8.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/6

(1)

Rada nariadením (ES) č. 2597/1999 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (ďalej len „PET“) filmu zatriedeného pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 s pôvodom v Indii (ďalej len „konečné vyrovnávacie opatrenia“). Tieto opatrenia mali formu cla ad valorem v rozsahu od 3,8 % do 19,1 % uloženého na dovoz od jednotlivo vymenovaných vývozcov, so sadzbou zostatkového cla 19,1 % uloženého na dovoz od všetkých ostatných spoločností.

(2)

Rada nariadením (ES) č. 1676/2001 (3) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz PET filmu s pôvodom okrem iného v Indii (ďalej len „konečné antidumpingové opatrenia“). Na indických vyvážajúcich výrobcov sa uplatnil výber vzorky a spoločnostiam vo vzorke boli uložené individuálne clá od 0 % do 62,6 %, kým ostatným spolupracujúcim spoločnostiam nezahrnutým do vzorky bolo uložené clo na základe váženého priemerného dumpingového rozpätia vo výške 57,7 % zníženého o ich individuálne rozpätie vývozných subvencií. Všetkým ostatným spoločnostiam bolo uložené clo vo výške 53,3 %. Pôvodné obdobie prešetrovania trvalo od 1. apríla 1999 do 31. marca 2000 (ďalej len „pôvodné OP“).

(3)

Komisia 22. augusta 2001 rozhodnutím 2001/645/ES (4) prijala záväzky ponúknuté piatimi indickými výrobcami: Ester Industries Limited („Ester“), Flex Industries Limited („Flex“), Garware Polyester Limited („Garware“), MTZ Polyfilms Limited („MTZ“) a Polyplex Corporation Limited („Polyplex“). Komisia oznámila 17. februára 2005 zmenu názvu MTZ oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (5).

(4)

Rada nariadeniami (ES) č. 1975/2004 a (ES) č. 1976/2004 rozšírila konečné vyrovnávacie a antidumpingové opatrenia na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii na dovoz rovnakého výrobku odosielaného z Brazílie a Izraela, ktorý je alebo nie je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Brazílii alebo Izraeli.

(5)

Komisia začala 28. júna 2002 (6) čiastočné predbežné preskúmanie nariadenia (ES) č. 2597/1999 obmedzené na formu konečných vyrovnávacích opatrení, a najmä na preskúmanie prijateľnosti záväzku ponúknutého jedným indickým vyvážajúcim výrobcom, podľa článku 19 základného nariadenia. Toto prešetrovanie bolo ukončené nariadením (ES) č. 365/2006 (7).

(6)

Komisia začala 22. novembra 2003 (8) čiastočné predbežné preskúmanie nariadenia (ES) č. 1676/2001, obmedzené na formu konečných antidumpingových opatrení. Toto prešetrovanie bolo uzatvorené nariadením (ES) č. 365/2006, ktorým sa zmenilo a doplnilo nariadenie (ES) č. 1676/2001.

(7)

Komisia začala 10. decembra 2004 (9) preskúmanie uplynutia platnosti konečných vyrovnávacích opatrení. Toto prešetrovanie bolo uzatvorené nariadením Rady (ES) č. 367/2006 (10), ktorým sa zachovali konečné vyrovnávacie opatrenia.

(8)

Komisia 23. augusta 2005 (11) začala preskúmanie nariadení (ES) č. 1975/2004 a (ES) č. 1976/2004 vzhľadom na žiadosť izraelského výrobcu o výnimku z rozšírených opatrení. Toto prešetrovanie bolo uzavreté prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 101/2006 (12).

(9)

Dňa 5. novembra 2004 bola podaná žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie nariadenia (ES) č. 1676/2001 obmedzené na úroveň dumpingu týmito výrobcami Spoločenstva: Du Pont Teijin Films, Mitsubishi Polyester Film GmbH a Nuroll SpA (ďalej len „žiadatelia“). Žiadatelia predstavujú značný podiel výroby PET filmu v Spoločenstve. Spoločnosť Toray Plastics Europe vyjadrila podporu žiadosti, hoci nebola formálnym žiadateľom.

(10)

Žiadatelia tvrdili, že v súvislosti s dovozom PET filmu od piatich indických výrobcov, od ktorých boli prijaté záväzky rozhodnutím 2001/645/ES, úroveň existujúcich opatrení už nie je dostatočná na odstránenie poškodzujúceho dumpingu.

(11)

Komisia určila po porade s poradným výborom, že existujú dostatočné dôkazy, ktoré opodstatňujú začatie čiastočného predbežného preskúmania, a oznámila 4. januára 2005 oznámením o začatí uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (13) začatie čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.

(12)

Preskúmanie bolo v rozsahu obmedzené na preskúmanie dumpingu piatich indických vyvážajúcich výrobcov, od ktorých boli prijaté záväzky, a na úroveň zostatkového cla s cieľom posúdiť potrebu pokračovania, zrušenia alebo zmeny úrovne existujúcich opatrení. Obdobie prešetrovania trvalo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004.

(13)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, zástupcov vyvážajúcej krajiny a výrobcov Spoločenstva o začatí čiastočného predbežného preskúmania. Zainteresované strany dostali príležitosť, aby sa písomne vyjadrili a požiadali o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí.

(14)

Komisia zaslala príslušným vyvážajúcim výrobcom dotazníky s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie. Všetci z nich spolupracovali vyplnením dotazníka. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto vyvážajúcich výrobcov v Indii:

(15)

Príslušný výrobok je, ako je vymedzené v pôvodnom prešetrovaní, polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, bežne zatriedený pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90.

(16)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že PET film vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Indii a PET film vyvážaný do Spoločenstva z Indie majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké použitie. Preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(17)

Na určenie normálnej hodnoty sa najprv overilo, či celkový domáci predaj každého z vyvážajúcich výrobcov bol reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva. V prípade všetkých spoločností sa zistilo, že celkový predaj je reprezentatívny.

(18)

Potom sa zisťovalo, či celkový domáci predaj každého druhu výrobku predstavoval 5 % alebo viac objemu predaja rovnakého druhu vyvážaného do Spoločenstva. V prípade dvoch spoločností sa zistilo, že na domácom trhu predávali film druhej triedy, ale nie v Spoločenstve. Keďže film druhej triedy nie je priamo porovnateľný s filmom prvej triedy, predaj filmu druhej triedy bol vyňatý z výpočtu normálnej hodnoty. Ďalšia spoločnosť predávala na domácom trhu tri rôzne triedy filmu, ale v Spoločenstve len film najlepšej kvality. Táto spoločnosť pri predaji troch tried filmu často predávala filmy prvej a druhej triedy en masse s filmom tretej triedy, ale všetky za cenu filmu tretej triedy. Bolo to vysvetlené ako forma likvidácie zásob. Tento predaj bol opäť vyňatý z výpočtu.

(19)

Jedna spoločnosť predávala obchodníkom na domácom trhu tovar, ktorý bol určený na vývoz. Tento tovar bolo možné ľahko rozlíšiť ako tovar určený na vývoz, keďže sa naň vzťahoval rozdielny daňový režim v porovnaní so zvyčajným predajom na domácom trhu. Spoločnosť nedokázala určiť, či konečným miestom určenia tovaru bolo Spoločenstvo alebo tretia krajina. Tento predaj bol preto vyňatý z výpočtu.

(20)

V prípade tých druhov výrobku, pri ktorých domáci predaj predstavoval 5 % alebo viac objemu predaja rovnakého druhu vyvážaného do Spoločenstva, sa ďalej skúmalo, či sa realizoval dostatočný predaj v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. V prípade každého druhu výrobku, ktorého objem predaja uskutočneného na domácom trhu za čistú predajnú cenu rovnajúcu sa alebo vyššiu ako výrobné náklady predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, a ak bola vážená priemerná cena tohto druhu rovná alebo vyššia ako výrobné náklady, sa normálna hodnota určila na základe váženej priemernej ceny skutočne zaplatenej za všetok domáci predaj tohto druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový. V prípade tých druhoch výrobku, ktorých objem ziskového predaja bol rovný alebo nižší ako 80 %, ale nie nižší ako 10 % predaja, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na váženej priemernej cene skutočne zaplatenej len za ziskový domáci predaj tohto druhu.

(21)

V prípade tých druhov výrobku, pri ktorých nebolo možné na určenie normálnej hodnoty použiť domáce ceny vyvážajúcich výrobcov v dôsledku nedostatočnej reprezentatívnosti alebo nedostatočného predaja v rámci bežného obchodovania, sa v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia normálna hodnota vytvorila na základe výrobných nákladov druhov výrobku vyvážaných do Spoločenstva, ktoré vznikli príslušným vyvážajúcim výrobcom, plus primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“) a zisku.

(22)

V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa PVA náklady zakladali na tých nákladoch, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom v súvislosti s ich domácim predajom príslušného výrobku, o ktorom sa zistilo, že je reprezentatívny. Ziskové rozpätie sa vypočítalo na základe váženého priemerného ziskového rozpätia každej spoločnosti pre tie druhy výrobku, ktoré sa predávali na domácom trhu v dostatočných množstvách v rámci bežného obchodovania.

(23)

Po zverejnení informácií jeden vyvážajúci výrobca namietal proti úprave ceny platenej za špecifickú surovinu. Úprava, proti ktorej sa namietalo, bola opätovne preskúmaná a následne bola výška úpravy zmenená a dumpingové rozpätie bolo príslušne prepočítané.

(24)

Iná spoločnosť namietala, že film, ktorý nemá najvyššiu kvalitu, by mal byť zahrnutý do výpočtu a že by mali byť vykonané „úpravy“, aby bol takýto film porovnateľný s prvotriednym filmom. Ďalej sa tvrdilo, že po začlenení týchto transakcií by bolo potrebné prepočítanie ziskového rozpätia.

(25)

Objem filmov druhej a tretej triedy vyňatý z výpočtu predstavoval menej ako 3 % celkového domáceho predaja. Zostávajúce domáce transakcie sa teda považujú za dostatočne reprezentatívne na presný výpočet normálnej hodnoty. Preto nie je potrebný prepočet ziskového rozpätia.

(26)

Vyvážajúci výrobcovia dostali výsledky výpočtov a predložili určité pripomienky. Komisia tieto pripomienky zohľadnila a príslušne upravila výpočty do tej miery, do akej považovala tieto pripomienky za odôvodnené.

(27)

Pokiaľ ide o určenie vývozných cien, je potrebné pripomenúť, že cieľom súčasného prešetrovania je zistiť, či sa zmenili úrovne dumpingu a či možno tieto zmeny považovať za pretrvávajúce. V tomto kontexte nemožno určenie vývozných cien obmedziť na preskúmanie správania sa vývozcov v minulosti, ale je potrebné preskúmať aj pravdepodobný vývoj vývozných cien v budúcnosti. Inými slovami, je potrebné určiť, či minulé vývozné ceny sú spoľahlivé na určenie pravdepodobných budúcich vývozných cien. V tomto prípade a z hľadiska faktu, že boli prijaté záväzky, sa predovšetkým skúmalo, či existencia týchto záväzkov ovplyvnila minulé vývozné ceny tak, že sa stali nespoľahlivé na určenie budúceho vývozného správania.

(28)

S cieľom preskúmať, či vývozne ceny do Spoločenstva boli spoľahlivé, a vzhľadom na existenciu záväzkov sa vývozné ceny do Spoločenstva analyzovali vo vzťahu k minimálnym dovozným cenám (MDC) záväzkov. V skutočnosti bolo potrebné určiť, či vývozné ceny do Spoločenstva boli stanovené na určitej úrovni, najmä v dôsledku existencie MDC stanovenej záväzkami, a teda či sú alebo nie sú trvalo udržateľné. Preto sa na úrovni každej spoločnosti skúmalo na váženom priemernom základe, či ceny dosahované pri predaji na trh Spoločenstva boli alebo neboli podstatne vyššie ako MDC, zohľadňujúc osobitosti príslušného výrobku a trhov, na ktorých sa počas OP predával, a ako tieto ceny súviseli s cenami vývozu do tretích krajín. Ak vývozné ceny do Spoločenstva boli na úrovni spoločnosti v priemere o dosť vyššie ako MDC, usudzovalo sa, že tieto vývozné ceny sú stanovené dostatočne nezávisle od záväzkov, a preto sú spoľahlivé ako ukazovateľ pravdepodobného cenového správania sa vývozcov v budúcnosti. Ak naopak vývozné ceny do Spoločenstva neboli v priemere dostatočne vyššie ako MDC a navyše boli výrazne vyššie ako vývozné ceny do tretích krajín, považovali sa v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia za ovplyvnené záväzkami, a preto nedostatočne spoľahlivé na to, aby sa použili na výpočet dumpingu v kontexte predbežného preskúmania.

(29)

V prípade dvoch indických vývozcov – Flex a Polyplex – sa zistilo, že ich vývozné ceny do Spoločenstva sú výrazne vyššie ako MDC. Tieto vývozné ceny do Spoločenstva sa preto považovali za spoľahlivé a použili sa na výpočet dumpingu.

(30)

V prípade ostatných troch vyvážajúcich výrobcov – Ester, Garware a MTZ – sa zistilo, že vývozné ceny do Spoločenstva boli veľmi blízke MDC. Okrem toho sa tiež zistilo, že vývozné ceny týchto troch spoločností do ostatných tretích krajín boli pri skúmaní podľa jednotlivých druhov výrazne nižšie ako ceny do Spoločenstva, z čoho vyplýva pravdepodobnosť, že pri absencii záväzkov budú tieto ceny do Spoločenstva na rovnakej úrovni ako ceny stanovené pre tie isté druhy do ostatných tretích krajín. Preto sa dospelo k záveru, že vývozné ceny týchto troch spoločností do Spoločenstva nemožno v kontexte tohto predbežného preskúmania použiť na určenie spoľahlivých vývozných cien v zmysle článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(31)

Usúdilo sa však, že by absencia spoľahlivej ceny v prípade týchto troch indických vývozcov v dôsledku existencie záväzkov nemala viesť k ukončeniu preskúmania, ak by napriek tomu bolo možné iným spôsobom určiť pretrvávajúcu zmenu v okolnostiach týkajúcich sa ich dumpingového správania, najmä v súvislosti s vývoznými cenami. Na tento účel a vzhľadom na to, že vyvážajúci výrobcovia predávali príslušný výrobok na svetovom trhu, sa rozhodlo, že v prípade tých modelov, ktoré sa predávajú do Spoločenstva, sa vývozná cena stanoví na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných pre všetky tretie krajiny.

(32)

Po uverejnení základných skutočností a informácií, na základe ktorých bolo v úmysle navrhnúť zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1676/2001, predložili viaceré strany svoje pripomienky.

(33)

Mnohí indickí vyvážajúci výrobcovia a indická vláda naďalej tvrdili, že článok 2 ods. 8 alebo článok 2 ods. 9 základného nariadenia nepredstavuje právny základ na stanovenie vývozných cien z cien používaných pre tretie krajiny. Tvrdili, že vývozné ceny do Spoločenstva existovali a že nebolo dostatočne dokázané, že existoval dostatočný dôvod na odmietnutie používania týchto vývozných cien. Naďalej tvrdili, že vývozné ceny do Spoločenstva sú spoľahlivé a mali by sa používať namiesto cien pre tretie krajiny.

(34)

Pokiaľ ide o používanie vývozných cien do tretích krajín, je nutné pripomenúť, že účelom tohto preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia je určiť, či je uplatňovanie opatrení naďalej nevyhnutné s cieľom kompenzovať dumping. V skúmaní úrovne dumpingového správania sa príslušných vývozcov je nevyhnutné preskúmať zmenu v úrovni dumpingu v porovnaní s pôvodnými zisteniami týkajúcimi sa dumpingu. Je potrebné poznamenať, že používanie cien pre tretie krajiny namiesto cien do Spoločenstva v prípade troch indických vyvážajúcich výrobcov nevychádza z uplatňovania článku 2 ods. 8 a článku 2 ods. 9 základného nariadenia. V súlade s vysvetlením uvedeným v odôvodneniach 27 a 28 je to odôvodnené potrebou zhodnotiť pravdepodobnosť udržania týchto cien do Spoločenstva v budúcnosti a následne zhodnotiť pravdepodobnosť opakovania dumpingu.

(35)

V hodnotení sa dospelo k záveru, že v prípade troch indických vyvážajúcich výrobcov boli ich ceny do Spoločenstva ovplyvnené existenciou MDC, keďže sa k MDC veľmi priblížili. A teda neboli výsledkom len trhových síl a bolo veľmi nepravdepodobné, že by sa v budúcnosti udržali na rovnakej úrovni. Dospelo sa k záveru, že neexistovali ceny do Spoločenstva, ktoré by bolo možné použiť na výpočet dumpingu. V prípade neexistencie vývoznej ceny do Spoločenstva sa dospelo k záveru, že ceny do tretích krajín predstavovali presný a prijateľný alternatívny základ na stanovenie vývozných cien počas obdobia prešetrovania a na výpočet dumpingu.

(36)

Jeden indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že odmietnutie jeho predajných cien do Spoločenstva a používanie cien do tretích krajín predstavovalo diskrimináciu, keďže sa s ním zaobchádzalo inak ako s vývozcami, ktorých predajné ceny do Spoločenstva sa skutočne používali.

(37)

V tejto súvislosti by bolo potrebné poznamenať, že pri stanovovaní vývozných cien nedošlo k diskriminácii, keďže rovnako sa pristupovalo k všetkým indickým vývozcom. V prípade každého vyvážajúceho výrobcu bola zhodnotená existencia udržateľných vývozných cien do Spoločenstva na účely výpočtu dumpingu. Urobilo sa tak prostredníctvom porovnania vývozných cien do Spoločenstva každého vyvážajúceho výrobcu s MDC s cieľom stanoviť, či sa môžu alebo nemôžu považovať za stanovené nezávisle od týchto MDC. V súlade s vysvetlením v odôvodnení 28 v prípadoch, keď boli tieto ceny dostatočne vyššie ako MDC, sa usúdilo, že neboli ovplyvnené MDC a mohli by byť použité na účely výpočtu dumpingu, keďže boli vhodné ako ukazovateľ správania sa pri určovaní cien, ktoré by sa v budúcnosti dalo očakávať od vyvážajúceho výrobcu.

(38)

V prípadoch, keď sa usúdilo, že ceny do Spoločenstva ovplyvnila existencia MDC, sa tieto ceny nepovažovali za prijateľné ako ukazovateľ správania sa pri určovaní cien, ktoré by sa v budúcnosti dalo očakávať od vývozcu a neboli použité na výpočet dumpingu a ako alternatíva sa použili ceny do tretích krajín. A preto skutočnosť, že konkrétne vývozné ceny niektorých vývozcov boli použité, zatiaľ čo v prípade iných vývozcov boli použité ich vývozné ceny do tretích krajín, nie je diskrimináciou v zaobchádzaní s vývozcami.

(39)

Mnohí indickí vyvážajúci výrobcovia nesúhlasili so záverom, že ich vývozné ceny do Spoločenstva sa veľmi približovali MDC, a preto neboli použité na účely výpočtu dumpingu. Svoje ceny považovali za dostatočne vyššie ako MDC a zdôraznili, že podľa cenového záväzku boli len požiadaní, aby nepredávali pod MDC. Jeden vývozca tvrdil, že porovnanie s MDC nebolo dostatočným základom na určenie, či ceny do Spoločenstva boli vhodné a prijateľné, a že porovnanie s cenami iných indických vyvážajúcich výrobcov alebo odvetvia Spoločenstva by bolo vhodnejšie.

(40)

V tejto súvislosti v súlade s vysvetlením uvedeným v odôvodnení 30 zistili inštitúcie Spoločenstva, že ceny troch vyvážajúcich výrobcov neboli dostatočne vysoko nad úrovňou MDC, čo dokazuje, že neboli stanovené nezávisle od MDC. Tieto ceny preto nepredstavovali vhodný základ na výpočet dumpingu. Skutočnosť, že podľa cenových záväzkov boli vyvážajúci vývozcovia požiadaní len, aby nepredávali pod MDC, bola nielen zamietnutá, ale pre tento druh analýzy irelevantná.

(41)

V súvislosti s úvahami, či ceny do Spoločenstva boli ovplyvnené existenciou MDC alebo nie, by bolo potrebné poznamenať, že v prípade, keď existujú záväzky, je potrebné zvažovať, či sú vývozné ceny prijateľné alebo nie, a vytvoriť vhodný základ na výpočet dumpingového rozpätia. Keď sú ceny do Spoločenstva ovplyvnené inými faktormi ako trhovými silami, napríklad záväzkom o MDC, sa tieto ceny nepovažujú za vhodné alebo prijateľné. V tomto prípade treba zdôrazniť, že porovnanie s cenami každého vyvážajúceho výrobcu do iných tretích krajín, ako sa uvádza v odôvodnení 28, sa považovalo za vhodnejšie na účely určenia správania sa pri určovaní cien určitého vyvážajúceho výrobcu ako porovnanie s cenami iných indických vyvážajúcich výrobcov alebo odvetvia Spoločenstva, keďže poskytovalo lepší prehľad o podnikateľskom správaní sa jednotlivých vyvážajúcich výrobcov.

(42)

Odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že vzhľadom na skresľujúci účinok záväzku v rámci MDC by mali byť konkrétne predajné ceny do Spoločenstva zamietnuté a mali by sa namiesto nich používať ceny do tretích krajín v prípade všetkých indických vyvážajúcich výrobcov. Tiež vyjadrili obavy, že indickí vyvážajúci výrobcovia, v prípade ktorých bolo vypočítané nízke dumpingové rozpätie a ktorí používajú vývozné ceny do Spoločenstva, by nemuseli udržať v budúcnosti tieto ceny na rovnakej úrovni.

(43)

Pokiaľ ide o tento argument, ako je vysvetlené v odôvodnení 32, k všetkým indickým vyvážajúcim výrobcom sa pristupovalo rovnako. Použitie alebo nepoužitie cien do Spoločenstva každého vývozcu bolo založené na výsledku hodnotenia, či boli tieto ceny ovplyvnené existenciou MDC alebo nie, a na rozdiele medzi ich cenou do Spoločenstva a vývoznými cenami do tretích krajín, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 28.

(44)

Odvetvie Spoločenstva ďalej tvrdilo, že porovnanie váženého priemeru základu vývozných cien s MDC s cieľom určiť, či boli ceny do Spoločenstva reprezentatívne, pokiaľ ide o správanie v budúcnosti, a vhodné pre hodnotenie dumpingu, protirečilo zisteniam z preskúmania formy opatrení, v ktorých sa tvrdilo, že MDC už neboli vhodné.

(45)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že otázkou v rámci preskúmania formy antidumpingových opatrení bolo, či sú alebo nie sú cenové záväzky stále vhodné alebo relevantné (v tom zmysle, že by nemali rovnaký účinok ako uloženie antidumpingového cla) v prípade výrobkov, ktoré sú v rámci nich vyvážané [pozri odôvodnenie 8 nariadenia (ES) č. 365/2006]. V tomto preskúmaní sa zistilo, že v prípade niektorých skupín výrobkov sa výrazne oproti pôvodnému prešetrovaniu zmenila škála konkrétnych cien do Spoločenstva (buď sa rozšírila, alebo zúžila), a dospelo sa k záveru, že osobitné MDC založené na pôvodných cenách neboli vhodné na kompenzáciu poškodzujúceho vplyvu dumpingu, pokiaľ ide o bežný predaj. V rámci tohto preskúmania bolo otázkou, či boli alebo neboli ceny do Spoločenstva ovplyvnené existenciou záväzku o MDC, t. j. či sú alebo nie sú trvalé. Naďalej sa tvrdí, že v prípade, keď sú ceny výrazne vyššie ako MDC, neboli ovplyvnené MDC. Uplatňuje sa to bez ohľadu na to, či sú cenové záväzky primerané výrobku. V tomto prípade sú preto ceny stanovené trhovými silami a predstavujú vhodný základ na hodnotenie dumpingového správania. Tento argument sa preto zamieta.

(46)

Normálna hodnota a vývozná cena boli porovnané na základe cien zo závodu. V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa formou úprav patrične zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na ceny a na porovnateľnosť cien. Preto sa vykonali úpravy rozdielov týkajúcich sa zliav, rabatov, nákladov na dopravu, nákladov na poistenie, manipulačných poplatkov, poplatkov za nakladanie a vedľajších nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov a provízií, ak boli uplatniteľné a podložené overenými dôkazmi. Úpravy vývoznej ceny sa v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia vykonali aj v prípade niektorých modelov spoločností Ester, Garware a MTZ vzhľadom na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach výrobku predávaného na tretie trhy v porovnaní s výrobkom predávaným do Spoločenstva.

(47)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia si v prípade obmedzeného počtu vývozov nárokovali aj úpravu vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia na základe hodnoty výhod získaných za vývoz v rámci systému colných úverových knižiek (DEPB) po uskutočnení vývozu. V tejto súvislosti sa zistilo, že v rámci tohto systému sa úvery získané pri vývoze príslušného výrobku mohli používať na kompenzáciu cla splatného za dovoz akéhokoľvek tovaru alebo sa mohli voľne predávať iným spoločnostiam. Okrem toho neexistuje žiadne obmedzenie, že by sa dovážaný tovar mal používať len na výrobu vyvážaného výrobku. Výrobcovia z tohto dôvodu nedokázali, že zvýhodnenie v rámci systému DEPB po uskutočnení vývozu ovplyvnilo porovnateľnosť cien, a najmä že zákazníci trvalo platili rozdielne ceny na domácom trhu z dôvodu zvýhodnení DEPB. Tento nárok bol preto zamietnutý.

(48)

Dumpingové rozpätie bolo v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia určené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou. Ak sa vývozné ceny zakladali na cenách do tretích krajín, príslušné hodnoty CIF sa vypočítali podľa druhu výrobku zvýšením ceny zo závodu do tretích krajín o vážený priemerný rozdiel medzi úrovňami ceny zo závodu a ceny CIF do Spoločenstva.

(49)

Vzhľadom na výrazné zníženie jednotlivých dumpingových rozpätí v porovnaní s počiatočnými opatreniami sa tiež dospelo k záveru, že je vhodné upraviť zostatkové clo. Zostatkové clo bolo určené v súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia na základe najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného v prípade piatich indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú predmetom súčasného preskúmania, keďže týchto päť príslušných spoločností sa považovalo za reprezentatívnu časť vzorky spolupracujúcich výrobcov, pokiaľ ide o objem vývozu, na základe ktorej sa vypočítalo počiatočné zostatkové clo.

(50)

Dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú:

(51)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa vykonala analýza s cieľom určiť, či možno zmenu okolností týkajúcich sa dumpingu primerane považovať za zmenu pretrvávajúceho charakteru.

(52)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že normálna hodnota bola určená na základe nákladov a cien žiadateľov. Vývozcovia majú značný domáci trh pre príslušný výrobok a domáce ceny sa zvýšili v porovnaní s pôvodným prešetrovaním. Nebolo možné zistiť žiadne indície, že by sa normálna hodnota určená počas súčasného preskúmania nemohla považovať za pretrvávajúcu.

(53)

Možno tvrdiť, že vývoj cien surovín, ktoré majú vysokú koreláciu s cenami ropy, môže mať výrazný vplyv na normálnu hodnotu. Keďže však suroviny sú komodity, ktorých cena sa určuje na medzinárodnej úrovni, dospelo sa k záveru, že účinok zvýšenia cien má vplyv na všetkých aktérov na trhu, a preto má vplyv na normálnu hodnotu, ako aj na vývoznú cenu.

(54)

Ako je uvedené v odôvodneniach 22 a 23, vzhľadom na existenciu záväzkov, pri skúmaní toho, či charakter vývozných cien do Spoločenstva možno považovať za pretrvávajúci alebo nie, bolo potrebné analyzovať ich vo vzťahu k MDC stanoveným v záväzkoch. Počas obdobia prešetrovania sa ďalej vykonalo porovnanie cien príslušného výrobku predávaného na vývoz do Spoločenstva s cenami tohto výrobku predávaného na vývoz do tretích krajín. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 23, usúdilo sa, že ak vývozné ceny do Spoločenstva nie sú dostatočne vyššie ako MDC a sú výrazne vyššie ako vývozné ceny do tretích krajín, nepovažujú sa za spoľahlivý ukazovateľ pravdepodobného cenového správania vývozcov v budúcnosti. Namiesto toho sa na určenie budúcich vývozných cien, ktoré možno považovať za pretrvávajúce, použili vývozné ceny do tretích krajín.

(55)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že zmenené okolnosti vzhľadom na pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu by sa mohli odôvodnene považovať za pretrvávajúce, s tou zvláštnosťou, že v prípade troch indických vývozcov, ako je uvedené v odôvodnení 26, pretrvávajúcu zmenu okolností týkajúcich sa ich dumpingového správania, najmä v súvislosti s vývoznými cenami, bolo pri modeloch, ktoré sa predávajú do Spoločenstva, potrebné určiť na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných pre ostatné tretie krajiny, a nie na základe ich vývoznej ceny do Spoločenstva.

(56)

Výrazné zníženie individuálnych dumpingových rozpätí spoločností vo vzorke v porovnaní s pôvodnými opatreniami a ich trvalý charakter možno považovať za reprezentatívny aj pre všetky ostatné spoločnosti. Zostatkové clo bolo preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom upraviť, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 30.

(57)

Vzhľadom na závery dosiahnuté v súvislosti s dumpingom a na pretrvávajúci charakter zmenených okolností a so zreteľom na závery nariadenia (ES) č. 365/2006, pokiaľ ide o formu antidumpingových opatrení (zrušenie platných záväzkov), by sa antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Indii mali zmeniť s cieľom zohľadniť nové zistené dumpingové rozpätia.

(58)

Keďže v súlade s článkom 14 ods. 1 základného nariadenia žiadny výrobok nepodlieha zároveň antidumpingovému aj vyrovnávaciemu clu na účely riešenia jednej a tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu alebo subvencovania vývozu, platné vyrovnávacie clo, ktoré zodpovedá vývozným subvenciám, bolo odpočítané od antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť. Pri zostatkovom cle odpočet zodpovedá rozpätiu vývozných subvencií spoločnosti, na základe ktorého sa určilo zostatkové dumpingové rozpätie.

(59)

Na základe uvedeného a berúc do úvahy závery z preskúmania uplynutia platnosti konečného vyrovnávacieho cla [nariadenie (ES) č. 367/2006] je navrhované clo, vyjadrené ako cena CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, takéto:

(60)

V súlade s odôvodnením 4 boli platné antidumpingové opatrenia rozšírené, aby sa dodatočne vzťahovali na dovoz PET filmu zasielaného z Brazílie a Izraela bez ohľadu na to, či je alebo nie je za miesto ich pôvodu vyhlásená Brazília alebo Izrael. Zmenené a doplnené antidumpingové opatrenia, ako sú stanovené v odôvodnení 59, by mali byť ďalej rozšírené na dovoz PET filmu zasielaného z Brazílie a Izraela bez ohľadu na to, či je alebo nie je za miesto ich pôvodu vyhlásená Brazília alebo Izrael. Brazílski a izraelskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí boli vyňatí z opatrení rozšírených nariadením (ES) č. 1975/2004 a zmenených a doplnených nariadením (ES) č. 101/2006, by mali byť vyňatí aj z opatrení zmenených a doplnených týmto nariadením.

(61)

Všetky príslušné strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k zámeru navrhnúť zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1676/2001, a mali možnosť vyjadriť sa.

(62)

Sadzby antidumpingového cla jednotlivých spoločností stanovené v tomto nariadení boli určené na základe záverov súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby cla (na rozdiel od celoštátneho cla uplatňovaného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrobených spoločnosťami, a teda osobitne uvedenými právnymi subjektmi. Dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je výslovne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia s menom a adresou, vrátane subjektov prepojených s výslovne uvedenými subjektmi, nemôžu mať nárok na tieto sadzby a podliehajú sadzbe cla uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(63)

Akýkoľvek nárok, ktorým sa žiada o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla pre spoločnosti, napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení novej výroby alebo odbytových subjektov, sa má okamžite zaslať Komisii so všetkými relevantnými informáciami, najmä o akejkoľvek zmene v oblasti činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim predajom a vývozným predajom, ktorá s touto zmenou názvu alebo s touto zmenou vo výrobných a odbytových subjektoch súvisí. Nariadenie (ES) č. 1676/2001 sa podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré majú nárok na individuálne clá.

(64)

Na účely zabezpečenia riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla nemala vzťahovať len na nespolupracujúcich vývozcov, ale aj na tie spoločnosti, ktoré počas OP nerealizovali žiadny vývoz.

(65)

Je potrebné uviesť, že indický vývozca MTZ zmenil adresu s účinnosťou od júla 2005 bez ďalších zmien vo vlastníctve, štruktúre alebo činnosti spoločnosti. Adresu spoločnosti je preto potrebné zmeniť.

(66)

Na účely transparentnosti a so zreteľom na nariadenie (ES) č. 365/2006, prijaté v ten istý deň ako toto nariadenie, a tiež v súvislosti s preskúmaním konečných antidumpingových opatrení by sa do normatívnej časti tohto nariadenia mala zahrnúť nová konsolidovaná verzia článku 1 nariadenia (ES) č. 1676/2001,