3.6.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/17

(1)

Česká vláda listom z 1. decembra 2005 od Stáleho zastúpenia Českej republiky pri Európskej únii, odvolávajúc sa na článok 95 ods. 4 zmluvy, oznámila Komisii svoje vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obsahu kadmia v hnojivách, ktoré považuje za potrebné zachovať po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (1).

(2)

Článkom 95 ods. 4 a 6 Zmluvy o ES sa stanovuje, že:

„4.   Ak po prijatí opatrení na zabezpečenie súladu Radou alebo Komisiou členský štát, z dôležitých dôvodov uvedených v článku 30 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia, považuje za nevyhnutné zachovať vnútroštátne ustanovenia, upovedomí o nich Komisiu a uvedie dôvody ich zachovania.

(…)

6.   Komisia do šiestich mesiacov od tohto oznámenia schváli alebo zamietne tieto vnútroštátne ustanovenia potom, ako preverí, či nie sú prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi a či nepredstavujú prekážku pre fungovanie vnútorného trhu.

Ak Komisia v tejto lehote nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 4 (…) sa považujú za schválené.

V prípadoch opodstatnených komplexnosťou záležitosti a za predpokladu, že sa tým neohrozí ľudské zdravie, môže Komisia upovedomiť príslušný členský štát o prípadnom predĺžení uvedenej lehoty najviac o ďalších šesť mesiacov.“

(3)

V smernici Rady 76/116/EHS z 18. decembra 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o hnojivách (2), naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 98/97/ES (3), sa ustanovujú požiadavky, ktoré musia hnojivá spĺňať, aby boli umiestnené na trhu s označením „hnojivá ES“. Smernica 76/116/EHS bola nahradená nariadením (ES) č. 2003/2003.

(4)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa stanovuje typové označenie a príslušné požiadavky, napr. pokiaľ ide o zloženie hnojiva, ktoré musí spĺňať každé hnojivo označené značkou ES. Hnojivá označené značkou ES zahrnuté do tohto zoznamu sú rozdelené do kategórií v závislosti od obsahu primárnych živín, t. j. prvkov dusíka, fosforu a draslíka.

(5)

V pravidlách, ktoré upravujú zloženie hnojív uvedené v nariadení (ES) č. 2003/2003, sa neuvádza limitná hodnota pre obsah kadmia v hnojivách označených značkou ES.

(6)

V článku 5 sa uvádza, že členské štáty nemôžu zakázať, obmedzovať alebo klásť prekážky predaju hnojív nesúcich označenie „hnojivo ES“, ktoré spĺňajú ustanovenia tohto nariadenia, z dôvodov zloženia, označenia, etiketovania alebo balenia hnojív.

(7)

V odôvodnení 15 nariadenia (ES) č. 2003/2003 sa uvádza, že Komisia sa bude zaoberať otázkou neúmyselného znečistenia minerálnych hnojív kadmiom a podľa potreby vypracuje návrh nariadenia a predloží ho Európskemu parlamentu a Rade.

(8)

Práca na príprave návrhu Komisie týkajúceho sa kadmia v hnojivách prebieha.

(9)

Na úrovni Spoločenstva boli environmentálne otázky v súvislosti s kadmiom v hnojivách predmetom úvah počas rokovaní o pristúpení k Európskej únii s Rakúskom, Fínskom a Švédskom. V Akte o pristúpení boli týmto trom krajinám udelené dočasné výnimky z právnych predpisov Spoločenstva o hnojivách s cieľom umožniť dôkladné zhodnotenie rizík vyplývajúcich z obsahu kadmia v hnojivách na úrovni Spoločenstva.

(10)

Na základe záverov hodnotení rizika v jednotlivých členských štátoch Komisia obnovila v roku 2002 výnimky v prípade Rakúska (4), Fínska (5) a Švédska (6) do 31. decembra 2005. Keďže sa prijatie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa obsahu kadmia vo fosforečných hnojivách oneskorilo, boli v januári 2006 výnimky opätovne predĺžené.

(11)

V súčasnosti sú platné tieto ustanovenia:

(12)

Tieto výnimky platia až do prijatia harmonizovaných opatrení týkajúcich sa kadmia v hnojivách na úrovni EÚ.

(13)

Vnútroštátne ustanovenia oznámené Českou republikou boli zavedené zákonom o hnojivách (10). V paragrafe 3 bode 2 písm. c) sa uvádza, že je zakázané umiestniť na vnútroštátnom trhu hnojivo s vyšším obsahom nebezpečných látok, ako je stanovené vo vyhláške.

(14)

Vyhláškou 474/2000 z 13. decembra 2000, v ktorej sa uvádzajú požiadavky na hnojivá (11), sa okrem iného stanovuje limitná hodnota kadmia v minerálnych hnojivách. Podľa Prílohy I obsah kadmia vo fosforečných minerálnych hnojivách (s 5 % P2O5 a viac) nemôže presiahnuť 50 mg/kg P2O5.

(15)

Česká republika pristúpila k Európskej únii 1. mája 2004. V Akte o pristúpení nie sú uvedené prechodné opatrenia týkajúce sa používania kadmia a obchodovania s ním na vnútroštátnom území.

(16)

Vyhláškou 209/2005 z 20. mája 2005, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška 474/2000 o stanovení požiadaviek na hnojivá (12), sa zosúlaďujú vnútroštátne ustanovenia s nariadením (ES) č. 2003/2003. V paragrafe 1 ods. 1 vyhlášky sa uvádza, že trhové obmedzenie týkajúce sa kadmia v hnojivách sa uplatňuje iba v prípade vnútroštátnych hnojív. Neuplatňuje sa v prípade hnojív „typu ES“.

(17)

V súvislosti s vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa obsahu kadmia v hnojivách české orgány listom z 1. decembra 2005 informovali Komisiu, že po prijatí nariadenia (ES) č. 2003/2003/ES majú v úmysle tieto ustanovenia zachovať.

(18)

Listom z 13. decembra 2005 Komisia informovala české orgány o tom, že jej bolo doručené oznámenie podľa článku 95 ods. 4 zmluvy a že obdobie šiestich mesiacov na jeho prešetrenie podľa článku 95 ods. 6 sa začalo 6. decembra 2005, deň nasledujúci po doručení oznámenia.

(19)

Listom z 2. februára 2006 Komisia informovala ostatné členské štáty o oznámení, ktoré zaslala Česká republika. Komisia uverejnila aj oznámenie týkajúce sa uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (13) s cieľom informovať ďalšie zúčastnené strany o vnútroštátnych ustanoveniach, ktoré má Česká republika v úmysle zachovať, ako aj o dôvodoch, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva.

(20)

V článku 95 ods. 4 Zmluvy sa ustanovuje, že ak potom, čo Rada alebo Komisia prijala opatrenia na zabezpečenie súladu členský štát z dôležitých dôvodov uvedených v článku 30 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia považuje za nevyhnutné zachovať vnútroštátne ustanovenia, upovedomí o nich Komisiu a uvedie dôvody ich zachovania.

(21)

Toto oznámenie, ktoré predložili české orgány 1. decembra 2005, má za cieľ získať povolenie naďalej uplatňovať vnútroštátne ustanovenia, ktoré nie sú zlúčiteľné s ustanoveniami týkajúcimi sa zloženia hnojív označených značkou ES, uvedené v nariadení (ES) č. 2003/2003.

(22)

Ako už bolo uvedené, v článku 5 nariadenia (ES) č. 2003/2003 sa členským štátom zabraňuje obmedzovať obchod s hnojivami označenými značkou ES z dôvodu ich zloženia, ale pravidlá, ktorými sa riadi zloženie, nestanovujú žiadnu limitnú hodnotu pre obsah kadmia. To znamená, že podľa článku 5 nariadenia sa hnojivá, ktoré spĺňajú požiadavky uvedeného nariadenia, môžu umiestňovať na trhu, bez ohľadu na obsah kadmia.

(23)

Z hľadiska uvedených skutočností je jasné, že vnútroštátne ustanovenia oznámené Českou republikou sú prísnejšie ako opatrenia v nariadení (ES) č. 2003/2003, keďže zakazujú umiestňovanie fosforečných minerálnych hnojív označených značkou ES s obsahom kadmia prekračujúcim 50 mg/kg P2O5 na trhu.

(24)

Ako sa uvádza predtým, Komisia už udelila výnimky Rakúsku, Fínsku a Švédsku v súvislosti so zachovaním vnútroštátnych právnych predpisov. Napriek tomu, že v ich Akte o pristúpení boli zahrnuté prechodné ustanovenia, výnimky boli obnovené na základe záverov hodnotenia rizík, ktoré poskytli vnútroštátne orgány podľa spoločnej metodiky schválenej Európskou komisiou.

(25)

V článku 95 ods. 4 sa vyžaduje, aby k oznámeniu o vnútroštátnych ustanoveniach bol priložený opis dôvodov, ktoré súvisia s jedným alebo viacerými dôležitými dôvodmi uvedenými v článku 30, alebo s ochranou životného alebo pracovného prostredia. Žiadosť (14) predložená Českou republikou obsahuje súčasné znenie vnútroštátnych ustanovení a zahŕňa štúdiu na posúdenie rizík vyplývajúcich z používania fosfátových hnojív s obsahom kadmia, ktoré podľa názoru českých orgánov, oprávňujú zachovať vnútroštátne ustanovenia. Vnútroštátne hodnotenie rizika rešpektuje metodiku schválenú Európskou komisiou.

(26)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že oznámenie, ktoré predložila Česká republika s cieľom získať súhlas pre zachovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa odchyľujú od ustanovení nariadenia (ES) č. 2003/2003, sa preto podľa článku 95 ods. 4 považuje za prípustné.

(27)

V súlade s článkom 95 Zmluvy musí Komisia zabezpečiť, že sú splnené všetky podmienky umožňujúce členskému štátu využiť možnosti výnimky ustanovené v tomto článku.

(28)

Komisia musí najmä zhodnotiť, či opatrenia oznámené členským štátom sú opodstatnené na základe dôležitých dôvodov uvedených v článku 30 Zmluvy alebo z dôvodov, ktoré sa týkajú ochrany životného alebo pracovného prostredia.

(29)

Okrem toho podľa článku 95 ods. 6 Zmluvy v prípadoch, v ktorých sa Komisia domnieva, že vnútroštátne ustanovenia sú opodstatnené, musí skontrolovať, či uvedené vnútroštátne ustanovenia sú alebo nie sú prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi a či predstavujú alebo nepredstavujú prekážku fungovania vnútorného trhu.

(30)

Česká republika zdôvodnila svoju žiadosť potrebou ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Kadmium v hnojivách sa považuje za prvok, ktorý predstavuje hrozbu pre životné prostredie a ľudské zdravie. Na podporu svojej žiadosti Česká republika uvádza odkaz na závery národnej štúdie, ktorá obsahuje hodnotenie rizík, ktoré predstavujú hnojivá obsahujúce kadmium.

(31)

Kadmium je ťažký kov, ktorý sa prirodzene vyskytuje v prostredí, avšak za veľkú časť emisií tohto kovu zodpovedajú rôzne ľudské činnosti (výroba neželezných kovov, spaľovanie fosílnych palív, používanie hnojív atď.).

(32)

V súčasnosti sa spolu s Belgickom, ktoré vystupuje ako spravodajca, vykonáva všeobecné hodnotenie rizika kovového kadmia a oxidu kademnatého podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (15). Hodnotením rizika sa určia všetky dôležité spôsoby používania a emisií kadmia. V súčasnosti je možné diskutovať na odbornej úrovni len o návrhu správy.

(33)

Z doterajších vedeckých poznatkov je možné usudzovať, že kovové kadmium a oxid kademnatý sa vo všeobecnosti môžu považovať za látky, ktoré predstavujú vážne riziko pre ľudské zdravie, najmä pre obličky a kosti. Okrem toho bol oxid kademnatý klasifikovaný ako karcinogén kategórie 2. Všeobecne sa tiež uznáva, že kadmium v hnojivách je nepochybne najdôležitejším zdrojom vstupu kadmia do pôdy a potravinového reťazca. Návrh všeobecného hodnotenia rizika si vyžaduje pozornosť, keďže riziko pre ľudské zdravie sa nedá vylúčiť na všetkých miestach a v regiónoch a rizikové faktory ani v prípade, že sú pod hodnotou 1,0, nemusia byť dostatočnou ochranou pre všetky oblasti ľudskej populácie v dôsledku obrovskej premenlivosti koncentrácií kadmia v potravinách, stravovacích návykov a charakteru výživy.

(34)

Kadmium sa vyskytuje v prírodnom stave vo fosfátových nerastoch, ktoré sa ťažia ako surovina na výrobu minerálnych hnojív s obsahom fosforu. V konečnej podobe tieto hnojivá obsahujú vždy určité množstvá kadmia v závislosti od pôvodného obsahu vo fosfátových nerastoch.

(35)

Kadmium sa považuje za škodlivé tak pre prostredie, ako aj pre ľudské zdravie. Fosfátové hnojivá boli označené za najväčší zdroj kadmia v ornej pôde, v ktorej má tendenciu sa časom kumulovať. Úžitkové rastliny tak absorbujú kadmium z pôdy a obsah kadmia v potravinách, ktoré sú hlavným zdrojom ľudského príjmu kadmia, sa stal znepokojivou otázkou v súvislosti s ľudským zdravím. Prostredníctvom prijatej potravy sa kadmium kumuluje v obličkách a môže prípadne u ohrozených skupín viesť k narušeniu funkcie obličiek.

(36)

Na úrovni Spoločenstva boli environmentálne otázky v súvislosti s kadmiom v hnojivách prvýkrát predmetom úvah počas rokovaní o pristúpení k Európskej únii s Rakúskom, Fínskom a Švédskom. Ako sa uvádza predtým, boli týmto trom krajinám udelené dočasné výnimky z právnych predpisov Spoločenstva o hnojivách s cieľom umožniť dôkladné zhodnotenie rizík vyplývajúcich z obsahu kadmia v hnojivách na úrovni Spoločenstva.

(37)

V tejto súvislosti Komisia najprv zhromaždila všetky dostupné údaje a informácie pokiaľ ide o vystavenie vplyvu kadmia nachádzajúceho sa v hnojivách v Európskom spoločenstve. Keďže všetky členské štáty nemali k dispozícii dostatok údajov, Komisia nariadila realizovať dve štúdie s cieľom vypracovať metodiku a postupy na hodnotenie rizík, ktoré vyplývajú pre zdravie a prostredie z obsahu kadmia v hnojivách (16). Členské štáty boli postupne vyzvané uskutočniť na celom území hodnotenie rizika s využitím uvedenej metodiky a postupov.

(38)

Deväť členských štátov ukončilo hodnotenie rizika týkajúce sa kadmia v hnojivách. Tieto hodnotenia rizika boli od septembra 2001 uverejnené na stránke Komisie (17). Okrem toho bola uverejnená osobitná štúdia, ktorá poskytuje analýzu týchto hodnotení rizika, a v celom Spoločenstve sa vypracovali (18) rôzne názory týkajúce sa manažmentu rizika vyplývajúceho z obsahu kadmia v hnojivách.

(39)

Uvedené hodnotenia rizika jednotlivých členských štátov boli predložené na zhodnotenie Vedeckému výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (CSTEE) (19). Osobitne bol CSTEE požiadaný uviesť najvyššiu koncentráciu kadmia v hnojivách, ktorá je prípustná s cieľom vyhnúť sa výraznému zvýšeniu obsahu kadmia v poľnohospodársky využívanej pôde. Záver CSTEE bol taký, že obsah kadmia v hnojivách sa musí obmedzovať, aby sa zabránilo akumulácii kadmia v pôde. K akumulácii môže dôjsť aj v niektorých pôdach aj napriek tomu, že hnojivá obsahujú veľme nízke koncentrácie kadmia a v niektorých pôdach ich nebude možné pozorovať napriek používaniu hnojív s vysokým obsahom kadmia. Avšak neočakáva sa, že používanie hnojív, ktoré obsahujú menej ako 20 mg Cd/kg P2O5, by mohlo vyústiť do dlhodobej akumulácie vo väčšine pôdy, ak sa nezvažuje iný zdroj kadmia, zatiaľ čo sa očakáva, že používanie hnojív, ktoré obsahujú viac ako 60 mg Cd/kg P2O5, by mohlo vyústiť do dlhodobej akumulácie vo väčšine pôdy. Preto by sa na základe metódy hodnotenia rizika a s ohľadom na všetky zdroje kadmia mala odvodiť limitná hodnota pre kadmium vo fosfátových hnojivách (20).

(40)

Ukončenie všeobecného hodnotenia rizika, pokiaľ ide o kovové kadmium a oxid kademnatý, si vyžadovalo relatívne dlhý čas a v súčasnosti v rámci celej EÚ neexistuje žiadne konečné hodnotenie rizika pokiaľ ide o kadmium. Konečný návrh všeobecného hodnotenia rizika z marca 2005 podporuje stanovisko CSTEE týkajúce sa akumulácie kadmia v pôde. Hoci uvádza, že samotné kadmium v hnojivách nemôže spôsobiť vážne a okamžité riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, opatrnosť je potrebná, keďže riziko pre ľudské zdravie sa nedá vylúčiť na všetkých miestach a v regiónoch v dôsledku obrovskej premenlivosti koncentrácií kadmia v potravinách, stravovacích návykov a charakteru výživy.

(41)

V dôsledku prebiehajúceho dokončovania všeobecného hodnotenia rizika pokiaľ ide o kadmium a oxid kademnatý, ako aj potenciálnej následnej činnosti v súvislosti s opatreniami na zníženie rizika, dochádza k určitému omeškaniu návrhu Komisie o obsahu kadmia v hnojivách.

(42)

S cieľom podporiť žiadosť o obmedzenie kadmia vo fosfátových hnojivách české orgány predložili vnútroštátne hodnotenie rizika. Rámec použitý na realizáciu hodnotenia rizika sa zakladá približne na troch moduloch:

(43)

Podľa tohto modulu sa čistá kumulácia kadmia v pôde a pôdnom roztoku (alebo v pórovej vode) (21) vznikajúca používaním hnojív vypočítava počas určitého časového obdobia a v stabilnom stave. Pri akumulačnom module sú možné rôzne vstupné hodnoty, napríklad priemerné a extrémne hodnoty pre dávkovanie. České hodnotenie rizika ukazuje, že na základe tohto modulu boli zohľadnené tieto parametre:

(44)

Podľa tohto modulu sa absorpcia kadmia pestovanými rastlinami z pôdy a jeho následný príjem ľuďmi vypočítava s použitím expozičných parametrov, ktoré predstavujú tak priemerné ako aj extrémne scenáre expozície.

(45)

Tento modul umožňuje Českej republike odhadnúť výskyt a vážnosť negatívnych účinkov, ktoré by pravdepodobne mohli vzniknúť v dôsledku skutočnej alebo predpokladanej expozície kadmiu. Výpočty sa realizujú pre tri možnosti a štyri hodnoty PNEC (22).

(46)

Použitím modulov sa zistili ukazovatele rizika (pomer PEC/PNEC) (23) v rozmedzí od 0,1–1,19 a hodnota reálna dosiahnuteľná v najhoršom prípade – 0,93, ktorou sa zdôvodňujú vnútroštátne obmedzenia pod podmienkou, že obsah kadmia vo fosforečných minerálnych hnojivách nepresahuje 50 mg/kg P2O5.

(47)

Hodnotenie rizika, ktoré predložili české orgány, bolo vykonané podľa postupov a metodiky stanovených na úrovni Spoločenstva, ktoré sa považujú za postupy zabezpečujúce vysoký stupeň spoľahlivosti získaných informácií.

(48)

Keďže hodnota pomeru PEC/PNEC, navrhovaná Českou republikou s cieľom zdôvodniť zachovanie vnútroštátnych opatrení, je blízko 1, považuje sa za vhodné predložiť Vedeckému výboru pre zdravie a environmentálne riziká (SCHER) hodnotenie rizika na dôkladné zhodnotenie.

(49)

Od SCHER sa vyžaduje najmä, aby:

(50)

Zhodnotenie stanoviska Českej republiky sa preto odkladá až dovtedy, kým Komisia nedostane stanovisko vedeckého výboru.

(51)

Po dôkladnom preskúmaní týchto údajov sa Komisia domnieva, že podmienky stanovené v článku 95 ods. 6 tretieho pododseku sa musia splniť, aby sa mohla využiť možnosť predĺženia šesťmesačného obdobia, v rámci ktorého má schváliť alebo zamietnuť vnútroštátne ustanovenia uvedené v tomto článku.

(52)

Vzhľadom na štúdiu predloženú českými orgánmi, v ktorej záveroch sa uvádza, že pomer PEC/PNEC je veľmi blízko hodnoty 1, je potrebné, aby SCHER preskúmal štúdiu s cieľom vysvetliť, či existuje skutočne riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie. Vedecký výbor Komisie bol konzultovaný v minulosti, v prípadoch, v ktorých Rakúsko, Fínsko a Švédsko predložili podobné štúdie s cieľom podporiť svoje žiadosti o vnútroštátnu výnimku. S rozhodnutím Komisie podľa článku 95 ods. 6 prvého pododseku by sa preto malo počkať až do výsledku tohto preskúmania. Za týchto okolností sa Komisia domnieva, že je oprávnené predĺžiť šesťmesačné obdobie, v rámci ktorého má schváliť alebo zamietnuť vnútroštátne ustanovenia, o ďalšie obdobie s cieľom zabezpečiť časový priestor na vypracovanie podrobného zhodnotenia a stanoviska vedeckého výboru a na vyvodenie zodpovedajúcich záverov v súvislosti s vnútroštátnymi ustanoveniami. Za týmto účelom je potrebné predĺžiť obdobie do 6. decembra 2006.

(53)

Na základe použitých predpokladov a scenárov dospieva česká správa k záveru, že v súčasnosti neexistuje riziko pre ľudské zdravie vyplývajúce z používania kadmia v hnojivách.

(54)

Povolený akceptovateľný týždenný príjem (PTWI) kadmia stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) je 7 μg/kg za týždeň. Tento limit zodpovedá 60 μg za deň na jednotlivca s priemernou hmotnosťou 60 kg. V Českej republike bol v roku 2000 priemerný denný príjem kadmia dospelým človekom odhadovaný na 12–27 μg za deň v závislosti od predpokladaného scenára; to zodpovedá približne 19 %–45 % limitu WHO.

(55)

V module charakterizácie ľudského rizika, ktorý poskytli české orgány, sa príjem kadmia určený na základe rôznych scenárov porovnával s limitnými hodnotami odporúčanými WHO. Výsledkom je tzv. bezpečnostná hranica (BH). Ak bezpečnostná hranica presiahne hodnotu 1, skúmaná situácia sa môže považovať za zdroj potencionálneho rizika pre zdravie vystavenej osoby. Na základe predpokladov a pri použití metodiky z českej správy, ktorú skúma vedecký výbor, nebol limit bezpečnostnej hranice 1 prekročený podľa žiadneho scenára expozície, ani podľa preskúmaného scenára hornej hranice t. j. ak predpokladáme, že 100 % dodanej potravy pochádza z oblastí, v ktorých sa používajú hnojivá a že obsah kadmia je na úrovni 90 mg/kg P2O5.

(56)

Na základe uvedeného dospela Komisia k záveru, že žiadosť, ktorú Česká republika oznámila 1. decembra 2005 s cieľom získať súhlas pre vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obsahu kadmia v hnojivách sa považuje za prípustnú.

(57)

Avšak vzhľadom na komplexnosť záležitosti a nedostatok dôkazov na zdôvodnenie nebezpečenstva pre ľudské zdravie sa Komisia domnieva, že je oprávnené predĺžiť obdobie uvedené v článku 95 ods. 6 prvého pododseku o ďalšie obdobie až do 6. decembra 2006,