13.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/1

(1)

Po vykonaní antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila nariadením (ES) č. 437/2004 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz veľkého pstruha dúhového (ďalej len „VPD“ alebo „príslušný produkt“, definovaný v odôvodnení 19) s pôvodom v Nórsku. Konečné clo bolo uložené vo forme celoštátneho cla ad valorem vo výške 19,9 % („súčasné opatrenia“).

(2)

Dňa 12. marca 2007 dostala Komisia žiadosť o čiastočné priebežné preskúmanie, ktorú podalo niekoľko výrobcov a vývozcov VPD, t. j. Sjøtroll Havbruk AS, Lerøy Fossen AS, Firda Sjøfarmer AS, Coast Seafood AS, Hallvard Leroy AS a Sirena Norway AS (ďalej len „žiadatelia“) v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.

(3)

Žiadatelia poskytli prima facie dôkazy, že okolnosti, na základe ktorých boli stanovené opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny majú trvalý charakter. Žiadatelia tvrdili a predložili prima facie dôkazy, ktoré ukázali, že ich vývozné ceny na trh Spoločenstva sa výrazne zvýšili, podstatne viac než domáce ceny a náklady na produkciu v Nórsku. Žiadatelia ďalej uviedli, že by to viedlo k zníženiu dumpingu výrazne pod úroveň súčasných opatrení, a preto pokračujúce ukladanie opatrení na súčasnej úrovni už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu. Tento dôkaz sa považoval za postačujúci na opodstatnenie začatia konania.

(4)

Komisia preto po porade s poradným výborom 15. mája 2007 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) začala čiastočné predbežné preskúmanie platných antidumpingových opatrení na dovoz VPD s pôvodom v Nórsku v súlade s článkom 11. ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(5)

Toto preskúmanie sa rozsahom obmedzilo na aspekty dumpingu s cieľom vyhodnotiť potrebu zachovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia existujúcich opatrení.

(6)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala všetkých známych vývozcov/výrobcov v Nórsku, predajcov, dovozcov, združenia, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a zástupcov Nórskeho kráľovstva. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(7)

V oddiele 5 písm. a) oznámenia o začatí konania bolo uvedené, že Komisia môže rozhodnúť o uplatnení výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Ako odpoveď na žiadosť podľa oddielu 5 písm. a) bodu i) oznámenia o začatí konania 298 spoločností, na ktoré pripadlo viac ako 70 % výrobných licencií používaných počas OP, poskytlo požadované informácie v stanovenej lehote. Z nich bolo 123 vývozcov VPD a/alebo výrobcov VPD. Vývoz sa uskutočňoval buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom prepojených a nezávislých predajcov.

(8)

Vzhľadom na veľký počet spoločností, ktorých sa vec týka, sa rozhodlo o využití ustanovení o výbere vzorky a po konzultácii so zástupcami nórskeho výrobného odvetvia bola na tento účel vybraná vzorka produkujúcich spoločností s najväčším objemom vývozu do Spoločenstva (vyvážajúci výrobcovia).

(9)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia vybraná vzorka zahŕňala čo najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý sa mohol náležite prešetriť v stanovenom čase.

(10)

Žiadosti o stanovenie individuálneho dumpingového rozpätia odovzdali spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky. Vzhľadom na veľký počet žiadostí a veľký počet spoločností zaradených do vzorky sa však dospelo k záveru, že takéto individuálne preskúmania by boli nadmieru zložité v zmysle článku 17 ods. 3 základného nariadenia a prekážali by včasnému ukončeniu prešetrovania. Z tohto dôvodu sa žiadosti o stanovenie individuálnych rozpätí zamietajú.

(11)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov vybraný do vzorky vyhlásil, že nebol schopný úplne vyplniť antidumpingový dotazník. Tento vyvážajúci výrobca bol preto vylúčený zo vzorky a zistenia, ktoré sa ho týkali, vychádzali zo skutočností dostupných v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(12)

Prešetrovaním sa zistilo, že aj ďalší dvaja vyvážajúci výrobcovia zahrnutí do vzorky nevyvážali počas obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) do Spoločenstva príslušný produkt, ktorý oni alebo ich spriaznené spoločnosti produkovali. Keďže preto nebola k dispozícii žiadna vývozná cena, u týchto vyvážajúcich výrobcov nebolo možné stanoviť žiadne dumpingové rozpätie.

(13)

Traja vyvážajúci výrobcovia zahrnutí do konečnej vzorky predstavovali asi 33 % nórskych vývozov VPD do Spoločenstva a 31 % objemu produkcie v Nórsku počas ORP, čo sa ešte považovalo za reprezentatívne.

(14)

Pokiaľ ide o dovozcov a s cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, sa v oddiele 5 písm. a) bode ii) oznámenia o začatí konania vyžadovalo, aby dovozcovia do Spoločenstva predložili informácie stanovené v tomto oddiele. Len traja dovozcovia do Spoločenstva vyplnili formulár na výber vzorky. Vzhľadom na taký nízky počet spolupracujúcich dovozcov nebol výber vzorky v tomto prípade potrebný.

(15)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu. Na tento účel Komisia vyzvala všetky strany, o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, a všetky ostatné strany, ktoré sa prihlásili v termínoch stanovených v oznámení o začatí konania, aby spolupracovali v prebiehajúcom konaní a vyplnili príslušné dotazníky.

(16)

Komisia uskutočnila kontrolné návštevy v objektoch týchto spoločností:

(17)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(18)

Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(19)

Produkt, ktorý je predmetom preskúmania, je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. veľký pstruh dúhový (oncorhynchus mykiss) s pôvodom v Nórsku, či už čerstvý, chladený alebo mrazený, buď vo forme celých rýb (s hlavou a žiabrami, zbavené čriev, s hmotnosťou každého kusa väčšou ako 1,2 kg alebo bez hláv, žiabier a čriev, s hmotnosťou každého kusa väčšou ako 1 kg) alebo vo forme filé (s hmotnosťou každého kusa väčšou ako 0,4 kg) (ďalej len „príslušný produkt“).

(20)

Príslušný produkt sa v súčasnosti zaraďuje pod kódy KN 0302 11 20, 0303 21 20, 0304 19 15 a 0304 29 15 zodpovedajúce rôznym úpravám produktu (čerstvé alebo chladené ryby, čerstvé alebo chladené filé, mrazené ryby a mrazené filé).

(21)

Ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní a potvrdilo týmto prešetrovaním, zistilo sa, že príslušný produkt a produkt vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Nórsku majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a rovnaké použitie. Preto sa považovali za podobné produkty v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Keďže toto preskúmanie sa obmedzilo na dumping, nedospelo sa k žiadnym záverom v súvislosti s výrobkom, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva vyrába a predáva na trhu Spoločenstva.

(22)

Nórski výrobcovia VPD predávali príslušný produkt do Spoločenstva priamo alebo prostredníctvom prepojených a neprepojených predajcov. Na vypočítanie vývoznej ceny sa použili len identifikovateľné predaje určené na trh Spoločenstva, ktoré sa uskutočnili priamo alebo prostredníctvom prepojených vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky so sídlom v Nórsku.

(23)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky určila, či je jeho celkový predaj príslušného výrobku na domácom trhu reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považoval za reprezentatívny, ak objem celkového domáceho predaja každého vyvážajúceho výrobcu bol aspoň 5 % objemu jeho celkového vývozného predaja do Spoločenstva.

(24)

S cieľom stanoviť, či bol domáci predaj reprezentatívny, sa počas ORP nebral do úvahy predaj neprepojeným predajcom so sídlom v Nórsku, pretože konečné miesto určenia tohto predaja sa nedalo s istotou zistiť. Prešetrovanie naznačilo, že tento predaj bol v prevažnej miere určený na vývoz na trhy tretích krajín a z toho dôvodu nebol produkt predávaný na domácu spotrebu.

(25)

Komisia následne určila tie druhy produktu, ktoré na vnútroštátnom trhu predávajú spoločnosti s celkovo reprezentatívnym domácim predajom, ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(26)

Domáci predaj daného druhu produktu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď objem tohto druhu produktu predaný na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu porovnateľného druhu produktu predaného na vývoz do Spoločenstva.

(27)

Skúmalo sa tiež, či by domáci predaj každého druhu príslušného produktu predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách bolo možné považovať za predaj pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, a to pomocou stanovenia podielu ziskového predaja príslušného druhu nezávislým zákazníkom. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom za každý vyvážaný druh produktu na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania takto:

(28)

Ak objem predaja jedného druhu produktu, ktorý sa predal za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako vypočítané náklady na produkciu, predstavoval viac ako 80 % z celkového objemu predaja tohto druhu a ak vážená priemerná cena tohto druhu bola rovnaká alebo vyššia ako náklady na produkciu, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov tohto druhu, ktoré sa uskutočnili počas ORP, bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové, alebo nie.

(29)

Ak objem ziskového predaja jedného druhu produktu predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako náklady na produkciu, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny, vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja iba tohto druhu, ak tento predaj tvoril 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto druhu.

(30)

Ak objem ziskového predaja ktoréhokoľvek druhu produktu predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto druhu, usúdilo sa, že domáca cena tohto konkrétneho druhu neposkytuje vhodný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(31)

Vždy, keď domáce ceny konkrétneho druhu produktu predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli byť použité na stanovenie normálnej hodnoty, musela sa použiť iná metóda.

(32)

Z tohto hľadiska sa v prvom rade skúmalo, či by sa normálna hodnota mohla stanoviť na základe domácich cien iných výrobcov v Nórsku v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. Keďže v tomto prípade boli podnikové štruktúry skupín vybraných do vzorky veľmi zložité a podstatne sa navzájom odlišovali, čo mohlo mať veľmi pravdepodobne vplyv na predajnú cenu vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu, usúdilo sa, že v tomto prípade nie je vhodné použiť predajné ceny iných výrobcov, lebo by sa dosiahli menej spoľahlivé výsledky než s použitím vlastných údajov vyvážajúcich výrobcov. Normálna hodnota sa preto musela vytvoriť v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia takto:

(33)

Normálna hodnota sa vytvorila tak, že k nákladom na produkciu každého vyvážajúceho výrobcu na každý vyvážaný druh, v prípade potreby upraveným, sa pripočítala primeraná suma za predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a primerané ziskové rozpätie.

(34)

Vo všetkých prípadoch sa PVA a zisk stanovili podľa metód ustanovených v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. S týmto cieľom Komisia skúmala, či vzniknuté PVA a realizovaný zisk každého príslušného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu predstavujú spoľahlivé údaje.

(35)

Žiaden z troch príslušných vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých sa musela vytvoriť normálna hodnota, nemal reprezentatívny domáci predaj. Preto sa nemohla použiť metóda opísaná v článku 2 ods. 6.

(36)

Keďže ostatní vyvážajúci výrobcovia mali reprezentatívne domáce predaje pri bežnom obchodovaní, PVA a zisk za týchto vyvážajúcich výrobcov boli stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, t. j. na základe váženého priemeru skutočných súm stanovených pre ostatných vývozcov alebo výrobcov podliehajúcich prešetrovaniu v súvislosti s produkciou a predajom podobného produktu na domácom trhu krajiny pôvodu.

(37)

Vo všetkých prípadoch vývozu príslušného produktu nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(38)

Ak sa vývoz uskutočňoval prostredníctvom prepojených dovozcov, vývozná cena bola podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia vytvorená na základe ceny, za ktorú boli dovážané produkty prvýkrát opätovne predané nezávislému kupujúcemu, náležite upravenej o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a opätovným predajom, ako aj o primerané rozpätie na PVA a zisky. V tejto súvislosti sa použili skutočné PVA prepojených predajcov počas ORP. Pokiaľ ide o zisk, na základe dostupných informácií a vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek iných spoľahlivejších informácií sa stanovilo, že zisk 2 % bol pre predajcu v tomto odvetví podnikania primeraný.

(39)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, v prípadoch, keď sa predaj uskutočnil prostredníctvom neprepojených predajcov, nebolo možné s istotou stanoviť konečné miesto určenia vyvážaného produktu. Z toho dôvodu nebolo možné stanoviť, či sa určitý predaj uskutočnil zákazníkovi v Spoločenstve alebo do inej tretej krajiny, a preto sa rozhodlo nebrať do úvahy predaje neprepojeným predajcom.

(40)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo vykonané na základe cien zo závodu.

(41)

V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy boli poskytnuté vo všetkých prípadoch, v ktorých boli zistené ako odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi. Na základe toho sa zohľadnili rozdiely v zľavách, províziách, doprave, poistení, manipulácii, nakládke a pomocných nákladoch, nákladoch na balenie, úveroch a dovozných clách.

(42)

V prípade ôsmich vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, sa vypočítalo individuálne dumpingové rozpätie. Pokiaľ ide o tieto spoločnosti, porovnával sa vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu príslušného produktu vyvážaného do Spoločenstva s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu príslušného produktu, ako stanovuje článok 2 ods. 11 základného nariadenia.

(43)

Na základe uvedeného sú dumpingové rozpätia spoločností zaradených do vzorky vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

(44)

Keďže dumpingové rozpätia stanovené pre všetky spoločnosti zaradené do vzorky boli de minimis a spolupráca v tomto prešetrovaní bola veľmi dobrá, celoštátne dumpingové rozpätie sa tiež považovalo za de minimis.

(45)

Ďalej sa v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia skúmalo, či boli okolnosti v priebehu ORP, t. j. uvedené dumpingové rozpätia, trvalého charakteru. Z tohto hľadiska sa posudzovali tieto aspekty, najmä i) pravdepodobný vývoj normálnej hodnoty; ii) vývoj objemu produkcie v Nórsku a iii) vývoj spotreby VPD na trhu Spoločenstva; iv) vývoj cien a objemov vývozu na trhy tretích krajín, ako aj v) vývoj cien a objemov vývozu do Spoločenstva.

(46)

Na určenie pravdepodobného vývoja normálnej hodnoty, a keďže normálne hodnoty stanovené v priebehu ORP sa mali vytvoriť na základe výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu s najväčším objemom vývozu do ES v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, považovalo sa za vhodné preskúmať pravdepodobný vývoj výrobných nákladov v Nórsku ako náhrady za domáce ceny.

(47)

V rámci toho sa skúmalo niekoľko faktorov ovplyvňujúcich výšku jednotkových nákladov, ako napríklad náklady na krmivo, náklady na mladé pstruhy a vplyv procesu konsolidácie nórskeho odvetvia VPD. Po prvé, prešetrovanie odhalilo, že dva hlavné nákladové prvky, náklady na krmivo a náklady na mladé pstruhy, ktoré predstavujú viac ako 60 % celkových nákladov, sa od pôvodného prešetrovania znížili a počas ORP stabilizovali. Nenašli sa žiadne náznaky, že by v najbližšej budúcnosti výrazne kolísali. Potvrdil to cenník krmiva na prvý polrok 2008 overený počas prešetrovania. Po druhé, účinok na znižovanie nákladov má aj proces konsolidácie odvetvia v dôsledku úspor z rozsahu. Celkové výrobné náklady sa teda od pôvodného prešetrovania do ORP znížili asi o 12 %. Očakáva sa, že celkové náklady sa teraz stabilizujú na úrovni zistenej počas ORP.

(48)

Keďže normálne hodnoty stanovené počas ORP neboli vždy vytvorené, skúmalo sa, či domáce predajné ceny pravdepodobne zostanú na rovnakej úrovni ako počas ORP. Informácie o domácich cenách v Nórsku po ORP neboli k dispozícii. Hoci sa na základe verejne dostupných štatistických údajov o vývoji cien v posledných rokoch zistilo, že domáce ceny v Nórsku a vývozné ceny do Spoločenstva sú na podobnej úrovni a všeobecne sledujú rovnaký trend, na tomto základe nebolo možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver. Preto je ťažké predvídať, ako sa v skutočnosti budú vyvíjať domáce ceny v budúcnosti, ale možno usúdiť, že budú sledovať podobný trend ako vývozné ceny do Spoločenstva.

(49)

Na záver sa v dôsledku uvedeného usúdilo, že normálna hodnota založená na výrobných nákladoch pravdepodobne v najbližšej budúcnosti výrazne nenarastie. Na druhej strane analýza normálnej hodnoty založenej na domácich cenách neukázala jasný obraz budúceho vývoja. Preto, hoci nemožno vyvodiť žiadny celkový definitívny záver, existuje náznak, že normálna hodnota sa v najbližšej budúcnosti pravdepodobne výrazne nezvýši.

(50)

Po poskytnutí údajov výrobné odvetvie Spoločenstva („VOS“) konštatovalo, že závery, pokiaľ ide o náklady na krmivo a mladé pstruhy, sú chybné. VOS uviedlo, že cena krmiva vo Fínsku sa od roku 2001 do roku 2008 údajne zvýšila o 36 %, a že vývoj nórskej ceny krmiva sleduje rovnaký trend. VOS ďalej konštatovalo, že cena kŕmnych zložiek sa počas ORP a po ňom prudko zvýšila, čo naznačuje zvýšenie výrobných nákladov na VPD v Nórsku.

(51)

Keďže tvrdenia týkajúce sa ceny krmiva vo Fínsku sa neopierali o žiadnu verejnú ani overiteľnú informáciu, museli byť zamietnuté. Pokiaľ ide o cenu kŕmnych zložiek, nepopiera sa, že sa nemohla zvýšiť. Očakáva sa však, že aj keď sa náklady na určité kŕmne zložky zvýšili, nebudú mať priamy lineárny dopad na celkové náklady na krmivo (a následne na celkové výrobné náklady), keďže rôzne kŕmne zložky sú navzájom zameniteľné; zvyčajne možno niektoré drahšie zložky nahradiť lacnejšími zložkami, t. j. ak dôjde k nejakému zvýšeniu celkových nákladov na krmivo, takéto zvýšenie bude podstatne pomalšie.

(52)

VOS ďalej konštatovalo, že nórska štatistika ukázala, že jednotková cena mladých pstruhov sa od roku 2003 do roku 2006 zvýšila o 15,7 %. Rovnaká štatistika však odhalila, že v dlhšom časovom horizonte náklady na mladé pstruhy v posledných desiatich rokoch kolísali a celkovo sa výrazne nezvýšili. Ďalej treba poznamenať, že priemerné náklady na mladé pstruhy, ktoré predložilo VOS, sa nevzťahujú na žiadnu priemernú hmotnosť pstruhov, ktorú však treba zmerať, aby sa tieto náklady mohli riadne vyhodnotiť. V dôsledku uvedeného argumenty, ktoré prednieslo odvetvie Spoločenstva v súvislosti s nákladmi na krmivo a mladé pstruhy, boli zamietnuté a závery uvedené v odôvodnení 49 sa potvrdili.

(53)

Na rozdiel od argumentov, ktoré vzniesli nórske zainteresované strany, prešetrovanie odhalilo, že objem produkcie príslušného produktu v Nórsku sa v najbližšej budúcnosti bude pravdepodobne ďalej zvyšovať. Hoci sa zdá, že dvaja hlavní nórski výrobcovia sa skutočne rozhodli ukončiť produkciu príslušného produktu, prešetrovaním sa zistilo aj to, že ostatní výrobcovia VPD a lososa plánujú zastaviť produkciu lososa a sústrediť sa na produkciu VPD.

(54)

Výrobné licencie vydané nórskou vládou sa vzťahujú tak na príslušný produkt, ktoré je predmetom tohto preskúmania (VPD), ako aj na lososa a obmedzujú výrobné objemy týchto dvoch produktov. Hoci sa do roku 2009 neočakáva vydanie žiadnych nových licencií, jednotliví výrobcovia sa môžu v rámci rovnakej licencie rozhodnúť prejsť od produkcie lososa na produkciu VPD (a vice versa). Vzhľadom na pomer objemu produkcie lososa a VPD (v rámci jednej licencie sa priemerne asi 90 % využíva na produkciu lososa, zatiaľ čo len 10 % na produkciu VPD) by bol však vplyv prechodu z lososa na VPD omnoho významnejší než naopak.

(55)

Nórske zainteresované strany konštatovali, že hlavní výrobcovia VPD stále viac prechádzajú na produkciu lososa z dôvodu biologických rozdielov medzi VPD a lososom (napr. frekvencia výlovu, kratšie obdobie na vypustenie mladých pstruhov), v dôsledku ktorých je produkcia lososa efektívnejšia, a preto aj lukratívnejšia. Okrem toho, že tento argument nebol podložený žiadnym dôkazom, nezohľadňoval ani to, že VPD sa v Nórsku úspešne produkuje už mnoho rokov, pričom biologické rozdiely medzi lososom a VPD existovali odjakživa. Nebolo vysvetlené, aké konkrétne okolnosti sa zmenili, v dôsledku ktorých by k zmene stratégie produkcie došlo pravdepodobnejšie teraz než v minulosti. Odporuje to aj očakávaniam nórskych výrobcov VPD, že spotreba sa celosvetovo zvýši (pozri odôvodnenie 63). Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(56)

Okrem toho verejne dostupná štatistika ukazuje, že počet mladých pstruhov na produkciu príslušného produktu sa v roku 2008 podstatne zvýšil, t. j. najmenej o 20 % v porovnaní s rokom 2007. Zvyšujúci trend produkcie ilustrujú aj iné štatistiky (SSB – Statistics Norway), ktoré ukazujú výrazné zvýšenie produkcie (+ 42 %) a predaja (+ 53 %) mláďat VPD v období rokov 2003 – 2006.

(57)

A nakoniec, dôkazy predložené nórskymi zainteresovanými stranami na podporu ich argumentov, t. j. že sa znížila úroveň biomasy a produkcia ikier, čo naznačuje nižšie výnosy v budúcnosti, neboli úplné a založené na mnohých predpokladoch. Preto neboli považované za rozhodujúce.

(58)

Na základe uvedeného bol preto zamietnutý argument nórskych zainteresovaných strán, že objemy produkcie v Nórsku sa celkovo znížia.

(59)

VOS konštatovalo, že v Nórsku sa očakáva ďalšie zvýšenie produkcie aj po pravdepodobnom vydaní nových výrobných licencií v roku 2009. Ako sa uvádza v odôvodnení 54, do roku 2009 sa neočakáva vydanie žiadnych nových licencií. Z tohto hľadiska sa usúdilo, že ak majú byť nové licencie vydané v roku 2009, nie je známy dodatočný počet licencií, a teda ani dodatočný objem produkcie. Okrem toho, licencie sa týkajú produkcie lososa aj produkcie pstruha a v tejto etape nie je možné s dostatočným stupňom istoty predpovedať, koľko z týchto licencií sa použije na lososa a koľko na pstruha. Nakoniec treba poznamenať, že aj keď sa majú vydať nové licencie a vzhľadom na relatívne dlhé výrobné cykly, zvýšenie produkcie nenastane okamžite. Tento argument preto musel byť zamietnutý.

(60)

Nórska federácia a asociácia morských plodov namietala, že objem produkcie pstruha sa zvýšil, resp. by sa mal ďalej zvyšovať v budúcnosti s konštatovaním, že celková biomasa a počet rýb v apríli 2008 bol podstatne nižší v porovnaní s aprílom 2007. Tieto tvrdenia sa však nedali overiť a museli sa zamietnuť.

(61)

Na základe uvedeného sa prišlo k záveru, že objemy produkcie VPD v Nórsku sa v najbližšej budúcnosti pravdepodobne zvýšia.

(62)

Treba poznamenať, že toto prešetrovanie bolo obmedzené na dumping, a preto neboli k dispozícii presné údaje o produkcii a predaji VPD výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva počas ORP.

(63)

Niekoľko zdrojov však potvrdilo, že v budúcnosti sa očakáva každoročný nárast celosvetového dopytu po rybích produktoch vrátane VPD o 5 %. Tento vrastajúci trend možno pozorovať aj v Spoločenstve, aj keď sa neočakáva, že dopyt v Spoločenstve úplne absorbuje dodatočné objemy produkcie VPD z Nórska.

(64)

Po poskytnutí údajov Asociácia fínskych chovateľov rýb (Finnish Fish Farmers’ Association – „FFFA“) namietla voči uvedenému záveru a tvrdila, že aj keď sa očakáva celosvetový nárast dopytu po rybách, dopyt po nórskych VPD v Spoločenstve nenarastie. FFFA ďalej konštatovala, že akýkoľvek dodatočný dopyt bude nasmerovaný skôr na nové a exotické druhy rýb než na pstruhy. Treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení 63, niektoré zdroje naznačili zvýšenie spotreby VPD, čo potvrdili aj ostatné zainteresované strany zastupujúce farmárov so sídlom v niekoľkých členských štátoch, ale aj v Nórsku. Keďže FFFA nepredložila žiadne informácie ani dôkazy, ktoré môžu opodstatniť jej tvrdenia, museli byť zamietnuté.

(65)

Prešetrovanie ukázalo, že hlavnými vývoznými trhmi Nórska sú Rusko a do menšej miery Japonsko, kde končí spolu asi 57 % nórskych vývozov VPD, pričom v roku 2007 bolo pre trh Spoločenstva určených len 13 % nórskych vývozov. Asi 14 % všetkých nórskych vývozov VPD v rovnakom roku bolo určených aj pre Ukrajinu a Taiwan.

(66)

Nórskym vývozom na svetovom trhu konkurujú čílske vývozy. Čile je najväčší svetový výrobca, jeho produkcia a objemy vývozu sú vyššie ako v prípade Nórska.

(67)

V posledných rokoch sa však nórske vývozy do Ruska, ale aj na Ukrajinu po zvýšení dopytu výrazne zvýšili, t. j. z 8 600 ton v roku 2002 na spolu 31 500 ton v roku 2007. Tento trend potvrdzujú nedávne štatistiky, ktoré ukazujú, že do Ruska sa vyvážajú výrazné dodatočné objemy čílskych a nórskych VPD.

(68)

Ako sa uvádza v odôvodnení 65, prešetrovaním sa ukázalo, že Rusko sa stalo hlavným vývozným trhom nórskych výrobcov. Okrem výrazného zvýšenia objemu vývozu do Ruska sa v roku 2007 pozoroval aj prechod predaja z mrazeného pstruha na čerstvého pstruha. Tento prechod ukazuje ochotu nórskych výrobcov plniť potreby svojich ruských zákazníkov, ktorí uprednostňujú čerstvé výrobky, čiže naznačuje silný záujem nórskych vyvážajúcich výrobcov o prekvitajúci ruský trh.

(69)

Nórsky vývoz do Japonska zaznamenal od roku 2006 do roku 2007 klesajúcu tendenciu, t. j. zníženie o 39 % z 10 877 na 6 661 ton. Tak ako aj v prípade Ruska, nórskym dovozom na japonský trh konkurujú čílske dovozy. Čile bolo schopné výrazne zvýšiť svoje objemy dovozu do Japonska. Na vyvodenie definitívnejších záverov sa však treba pozrieť na dlhšie časové obdobie. Na základe údajov, ktoré mali útvary Komisie k dispozícii, však takéto závery nemožno vyvodiť.

(70)

Zistilo sa, že nórske ceny vývozu na trhy tretích krajín boli počas ORP vyššie ako pre Spoločenstvo (v priemere o 8,6 %). Štatistiky týkajúce sa obdobia po ORP však ukazujú tendenciu klesania cien aj na tradičných vývozných trhoch Nórska. Priemerné ceny vývozu z Nórska do Ruska sa v rokoch 2006 a 2007 pohybovali od 34,70 NOK/kg do 24,22 NOK/kg, čo do veľkej miery vysvetľuje prechod od mrazeného pstruha na čerstvého pstruha, ktorý je lacnejší, ale aj medzinárodná konkurencia. Podobne sa znížili aj ceny vývozu do Japonska z priemerných 33,26 NOK/kg v roku 2006 na 29,79 NOK za kg. Napriek tomuto zníženiu boli ceny vývozu do ES v roku 2007 stále v priemere o 4 % nižšie ako ceny vývozov do Japonska a Ruska. Tento trend sa potvrdil aj na začiatku roka 2008.

(71)

V situácii globálneho zvyšovania dopytu, z dôvodu atraktívnosti (vyšších cien) hlavného expandujúceho trhu (Rusko) a v dôsledku neustále rastúceho dopytu iných trhov, ako napríklad Ukrajiny a krajín Ďalekého východu, kde sa vývozy VPD s pôvodom v Nórsku v posledných rokoch zvýšili, je možné, že dodatočné objemy VPD budú väčšinou prúdiť na tieto trhy, ktoré ich absorbujú.

(72)

Po poskytnutí údajov VOS konštatovalo, že v Nórsku sú veľké zásoby mrazeného VPD, ktoré by sa mali zohľadniť v analýze pravdepodobného vývoja vyvážaných objemov do Spoločenstva. VOS však nepredložilo žiadny dôkaz poukazujúci na existenciu vysokých zásob. Toto tvrdenie sa preto považovalo za špekulatívne. Zároveň treba poznamenať, že boli vykonané overovacie návštevy v priestoroch najväčších vyvážajúcich výrobcov VPD v Nórsku, a že sa žiadne takéto veľké zásoby nenašli. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(73)

VOS ďalej konštatovalo existenciu zvyšujúcej sa ruskej produkcie VPD a pravdepodobné zavedenie dodatočných colných poplatkov na nórskeho VPD ruskými úradmi na ochranu ruskej produkcie VPD. Iní výrobcovia VPD tvrdili, že nórski výrobcovia VPD sú závislí od ruského trhu, a že ak bude prístup na trh v Rusku v dôsledku nepredvídateľnosti tohto trhu obmedzený, do Spoločenstva budú smerovať veľké objemy VPD.

(74)

Ani tieto tvrdenia neboli podopreté žiadnym dôkazom a boli považované za čisto špekulatívne. Neboli teda žiadne dôvody domnievať sa, že momentálne expandujúci ruský trh by obmedzil prístup k nórskym vývozom. Ďalej treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení 65, trhy iných tretích krajín, ako napríklad Ukrajiny a Ďalekého východu, sa tiež rozrastajú, a že vývozy z Nórska do týchto krajín sa skutočne zvyšujú. Argument, že Nórsko závisí výlučne od vývozov do Ruska, bol preto zamietnutý.

(75)

Dostupné cenové údaje o predaji vývozu do Spoločenstva ukazujú, že od roku 2006 do roku 2007 klesli priemerné vývozné ceny z priemerných 4,02 EUR/kg v roku 2006 na priemerných 2,87 EUR/kg v roku 2007. Od posledného štvrťroka 2007 do začiatku roka 2008 však štatistiky ukazujú, že tento trend sa zastavil a ceny sa stabilizovali.

(76)

Ako ukazuje analýza uvedená v odôvodnení 71, v situácii rastúcich trhov nie je pravdepodobné, že celý zvýšený objem produkcie VPD v Nórsku bude smerovať do Spoločenstva, ak sa umožní uplynutie platnosti opatrení. V skutočnosti sa dopyt na celom svete zvyšuje a nórske vývozy sú už na trhoch niektorých tretích krajín dobre zavedené a očakáva sa, že ďalej porastú. Napriek konkurencii čílskych vývozov a hoci Nórsko v relatívnych pojmoch stratilo vďaka Čile trhové podiely na niektorých trhoch, jeho vývozy do väčšiny týchto krajín sa v absolútnych pojmoch zvyšujú a očakáva sa, že sa budú aj naďalej zvyšovať v dôsledku situácie na svetovom trhu.

(77)

Pokiaľ ide o trh Spoločenstva, ako sa uvádza v odôvodnení 63, spotreba VPD sa bude pravdepodobne zvyšovať a trh Spoločenstva teda bude schopný absorbovať zvýšené množstvá dovozu bez toho, aby musel zažiť výrazný cenový tlak. Ďalej treba poznamenať, že konkurencia medzi nórskymi a čílskymi dovozmi nie je silná len na trhoch iných tretích krajín, ale aj na trhu Spoločenstva. Preto neexistujú žiadne jasné náznaky, že sa objemy dovozu z Nórska do Spoločenstva skutočne výrazne zvýšia, ak sa umožní uplynutie platnosti opatrení.

(78)

V dôsledku očakávaného zvýšenia spotreby a uvedenej situácie na svetovom trhu nemožno dôjsť k záveru, že existuje riziko nadmerného zásobenia trhu Spoločenstva s následnými výraznými poklesmi cien.

(79)

Preto sa dospelo k záveru, že situácia aká existovala počas ORP so zreteľom na vývozné ceny a objem produkcie je trvalého charakteru.

(80)

Po zverejnení údajov VOS skonštatovalo, že ceny vývozov do Fínska v priebehu a po ORP výrazne poklesli, a že vývozná cena VPD do Fínska bola od júla 2007 nižšia ako výrobné náklady.

(81)

V prvom rade treba poznamenať, že náklady na nórske VPD podľa odhadu VOS boli nadsadené a nezodpovedali skutočným nákladom prešetrovaných spoločností na chov a produkciu. Pokiaľ ide o výšku vývozných cien, a hoci Fínsko dováža významnú časť celkových nórskych vývozov do Spoločenstva, výrazné množstvá sa vyvážajú aj do Švédska a Dánska, kde bola priemerná vývozná cena vyššia. Keďže hodnotenie sa robilo na základe celého Spoločenstva, brala sa do úvahy priemerná cena vývozu do všetkých krajín v Spoločenstve. Na tomto základe sa preto potvrdil záver uvedený v odôvodnení 75, t. j. že ceny vývozov do Spoločenstva sa na začiatku roka 2008 celkovo stabilizovali.

(82)

Prešetrovaním sa zistilo, že dumpingové rozpätia boli de minimis.

(83)

Prešetrovanie ďalej ukázalo, že výrobná kapacita pre príslušný produkt v Nórsku pravdepodobne porastie. Prešetrovanie však odhalilo aj to, že hoci v dôsledku očakávaného zvýšenia spotreby môžu do Spoločenstva smerovať o niečo vyššie množstvá, zvýšený objem produkcie zrejme z veľkej časti absorbujú trhy iných tretích krajín. Spotreba sa pravdepodobne zvýši aj na trhu Spoločenstva, ktorý bude schopný absorbovať potenciálne zvýšenie dovozov, a preto sa neočakáva žiadne výrazné nadmerné zásobenie.

(84)

Hoci ceny v Spoločenstve vykazujú klesajúcu tendenciu, tento trend sa po ORP, keď sa ceny stabilizovali, nepotvrdil. Na základe uvedeného, t. j. zvýšenej spotreby a nepravdepodobného rizika nadmerného zásobenia, sa v Spoločenstve neočakáva nárast cenového tlaku.

(85)

Preto sa dospelo k záveru, že okolnosti, na základe ktorých boli v priebehu ORP vypočítané dumpingové rozpätia, sú trvalého charakteru.

(86)

Preto by súčasné predbežné preskúmanie malo byť ukončené a konečné antidumpingové opatrenia by sa mali zrušiť.

(87)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo ukončiť toto predbežné preskúmanie. Všetky strany mali príležitosť vyjadriť sa. Ich pripomienky boli v opodstatnených a podložených prípadoch zohľadnené,