24.8.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 219/25

(1)

Listom zo 7. februára 2006 (zaregistrovaný 10. februára 2006) Portugalsko oznámilo Komisii svoj zámer udeliť prevádzkovú pomoc spoločnosti Estaleiros Navais de Viana do Castelo SA („ENVC“). Listom z 13. marca 2006 Komisia požiadala o ďalšie vysvetlenia, ktoré Portugalsko poskytlo e-mailom z 28. apríla 2006.

(2)

Listom z 23. júna 2006 Komisia informovala Portugalsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo vzťahu k uvedenej pomoci.

(3)

Listom z 25. júla 2006 (zaregistrovaný 26. júla 2006) portugalské orgány predložili svoje pripomienky súvisiace so spomenutým konaním.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky. Tretie osoby nepredložili žiadne pripomienky.

(5)

Pomoc je určená pre spoločnosť Estaleiros Navais de Viana do Castelo SA („ENVC“), portugalskú lodenicu, ktorá v súčasnosti zamestnáva približne 1 000 zamestnancov.

(6)

Dňa 14. novembra 2003 spoločnosť ENVC podpísala zmluvu s francúzskym vlastníkom lodí, spoločnosťou Fouquet Sacops SA, o dodanie chemickej a ropnej cisternovej lode (trup č. 227) za zmluvnú cenu 22 900 000 EUR. Loď dodali 26. apríla 2005.

(7)

Portugalsko navrhuje udeliť spoločnosti ENVC pomoc v súvislosti s touto zmluvou formou grantu vo výške 1 461 702 EUR na základe nariadenia Rady (ES) č. 1177/2002 o dočasných ochranných opatreniach v sektore stavby lodí (3), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 502/2004 (4) („nariadenie o dočasných ochranných opatreniach“). Nariadenie o dočasných ochranných opatreniach nadobudlo účinnosť 3. júla 2002 a jeho platnosť sa skončila 31. marca 2005, preto v čase, keď Portugalsko oznámilo svoj zámer udeliť pomoc, už nebolo v platnosti.

(8)

Portugalsko tvrdí, že zmluva napriek tomu spĺňa podmienky na udelenie pomoci podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach z týchto dôvodov:

(9)

V článku 4 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa uvádza, že „… toto nariadenie sa uplatňuje na konečné zmluvy podpísané od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia až do skončenia jeho platnosti…“. Portugalsko v tejto súvislosti uviedlo, že predmetná zmluva bola podpísaná 14. novembra 2003, t. j. ešte počas platnosti nariadenia o dočasných ochranných opatreniach, a preto spĺňa podmienky na udelenie pomoci.

(10)

Portugalsko ďalej tvrdí, že na predmetnú zmluvu sa vzťahovali nižšie cenové ponuky kórejských lodeníc, a teda spĺňa podmienky uvedené v článku 2 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach, a že pomoc je preto opodstatnená z hľadiska kompenzácie nekalosúťažného konania kórejských lodeníc.

(11)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí postupu formálneho zisťovania v danom prípade uviedla, že má pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom na základe nariadenia o dočasných ochranných opatreniach z týchto dôvodov:

(12)

Po prvé Komisia mala pochybnosti týkajúce sa stimulujúceho účinku pomoci. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že Portugalsko neposkytlo dôkazy o tom, že v čase, keď spoločnosť ENVC podpísala zmluvu, existovali verejné záruky, že lodenica získa pomoc. Naopak, Portugalsko nemalo zavedenú schému dočasných ochranných opatrení. Okrem toho portugalské orgány prijali rozhodnutie o udelení pomoci spoločnosti ENVC (podmienené schválením Komisie) podľa dostupných informácií až 28. decembra 2005, t. j. dávno po podpísaní zmluvy a dodaní lode. Bolo teda zrejmé, že spoločnosť ENVC pri podpisovaní zmluvy nebola motivovaná štátnou pomocou vzhľadom na to, že pomoc nebola k dispozícii v čase uzatvorenia projektu.

(13)

Po druhé Komisia spochybnila právny základ schválenia pomoci. Komisia zdôraznila, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach stratilo platnosť 31. marca 2005, a preto už nebolo v platnosti v čase, keď Portugalsko oznámilo svoj zámer udeliť pomoc. Hoci sa nariadenie o dočasných ochranných opatreniach vzťahovalo na zmluvy, ktoré boli podpísané v čase jeho platnosti, bolo sporné, či Komisia ešte môže posúdiť oznámené opatrenie na základe predpisu, ktorý už nie je súčasťou práva EÚ.

(14)

Komisia navyše uviedla, že Kórea spochybnila zlučiteľnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach s pravidlami WTO. 22. apríla 2005 výbor WTO vydal správu, v ktorej dospel k záveru, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach a niektoré vnútroštátne schémy dočasných ochranných opatrení, ktoré existovali v čase, keď Kórea začala spor na pôde WTO, sú v rozpore s článkom 23.1 Dohody o pravidlách a postupoch upravujúcich urovnávanie sporov (DSU) (5). 20. júna 2005 orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) schválil správu výboru, v ktorej odporučil, aby Spoločenstvo uviedlo nariadenie o dočasných ochranných opatreniach a vnútroštátne schémy dočasných ochranných opatrení do súladu so svojimi záväzkami podľa dohôd WTO (6). 20. júla 2005 Spoločenstvo informovalo orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB), že už vyhovelo rozhodnutiu a odporúčaniam orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB), keďže platnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa skončila 31. marca 2005 a členské štáty už podľa neho nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc.

(15)

Povolenie navrhovanej pomoci by predstavovalo ďalšie uplatňovanie nariadenia o dočasných ochranných opatreniach v rozpore so záväzkom Spoločenstva dodržiavať rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB). Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že pomoc nemôže byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Spoločenstva.

(16)

Po tretie, pokiaľ ide o intenzitu pomoci, Komisia uviedla, že výška pomoci je zjavne vyššia ako 6 % zmluvnej hodnoty, a teda je v rozpore s maximálnou intenzitou pomoci ustanovenou v článku 2 ods. 3 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach.

(17)

Portugalsko poznamenalo, že výška pomoci, ktorú uviedla Komisia v rozhodnutí o začatí postupu formálneho zisťovania (1 401 702 EUR) (7), nezodpovedá oznámenej výške pomoci (1 461 702 EUR).

(18)

Pokiaľ ide o intenzitu pomoci, Portugalsko uviedlo, že podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach maximálna intenzita pomoci je 6 % zmluvnej hodnoty pred udelením pomoci [na rozdiel od 6 % zmluvnej hodnoty uvedenej v rozhodnutí Komisie o začatí postupu formálneho zisťovania (8)] a že na základe toho je intenzita pomoci v súlade s nariadením o dočasných ochranných opatreniach.

(19)

Zo všeobecnejšieho hľadiska Portugalsko uviedlo, že cieľom nariadenia o dočasných ochranných opatreniach je kompenzovať nekalosúťažné konanie Kórey a že na všetky lodenice v EÚ sa vzťahujú rovnaké podmienky, pokiaľ ide o získanie pomoci podľa nariadenia. Podľa názoru Portugalska preto pomoc neovplyvnila obchod na spoločnom trhu a z tohto dôvodu bolo sporné, či ju možno považovať za štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(20)

Pokiaľ ide o stimulujúci účinok, Portugalsko poskytlo nové dôkazy, ktoré poukazujú na to, že lodenica požiadala o udelenie pomoci 25. septembra 2003, t. j. pred podpísaním zmluvy. V tejto súvislosti Portugalsko predložilo kópiu listu portugalských orgánov adresovaného lodenici z 26. septembra 2003, v ktorom portugalské orgány potvrdili prijatie žiadosti o udelenie pomoci a pripomenuli lodenici, že pomoc je podmienená schválením Komisie. Podľa názoru Portugalska tento list svedčil o pripravenosti portugalských orgánov udeliť pomoc za predpokladu, že budú splnené všetky právne podmienky.

(21)

Portugalsko ďalej tvrdilo, že podľa predchádzajúcej praxe sa ukazovalo, že žiadosti lodiarskeho priemyslu o udelenie pomoci Portugalsko podporí za predpokladu, že na to existuje právny základ (v tomto prípade nariadenie o dočasných ochranných opatreniach). Skutočnosť, že Portugalsko formálne schválilo pomoc až v decembri 2005, bola dôsledkom interných administratívnych prieťahov. Nič to však nemení na skutočnosti, že lodenica očakávala na základe uvedených úvah (pozri bod 20) a na základe všeobecných zásad portugalských orgánov v tejto súvislosti udelenie pomoci. Lodenica mala dôkazy o tom, že kórejské lodenice ponúkli vo vzťahu k zmluve nižšie ceny, a prijala zmluvu s predpokladom, že dostane pomoc od portugalských orgánov.

(22)

Pokiaľ ide o právny základ schválenia pomoci, Portugalsko zopakovalo svoje pripomienky uvedené v oznámení v tom zmysle, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach je primeraným základom schválenia pomoci, pretože zmluva bola podpísaná v čase, keď nariadenie o dočasných ochranných opatreniach bolo ešte v platnosti, a teda ešte skôr, ako orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) označil nariadenie o dočasných ochranných opatreniach za neprípustné. Portugalsko uviedlo, že situácia sa preto nelíši od situácie v prípade opatrení pomoci, ktoré udelili iné členské štáty (podľa schém dočasných ochranných opatrení) zmluvám, ktoré boli podpísané v čase, keď nariadenie o dočasných ochranných opatreniach bolo ešte v platnosti. Pre oprávnenosť zmlúv na udelenie pomoci bol rozhodujúci okamih podpísania zmlúv, a nie okamih oznámenia alebo udelenia pomoci. Portugalsko tiež uviedlo, že od žiadnej z lodeníc, ktoré boli príjemcami pomoci, sa nevyžadovalo, aby vrátila pomoc v nadväznosti na správu výboru WTO. Nezvýšenie pomoci pre spoločnosť ENVC by bolo teda v rozpore so všeobecnou zásadou rovnakého zaobchádzania.

(23)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo pri ktorej hrozí narušenie hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(24)

Komisia dospela k záveru, že navrhované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES: má formu grantu, ktorý sa financuje zo štátnych prostriedkov; aj keď sa nariadenie o dočasných ochranných opatreniach uplatňovalo vo všetkých členských štátoch, ako tvrdilo Portugalsko, opatrenie je selektívne, keďže sa obmedzuje na spoločnosť ENVC; je pravdepodobné, že tento selektívny grant naruší hospodársku súťaž tým, že poskytne spoločnosti ENVC výhodu v porovnaní s ostatnými súťažiteľmi, ktorí nezískali pomoc. Napokon, lodiarstvo je hospodárskou činnosťou, v rámci ktorej sa uskutočňuje rozsiahly obchod medzi členskými štátmi. Opatrenie teda ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(25)

Komisia preto potvrdzuje, že oznámené opatrenie pomoci možno subsumovať pod článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(26)

V nadväznosti na pripomienky, ktoré predložilo Portugalsko, Komisia potvrdzuje, že oznámená výška pomoci je 1 461 702 EUR. Na základe článku 2 ods. 3 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach je maximálna prípustná intenzita pomoci 6 % zmluvnej hodnoty pred udelením pomoci (9). Komisia dospela k záveru, že oznámená pomoc zodpovedá maximálne prípustnej intenzite pomoci ustanovenej nariadením o dočasných ochranných opatreniach.

(27)

Všeobecným pravidlom je, že štátnu pomoc možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, iba ak je potrebné motivovať prijímajúcu firmu, aby konala spôsobom, ktorý napomáha dosiahnutie cieľov sledovaných príslušnou výnimkou (10).

(28)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že cieľom nariadenia o dočasných ochranných opatreniach bolo „účinne umožniť lodeniciam Spoločenstva čeliť nekalosúťažnému konaniu zo strany Kórey“ (pozri odôvodnenie 6). Priamu pomoc do výšky 6 % zmluvnej hodnoty pred udelením pomoci bolo teda možné povoliť za predpokladu, že o uzatvorenie tej istej zmluvy sa uchádzala kórejská lodenica, ktorá ponúkala nižšiu cenu (článok 2).

(29)

Nové dôkazy, ktoré poskytlo Portugalsko, svedčia o tom, že lodenica požiadala o udelenie pomoci pred podpísaním zmluvy. Portugalsko navyše predložilo kópiu listu príslušných portugalských orgánov (Generálne riaditeľstvo pre priemysel) adresovaného spoločnosti ENVC z 26. septembra 2003, v ktorom potvrdili doručenie žiadosti o udelenie pomoci, požiadali o predloženie dôkazov týkajúcich sa dodržania článku 2 ods. 1 nariadenia o dočasných ochranných opatreniach (t. j. dôkazov o tom, že o uzatvorenie zmluvy sa uchádza kórejská lodenica, ktorá ponúka nižšiu cenu – tieto dôkazy lodenica následne predložila) a upozornili lodenicu, že udelenie pomoci podlieha predchádzajúcemu oznámeniu Komisii a schváleniu ňou. Komisia dospela k záveru, že uvedené skutočnosti svedčili o pripravenosti portugalských orgánov udeliť pomoc za predpokladu, že sa splnia všetky podmienky. Keďže sa ukázalo, že podmienky oprávnenosti sa v tomto prípade splnili, tieto skutočnosti nevyhnutne vzbudili očakávania lodenice, že jej bude pomoc udelená (11). Táto skutočnosť viedla k zmierneniu pochybností Komisie o stimulujúcom účinku pomoci.

(30)

V rozhodnutí o začatí postupu formálneho zisťovania Komisia uviedla, že platnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa skončila 31. marca 2005, a preto nariadenie už nebolo v platnosti v čase, keď Portugalsko oznámilo zámer udeliť pomoc. Hoci sa nariadenie o dočasných ochranných opatreniach vzťahovalo na zmluvy podpísané počas obdobia jeho uplatňovania, bolo sporné, či Komisia môže posúdiť oznámené opatrenie na základe predpisu, ktorý už nie je súčasťou práva EÚ.

(31)

Pripomienky, ktoré predložilo Portugalsko v nadväznosti na rozhodnutie o začatí postupu formálneho zisťovania, neviedli k zmierneniu pochybností Komisie o tejto otázke.

(32)

Komisia pripomína, že svoje hodnotenie vo vzťahu k oznámenej pomoci zakladá spravidla na predpisoch platných v čase hodnotenia (12), pokiaľ samotný platný predpis neustanovuje inak. Portugalsko schválilo pomoc (pod podmienkou schválenia Komisiou) na vnútroštátnej úrovni a oznámilo ju Komisii dávno po skončení platnosti nariadenia o dočasných ochranných opatreniach.

(33)

V tejto súvislosti Portugalsko tvrdí, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach sa vzťahuje na predmetnú zmluvu na základe článku 4 nariadenia, v ktorom sa ustanovuje, že „… toto nariadenie sa uplatňuje na konečné zmluvy, ktoré boli podpísané pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, až do skončenia jeho platnosti…“. Portugalsko tvrdí, že zmluva bola podpísaná 14. novembra 2003, t. j. keď nariadenie o dočasných ochranných opatreniach bolo ešte v platnosti, a preto je i naďalej oprávnená na udelenie pomoci.

(34)

Komisia však dospela k záveru, že citovaný článok 4 nevymedzuje časovú pôsobnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Časová pôsobnosť nariadenia je skôr vymedzená v článku 5 (13), v ktorom sa ustanovuje, že „jeho platnosť sa končí 31. marca 2005“.

(35)

Naopak, v článku 4 sú uvedené dodatočné podmienky zlučiteľnosti pomoci. Potvrdzuje to aj druhá časť článku 4, v ktorej sa ustanovuje, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach sa nevzťahuje na „konečné zmluvy podpísané skôr, ako Komisia oznámi v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, že začala konanie na urovnanie sporu proti Kórei (…), a konečné zmluvy podpísané jeden alebo viac mesiacov po tom, ako Komisia oznámi v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, že toto konanie na urovnanie sporu je vyriešené alebo zastavené“.

(36)

Z uvedených skutočností je zrejmé, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach sa malo uplatňovať iba počas prebiehajúceho sporu s Kóreou (14), najneskôr však do 31. marca 2005.

(37)

V prospech tohto výkladu svedčí aj samotný cieľ nariadenia o dočasných ochranných opatreniach: bolo navrhnuté „ako výnimočné a dočasné opatrenie s cieľom pomôcť lodeniciam Spoločenstva v tých odvetviach, ktoré utrpeli nepriaznivé účinky vo forme hmotnej škody a závažnej ujmy, ktoré vznikli v dôsledku nekalosúťažného konania zo strany Kórey, (…) (a malo sa vzťahovať) na vymedzené oblasti trhu, a to iba počas krátkeho obdobia“ (15) (odôvodnenie 3).

(38)

Skutočnosť, že Rada neobnovila platnosť tohto nariadenia po skončení jeho platnosti, jasne svedčí o tom, že nemala v úmysle udeliť Komisii ďalšie poverenie na schvaľovanie pomoci podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Je to v súlade so skutočnosťou, že Spoločenstvo informovalo orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB), že členské štáty už nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc podľa tohto nariadenia.

(39)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že nariadenie o dočasných ochranných opatreniach je potrebné vykladať aj z hľadiska medzinárodných záväzkov Spoločenstva. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právne predpisy Spoločenstva je potrebné v čo najväčšom rozsahu vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodným právom, vrátane záväzkov ES vo vzťahu k WTO (16).

(40)

V správe výboru a v rozhodnutí orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB), ktorým bola schválená táto správa, bolo samotné nariadenie o dočasných ochranných opatreniach označené za neprípustné pre jeho rozpor s pravidlami WTO a bola v nich vyjadrená požiadavka, aby Spoločenstvo zastavilo uplatňovanie nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Záväzok Spoločenstva realizovať rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) sa tiež týka budúcich rozhodnutí o udelení novej pomoci na základe nariadenia o dočasných ochranných opatreniach (17). Spoločenstvo informovaním orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) o tom, že už vyhovelo rozhodnutiu a odporúčaniam orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) vzhľadom na to, že platnosť nariadenia o dočasných ochranných opatreniach sa skončila 31. marca 2005 a členské štáty už podľa neho nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc, sa zaviazalo, že nepovolí novú pomoc podľa nariadenia. Schválenie tejto pomoci by preto viedlo k porušeniu medzinárodných záväzkov Spoločenstva.

(41)

Nakoniec je tiež potrebné poznamenať, že Portugalsko nepredložilo oznámenie v primeranej lehote. Portugalsko oznámilo opatrenie až 7. januára 2006, t. j. približne 27 mesiacov po podaní žiadosti o udelenie pomoci lodenicou, 10 mesiacov po skončení platnosti nariadenia o dočasných ochranných opatreniach a 6 mesiacov po tom, čo Spoločenstvo informovalo orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) o tom, že členské štáty už nemôžu udeliť prevádzkovú pomoc podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Vzhľadom na výnimočnú a dočasnú povahu nariadenia, ako aj na záväzky ES vo vzťahu k WTO, o ktorých bolo Portugalsko informované, Portugalsko nemohlo očakávať, že opatrenia sa budú naďalej uplatňovať aj po skončení jeho platnosti.

(42)

Komisia ďalej pripomína, že aj keď spoločnosť ENVC očakávala udelenie pomoci, táto skutočnosť neoprávňovala lodenicu na získanie pomoci, ktorá závisela nielen od schválenia Portugalskom, ale aj od oznámenia Komisii a schválenia Komisiou.

(43)

Podobne, a v rozpore s tvrdením Portugalska, sa v tomto prípade nespochybňuje zásada rovnakého zaobchádzania. Lodenice v členských štátoch, ktoré mali zavedenú schému dočasných ochranných opatrení, boli oprávnené získať pomoc na základe schém, ktoré Komisia schválila pred 30. marcom 2005, ale Komisia od tohto dňa neprijala žiadne ďalšie rozhodnutia o schválení novej pomoci podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Komisia tiež pripomína, že podľa rozhodnutia orgánu na urovnávanie sporov WTO (DSB) sa záväzok neudeliť ďalšiu novú pomoc podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach vzťahuje na pomoc podľa schválených schém, ako aj na pomoc poskytnutú ad hoc, a teda sa nerozlišuje medzi pomocou lodeniciam, na ktorú sa vzťahuje schéma, a ako je to v tomto prípade, pomocou poskytnutou ad hoc mimo schémy (pozri vyššie uvedený odsek 14): orgán na urovnávanie sporov WTO (DSB) vo svojom rozhodnutí odporučil Spoločenstvu, aby zosúladilo nielen nariadenie o dočasných ochranných opatreniach, ale aj vnútroštátne schémy dočasných ochranných opatrení so svojimi záväzkami podľa dohôd WTO.

(44)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že oznámenú pomoc nemožno schváliť podľa nariadenia o dočasných ochranných opatreniach. Keďže sa na tento prípad nevzťahuje žiadna ďalšia výnimka podľa článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES, pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom,