ROZHODNUTIE RADY

z 19. decembra 2006

o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)

(2006/975/ES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)

V súlade s článkom 166 ods. 3 zmluvy sa má rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3) (ďalej len „rámcový program“) vykonávať prostredníctvom osobitných programov, ktoré vymedzujú podrobné pravidlá ich vykonávania, stanovujú dĺžku ich trvania a ustanovujú prostriedky, ktoré sa pokladajú za potrebné.

(2)	Spoločné výskumné centrum (ďalej len „SVC“) by v rámci osobitného programu SVC, ktorým sa vykonáva rámcový program ES, malo realizovať takzvané priame činnosti v oblasti výskumu a vývoja.

(3)

SVC by v rámci plnenia svojho poslania malo poskytovať vedeckú a technickú podporu procesu tvorby politík EÚ na základe požiadaviek zákazníkov, zabezpečovať podporu vykonávania a monitorovania existujúcich politík a reagovať na nové politické požiadavky. V záujme naplnenia svojho poslania by SVC malo vykonávať výskum najvyššej porovnateľnej európskej kvality okrem iného aj udržaním svojej úrovne vedeckej excelentnosti.

(4)

Priame akcie SVC by sa mali vykonávať týmto osobitným programom. SVC by pri vykonávaní tohto osobitného programu malo v súlade so svojím poslaním klásť osobitný dôraz na hlavné oblasti záujmu Únie, ktorými sú: prosperita v znalostnej spoločnosti, solidarita, trvalá udržateľnosť a zodpovedné nakladanie so zdrojmi, bezpečnosť a sloboda a Európa ako celosvetový partner.

(5)

Tento osobitný program by sa mal vykonávať pružným, účinným a transparentným spôsobom s prihliadnutím na príslušné potreby užívateľov SVC a politík Spoločenstva, ako aj pri rešpektovaní cieľa chrániť finančné záujmy Spoločenstva. Výskumné činnosti vykonávané v rámci programu by sa mali podľa potreby prispôsobiť týmto potrebám a vedecko-technickému rozvoju, ako aj cieľu dosiahnuť vedeckú excelentnosť.

(6)	Na výskum a vývoj v rámci tohto osobitného programu by sa mali uplatňovať pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít a pravidlá šírenia výsledkov výskumu, ktoré platia pre rámcový program (ďalej len „pravidlá účasti a šírenia“) a ktoré sa vzťahujú na priame akcie.

(7)	Na účely vykonávania tohto programu môže byť okrem spolupráce, na ktorú sa vzťahuje Dohoda o Európskom hospodárskom priestore alebo dohoda o pridružení, vhodné vykonávať činnosti medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, a to najmä na základe článku 170 zmluvy.

(8)

SVC sa v záujme podpory rozširovania EÚ a integrácie zameriava na podporu integrácie organizácií a výskumných pracovníkov nových členských štátov do svojich činností, najmä na vykonávanie vedecko-technických prvkov acquis Spoločenstva, ako aj intenzívnejšej spolupráce s organizáciami a výskumnými pracovníkmi z kandidátskych krajín. Postupné otváranie sa plánuje aj vo vzťahu k susedným krajinám, najmä v oblasti prioritných tém európskej susedskej politiky.

(9)	Výskumné činnosti vykonávané v rámci tohto osobitného programu by mali byť v súlade so základnými etickými zásadami vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie.

(10)	SVC by malo pokračovať vo vytváraní dodatočných zdrojov prostredníctvom konkurenčných činností; medzi ne patrí účasť na nepriamych akciách rámcového programu, práca s tretími stranami a v menšej miere využívanie duševného vlastníctva.

(11)

Je potrebné čo najefektívnejšie a používateľsky najprijateľnejšie zabezpečiť dobré finančné hospodárenie v rámci rámcového programu a jeho vykonávanie a zároveň zabezpečiť právnu istotu a prístup k programu všetkým účastníkom v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4), a nariadením Komisie (ES, Euratom) 2342/2002 (5), ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie uvedených rozpočtových pravidiel a všetkých jeho budúcich zmien a doplnení.

(12)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia, zodpovedajúce finančným záujmom Európskych spoločenstiev, na účely monitorovania účinnosti poskytovanej finančnej pomoci a účinnosti využitia týchto prostriedkov, aby sa zamedzilo nezrovnalostiam a podvodom, a mali by sa prijať potrebné kroky na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (6), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (7), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (8).

(13)	Komisia by mala v primeranom čase zabezpečiť nezávislé hodnotenie v súvislosti s činnosťami vykonávanými v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento program.

(14)	O vedecko-technickom obsahu tohto osobitného programu sa konzultovalo so správnou radou SVC,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijíma osobitný program, ktorý sa vzťahuje na priame akcie Spoločného výskumného centra v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (ďalej len „osobitný program“), na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Článok 2

Osobitný program stanoví činnosti pre nejadrové akcie Spoločného výskumného centra, ktoré poskytujú vedeckú a technickú podporu procesu vytvárania politík Spoločenstva na základe požiadaviek zákazníka, zabezpečujú podporu vykonávania a monitorovania existujúcich politík a reagujú na nové politické požiadavky.

Ciele a hlavné črty týchto činností sú stanovené v prílohe.

Článok 3

V súlade s prílohou II k rámcovému programu je suma potrebná na vykonanie osobitného programu 1 751 miliónov EUR.

Článok 4

1.   Všetky výskumné činnosti vykonávané v rámci osobitného programu sa vykonávajú v súlade so základnými etickými zásadami.

2.   V rámci tohto programu sa nefinancujú tieto oblasti výskumu:

—	výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí na reprodukčné účely,

—	výskumná činnosť určená na modifikáciu genetického dedičstva človeka, následkom ktorej by tieto zmeny mohli byť dedičné (9),

—	výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

3.   Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých aj embryonálnych, sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zainteresovaného(-ých) členského(-ých) štátu(-ov).

Každá žiadosť o financovanie výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek obsahuje prípadné podrobnosti o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány členských štátov, ako aj údaje o etickom(-ých) súhlase(-och), ktorý(-é) sa poskytne(-ú).

Pokiaľ ide o získavanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, inštitúcie, organizácie a výskumní pracovníci sa podrobia prísnym licenčným a kontrolným opatreniam v súlade s právnym rámcom zainteresovaného(-ých) členského(-ých) štátu(-ov).

4.   Uvedené oblasti výskumu sa preskúmajú pre druhú etapu tohto programu (2010 – 2013) so zreteľom na vedecký pokrok.

Článok 5

1.   Osobitný program sa vykonáva prostredníctvom priamych akcií ustanovených v prílohe III k rámcovému programu.

2.   Na tento osobitný program sa vzťahujú pravidlá účasti a šírenia súvisiace s priamymi akciami.

Článok 6

1.   Komisia vypracuje viacročný pracovný program vykonávania osobitného programu, v ktorom podrobnejšie opíše ciele a vedecké a technické priority uvedené v prílohe, a harmonogram vykonávania.

2.   Vo viacročnom pracovnom programe sa zohľadňujú relevantné výskumné činnosti uskutočňované v členských štátoch, pridružených štátoch a v európskych a medzinárodných organizáciách. V prípade potreby sa aktualizuje.

Článok 7

Komisia zabezpečí, aby sa v súvislosti s činnosťami vykonávanými v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje osobitný program, uskutočňovalo nezávislé hodnotenie ustanovené v článku 7 rámcového programu.

Článok 8

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

PRÍLOHA

1.   Cieľ

Poskytovať vedeckú a technickú podporu procesu vytvárania politík Spoločenstva na základe požiadaviek zákazníkov a zároveň zabezpečiť podporu vykonávania a sledovania existujúcich politík a reagovať na nové politické požiadavky.

2.   Prístup

SVC zosilní svoju orientáciu na požiadavky zákazníkov a budovanie pevných kontaktov s vedeckou obcou najmä v súvislosti s rastom, trvalo udržateľným rozvojom a bezpečnosťou:

—	pružným reagovaním na vyvíjajúce sa potreby a požiadavky tvorcov európskych politík,

—	sústredením pozornosti na otázky, ktoré sú dôležité zo spoločenského hľadiska, obsahujú výskumnú zložku a majú dominantný rozmer na úrovni Spoločenstva,

—	budovaním partnerstiev s výskumnými centrami, univerzitami, priemyslom, orgánmi verejnej moci, regulačnými orgánmi v členských štátoch a s tretími krajinami a medzinárodnými orgánmi,

—	posilňovaním svojich spôsobilostí a zariadení,

—

SVC sústredilo svoje zdroje s cieľom reagovať na vedecko-technické výzvy, ktoré vyplývajú zo zložitých a mnohotvárnych aspektov otázok súvisiacich s politikou Spoločenstva. To dosiahlo organizovaním svojich činností podľa hlavných oblastí politiky a vytvorením súčinnosti s ostatnými zdrojmi vedecko-technickej podpory dostupnými v členských štátoch. Túto kapacitu bude prehlbovať aj spoluprácou s agentúrami EÚ, inými inštitúciami EÚ, najmä Európskym parlamentom, a orgánmi z členských štátov,

—	zvyšovaním transparentnosti pri stanovovaní svojich výskumných priorít zverejňovaním kritérií pre tieto priority.

Integrovaný prístup k poskytovaniu vedecko-technickej podpory politikám predstavuje kľúčový prvok tohto osobitného programu. Potreba pochopenia interakcií medzi technologickými zmenami, vedeckým vývojom, inováciami, konkurencieschopnosťou a rôznymi prístupmi v oblasti regulácie a politiky (napr. hospodárske nástroje, dobrovoľné programy a pružné mechanizmy) je vo viacerých oblastiach veľmi naliehavá. Tieto ciele podporí silná výskumná základňa. Pri účasti na priamych akciách rámcového programu bude prebiehať úsilie o maximalizáciu komplementárnosti s inštitucionálnym programom opísaným v oddiele 3.

SVC posilní svoju pozíciu v európskom výskumnom priestore uľahčením prístupu k svojim zariadeniam pre európskych a mimoeurópskych výskumných pracovníkov vrátane začínajúcich vedcov, zintenzívni svoju spoluprácu s inými verejnými a súkromnými výskumnými organizáciami, bude neustále zvyšovať vedeckú kvalitu vlastných činností a vedeckejšie prispievať k odbornej príprave, ktorá zostane pre SVC vysokou prioritou.

Šírenie znalostí medzi rôznymi zainteresovanými stranami zúčastnenými na tomto procese bude kľúčovým prvkom tohto prístupu a malo by sa vynaložiť úsilie na zvýšenie účasti MSP na výskumných akciách. Činnosti sa zamerajú aj na podporu vykonávania a monitorovania právnych predpisov a na šírenie najlepších postupov v rámci krajín EÚ 25, kandidátskych krajín a susedných krajín.

SVC bude reagovať na výzvu na lepšiu reguláciu, ktorú obsahuje nový lisabonský program, podporovaním predbežného, ako aj následného hodnotenia a posudzovania politiky, ktoré podporujú fakticky podložené politické iniciatívy Komisie. Požiadavky predložené v súvislosti s vykonávaním a monitorovaním politík ďalej povedú k zriadeniu účelových podporných činností, ak sa týkajú výskumu.

Nové úlohy spojené s rastúcou potrebou reagovať na krízy, mimoriadne situácie a naliehavé politické úlohy sa budú plniť budovaním kapacít a zariadení vo vybraných oblastiach s cieľom poskytovať primeranú podporu v rámci EÚ.

Zahraničné vzťahy a bezpečnostné politiky Spoločenstva budú klásť na SVC počas siedmeho rámcového programu nové požiadavky. Tieto oblasti práce budú podporované internými a bezpečnými informačno-analytickými systémami, aby sa zabezpečila rýchla reakcia. V tomto programe sa rovnako bude prehlbovať aj globálna a medzinárodná dimenzia práce SVC.

Osobitná časť zdrojov SVC sa venuje predbežnému výskumu s cieľom rozvíjať nové znalosti a nové odborné spôsobilosti. Zdroje sa investujú do predbežného výskumu ako počiatočný finančný vklad, ktorý môže priniesť praktické výsledky v neskoršej etape a v prípade úspešnosti prispeje k činnostiam SVC v strednodobom a dlhodobom horizonte.

SVC sa v rámci svojej podpory tematických politík v prípade potreby zapojí do osobitných projektov vedúcich k lepšiemu využitiu (vrátane šírenia, ak sa dá uskutočniť) relevantných výsledkov výskumu na úrovni celej EÚ. Tým bude zlepšovať prínos znalostnej spoločnosti. Vo vhodných prípadoch by sa mal výskum vykonávaný SVC koordinovať s výskumom, ktorý sa vykonáva v rámci tém osobitného programu Spolupráca, aby sa zabránilo prekrývaniu a zdvojovaniu.

3.   Činnosti

3.1.   Politická téma 1: Prosperita v rámci spoločnosti zameranej na znalosti

3.1.1.   Agenda 1.1. Konkurencieschopnosť a inovácia

Podpora konkurencieschopnosti EÚ, transparentnosti vnútorného trhu a obchodu sa bude zabezpečovať tvorbou a šírením medzinárodne uznávaných noriem a podporou spoločného európskeho systému merania. Porovnateľnosť výsledkov merania sa bude podporovať nástrojmi zabezpečovania kvality, ako sú referenčné materiály, referenčné merania, overené metódy a údaje v širokom okruhu oblastí týkajúcich sa politík, napríklad:

—

bezpečnosť chemických látok a výrobkov vrátane kozmetiky vytvorením referenčného systému pre integrované hodnotenie chemických rizík a vedecko-technickou podporou právnych predpisov v oblasti chemických látok vrátane podpory (odborného vzdelávania) zriadenia Európskej agentúry pre chemické látky (ECA),

—	alternatívne testovacie prístupy (bez pokusov na zvieratách) a inteligentné testovacie stratégie,

—	bezpečnosť, kvalita a pravosť potravín; bezpečnosť krmív; biotechnológia,

—	energetika (čistejšie a obnoviteľné zdroje a nosiče energie),

—	bezpečnosť a ochrana občana,

—	životné prostredie a zdravie.

Táto referenčná práca sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s inštitúciami členských štátov, medzinárodnými normalizačnými orgánmi (ISO, CEN, Codex Alimentarius, AOAC), regulačnými orgánmi a priemyslom. SVC si zachováva postavenie referenčného laboratória Spoločenstva (RLS) v oblasti geneticky modifikovaných potravín a krmív, materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami a prísadami do krmív a úlohu referenčného laboratória Spoločenstva preberá v ďalších súvisiacich oblastiach patriacich do jeho pôsobnosti.

SVC bude pokračovať vo vývoji pokrokových ekonometrických modelovacích techník a techník analýzy citlivosti v mnohých oblastiach politík, v makroekonomickom modelovaní, krátkodobej analýze finančných a obchodných cyklov a vývoji a hodnotení zložených indikátorov.

SVC bude naďalej uplatňovať finančné ekonometrické a štatistické nástroje v oblasti finančných služieb (napríklad smernice pre zúčtovanie, vyrovnanie a bankové činnosti). Bude sa ďalej angažovať v mnohých iniciatívach poskytovaním podpory predbežným a následným hodnoteniam (vrátane hodnotenia vplyvu) tvorbou osobitných indikátorov a vykonávaním analýz.

SVC zvýši podporu rozvoja politiky Spoločenstva v oblasti medzinárodného obchodu s osobitným dôrazom na vplyv obchodnej politiky na trvalo udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť.

Lisabonský program pre rast a zamestnanosť bude podporovať priama kvantitatívna socioekonomická analýza – tiež v súvislosti so zásadou lepšej regulácie – v mnohých oblastiach politiky, ako je napríklad makroekonomická stabilita a rast, finančné služby, aspekty konkurencieschopnosti, celoživotné vzdelávanie a ľudský kapitál v rámci lisabonskej stratégie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, trvalo udržateľná energetika a dopravné systémy. SVC bude prispievať k lepšiemu pochopeniu vzťahu medzi poskytovaním vzdelávania a potrebami znalostnej spoločnosti, pochopeniu cirkulácie znalostí, faktorov ovplyvňujúcich spravodlivosť vo vzdelávaní a spôsobu, ako dosiahnuť účinné využívanie zdrojov vzdelávania.

Základom cieľov v oblasti konkurencieschopnosti a životného prostredia sú ekologicky účinné technológie, ktoré bude naďalej určovať a hodnotiť Európsky úrad pre integrovanú prevenciu a kontrolu znečistenia, ako aj v rámci príspevku k vykonávaniu a sledovaniu akčného plánu v oblasti environmentálnych technológií. Budú sa skúmať podmienky, za akých sa tieto technológie vyvíjajú, s cieľom určiť prekážky brániace ich šíreniu, vyhodnotiť výkonnostné ciele a využitie a analyzovať opatrenia na zlepšenie ich zavádzania.

Podpora konkurencieschopnosti sa bude zabezpečovať aj prostredníctvom týchto činností:

—	podpora tvorby a udržiavania európskych noriem, ako sú eurokódy, euronormy, normy IEC a ISO a európske referenčné materiály,

—	vypracovanie noriem pre systémy monitorovania bezpečnosti a životného prostredia a prístup k zosúladeným údajom v rámci projektu INSPIRE (Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európe) a GMES (Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť),

—	posilnenie európskej infraštruktúry pre meranie prostredníctvom medzilaboratórnych porovnávaní na podporu procesov akreditácie a certifikácie.

SVC poskytne vedecko-technickú podporu aj pri vývoji postupov posudzovania rizika a riadenia ako nástrojov rozhodovania na európskej úrovni.

3.1.2.   Agenda 1.2. Európsky výskumný priestor

SVC bude priamo prispievať k európskemu výskumnému priestoru rozvíjaním vedeckých sietí, vzdelávaním a mobilitou výskumných pracovníkov, prístupom k výskumným infraštruktúram a spoluprácou vo výskume. Podľa potreby sa bude spolupodieľať na európskych technologických platformách, spoločných technologických iniciatívach a akciách na základe článku 169. Osobitná pozornosť sa bude venovať zapojeniu partnerov z nových členských štátov a kandidátskych krajín.

SVC bude podporovať tvorbu fakticky podloženej výskumnej politiky na úrovni Spoločenstva aj na úrovni členských štátov.

Táto strategická podpora tvorby výskumných politík bude doplnená poskytovaním technologických hodnotení priorít výskumu v jednotlivých tematických oblastiach.

Na európskej úrovni sa bude podporovať aj konsolidácia, vývoj a šírenie metód vedeckého a technického prognózovania.

3.1.3.   Agenda 1.3. Energetika a doprava

SVC bude zameriavať svoje činnosti v oblasti energetiky na hladký prechod na obnoviteľné zdroje a nosiče energie s nižším obsahom uhlíka (vrátane vodíka), vyššiu efektivitu energetických systémov a lepšiu bezpečnosť a ochranu dodávok energie. Ciele SVC v oblasti energetiky sú:

—	zabezpečovať trvalo udržateľný energetický referenčný systém, ktorý pre potreby politiky Spoločenstva poskytuje vedecko-technické znalosti o technologických inováciách a vývoji (všetky zdroje energie a efektívnosť konečného využívania energie),

—	pôsobiť ako referenčné centrum pre prednormalizačné overovanie výsledkov a certifikáciu vybraných technológií (t. j. čistejšie fosílne palivá, biomasa, fotoelektrické články, palivové články a vodík),

—	poskytovať informácie o spoľahlivosti dodávok energie pre Európu a o dostupnosti obnoviteľných zdrojov energie. SVC navyše uľahčí fakticky podloženú diskusiu a podložené rozhodovanie o vhodnom energetickom mixe na splnenie európskych energetických potrieb.

SVC bude prispievať k vývoju trvalo udržateľnej dopravy v Európe zameraním sa na:

—	životné prostredie s výskumom v oblasti kontroly emisií a súvisiacich vplyvov na ekosystémy; potenciál znižovania emisií novými technológiami v rámci rôznych politických scenárov,

—	technicko-ekonomickú dimenziu prostredníctvom výskumu v oblasti hodnotenia externých účinkov, zlepšených palív a motorov, alternatívnych koncepcií vozidiel a vplyvu inovácie na konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ako aj hodnotenie možností v oblasti dopravnej politiky,

—	sociálny rozmer prostredníctvom činností, medzi ktoré patrí výskum v oblasti priestorového, mestského plánovania, vplyv na zdravie a zvyšovanie informovanosti. Pozornosť sa bude venovať aj aspektom bezpečnosti a ochrany leteckej, pozemnej a námornej dopravy.

Energetika a doprava sú hlavné odvetvia zodpovedné za znečistenie zhoršujúce kvalitu ovzdušia. SVC bude podporovať tematickú stratégiu EÚ v oblasti znečistenia ovzdušia (CAFE, Čisté ovzdušie pre Európu) s osobitným dôrazom na charakterizáciu a pomerné rozdelenie emisií z rôznych zdrojov na podporu rozvoja stratégií znižovania emisií. Uskutoční sa zosúladenie/normalizácia referenčných testov a metodík merania emisií.

3.1.4.   Agenda 1.4. Informačná spoločnosť

SVC bude tvorbou výhľadových analýz a stratégií týkajúcich sa znalostnej spoločnosti podporovať vytváranie politík a nástrojov v oblasti technológií informačnej spoločnosti, ktoré prispievajú ku konkurencieschopnej európskej znalostnej spoločnosti. Pozornosť sa zameria na rast, solidaritu, začlenenie a trvalú udržateľnosť. SVC bude prispievať aj k vykonávaniu politík Spoločenstva, ktoré sú úzko spojené s rozvojom technológií informačnej spoločnosti alebo majú z tohto rozvoja veľký úžitok. Patrí sem elektronické podnikanie, elektronické zdravotníctvo, osobná bezpečnosť, domáce prostredie, elektronické vzdelávanie, elektronická správa vecí verejných a životné prostredie, ako aj určenie potenciálu nového rozvoja v uskutočňovaní celkových európskych stratégií v oblasti rastu, začlenenia a kvality života a IKT na zabezpečenie dôvery.

SVC bude pracovať na konvergencii v oblasti technológií informačnej spoločnosti s cieľom hodnotiť potenciálny vplyv na spoločnosť z hľadiska konkurencieschopnosti, súkromia, vlastníctva a sociálneho začlenenia. Konvergenčné aplikácie sa budú vykonávať v oblasti zdravia (biosenzory, nanotechnológia a kognitívne vedy), bezpečnosti (senzory, verejná bezpečnosť a osobná integrita) a životného prostredia (technológie monitorovania a trvalo udržateľné riadenie životného prostredia).

3.1.5.   Agenda 1.5. Vedy o živej prírode a biotechnológia

Vedy o živej prírode a biotechnológia majú význam pre mnohé oblasti politiky, v ktorých môžu výrazne prispievať k cieľom Spoločenstva. Tento potenciál je široko uznávaný v zdravotníctve, poľnohospodárstve, potravinárstve, životnom prostredí a ďalších odvetviach, v ktorých sa rýchlo rozvíjajú aplikácie. Zabezpečovanie referenčných materiálov a overených metód si vyžaduje prístup k širokej škále pokročilých biotechnologických nástrojov a ich ovládaniu. SVC bude v rámci spolupráce s príslušnými národnými organizáciami ďalej rozvíjať svoje odborné spôsobilosti v tejto oblasti z legislatívneho a regulačného hľadiska.

SVC bude na podporu budúcich právnych predpisov vykonávať predovšetkým štúdie socioekonomického vplyvu vybraných aplikácií biotechnológie a vied o živej prírode. SVC bude integrovaným úsilím v oblasti nanobiotechnológie, fyziky, biológie a chémie zameraným na metódy detekcie prispievať k rozvoju nových stratégií a technológií monitorovania životného prostredia a zdravia, (eko)toxikologických štúdií, kontroly a bezpečnosti potravín a potravinových reťazcov.

Činnosti sa budú rozvíjať okrem iného v týchto oblastiach:

1.

biotechnológia a aspekty súvisiace so zdravím: — poskytovanie nástrojov zabezpečovania kvality pre genetické testovanie, — štúdie o genómových diagnostických aplikáciách a vývoji liekov (napr. farmakogenomika), — vývoj a overovanie pokročilých metód vylepšovania, redukovania a nahrádzania pokusov na zvieratách v prípade biotechnologických liečiv, predvídania toxicity chemických látok prostredníctvom bunkových kultúr in vitro, vysokovýkonných metód a toxikogenomiky, — určovanie a hodnotenie nových bioinformatických metodík na podporu prístupov, ktoré majú v názve koncovku „-omika“, so začlenením fyziologických reakcií modulovaných individuálnou citlivosťou a faktormi súvisiacimi so životným štýlom, — vývoj metodického rámca pre riadne zohľadnenie faktorov ovplyvňujúcich riziká pri hodnotení rizík pre ľudské zdravie, — hodnotenie vplyvov nanotechnológií vrátane nanotoxikológie na životné prostredie a zdravie;

2.

biotechnológia v poľnohospodárstve, potravinách a krmivách: — výhľadové štúdie o nových biotechnologických aplikáciách pri výrobe potravín (napr. funkčné potraviny, klonované hospodárske zvieratá a geneticky modifikované plodiny na výrobu liečiv), — zisťovanie, identifikácia a kvantifikácia geneticky modifikovaných organizmov (GMO) (zahŕňa overovanie vysokovýkonných skríningových metód a nástroje zabezpečovania kvality pre GMO nasledujúcich generácií), — štúdie o koexistencii geneticky modifikovaných a nemodifikovaných plodín; štúdie o hospodárskych aspektoch geneticky modifikovaných plodín.

3.2.   Politická téma 2: Solidarita a zodpovedné nakladanie so zdrojmi

3.2.1.   Agenda 2.1. Rozvoj vidieka, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

SVC bude prostredníctvom svojho výskumu podporovať európske politiky rozvoja vidieka, poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ktoré obsahujú všetky tri dimenzie trvalej udržateľnosti:

—

výrobné aspekty: podpora vykonávania, kontroly a monitorovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (režimy jednotnej platby, environmentálna podmienenosť a poradenské systémy pre poľnohospodárov) vrátane integrovaných administratívnych a kontrolných systémov pre ornú pôdu a registre trvalých plodín a zavedenie vidieckeho/mestského katastra na podporu trhu a investícií (s využitím lokalizačných/navigačných techník). Prognóza produkcie plodín na základe modelov simulácie rastu, techník satelitného snímkovania, diaľkového snímania a agrofenologickej siete. Podpora vykonávania systému poistenia poľnohospodárov EÚ. Podpora metodických aspektov nového poľnohospodárskeho štatistického systému EÚ (vrátane LUCAS),

—

environmentálne aspekty: hodnotenie dôsledkov dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok a štúdium vplyvov a účinnosti agroenvironmentálnych opatrení na pôdne a vodné podmienky, biodiverzitu a krajinné oblasti Európy. Analýza väzieb medzi poľnohospodárstvom, rozvojom vidieka a regionálnymi politikami a ich vplyvov na zmeny využívania pôdy v Európe prostredníctvom rozvoja ukazovateľov a modelov priestorového zobrazenia. Vývoj podporných opatrení pre poľnohospodárstvo s nízkymi vstupmi a ekologické poľnohospodárstvo, ako aj úrodnosť pôdy. Podpora rozvoja cieľových teritoriálnych stratégií na vykonávanie programov rozvoja vidieka. Hodnotenie vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo z hľadiska adaptačných opatrení. Príspevok k znižovaniu emisií skleníkových plynov prostredníctvom plodín určených na výrobu energie a energetického zhodnocovania odpadu z poľnohospodárstva,

—

producentské/spotrebiteľské aspekty: strategické politické analýzy v oblastiach, ako je vplyv reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na trvalú udržateľnosť systémov poľnohospodárskej výroby; schopnosť poľnohospodárstva reagovať na požiadavky spotrebiteľov: charakterizácia a kontrola potravín, vplyv systémov zabezpečovania kvality a certifikácie riadených v rámci dodávateľského reťazca a schopnosť reagovať na environmentálne normy a normy pre dobré životné podmienky zvierat; projekcia a analýzy vplyvu politík na hlavné európske poľnohospodárske produkty z hľadiska výroby, svetového trhu, cien, príjmov a blaha spotrebiteľov; vplyv zmien obchodnej politiky a svetových komoditných trhov; poľnohospodárske politiky pri rozvoji vidieka v spojení s ďalšími politikami. Osobitná pozornosť sa bude venovať vplyvu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách a analýze vplyvu/účinkov politík rozvoja vidieka.

Ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sa budú napĺňať zlepšovaním kvality a včasnosti vedeckých údajov a rozvojom postupov hodnotenia hospodárskeho a spoločenského vplyvu rôznych variantov riadenia. Na zisťovanie nesúladu s právnymi predpismi sa budú používať nové technológie vrátane identifikácie pôvodu rýb na základe analýzy DNA. Pozornosť sa bude venovať metódam, ktoré uprednostňujú účasť zainteresovaných strán. V súlade s novou politikou Spoločenstva v oblasti námornej dopravy sa dostupnosť služieb vyvinutých pre rybolov – napríklad monitorovanie lodí diaľkovým snímaním a elektronické nahlasovanie – rozšíri na identifikáciu obchodných lodí. Vyhodnotí sa vplyv rastúceho odvetvia akvakultúry, a to aj z environmentálneho a socioekonomického hľadiska.

3.2.2.   Agenda 2.2. Prírodné zdroje

SVC sa zúčastňuje na práci na holistickom prístupe k monitorovaniu zmien a analýze vplyvov a tlakov na prírodné zdroje s cieľom vypracovať integrované koncepcie pre trvalo udržateľný rozvoj. Na doplnenie agendy 2.1 bude tento výskum úzko zosúladený so siedmimi tematickými stratégiami EÚ v oblasti životného prostredia. Bude venovať pozornosť vzájomnému poskytovaniu environmentálnych informácií a podporovať rozvoj projektu GMES výraznou účasťou na jeho výskumných činnostiach. Aplikácie budú v súlade so zásadami projektu INSPIRE.

Činnosti sa konkrétne zamerajú na:

—

vodné hospodárstvo v kontexte rámcovej smernice o vode a politiky v oblasti námornej dopravy s dôrazom na ekologickú kvalitu vnútrozemskej a pobrežnej vody v Európe, cykly znečisťujúcich látok, zosúladené merania chemických a biologických znečisťujúcich látok, dynamické modelovanie a celoeurópske informačné systémy,

—	iniciatívy na ochranu pôdy stanovené v rámcovej smernici o pôde so zameraním na usmerňovanie toku informácií o pôde v Európe, definíciu spoločných kritérií a metód pre vymedzenie rizikových oblastí hrozieb pre pôdu a na prístupy k monitorovaniu pôdy,

—

prístupy založené na analýze životného cyklu na sledovanie zdrojov od získania cez použitie, recykláciu až po konečnú likvidáciu materiálov. Trvalo udržateľná výroba a spotreba prírodných zdrojov a materiálov a environmentálny vplyv a trvalá udržateľnosť výrobkov pri rôznych technických a politických scenároch,

—

lesné hospodárstvo; vytvorí sa systém monitorovania lesov Spoločenstva s informáciami o lesných požiaroch, stave lesov z ekologického hľadiska a lesných zdrojoch. Medzi činnosti budú patriť ukazovatele lesnej biodiverzity, nástroje na analýzu vplyvov požiarov, analýza interakcií lesných požiarov, pôd a zmeny klímy a integrácia informácií týkajúcich sa lesných zdrojov získaných od členských štátov,

—	poskytovanie stálej technickej podpory rozvoju projektu INSPIRE: prispievanie do spoločného environmentálneho informačného systému EÚ (v úzkej spolupráci s Európskou agentúrou pre životné prostredie a ESTAT-om),

—	hodnotenie vplyvu štrukturálnych a kohéznych programov a podpora vymedzovania a hodnotenia regionálnych politík Spoločenstva prostredníctvom teritoriálnych ukazovateľov na regionálnej a mestskej úrovni.

3.2.3.   Agenda 2.3. Životné prostredie a zdravie

Spojenie medzi životným prostredím a zdravím predstavuje novú prioritu záujmu na európskej úrovni. SVC bude prispievať k tejto novej oblasti politiky:

—

vývojom a overovaním metód monitorovania ciest a hodnotenia vystavenia: vonkajšie ovzdušie (kvalita vzduchu), ovzdušie vo vnútorných priestoroch (výrobky, dym), pitná voda a potraviny (vrátane materiálov určených na styk s potravinami a znečisťujúcich látok v potravinovom reťazci). Príspevok k rozvoju prístupu založeného na celkovom vystavení človeka sa plánuje najmä v oblasti chemických látok,

—	hodnotením účinkov na zdravie prostredníctvom experimentálnej práce, biomonitorovania, toxikogenomických analýz, výpočtových metód a analytických nástrojov,

—	využívaním znalostí získaných z dvoch oblastí uvedených vyššie s cieľom prispieť k budúcemu vývoju integrovaného systému životného prostredia a zdravia v súlade s politickým rámcom pre informácie o životnom prostredí a zdraví, ktorý sa vyvíja v rámci akčného plánu EÚ.

3.2.4.   Agenda 2.4. Zmena klímy

Ústredným cieľom Kjótskeho protokolu je znižovanie emisií skleníkových plynov. Kľúčovým prvkom agendy SVC je preto hodnotenie možností znižovania emisií skleníkových plynov (opatrenia na zmierňovanie) v spoločnom rámci. Bude sa vykonávať hodnotenie kvality, overovanie a analýza údajov o emisiách skleníkových plynov, najmä v náročných sektoroch ako poľnohospodárstvo a lesníctvo. Podobná práca sa bude venovať otázke overovania v súvislosti s obchodovaním s uhlíkom.

Prispôsobovanie sa zmene klímy sa stalo nutnosťou a SVC bude ďalej zbierať a hodnotiť údaje týkajúce sa klimatických vplyvov na rôzne citlivé sektory európskeho hospodárstva. Patrí sem poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné zdroje a prírodné riziká. Hodnotenie nebezpečenstiev súvisiacich so zmenou klímy sa na európskej úrovni sústredí na výskyt povodní, období sucha, lesných požiarov, búrok, zhoršenie kvality ovzdušia a na pobrežné a morské procesy.

Sú potrebné primerané znalosti o signáloch a vplyvoch zmeny klímy na celom svete. Metódy globálneho monitorovania sa budú ďalej rozvíjať, aby bolo možné hodnotiť zmeny v atmosfére, oceánoch a pozemskej biosfére, ktoré sú buď faktorom pôsobiacim na zmenu klímy, alebo z nej vyplývajú. Táto práca tvorí súčasť európskeho príspevku ku globálnemu systému pozorovania oficiálne schváleného Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy (príspevok ku globálnemu systému pozorovania klímy). Podobná práca bude venovaná preverovaniu obchodovania s uhlíkom súvisiacemu s pružnými mechanizmami Kjótskeho protokolu (spoločné vykonávanie a mechanizmus čistého rozvoja) a budúcimi režimami po roku 2012. SVC sa bude angažovať v 3. fáze programu TREES (Satelitné pozorovanie prostredia tropických ekosystémov) s cieľom aktualizovať predchádzajúce hodnotenia globálnej zalesnenosti.

SVC bude spolupracovať s ostatnými modelovacími centrami v celej Európe s cieľom vypracovať kompromisné scenáre a analýzy nákladov a prínosov. Z hľadiska siedmeho rámcového programu je osobitne dôležitá analýza variantov pre obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, ktorá otvorí diskusie o integrovaní politík týkajúcich sa klímy do ostatných odvetvových politík.

3.3.   Politická téma 3: Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

3.3.1.   Agenda 3.1. Vnútorná bezpečnosť

SVC bude poskytovať vedecko-technickú podporu politikám Spoločenstva týkajúcim sa vytvorenia oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj ciel, a to najmä prostredníctvom svojich výskumných činností. Dôraz sa bude klásť na uplatňovanie schopností v oblasti informačných technológií a systémovej analýzy na ochranu proti trestnej činnosti a podvodom, proti pašovaniu a nezákonnému obchodovaniu; ochranu občanov a kľúčových infraštruktúr proti terorizmu; migráciu a správu hraníc. Bude poskytovať aj technickú podporu integrovanej správe hraníc (napr. interoperabilita).

Do rámca činností bude patriť podpora orientovaná na:

—	schopnosť odhaľovať a monitorovať podvody týkajúce sa rozpočtu Spoločenstva a zneužívanie finančných prostriedkov prostredníctvom automatického zberu informácií a pokročilých analytických metód uplatňovaných na veľké súbory dát,

—

hodnotenie hrozieb a zraniteľnosti kľúčových infraštruktúr v kľúčových odvetviach na úrovni Únie (napr. informačné systémy, finančné systémy, priemyselné závody, verejné budovy, dopravné systémy a infraštruktúry, komunikačné siete, finančné siete, navigačné systémy, elektroenergetické a plynovodné/ropovodné infraštruktúry, systémy distribúcie potravín atď.),

—	prevenciu, pripravenosť a riadenie rizík v prípade scenárov spustených úmyselnými činmi (sabotáž priemyselných zariadení, výbuchy, nárazy, biologické a chemické prostriedky, útoky na potravinové systémy) namierenými proti infraštruktúram,

—	bezpečnosť a správu hraníc prostredníctvom noriem a skúšania biometrických snímačov, monitorovacie systémy na odhalenie nezákonného obchodovania, monitorovanie migračných tokov,

—	zber informácií v oblasti dopravy tovaru vzdušnou cestou, po mori a po ceste s použitím rôznych technológií sledovania,

—	štruktúru krízového strediska EÚ (ARGUS) a mechanizmus reakcie v prípade krízy.

3.3.2.   Agenda 3.2. Katastrofy a reakcia na ne

SVC bude realizovať akcie súvisiace s prírodnými a technologickými katastrofami a nehodami na podporu lepšej schopnosti chápať a riešiť citlivé miesta, riziká, včasné varovanie, výstražné systémy, monitorovanie a opatrenia na hodnotenie, prevenciu a zmierňovanie škôd. Prispievať bude predovšetkým k zlepšovaniu schopnosti Spoločenstva reagovať a riadiť krízy z hľadiska rýchlej reakcie, monitorovania, hodnotenia škôd (napr. v súvislosti s mechanizmom civilnej ochrany a fondom solidarity).

Úrad rizík závažných havárií bude prispievať k riadeniu bezpečnosti prostredníctvom monitorovania havárií a incidentov a vyvodzovania ponaučení najmä v zariadeniach patriacich do predmetu úpravy smernice Seveso II.

Pokiaľ ide o prírodné katastrofy, SVC sa sústredí na rozvoj systémov včasného varovania a výstrahy na základe modelov, technológií pozorovania Zeme a meracích sietí pre rôzne situácie v Európe vrátane povodní, období sucha, ropných havárií, zemetrasení, lesných požiarov, lavín, zosuvov pôdy a búrok. Riziká s vysokým počtom nebezpečenstiev sa budú študovať v prípade oblastí Stredozemného/Čierneho mora a okrajov Atlantického oceánu. Naďalej sa budú vypracúvať správy o prírodných katastrofách a získavať ponaučenia z týchto katastrof. Práca v rámci tejto agendy sa bude vykonávať aj na podporu služieb GMES súvisiacich s krízami a mimoriadnymi udalosťami.

3.3.3.   Agenda 3.3. Bezpečnosť a kvalita potravín a krmív

Činnosti budú v súlade s koncepciou „od stola k poľnohospodárskemu podniku“. SVC bude zabezpečovať overovanie metód a zosúladených postupov pre široký okruh druhov potravín a krmív. Vďaka svojim znalostiam v oblasti analýzy potravín a krmív a vďaka prípadnému zapojeniu nových oblastí posilní aj svoju schopnosť riešiť potravinové a krmivové krízy. Pozornosť sa bude venovať úzkej spolupráci s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

Medzi konkrétne oblasti činnosti bude patriť:

—	overovanie molekulárno-biologických a kombinovaných metód kontroly potravín a krmív napr. v oblasti alergénov, funkčných a organických potravín,

—	oblasti týkajúce sa potravín a zdravia, v ktorých sa očakávajú budúce právne predpisy (napr. mikrobiológia, funkčné a organické potraviny, alergény, zdravotné tvrdenia na etiketách),

—	oblasti týkajúce sa bezpečnosti krmív pre existujúce právne predpisy (napr. povolenia pre prísady do krmív),

—	mikrobiológia pre potraviny a krmivá, overovanie biomolekulárnych metód odhaľovania mikroorganizmov, najmä patogénov v potravinách a vode,

—	overovanie analytických metód zisťovania zakázaných látok, znečisťujúcich látok, doplnkových látok v krmivách a živočíšnych bielkovín, súlad s požiadavkami smerníc o označovaní potravín a určovania pôvodu (napr. izotopové metódy),

—	elektronická sledovateľnosť v krmivovo-potravinovom reťazci.

3.4.   Politická téma 4: Európa ako svetový partner

SVC bude podporovať rozhodovanie Spoločenstva v rámci nástrojov vonkajšej politiky (rozvojová spolupráca, obchod a nástroje reakcie na krízy a mierového predchádzania konfliktom vrátane nástrojov stability a humanitárnej pomoci).

3.4.1.   Agenda 4.1. Globálna bezpečnosť

SVC zlepší prostredníctvom svojho výskumu podporu programov Spoločenstva v oblasti obnovy a humanitárnej pomoci prostredníctvom nových technológií (vrátane vesmírnych technológií, geopriestorovej analýzy, informácií z internetu, informačných systémov pracujúcich v reálnom čase) pre viaceré úrovne zásahov (od pripravenosti až po rýchlu reakciu a činnosti v teréne) s cieľom venovať pozornosť identifikácii opomenutých kríz, včasnému varovaniu o potenciálnych krízach, hodnoteniu humanitárnych potrieb a náprave, integrovanej reakcii na krízy a hodnoteniu škôd po krízach. Medzinárodná humanitárna pomoc sa bude podporovať aj prostredníctvom rozšírenia funkcií globálneho systému výstrahy a reakcie pri katastrofách, aby pokrýval širokú škálu humanitárnych katastrof v úzkej spolupráci s agentúrami OSN (najmä jeho Úradom pre koordináciu humanitárnych záležitostí).

SVC zriadi globálnu geopriestorovú databázu a bude prispievať k službám (rýchle mapovanie) na podporu riadenia kríz a bezpečnosti; zabezpečí interoperabilitu systémov a noriem na podporu výmeny údajov medzi systémami, najmä s výborom SitCen a satelitným centrom EÚ. Táto činnosť sa vykonáva v súvislosti s vývojom budúcich pilotných služieb GMES.

SVC bude poskytovať vedecko-technickú podporu v súvislosti s vykonávaním opatrení v rámci plánovaného nástroja stability, pričom sa zameria na cezhraničné úlohy a otázky dlhodobejšej globálnej stability a bezpečnosti. SVC bude pracovať na otázke šírenia zbraní hromadného ničenia a tovaru a technológií dvojitého použitia vrátane kontroly vývozu, kontroly hraníc, bezpečnosti dodávateľskej siete a vytvárania profilov krajín. Medzi systémy, ktoré treba ďalej vyvinúť na tento účel, patria klasifikačné systémy na kontrolu vývozu, systémy založené na spravodajstve, archivovanie údajov a viacjazyčné nástroje vyhľadávania informácií na internete. V rámci osobitného programu Euratomu sa plánuje úzke prepojenie s príslušnými činnosťami SVC.

Pri tomto prístupe sú rozhodujúcimi metódy a systémy analýzy založené na diaľkovom snímaní a systémy pre integráciu a analýzu údajov z viacerých zdrojov (vrátane pozorovania Zeme a otvorených zdrojov); budú sa používať na podporu vykonávania činností v oblasti vonkajšej politiky Spoločenstva, ako napríklad činnosti dôležité pre Kimberleyský proces a mechanizmy na monitorovanie nezákonného obchodu vrátane obchodu s drevom a položkami s dvojakým použitím. Tieto činnosti prispejú ku globálnemu rozmeru iniciatívy GMES.

3.4.2.   Agenda 4.2. Rozvojová spolupráca

V afrických, karibských a tichomorských krajinách sa najskôr zriadi stredisko pre pozorovanie trvalo udržateľného rozvoja a životného prostredia. Tromi prvkami, ktorým bude slúžiť systém zberu informácií a komunikácie nachádzajúci sa priamo v pozorovacom stredisku, sú environmentálna diagnostika a profily krajín, tvorba scenárov a interakcie medzi rôznymi politikami. Zabezpečenie dlhodobého pozorovania zdrojov a environmentálnych parametrov (napr. týkajúcich sa krajinnej pokrývky, lesného porastu, požiarov, biodiverzity, pobrežných zón, klimatickej citlivosti atď.) prispeje k analýzam trendov. Vývoj sa bude realizovať v úzkej spolupráci s iniciatívou GMES a programom monitorovania Afriky z hľadiska životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja.

V súvislosti s potravinovou bezpečnosťou a iniciatívou Spoločenstva na odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj sa v rámci strediska vytvorí globálna zložka na monitorovanie plodín. Výskumná práca sa sústredí na nové metódy hodnotenia dodávok potravín a potravinových potrieb, informačné systémy na zabezpečenie potravín a hodnotenie citlivosti.

Dodávané konečné produkty budú založené na požiadavkách zákazníkov, t. j. v tomto konkrétnom prípade budú v takej forme, aby zodpovedali potrebám rozvojových krajín a aby ich tieto krajiny mohli využívať.

Posilní sa spolupráca s hlavnými aktérmi (UNEP, FAO, EUMETSAT, WFP, ESA GMES-GMFS).

Etické aspekty

Počas vykonávania tohto osobitného programu a pri výskumných činnostiach, ktoré z neho vyplývajú, sa majú dodržiavať základné etické princípy. Patria medzi ne okrem iných zásady uvedené v Charte základných práv EÚ vrátane týchto: ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudského života, ochrana osobných údajov a súkromia, ako aj zvierat a životného prostredia v súlade s právom Spoločenstva a s najnovším znením príslušných medzinárodných dohovorov, usmernení a kódexov správania, napr. Helsinskej deklarácie, Dohovoru Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, podpísaného v Oviede 4. apríla 1997, a jeho dodatkových protokolov, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Všeobecnej deklarácie o ľudskom genóme a ľudských právach, ktorú prijalo UNESCO, Dohovoru OSN o biologických a toxických zbraniach (BTWC), Medzinárodnej zmluvy o rastlinných genetických zdrojoch pre potraviny a poľnohospodárstvo, ako aj relevantných rezolúcií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Bude sa prihliadať aj na stanoviská Európskej skupiny poradcov pre etické dôsledky biotechnológie (1991 – 1997) a stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách (od roku 1998).

V súlade so zásadou subsidiarity a rôznorodosti prístupov existujúcich v Európe účastníci výskumných projektov musia dodržiavať platné právne predpisy, iné predpisy a etické pravidlá v krajinách, v ktorých sa výskum bude vykonávať. V každom prípade sa uplatňujú vnútroštátne ustanovenia, pričom Spoločenstvo finančne nepodporí výskum, ktorý sa má vykonať v členskom štáte alebo v krajine, ak je v tomto členskom štáte alebo v krajine takýto výskum zakázaný.

V prípade potreby musia subjekty realizujúce výskumný projekt pred začatím činností výskumu a technického rozvoja získať súhlas príslušných vnútroštátnych alebo miestnych etických výborov. Okrem toho bude Komisia systematicky vykonávať etické skúmanie v prípade návrhov zaoberajúcich sa eticky citlivými otázkami alebo v prípade zanedbania etických aspektov. V osobitných prípadoch možno etické skúmanie uskutočniť aj počas vykonávania projektu.

V protokole o ochrane a pohode zvierat, ktorý je prílohou k zmluve, sa požaduje, aby Spoločenstvo v plnej miere zohľadňovalo požiadavky týkajúce sa pohody zvierat pri vypracúvaní a vykonávaní politík Spoločenstva vrátane výskumu. V smernici Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa ochrany zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely (10) sa stanovuje, že všetky pokusy je potrebné prispôsobiť tak, aby sa zabránilo trápeniu, zbytočnej bolesti a utrpeniu pokusných zvierat; aby sa vykonávali na čo najnižšom počte zvierat; aby sa pri nich využívali zvieratá s najnižším stupňom neurofyziologickej citlivosti; aby spôsobovali najnižšiu možnú mieru bolesti, utrpenia, strachu a pretrvávajúcich zranení. Zmenu genetického dedičstva zvierat alebo ich klonovanie možno zvážiť iba v prípade etickej odôvodnenosti cieľov v podmienkach zaručujúcich pohodu zvierat a pri dodržiavaní zásad biodiverzity.

Počas vykonávania tohto programu bude Komisia pravidelne monitorovať vedecký pokrok a vnútroštátne i medzinárodné ustanovenia, aby sa zohľadnil akýkoľvek vývoj v tejto oblasti.