31.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/37

(1)

Listom z 11. apríla 2005 zaevidovanom 19. apríla 2005 Slovensko oznámilo Komisii svoj zámer poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu spoločnosti Konas, s. r. o. Dodatočné informácie poskytlo Slovensko listom z 30. júna 2005 zaevidovaným 12. júla 2005 a listom z 5. septembra 2005 zaevidovaným 8. septembra 2005, odpovedajúc Komisii na listy z 31. mája 2005 a 28. júla 2005.

(2)

V priebehu tejto výmeny listov sa ozrejmilo, že predmetná pomoc bola poskytnutá v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Pomoc bola preto klasifikovaná ako nezákonná pomoc a bolo jej priradené nové číslo prípadu NN 66/2005.

(3)

Komisia informovala Slovensko listom z 9. novembra 2005, že sa rozhodla vo veci uvedenej pomoci začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(4)

Rozhodnutie Komisie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto opatreniu.

(5)

Slovenské orgány predložili svoje vyjadrenie listom z 13. decembra 2005 zaevidovaným 20. decembra 2005. Slovensko predložilo doplňujúce informácie listom z 3. januára 2006 zaevidovaným 10. januára 2006. Komisia prijala pripomienky jednej zainteresovanej strany (príjemcu) listom z 30. novembra 2005 zaevidovaným 6. decembra 2005. Poskytla ich Slovensku, ktoré dostalo príležitosť reagovať na ne, a jeho pripomienky boli prijaté listom z 9. marca 2006 zaevidovaným 15. marca 2006.

(6)

Príjemcom finančnej pomoci je spoločnosť Konas, s. r. o., výrobca strojov a nástrojov pôsobiaci najmä v týchto štyroch segmentoch: výroba tvárniacich a lisovacích nástrojov, jednoúčelových strojov, tieniacich kabín a iných strojárskych výrobkov. Spoločnosť sa nachádza v regióne oprávnenom na regionálnu pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES.

(7)

Podľa informácií poskytnutých slovenskými orgánmi existuje vo všetkých týchto segmentoch niekoľko domácich konkurentov a konkurentov na úrovni Európskych spoločenstiev. Spoločnosť vidí možnosti vývozu v segmente tvárniacich nástrojov.

(8)

Spoločnosť Konas zamestnáva 37 osôb, v roku 2004 dosiahla obrat 19 miliónov SKK (500 000 EUR) (3) a za prvé tri štvrťroky 2005 to bolo 15 miliónov SKK (395 000 EUR). Podľa slovenských orgánov príjemca spĺňa kritériá malého podniku.

(9)

Predmetným opatrením je odpis daňového dlhu Daňovým úradom Lučenec (ďalej len „daňový úrad“) v rámci tzv. vyrovnania s veriteľmi. Tento postup upravuje zákon č. 328/91 o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze“).

(10)

Vyrovnanie s veriteľmi (ďalej len „vyrovnanie“ alebo „vyrovnacie konanie“) je konanie pod dohľadom súdu, ktorého cieľom, podobne ako v prípade konkurzného konania, je usporiadať finančnú situáciu zadlžených spoločností (4). V konkurznom konaní spoločnosť zanikne a jej aktíva sa buď predajú novému vlastníkovi, alebo sa spoločnosť zlikviduje. Na rozdiel od toho vo vyrovnacom konaní zadlžená spoločnosť pokračuje v činnosti bezo zmeny majiteľa.

(11)

Vyrovnacie konanie začína zadlžená spoločnosť. Jeho cieľom je dohodnúť sa s veriteľmi (ďalej len „dohoda s veriteľmi“) v tom zmysle, že zadlžená spoločnosť uhradí časť svojho dlhu a zvyšok sa odpíše. Túto dohodu musí schváliť súd vykonávajúci dohľad.

(12)

Veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené, napríklad vo forme záložného práva, vystupujú ako oddelení veritelia. Na prijatie návrhu na vyrovnanie je potrebné, aby za návrh hlasovali všetci oddelení veritelia, zatiaľ čo v prípade ostatných veriteľov stačí kvalifikovaná väčšina. Oddelení veritelia hlasujú samostatne a majú právo návrh vetovať.

(13)

Oddelení veritelia majú privilegovanú pozíciu aj v konkurznom konaní. Výnosy z predaja zabezpečených aktív v konkurznom konaní by sa mali použiť výhradne na splatenie pohľadávok oddelených veriteľov. Ak sa z tohto predaja nemôžu pokryť všetky pohľadávky oddelených veriteľov, ich zvyšná časť sa spojí v druhej skupine s pohľadávkami ostatných veriteľov. V druhej skupine sa veritelia uspokojujú pomerným spôsobom.

(14)

Podľa zákona o konkurze spoločnosť, ktorá sa uchádza o vyrovnanie s veriteľmi, musí súdu vykonávajúcemu dohľad predložiť zoznam opatrení týkajúcich sa reorganizácie spoločnosti a priebežného financovania činnosti spoločnosti po tomto vyrovnaní.

(15)

Zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) upravuje daňové exekučné konanie, ktorého účelom je vymôcť daňové pohľadávky štátu prostredníctvom priameho predaja nehnuteľností, hnuteľných aktív alebo spoločnosti ako celku.

(16)

Spoločnosť Konas požiadala súd vykonávajúci dohľad o začatie vyrovnacieho konania 15. júla 2003, čo súd vykonal uznesením z 25. marca 2004. Veritelia sa stretli 8. júna 2004 a dohodli sa na reštrukturalizácii svojich pohľadávok, ako navrhla spoločnosť Konas. Súd potvrdil dohodu veriteľov uznesením z 25. júna 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. augusta 2004. Vyrovnacie konanie súd formálne ukončil uznesením z 20. októbra 2004. Je však potrebné uviesť, že daňový úrad pozastavil odpis až do konania pred Komisiou.

(17)

Veritelia sa dohodli so spoločnosťou Konas na tomto vyrovnaní: spoločnosť Konas do 90 dní od nadobudnutia účinnosti dohody s veriteľmi splatí 13,3 % dlhu a zvyšných 86,7 % dlhu veritelia odpíšu. Nároky všetkých veriteľov boli teda uspokojené za rovnakých podmienok. Pohľadávky daňového úradu, ktoré boli zahrnuté do vyrovnacieho konania, predstavovali 11 223 459 SKK (295 000 EUR) a tvorila ich daň z pridanej hodnoty za obdobie od tretieho štvrťroku 1995 do konca roku 1997 a za niekoľko mesiacov v rokoch 1998 a 1999. Daňový úrad ako jediný verejný veriteľ súhlasil s odpísaním dlhu vo výške 9 730 739 SKK (256 000 EUR). Konkrétne sumy podľa jednotlivých veriteľov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 1

Vyrovnanie dlhu spoločnosti Konas [v SKK]

(18)

Slovenské orgány potvrdili, že spoločnosť Konas si svoje záväzky, ktoré mala uhradiť po vyrovnaní, splnila tak voči verejným, ako aj súkromným veriteľom v lehote uvedenej v dohode s veriteľmi.

(19)

Daňový úrad vystupoval vo vyrovnacom konaní ako oddelený veriteľ a ako taký hlasoval samostatne za vyrovnanie. Privilegovaná pozícia daňového úradu vyplývala zo skutočnosti, že jeho pohľadávky vo výške 10 147 939 SKK (267 051 EUR), ktoré boli zahrnuté do vyrovnacieho konania, boli zabezpečené vo forme záložného práva na aktíva spoločnosti Konas. Všetci ostatní veritelia hlasovali za navrhnuté vyrovnanie. Ich pohľadávky boli bežné nezabezpečené obchodné pohľadávky.

(20)

Spolu so svojou žiadosťou o vyrovnacie konanie adresovanou súdu vykonávajúcemu dohľad predložila spoločnosť Konas taktiež plán, ktorý pozostával z dvoch častí: z finančnej analýzy spoločnosti a organizačných opatrení a z opatrení na obnovenie finančnej stability spoločnosti.

(21)

Spoločnosť v tomto pláne najprv opísala svoju finančnú situáciu tvrdiac, že hoci bola ešte stále zadlžená, jej finančná situácia sa v rokoch predchádzajúcich žiadosti o vyrovnanie stabilizovala. Potom dospela k záveru, že jej krátkodobé pohľadávky a hotovosť budú na pokrytie dlhu zostávajúceho k úhrade po vyrovnaní stačiť. Spoločnosť opísala svoje organizačné činnosti takto: vytváranie rezerv vo výške, ktorá sa rovná dlhu zostávajúceho k úhrade po vyrovnaní, riadenie hotovostného toku počas vyrovnacieho konania s cieľom zabrániť neefektívnym výdavkom najmä za energiu a materiál, pravidelná platba daní a iných verejných záväzkov, zintenzívnenie marketingových aktivít, zvýšenie predaja najrentabilnejším zákazníkom, prehodnotenie úrovne zamestnanosti, obmedzenie výdavkov na sociálne účely počas vyrovnacieho konania, lepšie využívanie súčasného strojového vybavenia, zníženie spotreby energie a zníženie nákladov.

(22)

Náklady na finančnú reštrukturalizáciu dosiahli 12 050 896 SKK (317 000 EUR), čo je dlh, ktorý spoločnosť Konas reštrukturalizovala prostredníctvom vyrovnacieho konania. Spoločnosť Konas v tomto pláne navrhla, že bude zostávajúci dlh 1 602 769 SKK (42 000 EUR) hradiť prostredníctvom krátkodobých pohľadávok (1 323 259 SKK, resp. 35 000 EUR) a disponibilnej hotovosti (2 246 419 SKK, resp. 59 000 EUR).

(23)

Podľa slovenských orgánov, daňový úrad vydal v období rokov 1998 a 2000 osem exekučných príkazov, a tým uplatnil svoje právomoci podľa zákona o správe daní. V apríli 2004 vydal daňový úrad zoznam dlhov spoločnosti Konas nesplatených v čase vyrovnacieho konania.

(24)

Slovenské orgány potvrdili, že pozastavili odpis dlhu dohodnutý vo vyrovnacom konaní do konania pred Európskou komisiou.

(25)

Komisia vo svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vyjadrila pochybnosti o tom, či sporný odpis nebol štátnou pomocou. Komisia konkrétne zastávala názor, že postup daňového úradu vo vyrovnacom konaní nespĺňal kritériá testu veriteľa v trhovom hospodárstve. Komisia predovšetkým usúdila, že daňový úrad bol z právneho hľadiska v odlišnej situácii ako ostatní veritelia, pretože vlastnil zabezpečené pohľadávky a mal možnosť pokračovať v daňovej exekúcii. Komisia vyslovila pochybnosť, že vyrovnacie konanie viedlo pre štát ako pre veriteľa spoločnosti Konas k najlepšiemu možnému výsledku v porovnaní s konkurzným konaním alebo daňovou exekúciou.

(26)

Komisia ďalej vyjadrila vo vzťahu k spornej pomoci ako pomoci na reštrukturalizáciu pochybnosť o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom. Komisia vyjadrila pochybnosti o splnení dvoch hlavných podmienok: existencie plánu reštrukturalizácie, ktorý zabezpečí v primeranom časovom rámci návrat k dlhodobej životaschopnosti, a obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum.

(27)

K skutočnostiam tohto prípadu príjemca uviedol, že k 31. decembru 2003 bola účtovná hodnota aktív založených v prospech daňového úradu 3 254 000 SKK a k 31. decembru 2004 bola táto hodnota 3 001 000 SKK. Išlo o jedinú nehnuteľnosť, ktorú príjemca vlastnil, a celá výroba sa uskutočňovala v tejto budove.

(28)

Príjemca vo svojich pripomienkach uviedol, že podľa slovenských právnych predpisov platných v čase vyrovnania, toto opatrenie nie je opatrením štátnej pomoci, ale aktom dobrovoľnej dohody s veriteľmi. V prípade, že by Komisia dospela k inému záveru, spoločnosť Konas by bola diskriminovaná v porovnaní s inými spoločnosťami, ktoré požiadali o vyrovnanie pred pristúpením Slovenska k EÚ a ktorých výsledný odpis dlhu sa nepovažoval za štátnu pomoc. Príjemca dodáva, že ani po pristúpení nie sú vnútroštátne právne predpisy v súlade s právom EÚ, a preto aj pri najväčšej snahe nemohol vedieť, že na dosiahnutie vyrovnania so svojimi veriteľmi je potrebné splniť doplňujúce podmienky.

(29)

Príjemca ďalej uviedol, že vzniknutý daňový dlh bol spôsobený najmä nejasnými právnymi predpismi.

(30)

Príjemca tvrdil, že daňový úrad posudzoval situáciu spoločnosti Konas v širšom rozsahu, než aký bol zahrnutý v pláne predloženom súdu vo vyrovnacom konaní.

(31)

Slovenské orgány vo svojej odpovedi na začatie formálneho zisťovania uviedli, že štátna pomoc sa poskytne iba vtedy, keď sa daňová pohľadávka odpíše v účtovných knihách štátu.

(32)

Slovenské orgány uviedli, že daňový úrad pri schvaľovaní vyrovnania, ktoré navrhla spoločnosť Konas, zohľadnil nasledujúce faktory, z ktorých niektoré by mal podľa nich na zreteli aj veriteľ v trhovom hospodárstve. Po prvé účtovná hodnota založenej nehnuteľnosti bola v čase vyrovnania iba 3,2 milióna SKK, hoci zabezpečené pohľadávky dosahovali 10,1 milióna SKK. Po druhé konkurzné konanie býva zvyčajne zdĺhavé a predaj aktív v predmetnom regióne je veľmi problematický. Výnos, ktorý získali daňové orgány z konkurzov v období rokov 1997 až 2005, je údajne zo štatistického hľadiska v priemere 7 %. Po tretie daňový úrad zohľadnil dosah likvidácie spoločnosti Konas na nezamestnanosť v regióne (v čase vyrovnania okolo 40 %), berúc na zreteľ nielen prepúšťanie v spoločnosti Konas, ale aj v ďalšej spoločnosti v regióne, ktorá je závislá od spoločnosti Konas a má približne 400 zamestnancov. A nakoniec daňový úrad zohľadnil očakávané budúce daňové príjmy.

(33)

Pokiaľ ide o daňovú exekúciu, slovenské orgány potvrdili, že daňový úrad vydal v období rokov 1998 až 2000 osem exekučných príkazov na spoločnosť Konas a znížil daňový dlh spoločnosti Konas o 8 106 672,42 SKK na čiastku 11 223 459 SKK, ktorá bola v roku 2004 zahrnutá do vyrovnacieho konania. Od roku 2001 spoločnosť Konas platí všetky dane pravidelne a načas.

(34)

Slovenské orgány však nepopierajú, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Tvrdia, že táto pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom ako pomoc na reštrukturalizáciu.

(35)

Slovenské orgány nespochybňujú záver Komisie, že odpis dlhu vo vyrovnacom konaní nebol podmienený vykonaním plánu, ktorý spoločnosť Konas predložila v súlade so zákonom o konkurze súdu vykonávajúcemu dohľad. Predložili však Komisii dokument s názvom Hodnotenie spoločnosti ku dňu vyrovnania (ďalej len „hodnotenie spoločnosti“) z januára 2005, ktorý pripravila spoločnosť Konas a predložila daňovému úradu. Slovenské orgány tvrdia, že toto hodnotenie spoločnosti Komisii umožní posúdiť, či sa pomoc obmedzila na nevyhnutné minimum.

(36)

V tomto hodnotení spoločnosti sa najprv opisuje činnosť spoločnosti Konas od jej založenia v roku 1992 a uvádzajú sa informácie o obrate a prevádzkových výsledkoch v rokoch 1993 až 2003.

(37)

Podľa hodnotenia spoločnosti bolo príčinou ťažkostí spoločnosti Konas vysoké úverové zaťaženie viažuce sa k začiatku výroby v roku 1993, ktoré objem výroby nebol schopný pokryť. V rokoch 1994 až 1996 narástol dlh spoločnosti Konas najmä voči daňovému úradu, ktorý sa potom čiastočne exekvoval a čiastočne previedol do ďalšieho obdobia, až do odpisu a čiastočného splatenia po vyrovnacom konaní.

(38)

Hodnotenie spoločnosti ďalej obsahuje krátku analýzu trhu, v ktorej sa opisuje konkurenčné prostredie vo všetkých segmentoch, v ktorých spoločnosť Konas pôsobí (6). V hodnotení spoločnosti sa opisuje pozícia a perspektíva spoločnosti Konas v každom z týchto segmentov a uvádza sa v ňom záver, že rastový potenciál spočíva najmä v oblasti výroby nástrojov, výroby tieniacich kabín a výroby iných strojárskych výrobkov. Na druhej strane sa v ňom navrhuje znížiť výrobu jednoúčelových strojov a drobnú zákazkovú výrobu (výrobu nedostupných náhradných súčiastok, núdzové opravy). Perspektíva zvýšenia dopytu po jej výrobkoch spočíva v rozvoji automobilového priemyslu na Slovensku a v konkrétnych prejavoch zvýšeného záujmu spoločností EÚ, ktorý sa po pristúpení Slovenska k EÚ prehĺbil. Spoločnosť Konas vidí svoju konkurencieschopnosť vo svojom know-how v oblasti technológií, ktoré by sa mali ďalej rozvíjať.

(39)

V hodnotení spoločnosti sa ďalej opisujú kapacity spoločnosti Konas ako nedostatočne využité, čo by sa malo vyriešiť investíciou do počítačom riadenej frézy. V nasledujúcej tabuľke sú načrtnuté opatrenia prijaté od roku 2004 do roku 2008 spolu s uskutočnenou finančnou reštrukturalizáciou.

Tabuľka 2

Reštrukturalizačné opatrenia podľa hodnotenia spoločnosti [SKK]

(40)

Hodnotenie spoločnosti nakoniec obsahuje predpokladané prevádzkové výsledky spoločnosti Konas na obdobie rokov 2005 – 2009, ktoré ukazujú, že uvedené opatrenia by mali prispieť k vyššej ziskovosti. Obrat by sa mal od roku 2005 zvyšovať o 10 % ročne.

(41)

Podľa slovenských orgánov je toto hodnotenie spoločnosti z januára 2005. Je zrejmé, že hodnotenie spoločnosti bolo pripravené s cieľom posúdiť situáciu spoločnosti Konas pred vyrovnaním a analyzovať jej perspektívy po vyrovnaní.

(42)

Pokiaľ ide o otázku, či sa pomoc obmedzila na nevyhnutné minimum, slovenské orgány potvrdili, že 31. marca 2004 mala spoločnosť Konas v hotovosti 3,9 milióna SKK, ktoré boli potrebné na mzdy (730 000 SKK), na záväzky voči veriteľom zúčastňujúcim sa na vyrovnaní (1 602 769 SKK) a na poplatky za vyrovnacie konanie (140 000 SKK).

(43)

Keďže sa časť skutočností rozhodujúcich pre tento prípad odohrala pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii 1. mája 2004, Komisia musí najprv určiť, či má právomoc konať vo vzťahu k predmetnému opatreniu.

(44)

Opatrenia, ktoré nadobudli účinnosť pred pristúpením a po pristúpení nie sú uplatniteľné, nemôže Komisia posudzovať ani podľa tzv. dočasného mechanizmu upraveného v bode 3 prílohy IV k Zmluve o pristúpení z roku 2003, ani podľa postupov stanovených v článku 88 Zmluvy o ES. Tak Zmluva o pristúpení z roku 2003, ako ani Zmluva o ES nevyžadujú od Komisie preskúmanie týchto opatrení ani ju na to nesplnomocňujú.

(45)

Na druhej strane opatrenia, ktoré nadobudli účinnosť po pristúpení, patria podľa Zmluvy o ES do právomoci Komisie. Pri posudzovaní, v ktorom okamihu určité opatrenie nadobudlo účinnosť, je relevantným kritériom právne záväzný akt, podľa ktorého má príslušný vnútroštátny orgán v úmysle poskytnúť pomoc (7).

(46)

Príslušný orgán rozhodol o odpise časti pohľadávky daňového úradu 8. júna 2004, keď daňový úrad súhlasil s vyrovnaním, ktoré navrhla spoločnosť Konas, t. j. po pristúpení.

(47)

Berúc na vedomie túto skutočnosť, je otázka, či je toto opatrenie uplatniteľné po pristúpení, bezpredmetná.

(48)

Komisia preto dospela k záveru, že má právomoc posúdiť predmetné opatrenie podľa článku 88 Zmluvy o ES.

(49)

V článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa uvádza, že akákoľvek pomoc poskytnutá zo strany členského štátu alebo zo štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo ju môže narušiť tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov, sa považuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(50)

Odpis dlhu voči verejnému orgánu, akým je daňový úrad, je formou využitia štátnych zdrojov. Keďže toto opatrenie prináša prospech jednému samostatnému podniku, je selektívne. Spoločnosť pôsobí v oblasti výroby priemyselných strojov a zariadení, v odvetví, v rámci ktorého existuje obchod medzi členskými štátmi.

(51)

Komisia v rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vyjadrila pochybnosti o tom, či toto opatrenie narušilo hospodársku súťaž alebo ju mohlo narušiť tým, že príjemcovi poskytlo výhodu, ktorú by za normálnych okolností nemohol na trhu získať. Inými slovami, Komisia má pochybnosti o tom, či sa štát správal vo vzťahu k spoločnosti Konas ako veriteľ v trhovom hospodárstve.

(52)

Potvrdilo sa, že dohoda s veriteľmi obsahovala rovnaké podmienky vyrovnania dlhov pre súkromných veriteľov aj pre daňový úrad. 13,3 % dlhu sa malo splatiť veriteľom do predpísanej lehoty, čo príjemca naozaj splnil. Zostávajúcich 86,7 % sa odpísalo.

(53)

Právna a ekonomická situácia daňového úradu pred dohodou veriteľov však bola výhodnejšia v porovnaní so súkromnými veriteľmi. Preto je potrebné preskúmať, či daňový úrad využil všetky dostupné prostriedky, aby získal čo najvyššie splatenie svojich pohľadávok, ako by to urobil veriteľ v trhovom hospodárstve.

(54)

Slovenské orgány uvádzajú, že podľa ich názoru toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Uznávajú, že v čase vyrovnania sa o otázke štátnej pomoci jednoducho neuvažovalo. Príjemca sám argumentuje, že opatrenie je aktom dobrovoľnej dohody medzi veriteľmi, a nie štátnou pomocou.

(55)

Komisia nemôže prijať tvrdenie, že vyrovnacie konanie a konanie spojené s poskytnutím štátnej pomoci sa nemôžu prekrývať (8). Nie účel alebo forma konania štátu, ale jeho výsledok určuje, či toto konanie, pri ktorom ide o štátne zdroje, poskytuje nejakej spoločnosti takú výhodu, ktorú by inak na trhu nezískala.

(56)

Komisia takisto nemôže prijať tvrdenie príjemcu, že ani pri najväčšej snahe nemohol vedieť o tom, že odpis by mohol predstavovať štátnu pomoc. Pravidlá EÚ o štátnej pomoci boli na Slovensku uplatniteľné prostredníctvom zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Slovenské orgány vo svojej odpovedi správne poukázali na pripomienky príjemcu, že posúdenie otázky, či toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc nebolo v právomoci daňového úradu, ale pred pristúpením v právomoci Úradu pre štátnu pomoc a po pristúpení v právomoci Komisie.

(57)

Pochybnosti Komisie o tom, či boli splnené kritériá testu veriteľa v trhovom hospodárstve vyjadrené v rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, neboli odstránené.

(58)

V prvom rade daňový úrad bol na rozdiel od ostatných veriteľov oprávnený podľa zákona o správe daní začať z vlastnej iniciatívy daňovú exekúciu prostredníctvom predaja nehnuteľností, strojov alebo firmy ako celku.

(59)

Daňový úrad naozaj opakovane použil tento právny nástroj na uplatnenie svojich pohľadávok voči spoločnosti Konas (pozri odôvodnenie 33) a dlh spoločnosti Konas voči daňovému úradu sa v rokoch 1998 až 2000 značne znížil. Slovenské orgány vo svojej odpovedi na rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES uviedli, že daňový úrad nevydal po roku 2001 žiadne ďalšie exekučné príkazy, pretože spoločnosť Konas si plnila svoje daňové záväzky pravidelne a načas. Nie je však jasné, z akého dôvodu daňový úrad prerušil daňovú exekúciu vo vzťahu k dlhu spoločnosti Konas, ktorý vznikol pred rokom 2001. Tento dlh z minulých rokov bol nakoniec v roku 2003 zahrnutý do vyrovnacieho konania.

(60)

Komisia navyše konštatuje, že podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, účtovná hodnota založenej nehnuteľnosti (3,2 milióna SKK) nezodpovedala výške pohľadávok, ktoré boli touto zálohou zabezpečené (10,1 milióna SKK). To znamená, že zabezpečenie, ktoré požadoval štát, nebolo dostatočné.

(61)

Podľa zavedenej judikatúry pokračujúci nedostatok presadzovania práva zo strany štátu, ktorý sa týka záväzkov v súvislosti s daňovou legislatívou a legislatívou o sociálnom zabezpečení, môže predstavovať už sám o sebe výhodu zmierňujúcu záťaž, ktorú by mal príjemca bežne znášať (9). V skutočnosti sa javí, že nepresadzovanie práva týkajúceho sa daňových záväzkov spoločnosti Konas zo strany daňového úradu spolu s jasne nedostatočným zabezpečením štátnych pohľadávok v priebehu dvoch rokov (2001 – 2002), predstavovalo štátnu pomoc. Keďže sa tieto udalosti uskutočnili predo dňom pristúpenia a neboli po ňom uplatniteľné, Komisia nemá právomoc posudzovať zlučiteľnosť týchto opatrení so spoločným trhom. Ak však už predchádzajúce nepresadzovanie práva predstavovalo štátnu pomoc v prípade, keď bol dlh neskôr (čiastočne) odpísaný, nemožno sa viac odvolávať na zásadu veriteľa v trhovom hospodárstve.

(62)

Daňový úrad môže v rámci daňovej exekúcie priamo predať aktíva (pohľadávky a iné bežné aktíva, hnuteľný majetok, nehnuteľnosti) dlžníka. Príjemca mal v čase vyrovnania hotovosť 3,9 milióna SKK (10). Samotná hodnota hotovosti príjemcu by prekročila výnos, ktorý daňový úrad získal z vyrovnania (1,5 milióna SKK). Príjemca mal navyše krátkodobé pohľadávky s účtovnou hodnotou 1,4 milióna SKK a nehnuteľnosť s účtovnou hodnotou 3 milióny SKK.

(63)

Nakoniec, pri daňovej exekúcii by neboli žiadne správne poplatky ako pri konkurznom konaní. Je to konanie, ktoré začína a kontroluje samotný daňový úrad, preto sa dá predpokladať, že by sa uskutočnilo rýchlo.

(64)

Vzhľadom na nedostatok informácií Komisia nie je schopná posúdiť, aký by bol výnos z predaja aktív v konkurznom konaní, pri ktorom by sa príjemca zlikvidoval. Pokiaľ má Komisia vedomosť, ani spoločnosť Konas, ani daňový úrad neuvažovali o možnosti konkurzu, preto sa v tomto ohľade neuskutočnili žiadne ďalšie výpočty.

(65)

Komisia preto dospela k záveru, že minimálne daňová exekúcia voči aktívam príjemcu by priniesla väčší výnos ako vyrovnanie.

(66)

Nakoniec Komisia konštatuje, že podľa zavedenej judikatúry (11) sú sociálno-ekonomické faktory (ako regionálna zamestnanosť) vylúčené z testu veriteľa v trhovom hospodárstve, a to vrátane očakávaných budúcich daňových príjmov. Daňový úrad nemožno porovnávať s obchodným partnerom, napr. dodávateľom, ktorý je veriteľom príjemcu. Dôležité je uviesť, že povaha pohľadávok dodávateľa sa podstatne líši od povahy pohľadávok štátu. Pretože vzťahy dodávateľa a platobne neschopnej firmy majú zmluvný základ, dodávateľ by mohol výnimočne skutočne utrpieť stratou obchodného partnera. Ak by bola platobne neschopná spoločnosť likvidovaná, dodávateľ by si musel nájsť nového klienta alebo uzavrieť zmluvu s novým vlastníkom. Riziko je vyššie v prípade značnej závislosti od platobne neschopnej firmy. Naopak vzťahy štátu s platobne neschopnou firmou sú založené na verejnom práve, a preto nezávisia od vôle strán. Každý nový vlastník, ktorý by prevzal aktíva zlikvidovanej firmy, by bol automaticky povinný platiť dane. Štát navyše nikdy nie je závislý od jedného daňovníka. A nakoniec najdôležitejší argument, štát sa pri vyrubovaní daní neriadi hľadiskom ziskovosti a nekoná pritom komerčne a s komerčným uvažovaním. Analógia s obchodným partnerom teda nie je správne postavená.

(67)

Komisia dospela k záveru, že strata budúcich daní sa preto pri uplatňovaní zásady veriteľa v trhovom hospodárstve nemôže zohľadňovať.

(68)

Na základe uvedených dôkazov Komisia dospela k záveru, že v tomto prípade neboli splnené kritériá testu veriteľa v trhovom hospodárstve a štát poskytol príjemcovi výhodu, ktorú by na trhu nebol schopný získať.

(69)

Komisia preto dospela k záveru, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(70)

Štátna pomoc poskytnutá príjemcovi sa rovná výške dlhu, ktorý daňový úrad odpísal vo vyrovnacom konaní, čiže 9 730 739 SKK (256 000 EUR).

(71)

Primárnym cieľom opatrenia je pomôcť spoločnosti v ťažkostiach. V takýchto prípadoch možno uplatniť výnimku z článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, ktorá umožňuje povoliť štátnu pomoc na podporu rozvoja niektorých hospodárskych činností, ak táto pomoc negatívne neovplyvňuje podmienky obchodovania do takej miery, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom, a ak sú splnené príslušné podmienky.

(72)

Pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu spoločností v ťažkostiach sa v súčasnosti upravuje usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (12) (ďalej len „nové usmernenia“), ktoré nahrádzajú predchádzajúce znenie prijaté v roku 1999 (13) (ďalej len „usmernenia z roku 1999“).

(73)

Prechodné ustanovenia nových usmernení stanovujú, že nové usmernenia sa uplatňujú na hodnotenie akejkoľvek pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu poskytnutej bez povolenia Komisie (nezákonná pomoc), ak sa niektorá časť pomoci alebo celá pomoc poskytne po 1. októbri 2004, teda po dni uverejnenia nového usmernenia v Úradnom vestníku Európskej únie (bod 104 prvý pododsek). Ak však bola pomoc nezákonne poskytnutá pred 1. októbrom 2004, zisťovanie sa vedie na základe usmernení platných v čase, keď bola pomoc poskytnutá (bod 104 druhý pododsek).

(74)

Komisia konštatuje, že daňový úrad schválil vyrovnanie 8. júna 2004 a účinnosť nadobudlo 2. augusta 2004. V tomto zmysle bola pomoc nezákonne poskytnutá pred 1. októbrom 2004. Uplatňujú sa teda usmernenia z roku 1999, uplatniteľné v čase, keď bola pomoc poskytnutá.

(75)

Komisia berie do úvahy, že príjemca je malým podnikom v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (14).

(76)

Podľa bodu 5 písm. c) usmernení z roku 1999 sa podnik pokladá za podnik v ťažkostiach, ak podľa vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa kritériá na to, aby sa stal predmetom konania vo veci kolektívnej platobnej neschopnosti.

(77)

Príjemca bol predmetom vyrovnacieho konania, ktoré je jedným z riešení pre platobne neschopné spoločnosti v súlade s definíciou zákona o konkurze. Príjemca je preto oprávnený na pomoc na reštrukturalizáciu.

(78)

Komisia vo svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vyjadrila pochybnosti o tom, či bola pomoc zlučiteľná ako pomoc na reštrukturalizáciu v zmysle usmernení z roku 1999 z dôvodov opísaných v časti III.

(79)

Podľa usmernení z roku 1999 poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu musí byť spojené s vykonaním zrealizovateľného a uceleného reštrukturalizačného plánu na obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku a musí ňou byť podmienené. Členský štát sa zaväzuje k tomuto plánu, ktorý musí schváliť Komisia. Neschopnosť firmy zrealizovať plán sa považuje za zneužitie pomoci.

(80)

Reštrukturalizačný plán musí byť v podstate taký, aby príjemcovi umožňoval obnoviť dlhodobú životaschopnosť v prijateľnom časovom rámci a na základe realistických predpokladov, pokiaľ ide o budúce podmienky prevádzky. V pláne by sa mali opisovať okolnosti, ktoré boli príčinou vzniku ťažkostí na strane príjemcu, a uvádzať primerané opatrenia na riešenie týchto ťažkostí. Reštrukturalizačné kroky sa nemôžu obmedzovať na finančnú pomoc určenú na vyrovnanie dlhov a minulých strát bez toho, aby sa zaoberali dôvodmi spôsobujúcimi tieto ťažkosti.

(81)

Komisia vo svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vyjadrila pochybnosti o tom, či daňový úrad podmienil svoje rozhodnutie odpísať dlh spoločnosti Konas vykonaním reštrukturalizačného plánu s vlastnosťami opísanými v odôvodnení 80. Tieto pochybnosti neboli odstránené. Daňový úrad ako poskytujúci orgán nemal formálne žiadnu povinnosť ani právomoc hodnotiť zoznam opatrení, s ktorými sa spoločnosť Konas v rámci vyrovnacieho konania obrátila na súd vykonávajúci dohľad (pozri odôvodnenie 20 a nasledujúce odôvodnenia), a podmieniť odpis jeho pohľadávok vykonaním týchto opatrení, ktoré by sa dôkladne monitorovalo. Neexistuje žiadne priame spojenie medzi poskytnutím pomoci zo strany daňového úradu a opatreniami, ktoré navrhol príjemca. Komisia preto dospela k záveru, že prvá formálna podmienka nebola splnená.

(82)

Po začatí formálneho zisťovania však slovenské orgány predložili hodnotenie spoločnosti opísané v odôvodnení 35 a nasledujúcich odôvodneniach. V hodnotení spoločnosti sa jasne rozoberá situácia spoločnosti Konas v čase vyrovnania s jej veriteľmi. V hodnotení spoločnosti sa opisujú okolnosti, ktoré viedli príjemcu do ťažkostí, a uvádzajú sa opatrenia na riešenie týchto ťažkostí.

(83)

Reštrukturalizácia sa neobmedzuje na reštrukturalizáciu dlhov. Príjemca plánuje investície do nových technológií a IT a realizáciu ústretových opatrení v oblasti odbornej prípravy a marketingu. V hodnotení spoločnosti sa analyzuje pozícia a perspektívy spoločnosti Konas v špecifických segmentoch, v ktorých pôsobí.

(84)

Na rozdiel od zoznamu opatrení predloženého súdu v rámci vyrovnacieho konania obsahuje hodnotenie spoločnosti prvky, ktoré od reštrukturalizačného plánu požadujú usmernenia z roku 1999. Komisia považuje hodnotenie spoločnosti v podstate za reštrukturalizačný plán vypracovaný na obdobie rokov 2004 – 2008, ktorý je určený na obnovenie dlhodobej životaschopnosti spoločnosti Konas a ktorý je, berúc do úvahy veľkosť príjemcu, primeraný. Finančná reštrukturalizácia formou vyrovnania s veriteľmi je súčasťou a začiatkom tejto reštrukturalizácie. Hlavným problémom spoločnosti Konas bol v skutočnosti dlh, ktorý vznikol v druhej polovici 90. rokov 20. storočia. Od roku 2001 si spoločnosť Konas platí bežné záväzky vyplývajúce zo zákona riadne a načas. Komisia nemá žiadny dôvod pochybovať o tom, či bude spoločnosť Konas po vykonaní opatrení zahrnutých v hodnotení spoločnosti, vrátane reštrukturalizácie dlhov, schopná obnoviť dlhodobú životaschopnosť.

(85)

Komisia konštatuje, že formálne bolo hodnotenie spoločnosti pripravené až po zabezpečení vyrovnania s veriteľmi. Je však zrejmé, že hodnotenie spoločnosti priamo súviselo s vyrovnacím konaním. Hodnotenie spoločnosti bolo predložené daňovému úradu pred oznámením opatrenia Komisii, keď slovenské orgány zastávali názor, že by o štátnu pomoc išlo vtedy, keby sa daňová pohľadávka odpísala z účtov štátu. Skutočnosťou však zostáva, že daňový úrad ako poskytujúci orgán formálne pomoc nepodmienil vykonaním plánu.

(86)

Komisia usudzuje, že výnimočne v tomto konkrétnom prípade tento formálny nedostatok možno napraviť. Táto výnimka je po prvé odôvodnená v zmysle bodu 55 usmernení z roku 1999, podľa ktorého sa podmienky udelenia pomoci na reštrukturalizáciu uplatňujú menej prísne v prípade malých podnikov, akým je aj príjemca. Ďalej je táto výnimka možná, lebo pomoc, aj keď už bola udelená, nebola ešte príjemcovi vyplatená (odpísanie dlhu si vyžaduje dodatočný správny akt daňového úradu; pozri odôvodnenie 16). Komisia preto podľa článku 7 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článku 93 Zmluvy o ES (15), rozhodla, že pripája k tomuto rozhodnutiu nasledujúce podmienky.

(87)

Po prvé slovenské orgány zabezpečia, aby sa hodnotenie spoločnosti riadne vykonalo. Po druhé slovenské orgány informujú Komisiu o tom, ako zabezpečia, aby sa hodnotenie spoločnosti vykonalo. Nakoniec slovenské orgány poskytnú pomoc (t. j. odpíšu pohľadávku v účtovníctve daňového úradu), až keď informujú Komisiu o tom, že vykonanie hodnotenia spoločnosti zabezpečia, a o spôsobe, akým to uskutočnia.

(88)

Podľa bodu 40 usmernení z roku 1999 výška a intenzita pomoci musia byť obmedzené na nevyhnutné minimum potrebné na reštrukturalizáciu v závislosti od dostupnosti finančných zdrojov príjemcu. Očakáva sa, že príjemca významnou mierou prispeje na reštrukturalizáciu z vlastných zdrojov.

(89)

Komisia vo svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 vyjadrila pochybnosti o tom, či bolo toto kritérium splnené. Tieto pochybnosti boli odstránené vzhľadom na informácie o reštrukturalizácii príjemcu, ktoré obsahovalo hodnotenie spoločnosti.

(90)

Podľa hodnotenia spoločnosti dosahujú náklady na reštrukturalizáciu 23 050 896 SKK. Reštrukturalizácia sa financovala čiastočne prostredníctvom príspevku v hotovosti od spoločnosti Konas (splatenie dlhu 1 602 769 SKK neuhradeného po vyrovnaní) a čiastočne prostredníctvom bankových úverov bez štátnej pomoci vo výške 8 miliónov SKK. Tieto príspevky jasne predstavujú vlastné zdroje príjemcu a vonkajšie zdroje bez štátnej pomoci a pokrývajú približne 42 % nákladov na reštrukturalizáciu. Nie je potrebné, aby Komisia určila, či iné zdroje financovania reštrukturalizácie spoločnosti Konas (opísané v hodnotení spoločnosti ako „zdroje spoločnosti Konas“, pozri tabuľku 2 v odôvodnení 39) predstavujú skutočný a konkrétny príspevok na náklady na reštrukturalizáciu.

(91)

V usmerneniach z roku 1999 sa neuvádzali žiadne limity stanovujúce, kedy sa vlastný príspevok príjemcu považuje za značný.

(92)

Berúc do úvahy postupy Komisie pri uplatňovaní usmernení z roku 1999 a vývoj politiky Komisie v tomto ohľade smerom k zavedeniu limitov v nových usmerneniach (16), Komisia sa domnieva, že príspevok 42 % sa považuje za značný a pomoc za obmedzenú na nevyhnutné minimum.

(93)

Pre úplnosť Komisia konštatuje, že podľa bodu 55 usmernení z roku 1999 poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu pre malé podniky zvyčajne nie je spojené s kompenzačnými opatreniami. V skutočnosti je narušenie hospodárskej súťaže spôsobené touto pomocou obmedzené, a preto sa kompenzačné opatrenia nevyžadujú.

(94)

Komisia zistila, že Slovenská republika nezákonne poskytla odpis daňového dlhu spoločnosti Konas v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Táto pomoc je však zlučiteľná so spoločným trhom ako pomoc na reštrukturalizáciu pod podmienkou, že jej vyplatenie sa podmieni vykonaním reštrukturalizačného plánu,