16.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 240/45

(1)

Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1013/97 Komisia v rozhodnutí zo 6. augusta 1997 (4) povolila pomoc na reštrukturalizáciu pre španielske verejné lodenice vo výške cca 1,9 miliardy EUR. V súlade s rozhodnutím a nariadením Rady (ES) č. 1013/97 podmienkou povolenia pomoci bolo, že nebude poskytnutá žiadna ďalšia pomoc na účely reštrukturalizácie.

(2)

V rokoch 2000, 2001 a 2002 štátna holdingová spoločnosť Sociedad Estatal de Participationes Industriales (ďalej len „SEPI“) poskytla spoločnosti IZAR Construcciones navales (ďalej len „IZAR“) kapitálové injekcie v celkovej výške 1 477 miliónov EUR. Komisia si v listoch z 8. novembra 2002 a zo 14. januára 2003 vyžiadala informácie o tejto záležitosti.

(3)

Rozhodnutím z 27. mája 2003 Komisia začala konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (ďalej len „začatie konania“), týkajúce sa transakcií, ktorými SEPI poskytla spoločnosti IZAR finančné injekcie vo výške 1 477 miliónov EUR. Španielske úrady boli o tomto rozhodnutí informované listom Komisie z 28. mája 2003.

(4)

Španielsko listami z 11. júla 2003, 29. júla 2003, 11. augusta 2003, 19. januára 2004, 23. februára 2004, 14. apríla 2004 a 26. júla 2004 predložilo pripomienky k začatiu konania.

(5)

Následne po začatí konania Komisia listom z 24. septembra 2003 dostala pripomienky od Royal Van Lent Shipyard, listom z 24. septembra 2003 od strany, ktorá požiadala o zachovanie anonymity, a listom zo 6. októbra 2003 od spoločnosti IZAR. Tieto pripomienky boli Španielsku postúpené listom z 13. októbra 2003. Španielsko sa k nim vyjadrilo listom z 10. novembra 2003. Dňa 17. novembra 2003 IZAR (5) podala na súde prvej inštancie žalobu na Komisiu, v ktorej požadovala anulovanie začatia konania.

(6)

V júli 2000 sa SEPI rozhodla zlúčiť všetky vojenské a civilné lodenice a súvisiace aktivity v štátnom vlastníctve, ktoré v tom čase fungovali ako samostatné spoločnosti, do jednej skupiny. A tak 20. júla 2000 spoločnosť BAZAN kúpila všetky civilné lodenice a súvisiace aktivity, ktoré splynuli v spoločnosti BAZAN, ktorá následne zmenila názov na IZAR.

(7)

Civilné aktivity spoločnosti IZAR prebiehajú predovšetkým v Astilleros de Cadiz („Cadiz“), Astilleros de Puerto Real („Puerto Real“), Astilleros de Sestao („Sestao“), Astilleros de Sevilla („Sevilla“), Juliana Constructora Gijonesa („Juliana“), Fábrica de Manises („Manises“), Astilleros de Fene („Fene“). IZAR taktiež vlastní tri prevažne vojenské prevádzky na stavbu lodí, Ferrol, Cartagena a San Fernando.

(8)

Vyšetrovanie pokrýva tieto kapitálové injekcie od SEPI: 1 322,227 milióna EUR (220 miliárd ESP) poskytnutých spoločnosti BAZAN 28. júla 2000, 105,171 milióna EUR poskytnutých spoločnosti IZAR v roku 2001 a 50,000 miliónov EUR poskytnutých spoločnosti IZAR v roku 2002.

(9)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poznamenáva, že kapitál, ktorý SEPI poskytla spoločnosti IZAR, mohol civilnému lodiarstvu poskytnúť ekonomické výhody, ktoré by toto zrejme nebolo schopné získať z komerčných zdrojov. Z tohto dôvodu spomínané opatrenia zrejme predstavujú štátnu pomoc. Takáto pomoc svojou povahou môže deformovať konkurenciu.

(10)

Vzhľadom na nedávny vývoj v civilných lodeniciach má Komisia podozrenie, že civilným lodeniciam bola prostredníctvom kapitálových injekcií spoločnosti IZAR poskytnutá finančná podpora, a Komisia má pochybnosti, či takáto podpora bola resp. je v súlade s podmienkami štátnej pomoci lodiarstvu. Cieľom tohto konania o štátnej pomoci je teda ozrejmiť, či poskytnutie kapitálu spoločnosti IZAR viedlo k zvýhodneniu civilných lodeníc alebo iných civilných aktivít.

(11)

Komisia dostala pripomienky od troch strán. Strana požadujúca zachovanie anonymity sa vyjadrila súčasne k dvom prípadom – k tomuto prípadu a k prípadu štátnej pomoci C-40/00 (6). Zdôraznila, že pomoc, ktorá je predmetom vyšetrovania, viedla k vážnej deformácii trhu rekreačných lodí. Spoločnosť Royal van Lent Shipyard B.V. sa tiež vyjadrila súčasne k tomuto prípadu i k prípadu C-40/00. Spoločnosť tvrdí, že pomoc poskytnutá španielskou vládou v priebehu posledných rokov krajne znevýhodnila mnohých konkurentov na trhu veľkých jácht.

(12)

Komisia tiež dostala pripomienky od spoločnosti IZAR. IZAR tvrdí, že uvedené kapitálové injekcie spadajú pod článok 296 Zmluvy o ES a že k akýmkoľvek problémom týkajúcim sa deformácie obchodu treba pristupovať v rámci kooperačného postupu v článku 298 Zmluvy o ES. IZAR taktiež tvrdí, že kapitál poskytnutý spoločnosťou SEPI nepochádza zo štátnych zdrojov a v každom prípade sa riadi trhovými princípmi investovania. IZAR tiež tvrdí, že možnosť nahradenia pomoci poskytnutej španielskym lodeniciam v roku 1997 je neprijateľná, keďže ide o existujúcu pomoc.

(13)

V priebehu konania Španielsko Komisii predložilo nasledujúce argumenty, na ktorých základe, podľa jeho názoru, poskytnuté kapitálové injekcie nepredstavovali štátnu pomoc.

(14)

Po prvé, Španielsko tvrdí, že SEPI pôsobilo ako súkromný investor v trhovej ekonomike, ktorého cieľom je maximalizácia zisku, a že Komisia nepreukázala, že zdroje SEPI pochádzajú od štátu alebo sú pripísateľné štátu.

(15)

Španielsko ďalej tvrdí, že kapitálové injekcie boli poskytnuté v súvislosti s plánom pre spoločnosť BAZAN, ktorá bola v minulosti vojenskou spoločnosťou. Kapitál bol poskytnutý na účely pokrytia určitých nákladov spojených s týmto plánom, ktorý bol vytvorený v roku 1998. Ide konkrétne o […] (7) miliónov EUR súvisiacich s tzv. externalizáciou sociálnych nákladov spojených s dôchodkovým zabezpečením bývalých zamestnancov spoločnosti BAZAN. Táto suma bola v rokoch 2000 až 2002 vyplatená poisťovniam, ktoré vyplácajú dôchodky. Zvýšené náklady týchto záväzkov podľa Španielska vysvetľujú dodatočné kapitálové injekcie SEPI spoločnosti IZAR v rokoch 2001 a 2002.

(16)

Ďalších cca […] miliónov EUR na sociálne náklady BAZAN vyplatil priamo niektorým zamestnancov v preddôchodkovom veku.

(17)

Zvyšok kapitálovej injekcie bol podľa Španielska potrebný na pokrytie investícií do vojenských oblastí novej spoločnosti IZAR vo výške […] miliónov EUR a na pokrytie zvýšenej potreby prevádzkového kapitálu pre vojenské lodiarstvo.

(18)

Španielsko tiež uviedlo, že tieto opatrenia treba analyzovať v kontexte článku 296 Zmluvy o ES, pretože kapitál bol poskytnutý spoločnosti BAZAN, ktorá bola podľa Španielska v čase poskytnutia kapitálovej injekcie čisto vojenskou spoločnosťou.

(19)

Španielsko ďalej vyjadrilo námietky voči možnosti, že časť pomoci povolenej v roku 1997 by sa mohla stať nezlučiteľnou v prípade, keby Komisia konštatovala, že španielskym verejným lodeniciam bola poskytnutá ďalšia nezákonná pomoc.

(20)

V reakcii na pripomienky tretích strán Španielsko plne súhlasí so všetkým, čo uviedla spoločnosť IZAR, a popiera, že by IZAR vykonávala dôležité aktivity v sektore luxusných jácht.

(21)

V neskoršom štádiu konania Španielsko poskytlo ďalšie informácie požadované Komisiou, t. j. odhad strát civilných aktivít spoločnosti IZAR za obdobie od 1. júla 2000 do 31. decembra 2003, a informácie o režijných nákladoch spoločnosti IZAR v tomto období.

(22)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES akákoľvek pomoc poskytnutá členským štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá deformuje alebo hrozí deformovať konkurenciu zvýhodnením istých podnikov alebo výroby istých výrobkov, pokiaľ má vplyv na obchod medzi členskými štátmi, je nezlučiteľná so spoločným trhom. Podľa etablovaného prípadového práva európskych súdov je kritérium vplyvu na obchod splnené, ak prijímajúci podnik vykonáva hospodársku činnosť zahŕňajúcu obchod medzi členskými štátmi.

(23)

Podľa článku 87 ods. 3 písm. e) Zmluvy o ES isté kategórie pomoci špecifikované rozhodnutím Rady prijatým kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie môžu byť považované za zlučiteľné so spoločným trhom. Komisia poznamenáva, že Rada na tomto základe prijala nariadenie (ES) č. 1540/98, ktoré stanovuje nové pravidlá pomoci pre lodiarstvo (ďalej len „lodiarske nariadenie“) a bolo účinné od 1. januára 1999 do 31. decembra 2003. Hoci účinnosť nariadenia (ES) č. 1540/98 skončila 31. decembra 2003 a oznámenie Komisie o určení pravidiel (8) sa naň nevzťahuje, v záujme konzistentnosti Komisia – použijúc široké rozpätie hodnotenia – zamýšľa uplatniť toto nariadenie v súčasnom prípade.

(24)

Lodiarstvo je hospodárska činnosť zahŕňajúca obchod medzi členskými štátmi. Preto pomoc lodiarstvu spadá do rámca článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(25)

Komisia poznamenáva, že v zmysle lodiarskeho nariadenia „lodiarstvo“ znamená stavbu samohybných námorných obchodných plavidiel. Komisia ďalej poznamenáva, že spoločnosť IZAR sa venuje stavbe takýchto lodí, a ide teda o podnik spadajúci pod toto nariadenie. Komisia ďalej poznamenáva, že článok 2 spomínaného nariadenia stanovuje, že pomoc poskytovaná lodiarstvu, na opravu lodí a prestavbu lodí môže byť zlučiteľná so spoločným trhom iba v prípade, ak je v súlade s ustanoveniami nariadenia. Toto nariadenie platí nielen pre pomoc poskytovanú podnikom zapojeným do takejto činnosti, ale aj pre pomoc spriazneným osobám.

(26)

V auguste 1997 Komisia podľa nariadenia (ES) č. 1013/97 výnimočne schválila balík pomoci na reštrukturalizáciu pre španielske verejné lodenice na účely obnovenia ich životaschopnosti do konca roka 1998. Celkový balík pomoci vrátane pomocí schválených skôr predstavoval 318 miliárd pesiet (1,9 miliardy EUR).

(27)

Pri udelení súhlasu Komisia zdôraznila, že povaha balíka pomoci sa riadi princípom „prvý a posledný raz“. Španielska vláda sa zaviazala, že lodenice nedostanú žiadnu ďalšiu pomoc na reštrukturalizáciu, záchranu, kompenzáciu strát alebo privatizáciu. Tento záväzok sa odrážal v podmienkach pripojených k rozhodnutiu Komisie o súhlase s pomocou a bol zdôraznený aj v prvom bode článku 5 ods. 1 pododsek 2 lodiarskeho nariadenia. Podľa tohto ustanovenia žiadnemu z podnikov, ktorým bola poskytnutá takáto pomoc podľa nariadenia (ES) č. 1013/97, nesmie byť poskytnutá pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu.

(28)

V dôsledku toho pomoc nad rámec pomoci povolenej v pôvodnom rozhodnutí Komisie z augusta 1997 treba považovať za pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ táto nebola schválená na inom právnom základe.

(29)

Komisia poznamenáva, že lodenice Sestao, Puerto Real, Sevilla, Cadiz a Juliana sú podnikmi, ktoré spadali pod nariadenie (ES) č. 1013/97 a uvedené rozhodnutie Komisie z roku 1997. Lodenice Manises a Fene (bývalé Astano) sú spriaznenými osobami, keďže ich v období, ktoré je predmetom vyšetrovania, vlastnila lodiarska spoločnosť IZAR, a preto tiež spadajú pod lodiarske nariadenie podľa článku 1 písm. g) tohto nariadenia.

(30)

V rozhodnutí o začatí formálneho konania Komisia vyjadrila domnienku, že SEPI konala v mene štátu, t. j. že jej správanie v rozličných transakciách je pripísateľné štátu. Španielsko sa proti tejto domnienke ohradilo a tvrdí, že SEPI funguje nezávisle od štátu a jej správanie teda nie je pripísateľné štátu. Z pohľadu Španielska SEPI v každom prípade konala ako trhový investor a teda prostriedky, ktoré v tomto prípade SEPI poskytla, nemožno považovať za štátnu pomoc.

(31)

Komisia poznamenáva, že SEPI je verejná holdingová spoločnosť, ktorá je priamo závislá na ministerstve financií. Ako taká sa v zmysle smernice Komisie 2000/52/ES z 26. júla 2000 (9), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi, považuje za verejný podnik, keďže verejné orgány vzhľadom na vlastníctvo alebo finančnú účasť na SEPI môžu na ňu priamo alebo nepriamo vykonávať dominantný vplyv.

(32)

Súdny dvor definoval, kedy sa prostriedky považujú za štátne zdroje. Súdny dvor napr. stanovil, že aj v prípade, ak sumy zodpovedajúce uvedenému opatreniu nie sú stálym vlastníctvom štátnej finančnej správy, skutočnosť, že sú neustále predmetom verejnej kontroly a sú teda k dispozícii príslušným vnútroštátnym orgánom, postačuje na to, aby tieto prostriedky boli kategorizované ako štátne zdroje (rozsudok Súdneho dvora v prípade C-83/98 P France/Ladbroke Racing a Komisia (10)). Toto jednoznačne platí i pre zdroje SEPI.

(33)

Údny dvor ďalej prijal rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora C-482/99, Stardust marine (11)), v ktorom sú stanovené kritériá, pri splnení ktorých je opatrenie pomoci realizované verejným podnikom pripísateľné štátu. Túto skutočnosť možno podľa Súdneho dvora usúdiť podľa skupiny indikátorov vyvstávajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom bolo prijaté dané opatrenie.

(34)

Príkladmi takýchto indikátorov sú podľa Súdneho dvora integrácia verejnej spoločnosti do štruktúr verejnej správy, povaha jej aktivít a ich výkon na trhu za normálnych podmienok v konkurencii so súkromnými poskytovateľmi, právne postavenie podniku (v tom zmysle, či podnik je predmetom verejného alebo bežného podnikového práva), intenzita dohľadu zo strany verejných orgánov nad riadením podniku alebo akýkoľvek iný indikátor dokazujúci, v konkrétnom prípade, zapojenie verejných orgánov do prijatia opatrenia alebo pravdepodobnosť, že tieto orgány neboli do prijatia opatrenia zapojené, so zreteľom na rozsah opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje.

(35)

SEPI je spoločnosť s osobitným právnym postavením, napr. jej výročné správy nie sú prístupné v španielskom verejnom registri. Dohľad v spoločnosti vykonáva predstavenstvo, ktoré do veľkej miery pozostáva zo štátnych tajomníkov a iných osôb s priamym prepojením na vládu. Povaha aktivít spoločnosti zahŕňa privatizáciu spoločností vo vlastníctve štátu, pričom táto aktivita je úzko prepojená na verejnú politiku. Okrem toho správanie SEPI v minulosti voči spoločnostiam bolo realizované spôsobom, ktorý možno považovať za pripísateľný štátu, ako napr. poskytnutie časti povolenej pomoci na reštrukturalizáciu v roku 1997 a nezákonná pomoc v roku 1998 (12). Možno tiež poznamenať, že SEPI za iných okolností poskytuje štátnu pomoc, ako napr. španielskemu uhliarskemu priemyslu (13).

(36)

Z bodov 31 a 32 vyplýva, že prostriedky SEPI sú štátnymi zdrojmi. Z bodov 33 až 35 ďalej vyplýva, že poskytnutie týchto prostriedkov lodiarskym spoločnostiam, ktoré je predmetom vyšetrovania v tomto prípade, treba považovať za pripísateľné štátu, keďže prostriedky boli poskytnuté za podmienok, ktoré nie sú v súlade so zásadami trhovej ekonomiky.

(37)

Všeobecnou zásadou, ktorá platí pre finančné transakcie medzi štátom a verejnými spoločnosťami, je tzv. zásada trhovo-ekonomického investovania. Keďže prostriedky SEPI sú štátnymi zdrojmi, je nevyhnutné, aby SEPI vo svojich ekonomických transakciách s lodiarskymi dcérskymi spoločnosťami (či už tieto dcérske spoločnosti sú spoločnosti vykonávajúce hospodársku činnosť, alebo holdingové spoločnosti takýchto spoločností) konala v súlade so zásadou trhovo-ekonomického investovania.

(38)

Zásada trhovo-ekonomického investovania je dopodrobna vysvetlená v oznámení Komisie členským štátom o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o EHS (14) a článku 5 smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi (15). Aj súdny dvor napr. v prípade C-40/85 (16) uviedol, že vhodným spôsobom na určenie, či opatrenie je štátnou pomocou, je uplatnenie kritéria, do akej miery by podnik bol schopný získať uvedenú sumu na súkromnom kapitálovom trhu za rovnakých podmienok, „predovšetkým, či by za podobných podmienok súkromný investor, so zreteľom na predvídateľnosť dosiahnutia návratnosti, odhliadnuc od sociálnej, regionálnej politiky a hľadísk sektora, upísal uvedený kapitál“.

(39)

Komisia nevylučuje možnosť, že v prípade prostriedkov poskytnutých SEPI nemusí ísť o pomoc, pokiaľ je konanie SEPI v súlade so zásadou trhovo-ekonomického investovania. Komisia preto v prípade kapitálovej injekcie, ktorá je predmetom vyšetrovania, posúdi, či SEPI konalo podľa tejto zásady.

(40)

Španielsko tvrdí, že 28. júla 2000, kedy BAZAN dostala hlavnú kapitálovú injekciu, bola táto spoločnosť čisto vojenskou spoločnosťou, pretože v tom čase ešte neprebehlo zlúčenie s civilnými lodiarskymi spoločnosťami, ktoré prednedávnom nadobudla. Španielsko preto namieta, že na pomoc poskytnutú spoločnosti BAZAN sa vzťahuje výnimka podľa článku 296 Zmluvy o ES.

(41)

Komisia s tým nesúhlasí a podotýka, že v čase poskytnutia kapitálu spoločnosť BAZAN vlastnila všetky príslušné civilné lodenice a súvisiace aktivity. Nie je pritom relevantné, či spoločnosť BAZAN civilné aktivity vlastnil formou 100 percentného vlastníctva dcérskych spoločností alebo vo forme aktív. Taktiež možno poznamenať, že civilné dcérske spoločnosti sa o dva mesiace neskôr zlúčili do spoločnosti BAZAN. Pre posúdenie, či pomoc môže potenciálne deformovať konkurenciu medzi civilnými lodenicami na spoločnom trhu, je relevantné konečné použitie zdrojov príjemcom.

(42)

Pri začatí konania mala Komisia pochybnosti, pokiaľ ide o to, či sociálne náklady súvisiace s minulosťou spoločnosti BAZAN (pred júlom 2000) boli spojené výlučne s vojenskou výrobou, keďže BAZAN v minulosti zrejme vyrábala aj civilné lode. Komisia preto vyslovila pochybnosti, či prostriedky poskytnuté na pokrytie týchto nákladov spadajú pod článok 296 Zmluvy o ES.

(43)

Komisia poznamenáva, že sociálne náklady spojené s minulosťou spoločnosti BAZAN skutočne tvoria časť celkového poskytnutého kapitálu. Španielsko preukázalo, že […] miliónov EUR bolo poskytnutých externým poisťovniam na pokrytie dôchodkového zabezpečenia niekdajších vojenských lodeníc. Táto suma tvorí časť kapitálu poskytnutého v roku 2000 a celý kapitál poskytnutý v rokoch 2001 a 2002. Dodatočné kapitálové injekcie v rokoch 2001 a 2002 boli motivované nečakaným nárastom nákladov na toto dôchodkové zabezpečenie. Španielsko tiež namietalo, že ďalších […] miliónov EUR BAZAN zaplatila priamo určitým zamestnancom spoločnosti BAZAN v preddôchodkovom veku.

(44)

Sociálne náklady spojené s vojenskou minulosťou spoločnosti BAZAN však netvoria celú sumu kapitálu, ktorú SEPI poskytla. Komisii neboli predložené presvedčujúce informácie o potrebe zvýšenia prevádzkového kapitálu vo vojenských lodeniciach, ani presvedčivé argumenty, prečo by investície do vojenského lodiarstva mali byť financované výlučne vlastným kapitálom a nie prevažne pôžičkami, čo by zodpovedalo normálnemu trhovému správaniu. Španielsko teda nepreukázalo že všetky prostriedky poskytnuté spoločnosťou SEPI spoločnosti IZAR boli využité na vojenské účely.

(45)

Španielsko poskytlo Komisii odhady finančných výsledkov civilných aktivít za spoločnosť IZAR v období rokov 2000 až 2003. Tieto informácie udávajú celkovú stratu z civilných aktivít v rámci IZAR vo výške 290 miliónov EUR (pozri údaje v tabuľke 1).

Tabuľka 1

Odhad výsledkov civilných aktivít spoločnosti IZAR za roky 2000 až 2003 (17)

(46)

Výsledky sa uvádzajú po mimoriadnych výnosoch týkajúcich sa najmä prevádzok Puerto Real, Sestao a Sevilla, vzhľadom na skutočnosť, že tieto spoločnosti vykazovali v čase kúpy spoločnosťou BAZAN za symbolické ceny kladné účtovné hodnoty. Z tabuľky možno dospieť k záveru, že IZAR v období od 1. júla 2000 do 31. decembra 2003 kryla straty vytvorené jej civilnými aktivitami v celkovej výške 290 miliónov EUR.

(47)

Španielsko ďalej poskytlo informácie o režijných nákladoch spoločnosti IZAR, ktoré neboli alokované na civilné aktivity vo výpočte výsledkov v tabuľke 1. Celková výška režijných nákladov v období rokov 2000 až 2003 predstavuje […] miliónov EUR. Podiel civilných aktivít na obrate spoločnosti IZAR bol v tomto období […] percentný. Použitím tohto kľúča na distribúciu režijných nákladov sa strata civilných aktivít v uvedenom období zvýši o ďalších 74 miliónov EUR.

(48)

Odhad celkovej straty civilných aktivít spoločnosti IZAR v období rokov 2000 až 2003 teda predstavuje 364 miliónov EUR.

(49)

V čase, keď BAZAN nadobudla civilné aktivity, mala obmedzené finančné zdroje (vlastný kapitál vo výške 100 miliónov EUR koncom roka 1999). Spoločnosť zrejme v rokoch 2000 až 2002 vo svojich vojenských aktivitách dosiahla straty (na základe výročných správ spoločnosti IZAR) vo výške cca […] miliónov EUR. Je teda možné konštatovať, že straty civilných aktivít spoločnosti IZAR museli byť pokryté kapitálovou injekciou poskytnutou v roku 2000.

(50)

Ďalej je potrebné posúdiť otázku, či by za podobných podmienok súkromný investor, so zreteľom na predvídateľnost dosiahnutia návratnosti, odhliadnuc od sociálnej, regionálnej politiky a hľadísk sektora, poskytol uvedený kapitál. Podľa Súdneho dvora je vhodným spôsobom na stanovenie, či kapitálová injekcia je štátnou pomocou, uplatnenie kritéria na určenie, do akej miery by podnik bol schopný získať uvedené sumy na súkromných kapitálových trhoch, tzv. test súkromného investora (18).

(51)

Z informácií poskytnutých Španielskom je zrejmé, že civilné spoločnosti, ktoré spoločnosť BAZAN kúpila v júli 2000, zápasili s ekonomickými ťažkosťami (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

Účtovné hodnoty a finančné riziká (odhad Španielska) v júli 2000

(52)

Okrem toho neexistovali žiadne známky, podľa ktorých by sa zložitá finančná situácia civilných aktivít, ktoré boli už niekoľko rokov stratové, zlepšovala. Preto možno považovať za vylúčené, že by civilné aktivity vo vlastníctve spoločnosti BAZAN/IZAR dosahovali prijateľnú mieru návratnosti, a to na základe ich výkonnosti v minulosti a neexistencie plánov na vykonanie reštrukturalizačných opatrení. Potvrdzujú to i informácie poskytnuté Španielskom, ktoré tvrdí, že každá z civilných aktivít spoločnosti IZAR od roku 2000 každoročne produkovala stratu, až na malé výnimky.

(53)

Z týchto dôvodov možno konštatovať, že spoločnosť IZAR by nebola schopná získať pôžičku alebo kapitál na pokrytie strát z civilných aktivít na súkromných kapitálových trhoch. Poskytnutie kapitálu pre tieto aktivity teda nebolo v súlade s testom súkromného investora. Z rovnakého dôvodu SEPI nemohla očakávať návratnosť tohto kapitálu. Preto poskytnutie týchto zdrojov zo strany SEPI spoločnosti IZAR nie je v súlade so zásadou trhovo-ekonomického investovania. Z toho vyplýva, že kapitálové injekcie pre civilné aktivity spoločnosti IZAR predstavujú štátnu pomoc. Táto štátna pomoc bola nezákonná, pretože nebola Komisii oznámená.

(54)

Ďalej možno konštatovať, že táto pomoc nebola zlučiteľná so spoločným trhom, nakoľko nešlo o povolenú pomoc na reštrukturalizáciu, keďže vzhľadom na uvedené dôvody takáto pomoc nebola v prípade lodeníc prípustná. Nebola povolená ani pre ostatné príslušné aktivity – spoločnosti Fene a Manises, keďže Španielsko nepredložilo žiaden reštrukturalizačný plán. Táto pomoc sa nemôže schváliť ani podľa žiadneho z ustanovení lodiarskeho nariadenia a podľa dostupných informácií ani na základe žiadnej z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES.

(55)

Ako sa uvádza v nariadení o štátnej pomoci v prípade C-40/00, spoločnosť IZAR 12. septembra 2000 splatila SEPI pôžičky vo výške 192,1 milióna EUR, s úrokmi. Tieto prostriedky boli poskytnuté v roku 1999 spoločnostiam Juliana, Cadiz a Manises, ktoré následne v júli 2000 prevzala spoločnosť BAZAN/IZAR. Ako sa uvádza v rozhodnutí v prípade C-40/00, informácie v súvislosti so splatením tejto pôžičky sa použijú v súčasnom vyšetrovaní.

(56)

Podľa informácií poskytnutých Španielskom straty vykazované civilnými aktivitami za rok 2000 v tabuľke 1 neobsahujú splatenie uvedených pôžičiek.

(57)

Je zrejmé, že prostriedky poskytnuté spoločnosťou SEPI v roku 1999 zvýhodnili civilné spoločnosti Juliana, Cadiz a Manises. Keďže tieto pôžičky boli splatené z bežných účtov spoločnosti IZAR, výsledkom je, že tieto tri spoločnosti, neskôr rozpustené na prevádzkové jednotky, boli zvýhodnené, pretože nemuseli splatiť uvedené pôžičky. Je preto zrejmé, že spoločnosť IZAR prostredníctvom splatenia pôžičiek z vlastných zdrojov zbavila spoločnosti Juliana, Cadiz a Manises finančného bremena spojeného so splatením pôžičiek.

(58)

Komisia posudzovala, či by pôžičky splatené spoločnosťou IZAR boli mohli byť financované prostriedkami z novej pôžičky spoločnosti IZAR pri trhových podmienkach. Pokiaľ ide o túto otázku, Komisia je toho názoru, že bez kapitálovej injekcie v roku 2000, ktorá podľa uvedeného bola použitá na podporu civilných aktivít spoločnosti IZAR, by finančná situácia spoločnosti IZAR bola oveľa horšia, než v skutočnosti bola. Z tohto dôvodu možno vylúčiť, že by IZAR bola dostala pôžičku za trhových podmienok, nebyť nezákonnej a nezlučiteľnej pomoci vo forme kapitálovej injekcie vo výške 364 miliónov.

(59)

Splatenie 192,1 milióna EUR spoločnosťou IZAR spoločnosti SEPI teda treba považovať za ďalšie použitie kapitálovej injekcie, ktorá je predmetom vyšetrovania, v prospech civilných aktivít spoločnosti IZAR. Z rovnakých dôvodov ako v prípade krytia straty ani použitie prostriedkov na civilné aktivity nebolo v súlade so zásadou trhovo-ekonomického investovania a zodpovedajúca suma kapitálovej injekcie poskytnutej spoločnosti IZAR predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(60)

Na základe uvedeného posúdenia Komisia dospela k záveru, že civilné aktivity spoločnosti IZAR profitovali z kapitálovej injekcie poskytnutej spoločnosťou SEPI spoločnosti IZAR v roku 2000, a to vo forme krytia straty vo výške 364 miliónov EUR, ako sa uvádza vyššie v odseku 48, plus vo forme splatenia pomoci vo výške 192,1 milióna EUR, ako sa uvádza vyššie v odseku 51. Celková pomoc teda predstavuje 556,1 milióna EUR. Dodatočné kapitálové injekcie v rokoch 2001 a 2002 od spoločnosti SEPI spoločnosti IZAR boli použité na krytie neočakávaného zvýšenia dôchodkového zabezpečenia v niekdajších vojenských lodeniciach a nepredstavujú štátnu pomoc.

(61)

Vzhľadom na to, že sa pochybnosti o ďalšej nezlučiteľnej pomoci poskytnutej španielskym civilným lodeniciam potvrdili, Komisia musí posúdiť, ako sa uvádza v začatí konania, či aj časť pomoci na reštrukturalizáciu poskytnutej v roku 1997 bude považovaná za nezlučiteľnú a bude ju treba nahradiť.

(62)

V tejto súvislosti Komisia, berúc do úvahy pripomienky Španielska a spoločnosti IZAR v rámci tohto konania, konštatuje, že neexistujú dôvody považovať časť pomoci na reštrukturalizáciu povolenej v roku 1997 za nezlučiteľnú. Dôvodom je, že podľa rozhodnutia (19) o povolení pomoci právo Komisie požadovať náhradu pomoci povolenej v roku 1997 zaniklo s poslednou monitorovacou správou (20) z 13. októbra 1999. A tak sa pomoc schválená v roku 1997 ukončením monitorovacieho obdobia stala existujúcou pomocou.

(63)

Španielsko tvrdí, že kapitálová injekcia spadá pod článok 296 a nespadá teda do rozsahu pravidiel o štátnej pomoci, keďže spoločnosť BAZAN bola v čase nadobudnutia lodeníc vojenskou spoločnosťou.

(64)

Je nesporné, že civilné aktivity potrebovali finančnú pomoc, aby mohli pokračovať v činnosti aj po júli 2000. Samotná skutočnosť, že boli súčasťou lodiarskej spoločnosti, ktorá sa zaoberala vojenskou stavbou lodí, nemení povahu týchto lodeníc a súvisiacich aktivít. Preto pomoc na takéto aktivity spadá pod článok 87 zmluvy.

(65)

Komisia dospela k záveru, že Španielsko nezákonne poskytlo pomoc vo výške 556 miliónov EUR v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy. Táto pomoc bola poskytnutá vo forme: kapitálovej injekcie vo výške 1 322 miliónov EUR poskytnutej spoločnosťou SEPI spoločnosti IZAR v roku 2000, z ktorej 556,1 milióna EUR bolo v prospech civilných aktivít spoločnosti IZAR.

(66)

Pomoc by mala byť v plnej výške nahradená súčasnými vlastníkmi týchto aktivít spoločnosti IZAR,