21.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/1

(1)

V liste zo 4. augusta 2003 sa Komisia obrátila so žiadosťou o informácie týkajúce sa kontroly štátnej pomoci v Poľsku, a to prípadnej pomoci na reštrukturalizáciu príjemcu. Nato záležitosť prerokovali útvary Komisie a poľské orgány na rôznych technických rokovaniach a bola predmetom intenzívnej výmeny listov medzi Komisiou a Poľskom.

(2)

23. januára 2004 konzultant zodpovedný za nezávislé hodnotenie programu reštrukturalizácie v Poľsku v súlade s Protokolom č. 8 predložil Komisii svoj posudok v uvedenej záležitosti.

(3)

V liste z 19. mája 2004 Komisia informovala Poľsko, že rozhodla v súvislosti s pomocou o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a navrhla predloženie stanovených informácií.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa pomoci.

(5)

V liste z 26. júna 2004 Poľsko odpovedalo na položené otázky. Poľsko taktiež požiadalo Komisiu o prijatie rozhodnutia podľa bodu 10 Protokolu č. 8, aby tak získalo súhlas k zmene Programu reštrukturalizácie hutníctva železa a ocele v Poľsku.

(6)

Komisia dostala pripomienky zainteresovaných strán a odoslala ich Poľsku v liste z 27. septembra 2004.

(7)

V liste z 22. novembra 2004 Poľsko odpovedalo na pripomienky zainteresovaných strán. Nato sa útvary Komisie niekoľkokrát stretli s poľskými orgánmi. Dodatočné informácie boli definitívne poskytnuté v liste z 8. júna 2005.

(8)

Príjemca pomoci, výrobca ocele spoločnosť Huta Częstochowa S. A. (ďalej nazývaný len „HCz“, pozri bod 2 písm. a)), je ohrozeným podnikom. V októbri 2002 HCz prenajala svoj výrobný majetok novému podniku – Huta Stali Częstochowa Sp. z o.o. (ďalej len „HSCz“, pozri bod 2 písm. b)).

(9)

Záležitosť sa týka dvoch druhov pomoci – finančnej reštrukturalizácie HCz (pozri bod 3) a niekoľkých iných prostriedkov priamej pomoci (pozri bod 4).

(10)

„Reštrukturalizácia“ prebiehala v troch etapách, pričom z hľadiska kontroly štátnej pomoci bola predmetom záujmu iba posledná etapa. Prvý pokus o reštrukturalizáciu, uskutočnený v novembri 2001 v rámci súdneho vyrovnacieho konania, skončil neúspechom. V súvislosti s tým musela HCz podať v októbri 2002 návrh na začatie konkurzného konania. Vo februári 2003, podľa nových právnych predpisov, dostala HCz súhlas na realizáciu reštrukturalizácie, čo sa stalo dôvodom pre zastavenie konkurzného konania. Plán reštrukturalizácie predpokladá rozdelenie aktív medzi rôzne podniky a predaj podnikov alebo majetku. Jeden podnik získa aktíva spojené s výrobou ocele, aby mohol splatiť dlhy veriteľom z civilno-právnej oblasti (bankám a verejným poskytovateľom služieb), a iné podniky predovšetkým pozemky na splatenie dlžnej sumy vo vzťahu k verejnoprávnym veriteľom (dlhy voči verejným orgánom, ako sú napríklad dane). Okrem toho sa predajú ostatné pobočky HCz kvôli obsluhe verejnoprávnych a civilno-právnych pohľadávok, ktoré sa nezaraďujú do reštrukturalizácie.

(11)

HCz je druhým najväčším výrobcom ocele v Poľsku. Vyrába predovšetkým legované plechy quarto (3), druh hotovej ocele, ktoré predstavujú viac ako 60 % jej predaja. Výrobok sa používa na výrobu lodí a v stavebníctve.

(12)

Prvý závod HCz bol založený v rokoch 1896 – 1902. V súčasnosti k HCz patrí pomerne moderná zlieváreň ocele a valcovňa hrubých plechov, v ktorej sa nachádza elektrická pec, zariadenie na odlievanie s neprerušovanou prevádzkou a valcovacia stolica na hrubé plechy s nástrojmi na konečné úpravy. Nominálna výrobná kapacita zlievárne ocele (vyrábajúca polotovary, tzv. bramy) predstavuje 700 000 ton a valcovne (spracovávajúcej polotovary na hotové výrobky) – okolo 780 000 ton.

(13)

HCz je majiteľom 14 dcérskych spoločností, ktoré jej poskytujú dodatočné služby. Medzi ne patrí výrobca rúrok Rurexpol Sp. z o.o. (4), koksovňa Koksownia Sp. z o.o., a elektroenergetický podnik Elsen Sp. z o.o. V roku 2002 zamestnávala HCz a jej filiálky približne 5 000 osôb.

(14)

Poľské ministerstvo financií je 100 % vlastníkom HCz. Základný kapitál spoločnosti je 370 mil. PLN (asi 70 mil. EUR (5). Účtovná hodnota aktív spoločnosti k 31. decembru 2003 sa rovnala 768,5 miliónov PLN (t.j. cca 160 mil. EUR).

(15)

Od leta 2001 sa HCz nachádza v ťažkej finančnej situácii. Keďže nebola schopná splácať svoj dlh (ktorý ku koncu roka 2003 dosahoval okolo 1,4 miliardy PLN, čo je asi 310 mil. EUR) prevažná časť jej majetku, ku ktorému patria všetky aktíva v oblasti výroby ocele, sú založené v prospech hlavných veriteľov.

(16)

V 11. novembra 2001 podala HCz návrh na začatie súdneho vyrovnania, ktoré odročuje záväzky HCz splácať dlhy. Vyrovnacie konanie má za úlohu reštrukturalizáciu podniku prostredníctvom čiastkového umorenia zadlženia zo strany veriteľov. V októbri 2002 súd zrušil platnosť vyrovnacieho konania, pretože veritelia nesúhlasili s reštrukturalizačnými opatreniami. Podľa poľských orgánov sa vyrovnacie konanie nenaplnilo, pretože veritelia požadovali od HCz úhradu celého dlhu z pomoci poskytnutej zo strany štátu.

(17)

Dňa 28. októbra 2002 HCz podala návrh na začatie konkurzného konania. Podľa poľských právnych predpisov bola HCz po ukončení vyrovnacieho konania povinná požiadať o konkurzné konanie, pretože nemohla splatiť svoje dlhy vymáhané v čase skončenia vyrovnacieho konania. Od toho času HCz prenajala svoj výrobný majetok a skončila s výrobou ocele, pôsobí len ako holdingová spoločnosť svojich dcérskych spoločností a v súčasnosti pozostáva iba z riadiaceho orgánu zloženého asi zo 40 osôb.

(18)

V dôsledku konkurzného konania voči HCz vznikol z dôvodu udržania nepretržitej výroby vo firme a bez rizika, že by konkurzný správca v priebehu konkurzného konania pozastavil činnosť, nový hospodársky subjekt HSCz, ovládaný spoločnosťou Towarzystwo Finansowe Silesia Sp. z o.o. (ďalej len „TFS“, spoločnosť s ručením obmedzeným pôsobiaca v oblasti produkcie oceľových výrobkov, v ktorej má väčšinový podiel ministerstvo financií).

(19)

Dňa 28. októbra 2002 si HSCz od HCz prenajala zariadenie potrebné na výrobu ocele (v tom oceliareň, valcovňu hrubých plechov, koksovňu a niektoré základné služby). Zmluva o nájme stanovuje, že HSCz musí platiť […] (6) mil. PLN mesačne za prenájom a preberie od HCz 2 057 zamestnancov (aktuálny stav je 1 950).

(20)

V nájomnej zmluve sa HSCz priznáva odročenie platby za prenájom na 14 mesiacov. Hoci v zmluve nie sú jednoznačne určené úhrady úrokov za toto odročenie, boli 30. novembra 2004 vypočítané zákonné úroky z omeškania v čiastke […] PLN, ktorú musela HSCz zaplatiť spoločnosti HCz.

(21)

TFS odovzdala HSCz iba minimálny požadovaný kapitál vo výške 50 000 PLN. Aby mohla pôsobiť na trhu bez obežného kapitálu, skrátila HSCz dobu splatnosti pohľadávok na približne 15 dní a predĺžila dobu splatnosti svojich záväzkov nad 50 dní. To bolo možné vďaka tomu, že všetci hlavní dodávatelia (s jednou výnimkou) súhlasili a akceptovali túto dobu splatnosti pohľadávok, aby si HSCz udržali ako svojho hlavného klienta. V skutočnosti mnoho dodávateľov uzatvorilo takzvané bártrové dohody, podľa ktorých sa za surovinu, zvlášť za šrot, platilo hotovými výrobkami, ako je oceľový plech určený na predaj osobitným koncovým odberateľom. Tieto podniky pozorne sledovali výrobu a účtovníctvo HSCz, a za riziko, ktoré nesú požadovali, aby tieto činnosti boli značne ziskové.

(22)

Dodatočné zaistenie sa požadovalo iba za záväzky za dodávky energií podnikom Polskie Sieci Energetyczne S.A. (ďalej len „PSE“) vo forme podpisu troch garančných zmlúv na čiastku […] mil. PLN na každú zmluvu zo strany TFS. Zahŕňajú na jednej strane zaistenie, skladajúce sa z troch garančných zmeniek zaručujúcich úhradu […] mil. PLN na každú zmenku, a na druhej strane – tri prehlásenia so súhlasom k bezodkladnej exekúcii podľa poľského občianskeho súdneho poriadku (čl. 777). Tak PSE získala záruky na čiastku […] mil. PLN. Dňa 28. novembra 2002 boli vystavené dve záručné zmenky vždy na čiastku […] mil. PLN platné do 30. júna 2003 a ďalšia záruka na čiastku […] mil. PLN, platná do 31. marca 2005, bola poskytnutá 30. decembra 2002. Za všetky zmenky a garancie zaplatila HSCz stálu províziu vo výške […] PLN, naproti tomu za záruku na čiastku […] mil. PLN čiastku rovnajúcu sa asi 0,8 %. Dlžné účty za elektrickú energiu však nikdy neprekročili čiastku […] mil. PLN s prihliadnutím k tomu, že mechanizmus obsiahnutý v záručnej zmluve zaväzoval HSCz k úhrade dlžných čiastok do 5 týždňov.

(23)

V júni 1998 poľská Rada ministrov prijala Prvý program reštrukturalizácie hutníctva železa a ocele v Poľsku. Bol aktualizovaný v roku 2001 a k nemu sa pripojil zákon z 24. augusta 2001 – o reštrukturalizácii hutníctva železa a ocele (7), ktorý sa stal právnym základom reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu.

(24)

Dňa 5. novembra 2002 poľská Rada ministrov prijala zmeny prvého programu reštrukturalizácie, ktorý sa definitívne nazval Program reštrukturalizácie a rozvoja hutníctva železa a ocele v Poľsku do roku 2006 (ďalej len Štátny program reštrukturalizácie” alebo „ŠPR“). Tento program umožňuje prednostne priznávať štátnu pomoc poľskému oceliarskemu priemyslu v súvislosti s jeho reštrukturalizáciou v období od roku 1997 do roku 2006 maximálnou čiastkou 3 387 miliardy PLN (713 mil. EUR).

(25)

V ŠPR sa nachádza informácia, že v Poľsku existuje 17 hút na výrobu ocele, medzi ktorými sa rozlišujú tri skupiny. Do prvej patrí osem podnikov, ktoré v rámci ŠPR dostávajú štátnu pomoc. Táto pomoc bola určená väčšinou na konsolidáciu štyroch hlavných oceliarní v Poľsku, ktoré boli spojené do najväčšieho výrobcu ocele v štáte s názvom Polskie Huty Stali S.A (ďalej len „PHS“), ktorý sa v súčasnosti volá Mittal Steel Poland (ďalej len „MSP“) po predaji holdingu LNM (8), ktorý sa v poslednom čase premenoval na Mittal Steel (9). Do druhej skupiny patrí šesť podnikov, ktoré neboli zahrnuté do programu reštrukturalizácie, pretože výroba ocele nebola ich hlavná činnosť alebo preto, že nedostali pomoc. Do tretej skupiny patria tri podniky, ktoré pomoc získali, ale ktoré sa medzitým dostali do konkurzného konania.

(26)

HCz sa zaraďuje do tretej skupiny. Vzhľadom na to, že HCz požiadala o začatie konkurzného konania, do ŠPR sa zapísalo, že „ďalšia reštrukturalizácia huty bude prebiehať prostredníctvom jej konkurzu“ (kapitola 3. 1. 2 a 5. 1). V skutočnosti je v kapitole 3. 1. 3. 3 HCz uvedená ako jeden z podnikov, „voči ktorým sa začalo konkurzné konanie“ a potvrdzuje, že je teraz podnik pod riadením „správcu konkurznej podstaty“. V ŠPR v kapitole 5. 4. 2 sa vysvetľuje, že „pre vykonanie reštrukturalizácie HCz by bolo nevyhnutné poskytnúť podniku štátnu pomoc vo výške okolo 1 mld. PLN. Neprinieslo by to však očakávané výsledky. Vzhľadom na uvedené sa predpokladá, že HCz sa bude reštrukturalizovať prostredníctvom konkurzu a výrobné aktíva tejto huty bude obhospodarovať novozaložená spoločnosť HSCz. Nový hospodársky subjekt bude pokračovať vo výrobnej činnosti HCz bez štátnej pomoci na reštrukturalizáciu. Majetok HCz nebude prevzatý žiadnym z podnikov, ktoré sú príjemcami štátnej pomoci (kapitola 3. 1. 3. 1.)“.

(27)

ŠPR bol predložený EÚ. Dňa 25. marca 2003 bol dokončený na základe intenzívneho dialógu s Komisiou. Komisia po zhodnotení predložila návrh týkajúci sa rozhodnutia Rady o predĺžení ochrannej lehoty pre získanie štátnej pomoci poľskému oceliarstvu v rámci Európskej zmluvy (ktorá pôvodne platila iba do roku 1997) do konca roku 2003 s predpokladom, že dosiahne rentabilitu do roku 2006, čo Rada potvrdila v júli 2003 (10).

(28)

EÚ v súvislosti s uvedeným povolila Poľsku, pričom odstúpila od dodržiavania svojich pravidiel, priznať oceliarskemu priemyslu pomoc na reštrukturalizáciu (11). Hlavné ustanovenia ŠPR sú obsiahnuté v protokole ku Zmluve o pristúpení k EÚ, Protokol č. 8 o reštrukturalizácii poľského hutníctva železa a ocele. V Protokole č. 8 sa akceptovalo priznanie štátnej pomoci ôsmim určeným podnikom (medzi ktoré nepatrila HCz) v maximálnej výške 3 387 miliárd PLN. Na druhej strane sa v tomto protokole zdôraznilo, že sa poľskému oceliarskemu priemyslu nepriznáva žiadna dodatočná pomoc na reštrukturalizačné ciele.

(29)

Dňa 30. októbra 2002, hneď po podaní žiadosti HCz o začatie konkurzného konania, bol prijatý zákon o verejnej pomoci podnikateľom s osobitným významom pre pracovný trh (zmenený v novembri 2003 (12), ďalej len „zákon zo dňa 30.10.2002“) (13). Zákon povoľuje podnikateľom realizovať reštrukturalizačný postup, aby sa vyhli likvidácii. Z tohto dôvodu zákon zaviedol nový prístup k reštrukturalizácii, predpokladá reštrukturalizáciu (t.j. čiastočné umorenie) verejného zadlženia. Predtým bolo možné splátkový harmonogram takejto dlžoby iba zmeniť alebo presunúť.

(30)

Podľa čl. 7 ods. 1 zákona z 30.10.2002 podnikateľ zahrnutý do reštrukturalizácie získava právo na ochranu pred konkurzom odo dňa začatia reštrukturalizačného konania do dňa jeho skončenia alebo umorenia. Reštrukturalizačné konanie by malo byť ukončené v lehote 24 mesiacov odo dňa vydania rozhodnutia o reštrukturalizácii (čl. 19 ods. 2 zákona z 30.10.2002).

(31)

Zákon z 30.10.2002 predpokladá finančnú reštrukturalizáciu civilno-právnych záväzkov, ktoré vznikli pred júlom 2002 a verejnoprávnych záväzkov, ktoré vznikli pred júnom 2002 (čl. 3 zákona z 30.10.2002, pričom druhé obdobie sa o rok predĺžilo). Na rozdiel od súkromnej finančnej reštrukturalizácie civilno-právnych záväzkov, ktoré sú podložené reštrukturalizačnou dohodou, s ktorou musí súhlasiť najmenej 50 % veriteľov (podľa kapitoly 4 zákona z 30.10.2002) je verejnoprávne záväzky možné čiastočne umoriť na základe rozhodnutia predsedu Agencji Rozwoju Przemysłu S.A. (ďalej len „ARP“), orgánu zodpovedného za dohľad nad reštrukturalizáciou podnikov podľa zákona z 30.10.2002 (podľa ustanovenia kapitoly 5).

(32)

Okrem toho, pri novelizácii zákona z 30.10.2002, ktorá nadobudla účinnosť 14. novembra 2003 bola v kapitole 5a tohto zákona zavedená možnosť získať istú peňažnú čiastku z titulu verejnoprávnych nárokov na základe reštrukturalizácie podľa osobitných pravidiel, v rámci ktorých príjemca robí prevody vlastníctva časti majetku, ktorý nie je zahrnutý do záruk na spoločnosť, ktorá patrí ARP (nazývaná Operator) vo výške rovnajúcej sa najmenej 25 % celkového dlhu. Tento majetok sa následne predá, aby došlo k vyplateniu verejných veriteľov. (čl. 32 písm. d) zákona z 30.10.2002). Verejní veritelia však musia súhlasiť s reštrukturalizáciou podľa osobitných podmienok (čl. 32, písm. h zákona z 30.10.2002).

(33)

Kapitola 5a a reštrukturalizácia podľa osobitných podmienok rozširujú aj časový a materiálový rozsah nárokov podliehajúcich reštrukturalizácii. Nároky spadajú do reštrukturalizácie počas nasledujúceho roka (do 30. júna 2003) a podľa článku 32 písm. a) ods. 1 sa môže do tohto rozsahu zahrnúť viac druhov verejnoprávnych pohľadávok podľa zákona z 30.10.2002 (14).

(34)

Dňa 21. januára 2003 požiadala HCz spoločne s ARP o reštrukturalizáciu podľa zákona z 30.10.2002. Dňa 21. februára 2003 riaditeľ ARP žiadosť schválil a odporučil začať reštrukturalizačné konanie podľa ustanovenia čl. 10 ods. 1 zákona z 30.10.2002, v dôsledku čoho bola pre HCz stanovená ochrana pred konkurzom.

(35)

Dňa 18. apríla 2003 firma HCz predložila do ARP plán reštrukturalizácie. Hlavným zámerom plánu bolo rozdelenie aktív HCz na výrobné aktíva a ostatné aktíva a predaj výrobných prostriedkov v rámci odovzdania koncernu do rúk súkromného investora s tým, že bude pokračovať v činnosti. Dňa 2. júla 2003 ARP reštrukturalizačný plán potvrdila. Následne sa plán predložil na Úrad na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov (ďalej len „UOKiK“), ktorý 25. júla 2003 plán prijal s podmienkou, že nebude poskytnutá štátna pomoc (15).

(36)

Dňa 7. augusta 2003 predseda ARP podľa ustanovenia čl. 10 ods. 4 zákona zo dňa 30.10.2002 prijal rozhodnutie o reštrukturalizácii. V októbri 2003 sa reštrukturalizačný plán zmenil vzhľadom na požiadavky zo strany UOKiK. Dňa 1. decembra 2003 bol prijatý ARP, ktorý zmenil pôvodné rozhodnutie o reštrukturalizácii.

(37)

Dňa 30. apríla 2004 riaditeľ ARP vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým sa zmenilo a doplnilo rozhodnutie o reštrukturalizácii. Vychádzalo pri tom z aktualizovaného podnikateľského plánu z 26. apríla 2004. Zmena plánu bola nutná vzhľadom na zmenu zákona zo dňa 30.10.2002, ktorý predpokladal podrobnejší popis rozdelenia aktív (16).

(38)

V pláne reštrukturalizácie, v závislosti od právneho charakteru záväzkov, sa určilo niekoľko skupín veriteľov:

(39)

Do prvej skupiny patria verejnoprávne záväzky (čiastky vypočítané k 30. júnu 2003):

príspevky sociálneho poistenia (v prospech správcu sociálneho poistenia Zakładu Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len „ZUS“)) sumou okolo […] mil. PLN ([…] mil. podliehajúcich reštrukturalizácii a […] mil. nepodliehajúcich reštrukturalizácii);

To sú teda „verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok“ a to ZUS, FGŚP a PFRON, ktoré sú podriadené Ministerstvu hospodárstva a práce, obec Częstochowa, ďalej Finančný úrad a Mestský úrad a Sliezske vojvodstvo. Okrem toho majú menšie pohľadávky aj rôzne iné obce, ako napríklad obec Poraj.

(40)

Druhá skupina zahŕňa civilno-právne záväzky (čiastky vypočítané k 30. septembru 2003), v rámci ktorých je možné následne vyčleniť záväzky voči verejným a súkromným veriteľom. Do prvej podskupiny (ďalej len „verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok“) patria :

(41)

Do druhej podskupiny a zároveň tretej skupiny patria nasledujúci súkromní veritelia (čiastky vypočítané k 30. septembru 2003):

(42)

Reštrukturalizačný plán predpokladá finančnú reštrukturalizáciu uvedených pohľadávok, pričom sa aktíva rozdelia medzi tri spoločnosti.

(43)

Reštrukturalizačný plán predpokladá, že veritelia – držitelia civilno-právnych pohľadávok sa môžu výmenou za pohľadávky stať majiteľmi aktív spojených s výrobou ocele. To má prebehnúť formou konverzie pohľadávok na podiely v novovzniknutej dcérskej spoločnosti MH. MH by bola vlastníkom všetkého zariadenia na výrobu ocele, medzi ktoré patrí celkové vybavenie oceliarne, valcovne hrubých plechov a administratívna budova.

(44)

Hodnota aktív bola určená podľa poľských právnych predpisov o štátnych podnikoch, ktoré vyžadujú vykonať ohodnotenie aktív pred ich predajom. V súvislosti s tým v auguste 2003 firma ATEST vykonala ohodnotenie veľkej pece (zlievárne) (17), na základe čoho bola získaná čiastka vo výške […] mil. PLN. Okrem toho firma PROFCEN v Częstochovej ohodnotila valcovňu na čiastku […] mil. PLN. Keďže sa však zobralo do úvahy, že veritelia civilno-právnych pohľadávok tieto ohodnotenia na základe použitých metód spochybnili a tvrdili, že sú veľmi optimistické, v decembri 2003 teda firma ATEST vykonala ďalšie ocenenie s použitím diskontovaného toku peňažných prostriedkov spojenej valcovne a zlievárne, výsledkom sa podarilo získať čiastku vo výške […] mil. PLN. Okrem toho sa vykonalo ohodnotenie švajčiarskou metódou (2/3 diskontných peňažných tokov, 1/3 ohodnotenie aktív) s výsledkom […] mil. PLN. Túto hodnotu viac-menej potvrdila ponuka LNM z decembra 2003, v ktorej boli tieto aktíva ocenené na […] mil. PLN, a koncom roku 2003 boli upravené na […] mil. PLN (v marci 2005 sa však táto čiastka takmer zdvojnásobila na čiastku […medzi 600 a 650] mil. PLN vzhľadom k značnému rastu cien ocele).

(45)

Dňa 13. októbra 2003 veritelia civilno-právnych pohľadávok podpísali dohodu o reštrukturalizácii dlhu z obdobia pred júnom roku 2002 (ďalej len „reštrukturalizačná dohoda“), ktorá nadobudla účinnosť 9. decembra 2003. Na základe účtovnej hodnoty aktív podniku MH, t.j. 320 mil. PLN sa v dohode po prvé určilo, že civilno-právne pohľadávky týchto veriteľov existujúce k 30. júnu 2002 budú vyrovnané čiastočnou konverziou na 80,44 % podielov v spoločnosti MH. Z tohto balíku podielov bolo splatených 72,47 % proporcionálne k existujúcim nárokom veriteľov civilno-právnych pohľadávok, a 7,97 % sa pridelilo k existujúcim zaisteniam veriteľov. To spôsobilo umorenie okolo 60 % dlhu v roku 2003 a okolo 30 % dlhu v roku 2005.

(46)

Po druhé sa v dohode o reštrukturalizácii určilo, že zostávajúcich 19,56 % podielov v MH RFG využije na plné splatenie – na jednej strane úrokov za existujúce záväzky pred júnom 2002 do času nadobudnutia účinnosti dohody, t. j. do 9. decembra 2003 (po tomto období ju nahrádza dohoda o reštrukturalizácii), a na druhej strane – záväzkov, ktoré vznikli po júni 2002 a príslušných úrokov.

(47)

Potom sa reštrukturalizačná dohoda niekoľkokrát upravila z dôvodu zmeny konečného termínu získania podielov MH veriteľmi v nej uvedenými a pre zmeny harmonogramu ponúk od strategických investorov pre podnik MH.

(48)

Reštrukturalizačnú dohodu najskôr uzatvorili veritelia reprezentujúci 54 % objem požadovaného dlhu, tzn. verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok – PSE, Energetický závod, ARP, PKP, PGNiG a súkromní veritelia – BPH Bank a BPK Logo, Kredyt Bank, ING BSK, Citibank Handlowy a Bank Millenium a ďalej podnik CZW Węglozbyt a Kompania Węglowa, ktoré spočiatku nesúhlasili. Podľa čl. 23 ods. 2 zákona zo dňa 30.10.2002 však dohoda zaväzuje všetkých veriteľov, ktorí majú civilno-právne pohľadávky.

(49)

V marci 2004 Bank Millenium, CZW Węglozbyt i Kompania Węglowa súhlasili s reštrukturalizačnou dohodou. Okrem toho aj Kredyt Bank, ING BSK a Citibank Handlowy medzitým naznačili súhlas s ekonomickými podmienkami programu reštrukturalizácie.

(50)

Komisia berie na vedomie, že firma MH bude predaná spoločne s ostatnými zálohami aktív podniku, pretože prostriedky z predaja budú využité na splatenie ďalších civilno-právnych a verejnoprávnych pohľadávok nezahrnutých do reštrukturalizácie, v dôsledku čoho dôjde k uvoľneniu záloh.

(51)

Reštrukturalizačný plán schválený rozhodnutím o reštrukturalizácii stanovuje, že Operator preberá zodpovednosť za všetky verejnoprávne pohľadávky podliehajúce reštrukturalizácii, existujúce pred 30. júnom 2003.

(52)

Na výmenu HCz podľa ustanovenia čl. 32 písm. d) zákona zo dňa 30.10.2002 prevedie na Operatora vlastníctvo časti majetku – oslobodeného od záruk – v hodnote najmenej 25 % pohľadávok prevedených na Operatora. Tieto aktíva boli určené reštrukturalizačným plánom a patrí k nim pozemok, ktorého súčasťou bude územie priemyselného parku, elektroenergetický závod Elsen a 10 mil. PLN v pohľadávkach. Operator sa pokúsi získať z týchto aktív čo najviac peňažných prostriedkov. Skončenie predaja väčšiny častí tohto majetku sa nepredpokladá skôr ako v decembri 2005.

(53)

Hodnota pozemku, ktorú Operator získa, je ocenená nezávislým audítorom na čiastku 120,6 mil. PLN. Spoločne s podielmi vo firme Elsen, ktoré boli ohodnotené na okolo 25,4 mil. PLN a pohľadávkami vo výške 10 mil. PLN by mal majetok Operatora činiť 156 mil. PLN (18). Toto ohodnotenie vykonala v mene ARP spoločnosť BRE Corporate Finance, úsek investičného bankovníctva Commerzbank v Poľsku (19).

(54)

Prevedenie pohľadávok na Operatora automaticky spôsobí uvoľnenie záruk, ktoré sa viažu na tieto záväzky. Rovnako z dôvodu existencie pohľadávok nezahrnutých do reštrukturalizácie niektorým verejným veriteľom stále zostanú záruky, ktoré nebudú zrušené do času, kým HCz/RFG nebude schopný splatiť svoje záväzky po predaji MH.

(55)

Správca sociálneho poistenia ZUS, obec Częstochowa, PFRON a Sliezske vojvodstvo naznačili súhlas s reštrukturalizáciou podľa osobitných pravidiel. Naproti tomu Poľsko informovalo, že Finančný úrad v Częstochowej, FGŚP a obec Poraj začiatkom júna 2005 odmietli túto formu reštrukturalizácie, pretože sa domnievali, že lepšie výsledky prinesie konkurz. Z tohto dôvodu sa dlhy u nich uznávajú za nepodliehajúce reštrukturalizácii a HCz/RFG ich bude musieť splatiť. Poľské orgány uistili o úplnom splatení týchto pohľadávok.

(56)

HCz bude premenovaná na RFG. RFG sa stane vlastníkom niekoľkých zostávajúcich častí majetku, a to predovšetkým väčšiny dcérskych spoločností HCz, ako je Rurexpol a koksovňa, z čoho väčšina sa predá strategickému investorovi. Okrem toho niekoľko častí majetku, ktorý mala prenajatý spoločnosť HSCz bude prevedených na inú pobočku HCz s názvom Majątek Hutniczy Plus (ďalej len „MH Plus“) s cieľom odpredaja strategickému investorovi v prospech RFG.

(57)

Prvýkrát bol majetok RFG ohodnotený koncom roku 2003 konzultantmi pracujúcimi pre firmu („PROFCEN“ v Częstochowej). Toto ohodnotenie bolo pripojené k neskorším ohodnoteniam dcérskych spoločností, ktoré vykonala firma ATEST. Hodnota MH a MH Plus bola následne zdokumentovaná ponukami strategických investorov. Po prijatí ponuky na nákup podielov/akcií rôznych dcérskych spoločností došlo k ďalšiemu ohodnoteniu majetku na začiatku roka 2005 (pozri bod 62), čo svedčí o výraznom rozmachu na trhu ocele. Hodnota dcérskych spoločností je uvedená ďalej:

Tabuľka 1

Ocenenie hodnoty dcérskych spoločností, ktoré sa majú predať prostredníctvom RFG

(58)

RFG bude musieť zaplatiť všetky verejnoprávne záväzky nezahrnuté do reštrukturalizácie (okolo […] mil. PLN) (21). Dodatočne je povinná splatiť úroky z reštrukturalizovaných civilno-právnych pohľadávok ich premenou na podiely v MH za obdobie od 1. júla 2002 do 9. decembra 2003. ([…] mil. PLN) a všetky nové civilno-právne pohľadávky s úrokmi započítanými od júna 2002 (sú odhadované na […] mil. PLN) (22). RFG teda za predaj pobočiek získa […] mil. PLN, z čoho bude […] mil. PLN určených na splatenie nevyrovnaných dlhov, […] mil. na pokrytie nákladov reštrukturalizácie a okolo […] mil. PLN zostane k dispozícii RFG.

(59)

HCz a TFS spoločne s veriteľmi HCz a pod dohľadom ministerstva financií chcú strategickému investorovi predať podiely MH, MH Plus, koksovne, Rurexpolu a niektorých iných pobočiek spoločne s podielmi v HSCz. Na tento proces má dohliadať rokovací výbor, v ktorom zasadajú zástupcovia HCz, TFS a 9 veriteľov HCz (BPH, Citibank Bank Handlowy, Bank Millennium, Kredyt Bank, ING BSK, PSE, PKP, PGNiG a ARP).

(60)

V prvej verejnej súťaži boli zo strany TFS a HCz vybrané ako uprednostnení ponúkajúci investori holding LNM N.V. (ktorý teraz vystupuje pod názvom Mittal Steel, ďalej len „LNM“) a ďalej Priemyselný zväz Donbasu (ďalej len „Donbass“) a získali exkluzivitu pre rokovania. Predbežná zmluva bola parafovaná 31. marca 2004 a následne sa anulovala. Na jeseň 2004 bola opäť vyhlásená verejná súťaž za účasti uprednostňovaných ponúkajúcich.

(61)

Vo februári 2005 sa na základe ponúkanej ceny priznala exkluzivita firme LNM. Cena v súvislosti s rozmachom na trhu koksu a ocele významne vzrástla. Dňa 15. apríla 2005 bola zmluva s LNM parafovaná. Dňa 16. mája 2005 sa však po fiasku rokovania LNM s odborovými zväzmi začalo rokovanie s Donbassom. Podľa poľských orgánov je v súčasnosti aj Donbass pripravený zaplatiť cenu navrhovanú LNM, následne 16. júna 2005 bola parafovaná dohoda, ktorá sa stala východiskom pre konečnú predajnú zmluvu podnikov v prospech Donbassu.

(62)

V rámci balíku za MH ([…(medzi 600 a 650)] mil. PLN), MH Plus (okolo […] mil. PLN), Koksovňu (okolo […] mil. PLN), Rurexpol a 8 iných filiálok HCz (spolu okolo […] mil. PLN) a HSCz (okolo […] mil. PLN – túto čiastku získa TFS) bude vyplatená suma vo výške asi […] mil. PLN. Predávajúci určili minimálne ceny, ale vzhľadom na ponúkanú cenu za všetky predmety transakcie sa tieto ceny proporcionálne zvýšili (pretože v opačnom prípade existovalo riziko, že rôzni ponúkajúci by mohli predložiť lepšie ponuky na rôzne časti).

(63)

V októbri 2004 predložila TFS aktualizovaný Individuálny podnikateľský plán (ďalej len „IBP“) pre HSCz pre roky 2004 – 2006 za predpokladu, že činnosť a aktíva HSCz budú spojené v rámci jedného podniku (skladajúceho sa z MH, MH Plus a HSCz). IBP predpokladá v existujúcom podniku investície vo výške 252,6 miliónov PLN. Okrem toho sa plánuje niekoľko iných prostriedkov reštrukturalizácie, ako je zníženie nákladov a program ochrany životného prostredia. V rámci plánu IBP sa na základe týchto prostriedkov predpokladá, že v rokoch 2004 – 2006 dôjde k návratnosti investícií vo výške nad 10 % a návratnosti kapitálu vo výške nad 5 %.

(64)

V rámci výberového konania existovala požiadavka, aby investor realizoval investičný program v priebehu 24 mesiacov od prevzatia kontroly nad HSCz, MH a MH Plus. Okrem toho predajná zmluva zaväzuje investora k nezvyšovaniu výrobnej kapacity hotových výrobkov až do 31. decembra 2006, čo by sa malo zvlášť prejaviť na investícii do novej výrobnej linky plechov valcovaných za tepla.

(65)

Pre hodnotenie výsledkov reštrukturalizácie urobila firma PriceWaterhouseCoopers v zastúpení Poľska podrobnú ekonomickú analýzu (ďalej len „analýza PWC“), v ktorej sa porovnávala miera uspokojenia pohľadávok v prípade realizácie reštrukturalizácie a v prípade uskutočnenia konkurzu. Ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizácie boli použité z dohody o reštrukturalizácii z októbra 2003 a z rozhodnutia o reštrukturalizácii z augusta/decembra 2003. Fakty získané pre prípad realizácie konkurzného konania pochádzajú z hypotetického použitia zákona o konkurze (23) a vychádzajú z najlepšieho scenára pre verejných veriteľov verejnoprávnych pohľadávok.

(66)

V analýze sa predpokladá, že konkurz a reštrukturalizácia prebehnú v prvom prípade – 31. decembra 2003 (pozri tabuľku 2) a v druhom prípade – 31. marca 2005 (pozri tabuľku 3). Výška pohľadávok a hodnota aktív sa vyratúva na základe aktuálnej hodnoty v danej dobe (napríklad hodnota MH v roku 2003 bude dosahovať […(medzi 325 a 375)] mil. PLN, a v roku 2005 – už […medzi 600 a 650] mil. PLN). Dôvodom, že sa analýza opiera o dve rôzne obdobia je skutočnosť, že veritelia civilno-právnych pohľadávok skôr vyjadrili súhlas s reštrukturalizáciou podľa tabuľky 2, zatiaľ čo veritelia verejnoprávnych pohľadávok s analýzou nevyjadrili definitívny súhlas v roku 2003, ale až neskôr s tým, že predpokladali scenár z marca 2005. V tom čase sa však čísla podstatne zmenili, pretože na jednej strane vzrástli pohľadávky veriteľov v súvislosti s nárastom dodatočných úrokov a na druhej strane sa zvýšili príjmy pri oboch scenároch, t.j. pri konkurznom konaní a reštrukturalizácii v súvislosti s nárastom hodnoty sledovaných aktív.

Tabuľka 2

Porovnanie príjmov v decembri 2003

Tabuľka 3

Porovnanie príjmov v marci 2005

(67)

V období medzi rokom 1997 a májom 2002 dostala HCz od štátu finančnú pomoc vo výške 25 161 072,08 PLN (5,3 mil. EUR).

(68)

V rámci pomoci na činnosť a reštrukturalizáciu zamestnanosti bolo priznaných 19 699 452 PLN (4,15 mil. EUR):

(69)

Okrem toho Komisia pre vedecký výskum (ďalej len „KBN“) priznala firme HCz čiastku 5 461 620 PLN (1,15 mil. EUR). Tieto dotácie boli poskytnuté na základe zmlúv medzi HCz, KBN a Inštitútom metalurgie železa v Gliwiciach na podporu a realizáciu výskumných a rozvojových programov (ďalej len „výskumné a rozvojové programy“). Boli pridelené nasledujúce dotácie:

(70)

V období medzi novembrom 2002 a januárom 2004 firma HSCz využívala finančné prostriedky z rôznych zdrojov.

(71)

HCz odročila svoje záväzky voči správe sociálneho poistenia ZUS a FGŚP, ktoré sa však medzitým splatili. Zhrnutie všetkých dlžných platieb (vyrovnané viac ako 2 týždne po termíne splatnosti) dosahuje 18 155 302 PLN. V prípade dlžných platieb, pri ktorých sa všeobecne neprekročil termín šiestich mesiacov zaplatila HSCz príslušným zákonom stanovené úroky, t.j. 560 383 PLN.

(72)

Finančný úrad v Częstochovej vyjadril súhlas s odložením platby daní – čiastky okolo 7 mil. PLN oproti úhrade zákonných úrokov, ktoré boli vyrovnané. Úrad však umoril časť úrokov, napočítaných v dôsledku pohľadávky. Rozdiel medzi vyrovnanými úrokmi a plnými zákonnými úrokmi činí 31 145 PLN.

(73)

Predseda PFRON vo vzťahu k HSCz umoril záväzky z úrokov vo výške 22 821 PLN a súhlasil so splatením týchto záväzkov v splátkach vo výške okolo 350 000 PLN, čo sa rovnalo pomoci vo výške 8 150 PLN. Spolu s výhodami za umorené pohľadávky štátnej pokladnice (31 145 PLN) získala HSCz oslobodenie vo výške 62 116 PLN (okolo 13 077 EUR).

(74)

Nakoniec 27. novembra 2002 a 20. novembra 2003 KBN priznal dotáciu vo výške 1 100 000 PLN a 280 000 PLN, čo je spolu 1 380 000 PLN z celkových nákladov 4 370 000 PLN (30,4 %) na priemyselný výskum a predkonkurenčné rozvojové aktivity v rámci projektu, ktorého cieľom bola pomoc pri analýze spôsobov modernizácie technologického procesu zlievárne prostredníctvom zmien podielu zložiek používaných pri výrobe ocele na zlepšenie kvality a produktivity (45).

(75)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania spochybnila skutočnosť, či opatrenia implementované Poľskom predstavovali pomoc, a to predovšetkým z troch dôvodov:

(76)

Okrem toho komisia vyjadrila znepokojenie v súvislosti s tým, či podľa bodu 4 písm. a) Protokolu č. 8 bude mať LNM právo získať podiely v HCz, pretože LNM už je vlastníkom MSP, ktorý je podľa Protokolu č. 8 príjemcom štátnej pomoci.

(77)

Spoločnosť UK Steel v liste z 9. septembra 2004 ako vystupujúci v mene konkurentov firmy HCz zo Spojeného kráľovstva tvrdí, že podľa nej umorenie dlhov a odročenie pohľadávok do okamihu ich plnej úhrady predstavuje štátnu pomoc. Potvrdzuje obavy Komisie, že oceliarske aktíva firmy HCz by sa za bežných trhových podmienok zlikvidovali a neprenajali firme HSCz. Spoločnosť UK Steel okrem toho vyzýva Komisiu, aby použila bod 4 písm. b) Protokolu č. 8, ktorý by podľa nej firme LNM úplne zakázal nadobudnúť aktíva HCz.

(78)

Česká republika ako majiteľ oceliarne vyrábajúcej plech Vítkovice Steel v liste z 10. septembra 2004 vyjadrila záujem o konanie Komisie.

(79)

LNM v liste z 10. septembra 2004 oznamuje, že sa zúčastní konania Komisie ako jeden z potenciálnych ponúkajúcich. LNM potvrdzuje, že jeho cieľom je pomôcť preukázať, že privatizácia oceliarskych spoločností HCz a spojenie medzi inými podnikmi skupiny LNM sú plne v súlade so zmluvou o pristúpení a pravidlami o poskytovaní štátnej pomoci. Zvlášť potvrdzuje, že jeho dcérska spoločnosť MSP nezískava podniky HCz. Opakovane jednoznačne ubezpečuje, že keď sa mu podarí získať spoločnosti HCz, bude s nimi zaobchádzať ako s nezávislými subjektmi celkom oddelene od MSP a zaistí, že medzi nimi a MSP nedôjde k presunu štátnej pomoci alebo výrobných kapacít. Výlučnými vzťahmi medzi týmito spoločnosťami by boli vzťahy obchodné, umožňujúce MSP dodávať spoločnosti HCz bramy, čo by sa zabezpečilo transparentným spôsobom pri zachovaní trhových cien, neodlišujúcich sa od cien konkurentov.

(80)

Donbass sa podľa listu z 13. septembra 2004 zúčastní konania Komisie ako jeden z potenciálnych ponúkajúcich. Podľa názoru firmy Donbass reštrukturalizácia prebieha pri dodržiavaní trhových podmienok. Okrem toho vyjadruje pochybnosť, či by mal v prípade konkurzného konania, vzhľadom na jeho komplikovaný a zdĺhavý charakter, záujem o odkúpenie aktív HCz.

(81)

Poľská republika poskytla dodatočné informácie. Pokúša sa v nich vysvetliť, že ani v rámci reštrukturalizácie HCz, ani v rámci činnosti HSCz nebola poskytovaná pomoc na účely reštrukturalizácie. Iba priznáva, že pred koncom roku 2002 bola HCz poskytnutá istá pomoc. Nakoniec Poľsko vysvetľuje, prečo by mala Komisia vyjadriť súhlas so zmenou ŠPR.

(82)

Poľsko najskôr uvádza nové argumenty, prečo v rámci reštrukturalizácie HCz nebola poskytnutá štátna pomoc. V súvislosti s tým uvádza uvedenú analýzu konkurzného scenára vypracovanú PWC. Chce dokázať, že v prípade reštrukturalizácie by došlo k uspokojeniu pohľadávok všetkých verejných veriteľov vo väčšej miere, ako v prípade konkurzného konania.

(83)

Analýza vychádza z príslušnej analýzy hodnoty záruk, ktorá sa predtým nevykonala. V skutočnosti analýza vyhotovená PWC zdôrazňuje skutočnosť, že pohľadávky verejných veriteľov sú v hlavnej miere zaistené nevýrobným majetkom a iba ich malá časť je zabezpečená výrobným majetkom, zatiaľ čo pohľadávky súkromných veriteľov sú v hlavnej miere zaistené (najhodnotnejším) výrobným majetkom. Navyše dokonca aj vtedy, keď sú pohľadávky verejných veriteľov zaistené výrobným majetkom HCz, sú zaregistrované s neskorším dátumom, ako pohľadávky súkromných veriteľov. Podľa poľského zákona o konkurze takýchto veriteľov možno uspokojiť až po uspokojení prv zaregistrovaných veriteľov (tzn. pohľadávok veriteľov súkromnej sféry).

(84)

Poľsko na základe uvedenej analýzy dokazuje, že reštrukturalizácia spĺňa podmienky testu súkromného veriteľa. Iba niekoľko verejných veriteľov získa v prípade reštrukturalizácie menej, ako v prípade konkurzu (tí, pri ktorých je znamienko mínus v poslednom stĺpci tabuľky 2 a 3), ale aj tak viac, ako v prípade realistického konkurzného scenára.

(85)

Poľsko dokazuje, že analýza PWC na rok 2003 predpokladá veľmi optimistický scenár pre verejných veriteľov, ktorí majú verejnoprávne pohľadávky. V skutočnosti je ďalšia redukcia príjmov z konkurzného konania predovšetkým výsledkom osobitého charakteru súdne dohľadovaných konkurzných konaní v Poľsku v ktorých sa hradia náklady správcu konkurznej podstaty zvyčajne vo výške 5 % príjmov z predaja, v prípade HCz pravdepodobne dokonca 10 %. Okrem toho je konkurzné konanie dlhotrvajúca záležitosť, čo môže ešte viac prispieť ku zníženiu hodnoty.

(86)

Poľsko tiež tvrdí, že následkom konkurzu sa môže stať, že sa aktíva nepredajú v jednom procese, pretože niektorí z veriteľov majú vlastnícke práva viazané na jednotlivé súčasti majetku a môžu ich predať oddelene. V súvislosti s tým si investori nemôžu byť istí, či nadobudnú kompletnú výrobnú linku, čo môže spôsobiť pokles jej ceny. Poľsko predložilo niekoľko príkladov predaja uskutočneného prostredníctvom konkurzného konania, t.j. prípad Huty Andrzej, v ktorom rozdelenie vlastníckych práv k výrobnému majetku v značnej miere sťažilo jeho predaj a spôsobilo zníženie ceny. Preto predaj formou konkurzného konania môže spôsobiť získanie podstatne nižšej ceny, ako pri predaji organizovanom v rámci procesu reštrukturalizácie.

(87)

Naviac Poľsko tvrdí, že „deficitní“ verejní veritelia sú vždy v lepšej pozícii ako súkromní veritelia, ktorí v každom prípade boli za reštrukturalizáciu (v podrobných otázkach pozri tabuľky 2 a 3) (46).

(88)

Poľsko vysvetľuje, že veritelia nie sú ochotní podpisovať reštrukturalizačné dohody v prevažnej miere predovšetkým preto, že neveria pozitívnym výsledkom programu reštrukturalizácie a s tým spájaným očakávaniam. Okrem toho Poľsko tvrdí, že súkromní veritelia pristupujú k novým návrhom vo všeobecnosti zdržanlivo, a to najmä z toho dôvodu, že banky nie sú veľmi ochotné meniť zaistenie a zálohy aktív za podiely, pretože audítori alebo Inšpekcia bankového dohľadu znižujú hodnotu ich pohľadávok a zaväzujú ich zapisovať do účtovných kníh straty. Práve naopak, zachovanie existujúceho stavu veci im umožňuje udržať v účtovných knihách vyššiu hodnotu, a to dokonca aj v prípadoch, keď nie je reálna.

(89)

V prípade, že reštrukturalizácia sa zdá byť reálna, čas potrebný na dosiahnutie výsledkov nie je veľmi dlhý a existuje veľká pravdepodobnosť získania peňažných prostriedkov namiesto pohľadávok, objavuje sa tendencia k súhlasu s takýmto riešením. Poľsko predložilo listy od Kredyt Bank a ING BSK, ktoré dokazujú, že dokonca aj tie banky, ktoré na reštrukturalizácii stratia najviac, považujú reštrukturalizačný plán za lepšie riešenie ako konkurz. Medzitým súkromní veritelia civilno-právnych pohľadávok potvrdili, že sú pripravení na ďalšie zníženie splácania úrokov, aby tak zaručili, že HCz bude mať k dispozícii dostatočné prostriedky na zaplatenie všetkých záväzkov nepodliehajúcich reštrukturalizácii a s tým spojených nákladov.

(90)

V ďalšej časti Poľsko poukazuje na to, že verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok, ktorí by podľa analýzy PWC v dôsledku reštrukturalizácie získali menej než po konkurznom konaní, by v žiadnom prípade nemohli zabrániť vyrovnaciemu konaniu vedenému v rámci poľských právnych predpisov. Teda menšinu tvoriaci neuspokojení veritelia by fakticky neboli schopní presadiť likvidáciu.

(91)

V súvislosti s verejnými veriteľmi verejnoprávnych pohľadávok Poľsko informuje, že uvoľnenie záloh držaných verejnými veriteľmi a prenesenie pohľadávok na nový subjekt – Operatora – neprebieha automaticky. Požaduje sa výlučný a individuálny súhlas každého verejného veriteľa verejnoprávnych pohľadávok, čo – podľa názoru Poľska – je dobrovoľná záležitosť. Najlepším príkladom toho sú traja verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok (Finančný úrad v Częstochovej, FGŚP a obec Poraj), ktorí odmietli reštrukturalizáciu podľa osobitných pravidiel s tým, že im lepšie výnosy prinesie likvidácia.

(92)

Poľsko tiež poskytlo informácie, ktoré sa týkajú činnosti HSCz. Dokazuje, že prenájom aktív firmou HCz na výrobu ocele v prospech HSCz je činnosťou, s ktorou by zvyčajne súhlasil každý súkromný veriteľ. V súvislosti s tým, že dlhotrvajúca činnosť súdnych konkurzných správcov by spôsobila prerušenie výrobnej činnosti, riešenie spočívajúce v prenájme tohto majetku pred konkurzom nezávislej firme neovládanej správcami konkurznej podstaty je spôsobom, ako udržať hodnotu aktív tým, že sa bude pokračovať v činnosti. Z tohto dôvodu by súkromný veriteľ v rámci zmluvy o prenájme tiež súhlasil s odročením splatnosti.

(93)

Okrem toho, Poľsko nepovažuje svoje opatrenia za štátnu pomoc, pretože financovanie pochádzalo z pôžičiek poskytovaných dodávateľmi na základe komerčných zásad a záloh zákazníkov oceliarne, ktorí nechceli stratiť HCz/HSCz ako klienta.

(94)

V otázke úhrady účtov za elektrickú energii v prospech firmy PSE Poľsko dokazuje, že garancie neboli štátnou pomocou, pretože HSCz platila TFS za zaistenie podľa trhovej sadzby rovnajúcej sa 2 % z ich skutočnej hodnoty. Táto hodnota sa vypočíta s prihliadnutím na to, že garantovaná čiastka nemala prekročiť 6 mil. PLN, aby provízia vo výške 120 000 PLN skutočne predstavovala 2 %. Pre porovnanie Poľsko uvádza príklad Štátneho fondu úverových záruk (Krajowy Fundusz Poręczeń Kredytowych), ktorý ponúka „záruky na pôžičky“ klientom viac ako 25 komerčných bánk podľa percentuálnej miery, ktorá je aktuálne do 1 % na 1 rok, 1,2 % na 2 roky a 1,4 % na 3 roky. Poľsko teda tvrdí, že náklady na garanciu a jej čiastky zodpovedajú vtedy platným trhovým podmienkam.

(95)

Po prvé, Poľsko priznáva, že pomoc pre HCz vo výške 19 699 452 PLN (4 147 332 EUR) priznaná pred rokom 1997 a májom 2002 bola pomocou na reštrukturalizáciu.

(96)

Po druhé, čo sa týka pomoci KBN, je Poľsko presvedčené, že dotácie spĺňajú kritéria rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj (ďalej len „Rámec pre výskum a vývoj“) (47) a mali by sa považovať za pomoc tohto druhu.

(97)

Poľsko tvrdí, že sčasti spadajú pod program predsedu KBN z 30. novembra 2001 o kritériách a spôsobe poskytovania a zúčtovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre vedu, ktoré boli v zmluve o pristúpení uvedené v zozname existujúcich prostriedkov pomoci. Týka sa to prinajmenšom dotácií vo výške 1 380 000 PLN v prospech HSCz, ktoré boli poskytnuté po prijatí uvedeného programu.

(98)

Poľsko ďalej tvrdí, že dotácie KBN pre HCz vo výške 5 461 620 PLN by sa mali napriek tomu, že neboli poskytnuté v rámci programu, uznať za oprávnené, pretože sú v súlade s podobnými podmienkami rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum a vývoj . Aj keď boli poskytnuté pred vstupom tohto programu do platnosti, bola pomoc hodnotená na základe tých istých kritérií programu a v súvislosti s tým v súlade s Rámcom pre výskum a vývoj. Poľsko vyhlasuje, že nemá dostatok podrobnejších informácií na tému tejto pomoci uvedenej v časti II, pretože KNB bol medzitým zrušený.

(99)

Po tretie, Poľsko dokazuje, že medzičasom sa v prospech HSCz platili rôzne finančné prostriedky. Odročené platby za prenájom v prospech HCz, ako aj úroky vymáhateľné v prospech správy sociálneho zabezpečenia ZUS a FGŚP boli vyrovnané vrátanie zákonných úrokov vo výške 16 % medzi júlom 2002 a 21. januárom 2003, ďalších 13 % bolo uhradených do 24. septembra 2003 a 12,25 % do 25. novembra 2004.

(100)

Nakoniec pomoc vo forme daňových úľav poskytnutá fondom PFRON a Finančným úradom vo výške 62 116 PLN (okolo 13 077 EUR) nebola vrátená, pretože daňové orgány neprijímajú úhrady bez rozhodnutia o vymáhaní. Poľsko napriek tomu tvrdí, že táto pomoc je zhodná so zásadou de minimis.

(101)

Poľsko požaduje schválenie zmien ŠPR zo strany Komisie podľa bodu 10 Protokolu č. 8. a uisťuje, že HCz bude pokračovať vo svojej činnosti bez pomoci a nebude zlikvidovaná. Za to sa Poľsko zaväzuje, že v rokoch 1997 – 2006 HCz nedostane dodatočnú štátnu pomoc a nezvýši uvedené výrobné kapacity pred koncom roku 2006, a teda pred koncom obdobia reštrukturalizácie, ktorý je určený v Protokole č. 8.

(102)

Poľské vládne orgány vysvetľujú, že pri spracovaní ŠPR na jeseň 2002 sa reštrukturalizácia HCz bez štátnej pomoci považovala za nemožnú. Počas existencie možnosti celkového splatenia dlhu za pomoci štátu nebol žiadny z veriteľov ochotný anulovať svoju časť dlhu. Až keď bola v ŠPR odmietnutá možnosť udeliť HCz pomoc, veritelia podniku sa rozhodli znížiť svoje pohľadávky. Okrem toho až nadobudnutie platnosti zákona zo dňa 30.10.2002 sa stalo účinným nástrojom v rámci poľských právnych predpisov povoľujúcich odpísanie verejnoprávnych pohľadávok a na vyplatenie veriteľov v rámci postupu pod ich kontrolou.

(103)

Poľsko Komisiu ubezpečuje, že predajná zmluva MH, HSCz a iných spoločností strategickému investorovi vylúči možnosť poskytnutia štátnej pomoci pre HCz prostredníctvom ktoréhokoľvek z príjemcov v rámci Protokolu č. 8. Z tohto dôvodu budú do predajnej zmluvy s investorom zahrnuté predpokladané príslušné monitorujúce činnosti.

(104)

Protokol č. 8 bod 1 stanoví, že „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 87 a 88 Zmluvy o ES, štátna pomoc poskytnutá Poľskom na účely reštrukturalizácie v prospech určených častí poľského hutníctva sa uznáva za zlučiteľnú so spoločným trhom“, ak sú okrem iného splnené podmienky uvedené v spomínanom Protokole.

(105)

Podľa bodu 3 Protokolu č. 8 sú na poskytnutie štátnej pomoci oprávnené výhradne spoločnosti uvedené v prílohe č. 1. Poľsko vybralo 8 spoločností, ktoré sa na zozname ocitli. Nie je na ňom HCz, HSCz, ani žiadna z dcérskych spoločností HCz.

(106)

V Protokole č. 8 odsek 3 bod 6 je zakázané poskytovanie akejkoľvek dodatočnej štátnej pomoci na reštrukturalizačné účely v prospech poľského hutníctva. Na základe toho je Komisia v bode 18 Protokolu č. 8 splnomocnená prijať „príslušné opatrenia, na základe ktorých bude každá spoločnosť musieť prijatú pomoc vrátiť“, ak sa pri monitorovaní procesu reštrukturalizácie objavia rozpory v dôsledku poskytnutia „dodatočnej nenáležitej štátnej pomoci v prospech hutníctva“.

(107)

Ochrannú lehotu pre poskytovanie pomoci v rámci reštrukturalizácie poľského hutníctva v rámci Európskej dohody posunula Rada do 31. augusta 2006. Toto bolo rozhodnutie vychádzajúce z Protokolu č. 8 v rámci pristúpenia Poľska k EÚ. Aby sa tento cieľ dosiahol, zahŕňa časový rámec pred a po pristúpení. Presnejšie povedané, oprávňuje k obmedzenej pomoci pre reštrukturalizačné ciele v rokoch 1997 – 2003 a zakazuje ďalšiu štátnu pomoc na reštrukturalizačné účely poľského hutníctva v rokoch 1997 – 2006. V tomto ohľade sa jednoznačne odlišuje od iných predpisov zmluvy o pristúpení, ako je prechodný mechanizmus uvedený v prílohe IV („existujúci postup pomoci“), ktorý sa týka iba štátnej pomoci poskytovanej pred pristúpením v takej miere, v akej „bude naďalej používaná po“ dátume pristúpenia. Protokol č. 8 je teda možné vnímať ako lex specialis, ktorý v rozsahu záležitostí, ktorých sa dotýka, nahrádza iné predpisy Aktu o pristúpení (48).

(108)

Vzhľadom na to, že ani čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa zvyčajne netýkajú pomoci poskytnutej pred pristúpením, ktorá sa už neuplatňuje po pristúpení, zápisy Protokolu č. 8 rozširujú kontrolu nad štátnou pomocou v rámci Zmluvy o ES na všetku pomoc poskytnutú na reštrukturalizáciu poľského hutníctva v rokoch 1997 – 2006.

(109)

V súlade s čl. 88 ods. 2 Zmluvy o ES je rozhodnutie možné prijať po pristúpení Poľska k EÚ, pretože ak neexistujú podrobné predpisy v Protokole č. 8, musia sa použiť zvyčajné pravidlá a zásady. Z toho dôvodu sa tiež uplatnilo nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES  (49) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

(110)

Pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Článok 86 ods. 1 Zmluvy o ES špecifikuje, že čl. 87 Zmluvy o ES sa vzťahuje aj na verejnoprávne podniky, čiže na podniky riadené štátom.

(111)

Umorenie dlhov vládou predstavuje konkurenčnú výhodu, pretože znamená súhlas s míňaním príjmov a predstavuje pomoc zo štátnych prostriedkov. Podľa tradičnej judikatúry však verejné prostriedky predstavujú štátnu pomoc v zmysle čl. 87 Zmluvy o ES len vtedy, keď podnik ktorý ich dostane, získava konkurenčnú prevahu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. V skutočnosti je stanovené, že investor v podmienkach trhového hospodárstva môže realizovať reštrukturalizačnú politiku, v rámci ktorej sa riadi dlhodobými perspektívami návratnosti investovaného kapitálu. Na druhej strane však, ako to vyplýva z existujúcej judikatúry, veriteľ v podmienkach trhového hospodárstva by skôr dbal na to, aby získal splatenie dlžných čiastok od dlžníka nachádzajúceho sa v ťažkej finančnej situácii v rozumnom časovom rozmedzí (50).

(112)

Preto aj podľa názoru Súdu prvého stupňa, ak dlžník nachádzajúci sa v ťažkej finančnej situácii navrhuje reštrukturalizáciu dlhu aby sa vyhol likvidácii, každý veriteľ musí prinajmenšom presne porovnať prospech spojený so získaním ponúkanej čiastky v rámci reštrukturalizačného plánu a čiastku, ktorú by mohol získať cestou prípadného konkurzu firmy (takéto hodnotenie sa v ďalšej časti nazýva „testom súkromného veriteľa“). (51) Súd v prvého stupňa stanovil, že na test súkromného veriteľa má vplyv viacero činiteľov spoločne s druhom nárokov veriteľa (garantované nároky, uprednostnené alebo bežné), charakterom a rozsahom poskytnutého zabezpečenia, veriteľovho hodnotenia šancí firmy stať sa opäť ziskovou, a aj čiastkou, ktorú by získal v prípade jej likvidácie.

(113)

V otázke reštrukturalizácie HCz Komisia vykonala ohodnotenie dokumentácie a informácií, ktoré jej boli poskytnuté zo strany Poľska a uznala, že pochybnosti vyjadrené pri začatí konania sa rozptýlili. Komisia je toho názoru, že reštrukturalizácia spĺňa požiadavky testu súkromného veriteľa.

(114)

Komisia vychádzajúc z analýzy firmy PWC už nie je toho názoru, že z dôvodu zaistenia, aké majú verejní veritelia – držitelia verejnoprávnych pohľadávok by likvidácia priniesla lepšie výsledky, ako reštrukturalizácia. Na základe vysvetlenia obsiahnutého v analýze vypracovanej PWC Komisia chápe, že verejní veritelia mali podobné zabezpečenie ako súkromní veritelia s rovnakými výrobnými aktívami, boli však zaregistrované neskôr, ako zaistenie súkromných veriteľov. V súvislosti s tým bude prednostným uspokojenie pohľadávok súkromných veriteľov, čo spôsobí zníženie úrovne, do akej sa budú uspokojovať pohľadávky veriteľov verejnoprávnych pohľadávok.

(115)

Okrem toho Komisia teraz môže uznať, že aktuálny návrh reštrukturalizácie HCz dovoľuje získať výhody pre každého z verejných veriteľov. Z tohto dôvodu Komisia konštatuje, že hodnotenie týkajúce sa veriteľov civilno-právnych pohľadávok má prihliadať na situáciu, ktorá bola v decembri 2003. Neskôr síce došlo k zmene reštrukturalizačnej dohody, ale jej základné prvky zostali odvtedy v platnosti. Naproti tomu správnym dátumom pre verejných veriteľov, držiteľov verejnoprávnych pohľadávok, je jún 2005, pretože títo veritelia musia ešte vyjadriť bezpodmienečný súhlas s podmienkami rozhodnutia o reštrukturalizácii.

(116)

Analýza, z ktorej vyplýva, že reštrukturalizácia bude pre veriteľov výhodnejšia ako konkurz, sa potvrdzuje dokonca aj v kontexte najlepšieho možného konkurzného scenára určeného pre verejných veriteľov. V prípade prijatia takéhoto scenára by iba traja verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok v roku 2005 a jeden verejný veriteľ civilno-právnych pohľadávok v roku 2003 (52) mohli v prípade reštrukturalizácie skutočne získať menej ako v prípade konkurzu. Všetci traja verejní veritelia verejnoprávnych pohľadávok sa však vyslovili proti reštrukturalizácii a poľské vládne orgány zaručili plnú úhradu ich pohľadávok z aktív RFG. Preto títo verejní veritelia neposkytli dlžníkovi žiadne výhody, ani nepoužili verejné prostriedky a teda ich správanie nie je možné spájať so štátnou pomocou (53).

(117)

Vo vzťahu k verejnému veriteľovi civilno-právnych pohľadávok, závodu Energetický podnik, ktorý je regionálnym dodávateľom energie v oblasti Częstochowej, je po prvé potrebné všimnúť si, že rozdiel medzi úrovňou uspokojenia jeho pohľadávok v prípade reštrukturalizácie a v prípade konkurzu je veľmi malý. Po druhé si je však Komisia vedomá, že súkromný veriteľ dodávajúci služby pre HCz sa bude vo väčšine prípadov vyslovovať proti konkurznému konaniu, pretože v prípade prerušenia výroby na dlhšiu dobu alebo jej celkového zastavenia firmou HCz by stratil významného klienta. Zvlášť sa to dotýka Energetického podniku, pre ktorý by to znamenalo stratu najväčšieho odberateľa. Veriteľ teda postupoval podľa svojich záujmov a neposkytol HCz žiadne nenáležité výhody.

(118)

Okrem toho si je Komisia vedomá, že ak zoberieme do úvahy uvedenú judikatúru (54), podľa ktorej „čiastka, ktorú získa v prípade likvidácie“ sa musí porovnávať s „hodnotením šance firmy získať ziskovosť“, test súkromného veriteľa si vyžaduje reálne ohodnotenie konkurzu vo vzťahu k reštrukturalizácii.

(119)

Šance na reštrukturalizáciu sú v uvedenom prípade zjavné. Civilno-právne pohľadávky sa predajú strategickému investorovi a boli (v roku 2003) a stále (v roku 2005) existujú dôkazy, že boli predložené seriózne ponuky. Okrem toho sa zdá, že prevedenie pohľadávok na Operatora má správne ekonomické odôvodnenie. Hodnotu aktív tiež potvrdila vierohodná audítorská firma.

(120)

Komisia takisto chápe, že v prípade konkurzu nie je možné zabezpečiť čiastky, ktoré boli ako príklady uvedené v analýze firmy PWC. Analýza bola vyhotovená skôr na základe najlepšieho scenára pre verejných veriteľov a vychádza z podobných očakávaní predpokladajúc predaj aktív, ako sú tie odporúčané na reštrukturalizáciu. Chýba však garancia toho, že predaj aktív správcom prebehne naraz v rámci jedného konania. Namiesto toho niektorí veritelia môžu prevziať založené aktíva, v dôsledku čoho bude cena pri predaji pravdepodobne nižšia, ako v rámci procesu reštrukturalizácie. Na potvrdenie tohto predpokladu predložilo Poľsko empirické dôkazy.

(121)

Konanie súkromných veriteľov výrazne poukazuje na trhovo orientovaný prístup z ich strany. V skutočnosti sa aj súkromní veritelia vyslovili za reštrukturalizáciu, hoci výsledky uvedené v tabuľkách 2 a 3 v ich prípade ukazovali skôr v prospech likvidácie. Napríklad banka BPH ovládaná súkromnými subjektmi mala v roku 2003 na svojich pohľadávkach vo výške 75 mil. PLN v prípade konkurzného konania stratu rovnajúcu sa 19 % (14 mil. PLN), zatiaľ čo v prípade reštrukturalizácie mala stratiť okolo 49 % (37 mil. PLN). Reštrukturalizácia, ktorá sa vtedy porovnávala s najlepším scenárom konkurzného konania umožňovala návratnosť iba 62 %. Napriek tomu sa však BPH vyslovila za reštrukturalizačnú dohodu.

(122)

Ak by sa použilo rovnaké meradlo v prípade verejných veriteľov, takmer každý z nich by sa mal vysloviť za reštrukturalizáciu, čiže všetci verejní veritelia civilno-právnych pohľadávok a väčšina verejných veriteľov verejnoprávnych pohľadávok.

(123)

Komisia rovnako rozptýlila aj ďalšiu pochybnosť v otázke, či presunutie výroby HCz do HSCz znamenalo poskytnutie pomoci. Komisia vidí racionálne základy prenájmu oceliarskych aktív pred vyhlásením konkurzu do samostatnej spoločnosti, ktorá sa nachádza mimo kontroly správcov ako spôsob ochrany hodnoty aktív na základe pokračovania v činnosti.

(124)

Okrem toho Komisia uznala, že HSCz získala obežný kapitál a garancie od TFS podľa komerčných pravidiel vyhovujúcich testu súkromného veriteľa. Berie do úvahy, že HSCz bola financovaná z pôžičiek, ktoré jej udeľovali dodávatelia podľa komerčných pravidiel a záloh pochádzajúcich od klientov huty, ktorí boli životne zainteresovaní na pokračovaní výroby ocele v Hute Częstochowa.

(125)

V prípade garancií, ktoré poskytla TFS, Komisia vychádzajúc z praxe oceňovania individuálnych záruk zastáva názor, že táto záruka nepredstavuje štátnu pomoc (55).

(126)

Po prvé, firma HSCz nemala finančné ťažkosti v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, (56). Okrem toho je to nová spoločnosť nezaťažená zadlžením, ktorá má už veľké portfólio objednávok. Po druhé, spoločnosť bola schopná získať pôžičky na finančných trhoch bez štátnej intervencie a po tretie, garancia sa týka určitej maximálnej čiastky a nemá otvorený charakter.

(127)

Čo sa týka ceny za garanciu, Komisia nemá dôkazy, že zaplatená provízia nezodpovedá trhovej cene. Je to zrejmé, ak prihliadneme k argumentu poľskej strany, ktorý uvádza, že garantovaná čiastka z dôvodu zmluvných dohôd v skutočnosti neprekročila čiastku 6 mil. PLN a v súvislosti s tým provízia dosiahla 2 %. Dokonca aj v prípade provízie, ktorá dosahuje 0,8 % však príklady podobných záruk, pri ktorých provízia dosahovala 1 % ukazujú, že to bola provízia, ktorá zodpovedala trhovej hodnote, najmä po zohľadnení skutočnosti, že TFS mala kompletné informácie o HSCz, v súvislosti s čím bola schopná zaviesť monitorovacie prostriedky, ktoré umožnia garantovanú čiastku obmedziť. Komisia naviac pripomína, že v iných prípadoch týkajúcich sa hutníctva uznala zaplatenú províziu, ktorá bola dokonca nižšia ako provízia v predmetnom prípade, za správnu (57).

(128)

Finančné prostriedky, ktoré boli HCz poskytnuté v období medzi júnom 1997 a májom 2002 vo výške 25 161 072,08 PLN (okolo 5,3 mil. EUR) pochádzali zo štátnych zdrojov. Keďže hrubý oceľový plech je predmetom široko rozvinutej obchodnej výmeny v celej Európe, pomoc tohto druhu poskytnutá Poľskom by teda mohla narúšať hospodársku súťaž zvýhodnením HCz a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Toto opatrenie predstavuje teda štátnu pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(129)

Dotácie KBN vo výške 1 328 000 PLN poskytli HSCz hospodársku výhodu a predstavujú teda štátnu pomoc, pretože podobne ako dotácie pre HCz majú vplyv na obchod a hrozia narušením hospodárskej súťaže.

(130)

Komisia však nevidí žiadne výhody v súvislosti s oneskoreným splatením verejnoprávnych pohľadávok firmou HCz. Pretože HSCz nebola ohrozeným podnikom, nemá Komisia dôvod, aby verila, že by sa súkromný veriteľ na mieste verejných inštitúcií vyslovil pre splatenie svojho dlhu v krátkom termíne (58).

(131)

Okrem toho zaplatila firma HSCz podľa poľských právnych predpisov zákonom stanovené úroky z omeškania a ich výška prekročila referenčnú mieru Komisie. Komisia pripomína, že podľa ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia má konanie vo veci protiprávne priznanej pomoci za úlohu určiť čiastku, ktorú je potrebné získať naspäť, aby došlo k navráteniu situácie, ako keby žiadna pomoc nebola priznaná. Ak však príjemca splatil dotáciu v čiastke rovnajúcej sa alebo vyššej, ako sú celkove vypočítané úroky odo dňa poskytnutia pomoci do okamihu jej splatenia, takýto prostriedok podľa praxe Komisie už nie je štátnou pomocou v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(132)

Zákonné úroky, ktorých výška sa v rokoch 2002 – 2004 pohybovala medzi 16 % a 12,25 % (pozri bod), prevyšujú referenčnú mieru používanú Komisiou pri splácaní pomoci. Podľa článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) (59), ide o priemer päťročných medzibankových swapových sadzieb za posledné tri mesiace predchádzajúceho roka, plus 75 základných bodov. Pre Poľsko táto referenčná miera od 1. mája 2004 dosahovala 7,62 % (60). Pred rokom 2004 miera päťročných medzibankových swapových sadzieb v Poľsku neexistovala. V každom prípade aj iné ukazovatele ako je priemerná návratnosť za jednoročné štátne obligácie boli viditeľne nižšie (8,24 % v roku 2002 , 5,34 % v r. 2003 a 6,63 % v roku 2004).

(133)

Štátnou pomocou môže byť len odročenie dlžných platieb Finančnému úradu v Częstochowej a fondu PFRON v celkovej výške 62 116,09 PLN, ktoré neboli zaplatené.

(134)

Pomoc, ktorá bola poskytnutá firme HCz v období od júna 1997 do mája 2002 vo výške 25 161 072,08 PLN jej bola priznaná vzhľadom na skutočnosť, že následne mala byť na základe ŠPR a Protokolu č. 8 uzná ako štátna pomoc, ale v dôsledku konkurzu HCz sa tomu tak nestalo.. Podľa Protokolu č. 8 však nebola takáto pomoc povolená, predstavuje zakázanú pomoc na účely reštrukturalizácie, ak nie je povolená v rámci iných pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci.

(135)

Komisia upozorňuje, že pravidlá poskytovania štátnej pomoci pre sektor oceliarstva boli až do 23. júla 2002 obsiahnuté v rozhodnutí Komisie č. 2496/96/ECSC z 18. decembra 1996 ustanovujúcom podrobné pravidlá Spoločenstva pre štátnu pomoc pre oceliarsky priemysel (61) (ďalej len „kódex pomoci pre oceliarsky priemysel“) (62).

(136)

Kódex pomoci pre oceliarsky priemysel v článku 2 povoľuje pomoc dodržiavajúcu požiadavky Rámca pre výskum a vývoj. Komisia je na základe piatich opatrení pomoci, ktoré KBN poskytol vo výške 5 461 620 PLN presvedčená, že neexistujú vážne pochybnosti o ich zlučiteľnosti s Rámcom pre výskum a vývoj podľa prílohy IV čl. 3 ods. 2 Zmluvy o pristúpení (63).

(137)

Po prvé, hoci dotácie poskytnuté HCz prostredníctvom KBN nie sú priamo zahrnuté do programu predsedu KBN z 30. novembra 2001 o kritériách a spôsobe poskytovania a zúčtovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre vedu (ktoré Komisia prijala ako pomoc v rámci opatrenia pomoci PL č. 6 prílohy IV k Zmluve o pristúpení), zdá sa, že Poľsko pred potvrdením programu inak neocenilo svoju pomoc. V skutočnosti Poľsko už v ŠPR označilo „prostriedky KBN“ ako „nástroje povolenej štátnej pomoci vo forme dotácií na vedecký výskum a rozvoj“ (64). Komisia v tejto forme posúdila ŠPR a schválila rozhodnutím Rady z júla 2003 (pozri bod).

(138)

Po druhé, opatrenie pomoci je v súlade s Rámcom pre výskum a vývoj. Je zrejmé, že pomoc bola poskytnutá na výskumno-vývojové účely. Okrem toho je táto pomoc nižšia ako je stanovená horná hranica pomoci zlučiteľná so zásadami voľného trhu, ako je to určené v Rámci pre výskum a vývoj s prihliadnutím na dodatočné zníženie o 10 %, pretože príjemca sa nachádzal v regióne podľa čl. 87 ods. 3 písm. a) (65). Je to buď pomoc na priemyselný výskum a ostáva pod úrovňou 60 % (bod zarážka prvá, druhá a štvrtá), alebo pomoc určená pre priemyselný výskum alebo činnosti spojené s predkonkurečným rozvojom a drží sa pod stropom pre činnosti spojené s predkonkurečným rozvojom, teda 35 % (bod zarážka tretia, štvrtá a piata). Okrem toho pomoc mala motivačný účinok, pretože poľské orgány presvedčivo dokázali, že bez podpory by HCz neobjednala realizáciu výskumných a rozvojových programov.

(139)

Komisia v súvislosti s tým zvažuje odstúpiť od podaní odporu voči pomoci získanej od KBN v rokoch 1997 – 2001 podľa prílohy IV Zmluvy o pristúpení a uznáva ju ako pomoc povolenú v rámci výskumných a rozvojových programov a nie ako pomoc v prospech reštrukturalizácie podľa Protokolu č. 8.

(140)

V prípade ostatnej pomoci určenej na činnosť a reštrukturalizáciu zamestnanosti vo výške 19 699 452 PLN však Komisia v Kódexe pomoci pre oceliarsky priemysel nenachádza ustanovenia, na základe ktorých by takáto pomoc bola oprávnená. Je nesporné, že to nie je pomoc určená na výskum a vývoj alebo na zatváranie závodov (čl. 4). Okrem toho nie je táto pomoc oprávnenou prevádzkovou pomocou v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (66). V každom prípade sa poľské úrady neodvolali na žiadne výnimky v rámci Kódexu pomoci pre oceliarsky priemysel ani v rámci pravidiel ES.

(141)

Vzhľadom na skutočnosť, že sa na tieto prostriedky nevzťahuje iná výnimka v rámci Kódexu pomoci pre oceliarsky priemysel, považuje ich Komisia za pomoc na reštrukturalizačné účely podľa článku 1 Kódexu pomoci pre oceliarsky priemysel, ktorá je podľa ustanovenia Protokolu č. 8 nezlučiteľná so spoločným trhom.

(142)

V rokoch 2002 a 2003 KBN priznal firme HSCz 1 380 000 PLN. Túto pomoc možno považovať za pomoc v rámci opatrenia pomoci PL č. 6 prílohy IV k zmluve o pristúpení. Poľsko potvrdilo, že táto pomoc bola priznaná v rámci plánu schváleného podľa opatrenia pomoci PL číslo 6. Neexistujú teda vážne pochybnosti o tom, či je táto pomoc v súlade s Rámcom pre výskum a vývoj podľa prílohy IV článku 3 ods. 2 zmluvy o pristúpení.

(143)

Keďže pomoc, ktorú KBN poskytla firme HCz je oprávnenou pomocou, výška potenciálne neoprávnenej pomoci poskytnutej HSCz dosahuje 62 116,09 PLN (čo je asi 13 077 EUR). Táto čiastka však spĺňa podmienky nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (67), a z tohto dôvodu môže Komisia pripustiť, že toto opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(144)

Z uvedených dôvodov Komisia uznáva, že opatrenie pomoci, ktoré Poľsko poskytlo na reštrukturalizáciu podniku HCz v rámci reštrukturalizačného plánu zo 7. augusta 2003, zmeneného a doplneného 1. decembra 2003 a 30. apríla 2004 nepredstavuje pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Okrem toho opatrenie pomoci ktoré Poľsko poskytlo na činnosť HSCz, rovnako nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Naviac dotácie, ktoré KBN priznala pre HCz a HSCz na výskum a vývoj, sú zlučiteľné so spoločným trhom.

(145)

Pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá bola firma HCz poskytnutá v rokoch 1997 – 2002 vo výške 19 699 452 PLN (4,1 mil. EUR) nie je zlučiteľná so spoločným trhom a podľa ustanovenia bodu 18 Protokolu č. 8 sa musí vrátiť.

(146)

Požiadavka na vrátenie sa zašle podniku, ktorý túto pomoc skutočne využíval. V čase priznania pomoci bol hospodársky subjekt súčasťou právneho subjektu HCz. Keďže aktíva a pasíva spoločnosti HCz sa rozdelia medzi tri spoločnosti, ktoré sa stanú jej nástupcami, RFG, MH a Operatora, právny subjekt, ktorý získal pomoc sa neobmedzuje už iba na právny subjekt HCz, ale zahŕňa takisto tie subjekty, ktoré získali aktíva a pasíva HCz. Vzhľadom na to sa bude vrátenie pomoci požadovať od HCz, RFG, MH a Operatora, ktoré sú za ňu spoločne a jednotlivo zodpovedné.

(147)

Čiastky, ktoré budú vrátené sa zvýšia o úroky vypočítané podľa vykonávacieho nariadenia. Najmä čl. 9 ods. 4 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že v prípade, keď päťročné medzibankové swapové sadzby nie sú dostupné, môže Komisia v úzkej spolupráci so zainteresovaným členským štátom určiť percentuálnu mieru pre navrátenie štátnej pomoci podľa inej metódy a na základe dostupných informácií. Vzhľadom na skutočnosť, že pre Poľsko neboli dostupné päťročné medzibankové swapové sadzby za obdobie, ktorého sa poskytnutie pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom týka, použitá percentuálna miera pri vrátení pomoci by mala vychádzať z dostupnej percentuálnej miery, ktorá by mala byť primeraná uvedenému obdobiu.

(148)

Poľsko oznámilo zmenu ŠPR, aby potvrdilo, že HCz nebude zlikvidovaná, ale sa môže reštrukturalizovať bez poskytnutia štátnej pomoci. Komisia v zhode s ustanovením bodu 10 Protokolu č. 8 sa takejto zmene nebráni.

(149)

V zmysle bodu 10 Protokolu č. 8 „akékoľvek neskoršie zmeny celkového plánu reštrukturalizácie a individuálnych plánov musia byť potvrdené Komisiou a v prípadoch, kde je to nevyhnutné Radou“. Keďže sa rozhodnutie Komisie týka štátnej pomoci, je náležité odvolať sa na vykonávacie predpisy čl. 88 Zmluvy o ES a na nariadenie č. 659/99. V tomto kontexte Komisia prijíma rozhodnutie s výnimkou prípadu, keď je rozhodnutie o poskytnutí pomoci zlučiteľnej so spoločným trhom oprávnené mimoriadnými okolnosťami v zmysle ustanovenia čl. 88 ods. 2 tretí pododsek..

(150)

Komisia je teda oprávnená schváliť navrhovanú zmenu, keď sa hlavné hodnoty uvedené v protokole o poskytovaní štátnej pomoci, výrobná kapacita a harmonogram ani proporcionálnosť štátnej pomoci nemení (68). Súčasná zmena ŠPR nebude mať žiaden vplyv na samotný Protokol č. 8. HCz sa v rámci Protokolu č. 8 nestane príjemcom, ani nedôjde k zníženiu celkových výrobných kapacít poľského oceliarskeho priemyslu podľa bodu 7.

(151)

Okrem toho Poľsko uvedenú zmenu v dostatočnej miere zdôvodnilo. Reštrukturalizácia firmy HCz sa skutočne ukazuje byť alternatívou vychádzajúcou z trhových zásad a uvedené hodnotenie preukázalo, že HCz možno na rozdiel od stanoviska z roku 2003 reštrukturalizovať bez štátnej pomoci.

(152)

Komisia však vychádza z predpokladu, že nemôže súhlasiť s pomocou poskytnutou HCz v rokoch1997 – 2002. Súhlas by totiž znamenal, že sa HCz objaví na zozname príjemcov pomoci a prispel by k zvýšeniu výšky možnej štátnej pomoci poskytnutej poľskému oceliarskemu priemyslu, čím by sa zmenila rovnováha medzi záväzkami z titulu štátnej pomoci a narušením hospodárskej súťaže. Komisia by takúto zmenu nemohla potvrdiť bez súhlasu Rady.

(153)

Podľa názoru Komisie nepredstavuje predaj spoločností podriadených HCz a HSCz porušenie bodu 4 Protokolu č. 8.

(154)

V bode 4 Protokolu č. 8 sa uvádza: „Spoločnosť, ktorá je príjemcom pomoci, nesmie:

ŠPR (bod) uvádza, že toto ustanovenie malo zabrániť prevzatiu aktív alebo podielov firmy HCz príjemcom uvedeným v Protokole č. 8.

(155)

Komisia je toho názoru, že v tomto prípade je potrebné prihliadnuť k bodu 4 písm. a) a nie k bodu 4 písm. b), pretože tu nejde o predaj aktív, ale o predaj podielov, čo sa považuje za fúziu (69). Strategický investor získa v skutočnosti iba podiely v spoločnostiach, ale nie samotné jednotlivé aktíva. Okrem toho uplatnenie bodu 4 písm. b) postačí pre konkurz HCz, ktorý nebol vyhlásený.

(156)

Komisia nie je toho názoru, že by bolo porušené ustanovenie bodu 4 písm. a) Protokolu č. 8, pretože toto ustanovenie je jednoznačne určené príjemcom zahrnutým do Protokolu č. 8, ale ani Donbass ani LNM medzi ne nepatria.

(157)

Je pravdou, že LNM nadobudol príjemcu, ktorým je MSP. Európska komisia však nemá k dispozícii dôkazy, že LNM pôsobí v mene MSP alebo ako jeho zástupca. Naopak, LNM a MSP sú uvedené ako odlišné, autonómne podniky. Dokonca keby Komisia interpretovala podmienky tohto ustanovenia tak, že zakazuje krížovú pomoc príjemcom (potenciálne MSP) a subjektom, ktorý nie je príjemcom (v tomto prípade HCz), Komisia získala dostatočné záruky, že ľubovoľný kupujúci sa zdrží krížovej pomoci HCz z pomoci získanej v rámci ŠPR. Na zdôraznenie týchto uistení tak Poľsko, ako aj LNM predložili príslušné záväzky (pozri bod a bod).