22.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/9

(1)

Listom z 10. júla 2001 Komisia vyzvala francúzske orgány, aby jej postúpili informácie týkajúce sa niektorých opatrení v prospech spoločnosti Electricité de France (EDF), ktoré by sa mohli považovať za štátnu pomoc.

(2)

V období od júla 2001 do júna 2002 prebiehala intenzívna korešpondencia medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi (2). Dňa 3. septembra 2002 sa uskutočnila porada o technických záležitostiach.

(3)

Listom zo 16. októbra 2002 Komisia oboznámila francúzske orgány s troma rozhodnutiami súvisiacimi s EDF (3). Na jednej strane Komisia navrhla francúzskym orgánom v súlade s článkom 88 ods. 1 zmluvy, vo forme odporučenia vhodného opatrenia, aby bola odstránená neobmedzená štátna záruka poskytnutá na všetky záväzky spoločnosti EDF na základe jej štatútu verejnej spoločnosti s priemyselným a obchodným zameraním (EPIC), ktorý vylučuje uplatňovanie akejkoľvek legislatívy týkajúcej sa konkurzného konania a súdnej likvidácie spoločností v ťažkostiach. Na druhej strane v súlade s článkom 88 ods. 2 zmluvy Komisia otvorila formálny postup preskúmania výhod vyplývajúcich z toho, že spoločnosť EDF v období reštrukturalizácie súvahy spoločnosti v roku 1997 nezaplatila daň z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv oslobodených od dane pre obnovu hlavnej prenosovej siete (RAG). Komisia napokon prikázala francúzskym orgánom poskytnúť niektoré informácie potrebné na preskúmanie tejto daňovej výhody v rámci formálneho postupu preskúmania.

(4)

V pripomienkach odovzdaných Komisii listom z 11. decembra 2002 francúzske orgány popreli prítomnosť akéhokoľvek prvku štátnej pomoci v štatúte EPIC a odmietli uskutočniť navrhované opatrenie. Francúzske orgány rovnako popreli, že by bola v roku 1997 spoločnosti EDF poskytnutá daňová výhoda. Dňa 12. februára 2003 sa konala porada ohľadom technických záležitostí medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi, s cieľom preskúmať otázky uvedenej daňovej výhody.

(5)

Dňa 2. apríla 2003, po tom, čo francúzske orgány odmietli uskutočniť navrhované opatrenie a v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktoré obsahuje podrobnosti uplatňovania článku 93 Zmluvy o založení ES (4), sa Komisia rozhodla otvoriť formálny postup preskúmania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy, neobmedzenej štátnej záruky poskytnutej spoločnosti EDF, vďaka ktorej sa spoločnosť nemôže dostať do konkurzu (5). Listom z 12. júna 2003 francúzske orgány odovzdali Komisii svoje pripomienky v rámci formálneho postupu preskúmania.

(6)

Listom z 11. novembra 2003, doplneným listami z 21. novembra a z 11. decembra 2003, francúzske orgány oboznámili Komisiu s reformou dôchodkového systému zamestnancov odvetvia výroby elektrickej energie a plynárenstva (IEG) a odovzdali jej právne podklady pre transformáciu spoločnosti EDF na obchodnú spoločnosť podľa všeobecného práva. Orgány naznačili, že spomínané reformy budú časťou rovnakého návrhu zákona. Listom zo 16. decembra 2003 francúzska vláda potvrdila, že navrhne parlamentu na schválenie ustanovenia týkajúce sa transformácie právnej formy spoločnosti EDF, ktorá je v súčasnosti verejnou inštitúciou, na spoločnosť podľa všeobecného práva, aby tak umožnili ich uplatnenie pred 1. januárom 2005.

(7)

Dňa 17. novembra 2003 sa konala ďalšia porada o technických záležitostiach medzi Komisiou, francúzskymi orgánmi a predstaviteľmi spoločnosti EDF o otázke daňovej výhody v prospech spoločnosti EDF. Francúzske orgány poskytli ďalšie informácie o tejto otázke prostredníctvom listu z 20. novembra 2003.

(8)

Spoločnosť EDF zabezpečuje výrobu, prenos a distribúciu elektrickej energie na francúzskom území. EDF je jednou z najvýznamnejších priemyselných skupín na európskom trhu s energiou a súvisiacich trhoch. Skupina je rovnako aktívna v Číne, Egypte, Argentíne, Brazílii, Mexiku a v Spojených štátoch amerických.

(9)

V roku 2002 spoločnosť EDF zaznamenala tržby na úrovni 48,4 miliárd eur; skupina poskytuje v súčasnosti služby 32,5 miliónom odberateľov vo Francúzsku a 8,9 miliónom v ostatných európskych krajinách. Jej najvýznamnejšie európske pobočky na trhu s energiou sú EDF Energy (Veľká Británia) a EnBW (Nemecko), spoločnosť EDF rovnako vlastní podiely v mnohých iných európskych spoločnostiach.

(10)

EDF bola založená zákonom č. 46-628 z 8. apríla 1946 ako spoločnosť so štatútom EPIC. Vo Francúzsku právnické osoby podľa verejného práva, medzi ktoré patrí aj EPIC, nepodliehajú všeobecnému právu, čo sa týka konkurzného konania a súdnej likvidácie insolventných spoločností.

(11)

Neuplatniteľnosť postupov pre prípady platobnej neschopnosti a bankrotu na právnické osoby podľa verejného práva vyplýva zo všeobecného princípu, ktorý nedovoľuje exekúciu majetku verejných inštitúcií a ktorý je uznávaný francúzskou judikatúrou od konca 19. storočia (6).

(12)

Francúzske orgány ohlásili Komisii reformu dôchodkového systému zamestnancov sektora IEG.

(13)

Súčasný dôchodkový systém zamestnancov sektora IEG podlieha výnimočnému režimu, ktorý sa líši od všeobecného režimu sociálneho zabezpečenia. Systém je priebežný a je financovaný z odvodov zamestnancov a z príspevkov spoločností odvetvia („systémový vyrovnávací príspevok“), ktorý je vypočítaný pomerne k celkovým mzdovým nákladom spoločnosti a ktorý má za cieľ každoročne vyrovnať rozpočet dôchodkového režimu. Napriek tomu, že režim zahŕňa celé odvetvie, je riadený spoločným oddelením, ktoré patrí pod spoločnosti EDF a Gaz de France (GDF).

(14)

Reforma predstavená francúzskymi orgánmi predpokladá vytvorenie orgánu sociálneho zabezpečenia s paritným zastúpením a s celoštátnou pôsobnosťou, tzv. Národný fond odvetvia elektrickej energie a plynárenstva, ktorý bude nezávislý od spoločností EDF a GDF, orgán bude právnickou osobou podľa súkromného práva a bude podliehať Zákonníku sociálneho zabezpečenia. Všetci zamestnanci a zamestnávatelia sektora IEG budú povinne pridružení k spomínanému fondu.

(15)

Reforma rozlišuje v ekonomickej rovine dva druhy práv:

(16)

Čo sa týka základných práv (7), reforma predpokladá pričlenenie špeciálneho režimu pre odvetvie IEG k všeobecnému režimu (Národný fond starobného poistenia zamestnancov – CNAV) a k povinným doplnkovým režimom (Generálne združenie inštitúcii pre dôchodkové zabezpečenie riadiacich pracovníkov – AGIRC a Združenie doplnkových dôchodkových režimov – ARRCO). Prostredníctvom týchto režimov budú zamestnancom odvetvia poskytované základné práva ako protihodnota k príspevkom podľa všeobecného práva, ktoré uhradia spoločnosti odvetvia.

(17)

Orgány sociálneho zabezpečenia stanovia technické podrobnosti tohto pričlenenia v perspektíve finančnej neutrality pre základné režimy (8). Toto pričlenenie môže byť vykonané najmä podľa metódy ukazovateľov výdavkov alebo metódy pomeru nákladov, ktoré francúzske organizmy sociálneho zabezpečenia už použili v predchádzajúcich prípadoch pričlenenia (9).

(18)

V liste z 11. decembra 2003 francúzske orgány vyhlasujú, že:

„Francúzske orgány sa zaväzujú zabezpečiť, aby dohody, ktoré budú uzavreté medzi odvetvím výroby elektrickej energie a plynárenstva a režimami podľa všeobecného práva (základné režimy), ako aj každé iné kroky podniknuté v tomto ohľade boli finančne neutrálne pre každú zo strán a pre štát.“

(19)

Čo sa týka špecifických práv (10), reforma rozlišuje budúce špecifické práva a minulé špecifické práva.

(20)

Budúce špecifické práva nadobudnuté zamestnancami sektora následne po reforme budú v plnej výške na náklady spoločností v nezmenených podmienkach, bez ohľadu na zvýšenie vyplácanej sumy, spojené s rastom mzdových nákladov.

(21)

Minulé špecifické práva zamestnancov pracujúcich v prenose a distribúcii elektrickej energie a plynu, nadobudnuté do dňa rozhodujúceho pre spustenie reformy, už nebudú financované spoločnosťami odvetvia, ale prostredníctvom tarifného príspevku. Tento je vypočítaný pre každého koncového spotrebiteľa z časti poplatku za používanie elektrických alebo plynárenských sietí, ktorá mu je priamo pripísateľná a ktorá je nezávislá od množstva skutočne spotrebovanej energie. Poplatok bude vyberať spoločnosť, ktorá koncovému spotrebiteľovi fakturuje služby dodávky elektriny a plynu a bude priamo a v plnej miere začlenený do nového fondu odvetvia IEG.

(22)

Minulé špecifické práva zamestnancov pracujúcich v iných oblastiach, ako je prenos a distribúcia elektrickej energie a plynu nadobudnuté do dňa reformy, budú naďalej financované spoločnosťami odvetvia. Odo dňa rozhodného pre spustenie reformy bude financovanie týchto špecifických dôchodkových práv definitívne rozdelené medzi spoločnosti odvetvia na základe dvoch kritérií: mzdové náklady a trvanie pracovného pomeru zamestnancov patriacich pod štatút IEG.

(23)

Okrem iného predpokladá plánovaná reforma štátnu záruku na vyplácanie dôchodkov zodpovedajúcich minulým špecifickým právam. Táto záruka poslednej inštancie bude poskytnutá Národnému fondu odvetvia výroby elektrickej energie a plynárenstva a nie spoločnostiam. Záruka je uplatniteľná iba po tom, ako bolo konštatované nezaplatenie jednou zo spoločností a po predbežnom uplatnení mechanizmu solidarity medzi spoločnosťami do určenej výšky.

(24)

V roku 1987, z dôvodu, že hlavná prenosová sieť (RAG) bola spoločnosti EDF zverená v roku 1956 prostredníctvom koncesionárskej zmluvy, EDF zmenila účtovný postup a zaradila aktíva patriace pod RAG do položky súvahy „koncesovaný majetok“. EDF teda použila na tieto aktíva osobitné účtovné pravidlá platné vo Francúzsku pre koncesovaný majetok, ktorý musí byť vrátený štátu po ukončení koncesie, a vytvorila rezervy oslobodené od dane pre obnovu RAG.

(25)

Podľa zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997 je však spoločnosť EDF považovaná za vlastníka RAG od roku 1956. Rezervy vytvorené v období rokov 1987 až 1996 sú teda na základe režimu uplatniteľného na koncesovaný majetok považované za bezpredmetné.

(26)

V roku 1997 sa v účtoch spoločnosti EDF nachádzali dva druhy rezerv oslobodených od dane pre obnovu RAG: ešte nevyužité rezervy v hodnote 38,5 miliárd francúzskych frankov (FRF) a záväzky z koncesie, ktoré zodpovedajú už uskutočneným transakciám v rámci obnovy RAG vo výške 18,345 miliárd FRF.

(27)

Keďže sa tieto rezervy stali bezpredmetnými, francúzske orgány prostredníctvom zákona a rozhodnutia ministerstva uskutočnili reorganizáciu súvahy spoločnosti EDF.

(28)

V prvom rade, zákon č. 97-1026 z 10. novembra 1997 určuje, že „1. januára 1997 protihodnota koncesovaného majetku RAG zaradená medzi pasíva v súvahe spoločnosti EDF bude zapísaná, bez odchýlok vyplývajúcich zo zodpovedajúceho ocenenia, medzi ‚dlhodobý hmotný majetok‘“. Zákon teda predpokladá, že časť rezerv zodpovedajúca záväzkom z koncesie je zaradená medzi dlhodobý hmotný majetok bez toho, aby podliehala dani z činnosti obchodných spoločností.

(29)

V druhom rade, list ministra hospodárstva, financií a priemyslu, štátneho tajomníka pre rozpočet a štátneho tajomníka pre priemysel, odoslaný spoločnosti EDF 22. decembra 1997 (ďalej už len list ministra hospodárstva), vysvetľuje v prílohe 1 reštrukturalizáciu súvahy spoločnosti EDF v súlade s článkom 4 zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997:

(30)

Príloha 3 listu ministra hospodárstva rovnako určuje fiškálne dôsledky reorganizácie súvahy spoločnosti EDF. Hodnota majetku spoločnosti bolo zvýšená preradením rezerv pre obnovu RAG vo výške 38,5 miliardy FRF, ktoré ešte nebolo použité, k položke „prevedené výsledky hospodárenia“, ktorá podlieha dani z činnosti obchodných spoločností, pričom uplatniteľná sadzba je z roku 1997 a dosahuje 41,66 %.

(31)

Rezervy, ktoré ešte neboli použité a ktoré dosahujú 38,5 miliardy FRF, teda boli francúzskymi orgánmi zdanené podľa zákona, ale časť rezerv zodpovedajúca záväzkom z koncesie zdanená nebola.

(32)

V súlade so zákonom č. 97-1026 z 10. novembra 1997 a s listom ministra hospodárstva boli odchýlky vyplývajúce z ocenenia zaradené pod položku „základné imanie“ bez fiškálneho dosahu, lebo zodpovedajú nadhodnotám vyplývajúcim z ocenenia uskutočneného v rámci daňových úľav alebo v rámci režimu fiškálnej neutrality vyplývajúcej zo zákonov o precenení z rokov 1959 a 1976.

(33)

V rámci reorganizácie súvahy spoločnosti EDF sa francúzske orgány riadili stanoviskom Národnej účtovnej rady č. 97.06 z 18. júna 1997, ktoré sa týka zmien účtovných metód, zmien oceňovania, zmien fiškálnych možností a opravovania účtovných chýb (ďalej už len stanovisko Národnej účtovnej rady), ktoré určuje, že opravy účtovných chýb, ktoré sa vzhľadom na ich povahu týkajú účtovania predošlých transakcií, „sú účtované vo výsledku účtovného roka, počas ktorého boli zistené“.

(34)

Prostredníctvom príkazu z 15. októbra 2002 si Komisia vyžiadala od francúzskych orgánov postúpenie všetkých dokumentov, informácií a údajov potrebných na posúdenie tejto štátnej pomoci z účtovného hľadiska, najmä úplné kópie dôverných správ francúzskeho Dvora audítorov týkajúce sa spoločnosti EDF. Francúzske orgány sa obmedzili na postúpenie výňatkov menovaných správ s odôvodnením, že iba postúpené výňatky sa týkajú vyšetrovania Komisie a že „osobitné správy Dvora audítorov o spoločnosti EDF obsahujú citlivé informácie alebo informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva“.

(35)

Komisia konštatuje, že postúpené dokumenty boli v podstatnej miere zoškrtané. Komisia preto pripomína, že hodnotenie náležitosti týchto dokumentov pre prebiehajúce vyšetrovanie neprísluší štátu, ale Komisii. Okrem iného ani existencia obchodného tajomstva nepredstavuje právoplatný dôvod pre odmietnutie postúpenia dokumentu Komisii, keďže táto je zaviazaná použiť diskrétne každú informáciu, na ktorú sa toto obchodné tajomstvo vzťahuje. Odmietnutie členského štátu postúpiť vyžiadaný dokument umožňuje Komisii rozhodnúť iba na základe dostupných informácií v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(36)

Listom zo 6. januára 2003 Národný odborový zväz nezávislých výrobcov tepelnej elektrickej energie (SNPIET) adresoval Komisii svoje pripomienky v rámci formálneho postupu preskúmania otvoreného z dôvodu, že v roku 1997 spoločnosť EDF nezaplatila daň z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv oslobodených od dane vytvorených na obnovu RAG. Podľa týchto pripomienok sa spoločnosť EDF v rámci svojej činnosti neriadila pravidlami uplatňovanými pre priemyselné a obchodné spoločnosti, v rozpore so zákonom č. 46-628 z 8. apríla 1946.

(37)

Francúzske orgány postúpili Komisii svoje pripomienky v rámci dvoch formálnych postupov preskúmania.

(38)

Francúzske orgány postúpili Komisii svoje pripomienky prostredníctvom listu z 12. júna 2003, v ktorom opäť opakujú a dopĺňajú argumenty predložené vo svojom liste z 11. decembra 2002.

(39)

V liste z 11. decembra 2002 francúzske orgány popreli označenie svojej činnosti ako pomoc spoločnosti EDF s týmto odôvodnením:

(40)

V liste z 12. júna 2003 francúzske orgány pripojili niekoľko ďalších faktov, ktoré sú rozvinuté nižšie.

(41)

Čo sa týka štátnych prostriedkov, francúzske orgány považujú interpretáciu zákona č. 80-539 zo 16. júla 1980 zo strany Komisie za chybnú. Francúzske orgány pripomínajú, že žiaden právny text ani žiadne právne rozhodnutie nepredpokladajú ani neschvaľujú existenciu automatickej štátnej záruky v prospech spoločnosti EDF a spoločností so štatútom EPIC vo všeobecnosti. Francúzske orgány znovu potvrdzujú, že zákon č. 80-539 zo 16. júla 1980 nemá za cieľ a ani nevedie k presunu výdavkov spojených s dlhom na štát, a pripomínajú, že aj v prípadoch, keď sa verejné inštitúcie vo Francúzsku dostali do vážnych finančných ťažkostí, finančné riešenia sa našli aj bez štátneho zásahu. Okrem iného francúzske orgány nepovažujú fakt, že spravujúci verejný orgán má možnosť zvýšiť prostriedky verejnej inštitúcie s finančnými ťažkosťami za dostatočný na to, aby bola preukázaná štátna záruka poslednej inštancie, ani na dokázanie prítomnosti štátnych prostriedkov v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(42)

Čo sa týka selektívnej výhody, francúzske orgány naznačujú, že prvok selekcie spomínanej štátnej pomoci nie je jednoznačný. Francúzske orgány na jednej strane zdôrazňujú, že režim ustanovený zákonom č. 80-539 zo 16. júla 1980 zapadá do všeobecnej ekonomiky systému vyplývajúceho zo všeobecného princípu francúzskeho práva, podľa ktorého majetok verejných inštitúcií nepodlieha exekúcii. Na druhej strane sa francúzske orgány domnievajú, že Komisia nedokázala, že francúzske orgány disponujú právomocou, podľa ktorej môžu poskytnúť prostriedky vymáhané súdnym rozhodnutím v prospech verejnej inštitúcie.

(43)

Francúzske orgány teda opäť popierajú tvrdenie Komisie, podľa ktorého spoločnosť EDF mala prospech, na základe svojho štatútu EPIC, z neobmedzenej štátnej záruky, ktorá predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(44)

Francúzske orgány postúpili Komisii svoje pripomienky prostredníctvom listu z 11. decembra 2002. Francúzske orgány popierajú, že by nezaplatenie dane v roku 1997 z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv oslobodených od dane vytvorených pre obnovu RAG malo charakter štátnej pomoci.

(45)

Francúzske orgány predbežne popreli výšku rezerv pre obnovu RAG predloženú Komisiou. Francúzske orgány ďalej tvrdia, že aj v prípade, že by rezervy pre obnovu RAG neboli vytvorené, spoločnosť EDF by nebola v období rokov 1987 až 1996 schopná zaplatiť daň z činnosti obchodných spoločností vzhľadom na výrazný deficit jej daňových priznaní. Keďže štát je zároveň vlastníkom spoločnosti EDF a orgánu, ktorý koncesoval RAG, francúzske orgány si nemyslia, že by záväzky z koncesie pre neho predstavovali reálne vymáhateľný dlh. Francúzske orgány teda počas reštrukturalizácie súvahy v roku 1997 priradili tieto záväzky z koncesie medzi dlhodobý hmotný majetok spoločnosti EDF, aby zmiernili podkapitalizáciu spoločnosti, ale bez toho, aby ich podriadili dani z činnosti obchodných spoločností. Francúzske orgány tvrdia, že účtovná reštrukturalizácia uskutočnená v roku 1997 môže byť interpretovaná ako zvýšenie kapitálu spoločnosti o sumu ekvivalentnú čiastočnému oslobodeniu od dane.

(46)

Francúzske orgány rovnako popierajú fakt, že štátna dividenda bola po vytvorení spomínaných rezerv v období rokov 1987 až 1996 nepatrične znížená. Naznačujú, že aj keby bol čistý zisk spoločnosti vyšší, štátna dividenda by nebola vyššia z dôvodu, že počas tohto obdobia nebola úroveň dividendy počítaná prostredníctvom preddefinovanej percentuálnej sadzby z čistého zisku spoločnosti. Úroveň dividendy bola slobodne určená štátom a nemohla sa stanoviť na základe finančnej situácie spoločnosti. Táto dividenda nebola nutne vyplácaná z čistého zisku každého účtovného obdobia. Z tohto pohľadu a vzhľadom na deficitné výsledky hospodárenia spoločnosti EDF francúzske orgány zdôrazňujú, že si štát nakoniec vybral v období rokov 1987 až 1996 dividendu, ktorej úroveň podstatne prekročila hranice všeobecného práva obchodných spoločností.

(47)

Francúzske orgány okrem iného tvrdia, že ak sa aj vytvorenie rezerv pre obnovu RAG prejavilo ako výhoda, táto by sa mala považovať za neutralizovanú zvýšením dane z činnosti obchodných spoločností, ktorú EDF zaplatila v roku 1997. Francúzske orgány odhadujú, že v období rokov 1987 – 1996 spoločnosť EDF celkovo štátu vyplatila sumu vyššiu, ako je hodnota dane z činnosti obchodných spoločností, ktorú by podľa obchodného práva zaplatila spoločnosť, ktorá by nevytvorila rezervy pre obnovu RAG a ktorá by svojmu akcionárovi vyplatila dividendu na úrovni 37,5 % čistého zisku po zdanení.

(48)

Okrem iného francúzske orgány pripomínajú, že ak by sa aj zistila nenáležitá výhoda na základe desaťročnej premlčacej doby, ktorá je stanovená v článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 a ktorá sa počíta odo dňa poskytnutia prvých prvkov pomoci, išlo by o už existujúcu štátnu pomoc, a nie o novú štátnu pomoc. Vzhľadom na to, že prvá žiadosť Komisie o informácie je z 10. júla 2001, eventuálne prvky štátnej pomoci poskytnutej pred rokom 1991 by boli premlčané. Francúzske orgány sa domnievajú, že legislatívny zásah v roku 1997 nemal za účinok plynutie premlčacej doby, keďže takýto účinok môžu mať iba opatrenia Komisie. Francúzske orgány sa nakoniec domnievajú, že by v každom prípade išlo o existujúcu štátnu pomoc, keďže táto bola poskytnutá pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou.

(49)

V liste z 20. novembra 2003 francúzske orgány pripomínajú svoje argumenty, čo sa týka odchýlok vyplývajúcich z ocenenia započítaných k záväzkom z koncesie nachádzajúcich sa v účtoch spoločnosti a čo sa týka uplatnenia pravidla premlčacej doby. Okrem iného tvrdia, že sadzba dane z činnosti obchodných spoločností, ktorá mala byť uplatnená pri reštrukturalizácii súvahy spoločnosti EDF, je sadzba platná v roku 1996 (36,67 %), a nie sadzba platná v roku 1997 (41,66 %). Francúzske orgány sa totiž domnievajú, že táto reštrukturalizácia sa vykonala na daňovom priznaní odovzdanom 23. decembra 1997, po ukončení účtovného roku 1996, ale pred ukončením účtovného roku 1997.

(50)

Francúzske orgány tak popierajú tvrdenie Komisie, podľa ktorej spoločnosť EDF v roku 1997 mala prospech z nezaplatenia dane z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv oslobodených od dane pre obnovu RAG.

(51)

Listom z 21. januára 2003 boli pripomienky SNPIET zaslané francúzskym orgánom. Listom z 21. februára 2003 francúzske orgány tieto pripomienky komentovali, poukazujúc na jednej strane na fakt, že podstatná časť pripomienok SNPIET sa musí považovať za neprijateľnú z dôvodu, že sa netýkajú otvoreného formálneho postupu preskúmania, a na druhej strane, keďže SNPIET neprináša Komisii žiaden nový prvok, čo sa týka otvoreného postupu, francúzske orgány nemajú k pripomienkam čo dodať.

(52)

Článok 87 ods. 1 zmluvy (11) ustanovuje, že „je nezlučiteľná so spoločným trhom, z dôvodu, že ovplyvňuje výmeny medzi členskými štátmi, pomoc v akejkoľvek forme poskytnutá štátom alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov, ktorá naruší alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže zvýhodňovaním určitých spoločností alebo určitej výroby“. Na určenie, či konkrétne opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, musí Komisia vyhodnotiť nasledovné kritéria: štátny pôvod opatrenia a použitie verejných zdrojov, udelenie výhody určitým spoločnostiam alebo určitým odvetviam, ktoré majú za následok porušenie rovnováhy hospodárskej súťaže a ovplyvnenie výmen medzi členskými štátmi.

(53)

Komisia tu pripomína prvky už predložené v rozhodnutiach o odporúčaní vhodného opatrenia a otvorenia formálnych postupov preskúmania (12).

(54)

Toto rozhodnutie nemá vplyv na uplatnenie a dodržiavanie pravidiel Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(55)

EDF je spoločnosť so štatútom EPIC od svojho vytvorenia zákonom č. 46-628 z 8. apríla 1946, ktorý sa týka znárodnenia výroby elektrickej energie a plynárenstva. Rovnako ako všetky ostatné verejné inštitúcie, ani spoločnosť EDF nepodlieha všeobecnému procesnému právu spoločností.

(56)

Oznámenie Komisie o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na štátnu pomoc vo forme záruk (13) (ďalej už len oznámenie o štátnej pomoci vo forme záruk) v bode 2.1.3 stanovuje, že „predstavujú (…) štátnu pomoc vo forme záruk výhodnejšie podmienky úverov získané spoločnosťami, ktorých právny štatút vylučuje možnosť postupu bankrotu alebo platobnej neschopnosti, alebo výslovne predpokladá štátnu záruku alebo štátne krytie strát spoločnosti.“ Existencia štátnej pomoci je dokázaná, ak je potvrdená jedna z uvedených hypotéz.

(57)

Komisia sa domnieva, že fakt, že spoločnosť EDF nemôže byť vystavená konkurznému konaniu alebo súdnej likvidácii, a teda nemôže zbankrotovať, je interpretovateľný ako všeobecná štátna záruka vzťahujúca sa na záväzky spoločnosti ako celok. Takáto záruka nemôže byť predmetom žiadneho odmeňovania podľa pravidiel trhu. Táto záruka, ktorej krytie nie je obmedzené, ani časovo ani finančne, predstavuje štátnu pomoc.

(58)

Na základe oznámenia o štátnej pomoci vo forme záruk bola dokázaná štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy aj napriek tomu, že štát nie je na základe poskytnutej záruky nútený k platbe. Štátna pomoc je poskytnutá v momente, keď je záruka ponúknutá, teda v rámci vytvorenia spoločnosti EDF s právnou formou EPIC, ktorá vylučuje uplatnenie postupov platobnej neschopnosti a bankrotu. Neobmedzená štátna záruka udelená spoločnosti EDF teda vyplýva zo zákona.

(59)

Už vo svojom rozhodnutí návrhu vhodného opatrenia a rozhodnutí otvoriť formálny postup preskúmania Komisia označila neobmedzenú záruku poskytnutú spoločnosti EDF za existujúcu pomoc. Na základe článku 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 je totiž existujúca pomoc každá pomoc poskytnutá predtým, ako zmluva v zainteresovanom členskom štáte nadobudla účinnosť. Všeobecný princíp, že majetok verejných inštitúcií nepodlieha exekúcii, však bol uznaný francúzskou judikatúrou na konci 19. storočia a štatút spoločnosti EDF bol stanovený v roku 1946.

(60)

V rozpore s tým, čo tvrdia francúzske orgány, osobitný postup vymáhania pohľadávok v zmysle zákona č. 80-539 zo 16. júla 1980 (14) nie je porovnateľný so zákonom č. 85-98 z 25. januára 1985, ktorý sa týka konkurzného konania a súdnej likvidácie spoločností. Podľa tohto zákona č. 85-98 z 25. januára 1985, v prípade, že sa obchodná spoločnosť dostane do situácie, keď nie je schopná splácať svoje dlhy a zároveň nemôže byť predmetom konkurzného konania, je na ňu uvalená súdna likvidácia. Jej aktíva sú zabavené a predané, pričom výnos z predaja v zásade slúži na vyplatenie veriteľov spoločnosti. Keďže však v praxi bývajú aktíva spoločnosti často výrazne nižšie ako jej záväzky, výťažok z predaja aktív spoločnosti málokedy stačí na uspokojenie všetkých pohľadávok. Byť veriteľom obchodnej spoločnosti podľa všeobecného práva teda predstavuje dvojité riziko: nielenže na takúto spoločnosť môže byť v prípade platobnej neschopnosti uvalená súdna likvidácia, ale okrem toho tento postup nezaručuje veriteľom vymožiteľnosť celkovej sumy pohľadávok.

(61)

Na druhej strane, na spoločnosti so štatútom EPIC nemôže byť uvalená súdna likvidácia a ich aktíva nie sú exekvovateľné; nemôžu teda byť predané na účely vyplatenia veriteľov. Splatenie dlhov verejných inštitúcií spadá pod osobitný postup, ktorý bol ustanovený zákonom č. 80-539 zo 16. júla 1980, podľa ktorého im v prípade nedostatku zdrojov prináleží vytvoriť potrebné prostriedky. V prípade, že tak neučiní, spravujúci orgán adresuje spoločnosti so štatútom EPIC úradnú výzvu konať. Ak táto zostane bez odozvy, spravujúci orgán uvalí na výdavky spoločnosti úradnú správu. Zákon č. 80-539 z 16. júla 1980 a vykonávacia vyhláška nevylučujú štátnu záruku poslednej inštancie, keďže spomínaný zákon stanovuje, že spravujúci orgán „prípadne uvoľní potrebné prostriedky, buď tým, že zníži zdroje pridelené na iné výdavky a ktoré ešte neboli použité, alebo zvýšením zdrojov“ (15). Takéto znenie nevylučuje, že by zvýšenie prostriedkov nasledujúce po štátnom zásahu mohlo pochádzať zo zdrojov, ktoré sú pre spoločnosť externé v prípade, že neexistuje vhodné riešenie zvýšenia prostriedkov z vlastných zdrojov spoločnosti.

(62)

Byť veriteľom spoločnosti so štatútom EPIC teda neobsahuje žiadne riziko nesplatenia pohľadávok: spoločnosť so štatútom EPIC nielenže nemôže zbankrotovať, ale okrem iného zákon zaručuje splatenie pohľadávok prostredníctvom osobitného správneho postupu. Postup uplatniteľný na spoločnosti so štatútom EPIC teda nie je porovnateľný s postupom súdnej likvidácie uplatniteľnej v prípade obchodných spoločností podľa všeobecného práva. Naopak, zákon č. 80-539 zo 16. júla 1980 zvyšuje účinok neobmedzenej štátnej záruky poskytnutej spoločnosti EDF tým, že spoločnosť nemôže zbankrotovať.

(63)

Francúzska právna veda priznáva verejným inštitúciám štátnu záruku poslednej inštancie. V skutočnosti, ak tieto verejné inštitúcie spravujú strategickú aktivitu, ktorá je kľúčová pre hospodárstvo alebo pre národnú solidaritu, štát nemôže byť nečinný, ak by sa tieto inštitúcie ocitli vo finančne zložitej situácii. Štátny zásah je pravdepodobnejší v prípade, ak štát už predtým mal nad aktivitou spoločnosti rozhodujúci vplyv, ako napríklad cenová regulácia uplatniteľná na výrobu spoločnosti (16).

(64)

V nepublikovanom stanovisku sa Štátna rada domnieva, čo sa týka verejnej inštitúcie, že „štátna záruka (…) vyplynie bez explicitnej právnej úpravy z podstaty samotnej inštitúcie.“ (17)

(65)

Inak povedané, ak neuplatniteľnosť postupu bankrotu alebo postupu platobnej neschopnosti na verejné osoby je dôsledkom princípu neexekovateľnosti ich majetku, povinnosť štátu zodpovedať za dlhy týchto inštitúcií v prípade ich zlyhania vyplýva z toho istého princípu.

(66)

V rozpore s tvrdeniami francúzskych orgánov zákon zo 16. júla 1980 je selektívny do tej miery, že je uplatniteľný iba na obchodné spoločnosti so štatútom verejnej osoby. Nepredstavuje teda všeobecné ustanovenie.

(67)

Ustanovenie predstavuje štátnu pomoc, ak poskytuje výhodu určitým špecifickým inštitúciám. Každé ustanovenie schopné priamo alebo nepriamo uprednostňovať odvetvia, spoločnosti alebo výrobky patria pod pojem ekonomickej výhody. Štátne zásahy v prospech verejných spoločností tak môžu obsahovať prvok štátnej pomoci, ak sú vykonané v abnormálnych podmienkach a poskytujú danej spoločnosti výhodu.

(68)

Keďže na základe svojho štatútu spoločnosť EDF nemôže zbankrotovať, jej záväzky nepredstavujú žiadne riziko platobnej neschopnosti. Spoločnosť EDF teda môže čerpať úvery s nižšou úrokovou sadzbou, ako je úroková sadzba bežne ponúkaná obchodným spoločnostiam podľa všeobecného práva, ktoré môžu byť predmetom konkurzného konania a súdnej likvidácie. Podmienky úverov získané spoločnosťou totiž závisia od jej rizika platobnej neschopnosti. Čím je toto riziko vyššie, tým sú podmienky úveru ponúkaného tejto spoločnosti nákladnejšie. Spoločnosti, ktoré ako EDF používajú financovanie prostredníctvom obligácií, požiadajú nezávislé ratingové agentúry o pravidelné ohodnotenie ich rizika platobnej neschopnosti. Rating, ktorý je udelený spoločnosti, určuje výšku potrebných výnosov, ktoré podnietia investorov kúpiť obligácie spoločnosti. Ak rating spoločnosti klesne z dôvodu zvýšenia rizika platobnej neschopnosti, investori vyžadujú výrazne vyššie výnosy a náklady na emisiu obligácií sa pre spoločnosť zvýšia. Na druhej strane, spoločnosť, ktorá nepodlieha všeobecnému právu bankrotu a má teda prospech z neobmedzenej štátnej záruky, nepredstavuje žiadne riziko platobnej neschopnosti, čo takejto spoločnosti umožňuje získať úvery za výhodnejších podmienok.

(69)

Všetky popredné ratingové agentúry považujú neobmedzené štátne záruky za určujúci prvok hodnotenia rizika platobnej neschopnosti spoločnosti EDF. Od júna 2001 agentúra Fitch Ratings tak spoločnosti EDF prisúdila rating pre dlhodobé záväzky AAA a rating pre krátkodobé záväzky F1+. Vo svojej správe agentúra podčiarkla, že tieto ratingové známky odrážajú implicitnú štátnu záruku dlhu spoločnosti EDF, ako aj súčasný právny štatút spoločnosti a dodala, že pri absencii takejto záruky by rating dlhodobých záväzkov spoločnosti EDF bol AA+ (18). V máji 2002 agentúra Fitch potvrdila rating dlhodobých a krátkodobých záväzkov spoločnosti; pri hodnotení záväzkov skupiny však týmto agentúra prisúdila rating AA (19). Neobmedzená štátna záruka takto umožňuje spoločnosti EDF získať lepšie hodnotenie rizika platobnej neschopnosti, rating vyplývajúci iba z analýzy jej záväzkov by bol pre spoločnosť jednoznačne nevýhodnejší. V januári 2002 ratingová agentúra Moody’s znížila výhľad ratingu dlhodobých záväzkov spoločnosti (Aaa) zo „ stabilný“ na „ záporný“. Vo svojej správe agentúra toto prehodnotenie perspektívy ratingu vysvetlila stúpajúcou pravdepodobnosťou v strednodobom horizonte vynútenej zmeny štatútu a štruktúry kontroly spoločnosti EDF a poukázala na to, že ak by spoločnosť EDF stratila svoj súčasný štatút, vďaka ktorému nepodlieha ustanoveniam všeobecného práva o bankrote, jej rating dlhodobých záväzkov by mohol byť znížený o jeden alebo dva stupne (20). Neobmedzená štátna záruka teda spoločnosti EDF skutočne umožňuje získať výhodnejšie podmienky úverov ako tie, ktoré môže získať obchodná spoločnosť bez štátnej záruky.

(70)

Keďže EDF je jediná spoločnosť na trhu s elektrickou energiou, ktorá má vzhľadom na svoj štatút prospech z neobmedzenej štátnej záruky, táto výhoda je selektívnej povahy.

(71)

Spoločnosť EDF je na trhu výroby a distribúcie elektrickej energie a energetických služieb v konkurencii s inými spoločnosťami pôvodom z krajín Spoločenstva, ako aj s inými spoločnosťami aktívnymi na trhoch s alternatívnou energiou. Podľa stálej judikatúry Súdneho dvora Európskeho spoločenstva (21), každá štátna pomoc, ktorá posilňuje pozíciu jednej spoločnosti voči jej konkurenčným spoločnostiam, čo sa týka výmen v rámci Spoločenstva, porušuje konkurenčnú rovnováhu.

(72)

Neobmedzená štátna záruka tak vytvára v prospech spoločnosti EDF výhodu, ktorá nutne posilňuje jej pozíciu voči jej konkurentom. Porušuje teda rovnováhu hospodárskej súťaže v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(73)

Pričlenenie režimu dôchodkov pre zamestnancov odvetvia IEG k režimom podľa všeobecného práva nepredstavuje výhodu, iba ak je možnosť takého pričlenenia prístupná každému výnimočnému režimu dôchodkov, ktorý si takéto pričlenenie želá, a v prípade, že finančné modality, čo sa týka oceňovania a časového plánu, sú voči základným režimom a voči štátu finančne neutrálne.

(74)

V danom prípade budú technické podrobnosti pričlenenia určené v rámci práve prebiehajúcich vyjednávaní medzi predstaviteľmi odvetvia a základného režimu. Francúzske orgány sa však v liste z 11. decembra 2003 formálne zaviazali „zabezpečiť, že dohody podpísané medzi odvetvím výroby elektrickej energie a plynárenstva a režimami podľa všeobecného práva (základné režimy), ako aj každé opatrenie prijaté v tomto ohľade budú voči zúčastneným stranám a voči štátu finančne neutrálne“.

(75)

Komisia sa domnieva, že v prípade dodržania daného záväzku pričlenenie dôchodkového režimu zamestnancov odvetvia IEG k režimom podľa všeobecného práva nepredstavuje výhodu. V opačnom prípade by pridruženie muselo byť opätovne preskúmané. Komisia v tomto ohľade podčiarkuje, že francúzske orgány budú musieť Komisii formálne ohlásiť, ak by definitívne finančné modality pridruženia neboli v súlade s princípom finančnej neutrality.

(76)

So zreteľom na tento záväzok francúzskych orgánov Komisia usúdila, že pričlenenie dôchodkového režimu zamestnancov odvetvia IEG k režimom podľa všeobecného práva neobsahuje prvky štátnej pomoci, ak bude toto pričlenenie voči spoločnostiam, voči základným režimom a voči štátu finančne neutrálne.

(77)

Na druhej strane plánovaná reforma oslobodzuje spoločnosti odvetvia IEG od platenia časti dôchodkových záväzkov, ktorá zodpovedá právam už nadobudnutým v deň rozhodujúci pre spustenie reformy zamestnancov pracujúcich v prenose a distribúcii elektrickej energie a plynu. Tieto práva budú totiž financované prostredníctvom už spomínaného tarifného príspevku. Spoločnosti odvetvia IEG sú tak odbremenené od platenia časti minulých dôchodkových práv, čo predstavuje výhodu pre odvetvie IEG.

(78)

Odvetvie elektrickej energie a plynu tak má prospech z výhody, ktorá nebola udelená žiadnemu inému odvetviu francúzskej ekonomiky, a najmä nebola udelená žiadnemu odvetåviu, ktoré priamo konkuruje odvetviu IEG (ako napríklad odvetvia ropného a uhoľného priemyslu). Ide teda o selektívnu výhodu udelenú jednému z odvetví ekonomiky.

(79)

Francúzske odvetvie elektrickej energie a plynu je v konkurencii s rovnakými odvetviami ostatných členských štátov. Každá štátna pomoc, ktorá posilňuje pozíciu jedného odvetvia voči konkurenčným odvetviam vo výmenách v rámci Spoločenstva, vytvára konkurenčnú nerovnováhu. To, že spoločnosti odvetvia nezaplatili časti minulých dôchodkových nákladov, predstavuje výhodu pre francúzske odvetvie IEG, ktorá nutne posilňuje jeho pozíciu voči konkurenčným odvetviam z ostatných členských štátov. Táto výhoda teda vytvára konkurenčnú nerovnováhu v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(80)

Štátna záruka udelená Národnému fondu odvetvia výroby elektrickej energie a plynárenstva, ktorá sa vzťahuje na vyplácanie penzií minulých špecifických práv ako celku, predstavuje záruku poslednej inštancie poskytnutú režimu dôchodkov zamestnancov odvetvia IEG, a nie spoločnostiam. Zo štátnej záruky teda ťaží inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ktorá funguje podľa princípu priebežného systému a ktorá je financovaná prostredníctvom povinných sociálnych odvodov. Podľa stálej judikatúry Súdneho dvora (22) takáto inštitúcia nevykonáva ekonomickú aktivitu v zmysle zmluvy. Záruka, z ktorej má inštitúcia prospech, teda nepredstavuje výhodu v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(81)

Reforma dôchodkového systému zamestnancov odvetvia IEG, ohlásená francúzskymi orgánmi, predpokladá použitie štátnych prostriedkov.

(82)

Záväzky týkajúce sa špecifických dôchodkových práv už nadobudnutých v deň rozhodujúci na spustenie reformy zamestnancami pracujúcimi v prenose a distribúcii elektrickej energie a plynu budú presunuté pod Národný fond IEG a budú financované prostredníctvom tarifného príspevku, ktorý ustanovili francúzske orgány. Tarifný príspevok platí každý, kto je pripojený na prenosovú alebo distribučnú sieť elektrickej energie alebo plynu.

(83)

Platba tohto príspevku je povinná. Príspevok bol ustanovený zákonom, ktorý určuje podmienky jeho splatnosti, spôsoby platby príspevku a použitie takto vybraných prostriedkov. Rôzne sadzby tohto príspevku boli stanovené spoločným nariadením ministra rozpočtu a ministra energetiky, po stanovisku Komisie pre reguláciu energetiky. V tomto prípade, aj napriek tomu, že štát priamo nezasahuje do spravovania príspevku, keďže tento je vyberaný orgánmi, ktoré fakturujú službu dodávky elektrickej energie a plynu, a prostriedky sú priamo prevedené na účty novovytvoreného dôchodkového fondu odvetvia, štát určuje podmienky platby a použitie vybraných prostriedkov. Z týchto dôvodov prostriedky vybrané prostredníctvom tarifného príspevku predstavujú štátne prostriedky.

(84)

Keďže zákon č. 97-1026 z 10. novembra 1997 zakotvil, že spoločnosť EDF sa od roku 1956 považuje za vlastníka RAG, je potrebné overiť, či tento zákon implikuje prevod vlastníctva RAG.

(85)

Podľa informácií, ktoré boli postúpené francúzskymi orgánmi, spoločnosť EDF môže byť považovaná za vlastníka RAG od stanovenia prvých zadávacích podmienok v roku 1956. Tento záver podporujú nasledovné fakty: povaha rôznych druhov koncesných zmlúv existujúcich vo francúzskom práve, výnimočná povaha pôvodnej koncesie spoločnosti EDF, ktorá neobsahovala článok upravujúci navrátenie koncesovaného majetku, postup nadobudnutia dotknutých aktív, za ktoré musela spoločnosť EDF zaplatiť poplatok, ktorý je porovnateľný s náhradou za vyvlastnenie, a podmienky financovania údržby a rozvoja RAG, ktoré sú na náklady spoločnosti EDF. Komisia sa teda domnieva, že „objasnenie“ vlastníctva RAG, vykonané zákonom č. 97-1026 z 10. novembra 1997, neobsahuje ako také prvky štátnej pomoci.

(86)

Je potrebné ďalej preskúmať, či zákon č. 97-1026 vyvodil z tohto „objasnenia“ všetky fiškálne dôsledky a či, v prípade, že tak neučinil, tak neposkytol spoločnosti EDF výhodu fiškálneho charakteru.

(87)

V období rokov 1987 – 1996 spoločnosť EDF vytvorila záruky oslobodené od dane pre obnovu RAG. Následne po prijatí zákona z roku 1997, podľa ktorého je spoločnosť EDF považovaná za vlastníka RAG od roku 1956, sa tieto rezervy stali bezpredmetné a mali teda byť preradené pod iné položky súvahy.

(88)

List ministra hospodárstva, v ktorom sú identifikované fiškálne dôsledky reštrukturalizácie súvahy spoločnosti EDF, dokazuje, že nevyužité rezervy pre obnovu RAG boli francúzskymi orgánmi zdanené daňou z činnosti obchodných spoločností sadzbou platnou v roku 1997 vo výške 41,66 %.

(89)

Na druhej strane, v súlade s článkom 4 zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997, časť spomínaných rezerv, záväzky z koncesie, ktoré zodpovedali už uskutočneným opravám, boli preradené k položke dlhodobý hmotný majetok vo výške 14,119 miliárd FRF bez toho, aby táto suma podliehala dani z činnosti obchodných spoločností. Francúzske orgány sami uznávajú nezákonnú povahu tejto transakcie. V správe Hlavného daňového riaditeľstva z 9. apríla 2002, ktorá bola adresovaná Komisii, francúzske orgány naznačujú, že „záväzky z koncesie vzťahujúce sa na RAG predstavujú nesplatný dlh, ktorého zaradenie medzi dlhodobý hmotný majetok spoločnosti ho neoprávnene oslobodilo od dane“ a že „tieto prostriedky mali byť pred ich zaradením medzi dlhodobý hmotný majetok spoločnosti presunuté z pasív spoločnosti, kde sa neoprávnene nachádzali, pod položku čistej hodnoty spoločnosti a zvýšiť tak čisté zdaniteľné výnosy spoločnosti s uplatnením článku 38-2“ Všeobecného daňového zákonníka. Francúzske orgány skonštatovali, že „takto získaná daňová výhoda [spoločnosťou EDF v roku 1997] môže byť odhadnutá na 5,88 miliárd francúzskych frankov (14,119 × 41,66 %)“ alebo 888,89 miliónov eur (23).

(90)

Komisia skonštatovala, že na jednej strane v súlade so stanoviskom Národnej účtovnej rady účtovné opravy musia byť účtované do výsledku účtovného roku, počas ktorého boli konštatované. Na druhej strane, ak nevyužité rezervy oslobodené od dane vytvorené vo výške 38,5 miliardy FRF boli podriadené dani z činnosti obchodných spoločností sadzbou platnou v roku 1997 vo výške 41,66 %, Komisia sa domnieva, že neexistuje žiaden objektívny dôvod, prečo by sa ostatná časť rezerv nemala zdaniť rovnakou sadzbou.

(91)

Komisia sa ďalej domnieva, že záväzky z koncesie sa mali zdaniť v rovnakom čase a rovnakou sadzbou ako ostatné rezervy oslobodené od dane. To znamená, že 14,119 miliardy FRF záväzkov z koncesie sa malo pripočítať k 38,5 miliardy FRF nevyužitých rezerv a celok mal byť zdanený sadzbou 41,66 %, uplatnenou na reštrukturalizáciu súvahy spoločnosti EDF francúzskymi orgánmi. Tým, že nezaplatila celú daň z činnosti obchodných spoločností, vymáhateľnú počas reštrukturalizácie súvahy spoločnosti, EDF ušetrila 888,89 miliónov eur.

(92)

Komisia sa domnieva, že v roku 1997 bola spoločnosti fakticky poskytnutá pomoc, suma 14,119 miliardy FRF totiž bola v tomto období dlhom EDF voči štátu, ktorý bol zaznamenaný v súvahe spoločnosti ako záväzky z koncesie a ktorého sa štát zákonom č. 97-1026 z 10. novembra 1997 vzdal.

(93)

Francúzske orgány tvrdia, že aj pri absencii rezerv pre obnovu RAG by spoločnosť EDF nebola schopná uhradiť daň z činnosti obchodných spoločností v období rokov 1987 až 1996 z dôvodu jej deficitných daňových priznaní. Komisia nepovažuje tento argument za relevantný, keďže daňová výhoda bola poskytnutá v roku 1997, a nie počas predošlých rokov. Okrem iného Komisia poznamenáva, že v prípade absencie týchto rezerv by sa deficitné daňové priznania z obdobia rokov 1987 až 1996 postupne stratili, a teda v roku 1997 by bola výška vymáhateľnej dane podstatne vyššia.

(94)

Francúzske orgány sa rovnako domnievajú, že ak sa vytvorenie rezerv pre obnovu RAG prejavilo ako výhoda, táto by sa mala považovať za kompenzovanú zvýšením dane z činnosti obchodných spoločností, zaplatenej v roku 1997. Komisia nemôže než takýto argument odmietnuť. Ako už Komisia dokázala a ako samotné francúzske orgány naznačili v správe z 9. apríla 2002, kým nevyužité rezervy pre obnovu boli zdanené podľa platných zákonov, záväzky z koncesie boli zaradené medzi dlhodobý hmotný majetok spoločnosti bez zdanenia daňou z činnosti obchodných spoločností. Daň zaplatená spoločnosťou EDF v roku 1997 je teda nižšia ako daň, ktorú mala zaplatiť podľa platných zákonov.

(95)

Francúzske orgány mimo iného tvrdia, že účtovnú reformu z roku 1997 je možné považovať za zvýšenie kapitálu spoločnosti o sumu rovnajúcu sa čiastočnému oslobodeniu od dane. Zo strany orgánov by teda išlo o investíciu, a nie o štátnu pomoc. Rovnako tvrdia, že v období rokov 1987 – 1996 spoločnosť EDF celkovo zaplatila štátu vyššie dane z činnosti obchodných spoločností, než by zaplatila spoločnosť podľa obchodného práva, ktorá by nevytvorila rezervy pre obnovu RAG a ktorá by akcionárovi vyplatila dividendu vo výške 37,5 % čistého zisku po zdanení.

(96)

Komisia nemôže inak, než odmietnuť tieto argumenty vzhľadom na to, že princíp súkromného investora je uplatniteľný iba v rámci vykonávania ekonomickej činnosti, a nie v rámci uplatnenia regulačnej moci. Verejný orgán nemôže použiť argument prípadných ekonomických ziskov, ktoré by mohol získať ako vlastník spoločnosti, aby ospravedlnil poskytnutie svojvoľnej pomoci prostredníctvom výsad, ktorými disponuje ako fiškálny orgán uvedenej spoločnosti.

(97)

Ak totiž členský štát môže okrem vykonávania svojich verejných právomocí konať ako akcionár, nemôže zamieňať svoje štátne funkcie uplatňovania verejných právomocí za funkcie štátu ako akcionára. Oprávniť členské štáty používať ich výsady, ktoré vyplývajú z ich verejných právomocí, k investíciám do spoločností aktívnych na trhoch otvorených konkurencii by zbavilo pravidlá Spoločenstva týkajúce sa štátnej pomoci akéhokoľvek uplatniteľného vplyvu. Okrem iného, ak je zmluva na základe článku 295 zmluvy neutrálna k vlastníctvu kapitálu, zostáva pravidlom, že verejné spoločnosti musia byť podriadené rovnakým pravidlám ako súkromné spoločnosti. Princíp rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými spoločnosťami by teda bol porušený v prípade, že by štát využíval svoje výsady vyplývajúce z jeho verejných právomocí v prospech spoločností, ktorých je akcionár.

(98)

Francúzske orgány tvrdia, že sadzba dane z činnosti obchodných spoločností, ktorá mala byť uplatnená pri reštrukturalizácii spoločnosti EDF, je sadzba platná v roku 1996, a nie sadzba platná v roku 1997. Ako bolo vyššie naznačené, Komisia poznamenáva, že na jednej strane Národná účtovná rada určila, že účtovné chyby sa musia opraviť počas účtovného roka, v ktorom sa konštatovali. Keďže rezervy na obnovu RAG sa stali bezpredmetnými následne po prijatí zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997, rezervy sa mali preradiť počas účtovného roka 1997, a teda zdaniť sadzbou dane z činnosti obchodných spoločností platnou v tomto účtovnom roku. Na druhej strane Komisia konštatuje, že francúzske orgány samotné uplatnili sadzbu dane z činnosti obchodných spoločností platnú v roku 1997 na časť rezerv, ktoré boli zdanené.

(99)

Nezaplatenie dane vo výške 888,89 milióna eur spoločnosťou EDF v roku 1997 teda pre skupinu predstavuje výhodu. Spoločnosť EDF mohla sumu ekvivalentnú nezaplatenej dani použiť na posilnenie svojho kapitálu bez nutnosti obrátiť sa na vonkajšie zdroje financovania. Táto výhoda je nutne selektívna, keďže nezaplatenie dane z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv predstavuje výnimku z fiškálnych postupov uplatniteľných na podobné transakcie. Fakt, že výhoda bola spoločnosti EDF udelená prostredníctvom špecifického legislatívneho aktu zákonom č. 97-1026 z 10. novembra 1997, dokazuje jeho jedinečnú a výnimočnú povahu.

(100)

Ako aj neobmedzená štátna záruka udelená spoločnosti EDF, aj táto výhoda v prospech spoločnosti nutne posilňuje jej pozíciu voči jej konkurentom. Vytvára teda konkurenčnú nerovnováhu v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(101)

Pojem pomoc nezahŕňa iba pozitívne konanie ako sú napríklad dotácie, ale aj každý zásah verejných orgánov, ktorý znižuje náklady, ktoré zaťažujú rozpočet spoločností, takéto zásahy majú v zásade rovnaký účinok ako dotácie (24). V súlade so stálou judikatúrou (25), situácia keď štát nevyberie daň, ktorá mala byť uhradená je ekvivalentná spotrebe štátnych prostriedkov.

(102)

Toto nevybratie dane z činnosti obchodných spoločností vymáhateľnej za účtovné obdobie 1997 priamo vyplýva zo štátneho aktu, zo zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997.

(103)

Spoločnosť EDF teda v roku 1997 získala štátnu pomoc vo výške 888,89 milióna eur vo forme fiškálnej výhody.

(104)

Od svojho založenia v roku 1946 a do nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996, ktorá sa týka spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrickou energiou (26), spoločnosť EDF mala na francúzskom trhu pozíciu monopolu s výhradnými právami na prenos, distribúciu, ako aj dovoz a vývoz elektrickej energie. Spoločnosť EDF však bola v konkurencii s výrobcami elektrickej energie z ostatných členských štátov Spoločenstva, a to dokonca ešte pred nadobudnutím účinnosti smernice 96/92/ES. Okrem toho, voľná konkurencia už existovala na súvisiacich trhoch, na ktorých spoločnosť EDF rozvíjala svoje aktivity mimo svojich výhradných činností (či už z geografického pohľadu, alebo z pohľadu odvetvia). Vplyv na výmeny teda existoval ešte pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou, ktorú ustanovila smernica 96/92/ES.

(105)

Elektrická energia bola dôležitým predmetom rastúceho obchodu medzi členskými štátmi Spoločenstva, ktorého sa spoločnosť EDF aktívne zúčastňovala. Tento obchod bol ešte posilnený prijatím smernice Rady 90/547/EHS z 29. októbra 1990, ktorá sa týka prenosu elektrickej energie na prenosových sieťach (27), sa uskutočňoval na základe obchodných dohôd medzi prevádzkovateľmi elektrických sietí s vysokým napätím z rôznych členských štátov. V európskych krajinách OECD zaznamenal dovoz elektrickej energie v období rokov 1980 až 1990 priemerný medziročný rast na úrovni viac ako 7 %. V období rokov 1981 až 1989 sa prebytok bilancie obchodu s elektrickou energiou spoločnosti EDF zvýšil deväťnásobne, čím EDF dosiahla čistý vývoz na úrovni 42 TWh elektrickej energie, čo predstavuje 10 % celkovej produkcie spoločnosti. Už roku 1985 spoločnosť EDF vyvážala do ostatných členských krajín Spoločenstva 19 TWh elektrickej energie.

(106)

Vo svojej výročnej správe z roku 1997 spoločnosť EDF udáva, že patrí „medzi najväčších medzinárodných prevádzkovateľov v odvetví elektrickej energie s investíciami mimo Francúzska v hodnote viac ako 13 miliárd FRF, s produkciou, ktorej inštalovaná kapacita predstavuje takmer 11 % francúzskej kapacity spoločnosti a s viac ako ôsmimi miliónmi zákazníkov.“ Správa rovnako podčiarkuje, že v roku 1997 spoločnosť EDF „znásobila a posilnila svoje investície v Európe tým, že vstúpila na trhy v Rakúsku a v Poľsku“ a že „vyviezla v rámci Európy viac ako 70 TWh elektrickej energie“.

(107)

Dodávateľská Zmluva medzi štátom a spoločnosťou EDF pre obdobie rokov 1997 – 2000, podpísaná 8. apríla 1997, predpokladá, že spoločnosť EDF vyčlení na svoje medzinárodné investície okolo 14 miliárd FRF, pričom prioritou spoločnosti bude oblasť Európy. Medzi rokom 2000 a rokom 2002 spoločnosť EDF získala tretinu kapitálu nemeckej spoločnosti EnBW, zvýšila výrobnú a distribučnú kapacitu svojej britskej pobočky London Electricity, prevzala priamu kontrolu nad talianskou spoločnosťou Fenice a uzavrela partnerstvo so spoločnosťou Fiat pre kúpu Montedison (dnes Edison). Spoločnosť EDF teda zaujíma dôležité miesto v obchode s elektrickou energiou medzi členskými štátmi Spoločenstva. V roku 2001 sa vývoz elektrickej energie spoločnosti EDF zvýšil na rekordnú úroveň 83,9 TWh a prispel sumou 2 300 miliónov eur k ročnému odbytu EDF.

(108)

V súčasnosti je francúzsky trh s elektrickou energiou otvorený na 34,5 %, s hranicou ročnej spotreby pre možnosť voľby dodávateľa stanovenou na 7 GWh. Tento trh otvorený konkurencii je tvorený asi 3 100 odbernými miestami, ktoré predstavujú ročný dopyt na úrovni viac ako 150 TWh. Podľa posledných odhadov, podiel konkurentov EDF na tomto trhu je 18,5 %. Na francúzskom trhu je prítomných 31 európskych dodávateľov a francúzsky dovoz elektrickej energie predstavoval v roku 2001 okolo 26 TWh. Okrem iného, čo sa týka výroby elektrickej energie vo Francúzsku, spoločnosť EDF je v súčasnosti v konkurencii s Compagnie Nationale du Rhône, čo je pobočka spoločnosti Electrabel, a so Société Nationale d’Electricité et de Thermique, v ktorej má podiel španielska spoločnosť Endesa. Spoločnosť EDF je teda v súčasnosti na francúzskom trhu v konkurencii s inými prevádzkovateľmi.

(109)

Pred nadobudnutím účinnosti smernice 96/92/ES vo februári 1999 niektoré členské štáty jednostranne prijali opatrenia smerujúce k otvoreniu ich trhu s elektrickou energiou. Najmä Spojené kráľovstvo otvorilo svoj trh na 100 % pre veľkých priemyselných zákazníkov už v roku 1990. Švédsko otvorilo svoj trh na 100 % v roku 1996, Fínsko začalo otvárať svoj trh v roku 1995 a otvorilo ho na 100 % v roku 1997, Nemecko otvorilo svoj trh na 100 % v roku 1998 a Holandsko svoj trh pre priemyselných zákazníkov otvorilo úplne v roku 1998. Za takýchto podmienok, ešte predtým, ako smernica určila presný dátumu otvorenia konkurencii, štátne pomoci pridelené spoločnostiam v situácii monopolu v rámci konkrétnych členských štátov, a ktoré sa aktívne zúčastňovali výmen v rámci Spoločenstva, ako je to v prípade spoločnosti EDF, narúšali konkurenciu na trhu s elektrickou energiou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(110)

Spoločnosť EDF sa zúčastňovala a zúčastňuje sa hospodárskej súťaže ako vo Francúzsku tak aj v ostatných členských krajinách Spoločenstva v iných oblastiach, než je hlavná aktivita spoločnosti, teda výroba a distribúcia elektrickej energie, EDF totiž diverzifikovala svoje aktivity na trhy spojené s energetikou, ktoré boli úplne liberalizované. V roku 1997 SDS, pobočka vlastnená na 100 % spoločnosťou EDF, vykonávala svoje aktivity spojené so službami pre individuálnych zákazníkov, firmy a miestne orgány. SDS vykonávala svoju aktivitu v odvetví spracovania odpadu, pouličného osvetlenia a iných služieb spojených s energetikou a prispela k odbytu EDF sumou 685 miliónov eur v roku 1998 a sumou 650 miliónov eur v roku 1997. V roku 2000 spoločnosť EDF uzavrela partnerstvo s Veolia Environnement prostredníctvom spoločnosti Dalkia, ktorá je európskym lídrom na trhu energetických služieb pre firmy a verejné inštitúcie. V energetickej oblasti ponúka inžinierske a údržbárske služby, správu tepelných zariadení a technické služby spojené s prevádzkou budov a zaisťuje prevádzku tepelných sietí, simultánnej výroby a výrobných zariadení energie a priemyselných kvapalín.

(111)

EDF rovnako rozvinula svoje aktivity na trhu s obnoviteľnou energiou. V roku 1997 holdingová spoločnosť CHART, pobočka vlastnená na 100 % spoločnosťou EDF, vykonávala svoje aktivity v oblasti obnoviteľných energií, ako sú geotermálna a veterná energia. Spoločnosť prispela ku konsolidovaným tržbám EDF vo výške 70 miliónov eur.

(112)

Nakoniec, ako výrobca a distribútor elektrickej energie, spoločnosť EDF bola a stále je v konkurencii s dodávateľmi iných nahraditeľných zdrojov energie ako je uhlie, ropa a plyn, ako na národnom, tak aj na medzinárodných trhoch. Vo Francúzsku napríklad spoločnosť EDF s úspechom spustila kampaň pre podporu používania elektrického vykurovania. Zvýšila tak svoj podiel na trhu voči konkurentom, ktorý dodávajú nahraditeľné zdroje energie, ako je ropa alebo plyn. V oceliarskom odvetví konkurujú elektrické pece plynovým peciam a peciam spaľujúcim ropné produkty.

(113)

Čo sa týka vplyvu na obchod s plynom medzi členskými štátmi, je vhodné poznamenať, že Francúzsko má iba malé zásoby plynu, a teda ho vždy a vo veľkej miere dovážalo. Trh s plynom bol tiež predmetom smernice o liberalizácii, smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998, ktorá sa týkala spoločných pravidiel pre vnútorný trh so zemným/prírodným plynom a bola prijatá v júni 1998, smernica mala byť transponovaná do legislatívy každého členského štátu pred augustom 2000. Členské štáty mali definovať kritéria pre určenie zákazníkov s možnosťou voľby, ktorí by mali možnosť vybrať si svojho dodávateľa. Definícia týchto zákazníkov s možnosťou voľby mala vyústiť do okamžitého otvorenia trhu s plynom na minimálnej úrovni 20 % národnej ročnej spotreby plynu, ktorá bude v roku 2003 zvýšená na 28 %.

(114)

Francúzska parlamentná správa (28) udáva, že podľa vládnych informácií spotreba zákazníkov s možnosťou voľby, ktorý vymenili dodávateľa, predstavovala na začiatku roku 2002 okolo 25 % celkovej spotreby zákazníkov s možnosťou voľby a 5 % trhu, podľa správy sa na francúzskom trhu objavili aj štyria noví dodávatelia.

(115)

Je teda zjavné, že v roku 1997 bola spoločnosť EDF už v podstatnej miere prítomná na určitých trhoch ostatných členských krajín Spoločenstva, a teda štátna pomoc vyplývajúca z toho, že spoločnosť EDF nezaplatila dane z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv oslobodených od dane pre obnovu RAG ovplyvnila výmeny medzi členskými štátmi.

(116)

Neobmedzená štátna záruka v prospech EDF rovnako vytvorila výhodu, ktorá nutne posilnila pozíciu spoločnosti voči jej konkurentom. Vzhľadom na predložené argumenty záruka nutne ovplyvňuje výmeny medzi členskými štátmi v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy ES.

(117)

Reforma systému dôchodkového zabezpečenia zamestnancov odvetvia IEG znižuje náklady spoločností odvetvia a predstavuje teda výhodu pre odvetvie. Vzhľadom na existenciu európskych trhov s elektrickou energiou a plynom má poskytnutie výhody spoločnostiam odvetvia vo Francúzsku nutne za následok ovplyvnenie výmen medzi členskými štátmi.

(118)

Keďže sú splnené štyri kritéria stanovené v článku 87 ods. 1 zmluvy, neobmedzená štátna záruka poskytnutá EDF, nezaplatenie spoločnosťami odvetvia IEG časti minulých dôchodkov a nezaplatenie dane z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv oslobodených od dane vytvorených spoločnosťou EDF pre obnovu RAG, predstavujú štátnu pomoc. Je teda vhodné na tomto mieste preskúmať ich zlučiteľnosť s ustanoveniami zmluvy.

(119)

Neobmedzená štátna záruka poskytnutá spoločnosti EDF predstavuje štátnu pomoc, ktorá skupine umožňuje na medzinárodných finančných trhoch získať výhodnejšie podmienky úverov.

(120)

Článok 87 ods. 1 zmluvy ustanovuje, že pomoc zodpovedajúca kritériám, ktoré definuje, je v zásade nezlučiteľná so spoločným trhom. Výnimky tejto nezlučiteľnosti, ktoré predpokladá článok 87 ods. 2 zmluvy, nie sú v danom prípade uplatniteľné z dôvodu povahy pomoci, ktorá nie je poskytnutá pre dosiahnutie cieľov vymenovaných v menovanom odseku.

(121)

Daná pomoc nespĺňa ani podmienky predpokladané v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) pre pomoc určenú na podporu ekonomického rozvoja určitých regiónov tým skôr, že predstavuje pomoc na prevádzku. Táto pomoc nie je podriadená uskutočneniu investícií alebo vytvoreniu pracovných miest, ako vyžadujú ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci regiónom (29).

(122)

Článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy rovnako predpokladá výnimku pre pomoci, ktoré majú za cieľ uľahčiť rozvoj určitých aktivít pod podmienkou, že tieto pomoci neovplyvňujú podmienky výmen v smere, ktorý je opačný k verejnému záujmu. V danom prípade preskúmaná štátna pomoc nespadá do rámca vymedzeného touto výnimkou.

(123)

Čo sa týka výnimiek vymedzených v článku 87 ods. 3 písm. b) a d) zmluvy, daná štátna pomoc nemá za cieľ podporiť uskutočnenie projektu verejného záujmu, ani napraviť vážnu poruchu francúzskej ekonomiky, ani podporiť kultúru a zachovanie národného dedičstva.

(124)

Kritériá zlučiteľnosti uvedené v článku 87 odsekoch 2 a 3 zmluvy teda nie sú splnené.

(125)

Francúzske orgány sa domnievajú, že Komisia nevzala vo svojom posudku štatútu spoločnosti EDF do úvahy obmedzenia, ktorým musí spoločnosť čeliť, ako je princíp špecializácie a zákaz arbitrážnych klauzúl. Ide o ustanovenia francúzskeho správneho práva, ktoré sú v plnej miere nezávislé od otázky štátnej pomoci. Boli to francúzske orgány, ktoré rozhodli o udelení daného štatútu spoločnosti EDF. Štatút vyplýva zo zákona prijatého parlamentom; kedykoľvek sa teda môže zmeniť rovnakou cestou. Komisia napriek tomu konštatovala, že menovaný princíp špecializácie nebol prekážkou v diverzifikácii aktivít spoločnosti EDF.

(126)

Podľa článku 86 ods. 2 zmluvy spoločnosti zodpovedajúce za výkon služby vo verejnom ekonomickom záujme podliehajú ustanoveniam zmluvy, najmä ustanoveniam vzťahujúcim sa na konkurenciu, do tej miery, aby uplatnenie týchto ustanovení nebránilo splneniu právnemu či faktickému splneniu úlohy, ktorá im bola zverená.

(127)

Komisia nepopiera, že spoločnosť EDF má za úlohu plniť záväzky verejnej služby. V tomto ohľade a na základe článku 86 zmluvy by spoločnosť EDF mohla prijať finančnú kompenzáciu alebo využiť určité výsady prekračujúce hranice všeobecného práva. Napriek tomu tieto finančné opatrenia alebo výsady musia byť úmerné k tomu, čo je nutné na kompenzáciu dodatočných nákladov vyplývajúcich z plnenia záväzkov verejnej služby. Štátna záruka poskytnutá spoločnosti EDF, ktorá zahŕňa všetky aktivity skupiny a je časovo neobmedzená, sa však javí ako neprimeraná. Komisia sa teda domnieva, že teda predstavuje nenáležité narušenie konkurenčnej nerovnováhy.

(128)

Francúzske orgány sa neodvolali na uplatnenie článku 86 ods. 2 zmluvy, ale podčiarkli fakt, že spoločnosť EDF vykonáva úlohy verejnej služby. Francúzske orgány však neuviedli detailný opis špecifických záväzkov verejnej služby spoločnosti EDF ani náklady ich zaistenia. Nie je teda možné zistiť, či rozsah záväzkov štátu voči spoločnosti EDF zodpovedá, alebo nie, nákladom na uskutočňovanie úloh verejnej služby, ktoré prináležia EDF. V tomto ohľade Komisia pripomína ťažkosti súvisiace so správnym odhadom hodnoty všeobecnej záruky, ktorej výška nie je určená a ktorá je časovo neobmedzená.

(129)

Berúc do úvahy informácie, ktoré má k dispozícii, Komisia sa domnieva, že preskúmanie dodržania podmienok vymenovaných v rozhodnutí súdu v prípade Altmark (30) a kritérií uplatňovania článku 86 ods. 2 zmluvy nie je v danom prípade možné.

(130)

Francúzske orgány sa domnievajú, že konanie Komisie zbavuje článok 295 zmluvy jeho praktického účinku. Aby dokázali svoje tvrdenie, francúzske orgány citujú závery generálneho prokurátora v prípadoch C-367/98, C-483/99 a C-503/99, ktoré sa týkajú „zlatých akcií“ (golden shares). Na druhej strane, Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach nesledoval túto interpretáciu článku 295 zmluvy (31). Podľa tohto článku je Spoločenstvo neutrálne voči režimu vlastníctva v členských štátoch. Žiadne ustanovenie zmluvy nepredstavuje prekážku celkovému alebo čiastočnému vlastníctvu spoločností. Pravidlá hospodárskej súťaže však musia byť súbežne uplatnené na súkromné spoločnosti a na verejné spoločnosti bez rozdielu. Podľa stálej judikatúry Súdneho dvora však článok 295 nemá za účinok neuplatniteľnosť základných ustanovení zmluvy na existujúce režimy vlastníctva v členských štátoch (32).

(131)

Táto judikatúra bola potvrdená rozsudkom v prípade West LB Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 6. marca 2003 (33). Podľa tohto rozsudku článok 295 zmluvy sa nemôže interpretovať v tom zmysle, že obmedzuje dosah pojmu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže na spoločnosti, nezávisle od režimu vlastníctva, ktorému podliehajú, nemá za cieľ obmedziť oblasť ochrany podľa článku 295 zmluvy a prakticky odobrať členským štátom možnosť správy verejných spoločností, v udržaní podielov, ktoré v týchto spoločnostiach vlastnia alebo v uvažovaní iných ako čisto lukratívnych kritérií. Predpoklad, že záujmy spomínané v tejto argumentácii by mohli protirečiť uplatneniu pravidiel hospodárskej súťaže, sa berie do úvahy v článku 86 ods. 2 zmluvy do tej miery, že toto ustanovenie predpokladá, že na spoločnosti, ktoré majú za úlohu správu služieb vo verejnom ekonomickom záujme, sa pravidlá hospodárskej súťaže neuplatňujú v prípade, ak tieto pravidlá zabraňujú právnemu či faktickému plneniu služby, ktorá bola daným spoločnostiam zverená.

(132)

V tomto prípade sa vlastníctvo kapitálu spoločnosti EDF štátom danej veci vôbec nedotýka: neobmedzená štátna záruka nevyplýva z režimu vlastníctva, ale z právneho štatútu spoločnosti. Ak sú s týmto štatútom z podstaty spojené prvky vytvárajúce konkurenčnú nerovnováhu, samotný štatút musí byť podrobený preskúmaniu dodržania pravidiel štátnej pomoci. Členské štáty Spoločenstva nie sú obmedzené pri výbere právneho štatútu spoločností, pri svojom výbere však musia dodržovať pravidlá zmluvy. V tomto zmysle je konanie Komisie v súlade s princípom rovnosti zaobchádzania.

(133)

Komisia v žiadnom prípade nespochybňuje verejnú povahu kapitálu spoločnosti EDF, ani štatút EPIC ako taký. Komisia iba skúma účinok výnimky postupu konkurzného konania a súdnej likvidácie, ako aj úlohu štátu ako ručiteľa poslednej inštancie všetkých dlhov spoločnosti EDF, vrátane dlhov spojených s aktivitami spoločnosti, ktoré nevyplývajú zo záväzkov verejnej služby.

(134)

Neobmedzená štátna záruka poskytnutá spoločnosti EDF tak predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s ustanoveniami zmluvy. Komisia už požiadala o jej odstránenie vo svojom rozhodnutí odporučení vhodného opatrenia, ktoré prijala v októbri roku 2002.

(135)

V liste z 11. novembra 2003 francúzske orgány postúpili Komisii nasledujúci návrh legislatívnej úpravy: „Národné verejné inštitúcie Electricité de France a Gaz de France sú transformované (…) na akciovú spoločnosť (…) podľa ustanovení uplatniteľných na obchodné spoločnosti“. Francúzske orgány spresnili, že transformácia spoločnosti EDF na akciovú spoločnosť bude mať za následok jej podriadenie sa všeobecnému právu, aj čo sa týka konkurzného konania a súdnej likvidácie. Komisia sa domnieva, že podrobenie sa spoločnosti EDF všeobecnému právu bankrotu bude viesť k odstráneniu neobmedzenej štátnej záruky, ktorá jej bola poskytnutá.

(136)

V liste zo 16. decembra 2003 francúzska vláda potvrdila, že „postúpi Parlamentu ustanovenia týkajúce sa zmeny právnej formy spoločnosti EDF, v súčasnosti verejnej inštitúcie, na právnu formu podľa všeobecného práva, aby umožnila ich uplatnenie pred dňom 1. januára 2005“. Na základe tejto informácie sa Komisia domnieva, že neobmedzená štátna záruka poskytnutá spoločnosti EDF bude fakticky odstránená pred dňom 1. januára 2005. Tento termín je dostatočný a rozumný vzhľadom na nutné úpravy príslušných zákonov a nariadení.

(137)

Komisia konštatuje, že súčasný dôchodkový systém zamestnancov odvetvia IEG predstavuje bariéru pre vstup na francúzske trhy s elektrickou energiou a plynom. Podľa systému, ktorý je v súčasnosti uplatniteľný na každú novú spoločnosť vstupujúcou na spomínané trhy, totiž spoločnosti neplatia daň, ale každoročne prispievajú na dôchodky zamestnancov odvetvia ako celku pomerne k ich mzdovým nákladom. Úroveň zdanenia spoločnosti teda nezávisí od preddefinovanej pevne určenej sadzby, ale je určená každoročne v závislosti od prostriedkov nutných pre udržanie rovnováhy dôchodkového systému odvetvia. Úroveň zodpovedajúca rovnováhe systému však vyplýva z parametrov ako sú mzdové náklady odvetvia a jeho demografická štruktúra, teda parametrov známych už pred vstupom novej spoločnosti na menované trhy a bez akejkoľvek súvislosti s jej vlastnými dôchodkovými záväzkami.

(138)

Keďže odvetvie výroby elektrickej energie a plynárenstva má podstatné kapitálové nároky, je pravdepodobné, že každá nová spoločnosť, ktorá chce vstúpiť na menované trhy, je buď financovaná prostredníctvom akcií, alebo obligácií. Po tom, ako nadobudnú účinnosť účtovné normy IAS, však tieto spoločnosti budú musieť vytvoriť rezervy na dôchodkové záväzky odvetvia, záväzkov pochádzajúcich z obdobia pred ich vstupom na trh, ale ktoré sú spoločnosti pripísateľné pomerne k jej súčasným mzdovým nákladom. Tieto rezervy minulých dôchodkových výdavkov predstavujú dodatočné náklady oproti nákladom spoločností podľa všeobecného práva sociálneho zabezpečenia, ktoré financujú dôchodkový systém prostredníctvom dane a ktoré teda nemusia na tieto záväzky vytvárať rezervy. Vstup na trh, ktorý má také podstatné kapitálové nároky a také vysoké fixné náklady, zodpovedá takej investícii, že každé dodatočné náklady sa môžu javiť ako zásadná prekážka.

(139)

Odstránenie neobmedzenej štátnej záruky poskytnutej spoločnostiam EDF a GDF a teda ich podriadenie sa všeobecnému právu bankrotu bez súbežnej reformy dôchodkového systému zamestnancov odvetvia ako celku, by zaťažilo spoločnosti odvetvia ako celok, vrátane práve vstupujúcich spoločností povinnosťou prevziať dôchodkové záväzky dvoch historických prevádzkovateľov, v prípade ich bankrotu. Vzhľadom na výšku takýchto záväzkov je toto riziko pre ostatné spoločnosti odvetvia neprijateľné. Presun takéhoto rizika na spoločnosti odvetvia tak predstavuje prekážku vstupu konkurentov na francúzsky trh.

(140)

Súčasný dôchodkový systém zamestnancov odvetvia IEG tak vytvára bariéru pre vstup na francúzske trhy s elektrickou energiou a plynom. Reforma ohlásená francúzskymi orgánmi však umožňuje tieto bariéry vstupu odstrániť. Na jednej strane nahradzuje príspevok pre rovnováhu systému platený spoločnosťami odvetvia daňou režimu podľa všeobecného práva (základný režim a povinné/zákonné doplnkové režimy). Na druhej strane znižuje čiastku špecifických dôchodkových práv nadobudnutých pred reformou, ktorá prevyšuje výšku dávok podľa všeobecného práva a ktorá musí byť financovaná všetkými spoločnosťami odvetvia. V deň rozhodujúci pre spustenie reformy budú špecifické dôchodkové práva, ktoré zostávajú na náklady spoločností definitívne rozdelené na základe dvoch kritérií: mzdové náklady a dĺžka trvania pracovného pomeru zamestnancov spadajúcich pod štatút IEG. Príspevok spoločností je teda v pomere s dĺžkou ich prítomnosti na trhoch s elektrickou energiou a plynom. V prípade bankrotu dvoch historických spoločností prevezmú spoločnosti odvetvia do svojich nákladov iba špecifické práva v takej miere, aby vzhľadom na ich vlastné dôchodkové záväzky tieto dodatočné náklady neohrozili životaschopnosť spoločností.

(141)

Keďže súčasný systém bude v najbližšom období odstránený, Komisia nepovažuje za nutné preskúmať jeho zlučiteľnosť s ustanoveniami zmluvy. Toto rozhodnutie Komisie sa obmedzuje iba na preskúmanie zlučiteľnosti nového systému s pravidlami Spoločenstva, ktoré sa týkajú štátnej pomoci.

(142)

Čo sa týka tarifného príspevku plateného do Národného fondu odvetvia výroby elektrickej energie a plynárenstva, ktorého úlohou je financovanie časti dôchodkových práv nadobudnutých pred reformou zamestnancami pracujúcimi v prenose a distribúcii elektrickej energie a plynu, je vhodné poznamenať, že podmienkou jeho splatnosti je pripojenie spotrebiteľov k prenosovým a distribučným sieťam elektrickej energie alebo plynu. Tarifný príspevok je pre každého koncového spotrebiteľa vypočítaný z takzvanej „fixnej“ časti tarify za používanie sietí, ktorá je nezávislá od skutočnej spotreby energie. Je teda platený koncovým spotrebiteľom aj v prípade, že tento v skutočnosti nespotreboval žiadnu energiu. Platba príspevku teda nie je spojená s objemom spotreby elektrickej energie alebo plynu. Z toho vyplýva, že Národný fond odvetvia výroby elektrickej energie a plynárenstva nie je financovaný prostredníctvom tohto príspevku elektrickou energiou alebo plynom, ktoré boli dovezené z ostatných členských štátov. Mechanizmus financovania tohto príspevku teda nezvyšuje vplyv pomoci na konkurenciu a výmeny medzi členskými štátmi Spoločenstva z dôvodu, že nezaťažuje dovezené produkty. Nevytvára teda bariéru k vstupu na francúzsky trh s elektrickou energiou a plynom.

(143)

Okrem iného je vhodné poznamenať, že špecifické dôchodkové práva nadobudnuté pred reformou predstavujú minulé náklady spojené s bývalou situáciou monopolu. Platba špecifických dôchodkových práv spoločnosťami odvetvia IEG totiž nespôsobovala ťažkosti, kým tieto spoločnosti boli v pozícií monopolu. Je isté, že oproti spoločnostiam pôsobiacim v iných odvetviach boli ich dôchodkové výdavky vyššie, na druhej strane však boli spoločnosti chránené voči akejkoľvek konkurencii v rámci odvetvia. Okrem iného, účtovné normy nevyžadovali vytvorenie rezerv na špecifické práva, ktoré mali vyplatiť svojim zamestnancom. V tejto situácii si zamestnanci boli istí vyplatením ich špecifických dôchodkových práv, keďže tieto boli spravované v rámci spoločností EDF-GDF, na ktoré sa vzťahovala neobmedzená štátna záruka. Od otvorenia trhov s elektrickou energiou a plynom konkurencii sa tieto špecifické práva stali pre spoločnosti odvetvia výroby elektrickej energie a plynárenstva výdavkom, ktorý ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť. Na jednej strane tieto špecifické práva pre spoločnosti odvetvia predstavujú dodatočné sociálne výdavky, ktorým ich konkurenti nepodliehajú. Na druhej strane, odo dňa nadobudnutia účinnosti noriem IAS, budú spoločnosti musieť vytvoriť rezervy na špecifické práva nadobudnuté zamestnancami. Dňa 1. januára 2003 tieto špecifické dôchodkové práva predstavovali (…). Platba špecifických dôchodkových práv, ktorá nepredstavovala nezaplatiteľné výdavky v situácii, keď boli spoločnosti chránené pred konkurenciou v rámci odvetvia však predstavuje pre tieto spoločnosti v súčasnosti podstatný problém, keďže sa nachádzajú v konkurencii s inými spoločnosťami odvetvia výroby elektrickej energie a plynárenstva.

(144)

Tieto špecifické dôchodkové práva zamestnancov odvetvia IEG vyplývajú z článku 24 Národného štatútu zamestnancov elektrotechnického a plynárenského priemyslu a jeho prílohy č. 3, ktoré sa týkajú dávok v prípade invalidity, staroby a úmrtia, a ktoré datujú z roku 1946. Tieto ustanovenia neboli zmenené od roku 1997.

(145)

Ohlásená reforma predpokladá, že spoločnosti odvetvia nebudú vyplácať špecifické práva nadobudnuté v deň/do dňa reformy zamestnancami pracujúcimi v prenose a v distribúcií elektrickej energie a plynu. Reforma je primeraná k tomu, čo je striktne potrebné, keďže spoločnosti sú odbremenené iba od časti platieb minulých špecifických dôchodkových práv. Celková výška všetkých minulých špecifických práv je totiž na úrovni […] pre celé odvetvie, spoločnosti sú odbremenené iba od platby špecifických dôchodkových práv nadobudnutých pred dňom rozhodujúcim pre spustenie reformy zamestnancami pracujúcimi v prenose a v distribúcií elektrickej energie a plynu, čo predstavuje sumu […] k 1. januáru 2003. […] teda zostávajú na náklady spoločností odvetvia. Reforma dôchodkového režimu v podobe ohlásenej francúzskymi orgánmi teda neodbremeňuje spoločnosti odvetvia od vyplácania všetkých minulých špecifických dôchodkových práv, ale iba od časti týchto práv.

(146)

Každý trh fungujúci na princípe monopolu je organizovaný špecifickým spôsobom a nedokáže sa teda prispôsobiť fungovaniu v konkurenčnom prostredí okamžite po odstránení bariér vstupu. Liberalizácia takého odvetvia teda vyžaduje jeho reorganizáciu a prispôsobenie na žiadané fungovanie v konkurenčnom prostredí. Pomoc poskytnutá štátom pre takúto reorganizáciu odvetvia je nutná a primeraná. Táto pomoc bude poskytnutá iba aktivitám prenosu a distribúcie elektrickej energie a plynu, ktoré sú tradične vykonávané monopolom, ostatné stránky reformy prvky štátnej pomoci nevyžadujú. Pomoc teda môže byť považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, lebo umožňuje rozvoj danej aktivity a nenarušuje výmeny v smere proti verejnému záujmu.

(147)

Komisia sa domnieva, že situácia v konkrétnom prípade sa svojou povahou nelíši od „uviaznutých nákladov“ v oblasti energetiky. Ide totiž o prípady štátnej pomoci, ktoré majú za cieľ uľahčiť prechod ku konkurenčnému energetickému odvetviu. Je isté, že metóda, ktorú Komisia použila na preskúmanie tohto typu pomoci, neumožňuje postihnúť túto dôchodkovú reformu. V daných prípadoch však Komisia považuje za vhodné považovať tieto pomoci za kompenzáciu uviaznutých nákladov a bude sa tohto prístupu držať pri analýze podobných prípadov.

(148)

Reforma dôchodkového systému zamestnancov odvetvia IEG vďaka tomu, že zruší bariéry vstupu na francúzske trhy s elektrickou energiou a s plynom, umožňuje zvýšiť konkurenciu na týchto trhoch. Táto reforma špeciálneho režimu sa okrem iného zapisuje do všeobecného rámca reformy dôchodkových systémov členských štátov Spoločenstva, ktorú podporuje Rada aj Komisia (34).

(149)

Článok 87 ods. 1 zmluvy stanovuje, že štátna pomoc zodpovedajúca kritériám, ktoré definuje, je v zásade nezlučiteľná so spoločným trhom. Výnimky tejto nezlučiteľnosti vymenované v článku 87 ods. 2 zmluvy nie sú uplatniteľné v danom prípade z dôvodu povahy pomoci, ktorá neslúži k dosiahnutiu cieľov vymenovaných v spomínanom odseku.

(150)

Predmetná štátna pomoc nespĺňa ani podmienky predpokladané v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) pre pomoci určené pre podporu ekonomického rozvoja určitých regiónov tým skôr, že predstavuje pomoc na prevádzku. Táto pomoc nie je podriadená uskutočneniu investícií alebo vytvoreniu pracovných miest ako vyžadujú ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci regiónom.

(151)

Článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy rovnako predpokladá výnimku pre pomoc určenú pre podporu ekonomického rozvoja určitých regiónov tým skôr, že predstavuje pomoc na prevádzku. Táto pomoc nie je podriadená uskutočneniu investícií alebo vytvoreniu pracovných miest ako vyžadujú ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci regiónom. Táto výnimka z platného fiškálneho práva, ktorá je určená v prospech jednej spoločnosti, nemôže byť interpretovaná v tom zmysle, že je určená na uľahčenie rozvoja určitej činnosti. Jej jediným predmetom je totiž pomôcť jednej spoločnosti znížením jej prevádzkových nákladov.

(152)

Čo sa týka výnimiek vymedzených v článku 87 ods. 3 písm. b) a d) zmluvy, daná štátna pomoc nemá za cieľ podporiť uskutočnenie projektu verejného záujmu, ani napraviť vážnu poruchu francúzskej ekonomiky, ani podporiť kultúru a zachovanie národného dedičstva.

(153)

Kritériá zlučiteľnosti vymenované v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy teda nie sú splnené. Okrem iného, čo sa týka kompenzácie nákladov vyplývajúcich z verejnej služby, platí rovnaká poznámka ako v prípade neobmedzenej štátnej záruky poskytnutej spoločnosti EDF: francúzske orgány sa v prípade fiškálnej výhody neodvolali na uplatnenie článku 86 ods. 2 zmluvy, ale podčiarkli fakt, že spoločnosť EDF zabezpečuje úlohy verejnej služby. Francúzske orgány však neuviedli žiadny odhad nákladov, ktoré spoločnosti EDF vznikli z dôvodu vykonávania tejto služby. Komisia teda nemôže určiť, či spomínaná fiškálna výhoda kompenzuje, alebo nie, prípadné dodatočné náklady, ktoré vyplývajú z verejnej služby, ktorú spoločnosť EDF vykonáva (35).

(154)

Na základe vymenovaných dôvodov teda Komisia považuje preskúmanú pomoc za pomoc na prevádzku, ktorá má za následok posilnenie konkurenčnej pozície spoločnosti EDF voči jej konkurentom. Je teda nezlučiteľná so spoločným trhom.

(155)

Komisia sa nakoniec domnieva, v rozpore s tvrdením francúzskych orgánov, že pravidlo premlčacej doby sa v danom prípade neuplatňuje. Je isté, že spoločnosť EDF vytvorila rezervy oslobodené od dane v období rokov 1987 až 1996. Je však nutné poznamenať na jednej strane, že podľa Národnej účtovnej rady sa opravy účtovných chýb vzhľadom na ich povahu vzťahujú na účtovné transakcie minulého obdobia a musia byť zaúčtované do výsledku účtovného obdobia, počas ktorého boli konštatované, a na druhej strane, že zákon, ktorý stanovuje, že záväzky z koncesie sú začlenené medzi dlhodobý hmotný majetok bez toho, aby boli zdanené daňou z činnosti obchodných spoločností, je z 10. novembra 1997. Fiškálna výhoda je teda z roku 1997 a princíp premlčania sa neuplatňuje na novú pomoc poskytnutú v tomto období.

(156)

Toto rozhodnutie bolo vypracované na základe informácií postúpených francúzskymi orgánmi. Je vhodné poznamenať, že napriek príkazu postúpiť informácie z októbra 2002 francúzske orgány odmietli postúpiť Komisii úplné znenie určitých vyžiadaných dokumentov. Francúzske orgány postúpili iba časti správ Dvora audítorov, ktoré boli vyžiadané prostredníctvom príkazu.

(157)

Komisia najskôr konštatovala, že neobmedzená štátna záruka poskytnutá spoločnosti EDF sa musí odstrániť, čo bude mať za následok podriadenie spoločnosti všeobecnému procesnému právu spoločností.

(158)

Komisia zaznamenala záväzok francúzskych orgánov, ktorý spočíva v zabezpečení pričlenenia režimu dôchodkov zamestnancov odvetvia IEG k režimu podľa všeobecného práva, so zachovaním finančnej neutrality pre základné režimy a pre štát. Komisia sa domnieva, že spomínané pričlenenie neobsahuje prvky štátnej pomoci v prípade, že daný záväzok sa dodrží.

(159)

Komisia ďalej konštatuje, že špecifické dôchodkové práva zamestnancov pracujúcich v prenose a distribúcií elektrickej energie a plynu nadobudnuté v deň rozhodujúci pre spustenie reformy už nebudú financované spoločnosťami odvetvia, ale prostredníctvom tarifného príspevku. Fakt, že spoločnosti odvetvia nezaplatili časti minulých špecifických práv predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(160)

Komisia nakoniec konštatuje, že nezaplatenie dane spoločnosťou EDF v roku 1997 z činnosti obchodných spoločností z časti rezerv oslobodených od dane, vytvorených na obnovu RAG, predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Táto fiškálna pomoc dosahuje výšku 888,89 milióna eur,