18.5.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 130/37

(1)

Článok 71 ods. 1 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71 obsahuje ustanovenie o výnimke, v prípade cezhraničných pracovníkov, ktorí sú úplne nezamestnaní, zo všeobecnej zásady lex loci laboris, stanovenej v článku 13 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia.

(2)

Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodol, že s cieľom určiť, či sa má cezhraničný pracovník považovať za čiastočne nezamestnaného alebo úplne nezamestnaného v znení článku 71 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, sa musia uplatňovať jednotné kritériá Spoločenstva. Takéto posúdenie sa nesmie zakladať na kritériách vnútroštátneho práva (2).

(3)

Keďže v postupoch vnútroštátnych inštitúcií pre sociálne zabezpečenie v rôznych členských štátoch sa odrážajú rozdiely v interpretácii, pokiaľ ide o určenie typu nezamestnanosti, je potrebné upresniť rozsah pôsobnosti uvedeného článku s cieľom prijať jednotné a vyvážené kritériá na účely jeho uplatňovania uvedenými inštitúciami.

(4)

Súdny dvor Európskych spoločenstiev rozhodol, že ak nemá cezhraničný pracovník žiadne prepojenie s príslušným členským štátom a je úplne nezamestnaný, dávky v nezamestnanosti poskytuje inštitúcia v mieste jeho trvalého pobytu na svoje vlastné náklady.

(5)

Posúdenie, či existuje alebo sa udržiava pracovný vzťah, je založené výlučne na vnútroštátnych predpisoch štátu zamestnania.

(6)

Cieľ chrániť cezhraničných pracovníkov podľa článku 71 nariadenia by sa nedosiahol, keby sa pracovník, ktorý zostal zamestnaný v rovnakom podniku na území členského štátu, iného ako je štát, na ktorého území má trvalý pobyt – jeho činnosť bola prerušená - napriek tomu považoval za úplne nezamestnaného a musel by sa obrátiť na inštitúciu v mieste trvalého pobytu, aby mohol poberať dávky v nezamestnanosti.

1.

Na účely uplatňovania článku 71 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia určenie povahy nezamestnanosti (t.j. čiastočnej alebo úplnej) závisí od toho, či existuje, alebo neexistuje zmluvný pracovný vzťah medzi stranami, alebo či sa udržiava, a nie od trvania akéhokoľvek dočasného prerušenia činnosti pracovníka.

2.

Ak cezhraničný pracovník zostáva pracovať v podniku na území členského štátu, iného ako je štát, na území ktorého má trvalý pobyt, ale jeho činnosť je prerušená, aj napriek tomu, že sa môže kedykoľvek vrátiť na svoje pracovné miesto, uvedený pracovník sa považuje za čiastočne nezamestnaného a zodpovedajúce dávky poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu zamestnania v súlade s článkom 71 ods. 1 písm. a) bod (i) nariadenia (EHS) č. 1408/71.

3.

Ak cezhraničný pracovník v prípade, keď neexistuje žiadny zmluvný pracovný vzťah, nemá už žiadne prepojenie s členským štátom zamestnania (napríklad preto, že pracovný vzťah na základe pracovnej zmluvy bol ukončený alebo uplynul), považuje sa za úplne nezamestnaného v súlade s článkom 71 ods. 1 písm. a) bod (ii) nariadenia (EHS) č. 1408/71, a dávky poskytuje inštitúcia v mieste jeho trvalého pobytu na svoje vlastné náklady.

4.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.