orgány spresňujú, že nespochybnili uplatniteľnosť rozsudku vo veci Altmark, pričom naopak poukázali na určité problémy s vykonaním testu uloženého týmto rozsudkom, pretože predmetná suma bola vyplatená v čase pred rozsudkom a preto nemohla zohľadniť tieto nové kritériá.

(190)

Francúzsko spresňuje, že predmetná suma 53,48 milióna EUR je súčasťou sumy 69,3 milióna EUR, ktorú Komisia vyhlásila v roku 2003 za zlučiteľnú so spoločným trhom. Pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v rozhodnutí o začatí konania z roku 2006, sa teda netýkajú zlučiteľnosti týchto opatrení so spoločným trhom, ktorá nie je spochybnená, ako to tvrdí STIM vo svojich pripomienkach, ale týkajú sa charakteru pomoci tejto sumy, ktorá bola poskytnutá ako náhrada nákladov na verejnú službu.

(191)

Podľa Francúzska pripomienky CFF a STIM nespochybňujú v tomto prípade prvú a druhú podmienku stanovenú v rozsudku vo veci Altmark.

(192)

Pokiaľ ide o tretie kritérium z rozsudku vo veci Altmark, francúzske orgány odmietajú argument CFF a STIM, že úhrada tejto sumy nevyhnutne vedie k nadmernej náhrade, pretože Komisia schválila rozhodnutím z 30. októbra 2001 vyplatenie 787 milióna EUR ako vyrovnanie nákladov na verejnú službu. V tejto súvislosti Francúzsko spresňuje, že Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2003 v skutočnosti konštatovala, že náhrada za tieto záväzky bola nedostatočná a že suma 53,48 milióna EUR je opodstatnená ako náhrada za verejnú službu.

(193)

K štvrtej podmienke z rozsudku vo veci Altmark francúzske orgány zdôraznili, že napriek neexistencii referenčného podniku a teda neexistencii možnosti celkového porovnania SNCM s inými podnikmi, ako konštatovala aj CFF, sa snažili poskytnúť údaje, ktoré by umožnili čo možno najpresnejšie porovnanie s podobnými podnikmi, t. j. najmä so CMN. Francúzsko popiera argument STIM a CFF, že štrukturálne náklady SNCM sú väčšie než štrukturálne náklady CMN. Aj keby to tak bolo, francúzske orgány sa domnievajú, že koeficienty produktivity SNCM sú veľmi blízke koeficientom CMN. Nakoniec SNCM bola rovnako dobre riadená ako CMN, ktorú STIM nikdy neoznačil za zle riadený podnik.

(194)

Francúzsko spresňuje, že straty, ktoré SNCM utrpela od roku 1991 do roku 2001, nesúviseli s udelením oprávnenia na výkon verejnej služby, ako tvrdí CFF, ale že záväzky verejnej služby nedovolili SNCM prispôsobiť sa zmene konkurenčného prostredia. Francúzske orgány objasňujú, že tieto straty sa nesústredili do obdobia rokov 2000 – 2001, ale v tomto období rýchlejšie vznikali v dôsledku zvýšeného počtu spiatočných ciest, ktoré vykonávala CFF.

(195)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť sumy 53,48 milióna EUR vyplatenej ako náhrada za verejnú službu s článkom 86 ods. 2 Zmluvy o ES, francúzske orgány pripomínajú, že jednak Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2003 vyhlásila, že táto suma je zlučiteľná s uvedeným článkom a jednak Súd prvého stupňa túto zlučiteľnosť vo svojom rozsudku z 15. júna 2005 nespochybnil.

(196)

Pokiaľ ide o prevodný proces, Francúzsko spresňuje, že hneď na začiatku stanovilo klasické výberové kritériá na základe predovšetkým navrhovanej ceny za zhodnotenie cenných papierov SNCM a v druhom rade ostatných parametrov (priemyselný projekt, sociálny projekt atď.) vrátane sumy, ktorú boli záujemcovia ochotní investovať do spoločnosti v rámci rekapitalizácie. Francúzsko rozhodne popiera argument tretích strán, že proces predaja nebol transparentný a pripomína, že v tomto prípade štát dokonca prekročil svoje rozsiahle a záväzné zákonné a regulačné povinnosti, stanovené pre prípad prevodu majetkových účastí štátu. Francúzsko pripomína, že vývoj nadväzujúci na ponuku BCP prevziať 100 % cenných papierov SNCM prebiehal vo veľmi náročnom finančnom a sociálnom kontexte a že pripojenie sa VT k ponuke BCP nezmenilo obchodné a finančné podmienky operácie (okrem rozdelenia imania).

(197)

Pokiaľ ide o zápornú cenu 158 miliónov EUR, francúzske orgány pripomínajú, že vzhľadom na finančnú situáciu SNCM k 30. septembru 2005 sa podnik predal za trhovú cenu a že predaj bol ekonomicky výhodnejší ako likvidácia podniku. V tejto súvislosti francúzske orgány spresňujú, že uplatnenie kritéria súkromného investora na prípad prevodu podniku, ktorý má blízko k likvidácii, nemožno považovať za snahu o „návratnosť štátneho zásahu“, ale za predchádzanie väčším stratám, ktoré by mohol utrpieť akcionár v dôsledku likvidácie, ktorá je nákladnejšia.

(198)

Pokiaľ ide o zaplatenú cenu, Francúzsko popiera argument, že SNCM bola postúpená za cenu, ktorá nezodpovedá jej skutočnej hodnote (113).

(199)

Francúzske orgány odmietajú aj argument CFF, že podhodnotili predajnú cenu flotily SNCM, ktorú CFF vyčíslila na 406,5 milióna EUR až 426,5 milióna EUR. Francúzske orgány vysvetľujú, že plavidlá zohľadnené vo výpočte CFF nezodpovedajú plavidlám vo vlastníctve SNCM k 30. septembru 2005. Neuplatnením diskontov na predajnú cenu plavidiel sa vraj nezohľadňuje kontext, v ktorom by sa uskutočnila prípadná súdna likvidácia týchto aktív a napokon schválený dátum na vypočítanie tejto predajnej ceny, t. j. august 2006, nie je potenciálnym dátumom likvidácie SNCM, na ktorý sa treba odvolávať, pretože týmto dátumom je 30. september 2005. Francúzsko okrem toho uvádza, že keby sa schválil výpočet, ktorý navrhuje CFF, záporná cena by bola trikrát nižšia ako likvidačná hodnota aktív, ktorú vyžaduje judikát vo veci Gröditzer, čo by bolo výhodnejšie ako predpoklady, ktoré Komisii predložili francúzske orgány.

(200)

V súvislosti s argumentom CFF, ktorým sa spochybňuje uplatnenie judikátu vo veci Gröditzer vzhľadom na skutočnosť, že kapitálový vklad štátu do SNCM bol spojený s predajom jej 75 % podielu, čím sa znížili výhľady návratnosti, francúzske orgány pripomínajú, že záporná predajná cena 158 miliónov EUR skutočne zodpovedá prevodu celého imania SNCM, po ktorom nasledovala nová investícia štátu vo výške 25 % prinášajúca návratnosť […] % ročne. Francúzsko sa preto domnieva, že návratnosť investícií je stále zaručená vzhľadom na jej akciový podiel v spoločnosti vo výške 25 %, pretože na tento podiel sa vzťahuje veľmi vysoká záruka návratnosti.

(201)

Francúzsko zároveň popiera argument CFF, že v tomto prípade nemožno uplatniť prístup ABX, ktorý spočíva najmä na analýze skutočných nákladov na likvidáciu SNCM a na riziku, že štát by mohol byť považovaný za zodpovedného za pasíva podniku v prípade žaloby o vyrovnanie pasív, ako je stanovená francúzskymi kolektívnymi postupmi a ako ju potvrdila národná judikatúra (rozsudok Odvolacieho súdu v Rouen z 22. marca 2005). Napriek tomu, že sa francúzske orgány domnievajú, že ich správanie ako riadiaceho subjektu SNCM nemožno na základe tejto žaloby označiť za „nesprávne“, nástoja na tom, že existuje veľmi veľké riziko odsúdenia štátu národným sudcom za nedostatok aktív SNCM, a to z dôvodu pružných kritérií kvalifikácie chyby v riadení v zmysle článku L.651-2 obchodného zákonníka a v zmysle uvedenej judikatúry, ktorá by v tomto prípade bola transponovateľná.

(202)

Pokiaľ ide o rekapitalizáciu 8,75 milióna EUR, Francúzsko pripomína, že na rozdiel od tvrdení CFF a STIM, tento kapitálový vklad nepredstavuje štátnu pomoc vzhľadom na súbežnosť tejto investície, podobnosti podmienok jej upisovania a výnosnosti vyššej ako priemer, ktorý štát dosiahol prostredníctvom CGMF.

(203)

Francúzske orgány osobitne spresňujú, že zásada rovnosti investorov vraj nie je spochybnená existenciou doložiek o zrušení, pretože boli ustanovené v rámci prevodu 100 % účasti v SNCM a nie v rámci rekapitalizácie 35 miliónov EUR, ktorá nasledovala po prevode.

(204)

Francúzsko okrem toho pripomína, že jeho investícia je oveľa nižšia ako investícia nadobúdateľov, pretože s investíciou, ktorú uskutočnili nadobúdatelia (26,25 milióna EUR), treba porovnať iba sumu 8,75 milióna EUR. Preskúmanie prvej rekapitalizácie vo výške 142,5 milióna EUR je totiž potrebné urobiť iba v rámci porovnania s likvidačnou cenou.

(205)

Francúzsko nakoniec popiera argument STIM, že tento vklad je zárukou danou súkromným nadobúdateľom, že SNCM je naozaj subjektom, ktorému sa udeľuje oprávnenie na prevádzkovanie verejnej služby na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou. Francúzske orgány zdôrazňujú, že toto zvýšenie základného imania je rozumné a nezávislé od výkonnosti podniku a že udelenie OPVS spoločnosti SNCM neumožňuje zvýšiť očakávaný výnos z tejto investície.

(206)

Pokiaľ ide o 38,5 milióna EUR na sociálne opatrenia, Francúzsko opakuje argument, že predstavujú pomoc osobe a že ich úhradu zo strany štátu nemožno považovať za nepriame zvýhodnenie podniku, pretože sú prídavkom na zákonné a zmluvné záväzky SNCM. Francúzsko okrem toho pripomína, že tieto opatrenia neumožňujú odchod zamestnancov, ktorí by bez nich zostali na starosti SNCM.

(207)

Na rozdiel od argumentu CFF francúzske orgány spresňujú, že suma 38,5 miliónov EUR nezodpovedá zníženiam početného stavu zamestnancov predpokladanému v sociálnom pláne z roku 2003, pretože tieto zníženia sa napriek omeškaniu už uskutočnili. Nový sociálny plán teda dopĺňa prvé sociálne opatrenia z roku 2003.

(208)

Francúzsko je toho názoru, že so zreteľom na uvedené, je výška pomoci, ktorú treba posúdiť z hľadiska usmernení, 15,81 milióna EUR.

(209)

Na rozdiel od tvrdení CFF sa francúzske orgány domnievajú, že so zreteľom na bod 11 usmernení z roku 2004, prvou rekapitalizácia, ktorá SNCM umožnila obnoviť vlastné imanie, sa nezmenil jej charakter podniku v ťažkostiach, pretože táto rekapitalizácia mala za cieľ zabezpečiť udržanie činnosti spoločnosti.

(210)

Francúzsko odmieta tvrdenia CFF, že nesmelo uskutočniť ďalšie finančné injekcie do podniku, pretože SNCM mohla použiť bankový úver. V tejto súvislosti francúzske orgány pripomínajú, že 24. augusta 2005 banky odmietli poskytnúť SNCM ďalšie hotovostné čiastky a preto jedinou alternatívou pripadajúcou do úvahy bola privatizácia alebo likvidácia podniku.

(211)

Francúzsko popiera argumenty CFF a STIM poukazujúce na neúspech plánu reštrukturalizácie z roku 2002, ktorý sa napriek určitému omeškaniu uskutočnil a umožnil dosiahnuť ciele v roku 2005. Zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM v dôsledku vonkajších faktorov nezávislých na podniku údajne dokonca neskôr vyvolal nutnosť predĺženia plánu oznámeného v roku 2002 a zavedenie nových opatrení.

(212)

Francúzsko sa domnieva, že SNCM má dobré vyhliadky na ozdravenie a že opatrenia zamýšľané novými akcionármi, najmä uskutočnenie sociálneho plánu, obnova dopravného spojenia a určitých plavidiel umožní obnoviť životaschopnosť podniku. V tejto súvislosti Francúzsko poznamenáva, že vzhľadom na príjmy získavané z oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby (okolo […] obratu SNCM), ako aj na výšku fixných nákladov a ťažkosti s prestavbou plavidiel používaných na spojení Marseille – Korzika, oprávnenie na prevádzkovanie verejnej služby je hlavným strategickým prvkom podniku a jeho životaschopnosti.

(213)

K obmedzeniu pomoci na minimum, Francúzsko sa domnieva, že náklady na reštrukturalizáciu obmedzila na nevyhnutné minimum, aby sa mohla uskutočniť reštrukturalizácia. Na tento účel francúzske orgány pripomínajú, že ako to uznala Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2003, sám podnik sa dostatočne podieľal na pláne reštrukturalizácie svojimi vlastnými zdrojmi prostredníctvom prevodu aktív vo výške 30,2 milióna EUR. Okrem toho, so zreteľom na ďalšie prevody, ktoré uskutočnila SNCM vo výške 12,2 miliónov EUR, celková výška vlastných príspevkov podniku bola vyčíslená na 42,4 milióna EUR. Francúzsko sa nazdáva, že táto suma je oveľa vyššia ako suma vlastných príspevkov potrebná na schválenie pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré napokon predstavujú 15,81 milióna EUR, pokiaľ ostatné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(214)

Na rozdiel od tvrdení STIM a CFF, francúzske orgány tvrdia, že dodržali všetky podmienky uložené nariadením z roku 2003, ktorými boli viazané do konca roku 2006, osobitne udržanie flotily 11 plavidiel a uplatňovanie nižších cien, ako sú ceny konkurentov.

(215)

Francúzsko sa okrem toho domnieva, že v rámci nového konečného rozhodnutia, sa výška vyrovnaní, ktoré sa majú nariadiť SNCM, má upraviť, pokiaľ by výška pomoci na reštrukturalizáciu bola 15,81 milióna EUR namiesto 69,3 milióna EUR.

(216)

V tejto súvislosti Francúzsko popiera pripomienky STIM týkajúce sa možnosti, aby Komisia nariadila SNCM ako vyrovnanie prevod svojej účasti v CMN. Francúzsko popiera argument STIM, že vymedzenie strategických aktív bolo spochybnené v usmerneniach z roku 2004 vo vzťahu k usmerneniam z roku 1999.

(217)

Pokiaľ ide o opatrenia uvádzané CFF, ktorými sa má oslabiť postavenie SNCM na trhu, francúzske orgány pripomínajú, že ako už Komisia poukázala vo svojom rozhodnutí z roku 2003 (bod 87), na dotknutých trhoch dopravy (medzi Francúzskom a Korzikou a Magrebom) neexistuje nadmerná kapacita a prerozdelenie liniek zabezpečujúcich spojenie Korziky v rámci a mimo oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby by údajne ohrozili životaschopnosť podniku.

(218)

Pokiaľ ide o argument CFF, že implementácia v prospech SNCM vyššie opísaných opatrení prináša vážne riziko vytlačenia z trhu dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou jej hlavného konkurenta, čiže CFF, francúzske orgány zdôrazňujú, že vzhľadom na súčasnú rozdelenie tohto trhu, na ktorom má CFF odteraz väčšinový podiel, závisí udržanie štruktúry hospodárskej súťaže od schválenia plánu na reštrukturalizáciu SNCM a od podielu SNCM na predmetnom trhu.

(219)

V článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že „ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(220)

Vnútroštátne opatrenie možno kvalifikovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES za predpokladu splnenia týchto štyroch súhrnných kritérií: 1) predmetným opatrením sa poskytuje selektívna hospodárska výhoda f; 2) táto výhoda je financovaná zo štátnych zdrojov; 3) táto výhoda narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a napokon 4) táto výhoda ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (114).

(221)

Komisia konštatuje, že SNCM prijala štátne zdroje v celkovej sume 274,54 miliónov EUR prostredníctvom CGMF v 100 % vlastníctve francúzskeho štátu.

(222)

V prípade SNCM pôsobiacej v odvetví námornej dopravy, ktoré je otvorené hospodárskej súťaži v rámci Európy, hospodárska výhoda, ktorú získala, môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(223)

Okolnosť, že trh kabotáže s ostrovmi v Stredozemí bol do 1. januára 1999 dočasne oslobodený od uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 7 decembra 1992 ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (115), neumožňuje apriórne vylúčiť, že dotácie vyplácané na zabezpečovanie kabotážnych spojení s ostrovmi v Stredozemí v rámci udeleného OPVS neovplyvnia obchod medzi členskými štátmi a nenarušia hospodársku súťaž.

(224)

V každom prípade, aj keď dotácie poskytnuté na zabezpečovanie kabotážnych spojení mohli do 1. januára 1999 neovplyvňovať obchod a nenarúšať hospodársku súťaž, od uvedeného dátumu sa situácia zmenila, pretože v súlade s nariadením č. 3577/92 sú činnosti kabotážnej dopravy odvtedy dostupné všetkým prevádzkovateľom Spoločenstva. Okrem toho treba zdôrazniť, že SNCM nevykonáva len kabotážnu dopravu, ale pôsobí aj na trhu medzinárodnej námornej dopravy, ktorého liberalizácia sa uskutočnila prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) č. 4055/86 22 decembra 1986 z 22. septembra 1986, ktoré sa týka vykonávania zásady voľného poskytovania služieb námornej dopravy medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (116).

(225)

Komisia sa preto domnieva, že v tomto prípade sú splnené všetky tri posledné kritériá z článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES citované v bode 220 tohto rozhodnutia. V nasledujúcich častiach sa postupne skúma pri každom opatrení existencia selektívnej hospodárskej výhody a v relevantných prípadoch zlučiteľnosť opatrení kvalifikovaných ako štátna pomoc so spoločným trhom.

(226)

Napriek tomu, že Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2003 priznala charakter náhrady za verejnú službu časti tejto sumy 76 miliónov EUR, čiže 53,48 miliónom EUR na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou od roku 1991 do roku 2001, celú sumu kapitálového vkladu, t. j. 76 miliónov EUR, posúdila ako pomoc na reštrukturalizáciu, pretože francúzske orgány oznámili túto sumu ako uvedenú pomoc. Sudca Spoločenstva vyzval Komisiu v rozsudku z 15. júna 2005, ktorým zrušil rozhodnutie Komisie z roku 2003, aby preskúmala sumu 53,48 milióna EUR z hľadiska rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003 vo veci Altmark.

(227)

Okrem toho, francúzske orgány požiadali Komisiu, aby uznala, že vzhľadom na jej charakter „náhrady za verejnú službu“ treba časť pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2002 považovať za štátnu pomoc z hľadiska rozsudku vo veci Altmark.

(228)

Keďže francúzske orgány sa dovolávali uplatnenia v tomto prípade judikátu vo veci Altmark a v prípade, že to bude potrebné, výnimky v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, Komisia je povinná vyjadriť sa v tejto veci, pričom tieto tvrdenia majú zásadný význam v argumentácii Francúzska (117).

(229)

Na úvod Komisia pripomína, že napriek tomu, že k vyneseniu rozsudku vo veci Altmark došlo po tom, ako bolo vyššie uvedené opatrenie implementované, kritériá stanovené v tomto rozsudku sudcom Spoločenstva sú na tento prípad uplatniteľné.

(230)

Ako nedávno pripomenul Súd prvého stupňa (118), Súdny dvor časovo neobmedzil dosah vyhlásení uvedených v rozsudku vo veci Altmark. Keďže neexistuje takéto časové obmedzenie, tieto vyhlásenia vyplývajúce z výkladu článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sú plne uplatniteľné na faktický a právny stav tejto veci.

(231)

Najprv treba uviesť, že SNCM utrpela od roku 1991 do roku 2001 značné straty v prípade všetkých dopravných spojení s Korzikou, na ktoré sa vzťahuje záväzok verejnej služby, napriek štátnym dotáciám schváleným rozhodnutím Komisie z roku 2001 (119). Komisia totiž konštatovala v bode 105 tohto rozhodnutia, že strata akumulovaná pred zdanením za obdobie rokov 1991 – 1999 za zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou (120), ako je vymedzené v správe experta povereného Komisiou, a vrátane prijatých dotácií, predstavuje 217 miliónov francúzskych frankov, t. j. 33,08 milióna EUR.

(232)

Pokiaľ ide o roky 2000 a 2001 (121), Komisia zaujala rovnaký prístup ako uvedená expertízna správa a na základe predložených analytických výsledoviek prepočítala výsledok pred zdanením, pričom odpočítala rezervy na reštrukturalizáciu, ktoré už boli započítané do nákladov na reštrukturalizáciu tak, ako boli oznámené. Na druhej strane mohla Komisia na základe ročných účtovných závierok podniku overiť, že počas týchto dvoch rokov nedošlo k predaju lodných zariadení.

(233)

Komisia je toho názoru, že strata v roku 2002 na dopravnom spojení medzi Marseille a Korzikou, nemôže byť zohľadnená, vzhľadom na skutočnosť, že od 1. januára 2002 boli ceny za prevádzku na dopravnom spojení z Marseille na Korziku a výška finančných náhrad určované zmluvne medzi verejnými orgánmi a SNCM, čo je v rozpore s ustanoveniami zmlúv z rokov 1991 a 1996.

(234)

Vzhľadom na to, v súlade s prístupom a odôvodnením rozhodnutia z roku 2001, Komisia dospela k týmto záverom:

Tabuľka 3

Analytická výsledovka za obdobie rokov 1991 – 2001

(235)

Celková strata, ktorú SNCM zaznamenala na dopravnom spojení medzi Marseille a Korzikou nehľadiac na dotácie schválené štátom rozhodnutím z roku 2001, opravená podľa ziskov z predaných plavidiel za toto obdobie a nákladov na reštrukturalizáciu, predstavuje 53,48 milióna EUR za celé obdobie rokov 1991 – 2001.

(236)

So zreteľom na uvedené sa Komisia domnieva, že z kapitálového vkladu 76 miliónov EUR, ktorý bol oznámený v roku 2002 (124), možno považovať za náhradu za verejnú službu 53,48 miliónov EUR.

(237)

Podľa Súdneho dvora, pokiaľ sa má zásah štátu považovať za náhradu, ktorá predstavuje vyrovnanie za plnenia uskutočnené prijímajúcim podnikom na účely plnenia záväzkov verejnej služby, pričom sa tomuto podniku v skutočnosti neposkytuje finančná výhoda a uvedený zásah preto nemá za následok zvýhodnenie uvedeného podniku z hľadiska jeho konkurenčného postavenia voči konkurenčným podnikom, takýto zásah nespadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(238)

Na to, aby sa takáto náhrada nemohla kvalifikovať ako štátna pomoc, musia byť splnené určité kumulatívne podmienky (pozri poznámku pod čiarou 68 tohto rozhodnutia).

(239)

Pokiaľ ide osobitne o štvrté kritérium stanovené Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Altmark, treba konštatovať, že SNCM nebola vybraná v súlade s postupom verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber záujemcu schopného poskytovať tieto služby pre verejnosť za najnižšiu cenu.

(240)

Keďže sa neuskutočnil postup výberového konania, Komisia sa domnieva, že členský štát je povinný preukázať, že výška náhrady vyplatenej SNCM nepresahuje náklady, ktoré by vznikli priemernému a dobre fungujúcemu podniku, primerane vybavenému, pri zohľadnení príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov, v súlade s požiadavkami judikatúry Súdneho dvora.

(241)

V tomto prípade francúzske orgány samy uznávajú vo svojich listoch zo 16. novembra 2006, že je prakticky nemožné nájsť podnik, ktorý by mohol slúžiť ako referenčná hodnota na toto obdobie rokov 1991 – 2001 v súvislosti so záväzkami verejnej služby uložených SNCM, pretože SNCM je jediný podnik schopný plniť tieto záväzky. Za týchto okolností sa francúzske orgány usilovali poskytnúť údaje, ktoré by umožnili čo možno najpresnejšie porovnanie s podobnými podnikmi, najmä s CMN, pričom však zdôraznili, že tieto podniky sa nenachádzajú v rovnakých prevádzkových podmienkach, ako sú podmienky uložené SNCM zmluvami o záväzku verejnej služby z obdobia od roku 1991 do roku 2001.

(242)

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že so zreteľom na tvrdenia francúzskych orgánov, francúzske orgány nepreukázali, v čom predstavujú podniky, ktoré sa sami považujú za podobné, referenčnú hodnotu, ako ju vyžaduje judikatúra Spoločenstva. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že údaje Francúzska o týchto podnikoch jej neumožňujú posúdiť uvádzaný stupeň podobnosti, ani vplyv uvádzaných rozdielnych podmienok na porovnanie, ktoré treba urobiť na účely uplatnenia uvedeného štvrtého kritéria.

(243)

Za týchto okolností sa Komisia nazdáva, že na základe informácií francúzskych orgánov v rámci tohto konania nemôžu tieto orgány dokázať, že je splnené štvrté kritérium z rozsudku vo veci Altmark.

(244)

So zreteľom na uvedené sa Komisia domnieva, že predmetné opatrenie poskytlo SNCM hospodársku výhodu. Preto náhrada poskytnutá SNCM na základe zmlúv z rokov 1991 a 1996 vo výške 53,48 milióna EUR predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(245)

Keďže sa francúzske orgány domáhali výnimky v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, Komisia použije pri hodnotení predmetného opatrenia rovnaký prístup a rovnaké odôvodnenie ako tie, ktoré sú uvedené v rozhodnutí z roku 2001.

(246)

Z hľadiska tohto článku sa na vyplatenie štátnej pomoci nemusí vzťahovať zákaz z článku 87 Zmluvy o ES za predpokladu, že predmetná pomoc má za cieľ vykompenzovať dodatočné náklady podniku povereného riadením služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú spojené s plnením osobitnej úlohy a poskytnutie pomoci je nevyhnutné, aby uvedený podnik mohol zabezpečovať svoje záväzky verejnej služby za podmienok hospodárskej rovnováhy.

(247)

So zreteľom na právne predpisy uplatniteľné na obdobie rokov 1991 – 2001 (125), Komisia musí tak, ako to urobila vo svojom rozhodnutí z roku 2001:

(248)

V tomto prípade, pokiaľ ide o náhrady vyplatené za obdobie rokov 1991 – 2001, ako Komisia uznala vo svojom rozhodnutí z roku 2001, záväzky verejnej služby uložené SNCM a CMN vyplývajú z päťročných zmlúv, ktoré tieto spoločnosti uzavreli a Dopravným úradom Korziky (Office de transport de la Corse – OTC). Týmito zmluvami, ktorých právnym základom je rámcová zmluva uzavretá na obdobie rokov 1976 – 2001, sa spresnili vykonávacie podmienky verejnej služby na obdobia rokov 1991 – 1996 a 1996 – 2001. Týmito zmluvami sa zároveň stanovili zásady vyplácania paušálnej dotácie poskytovanej vo forme dotácie na územnú kontinuitu ako vyrovnanie za uložené záväzky.

(249)

Pokiaľ ide o otázku, či tieto záväzky zodpovedajú skutočnej potrebe verejnej služby, Komisia uznala v uvedenom rozhodnutí z roku 2001, že rámcová zmluva a päťročné zmluvy spĺňajú zásadu územnej kontinuity, ktorej cieľom je obmedziť nevýhody spojené s ostrovným charakterom a zabezpečiť dopravné spojenie s Korzikou podľa pravidiel, ktoré sa čo možno najviac zhodujú s pravidlami pre čisto kontinentálne spojenia. Komisia zároveň vzala na vedomie, že tento cieľ, ktorý spadá pod oprávnený verejný záujem, nebol v minulosti dosiahnutý jednoduchou hospodárskou súťažou (126).

(250)

Komisia sa preto domnieva, že systém zabezpečovania dopravného spojenia ustanovený v rámcovej zmluve a päťročných zmluvách, zodpovedajú skutočnej potrebe verejnej služby.

(251)

Ako Komisia konštatovala vo svojom rozhodnutí z roku 2001, SNCM dostala za obdobie rokov 1991 – 2001 v zmysle vyššie opísaného právneho rámca paušálnu ročnú dotáciu, ktorej výška bola stanovená na päť rokov a každoročne bola upravená podľa vývoja hrubého domáceho produktu, ako aj so zreteľom na informácie a zmluvné analytické účty, ktoré predložila SNCM.

(252)

V bode 30 rozhodnutia z roku 2001 Komisia uvádza, že „podľa článku 4 zmluvy z roku 1976 (127) sa ročná dotácia vypláca vo forme dvanástich rovnakých mesačných splátok. Na účely konečného zúčtovania dotácie je SNCM povinná predložiť najneskôr do 1. júla každého roka svoje výsledky za predchádzajúci finančný rok, ktoré potvrdil štátny kontrolór. Prípadné prevody, ktoré hradí SNCM, sa odpočítajú od splátky alebo splátok za bežné obdobie. V ustanovení o vyrovnaní splátok sa stanovujú aj prípadné doplatky vyplácané štátom. Následne uzatvorené zmluvy ustanovujú aj penále, ak počas roka počet základných spojení, ktoré neuskutočnila SNCM, presahuje 2 % počtu základných spojení stanovených v zmluve. Orgán poskytujúci doplatky môže zároveň oznámiť SNCM zrážku z paušálnej dotácie na územnú kontinuitu z dôvodu závažnej udalosti, ktorá má za následok narušenie verejnej služby“.

(253)

V bode 82 tohto istého rozhodnutia Komisia uvádza, že v druhej časti tohto bodu IV je stanovené, že „Za predpokladu, že sa hospodárske podmienky a osobitne prevádzkové náklady a objemy prepravy, ktoré slúžili ako základ pre výpočet dotácie, podstatne zhoršia, SNCM a OTC sa dohodnú na tom, že spoločne preskúmajú opatrenia, ktoré treba uskutočniť v oblasti zabezpečovania dopravného spojenia, cien alebo úpravy smerom hore výšky dotácie s cieľom obnoviť finančnú rovnováhu spoločnosti.“

(254)

Na základe uvedeného a ako Komisia usúdila vo svojom rozhodnutí z roku 2001, náhrada 53,48 milióna EUR vyplatená štátom nie je paušálna vzhľadom na mechanizmus, ktorý umožňuje vyrovnať finančnú nerovnováhu existujúcu v dôsledku nesúladu medzi skutočnými prevádzkovými nákladmi a nákladmi, ktoré slúžili ako základ na výpočet dotácie.

(255)

Ako Komisia konštatovala vo svojom rozhodnutí z roku 2001 (128), finančné náhrady prijaté svojho času podľa päťročných zmlúv z rokov 1991 a 1996 neumožnili SNCM úplne vyrovnať straty spojené so záväzkami verejných služieb. Komisia odhadla, že toto podhodnotenie náhrad zodpovedá sume 53,48 milióna EUR.

(256)

Komisia dospela k záveru, že suma 53,48 milióna EUR, ktorú vyplatil štát, zodpovedá podhodnotenej náhrade za obdobie rokov 1991 – 2001, a preto je primeraná vo vzťahu k čistým nákladom SNCM súvisiacim s úlohou verejnej služby.

(257)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES. Keďže opatrenie sa implementovalo 14. novembra 2003, Komisia usúdila, že táto štátna pomoc je neoprávnená.

(258)

V tejto súvislosti výška pomoci, ktorú treba považovať za pomoc na reštrukturalizáciu v zmysle oznámenia z roku 2002, predstavuje 22,52 milióna EUR (129). Táto suma sa pripočíta k opatreniam oznámeným v roku 2006, pokiaľ budú zahrňovať pomoc na reštrukturalizáciu (pozri časť 10.5 tohto rozhodnutia).

(259)

V tomto prípade musí Komisia preskúmať, či kapitálový vklad 158 miliónov EUR z obdobia pred prevodom SNCM na súkromných nadobúdateľov, t. j. in fine záporná predajná cena podniku za ekvivalentnú sumu, neobsahuje prvky štátnej pomoci.

(260)

Otvorené, transparentné a nediskriminačné verejné výberové konanie, na základe ktorého štát postúpi podnik po jeho predbežnej rekapitalizácii (za sumu vyššiu, ako je predajná cena), nevyhnutne nedovoľuje vylúčiť existenciu pomoci, ktorú môže získať sprivatizovaný podnik a súčasne jeho kupujúci (130).

(261)

Na účely overenia, či štát svojím kapitálovým vkladom poskytol podniku hospodársku výhodu, Komisia v zásade uplatňuje kritérium „súkromného investora v trhovom hospodárstve“ (ďalej len „kritérium súkromného investora“). Kritérium súkromného investora je vyjadrením zásady rovnosti verejného a súkromného sektora, ktorá vyplýva z článku 295 Zmluvy o ES. Podľa tejto zásady kapitál, ktorý priamo alebo nepriamo poskytol podniku štát za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam, nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc (131).

(262)

Na tieto účely môže Komisia predovšetkým posúdiť, či sa poskytovateľ finančných zdrojov správal ako súkromný investor postupujúci v súlade so štrukturálnou, globálnou alebo odvetvovou politikou, ktorá sa riadi výhľadmi dlhodobej návratnosti vloženého kapitálu. Platnosť tohto prístupu uznal sudca Spoločenstva v rámci viacerých súdnych sporov (132).

(263)

Podľa ustálenej judikatúry kapitálový vklad verejného investora uskutočnený bez akéhokoľvek výhľadu zisku, a to aj dlhodobého, predstavuje štátnu pomoc (133).

(264)

Sudca Spoločenstva zároveň stanovil, že súkromný investor postupujúci v súlade so štrukturálnou, globálnou alebo odvetvovou politikou, ktorá sa riadi výhľadmi dlhodobej návratnosti vloženého kapitálu, by si po rokoch nepretržitých strát nemohol dovoliť, ak by postupoval rozumne, uskutočniť kapitálový vklad, ktorý je z hospodárskeho hľadiska nielenže nákladnejší ako likvidácia aktív, ale navyše je spojený s predajom podniku, čo ho pripravuje o akýkoľvek výhľad zisku, a to aj časovo obmedzeného (134).

(265)

Konkrétnejšie, Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci „Gröditzer“ rozhodol, že pri zisťovaní, či privatizácia podniku za zápornú cenu obsahuje prvky štátnej pomoci, „treba posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorého veľkosť je porovnateľná s veľkosťou subjektu riadiaceho verejný sektor, uskutočnil kapitálové vklady v tejto výške v rámci predaja uvedeného podniku alebo by si zvolil možnosť jeho likvidácie“ (135).

(266)

Z hľadiska uvedeného musí Komisia na účely zistenia charakteru pomoci predmetného opatrenia „posúdiť, či riešenie, ktoré si vybral štát, je tým najmenej nákladným riešením v porovnaní s akýmkoľvek iným riešením vrátane neuskutočnenia zásahu, čo by v takomto prípade viedlo k záveru, že štát konal ako súkromný investor“ (136).

(267)

V tejto súvislosti treba uviesť, že veľké skupiny podnikov sa v súčasnosti nemôžu, keď pristupujú k uzavretiu pracovísk alebo k likvidácii dcérskych spoločností, nezaujímať o sociálne dôsledky, ktoré takéto uzavretie alebo likvidácia so sebou prinesú.

(268)

Najčastejšie uskutočňujú sociálne plány, ktoré môžu zahrnúť opatrenia na preškolenie zamestnancov, pomoc na hľadanie zamestnania, náhrady za prepustenie zamestnancov, dokonca opatrenia pôsobiace na miestnu hospodársku štruktúru, ktoré presahujú to, čo ukladá zákon a kolektívne zmluvy.

(269)

V tomto prípade Komisia konštatuje, že SNCM je spoločnosť, ktorú riadi štát prostredníctvom skupiny CGMF (Compagnie Maritime Générale et Financière).

(270)

Komisia sa domnieva, že za predpokladu likvidácie SNCM (137) by sa takéto opatrenia zaviedli nad rámec zákonných povinností s cieľom nepoškvrniť dobrú povesť holdingu, ktorého členom je spoločnosť, a jej posledného akcionára (138).

(271)

Komisia pripomína, že spektrum likvidácie podniku v roku 2004 vyvolalo početné a rozsiahle sociálne nepokoje. Sociálny konflikt, ktorý sa vyostril v septembri 2004, napríklad zablokoval flotilu SNCM na 16 dní. Komisia ďalej uvádza, že francúzske orgány preukázali prostredníctvom číselných údajov, že tieto sociálne hnutia v roku 2004 tým, že poškvrnili povesť holdingu, ktorého je spoločnosť členom, v očiach zákazníkov, značne poškodili množstvo cestujúcich prepravovaných SNCM, a tým aj obrat podniku. Komisia okrem toho zdôrazňuje, že v dôsledku zhubnej sociálnej klímy v lete 2004, ktorá poškodila finančnú situáciu SNCM, zaviedol akcionár podniku na jar 2005 sociálny plán prerušený v apríli 2005 po dohode s odbormi. Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že sa preukázalo, že za predpokladu likvidácie SNCM by neprevzatie skupinou CGMF nákladov na dodatočné náhrady za prepustenie zamestnancov istotne poškodilo dobrú povesť holdingu, ktorého je spoločnosť členom, a jeho posledného akcionára.

(272)

Preto Komisia usúdila, že náklady spojené s týmito opatreniami musia byť zahrnuté do výpočtu nákladov na likvidáciu. Uvedené náklady by sa potom pripočítali k likvidačnej hodnote SNCM, pokiaľ by bola kladná a/alebo by ich priamo uhradila CGMF alebo by ich uhradil štát ako akcionár. Komisia sa domnieva, že akékoľvek iné riešenie by nezohľadnilo sociálnu realitu, ktorej v súčasnosti čelia veľké skupiny podnikov (139).

(273)

Na účely vyčíslenia nákladov akcionára na likvidáciu si Komisia zvolila minimálny predpoklad zodpovedajúci samotným dodatočným nákladom na prepustenie zamestnancov.

(274)

V tejto súvislosti sa francúzske orgány domnievajú, že na základe sociálneho plánu z roku 2005, ktorý je sám založený na sociálnom pláne z roku 2002, je rozpätie, ktoré by sa malo schváliť, od […] do […] EUR na zamestnanca, t. j. celková suma od […] miliónov EUR do […] miliónov EUR. Francúzske orgány spresňujú, že dolná hranica uvedeného rozpätia zohľadňuje skutočnosť, že náklady na referenčný sociálny plán sa zvýšia v dôsledku veľkého podielu zamestnancov, ktorý sa približujú k dôchodkovému veku a ktorých odchod do dôchodku sa uskutočňuje za osobitne výhodných podmienok. Okrem toho je zohľadnená aj skutočnosť, že kontext likvidácie spoločnosti a prepustenia všetkých zamestnancov nie je porovnateľný s kontextom úpravy početného stavu zamestnancov, ktorý by umožnil pokračovať v činnostiach, ako je to v prípade referenčného sociálneho plánu.

(275)

Expert Komisie uskutočnil porovnávaciu analýzu číselných údajov poskytnutých francúzskymi orgánmi so sociálnymi plánmi, ktoré nedávno zaviedlo Francúzsko. Sociálny plán Hewlett Packard v roku 2003 stál 214 000 EUR na osobu a v roku 2005 od 50 000 do 400 000 EUR. V roku 2004 stál sociálny plán, ktorý zaviedla Péchiney po splynutí so spoločnosťou Alcan, 128 000 EUR na osobu. Počas sociálneho plánu Giat Industries v roku 2004 predstavovali sociálne náklady 162 000 EUR oproti 71 000 EUR pre Gemplus v roku 2002 a 69 000 EUR pre Danone (činnosti výroby sušienok) v roku 2001. V roku 2002 Yves Saint Laurent Haute Couture oznámil sociálny plán za 115 000 EUR na jedného zamestnanca. Plán Power 8, ktorý oznámila Airbus France vo februári 2007, predpokladal náklady na jedného zamestnanca 68 000 EUR (140). V roku 2008 predstavovali náklady na sociálny plán spoločnosti Michelin 157 400 EUR na jedného zamestnanca.

(276)

Pokiaľ ide o prístavných robotníkov, Komisia spresňuje, že Dvor audítorov vo svojej špeciálnej správe z júla 2006 „Francúzske prístavy zoči-voči zmenám v námornej doprave: naliehavosť akcie“ uvádza celkové náklady na osobu v rámci sociálneho plánu 2004, a to 145 000 EUR na odchod jedného zamestnanca v prípade samostatných prístavov a 209 000 EUR na odchod jedného zamestnanca v prípade marseillského prístavu.

(277)

Komisia pripomína, že jej rozhodnutie zo 17. júla 2002 týkajúce sa Société Française de Production umožňuje objasniť náklady na dobrovoľné odstupné v prípade privatizácie podniku v ťažkostiach. Dobrovoľné odstupné by predstavovalo náklady pre štát 43,1 miliónov EUR (t. j. 151 000 EUR na jedného zamestnanca, pričom plán predpokladal odchod 285 zamestnancov), plus náklady 5,3 miliónov EUR na zákonné a zmluvné povinnosti (t. j. celkové náklady 169 000 EUR na jedného zamestnanca).

(278)

Na základe porovnávacej analýzy Komisia usúdila, že predpokladaná výplata […] EUR každému zamestnancovi ako dodatočnej náhrady za prepustenie je v súlade s nákladmi na prepusteného zamestnanca predpokladaných v sociálnych plánoch uskutočňovaných súkromnými akcionármi v tom istom období.

(279)

Komisia sa nakoniec domnieva, že predpoklad prepustenia všetkých zamestnancov SNCM v rámci likvidácie podniku je najpravdepodobnejším predpokladom, najmä preto, lebo udelenie oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby na obdobie rokov 2007 – 2013 ešte nebolo predmetom verejnej súťaže a teda ani konečného rozhodnutia. Okrem toho, vzhľadom na znepokojivú finančnú situáciu SNCM je totiž nepravdepodobné, že plán pokračovania v činnosti bol vypracovaný tak, aby sa podnik dostal do súdneho vyrovnania a mohlo sa zamedziť prepusteniu zamestnancov.

(280)

Na základe uvedených skutočností Komisia uvádza celkovú sumu […] miliónov EUR, ktorú by CGMF (štát) venoval na dodatočné náhrady za prepustenie.

(281)

V tomto štádiu analýzy musí Komisia určiť likvidačnú hodnotu SNCM okrem dodatočných náhrad za prepustenie. Rozdiel medzi touto likvidačnou hodnotou, pokiaľ je kladná, a dodatočnými náhradami za prepustenie, sa totiž musí porovnať so zápornou cenou vyplývajúcou z predaja, aby sa overilo, či sa štát správal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve. Komisia sa pri tom opiera o výpočet precenených čistých aktív. Metódou výpočtu precenených aktív sa odhalí nedostatok aktív, ak hospodárska hodnota reálnych aktív (vo všeobecnosti vyššia ako čistá účtovná hodnota) nepokrýva hospodársku hodnotu reálnych dlhov.

(282)

Na účely zistenia nedostatku aktív v tomto prípade Komisia s pomocou svojho experta (141) overila, ako je vysvetlené ďalej v texte, že 30. septembra 2005 nebola hodnota aktív SNCM dostatočná na odškodnenie prednostných a neprednostných veriteľov (vrátane zamestnancov v rámci klasických pohľadávok).

(283)

Komisia sa domnieva, že ocenenie čistých aktív je metóda, ktorá sa bežne používa na ocenenie spoločností v odvetví námornej dopravy. Na druhej strane usudzuje, že táto metóda osobitne vyhovuje situácii SNCM, pretože jej referenčný akcionár má ako alternatívu k prevodu na výber iba ohlásenie konkurzu spoločnosti, ktorá by išla do likvidácie.

(284)

Pokiaľ ide o ďalšie metódy ocenenia, predovšetkým o metódu aktualizovaných voľných prevádzkových peňažných tokov, Komisia sa nazdáva, že so zreteľom na to, že predpokladá pokračovanie činnosti spoločnosti, čo nie je prípad SNCM, táto metóda nie je v tomto prípade relevantná.

(285)

Komisia schválila dátum 30. septembra 2005 ako referenčný dátum pre ocenenie SNCM, keďže ide o dátum, kedy skutočne došlo k výberu medzi prijatím ponuky na prevzatie a likvidáciou spoločnosti, pričom o výbere BCP sa rozhodlo 27. septembra 2005.

(286)

Komisia predovšetkým poznamenáva, že akcionár SNCM vyčíslil v spolupráci s kanceláriou Ernst & Young likvidačné náklady podniku (vyššie uvedená správa CGMF) k 30. septembru 2005, ktorých kontrolnú expertízu uskutočnili Oddo Corporate Finance a kancelária Paul Hastings. Komisia pripomína, že v uvedenej správe Oddo-Hastings boli aktíva SNCM ocenené na […] miliónov EUR.

(287)

Pokiaľ ide o ocenenie flotily v úplnom vlastníctve (142), keďže hrubú predajnú hodnotu plavidiel SNCM ocenil špecializovaný maklér BRS k 30. septembru 2005 na […] miliónov EUR, flotila SNCM bola v správe Oddo ocenená po odpočítaní diskontu (143), maklérskej provízie (144) a rezervy na súdne účely (145) na […] miliónov EUR.

Tabuľka 4

Scenáre ocenenia aktív SNCM k 30. septembru 2005

(288)

Z uvedenej tabuľky Komisia vyvodzuje, že flotila plavidiel predstavuje hlavný prvok ocenenia aktív podniku. V tejto súvislosti expert Komisie usúdil po tom, čo v prípadoch, kedy to bolo možné, uskutočnil porovnávaciu analýzu, že diskont uplatnený na hrubú predajnú cenu plavidiel bol v súlade so súdnym rizikom. Na základe toho dospel k záveru, že nemá argumenty na zamietnutie ocenenia hodnoty flotily zo strany francúzskeho štátu.

(289)

Pokiaľ ide o diskont, Komisia sa domnieva, že jeho výška je v súlade s diskontmi, ktoré sú bežné pri predaji plavidiel v prípade súdnej likvidácie. Podľa experta Komisie, Régie des Transports Maritimes, národná belgická spoločnosť prevádzkujúca linku Ostende – Ramsgate, napríklad predala v roku 1997 dva trajekty s diskontmi odhadovanými na 35 % a 45 %. Nedávno predala spoločnosť Festival Cruises tri plavidlá na okružné plavby s priemerným diskontom 20 %. Diskonty, ktoré sú bežné v podobných prípadoch sú teda na úrovni diskontov, ktoré uplatňujú francúzske orgány v tomto prípade.

(290)

So zreteľom na to, že pokiaľ ide o súdne riziko, na trhu sa neuskutočnila žiadna porovnateľná transakcia, Komisia sa domnieva, že argumenty zdôvodňujúce súdne riziko sú v súlade s obmedzenosťou trhu pre typizované plavidlá navrhnuté pre dosť špecifickú prevádzku.

(291)

Komisia ďalej uvádza, že jej nezávislý expert upravil smerom hore ocenenie finančných aktív, predovšetkým ocenenie podielu SNCM v CMN (z […] miliónov EUR na […] miliónov EUR). Z tohto hľadiska, so zreteľom na ponuku Stef-TFE na odkúpenie tohto podielu za […] miliónov EUR, ktorá bola Komisii predložená v rámci tohto zisťovania, sa Komisia domnieva, že ocenenie podielu SNCM v CMN na […] miliónov EUR je rozumné vzhľadom na likvidáciu spoločnosti.

(292)

Pokiaľ ide o ocenenie ostatných položiek aktív, expert Komisie nemal osobitné námietky. Neschválil však položku „čistá likvidita“, ktorá vykázala schodok. Komisia sa nazdáva, že v skutočnosti treba túto položku preradiť do pasív SNCM.

(293)

So zreteľom na vykonané úpravy Komisia oceňuje aktíva SNCM k 30. septembru 2005 na […] miliónov EUR.

(294)

Komisia konštatuje, že francúzske orgány vyčísľujú dlžnú sumu prednostných pohľadávok na […] miliónov EUR a dlžnú sumu neprednostných pohľadávok na […] miliónov EUR (okrem dodatočných náhrad na prepustenie zamestnancov).

(295)

Pokiaľ ide osobitne o pasíva sociálneho charakteru, francúzske orgány oceňujú náklady na zmluvný sociálny plán na […] miliónov EUR. Náklady spojené so zmluvným sociálnym plánom sa stanovili v individuálne so zreteľom na typ zmluvy (zmluva na dobu neurčitú – ZDN a zmluva na dobu určitú – ZDU), stanovy a uplatniteľné kolektívne zmluvy (zamestnanci na palubách plavidiel, úradníci a vedenie), služobný vek, zaradenie a mzdu každého zamestnanca. Táto čiastka zahŕňa výpovedné náhrady ([…] miliónov EUR), náhrady za platené dovolenky v prípade výpovede ([…] miliónov EUR), zmluvné náhrady za prepustenie ([…] miliónov EUR) a príspevok Delalande ([…] miliónov EUR) (149).

(296)

Náklady na mimozmluvný sociálny plán oceňujú francúzske orgány na […] miliónov EUR. Tento sociálny plán zoskupuje sprievodné opatrenia spojené s právnymi a regulačnými povinnosťami SNCM v oblasti prepustenia (150) a nepriame náklady spojené so zmluvným sociálnym plánom (151).

(297)

Náklady na zrušenie hlavných prevádzkových zmlúv sa vzťahujú najmä na použitie bankovej záruky vo výške […] miliónov EUR, ktorá bola poskytnutá ako záruka riadneho plnenia záväzkov verejnej služby zo strany SNCM, ku ktorým treba pripočítať penále stanovené v predmetnej zmluve, ktoré sa rovná […] % referenčnej finančnej náhrady vo výške […] miliónov EUR za rok 2005, t. j. okolo […] miliónov EUR v prípade neplnenia povinností zo strany príjemcu.

(298)

Pokiaľ ide o čisté pasíva spojené s prevodom plavidiel v prenájme (152), francúzske orgány zdôrazňujú, že na základe určitých predpokladov (153) špecializovaný maklér BRS odhaduje čistý výnos z prevodu k 30. septembru 2005 na […] miliónov EUR po odpočítaní diskontu, maklérskej provízie a preklenovacích finančných nákladov. Keďže úspory na daniach a bankové dlhy predstavujú […] miliónov EUR, stále treba nahradiť zostatok bankových dlhov týkajúcich sa plavidiel v prenájme vo výške […] miliónov EUR.

Tabuľka 5

Scenáre ocenenia pasív SNCM k 30. septembru 2005

(299)

Komisia poznamenáva, že pasíva sociálneho charakteru tvoria hlavný prvok pasív SNCM. Pokiaľ ide o prednostné pasíva sociálneho charakteru, t. j. o náklady na zmluvný sociálny plán, expert Komisie overil vzorce pre výpočet všetkých zložiek plánu na základe testov a nezistil ani nezrovnalosť, ani chybu. So zreteľom na toto overenie Komisia považuje za rozumnú sumu […] miliónov EUR, ktorú uviedli francúzske orgány v spojitosti so zmluvným sociálnym plánom.

(300)

Pokiaľ ide o prevádzkové medzistraty, Komisia sa domnieva, že odhad je rozumný z hľadiska právnych predpisov, najmä článkov L.622-10 obchodného zákonníka a 119-2 dekrétu č. 85-1388 z 27. decembra 1985, v zmysle ktorých môže byť SNCM donútená príslušným obchodným súdom pokračovať v prevádzke po dobu dvoch mesiacov, ktorú možno na požiadanie prokuratúry predĺžiť kvôli jej záväzkom verejnej služby.

(301)

Pokiaľ ide o nezaistené dlhy, expert Komisie nemal žiadne osobitné námietky. Opravil však sumu […] miliónov EUR o sumu […] miliónov EUR pochádzajúcu z nového spracovania položky aktív „Čistá likvidita“. Komisia sa domnieva, že toto nové spracovanie je v súlade so zmenami, ku ktorým došlo v ocenení aktív SNCM.

(302)

Pokiaľ ide o náklady na mimozmluvný sociálny plán (okrem dodatočných náhrad za prepustenie zamestnancov), expert Komisie sa domnieva, že náklady na právne spory treba vyčísliť na […] miliónov EUR namiesto […] miliónov EUR uvádzaných francúzskymi orgánmi. V tejto súvislosti sa Komisia nazdáva, že odborové organizácie istotne budú požadovať prekvalifikovanie zmlúv na dobu určitú (ZDU) na zmluvy na dobu neurčitú (ZDN) (158), a naopak sa domnieva, že vyčíslenie nákladov sa musí vzťahovať iba na zamestnancov v pracovnom pomere na dobu určitú, pre ktorých je toto riziko takmer isté (t. j. […] ZDN). So zreteľom na hrubú mesačnú mzdu […] EUR pri náhrade mzdy za 9 mesiacov pre […] prvých ZDU a za 6 mesiacov pre […] ďalších, predstavuje suma […] miliónov EUR.

(303)

Pokiaľ ide o čisté pasíva spojené s prevodom plavidiel v prenájme, Komisia sa domnieva, že predpoklady týkajúce sa výpočtu sú odôvodnené najmä zmluvným formalizmom GIE, ktorý obmedzuje akékoľvek nahradenie tretích osôb SNCM a podmieňuje daňové výhody na prevádzkovanie plavidiel plaviacich sa pod francúzskou vlajkou. Okrem toho je preukázané, že súdne riziko sa neuplatňuje v prípade prevádzkovaných plavidiel, ktoré sú v prenájme, pretože tieto plavidlá postúpili veriteľské banky GIE. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že preklenovacie finančné náklady sú zohľadnené od 30. septembra 2005 do dátumu skutočného prevodu plavidla.

(304)

So zreteľom na uvedené sa Komisia nazdáva, že do 30. septembra 2005 prednostné pasíva SNCM predstavujú […] miliónov EUR a neprednostné pasíva SNCM predstavujú […] miliónov EUR.

(305)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že k 30. septembru 2005 hodnota aktív SNCM (t. j. […] miliónov EUR) nebola dostatočná na uspokojenie prednostných veriteľov (t. j. […] miliónov EUR) a neprednostných veriteľov (t. j. […] miliónov EUR).

(306)

V tejto súvislosti pri nepodaní žaloby o vyrovnanie pasív (pozri v texte) a so zreteľom na bod 273 tohto rozhodnutia a nedostatok aktív by sa náklady na likvidáciu SNCM spoločnosťou CGMF obmedzili na náklady na dodatočné náhrady na prepustenie, t. j. […] miliónov EUR.

(307)

Z toho vyplýva, že voľbu zo strany francúzskych orgánov postúpiť SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR, nemožno so zreteľom na minimálne náklady na likvidáciu […] miliónov EUR považovať za voľbu zodpovedajúcu voľbe súkromnej skupiny podnikov v trhovom hospodárstve.

(308)

Komisia takisto preskúmala tvrdenie francúzskych orgánov, že štát ako väčšinový akcionár môže byť v prípade likvidácie podniku vyzvaný na vyrovnanie pasív (pozri v texte). V tomto prípade musí podľa francúzskych orgánov výpočet likvidačných nákladov pre štát, ktorý je akcionárom, zohľadniť vnútroštátne právo, ako to Komisia pripustila vo svojom rozhodnutí ABX Logistics (159), a musí sa posudzovať jednotlivo so zreteľom na osobitosti odvetvia (160) a okolnosti prípadu.

(309)

V tomto prípade Komisia berie na vedomie, že francúzske orgány jej odovzdali 28. marca 2006 dokumenty potvrdzujúce, že akcionár SNCM pristúpil k hľadaniu riešenia, ktoré by bolo pre neho najmenej nákladné, pričom od začiatku súbežne skúmal dve alternatívy, t. j. likvidáciu podniku a predaj podniku za zápornú cenu.

(310)

Na základe vyššie uvedených expertíz odovzdaných Komisii sa francúzske orgány domnievajú, že celkové skutočné náklady, ktoré ako akcionár musela znášať Francúzska republika prostredníctvom CGMF, predstavujú k 30. septembru 2005 […] až […] miliónov EUR. Tento odhad obvykle zohľadňuje riziko, že francúzsky štát by bol vyzvaný na „vyrovnanie pasív“, keby ho súd mal považovať za subjekt, ktorý v skutočnosti riadi SNCM, a riziko, že štát by bol odsúdený na zaplatenie dodatočných náhrad za prepustenie prepusteným zamestnancom. Francúzske orgány usudzujú, že tieto riziká treba zohľadniť vo výpočte skutočných nákladov na prípadnú likvidáciu SNCM.

(311)

Vyskytla sa teda otázka ocenenia celkových skutočných nákladov, ktoré by pravdepodobne muselo znášať Francúzsko ako akcionár v prípade súdnej likvidácie SNCM, aby sa určilo, či vzhľadom na možnosť byť odsúdený na znášanie týchto nákladov a vzhľadom na ich výšku (161), by rozumný súkromný akcionár uprednostnil okamžitý predaj svojej dcérskej spoločnosti za zápornú cenu 158 miliónov EUR, než aby podstúpil toto riziko.

(312)

Vo francúzskom práve má likvidátor spoločnosti v súdnej likvidácii možnosť podať žalobu o zodpovednosť proti bývalým riadiacim subjektom spoločnosti, tzv. „žalobu o vyrovnanie pasív“, v prípade zrušenia plánu ochrany alebo súdneho vyrovnania, ako aj v prípade súdnej likvidácie (162).

(313)

Podanie žaloby o vyrovnanie pasív proti bývalým riadiacim subjektom spoločnosti v konkurze je odôvodnené nutnosťou znovu vytvoriť majetok spoločnosti, ktorý je jednou z úloh zverených likvidátorovi.

(314)

Vo viacerých listoch Komisii francúzske orgány zdôraznili, že predpoklad odsúdenia štátu národným sudcom na vyrovnanie pasív podniku, ktorý riadi, je najpravdepodobnejším scenárom a že by sa mal zohľadniť pri výpočte skutočných nákladov na prípadnú likvidáciu SNCM.

(315)

Vo svojich listoch z 28. februára 2008 SNCM poskytla správu expertov, v ktorej sa posudzujú právne dôsledky žaloby o vyrovnanie pasív uplatniteľnej voči francúzskemu štátu. V tejto správe sa dospelo k záveru, že obchodný súd, ktorému by táto vec bola postúpená, by veľmi pravdepodobne uznal zodpovednosť štátu v tomto prípade a odsúdil by ho na zaplatenie celkových sociálnych nákladov SNCM.

(316)

V tomto prípade je Komisia toho názoru, že vzhľadom na nedostatok aktív zistený v SNCM (pozri vyššie v texte) a na možné domáhanie sa zodpovednosti za škodu zo strany likvidátora v prípade nekonania v zmysle zákona z roku 1985 a žalobného práva pre veriteľov od roku 2005, a za predpokladu súdnej likvidácie SNCM by veľmi pravdepodobne bola proti francúzskemu štátu podaná žaloba o vyrovnanie pasív (163).

(317)

Príslušné právne predpisy ustanovujú, že sociálne dlhy spoločnosti v likvidácii môžu byť dané k úhrade jej bývalým riadiacim subjektom podľa práva alebo v skutočnosti, pokiaľ sú splnené štyri kumulatívne podmienky.

(318)

V tomto prípade Komisia poznamenáva, že expert SNCM poskytol podrobnú analýzu, ktorá ju priviedla k záveru, že francúzsky štát by bol pravdepodobne označený za riadiaci subjekt de facto SNCM. Uvedená expertízna správa v podstate preukázala v súlade s príslušnými právnymi predpismi (165), že štát sa vykonával počas dlhého pozitívne činy riadenia a vedenia, ktoré zjavne nespadajú pod administratívne kontroly zavedené zákonom. Podľa správy experta SNCM štát predovšetkým prijal rozhodnutia v rámci kontrolných právomocí, ktoré sám zaviedol, čím zneužil svoje kontrolné právomoci na účely prijatia rozhodnutí pre podnik namiesto riadiacich subjektov, ktorí sú oprávnení prijímať uvedené rozhodnutia. Okrem toho, riadiace orgány SNCM neboli pri riadení podniku nezávislé od štátu. Štát nakoniec nahradil riadiace orgány SNCM tým, že sám prijal strategické rozhodnutia bez toho, aby o nich informoval uvedené riadiace subjekty.

(319)

Komisia konštatuje, že francúzske orgány vo svojich listoch z 28. marca 2008, nevyslovili výhrady k označeniu francúzskeho štátu za subjekt, ktorý v skutočnosti riadi SNCM. Vo svojom liste z 20. novembra 2006 francúzske orgány samy uvádzajú, že sudca označil štát ako akcionára SNCM za subjekt, ktorý v skutočnosti riadi podnik. Je však zrejmé, že také vyhlásenie, vynesené v rámci konania vo veci štátnej pomoci, nemôže samo osebe stačiť na to, aby sa mohlo dostatočne určiť podľa práva, či sudca považoval vnútroštátne orgány za subjekty, ktoré v skutočnosti riadili podnik, ktorý bol príjemcom predmetných opatrení, a najmä, aby sa mohol určiť stupeň pravdepodobnosti takejto možnosti.

(320)

Za okolností tohto prípadu nie je potrebné, aby sa Komisia viac vyjadrila k posúdeniu skutočností uvádzaných francúzskymi orgánmi, vzhľadom na záver, ku ktorému Komisia dospela v oddiele 10.2.2.1.

(321)

V tomto prípade Komisia zdôrazňuje, že expert SNCM uviedol na základe zoznamu faktických údajov, ktorý nie je úplný, celý rad skutočností, aby preukázal, že štát, ktorý v skutočnosti riadil SNCM, sa dopustil chýb v riadení.

(322)

Predovšetkým uviedol, že francúzsky štát sa dopustil chýb v oblasti investícií […]. Štát sa vraj dopustil aj mnohých chýb v riadení v oblasti […].

(323)

V tejto súvislosti […] (166). V liste z 30. apríla 2007 francúzske orgány označili za veľmi vysoké riziko odsúdenia štátu vo veci zodpovednosti so zreteľom na kritériá […] kvalifikácie chyby v riadení v zmysle článku L.651-2 obchodného zákonníka. Je však zrejmé, že také vyhlásenie v rámci konania vo veci štátnej pomoci nemôže samo osebe stačiť na to, aby sa mohlo dostatočne podľa práva určiť, či by sudca rozhodol, že vnútroštátne orgány sa dopustili uvádzaných chýb a predovšetkým určiť stupeň pravdepodobnosti takej možnosti.

(324)

V tomto prípade Komisia konštatuje, že francúzske orgány v liste zo 16. novembra 2006 poskytli hodnotenie nedostatku aktív SNCM na základe vyššie uvedených správ expertov CGMF a Oddo-Hastings. Komisia berie na vedomie, že expertíza SNCM zameraná na žalobu o vyrovnanie pasív, odovzdaná Komisii vo februári 2008, vychádza pri zisťovaní existencie nedostatku aktív v prípade súdnej likvidácie podniku z tých istých správ. V správe Oddo-Hastings sa predovšetkým zdôrazňuje nedostatok aktív k 30. septembru 2005 vo výške […] miliónov EUR, vypočítaný ako rozdiel hodnoty aktív SNCM ([…] miliónov EUR) na jednej strane a hodnoty pasív podniku (prednostné dlhy ocenené na […] miliónov EUR a neprednostné dlhy ocenené na […] miliónov EUR) na strane druhej.

(325)

Komisia zdôrazňuje, že v zmysle vyššie uvedených francúzskych právnych predpisov sa nedostatok aktív zistil hneď, ako likvidátor spoločnosti nemal dostatočné aktíva na uspokojenie veriteľov nezávisle od toho, či boli prednostnými alebo neprednostnými veriteľmi. Pokiaľ ide osobitne o sociálne pohľadávky podniku, sociálne pasíva podniku sú a minima tvorené klasickými mzdovými pohľadávkami, t. j. pohľadávkami, ktoré majú svoj zdroj priamo v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo zákone a ktoré likvidátor automaticky zapísal do pasív podniku (167).

(326)

Komisia predtým odhadla nedostatok aktív SNCM k 30. septembru 2005 na […] miliónov EUR.

(327)

Podľa francúzskych orgánov vo francúzskom práve nemusí žalobca vo veci vyrovnania pasív určiť sumu, o ktoré boli pasíva zvýšené v dôsledku chyby v riadení riadiaceho subjektu. Riadiaci subjekt právnickej osoby môže byť vyhlásený za zodpovedného na základe článku L. 624-3 obchodného zákonníka, aj keď chyba v riadení, ktorej sa dopustil, je iba jednou z príčin nedostatku aktív a môže byť odsúdený na úhradu všetkých alebo časti dlhov sociálneho charakteru, aj keď z jeho pochybenia pochádza iba časť týchto dlhov (168).

(328)

V tomto prípade Komisia berie na vedomie, že expert označuje za zrejmý súvis medzi chybami v riadení a zisteným nedostatkom aktív. Na základe odhadov uvedeného experta predstavuje finančná ujma, ktorá vyplýva z neúplného zoznamu chýb v riadení zo strany štátu uvedených v bode 322 tohto rozhodnutia, […] miliónov EUR (169).

(329)

Francúzske orgány […] (170).

(330)

Komisia okrem toho konštatuje, že francúzske orgány vo svojich listoch zo 16. novembra 2006, 27. apríla 2007 a 28. marca 2008, […] (171). Francúzske orgány […] (172). Francúzske orgány samy pripustili v liste zo 16. novembra 2005, že „je jasné, že štát, ktorý je akcionárom a ktorého sudca označil za subjekt, ktorý v skutočnosti riadi SNCM – spoločnosť s ručením obmedzeným, by pravdepodobne bol odsúdený v zmysle článku L651-2 obchodného zákona na zaplatenie celého nedostatku aktív SNCM“.

(331)

Za okolností tohto prípadu nie je potrebné, aby sa Komisia viac vyjadrila k posúdeniu skutočností uvedených francúzskymi orgánmi, vzhľadom na záver, ku ktorému dospela Komisia v oddiele 10.2.2.1.

(332)

Na základe uvedeného, za súčasného stavu spisu Komisia nemusí stanoviť skutočné hospodárske náklady na uplatnenie zodpovednosti akcionára.

(333)

V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že na základe článku L624-3 obchodného zákonníka sa subjekt, ktorý podľa práva alebo v skutočnosti riadi spoločnosť v likvidácii, odsudzuje za takýchto okolností na zaplatenie celého alebo časti zisteného nedostatku aktív.

(334)

Komisia konštatuje, že vyššie uvedený článok ponecháva sudcom úplnú voľnosť pri posudzovaní, či riadiaci subjekt treba odsúdiť na zaplatenie všetkých alebo časti sociálnych dlhov. V zmysle príslušnej judikatúry sa ukazuje, že súdy sú citlivé na správanie žalovaného riadiaceho subjektu a upravujú odsúdenia podľa zistení, ktoré môžu dokázať.

(335)

Ako sa uvádza vyššie v texte, francúzske orgány sa domnievajú, že francúzsky štát by bol nútený uhradiť podiel na zistenom nedostatku aktív odhadovaný na […] až […] %, teda v rozpätí od […] miliónov EUR do […] miliónov EUR.

(336)

Komisia zdôrazňuje, že za podobných okolností, akými sú okolnosti prípadu SNCM, v prípade týkajúcom sa spoločnosti Les Mines de Salsignes – vedľajšej dcérskej spoločnosti BRGM (verejná inštitúcia priemyselného a obchodného charakteru) (173) obchodný senát kasačného súdu odsúdil BRGM a jej dcérske spoločnosti ako riadiace subjekty de facto, spoločne a nerozdielne s ostatnými riadiacimi subjektmi spoločnosti Les Mines de Salsignes, na zaplatenie celého nedostatku aktív (174). Podiel na sociálnych dlhoch, ktoré musí uhradiť spoločnosť Coframines a BRGM, a teda in fine štát, predstavuje 73,6 %. Na základe tohto rozhodnutia súd zdôraznil, že správna rada sa nachádza v stave závislosti voči dotknutým subjektom.

(337)

Komisia sa však domnieva, že francúzske orgány nepreukázali podľa pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci, čím sú vyššie uvedené chyby v riadení spôsobujúce ujmu podniku chybami, akých sa mohol dopustiť ktorýkoľvek iný súkromný akcionár v trhovom hospodárstve. V tejto súvislosti treba totiž zdôrazniť, že z takýchto chýb, iba tie, ktoré sú riadne dokázané, možno vziať do úvahy pri určovaní, či vzhľadom na riziko odsúdenia na zaplatenie týchto nákladov a na ich výšku (t. j. aktualizovaná čistá hodnota rizika budúceho odsúdenia) by rozumný súkromný investor radšej okamžite zaplatil zápornú cenu 158 miliónov EUR, než aby podstúpil toto riziko. Nemožno totiž vychádzať z úvahy, že súkromný investor by bol nútený dopustiť sa chýb z nepodnikateľských dôvodov, ktoré majú všeobecný charakter (napríklad na sociálne účely alebo na účely regionálneho rozvoja).

(338)

Komisia nepopiera, že v niektorých výnimočných prípadoch isté vnútroštátne právne predpisy ustanovujú možnosť pre tretie strany obrátiť sa proti akcionárom likvidovanej spoločnosti, najmä ak týchto akcionárov možno považovať za riadiace subjekty de jure a de facto, ktoré sa dopustili chýb v riadení podniku. Ale napriek tomu, že vo francúzskom práve existuje takáto možnosť, Komisia sa domnieva, že francúzske orgány v tomto prípade dostatočne nevyvrátili pochybnosti Komisie o argumentoch týkajúcich sa rizika, že v prípade likvidácie SNCM by francúzsky štát bol odsúdený na vyrovnanie pasív tejto spoločnosti. Nie je však potrebné ďalej rozoberať tento aspekt v tomto rozhodnutí so zreteľom na záver, ku ktorému Komisia dospela v oddiele 10.2.2.1.

(339)

Okrem nedostatku aktív by podľa francúzskych orgánov sudca so zreteľom na judikatúru v tejto oblasti (175) istotne odsúdil francúzsky štát na úhradu dodatočných náhrad na prepustenie (t. j. […] až […] miliónov EUR). Podľa francúzskych orgánov by sa všetky skutočné náklady, ktoré by musela znášať Francúzska republika ako akcionár, pohybovali v rozpätí od […] miliónov EUR do […] miliónov EUR.

(340)

Francúzske orgány spresňujú, že v nedávnych rozsudkoch francúzske súdy odsúdili riadiaci subjekt de jure alebo de facto na úhradu okrem nedostatku aktív aj dodatočných náhrad za prepustenie, vypočítaných na základe sociálneho plánu zostaveného podnikom pred vyhlásením jeho konkurzu.

(341)

Francúzske orgány predovšetkým uvádzajú, že vo veci Aspocomp francúzska spoločnosť Aspocomp SAS, 99 % dcérska spoločnosť fínskej spoločnosti Aspocomp Group Oyj, podpísala 18. januára 2002 podnikovú dohodu, v ktorej sú opísané podmienky odškodnenia v rámci sociálneho plánu, ktorý sa týka 210 zamestnancov z celkového počtu 550. V tejto dohode bola uvedená najmä výška vyrovnávacích a dodatočných náhrad, ako aj pomoc na podporu dobrovoľného odchodu. V dôsledku zmeny stratégie skupiny sa materská spoločnosť Aspocomp Group Oyj rozhodla 21. februára 2002, že už nebude financovať svoju dcérsku spoločnosť Aspocomp SAS, čo viedlo k vyhláseniu konkurzu na túto spoločnosť. Toto rozhodnutie v skutočnosti zabránilo dcérskej spoločnosti splniť si záväzky prijaté v rámci podnikovej dohody a priviedlo ju k prepusteniu všetkých ďalších zamestnancov.

(342)

V tomto kontexte Odvolací súd v Rouen potvrdil rozsudok pracovného súdu znalcov v Evreux a tak odsúdil spoločnosť Aspocomp Group Oyj, ktorá mala 99 % kontrolu nad svojou dcérskou spoločnosťou, na zaplatenie: i) dotknutým zamestnancom v zmysle podnikovej dohody celej sumy vyrovnávacích a dodatočných náhrad ustanovených v tejto jedinej podnikovej dohode, ako aj náhrady škody za prepustenie bez reálnej a vážnej príčiny a ii) zamestnancom prepusteným v dôsledku vyhlásenia konkurzu na Aspocomp rovnocenných náhrad so zreteľom na to, že správanie materskej spoločnosti, ktorá si nesplnila záväzky, ktoré prijala, bolo nepoctivé a zaslúži si pokarhanie.

(343)

V tomto prípade Komisia poznamenáva, že z dokumentov v spise vyplýva, že dohodnutý sociálny plán založený na sociálnom pláne z roku 2002, ktorý bol zavedený na jar 2005, zrušil akcionár SNCM bez predbežnej dohody s vedením podniku. Komisia okrem toho konštatuje, že tento sociálny plán bol vypracovaný skôr, ako sa štát rozhodol predať SNCM.

(344)

Komisia sa domnieva, že za predpokladu likvidácie SNCM by zamestnanci podniku neváhali súdne sa domáhať ustanovení tohto sociálneho plánu.

(345)

Na to, aby takýto prístup mohol byť relevantný v prípade, ako je tento, Komisia by musela preskúmať, i) či by sudca odsúdil členský štát za to, že bez predbežnej dohody s vedením podniku zrušil predmetný sociálny plán, ii) sumu, na ktorej zaplatenie by členský štát mohol byť odsúdený pri tejto možnosti a iii) stupeň pravdepodobnosti takejto možnosti (176).

(346)

Komisia poznamenáva, že rozsudok obchodného senátu kasačného súdu, v ktorom súd uvádza, že súd je pripravený prijať žalobu proti dominantnej spoločnosti, ktorej chybné správanie zapríčinilo úpadok dcérskej spoločnosti a následne hromadné prepúšťanie (177), je zhodný s judikátom vo veci Aspocomp.

(347)

V tejto súvislosti však Komisia konštatuje, že zásada stanovená v rozsudku Odvolacieho súdu v Rouen nebola k dnešnému dňu potvrdená inými rozsudkami rovnakého druhu. Komisia sa preto domnieva, že francúzske orgány dostatočne nevyvrátili pochybnosti Komisie o tom, či by bol akcionár SNCM s dostatočnou mierou pravdepodobnosti vystavený domáhaniu sa zodpovednosti a zaplateniu dodatočných náhrad za prepustenie na základe tejto judikatúry. Nie je však potrebné ďalej rozoberať tento aspekt v tomto rozhodnutí so zreteľom na záver, ku ktorému Komisia dospela v oddiele 10.2.2.1.

(348)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že voľba postúpiť SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR je v súlade s voľbou, ktorú by uskutočnila súkromná skupina v trhovom hospodárstve so zreteľom na sociálne náklady, ktoré by priniesla likvidácia podniku.

(349)

Komisia založila predchádzajúcu analýzu jedine na predpokladoch, ktoré jej pripadali rozumné a dostatočne opodstatnené. Tieto odhady vedú k úvahe, že rozdiel medzi scenárom, ktorý si vybrali francúzske orgány a alternatívnym riešením, by bol najmenej […] miliónov EUR, čo by v širokej miere mohlo pokryť prípadnú chybu v odhadoch schválených po analýze.

(350)

Komisia sa okrem toho domnieva, že záporná cena 158 miliónov EUR vyplýva z obchodného rokovania medzi štátom a súkromnými nadobúdateľmi po skončení otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného verejného výberového konania. V tejto súvislosti sa Komisia nazdáva, že táto cena, ktorá je čo možno najmenej záporná, je trhovou cenou.

(351)

Napriek obmedzeniam uvedeným v bode 284 tohto rozhodnutia Komisia uvádza, že expert Komisie overil scenáre ocenenia SNCM uskutočneného metódou aktualizovaných voľných prevádzkových peňažných tokov uvedených v správe banky HSBC, ktorú si objednali francúzske orgány. Expert Komisie sa domnieva, že výpočty HSBC boli uskutočnené správne. Na základe výsledkov týchto simulácií možno dospieť k záveru, že cena zaplatená za SNCM je v súlade s hodnotou podniku, ktorá bola odhadnutá metódou voľných prevádzkových peňažných tokov aktualizovaných v čase operácie.

(352)

Z oddielu 10.2.2.1 vyplýva, pričom nie je potrebné prijať záver k skutočnostiam uvedeným v oddiele 10.2.2.2, že predmetné opatrenie neposkytuje hospodársku výhodu ani, SNCM, ani súkromným nadobúdateľom. Preto kapitálový vklad štátu 158 miliónov EUR, ktorý sa uskutočnil pred prevodom podniku na súkromných nadobúdateľov, t. j. záporná predajná cena 158 miliónov EUR, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(353)

Ak sa predmetný zásah orgánov verejnej moci uskutočnil súčasne s výrazným zásahom súkromných nadobúdateľov, ktorý sa uskutočnil za porovnateľných podmienok, existenciu hospodárskej výhody možno hneď na začiatku vylúčiť (178).

(354)

Rozhodovacia prax Komisie potvrdená sudcom Spoločenstva hneď na začiatku vylučuje charakter pomoci kapitálového vkladu štátu za takýchto okolností, pokiaľ sú splnené všetky tri podmienky:

(355)

Komisia najprv konštatuje, že akcie SNCM boli postúpené hospodárskym subjektom BCP a VT. Po skončení operácie prevodu mal štát súčasne vložiť do spoločnosti sumu 8,75 milióna EUR tak, aby sa jeho 25 % účasť v SNCM zachovala v súlade s jeho záväzkom najmä voči zamestnancom.

(356)

Potom treba vklad francúzskeho štátu vo výške 8,75 milióna EUR porovnať s vkladom súkromných nadobúdateľov, t. j. so sumou 26,25 milióna EUR. Toto rozvrhnutie vyplýva, ako je uvedené vyššie v texte, zo záväzku francúzskych spoločností udržať si 25 % podiel v dotknutom podniku. Keďže súkromný zásah sa týka 75 % celkovej sumy, Komisia sa domnieva, že je výrazný. Komisia okrem toho zdôrazňuje, že súkromní partneri majú pevnú finančnú štruktúru, že nadobudnutie SNCM dokonale zapadá do ich podnikateľskej stratégie a že obchodný plán uvedených nadobúdateľov ustanovuje obnovenie ziskovosti do konca roku 2009.

(357)

Pokiaľ ide nakoniec o súbežnosť oboch operácií kapitálových vkladov, expert Komisie overil, že uvedený kapitál zaplatili všetci akcionári SNCM vrátane CGMF.

(358)

Potvrdilo sa totiž, že 31. mája 2006 správna rada SNCM zistila, že sa uskutočnili všetky uvedené operácie. Predovšetkým sa 31. mája 2006 uskutočnilo spoločné a súbežné zvýšenie základného imania všetkými akcionármi o 35 miliónov EUR. Prebehlo v dvoch súbežných etapách: i) prvé zvýšenie základného imania o […] akcií bolo upísané nadobúdateľmi v hotovosti a v nominálnej hodnote ([…] EUR), a ii) druhé zvýšenie základného imania o […] akcií (splatených v rozsahu jednej štvrtiny) bolo upísané časťou nadobúdateľov ([…] akcií, čo predstavuje sumu 26,25 milióna EUR) a francúzskym štátom prostredníctvom CGMF ([…] akcií, čo predstavuje sumu 8,75 milióna EUR) za rovnakých podmienok, teda upísanie v hotovosti a v menovitej sume […] EUR.

(359)

Verejné a súkromné kapitálové vklady sú teda výlučne súbežné.

(360)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že kritériá stanovené judikatúrou na vylúčenie hneď na začiatku charakteru pomoci predmetného opatrenia sú splnené. Komisia sa preto domnieva, že kapitálovým vkladom francúzskeho štátu vo výške 8,75 miliónov EUR sa SNCM neposkytuje hospodárska výhoda, a že tento vklad sa uskutočnil súbežne so súkromným kapitálovým vkladom za porovnateľných podmienok v zmysle judikatúry Spoločenstva.

(361)

V každom prípade je Komisia toho názoru, že výnosová sadzba vkladu, a to […] % ročne, predstavuje primeranú dlhodobú návratnosť vloženého kapitálu pre súkromného investora.

(362)

V tejto súvislosti Komisia totiž konštatuje, že pevný výnos z kapitálových investícií štátu do SNCM oslobodzuje štát od akéhokoľvek rizika plnenia obchodného plánu, pretože tento výnos nie je vôbec viazaný na výkonnosť (smerom hore alebo dole) podniku. Takto udelenie oprávnenia na prevádzkovanie verejnej služby SNCM neumožní štátu zlepšiť očakávanú výnosnosť svojho vkladu.

(363)

Expert Komisie z toho usúdil, že z hľadiska rizika sa kapitálový vklad štátu viac podobá na obligáciu s pevným úrokom, alebo dokonca na vklad vo forme akcií. Z toho vyplýva, že výnosovú sadzbu […] % treba porovnať so sadzbou obligácií francúzskeho súkromného sektora v čase operácie. Podľa experta Komisie táto sadzba predstavovala 4,15 % koncom mája 2006.

(364)

Komisia nakoniec uznáva, že existencia doložky o zrušení prevodu SNCM nemôže viesť k spochybneniu zásady rovnakého zaobchádzania s investormi. Táto doložka sa totiž vzťahuje na úplný prevod SNCM na súkromných nadobúdateľov a nie na investície (35 miliónov EUR) súbežne vykonané súkromnými nadobúdateľmi (26,25 miliónov EUR) a štátom (8,75 miliónov EUR) do sprivatizovanej SNCM.

(365)

Na základe uvedeného Komisia konštatuje, že predmetné opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(366)

Na účely posúdenia, či sa opatrením poskytuje podniku hospodárska výhoda, „treba […] určiť, či sa podniku, ktorý je príjemcom, poskytla hospodárska výhoda, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nebol získal“ (183) alebo naopak, či sa podnik vyhýba „znášaniu nákladov, ktoré by obvykle museli zaťažiť vlastné finančné zdroje podniku a tak sa zabránilo obvyklým dôsledkom pôsobenia trhových síl“ (184).

(367)

Podľa ustálenej judikatúry je obvyklé zaťaženie také zaťaženie, ktoré musí podnik obvykle znášať v rámci svojho bežného riadenia alebo svojich obvyklých činností (185). Presnejšie povedané, Súdny dvor uviedol, že zníženie sociálnych nákladov je štátnou pomocou, pokiaľ je toto opatrenie „určené na oslobodenie podnikov v priemyselnom odvetví od peňažných sociálnych nákladov vyplývajúcich z obvyklého uplatňovania všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bez toho, aby sa toto oslobodenie odôvodnilo charakterom alebo hospodárskou štruktúrou tohto systému“ (186). Týmto rozsudkom Súdny dvor zreteľne poukazuje na to, že existenciu hospodárskej výhody treba zistiť vo vzťahu k všeobecnému systému sociálneho zabezpečenia pri uplatnení podobného uvažovania, aké sa používa pri daňových záležitostiach.

(368)

Dňa 20. septembra 2001 Súdny dvor potvrdil tento prístup: „pomoc spočíva v znížení nákladov, ktoré bežne zaťažujú rozpočet podnikov vzhľadom na charakter alebo hospodársku štruktúru uvedeného systému nákladov, kým osobitné náklady sú naopak náklady navyše v porovnaní s bežnými nákladmi“ (187).

(369)

Preto na účely určenia, čo predstavuje výhodu v zmysle judikatúry týkajúcej sa pojmu štátna pomoc, je nutné určiť referenčné pravidlo alebo uplatniteľné spoločné podmienky v rámci daného právneho systému, na základe ktorých sa táto výhoda porovná (188). V tejto súvislosti Súdny dvor usúdil, že určenie referenčného rámca má zvýšený význam v prípade daňových opatrení, pretože samotná existencia výhody nemôže byť stanovená vo vzťahu k tzv. „obvyklému“ zdaneniu, t. j. daňovej sadzbe v referenčnej zemepisnej oblasti (189).

(370)

Okrem toho, podľa ustálenej judikatúry „Na účely uplatnenia článku 92 zmluvy nezáleží na tom, či sa situácia domnelého príjemcu zlepšila alebo zhoršila oproti predchádzajúcemu právnemu stavu, alebo naopak, či nezaznamenala žiadny vývoj v čase […]. Treba jedine určiť, či v rámci daného právneho systému môže štátne opatrenie zvýhodniť „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“ v zmysle článku 92 ods. 1 zmluvy oproti iným podnikateľom, ktorí sa nachádzajú vo faktickej a právnej situácii, porovnateľnej z hľadiska cieľa dotknutého opatrenia“ (190).

(371)

Z judikatúry a z rozhodovacej praxe Komisie (191) vyplýva, že na to, aby Komisia mohla vylúčiť charakter pomoci predmetného opatrenia, musí overiť, či opatrenie neznižuje SNCM náklady spojené s bežným riadením, t. j. v tomto prípade náklady vyplývajúce z obvyklého uplatňovania právnych predpisov v sociálnej oblasti, uplatniteľných na dané odvetvie v prípade zrušenia pracovnej zmluvy.

(372)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že v súlade so Spoločným vyhlásením úmyslu uzavretým medzi stranami, účet obstavený správcom majetku sa môže odblokovať iba na účely financovania náhrad vyplatených jednotlivcom, ktorých pracovná zmluva so SNCM sa pravdepodobne zruší. Predmetom ani účinkom týchto opatrení nie je ani umožnenie odchodu zamestnancov, ktorí by mohli zostať na ťarchu SNCM, keby neexistovali tieto opatrenia.

(373)

Komisia zároveň podotýka, že poskytnutie týchto náhrad zamestnancom prepusteným po prevode SNCM bolo povolené štátnou zvrchovanou mocou a nie podnikom.

(374)

Komisia okrem toho uvádza, že tieto dodatočné sociálne opatrenia presahujú náhrady ustanovené právnymi predpismi v sociálnej oblasti a uplatniteľnými kolektívnymi zmluvami. Náklady na uplatnenie kolektívnych zmlúv má v plnom rozsahu znášať SNCM.

(375)

Komisia napokon poznamenáva, že tieto dodatočné sociálne opatrenia sa vykonajú v prípade plánu zníženia stavu zamestnancov, ktorý uskutočnia nadobúdatelia hneď, ako bude SNCM predaná. Inými slovami, tieto náhrady nezodpovedajú plneniu plánov na zníženie stavu zamestnancov ustanovených v kontexte plánu reštrukturalizácie z roku 2002.

(376)

Komisia preto uznáva, že náklady na dodatočné sociálne náhrady sa časovo nezhodujú ani s nákladmi na sociálne plány z čias pred prevodom, ktoré vzal na seba štát, ani so sociálnymi nákladmi ocenenými vyššie v texte v rámci súdnej likvidácie SNCM.

(377)

Z toho vyplýva, že dodatočné sociálne opatrenia nepredstavujú náklady, ktoré by vyplývali z obvyklého uplatňovania právnych predpisov zo sociálnej oblasti uplatniteľných v prípade zrušenia pracovnej zmluvy.

(378)

Okrem toho Komisia konštatuje, že aj po pripočítaní sumy 38,5 milióna EUR ku kapitálovému vkladu štátu vo výške 142,5 milióna EUR, je upravená záporná predajná cena, čiže 196,50 milióna EUR, oveľa nižšia ako náklady na súdnu likvidáciu SNCM (pozri bod 3 tohto rozhodnutia).

(379)

Na základe uvedeného a v súlade s rozhodovacou praxou (192) sa Komisia domnieva, že vykonávanie vďaka štátnym prostriedkom dodatočných sociálnych opatrení v prospech prepustených osôb bez toho, aby tieto opatrenia znížili zamestnávateľovi jeho obvyklé náklady, spadá pod sociálnu politiku členských štátov a nie je priamou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Komisia sa nazdáva, že nie je ani nepriamou pomocou, pretože sa poskytuje zamestnancom iba v prípade, že sú prepustení.

(380)

Na základe uvedeného a v súlade s bodom 258 tohto rozhodnutia je suma dotácie, ktorú treba hodnotiť ako štátnu pomoc okrem náhrady za verejnú službu a ktorá predstavuje časť kapitálovej injekcie, ktorú francúzske orgány oznámili v roku 2002, 22,52 milióna EUR (193).

(381)

Komisia sa domnieva, že touto sumou sa SNCM poskytuje selektívna hospodárska výhoda, a preto je táto dotácia predstavuje štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(382)

Predmetné opatrenie oznámili v roku 2002 francúzske orgány podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 (194).

(383)

Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci námornej doprave (195) odkazujú na účely posúdenia pomoci na reštrukturalizáciu námorných spoločností na vyššie uvedené usmernenia. Podľa bodu 19 uvedených usmernení „jediným základom zlučiteľnosti pre pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach je článok 87 ods. 3 písm. c)“.

(384)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť štátnej pomoci na reštrukturalizáciu s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, z judikatúry vyplýva, že v rozhodnutí Komisie musia byť uvedené dôvody, pre ktoré sa domnieva, že pomoc je opodstatnená z hľadiska podmienok ustanovených v usmerneniach, najmä existencia plánu reštrukturalizácie, dostatočné preukázanie dlhodobej životaschopnosti a primeranosť pomoci z hľadiska príspevku jej príjemcu.

(385)

Na to, aby pomoc na reštrukturalizáciu bola oprávnená, podnik musí byť kvalifikovaný ako podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení z roku 1999 (196).

(386)

V tomto prípade Komisia pripomína, že toto kritérium bolo splnené tak v rozhodnutí Komisie zo 17. júla 2002 o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu v prospech SNCM (197), ako aj v rozhodnutí z 19. augusta 2002 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania proti návrhu rekapitalizácie na základe ročnej účtovnej závierky SNCM za rok 2001.

(387)

Na účely tohto rozhodnutia Komisia overila, že SNCM spĺňa túto podmienku, na základe ročnej účtovnej závierky podniku za rok 2002. Vlastné imanie okrem predpísaných rezerv (198) takto zostáva stále záporné vo výške – 26,5 milióna EUR v roku 2002 oproti – 30,7 milióna EUR v roku 2001. Do tejto sumy sa premietol zánik viac ako polovice základného imania podniku, ktorého viac ako jedna štvrtina zanikla v priebehu posledných 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení, čím sa overila dostatočná a nie nevyhnutná podmienka opísaná v bode 5 a) usmernení.

(388)

Okrem vývoja základného imania Komisia okrem iného konštatuje, že:

(389)

Francúzske orgány okrem toho potvrdili Komisii, že banky odmietajú požičať SNCM peniaze z dôvodu jej zadlženosti napriek tomu, že SNCM navrhla poskytnúť ako záruku svoje posledné plavidlá nezaťažené hypotékami alebo inými podobnými ťarchami.

(390)

Napokon zmluva o udelení OPVS na tejto analýze nič nemení. Ak by zmluva naozaj umožnila SNCM spoločne s úspešným plánom reštrukturalizácie dosiahnuť v termíne kladné prevádzkové výsledky, nič to nemení na skutočnosti, že výrazný nedostatok vlastného imania, jej zvyšujúca sa zadlženosť a náklady na prevádzkové opatrenia plánu reštrukturalizácie by mohli spoločnosť donútiť za určitý čas zastaviť platby.

(391)

V tomto prípade Komisia usúdila, že SNCM spĺňa súčasne podmienku upravenú bodom 5 písm. a) a bodom 6 usmernení. Preto konštatuje, že v roku 2002 bola SNCM podnikom v ťažkostiach v zmysle uvedených usmernení.

(392)

V súlade s usmerneniami z roku 1999 poskytnutie pomoci je podmienené implementáciou plánu reštrukturalizácie, ktorý bude schválený Komisiou. Ako sa uvádza v bode 79 rozhodnutia o rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania z roku 2006 a keďže Komisia usúdila, že opatrenia z čias po oznámení v roku 2002 nie sú štátnou pomocou, Komisia sa domnieva, že zlučiteľnosť kapitálového vkladu vo výške 22,52 milióna EUR s usmerneniami z roku 1999 treba preskúmať z hľadiska plánu reštrukturalizácie z roku 2002. „Treba sa totiž preniesť z kontextu doby, počas ktorej boli opatrenia finančnej podpory prijaté s cieľom […] zdržať sa akéhokoľvek posúdenia založeného na neskoršej situácii“ (199).

(393)

Na základe informácií, ktoré poskytli francúzske orgány, Komisia konštatuje, že napriek tomu, že plán reštrukturalizácie z roku 2002 ustanovuje obnovenie ziskovosti od roku 2003 vďaka akciám, ktoré sú rozložené hlavne do rokov 2002 a 2003, nič to nemení na skutočnosti, že SNCM má vlastné imanie v „dostatočnej“ výške iba okolo roku 2005 – 2006. Komisia pri tom stanovuje koniec obdobia reštrukturalizácie na 31. december 2006.

(394)

Predpokladá sa skoré obnovenie ziskovosti dopravného spojenia medzi Marseille a Korzikou a dopravné spojenie s Magrebom je už ziskovou činnosťou. Iba činnosť spojenia z Nice je stále neistá, ale jej význam klesá a predčasné odpísanie Liamone v roku 2001 uľahčí opätovné dosiahnutie kladných výsledkov na tejto linke. Komisia však súhlasí s tvrdením, že prítomnosť spoločnosti na trhu spojenia s Nice, hoci aj v menšom rozsahu, je stále nevyhnutná pre postavenie spoločnosti na celom trhu. Rozšírenie činnosti smerom do Magrebu prispeje k zníženiu závislosti spoločnosti od etablovaného dopravného spojenia a malo by prispieť aj k obnoveniu životaschopnosti so zreteľom na […].

(395)

Pokiaľ ide o dlhodobú životaschopnosť, t. j. o životaschopnosť presahujúcu lehotu stanovenú v súčasnej zmluve o udelení OPVS, Komisia sa domnieva, že vykonávanie plánu by podniku malo umožniť efektívne čeliť konkurencii pri predĺžení zmlúv. Napokon sa uvádza, že aj pri scenári čiastočnej straty, t. j. straty jedného trajektu, by si spoločnosť mala vďaka tejto zmluve udržať kladné výsledky. Keby strata tejto zmluvy vyvolala pokles príjmu spoločnosti na trhu, na ktorom je etablovaná, o 40 alebo viac percent, ako sa to zároveň plánuje v druhom scenári, Komisia sa domnieva, že v takýchto prípadoch by sa mohlo uplatniť len málo reštrukturalizačných plánov s verejnou podporou alebo bez nej, a že v tomto štádiu je predčasné o tom hovoriť.

(396)

Pokiaľ ide o „realistické predpoklady týkajúce sa podmienok budúceho prevádzkovania“, Komisia považuje prieskum trhu za seriózny a domnieva sa, že je dobrým základom na určenie scenárov vývoja podniku.

(397)

Komisia konštatuje, že v záujme zabezpečenia obnovenia životaschopnosti podniku plán reštrukturalizácie stanovuje, že zlepšenie životaschopnosti vyplýva hlavne z vnútorných opatrení, akými sú lepšia kontrola svojich výrobných nákladov a vyššia produktivita. Okrem toho, hoci zlepšenie finančnej situácie SNCM nastane prostredníctvom rozšírenia jej činností na dopravné spojenie s Magrebom vzhľadom na výhľady rastu tohto trhu, plán reštrukturalizácie z roku 2002 obsahuje aj opatrenia určené na zanechanie istých činností, osobitne činnosti jej talianskej dcérskej spoločnosti Corsica Marittima.

(398)

Komisia usudzuje, že vplyv opatrení obsiahnutých v oznámenom pláne a jeho úspešnosť nie sú závislé od vývoja trhu, s výnimkou rozšírenia činnosti smerom do Magrebu, ktoré je dôležité najmä pre obnoveniu postavenia, ktoré mala SNCM do polovice 90. rokov.

(399)

Okrem toho, Komisia berie na vedomie, že plán reštrukturalizácie zohľadňuje situáciu a predvídateľný vývoj ponuky a dopytu na trhu dotknutých výrobkov, v rámci scenárov založených na optimistických, pesimistických a mediánových predpokladoch, ako aj osobitné silné a slabé stránky SNCM.

(400)

Komisia sa napokon domnieva, že plán reštrukturalizácie navrhuje obrat v situácii SNCM, ktorý SNCM umožní po ukončení reštrukturalizácie uhrádzať všetky svoje náklady vrátane nákladov na odpisy a finančných nákladov.

(401)

So zreteľom na uvedené Komisia konštatuje, že na základe informácií dostupných v čase, kedy boli prijaté opatrenia finančnej pomoci, kritérium týkajúce sa životaschopnosti podniku je splnené.

(402)

Podľa bodu 35 uvedených usmernení treba prijať usmernenia, aby sa čo najviac zmiernili nepriaznivé dôsledky pomoci na konkurentov. V opačnom prípade treba pomoc považovať za v rozpore so spoločným záujmom a teda za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(403)

V tomto prípade sa táto podmienka musí premietnuť do obmedzenia prítomnosti podniku na trhu, na ktorom je etablovaný, teda na trhu dopravného spojenia s Korzikou, ktorý je takisto trhom, na ktorom čelí konkurencii spoločností so sídlom v Spoločenstve, čo nie je prípad dopravného spojenia s Magrebom.

(404)

Komisia je toho názoru, že na trhu námorného spojenia s Korzikou neexistuje nadmerná kapacita vzhľadom na jeho výrazne sezónny charakter a značný rast dopravy. Komisia takisto poznamenáva, že priemerná vyťaženosť plavidiel hlavného konkurenta SNCM je menšia ako vyťaženosť verejnej spoločnosti. Keďže na trhu neexistuje nadmerná kapacita v zmysle usmernení, netreba prispieť k jeho ozdraveniu. Predaj plavidiel – skôr ako ich zničenie – predstavuje teda prijateľné zníženie kapacity v zmysle usmernení.

(405)

Obmedzenie alebo nútené zníženie prítomnosti na predmetnom trhu alebo predmetných trhoch, na ktorých podnik pôsobí, predstavuje totiž pre konkurentov kompenzačné opatrenie, ktorého rozsah by mal zodpovedať účinkom narušenia trhu, ktoré spôsobí alebo bude môcť spôsobiť pomoc na reštrukturalizáciu.

(406)

Plán reštrukturalizácie výrazne prispieva k zníženiu prítomnosti podniku na jeho trhu priamo ku prospechu jeho konkurentov vďaka tomu, že došlo k týmto skutočnostiam:

(407)

V celom Janovskom a Toulonskom zálive SNCM znížila svoju ponuku o viac ako jeden milión miest ročne v porovnaní s rokom 2001, čiže o viac ako dvojnásobok v prospech svojich konkurentov, aj keď práve tieto spojenia zaznamenali najvýraznejší rast.

(408)

Tieto opatrenia boli napriek veľkému rozsahu doplnené uložením povinnosti SNCM, aby počas obdobia reštrukturalizácie nefinancovala nové investície, iné ako náklady na rozšírenie činnosti do Magrebu, začlenené do plánu reštrukturalizácie.

(409)

So zreteľom na uvedené sa Komisia domnieva, že kritérium týkajúce sa predchádzania nenáležitému narušeniu hospodárskej súťaže je splnené.

(410)

Výška pomoci sa musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutné na reštrukturalizáciu podľa finančných zdrojov podniku, jeho akcionárov alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí, avšak bez toho, aby sa narušili jeho šance na obnovenie životaschopnosti.

(411)

Vo svojom rozhodnutí z 19. augusta 2002 Komisia vyslovila pochybnosti, pokiaľ ide o metódu výpočtu, ktorú prezentovali francúzske orgány na účely určenia výšky pomoci. Napriek dodatočným vysvetleniam Francúzska Komisia uskutočnila svoje vlastné hodnotenie.

(412)

Pokiaľ ide totiž o prístup, ktorý si vybrali francúzske orgány, totiž o prístup založený na pomere celkových dlhov a vlastného imania, Komisia sa domnieva, že:

(413)

Pokiaľ ide o ďalšie prístupy, ktoré Francúzsko navrhlo, aby preukázalo, že kapitálový vklad sa obmedzuje na minimum, Komisia kritizuje ich relevantnosť (200).

(414)

Komisia je totiž toho názoru, že prvoradým cieľom kapitálového vkladu by nemalo byť zvýšiť vlastné imanie podniku (jednoduchá finančná reštrukturalizácia), ale pomôcť podniku prejsť z monopolného postavenia upraveného zmluvou z roku 1976 do konkurenčného postavenia. Práve preto sa Komisia zdržiava určenia výšky pomoci metódou, ktorú si vybrali francúzske orgány, vzhľadom na to, že je ťažké určiť SNCM vhodnú výšku vlastného imania. Komisia totiž upozorňuje, že pridaním alebo odobratím istých podnikov zo vzorky, ktorú vybrali francúzske orgány, sa priemerný podiel celkových dlhov k vlastnému imaniu môže výrazne meniť.

(415)

Komisia sa domnieva, že pomoc na reštrukturalizáciu môže pokryť rôzne opatrenia naplánované v pláne reštrukturalizácie (prevádzková reštrukturalizácia), ktoré vyžaduje zmena právneho a konkurenčného kontextu spoločnosti. Pokiaľ ide o náklady spojené s prevádzkovými opatreniami, Komisia berie do úvahy číselný údaj 46 miliónov EUR (pozri bod 55 tohto rozhodnutia) (201).

(416)

Pokiaľ ide o výpočet potreby pomoci SNCM, Komisia pripomína, že „treba sa preniesť z kontextu doby, počas ktorej boli opatrenia finančnej podpory prijaté s cieľom […] zdržať sa akéhokoľvek posúdenia založeného na neskoršej situácii“ (202).

(417)

V tomto prípade Komisia berie do úvahy, že z hľadiska bodu 40 usmernení sa podstatný predaj aktív, a predovšetkým plavidiel, vo výške 26,25 milióna EUR čistého výnosu zo súvisiacich finančných dlhov (203), uskutočnil od 18. februára 2002, kedy francúzske orgány oznámili pomoc na reštrukturalizáciu, do 9. júla 2003, kedy Komisia vyniesla rozhodnutie o povolení pomoci na reštrukturalizáciu.

(418)

Tento predaj však nestačí na obnovenie životaschopnosti SNCM, ktorej finančná situácia je stále poznamenaná značnými pasívami (19,75 milióna EUR) po skončení tejto operácie. Keďže SNCM si nemôže vziať bankovú pôžičku, aj keď navrhuje hypotekárnu záruku v podobe plavidiel, ktoré nie sú zaťažené žiadnymi hypotékami alebo inými ťarchami, Komisia sa domnieva, že podnik nie je schopný získať ďalšie zdroje na financovanie svojej reštrukturalizácie.

(419)

So zreteľom na uvedené preto Komisia dospela k záveru, že suma 19,75 milióna EUR je odôvodnená potrebou obnovy v krátkom čade životaschopnosti podniku.

(420)

Komisia sa preto domnieva, že zo zostatku, ktorý bol pôvodne oznámený v rámci pomoci na reštrukturalizáciu, čiže 22,52 milióna EUR, sa iba 19,75 milióna EUR môže odôvodniť potrebou likvidity SNCM a predajom aktív, ktorý sa uskutočnil do 9. júla 2003, s výhradou zohľadnenia výnosu z prevodov (pozri v texte), ktoré uložila Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2003 a ktoré boli doplnené prevodmi naplánovanými v pláne reštrukturalizácie.

(421)

Usmernenia (204) ustanovujú, že spoločnosť, ktorá v minulosti už získala pomoc na reštrukturalizáciu, nemôže obvykle získať ďalšiu pomoc, ak uplynulo menej ako desať rokov od ukončenia reštrukturalizácie. V zozname pomocí, ktoré SNCM už získala, nie je uvedená žiadna pomoc na reštrukturalizáciu. Reštrukturalizácia SNCM je totiž jej prvou reštrukturalizáciou od jej vzniku v roku 1976.

(422)

Ako uviedol Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z roku 2005 a v bode 137 rozhodnutia o rozšírení konania z roku 2006, v súvislosti s úpravou pomoci smerom dole schválenou podľa usmernení z roku 1999, sa natíska otázka zachovania kompenzačných opatrení, ktoré Komisia uložila vo svojom rozhodnutí z roku 2003.

(423)

Treba pripomenúť, že svojím rozhodnutím z roku 2003 Komisia schválila kapitálovú injekciu vo výške 76 miliónov EUR podľa usmernení z roku 1999, pričom uložila tieto podmienky (205):

(424)

Expert Komisie overil splnenie všetkých podmienok uložených rozhodnutím Komisie z roku 2003.

(425)

Potvrdil dodržanie podmienok týkajúcich sa zdržania sa nadobudnutia plavidiel (podmienka i vyššie v texte). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že plavidlo Superfast premenované na Jean Nicoli nadobudla spoločnosť VT a toto plavidlo bolo dané do prenájmu SNCM od mesiaca február 2007, v danom prípade po skončení obdobia stanoveného v rozhodnutí z roku 2003 (206).

(426)

Pokiaľ ide o používanie existujúcej flotily SNCM [podmienka ii) vyššie v texte], expert Komisie potvrdil, že SNCM zachovala svoju flotilu na úrovni 10 plavidiel, čo je nižšie ako limit 11 plavidiel uložený rozhodnutím z roku 2003 v nadväznosti na nahradenie plavidla Aliso plavidlom Asco v roku 2004 (207) a na prevod Asca 24. mája 2005.

(427)

Pokiaľ ide o nahradenie Alisa Ascom, Komisia najskôr poznamenáva, že plavidlá Asco a Aliso sú dve „sisterships“, čo znamená dve sesterské plavidlá postavené podľa rovnakých výkresov a v rovnakej lodenici. Majú úplne rovnaké rozmery, rovnaký tvar a rovnakú kapacitu. Komisia sa domnieva, že účelom vzájomnej výmeny oboch plavidiel nebolo zvýšiť kapacitu SNCM. Komisia okrem toho pripomína, že k možnosti zmeniť zloženie schválenej flotily SNCM môže dôjsť iba z dôvodov nezávislých od vôle SNCM. V tomto prípade je Komisia toho názoru, že problémy, s ktorými sa SNCM stretla pri prevode plavidla Asco, nezáviseli od vôle spoločnosti. Komisia sa rovnako nazdáva, že ak by SNCM našla klienta na kúpu Aliso namiesto Asco, predaj Aliso by bol v dôsledkoch kapacity SNCM ekvivalentný s predajom Asca a záväzky francúzskych úradov v súlade s reštrukturalizačným plánom by teda boli splnené, pokiaľ ide o predaj štyroch plavidiel prevádzkovej flotily SNCM.

(428)

Komisia ďalej konštatovala na základe účtovných dokladov, že sa uskutočnili všetky prevody aktív uložené rozhodnutím z roku 2003 (podmienka iii. vyššie v texte). Čisté výnosy z prevodov predstavujú 5,02 milióna EUR (208). Komisia zdôrazňuje, že okrem prevodov naplánovaných v pláne reštrukturalizácie z roku 2002 alebo uložených rozhodnutím z roku 2003 SNCM uskutočnila prevody aktív (209), ktorých záznamy overil expert Komisie, pri ktorých čistý výnos z prevodov predstavoval 12,6 miliónov EUR.

(429)

Pokiaľ ide o podmienku neexistencie „price leadership“ (210), expert Komisie overil na jednej strane existenciu v rámci SNCM postupu určeného na overovanie dodržiavania tejto podmienky. Na druhej strane preskúmal uplatnenie tejto podmienky spoločnosťou SNCM na jednotlivé spojenia za obdobie od 16. Marca 2005 do 31. decembra 2006 (211). Na základe tohto overenia expert Komisie dospel k záveru, že v […] % prípadov lístky vydané SNCM splnili podmienku iv. Komisia poznamenáva, že na základe informácií od francúzskych orgánov SNCM dodnes uplatňuje podmienky iv. a v., aj keď rozhodnutie z roku 2003 ich zrušilo k 31. decembru 2006.

(430)

Pokiaľ ide o podmienku v., expert konštatoval, že SNCM dodržala počet ciest za finančné roky 2005 a 2006. Naopak prekročila normy týkajúce sa maximálneho počtu miest ponúkaných na cesty z Marseille v roku 2005 a 2006 a vo veľmi obmedzenej miere normy týkajúce sa maximálneho počtu ponúkaných bežných metrov pre cesty z Toulonu v roku 2005 a 2006 d Marseille v roku 2006.

(431)

K tomuto bodu Komisia poznamenáva, že v súvislosti s miestami pojem výlučnosti kabín iba pre jednu rodinu sťažuje presný odhad prekročenia normy. Na základe tejto jedinej okolnosti nemožno usudzovať, že sa SNCM nepodarilo splniť podmienky, ktoré jej boli uložené rozhodnutím z roku 2003

(432)

So zreteľom na uvedené Komisia dospela k záveru, že SNCM vykonala kompenzačné opatrenia uložené rozhodnutím z roku 2003.

(433)

Komisia berie do úvahy, že kompenzačné opatrenia z rozhodnutia 2003 boli dodržané takmer v plnom rozsahu. So zreteľom na výrazné zníženie výšky pomoci schválenej podľa usmernení z roku 1999 oproti výške schválenej v roku 2003, ktorá Komisiu viedla k tomu, aby uložila uvedené podmienky, Komisia nepovažuje za nevyhnutné uložiť dodatočné podmienky a povinnosti, aby hospodárska súťaž nebola narušená v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

(434)

Na základe uvedeného a so zreteľom na presnú výšku čistého výnosu z prevodov určenú v čase prijatia rozhodnutia z roku 2005, sa Komisia domnieva, že štátna pomoc vo forme kapitálového vkladu 15,81 milióna EUR (212) je zlučiteľná podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(435)

Na záver sa Komisia nazdáva, že opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, alebo sú pomocou zlučiteľnou so spoločným trhom.

(436)

Komisia vyzýva Francúzsko, aby:

(437)

Komisia pripomína Francúzsku, že v zmysle usmernení ďalšiu pomoc na reštrukturalizáciu nebude obvykle možné poskytnúť, okrem výnimočných a nepredvídateľných okolností, ktoré neboli zavinené spoločnosťou, pokiaľ uplynulo menej ako desať rokov od ukončenia doby reštrukturalizácie, t. j. v tomto prípade do 31. decembra 2006,

—

zmena spojení medzi Marseille a Korzikou v súlade so špecifikáciami zmluvy o verejnej službe 2001 – 2006,

—

takmer úplné zrušenie spojení medzi Toulonom a Korzikou,

—

zníženie počtu spojení medzi Nice a Korzikou,

—

uzavretie linky Livorno – Bastia s príslušným vybavením, ku ktorému skutočne došlo v roku 2003,

—

posilnenie dopravného spojenia s Alžírskom a Tuniskom prostredníctvom plavidiel Méditerranée, Ile de Beauté a Corse a zrušenie dopravného spojenia medzi Janovom a Tunisom.

—

straty naakumulované od roku 1991 do roku 2001, t. j. 41,7 milióna EUR (t. j. 29 miliónov EUR – suma potvrdená rozhodnutím 2002/149/ES z 30. októbra 2001 (Ú. v. ES L 50, 21.2.2002, s. 66), 6,1 milióna EUR za rok 2000 a 6,6 milióna EUR pred započítaním nákladov na reštrukturalizáciu za rok 2001),

—

pokles zdroja tvoreného mimoriadnymi odpismi medzi týmito termínmi, t. j. 24 miliónov EUR (položka sa v súvahe znížila z 86 na 62 miliónov EUR za obdobie, čo sa premietlo do predĺženia doby odpisovania z dvanástich na dvadsať rokov, menšieho používania tohto zdroja a využitia „lízingu“ v prípade posledných dodaných jednotiek,

—

výnosy z prevodu vytvorený počas tejto reštrukturalizácie, t. j. 21 miliónov EUR, ktoré znížili potrebu financovania a

—

kumulovaný účinok nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré predstavujú 46,2 miliónov EUR (pozri poznámku pod čiarou č. 56).

i)

prijímajúci podnik musí byť skutočne poverený plnením záväzkov verejnej služby a tieto záväzky musia byť jasne vymedzené;

ii)

parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby touto náhradou nebola poskytnutá hospodárska výhoda, ktorá by mohla zvýhodniť prijímajúci podnik pred konkurenčnými podnikmi;

iii)

náhrada nemôže presiahnuť sumu nevyhnutnú na pokrytie všetkých alebo časti nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov verejnej služby, pri zohľadnení príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov;

iv)

ak podnik, ktorý má plniť záväzky verejnej služby, nebol v konkrétnom prípade vybraný v súlade s postupom verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber záujemcu schopného poskytovať tieto služby pre verejnosť za najnižšiu cenu, výška potrebnej náhrady sa musí stanoviť na základe analýzy nákladov, ktoré by pri plnení týchto záväzkov vznikli priemernému a dobre fungujúcemu podniku, primerane vybavenému dopravnými prostriedkami, aby mohol plniť predpísané požiadavky služby verejného záujmu, pri zohľadnení príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov.

—

SNCM zruší svoje lízingové zmluvy k 30. septembru 2005, čo znamená, že plavidlá sa vrátia príslušným vlastníkom (GIE) a nebude sa platiť žiadne nájomné,

—

kúpne opcie sa nemôžu uskutočniť,

—

plavidlá postúpia veriteľské banky GIE k 30. septembru 2005; čistý výnos z predaja plavidiel sa prednostne použije na úhradu bankových a daňových dlhov.