20.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 257/11

(1)

Komisia informovala Francúzsko listom z 31. januára 2003 o svojom rozhodnutí začať formálny postup skúmania ustanovený v článku 88 ods. 2 Zmluvy (ďalej len „rozhodnutie o začatí“) v súvislosti s finančnými opatreniami zavedenými francúzskymi finančnými orgánmi v prospech France Télécom (ďalej len „FT“ alebo „podnik“) a režimom živnostenskej dane platnej pre tohto operátora. Opis skutočností, ktoré viedli k začatiu tohto postupu nie je v tomto rozhodnutí (2) uvedený.

(2)

Rozhodnutie o začatí konania bolo Francúzsku oznámené 31. januára 2003. Po opravách vecných chýb bolo Francúzsku odoslané 7. marca 2003 opravné oznámenie.

(3)

Francúzsko odovzdalo Komisii doplňujúce informácie listom zo 4. apríla 2003, listom z 15. mája 2003 a listom z 29. januára 2004.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované tretie strany, aby predložili svoje pripomienky k daným podporným opatreniam.

(5)

Komisia dostala od zúčastnených strán tieto pripomienky:

(6)

Komisia doručila tieto pripomienky Francúzsku 16. mája 2003 a zároveň poskytla Francúzsku možnosť podať k nim vysvetlenia. Komisia dostala od Francúzska vysvetlenia listom z 30. júna 2003 a listom z 29. júla 2003 (10).

(7)

Dňa 30. mája 2003 Komisia zverejnila oznámenie o verejnej súťaži „na poskytovanie asistenčných služieb na posúdenie zhody finančnej podpory poskytnutej FT so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a prípadnej analýzy plánu ozdravenia FT“ (11). Francúzske orgány reagovali na uvedené oznámenie o verejnej súťaži listom z 3. júla 2003 adresovaným Komisii. Komisia im odpovedala listom z 24. septembra 2003. Dňa 24. septembra 2003 bola zákazka v oblasti poskytovania predmetných služieb pridelená kancelárii NERA (ďalej len „NERA“ alebo „poradca“). Francúzske orgány boli o znalcovi informované prostredníctvom faxu z 8. októbra 2003.

(8)

Komisia dostala od tretích strán ďalšie informácie a dokumenty:

(9)

Komisia požiadala francúzske orgány o doplňujúce vysvetlenia listami z:

(10)

Komisia poslala francúzskym orgánom dňa 3. mája 2004 a 14. júna 2004 listy uvedené v odôvodnení 8, ako aj správu NERA zo dňa 28. apríla 2004 (ďalej len „správa NERA“). Správa obsahuje dve rôzne časti: (i) právnu správu profesora Berlina a (ii) správu o hospodárení.

(11)

Komisia vypočula zástupcov tretích strán na jednotlivých zasadaniach v rámci konania.

(12)

Komisia a poradca sa stretli so zástupcami francúzskych orgánov a FT 22. januára 2004, 16. júna 2004 a 23. júna 2004.

(13)

Francúzske orgány zdôraznili v liste zo 14. mája 2004, potvrdenom 3. júna 2004, že rozhodnutie o začatí konania neprihliada na všetky skutočnosti, ktoré by Komisia mala preskúmať. Emailom z 9. júna 2004, ktorý bol potvrdený listom z 10. júna 2004 , podali francúzske orgány pripomienky k správe NERA, ktoré doplnili listom z 21. júna 2004.

(14)

Ako vyplýva z rozhodnutia o začatí konania, konanie sa týka skupiny FT ako jedného hospodárskeho subjektu. Od začatia konania sa totiž Komisia stále odvoláva na konsolidovanú účtovnú závierku podniku. Uplatnením tohto prístupu Komisia koná v súlade s hospodárskou realitou, ktorá sa premieta do situácie na trhu, ktorý posudzuje výkony a finančnú spoľahlivosť FT na základe konsolidovaných výsledkov. Rozhodnutie o začatí konania obsahuje takýto popis skupiny FT:

„FT, ktorá bola spočiatku súčasťou Ministerstva pôšt a telekomunikácií, bola zriadená v roku 1991 ako verejnoprávny prevádzkovateľ, ktorý bol právnickou osobou. Od 31. decembra 1996 má tento operátor štatút akciovej spoločnosti a je kótovaný na Premier Marché d’Euronext Paris SA a od roku 1997 na New York Stock Exchange (NYSE). V roku 2002 bol väčšinovým akcionárom FT štát, ktorý v nej vlastnil 56,45 %, pričom zvyšná časť sa delila medzi verejnosť (32,25 %), kontrolný subjekt (8,26 %) a zamestnancov spoločnosti (3,04 %) (17).

FT je operátor a dodávateľ sietí a telekomunikačných služieb pôsobiaci vo Francúzsku a v zahraničí na týchto trhoch: pevné telefóny, mobilné telefóny, internet a ostatné informačné služby, služby podnikom, televízia a káblová televízia. Po nadobudnutí Orange plc a zriadení akciovej spoločnosti Orange SA ako hlavnej filiálky mobilnej telefónie FT, po uvedení tejto filiálky na burzu a po uvedení na burzu akciovej spoločnosti Wanadoo SA sa činnosti FT začali zameriavať na štyri segmenty: (i) Orange; (ii) Wanadoo; (iii) Fixné hlasové a dátové služby vo Francúzsku (iv) Fixné hlasové a dátové služby mimo Francúzska hlavne prostredníctvom dcérskej spoločnosti Equant.

K 31. decembru je vo FT 2001 zamestnaných 211 554 zamestnancov, z čoho 146 882 zamestnancov pracuje vo Francúzsku“ (18).

(15)

Tento opis platí pre obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie. Počas uvedeného obdobia charakterizovala štruktúru skupiny „politika intenzívneho zriaďovania dcérskych spoločností, v rámci ktorej boli pri FT založené štyri spoločnosti kótované na burze pri FT: Orange, Wanadoo, TPSA v Poľsku a Equant. Skupina sa takto utvorila spôsobom celkom paradoxným a nevyváženým, pričom materská spoločnosť FTSA musí znášať všetky dlhy, zatiaľ čo dcérske spoločnosti sa môžu sústreďovať na rast …“ (19)

(16)

Komisia sa nazdáva, že analýzu správania štátu na základe pravidiel poskytovania štátnej pomoci treba vykonať s pomocou údajov a informácií dostupných v čase štátnej intervencie. Keďže tento prípad sa týka udalostí z roku 2002 a začiatku roku 2003, treba preskúmať a chronologicky usporiadať údaje z výročnej účtovnej závierky 2001a takýmto spôsobom zhromaždiť fakty, o ktoré sa Komisia opierala pri analýze správania štátu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že finančné výsledky za prvý polrok 2002 boli zverejnené až 13. septembra 2002. Poslednými finančnými výsledkami FT zverejnenými pred uvedeným dátumom boli iba výsledky za rok 2001. Vyskytli sa však niektoré doplňujúce údaje v prognózach, stanoviskách a odporúčaniach finančných analytikov.

(17)

Ako vyplýva z nasledujúcej analýzy, FT bola od júna 2002 podnikom s vážnymi štrukturálnymi ťažkosťami a nevyváženou bilanciou. Od prvého štvrťroka 2002 bola povaha týchto ťažkostí zjavná po zverejnení výročnej účtovej závierky za rok 2001. Zo zverejnenej závierky vyplýva, že došlo k nárastu výsledkov z operácií a k vytvoreniu značného cash flow. Zverejnená účtovná závierka však jasne ozrejmila aj závažný dopad minulosti, ktorý spôsobil úplné vynulovanie čistého hospodárskeho výsledku pred vytvorením rezerv na mimoriadne položky vo výške 1,9 miliárd eur a ktorý ho premenil na stratu 8,3 miliárd eur. Kým rezervami sa koriguje hodnota majetku FT na realistickejšiu úroveň, obrovský dlh vo výške 63 miliárd eur stále existuje. Práve týmito súvislosťami a nedostatočnou výškou očakávaného cash flow možno vysvetliť vážne štrukturálne problémy. Dobre je to vysvetlené v štúdii HSBC, ktorú predložila FT (pozri časť 4) a v ktorej sa spomína nedostatok financií v období 2002 – 2005 vo výške 35 miliárd eur.

(18)

Čisté zadĺženie FT k 31. decembru 2001 je 63,5 miliárd eur tak, ako je to znázornené v tabuľke 1 a 2.

Tabuľka 1

Miera zadĺženia („Miera podľa Leveraga“)

Tabuľka 2

Platobné záväzky od tretieho štvrťroka (T3) 2002 do štvrtého štvrťroka 2003

(19)

Na základe uvedených údajov Komisia zistila, že vzhľadom na výšku dlhu mala FT oznámiť 21. marca 2002 nielen výrazné korekcie vo svojej bilancii po započítaní účtovných rezerv a prevodov vo výške 27,2 miliárd eur (teda prevodov vo výške 17 miliárd a rezerv na mimoriadne položky vo výške 10,2 miliárd eur), ale aj výrazné zvýšenie cash flow na obdobie 2002 – 2005 disponibilného vo výške 14 miliárd eur.

(20)

V prvej polovici roka 2002 sa situácia FT rýchlo zhoršila následkom série downgrades ratingu firmy. Ratingová agentúra Moody’s oznámila následne 27. marca 2002 zníženie ratingu FT kvôli dlhodobému dlhu (24)/ (25).

(21)

Dňa 28. marca 2002 Standard & Poor’s („S & P“) udržal rating FT, ale jej perspektívu ohodnotil negatívne (26) na základe nových správ o Mobilcome.

(22)

Dňa 13. mája 2002 oznámil Moody’s, ktorý mal pochybnosti ohľadne schopnosti podniku uspieť so stratégiou zníženia dlhu, prípadné oslabenie ratingu krátkodobého dlhu FT (27).

(23)

Dňa 14. mája 2002 udržal Standard & Poor’s existujúci rating FT (28).

(24)

Dňa 24. júna 2002 Moody’s znížil rating FT. Perspektíva ratingu podniku sa držala na negatívnej úrovni (29). Rozhodnutie Moody’s vychádzalo z jeho očakávania, že FT a Orange nebudú schopní vytvoriť dostatočný cash flow na zníženie konsolidovaného dlhu skupiny. Moody's nepochybuje o možnosti vzniku bezprostrednej krízy likvidity podniku, keďže FT musí zaplatiť dlh okolo 15 miliárd eur, ktorého splatnosť uplynie v roku 2003.

(25)

Dňa 25. júna 2002 Standard & Poor’s a znížil krátkodobý a dlhodobý rating dlhu FT (30) odôvodňujúc svoje rozhodnutie problémami týkajúcimi sa Mobilcom a neschopnosťou podniku dostatočne a dosť rýchle znížiť svoj dlh. S & P zároveň poukazuje na značný nedostatok vlastných zdrojov FT, pričom spomína aj dlh 15 miliárd eur, ktorého splatnosť uplynie v roku 2003.

(26)

Tento trend poklesu sa v nasledujúcich dňoch potvrdil hneď niekoľkokrát (31). Dňa 12. júla 2002 Standard & Poor’s dokonca upozornil na potenciálny problém so splácaním dlhu, ktorého splatnosť uplynie v roku 2003. Zníženie ratingu FT jasne poukázalo na problémy so zadĺžením podniku (32), ktoré sa ešte znásobili vďaka neistote ohľadne situácie Mobilcom.

(27)

V tabuľke 3 sú zhrnuté rôzne stanoviská S & P, Moody’s a Fitch ohľadne ratingu France Télécom:

Tabuľka 3

Udalosti súvisiace s úverovým ratingom

(28)

Treba preskúmať správanie marže na finančných trhoch. Táto marža (spread) spojená s dlhom spoločnosti odráža hodnotenie jednotlivými trhmi rizika spojeného so schopnosťou danej spoločnosti plniť si záväzky ako platenie úrokov a splatenie dlhu v termíne splatnosti. Marža má vplyv na zhodnotenie dlhopisov trhom a takisto na výšku úroku z emisie nových dlhopisov. Rozšírenie marže svedčí o zvýšení rizika prisudzovaného emitentovi a/alebo dlhopisu. Komisia uskutočnila analýzu marže medzi kúpnym a predajným kurzom FT za účtovné obdobie 2002 a konštatovala relatívne vysoké riziko začiatkom júla.

(29)

Obvykle je marža „dlhodobého dlhu“ väčšia než marža „krátkodobého dlhu“ a to kvôli viacerým faktorom: chýbajúce zviditeľnenie, neistota čo sa týka budúcich perspektív, makroekonomické parametre, tendencia pohybu úrokovej miery. V tabuľke č. 3 je jasne znázornené, že problémy FT sa týkali hlavne „krátkodobého dlhu“. Zo štúdie spread týkajúcej sa FT vyplynulo, že veľmi krátkodobé riziká boli vyššie než strednodobé a dlhodobé riziká. Tento jav sa nazýva spread inversion. Častosť týchto inverzií, kedy trh považoval dlh so splatnosťou do jedného roka za rizikovejší než dlh so splatnosťou do troch rokov, je osobitne zjavná v dobe od júla do septembra 2002.

(30)

V tabuľke 4 je graficky znázornené správanie marže FT.

Tabuľka 4

Credit spreads s dobou splatnosti do 1 – 3 rokov – France Télécom

(31)

Odlišným spôsobom sledovania, ako sa zvyšuje riziko spojené s dlhom FT, je skúmanie ceny jej dlhopisov. Tabuľka č. 5 znázorňuje podsústavu dlhopisov FT. Prudký pokles cien dlhopisov v júni/júli 2002, ktorý je opačnou stranou vzostupu úverových marží, sa premieta do nižšej hodnoty dlhopisov FT z dôvodu zvýšenia rizika neschopnosti splácania z pohľadu trhov.

Tabuľka 5

FT Ceny dlhopisov FT od mája 2002 do 24. júla 2002

(32)

Okrem toho je evidentné, že napriek ťažkostiam niektorých ďalších operátorov z telekomunikačného sektora v Európe, vyplynula ťažká situácia, v ktorej sa FT ocitla, priamo zo stavu súvahy a jej finančnej štruktúry.

(33)

Na uvedené skutočnosti poukazuje štúdia spreads Deutsche Telekom a KPN, ako je to znázornené v tabuľkách 6 a 7.

Tabuľka 6

Credit spreads so splatnosťou do 1 – 3 rokov – KPN (Zdroj: Bloomberg)

Tabuľka 7

Credit spread so splatnosťou do 1 – 4 rokov – Deutsche Telekom (: Bloomberg)

(34)

Z tejto štúdie vyplýva, že Deutsche Telekom zaznamenal „spreads inversions“, ale ich doba trvania bola krátka a rozsah oveľa menší. V tomto smere boli hodnoty, ktoré FT dosiahla v období jún – júl 2002, oveľa vyššie.

(35)

U FT došlo v prvej polovici 2002 aj k výraznému poklesu kurzu akcie, ktorý sa v prvej etape dostal na svoju najnižšiu úroveň 27. júna 2002 (7,79 eur) a v druhej etape dosiahol svoju najnižšiu úroveň 30. septembra 2002 (6,01 eur) tak, ako je to znázornené v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Kurz akcie FT

(36)

V interview zverejnenom v Les Echos 12. júla 2002 vyhlásil minister hospodárstva, financií a priemyslu (ďalej minister hospodárstva a financií), že: „Štát, ktorý je akcionárom, sa bude správať ako uvedomelý investor a keby France Télécom mala ťažkosti, urobili by sme adekvátne opatrenia … Opakujem, keby France Télécom mala finančné ťažkosti, čo v súčasnosti nie je aktuálne, štát by urobil opatrenia nutné na ich vyriešenie“ (33)

(37)

Ako už bolo povedané, S & P znížil k uvedenému dátumu rating FT na úroveň BBB-. Tento pokles sa však týkal iba ratingu, ktorý sa vždy uvádza v investičnom rade: akýkoľvek ďalší pokles by mal za následok nové zaradenie dlhopisov spoločnosti do radu „junk bond“, čo by znamenalo, že dlhopisy už nebudú v investičnom rade. Skutočnosť, že sa rating FT udržal v „investment grade“, zdôraznil analytik Goldman Sachs v správe z 22. júla 2002, v ktorej sa upresňuje, že FT bola agentúrami S & P a Moody’s (34) práve preradená do nižšieho radu tzv. „junk bond“.

(38)

V tlačovej správe z 12. júla 2002 S & P upresňuje, že dôvodom, pre ktorý sa rozhodol udržať FT v investičnom rade, boli formulácie štátu týkajúce sa jeho zámerov v súvislosti so spoločnosťou: „FT by mohla mať isté ťažkosti s refinancovaním dlhov splatných v roku 2003. Vyjadrenie štátu však podporuje zaradenie FT do investičného radu“. („FT could face certain difficulties refinancing its debt obligation coming due in 2003. Nevertheless, the State’s indication underpins France Télécom’s investment-grade credit quality“.) Toto uistenie poskytla samotná francúzska agentúra S & P: „Francúzsky štát, ktorý vlastní vo France Télécom 55 %, sa pre Standard & Poor's jasne vyslovil, že sa bude správať ako uvedomelý investor a keď bude mať FT ťažkosti, prijme adekvátne opatrenia. Dlhodobý rating France Télécom znížený na BBB- (35)“. („the French State –which owns 55 % of France Télécom – has clearly indicated to Standard & Poor’s that it twill behave as an aware investor and would take appropriate steps if France Télécom were to face any difficulties. France Télécom LT rating cut to BBB–“.) a bolo verejne deklarované aj v interview zmienenom v ustanovení 36.

(39)

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v júli 2002 FT zaznamenala krízu dôvery. Ratingové agentúry a finanční analytici boli presvedčení, že spoločnosti hrozí riziko, že nebude môcť realizovať plán refinancovania predložený manažmentom, ktorého účelom bolo vyriešiť akútny problém s financovaním spojený so zadĺžením spoločnosti (36). Agentúry udržali rating spoločnosti na danej investičnej úrovni, pričom zohľadnili vyhlásenia štátu. Pokles ratingu na nižšiu úroveň by túto krízu zhoršil a krátil by prostriedky spoločnosti na jej prekonanie. „A do júna 2003 by sa problémy s financovaním FT mohli stať rozhodujúcimi, ba dokonca ‚veľmi komplikovanými‘. (slovami bývalého predsedu predstavenstva skupiny p. Michela Bona). Ak sa France Télécom doteraz nepodarilo znova vstúpiť na trh (kvôli zníženému ratingu), štát bude musieť nájsť nástroje, ktorými by France Télécom pomohol refinancovať sa“ (37).

(40)

Záver uvedený v ustanovení 39 sa spätne potvrdil v septembri 2002 po predložení polročného finančného výkazu FT. Pri skúmaní polročného finančného výkazu, ktorý bol uverejnený 13. septembra 2002, si Komisia všíma zlepšenie číselných údajov FT v prvom polroku 2002 oproti predchádzajúcemu roku: zvýšenie obratu o 10 %, zvýšenie EBITDA (zisk pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie) o 13,2 % a prevádzkového zisku o 17,3 %. Komisia zároveň konštatuje stály rast mobilnej telefónie a vyšší výkon v oblasti internetovej činnosti. Prevádzkový zisk pevného segmentu vo Francúzsku, ktorý predstavoval 31 % z obratu za rovnaké obdobie, poklesol o 12,2 %.

(41)

Súbežne s dobrými prevádzkovými ziskami uvedenými vyššie potvrdila FT nevyváženosť svojej finančnej situácie. Záporný výsledok vo výške 12,2 miliárd eur k 30. júnu 2002 je spôsobený hlavne veľkými investíciami. Z polročnej straty vyplýva, že vlastné konsolidované imanie FT k 30. júnu 2002 je záporné a predstavuje mínus 440 miliónov eur, hoci vykazoval pozitívny zostatok.

(42)

Zjednodušená analýza toku peňažných prostriedkov k 30. júnu 2002 ukazuje, že čistý dlh sa v priebehu prvého polroka 2002 zvýšil o 6,3 miliárd eur, pretože EBITDA predstavujúci 6,870 miliárd eur nezohľadnil:

(43)

Z čistého zadĺženia vo výške 69,69 miliárd eur k 30. júnu 2002 predstavuje podstatnú časť dlh v sume 50,6 miliárd eur. V tabuľke 9 je znázornené rozdelenie jednotlivých zložiek dlhu podľa základných kategórií.

Tabuľka 9

(44)

Pre splátkový kalendár tohto dlhu je charakteristické jeho krátke trvanie. Splatnosť dlhov vo výške 12,9 miliárd eur uplynie v roku 2003, z toho 10,5 miliárd eur predstavujú pôžičky dlhopismi (38), 1,0 miliardy eur sú pôžičky dcérskym spoločnostiam a 1,4 miliardy eur predstavujú súkromné investície.

(45)

V prvom polroku 2004 je splatných 5,5 miliárd eur, ktoré predstavujú pôžičky dlhopismi a 6,4 miliárd eur zodpovedajúcich úverovým linkám (1,4 miliardy eur a 5 miliárd eur zodpovedajúcich úverovej linke 15 miliárd eur), teda celkove 11,9 miliárd eur. FT bola teda nútená vyriešiť problém splatnosti dlhu vo výške 24,8 miliárd v dobe od 1. januára 2003 do 30. júna 2004.

(46)

V druhom polroku 2004 uplynie splatnosť pôžičiek dlhopismi v sume 2,8 miliárd eur a pôžičiek poskytnutých dcérskym spoločnostiam 2,6 miliárd eur, teda 5,4 miliárd eur, čo znamená celkove 17,4 miliárd eur v priebehu roka 2004.

(47)

V roku 2005 uplynie splatnosť pôžičiek dlhopismi vo výške 8,5 miliárd eur, ďalej splatnosť 10 miliárd eur zodpovedajúcich zostatku úverovej linky 15 miliárd eur a 0,1 miliardy eur zodpovedajúcej súkromným investíciám, čo je celkove 18,6 miliárd eur v priebehu roka 2005.

(48)

FT bude musieť zaplatiť dlh, ktorý je splatný v období 2003 – 2005, v celkovej výške 48,9 miliárd eur.

(49)

Tak, ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, Komisia zdôrazňuje, že dlh FT sa vytvoril predovšetkým následkom masívnych akvizícií realizovaných spoločnosťou od roku 1999 (39), ktoré boli financované hlavne v hotovosti (40). To znamená, že FT vynaložila celkove viac ako 100 miliárd eur na politiku rozvoja, z čoho 80 % bolo uhradených v hotovosti (41).

(50)

Komisia zdôrazňuje, že expanzia podniku sa zamerala na sektor mobilnej telefónie (42)(hlavne akvizícia Orange plc (43), ktorá bola najnákladnejšia a operácia Mobilcom (44) pričom netreba zabudnúť na ostatné operácie v oblasti pevnej telefónie (napríklad TPSA (45), služieb internetového providera, alebo kábelovej televízie (NTL) (46).,

(51)

Dňa 12. septembra vláda verejne oznámila, že súhlasí s odstúpením predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa FT Michela Bona, ale neoznámila meno jej nového šéfa (47). V tlačovej správe z 13. septembra vláda zopakovala svoje vyhlásenie o podpore a vyslovene sa vyjadrila, že sa rozhodla zúčastniť sa budúcej operácie zvýšenia vlastného imania: „… Po mimoriadnych stratách konštatovaných v prvom polroku naráža France Télécom na problém nedostatku vlastného imania. Takáto finančná situácia oslabuje potenciál podniku. Vláda je teda odhodlaná prevziať svoju zodpovednosť v plnom rozsahu… Berúc do úvahy novú situáciu vzniknutú následkom výrazného zhoršenia stavu účtov, p. Bon navrhol vláde svoje odstúpenie, pričom vláda s tým súhlasila. Odstúpenie nadobudne účinnosť na zasadnutí predstavenstva, ktoré sa bude konať v najbližších týždňoch a počas ktorého bude predstavený nový predseda predstavenstva … Nový predseda bezodkladne navrhne predstavenstvu plán oživenia účtov, ktorý by umožnil oddĺženie podniku a obnovu jeho finančnej štruktúry so zreteľom na strategické ciele. Štát podporí France Télécom pri realizácii tohto plánu a prispeje k veľmi výraznému zvýšeniu vlastného imania podniku v časovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa určia so zreteľom na trhové podmienky. Od tohto okamihu urobí štát v prípade potreby opatrenia, ktoré podniku umožnia vyhnúť sa akémukoľvek problému s financovaním...“ (48).

(52)

V ten istý deň agentúra Moody’s zmenila perspektívu dlhu FT z negatívnej na stabilnú z dôvodu potvrdenia záväzku o podpore FT (49).

(53)

Dňa 2. októbra 2002 vymenovala vláda do funkcie predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa FT Thierry Bretona. Informácia o vymenovaní bola oznámená v tlačovej správe ministra hospodárstva a financií. V uvedenej tlačovej správe vláda zopakovala svoje záväzky: „Na základe návrhu predstavenstva spoločnosti sa Rada ministrov rozhodla vymenovať Thierry Bretona za predsedu predstavenstva France Télécom … Nový predseda ihneď zabezpečí výkon auditu spoločnosti, ktorého výsledky budú predstavenstvu oznámené v nadchádzajúcich týždňoch a z ktorého bude vychádzať plán finančného oživenia a strategického rozvoja na zníženie dlhu spoločnosti so zreteľom na jej strategické ciele. V tomto ohľade získa Thierry Breton podporu akcionára štátu, ktorý je pripravený prevziať svoju zodpovednosť v plnom rozsahu. Štát poskytne pomoc pri realizácii akcií na oživenie a prispeje k zvýšeniu vlastného imania spoločnosti podľa pravidiel, ktoré sa určia v úzkej spolupráci s predsedom predstavenstva a predstavenstvom. Ako už bolo uvedené, štát urobí v medziobdobí opatrenia, ktoré spoločnosti umožnia vyhnúť sa akémukoľvek problému s financovaním“ (50) .

(54)

Na zasadnutí predstavenstva spoločnosti dňa 4. decembra 2002 predložilo nové vedenie FT akčný plán „Ambition FT 2005 (51)“ (ďalej len „plán Ambition 2005“), ktorého cieľom bolo podľa francúzskych orgánov (52) dosiahnuť výrazné zlepšenie výkonov operácií spoločnosti a perspektívy uspokojivej rentability investovaného vlastného kapitálu. Strednodobé ciele boli dva: (i) vyriešiť problém nedostatku vlastných zdrojov FT a (ii) dosiahnuť čisté oddĺženie a obnovu vlastného kapitálu, čo je podmienka sine qua non opätovného získania v určitej lehote kreditu spoločnosti z pohľadu trhu cenných papierov. V správe HSBC sa uvádza, že: „vzhľadom na obchodný plán, ktorý zahrnuje operatívne zlepšenie programu TOP, odhadujeme, že FT chýbajú zdroje pre obdobie 2002 – 2007 vo výške okolo 22 mld. EUR.... [Na druhej strane] vzhľadom na obchodný plán, ktorý nezahrnuje operatívne zlepšenie programu TOP odhadujeme, že FT chýbajú zdroje pre obdobie 2002 – 2007 v sume okolo 35 mld. EUR.“

(55)

Základné informácie o uvedenom pláne, ako aj opatrenia, ktoré francúzske orgány plánovali prijať voči FT, boli Komisii oznámené listom z 3. decembra 2002 a doplňujúce informácie boli odoslané poštou 14. januára 2003 a 15. januára 2003. Podrobný popis plánu Ambition 2005 a jeho jednotlivých častí (operačná časť, časť týkajúca sa opätovného prerokovania dlhu a časť zaoberajúca sa zvýšením vlastného kapitálu), ako aj ostatných opatrení naplánovaných francúzskymi úradmi sa nachádza v rozhodnutí o začatí konania a v tomto rozhodnutí sa neopakuje.

(56)

Predloženie plánu Ambition 2005 sprevádzala tlačová správa ministra hospodárstva a financií, v ktorej vláda potvrdila svoju podporu predmetného plánu, svoj záväzok zúčastniť sa operácie zvýšenia vlastného kapitálu a poskytnutie akcionárskeho úveru vo forme úverovej linky vo výške 9 miliárd eur. Príslušné odseky tlačovej správy pre účely tohto rozhodnutia sú nasledujúce: „Francis Mer, minister hospodárstva, financií a priemyslu potvrdzuje, že štát bude podporovať akčný plán schválený predstavenstvom France Télécom 4. decembra. 1/Skupina France Télécom je súdržnou priemyselnou skupinou, ktorej výkonnosť je pozoruhodná. V súčasnosti však podnik musí riešiť problém nevyváženej finančnej štruktúry, nedostatku vlastného kapitálu a nedostatku strednodobých zdrojov. Takáto situácia je výsledkom neúspešných, zle spravovaných investícií realizovaných v minulých obdobiach, spľasnutia telekomunikačnej ‚bubliny‘ a vo všeobecnosti sú výsledkom obratu na trhoch. Túto situáciu ešte zhoršila skutočnosť, že France Télécom nemala inú možnosť financovania svojho rozvoja než zadĺžením. 2/Štát, ktorý je väčšinovým akcionárom, požiadal nove vedenie podniku, aby obnovilo finančnú rovnováhu podniku pri zachovaní integrity skupiny …3/So zreteľom na akčný plán vypracovaný vedením podniku a perspektívy návratnosti investície sa štát bude podieľať na zvýšení vlastného kapitálu z 15 miliárd eur v pomere zodpovedajúcom jeho podielu na kapitále, čo predstavuje investíciu 9 miliárd eur. Akcionár štát mieni takýmto spôsobom konať ako uvedomelý investor. France Télécom musí stanoviť pravidlá a časový harmonogram zvýšenia svojho vlastného imania. Vláda má záujem na tom, aby táto operácia prebehla s maximálnym možným ohľadom na situáciu akcionárov jednotlivcov a akcionárov zamestnancov podniku. S cieľom umožniť podniku uskutočniť operáciu na trhu v čo najpríhodnejšom okamihu, je štát pripravený uvažovať o svojej účasti na zvýšení vlastného kapitálu poskytnutím France Télécom dočasného úveru úročeného za trhových podmienok. 4/Celý štátny podiel v ERAPE, verejnom priemyselnom a obchodnom podniku, sa prevedie do France Télécom. Tento podnik sa zadĺži na finančných trhoch kvôli financovaniu štátneho podielu na zvýšení vlastného kapitálu podniku“ (53) .

(57)

Niekoľko dní po predložení plánu Ambition 2005 FT dvakrát emitovala dlhopisy v dvoch dňoch nasledujúcich po sebe, 11. decembra 2002 a 12. decembra 2002, v celkovej sume 2,9 miliárd eur. Prvá emisia dlhopisov bola v celkovej výške 2,5 miliárd eur na dobu 7 rokov s pevným úrokom 7 %, t.j. EURIBOR + 290pb. Pre FT predstavujú náklady na tranžu na pevný úrok 7,165 % (vrátane všetkého). Druhá emisia dlhopisov bola umiestnená na trhu libry šterlingov (GBP) vo výške 250 miliónov GBP na pevný úrok 8 % na 15 rokov, t.j. LIBOR + 330pb (54). Dňa 15. januára 2003 sa uskutočnili ďalšie emisie v celkovej sume 5,5 miliárd eur (55). Ide o dlhopisy v 3 tranžiach (1 miliarda eur na pevný úrok 6 % so splatnosťou do 4,7 roka, 3,5 miliárd eur na pevný úrok 7,5 % so splatnosťou do 10 rokov a 1 miliarda eur na pevný úrok 8,125 % so splatnosťou do 30 rokov). Dňa 10. februára 2003 bola predĺžená splatnosť časti združeného úveru vo výške 15 miliárd eúr, ktorého splatnosť vtedy uplynula, čo predstavovalo celkove okolo 5 miliárd eur na 3 roky pri úrokovej miere Euribor + 125pb.

(58)

Dňa 17. decembra 2002 S & P upresnil, že od júla 2002 bola podpora vlády jedným z kľúčových faktorov pre udržanie ratingu FT v investičnom rade (56) a že oznámenie vlády o akcionárskej pôžičke a jej záväzok zúčastniť sa na rekapitalizácii spoločnosti v hodnote 15 miliárd eur sumou zodpovedajúcou jej kapitálovej účasti boli potvrdením podpory (57).

(59)

FT uzavrela účtovné obdobie 2002 so stratou okolo 21 miliárd eur a čistým finančným dlhom takmer 68 miliárd eur.

(60)

Dňa 4. marca 2003 sa začala operácia zvyšovania vlastného imania o 15 miliárd eur podľa plánu Ambition 2005. Operácia zaznamenala veľký úspech a skončila sa 11. apríla. K 14. aprílu 2003 vlastnil štát 58,9 % imania FT, z toho 28,6 % prostredníctvom ERAP.

(61)

Komisia konštatuje, že zvýšením imania sa splnili štrukturálne potreby financovania FT. Vďaka tejto operácii sa rating FT začal zlepšovať, S & P ho zvýšil 14. mája 2003 na BBB s perspektívou stability (z A-3 na A-2 v prípade krátkodobých cenných papierov) a Fitch ho zvýšil 8. augusta 2003 z BBB- na BBB. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ratingové agentúry prestali štátnu pomoc považovať za kľúčový prvok ratingu firmy (58).

(62)

Komisia dostala pripomienky od niekoľkých zúčastnených strán. Obsah pripomienok je v podstate zreprodukovaný v tejto časti.

(63)

Telecom Italia zdôrazňuje, že každé podporné opatrenie, na základe ktorého sa poskytuje pomoc FT, môže narušiť hospodársku súťaž na telekomunikačných trhoch a hlavne na francúzskom trhu. Je teda dôležité, aby podpora poskytnutá francúzskymi orgánmi bola sprevádzaná vyrovnávacími operáciami zameranými na zmiernenie jej účinkov na súťaž. Za daných okolností by bolo mimoriadne vhodné prijať regulačné opatrenia s cieľom uľahčiť a urýchliť vstup na trh novým subjektom a týmto subjektom uľahčiť využívanie infraštruktúr FT, hlavne čo sa týka prístupu k miestnemu uzlu a dĺžky lehoty na prerokovanie dohôd o vzájomnom prepojení a provisioning.

(64)

WorldCom uviedol, že súhlasí s analýzou, ktorú urobila Komisia v rozhodnutí o začatí konania. Táto firma predovšetkým tvrdila, že podpora, ktorú štát poskytol FT, umožnila FT získať disponibilné aktíva potrebné na splatenie dlhu bez toho, aby musela predať svoje strategické aktíva. Zároveň upresňuje, že štátna podpora umožnila FT zabezpečiť stálosť odvetvovej stratégie, t.j. vytvorenie série sieťových operátorov a vertikálne integrovaných telekomunikačných služieb. WorldCom v závere uvádza, že táto odvetvová stratégia nesie so sebou praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ako napríklad krížové subvencie a price squeeze medzi cenou, ktorú FT navrhuje koncovému zákazníkovi a cenou prístupu, ktorú navrhuje konkurentom historického operátora, ďalej možnosť urobiť bezkonkurenčné ponuky pri udeľovaní verejných zákaziek (napríklad zákazky „Sipperec“ a „Sociálna starostlivosť/Parížske nemocnice“).

(65)

S cieľom zmierniť disproporcie v oblasti hospodárskej súťaže spôsobené podporami poskytnutými FT navrhol WorldCom a vyrovnávajúce operácie štrukturálnej povahy, hlavne predaj aktív ako Global One/Equant, Orange, Wanadoo/Oléane a/alebo miestnej spojovacej siete vo Francúzsku, alebo aj skutočné štrukturálne a transparentné oddelenie FT od jej komerčných aktivít. Čo sa týka správania na vyváženie disproporcií, firma sa odvoláva na potrebu oddeliť účtovníctvo komerčných aktivít od nekomerčných aktivít FT, plného zverejnenia jej účtovníctva a tarifnej kontroly.

(66)

C predložil nasledujúce pripomienky:

(67)

A zdôrazňuje, že tak ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, zámer štátu obnoviť finančné zdravie FT poskytnutím akcionárskej pôžičky vo výške 9 miliárd eur a poskytnutím zo strany štátu „nehmotnej“ záruky v prospech FT s cieľom poistiť jej emisie dlhopisov, sú opatrenia, ktoré nevyhovujú princípu uvedomelého súkromného investora a obsahujú prvky pomoci. A ďalej uviedol, že politika FT v súvislosti s vyberaním poplatkov za jej patenty obsahuje prvky pomoci.

(68)

Bouygues a Bouygues Télécom predložili nasledujúce pripomienky:

(69)

BT najskôr zdôraznil, že expanzívna politika vedená v roku 2000 v sektore mobilnej telefónie z podnetu štátu viedla k zhoršeniu finančnej a hospodárskej situácie operátora, s ktorým prvý plán úspor nepočítal.

(70)

Čo sa týka vyhlásení ministra hospodárstva a financií, pevná a opakovaná podpora štátu deklarovaná v rade oznámení od 12. júla 2002 do 4. decembra 2002 a doplnená radom opatrení ako poskytnutie úverovej linky vo výške 9 miliárd eur a neodvolateľný záväzok štátu zúčastniť sa na zvýšení imania v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu vo firme, predstavujú záväzok štátu, od ktorého sa štát nemôže odchýliť a ktorý spočíva vo vyhnutí sa všetkými prostriedkami prípadnej platobnej neschopnosti podniku so zreteľom na jeho finančné záväzky. V tejto súvislosti BT zdôrazňuje, že záväzok zakladá skutočnú štátnu záruku pôžičky zo štátnych zdrojov, ktorá má právne účinky. BT ďalej dodáva, že záruka poskytnutá štátom je neobmedzená z hľadiska sumy a času.

(71)

V tejto súvislosti BT upozorňuje na rozhodnutie o Crédit Foncier de France (CFF) (60), v ktorom Komisia uviedla, že účelom a účinkom verejných vyhlásení vlády bolo poskytnúť veriteľom banky záruku splatenia ich úverov a nemožno ich považovať – tak ako to tvrdili francúzske orgány – za púhy politický a nie právny záväzok. BT ďalej uvádza, že v tomto prípade mali vyhlásenia o podpore za následok upokojenie veriteľov CFF, ktorí vďaka nim nepožadovali okamžité splatenie svojich pohľadávok, znemožnili CFF použiť úverovú linku od štátu vo svoj prospech a umožnili štátu rozvíjať a realizovať plán reštrukturalizácie.

(72)

BT celkom zbytočne upozorňuje na to, že riešenia podľa práva spoločenstva sú potvrdené na základe analýzy vnútorného práva. Predovšetkým vo francúzskom obchodnom práve možno takéto vyhlásenia o podpore prirovnať k oznámeniu zámeru, ktoré súdy stavajú na roveň skutočných záruk, ako to vyplýva z najnovšej judikatúry (61). BT ďalej uvádza, že ak aj francúzsky kasačný súd ešte neprijal zásadné stanovisko k všeobecnému obsahu jednostranného záväzku ako k prvku zakladajúcemu povinnosť, jeho význam uznáva v jednotlivých prípadoch.

(73)

BT sa vo svojich pripomienkach odvoláva na znalca (62), ktorý tvrdí, že zo stálej judikatúry francúzskeho správneho sudcu vyplýva, že existencia záväzku prijatého správnym orgánom sa nesmie posudzovať z hľadiska formy, ale z hľadiska jeho vnútorných charakteristík. Znalec BT upozorňuje, že táto judikatúra výslovne platí osobitne v prípade vyhlásení: správny sudca vychádza z toho, že aj keď neboli prísľuby sprevádzané žiadnym osobitným právnym aktom, sú záväzkami, pretože sú prejavom vôle správneho orgánu. Pre vznik štátneho záväzku totiž stačí, aby sa štátna správa správala spôsobom vyvolávajúcim dojem, že bude konať určitým spôsobom. Nezáleží teda na tom, či je prísľub písomný alebo ústny, alebo či ho možno iba vyvodiť zo správania štátnej správy, pričom jedinou podmienkou uloženou správnym sudcom je to, že musí byť pevný a presný, alebo dostatočne podnecujúci.

(74)

Znalec BT upresňuje, že v tomto prípade vyhlásenia ministerstva hospodárstva a financií spĺňajú všetky kritériá požadované pre charakterizovanie štátneho záväzku. Minister totiž vyjadruje v každom svojom vyhlásení, že FT poskytne bezvýhradnú podporu za podmienok, ktoré sú navyše výslovne presne stanovené: posilnenie vlastných zdrojov, prijatie opatrení umožňujúcich firme vyhnúť sa akémukoľvek problému s financovaním, využitie ERAP, na ktorý bude prevedený celý podiel štátu. Ak sú vyhlásenia pevné, presné a formulované bez výhrad, posudzujú sa ako záväzky štátu. Keďže sa minister navyše postaral o zverejnenie svojich vyhlásení, vyhlásenia nemôžu byť púhymi vyhláseniami zámeru.

(75)

Znalec BT zdôrazňuje skutočnosť, že pretože sa tieto prísľuby posudzujú ako záväzok štátu, majú vzhľadom na svoju povahu právnu záväznosť a môžu zaviazať k zodpovednosti voči FT, jej veriteľom alebo zamestnancom bez ohľadu na to, či sú zákonné alebo protizákonné.

(76)

BT upozorňuje, že vyhlásenia francúzskej vlády od 12. júla 2002 sú „administratívnymi aktmi“, ktoré zaväzujú štát a ktoré ho môžu zaväzovať k zodpovednosti voči správnym súdom. Správny sudca chápe akékoľvek správanie správnych úradov cez administratívne akty, ktoré z neho vyplývajú, bez ohľadu na formu, či už sú odôvodnené alebo nie a ktorých účinky vyplývajú buď zo zmeny právneho príkazu, alebo z určenia osobnej situácie sťažovateľa. BT zároveň predložil Komisii dňa 26. mája 2004 ďalšiu štúdiu (63), v ktorej závere je takisto uvedené, že vyhlásenia štátu sú vyjadrením formálneho, presného a neodvolateľného záväzku štátu, ktorý v prípade potreby možno sankcionovať na základe uplatnenia zodpovednosti štátu, ak sa štát dopustil chyby tým, že nedodržal svoje záväzky voči FT.

(77)

BT upresňuje, že teda niet žiadnych pochybností o tom, že predmetné opatrenia nezakladajú psychologickú podporu – ako to tvrdili francúzske orgány – ale záruku právne zaväzujúcu ich autora.

(78)

V tejto súvislosti BT nakoniec uvádza, že záväzný charakter vyhlásení štátu ohľadne záruky je potvrdený obežníkom ministerstva hospodárstva a financií z 22. júla 2003, ktorý výslovne odkazuje na existenciu implicitných záruk (64).

(79)

Čo sa týka akcionárskej pôžičky a operácie zvýšenia vlastného imania, BT zdôrazňuje, že jednak poskytnutie úverovej linky vo výške 9 miliárd eur v prospech FT a jednak neodvolateľný záväzok štátu zúčastniť sa na budúcom zvýšení imania v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu vo FT a nadväzujúca operácia rekapitalizácie ako taká, znamenajú uplatňovanie štátnej záruky a sú financované zo štátnych zdrojov. V tejto súvislosti BT ďalej uvádza, že využitie ERAP pri poskytovaní úverovej linky francúzskymi úradmi v prospech FT vo výške 9 miliárd eur nijako nemení štátny pôvod finančných prostriedkov. BT tvrdí, že ERAP poskytol FT výhodnú úrokovú mieru jednak vzhľadom na svoj štatút verejného a priemyselného obchodného podniku (EPIC) a jednak vzhľadom na výslovnú záruku 10 miliárd eúr poskytnutú štátom (65). Predmetné opatrenia sa následne financujú zo zdrojov pochádzajúcich od štátu a to aj vtedy, keď úverová linka nebola nakoniec použitá.

(80)

V doplňujúcich pripomienkach z 11. apríla 2003 BT tvrdí, že vzhľadom na finančnú situáciu firmy bola operácia rekapitalizácie, ktorá sa uskutočnila 24. marca 2003, možná iba z dôvodu predbežnej intervencie ďalších podporných opatrení. Na základe uvedeného je rekapitalizácia per se štátnou pomocou, pretože vyplýva priamo z predbežnej štátnej pomoci (66).

(81)

Čo sa týka podmienky týkajúcej sa zvýhodnenia, BT uvádza, že k vytvoreniu záruky došlo až po znížení ratingu FT ratingovými agentúrami s cieľom obnoviť dôveru trhu.

(82)

BT v tejto súvislosti ďalej tvrdí, že vďaka záruke získala FT nové možnosti prístupu na finančné trhy. Vďaka záruke sa zlepšila perspektíva spojená s ratingom FT a FT tak nemusela byť zaradená do kategórie „junk bonds“. BT následne uvádza, že sa výrazne zvýšil kurz cenného papiera FT na burze. Okrem toho sa od júna 2002 upevňovali spreads na trhu s obligáciami a FT bola schopná umiestniť emisiu a prekonať problém s likviditou. BT zdôrazňuje, že záruka nielenže umožnila FT využiť finančný trh, ale vďaka nej sa emisie obligácií mohli uskutočniť pri sadzbe nezohľadňujúcej skutočnú finančnú situáciu FT.

(83)

BT upresňuje vo svojich pripomienkach z 11. apríla 2003, že oznámenie o podpore a poskytnutie podpory štátom tvorili podporu, ktorá hneď na začiatku znamenala výhody plynúce z akcionárskej pôžičky a rekapitalizácie. Uvedené výhody mali za následok hlavne oddialenie problému likvidity, t.j. zvýšenie sumy finančných prostriedkov na účely splatenia dlhu, možnosť reálne a potenciálne oddialiť splatnosť vymáhateľných finančných prostriedkov, ako aj reálnu a potenciálnu úsporu nákladov.

(84)

BT v závere uviedol, že zvýhodnenie poskytnuté FT predstavuje viac ako 40 miliárd eur (3 miliardy eur na všetky podporné opatrenia francúzskeho štátu v prospech FT a 36,7 miliárd eur na účasť štátu na rekapitalizácii FT) a že táto suma nezohľadňuje veľkú voľnosť, ktorou disponuje FT vzhľadom na oddialenie akýchkoľvek finančných starostí, pričom problém likvidity sa zmenšil o asi 43 miliárd eur.

(85)

V doplňujúcich pripomienkach zo 7. januára 2004 BT ďalej upresnil, že zvýhodnenie FT vo forme zaviazania sa štátu k jej neodvolateľnej podpore, je vraj viac ako 30 miliárd eur, kým výhoda plynúca z operácie rekapitalizácie predstavuje viac ako 50 miliárd eur.

(86)

Čo sa týka zásady uvedomelého súkromného investora, BT tvrdí, že podporné opatrenia sa nezhodujú s touto zásadou z nasledujúcich dôvodov:

(87)

Čo sa týka názoru na hospodársku súťaž, BT predovšetkým tvrdí, že predmetné opatrenia mali za následok narušenie súťaže na trhu mobilných telekomunikácií. BT sa v podstate odvoláva na skutočnosť, že veľkosť dlhu FT je spojená s rozvojom činností mobilných telekomunikácií. Orange nenesie dlh spojený s jej akvizíciami, dlh znáša v plnom rozsahu materská spoločnosť. FT, ktorá má prostriedky na zaplatenie dlhu vďaka predmetným opatreniam, umožňuje Orange presadiť sa a rozvíjať svoje postavenie na trhoch mobilných komunikácií. BT pripomína, že Orange má dominantné postavenie na francúzskom trhu mobilnej telefónie s 49,8-percentným podielom. BT vo svojich pripomienkach z 11. apríla 2003 upresňuje, že štruktúra trhu mobilných telekomunikácií vo Francúzsku vyplýva zo stratégie kapitalistickej investície uplatňovanej spoločnosťou Orange (hlavne agresívna obchodná stratégia) na úkor jej prevádzkovej rentability, vďaka podpore, ktorú jej poskytol štát prostredníctvom FT, najmä podporami, ktorých sa týka tento prípad. BT ďalej podčiarkuje, že predmetné opatrenia narúšajú hospodársku súťaž na celom telekomunikačnom trhu a odrádzajú zahraničných operátorov od toho, aby prišli do Francúzska s ponukou svojich služieb. Francúzsko je tak jedinou európskou krajinou, kde sa „zahraničný“ mobilný operátor nemohol usadiť za účelom podnikania.

(88)

Čo sa týka zlučiteľnosti týchto podporných opatrení so spoločným trhom v zmysle usmernení, BT zdôrazňuje, že nemajú požadovaný charakter mimoriadnosti, aby mohli byť vyhlásené za podporu záchrany v zmysle usmernení. BT sa odvoláva na to, že plán nespĺňa minimálne podmienky stanovené v usmerneniach. Obsahuje opatrenia, ktoré nepatria do oblasti záchrany, ako využitie trhu dlhopisov alebo plánovanú rekapitalizáciu. BT predovšetkým uvádza, že suma na rekapitalizáciu je príliš vysoká na to, aby pokryla len krátkodobé prevádzkové potreby FT, čo sa však netýka refundácie úverov upísaných pri príležitosti jej rozvoja. BT zároveň tvrdí, že plán Ambition 2005 nie je plánom reštrukturalizácie, ktorým by sa zmenila štruktúra FT s cieľom zvýšiť jej rentabilitu, ale že iba zvyšuje disponibilné aktíva firmy na prekonanie jej súčasných ťažkostí. BT takisto nástojí na skutočnosti, že predmetné opatrenia sú slabé v porovnaní s tými, ktoré boli prijaté konkurentmi historického operátora a to hlavne KPN, Deutsche Telekom alebo British Telecom, tak na úrovni postúpenia aktív, ako aj na úrovni sociálnych opatrení.

(89)

Plán reštrukturalizácie neobsahuje dôležité vyvažujúce operácie, ktoré by umožnili zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a vyvážili by pomoc poskytnutú štátom. BT predovšetkým poukazuje na absenciu postúpenia hodnotných alebo strategických aktív. Takto sa prevody plánované FT obmedzujú iba na nestrategické aktíva a na veľmi malú sumu (3,5 miliardy eur podľa odhadov FT).

(90)

BT okrem toho tvrdí, že treba prijať kompenzačné opatrenia v prospech konkurentov historického operátora na trhu mobilných telekomunikácií a hlavne v prospech operátora, ktorý sa objavil ako posledný a ktorého prítomnosť je podmienkou existencie skutočnej hospodárskej súťaže na francúzskom trhu. BT navrhuje ako kompenzačné opatrenia v zmysle usmernení predovšetkým zakázať spoločnosti Orange navrhovať tarify nižšie než tarify jeho konkurentov za rovnocenné služby, a to po dobu 5 rokov, a uložiť povinnosť automatického limitovania mesačných trhových podielov Orange na 33 %, až pokým čistý trhový podiel Orange nedosiahne výšku 40 %. BT takisto navrhuje obmedzenie doby trvania záväzkov upísaných spotrebiteľmi voči Orange na 12 mesiacov (akvizícia a obnova), zmrazenie rozširovania siete GSM a GPRS Orange s cieľom obnoviť konkurenčnú rovnováhu, povinnosť postúpiť strategické aktíva a povinnosť obmedziť marketingové akcie.

(91)

Vo svojich pripomienkach z 26. mája 2004 BT poskytol hlavne hospodársku analýzu, v ktorej upresňuje, že vzhľadom na špecifický postoj štátov (premenlivý podľa ich vlastnej dôveryhodnosti) mala štátna pomoc podstatne iný dosah než pomoc väčšinového akcionára. V analýze sa ďalej uvádza, že štátna intervencia vychádza z dlhej tradície, a že sa posudzuje na základe už vytvorenej reputácie. Podľa BT je zjavné, že podporovaním FT dáva štát v stávku svoju povesť a teda aj schopnosť znova zasiahnuť v prospech ostatných francúzskych podnikov. V analýze sa takisto zdôrazňuje, že otázku dôveryhodnosti francúzskeho štátu treba dať do súvisu s francúzskou špecifickosťou v oblasti privatizácie. Neposkytnutím pomoci by štát prišiel o schopnosť konať neskôr, čo sa rýchlo stalo v súvislosti s Alstom.

(92)

BT zároveň predložil analýzu otázky, či mali vyhlásenia štátu záväzný účinok podľa štátu New York, teda štátu, v ktorom bola firma takisto kótovaná. Podľa tejto analýzy je pravdepodobné, že uvedené vyhlásenia by boli považované za záväzné buď ako jednostranná zmluva, alebo v zmysle zásady estoppel.

(93)

BT ďalej skúmal, či by takéto vyhlásenia mali záväzný charakter podľa anglického práva, ak by ich autorom bola anglická vláda. V tomto smere dospel k záveru, že takéto vyhlásenia by boli záväzné, alebo by založili povinnosť štátu odôvodniť zmenu stanoviska.

(94)

Cable & Wireless uviedol, že uvedené opatrenia sú štátnou pomocou. Získanie dôvery trhov po oznámení o poskytnutí akcionárskej pôžičky francúzskymi orgánmi znamenala sama osebe zvýhodnenie FT. Keďže uvedomelý súkromný investor by sa nebol býval rozhodol rekapitalizovať firmu akou je FT, ktorá bola pred schválením plánu Ambition 2005 zjavne nevýkonná, FT získala výhodu, akú by nebola nezískala za obvyklých trhových podmienok. Cable & Wireless ďalej upozorňuje na nebezpečný precedens, ktorým by vraj bolo to, že by sa vláde ponechala povinnosť poistiť všetky finančné problémy podnikov kontrolovaných štátom a takisto na negatívnu dynamiku, ktorá by z toho vyplynula pre hospodársku súťaž. Cable & Wireless uviedla aj to, že tieto opatrenia nemožno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle usmernení. Vzhľadom na to, že firma nie je vo finančných ťažkostiach, usmernenia sa na ňu nevzťahujú.

(95)

AFORS Télécom (Francúzska asociácia sieťových operátorov a telekomunikačných služieb) uviedol, že predmetné opatrenia sú štátnou pomocou a konkrétne tvrdí toto :

(96)

Radom postupných rozhodnutí v priebehu roka 2002 – medzi nimi právo voľby prislúchajúce štátu zvoliť si medzi vyplatením dividend v roku 2002 v akciách a nie v hotovosti – až do okamihu poskytnutia FT úverovej linky vo výške 9 miliárd eur prostredníctvom ERAP obnovili francúzske orgány dôveru investorov tým, že skonkretizovali svoju podporu. AFORS Télécom ďalej zdôrazňuje, že aj keby FT nikdy nepoužila úverovú linku, ktorá jej bola poskytnutá prostredníctvom ERAP, úverová linka symbolizuje záruku štátnej podpory, a z tohto dôvodu mobilizuje štátne zdroje v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(97)

Podmienky poskytnutia úverovej linky a súvisiace podmienky platenia nespĺňajú kritériá zásady uvedomelého súkromného investora. AFORS Télécom zdôrazňuje, že finančné pohyby FT od roku 2000 by sa neboli bývali realizovali za prítomnosti uvedomelého investora. Štát takto nezobral na seba úlohu „strážcu ohňa“ a umožnil FT zvýšiť svoj dlh o nerovnaké sumy. AFORS Télécom uvádza, že FT uplatňovala v minulom období stratégiu akvizícií bez ohľadu na súvisiace riziká, pretože štát ako akcionár ubezpečil FT o svojej pomoci na ochranu pred prípadným úpadkom.

(98)

Štátna podpora mala za následok to, že nedošlo k dodatočnému zníženiu ratingu FT zo strany ratingových agentúr, čo umožnilo urýchliť návrat FT na trh a refinancovanie jej dlhu za lepších finačných podmienok. FT získala výhodu, ktorú AFORS Télécom vyčísľuje na 1,5 miliardy eur (71). Bola to práve dobrá povesť francúzskeho štátu, ktorého záväzky sa považujú za veľmi dôveryhodné, a nie dôveryhodnosť plánu reštrukturalizácie, ktorá určila podmienky návratu FT na finančné trhy. Výhodou štátnej podpory bolo to, že FT nemusela zmeniť svoj strategický okruh.

(99)

Plán Ambition 2005 obsahuje smerovania a nie sú jasne stanovené, záväzné a neodvolateľné záväzky a nemožno ho porovnávať s procesom reštrukturalizácie uskutočňovaným v Európe predovšetkým spoločnosťou British Telecom.

(100)

Výhody prijaté FT zväčšujú disproporcie v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sú na ujmu členom AFORS Télécom. Podľa AFORS Télécom pomoc poskytnutá francúzskym štátom posilňuje už existujúce protikonkurenčné praktiky, ktoré veľmi škodia alternatívnym operátorom. AFORS Télécom predovšetkým spomína výlučné využívanie distribučnej siete FT spoločnosťami Orange a Wanadoo, ponuky systematicky prinášajúce úžitok spoločnostiam Wanadoo a FT, monopolné postavenie FT na trhu služieb pri spoločnom dosahovaní ziskov (dodávka spotrebiteľom služieb s pridanou hodnotou, ktoré sú dostupné telefonicky). AFORS Télécom nakoniec zdôrazňuje reálne riziko pretrvávania týchto prejavov, ktorých existenciu umožnila štátna pomoc.

(101)

FT by vraj mali byť uložené vyrovnávacie opatrenia s cieľom dosiahnuť jednak to, aby správanie štátu bolo obdobné ako správanie firmy, ktorá musí posilniť svoju solventnosť bez toho, aby jej k tomu dopomohla mimoriadna subvencia a jednak obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž. Treba najmä: (i) obmedziť investície FT na úroveň investícií zadĺženej firmy, t.j. napríklad obmedziť globálnu investičnú politiku FT na investície s dobou návratnosti kratšou ako 12 mesiacov u maloobchodných činností; (ii) zaviesť transparentné štruktúry do každej činnosti skupiny; (iii) zabrániť použitiu štátnej pomoci na vojnu cien napríklad systematickým uverejňovaním maloobchodných ponúk na mieru.

(102)

Cégétel zastáva názor, že existujú dve rôzne podporné opatrenia: (i) jednak oznámenie francúzskych orgánov o poskytnutí akcionárskej pôžičky v prospech FT a (ii) jednak účasť štátu na rekapitalizácii FT.

(103)

Čo sa týka prvého opatrenia, Cégétel predbežne tvrdí, že nemožno porovnávať situáciu firmy, ktorej hlavný akcionár je súkromný a situáciu firmy, ktorej väčšinovým akcionárom je štát. Cégétel uviedol, že obdobné oznámenie súkromného akcionára by ratingové agentúry boli bývali prijali s tou najväčšou opatrnosťou s tým, že by sa viac zaujímali o podmienky refinancovania zo strany uvedeného akcionára poskytnutej úverovej linky. Cégétel z toho vyvodzuje záver, že už samotná podpora štátu je značnou výhodou oproti investorom a že táto podpora zabránila akémukoľvek dodatočnému zhoršeniu ratingu FT ratingovými agentúrami, aj keď sa operátor nachádzal apriórne v neriešiteľnej situácii. Cégétel tvrdí, že Komisia sa oprávnene nazdáva, že francúzsky štát pomohol FT ešte pred podpisom dohody o poskytnutí úverovej linky vo výške 9 miliárd eur vzhľadom na to, že oznámenie o podpore stačilo na to, aby sa toto núdzové financovanie stalo nepotrebným. Požičiavajúce subjekty mali istotu v tom, že nikdy nemôže dôjsť k neplateniu zo strany FT, pretože štát bude vždy pripravený poskytnúť jej potrebné finančné prostriedky, aby mohla plniť svoje finančné záväzky, čo jej umožnilo získať zdroje financovania priamo na trhu. Cégétel v tejto súvislosti vyvodzuje, že vyhlásenia vlády boli podané preto, aby trhy mali istotu v tom, že požičať peniaze FT je úplne rovnaké ako požičať peniaze priamo štátu. FT mohla takto ťažiť z výhody, ktoré by za obvyklých trhových podmienkach nebola bývala získala, najmä v porovnaní so situáciou Vivendi Universal. Využitie trhu s obligáciami pomohlo FT v tom, že v snahe o prekonanie svojej krízy likvidity a všetkých prekážok spojených s týmto typom financovania sa nemusela obrátiť výlučne na finančné ústavy. Cégétel tvrdí, že podmienky poskytnutia úverovej linky francúzskymi orgánmi sa nezhodujú s podmienkami poskytovanými uvedomelým investorom vo vzťahu k niektorej z jeho účastí. Presnejšie povedané, investor by nikdy nesúhlasil s politikou financovania akvizícií zadĺžením, čo FT priviedlo do situácie, ktorá je kritická až do takej miery, že štát musí pristúpiť k rekapitalizácii. Cégétel sa odvoláva na rozhodnutie Crédit Lyonnais II, v ktorom Komisia upresňuje, že podporné opatrenia nemožno odôvodniť neplnením záväzkov zo strany akcionárskeho štátu po dobu mnohých rokov (72). Podľa Cégétel nie je voľba prechodu podpor cez ERAP správaním uvedomelého investora. V tejto súvislosti Cégétel spomína úrokovú mieru aplikovateľnú na jednotlivé tranže pôžičky a absenciu kaucií a záruk. Čo sa týka vyčíslenia pomoci formou akcionárskej pôžičky, Cégétel zdôrazňuje, že platí bod 3.2 štvrtý ods. oznámenia o štátnych podporách vo forme záruk a vzhľadom na to, že vďaka štátnej podpore si FT mohla požičať 16 miliárd eur na dodržanie svojich záväzkov, aj keď situácia FT bola katastrofálna, výška pomoci sa rovná sume získanej práve vďaka tomuto oznámeniu.

(104)

Cégétel tvrdí, že to isté platí pre rekapitalizáciu, ktorú posudzuje z hospodárskeho hľadiska ako zvýšenie dlhov FT voči ERAP o 9,2 miliárd eur. Cégétel účtuje celú túto sumu ako pomoc. Zároveň kladie dôraz na pomoc zodpovedajúcu licenčným nákladom firmy, ktoré by firma musela znášať pri znižovaní stavu zamestnancov, t.j. 1,5 miliárd eur a ktoré by historický operátor nemusel znášať z dôvodu presunu úradníkov FT do verejnej správy v zmysle plánu Ambition 2005.

(105)

Cégétel tvrdí, že FT má formálnu záruku, pretože podľa kasačného súdu sa na podniky podľa súkromného práva s osobitným právnym štatútom nevzťahujú platné postupy súdnej likvidácie (napríklad SEITA alebo Air France). V zmysle tejto judikatúry treba nazerať na FT ako na subjekt, na ktorý sa nevzťahuje režim všeobecného práva. Cégétel uvádza, že FT nemá štatút EPIC od roku 1996, ale upozorňuje na to, že záruka v skutočnosti nezanikla, pretože štátne orgány sa usilovali svojimi opakovanými vyhláseniami presvedčiť trhy, že FT by si za každých okolností udržal podporu svojho hlavného akcionára a že štát by v prípade nutnosti pomohol operátorovi splniť jeho záväzky (73).

(106)

Cégétel nakoniec zdôrazňuje, že opatrenia nemožno považovať za zlučiteľné v zmysle usmernení. Cégétel pripomína, že podľa usmernení platí, že keď štát poskytne firme v ťažkostiach kapitálovú injekciu, „treba považovať za pravdepodobné, že finančné prevody obsahujú prvky štátnej pomoci“ (74). Cégétel uvádza, že vyrovnávajúce operácie realizované FT nemožno považovať za dostatočné z hľadiska usmernení. Plán Ambition 2005 totiž neobsahuje žiadnu špecifickú časť, ktorá by sa týkala predaja aktív alebo sociálneho plánu. Cégétel ďalej navrhuje hlavne nasledujúce vyvažujúce operácie na trhu pevných telekomunikácií: (i) ďalší predaj služieb k miestnemu uzlu a súvisiace služby, ako aj (ii) posilnenie samostatnosti FT a spoločností Orange a Wanadoo.

(107)

LDCOM identifikuje dvojaký mechanizmus pomoci FT, ktorý sa opiera o podporu mobility pracovníkov: (i) poskytnutie neobmedzenej záruky a (ii) poskytnutie úverovej linky vo výške 9 miliárd eur.

(108)

Poskytnutie neobmedzenej záruky: LDCOM sa odvoláva na obsah vyhlásení francúzskych orgánov uverejňovaných od 20. júna 2002 v tlači, v tlačových správach ministerstva financií a hospodárstva a priamo alebo nepriamo oznamovaných ratingovým agentúram. Tieto vyhlásenia, ktorých cieľom je upokojiť finančné trhy ohľadne situácie FT (76), prispeli priamo k zlepšeniu ratingu FT na trhoch a umožnili firme riešiť problém likvidity, s ktorým sa stretla. Podľa LDCOM možno prisúdiť štátnej intervencii niekoľko právnických kvalifikácií. Čo sa týka francúzskeho práva, LDCOM pripomína, že na vytvorenie povinnosti podľa práva sa nevyžaduje žiadna forma a že teda ústne vyhlásenie môže byť za určitých podmienok právnym aktom zakladajúcim právo pre príjemcu. Záväznosť jednostranného aktu spočíva v teórii zaviazania sa jednostrannou vôľou, ktorá je právnym zdrojom povinností. Táto povinnosť vzniká za dvoch podmienok, ktorými sú pevný a presný charakter vôle. LDCOM zároveň tvrdí, že zodpovednosť štátu vychádza hlavne z práva spoločností, analýzy teórie zdanlivého oprávnenia a skutočného vedúceho činiteľa hlavne v súvislosti s posledným bodom na zabezpečenie priameho kontaktu s ratingovými agentúrami. Čo sa týka medzinárodného práva, zmluvná zodpovednosť štátu sa uplatňuje aj vtedy, keď má jednostranný právny akt záväzný účinok a možno preukázať, že vyhlásenie bolo vyslovené verejne a s úmyslom zaviazať svojho autora (77). Púhe ústne verejné vyhlásenie štátu môže teda založiť právnu povinnosť štátu. V tomto prípade platí podľa LDCOM, že obsah vyhlásení zväzuje francúzske orgány, pretože zverejnenie týchto vyhlásení v sebe obsahuje jednostranný záväzok štátu, ktorý je jasný a jednoznačný, poskytnúť FT pôžičku v poslednej inštancii a nenechať FT vo finančnej kríze, ktorú firma zaznamenala v lete 2002. Keďže záväzok štátu má donucujúci charakter, každé nedodržanie tohto záväzku môže založiť jeho zmluvnú zodpovednosť (tretie osoby mohli donútiť štát, aby si splnili svoj záväzok).

(109)

LDCOM uviedol, že štát nesie zodpovednosť aj za protiprávne konanie a to z hľadiska práva obchodných spoločností. Spoločnosť, ktorá totiž prevezme dlhy inej spoločnosti, sa stane dlžníkom voči tretím osobám, založí pohľadávku voči sebe na majetok zo strán tretích osôb. Podľa LDCOM štát poskytol tretím osobám záruku, že splatí dlh FT v čase jeho splatnosti. Presnejšie povedané, LDCOM tvrdí, že vyhlásenia, v ktorých štát uvádza, že „prispeje k veľmi veľkému zvýšeniu vlastného imania firmy (78)“ zakladajú povinnosť, ktorá sama osebe prináša so sebou právnu a finančnú zodpovednosť (79). Podľa právnej doktríny platí: „keby štát nesplnil takto prijatý záväzok, nesporne by bolo možné domáhať sa jeho zodpovednosti za nedodržané sľuby pred správnymi súdmi, pred správnym sudcom“ (80). LDCOM uviedol, že článok L465-1 tretí ods. Menového a finančného zákonníka stíha osoby, ktoré narúšajú normálne fungovanie trhov nezákonnými transakciami, ktoré ovplyvňujú vývoj kurzu na burze. Podľa LDCOM dopad tejto kvalifikácie jasne ukazuje, že štát vôbec nemienil oznámiť budúce hypotetické skutočnosti, ale že v skutočnosti oznámil svoje budúce správanie.

(110)

Podľa LDCOM judikatúra spoločenstva potvrdzuje aj to, že každý článok uverejnený v tlači zúčastnenou firmou alebo vládou, ktorý má bezpodmienečný charakter, nutne poskytuje dôkaz o poskytnutí štátnych zdrojov (81). V tomto prípade pochádzajú vyhlásenia priamo od vlády a majú charakter bezpodmienečnosti.

(111)

Z uvedeného vyplýva, že právne a finančne záväzné vyhlásenia o podpore zverejňované francúzskymi orgánmi od 2. júna 2002 majú povahu záruky, že sa FT nedostane do situácie úpadku a že prežije, pričom rozsah jej činností pretrvá. Podľa LDCOM ide o neobmedzenú záruku. LDCOM upresňuje, že pomocou nie je teda iba poskytnutie úverovej linky a suma takto poskytnutá, ale aj samotné oznámenie o poskytnutí pomoci. Podľa oznámenia o štátnych podporách vo forme záruk je splnené kritérium týkajúce sa štátnych zdrojov, bez ohľadu na to, či je záruka odvolaná alebo nie. Vzhľadom na to, že predmetné opatrenia nespĺňajú kritériá uvedeného oznámenia, pretože FT nemohla nájsť potrebné finančné prostriedky na troch, LDCOM sa nazdáva, že predmetné opatrenia sú pomocou. LDCOM zároveň uviedol, že „vzhľadom na sumy, o ktoré ide, môže poskytnúť takú záruku iba štát a žiadny uvedomelý investor nemôže zaistiť dôveru trhov v ‚prevzatie do rúk‘ FT“ (82). LDCOM nakoniec zdôrazňuje, že akákoľvek opačná analýza by mala vážne dôsledky, pretože by nielenže protirečila princípom vnútorného pozitívneho práva, ale navyše by poskytla členským štátom možnosť beztrestne podporovať kurzy spoločností, v ktorých majú účasť (83).

(112)

Účinok tejto neobmedzenej záruky má zjavne dopady na trh a reakcia trhu zodpovedá hodnote, ktorú investori tejto záruke naozaj prisudzujú. Kurz akcie FT na burze sa od júla 2002 zvýšil, čo malo za následok zvýšenie burzovej hodnoty operátora. LDCOM ďalej uvádza, že zhodnotenie následkom oznámenia zo strany štátu predstavuje 5,9 miliárd eur. Aj spreads  (84) FT sa od júla 2002 začali zvyšovať, čím sa znížilo finančné zaťaženie tohto operátora a vytvorili sa podmienky pre obnovu jeho solventnosti. Tento rozdiel spreads umožňuje konkrétne posúdiť finančný význam oznámenia štátu. Uvedený rozdiel sa musí vzťahovať na celý dlh FT financovaný prostredníctvom dlhopisov. Rozdiel spreads sa v jednotlivých prípadoch pohybuje od 2 do 3 %, čo predstavuje ročnú úsporu od 1,37 miliárd eur do 2,05 miliárd eur. Vychádzajúc z predpokladu, že FT si zachová konštantnú mieru zadĺženia a že dlh bude následne stále financovaný, LDCOM hodnotí dopad takto vytvorenej úspory na sumu 19,57 miliárd eur až 29,36 miliárd eur. Podpora štátu umožnila FT refinancovať sa na trhoch dlhopisov za podmienok, ktoré sú výhodnejšie než podmienky, ktoré by bola bývala získala predtým.

(113)

Oznámenie o poskytnutí úverovej linky vo výške 9 miliárd eur: LDCOM nevychádzal z analýzy tohto opatrenia podľa článku 87 ods. 1 zmluvy a odkazuje na analýzu Komisie v jej rozhodnutí o začatí konania, pričom nástojí na úlohe ERAP.

(114)

Podľa LDCOM sa štátna podpora nemôže vychádzať z kritéria súkromného investora jednak kvôli svojej výške a jednak kvôli podmienkam alebo samotnému cieľu. V septembri 2002 (kedy štát oznámil, že finančne podporí FT) by žiadny uvedomelý investor nebol býval požičal 9 miliárd eur za takých hospodárskych okolností bez toho, aby sa opieral o plán reštrukturalizácie. LDCOM vysvetlil, že žiadny súkromný investor by nemal dosť finančných prostriedkov na to, aby mohol zhromaždiť tak veľké sumy v tak krátkom čase. LDCOM ďalej uviedol, že pre súkromného investora je zachovanie integrity operačnej štruktúry skupiny prostriedkom na dosiahnutie cieľa rentabilnosti jeho investície. V tomto prípade ide o účel sám osebe. Je pochopiteľné, že štát má svoje sociálne a politické dôvody, ale takýto prístup k jeho intervencii by bol porušením princípu rovnosti vo verejnom a súkromnom sektore.

(115)

Podľa názoru LDCOM stanovisko štátu, podľa ktorého by väčšinový uvedomelý investor nebol býval ohrozil funkčnú integritu FT, neodporuje analýze správania takého investora v reálnych trhových podmienkach, ktoré existovali v júni – júli 2002. Investori, ktorí investovali mimoriadne veľkú časť svojich aktív do firmy, u ktorej existovalo riziko platobnej neschopnosti, budú ako prví požadovať radikálnu a okamžitú revíziu stratégie, ktorej súčasťou môžu byť v prípade potreby masívne prevody strategických aktív. Správnosť tejto analýzy sa overí porovnaním situácie, v ktorej by sa FT nachádzala bez podpory štátu, so situáciou Vivendi Universal, ktorá bola pod tlakom trhov nútená zrevidovať svoj okruh aktív. LDCOM tvrdí, že Komisia musí nielen odmietnuť považovať za východiskový bod zachovanie funkčnej integrity skupiny, ale zároveň analyzovať účinky tejto integrity tak, ako keby naozaj narúšala hospodársku súťaž. LDCOM zdôrazňuje, že v júli 2002 by FT bez štátnej podpory nemala inú možnosť ako zredukovať svoj okruh aktív, pristúpiť k prepúšťaniu pracovníkov (85) a zrevidovať svoje strategické ciele.

(116)

LDCOM odhaduje celkovú výšku pomoci na 15 miliárd eur, čo zodpovedá sume, ktorú sa FT podarilo získať na finančných trhoch vďaka podpore, ktorú jej poskytol štát. Výšku pomoci totiž nemožno obmedziť na 9 miliárd eur priamo poskytnutých štátom, pretože FT mohla zvýšiť základné imanie v takej sume prostredníctvom rôznych štátnych intervencií (neobmedzená záruka, akcionárska pôžička, obnovenie hotovosti).

(117)

Podľa LDCOM je pomoc poskytnutá štátom podporou reštrukturalizácie. LDCOM urobil porovnanie situácie pred a po štátnej intervencii na trhoch hlasovej telefónie, vysokorýchlostného a nízkorýchlostného internetového pripojenia so situáciou, ktorá by bola bývala nastala, ak by nedošlo k štátnej intervencii. Z porovnania vyplýva, že podpora mala naozaj za následok udržanie statu quo ante do roku 2005 (nenarušené prevádzkové a marketingové kapacity), čo umožňuje následne kvantifikovať účinky štátnej podpory formou trhových podielov. LDCOM predovšetkým navrhol na základe bodu 35 usmernení nariadiť FT opatrenia, ktoré budú mať za následok oživenie trhu v situácii, v akej by sa bol býval nachádzal, keby FT bola nútená spontánne pristúpiť k zmene svojho okruhu činností. Keďže podľa názoru LDCOM si štát vytýčil za prvoradý cieľ udržať FT ako integrovaného telekomunikačného operátora, k hlavným dotknutým trhom patrí trh mobilnej telefónie a trh pevnej telefónie tak na hornom stupni (vzájomné prepojenie, pripojenie DSL), ako aj na dolnom stupni (maloobchodný predaj komunikácií, hlavne internetové pripojenie DSL). LDCOM ďalej navrhol, aby Komisia urobila opatrenia na zmenu správania, ktorých účelom bude zmierniť vzniknutú nevyváženosť v oblasti hospodárskej súťaže a takisto umožniť alternatívnym operátorom, aby mali vytvorené priaznivé podmienky pre prípad neposkytnutia podpor. LDCOM navrhuje teda zníženie trhových podielov FT a jej dcérskych spoločností na trhu vysokorýchlostného internetového pripojenia (maximálne 42 % trhu DSL – z hľadiska hodnoty) a na trhu hlasových telekomunikácií (maximálne 55 % trhu miestnych, hlasových a národných komunikácií – z hľadiska hodnoty), ako aj rad opatrení na zavedenie obmedzenia trhových podielov FT (86). Druhou kategóriou opatrení navrhovaných LDCOM je nariadenie opatrení, ktorých účelom bude umožniť rozvoj konkurentov (87).

(118)

Vo svojich pripomienkach zo 17. mája 2004 LDCOM uviedol, že vyhlásenia ministra hospodárstva a financií sú jednostranným štátnym aktom, ktorého nedodržanie by v medzinárodnom práve bolo sankcionované. LDCOM ďalej uviedol, že zákaz vzniesť odpor na úkor tretieho (estoppel) je všeobecným princípom medzinárodného obchodného práva, ktorý musí štát dodržiavať. LDCOM v tejto súvislosti tvrdí, že uplatniteľnosť uvedenej zásady je v danom prípade nepopierateľné vzhľadom na skutočnosť, že francúzsky štát koná ako akcionár a teda aj ako operátor medzinárodného obchodu.

(119)

LDCOM takisto zdôraznil, že štát vraj nemôže odvolať svoje vyhlásenia bez toho, aby nepoškodil svoju vlastnú finančnú dôveryhodnosť. Štát totiž zohráva vo svojej intervencii na trhu úlohu dlžníka a zároveň úlohu väčšinového akcionára istého počtu firiem. Táto dvojaká úloha sa prejavuje dvojakým ratingom prideleným ratingovými agentúrami, ktorý zohľadňuje mieru zadĺženia a solventnosť akcionára cez ratingy štátnych podnikov. Dvojnásobná možnosť intervencie predpokladá mimoriadnu ostražitosť, pretože akékoľvek zlyhanie, ku ktorému by došlo pri plnení niektorej z uvedených dvoch úloh, by mohlo mať dopad na jeho druhú úlohu a na jeho rating (LDCOM sa odvoláva na hodnotenie štátnych podnikov agentúrou Moody’s). LDCOM zároveň kladie dôraz na skutočnosť, že dôveryhodnosť štátu sa zásadne odlišuje od dôveryhodnosti, ktorej sa v obdobnej situácii môžu tešiť firmy, ktoré nemôžu trhom poskytnúť uistenie (prípad Vivendi Universal). Bezpečnosť, ktorú pre finančné trhy predstavujú francúzske štátne pôžičky je teda dôvodom bezvýhradnej dôvery investorov vo vyhlásenia štátu, pretože štát vždy splnil svoje záväzky. Zohľadnenie štátnej podpory po priamom nadviazaní styku štátu s ratingovými agentúrami, ktoré majú za úlohu byť mimoriadne kritické voči riziku spojenému s investíciou, je vecou dôveryhodnosti podpory FT zo strany štátu. LDCOM takisto zdôrazňuje, že rating štátu dosahuje maximum Aaa, pretože si plní svoje záväzky. LDCOM zdôrazňuje, že zrušenie záväzku zo strany štátu by so sebou prinieslo zníženie jeho ratingu, čo by následne vyvolalo prehodnotenie úrokov štátneho dlhu. Zrušenie záväzku voči štátnemu podniku by vraj malo následky na rating všetkých ostatných.

(120)

Poskytnutie finančných prostriedkov doprevádzané verejným záväzkom štátu podporiť FT možno podľa názoru B postaviť na roveň poskytnutiu finančnej záruky, ktorej účelom je získať dôveru nielen veriteľov firmy, ale aj celého trhu, čo prispelo k zlepšeniu situácie FT na burzových trhoch. B ďalej tvrdí, že predmetné opatrenie bolo odsúhlasené zo štátnych zdrojov. Keďže správanie štátu nemožno v trhovom hospodárstve považovať za správanie súkromného investora, firma získala výhodu, akú by nebola bývala získala v obvyklých trhových podmienkach. V okamihu poskytnutia úverovej linky bola finančná situácia FT taká, že žiadny uvedomelý investor by nebol býval pristúpil k operácii tohto typu. B ďalej tvrdí, že nebola dodržaná zásada spoluúčasti a pritom upresňuje, že účasť súkromných investorov nebola umožnená vzhľadom na oznámenie a poskytnutie akcionárskej pôžičky, ktorej výška bola tak veľká, že žiadny súkromný investor by nebol býval schopný uvoľniť tak veľký kapitál. B zdôrazňuje, že podporné opatrenia presvedčili súkromných investorov o tom, že je odstránené akékoľvek riziko úpadku FT. B ďalej tvrdí, že suma na rekapitalizáciu FT (vo výške 80 – 100 % burzového zhodnotenia) je tak veľká, že nemožno vychádzať z toho, že by súkromný investor vzhľadom na hospodársku situáciu FT vykonal takú operáciu, ak by neexistovali žiadne vyhlásenia o podpore a opatrenia predbežného financovania zo strany vlády.

(121)

B tvrdí, že opatrenia nemožno považovať za zlučiteľné v zmysle usmernení. B navrhol kompenzačné opatrenia, najmä na trhu pevnej telefónie, na trhu internetového pripojenia a na trhu mobilnej telefónie. B zároveň spomenul rôzne narušenia konkurenčného rozvoja na francúzskom trhu (88). Čo sa týka trhu pevnej telefónie, B navrhuje hlavne účtovné oddelenie a povolenie skutočnej manažérskej úspornosti pri sieťových činnostiach FT, s cieľom zabrániť pokračovaniu v praktikách narúšajúcich súťaž. B ďalej navrhuje uložiť FT povinnosť informovať predplatiteľov služby pevnej telefónie o možnosti vybrať si operátora pre zabezpečovanie prenosu ich telefonických hovorov s cieľom zmierniť účinky „hroznej ‚konkurenčnej páky‘, ktorá jej zabezpečuje takmer monopolné postavenie na trhu pripojenia na telefónnu sieť a na trhoch prenosu telefónnych hovorov“. Čo sa týka trhu mobilnej telefónie, B navrhuje hlavne uložiť spoločnosti Orange povinnosť dať operátorom majúcim záujem preniknúť na tento trh ponuku MVNO (Mobile Virtual Network Operator).

(122)

Tiscalinet tvrdí, že vyhlásenia štátu uverejňované od 2. júla 2002 signalizujú trhu, že vyhlásenie súdneho vyrovnania FT je vylúčené. Takisto rozhodnutie štátu dať si vyplatiť dividendy za rok 2002 v akciách a nie v hotovosti je ďalším signálom zo strany štátu určený trhu, ktorý svedčí o tom, že štát podporuje FT, aj keď by si uvedomelý investor bol býval zvolil vyplatenie uvedených dividend v hotovosti. Tiscalinet ďalej uvádza, že v súvislosti s intervenciou ministerstva hospodárstva a financií u Štátnej depozitnej pokladnice (Caisse des Dépôts et Consignations), ktorá vlastní 5 % základného imania historického operátora, aby zablokovala cenné papiere a tým spôsobila menšiu kolísavosť ich kurzu a posilnila dôveru investorov, sa natíska otázka, či by súkromný investor mohol konať takisto. Tiscalinet zdôrazňuje aj to, že všetky zákonné opatrenia na rozšírenie predmetu činnosti ERAP prijaté s cieľom umožniť ERAP vlastniť akcie FT (89), poskytnutie štátnej záruky v prospech ERAP, aby mohol investovať do FT (90) a nakoniec znenie podmienky držby základného imania FT štátom potvrdzujú analýzu neodvolateľnosti štátnej záruky, o ktorú sa opierajú hospodárske subjekty a predovšetkým veritelia, ktorí sa zúčastnili na emisiách dlhopisov FT realizovaných od tohto dátumu. Tieto prvky potvrdzujú skutočnosť, že štát sa stavia do polohy „poslednej inštancie“ voči FT v súvislosti s operáciou, ktorú by súkromný investor neurobil. Podľa Tiscalinet je iba štát schopný nazhromaždiť taká finančné zdroje.

(123)

Tiscalinet tvrdí, že záruka poskytnutá štátom a upísanie ďalšieho kapitálu, ktoré by uvedomelý súkromný investor nebol býval realizoval, umožnila FT zabrániť masívnym prevodom aktív s jediným cieľom zachovať rozsah činností a ťažiť z relatívne nízkych Úrokových mier obligácií vo vzťahu k jej skutočnej finančnej situácii.

(124)

Podpory sú nezlučiteľné s usmerneniami. Tiscalinet tvrdí, že nie sú splnené podmienky pre poskytnutie podpory reštrukturalizácii hlavne preto, lebo plán Ambition 2005 neobsahuje vyvažovacie operácie, ktoré by stačili na ochranu hospodárskej súťaže. Tiscalinet upozorňuje na disproporcie hospodárskej súťaže, ktoré spôsobila podpora francúzskeho štátu, čo sa týka trhu vysokorýchlostného internetového pripojenia. Tiscalinet zdôrazňuje, že FT je schopná masívne investovať do niektorých sieťových prvkov z rozpočtu na reklamu, z čoho ťaží Wanadoo. Wanadoo navyše nemohol predať väčšie aktíva a naďalej mu plynú príjmy zo zlatých stránok, ako aj zo siete obchodných agentúr FT. Tiscalinet ďalej uviedol, že stratégia zavedená FT najmä čo sa týka vypísania jednoduchej zmiešanej verejnej ponuky na nákup akcií a výmenu akcií Wanadoo dňa 11. marca 2004 mala za následok to, že FT získala fiškálne zvýhodnenie, ktoré by nebola bývala získala bez podporných opatrení štátu. Vo svojom liste z 5. apríla 2004 Tiscali zdôrazňuje protikonkurenčnú stratégiu zavedenú na trh DSL vo Francúzsku vďaka počiatočnej pomoci francúzskeho štátu.

(125)

Keby bolo treba v zmysle usmernení považovať podpory za zlučiteľné, Tiscalinet navrhuje zaviesť vyrovnávacie opatrenia hlavne na trhu vysokorýchlostného internetového pripojenia, ako stanovenie minimálnej ponukovej maloobchodnej ceny ADSL spoločnosti FT jej dcérskym spoločnostiam, zákaz robiť združené ponuky zahrňujúce služby FT a Wanadoo, zákaz distribúcie služieb Wanadoo v obchodných pobočkách FT, odpredaj zlatých stránok a zahraničných dcérskych spoločností Wanadoo.

(126)

D predložil dokument s názvom „Priebežná správa o plnení záväzkov z kampane prezidenta Jacquesa Chiraca v oblasti priemyslu, energetiky, telekomunikácií a pôšt z júna 2003“. Čo sa týka FT, v dokumente sa uvádza, že: „Len vďaka ráznej podpore štátu a vymenovaniu Thierry Bretona sa France Télécom neudusila.“

(127)

FT predložila pripomienky vo forme troch správ: (i) správy Ehlermannovej správy z 12. januára 2004 s názvom Posudok pre France Télécom; (ii) Galmontovej správy zo 6. januára 2004 s názvom Umožňuje judikatúra súdneho dvora Spoločenstiev pripustiť, že „finančné opatrenia zavedené štátom na podporu France Télécom“ a na základe ktorých Komisia začala konanie ustanovené článkom 88 ods. 2 zmluvy mali za následok „prevod štátnych zdrojov“ bv prospech tejto spoločnosti?; (iii) správy HSBC s názvom „Názor HSBC zo 6. januára 2004“. Tieto tri správy sú v krátkosti popísané ďalej v texte.

(128)

Prvá správa analyzuje správanie francúzskych orgánov z hľadiska predpisov vzťahujúcich sa na štátnu pomoc vo všeobecnosti a osobitne z hľadiska zásady uvedomelého investora. Argumenty uvedené v tejto správe, ktorej účelom je dokázať, že vyhlásenie z 5. decembra 2002 o akcionárskej pôžičke nepostihuje štátne zdroje, sú nasledujúce: (i) oznámenie o akcionárskej pôžičke z decembra 2002 nie je neodvolateľným záväzkom (ale púhym vyhlásením zámeru) a je podmienečné. Oznámenie teda nezakladá záruku a už vôbec nie neobmedzenú záruku; (ii) rozhodnutie (uvedenej) Francúzskej hypotekárnej banky (Crédit Foncier de France) nie je platným precedensom a okrem toho sa týka vyhlásenia, ktoré nemožno prirovnávať k oznámeniu z decembra 2002. Účelom správy je dokázať, že FT nebola spoločnosťou, ktorá by mala finančné ťažkosti v zmysle usmernení v dobe, keď sa štát rozhodol zúčastniť sa na rekapitalizácii a oznámil svoju pripravenosť poskytnúť akcionársku pôžičku. V správe sa zdôrazňuje, že pre väčšinového akcionára je normálne a obvyklé poskytnúť pôžičku, aby mohol anticipovať svoju účasť na rekapitalizácii.

(129)

Druhá správa sa zameriava na otázku, či púhe oznámenie o poskytnutí akcionárskej pôžičky vo forme úverovej linky môže byť ako také záväzkom poskytnúť štátne finančné prostriedky. V správe sa uvádza, že podľa tézy Komisie stačí neodvolateľné oznámenie o zaviazaní sa k poskytnutiu pôžičky, spojené so zámerom jej zjavného poskytnutia, k založeniu záväzku o poskytnutí štátnych prostriedkov, ktorý zodpovedá opatreniu s rovnakým účinkom aký má štátna pomoc, čo však Súdny dvor už zamietol. Podľa správy nedošlo k prevodu štátnych prostriedkov, pretože v konečnom dôsledku nedošlo k poskytnutiu úverovej linky, ani k poskytnutiu záruky, ktoré by vyžadoval finančný zákon. Okrem toho sa prevod štátnych prostriedkov neuskutočnil preto, lebo podľa francúzskeho práva žiadne ústne vyhlásenie orgánu štátnej správy nemôže mať akýkoľvek účinok na verejné financie a nemôže iniciovať ani najmenší prevod štátnych prostriedkov, a v tomto prípade ide iba o púhe vyhlásenia ministra, ktoré nemajú žiadny negatívny dopad na verejné financie.

(130)

Tretia správa sa zameriava na hospodársku racionálnosť správania štátu v dobe od 4. septembra 2002 (oznámenie o výsledkoch za prvý polrok) do 15. apríla 2003 (uskutočnenie zvýšenia imania). Správa vychádza z analýzy situácie FT v septembri 2002 a rozlišuje medzi operačnými výkonmi FR (zdravé činnosti s potenciálom zlepšiť prevádzkový cash flow) na jednej strane a výškou dlhu operátora (miera zadĺženia, splátkový kalendár dlhu, záporné konsolidované vlastné imanie vyplývajúce zo strát spojených s nenávratnými položkami). V tomto ohľade sa v správe uvádza, že časový posun medzi zhromaždením cash flow skupiny a prísnymi krátkymi dobami splatnosti financií (2003-2005) spôsobuje problém s refinancovaním a nie so solventnosťou.

(131)

HSBC zároveň popisuje súvislosti krátkodobej krízy likvidity, ktorá sa ešte zhoršila krízou dôvery trhu voči skupine. HSBC upresňuje, že v takej situácii si racionalita vyžadovala rýchlosť a zavedenie plánu na zlepšenie prevádzkových výsledkov, zvýšenie kapitálu, prepracovanie splátkového kalendára a adresnú politiku prevodov aktív. HSBC tvrdí, že v tomto prípade je plán Ambition 2005 súdržný, celistvý a racionálny, pretože umožňuje najmä nazhromaždenie 15 miliárd eur cash flow operačným zlepšením a postúpením aktív neokliešťujúcim jadro profesií. HSBC zdôrazňuje, že zvýšenie imania na podporu spoločnosti zavádzajúcej plán prevádzkového oživenia je prirodzeným riešením na opätovné vyrovnanie bilancie. HSBC tvrdí, že ústna podpora zo strany väčšinového akcionára je takisto obvyklá a racionálna a že je normálne a bežné, že hlavní akcionári oznamujú svoje rozhodnutie ostatným akcionárom vopred. HSBC zároveň zdôraznil, že akcionárska pôžička bola v tomto prípade nerizikovou, rentabilnou a obvyklou operáciou – v očakávaní zvýšenia imania – na ochranu majetkových záujmov väčšinového akcionára, aj keď nebolo možné rekapitalizovať v mesiaci december z časových dôvodov. HSBC uviedol okrem iného, že pôžička bola stanovená v trhových podmienkach.

(132)

V správe HSBC sa uvádza aj vývoj kurzu akcií FT na burze, pričom v júli 2002 akcie stúpli vďaka správam o znárodnení a v septembri klesla, pretože hoci bol trh oboznámený s eventualitou zvýšenia imania o 15 miliárd eur, podmienky neboli stále jasné. V správe sa ďalej uvádza, že štát hodnotil finančné výsledky FT ako veľmi uspokojivé: podľa metódy DCF – discounted cash flow – rekapitalizácia obsahuje ročnú mieru rentability 25 %, kým priemerná miera rentability na telekomunikačnom trhu je 9,9 %.

(133)

V odpovedi na právnu správu a správu o hospodárení predloženú poradcom, FT predložila tri právne nóty, ktorými kritizuje obsah týchto správ a správu o hospodárení (91).

(134)

V prvej nóte sa uvádza, že rôzne právne kategórie z oblasti francúzskeho občianskeho, obchodného alebo správneho práva použité poradcom v analýze vyhlásení štátu nie sú relevantné na posúdenie, či môžu vyhlásenia ministra založiť práva v prospech tretích osôb. V nóte sa konkrétne uvádza, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky domáhania sa zodpovednosti štátu za nedodržanie prísľubu. V nóte sa upresňuje, že samotná skutočnosť, že bol daný prísľub, aj keď spočíva v zaplatení istej sumy peňazí, v žiadnom prípade sám nestačí na viazanie verejných financií, na „imobilizovanie štátnych zdrojov“ bez právneho aktu. V tejto súvislosti sa tu uvádza, že francúzska judikatúra nemôže dokázať, že v tomto prípade došlo k „prevodu štátnych zdrojov“ na základe záväzného prísľubu akcionárskej pôžičky. Nóta obsahuje aj upresnenie, že medzi štátnymi zdrojmi a poskytnutou výhodou musí existovať súvis. Jediným predmetom správneho sporu ohľadne dodržaných sľubov je vykompenzovať škodu, ktorú prípadne utrpel príjemca sľubu. Dlžné odškodnenie nemôže teda poskytnúť príjemcovi sľubu výhodu.

(135)

V nóte sa uvádza, že Súdny dvor neurčil, do akej miery možno nepodmienečný a zákonným spôsobom záväzný prísľub poskytnutia pomoci považovať za „realizovaný“.

(136)

V druhej nóte sa uvádza, že Komisia by mala formálne rozšíriť konanie na opatrenia analyzované znalcami vymenovanými Komisiou, pretože tieto neboli zahrnuté do predmetu rozhodnutia o začatí konania. V nóte sa upresňuje, že „jednostranné vyhlásenia štátneho orgánu v rámci jeho úlohy väčšinového akcionára musia v zmysle francúzskeho práva a práva spoločenstva spĺňať rôzne kritériá, aby sa dali kvalifikovať ako neodvolateľný, jasný a nepodmienečný záväzok a aby sa dali kvalifikovať ako štátna pomoc“. V tejto súvislosti obsahuje nóta tvrdenie, že jednotlivé tvrdenia, na ktoré sa znalci odvolávajú, zjavne nespĺňajú tieto podmienky. Podľa Ehlermanna by analýza presadzovaná znalcami mala za následok „umlčanie celého štátneho orgánu, ktorý je ako väčšinový akcionár v spoločnosti, ktorú kontroluje, povinný vopred informovať Komisiu o každom svojom verejnom vyhlásení týkajúcom sa jeho akcií, zámerov alebo názorov v tejto spoločnosti alebo v jej prospech“. Analýza znalcov vraj vedie zároveň k „bezdôvodnému obohateniu toho istého orgánu, ktorý v dôsledku nesplnenia povinnosti mlčanlivosti dostal príkaz na vrátanie finančných prostriedkov, ktoré vôbec nezabezpečil. Štát by bol takto odmenený – spoločnosťou, ktorá nie je pánom vyhlásení svojich akcionárov – za porušenie takzvanej ‚povinnosti mlčanlivosti‘. Výpočet podpory, tak ako ho urobili znalci, obsahuje okrem vecných chýb a nedostatkov v hospodárskej rovine uvádzaných HSBC, podstatnú právnu chybu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť a nepoužiteľnosť zo strany Komisie.“ Autor nóty predovšetkým popiera kvantifikáciu pomoci uvedenej v znaleckej správe a hlavne uvádza, že pri určovaní objemu pomoci je iba potrebné započítať čisté náklady štátu na jeho intervenciu v prospech spoločnsoti.

(137)

V tretej nóte FT sa uvádza, že štát neposkytol FT úverovú linku prostredníctvom ERAP. Ďalej sa v nej uvádza, že vo vnútroštátnom práve vyhlásenia štátu nie sú pre štát právne záväzné, či už voči FT alebo tretím osobám. Nóta obsahuje tvrdenie, že vyhlásenia nie sú právnym aktom v zmysle všeobecného práva, ani tvorčím právnym aktom v zmysle verejného práva. Štát sa totiž nemôže zaviazať bez tvorčieho právneho aktu prijatého so zreteľom na kompetenčné pravidlá (v tomto prípade ide o vyhlásenie zámeru bez vecného uskutočnenia) a rozpočtovú procedúru. V nóte sa takisto uvádza, že štát nenesie zodpovednosť a že povinnosť nápravy vyplývajúca z deliktuálneho skutku nie je štátnou pomocou, pretože „v prípade odsúdenia štátu na náhradu škody nevyplynul prevod finančných prostriedkov zo samotnej právnej skutočnosti, ale z domáhania sa zodpovednosti na základe tejto právnej skutočnosti. Príjemcom prevodu štátnych finančných prostriedkov nie je príslušná spoločnosť, ale obeť, ktorá utrpela škodu“. Autor nóty ďalej upresňuje, že je nemožné oznámiť právnu skutočnosť, aj keď musí byť každé podporné opatrenie oznámené podľa zmluvy Komisii.

(138)

V prílohe nóty sa podrobnejšie opisujú súvislosti podaných vyhlásení so zmienkou, že je to nutné na zistenie ich skutočného dosahu. Z analýzy vyhlásení z hľadiska udalostí, ku ktorým došlo od konca júna do decembra 2002, vyplýva, že adekvátnymi opatreniami zamýšľanými štátom boli finančné opatrenia. V tej dobe existovali predovšetkým nezhody vo vláde a minister hospodárstva a financií nepresadzoval stanovisko vlády. Autor nóty upresňuje, že znalec nijako nedokazuje právnu a faktickú vôľu štátu zaviazať sa. Zo štúdie faktov vyplýva, že neexistoval žiadny zámer zo strany vedúcich predstaviteľov, ktorí nemali jasno, čo sa týka riešenia problému a že operátori sa nikdy nevyjadrili k tomu, že štát sa zaviazal schváliť to, či ono riešenie.

(139)

Čo sa týka správy o hospodárení, ktorú predložila FT, zdôrazňuje sa v nej, že rozsah analýzy poradcu je veľmi obmedzený, „pretože poradca analyzuje hlavne účinky vyhlásenia u 12. júla 2002 a používa jednotnú metodológiu, tzv. event studies“. V správe sa ďalej uvádza, že metodológia, ktorú použil NERA, sa zakladá na „veľmi teoretickom prístupe, ktorý spočíva vo vyslovení predpokladu, že trhy sú efektívne a v meraní účinkov udalosti pomocou kvantifikovania kurzových rozdielov na burze počas tejto udalosti. Tento prístup, ktorý je príliš teoretický, nezodpovedá reálnej situácii hlavného akcionára“. Správa o hospodárení obsahuje zmienku, že správa NERA je „zmätočná, čo sa týka ziskov, zdrojov ziskov a nákladov FT a jej akcionárov“.

(140)

V správe sa uvádza, že závery poradcu sú chybné, pretože:

(141)

ECTA je toho názoru, že štátnou pomocou sú nasledujúce opatrenia: (i) vyhlásenia ministerstva z júla a októbra 2002, ktorými ministerstvo informuje trh, že nenechá FT vo finančných ťažkostiach; (ii) súhlas štátu s vyplatením dividend za rok 2001 v akciách a nie v hotovosti; (iii) poskytnutie úverovej linky vo výške 9 miliárd eur, ako aj predbežný záväzok štátu zúčastniť sa na budúcom zvýšení imania; (iv) poskytnutie štátnej záruky v prospech ERAP štátom, ktorá ERAP umožní požičiavať si na trhoch za úrok 3,375 % namiesto úroku 10,4 – 10,9 %, ktorý platí pre spoločnosť s ratingom „junk bond“ a (v) zdanlivý presun zamestnancov FT do ERAP, hoci i naďalej pracujú pre FT.

(142)

Pomoc poskytnutá FT umožnila tejto spoločnosti zachovať si agresívnu obchodnú a reklamnú politiku a zároveň aj zachrániť si postavenie integrovaného operátora a zvýšiť svoju účasť v Orange. ECTA je toho názoru, že spoločnosť, ktorý by sa nachádzala v situácii FT, by musela reagovať úplne inak, rovnako ako k tomu došlo v prípade operátorov konkurujúcich FT na trhu komplexných telekomunikačných služieb a KPN, ktorí museli kvôli potrebe znížiť svoj dlh predať strategické aktíva.

(143)

ECTA sa nazdáva, že opatrenia uvedené v úvodnom ustanovení 141 sú nezákonnými podporami a že nie sú opodstatnené hlavne z titulu usmernení, pretože z kritérií stanovených v usmerneniach nebolo splnené ani jedno. ECTA ďalej uvádza, že keby Komisia musela zaviesť prípadné kompenzačné opatrenia, tieto by museli byť veľkého rozsahu. ECTA spomína v súvislosti so štrukturálnymi opatreniami, že bez štátnej pomoci by FT musela odpredať Orange a Wanadoo. Čo sa týka ďalších opatrení, ECTA navrhuje zníženie trhových podielov FT, Equant, Orange a Wanadoo s upresnením, že zavedenie týchto opatrení je ťažšie než zavedenie štrukturálnych opatrení.

(144)

Francúzske orgány pripomenuli, že hneď od začiatku sa správali podľa zásady uvedomelého súkromného investora. Na základe oznámenia výsledkov FT za prvý polrok 2002, ktoré svedčia o nevyváženej finančnej štruktúre FT a veľkom nedostatku vlastného imania aj napriek dobrým prevádzkovým výsledkom, štát vyvodil zo situácie dôsledky, pričom vymenoval do čela spoločnosti nového šéfa a zorganizoval zasadnutie bankového združenia, ktoré sa v septembri 2002, keď prišla tá chvíľa, zaviazalo zaručiť sa za úspešné zvýšenie kapitálu. Štát požiadal nových šéfov o hĺbkový audit spoločnosti. Na základe plánu Ambition 2005, o ktorom bol väčšinový akcionár pravidelne informovaný a na základe záväzku bankového združenia oznámil štát 4. decembra 2002 svoje rozhodnutie zúčastniť sa na zvýšení vlastného imania spoločnosti o 9 miliárd eur a zároveň oznámil, že je pripravený poskytnúť FT prostredníctvom ERAP prípadný preddavok na upísanie kapitálu, ktorý bude úročený za trhových podmienok. Vzhľadom na finančné podmienky poskytnutia tejto pôžičky francúzskymi orgánmi a na zmienky Komisie ohľadne jej pochybností o existencii prvkov pomoci v tomto opatrení, uprednostnila FT priamo trh dlhopisov.

(145)

Francúzske orgány následne upresnili, že celková suma financovania vyplývajúca z emisií dlhopisov je asi 9 miliárd eur, teda suma zodpovedajúca maximálnej výške zamýšľanej pôžičky vo forme akcionárskej pôžičky. Francúzske orgány uviedli, že úspešnosť emisií dlhopisov je dôkazom schopnosti FT vstúpiť na finančné trhy za dobrých podmienok a dôvery trhu v prevádzkové opatrenia obsiahnuté v pláne TOP a v schopnosť nového šéfa realizovať tento plán. Francúzske orgány ďalej upresnili, že zvýšenie imanie sa uskutočnilo, hneď ako to bolo technicky možné, teda 24. marca 2003, a že bolo úspešné.

(146)

Počas zasadnutia zástupcov francúzskych orgánov a Komisie 22. januára 2004 francúzske orgány zdôraznili, že podľa nich operácia rekapitalizácie rešpektovala zásadu uvedomelého investora a že teda finančné opatrenia, ktoré štát prijal v prospech FT, neobsahovali žiadny prvok pomoci. Podľa francúzskych orgánov sa zásada uvedomelého investora definuje ako potreba vymenovať najprv nového vedúceho predstaviteľa, vykonať audit a pripraviť dôveryhodný plán a až potom konať. Chronológia udalostí uvedená francúzskymi orgánmi vraj sama osebe svedčí o uvedomelom charaktere správania štátu. Týmito argumentmi francúzske orgány zdôrazňujú, že mali situáciu pod kontrolou (hlavne emisnú cenu).

(147)

Francúzske orgány zdôrazňujú, že pri prijímania rozhodnutia o investícii nebola FT v ťažkostiach v zmysle usmernení. Obrat spoločnosti sa totiž pravidelne zvyšoval (zvýšenie o 10 % od prvého polroka 2001 do prvého polroka 2002), jeho cash flow bol vyšší a narastal rýchlejším tempom než jeho obrat. Na základe týchto okolností francúzske orgány informovali o nevyváženej finančnej štruktúre spoločnosti k 30. júnu 2002 a o tom, že straty boli spôsobené hlavne neplánovanými oprávkami a amortizáciami spojenými s odpismi aktív nadobudnutých pred celkom nepredvídateľným obratom na trhoch. Francúzske orgány ďalej tvrdili, že prevádzkové náklady FT rástli pomalším tempom než obrat, čo znamenalo, že jej ziskovosť sa zvyšovala. Prevádzkový výsledok a prevádzkový cash flow narastali (cash flow vzrástol oproti prvému polroku 2001 o viac ako 15 %). Francúzske orgány uvádzajú, že veľmi dobré perspektívy výkonov FT sa ešte zlepšili vďaka plánu TOP. Dobré výkony potvrdil uverejnený ročný účtovný výkaz 2002, z ktorého vyplynula poctivá dynamika, ktorú zabezpečili v spoločnosti noví vedúci predstavitelia.

(148)

Čo sa týka kritéria týkajúceho sa vývoja vlastného imania uvedeného v bode 5 a) usmernení, francúzske orgány uvádzajú, že právne relevantným ukazovateľom je podľa článku L225-248 Obchodného zákonníka základné imanie FT SA, ktoré bolo stále kladné a nikdy nekleslo o polovicu. Francúzske orgány zdôrazňujú, že FT nebola v situácii poklesu vlastného imania pod úroveň základného imania, ktorú upravujú usmernenia.

(149)

FT nebola v situácii zastavenia platieb, objavil sa len potenciálny problém s likviditou v prvom polroku 2003 za predpokladu, že k očakávanému oživeniu trhu nedôjde. Francúzske orgány ďalej uviedli, že FT mali predbežne k 31. decembru 2003 disponibilné prostriedky vo výške 6,9 miliárd eur a mohli dosiahnuť maximum roka 2003 bez toho, aby museli využiť finančný trh. Na zasadnutí 22. januára 2004 francúzske orgány uviedli, že spoločnosť použila združený úver, ktorý je menej nákladný než trh s obligáciami a zo združeného úveru získala likvidné prostriedky 4 miliardy eur.

(150)

Francúzske orgány hlavne poukázali na to, že FT vstúpili na finančné trhy v priebehu roka 2002 a opísali všetky nástroje financovania poskytnuté FT a platné v čase od 11. júla 2002 do 15. januára 2003 (92). Uviedli najmä skutočnosť, že 14. februára 2002 si FT dohodla poskytnutie združenej úverovej linky 15 miliárd eur, a že FT zrealizovala počas roka 2002 (93) emisie dlhopisov, pričom dlhopisy za 442,2 miliónov boli splatné v akciách.

(151)

Francúzske orgány zároveň uviedli, že FT nepodstupuje žiadne finančné riziko z dôvodu zníženia svojho ratingu ratingovými agentúrami, pretože v covenants predovšetkým neexistovala žiadna klauzula o platbe vopred.

(152)

Navyše podľa zhodného názoru viacerých poradných bánk, s ktorými prebehli konzultácie v mesiacoch jún – november 2002, bola FT ešte pred oznámením plánu Ambition 2005 a podpory väčšinového akcionára schopná refinancovať sa na trhoch s dlhopismi. Francúzske orgány uviedli, že v júli 2002 a v septembri 2002 ponúkla banka [...] (94) a banka [...] refinancovanie swapovými programami realizovanými od októbra do novembra týkajúce sa dlhov z dlhopisov FT, so splatnosťou v rokoch 2003 – 2005.

(153)

Čo sa týka vyhlásenia bývalého šéfa FT, že FT už nemala prístup na trh (95), francúzske orgány poukázali na to, že jeho vyjadrenie muselo byť vzhľadom na okolnosti subjektívne.

(154)

Čo sa týka nedostatočného úsilia štátu akcionára v súvislosti so správaním firmy v minulosti, francúzske orgány uviedli, že argument, podľa ktorého sa uvedomelý investor nenachádzal v situácii francúzskeho štátu, nie je právne relevantný, pretože podľa stálej súdnej praxe musí Komisia zamerať svoju analýzu na okamih prijatia rozhodnutia o investícii, ak netreba dokazovať, že minulé správanie štátu skrýva v sebe prvky pomoci, čo v tomto prípade nebolo predmetom otázky. V každom prípade platí, že aj keď právna povinnosť majoritného vlastníctva základného imania štátom znevýhodnila FT, Komisia nemôže spochybniť voľbu francúzskych orgánov udržať spoločnosť vo verejnom sektore bez toho, aby uznala zásadu neutrality zakotvenú v zmluve. Francúzske orgány takisto zdôrazňujú, že intervenovali hneď ako sa dozvedeli o finančných ťažkostiach firmy. Vo svojich pripomienkach z 29. júla 2003 francúzske orgány nástojili na tom, že podľa judikatúry Stardust  (96) treba vychádzať z kontextu doby, keď boli prijaté podporné opatrenia a že to „[…] mechanicky vylučuje [vylučovalo] dobu pred júlom 2002“. Okrem toho zdôraznili, že vyplatenie dividend za rok 2001 v akciách je v súlade so zásadou uvedomelého súkromného investora, pretože existoval silný potenciál zvýšenia kurzu akcie.

(155)

Francúzske orgány zdôraznili, že vzhľadom na predošlé fakty je zvýšenie cash flow a zvýšenie vlastného imania zohľadnené plánom Ambition 2005 prvkom stratégie, ktorú by bol býval uplatnil každý uvedomelý väčšinový akcionár. Keďže podstata firmy bola zdravá, situáciu FT nemožno prirovnávať k firmám ako Vivendi Universal alebo Crédit Lyonnais.

(156)

Čo sa týka racionality plánu TOP, francúzske orgány upresňujú, že predmetný plán si vyžaduje značné úsilie firmy. Francúzske orgány podčiarkujú, že ide o globálny plán preorientovania riadenia založeného na konkrétnych akciách, ktoré už prinieslo prvé pozitívne výsledky. V tejto súvislosti tvrdia, že plán je mimoriadne presný a umožňuje zvýšiť rentabilitu spoločnosti s mierou návratnosti (TRI) 43 % do roku 2005 pre investorov, ktorí sa zúčastnili na zvýšení základného imania v apríli 2003, teda výnos oveľa vyšší než základná miera návratnosti (11 %), ktorú očakáva súkromný investor v sektore telekomunikácií. Plán TOP zahrňuje aj časť zaoberajúcu sa optimalizáciou riadenia stavu zamestnancov. Čo sa týka plánu prevodov, francúzske orgány tvrdia, že prevod aktív koncom roka 2002 umožnil presunúť prípadný problém s likviditou na koniec roka 2003 a vyhnúť sa akejkoľvek nutnosti využiť finančné trhy. Okrem toho prevod strategických aktív by bol býval v rozpore so strednodobými/dlhodobými záujmami FT a jej akcionárov.

(157)

Francúzske orgány nakoniec upozorňujú na skutočnosť, že stratégie uplatňované konkurenčnými operátormi nie sú oznamované, a že plán nemožno posudzovať z hľadiska rozsahu alebo strategického charakteru aktív, ktorých prevod sa plánuje, ale z hľadiska racionality celého plánu. Úspešnosť emisií dlhopisov z decembra 2002 a z januára 2003 potvrdila a posteriori dôveru súkromných investorov v prevádzkový potenciál firmy.

(158)

Čo sa týka uplatnenia zásady uvedomelého súkromného investora na oznámenie štátu o anticipácii jeho účasti na zvýšení vlastného imania, francúzske orgány uviedli, že svoj súhlas viazali na predloženie novým šéfom nového plánu opätovného vyrovnania, ktorý by bol považovaný za spoľahlivý a na účasť bánk.

(159)

V súvislosti so zásadou spoluúčasti francúzske orgány zdôrazňujú, že štát akcionár urobil hneď na začiatku opatrenia na zabezpečenie spoluúčasti štátnych a súkromných akcionárov, a že na seba nezobral žiadne riziko prv než súkromní investori. Oznámenie o zámere štátu zúčastniť sa na zvýšení vlastného imania z 12. septembra 2002 (97), kedy sa bankové združenie už zaviazalo, počínajúc septembrom 2002, ručiť, keď nastane tá chvíľa, za úspešnú realizáciu časti zvýšenia základného imania určenej súkromným investorom po boku štátneho akcionára, pod podmienkou oznámenia trhu plánu opätovného získania rovnováhy považovaného za spoľahlivý. Francúzske orgány zdôraznili, že táto podmienka je vzhľadom na nevyrovnanú finančnú situáciu FT normálna, pričom uviedli, že účasť štátu je podmienená oznámením plánu považovaného trhom za spoľahlivý. Francúzske orgány uviedli, že keby sa súkromní investori nezaručili, štát by také oznámenie neurobil.

(160)

Francúzske orgány ďalej poukazujú na to, že súkromné financie boli vložené ešte pred štátnymi financiami, pretože finančné podpory súkromných investorov – vo forme dlhopisov a prepracovania splátkového kalendára bankových úverov v období od decembra 2002 do februára 2003 – boli poskytnuté vo veľkých sumách. Francúzske orgány tvrdia, že analýza každého prípadného poskytnutia štátnych prostriedkov sa musí uskutočniť z hľadiska takýchto súkromných financovaní.

(161)

Francúzske orgány tvrdia, že operácia rekapitalizácie uskutočnená 24. marca 2003 rešpektuje zásadu spoluúčasti. Čo sa týka štátu, ten nepriniesol žiadny kapitálový vklad skôr než súkromní akcionári, ako to ilustrujú podmienky akcionárskej pôžičky opísanej v bode 5.6, ktorá neobsahuje žiadny záväzok nepodmienečnej rekapitalizácie zo strany štátu pred marcom 2003. Záväzok bánk v septembri 2002 uvedený v úvodnom ustanovení 159 bol potvrdený formálnou zárukou bankového združenia v marci 2003 a štátu umožnil nepodstúpiť žiadne riziko súvisiace s účasťou súkromných investorov na zvýšení základného imania. Francúzske orgány zdôrazňujú, že podľa judikatúry Alitalia  (98) sa štát nezaviazal formálne skôr než banky. Účasť súkromných akcionárov je veľká, pretože predstavuje 40 %, čo bolo hodnotené Súdnym dvorom ako súlad so zásadou spoluúčasti. Bankový upisovateľský syndikát bol vybraný na na základe verejnej súťaže, čím sa zaručilo, že poplatok bánk zodpovedá optimálnym trhovým podmienkam, hlavne čo sa týka provízie vyplácanej bankám. Francúzske orgány ďalej uvádzajú, že provízie vyplatené v tomto prípade ([...] % z celkovej zaručenej sumy) sú v zhode s údajmi uvedenými v rozhodnutí Alitalia z 19. júna 2002 (99).

(162)

Čo sa týka očakávaného výnosu, francúzske orgány tvrdia, že tak, ako už bolo uvedené, o dodržiavaní zásady uvedomelého súkromného investora svedčia aj veľmi dobré perspektívy rentability plánu TOP, ktoré potvrdilo ich priaznivé prijatie na trhu. Francúzske orgány navyše zastávajú názor, že pri prijímaní rozhodnutia investovať nebola FT firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení, a že firma mala v druhom polroku 2002 prístup na finančné trhy.

(163)

Francúzske orgány zdôraznili, že zvýšenie imania sa uskutočnilo hneď, ako bolo technicky možné predložiť štátu a investorom aktualizované tvrdenia o operačných perspektívach firmy, čo svedčí o výbere kvalitných investorov motivovaných perspektívami dlhodobej výnosnosti zo strany štátu.

(164)

Francúzske orgány tvrdia, že operácia bola úspešná a že pevná zaručená suma dosiahla úroveň viac ako päťnásobku požadovanej sumy.

(165)

Francúzske orgány ďalej dodali, že suma rekapitalizácie nie je právne relevantnou skutočnosťou a že význam má iba to, či je operácia racionálna. Suma v hotovosti nebola v žiadnom prípade prehnaná v porovnaní s zvýšením imania KPN.

(166)

V tejto súvislosti francúzske orgány podčiarkujú, že zvýšenie imania je už (pripomienky francúzskych orgánov sú z júla 2003) uvedomelou investíciou, pretože kurz akcie FT vzrástol o takmer 50 % oproti kurzu uplatneného pri navyšovaní imania.

(167)

Čo sa týka splatenia pôžičky od ERAP štátom tak, ako to oznámil minister pre rozpočet v decembri 2002, týka sa iba pravidiel investovania štátom bez dopadu na vzťahy medzi štátom, akcionármi a firmou.

(168)

Francúzske orgány zdôrazňujú, že FT nikdy nepodpísala návrh pôžičky jednak kvôli príliš vysokej cene za finančných podmienok, ktoré boli FT navrhnuté, a jednak kvôli tomu, že Komisia mala pochybnosti čo sa týka zákonnosti tohto opatrenia z hľadiska zmluvy. Preto neboli firme poskytnuté na základe návrhu akcionárskej pôžičky žiadne prostriedky zo štátnych zdrojov. Francúzske orgány tvrdia, že vstúpenie pôžičky do platnosti nemôže vyplynúť z oznámenia, ktoré štát zverejnil 4. decembra 2002, a ktoré sa týka výlučne záväzku štátu ako akcionára zúčastniť sa na operácii zvýšenia vlastného imania firmy, aj keď sa poskytnutie akcionárskej pôžičky uvádza iba ako „príprípadne“ (100).

(169)

Francúzske orgány zároveň poukázali na to, že návrhom oznámenia sa FT v nijakom prípade neposkytla žiadna výhoda.

(170)

Podľa francúzskych orgánov firma nečerpala pôžičku, pretože nevstúpila do platnosti a teda nemohla oddialiť nedostatok likvidných prostriedkov firmy. Francúzske orgány tvrdia, že oznámenie o pôžičke nie je zárukou. Francúzske právo neuznáva implicitnú záruku: každá záruka poskytnutá štátom musí byť potvrdená zákonom. Postavenie oznámenia o prípadnej pôžičke na roveň záruke je nesprávne. Francúzske orgány nástoja na tom, že záruku, ktorú štát poskytol ERAP-u s cieľom umožniť mu financovať účasť na zvýšení vlastného imania FT, nemožno postaviť na roveň záruky poskytnutej v prospech FT. Čo sa týka ERAP-u, francúzske orgány upresňujú, že jeho úloha bola úplne neutrálna a že ERAP intervenoval iba z rozpočtových dôvodov.

(171)

Oznámenie štátu o návrhu pôžičky nemohlo uľahčiť prístup FT na trh s obligáciami. Po prvé, dlhopisy sa nezaisťujú žiadnou formou záruky a poskytujú sa na dobu dlhšiu než preddavok. Vlastník dlhopisov navyše neuplatňuje žiadny postih v prípade nesplatenia v termíne splatnosti. Po druhé, francúzske orgány upresnili, že nie je možné porovnávať oznámenie štátu o možnosti anticipovať svoju účasť na zvýšení vlastného imania so zárukou poskytnutou v uvedenom rozhodnutí Crédit Foncier de France, pretože v tomto prípade je zamýšľaná pôžička prísne časovo obmedzená a obmedzená je aj jej výška, a preto nemôže sama o sebe vyriešiť finančné problémy firmy vzhľadom na splátkový kalendár svojho dlhu. Po tretie, francúzske orgány zdôrazňujú, že emisie dlhopisov boli teda determinované výlučne tým, ako trh vnímal schopnosť FT plniť si záväzky bez štátnej záruky. Potvrdzujú to spreads, ktoré sú logicky skĺbené s ratingom FT a teda sú podstatne vyššie než spreads ostatných operátorov. Dôvera, ktorú trh prejavil počas uvedených emisií dlhopisov pochádza hlavne zo zmeny vedúcej skupiny a z priaznivého prijatia novej stratégie, ktorá bola prezentovaná pri predkladaní plánu Ambition 2005.

(172)

Čo sa týka dodržania zásady uvedomelého investora v prípade prípadnej pôžičky, francúzske orgány zdôraznili, že je logické, že ihneď po prijatí rozhodnutia zúčastniť sa na zvýšení imania a po splnení podmienok zvýšenia (spoľahlivý plán a vedúci predstavitelia, upisovací syndikát) štát anticipuje svoju účasť. Prvé diskusie týkajúce sa tohto návrhu pôžičky sa začali v novembri 2002. Francúzske orgány ďalej podčiarkli, že legitimita takého opatrenia nebola sporná, pretože, ako je uvedené vyššie, opatrenie vychádza zo spoľahlivého a podrobného plánu, ktorého obsah bol úplne známy v okamihu oznámenia návrhu pôžičky 4. decembra 2002. Štát už mal navyše záväzok bankového syndikátu podmienený predložením spoľahlivého plánu a od konca novembra mal k dispozícii všetky náležitosti potrebné k vyhláseniu stanovenej podmienky za splnenú, pričom po vymenovaní nových vedúcich predstaviteľov pozoroval priaznivú reakciu trhov. V tejto súvislosti francúzske orgány zdôrazňujú, že nie je právne relevantné posudzovať sumu, o ktorú v tomto prípade ide, ale podľa judikatúry Alitalia treba preskúmať zhodu podmienok financovania operácie pre podnik porovnateľnej veľkosti.

(173)

Čo sa týka výhodnosti prípadnej pôžičky, francúzske orgány zdôraznili, že je v súlade s trhovou praxou a že nebola zvýšená o odškodnenie zohľadňujúce jej závislý charakter. Francúzske orgány ďalej tvrdia, že v návrhu bola stanovená provízia za nečerpanie a že neexistencia záruky je v zhode s praxou uvedomelého investora v prípade krátkodobej pôžičky, ktorú akcionár poskytol ešte predtým, než upísal zvýšenie imania. Francúzske orgány takisto uviedli, že splatenie sumy v akciách naozaj platí a týka sa hotovosti.

(174)

Francúzske orgány upresnili, že podľa judikatúry Alitalia Komisii neprislúcha porovnávať stratégiu vybranú štátnym akcionárom s alternatívnymi riešeniami, ktoré by boli bývali menej rizikové, ale že má posúdiť, či by súkromný investor mohol urobiť také opatrenie za obdobných podmienok.

(175)

Vo svojich pripomienkach z 29. júla 2003 francúzske orgány poukazujú na súvislosti, v ktorých treba analyzovať vyhlásenia štátu ako uvedomelého akcionára a nie štátnej moci. V období od septembra 2002 do decembra 2002 dal štát podnet na zmenu riadenia, ktorého podstatnou náležitosťou bola zmena šéfa firmy a dôsledne sledoval vypracúvanie plánu na rovnovážny stav pri zabezpečení podpory súkromných investorov v prípade neskoršieho vyhlásenia prípadného zvýšenia imania (pozri podrobný opis intervencie štátu vyššie v texte). Podľa francúzskych orgánov mali tieto operačné opatrenia značný finančný dopad a mali za následok veľmi priaznivé prijatie finančnými trhmi a zotavenie kurzu FT.

(176)

Francúzske orgány zdôrazňujú, že štát nikdy neuviedol a ani nenavrhol, že FT poskytne neviazanú a neobmedzenú podporu. Dodávajú, že „štát už od leta zdôrazňoval [francúzske orgány sa odvolávajú na vyhlásenie ministerstva z 12. júla], že sa správa ako uvedomelý súkromný akcionár a nie ako štátna zvrchovaná moc a že mieni intervenovať ako akcionár podľa pravidiel (ktoré sa ešte len stanovia), ktoré sa nebudú líšiť od tých, ktoré by si vybral súkromný investor, čo už teraz nevyhnutne vylučuje, že by sa štát rozhodol intervenovať bezpodmienečne a neodvolateľne“ (101). Tieto vyhlásenia, ktoré sa vraj neodlišujú od pravidiel zvolených súkromným investorom, vylučujú de facto akúkoľvek bezpodmienečnú a neodvolateľnú podporu. Francúzske orgány zároveň upozornili na to, že vyhlásenia francúzskych orgánov v čase od júla 2002 do októbra 2002 sú „vágnymi predbežnými vyhláseniami“ bez „opatrení, ktoré by im dali materiálnu podobu“ (102). Francúzske orgány uviedli v tejto súvislosti, že neskoršie vyhlásenia mali byť posudzované z hľadiska prvého vyhlásenia a že nie je správne tvrdiť, že dňom 12. júla 2002 štát prijal „neodvolateľný záväzok podporiť FT“ a že pri tejto príležitosti prijal „neodvolateľný záväzok zúčastniť sa zvýšenia vlastného imania“. Francúzske orgány upresňujú, že akcionár uviedol svoj zámer zúčastniť sa na zvýšení vlastného imania firmy v septembri 2002 a že vraj „ide o operáciu sledovanú trhom (odkaz na splátkový kalendár, ktorý sa má stanoviť so zreteľom na trhové podmienky) (103)“.

(177)

Čo sa týka vyhlásenia z 2. októbra 2002, francúzske orgány poukázali na to, že vyhlásenie je potvrdením toho, že plán považovaný za spoľahlivý je podmienkou účasti štátu.

(178)

Francúzske orgány uviedli,, že v nijakom prípade nie je možné „vyvodiť z nepresnosti vyhlásení štátu ohľadne FT z júla a októbra 2002, aj keď štát uviedol, že bude konať ako uvedomelý investor, akýkoľvek zámer štátu, ani a fortiori akýkoľvek záväzok prijať oparenia, ktoré by boli v rozpore s predpismi spoločenstva o štátnych podporách. Porušenie ustanovení zmluvy nemožno totiž predpokladať a nemôže vyplynúť z neurčitých vyhlásení urobených pred prijatím rozhodnutia bez akéhokoľvek opatrenia, ktoré by im dalo materiálnu podobu“ (104).

(179)

Francúzske orgány ďalej zdôraznili, že „Jedinými špecifickými opatreniami naplánovanými štátom ako väčšinovým akcionárom FT sú opatrenia, ktoré boli vysvetlené v informačných podkladoch/oznámení doručených Komisii a uverejnených 5. decembra 2002, t.j. účasť po boku súkromných investorov na zvýšení imania o 15 mld. EUR vo výške podielu štátu na imaní FT a prípadné oznámenie akcionára o pôžičke za trhových podmienok ešte pred zvýšením imania. Samotná skutočnosť, že štát pripomenul, že bude plniť úlohu uvedomelého akcionára nie je žiadnou štátnou zárukou. Keby boli vyhlásenia štátu od júla do októbra 2002 naozaj právne ekvivalentné, dokonca jednoducho ponímané trhom a ratingovými agentúrami ako prísľub ‚neobmedzenej záruky‘ v prospech FT, v takom prípade by nedošlok zníženiu ratingu FT v júli a spreads a rating FT by v tomto období zohľadnili riziko štátu (rating AAA a veľmi nízky spread). Nakoniec prípadné zohľadnenie ratingovými agentúrami prítomnosti štátu ako väčšinového akcionára nezávisle od akejkoľvek implicitnej alebo explicitnej záruky, alebo akéhokoľvek špecifického opatrenia a nezávisle od špecifickej finančnej situácie spoločnosti v danom okamihu nemožno považovať za štátnu pomoc. Takýto prístup by bol v priamom rozpore so zásadou neutrality práva spoločenstva uznanej článkom 295 Zmluvy o ES“ (105).

(180)

Francúzske orgány tvrdia, že dopad na kurzy FT na burze majú iba operačné opatrenia. Kurz akcie firmy prudko stúpol 2. októbra 2002 (nárast o viac ako 10,4 % v týždni kolo 2. októbra) po oznámení o vymenovaní nového šéfa, ktorým sa oznámilo nové operačné riadenie a zvyšovanie kurzu pokračovalo a zintenzívnilo sa vďaka oznámeniu plánu TOP a nového výkonného výboru dňa 5. decembra 2002, ktoré v priebehu dvoch dní spôsobil vzostup kurzu o viac ako 25 %. Francúzske orgány zdôrazňujú, že účasť štátu na zvýšení vlastného imania a na prípadnej akcionárskej pôžičke sú opatrenia, ktoré boli opísané v tlačí ešte pred 5. decembrom 2002, a že ich teda nemožno považovať za príčinu vzostupu kurzu akcie. Francúzske orgány tvrdia, že zásadné vyhlásenia štátu z júla až októbra 2002 neboli rozhodujúcimi faktormi vzostupu kurzu a pretože neboli prijaté operačné opatrenia, vývoj kurzu bol stále kolísavý, čo vysvetľuje neistotu trhu ohľadne situácie firmy a hlavne rizika v súvislosti s Mobilcom. Francúzske orgány zdôrazňujú, že takéto vnímanie daných okolností malo za následok pokles kurzu na burze, ktorý dosiahol svoju najnižšiu úroveň 30. septembra 2002 s prívlastkom relatívnej stability v priebehu leta, bez osobitných oznámení alebo povestí. Francúzske orgány tvrdia, že v tomto období nemali vyhlásenia štátu o jeho zámere plniť si v plnom rozsahu úlohu akcionára vplyv na tendenciu klesania akcie FT.

(181)

Čo sa týka vývoja spreads FT, francúzske orgány uvádzajú, že na tento vývoj sa nemožno odvolávať v snahe presvedčiť o existencii údajnej podpory firme spojenej s júlovými vyhláseniami. Z porovnávacej analýzy spreads FT a Deutsche Telekom od januára 2002 vyplýva istá podobnosť počas celého obdobia: spreads FT poklesli v júli 2002, čo je dôkazom posúdenia rizika telekomunikácií nezávisle od vyhlásení štátu. Spreads navyše stúpol v decembri 2002 po oznámení štátom operačných opatrení, ktorých prijatie štát plánoval. Francúzske orgány z toho vyvodzujú záver, že spreads FT súvisí s vývojom sektora telekomunikácií., pričom vyhlásenia štátu neboli určujúce.

(182)

V odpovedi na právnu správu doručenú 9. júna 2003 a správu o hospodárení doručenú 10. júna 2003 francúzske orgány zdôraznili, že argumenty ministra hospodárstva a financií počas interview, ktoré bolo uverejnené v Les Echos12. júla 2002, už nepatria do rámca vyšetrovacieho konania, ktoré Komisia začala 30. januára 2003. Komisia vraj už nemôže rozšíriť konanie a skúmať tieto argumenty, pretože 18 mesačná lehota stanovená v článku 7 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 o pravidlách uplatňovania článku 93 Zmluvy o ES (106) takmer uplynula. Francúzske orgány si však v každom prípade vyhradzujú právo predložiť Komisii doplňujúce znalecké posudky ohľadne správy poradcu.

(183)

Čo sa týka právnej správy, francúzske orgány predložili nasledujúce pripomienky:

(184)

Čo sa týka správy o hospodárení, francúzske orgány predložil nasledujúce pripomienky:

(185)

Dňa 4. decembra 2002 získala Komisia oznámenie o návrhu akcionárskej pôžičky, ktorú Francúzsko plánovalo poskytnúť v prospech FT ešte pred svojou účasťou na budúcej operácii zvýšenia základného imania spoločnosti v rámci plánu oživenia tzv. plánu „Ambition 2005“. Obsah tohto oznámenia je opísaný v rozhodnutí o začatí konania. S cieľom rozhodnúť o zhode predmetných opatrení so zmluvou preskúmala Komisia udalosti spojené s oznámením tohto návrhu, medzi nimi vyhlásenia vlády z obdobia júl – december 2002 (110) (pozri časť 5). Skúmanie Komisia uzavrela s tým, že oznámené opatrenia nemožno analyzovať bez zohľadnenia vyhlásení vlády z obdobia júl – december 2002. Týmito vyhláseniami totiž štát vyjadril svoju vôľu prijať adekvátne opatrenia na vyriešenie finančných problémov FT. Návrh pôžičky je zhmotnením zámerom, ktoré štát vyjadril ešte predtým. Z vecného hľadiska totiž neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby sa skúmanie právne relevantných skutočností obmedzilo iba na fakty, ktoré sa členský štát rozhodol uviesť v oznámení. Pojem pomoci je objektívnym pojmom založeným na ekonomickej realite. Z toho vyplýva, že ak Komisia pozná skutočnosti z predošlého obdobia, ktoré sú objektívne právne relevantné, musí ich do svojej analýzy zahrnúť.

(186)

V tomto prípade Komisia konštatuje, že opatreniam z decembra 2002, ktorých sa oznámenie týka, predchádzalo viacero vyhlásení a opatrení francúzskych orgánov z obdobia od júla. Tieto vyhlásenia a opatrenia umožňujú na jednej strane lepšie pochopiť dôvody a dosah opatrení z decembra. Na druhej strane mali predchádzajúce oznámenia a opatrenia istotne dopad na to, ako trhy a hospodárske subjekty vnímali situáciu FT v mesiaci december. Keďže samotné správanie hospodárskych subjektov bolo zasa ovplyvnené správaním štátu, nie je objektívnym parametrom vhodným na posúdenie správania štátu. Preto je teda potrebné vziať tieto predchádzajúce intervencie do úvahy pri analýze existencie podpor v decembrových opatreniach.

(187)

Je totiž možné analyzovať vyhlásenia a postupné opatrenia francúzskych orgánov od júla 2002 ako celok, ktorého okamihom konkretizovania sú vraj decembrové opatrenia (poskytnutie akcionárskej pôžičky), ktoré boli oznámenými opatreniami. Podpory budú, samozrejme existovať, len vtedy, keď budú zastúpené rôzne prvky pomoci (výhoda poskytnutá vybranému subjektu, štátne zdroje, dopad na trh a na hospodársku súťaž).

(188)

Analýza tohto prípade napovedá na prvý pohľad o časovom posune medzi výhodami pre firmu, ktoré boli osobitne naznačené v mesiaci júl a potenciálnym vynaložením štátnych zdrojov, ktorý bol jasnejšie naznačený v mesiaci december. Vyhlásenia ministra hospodárstva a financií by sme totiž mohli kvalifikovať ako pomoc vtedy, keby mali nepochybne účinok na trhy a poskytli by firme zvýhodnenie. Nebude však jednoduché jednoznačne určiť, či vyhlásenia z júla 2002 mohli byť aspoň potenciálne záväzkom na poskytnutie štátnych zdrojov. Z tohto pohľadu Komisia dobre rozanalyzovala mnohé právne argumenty s cieľom dokázať jednak to, že také verejné vyhlásenia boli z právneho hľadiska ekvivalentom štátnej záruky a jednak to, že štát dal týmito vyhláseniami v stávku svoju dobrú povesť s hospodárskymi dôsledkami v prípade ich nedodržania. Tieto okolnosti zakladajú vcelku riziko, pretože skutočne môžu ohroziť štátne zdroje (buď domáhaním sa zodpovednosti štátu voči investorom, alebo zvýšením nákladov na budúce transakcie štátu). Téza, že vyhlásenia z júla 2002 sú podporami, je teda novátorskou tézou, ale pravdepodobne nepodloženou.

(189)

V tomto prípade však Komisia nemá k dispozícii dostatok základných informácií, aby mohla nevyvrátiteľne dokázať existenciu podpory na základe novátorskej tézy. Na druhej strane sa nazdáva, že môže dokázať existenciu prvkov podpory tradičnejším prístupom, vychádzajúc z decembrových vyhlásení, ktoré boli úradne oznámené.

(190)

Existencia záväzku poskytnutia štátnych zdrojov je totiž v mesiaci decembri jasná. V decembri je evidentná aj existencia zvýhodnenia podniku, ak sa zohľadní dopad vyhlásení a predbežných opatrení na trhy.

(191)

Z tohto hľadiska nemožno „zásadou súkromného investora v trhovej ekonomike“ odôvodňovať uvedenú decembrovú intervenciu, ako to majú v úmysle francúzske orgány, pretože správanie hospodárskych subjektov bolo v decembri jasne ovplyvnené predbežnými praktikami a vyhláseniami vlády od júla. Ak aj možno pochybovať o tom, či boli júlové vyhlásenia dosť konkrétne, aby mohli byť ako také podporami, niet žiadnych pochybností o tom, že uvedené vyhlásenia stačili na „nakazenie“ vnímania zo strany trhov a na ovplyvnenie neskoršieho správania hospodárskych subjektov. Ak platí práve tento prípad, takéto správanie hospodárskych subjektov nemožno považovať za neutrálne východisko pri posudzovaní správania štátu. Predpoklad založený na zásade „súkromného investora v trhovej ekonomike“ sa teda nemôže opierať o situáciu na trhu, aká bola v decembri, ale logicky musí vychádzať zo situácie na trhu, ktorá nebola ovplyvnená dopadom predbežných vyhlásení.

(192)

Článok 87 ods. 1 zmluvy stanovuje, že podpora poskytovaná štátom zo štátnych prostriedkov akoukoľvek formou, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom. Zmluva nerozlišuje intervencie štátu podľa ich príčiny alebo cieľov, ale definuje ich podľa účinkov (111). Pojem podpora znamená štátne opatrenia zavedené akoukoľvek formou, ktoré môžu priamo alebo nepriamo zvýhodniť zmerateľným spôsobom podniky, alebo produkty, a ktoré, hoci len potenciálne, hrozia narušením hospodárskej súťaže (112). Podľa stálej judikatúry zahrňuje pojem podpora nielen subvencie v pravom zmysle slova, ale aj intervencie, ktoré v rôznych formách zľahčujú zaťaženie rozpočtu podniku, a ktoré majú z tohto hľadiska rovnakú povahu alebo rovnaké účinky, aj keď nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova (113). Z uvedeného vyplýva, že pojem podpory vychádza z ekonomického pojmu zvýhodnenie – formálneho kritéria, ktoré je teda bezvýznamné (114). V konečnom dôsledku je pojem podpora objektívny pojem, ktorý nezohľadňuje právnu formu, ktorú má štátne opatrenie, pričom sa vzťahuje výlučne na účinky tohto opatrenia (115). Preto musí výklad týchto opatrení vychádzať z ich účelu, ktorým je podľa článku 3 bod g) zmluvy zabezpečiť, aby nedochádzalo k nekalej súťaži (116) a nesmie sa zakladať na formálnych kritériách. Na kvalifikáciu opatrenia ako podporného opatrenia je potrebné splnenie týchto podmienok: zvýhodnenie určitého subjektu na základe podpory zo štátnych zdrojov, ktoré narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a trhu medzi členskými štátmi.

(193)

Ak má byť opatrenie kvalifikované ako podporné opatrenie, musia byť splnené tieto kritériá: výhoda poskytnutá určitému subjektu zo štátnych zdrojov, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a trhu medzi členskými štátmi.

(194)

Čo sa týka zvýhodnenia, Komisia sa nazdáva, že akcionárskou pôžičkou (ktorá je anticipáciou účasti štátu na rekapitalizácii podniku) sa FT poskytuje výhoda, pretože jej umožňuje zvýšiť finančné prostriedky a uistiť trh o jej platobnej schopnosti. Aj keď dohoda o pôžičke nebola nikdy podpísaná, samotná potenciálna existencia tejto pôžičky môže FT zvýhodniť, pretože na jej základe trh usúdil, že podnik je finančne spoľahlivejší (117). To by mohlo mať vplyv na podmienky pôžičky FT.

(195)

Pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa štátnych zdrojov, podľa Komisie skutočnosť, že výhoda vyplýva zo štátneho záväzku, ktorého predmetom je potenciálny, nie okamžitý, prevod štátnych zdrojov, nevylučuje, že táto výhoda bude poskytnutá zo štátnych zdrojov. „Z tohto hľadiska treba v prvom rade uviesť, že podľa stálej judikatúry nie je potrebné k tomu, aby mohla byť výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom považovaná za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, dokázať vo všetkých prípadoch, že k prevodu štátnych zdrojov došlo“ (118). Štátnou pomocou je za týchto okolností aj výhoda poskytnutá formou potenciálneho dodatočného štátneho výdavku, keď naruší hospodársku súťaž a trh medzi členskými štátmi (119).

(196)

Komisia je na rozdiel od francúzskych orgánov a FT toho názoru, že potenciálny dodatočný výdavok zo štátnych zdrojov vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôžičky spojeným s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôžičky (120), čo vyvolalo na trhu zdanie, že k poskytnutiu pôžičky naozaj došlo (121) a takisto aj doručením FT zmluvy o pôžičke parafovanej a podpísanej ERAP-om (122). Je pravda, že FT túto zmluvu nikdy nepodpísala, to však neznamená, že nevznikol potenciálny záväzok podpory zo štátnych zdrojov. Ak by bol totiž tento dokument zmluvnou ponukou a keďže táto ponuka nebola odvolaná počas tak dlhej doby, FT by ho mohla kedykoľvek podpísať, čím by okamžite dosiahla vyplatenie sumy 9 miliárd eur. Štát, ktorý by to nemohol ignorovať, by následne musel vyplatiť FT prostredníctvom ERAP príslušnú sumu finančných prostriedkov.

(197)

Preto musí Komisia preskúmať, či je výhoda poskytnutá FT v zhode so zásadou uvedomelého súkromného investora a či narúša hospodársku súťaž a trh medzi členskými štátmi.

(198)

Zvýhodnenie, ktoré vraj FT prinášajú predmetné opatrenia, umožňujú FT zmierniť alebo sa čiastočne vyhnúť dôsledkom vyplývajúcim z nevyváženej finančnej situácie. Treba totiž pripomenúť, že účelom intervencie štátu bolo explicitne vyriešiť finančnú krízu pri zachovaní dôležitej integrity operačnej štruktúry FT a jej úrovne vnútropodnikového rastu (cieľ, ktorý bol v podstate dosiahnutý, pretože FT sa finančne zotavila a pritom zachovala integritu skupiny, ak odhliadneme od niekoľkých prevodov relatívneho významu). Pokiaľ je výhoda poskytnutá FT zvýhodnením určitého podniku, je zrejmé, že táto výhoda narúša hospodársku súťaž medzi FT a jej konkurentmi. Treba zároveň uviesť, že zvýhodnenie FT narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže obzvlášť citeľne v tak vysoko konkurenčnom sektore, akým je telekomunikačný sektor.

(199)

Keď finančná podpora poskytnutá štátom posilní postavenie podniku oproti jeho konkurenčným podnikom na trhu medzi členskými štátmi, tento trh treba považovať za ovplyvnený podporou (123). Zároveň platí, že keď členský štát poskytne podporu podniku, ktorý aktívne pôsobí na trhoch služieb a distribúcie, dochádza k narušeniu obchodovania medzi členskými štátmi aj vtedy, keď príjemca podpory nepôsobí mimo členského štátu, ktorého je príslušníkom (124).

(200)

Keďže FT pôsobí na trhoch, ktoré sa od konca 80 rokov postupne otvárali hospodárskej súťaži, vyhlásenia vlády od júla 2002 môžu ovplyvniť trh medzi členskými štátmi. Telekomunikačný sektor je v súčasnosti jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich a najintegrovanejších sektorov v Európe. Mnohé subjekty pôsobiace v tomto sektore podnikajú rovnako ako FT vo viacerých členských štátoch (125).

(201)

Z uvedeného vyplýva, že predmetné opatrenia môžu mať vplyv na trh medzi členskými štátmi.

(202)

Zásade uvedomelého súkromného investora sa venuje časť 8 v rámci všetkých vyhlásení, ktoré urobila vláda v mesiaci pred predložením návrhu pôžičky.

(203)

Tak ako sa uvádza vyššie, Komisia zdôrazňuje, že oznámené opatrenia nemožno analyzovať bez zohľadnenia vyhlásení vlády z júla a decembra 2002. Zo znenia týchto vyhlásení a ich účinku na trh vyplýva, že štát sa rozhodol podporiť podnik už v júli.

(204)

Komisia ďalej zdôrazňuje, že právo spoločenstva so všeobecnou platnosťou uznáva pri uplatňovaní predpisov o štátnej podpore význam prísľubov a vyhlásení štátu (126). Dňa 12. júla 2002 bolo v denníku Les Echos uverejnené interview s francúzskym ministrom hospodárstva a financií, v ktorom minister niekoľkokrát potvrdil, že keby mala mať FT finančné problémy, štát by prijal nevyhnutné opatrenia na ich prekonanie. Konkrétne znenie zverejneného interview je nasledujúce:

„Hovoríte o trhových prebytkoch. Kurz FT na burze je veľmi kolísavý. Ste väčšinovým akcionárom tohto podniku, chcete mu niečo odkázať

Sme väčšinovým akcionárom s 55 % kapitálovou účasťou, preto nepripadá do úvahy ‚opätovné znárodnenie‘ podniku, ako som už kdesi viackrát počul. Cítim sa byť zodpovedný za majetkové záujmy štátu. Akcionár štát sa bude správať ako uvedomelý investor a keby mala mať France Télécom problémy, urobíme adekvátne opatrenia.

Bol štát uvedomelým investorom, keď nechal France Télécom zadĺžiť sa a napríklad v Nemecku prijal záväzok?

Neprislúcha mi kritizovať mojich predchodcov. Všímam si, že celý sektor mal v tom istom čase rovnakú stratégiu. To znamená, že ideologická vôľa zachovať majoritnú kapitálovú účasť neuľahčila internacionalizovanie France Télécom, ktorá ‚papierovo‘ nemohla kupovať podniky. Práve to je dôvod zadĺženia. Opakujem, keby mala France Télécom problémy s financovaním, čo dnes neplatí, štát by urobil rozhodnutia na ich prekonanie.

Oživujete povesti o zvýšení imania …

Nie, istotne nie! Iba tvrdím, že v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné.

…“ (127)

(205)

Treba si uvedomiť, že francúzske orgány toto interview nikdy nedementovali (128). Práve naopak, jeho obsah potvrdili následné vyhlásenia obsiahnuté v tlačovej správe ministra hospodárstva a financií z 13. septembra 2002, 2. októbra 2002 a 4. decembra 2002. Presnosť vyjadrení sa zvyšovala (129) následnými neskoršími vyhláseniami až po vymedzenie pravidiel plnenia záväzku vyriešiť problémy France Télécom s financovaním (suma zvýšenia imania a účasť štátu, akcionárska pôžička, podpora schopnosti refinancovania podniku pred jeho rekapitalizáciou), ktoré boli uvedené v oznámení Francúzska. V prvej tlačovej správe ministra hospodárstva a financií z 13. septembra 2003 sa predovšetkým jednoznačnejšie spomína jeho účasť na budúcom zvýšení imania France Télécom: „Štát poskytne pomoc pri realizácii tohto plánu a sám prispeje k veľmi podstatnému zvýšeniu vlastného imania podniku podľa časového harmonogramu a pravidiel, ktoré sa stanovia podľa trhových podmienok“. Ďalej sa tu uvádza: „Štát prijme v prípade potreby opatrenia, ktoré podniku umožnia vyhnúť sa akémukoľvek problému s financovaním“. Rovnaké vyhlásenia sa objavujú v tlačovej správe ministra hospodárstva a financií z 2. októbra 2002: „Štát poskytne pomoc pri realizácii akcií na zotavenie a sám prispeje k zvýšeniu vlastného imania podniku podľa pravidiel, ktoré sa stanovia v úzkej spolupráci s predsedom predstavenstva podniku a predstavenstvom. Ako už bolo uvedené, štát urobí medzitým opatrenia, ak to bude potrebné, ktoré podniku umožnia vyhnúť sa akémukoľvek problému s financovaním“. Na tieto dva aspekty sa zameriava aj správa zo 4. decembra, v ktorej sa hovorí jednak o účasti na zvýšení imania a jednak o refinancovaní podniku, tentoraz pomocou akcionárskej pôžičky formou úverovej linky (130).

(206)

Tieto vyhlásenia možno vcelku považovať za zverejňujúce zámer štátu urobiť v prípade, keby mala France Télécom problémy s financovaním alebo finančné ťažkosti, všetko potrebné na ich prekonanie. Ako uvidíme v časti 9, bolo zjavné, že FT mala štrukturálne finančné ťažkosti, ktoré sa prejavovali jej nevyrovnanou bilanciou, už v dobe uverejnenia prvého z uvedených vyhlásení. Nazhromaždený cash flow nestačil na vyriešenie problémov spojených so zadĺžením. Konštatovanie nedostatočného cash flow a neodôvodnený optimizmus, čo sa týka prevodu nestrategických aktív i naďalej spôsobovali nízku úroveň kurzu FT a takisto ratingu jej dlhu (131). Minister svojím vyhlásením, že štát urobí potrebné rozhodnutia alebo adekvátne opatrenia, vyjadruje záväzok štátu urobiť všetko potrebné na vyriešenie štrukturálnych problémov s financovaním podniku. Takto to v každom prípade vnímali hospodárske subjekty.

(207)

Čo sa týka pričítaniavyhlásení štátu, táto otázka sa natíska iba v súvislosti s júlovým vyhlásením. Komisia je toho názoru, že v hospodárskom kontexte, ktorý bol práve spomenutý, popredný francúzsky finančný denník Les Echos uznal ministra za oprávnenú osobu a pýta sa ho, nie na jeho dojem ohľadne aktuálnych udalostí, ale na to, či chce niečo odkázať trhu. Odpoveď, ktorú dal minister novinárovi, nie je teda plodom ani náhody, ani analýzou minulosti. Ide skôr o rozhodnutie ministra a prostredníctvom neho aj vlády poslať jasný odkaz všetkým subjektom na trhu. Minister sformuloval svoje presné vyhlásenia v mene štátu a vlády (v kontexte celého radu článkov o prioritách hospodárskej politiky novej vlády). Za daných okolností niet pochybností o tom, že interview ministra plne dokazuje rozhodnutie vlády podporovať FT, a je teda aktom pričítateľným štátu. Preto platí, že tak, ako sa uvádza v úvodnom ustanovení 205, vláda následne ani nevyvrátila, ani nedementovala vyhlásenia v tlači.

(208)

Komisia zdôrazňuje, že uvedené verejné vyhlásenia sú dostatočne jasné, presné a jednoznačné na to, aby mohli byť dôkazom o vierohodnom záväzku štátu. Čo sa týka publicity, Komisia zdôrazňuje, že prvé vyhlásenie je uverejnené v celoštátne vydávanom denníku, ktorý sa navyše zameriava na verejnosť tvorenú hospodárskymi a bankovými subjektami. Odpovede ministra poskytnuté novinárovi nie sú navyše určené iba novinárovi, ale sú jasne adresované celej finančnej a priemyselnej komunite. Prvá otázka novinára je totiž prezrádzajúca: „Kurz France Telecom na burze je veľmi kolísavý. Ste väčšinovým akcionárom v tomto podniku s 55 % kapitálovou účasťou, chcete mu niečo odkázať?“. Minister teda nemôže ignorovať, že práve posiela odkaz podniku a jeho zamestnancom, ako aj ostatným akcionárom, bankám, veriteľom a konkurentom podniku. Čo sa týka ostatných vyhlásení, boli uverejnené v tlačových správach ministra hospodárstva a financií, ktoré boli už svojou povahou určené širokej verejnosti.

(209)

Čo sa týka jasnosti vyhlásenia, Komisia sa nazdáva, že už v júli 2002 je odkaz jasný, hoci prostriedky intervencie štátu, t.j. pravidlá realizácie jeho záväzku, nie sú ešte špecifikované: „Cítim sa byť zodpovedný za majetkové záujmy štátu. Akcionár-štát sa bude správať ako uvedomelý investor, a keby mala mať France Télécom problémy, urobíme adekvátne opatrenia“. Ďalšie vyhlásenie je sformulované ešte jasnejšie: „Iba tvrdím, že v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné“. Z tejto pasáže jednoznačne vyplýva, že štát mieni konať ako uvedomelý väčšinový akcionár a že urobí opatrenia na odstránenie ťažkostí France Télécom. Jasnosť záväzku väčšinového akcionára nevyvoláva žiadne pochybnosti, pretože o niekoľko riadkov nižšie sa znova opakuje: „Opakujem, keby mala France Télécom problémy s financovaním, čo dnes neplatí, štát by urobil rozhodnutia na ich prekonanie“. Komisia poukazuje na to, že jasnosť záväzku štátu sa po ďalších vyhláseniach nezmenšila.

(210)

Čo sa týka jednoznačnosti tohto záväzku, Komisia nie je presvedčená o tom, že vyjadrenia „keby mala France Telecom ťažkosti“ alebo „keby mala France Telecom problémy s financovaním“ (júlové vyhlásenia) a „ak to bude potrebné“ (tlačové správy zo septembra a októbra) možno interpretovať ako podmienky s odkladným účinkom na záväzok štátu. Už v čase prvého vyhlásenia, keď mala FT dlh okolo 70 miliárd eur, bol totiž rating FT veľmi znížený a trh si bol vedomý toho, že FT musí koncom 2002 a začiatkom roka 2003 splatiť veľké sumy, a že do konca roka 2003 musí vyriešiť problém nedostatku vlastných zdrojov. Takže vznik problémov s financovaním nebol vzhľadom na všeobecné finančné súvislosti náhodný. Situácia sa v čase zverejnenia ďalších vyhlásení nijako nezmenila. Následne nemožno predmetné vyjadrenia považovať za vyjadrenie podmienky majúcej odkladný účinok, ale za vyjadrenie budúcej a neistej udalosti (132). Treba uviesť, že predmetné vyhlásenia neobsahujú žiadnu výhradu predbežného oznámenia Komisii. Treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia francúzske orgány, ich vyjadrenie, že štát sa mieni správať ako uvedomelý investor (takáto „snaha“ bola spomenutá vo vyjadreniach z júla a decembra), nemožno považovať za predpoklad štátneho záväzku. Nič nedokazuje, že by ho trh vnímal ako nejaký predpoklad. Jediná zmienka týkajúca sa pojmu uvedomelý investor je uvedená v tlačovej správe Standard & Poor’s z 12. júla 2002, ale iba ako citácia vyjadrení ministra; výklad vyjadrení ministra, ktorý nasleduje po citácii, sa odlišuje (vyjadrenie štátu má však za následok udržanie ratingu FT v príslušnom investičnom rade) (133). Pojem sa nespomína ani v tlačových správach iných ratingových agentúr ako Moody’s, ktoré koniec koncov vidia vo vyhláseniach ministra pevný záväzok štátu poskytnúť pomoc („podporu“) FT, bez ohľadu na podmienky. Z tohto pohľadu nestačí deklarovať vôľu správať sa ako uvedomelý investor s cieľom dodržať predpisy o štátnych podporách a hlavne zásadu uvedomelého súkromného investora. Inak by členským štátom stačilo na dodržanie týchto predpisov tvrdiť, že boli dodržané a kontrolná činnosť Komisie by bola celkom nadbytočná. Posudzovať dodržiavanie zásady uvedomelého investora však neprislúcha členským štátom, ale Komisii pod kontrolou sudcu spoločenstva. V tomto smere sa francúzske orgány na rozdiel od toho, čo tvrdia, nesprávajú ako uvedomelý investor (pozri bod 5.5). FT zdôraznila, že vyjadrenie „adekvátne opatrenia“ vraj neznamená à priori, že štát sa zaviazal prijať finančné opatrenia. Komisia poukazuje na evidentný rozpor v argumentoch francúzskych orgánov. Na jednej strane totiž štát tvrdí, že sa bude správať ako uvedomelý investor. Vzhľadom na finančnú situáciu podniku, analýzy finančných analytikov a prostriedky súkromného akcionára sa natíska záver, že štát mieni poskytnúť finančnú podporu FT (zmena manažmentu nemohla byť v nijakom prípade hodnotená ako postačujúce opatrenie, čo neskôr potvrdilo znenie plánu Ambition 2005). Na druhej strane platí, že keď francúzske orgány tvrdia, že opatrenia nie sú finančné, znamená to, že mienia konať ako zvrchovaná verejná moc.

(211)

Čo sa týka argumentu francúzskych orgánov, ktorý je založený na judikatúre Compagnie nationale Air France (134), a podľa ktorého inkriminované vyjadrenia nemôžu obsahovať pevný a bezpodmienečný záväzok štátu, pretože nie sú dosť presné, je výsledkom konfúzie medzi dátumom záväzku a ponímaním tohto záväzku na základe zásady uvedomelého súkromného investora. Čo sa týka dátumu záväzku, Komisia tvrdí, že táto judikatúra nevylučuje možnosť existencie pevného záväzku ešte pred poznaním všetkých realizačných presných podmienok. Na druhej strane, ako zdôrazňuje Súd prvej inštancie Európskych spoločenstiev, práve skutočnosť, že súkromný investor tak dlho neprijal neodvolateľné rozhodnutie investovať, definitívne podmienky investície neboli stanovené.

(212)

Aj ďalšie právne relevantné skutočnosti súvisiace s predmetnými vyhláseniami potvrdzujú jasnosť a pevnosť odkazu ministra, ako aj vôľu štátu angažovať sa pri plnom poznaní veci. Keďže sa štát už v júli 2002 neuspokojil len s verejnými vyhláseniami, obrátil sa na najdôležitejšie burzové subjekty, aby slúžili ako sprostredkovatelia vo vzťahu k investorom (135). Naliehavosť riešenia finančnej situácie podniku potvrdzuje existenciu pevného rozhodnutia štátu podporiť FT. V prvej polovici roku 2002 výrazne poklesol rating FT po uverejnení jej výročnej účtovnej závierky 2001. Rating FT dosiahol najnižšiu úroveň 24. júna 2002, keď Mooddy’s znížil rating podniku na úroveň hneď nad úrovňou „junk bonds“, čo veľmi sťažilo splácanie dlhu (136). Toto zníženie vyvolalo veľkú nespokojnosť na finančných trhoch s finančnou situáciou FT (a najmä s jej schopnosťou splácať svoj dlh 15 miliárd eur s termínom splatnosti do konca roku 2003) a trhy sa teda nachádzali v stave očakávania, aká bude reakcia štátu na ich upokojenie. Tieto okolnosti naznačujú podľa Komisie, že štát potreboval rýchlo intervenovať, aby vzbudil dôveru trhu a zabránil ďalšiemu zníženiu ratingu FT na úroveň „junk bonds“, čo by malo veľmi negatívne dôsledky (137) pre finančnú situáciu podniku. Štát udržal dôveru trhu vďaka radu vyhlásení. Intervencia štátu mala v skutočnosti za následok to, že nedošlo k žiadnemu zníženiu ratingu podniku na úroveň „junk bonds“, ako je jasne uvedené v tlačovej správe S & P z 12.júla 2002, v ktorej sa uvádza, že uistenia poskytnuté štátom zohrali kľúčovú úlohu v tom, že rating FT neklesol na úroveň „junk bonds“.

(213)

Na záver treba uviesť, že aj keby každé jedno z uvedených vyhlásení urobených samostatne nestačilo na preukázanie existencie rozhodnutia štátu podporiť FT, všetky ako celok dokazujú existenciu takéhoto rozhodnutia (ktoré sa zhmotnilo v ponuke akcionárskej pôžičky pre FT ako anticipácia účasti štátu na budúcej rekapitalizácii). Takto to v každom prípade vnímajú trhy. Okrem toho sa potvrdí, že rozhodnutie je pevné, ak sa preukáže, že tieto vyhlásenia sú v národnom práve záväzné a ich nedodržanie môže ohroziť dôveryhodnosť štátu.

(214)

Komisia ďalej uvádza, že preskúmala otázku, či by súkromný investor, ktorý urobil rovnaké vyhlásenia ako štát, bol v súkromnom práve povinný dodržať svoje sľuby. Keďže v tomto prípade je investorom štát, skúmanie národného práva bolo zamerané hlavne na správne právo.

(215)

Komisia zdôrazňuje, že v tejto súvislosti si vyžiadala znalecký posudok a zároveň dostala niekoľko správ od tretích osôb. Na základe týchto informácií nemôže Komisia vylúčiť v tomto štádiu, že predmetné vyhlásenia majú záväzný účinok na základe francúzskeho správneho, občianskeho, obchodného a trestného práva (138), ako aj na základe práva štátu New York.

(216)

Hlavná kritika francúzskych orgánov spočíva v upozornení, že jednostranné záväzky sú vo vnútroštátnom práve výnimkou, a že oznámenia o záväzku, ktorú nie sú homogénnou kategóriou, majú iba výnimočne význam jedostranného záväzku. Otázka však neznie, či je francúzske právo pri tejto otázke jednoznačné, ale či v súkromnom práve existujú prvky, ktoré by umožnili dokázať existenciu jednostranného záväzku za okolností, aké sú charakteristické pre tento prípad. Nemožno poprieť, že existuje použiteľná judikatúra Kasačného súdu (139), ktorej dosah (140) sa francúzske orgány snažia iba minimalizovať.

(217)

Takéto opakované a zhodné vyhlásenia ministra pre riadenie podielov štátu a väčšinového akcionára v podniku môže trh považovať za plne dôveryhodné, takže vyvolávajú isté očakávanie trhu, že štát urobí všetko potrebné na vyriešenie finančných ťažkostí FT. Keby štát toto očakávanie nesplnil, malo by to dopad na jeho dobrú povesť ako vlastníka, akcionára alebo správcu kótovaných alebo nekótovaných firiem a takisto ako emitenta dlhopisov na financovanie verejného dlhu (141). Vyhlásenia francúzskej vlády nasledujúce po vyhláseniach z júla 2002 vyjadrujú stratégiu založenú na dobrej povesti štátu. Táto stratégia spočíva v dôveryhodnom prijatí krátkodobého a dlhodobého záväzku. Väčšinový akcionár alebo majiteľ firiem (alebo vo všeobecnosti správca), ktorý sa nespráva tak, ako verejne deklaroval emitent dlhopisov, ktorý nedodrží slovo, logicky a nezávisle od právnej povinnosti riskuje, že príde o svoju dobrú povesť. Strata dobrej povesti bude mať takmer isto za následok hospodárske náklady pre daný hospodársky subjekt, keď si bude chcieť požičať na trhu ďalší kapitál (za predpokladu, že sa vždy nájde niekto, kto mu bude ochotný poskytnúť úver), alebo keď bude konať ako majiteľ alebo správca firmy (142). V tomto prípade je väčšinovým akcionárom štát. Francúzsky štát je v tomto prípade väčšinovým akcionárom. Je hlavným hospodárskym subjektom, aktívnym v ekonomike ako vlastník, akcionár, alebo všeobecnejšie správca veľkého počtu štátnych podnikov (143). Francúzsky štát je takisto veľkým vypožičiavateľom na kapitálovom trhu za účelom financovania štátneho dlhu (144). Strata dôveryhodnosti štátu by mala nezanedbateľné dôsledky jednak pre jeho reputáciu ako hospodárskeho subjektu, ako aj emitenta na medzinárodných trhoch a jednak pre jeho reputáciu ako hlavného politického aktéra.

(218)

Vcelku možno tieto prvky chápať ako rizikové v tom zmysle, že ohrozujú štátne zdroje (buď založením zodpovednosti štátu voči investorom, alebo zvýšením nákladov na budúce transakcie štátu). Téza, že vyhlásenia francúzskych orgánov od júla 2002 sú podporami je teda novátorská, ale pravdepodobne nepodložená.

(219)

Komisia sa však nedomnieva, že by na tomto základe mohla nezvratne dokázať existenciu podpor. Na druhej strane sa domnieva, že bude môcť dokázať existenciu prvkov pomoci tradičnejším spôsobom na základe opatrení z decembra 2002, ktoré boli uvedené v oznámení. Z tohto hľadiska stačí dokázať, že predbežné vyhlásenia skutočne ovplyvnili v decembri trhy a nebude potrebné kvalifikovať tieto predbežné vyhlásenia ako zakladajúce štátne podpory.

(220)

V tomto prípade reakcia trhu a takisto komentáre finančných analytikov potvrdzujú, že trh považoval tieto vyhlásenia za stratégiu dôveryhodného záväzku štátu podporiť FT.

(221)

Čo sa týka reakcie trhu, NERA zdôraznil, že event study zameraná na oznámenie z 12. júla 2002 dokazuje, že toto oznámenie vyvolalo neobvyklý a nezanedbateľný nárast ceny akcií a dlhopisov FT. Kurz akcie FT oproti celej sústave reprezentatívnych burzových indexov Télécom stúpali v rozpätí od 37,8 % do 43,8 %. Čo sa týka neobvyklého nárastu kurzu dlhopisov, pohyboval sa v rozpätí od 3,2 % do 9,7 %. Táto reakcia svedčí o tom, že trh uveril, že uvedeným oznámením sa štát zaviazal poskytnúť FT väčšiu podporu (145) a tomuto oznámeniu pripísal veľmi veľký význam. Čo sa týka komentárov finančných analytikov, la Deutsche Bank sa napríklad niekoľkokrát zmienila v správe uverejnenej 22. júla 2002, že podpora štátu je rozhodujúcim faktorom zabránenia kríze (146) a že vzhľadom na vyhlásenia vlády je trh presvedčený o štátnej podpore trhu v prospech FT (147)(aj keď si trh kládol otázky o dosahu a podmienkach tejto podpory) (148). Agentúra S & P považovala vyhlásenia vlády za dôveryhodné až do tej miery, že to malo vplyv na rating podniku. Dňa 12. júla znížil S & P hodnotenie FT na BBB-, ale zachoval jej rating v investičnom rade so stabilnou perspektívou (149), pričom zdôraznil, že „francúzsky štát, ktorý vlastní 55 % France Télécom, sa jasne vyjadril pre Standard & Poor’s, že sa bude správať ako uvedomelý investor, a keď bude mať FT ťažkosti, prijme adekvátne opatrenia. Preto sa S & P domnieva, že FT by mohla mať určité ťažkosti so splatením svojho dlhu vo forme dlhopisov, ktorého splatnosť uplynie v roku 2003. Vyjadrenie štátu však malo za následok udržanie ratingu FT v investičnom rade“. („The French state-which owns 55 % of France Télécom has clearly indicated to Standard&Poor’s that it will behave as an aware investor and would take appropriate steps if France Télécom were to face any difficulties … Indeed S & P believes that the company could face certain difficulties refinancing its debt obligations coming due in 2003. Nevertheless, the State’s indication underpins France Télécom’s investment-grade credit quality“ (150). Skutočnosť, že štátna podpora zverejnená v júli 2002 bola natoľko dôveryhodná, že viedla k udržaniu ratingu FT v investičnom rade, čo potvrdila aj samotná FT (151). Uvedené fakty sú potvrdením názoru Komisie, že francúzska vláda bola povinná dodržať sľuby, ktoré dala (žiadna informácia v spise nesvedčí o tom, že to vždy nebolo zámerom vlády) a tým si udržať dobrú povesť z pohľadu finančných trhov.

(222)

Komisia tvrdí, že tieto vyhlásenia mali na trh veľmi silné účinky. Zo štúdie pripomienok a dokumentov predloženej francúzskymi orgánmi, ako aj prác parlamentu, ktoré sú k dispozícii, vyplýva, že vyhlásenia štátu prispeli k opätovnému získaniu dôvery finančných trhov (152). Od tlačovej správy S & P z 13. júla 2002 sa ratingové agentúry zhodli v tom, že podpora verejne oznámená štátom v júli 2002 bola určujúcim faktorom udržania bonitného zariadenia FT v investičnom rade. Udržanie ratingu FT v investičnom rade umožnilo FT zabrániť dodatočným finančným nákladom (153) k finančným prostriedkom, ktoré si už požičala na základe existencie step-up clauses  (154) pri niektorých emisiách dlhopisov a takisto k finančným prostriedkom, ktoré si vypožičia neskôr. Udržanie sa v investičnom rade umožnilo firme ozdraviť svoju finančnú situáciu pomocou rekapitalizácie, ktorá sa uskutočnila v marci/apríli 2003 za optimálnych podmienok. Už v septembri 2002 bola jednou z podmienok, ktorou banky podmienili svoju účasť na operácii rekapitalizácie „Zachovanie na minime aktuálnych ratingov (investičný rad) dlhodobého dlhu spoločnosti ratingovými agentúrami Moody’s a Standard & Poor’s; táto podmienka sa znova uvádza v zmluve o záruke a investovaní“ (155) . Keďež pôžička znamená anticipáciu účasti štátu na rekapitalizácii FT, z toho vyplýva, že k pôžičke nemožno pristupovať bez zohľadnenia účinkov predmetných vyhlásení. Zníženie ratingu FT by viedlo k nepravdepodobnosti akejkoľvek akcionárskej pôžičky alebo prinajmenšom by spôsobilo jej oveľa väčšiu nákladovosť.

(223)

Komisia zdôrazňuje, že pripomienky francúzskych orgánov, pokiaľ majú dokázať, že akcionárska pôžička chápaná izolovane bez zohľadnenia okolností, ktoré jej predchádzali, spĺňa zásadu uvedomelého investora, sa na prvý pohľad nemusia javiť celkom nepodložené. Tento dojem sa však rozplynie po podrobnejšej analýze. Komisia zdôrazňuje, že vzhľadom na dôvody uvedené ďalej v texte rozhodnutie anticipovať operáciu zvýšenia imania poskytnutím pôžičky nemožno analyzovať nezávisle od citovaných vyhlásení.

(224)

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že štát, ktorý v júli 2002 vyhlásil, že chce prijať opatrenia potrebné k tomu, aby podnik prekonal problémy s financovaním. Francúzske orgány sa najprv vyjadrovali neurčito o podmienkach plnenia svojich vyhlásení. Neskôr ich pri ďalších rozhovoroch upresnili septembrovým oznámením o rozhodnutí zúčastniť sa operácie zvýšenia vlastného imania, ďalej decembrovým oznámením o poskytnutí podniku úverovej linky vo výške 9 miliárd eur a zavedením podmienok súvisiacich s poskytnutím úverovej linky.

(225)

Skutočnosť, že opatrenia oznámené v decembri (hlavne rozhodnutie anticipovať budúcu rekapitalizáciu poskytnutím akcionárskej pôžičky) prijaté samostatne môžu vyvolať dojem celkom racionálnych operácií, nič nemení na tom, že správanie hospodárskych subjektov v decembri bolo evidentne ovplyvnené krokmi a vyhláseniami štátu formulovanými predbežne a hlavne od júla 2002, ktoré boli vyjadrením zámeru štátu vyriešiť problémy s financovaním podniku. Komisia pripomína v tejto súvislosti, že vyhlásenia štátu boli rozhodujúcim predpokladom udržania zaradenia podniku do investičného radu, a že rating „junk bond“ by bolo bývalo spôsobilo, že akcionárska pôžička by bola nepravdepodobnejšia a istotne oveľa menej výhodná.

(226)

V tomto zmysle je rozhodnutie štátu anticipovať rekapitalizáciu podniku poskytnutím úverovej linky in fine zhmotnením oznámení štátu.

(227)

Komisia predovšetkým podčiarkuje, že si je vedomá toho, že operácia rekapitalizácie FT, ktorá sa uskutočnila v apríli 2003, bola úspešná a že akcionárska pôžička nebola nikdy poskytnutá. Komisia ďalej pripomína, že uplatnenie kritéria súkromného uvedomelého investora vedie Komisiu vo všeobecnosti k potrebe preskúmať, či by súkromný uvedomelý investor, ktorého veľkosť je porovnateľná s veľkosťou štátneho investora, bol býval postupoval obdobne ako štátny investor. Zo stálej judikatúry vyplýva, že analýza zásady uvedomelého súkromného investora sa opiera o základné informácie, ktoré má investor k dispozícii v okamihu prijímania rozhodnutia investovať. Pri posudzovaní správania štátu v decembri 2002 nemožno brať do úvahy úspešnosť operácie v marci – apríli 2003. Komisia ďalej zdôrazňuje, že keďže vyhlásenia štátu ovplyvnili trh a správanie hospodárskych subjektov, Komisia nemôže pri posudzovaní správania štátu vychádzať zo správania ostatných hospodárskych subjektov a takto uplatniť kritérium spoluúčasti. Júlové vyhlásenia štátu, že urobí všetko pre to, aby podnik prekonal svoje problémy s financovaním, ktoré neskôr zopakoval, skresľujú moment spoluúčasti, pretože k súkromným investorom nemožno ešte pristupovať tak, ako keby sa rozhodovali iba na základe situácie podniku a to nezávisle od toho, či tieto vyhlásenia zakladajú štátnu pomoc alebo nie (156). Okrem toho, uplatnenie zásady uvedomelého súkromného investora v trhovej ekonomike nemôže vychádzať zo situácie na trhu v decembri, ale logicky sa musí opierať o situáciu na trhu neovplyvnenom skoršími vyhláseniami a verejnými oznámeniami.

(228)

Zdá sa byť teda logické preskúmať predmetné rozhodnutia so zameraním sa na situáciu pred júlom 2002. Z analýzy uvedených rozhodnutí v kontexte situácie pred júlom 2002 vyplýva, že rozhodnutia nerešpektujú zásadu uvedomelého súkromného investora. Ako už bolo povedané, FT sa v priebehu roka 2002 nachádzala v ťažkej ekonomickej situácii. Plán oddĺženia, ktorý oznámili vedúci predstavitelia FT, bol zameraný na predaj aktív vo veľkom rozsahu a ratingová agentúra Moody’s, ktorá 24. júna 2002 (157) znížila rating podniku o dva stupne, ho vyhodnotila ako nerealizovateľný. Následne FT stratila dôveru trhov. V tom čase vláda ešte neprijala žiadne opatrenie na zlepšenie riadenia podniku a jeho výsledkov (158) a ani neobjednala hĺbkový audit. Vláda predovšetkým ešte neutvorila nový manažment podniku a nespustila žiadny plán ozdravenia podniku, ktorý nebol ani len predmetom štúdie (159). Podpora oznámená francúzskou vládou formou vyhlásení z júla 2002 je jednostrannou akciou štátu, hoci trh bol voči schopnosti podniku ozdraviť svoju finančnú situáciu (160) skôr skeptický a finanční analytici odporúčali opatrnosť voči účasti na možnej operácii zvýšenia vlastného imania podniku (161).

(229)

Vzhľadom na finančnú situáciu podniku popísanú v tomto rozhodnutí, na celkový kontext straty dôvery trhov v súčasnosti a na neexistenciu až do decembra dôveryhodného a realistického plánu oddĺženia považuje Komisia za nepravdepodobné, že by súkromný investor urobil od júla 2002 podobné vyhlásenia ako vyhlásenia francúzskej vlády, ktorými vláda z čisto ekonomického hľadiska vystavila skúške svoju dôveryhodnosť a dobrú povesť a z právneho hľadiska sa vtedy v každom prípade zaviazala finančne podporiť podnik. Takýmto správaním by každý investor zobral na seba veľmi veľké riziko voči podniku bez toho, aby mu to podnik alebo jeho akcionári vynahradili a bez toho, aby sa počítalo s akýmkoľvek vyrovnaním ako odmena za jeho podporu. Je pravdepodobné, že ani hlavný akcionár, ktorý by mal vtedy rovnaké informácie o ekonomickej situácii podniku ako francúzske orgány (162), by nezvolil takýto postup bez uskutočnenia hĺbkového auditu finančnej situácie podniku (163) a prijatia nutných opatrení na ozdravenie podniku, s cieľom urobiť si jasnú predstavu o riziku, ktoré má podstúpiť a o súvisiacich perspektívach zisku. Takýto hlavný akcionár by bol býval potreboval účasť finančných trhov na to, aby mohol ozdraviť situáciu podniku, ale trhy neboli vtedy ochotné investovať alebo poskytnúť FT veľký úver. Je len málo pravdepodobné, že by uvedomelý súkromný investor nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako francúzsky štát bol býval urobil v júli 2002 vyhlásenia o podpore v prospech FT vzhľadom na ekonomickú situáciu FT a v tomto smere je nedostatok jasných a úplných informácií. Ešte menej pravdepodobné je to, že by poskytol akcionársku pôžičku a tým by na seba zobral veľmi veľké finančné riziko. Čo sa týka argumentu FT a francúzskych orgánov, že „dá sa namietať, že každý prejav podpory zo strany štátu má účinok implicitnej záruky poskytnutia ‚neobmedzených prostriedkov‘, ktorými disponuje štát, ktorý vraj znemožnil uplatnenie zásady uvedomelého súkromného investora – ktorého zdroje sú vždy obmedzené – a označenie správania akcionára štátu inak než správanie súkromného investora“ (164) a argumentu že to bráni akémukoľvek verejnému vyhláseniu štátu, Komisia s nimi nemôže súhlasiť. Nejde totiž o to brániť štátu v tom, aby sa správal ako uvedomelý súkromný investor a v prípade potreby sformuloval vyhlásenia o podpore, ktoré by uvedomelý súkromný investor urobil (napríklad vyhlásil svoj zámer zúčastniť sa prípadného projektu rekapitalizácie, keď sa táto operácia zakladá na serióznom a dôveryhodnom pláne ozdravenia), ani prinútiť štát, aby oznamoval každé vyhlásenie. Komisia zdôrazňuje, že explicitná výhrada, že každá následná intervencia sa najprv oznamuje Komisii a realizuje sa až po jej schválení, spôsobuje podmienečnosť vyhlásení a tým umožňuje preskúmať neskoršiu intervenciu štátu z hľadiska situácie na trhu, ktorá existovala v čase jej schválenia.

(230)

Z uvedeného vyplýva, že zásada uvedomelého súkromného investora v trhovom hospodárstve nebola splnená. Pretože výhoda poskytnutá FT formou návrhu akcionárskej pôžičky – ktorý bol preskúmaný z hľadiska predbežných vyhlásení a intervencií francúzskych orgánov – je štátnou pomocou, hoci rozsah výhody sa dá len ťažko vyčísliť.

(231)

Čo sa týka účtovnej evidencie podpory, Komisia upresňuje, že jej podrobná analýza rozvinutá v bode 122 a 123 rozhodnutia o začatí konania v tomto prípade stále platí. Účtovná evidencia v rámci spoločného trhu môže byť analyzovaná na základe kritérií použitých v usmerneniach.

(232)

Komisia zastáva názor, že Télécom bola v zmysle usmernení podnikom v ťažkostiach, tak ako to ukazuje tabuľka 10. Konkrétnejšie povedané, podnik je považovaný za podnik v ťažkostiach, pretože „vykázal stratu rovnajúcu sa viac ako polovici svojho akciového kapitálu a v priebehu posledných dvanástich mesiacov vykázal stratu rovnajúcu sa viac ako štvrtine akciového kapitálu (165)“.

Tabuľka 10

France Telecom

Konsolidovaná súvaha

(233)

Podľa listu usmernení, ktoré sa vzťahujú na akciový kapitál, nezahrnujú ukazovatele právne relevantné pre kvalifikáciu FT ako podniku v ťažkostiach všetky položky vlastného imania, ale len položky základného imania a emisné ážio.

(234)

Podľa tejto definície sa akciový kapitál rovnal k 31. decembru 2001 sume 28,8 miliárd eur (pozostávajúcej zo základného imania vo výške 4,6 miliárd eur a emisného ážia 24,2 miliárd eur).

(235)

K 31. decembru 2002 sa akciový kapitál rovnal sume 29,5 miliárd eur (zodpovedajúcej základnému imaniu 4,8 miliárd eur plus emisné ážio 24,7 miliárd eur). Na konci roka 2002 zaznamenala skupina čistú stratu 20,7 miliárd eur, ktorá zodpovedá 70-percentnej strate akciového kapitálu (20,7 miliárd eur /29,5 miliárd eur). Teda ak zohľadníme záporné rezervy 8,9 miliárd eur, dostaneme celkovú stratu akciového imania.

(236)

Treba teda povedať, že FT bola podľa usmernení podnikom v ťažkostiach.

(237)

Takýto záver potvrdila analýza v bode 6 usmernení, V tomto bode sa uvádza určité množstvo indexov poukazujúcich na finančné ťažkosti podniku. Ide o kvalitatívne ťažkosti, ako narastajúce straty, zníženie obratu, zníženie cash flow, rastúce zadĺženie, zvyšovanie finančných nákladov, ako aj zníženie alebo zánik hodnoty čistého imania (166).

(238)

Čo sa týka argumentov francúzskych orgánov na tému rastu prevádzkových zložiek, Komisia upresňuje, že bilancia podniku, jej prevádzkové výsledky a prognózy ohľadne budúceho cash flow sú zložky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vývoja spoločnosti. Predovšetkým dlh vykázaný v bilancii podniku má negatívny dopad na budúci cash flow, aj keď má svoj pôvod v minulých udalostiach. Komisia zdôrazňuje, že si je vedomá nárastu obratu podniku a toho, že cash flow bol vysoký a narastal rýchlejším tempom než jeho obrat, nemôže však zastierať skutočné postavenie podniku s tak obrovským dlhom na trhu. Nemôže ani oddeľovať strategické rozhodnutia urobené podnikom od jeho operatívnych rozhodnutí. Na rozdiel od toho, čo tvrdia francúzske orgány, dôraz kladený na rast cash flow nemožno posudzovať izolovane. V správe HSBC sa uvádza, že aj s plánom TOP chýbali podniku v roku 2004 a 2005 finančné prostriedky vo výške 21,9 miliárd eur, pričom bez plánu TOP by podniku chýbalo v rovnakom období 33 miliárd eur.

Tabuľka 11

France Telecom

Konsolid.výsledovka

(239)

Analýza rôznych kritérií uvedených v úvodnom ustanovení 237 ukazuje, že FT vykazovala stále väčšie straty tak v roku 2001, ako aj v roku 2002. Čistý finančný dlh FT (pozri tabuľku 12) sa navyše rovnal k 31. decembru 2001 sume 63,5 miliárd eur, k 30. júnu 2002 sume 69,7 miliárd eur a k 31. decembru 2002 sume 68,0 miliárd eur.

Tabuľka 12

(240)

Komisia poukazuje aj na nárast finančných nákladov o 2 miliardy eur v r. 2000, na 3,8 miliardy eur v r. 2001 a na 4 miliardy eur v roku 2002.

(241)

Hodnota čistých aktív, ktorá zodpovedá hodnote vlastného imania, poklesla z 33,2 miliárd eur k 31. decembru 2000 na 21 miliárd eur k 31. decembru 2001 a k 31. decembru 2002 dosiahla zápornú hodnotu 10 miliárd eur.

(242)

Z uvedeného vyplýva, že zo šiestich kritérií, ktoré sú vymenované v bode 6 usmernení ako ukazovatele zlého zdravotného stavu firmy, sú splnené štyri.

(243)

Finančné ťažkosti podniku potvrdili nakoniec aj ťažkosti, ktoré mala FT počas roka 2002 s refinancovaním vhodných podmienok na kapitálovom trhu. Na rozdiel od toho, čo tvrdia francúzske orgány, FT nemala v priebehu roka 2002 prístup na finančné trhy za vhodných podmienok v dobe pred sériou vyhlásení štátu o podpore od júla do decembra 2002 (167).

(244)

Ťažkosti, ktoré by FT mala s refundáciou dlhu za vhodných podmienok bez štátnej podpory sú predovšetkým uvedené v správach finančných analytikov.

(245)

Napríklad v júli 2002 tvrdil jeden analytik, že s ratingom Baa3 by pre firmu bolo ťažké vyriešiť problém dlhu cestou nadobudnutia nového kapitálu: „Rating Baaa3 znamená, že bolo ťažké povedať, kto by upísal prípadnú emisiu dlhopisov. Negatívna perspektíva zvyšuje možnosť, že sa firma stane ‚fallen angel‘, ak nedokáže vyriešiť svoje problémy s dlhmi“. („[FT’s Baa3 rating meant that it was] hard to say who would buy a potential bond issue. The negative outlook increases the possibility of the company becoming a fallen angel, if it is unable to solve its debt problem“.) (168)

(246)

Správa JP MORGANA z 2. decembra 2002 takisto potvrdzuje, že bez štátnej podpory by FT nebola bývala schopná získať nový kapitál na trhu na splatenie svojho dlhu. V správe sa píše: „I naďalej posudzujeme profil FT z hľadiska rizika/výnosnosti ako neatraktívny v očakávaní výsledku strategickej revízie. […] Hoci veríme v schopnosť FT znížiť náklady a vytvoriť veľmi vysoký zisk, a aj keď má predseda predstavenstva a generálny riaditeľ dobrú povesť, úloha vlády má kľúčový význam pre flexibilitu FT, ktorú FT potrebuje. V tomto období riziko likvidity pretrváva a podľa nás je zvýšenie imania iba otázkou času. […] Úloha vlády má kľúčový význam aj pre splácanie a zníženie dlhu. Vzhľadom na blížiace sa termíny splatnosti dlhov v roku 2003 sa FT a ratingové agentúry krátkodobo zamerali na riziká likvidity a refinancovania podniku. Bez intervencie vlády by to nebolo možné – uznala to aj samotná France Télécom počas telekonferencie v treťom štvrťroku“. („We continue to view FT’s risk/reward profile as unattractive pending the outcome of a strategy review. […] Although we see significant scope for FT to cut costs and deliver a compelling yield and even though the CEO has strong track record execution, the government role in giving FT the flexibility it requires is pivotal. In the meantime, liquidity risk remájans and in our view, a right issue is a matter of when not if. […] The government’s role will again be pivotal in refinancing and reducing this debt. However it is liquidity or refinancing risk that is the near-term focus of FT and rating agencies alike, with a daunting refinancing schedule ahead in 2003. […] This would be impossible without government intervention – even FT acknowledged this in its Q3 conference call“) (pridané zdôraznenie).

(247)

Správa od Goldmana Sachsa a správa od SG Equity Research sú potvrdením skutočnosti, že kapitálový trh umožnil FT refinancovať sa za vhodných podmienok až po sérii vyhlásení štátu. Global Equity Research upresňuje 20. februára 2003: „Naliehavé problémy s likviditou boli vyriešené: od anticipácie svojej účasti na zvýšení imania o 15 miliárd eur formou úverovej linky 9 miliárd eur mohla FT opäť vstúpiť na trh s dlhopismi a tým odstrániť svoje akútne problémy s likviditou“.. („[the] immediate liquidity issues are solved: since the government’s upfront prepayment of its €15bn equity offering in the form of a €9bn standby facility, FT has been able to re-access the debt capital markets to solve its immediate liquidity challenges“.)

(248)

Názor finančných analytikov potvrdili v tom čase vyhlásenia predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa podniku p. Bona, ktoré sa objavili vo viacerých článkoch v tlači (169), ako aj samotné francúzske orgány svojím oznámením z decembra 2002 (170). Aj keď francúzske orgány zastávajú názor, že názor bývalého predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa FT nie je právne relevantný vzhľadom na okolnosti, za akých bol vyslovený, pravdou je, že tento názor doslovne potvrdil nový šéf FT vymenovaný v októbri 2002, ktorý pri vypočúvaní pred finančnou komisiou senátu sa nechal počuť, že skupina sa nachádza v znepokojujúcej situácii: „Napriek obrovskému zadĺženiu podnik nepreskúmal situáciu skupiny, ktorej rating sa znížil, a ktorá už nemala prístup na kapitálové trhy …“ (171).

(249)

Presvedčivé nie sú ani dokumenty, ktoré poskytli francúzske orgány pre ilustráciu prístupu FT na trh. Ponuky od [...] a [...] na výmenu dlhopisov s krátkou dobou splatnosti za dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti totiž nepodporujú tézu francúzskych orgánov čo sa týka prístupu FT na kapitálový trh. Ponuka na výmenu od banky [...] z júla 2002, ktorá vraj bola doručená FT 17. júla, obsahuje iba rámcové poznámky k možnosti operácie výmeny (172) a uvádza sa v nej iba predbežná cena vo výške EURIBOR + 380 základných bodov s kupónom 8,50 % (173). Čo sa týka ponuky od banky [...] zo septembra 2002, nedošlo k jej podpisu oboma stranami, a neuvádza sa v nej žiadna úroková sadzba refinancovania. Komisia zdôrazňuje, že ponuky nemali náležitú právnu formu a iba v jednej sa uvádza predbežná úroková miera, ktorá je vyššia než priemerná úroková miera emisií FT v roku 2002 (174), a preto nie sú tieto ponuky právne relevantné. V každom prípade sú neskoršieho dáta než explicitné vyhlásenia štátu o podpore z júla 2002, a teda nemôžu slúžiť ako dôkaz toho, že FT mala normálny prístup na kapitálové trhy.

(250)

Čo sa týka rôznych operácií zmienených francúzskymi orgánmi (175) a hlavne emisie spoločnosťou FT dlhopisov a dlhopisov splatných v akciách („ORAs“) v priebehu roka 2002 (176), Komisia sa nazdáva, že ani tie nie sú dôkazom toho, že FT mala prístup na trh za vhodných podmienok. Z tohto hľadiska upresňuje, že celková suma emisií je hlboko pod úrovňou (177) priemeru FT za dobu 1997 – 2003 (178). Podstatný význam (179) má iba emisia ORAs, ale ide konkrétne o nástroj používaný vtedy, keď je riziko vysoké a keď sú náklady na emisiu dlhopisov príliš veľké.

(251)

Čo sa týka tvrdenia francúzskych orgánov, že na účely splatenia dlhu dali prednosť združenému úveru pred trhom s dlhopismi, nevypovedá o schopnosti FT refinancovať svoj dlh za vhodných podmienok. Združený úver, na ktorý sa odvolávajú francúzske orgány vo svojich pripomienkach z 22. januára 2004, pochádza v skutočnosti zo 14. februára 2002, teda z doby pred znížením ratingu FT ratingovými agentúrami. Využívanie po dobu niekoľkých mesiacov tohto krátkodobého úverového nástroja namiesto emisií dlhodobých dlhopisov, vďaka ktorým bolo možné splatiť časť dlhu (180) podniku, je skôr potvrdením toho, že FT nemala ľahký prístup na kapitálové trhy. Túto situáciu potvrdili francúzske orgány vo svojich pripomienkach z 22. januára 2004, v ktorých tvrdia, že uchýliť sa k združenému úveru bolo pre FT menej nákladné než vstup na trh s dlhopismi.

(252)

Na základe uvedeného je Komisia toho názoru, že v zmysle usmernení treba FT považovať v prvom polroku 2002 za podnik v ťažkostiach (181).

(253)

Uvedené opatrenia nemožno kvalifikovať ako podpory na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, pretože nespĺňajú podmienky predchádzajúceho schválenia stanovené usmerneniami. Komisia poukazuje v tejto súvislosti na to, že francúzske orgány v tomto smere neuplatnili žiadny argument a nikdy sa nevyjadrili v tom zmysle, že cieľom predmetných opatrení bola záchrana a reštrukturalizácia FT. Francúzske orgány naopak vyvracali tvrdenie, že FT je podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení a zdôraznili dobré zdravie podniku ako hospodárskeho subjektu.

(254)

Uvedené opatrenia nemôžu byť záchrannými podporami. Smernice totiž stanovujú, že úver musí byť úročený, čo v tomto prípade neplatí. Podpory musia byť v skutočnosti odôvodnené vyhrotenými sociálnymi dôvodmi a Komisia nemá žiadny dôkaz o tom, že pri neposkytnutí uvedenej podpory by nastal v sociálnej rovine stav krajnej núdze. Ak boli totiž aktíva FT z prevádzkového hľadiska zdravé, v situácii, keď by FT bola prípadne nútená predať aktíva, aby mohla prekonať problém nedostatku vlastných zdrojov, veľmi pravdepodobne by nenastal žiadny vyhrotený sociálny problém. V usmerneniach je ďalej stanovené, že výška záchrannej podpory musí byť limitovaná na sumu potrebnú na prevádzkovanie podniku počas doby, na ktorú sa podpora povoľuje. V tomto prípade nemá Komisia žiadne informácie, ktoré by jej umožnili uistiť sa, že záväzok štátu podporiť podnik sa obmedzoval na prevádzkovanie FT. Okrem toho francúzske orgány predmetné opatrenia formálne neoznámili ako záchranné podpory, ani netvrdili, že cieľom týchto opatrení bola záchrana FT. Podpora na účel záchrany musí byť splatená do 12 mesiacov od dátumu poslednej platby, pričom splatenie dlhu formou úhrady v akciách FT nie je splatením dlhu v zmysle usmernení, ale len kapitálovou injekciou, pretože nič nezaistí, že nominálna hodnota akcií bude zodpovedať sume podpory. V usmerneniach je takisto stanovené, že podpora na účel záchrany sa poskytuje maximálne na 6 mesiacov. Úverová linka sa však poskytuje na dobu 18 mesiacov, čo je lehota omnoho dlhšia než povolená lehota.

(255)

Uvedené opatrenia nemôžu byť ani podporami reštrukturalizácie. Francúzske orgány predložili na žiadosť Komisie, keď prijímala rozhodnutie o začatí konania, plán Ambition 2005. Z plánu vyplynulo, že FT vstupuje do fázy hlbokej reštrukturalizácie tak na úrovni odvetvovej, ako aj finančnej. Na základe toho je Komisia presvedčená, že finančné opatrenia na podporu FT prijaté francúzskymi orgánmi mohli byť podporami reštrukturalizácie v zmysle usmernení. Vychádzajúc z tohto názoru nemôže Komisia považovať tieto opatrenia za zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 bod c) zmluvy a usmernení. Treba totiž zdôrazniť, že podľa usmernení „vyvolávajú podpory reštrukturalizácie osobitné problémy v oblasti hospodárskej súťaže“. Preto treba poskytovať takéto podpory „iba na základe prísnych kritérií a vtedy, keď budú všetky prípadné disproporcie súťaže vykompenzované výhodami plynúcimi z udržania podniku pri živote … a v prípade potreby dostatočnými vyrovnávacími opatreniami v prospech konkurentov“. V danom prípade neobsahujú informácie poskytnuté francúzskymi orgánmi v tomto ohľade žiadnu zmienku a francúzske orgány predovšetkým neoznámili Komisii údaje vymenované v prílohe I usmernení, neposkytli podrobný popis podpory (s návrhom vyrovnávacích opatrení) a štúdie zaoberajúce sa prieskumom trhu, čo sú podklady, ktoré Komisia nutne potrebuje na to, aby sa mohla vysloviť k rozsahu disproporcií v oblasti hospodárskej súťaže, a teda aj k vyrovnávacím opatreniam, aby mohla preskúmať súlad podpory.

(256)

Záver Komisie znie, že finančné opatrenia na podporu FT, ktoré prijali francúzske orgány, nie sú v zmysle článku 87 ods. 3 bod c) zmluvy a usmernení zlučiteľné so spoločným trhom.

(257)

Z hľadiska predošlých ustanovení je akcionárska pôžička z decembra 2002 štátnou pomocou, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 teda v zásade vyžaduje, aby si Komisia vyžiadala jej vrátenie.

(258)

Nevyhnutnou podmienkou na splnenie tejto povinnosti je, samozrejme, relatívne presne stanoviť v rozhodnutí výšku podpory, alebo – ak to nie je možné – uviesť parametre, ktoré členskému štátu umožnia stanoviť uvedenú sumu neskôr v spolupráci s Komisiou.

(259)

Čo sa tohto týka, Komisia nie je v tomto štádiu schopná presne stanoviť výšku predmetných podpor.

(260)

Pravdou je, že analýza vychádzajúca zo situácie na trhu pred vyhláseniami z júla 2002 vyvoláva dojem poskytnutia FT veľkej výhody. Komisia však nepovažuje za vhodné opierať sa pri výpočte podpory len o tieto fakty. Využitie situácie na trhu pred vyhláseniami z júla 2002, ak umožňuje zohľadniť účinok predbežných vyhlásení francúzskych orgánov na trhy, neumožňuje izolovať tieto účinky od ostatných prípadných účinkov ďalších udalostí ako zmena vedenia FT alebo plán Ambitions 2005. Toto hodnotenie teda ponúka iba „hrubú“ predstavu, ktorá pravdepodobne nezodpovedá prísne výhode poskytnutej FT.

(261)

Napriek všetkému úsiliu nebola Komisia schopná primerane posúdiť „čistý“ finančný dopad oznámených opatrení, ktorý by mal byť určený pomocou teoretického výpočtu izolujúceho účinky vyhlásení a krokov štátu od akejkoľvek inej udalosti, ktorá mohla ovplyvniť situáciu FT alebo vnímanie tejto situácie trhmi. Do rozhodnutia teda nie je možné začleniť parametre pre výpočet, ktoré by boli dostatočne presné na to, aby sa počas fázy realizácie rozhodnutia dalo dospieť k definitívnemu výsledku. Za takýchto špecifických okolností môže byť dodržiavanie práv členského štátu na obhajobu prekážkou vrátenia podpory v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999, v ktorom „Komisia nepožaduje vrátenie finančnej pomoci vtedy, keď by tým išla proti všeobecnému princípu práva spoločenstva“.

(262)

Tento záver vyplýva zo zásady legitímnej dôvery. Francúzsko, samozrejme, nepredložilo Komisii žiadny argument o existencii legitímnej dôvery v hlavnom bode obžaloby príjemcov pomoci. Z judikatúry Súdneho dvora (182) však vyplýva, že Komisia je povinná automaticky vziať do úvahy mimoriadne okolnosti, ktoré podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 odôvodňujú zrieknuť sa nariadenia vrátenia finančnej pomoci poskytnutej protizákonne vtedy, keď by takéto vrátenie pomoci bolo v rozpore s všeobecným princípom práva spoločenstva, ako dodržiavanie zásady legitímnej dôvery príjemcov pomoci.

(263)

Komisia zohľadnila vyhlásenia vlády pri posudzovaní zhody predmetného opatrenia s predpismi o štátnej pomoci. Návrh akcionárskej pôžičky by sám osebe bol býval považovaný za nezakladajúci štátnu pomoc z hľadiska zmluvy. Komisia však dospela k názoru, že vyhlásenia mali za následok opätovné získanie dôvery trhov v podnik, čím sa vylúčilo uplatnenie zásady uvedomelého súkromného investora a návrh pôžičky sa zhmotnil v pomoc poskytnutú FT. Komisia uznáva, že je to prvý krát, čo musí skúmať otázku, či je tento druh správania štátnou pomocou. Keďže však pomoc závisí od krokov, ktoré boli urobené pre oznámením návrhu pôžičky, príčinlivý operátor mohol veriť v legitimitu správania daného členského štátu, ktorý náležitým spôsobom oznámil návrh pôžičky. Ako uviedol generálny advokát vo svojich návrhoch v prípade C 5/98 (183)„nemôžeme pohŕdať rozpakmi, ktoré môžu v niektorých podnikoch vyvolať netypické formy pomoci, nehľadiac na to, či ich treba alebo netreba oznámiť“.

(264)

Záver Komisie je taký, že FT sa mohla oprávnene domnievať, že správanie Francúzska nie je štátnou pomocou. Na základe uvedených ustanovení je Komisia toho názoru, že v tomto prípade by nariadenie vrátenia pomoci bolo v rozpore so všeobecnými princípmi práva spoločenstva.

(265)

Komisia konštatuje, že akcionárska pôžička, ktorú Francúzsko poskytlo FT v decembri 2002 vo forme úverovej linky 9 miliárd eur v spojitosti s vyhláseniami deklarovanými od júla 2002, je štátnou pomocou,

—

Moody's regard FT's ability to reduce debt within a relatively short period as having become increasingly constrained by the fall in its equity value, which reduces the potential value of the treasury stock FT holds, reducing the probability of conversion of numerous convertible bonds and potentially implying a lower realizable value for expected non-core asset disposals, although Moody's acknowledges that it is possible this may change. Additionally, the positive impact of expected asset disposals is expected to be partly offset by various contingent liabilities adversely impacting upon FT;

—

The negative outlook attached to the Baa3 rating reflects the execution risks associated with FT's high debt refinancing needs of this highly leveraged company. Although Moody's does not have any immediate liquidity concerns, the rating agency notes that FT faces around €15 billion of total long-term debt maturities in 2003;“