28.10.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 284/1

(1)

Posudzované opatrenie sa týka individuálnej pomoci na výskumné a vývojové projekty v leteckom priemysle. Taliansko udelilo pomoc na základe zákona č. 808 z 24. decembra 1985, ktorým sa ustanovujú opatrenia na rozvoj a zvýšenie konkurencieschopnosti výrobcov v leteckom priemysle (ďalej len „zákon č. 808/85“). Komisia schválila túto schému v roku 1986 (2).

(2)

Komisia dostala 7. októbra 1999 a znovu 12. januára 2001 podnet, v ktorom sa uvádza, že Taliansko protizákonne udelilo pomoc individuálnym výskumným a vývojovým projektom, ktoré uskutočňuje taliansky letecký priemysel.

(3)

Komisia poslala 8. mája 2000 žiadosť o informácie, na ktorú talianske orgány odpovedali 1. augusta. Navrhovateľ poskytol doplňujúce informácie v listoch z 27. apríla 2001 a 30. mája 2002.

(4)

Talianske orgány poskytli Komisii 1. februára 2001 informácie o nenotifikovanej pomoci, ktorú Taliansko udelilo 13 individuálnym výskumným a vývojovým projektom.

(5)

Komisia listami zo 14. a 24. augusta 2001 požiadala talianske orgány o ďalšie informácie o projektoch. Taliansko odpovedalo listom z 31. októbra 2001, v ktorom poskytlo doplňujúce informácie o šiestich prípadoch.

(6)

V roku 2002 Komisia požiadala nezávislých expertov, aby ohodnotili týchto šesť projektov. Ich správy boli Komisii doručené 7. a 23. apríla 2003.

(7)

Na žiadosť talianskych orgánov sa 27. mája a 30. júna 2003 uskutočnili dve stretnutia.

(8)

Dňa 1. októbra 2003 Komisia iniciovala konanie vo veci formálneho prešetrovania (ďalej len „prvé rozhodnutie o začatí konania“), pokiaľ ide o uvedených šesť prípadov významnej pomoci pre výskumné a vývojové projekty, ktoré Taliansko jednotlivo nenotifikovalo v rozpore s pravidlami upravujúcimi pomoc na výskum a vývoj, to znamená v rozpore s rámcom Spoločenstva z roku 1996 pre štátnu pomoc na výskum a vývoj (ďalej len „rámec 1996“) (3) a s rámcom Spoločenstva z roku 1986 pre štátnu pomoc na výskum a vývoj (ďalej len „rámec 1986“) (4). Vo všetkých šiestich prípadoch Komisia vyslovila pochybnosti o zlučiteľnosti s pravidlami upravujúcimi pomoc na výskum a vývoj (5).

(9)

Po prvom rozhodnutí o začatí konania predložili pripomienky tieto strany:

(10)

Listom z 22. marca 2004 Komisia postúpila Taliansku pripomienky, ktoré dostala.

(11)

Taliansko odpovedalo na pripomienky listom z 26. mája 2004, ktorý Komisia zaevidovala 28. mája 2004.

(12)

V liste z 1. júla 2004, ktorý Komisia zaevidovala 6. júla 2004, anonymná tretia strana predložila doplňujúcu informáciu týkajúcu sa uplatňovania zákona č. 808/85, ktorou je schválená schéma pomoci, v rámci ktorej bolo prijatých šesť opatrení uvedených v prvom rozhodnutí o začatí konania.

(13)

V liste z 3. augusta 2004, ktorý Komisia zaevidovala 4. augusta 2004, Taliansko predložilo doplňujúce informácie o zákone č. 808/85 a o jeho uplatňovaní na prípady, ktoré boli predmetom pôvodného konania vo veci formálneho prešetrovania.

(14)

V liste z 19. augusta 2004, ktorý Komisia zaevidovala 20. augusta 2004, anonymná tretia strana predložila doplňujúce informácie o zákone č. 808/85 a o jeho uplatňovaní na jednotlivé prípady.

(15)

Listom z 13. septembra 2004 Komisia požiadala Taliansko o ďalšie informácie o prípadoch, ktoré boli predmetom pôvodného prešetrovania.

(16)

V liste z 20. septembra 2004, ktorý Komisia zaevidovala 22. septembra 2004, anonymná tretia strana predložila doplňujúce informácie o zákone č. 808/85 a o jeho uplatňovaní na jednotlivé prípady.

(17)

Listom z 30. septembra 2004, ktorý Komisia zaevidovala 1. októbra 2004, Taliansko odpovedalo na list Komisie z 13. septembra 2004.

(18)

Listom z 12. októbra 2004 Komisia upozornila Taliansko, že usúdila, že Taliansko poskytlo neúplné odpovede na list Komisie z 13. septembra 2004. Komisia znovu zopakovala svoju žiadosť a varovala Taliansko, že v prípade neúplnej odpovede vydá uloženie povinnosti predložiť informácie v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (ďalej len „procedurálne nariadenie“) (6).

(19)

Listom z 15. októbra 2004, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň, a listom z 22. októbra 2004, ktorý Komisia zaevidovala 25. októbra 2004, Taliansko odpovedalo na list Komisie z 12. októbra 2004.

(20)

Komisia sa 10. decembra 2004 rozhodla vydať uloženie povinnosti predložiť informácie (7) vyžadujúce úplnú odpoveď na otázky, ktoré vzniesla vo svojom liste z 13. septembra 2004.

(21)

Listom z 19. januára 2005, ktorý Komisia zaevidovala 21. januára 2005, Taliansko odpovedalo na uloženie povinnosti predložiť informácie.

(22)

V liste z 10. marca 2005, ktorý Komisia zaevidovala 14. marca 2005, Taliansko pripojilo informácie k svojej odpovedi na uloženie povinnosti predložiť informácie.

(23)

Rozhodnutím z 22. júna 2005 (8) sa Komisia rozhodla rozšíriť rozsah konania (ďalej len „druhé rozhodnutie o začatí konania“). Druhé rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené 12. októbra 2005 v Úradnom vestníku Európskej únie  (9).

(24)

V liste zo 17. júna 2005 talianske orgány poznamenali, že rozsah pôsobnosti dvoch rozhodnutí o začatí konania sa dotkol otázok, ktoré sú veľmi citlivé z hľadiska národnej bezpečnosti.

(25)

Listom z 15. júla 2005 Komisia odpovedala, že jej prešetrovanie bude obmedzené na civilné aspekty a že posúdenie projektov, ktoré sú vecou národnej bezpečnosti, sa bude vykonávať práve s cieľom vylúčiť ich z rozsahu pôsobnosti konečného rozhodnutia.

(26)

Na žiadosť talianskych orgánov Komisia v listoch zo 6. septembra 2005 a 18. novembra 2005 poslala Taliansku všetky dokumenty uvedené v druhom rozhodnutí o začatí konania, menovite tie, ktoré predložila anonymná tretia strana.

(27)

Talianske orgány predložili 24. októbra 2005 svoje úvodné pripomienky týkajúce sa druhého rozhodnutia o začatí konania, ktoré sa zaoberali hlavne fungovaním celkovej schémy.

(28)

Dňa 30. novembra 2005 talianske orgány predložili ďalšie pripomienky, ktoré 6. decembra 2005 doplnili viacerými prílohami.

(29)

Anonymná tretia strana predložila 11. novembra 2005 pripomienky týkajúce sa druhého rozhodnutia o začatí konania. Tieto pripomienky Komisia poslala 19. decembra 2005 talianskym orgánom, ktoré ich pripomienkovali v liste zo 6. marca 2006.

(30)

Dňa 3. mája 2006 sa uskutočnilo stretnutie medzi Komisiou a talianskymi orgánmi. Po tomto stretnutí Komisia v liste z 23. mája 2006 požiadala o doplňujúce informácie a pripomenula talianskym orgánom žiadosti o informácie obsiahnuté v druhom rozhodnutí o začatí konania.

(31)

Talianske orgány predložili 5. mája 2006 svoje pripomienky týkajúce sa charakteru časti informácií, a najmä otázky, či zoznam projektov uvedený v podaní tretej anonymnej strany možno pripísať talianskemu Dvoru audítorov.

(32)

Dňa 29. júna 2006 talianske orgány poslali rozhodnutie Medzirezortného výboru pre hospodárske plánovanie (ďalej len „CIPE“) prijaté 22. marca 2006, ktorého cieľom, ako uviedli, bolo zabezpečiť súlad schémy s pravidlami štátnej pomoci na výskum a vývoj.

(33)

Dňa 11. júla 2006 talianske orgány poskytli úvodné pripomienky týkajúce sa listu Komisie z 23. mája 2006.

(34)

Dňa 17. októbra 2006 talianske orgány skompletizovali svoje pripomienky týkajúce sa listu Komisie a poskytli zoznam projektov financovaných v rámci danej schémy. Dňa 24. októbra 2006 predložili prílohy, o ktorých sa zmienili v predchádzajúcom liste.

(35)

Listom z 12. decembra 2006 Komisia požiadala o doplňujúce informácie o harmonogramoch splácania pre projekty uvedené v zozname, ktorý poskytli talianske orgány, a navrhla diskusie na technickej úrovni o harmonogramoch udelenia a splácania pre každý z projektov.

(36)

Po stretnutí 30. marca 2007 talianske orgány poskytli 24. apríla 2007 informácie týkajúce sa úplného výpočtu pre projekty spolu s dvoma pripomienkami týkajúcimi sa dvoch projektov uvedených v druhom rozhodnutí o začatí konania (A139 a BA609).

(37)

Po stretnutí 26. apríla 2007 sa 4. mája 2007 uskutočnilo stretnutie v priestoroch Stáleho zastúpenia Talianska pri EÚ, kde talianske orgány umožnili delegácii Komisii nahliadnuť do dokumentov týkajúcich sa týchto dvoch projektov, ktoré boli utajované z dôvodov národnej bezpečnosti.

(38)

Dňa 23. mája 2007 sa uskutočnilo záverečné stretnutie o harmonogramoch splácania pre jednotlivé projekty.

(39)

Listom z 21. júna 2007 Komisia požiadala o určité informácie. K listu boli pripojené harmonogramy pre jednotlivé výskumné a vývojové projekty vrátane podmienok splácania pôžičiek.

(40)

Taliansko odpovedalo na tento list 1. augusta 2007, naznačilo svoj súhlas s harmonogramami pripojenými k poslednému listu Komisie a poskytlo informácie o ďalších otázkach, ktoré Komisia vzniesla v uvedenom liste. Ďalšie doplňujúce informácie predložilo Taliansko 1. októbra 2007.

(41)

Ďalšie stretnutie s talianskymi orgánmi sa uskutočnilo 5. októbra 2007 za účasti komisárky Kroesovej a ministra Bersaniho.

(42)

Ďalšie informácie poskytli talianske orgány v listoch z 29. októbra, 27. novembra a 12. decembra 2007.

(43)

Komisia listom z 23. novembra 2007 požiadala o doplňujúce informácie.

(44)

Stretnutia s Francúzskom a s anonymnou treťou stranou sa uskutočnili 21. marca 2006, 18. októbra 2006, 10. novembra 2006, 22. mája 2007, 5. júla 2007, 6. septembra 2007, 14. a 19. novembra 2007 a 11. februára 2008.

(45)

Ako sa uvádza v odôvodnení 1, v roku 1986 Komisia schválila schému pomoci na výskum a vývoj v talianskom leteckom priemysle. Vo svojom rozhodnutí Komisia zohľadnila skutočnosť, že presné mechanizmy štátneho financovania, najmä pokiaľ ide o splácanie, budú pre každý konkrétny projekt určené v neskoršej fáze.

(46)

Komisia vo svojom rozhodnutí upozornila na to, že podľa bodu 5.5 rámca 1986 sa individuálne opatrenia pomoci museli notifikovať, ak prekračujú prah 20 miliónov ECU v oprávnených nákladoch (10).

(47)

Talianske orgány nikdy nenotifikovali Komisii žiadny individuálny prípad uplatňovania zákona č. 808/85 podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(48)

Zákonom č. 808/85, ako talianske orgány notifikovali Komisii, sa vyčlenili na tieto opatrenia prostriedky vo výške 690 miliárd ITL, ktoré sa mali vynaložiť počas obdobia rokov 1985 – 1989. Pôvodne notifikovaný rozsah pôsobnosti uvedeného zákona sa po roku 1989 niekoľkokrát rozšíril v nových rozpočtových rozhodnutiach talianskej vlády. Ani jedno z týchto rozšírení nebolo Komisii notifikované podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(49)

Keď rámec 1996 nadobudol platnosť (11), talianske orgány prijali príslušné opatrenia (12) vrátane nových prahov pre oznamovanie vo výške 25 miliónov ECU v oprávnených nákladoch a 5 miliónov ECU na pomoc.

(50)

V rokoch 2001 a 2002 si Komisia a talianske orgány vymenili korešpondenciu o tejto schéme (13). Týkala sa zmien, ktoré sa mali vykonať v schéme s cieľom uviesť ju do súladu s kritériami rámca 1996.

(51)

Výsledkom korešpondencie bolo, že Taliansko prijalo opatrenia zamerané na uplatnenie kritérií rámca (14). Tento dokument poslalo Komisii 22. novembra 2002 a Komisia akceptovala talianske záväzky listom z 18. decembra 2002.

(52)

Zákonom č. 808/85 sa umožňujú tri druhy štátnej pomoci pre spoločnosti v leteckom priemysle. Z nich zostáva iba jeden druh, ktorý je predmetom tohto rozhodnutia, menovite pomoc podľa článku 3 písm. a) uvedeného zákona.

(53)

Táto pomoc pozostáva zo štátneho financovania časti nákladov na letecké výskumné a vývojové projekty, ktoré talianske spoločnosti uskutočňujú v spolupráci so zahraničnými spoločnosťami.

(54)

Prvé rozhodnutie o začatí konania sa týkalo 13 individuálnych výskumných a vývojových projektov.

(55)

V rozhodnutí Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti viacerých veľkých výskumných a vývojových projektov (uvedených v tabuľke 1 v odôvodnení 60), ktoré neboli notifikované v súlade s pravidlami upravujúcimi pomoc na výskum a vývoj (rámec 1986 a rámec 1996) (15).

(56)

Komisia spochybnila najmä:

(57)

Komisia nevzniesla žiadne námietky proti štyrom ďalším projektom na základe informácií, ktoré jej v tom čase boli dostupné (DO328, MD11 Krídelko, ATR72 a EH101).

(58)

Komisia akceptovala, že jeden projekt ([…] (17)) spadá pod článok 296 ods. 2 Zmluvy o ES.

(59)

Napokon Komisia akceptovala na základe informácií, ktoré jej v tom čase boli dostupné, že dva projekty boli pod prahmi individuálneho notifikovania (pretlakové kabíny a A119 Koala).

(60)

V tabuľke uvedenej ďalej sú zhrnuté informácie o týchto projektoch:

Tabuľka 1

Projekty, na ktoré sa vzťahuje prvé rozhodnutie o začatí konania

(61)

Príjemcovia uvedení v prvom rozhodnutí o začatí konania boli:

(62)

Na základe informácií sprístupnených po uvedenom rozhodnutí sa ukázalo, že existovali ďalší dvaja príjemcovia:

(63)

Taliansko uznalo, že informácie dostupné Komisii o spochybnených projektoch v prvom rozhodnutí o začatí konania boli celkom nepostačujúce. Taliansko ďalej uznalo, že v dôsledku nedostatku informácií bola Komisia oprávnená vyjadriť pochybnosti o týchto projektoch. V snahe rozptýliť tieto pochybnosti Taliansko poskytlo rozsiahle informácie o projektoch, najmä informácie týkajúce sa oprávnenosti nákladov vo výskumnej fáze a stimulačného účinku pomoci.

(64)

K projektu A109DEF poskytlo Taliansko podrobný opis výskumných a vývojových prác v súvislosti s vývojom vrtuľníkov, najmä týkajúci sa inštalácie nového typu motora, lyžín, nosnej vrtule, leteckých elektronických systémov a trupu lietadla. Talianske orgány poskytli aj harmonogram pre projekty potvrdzujúci, že inovácie týchto komponentov sa urobili dávno pred ich certifikáciou, ktorá sa uskutočnila v roku 1998, a ich zabudovaním do vrtuľníka A109 Power vybaveného motorom Turbomeca, ktorý bol certifikovaný v júni 2001. Talianske orgány tvrdili, že tento sled udalostí tiež preukázal, že pomoc mala stimulačný účinok, pretože technológie boli nové a neboli inštalované do žiadneho lietadla.

(65)

K projektu A109X Taliansko poskytlo podrobné informácie o výskumných a vývojových prácach, najmä o chvostovej vrtuli, prevode, hlavnej nosnej vrtuli a trupe. Taliansko uviedlo, že osobitné charakteristiky A109X – hlavná päťlopatková nosná vrtuľa, protitorzná vrtuľa integrovaná do chvostového trámu a redukcie s tanierovými ozubenými kolesami – neboli prítomné v žiadnom inom výrobku firmy Agusta. Talianske orgány uviedli, že projekt A109X bol zameraný na vývoj novej generácie vrtuľníkov, ktoré mali byť uvedené na trh po roku 2009.

(66)

V prípade projektov MD95 a MD11 talianske orgány uznali, že informácie, ktorými Komisia disponovala v čase prvého rozhodnutia o začatí konania, neboli postačujúce na rozlíšenie medzi týmito dvoma projektmi, ktoré boli samostatné, aj keď sa týkali trupov lietadiel.

(67)

Podľa talianskych orgánov projekt MD95 zahŕňal činnosti klasifikované ako priemyselný výskum a predkonkurenčný vývoj, pretože umožnil podniku Alenia rozšíriť svoje poznatky o trupoch veľkých lietadiel. Činnosti boli zamerané predovšetkým na výpočtové metodiky na zostrojenie trupov, vývoj osobitných kódov pre toleranciu poškodenia trupov a na zlepšenie všeobecných poznatkov spoločnosti o niektorých inžinierskych aspektoch, ako sú protipožiarne konštrukčné riešenia a korózia materiálov.

(68)

Pokiaľ ide o projekt MD11, talianske orgány uviedli, že výskumné a vývojové činnosti sa týkali vývoja prototypu s predbežným výskumom. Projekt umožnil vytvoriť databázy a vypracovať procesy na využívanie nových technológií trupov, čo bola nová činnosť pre podnik Alenia.

(69)

Po druhé talianske orgány predložili dôkaz o stimulačnom účinku pomoci v súvislosti s týmito dvoma projektmi. Pomoc umožnila podniku Alenia v priebehu štyroch rokov realizácie projektu značne zvýšiť svoje výdavky na výskum a vývoj, od […] celkového obratu spoločnosti. Podľa Talianska pomoc umožnila podniku Alenia zvýšiť svoje technologické poznatky nad ich bežnú úroveň.

(70)

Talianske orgány uviedli, že dva projekty týkajúce sa DO328 boli DO328 Panely a DO328 Rozšírená kapacita (RK) (18). Projekt pod názvom DO328 Basic sa týkal vývoja technologického know-how pre civilné letectvo, ktorý vykonával podnik Aermacchi. Až do konca osemdesiatych rokov minulého storočia podnik Aermacchi pracoval väčšinou na lietadlách pre vojenský výcvik.

(71)

Projekt DO328 Panely sa týkal vývoja plášťov, ktoré predtým vyrábala kórejská firma Daewoo. Projekt zahŕňal aj vývoj montážnych postupov a technológií, z ktorých sa niektoré nepoužívali v konečnom výrobku, a vývoj dvoch prototypov.

(72)

Podľa talianskych orgánov cieľom projektu DO328 Rozšírená kapacita bolo zvýšiť počet cestujúcich vyvinutím nového trupu, modifikovaných krídel a modifikovaných konštrukcií (napríklad zohľadnením rôznych zaťažení) atď. Talianske orgány poskytli konkrétne informácie o pracovných balíkoch zvýraznených v prvom rozhodnutí o začatí konania a podrobne opísali výskumné etapy.

(73)

Napokon talianske orgány poskytli podrobné informácie o stimulačnom účinku pomoci pre dva projekty DO328. Upriamili pozornosť na dôležitosť projektov pre podnik Aermacchi: projekty predstavovali takmer polovicu všetkých výskumných a vývojových činností spoločnosti v období rokov 1996 – 1999. Ďalej uviedli, že spoločnosť Aermacchi by nebola schopná financovať tieto výskumné a vývojové projekty zo svojich vlastných zdrojov a nebola by schopná zúčastniť sa na celkovom projekte, ktorý sa realizoval pod vedením spoločnosti Dornier.

(74)

Spoločnosť Finmeccanica predložila svoje pripomienky až po prvom rozhodnutí o začatí konania (19) v mene všetkých strán patriacich do skupiny: Agusta, Aermacchi a Alenia. Spoločnosť Finmeccanica uviedla, že ju prakticky kontroloval taliansky štát (20).

(75)

Spoločnosť Finmeccanica predložila svoje pripomienky s cieľom rozptýliť pochybnosti o šiestich projektoch, ktoré Komisia vyjadrila v prvom rozhodnutí o začatí konania. Spoločnosť chcela doplniť pripomienky, ktoré predložila talianska vláda, s ktorými súhlasila a na ktoré odkazovala, a pripojila k nim tieto poznámky týkajúce sa šiestich projektov:

(76)

Pokiaľ ide o stimulačný účinok pomoci poskytnutej na tieto projekty, spoločnosť Finmeccanica predložila tieto pripomienky:

(77)

Francúzske orgány predložili svoje pripomienky až po prvom rozhodnutí o začatí konania (21). Francúzske orgány vzniesli tri otázky: a) upriamili pozornosť na nástroj pomoci, ktorý bol podľa ich názoru splatným preddavkom; b) žiadali, aby bola zabezpečené splatenie, a c) označili viaceré projekty neuvedené v rozhodnutí, ktoré mohli potenciálne dostať pomoc v rámci schémy a ktoré podľa ich presvedčenia Taliansko individuálne nenotifikovalo.

(78)

Anonymná tretia strana predložila svoje pripomienky v rámci konania dva razy, najprv po prvom rozhodnutí o začatí konania a potom ešte raz po druhom rozhodnutí o začatí konania.

(79)

Jej pripomienky k prvému rozhodnutiu o začatí konania boli tieto.

(80)

Tretia strana potvrdila, že podľa jej názoru pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila o šiestich projektoch, boli riadne opodstatnené.

(81)

Uviedla, že Komisia by mala rozšíriť rozsah pôsobnosti prešetrovania tak, aby zahŕňalo rôzne iné projekty (vrátane vrtuľníkov AB139, BA609 a A119).

(82)

Tretia strana požiadala Komisiu, aby preverila, či pomoc udelená na základe zákona č. 808/85 sa skutočne uplatnila na predmetné projekty a či iné projekty boli vylúčené pre nedostatok prototypov alebo nedostatočnej účasti talianskeho priemyslu.

(83)

Požiadala Komisiu, aby overila peňažné čiastky skutočne spojené s posudzovanými šiestimi projektmi.

(84)

Požiadala Komisiu, aby sa obrátila na Taliansko so žiadosťou pozastaviť platbu v súvislosti s uskutočňovanými projektmi.

(85)

Požiadala Komisiu, aby preverila nástroj pomoci použitý podľa zákona č. 808/85, a na tomto základe žiadala o splatenie nezákonne vyplatenej pomoci.

(86)

Požiadala Komisiu, aby zabezpečila zmenu a doplnenie zákona č. 808/85 tak, aby sa zabezpečilo splatenie za finančných podmienok v súlade s rámcom výskumu a vývoja.

(87)

Požiadala Komisiu, aby uložila každoročnú oznamovaciu povinnosť spolu s účinnými opatreniami auditu vykonávanými v prípade potreby Komisiou.

(88)

Spolu so svojimi pripomienkami anonymná tretia strana predložila viaceré dokumenty, medzi nimi správy o stave vesmírneho priemyslu, ktoré podal minister priemyslu talianskemu parlamentu za roky 1996 až 2001. Na základe informácií v týchto správach anonymná tretia strana ďalej uviedla najmä to, že viaceré nenotifikované projekty boli oveľa rozsiahlejšie ako šesť projektov posudzovaných v rámci konania.

(89)

Taliansko nepredložilo žiadne pripomienky týkajúce sa pripomienok spoločnosti Finmeccanica.

(90)

Pokiaľ ide o pripomienky Francúzska a anonymnej tretej strany, Taliansko predovšetkým poznamenalo, že ďaleko presahovali rámec pôsobnosti konania. Taliansko reklamovalo, že tieto pokusy rozšíriť rámec pôsobnosti konania neboli podložené dôkazmi.

(91)

Taliansko znovu zopakovalo, že podľa jeho názoru schéma predstavovala existujúcu pomoc, pretože bola schválená v roku 1986 (22), a že v roku 2002 Komisia akceptovala, že pomoc bola fakticky uvedená do súladu s pravidlami, ktoré teraz upravujú pomoc na výskum a vývoj (pozri odôvodnenie 50). Keďže schéma bola vyhlásená za zlučiteľnú, nemohla byť potom napadnutá v konaní, ktoré sa zaoberalo len jednotlivými opatreniami prijatými v rámci schémy, pokiaľ sa nepreukázalo, že pôvodné rozhodnutie schváliť schému sa zakladalo len na nesprávnych informáciách, a v takom prípade by bolo možné rozhodnutie zrušiť v súlade s článkom 9 procedurálneho nariadenia.

(92)

Ďalej Taliansko uviedlo, že nástroj pomoci bol podľa jeho názoru zlučiteľný so Zmluvou o ES.

(93)

Taliansko tvrdilo, že anonymná tretia strana sa mýli, keď sa opiera o správy parlamentu o uplatňovaní zákona č. 808/85, pretože čísla uvedené v správach neboli číselné údaje skutočne udelené projektom. V správach ministerstvo zahrnulo vlastné ciele pre projekty, ktoré by sa mohli financovať na základe zákona č. 808/85. Normálna prax v rozpočtovom procese však bola taká, že tieto ciele neboli kryté disponibilnými finančnými prostriedkami, ktoré boli na úrovniach oveľa nižších, ako sú uvedené v spomínaných správach. Sumy uvedené v správach pre jednotlivé projekty boli tiež iba cieľové, pretože ministerstvo sa rozhodlo, že sumy sa majú skutočne udeliť jednotlivému projektu až potom, keď získa konečný rozpočet, čo, ako už bolo uvedené, bolo zvyčajne značne pod požadovanými úrovňami.

(94)

Taliansko namietalo proti argumentu, ktorý predložilo Francúzsko a anonymná tretia strana a podľa ktorého príjemcovia pomoci nemuseli byť povinní uhradiť pomoc. Podľa talianskych orgánov sa splácanie muselo uskutočniť v súlade s harmonogramami stanovenými v rozhodnutí o udelení pomoci. Podľa vnútroštátneho práva by štát mohol zamietnuť taký nárok iba v osobitnom prípade likvidácie spoločnosti.

(95)

Platby sa uskutočnili s použitím systému známeho ako „záväzkové limity“ (limiti d ’ impegno), v rámci ktorého sa platby príjemcovi uskutočnili po tom, čo vznikli výdavky, počnúc rokom po prvom roku výdavkov a pokračujúc 10 až 15 rokov. Splácanie sa začalo rok po ukončení platobného obdobia, to znamená 11 alebo 16 rokov po začatí projektu.

(96)

Pokiaľ ide o pripomienky anonymnej tretej strany ku konkrétnym výskumným a vývojovým projektom, Taliansko sa predovšetkým odvolalo na pripomienky, ktoré predložilo v rámci odpovedi na rozhodnutie o začatí konania.

(97)

Ďalej v odpovedi na pripomienky anonymnej tretej strany Taliansko predložilo pripomienky týkajúce sa konkrétnych projektov. Pokiaľ ide o projekt A109X, Taliansko uviedlo, že projekt sa týkal vývoja technológií, ktoré by sa používali vo vrtuľníkoch až po dlhom období vývoja. Názov A109X sa použil ako generický názov; výsledný vrtuľník bude po ukončení vývoja úplne nový.

(98)

Projekt A109 Power sa posudzoval v jednom bode, nebol však nikdy podporený na základe zákona č. 808/85.

(99)

Pokiaľ ide o financovanie projektu A109X, číselný údaj, ktorý uviedla anonymná tretia strana, bol iba prognózou. Projektu bola skutočne udelená pomoc vo výške 33,6 milióna EUR; ďalších 49 miliárd ITL na obdobie rokov 2002 – 2005, ktoré uviedla anonymná tretia strana, nebolo nikdy vyplatených.

(100)

Pokiaľ ide o projekt A109DEF, Taliansko namietlo proti tvrdeniu predloženému anonymnou treťou stranou, že v skutočnosti sa týkalo projektu A109 Power certifikovaného v roku 1996. Hlavným cieľom projektu bolo vyvinúť novú verziu A109F s novým motorom, nosnou vrtuľou a lyžinami, ktorá bola následne certifikovaná v júni 2001, 30 mesiacov po skončení výskumného a vývojového projektu.

(101)

V odpovedi na tvrdenia anonymnej tretej strany týkajúce sa vývoja podniku Agusta Taliansko napísalo, že informácie a údaje, ktoré poskytla anonymná tretia strana, boli nesprávne. Podnik Agusta mal v období rokov 1994 – 2000 priemerný podiel na európskom trhu s ľahkými dvojmotorovými vrtuľníkmi približne [20 % – 30 %] v porovnaní so 60 % svojho hlavného konkurenta, spoločnosti Eurocopter (23). Jeho obrat pochádzal hlavne z vojenského sektora ([> 70 %]). Pokiaľ ide o výrobky, podnik Agusta vyrábal len jeden vrtuľník vo dvoch segmentoch v porovnaní s tromi alebo štyrmi vrtuľníkmi spoločnosti Eurocopter v každom z týchto segmentov. Podľa názoru talianskych orgánov podnik Agusta bol spoločnosťou, ktorá bola schopná vyvinúť sa z malého hráča v sektore na plnohodnotného konkurenta vďaka zákonnej a zlučiteľnej pomoci na výskum a vývoj, strategickým alianciám a technologickej inovácii.

(102)

Napokon pripomienky Francúzska a anonymnej tretej strany o existencii iných nenotifikovaných projektov sa zakladali na chybnom výklade správ parlamentu. Taliansko pripomienkovalo aj niektoré projekty uvedené anonymnou treťou stranou.

(103)

Podľa Talianska niektoré z týchto projektov neboli nikdy financované; niektoré dostali pomoc pod prahom pre individuálnu notifikáciu; niektoré boli vojenské; niektoré ďalšie už boli v rámci pôsobnosti konania (MD95 a MD11), zatiaľ čo iné Komisia vylúčila v rozhodnutí o začatí konania.

(104)

Vzhľadom na pochybnosti vznesené v druhom rozhodnutí o začatí konania a následné diskusie o konečnom zozname nenotifikovaných projektov je potrebné podrobne sa venovať týmto projektom v tomto štádiu rozhodnutia.

(105)

V prvom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o výskumnej a vývojovej náplni šiestich projektov a ich stimulačnom účinku.

(106)

Komisia tam poukázala na to, že vo svojom posúdení výskumných a vývojových projektov musela zohľadniť tieto faktory:

(107)

Talianske orgány poskytli podrobné informácie o činnostiach oprávnených na pomoc. Uznali, že na základe informácií, ktorými v tom čase Komisia disponovala, boli jej pochybnosti odôvodnené.

(108)

Poskytnuté informácie umožnili Komisii, aby teraz lepšie pochopila náplň rôznych projektov, a najmä pracovných balíkov, ktoré boli identifikované v prvom rozhodnutí o začatí konania.

(109)

Pokiaľ ide o klasifikáciu činností ako oprávnených výskumných a vývojových činností, Komisia by teraz mohla povedať, že informácie, ktoré jej Taliansko poskytlo o každom projekte, jej umožnili jasne rozlišovať medzi priemyselným výskumom a predkonkurenčným vývojom.

(110)

Komisia akceptovala aj skutočnosť, že informácie, ktoré dodalo Taliansko o stimulačnom účinku pomoci poskytnutej na tieto projekty, postačovali na preukázanie toho, že bez pomoci by príjemcovia neboli tieto projekty uskutočnili.

(111)

Toto posúdenie sa však vykonalo na základe informácií dostupných v tom čase, najmä o počte projektov, ktoré sa mali posudzovať.

(112)

Keď Komisia dospela k týmto záverom, usúdila, že talianske orgány mali právo opísať formu pomoci ako formu zvýhodnenej pôžičky s istinou, ktorá je vždy návratná v plnom rozsahu.

(113)

Tento predpoklad bol rozhodujúcim faktorom v posúdení Komisie najmä preto, že keď bolo potrebné určiť, či opatrenie individuálnej pomoci presahuje prah pre oznamovanie, je veľmi dôležité stanoviť hrubý ekvivalent hotovostnej finančnej pomoci.

(114)

Odkedy Komisia začala prešetrovať pôvodný podnet týkajúci sa uplatňovania zákona č. 808/85, talianske orgány tvrdili, že minimálne v 13 prípadoch uvedených v prvom rozhodnutí o začatí konania bola pomoc udelená vo forme zvýhodnených pôžičiek, ktoré sú bezúročné, no vždy v plnom rozsahu návratné.

(115)

Francúzsko a anonymná tretia strana napadli toto chápanie záležitosti, namietajúc, že istina sa musela splatiť, len ak boli príslušné programy komerčne úspešné (24).

(116)

Komisia sa pokúsila zistiť, ktorý názor bol správny, aspoň pre šesť prípadov, ktoré boli predmetom konania a v ktorých Francúzsko a anonymná tretia strana intervenovali.

(117)

Komisia preto musela použiť podrobný vykonávací mechanizmus, ktorý, ako je ustanovené v pôvodnom zákone č. 808/85 a v rozhodnutí Komisie z roku 1986 o tomto zákone (25), mal byť určený v ďalších pravidlách.

(118)

S cieľom podrobne zistiť, či a akým spôsobom sa museli pôžičky splatiť, Komisia požiadala talianske orgány, aby jej poskytli kópiu každého rozhodnutia (provvedimenti di concessione) o udelení pomoci v šiestich prípadoch.

(119)

Talianske orgány najprv poskytli Komisii výpisy z rozhodnutí o udelení pomoci. Výpisy okrem iného neobsahovali odôvodnenia k rozhodnutiam. Talianske orgány tvrdili, že odôvodnenia nebolo možné poskytnúť Komisii z dôvodov národnej bezpečnosti. Uviedli, že odôvodnenia rozhodnutí o udelení pomoci podľa zákona č. 808/85 boli spoločné pre civilné a vojenské projekty. Preto aj keď sa týchto šesť prípadov týkalo civilných lietadiel, odôvodnenia k rozhodnutiam o udelení pomoci odkazovali aj na záležitosti národnej bezpečnosti.

(120)

Výpisy z rozhodnutí o udelení pomoci, ktoré poskytli talianske orgány, neumožnili Komisii dospieť k definitívnemu názoru na podmienky splatenia pôžičiek.

(121)

Predovšetkým text doložky o splatení (26) bol nejednoznačný: najprv sa v nej konštatovalo, že pomoc „sa bude splácať v postupných splátkach vypočítaných na základe príjmov získaných z predaja“ (verrà restituito mediante quote progressive calcolate sulla base degli incassi relativi alle vendite), ale potom sa v nej uvádza, že toto sa uskutoční v súlade s mechanizmom stanoveným v rozhodnutí o udelení pomoci, ktorý zahŕňal graf s pevne stanoveným harmonogramom splácania 100 % istiny.

(122)

Ani jeden z uvedených výpisov neobsahoval ustanovenie, ktoré by mohlo uviesť do súladu tieto dva zdanlivo vzájomne si odporujúce aspekty.

(123)

Keďže ustanovenie tohto druhu by sa mohlo objaviť v chýbajúcich častiach rozhodnutí, Komisia vydala uloženie povinnosti predložiť informácie požadujúce, aby bol predložený úplný text rozhodnutí (27).

(124)

Taliansko odpovedalo na uloženie povinnosti predložiť informácie (28) konštatovaním, že podľa jeho názoru poslalo Komisii všetky relevantné informácie týkajúce sa rozhodnutí o udelení pomoci. Dodalo, že odôvodnenia k rozhodnutiam sa týkali záležitostí národnej bezpečnosti, ktoré nemožno vyzradiť žiadnej tretej strane, dokonca ani príjemcovi pomoci. Taliansko usúdilo, že odôvodnenia podľa jeho názoru nemohli za žiadnych okolností obsahovať doložku navyše k uvedeným v hlavnom texte.

(125)

Treba zdôrazniť, že Taliansko neodpovedalo kladne na uloženie povinnosti predložiť informácie. Inými slovami, naďalej zamietalo prístup k úplnému textu dokumentov, ktoré požadovala Komisia.

(126)

Keď však Taliansko následne predložilo pripomienky v odpovedi na rozšírenie konania, fakticky poslalo Komisii všetky požadované dokumenty. Preto v poslednej analýze možno konštatovať, že Taliansko vyhovelo uloženiu povinnosti predložiť informácie.

(127)

Záverom k tomuto odôvodneniu Komisia poznamenáva, že odpoveď Talianska nespĺňa požiadavky článku 12 procedurálneho nariadenia. Okrem toho tvrdenie, že odôvodnenia sa týkali záležitostí národnej bezpečnosti, a teda že nemohli byť vyzradené príjemcovi pomoci, sa ukázalo ako nesprávne, pretože z kópií, ktoré Taliansko následne poslalo Komisii, jednoznačne vyplýva, že príjemcovia pomoci dostali – a podpísali – úplné kópie rozhodnutí o udelení pomoci.

(128)

Taliansko však napokon poskytlo požadované informácie.

(129)

V druhom rozhodnutí o začatí konania je vysvetlené, že v priebehu konania vzniklo niekoľko nových otázok (29).

(130)

Po prvé Komisia sa dozvedela o existencii dvoch dokumentov naznačujúcich, že pôžičky sa nesplácali.

(131)

Prvý dokument predložila anonymná tretia strana (30). Bola to správa veľkej komerčnej banky týkajúca sa finančnej situácie spoločnosti Finmeccanica. V tejto správe z 12. augusta 2004 [investičná banka] uviedla, že spoločnosť Finmeccanica konštatovala, že „istina musí byť splatená len v prípade, ak dodávky prekročia určitý ([…]) objem, takže spoločnosť Finmeccanica má veľmi nízke splátky počas prvých 15 rokov a je oveľa menej pravdepodobné, že bude musieť splatiť celý preddavok“.

(132)

Druhým dokumentom bola správa talianskeho Dvora audítorov (Corte dei Conti) o uplatňovaní zákona č. 808/85 (31). V bode 6 uvedeného dokumentu taliansky Dvor audítorov analyzoval situáciu týkajúcu sa splácania pôžičiek.

(133)

Správa odkazovala na vyhlášku ministerstva (32), ktorá stanovila presný mechanizmus splácania pôžičiek poskytnutých podľa zákona č. 808/85. Talianske orgány nikdy túto vyhlášku Komisii neposkytli a nezdá sa, že by bola zverejnená dokonca v Taliansku. Dvor audítorov sa na túto vyhlášku odvolával len počtom jej registrácie u dvora.

(134)

Podľa Dvora audítorov mechanizmus ustanovený vo vyhláške ministerstva požadoval najmä to, aby sa plánované splátky stanovili na grafe znázorňujúcom splátky, ktoré sa majú splácať štátu. Tento harmonogram splátok sa však nemusel dodržiavať, ak program nebol technicky ani ekonomicky úspešný podľa pôvodného očakávania.

(135)

Správa Dvora audítorov ďalej konštatovala, že podiel skutočne splatených pôžičiek dosahoval rozmedzie od 0,86 % do 80,18 % a že celkový vyplatený podiel splatenia celých pôžičiek bol 68,92 %. Dvor uviedol, že splátky boli v niektorých prípadoch oneskorené alebo sa neuskutočnili (33).

(136)

Po druhé Francúzsko a anonymná tretia strana predložili zoznamy ďalších projektov, ktoré, ako uviedli, dostali pomoc a ktoré Taliansko nenotifikovalo. Číselné údaje, ktoré uviedli, boli skôr sumy pôžičiek ako hrubé ekvivalenty hotovostnej finančnej pomoci. Vzťah medzi sumami pôžičiek a ich hrubými ekvivalentmi hotovostnej finančnej pomoci závisia od spôsobu splácania pomoci. Ako sme vysvetlili v odôvodneniach 109 – 122, tretie strany a talianske orgány sa nezhodli na týchto mechanizmoch.

(137)

V odpovedi na otázku o tomto bode talianske orgány vysvetlili, že číselné údaje od tretích strán boli aspoň čiastočne nesprávne. Predovšetkým správy, ktoré anonymná tretia strana citovala ako svoje hlavné zdroje, uvádzali len hypotézy o možnej budúcej pomoci. Nie všetky projekty ponímané ako pomoc v tejto správe sa skutočne začali realizovať. Niektoré z týchto projektov, ktoré sa fakticky začali, nedostali pomoc alebo dostali menej, než sa pôvodne predpokladalo v správach. Napokon, niektoré projekty mali vojenský charakter.

(138)

Po tretie Komisia preštudovala dva projekty – AB139 a BA609 – a vyslovila pochybnosti, najmä pokiaľ ide o to, či mohli byť klasifikované ako vojenské, ako tvrdili talianske orgány.

(139)

Slovom, keďže dostupné informácie neboli presvedčivé a Komisia sa dozvedela o dokumentoch a informáciách, ktoré nastolili nové otázky, Komisia sa rozhodla rozšíriť rozsah pôsobnosti článku 88 ods. 2 konania (v „druhom rozhodnutí o začatí konania“).

(140)

V druhom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila tri hlavné obavy.

(141)

Ako prvá bola otázka o charaktere nástroja pomoci, menovite, či pôžičky poskytnuté na základe zákona č. 808/85 boli vždy v plnom rozsahu splatené.

(142)

Komisia tiež vyslovila vážne pochybnosti o tom, či ju talianske orgány informovali o všetkých jednotlivých prípadoch presahujúcich prahy pre individuálne notifikovanie podľa podmienok počiatočného rozhodnutia z roku 1986 a o príslušných opatreniach, ktoré Taliansko prijalo v roku 1996.

(143)

Napokon Komisia vážne pochybovala o tom, či bolo možné kvalifikovať projekty AB139 a BA609 ako vojenské, ako tvrdili talianske orgány.

(144)

Druhé rozhodnutie o začatí konania jednoznačne konštatovalo, že hoci sa pôvodné prešetrovanie týkalo len šiestich prípadov a hoci pripomienky, ktoré poskytli tretie strany, boli predložené v rámci pôsobnosti týchto konaní, bolo jasné, že nové pochybnosti vyjadrené v predložených pripomienkach presahovali týchto šesť prípadov.

(145)

Teraz vyjadrené pochybnosti sa týkali celého uplatňovania zákona č. 808/85. To znamená, že sa týkali všetkých jednotlivých prípadov, v ktorých sa tento zákon uplatnil, a medzi nimi všetkých 13 prípadov (34) vrátane tých, ktoré sa považovali za prípady nevyžadujúce predbežné oznámenie, a vrátane tých, o ktorých Komisia vo svojom rozhodnutí z 1. októbra 2003 nevyjadrila žiadne pochybnosti.

(146)

Druhé rozhodnutie o začatí konania sa netýkalo projektov pod prahom pre individuálnu notifikáciu s touto výnimkou. Pochybnosti Komisie sa vzťahovali na uplatňovanie zákona č. 808/85 vrátane všetkých individuálnych rozhodnutí o udelení pomoci pod prahom pre individuálnu notifikáciu, ktoré boli prijaté od 22. novembra 2002.

(147)

Napokon druhé rozhodnutie o začatí konania jasne naznačilo, že rozsah jeho pôsobnosti je obmedzený na individuálne opatrenia pomoci pre civilné projekty.

(148)

Komisia poznamenala, že v tomto štádiu svojej analýzy usúdila, že projekty, ktoré pozostávali z modifikácie vojenského výrobku s cieľom prispôsobiť ho civilnému použitiu, by sa mali považovať za civilné.

(149)

Taliansko predovšetkým uviedlo, že predkladá svoje pripomienky spolu so spoločnosťou Finmeccanica.

(150)

Taliansko poukázalo na to, že v druhom rozhodnutí o začatí konania Komisia uznala, že schéma pomoci zavedená na základe zákona č. 808/85 predstavovala existujúce opatrenie pomoci, keďže ju Komisia schválila v roku 1986 a znovu v roku 2002.

(151)

Taliansko poznamenalo, že druhé rozhodnutie o začatí konania sa zakladalo buď na článku 16 procedurálneho nariadenia, alebo na článku 13.

(152)

Taliansko nesúhlasilo s tým, že došlo k zneužitiu pomoci: tento pojem by sa mal uplatňovať len na zneužitie príjemcom pomoci, ktorú dostal. Všetka pomoc udelená v rámci schémy sa použila na účel, na ktorý bola udelená. Taliansko namietalo voči termínu „zneužitie“ najmä vzhľadom na individuálnu pomoc udelenú po 20. novembri 2002.

(153)

Keby Komisia chcela preskúmať pomoc udelenú v každom prípade v rámci schémy, mala by tak urobiť v súvislosti so stálym skúmaním existujúcich schém pomoci ustanovených v článku 88 ods. 1 Zmluvy o ES.

(154)

Konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES nebolo možné na základe procedurálneho nariadenia, pokiaľ prípady neboli presne a konkrétne identifikované.

(155)

Záverom Taliansko k procedurálnym aspektom poznamenalo, že druhé rozhodnutie o začatí konania vytvorilo situáciu právnej neistoty v dôsledku nedostatočne jasného vymedzenia rozsahu jeho pôsobnosti.

(156)

Vo svojej odpovedi na druhé rozhodnutie o začatí konania Taliansko objasnilo históriu schémy. Vojenskými programami sa historicky čiastočne zaoberalo ministerstvo priemyslu.

(157)

Taliansko zhrnulo spôsob, akým bola schéma prispôsobená rámcu 1996 a príslušným opatreniam. Načrtlo základné rysy schémy v budúcnosti, ktoré sa ešte musia prebrať do nového interného predpisu (35).

(158)

Taliansko pripomienkovalo otázku splácania. Pokiaľ ide o autentický výklad správy Dvora audítorov uvedenej v druhom rozhodnutí o začatí konania, talianske orgány sa obrátili na samotný dvor. V odpovedi dvor uviedol na prvom mieste, že správa sa týkala len obdobia do roku 1998. Vzhľadom na obmedzené obdobie, na ktoré sa správa vzťahuje, bolo by nesprávne vyvodzovať všeobecné závery.

(159)

Na druhom mieste dvor uviedol, že správa potvrdila, že pre všetky projekty sa začali predaje a splatenie sa uskutočnilo, aj keď s určitým oneskorením.

(160)

Napokon, pokiaľ ide o možnosť, že by sa štát mohol zrieknuť svojho nároku (čo by nastalo v prípade, ak by pôžičky nemali byť splatené), dvor potvrdil, že hlavnou zásadou talianskej verejnej správy bolo, že nárokov sa nemožno vzdať. Dvor uviedol, že vyhláška ministerstva nemôže poskytnúť také vzdanie sa. V správe sa dvor nezmienil o možnosti, že by sa verejná správa mohla zrieknuť svojich nárokov na splatenie.

(161)

Taliansko uznalo, že v niektorých prípadoch došlo k oneskoreniam splátok, dodalo však, že harmonogram splácania bol stanovený v rozhodnutí o udelení pomoci. Príjemca pomoci musel podpísať doložku požadujúcu splatenie istiny.

(162)

Taliansko uviedlo, že Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o čiastočné splácanie, pretože správa [investičnej banky] o spoločnosti Finmeccanica sa odvolávala na druhé rozhodnutie o začatí konania.

(163)

V tejto správe sa však podľa Talianska vysvetľuje, že vete citovanej v druhom rozhodnutí o začatí konania – „istina musí byť splatená len v prípade, ak dodávky presiahnu určitý (vysoký) objem, takže spoločnosť Finmeccanica mala veľmi nízke splátky počas prvých 15 rokov a je veľmi málo pravdepodobné, že bude musieť splatiť celý preddavok“ – predchádzala veta, ktorá preukazovala, že sa vzťahuje na obrannú činnosť spoločnosti.

(164)

Taliansko napokon uviedlo, že Komisia mala pochybnosti o splácaní, pretože sa domnievala, že Taliansko zamietlo prístup k úplným textom rozhodnutí o udelení pomoci.

(165)

Taliansko opätovne uviedlo, že odôvodnenia k všetkým rozhodnutiam o udelení pomoci boli totožné, a toto ich vylúčilo v prípade vojenských projektov. Okrem toho, podľa názoru Talianska, vynechané odôvodnenia nemohli obsahovať žiadne doplňujúce podmienky k tomu, čo obsahoval hlavný text samotných rozhodnutí.

(166)

Použitým nástrojom pomoci bola zvýhodnená pôžička s pevne stanovenými harmonogramami splácania, ktoré sa vždy dodržiavali pri malom obmedzenom počte výnimiek. Okrem toho pôžičky boli vyplatené príjemcom pomoci v rámci „záväzkových limitov“ v priebehu 10 až 15 rokov alebo okamžite jednou platbou, no v tomto druhom prípade došlo k zapojeniu zo strany banky, ktorá musela byť diskontovaná. Splácanie sa začalo v prvom roku po poslednej platbe.

(167)

Pokiaľ ide o nástroj pomoci a splácanie, na záver Taliansko trvalo na tom, že použitým nástrojom bola zvýhodnená pôžička.

(168)

Taliansko predložilo aj pripomienky k dvom vrtuľníkom uvedeným v druhom rozhodnutí o začatí konania (AB139 a BA609).

(169)

Spolu s týmito pripomienkami Taliansko predložilo požadované dokumenty týkajúce sa právneho základu:

(170)

Taliansko poskytlo aj úplný obraz o celkovom financovaní schémy, ktorý je predstavený v tabuľke (sumy sú vyjadrené v miliardách ITL):

Tabuľka 2

Rozpočet na zákon č. 808/85

(171)

Až do 22. júna 2005, teda do dátumu druhého rozhodnutia o začatí konania, sa podľa Talianska okrem celkovej sumy 3 029 miliónov EUR (čomu zodpovedá 5 865 miliárd ITL) použilo 2 878 miliónov EUR, pričom 151 miliónov EUR ešte nebolo vyčlenených.

(172)

Taliansko špecifikovalo aj rozpis výdavkov:

(173)

Podľa Talianska sa 510 miliónov EUR vynaložilo na financovanie projektov európskeho záujmu.

(174)

Taliansko odpovedalo aj na žiadosť o zoznam civilných projektov financovaných podľa zákona č. 808/85, ktoré presahovali prah pre individuálnu notifikáciu, a o úplný zoznam všetkých projektov financovaných od 22. novembra 2002. Vo svojom liste z 24. októbra 2005 Taliansko predložilo pripomienky k projektom uvedeným v druhom rozhodnutí o začatí konania.

(175)

Taliansko konštatovalo, že nejestvovali žiadne iné projekty pomoci presahujúce prahy pre individuálnu notifikáciu.

(176)

Taliansko poskytlo tabuľku obsahujúcu zoznam programov týkajúcich sa národnej bezpečnosti, ktoré boli financované v rámci tejto schémy.

(177)

Napokon, pokiaľ ide o oneskorenia v splátkach konkrétnych projektov, Taliansko uviedlo, že sa vyskytli ťažkosti iba v prípade dvoch projektov (DO328 Panely a DO328 Rozšírená kapacita). Projekt, ktorý realizoval podnik Aermacchi, mal problémy v dôsledku úpadku hlavného partnera, spoločnosti Fairchild Dornier GmbH.

(178)

Pripomienky a požiadavky anonymnej tretej strany po druhom rozhodnutí o začatí konania sú uvedené ďalej.

(179)

Tretia strana požiadala Komisiu, aby vyhlásila pomoc udelenú na základe zákona č. 808/85 za protizákonnú a aby preto nariadila jej vrátenie na základe článku 11 procedurálneho nariadenia.

(180)

Požiadala Komisiu, aby preverila nástroj pomoci použitý v rámci schémy.

(181)

Požiadala Komisiu, aby na základe článku 14 procedurálneho nariadenia vymohla všetku pomoc udelenú pri porušení pravidiel štátnej pomoci.

(182)

Požiadala Komisiu, aby žiadala o pozastavenie ďalších platieb v rámci schémy z toho dôvodu, že nejestvoval žiadny náležitý dôkaz o tom, že pomoc sa bude používať na výskumné a vývojové účely.

(183)

Požiadala Komisiu, aby zabezpečila zmenu a doplnenie zákona č. 808/85 tak, aby sa pomoc splatila za finančných podmienok zhodných s výskumným a vývojovým rámcom.

(184)

Požiadala Komisiu, aby rozšírila svoje prešetrovanie s cieľom preveriť zlučiteľnosť iných schém uplatňovaných v leteckom priemysle Talianska s pravidlami štátnej pomoci a zabezpečila, aby sa takéto schémy nepoužívali na obchádzanie rozhodnutia Komisie o zákone č. 808/85.

(185)

Požiadala Komisiu, aby od talianskej vlády žiadala každý rok predloženie úplnej správy, pre ktorú by Komisia v prípade potreby mohla požadovať vykonanie auditu.

(186)

Anonymná tretia strana priložila k svojim pripomienkam viacero dokumentov vrátane správy od talianskeho Dvora audítorov z 12. augusta 2003 o uplatňovaní zákona č. 808/85 s tabuľkou odkazujúcou na 164 projektov; text vyhlášky ministerstva zo 14. marca 1988; text zákonov o refinancovaní zákona č. 808/85 a výpisy z výročných správ spoločností Avio a Finmeccanica za roky 2003 a 2004.

(187)

Po pripomienkach anonymnej tretej strany talianske orgány požiadali o objasnenie rozsahu pôsobnosti konania: týka sa celej schémy alebo len pomoci udelenej v rámci schémy v prípadoch, ktoré sa museli notifikovať Komisii individuálne?

(188)

Taliansko tvrdilo, že číselné údaje, ktoré predložila anonymná tretia strana, prevzaté z internetovej stránky ministerstva, pokrývali podstatu širšie než samotná táto konkrétna schéma. Zahŕňali nielen pomoc udelenú na základe zákona č. 808/85, ale aj iné priemyselné programy týkajúce sa národnej bezpečnosti ([…]), ktoré boli financované v rámci iných právnych predpisov.

(189)

[…]

(190)

Taliansko tvrdilo, že skutočnosť, že schéma zavedená zákonom č. 808/85 umožnila financovať tak civilné, ako aj vojenské programy, pomýlila anonymnú tretiu stranu. Podobne bol Dvor audítorov uvedený do omylu vo svojej správe o zákone č. 808/85.

(191)

Taliansko poskytlo uvedenú tabuľku, v ktorej sa porovnáva financovanie uvedené v správach citovaných anonymnou treťou stranou a financovanie poskytnuté na základe zákona č. 808/85.

Tabuľka 3

Porovnanie medzi zdrojmi informácií o financovaní na základe zákona č. 808/85

(192)

Taliansko poskytlo aj zoznam relevantných vojenských programov financovaných v týchto rokoch, ktorý, ako uviedlo, by mohol vysvetliť nezrovnalosti: […].

(193)

Pokiaľ ide o výročnú správu spoločnosti Finmeccanica za rok 2003, na ktorú odkazuje anonymná tretia strana, Taliansko tvrdilo, že značnú časť zvýšenia výdavkov na výskum a vývoj spôsobilo začlenenie podniku Aermacchi do spoločnosti (približne […]).

(194)

Taliansko uznalo, že došlo k oneskoreniam v niektorých splátkach, ktoré, ako uviedlo, boli spôsobené predovšetkým dlhými obdobiami platby (10 až 15 rokov), takže by sa mali vykladať skôr ako oneskorené splátky.

(195)

Taliansko uznalo, že sa vyskytli ťažkosti s jedným konkrétnym projektom, s projektom DO328 Rozšírená kapacita, dodalo však, že bolo nesporné, že štát by sa mal vzdať akýchkoľvek nárokov.

(196)

V odpovedi na konkrétne body, ktoré nastolila anonymná tretia strana, talianske orgány uviedli tieto argumenty.

(197)

Žiadosť anonymnej tretej strany, že Komisia by mala vyhlásiť za protizákonnú pomoc poskytnutú šiestim projektom, o ktorej vyjadrila pochybnosti v prvom rozhodnutí o začatí konania, a požiadať o vrátenie pomoci, bola neakceptovateľná. Bola v rozpore s článkom 11 procedurálneho nariadenia.

(198)

Podľa Talianska sa konanie týkalo len individuálnych uplatnení schémy, projektov, ktoré Komisia osobitne identifikovala, ktorými bolo 13 projektov uvedených v prvom rozhodnutí o začatí konania. Taliansko už pozastavilo platby na tieto projekty až do konečného rozhodnutia Komisie.

(199)

Pokiaľ ide o žiadosť anonymnej tretej strany, aby Komisia zaviedla ročné monitorovacie podmienky a iné kontrolné opatrenia, talianska vláda uviedla, že je ochotná vypracovať akúkoľvek správu požadovanú podľa článku 21 procedurálneho nariadenia. Talianske orgány však nesúhlasili s tým, aby boli uložené dodatočné oznamovacie povinnosti: bolo by to neprimerané a nenáležité v porovnaní s povinnosťami, ktoré musia plniť členské štáty v súvislosti so schémami pomoci v tom istom odvetví.

(200)

Anonymná tretia strana uviedla vo svojich pripomienkach k výročnej správe podniku Avio za rok 2004, pričom citovala najmä vetu: „Ak sa nedosiahli žiadne príjmy, žiadne splácanie nie je povinné.“ Talianske orgány uviedli, že požiadali túto spoločnosť o vysvetlenie. Právny zástupca po porade s predstaviteľmi podniku Avio potvrdil, že príjemcovia pomoci v rámci schémy boli povinní vrátiť prijaté sumy v plnej výške bez ohľadu na úspech programu. Podnik Avio konštatoval, že výkazy v jeho výročnej správe za rok 2004 sa zakladali na nesprávnom výklade schémy a budú upravené v nasledujúcej výročnej správe.

(201)

Taliansko poskytlo informácie o ďalších právnych predpisoch, o ktorých sa anonymná tretia strana zmienila vo svojich pripomienkach, a uviedlo, že zákon č. 421/96, zákon č. 388/00, finančný zákon z roku 2003 a zákon č. 140/99 (ktoré sa konkrétne týkali vojenského dopravného lietadla) súviseli len s financovaním vojenských projektov týkajúcich sa národnej bezpečnosti.

(202)

K správe Dvora audítorov Taliansko najprv uviedlo, že anonymná tretia strana priložila k svojim pripomienkam dve „tabuľky alebo diagramy získané z obrázkov 3 a 5“ správy. Boli to excelovské súbory, ktoré sa nevyskytovali vo verzii uvedenej v druhom rozhodnutí o začatí konania, ale iba vo wordovskej verzii správy. Nebolo jasné, akými investigatívnymi metódami si anonymná tretia strana zabezpečila prístup k týmto tabuľkám.

(203)

Taliansko zdôraznilo, že podľa jeho názoru bolo absolútne nenáležité pripisovať tieto číselné údaje Dvoru audítorov vzhľadom na to, že sa ako také nevyskytovali v texte správy.

(204)

Napriek tomu Taliansko poskytlo niekoľko pripomienok k obsahu tabuliek, ktoré odkazovali na 164 rozhodnutí o udelení pomoci v celkovej sume 3 miliardy EUR.

(205)

V tejto celkovej sume bolo niekoľko chýb vrátane súm počítaných dvakrát a číselných údajov pre pomoc, ktorá nebola udelená. Tabuľky obsahovali aj projekty súvisiace s národnou bezpečnosťou vrátane niektorých projektov, ktoré boli financované na základe iných zákonov a prekračovali rozsah pôsobnosti schémy. Správny číselný údaj pre pomoc udelený na základe schémy bolo číslo uvedené v pripomienkach, ktoré predložilo Taliansko […].

(206)

V záujme posúdenia tohto prípadu Komisia najprv skúmala, či ide o štátnu pomoc a ako by sa mala posúdiť jej zlučiteľnosť.

(207)

Po druhé Komisia objasní rozsah pôsobnosti tohto konania a správny postup, ktorým sa treba riadiť.

(208)

Po tretie Komisia posúdi, či možno rozptýliť pochybnosti vyjadrené v prvom rozhodnutí o začatí konania.

(209)

Po štvrté rozhodnutie bude obsahovať zoznam projektov, ktorých sa týka, a na základe dostupných informácií posúdi ich zlučiteľnosť vrátane akýchkoľvek podmienok, ktoré majú byť uložené s cieľom zabezpečiť ich riadne uplatňovanie.

(210)

Napokon Komisia vyvodí závery o jednotlivých projektoch a vysvetlí, prečo sa jej závery netýkajú dvoch vrtuľníkov, ktorých vojenský charakter bol spochybnený v druhom rozhodnutí o začatí konania.

(211)

Opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak sa štátne prostriedky používajú spôsobom, ktorý deformuje alebo hrozí, že bude deformovať hospodársku súťaž uprednostnením niektorých podnikov a že bude ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi.

(212)

Ako sa uvádza v prvom a druhom rozhodnutí o začatí konania, posudzované opatrenia predstavujú pomoc. Taliansko alebo ktorákoľvek zo strán, ktoré intervenovali v konaní, nemali námietky proti tomuto posúdeniu.

(213)

Pôžičky poskytnuté podľa zákona č. 808/85 sú nesporne selektívne, pretože prinášajú prospech len spoločnostiam pôsobiacim v leteckom odvetví.

(214)

Tieto pôžičky sa poskytujú prostredníctvom finančných prostriedkov pochádzajúcich zo štátneho rozpočtu, a preto znamenajú použitie štátnych zdrojov.

(215)

Pôžičky nezahŕňajú úrok, prinášajú teda výhodu spoločnostiam, ktoré ich dostávajú prostredníctvom spoločností, ktoré musia financovať ich projekty v trhových podmienkach. Prvok výhody vo zvýhodnenej pôžičke je rozdiel medzi úrokom, ktorý by podnik musel zaplatiť na ekvivalentnú pôžičku v obchodných podmienkach, a osobitnou nízkou úrokovou sadzbou, ktorá je v tomto prípade nulová. Istina sa vždy spláca podľa harmonogramu stanoveného v čase udelenia a pomoc je súčet úrokových platieb, ktorých sa štát zrieka.

(216)

Vo väčšine prípadov sa projekty, o ktoré tu ide, týkajú výrobkov, pri ktorých existuje rozsiahly obchod vnútri Spoločenstva (vrtuľníky, malé lietadlá alebo niekedy dielce veľkých lietadiel).

(217)

Podpora, ktorú Taliansko poskytlo výskumným a vývojovým projektom v leteckom priemysle podľa zákona č. 808/85, preto patrí do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy.

(218)

Taliansko a intervenujúce strany súhlasia aj s tým, že zlučiteľnosť pomoci so zmluvou by sa mala posudzovať na základe pravidiel týkajúcich sa uplatňovania jej článku 87 ods. 3 písm. c) na pomoc na výskum a vývoj.

(219)

Posudzovaná pomoc bola poskytnutá protiprávne, pretože ju Taliansko nikdy nenotifikovalo.

(220)

Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inováciu (ďalej len „rámec 2006“) (38) jednoznačne uvádza, že v súlade s oznámením Komisie o stanovení uplatniteľných pravidiel pre posúdenie protiprávnej štátnej pomoci (39) bude Komisia v prípade nenotifikovanej pomoci uplatňovať:

(221)

Preto na posúdenie zlučiteľnosti týchto projektov s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES bude Komisia uplatňovať rámec 1986, prípadne rámec 1996 v závislosti od dátumu udelenia pomoci.

(222)

Toto rozhodnutie sa týka len individuálnej pomoci, ktorú Taliansko udelilo civilným výskumným a vývojovým projektom v leteckom priemysle na základe zákona č. 808/85.

(223)

V prvom rade sa týka šiestich projektov, v súvislosti s ktorými Komisia vyjadrila osobitné pochybnosti v prvom rozhodnutí o začatí konania.

(224)

Týka sa aj ďalších projektov uvedených v prvom rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ následne zhromaždené, s nimi súvisiace informácie umožňujú urobiť odlišné posúdenie, najmä pokiaľ ide o povinnosť individuálnej notifikácie.

(225)

Po tretie toto rozhodnutie sa týka inej individuálnej pomoci, ktorú Taliansko udelilo projektom a ktorá presahuje prah pre oznamovanie stanovený výskumnými a vývojovými rámcami 1986 a 1996. Tieto projekty boli Komisii známe v čase prvého rozhodnutia o začatí konania. O niektorých z nich sa zmienila v druhom rozhodnutí o začatí konania ako o možných prípadoch nenotifikovanej individuálnej pomoci.

(226)

Nedá sa poprieť, ako sa to Taliansko pokúša robiť, že konanie vo veci formálneho prešetrovania musí od samého začiatku určiť všetky projekty, ktorých sa týka, pretože keď Komisia začne konanie, nemusí nevyhnutne vedieť, koľkých projektov sa týka.

(227)

Toto konanie sa týka individuálnych uplatnení schémy, jednotlivých prípadov, ktoré Taliansko malo notifikovať, ale nenotifikovalo. Rozsah nesplnenia oznamovacej povinnosti Talianska je výnimočný: Taliansko okrem iného nenotifikovalo ani jeden z projektov v priebehu vyše desiatich rokov. V dôsledku jeho trvalého porušovania oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 88 ods. 3 Komisia na základe pripomienok, ktoré dostala od tretích strán, a na základe dostupných informácií v druhom rozhodnutí o začatí konania jednoznačne uviedla, že konanie sa týka všetkých individuálnych projektov podľa tejto schémy, ktoré mali byť notifikované individuálne.

(228)

V druhom rozhodnutí o začatí konania sa nestanovil žiadny konkrétny dátum, s účinnosťou od ktorého sa jednotlivé projekty, ktoré neboli notifikované, mali začať zaraďovať do rozsahu pôsobnosti konania a mali sa považovať za individuálne uplatnenia zákona č. 808/85. V každom prípade talianske orgány často dovoľovali príjemcovi pomoci nesplatiť pomoc v plnom rozsahu, a toto sa musí považovať za predstavujúce novú pomoc.

(229)

Stojí za to upozorniť na dôležitosť individuálnej notifikácie pomoci presahujúcej určité prahy na účely kontroly štátnej pomoci. Rámec 2006 jednoznačne naznačuje, že v záujme lepšieho sústredenia sa na kontrolu zo strany Komisie individuálne opatrenia presahujúce určité prahy podliehajú podrobnému posúdeniu Komisiou. Účelom individuálneho posúdenia je zabezpečiť, aby vysoké sumy pomoci na práce v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, vykonávané tým istým príjemcom, nedeformovali hospodársku súťaž v rozsahu protirečiacom spoločnému záujmu, ale aby skôr k spoločnému záujmu primerane prispievali.

(230)

Prahy pre individuálnu notifikáciu sa v posudzovanom období menili. Podľa rámca 1986 sa individuálna notifikácia požadovala pre projekty s oprávnenými nákladmi nad 20 miliónov ECU.

(231)

Podľa rámca 1996 sa projekty mali individuálne oznamovať Komisii, ak oprávnené náklady prekročili 25 miliónov ECU a pomoc bola vyššia ako 5 miliónov ECU (40).

(232)

Vzhľadom na potrebu, aby v rozhodnutí o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES boli presne a konkrétne označené príslušné individuálne projekty, Komisia bude mať tieto pripomienky.

(233)

Keď Komisia začala konanie v zmysle článku 88 ods. 2, presne označila 13 projektov. Na základe informácií, ktorými v tom čase disponovala, vyjadrila pochybnosti o šiestich z nich a nevzniesla žiadne námietky proti ďalším siedmim projektom.

(234)

Ukázalo sa však, že nástroj pomoci, ktorý použilo Taliansko, spolu so spôsobom, akým ho realizovalo, s oneskoreniami v splácaní, bol taký, že bolo nutné zmeniť posúdenia 13 projektov. Taliansko uznalo, že informácie, ktorými Komisia v tom čase disponovala, boli nesprávne a nezodpovedali reálnym podmienkam pomoci, ktorá bola udelená a ktorá sa riadne nesplácala.

(235)

Ďalej sa ukázalo, že sa vyskytli ďalšie prípady, ktoré Taliansko individuálne nenotifikovalo, a to i napriek jednoznačným vyhláseniam vo výskumných a vývojových rámcoch a v rozhodnutí z roku 1986.

(236)

Takisto sa stalo zjavným, že vo väčšine prípadov posudzovaných v tomto rozhodnutí splácania nedodržiavali počiatočný harmonogram; oneskorenia boli povolené, vďaka čomu sa podmienky stávali pre príjemcu veľkorysejšími. Tieto nové a veľkorysejšie podmienky predstavujú novú pomoc.

(237)

Záverom možno povedať, že toto konanie sa týka viacerých projektov, ktorým bola udelená nová protiprávna pomoc.

(238)

Komisia posúdila informácie, ktoré predložilo Taliansko o oprávnených nákladoch a stimulačnom účinku šiestich programov uvedených v prvom rozhodnutí o začatí konania, ktoré sú teraz zahrnuté do zoznamu projektov (tabuľka 4 v odôvodnení 281).

(239)

Komisia zistila, že pre každý projekt vznikli náklady na priemyselný výskum a predkonkurenčný vývoj.

(240)

Komisia zistila, že pomoc na každý z týchto šiestich projektov mala stimulačný účinok. Posúdenie sa uskutočnilo pri zohľadnení času, ktorý uplynul odvtedy, čo Taliansko prijalo rozhodnutie o udelení pomoci.

(241)

Ako sa však uvádza v odôvodneniach 105 až 122, ukázalo sa, že ďalšie veľmi dôležité aspekty týchto opatrení pomoci, najmä nástroj pomoci, neboli jasne vymedzené a neumožnili Komisii vytvoriť si konečný názor o ich zlučiteľnosti. To znamená, že pred predložením posúdenia jednotlivých projektov bude potrebné posúdiť dostupné informácie týkajúce sa ďalších pochybností vyjadrených v druhom rozhodnutí o začatí konania.

(242)

V záujme toho, aby sme dospeli ku konečnému záveru o individuálnej pomoci udelenej v rámci schémy, bude potrebné predovšetkým posúdiť všetky informácie týkajúce sa schémy vrátane právneho základu a rozpočtových zmien.

(243)

Po druhé bude potrebné posúdiť charakter nástroja pomoci a vykonávanie rozhodnutí o udelení pomoci.

(244)

Po tretie bude potrebné zostaviť zoznam jednotlivých projektov, ktoré Taliansko nenotifikovalo, s cieľom posúdiť finančné podmienky pre každý z týchto projektov a v prípade potreby overiť podmienky splácania a mechanizmy monitorovania dodržiavania týchto podmienok.

(245)

Napokon posúdeniu informácií týkajúcich sa dvoch údajne vojenských vrtuľníkov bude venovaný samostatný oddiel v odôvodneniach 399 až 408.

(246)

Komisia má teraz jasnú predstavu o vývoji celkovej schémy.

(247)

Taliansko poskytlo dostatočné informácie o celkovom financovaní projektov, ktoré umožňujú Komisii vytvoriť si všeobecnejší pohľad. Toto je obzvlášť relevantné kvôli problému, že Taliansko použilo posudzovanú schému na financovanie tak civilných projektov, ako aj projektov súvisiacich s národnou bezpečnosťou. Číselné údaje o celkovom financovaní by teda boli zavádzajúce, keby sa vykladali ako preukazujúce len finančné prostriedky, ktoré Taliansko vynaložilo na civilné výskumné a vývojové projekty v leteckom priemysle.

(248)

Pokiaľ ide o charakter nástroja pomoci, talianske orgány predložili kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa projektov, ktoré by Taliansko malo notifikovať individuálne na základe prahov stanovených v rámcoch výskumu a vývoja idúcich po sebe.

(249)

Talianske orgány uviedli, že charakter nástroja bol hybridný v tom zmysle, že to bola zvýhodnená pôžička, ktorej harmonogram splácania bol zostavený podľa prognózy predaja vyvíjaného výrobku. Podľa názoru talianskych orgánov tieto harmonogramy splácania boli pevne stanovené od samého začiatku.

(250)

Pôžičky boli udelené na základe referenčnej sadzby v čase udelenia plus prémia.

(251)

Talianske orgány stanovili pre každý projekt teoretickú maximálnu intenzitu pomoci v momente, keď bola pomoc udelená, vypočítanú na základe oprávnených nákladov so zahrnutím všetkých bonusov, ktoré mohli byť relevantné.

(252)

V niektorých prípadoch sa však táto intenzita nedodržiavala a pomoc bola udelená príjemcovi za výhodnejších podmienok, pri intenzite vyššej ako intenzita maximálne prípustná podľa rámcov výskumu a vývoja.

(253)

Okrem toho v praxi sa tieto harmonogramy často nedodržiavali, a to dvoma rôznymi spôsobmi. Po prvé platby príjemcom pomoci boli oneskorené v porovnaní s počiatočnými harmonogramami buď preto, že projekt bol oneskorený, alebo preto, že štát sa oneskoroval s poukazovaním platieb. Preto v niektorých prípadoch bola skutočná intenzita pomoci nižšia ako počiatočná intenzita.

(254)

Oveľa dôležitejšie však je, že splátky sa neriadili počiatočnými harmonogramami. V dôsledku toho sa v mnohých prípadoch počiatočná intenzita zvyšovala postupne s tým, ako príjemcovia pomoci profitovali z ďalšej výhody oneskoreného splácania.

(255)

Hoci Taliansko poskytlo Komisii viacero listov, ktoré zaslalo príjemcom pomoci a v ktorých požadovalo splatenie, je jasné, že takéto listy mali obmedzený účinok. V niektorých prípadoch sa listy poslali príjemcovi o tom istom projekte, neurobili sa však žiadne účinné kroky na splatenie pôžičky a štát nevyvinul žiadnu činnosť zameranú na vrátenie pôžičky (41).

(256)

Záverom možno povedať, že sa vyskytli dva potenciálne problémy súvisiace s pomocou udelenou na projekty: a) počiatočná intenzita, ktorá bola v niektorých prípadoch vyššia ako maximálne prípustná intenzita, a b) nedostatočné splácanie, ktoré umožňovalo dokonca intenzitu ďalej zvyšovať.

(257)

Talianske orgány v spolupráci s Komisiou definovali metodiku, ktorá umožňuje vyriešiť obidva problémy. Ako prvý krok je stanovená maximálna intenzita pre každý projekt, ktorou je menšia z dvoch intenzít, maximálna teoretická intenzita (42) a počiatočná intenzita. Ak je počiatočná intenzita nižšia, možno povedať, že stimulačný účinok konkrétnej sumy udelenej pomoci stačil na presvedčenie spoločnosti, aby sa sama angažovala pre projekt. Každé zvýšenie intenzity nad hodnotu stanovenú na začiatku sa musí nevyhnutne považovať za novú pomoc.

(258)

Potom sa vypočíta kumulatívna intenzita pomoci. V roku, v ktorom táto kumulatívna intenzita dosiahne úroveň maximálnej intenzity stanovenej v odôvodnení 257, príjemca pomoci musí splatiť celú ešte nesplatenú istinu. Ak sa už maximálna intenzita dosiahla, má sa účtovať na nesplatený dlh zložitý úrok za roky až do dátumu konečného splatenia celej pôžičky. Úroveň úroku je referenčná sadzba za rok, v ktorom sa dosiahla maximálna intenzita, a potom za rok ďalšieho oneskorenia.

(259)

Uvedená metodika teda umožňuje zabezpečiť dodržiavanie maximálnych intenzít stanovených v rámcoch výskumu a vývoja idúcich po sebe (43).

(260)

Spoločné a presné pochopenie nástroja pomoci umožnilo zostaviť zoznam projektov, ktoré malo Taliansko notifikovať individuálne. Keď pomoc nadobudne formu zvýhodnenej pôžičky, významnou hodnotou je výška úroku, ktorého sa štát zrieka. Neistota obklopujúca charakter intenzity pomoci znamenala, že samotné Taliansko nemalo jasnú predstavu o tom, ktoré projekty sa musia individuálne notifikovať (44) a ktoré projekty musia byť zahrnuté do ex post zoznamu prípadov, ktoré mali byť notifikované.

(261)

V záujme zostavenia konečného zoznamu musela Komisia poslať sériu žiadostí o informácie.

(262)

Taliansko spočiatku popieralo, že nenotifikovalo žiadny individuálny projekt okrem tých, ktoré sú uvedené v prvom rozhodnutí o začatí konania. Následne uznalo, že zoznam nenotifikovaných projektov bol dlhší, a predložilo všetky potrebné informácie a dôkazy.

(263)

Ťažkosti spojené so zostavovaním zoznamu nenotifikovaných projektov možno vysvetliť kombináciou viacerých faktorov.

(264)

Po prvé sa schéma uplatňovala od roku 1986.

(265)

Po druhé počet projektov, ktorých sa to týka, je nevyhnutne vysoký. Vrátane projektov, ktoré nepodliehajú individuálnej notifikácii, počet projektov financovaných prostredníctvom schémy v posudzovanom období značne prevyšuje 100.

(266)

Po tretie skutočnosť, že zoznamy zahŕňajú početné vojenské projekty, zvýšila zmätok. Komisia uvádza, že dokonca aj v správe talianskeho Dvora audítorov bol určitý zmätok, pokiaľ ide o charakter projektov.

(267)

Dostupné informácie o podporených projektoch boli neúplné a často zmätené, v neposlednom rade v dôsledku toho, že správy samotnej vlády talianskemu parlamentu sa týkali skôr zoznamu budúcich projektov než aktuálne podporovaných projektov.

(268)

Existujú zoznamy, ktoré predložila anonymná tretia strana, a ďalšie zoznamy, na ktoré sa Komisia priamo odvoláva, ako je zoznam 13 projektov uvedených v prvom rozhodnutí o začatí konania a zoznam projektov citovaných v druhom rozhodnutí o začatí konania.

(269)

Správa Dvora audítorov neobsahuje zoznam projektov, ale iba celkové čísla, grafy a tabuľky. No wordovská verzia dokumentu, dostupná na internetovej stránke dvora v roku 2005, umožnila vyextrahovať z celkových grafov východiskové údaje.

(270)

Anonymná tretia strana zahrnula tieto údaje do svojho podania z 11. novembra 2005. Komisia sa vo svojej žiadosti o informácie z 23. mája 2006 odvolávala na väčšinu projektov zaradených do zoznamu, ktorý predložila anonymná tretia strana (45), aby upozornila Taliansko na to, že veľmi pravdepodobne existoval ešte istý počet nenotifikovaných projektov, o ktorých Taliansko neposkytlo požadované informácie.

(271)

Taliansko poprelo, že tento zoznam by mohol byť pripísaný Dvoru audítorov (46): získala ho neznáma osoba z informačného systému dvora. Bolo by preto zavádzajúce pripisovať tento zoznam samotnému dvoru, pretože bol výsledkom manipulovania s údajmi treťou stranou. Obsahoval viaceré chyby a nepresnosti a bolo by nesprávne domnievať sa, že by samotný Dvor audítorov bol za to zodpovedný.

(272)

Taliansko sa napokon rozhodlo, že samo poskytne úplný zoznam individuálnych projektov, ktoré podliehali individuálnej notifikácii, takže Komisia nemusí konštatovať názor o presnosti informácií, ktoré dostala predtým (47).

(273)

Diskusia o zozname nenotifikovaných projektov bola ťažká, no asi po dvoch rokoch umožnila talianskym orgánom a Komisii identifikovať viacero individuálnych projektov, ktoré Taliansko nenotifikovalo.

(274)

Podľa požiadavky v druhom rozhodnutí o začatí konania Taliansko poskytlo aj zoznam projektov pod prahom pre individuálnu notifikáciu, ktoré boli schválené po 20. novembri 2002. Komisia došla k záveru, že tento zoznam zodpovedá celkovému rozpočtu na zákon č. 808/85 v príslušnom období a že sa vzťahuje na projekty pod prahom pre individuálne posúdenie (48).

(275)

Zoznam projektov, ktoré Taliansko individuálne nenotifikovalo Komisii, obsahuje 17 projektov.

(276)

Zoznam zahŕňa projekty, v súvislosti s ktorými je Komisia schopná dospieť ku konečnému záveru o ich zlučiteľnosti so zmluvou, ktorý však ponecháva otvorenou možnosť, aby Komisia mohla v budúcnosti prijať opatrenia týkajúce sa iných projektov, ktoré neboli notifikované a o ktorých v súčasnosti nemá vedomosť, alebo projektov, o ktorých má vedomosť, nemá však o nich informácie postačujúce na účely rozhodnutia buď preto, že dostupné informácie nie sú úplné, alebo preto, že z informácií vyplýva, že projekt je v súčasnosti pod prahom pre notifikáciu, zatiaľ čo nové informácie môžu toto posúdenie zmeniť.

(277)

Komisia má pre každý projekt počiatočný harmonogram vyplácania a splácania stanovený v čase, keď bola pomoc udelená, a reálne čísla pre platby od štátu a splácanie príjemcami pomoci. Harmonogramy zahŕňajú opravy vykonané uvedenou metodikou (49).

(278)

Na základe dostupných informácií o projektoch a berúc na vedomie, že všetky projekty predstavujú individuálne uplatnenia tej istej schémy pomoci, Komisia nemá žiadny dôkaz, ktorý by ju viedol k podozreniu, že pomoc bola zameraná na podporu činností, ktoré nespĺňajú podmienky ako výskumné a vývojové činnosti podľa rámcov výskumu a vývoja.

(279)

Pokiaľ ide o stimulačný účinok, Komisia predovšetkým uvádza, že bod 8.2 rámca 1986 vyžaduje iba to, že pomoc by mala podnecovať dodatočné úsilie v oblasti výskumu a vývoja alebo umožniť príjemcom pomoci reagovať na mimoriadne podmienky, pre ktoré boli ich vlastné prostriedky príliš obmedzené. Podľa bodu 6 rámca 1996 sa mal stimulačný účinok overovať na základe kvantifikovateľných faktorov alebo iných relevantných faktorov, ktoré označil členský štát, a preukázať, že ten istý výskumný a vývojový projekt by sa nebol uskutočnil bez pomoci alebo že by bol menej ambiciózny, alebo že by sa nebol uskutočnil v tom istom čase.

(280)

Komisia nemá žiadny dôvod spochybňovať stimulačný účinok posudzovanej pomoci. Pomoc umožnila jej príjemcom zapojiť sa do výskumných a vývojových činností navyše k ich bežnému výskumu a uskutočniť výskumné a vývojové projekty, ktoré by sami neboli schopní realizovať. Okrem toho Komisia v súlade so svojím posúdením podobných projektov v leteckom priemysle konštatuje, že pomoc posudzovaným projektom umožnila jej príjemcom zapojiť sa do rizikových projektov, ktoré by sami neboli schopní financovať. Napokon Komisia uvádza, že väčšina projektov boli medzinárodné projekty, ktoré vyžadovali dodatočné úsilia v rámci spolupráce.

(281)

Každý projekt je opísaný spolu s jeho celkovými oprávnenými nákladmi a sumou pomoci, ktorú dostal. V prípade šiestich projektov, o ktorých sa v prvom rozhodnutí o začatí konania vyjadrili pochybnosti, posúdenie zahŕňa aj dostupné informácie o oprávnených činnostiach a stimulačnom účinku. Dôsledky uplatňovania metodiky sú pre všetky projekty podrobne opísané v odôvodnení 257.

Tabuľka 4

Zoznam projektov, ktorých sa toto rozhodnutie týka

(282)

Projekt sa týkal vrtuľníka a realizoval ho podnik Agusta; pozostával z vývoja rôznych verzií A109, ktoré prispôsoboval rôznym motorom s cieľom vyhovieť najprísnejším kritériám z hľadiska bezpečnosti, letového výkonu a vplyvu na životné prostredie. Verzie D, E a F zodpovedali motorom, ktoré poskytli spoločnosti Allison, Pratt a Whitney a Turbomeca. Verzie D a E, ako uviedli talianske orgány, neboli nikdy vyvinuté.

(283)

Projekt bol uvedený v zozname prvého rozhodnutia o začatí konania ako projekt č. 4. Investície sa uskutočnili v období rokov 1996 až 1998. V prvom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o klasifikácii výskumných a vývojových činností a o stimulačnom účinku.

(284)

Pokiaľ ide o výskumné a vývojové činnosti, talianske orgány poskytli podrobnejšie informácie o pracovných balíkoch. Komisia k tomu dodáva, že po prvé boli vyvinuté viaceré prototypy a že verzie D a E neboli dokončené alebo sa nepredávali.

(285)

Po druhé Komisia uvádza, že technológie, ktorých sa to väčšmi priamo týka – nové motory a lyžiny – boli certifikované až v júni 2001. Podľa Talianska musí byť vývoj v oblasti nosnej vrtule predsa len zaradený do konečného výrobku, aj keď bol výsledok výskumu a vývoja úspešný.

(286)

Zdá sa, že sled udalostí naznačuje, že pomoc na výskumný a vývojový projekt uskutočnený v rokoch 1996 – 1998 umožnil podniku Agusta zaviesť nové technológie s časovým horizontom viac ako 30 mesiacov. Pomoc mala teda stimulačný účinok na podnik Agusta.

(287)

Oprávnené investície (50) predstavovali 69 790 miliónov ITL (51). Suma pomoci vo forme úroku, ktorého sa štát zriekol, bola 24 450 miliónov ITL. Počiatočná intenzita pomoci bola teda 35,03 % v porovnaní s teoretickou maximálnou intenzitou 31 %, ktorú povoľuje rámec 1996. Rok, v ktorom kumulatívna intenzita dosiahla povolené maximum 31 %, bol rok 2004.

(288)

Preto musel podnik Agusta v roku 2007 okamžite splatiť nevyrovnanú istinu (19 300 miliónov ITL) plus 7 811 miliónov ITL požadovaných v harmonograme splácania pre daný rok. Od roku 2005 tiež musel platiť úrok, ktorý k 31. decembru 2007 dosiahol […] miliónov ITL.

(289)

Komisia preto dospela k záveru, že pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú podľa rámca 1996, keďže sa týkala výskumných a vývojových činností a mala na podnik Agusta stimulačný účinok, s podmienkou, že podnik Agusta okamžite splatí nevyrovnanú istinu a zložitý úrok.

(290)

Projekt sa týkal vrtuľníka podniku Agusta. Bol uvedený v zozname v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 2. Komisia vyjadrila pochybnosti o klasifikácii výskumných a vývojových činností a o stimulačnom účinku.

(291)

Podľa Talianska projekt realizovaný v období rokov 1999 – 2001 bol zameraný na vývoj úplne nového vrtuľníka, ktorý mal byť uvedený na trh po roku 2009. Vrtuľník mal byť v rozsahu hmotnosti od 3 do 3,5 tony a bol by sa používal na vývoj na vojenskom trhu.

(292)

Taliansko bolo schopné preukázať, že A109X bol projekt úplne odlišný od projektov A109DEF, A109 Power a A119 Koala. Hlavné technologické rozdiely sa týkali päťlopatkovej nosnej vrtule, chvostovej vrtule a prevodu používajúceho tanierové ozubené kolesá.

(293)

Pokiaľ ide o stimulačný účinok, Taliansko bolo schopné preukázať, že A109X bol nový projekt, ktorý by nebol dokončený pred rokom 2009. Pomoc teda umožnila podniku Agusta zapojiť sa do výskumných a vývojových činností, ktoré boli veľmi vzdialené od trhu a z technologického hľadiska veľmi rizikové.

(294)

Oprávnené investície spoločnosti mali hodnotu 67 144 miliónov ITL. Pomoc, ktorú podnik dostal vo forme ušlého úroku, predstavovala 13 902 miliónov ITL, čomu zodpovedala intenzita pomoci 20,70 %, čo je pod maximálnou počiatočnou intenzitou 33 % prípustnou podľa rámca 1996.

(295)

Harmonogram splácania nebol nikdy upravený tak, aby zohľadňoval skutočnosť, že pomoc bola vyplatená spôsobom odlišným od toho, čo sa predpokladalo, a skutočnosť, že pôžička bola menšia. Splátky pre tento projekt sa budú riadiť upraveným harmonogramom do roku 2018.

(296)

Komisia môže preto urobiť záver, že pomoc je zlučiteľná s rámcom 1996, pretože sa týkala výskumných a vývojových činností a mala stimulačný účinok, s podmienkou, že plán splácania sa skončí v roku 2018.

(297)

Projekt sa týkal vývoja vrtuľníka podnikom Agusta. Vrtuľník A119 Koala je úžitková verzia osemmiestneho vrtuľníka poháňaná jedným turbohriadeľovým motorom a vyrábaná na civilný trh.

(298)

Bol uvedený v zozname v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 3. Na základe informácií dostupných v tom čase Komisia zaujala stanovisko, že projekt nepodliehal individuálnej notifikácii Komisii, takže nespadal do rozsahu pôsobnosti uvedeného rozhodnutia.

(299)

Následne sa ukázalo, že výška oprávnených investícií a suma pomoci boli v skutočnosti také, že projekt mal byť individuálne notifikovaný Komisii.

(300)

Pomoc bola udelená v roku 1997 na oprávnené investície vo výške 58 137 miliónov ITL v období rokov 1997 – 1999. Pomoc, ktorú podnik dostal, mala intenzitu 26,92 %, čo bolo pod maximálnou počiatočnou intenzitou 32 % prípustnou podľa rámca 1996.

(301)

Splátky na tento projekt sa teda budú riadiť harmonogramom do roku 2009.

(302)

Komisia môže preto urobiť záver, že projekt A119 Koala realizovaný podnikom Agusta je zlučiteľný s rámcom 1996 za predpokladu dodržiavania harmonogramu splácania.

(303)

Tento projekt sa týkal základnej verzie DO328 a realizoval ho podnik Aermacchi. DO328 je regionálne prúdové lietadlo, ktoré vyvinula spoločnosť Dornier. Podnik Aermacchi bol poverený vývojom dvoch segmentov trupu a zmontovaním celého trupu zhotoveného z 13 panelov, ktoré pre spoločnosť Dornier vyrobila kórejská spoločnosť Daewoo.

(304)

Výskumný a vývojový projekt umožnil podniku Aermacchi získať poznatky potrebné na vývoj dvoch segmentov a montáž trupu. Tieto činnosti boli nové pre spoločnosť, ktorá sa až dovtedy zameriavala na vojenské cvičné lietadlá. Oprávnené činnosti sa uskutočnili v rokoch 1990 a 1991.

(305)

Projekt bol uvedený v zozname v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 10. Komisia sa tam rozhodla, že nevznesie proti projektu žiadne námietky, pretože na základe informácií, ktorými disponovala, ho považovala za zlučiteľný.

(306)

Informácie, ktoré Taliansko predložilo počas konania, však zreteľne ukazujú, že počiatočný záver sa musel zmeniť na základe finančnej situácie projektu.

(307)

Informácie, ktoré sú dnes dostupné, naznačujú, že oprávnené investície dosiahli sumu 60 722 miliónov ITL a že maximálna počiatočná intenzita bola 43 %.

(308)

Došlo však k viacerým oneskoreniam v splácaní, čo uznali aj samotné talianske orgány. Intenzita vo výške 43 % prípustná podľa rámca 1986 sa dosiahla už v roku 1996. Keďže sa dosiahla maximálna intenzita, podnik Aermacchi musel okamžite splatiť nevyrovnaný zostatok, ktorý predstavuje 34 019 miliónov ITL. Musela uhradiť aj zložitý úrok na sumy, ktoré podnik Aermacchi dlhoval od roku 1996, ktorý k 31. decembru 2007 predstavoval […] miliónov ITL.

(309)

Komisia dospela k záveru, že projekt súvisiaci so základnou verziou DO328 možno považovať za zlučiteľný so Zmluvou o ES na základe rámca 1986 s podmienkou, že podnik Aermacchi okamžite splatí nevyrovnanú istinu a zložitý úrok.

(310)

Projekt realizoval podnik Aermacchi a týkal sa vývoja rozšírenej verzie DO328 regionálneho prúdového lietadla, ktorý vyvinula spoločnosť Dornier. Rozšírená verzia mala umožniť prepravu 40 až 50 cestujúcich. Ukazuje sa, že projekt nebol dokončený v neposlednom rade preto, že spoločnosť Dornier alebo Dornier-Fairchild, ktorou sa neskôr stala, vyhlásila úpadok. Projekt sa realizoval v období rokov 1995 a 1997.

(311)

Projekt bol uvedený v zozname v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 8. Komisia vyjadrila pochybnosti o klasifikácii výskumných a vývojových činností a o stimulačnom účinku.

(312)

Pokiaľ ide o výskumné a vývojové činnosti, talianske orgány boli schopné preukázať, že rozšírenie prúdového lietadla znamenalo, že firma musí prepracovať celé sekcie trupu pri minimalizácii vplyvu na hmotnosť lietadla a na náklady projektu. Počas prác na projekte podnik Aermacchi vyvinul dva prototypy.

(313)

V súvislosti so stimulačným účinkom talianske orgány preukázali, že financovanie tohto projektu (spolu s ďalším projektom DO328 Panely) umožnilo podniku Aermacchi podstatne zvýšiť úroveň výdavkov na výskum a vývoj. V období rokov 1993 až 1999 (ktoré pokrývali obidva projekty) náklady na dva projekty DO328 dosiahli […] % celkových výdavkov podniku Aermacchi na výskum a vývoj. Taliansko ďalej tvrdilo, že podnik Aermacchi vzhľadom na svoju vojenskú špecializáciu nebol zvyknutý na prácu na civilných projektoch a musel sa výrazne prispôsobiť, čo si vyžiadalo dodatočné investície.

(314)

Oprávnené investície do projektu dosiahli 66 360 miliónov ITL. Maximálna počiatočná intenzita, ktorú talianske orgány stanovili v čase udelenia pomoci, bola 43,49 % (pod maximálnou počiatočnou intenzitou 44 % prípustnou podľa rámca 1996). Harmonogram splácania ukazuje, že táto intenzita sa dosiahne v roku 2010, keď bude musieť byť splatený štátu celý nevyrovnaný zostatok.

(315)

Komisia preto dospela k záveru, že pomoc poskytnutá podniku Aermacchi na projekt DO328 Rozšírená kapacita je zlučiteľná so Zmluvou o ES a rámcom 1996 a že pochybnosti týkajúce sa výskumných a vývojových činností a stimulačného účinku boli rozptýlené. Podnik Aermacchi musí splatiť celú nevyrovnanú istinu do roku 2010.

(316)

Tento projekt realizoval podnik Aermacchi v období rokov 1993 až 1999 a týkal sa vývoja inovatívnych koncepcií s cieľom získať modulové prvky rôznych pozdĺžnych rozmerov, aby slúžili pri vývoji rôzne dlhých trupov pri súčasnom znížení nákladov na vývoj.

(317)

Projekt bol uvedený v zozname v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 9. Komisia vyjadrila pochybnosti o klasifikácii výskumných a vývojových činností a o stimulačnom účinku.

(318)

Pokiaľ ide o výskumné a vývojové činnosti, talianske orgány boli schopné preukázať, že projekt bol zameraný na presunutie vývoja trupových panelov od spoločnosti Daewoo do podniku Aermacchi a na prehodnotenie celého projektu. Projekt sa týkal aj využitia kompozitných materiálov.

(319)

V súvislosti so stimulačným účinkom talianske orgány poskytli dostatok informácií o výskumných a vývojových činnostiach podniku Aermacchi, aby preukázali, že projekt zahŕňal činnosti, ktoré boli pre spoločnosť nové z hľadiska rozsahu a technológie. Ako sme už uviedli, v súvislosti s projektom DO328 Rozšírená kapacita talianske orgány poskytli aj informácie o vývoji výdavkov na výskum a vývoj v podniku Aermacchi.

(320)

Oprávnené investície dosiahli 51 480 miliónov ITL. Počiatočná intenzita v čase udelenia pomoci bola 42,30 % (pod maximálnou počiatočnou intenzitou 44 % prípustnou podľa rámca 1996).

(321)

Táto intenzita sa dosiahla v roku 2006, keď kumulatívna diskontovaná intenzita dosiahla 42,51 %. To znamená, že celý nevyrovnaný zostatok vo výške 54 454 miliónov ITL (pozostávajúci z 37 751 miliónov ITL plánovaných na rok 2007 a z nesplatených 16 703 miliónov ITL) musel byť splatený spolu so zložitým úrokom, ktorý k 31. decembru 2007 dosiahol celkovú výšku […] miliónov ITL.

(322)

Komisia preto dospela k záveru, že pomoc poskytnutá podniku Aermacchi na projekt DO328 možno považovať za zlučiteľnú so Zmluvou o ES a s rámcom 1996, keďže pochybnosti týkajúce sa výskumných a vývojových činností a stimulačného účinku boli rozptýlené, s podmienkou, že podnik Aermacchi okamžite splatí celý nevyrovnaný zostatok dlhu spolu so zložitým úrokom.

(323)

Projekt pre regionálne prúdové lietadlo, ktorý má uskutočniť podnik Alenia (52), bol uvedený v zozname v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 12. Na základe informácií, ktoré boli v tom čase dostupné, Komisia nevyjadrila pochybnosti o projekte. Ukázalo sa však, že existovali ďalšie projekty týkajúce sa ATR72 (53) vzhľadom na oprávnené náklady, ktoré vznikli spoločnosti v nasledujúcich rokoch. Konečné podmienky rôznych opatrení, ktoré mali pomôcť projektu ATR72, boli stanovené v poslednom rozhodnutí o udelení pomoci.

(324)

Projekt sa týkal vývoja lietadlovej konštrukcie pre regionálne prúdové lietadlo vyvinuté konzorciom ATR, ktoré je 50-percentným spoločným podnikom medzi spoločnosťami Alenia Aeronautica a EADS.

(325)

Oprávnené investície na ATR72 predstavovali celkovo 165 442 miliónov ITL. Maximálna počiatočná intenzita pomoci bola 49 %.

(326)

Udelená pomoc však presahovala túto úroveň intenzity. Splátky sa uskutočnili, nie však v plnej výške a nie v súlade s harmonogramom. Musia sa preto účtovať úroky, a to od chvíle, keď kumulatívna intenzita dosiahla maximálnu úroveň 49 %, ktorú povoľuje rámec 1986, to znamená od roku 1998. Podnik Alenia musí okamžite splatiť nevyrovnaný zostatok dlhu, ktorý predstavuje 31 573 miliónov ITL. Okrem toho podnik Alenia musí zaplatiť zložitý úrok, ktorý k 31. decembru 2007 dosiahol celkovo […] miliónov ITL.

(327)

Na základe nových dostupných informácií Komisia dospela k záveru, že projekt týkajúci sa ATR72, realizovaný podnikom Alenia, možno považovať za zlučiteľný so Zmluvou o ES a s rámcom 1986 s podmienkou, že podnik Alenia okamžite splatí nevyrovnanú istinu spolu so zložitým úrokom.

(328)

Projekt realizoval podnik Alenia a týkal sa vývoja najnovšej verzie regionálneho prúdového lietadla ATR42, ktoré by bolo schopné prepravovať až 50 cestujúcich. Projekt nebol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania. Pomoc bola udelená v roku 1994.

(329)

Oprávnené investície predstavovali celkovo 35 997 miliónov ITL. Počiatočná intenzita pomoci bola 35,87 % (menej ako maximálna intenzita 49 % povolená podľa rámca 1986).

(330)

Keďže splátky boli mierne oneskorené a aktuálny výpočet intenzity udáva hodnotu 47,75 %, uplatňovanie metodiky vyžaduje, aby bol okamžite splatený zostatok dlhu predstavujúci splatenie stanovené podľa harmonogramu už na rok 2007 a dosahujúci 20 027 miliónov ITL plus zvyšný zostatok 17 961 miliónov ITL. Podnik Alenia musí zaplatiť zložitý úrok, ktorý za obdobie od roku 2003 do 31. decembra 2007 dosiahol celkovo […] miliónov ITL.

(331)

Komisia dospela k záveru, že projekt týkajúci sa ATR42 500, ktorý realizoval podnik Alenia, možno považovať za zlučiteľný so Zmluvou o ES a s rámcom 1986 s podmienkou, že podnik Alenia okamžite splatí nevyrovnanú istinu spolu so zložitým úrokom.

(332)

Projekt realizovaný podnikom Alenia sa týkal vývoja a zavedenia nových procesov a koncepcií automatizovaného vývoja konštrukcií lietadiel najmä pre nosovú a chvostovú časť lietadla MD11. Projekt sa realizoval v rokoch 1996 a 1997.

(333)

Projekt bol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 7. Komisia vyjadrila pochybnosti o klasifikácii výskumných a vývojových činností a o stimulačnom účinku.

(334)

Na základe informácií, ktoré poskytli talianske orgány, Komisia dospela k záveru, že pracovné balíky v tomto projekte predstavujú oprávnené výskumné a vývojové činnosti, pretože sa týkajú vývoja a procesov spojených s prototypmi.

(335)

Pokiaľ ide o stimulačný účinok, talianske orgány boli schopné preukázať, že pomoc umožnila podniku Alenia zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na úrovne porovnateľné s úrovňami obvyklými pre toto odvetvie vo všeobecnosti ([…]). Okrem toho pomoc umožnila podniku Alenia vykonávať činnosti navyše k jej súčasným činnostiam. Napokon Taliansko uviedlo, že pomoc umožnila značné technologické zlepšenia v práci podniku Alenia, znížila potrebu úplného alebo technického prepracovania panelov a skrátila čas potrebný na montáž.

(336)

Plánované investície predstavovali 69 711 miliónov ITL s intenzitou pomoci 30,32 %, čo bolo pod maximálnou intenzitou 35 % prípustnou podľa rámca 1986.

(337)

No rozsah skutočne vykonanej práce bol oveľa viac obmedzený. Investície dosiahli 36 266 miliónov ITL. Intenzita pomoci bola 15,65 %. Istina bola v plnej výške splatená v roku 2002.

(338)

Komisia môže preto dospieť k záveru, že pomoc týkajúca sa projektu MD11 Dolné panely (MD11LWR) je zlučiteľná so Zmluvou o ES a s rámcom 1996.

(339)

Projekt realizoval podnik Alenia a týkal sa lietadlovej konštrukcie obchodného prúdového lietadla Dassault Falcon 2000. Podnik Alenia pracoval na zadnom trupe, gondole motora, podporných pylónoch motora a aerodynamických krytoch krídel.

(340)

Projekt nebol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania; uskutočnil sa v rokoch 1991 – 1993.

(341)

Oprávnené investície predstavovali 30 520 miliónov ITL. Intenzita pomoci vo forme zvýhodnenej pôžičky bola 38,16 %, mierne nad maximálnou počiatočnou intenzitou 37,5 % prípustnou podľa rámca 1986.

(342)

Keďže maximálna intenzita 37,5 % sa dosiahla v roku 2006, podnik Alenia musí okamžite splatiť celú nevyrovnanú istinu vo výške 11 605 miliónov ITL (5 725 miliónov ITL splatných v roku 2007 plus zvyšných 5 880 miliónov ITL). Okrem toho podnik Alenia musí zaplatiť zložitý úrok, ktorý k 31. decembru 2007 dosiahol celkovo […] miliónov ITL.

(343)

Komisia dospela k záveru, že podporu poskytnutú podniku Alenia na projekt Falcon 2000 možno považovať za zlučiteľnú so Zmluvou o ES a s rámcom 1986 s podmienkou, že podnik Alenia okamžite splatí celú nevyrovnanú istinu spolu so zložitým úrokom.

(344)

Toto je projekt realizovaný podnikom Alenia, ktorý sa týkal vývoja výpočtových metód, vývoja nových materiálov charakterizovaných vysokou tuhosťou a vývoja procesov na pokročilú polymerizáciu pre aplikácie v letectve. Projekt bol zameraný aj na uplatňovanie týchto technológií na vývoj konštrukcie, ktorá by zmenšila turbulenciu vytváranú špičkami krídel lietadla MD11.

(345)

Projekt bol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 11. Na základe informácií, ktoré boli v tom čase dostupné, Komisia nevyjadrila o projekte žiadne pochybnosti. Ukázalo sa však, že podmienky sa líšili od podmienok, ktoré vyplývali z dostupných informácií.

(346)

Projekt sa uskutočnil v období rokov 1987 až 1989. Teoretická maximálna intenzita prípustná pre tento projekt podľa rámca 1986 bola 41 %. Oprávnené investície boli 21 826 miliónov ITL.

(347)

No intenzita pomoci vo forme pôžičky vyplatenej od roku 1990 bola 48,63 %. Maximálna intenzita 41 % sa dosiahla v roku 1995, v čase, keď dlh mal byť splatený, a toto je dátum, od ktorého sa musí účtovať úrok. V dôsledku toho musí podnik Alenia splatiť nevyrovnaných 4 236 miliónov ITL a zaplatiť zložitý úrok, ktorý k 31. decembru 2007 predstavoval celkovo […] miliónov ITL.

(348)

Komisia dospela k záveru, že projekt MD11 Krídelko možno považovať za zlučiteľný s rámcom výskumu a vývoja s podmienkou, že podnik Alenia okamžite splatí nevyrovnanú istinu spolu so zložitým úrokom.

(349)

Toto je projekt realizovaný podnikom Alenia, ktorý sa týkal vývoja a zavedenia nových procesov a koncepcií pre automatizovaný vývoj veľkých lietadlových konštrukcií. Projekt poskytoval aj potvrdenie procesov a koncepcií vyvinutých v továrni v Nole (v regióne Campania).

(350)

Práce na projekte sa vykonávali v období rokov 1996 až 1999. Projekt bol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 5. Komisia vyjadrila pochybnosti o klasifikácii výskumných a vývojových činností a o stimulačnom účinku.

(351)

Pokiaľ ide o výskumné a vývojové činnosti, talianske orgány preukázali, že podnik Alenia investoval do nového softvéru a výpočtových metód, ktoré sa mali uplatňovať na prototypoch. Činnosti ďalej zahŕňali porovnávacie využívanie konštrukčných riešení pre komponenty trupu a skúmanie nových systémov na ochranu komponentov trupu pred koróziou.

(352)

Pokiaľ ide o stimulačný účinok, talianske orgány boli schopné preukázať, že tento projekt spolu s prácou vykonanou na projekte MD11 (pozri projekt MD11LWR) umožnil podniku Alenia získať nové poznatky o vývoji trupov. Okrem toho pomoc umožnila podniku Alenia zvýšiť svoje výdavky na výskum a vývoj.

(353)

Oprávnené investície do tohto projektu boli 149 629 miliónov ITL a maximálna intenzita pomoci prípustná podľa rámca 1996 bola 38 %.

(354)

Táto intenzita sa dosiahne v roku 2009. V dôsledku toho musí podnik Alenia splatiť celú nevyrovnanú sumu pôžičky (96 701 miliónov ITL) do konca roku 2008.

(355)

Komisia je toho názoru, že pochybnosti týkajúce sa výskumných a vývojových činností a stimulačného účinku pomoci na projekt MD95 boli rozptýlené. Komisia dospela k záveru, že pomoc pre MD95 možno považovať za zlučiteľnú so Zmluvou o ES a s rámcom 1996 s podmienkou, že podnik Alenia splatí do konca roku 2008 celú nevyrovnanú sumu pôžičky.

(356)

Toto je projekt realizovaný podnikom Piaggio, ktorý sa týkal lietadla Falcon 2000 (54). Podnik Piaggio pracoval na projekte súbežne s podnikom Alenia, avšak na rôznych pracovných balíkoch. Podnik Piaggio sa osobitne venoval štrukturálnej analýze (lineárnej a nelineárnej), analýze tolerancie poškodenia konštrukcie a štrukturálnej analýze osobitných udalostí (zrážka s vtákmi, odolnosť proti nárazu a núdzové pristátie na vode).

(357)

Projekt, ktorý nebol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania, sa vykonával v období rokov 1991 až 1993.

(358)

Oprávnené investície predstavovali 31 038 miliónov ITL. Intenzita pomoci bola spočiatku stanovená podľa podmienok zvýhodnenej pôžičky na 37,75 %, teda menej ako maximálna intenzita 38 % prípustná podľa rámca 1986.

(359)

Intenzita pomoci, s prihliadnutím na rôzne harmonogramy splácania, bola 33,23 %. Podľa harmonogramu ju podnik Piaggio môže splatiť do roku 2009.

(360)

Komisia dospela k záveru, že projekt Falcon 2000 realizovaný podnikom Piaggio je zlučiteľný so Zmluvou o ES a s rámcom 1986 za predpokladu, že sa dodrží harmonogram splácania.

(361)

Tento projekt realizoval podnik Avio a týkal sa motora GE90 vyvinutého spoločnosťou General Electric. Podnik Avio zodpovedal za 7 % motora, čo je väčší podiel práce než pri predchádzajúcich motoroch. Konkrétnejšie, podnik Avio bol poverený vývojom veľkých dielcov nízkotlakovej turbíny.

(362)

Projekt nebol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania; vykonával sa v období rokov 1991 až 1993.

(363)

Oprávnené investície predstavovali 35 674 miliónov ITL. Na základe vykonaných výskumných a vývojových činností maximálna intenzita prípustná podľa rámca 1986 bola 32,5 %.

(364)

Zvýhodnená pôžička však od samého začiatku poskytovala intenzitu vyššiu ako uvedené maximum. Preto od okamihu, keď kumulatívna intenzita dosiahla prípustné maximum, musel byť nevyrovnaný zostatok splatený a musel sa účtovať úrok. V tomto prípade sa počiatočná intenzita dosiahla v roku 2005. Nevyrovnaný zostatok, ktorý mal podnik Avio okamžite splatiť, predstavuje 40 939 miliónov ITL (4 688 miliónov ITL splatných za rok 2007 plus nevyrovnaná suma 36 251 miliónov ITL). Úrok, ktorý mal podnik Avio okamžite splatiť, dosiahol k 31. decembru 2007 celkovo […] miliónov ITL.

(365)

Komisia preto dospela k záveru, že pomoc poskytnutá podniku Avio na projekt GE90B možno považovať za zlučiteľnú so Zmluvou o ES a s rámcom 1986 s podmienkou, že podnik Avio okamžite splatí nevyrovnanú istinu spolu so zložitým úrokom.

(366)

Tento projekt uskutočnil podnik Avio a týkal sa zdokonalenej verzie motora GE90 vyvinutého spoločnosťou General Electric. Projekt GE90 Rast pozostával z troch rôznych motorov určených na vybavenie lietadla Boeing a Airbus na lety cez Tichý oceán. Aj v tomto prípade podnik Avio zodpovedal za 7 % programu a aj tu bol poverený vývojom veľkých dielcov pre nízkotlakovú turbínu.

(367)

Projekt nebol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania; vykonával sa v období rokov 1996 a 1997.

(368)

Oprávnené investície predstavovali 46 434 miliónov ITL. Na základe vykonaných výskumných a vývojových činností maximálna intenzita prípustná podľa rámca 1996 bola 36,25 %.

(369)

Táto intenzita sa dosiahla v roku 2006. Od tohto dátumu musel podnik Avio splácať štátu celý nevyrovnaný zostatok vo výške 47 064 miliónov ITL (pozostávajúci z 2 123 miliónov ITL, ktoré mali byť pôvodne splatené v roku 2007, plus celý zostatok vo výške 44 941 miliónov ITL) a zaplatiť zložitý úrok.

(370)

Komisia dospela k záveru, že pomoc poskytnutá podniku Avio na projekt GE90B Rast možno považovať za zlučiteľnú so Zmluvou o ES a s rámcom 1996 s podmienkou, že podnik Avio okamžite splatí celú nevyrovnanú pôžičku spolu so zložitým úrokom.

(371)

Tento projekt realizoval podnik Avio a týkal sa nízkotlakovej turbíny motora (PW308) spoločnosti Pratt a Whitney určeného pre veľké obchodné prúdové lietadlá (a malé regionálne prúdové lietadlá).

(372)

Projekt, ktorý nebol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania, sa uskutočnil v období rokov 1997 a 1998.

(373)

Oprávnené náklady predstavovali 30 688 miliónov ITL. Maximálna počiatočná intenzita pomoci prípustná podľa rámca 1996 bola 36 %. Pomoc vyplatená podniku Avio a splátkový kalendár vrátenia sú s intenzitou 33,88 %. Podnik Avio splatí pomoc podľa harmonogramu do roku 2013.

(374)

Komisia dospela k záveru, že pomoc udelená podniku Avio na projekt týkajúci sa nízkotlakovej turbíny pre motor PW308 je zlučiteľná so Zmluvou o ES a s rámcom 1996 za predpokladu, že podnik bude dodržiavať harmonogram splácania.

(375)

Tento projekt realizoval podnik Alenia a týkal sa pretlakových kabín do veľkých civilných lietadiel.

(376)

Projekt bol uvedený v prvom rozhodnutí o začatí konania ako projekt č. 1. Na základe informácií, ktoré boli v tom čase dostupné, Komisia zaujala stanovisko, že nepodliehal individuálnej notifikácii Komisii, a preto nespadal do rámca pôsobnosti rozhodnutia.

(377)

Následne sa ukázalo, že výška oprávnených investícií plánovaných v čase udelenia pomoci a výška skutočne udelenej pomoci boli také, že projekt mal byť individuálne notifikovaný Komisii.

(378)

Projekt sa uskutočnil v období rokov 1999 až 2001. Pomoc bola udelená na základe očakávaných oprávnených nákladov vo výške 67 758 miliónov ITL pri počiatočnej intenzite 25,74 % vypočítanej talianskymi orgánmi (teda pod maximálnou intenzitou prípustnou podľa rámca 1996).

(379)

Skutočné vyplatenia pomoci a oprávnené náklady však boli nižšie, než sa spočiatku plánovalo; náklady predstavovali 27 122 miliónov ITL. Napriek tomu pomoc dosiahne v roku 2008 počiatočnú intenzitu 25,74 %. Preto podnik Alenia bude musieť splatiť v roku 2008 nevyrovnanú istinu vo výške 29 244 miliónov ITL.

(380)

Komisia dospela k záveru, že pomoc, ktorú podnik Alenia poskytol projektu týkajúcemu sa pretlakových kabín, je zlučiteľná so Zmluvou o ES a s rámcom 1996 s podmienkou, že podnik Alenia splatí v roku 2008 celú nevyrovnanú pôžičku.

(381)

V tejto tabuľke je uvedený vplyv použitej metodiky na každý z projektov spolu so zaokrúhlenými číselnými údajmi v eurách pri výmennom kurze 1 936 ITL za jedno euro.

Tabuľka 5

Zoznam projektov a príslušných súm

(382)

Ako sme uviedli, v prípade väčšiny projektov, ktoré Taliansko nenotifikovalo, bolo potrebné upraviť harmonogramy splácania. Nevyrovnané pôžičky sa v mnohých prípadoch museli splatiť okamžite. V niektorých z týchto prípadov museli príjemcovia pomoci zaplatiť úrok vypočítaný od roku, v ktorom sa dosiahla maximálna prípustná intenzita. V iných prípadoch sa splácanie nevyrovnaného dlhu urýchli oproti harmonogramu stanovenému pôvodne v rozhodnutiach o udelení pomoci.

(383)

K harmonogramu splácania pre každý z uvedených projektov dospela Komisia spoločne s talianskymi orgánmi. Vo svojom liste z 31. júla 2007 sa talianske orgány zaviazali, že zabezpečia dodržiavanie harmonogramov pre splácanie projektov.

(384)

V prípadoch, keď sa uvádza, že príjemcovia pomoci musia splatiť pôžičku okamžite, sa to má chápať tak, že to musia urobiť do dvoch mesiacov. Toto obdobie na splatenie je odôvodnené skutočnosťou, že komponenty pomoci sa mohli stať čiastočne nezlučiteľnými, pretože intenzita poskytnutej pomoci bola vyššia než maximálna prípustná intenzita (t. j. intenzita prípustná podľa rámcov výskumu a vývoja alebo intenzita stanovená v čase udelenia pomoci) (55). Zložitý úrok sa má účtovať od roku, v ktorom sa dosiahla maximálna intenzita, v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (56).

(385)

Talianske orgány uznali, že niektoré projekty obsahovali prvky protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci. Súhlasili s podmienkami pripojenými k tomuto rozhodnutiu o eliminácii deformovania hospodárskej súťaže prostredníctvom účinného okamžitého vrátenia pomoci.

(386)

Talianske orgány sa zaviazali dodržiavať podmienky monitorovania všetkých splátok zlučiteľnej pomoci zaslaním výročnej správy osvedčenej audítormi o platbách prijatých od príjemcov pomoci.

(387)

To umožní Komisii monitorovať dodržiavanie podmienok pre každý projekt. Monitorovanie neukladá žiadne dodatočné bremeno, snaží sa len zabezpečiť dodržiavanie podmienok, ktoré ukladá toto rozhodnutie a ktoré Taliansko akceptovalo.

(388)

Talianske orgány informovali Komisiu o vládnom nariadení č. 159/07 (57), ktorým sa prerozdeľujú sumy, ktoré musí spoločnosť Finmeccanica zaplatiť na základe tohto rozhodnutia, až do platby, ktorú má vykonať ENEA, verejný orgán pôsobiaci v sektore energetiky, v rámci vyrovnania so spoločnosťou Finmeccanica na základe rozhodnutia Odvolacieho súdu v Ríme.

(389)

Komisia tu nemusí posúdiť, či opatrenia vo vládnom nariadení č. 159/07 zahŕňajú udelenie novej štátnej pomoci, aby sa splatila protizákonná pomoc uvedená v tomto rozhodnutí. Tieto opatrenia nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto konania. Toto rozhodnutie sa teda nedotýka žiadneho ďalšieho prešetrovania, ktoré sa Komisia rozhodne uskutočniť v súvislosti s opatreniami uvedenými vo vládnom nariadení č. 159/07.

(390)

Komisia pripomína, že ustálená judikatúra Súdneho dvora je jednoznačná: nedávno bola zhrnutá v stanovisku generálneho advokáta Geelhoeda (58) vo veci Lucchini  (59). V uvedenom prípade musel súd vydať predbežné rozhodnutie o otázke, či rozsudok vnútroštátneho súdu mohol zabrániť uplatneniu výnimočnej právomoci Komisie s cieľom preveriť zlučiteľnosť štátnej pomoci s jednotným trhom, a v prípade potreby nariadiť jej vrátenie.

(391)

Z uvedeného vyplýva, že štát je povinný rešpektovať nadradenosť práva Spoločenstva a výnimočnú právomoc Komisie rozhodovať o zlučiteľnosti alebo iných aspektoch štátnej pomoci. Vnútroštátne rozhodnutie o pomoci (či už je to vyhláška, alebo rozsudok súdu) nemôže nahradiť postup stanovený pre platné udelenie pomoci, o ktorom sa rozhodne až potom, keď Komisia udelí svoj súhlas.

(392)

Ako sa uviedlo v odôvodneniach 248 – 259, zvolená metodika zabezpečuje, že pomoc udelená projektu neprekročí maximálnu intenzitu pomoci prípustnú podľa uplatniteľných rámcov výskumu a vývoja. Pri posudzovaní pomoci pre veľké výskumné a vývojové projekty je intenzita pomoci – jej primeranosť – jedným z hlavných faktorov, na ktoré Komisia prihliada.

(393)

Komisia ďalej preverila, či sa počiatočná maximálna intenzita dodržala. Ak zvýhodnená pôžička v dôsledku spôsobu je vyplatenia alebo splatenia dosiahne intenzitu pomoci, ktorá presahuje úroveň stanovenú v čase jej udelenia, musí sa pomoc presahujúca túto počiatočnú intenzitu považovať za novú pomoc. Keďže táto nová pomoc je so všetkou pravdepodobnosťou udelená po dokončení projektu, a v každom prípade len ako dôsledok neskorej platby, nemá na príjemcu pomoci žiadny stimulačný účinok. Nie je teda zlučiteľná podľa žiadneho výskumného a vývojového rámca. Ak sa harmonogram splácania upraví tak, aby zabezpečil dodržiavanie maximálnej prípustnej intenzity, potom možno pomoc pre tieto projekty považovať za zlučiteľnú.

(394)

Komisia ďalej uvádza, že je normálnou charakteristickou črtou leteckého priemyslu, že projekty majú dlhé trvanie, a preto sa splátky uskutočňujú v priebehu období, ktoré môžu dokonca presiahnuť pätnásť rokov, majúc pritom okrem iného na pamäti, že projekty často vykazujú návratnosť až v dlhodobom výhľade. V danom prípade boli vyplácania pomoci často rozptýlené počas niekoľkých rokov, pričom splácanie sa začalo až po skončení poslednej platby a trvalo viac ako desať rokov. Celkové priemerné trvanie projektov vypočítané od ich začiatku až po konečné splatenie je približne osemnásť rokov.

(395)

V prípade uvedených 17 projektov Komisia môže dospieť k záveru, že intenzita pomoci korigovaná v súlade s použitou metodikou vyhovuje požiadavkám po sebe idúcich rámcov výskumu a vývoja.

(396)

Komisia dospela k tomuto záveru na základe informácií, ktorými disponovala, a so zreteľom na veľmi dlhé trvanie opatrení.

(397)

V prípade šiestich projektov, o ktorých Komisia vyjadrila pochybnosti v prvom rozhodnutí o začatí konania, vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od uskutočnenia týchto projektov, zistila, že klasifikácia výskumných a vývojových činností bola správna a bola v súlade s praxou Komisie.

(398)

Napokon Komisia ďalej zistila, že týchto šesť projektov malo stimulačný účinok.

(399)

Ako Taliansko uviedlo vo svojej odpovedi z októbra 2005, schéma sa použila aj na financovanie vojenského výskumu a vývoja. Komisia v prvom rozhodnutí o začatí konania akceptovala, že jeden projekt sa mal považovať za vojenský, a preto spadal do rozsahu pôsobnosti článku 296 zmluvy.

(400)

Talianske orgány poskytli niektoré informácie o dvoch vrtuľníkoch uvedených v prvom rozhodnutí o začatí konania.

(401)

Anonymná tretia strana predložila pripomienky k obidvom vrtuľníkom.

(402)

Celkovo Taliansko objasnilo vývoj vrtuľníka A139 a jemu prideleného čísla, keď uviedlo, že civilný vrtuľník AW139 vyvinula spoločnosť Agusta s viacerými partnermi bez toho, aby dostala štátnu pomoc.

(403)

Taliansko však uviedlo, že spoločnosť Agusta skutočne dostala pomoc na vývoj vojenského vrtuľníka […], ktorý bol v záverečnej fáze svojho vývoja.

(404)

Anonymná tretia strana uviedla, že vrtuľník A139 bol podľa jej názoru úplne civilný vrtuľník.

(405)

K projektu BA609 Taliansko uviedlo, že angažovanosť spoločnosti Agusta v tomto projekte bola zameraná na vývoj sklápacieho rotora na vojenské použitie.

(406)

Anonymná tretia strana však uviedla, že všetky verejne dostupné informácie o projekte svedčili o tom, že vrtuľník BA609 bol určený na civilné použitie.

(407)

Na základe dostupných informácií Komisia nemôže dospieť k záveru o týchto dvoch projektoch. Vyhradzuje si právo položiť Taliansku ďalšie otázky s cieľom objasniť niektoré aspekty projektov pred prijatím konečného rozhodnutia. Obidva projekty sú teda mimo rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia a budú predmetom samostatného rozhodnutia.

(408)

V každom prípade však skutočnosť, že jedna položka výbavy je svojím charakterom a účelom vojenská, sama osebe nestačí na vyňatie z pravidiel Spoločenstva na základe článku 296 zmluvy. Musí byť potrebné aj opatrenie na ochranu základných záujmov bezpečnosti členského štátu. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa článok 296 musí vykladať striktne a musí byť viazaný na mimoriadne, zreteľne vymedzené prípady. Okrem toho bremeno dôkazu, že skúškam na vyňatie sa vyhovelo, spočíva na členskom štáte.

(409)

Po zohľadnení všetkých uvedených faktorov sa Komisia rozhodla ukončiť konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti so 17 individuálnymi výskumnými a vývojovými projektmi, ktoré Taliansko nenotifikovalo a ktorým bola preto pomoc udelená protizákonne.

(410)

Individuálna pomoc v zmysle článku 1 písm. e) procedurálneho nariadenia, ktorá mala byť, ale nebola notifikovaná, predstavuje protizákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) procedurálneho nariadenia. Keďže toto nariadenie sa týka protiprávnej pomoci, bude prijaté na základe článku 13 procedurálneho nariadenia.

(411)

V článku 13 sa uvádza, že v prípade rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho prešetrovania sa konanie má uzavrieť rozhodnutím podľa článku 7. Toto rozhodnutie sa prijíma podľa článku 7 ods. 4 procedurálneho nariadenia v súvislosti so všetkými uvedenými individuálnymi projektmi, ak sú splnené podmienky splácania stanovené pre každý projekt.

(412)

Pokiaľ ide o pochybnosti vyjadrené v prvom rozhodnutí o začatí konania o šiestich projektoch, Komisia dospela k záveru, že pracovné balíky predstavovali výskumné a vývojové činnosti a že pomoc mala na jej príjemcov stimulačný účinok.

(413)

Komisia môže uzavrieť, že nástrojom pomoci použitým počas celého uplatňovania schémy bola zvýhodnená pôžička s nulovou úrokovou sadzbou. Pri vykonávaní mechanizmu pôžičky sa však počiatočné podmienky vo viacerých prípadoch nesplnili a príjemcom pomoci sa poskytli veľkorysejšie podmienky.

(414)

Komisia a talianske orgány boli schopné definovať metodiku korekcie nadmerných počiatočných intenzít a nedostatočne prísneho uplatňovania mechanizmu pomoci.

(415)

Komisia dostala od talianskych orgánov zoznam nenotifikovaných projektov spolu s harmonogramom splácania vypočítaným pomocou tejto metodiky pre každý projekt.

(416)

Talianske orgány sa zaviazali, že budú dodržiavať harmonogramom splácania pre každý z uvedených projektov.

(417)

Talianske orgány sa zaviazali, že budú plniť stanovené podmienky monitorovania, to znamená, že zabezpečia okamžité splatenie do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia, a že Komisia bude dostávať podrobné ročné správy o budúcich splátkach.

(418)

Zoznam projektov nemá vplyv na žiadny prípad, v ktorom sa Komisia môže dozvedieť o projekte alebo môže dostať ďalšie informácie o ľubovoľnom projekte.

(419)

Komisia však nemôže dospieť k záveru o dvoch projektoch, o vojenskom charaktere ktorých vyjadrila pochybnosti v druhom rozhodnutí o začatí konania. Komisia si vyhradzuje právo požiadať Taliansko o ďalšie informácie o týchto projektoch s cieľom rozhodnúť v blízkej budúcnosti,

a)

pomoc pre podnik Augusta: projekty A109DEF, A109X a A119 Koala;

b)

pomoc pre podnik Aermacchi: projekty DO328, DO328 Rozšírená kapacita a DO328 Panely;

c)

pomoc pre podnik Alenia: projekty ATR72, ATR42 500, MD11LWRP J/S, Falcon 2000, MD11 Krídelko, MD95 a Pretlakové kabíny;

d)

pomoc pre podnik Avio: projekty GE90B, GE90 Rast a LPT PW308 a

e)

pomoc pre podnik Piaggio: projekt Falcon 2000.

a)

pomoc pre podnik Augusta:

b)

pomoc pre podnik Aermacchi:

c)

pomoc pre podnik Alenia:

d)

pomoc pre podnik Avio:

e)

pomoc pre podnik Piaggio:

a)

celkovú sumu splatenú príjemcami pomoci;

b)

podrobný opis prijatých opatrení a opatrení, ktoré sa majú prijať na dodržiavanie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty preukazujúce, že pomoc sa splatila.