20.5.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 183/61

(1)

Komisia 21. augusta 2003 prostredníctvom oznámenia („oznámenie o začatí“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) ohlásila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozov niektorých systémov grafitových elektród pôvodom z Indie do Spoločenstva;

(2)

Konanie bolo začaté na základe návrhu podaného v júli 2003 Európskym združením uhlia a grafitu (European Carbon and Graphite Association, ECGA) konajúcom v mene výrobcov, ktorí spolu predstavujú významný podiel, v tomto prípade vyše 50 %, na celkovej výrobe niektorých systémov grafitových elektród v Spoločenstve. Návrh obsahoval dôkazy o existencii dumpingu spomínaného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplynula, čo bolo považované za dostatočný dôvod na začatie antidumpingového konania;

(3)

Začatie súbežného antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozov toho istého výrobku pôvodom z Indie do Spoločenstva bolo ohlásené prostredníctvom oznámenia uverejneného Úradnom vestníku Európskej únie  (4) v ten istý deň;

(4)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania navrhovateľa a ostatných známych výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, užívateľov a dodávateľov, o ktorých bolo známe, že sa ich záležitosť týka, ako aj zástupcov Indie. Stranám, ktorých sa to priamo týka, bola poskytnutá možnosť písomne oznámiť svoje stanovisko a v časovej lehote stanovenej v oznámení o začatí požiadať o vypočutie;

(5)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v Indii, indická vláda, ako aj výrobcovia Spoločenstva, užívatelia a dovozcovia/obchodníci písomne oznámili svoje stanovisko. Všetky strany, ktoré o to v uvedenej časovej lehote požiadali, a preukázali, že existujú vážne dôvody na ich vypočutie, dostali možnosť byť vypočuté;

(6)

Vzhľadom na veľký počet nespriaznených dovozcov v Spoločenstve sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za primerané preskúmať, či by sa malo pristúpiť k výberu vzoriek. S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzoriek skutočne potrebný, a v prípade, že áno, vybrať vzorku, všetci známi nespriaznení dovozcovia boli podľa článku 17 odsek 2 základného nariadenia požiadaní, aby sa do dvoch týždňov od začatia konania prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí, a to na obdobie od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003. Iba dvaja nespriaznení dovozcovia súhlasili, aby boli zahrnutí do výberu a do konečnej časovej lehoty poskytli požadované základné informácie. V tomto konaní sa preto výber vzoriek nepovažoval za potrebný;

(7)

Komisia odoslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich záležitosť týka, dvom uvedeným nespriazneným dovozcom a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili do konečných časových lehôt stanovených v oznámení o začatí;

(8)

Odpovede boli prijaté od dvoch indických vyvážajúcich výrobcov, od dvoch výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, od ôsmich spotrebiteľských spoločností a od dvoch uvedených nespriaznených dovozcov. Jedna spotrebiteľská spoločnosť navyše predložila písomné podanie obsahujúce niektoré kvantitatívne informácie a dve združenia užívateľov predložili Komisii písomné podania;

(9)

Komisia požiadala o všetky informácie, ktoré považovala za potrebné za účelom dočasného určenia dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva, a tieto aj overila. Overovanie na mieste bolo vykonané v prevádzkových priestoroch týchto spoločností;

(10)

Vyšetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003 („obdobie vyšetrovaniá“ alebo „OV“). Preskúmanie trendov relevantných pre hodnotenie ujmy prebiehalo od 1999 do konca OV („skúmané obdobié“);

(11)

Príslušným výrobkom sú grafitové elektródy a/alebo rúrkové osadenia používané pre takéto elektródy, dovážané spolu alebo oddelene. Grafitová elektróda je keramická - lisovaná alebo extrudovaná tyč grafitu. Obidva konce tohto valca sú obrobené do tvaru kužeľa a opracované tak, že umožňujú spojenie dvoch alebo viacerých elektród do (dlhšieho) stĺpca. Spojovacia časť, taktiež grafitová, sa používa na spojenie dvoch objímok. Tento diel sa nazýva „rúrkové osadenie“. Grafitová elektróda a rúrkové osadenie sa obvykle dodávajú ako súprava „systém grafitových elektród“;

(12)

Grafitové elektródy a rúrkové osadenia používané pre takéto elektródy sa vyrábajú použitím ropného koksu, vedľajšieho výrobku ropného priemyslu, a smoly z uhoľného dechtu. Výrobný proces pozostáva zo šiestich etáp, konkrétne tvarovanie, pečenie, impregnácia, opätovné pečenie, grafitizácia a obrábanie. Počas grafitizácie sa výrobok zohreje elektrickým prúdom na teplotu vyššiu ako 3 000° C a fyzikálne sa pretransformuje na grafit, kryštalickú podobu uhlíka: jedinečný materiál s nízkou elektrickou, ale vysokou tepelnou vodivosťou, vysokou pevnosťou a výkonom pri vysokej teplote, a preto je vhodný na použitie v elektrických oblúkových peciach. Výrobná doba systému grafitovej elektródy je približne dva mesiace. Neexistujú žiadne výrobky, ktoré by mohli nahradiť systém grafitovej elektródy;

(13)

Uvedené systémy používajú výrobcovia ocele v elektrických oblúkových peciach, nazývaných aj ako „miniatúrne mlynčeky“, keďže tyče pod prúdom vyrábajú oceľ z recyklovaného šrotu. Grafitové elektródy a rúrkové osadenia používané pre takéto elektródy, na ktoré sa vzťahuje toto vyšetrovanie, sú iba tie, ktorých objemová hmotnosť je 1,65 g/cm3 alebo vyššia, a ich elektrický odpor je 6,0 μΩ.m alebo nižší. Systémy grafitových elektród, ktoré zodpovedajú uvedeným technickým parametrom, sú schopné zniesť veľmi vysoké napájacie prúdy;

(14)

Jeden indický vývozca uviedol, že v niektorých prípadoch vyrábal príslušný výrobok bez použitia „špeciálneho ihlicového koksu“, ropného koksu vysokej kvality, ktorý podľa tejto spoločnosti navrhovatelia považovali za nevyhnutne potrebný na výrobu výrobku v rozsahu špecifikácií, stanovených v uvedených úvodných ustanoveniach (11) až (13). Tento vývozca preto navrhol, aby sa grafitové elektródy, a rúrkové osadenia používané pre takéto elektródy, vyrobené bez „špeciálneho ihlicového koksu“ vylúčili spod rámca vyšetrovania. Na výrobu systémov grafitových elektród sa skutočne môže použiť ropný koks rôznej kvality. Sú to práve základné fyzikálne a technické charakteristické vlastnosti výsledného výrobku a jeho konečného použitia, bez ohľadu na použité suroviny, ktoré určujú definíciu výrobku. V prípade, že grafitové elektródy a rúrkové osadenia používané pre takéto elektródy pôvodom z Indie a dovezené do Spoločenstva majú základné fyzikálne a technické charakteristické vlastnosti opísané vo definícii výrobku, sú považované za príslušný výrobok. Preto bola žiadosť zamietnutá;

(15)

Zistilo sa, že výrobok vyvážaný z Indie do Spoločenstva, výrobok vyrábaný a predávaný na vnútornom trhu v Indii, ako aj výrobok vyrábaný a predávaný v Spoločenstve výrobcami Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké použitia, preto sú považované za podobné výrobky v zmysle článku 1 odsek 4 základného nariadenia;

(16)

Pokiaľ ide o určenie bežnej hodnoty, Komisia najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu určila, či jeho celkový predaj podobného výrobku na vnútornom trhu bol reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozom do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 odsek 2 základného nariadenia, predaj na vnútornom trhu bol považovaný za reprezentatívny, keď celkový objem predaja každého vyvážajúceho výrobcu na vnútornom trhu predstavoval najmenej 5 % objemu jeho celkového vývozu do Spoločenstva;

(17)

Komisia následne identifikovala tie druhy grafitových elektród predávaných na vnútornom trhu spoločnosťami vykazujúcimi reprezentatívny predaj na vnútornom trhu, ktoré boli rovnaké alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pri definovaní druhov výrobkov grafitových elektród sa vzalo do úvahy i) či boli predané s rúrkovými osadeniami, alebo nie, ii) ich priemer a iii) ich dĺžka. Druhy výrobkov rúrkových osadení predávané samostatne boli definované na základe ich priemeru a dĺžky;

(18)

Potom sa preskúmalo, či predaj každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na vnútornom trhu bol reprezentatívny pre každý druh výrobku, t. j., či predaj každého druhu výrobku na vnútornom trhu predstavoval najmenej 5 % objemu predaja rovnakého druhu výrobku do Spoločenstva. V súvislosti s týmito druhmi výrobkov sa v prípade každého vyvážajúceho výrobcu preskúmalo, či bol takýto predaj uskutočňovaný pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 odsek 4 základného nariadenia;

(19)

Skúmanie, či predaj každého druhu výrobku na vnútornom trhu, predaného doma v reprezentatívnom množstve, môže byť považovaný za predaj pri bežnom obchodovaní, sa uskutočnilo tak, že sa určil podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom spomínaného druhu výrobku. V prípade obidvoch vyvážajúcich výrobcov bolo určené, že vo všetkých prípadoch, keď sa predaj konkrétneho druhu výrobku na vnútornom trhu uskutočnil v dostatočnom množstve, vyše 80 % každého objemu bolo predaného so ziskom na vnútornom trhu, a že vážený priemer predajnej ceny tohto druhu bol nad úrovňou jeho váženého priemeru jednotkových nákladov. V prípade týchto druhov výrobkov bola preto bežná hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien celého predaja tohto druhu na vnútornom trhu uskutočňovanom počas OV;

(20)

Pre zostávajúce druhy výrobkov, v prípade ktorých predaj na vnútornom trhu nebol reprezentatívny, bežná hodnota bola vypočítaná v súlade s článkom 2 odsek 3 základného nariadenia. Bežná hodnota bola vypočítaná tak, že do výrobných nákladov vyvážaných druhov, upravených v prípade potreby, boli započítané primerané percento na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej iba: „PV&A“) a primerané ziskové rozpätie, na základe skutočných údajov, ktoré sa týkajú výroby a predajov podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcimi výrobcami podliehajúcimi vyšetrovaniu v súlade s prvou vetou článku 2 odsek 6 základného nariadenia;

(21)

Vyšetrovanie ukázalo, že vývoz obidvoch spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov bol uskutočňovaný výhradne priamo nespriazneným zákazníkom v Spoločenstve;

(22)

Vývozná cena bola preto stanovená v súlade s článkom 2 odsek 8 základného nariadenia, na základe skutočne zaplatených alebo obvykle platených vývozných cien;

(23)

Bežná hodnota a vývozné ceny boli porovnané na základe systému ex-works (ceny zo závodu). Za účelom zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi bežnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite prihliadlo na rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť ceny v súlade s článkom 2 odsek 10 základného nariadenia;

(24)

Následne, ak to bolo uplatniteľné, boli udelené príspevky na rozdiely v nákladoch na dopravu, nákladoch na oceánsku nákladnú dopravu a poistenie, na manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, náklady na úvery, provízie a zľavy, a odôvodnili sa overenými dôkazmi;

(25)

Obidve spoločnosti žiadali úpravu týkajúcu sa vrátenia cla podľa článku 2 odsek 10 bod (b) základného nariadenia z toho dôvodu, že dovozné prirážky boli údajne na ťarchu podobného výrobku keď bol určený na spotrebu vo vyvážajúcej krajine, ale boli nahradené alebo neboli zaplatené, keď bol výrobok predaný na vývoz do Spoločenstva. Spoločnosti z tohto dôvodu využívali systém colných úverových knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme, DEPB) na základe povývozného systému (post-export). V tomto ohľade vyšetrovanie ukázalo, že nemožno vytvoriť priame prepojenie medzi úvermi udelenými indickou vládou vyvážajúcim výrobcom podľa DEPB a nakúpenými surovinami, keďže úvery sa môžu použiť proti clám vyplácaným na každý tovar, ktorý sa má doviezť, s výnimkou kapitálových tovarov a tovarov podliehajúcich obmedzeniam a zákazom. Navyše, úvery sa mohli predávať aj na vnútornom trhu alebo použiť iným spôsobom a neexistovalo obmedzenie, ktoré by bránilo ich použitiu na dovoz surovín zahrnutých vo vyvážanom výrobku. Z uvedených dôvodov boli žiadosti odmietnuté;

(26)

Prípadne, obidve spoločnosti žiadali rovnakú úpravu podľa článku 2 odsek 10 bod (k). Keďže sa však spoločnostiam nepodarilo preukázať, že systém DEPB na povývoznom základe (post-export) ovplyvňuje porovnateľnosť ceny, a najmä, že zákazníci sústavne platia rôzne ceny na vnútornom trhu z dôvodu zvýhodnení, ktoré vyplývajú uvedeného systému, úprava nemôže byť povolená;

(27)

Obidve spoločnosti žiadali o úpravu pre rozdiely v úrovni obchodovania. Vzhľadom na to, že obidve spoločnosti predávali výhradne konečným užívateľom na vnútornom trhu, zatiaľ čo ich predaj do Spoločenstva bol uskutočňovaný aj konečným užívateľom aj obchodníkom, požiadali o osobitnú úpravu podľa článku 2 odsek 10 bod (d) (ii) základného nariadenia. Jedna spoločnosť založila svoju žiadosť na fakte, že jej predajné ceny v Spoločenstve distribútorom boli nižšie než ceny účtované konečným užívateľom, čo by postačovalo na špeciálnu úpravu. V tomto ohľade sa zistilo, že spoločnosť nemohli preukázať, že to viedlo k rôznemu pôsobeniu na rôzne kategórie zákazníkov. Okrem toho sa zistilo, že ceny účtované distribútorom neboli sústavne nižšie v porovnaní s cenami účtovanými konečným užívateľom. Táto úprava preto nemôže byť povolená;

(28)

Druhá spoločnosť tvrdila, že zvyšovania zo strany jej distribútorov pri opätovnom predaji príslušného výrobku konečným užívateľom na trhu Spoločenstva postačovali na istú úroveň obchodnej úpravy. V tomto ohľade treba poznamenať, že vývozná cena, ako je opísaná v uvedených úvodných ustanoveniach (21) a (22), bola stanovená na základe skutočne zaplatených alebo obvykle platených vývozných cien. Uvedené pôvodné ceny distribútorov pri opätovnom predaji v Spoločenstve boli preto považované za irelevantné. Z uvedeného dôvodu bola táto žiadosť zamietnutá;

(29)

Podľa článku 2 odsek 11 základného nariadenia sa upravená vážená priemerná bežná hodnota podľa druhu výrobku porovnala s upravenou váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku;

(30)

Toto porovnanie ukázalo existenciu dumpingu. Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny CIF na hranicu Spoločenstva pri nezaplatenom cle sú tieto:

(31)

Keďže úroveň spolupráce bola vysoká (100 % vývozov príslušného výrobku z Indie do Spoločenstva), reziduálne dočasné dumpingové rozpätie bolo určené na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúcu spoločnosť, t.j. úroveň stanovená pre Graphite India Limited, konkrétne 34,3 %;

(32)

V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrábajú SGL AG („SGL“) a niekoľko dcérskych spoločností UCAR SA („UCAR“), konkrétne UCAR SNC, UCAR Electrodos Ibérica SL a Graftech SpA, v mene ktorých bol predložený návrh. Výrobné zariadenia SGL a UCAR sa nachádzajú v Rakúsku, Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku;

(33)

Okrem dvoch výrobcov Spoločenstva, ktorí predložili návrh (SGL a UCAR), bol podobný výrobok v období 1999-OV vyrábaný v Spoločenstve dvomi inými výrobcami. Jeden z týchto dvoch iných výrobcov sa stal platobne neschopným a musel požiadať o súdnu ochranu podľa nemeckého konkurzného práva. Posledná menovaná spoločnosť zastavila výrobu podobného výrobku v novembri 2002. Tieto dve spoločnosti vyjadrili svoju podporu v súvislosti s návrhom, ale odmietli výzvu Komisie na aktívnu spoluprácu vo vyšetrovaní. Dospelo sa k záveru, že všetci štyria výrobcovia predstavujú výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 odsek 1 základného nariadenia;

(34)

Dvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, náležite odpovedali na dotazník a plne spolupracovali vo vyšetrovaní. Počas OV predstavovali vyše 80 % výroby Spoločenstva;

(35)

Platí preto, že predstavujú priemyselné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 odsek 1 a článku 5 odsek 4 základného nariadenia, ďalej len „priemyselné odvetvie Spoločenstva“;

(36)

Vzhľadom na to, že existujú iba dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia príslušného výrobku, a že priemyselné odvetvie Spoločenstva tiež zahŕňa iba dvoch výrobcov, údaje týkajúce sa dovozov príslušného výrobku do Spoločenstva pôvodom z Indie a priemyselného odvetvia Spoločenstva museli byť indexované, aby sa zachoval dôverný charakter informácií podľa článku 19 základného nariadenia;

(37)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, objemu predaja ostatných výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva odhadovanom na základe najlepších dostupných dôkazov, objemu predaja dvoch indických spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na trhu Spoločenstva, objemov dovezených z Poľska a získaného zo spolupráce s SGL, ako aj na základe údajov Eurostatu pre zvyšné dovozy do Spoločenstva, primerane upravené, pokiaľ je to potrebné;

(38)

Na tomto základe, sa spotreba Spoločenstva týkajúca sa príslušného výrobku v období medzi rokom 1999 a OV zvýšila o 9 %. Konkrétne, medzi rokmi 1999 a 2000 sa zvýšila o 14 %, v roku 2001 klesla o sedem percentuálnych bodov, a potom v roku 2002 o ďalší percentuálny bod, a v OV sa zvýšila o 3 percentuálne body. Keďže príslušný výrobok je v prvom rade používaný v odvetví elektrickej ocele, vývoj spotreby treba analyzovať vo vzťahu k hospodárskym trendom tohto konkrétneho odvetvia, ktoré v roku 2000 vykázalo prudké zrýchlenie, po ktorom od roku 2001 nasledoval pokles;

(39)

Objem dovozov príslušných výrobkov z Indie do Spoločenstva medzi rokom 1999 a OV vzrástol o 76 %. Podrobnejšie, dovozy z Indie v rokoch 1999 až 2000 sa zvýšili o 45 %, v roku 2001 zasa o ďalších 31 %, a v roku 2002 a v OV zostali takmer stabilné na tejto úrovni;

(40)

Podiel na trhu pripadajúci na vývozcov v príslušnej krajine sa zvýšil o 3,4 percentuálneho bodu (alebo 61 %) počas skúmaného obdobia, a počas obdobia OV dosiahol úroveň od 8 do 10 %. Prvé zvýšenie o 1,5 percentuálneho bodu nastalo v rokoch 1999 a 2000, v roku 2001 nastalo ďalšie zvýšenie o 2 percentuálne body a na tejto úrovni zostal relatívne stabilný počas roku 2002 a OV. Treba však poznamenať, že v období od roku 1999 až do OV sa zvýšenie dovozov a podielov na trhu z príslušnej krajiny zhodovalo s nárastom spotreby o 9 %;

(41)

Medzi rokom 1999 a OV sa priemerná cena dovozov príslušného výrobku pôvodom z Indie v roku 2000 zvýšila o 2 % a v roku 2001 o ďalších 8 percentuálnych bodov, a potom v roku 2002 klesla o 9 percentuálnych bodov na úroveň, na ktorej sa v OV stabilizovala. Počas OV bola priemerná dovozná cena príslušného výrobku pôvodom z Indie o 1 % vyššia než v roku 1999;

(42)

Porovnanie týkajúce sa porovnateľných modelov príslušného výrobku sa uskutočnilo medzi priemernými predajnými cenami vyvážajúcich výrobcov a priemyselného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. Za týmto účelom ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva zo závodu (ex-works) pre nespriaznených zákazníkov, bez akýchkoľvek rabatov a daní, boli porovnané s cenami CIF vyvážajúcich výrobcov Indie na hranicu Spoločenstva, primerane upravené pre náklady vznikajúce po dovoze. Porovnanie ukázalo, že počas OV bol príslušný výrobok pôvodom z Indie predávaný v Spoločenstve za ceny o 6,5 % až 12,2 % nižšie ako boli ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva;

(43)

Treba poznamenať, že tieto rozpätia predaja za znížené ceny neodrážajú celkom účinok dumpingových dovozov na ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva, keďže boli zaznamenané tak pokles, ako aj potlačenie cien, ako to potvrdzovala aj relatívne nízka ziskovosť dosiahnutá priemyselným odvetvím Spoločenstva počas OV, zatiaľ čo pri neexistencii dumpingu sa dal očakávať vyšší zisk;

(44)

V súlade s článkom 3 odsek 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky príslušné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav priemyselného odvetvia Spoločenstva;

(45)

S cieľom prijateľne posúdiť niektoré ukazovatele ujmy bolo potrebné správne konsolidovať niektoré údaje týkajúce sa UCAR spolu s údajmi týkajúcimi sa jej výrobných dcérskych spoločností v Spoločenstve (pozri uvedené úvodné ustanovenie (32));

(46)

Komisia venovala osobitnú pozornosť všetkým možným dôsledkom pre ukazovatele ujmy vyplývajúcim z minulého správania obidvoch výrobcov Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, narušujúceho hospodársku súťaž. Komisia sa najmä uistila o tom, že počiatočná fáza pre posúdenie ujmy (1999) nebola ovplyvnená žiadnymi praktikami narušujúcimi hospodársku súťaž (pozri nasledujúce úvodné ustanovenia (77), (78), (80) a (81)). Navyše, pri stanovovaní nákladov a ziskovosti priemyselného odvetvia Spoločenstva Komisia výslovne žiadala, aby priame náklady na platby alebo akékoľvek súvisiace nepriame náklady (vrátane financujúcich poplatkov) spojené s pokutami uloženými úradmi pre hospodársku súťaž boli jasne vylúčené, s cieľom vytvoriť obraz o zisku, návratnosti investícií a peňažných tokoch bez započítania týchto mimoriadnych výdavkov, a toto Komisia aj overila;

(47)

Výroba priemyselného odvetvia Spoločenstva sa v roku 2000 zvýšila o 14 %, v roku 2001 sa znížila o 16 percentuálnych bodov, v roku 2002 sa znížila o ďalšie 4 percentuálne body, pričom v OV sa zvýšila o 5 percentuálnych bodov. Prudký nárast pozorovaný v roku 2000 bol spôsobený dobrou hospodárskou klímou, ktorá sa v uvedenom roku tiež premietla do rastúcej miery využitia kapacity;

(48)

Výrobná kapacita sa v roku 2000 znížila o približne 2 % a v roku 2001 zostala na tejto úrovni. Výrobná kapacita sa v roku 2002 ďalej znížila o 5 percentuálnych bodov a v OV o 2 percentuálne body. V OV bola výrobná kapacita o 9 percent nižšia než v roku 1999, hlavne v dôsledku vyradenia zariadenia výrobcu Spoločenstva z prevádzky počas celého OV;

(49)

Využitie kapacity začalo z úrovne 70 % v roku 1999 a v dôsledku silného dopytu, najmä v odvetví elektrickej ocele, sa v roku 2000 zvýšilo na úroveň 81 %. V rokoch 2001 a 2002 opätovne kleslo na úroveň 70 % a v OV sa zvýšilo na 76 %;

(50)

Vyšetrovanie ukázalo, že existuje viacero príčin spôsobujúcich hospodárske problémy uvedenému vyradenému zariadeniu, dve z ich sú však najzjavnejšie: (i) vysoké výrobné náklady spojené s cenou elektrickej energie v tejto konkrétnej krajine, a (ii) konkurencia dumpingových dovozov pôvodom z Indie. Vzhľadom na to, že je ťažké oddeliť jednu príčinu od druhej Komisia zisťovala, aké by boli trendy týkajúce sa kapacity a využitia kapacity v roku 2002 a v OV, keby toto zariadenie nebolo vyradené z prevádzky. Pri tejto simulácii objem výroby zostal nezmenený, zatiaľ čo ostatné výrobné zariadenia tohto výrobcu Spoločenstva zvýšili svoju výrobu, aby vyplnili medzeru. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, keby toto zariadenie nebolo vyradené z prevádzky, výrobná kapacita a využitie kapacity celého priemyselného odvetvia Spoločenstva by v OV dosiahli úroveň veľmi blízku úrovni dosiahnutej v roku 1999;

(51)

Zásoby hotových výrobkov počas OV predstavovali približne 3 % celkového objemu výroby priemyselného odvetvia Spoločenstva. Úroveň konečných zásob priemyselného odvetvia Spoločenstva sa počas skúmaného obdobia celkovo zvýšila a v OV bola približne päťkrát vyššia než v roku 1999. Vyšetrovanie však ukázalo, že vývoj zásob nie je považovaný za osobitne primeraný ukazovateľ hospodárskej situácie priemyselného odvetvia Spoločenstva, keďže výrobcovia Spoločenstva vo všeobecnosti vyrábajú na objednávku, a preto sú zásoby zvyčajne tovarom pripraveným na odoslanie zákazníkom;

(52)

Priemyselné odvetvie Spoločenstva v období medzi 1999 a OV zaznamenalo v predaji vlastnej produkcie nespriazneným zákazníkom na trhu Spoločenstva pokles o 1 %. Konkrétnejšie, predaj sa v roku 2000 prudko zvýšil o 16 %, v roku 2001 klesol o 17 percentuálnych bodov a v roku 2002 o ďalších 5 percentuálnych bodov, a potom sa v OV znovu zvýšil o 5 percentuálnych bodov. Vývoj objemu predaja odráža hospodárske trendy v odvetví elektrickej ocele, ktorého prudký vzostup pozorovaný v roku 2000 vystriedal pokles v rokoch 2001 a 2002;

(53)

Po malom počiatočnom náraste o jeden percentuálny bod v roku 2000 sa podiel priemyselného odvetvia Spoločenstva na trhu do roku 2002 podstatne znížil. Priemyselné odvetvie Spoločenstva v roku 2001 stratilo 6,5 percentuálnych bodov podielu na trhu, v roku 2002 stratilo ďalších 2,8 percentuálnych bodov, a počas OV následne získalo späť 1,9 percentuálnych bodov. Podiel na trhu, ktorý pripadal na priemyselné odvetvie Spoločenstva počas OV, bol v porovnaní s rokom 1999 o 6,3 percentuálnych bodov nižší, resp. o 9 % ak ho vyjadríme indexom;

(54)

V období medzi rokom 1999 a OV, keď sa spotreba Spoločenstva zvýšila o 9 %, objem predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa znížil o 1 % Ako to už bolo uvedené, priemyselné odvetvie Spoločenstva stratilo 6,3 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo podiel dumpingových dovozov na trhu sa počas rovnakého obdobia zvýšil o 3,4 percentuálnych bodov;

(55)

Úroveň zamestnanosti priemyselného odvetvia Spoločenstva sa v období medzi rokom 1999 a OV znížila o približne 17 %. Počet pracovníkov v roku 2000 klesol o 1 percentuálny bod a v roku 2001 o 5 percentuálnych bodov. V roku 2002 došlo k poklesu o 9 percentuálnych bodov a v OV o 3 percentuálne body, čo bolo spôsobené hlavne vyradením zariadenia výrobcu Spoločenstva z prevádzky a premiestnením časti pracovnej sily do ziskovejších oblastí podnikania;

(56)

Produktivita pracovnej sily priemyselného odvetvia Spoločenstva, meraná ako výroba na zamestnanú osobu za rok, sa prvýkrát prudko zvýšila o 15 % v období od roku 1999 do roku 2000, potom sa v roku 2001 znížila o 12 percentuálnych bodov, v roku 2002 sa opätovne zvýšila o 5 percentuálnych bodov a počas OV o ďalších 11 percentuálnych bodov. Na konci skúmaného obdobia bola produktivita o 19 % vyššia ako produktivita zaznamenaná na začiatku tohto obdobia, čo odráža úsilie o racionalizáciu zo strany priemyselného odvetvia Spoločenstva s cieľom zachovať jeho konkurencieschopnosť. Na porovnanie, priemerný rast produktivity práce v hospodárstve Spoločenstva vo všeobecnosti (všetky hospodárske sektory) počas rovnakého obdobia predstavoval len 1,5 % ročne;

(57)

Medzi rokom 1999 a OV sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 13 %. Tento údaj je trochu nižší ako miera zvýšenia priemernej nominálnej mzdy na zamestnanca (14 %) pozorovanej vo všeobecnosti (všetky sektory) počas rovnakého obdobia v hospodárstve Spoločenstva;

(58)

Jednotkové ceny pre predaj vlastnej výroby priemyselného odvetvia Spoločenstva určený nespriazneným zákazníkom v Spoločenstve sa v rokoch 1999 a 2000 znížili o 6 %, v roku 2001 sa zvýšili o 9 percentuálnych bodov, v roku 2002 sa opäť znížili o 12 percentuálnych bodov a v OV stúpli o 1 percentuálny bod. Pokles jednotkových predajných cien v období medzi 1999 a OV predstavoval celkovo 8 %. Tento pomerne nerovnomerný vývoj sa vysvetľuje ďalej uvedeným spôsobom;

(59)

Ceny sú ovplyvňované dvomi hlavnými javmi: výrobnými nákladmi (ďalej iba: „VŃ“) a ponukou a dopytom na trhu. Zatiaľ čo sa predajné ceny v období medzi 1999 a OV znížili o 8 %, jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o 2 %. Tento pomerne mierny vývoj nákladov zakrýva skok cien o 10 percentuálnych bodov zaznamenaný v roku 2001, ktorý je oneskoreným dôsledkom zvýšenia cien surovín v roku 2000. Dve hlavné suroviny používané vo výrobe systémov grafitových elektród, ropný koks a uhoľný decht, predstavujú približne 34 % celkových výrobných nákladov. Elektrická energia, ktorej cena taktiež veľmi úzko súvisí s kolísaním cien ropy, predstavuje ďalších 13 % celkových výrobných nákladov. Tieto tri hlavné položky v nákladoch, spolu s cenou priamo ovplyvňovanou zmenami cien ropy, predstavujú takmer 50 % celkových nákladov na výrobu podobného výrobku. Keďže sa ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva nemohli vyrovnať zvýšeniam vo výrobných nákladoch, z dôvodu stlačenia ceny spojeného s dumpingovými dovozmi klesla ziskovosť priemyselného odvetvia Spoločenstva;

(60)

Vyšetrovanie ukázalo, že ceny dumpingových dovozov boli v OV o 6 až 12 % nižšie než priemerné znížené predajné ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva (pozri uvedené úvodné ustanovenie (42)). Na základe skúmania jednotlivých druhov sa však zistilo, že v niektorých prípadoch boli ceny ponúknuté vyvážajúcimi príslušnými výrobcami podstatne nižšie ako uvedený priemerný predaj priemyselného odvetvia Spoločenstva za znížené ceny. Kombinácia tohto predaja za zníženú cenu stanoveného vo väčšej miere individuálne pre každý druh výrobku a rastúceho podielu dumpingových dovozov na trhu určite ovplyvnili ceny na vnútornom trhu priemyselného odvetvia Spoločenstva;

(61)

Ziskovosť predaja vlastnej výroby Spoločenstva nespriazneným zákazníkom v Spoločenstve, vyjadrená ako zisk z čistého predaja pred zdanením, sa počas skúmaného obdobia v roku 2000 znížila o 50 % a v roku 2001 o ďalšie 3 percentuálne body, v roku 2002 sa znížila ďalších 18 percentuálnych bodov, a nakoniec sa počas OV opätovne zvýšila o 4 percentuálne body. Pokles ziskovosti v období medzi rokom 1999 a OV predstavuje 66 %, t.j. od rozpätia 12 až 15 % v roku 1999 do rozpätia 3 až 6% v OV;

(62)

Návratnosť investícií (return on investments, ďalej iba: „ROÍ“), vyjadrená ako zisk v percentách zostatkovej hodnoty investícií, sa počas celého skúmaného obdobia všeobecne vyvíjala v súlade s uvedeným trendom ziskovosti. V roku 2000 klesla o 34 %, v roku 2001o 23 percentuálnych bodov, v roku 2002 o 26 percentuálnych bodov a v OV o ďalších 8 percentuálnych bodov. V porovnaní so situáciou, ktorá prevládala v roku 1999, ROI v OV klesla o približne 90%, t.j. od rozpätia 45 až 55 % v roku 1999 do rozpätia 3 až 10 % v OV;

(63)

Komisia určila vplyv uvedeného vyradenia zariadenia z prevádzky (pozri uvedené úvodné ustanovenie (50)) na celkovú ziskovosť priemyselného odvetvia Spoločenstva počas obdobia OV. Zistilo sa, že ziskovosť priemyselného odvetvia Spoločenstva by bola vyššia o 0,8 percentuálnych bodov v roku 2002 a o 0,5 percentuálnych bodov v OV, čo by podstatne nezmenilo vývoj trendu ziskovosti od roku 1999;

(64)

Čistý peňažný tok z výrobných činností sa v roku 2000 znížil o 40 %, v roku 2001 sa znovu zvýšil o 24 percentuálnych bodov, v roku 2002 opätovne klesol o 12 percentuálnych bodov a v OV klesol o ďalších 7 percentuálnych bodov . V OV bol peňažný tok o 35% nižší ako na začiatku skúmaného obdobia;

(65)

Obidvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, boli pokutovaní rôznymi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi hospodárskej súťaže vo svete za stanovenie cien a rozdelenie trhov v 90. rokoch. Okrem týchto pokút títo dvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, museli hradiť ďalšie výdavky spojené, na jednej strane, so súdnymi konaniami so zákazníkmi a akcionármi v USA a Kanade na základe skupinovej žaloby, a na druhej strane s financovaním týchto mimoriadnych výdavkov. V dôsledku toho sa zadĺženosť týchto dvoch skupín dramaticky zvýšila, pričom ich trieda úverovej schopnosti a schopnosť navýšiť kapitál sa zhoršili. Praktickým dôsledkom tejto situácie je, že bez zohľadnenia protitrustových súvislostí nemožno pristúpiť k jasnému hodnoteniu schopnosti navýšiť kapitál, ktorý by bol obmedzený na rozsah sektora vyrábajúceho a predávajúceho podobný výrobok. Uvedené zhromaždené dôkazy však vo vzťahu k ziskovosti, k ROI a k peňažnému toku, ako aj dôkazy uvedené ďalej vo vzťahu k investíciám, ktoré sú relevantné len pre podobný výrobok, a vo vzťahu ku ktorým boli akékoľvek účinky tohto správania narúšajúceho hospodársku súťaž dôsledne odstránené, možno určite považovať za priťažujúci prvok uvedenej, už aj tak napätej finančnej situácie;

(66)

Ročné investície priemyselného odvetvia Spoločenstva do príslušného výrobku sa v období medzi rokom 1999 a OV znížili o približne 50 % . Konkrétne, v roku 2000 klesli o 27 %, v roku 2001 stúpli o 4 percentuálne body, v roku 2002 sa opäť znížili o 18 percentuálnych bodov a počas OV klesli o ďalších 8 percentuálnych bodov;

(67)

Pokiaľ ide o vplyv veľkosti skutočného rozpätia dumpingu na priemyselné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dovozov z príslušnej krajiny nemožno tento vplyv považovať za zanedbateľný;

(68)

Keďže chýbajú akékoľvek informácie o existencii dumpingu alebo subvencovania predchádzajúce situácii, ktorá je posudzovaná v rámci tohto konania, táto otázka je považovaná za irelevantnú;

(69)

Objem dumpingových dovozov príslušného výrobku pôvodom z Indie sa v období medzi rokom 1999 a OV výrazne zvýšil o 76 % a ich podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 3,4 percentuálnych bodov. Priemerné ceny dumpingových dovozov z Indie boli trvale nižšie ako priemerné ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva počas skúmaného obdobia. Navyše, ceny dovozov z príslušnej krajiny počas OV boli nižšie ako ceny v priemyselnom odvetví Spoločenstva. Na základe váženého priemeru sa zníženie cien v období OV v priemere pohybovalo približne od 6 % do 12 %, zatiaľ čo na základe individuálnych druhov výrobkov bolo v niektorých prípadoch zníženie cien výrazne vyššie;

(70)

Zistilo sa, že v skúmanom období došlo k zhoršeniu situácie v priemyselnom odvetví Spoločenstva. V období medzi rokom 1999 a OV bol vývoj prakticky všetkých ukazovateľov ujmy negatívny: objem výroby klesol o 1 %, výrobná kapacita sa znížila o 9 %, objem predaja v Spoločenstve sa znížil o 1 % a priemyselné odvetvie Spoločenstva stratilo 6,3 percentuálnych bodov podielu na trhu. Jednotková predajná cena sa znížila o 8 %, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o 2 %, ziskovosť sa znížila o 66 %, pričom návratnosť investícií a peňažný tok z výrobných činností sprevádzal rovnaký negatívny trend. Zamestnanosť sa znížila o 17 %, investície poklesli o 50 %;

(71)

Niektoré ukazovatele zaznamenali zjavný pozitívny vývoj: mzdy sa počas skúmaného obdobia zvýšili o 13 %, čo možno považovať za normálnu mieru zvýšenia, a produktivita sa zvýšila o 19 %. Spolu s uvedeným znížením zamestnanosti, posledne menované ukazovatele poukazujú na úsilie, ktoré priemyselné odvetvie Spoločenstva vynaložilo v záujme zachovania konkurencieschopnosti, napriek konkurencii dumpingových dovozov z Indie;

(72)

Vzhľadom na uvedené bol vyvodený dočasný záver, že priemyselné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia;

(73)

V súlade s článkom 3 odseky 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingové dovozy spôsobili priemyselnému odvetviu Spoločenstva ujmu do tej miery, že je možné označiť ju ako značná ujma. Známe faktory, iné ako dumpingové dovozy, ktoré mohli v rovnakom čase spôsobovať ujmu priemyselnému odvetviu Spoločenstva, sa taktiež preskúmali s cieľom zabezpečiť, aby prípadná ujma spôsobená týmito faktormi nebola prisudzovaná dumpingovým dovozom;

(74)

Významný nárast objemu dumpingových dovozov o 76 % v období medzi rokom 1999 a OV, a jemu zodpovedajúcemu podielu na trhu Spoločenstva, t.j. o približne 3,5 percentuálnych bodov, rovnako ako aj zistený predaj za znížené ceny (v priemere približne 6 % až 12 % počas OV) sa časovo zhodovali so zhoršením hospodárskej situácie priemyselného odvetvia Spoločenstva. Priemyselné odvetvie Spoločenstva počas rovnakého obdobia zaznamenalo stratu v objeme predaja (- 1 %), v podieloch na trhu (- 6,3 percentuálnych bodov) a zhoršenie ziskovosti (- 8,7 percentuálnych bodov). Na tento vývoj treba hľadieť v kontexte rastúceho trhu Spoločenstva počas rokov 1999-OV. Navyše, dumpingové ceny boli nižšie ako ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva počas celého skúmaného obdobia a vyvíjali na ne tlak. Výsledný pokles cien priemyselného odvetvia Spoločenstva (o 8 %) v čase, keď sa výrobné náklady zvýšili o takmer 2 %, spôsobil pozorovaný pokles v ziskovosti. Dočasne sa preto pripúšťa, že dumpingové dovozy mali významný negatívny vplyv na situáciu priemyselného odvetvia Spoločenstva;

(75)

Dve zainteresované strany tvrdili, že akákoľvek ujma pociťovaná priemyselným odvetvím Spoločenstva bola spojená s poklesom zaznamenaným v roku 2001 a začiatkom roku 2002 hlavným spotrebiteľom podobného výrobku, a síce oceliarskym priemyslom;

(76)

Pokles zaznamenaný oceliarskym priemyslom v rokoch 2001 – 2002 je uznaný a je skutočne potvrdený trendom spotreby príslušného výrobku a podobného výrobku, ktorá v roku 2000 dosiahla vrchol, a potom klesla tak v roku 2001, ako aj v roku 2002. Skutočne, ziskovosť priemyselného odvetvia Spoločenstva v rokoch 2000 až 2002 neustále klesala. Tento argument však určite nie je relevantný vo vzťahu k roku 2000, počas ktorého priemyselné odvetvie Spoločenstva nemohlo mať úplný úžitok zo vzostupu na trhu s oceľou, ako to ukazujú aj významné poklesy predajnej ceny a ziskovosti pozorované v tomto roku. Naopak, objem dovozov z Indie sa v tom istom roku prudko zvýšil o 45 % a ich podiel na trhu stúpol o 1,5 percentuálneho bodu. Treba si tiež všimnúť, že spotreba bola od roku 2000 do OV výrazne nad úrovňou roku 1999. Pokles pozorovaný v oceliarskom priemysle sa teda nepremietol do celkového zníženého dopytu po príslušnom výrobku a po podobnom výrobku, hoci pozoruhodná úroveň z roku 2000 zjavne nebola v nasledujúcich rokoch dosiahnutá. Bol preto vyvodený dočasný záver, že pokles v dopyte spojený s poklesom zaznamenaným v oceliarskom priemysle neposkytuje dostatočné vysvetlenie ujmy pociťovanej priemyselným odvetvím Spoločenstva, a že k ujme utrpenej priemyselným odvetvím Spoločenstva prispel iba vo veľmi malej miere, ak vôbec prispel. Tento účinok nebol teda taký, aby zmenil zistenie, podľa ktorého existuje skutočná a podstatná príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z príslušnej krajiny a značnou ujmou, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva;

(77)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že akákoľvek ujma pociťovaná zo strany priemyselného odvetvia Spoločenstva bola iba dôsledkom návratu k bežným podmienkam hospodárskej súťaže na trhu systémov grafitových elektród v Spoločenstve. Presnejšie, uvedené strany pripisujú pokles cien a ziskovosti priemyselného odvetvia Spoločenstva od roku 1999 faktu, že na začiatku boli umelo vysoké z dôvodu existencie kartelu;

(78)

V rozhodnutí 2002/271/ES z 18. júla 2001 Komisia (5) konštatovala, že dvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, boli spolu s ostatnými výrobcami medzi májom 1992 a marcom 1998 členmi kartelu. OV stanovené v tomto antidumpingovom konaní sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003, kým časové obdobie relevantné pre posúdenie trendov ujmy sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 1999 do konca OV. Obdobie OV, ako aj skúmané obdobie sa teda situujú do podstatne neskoršieho obdobia, ako je obdobie činnosti kartelu. Pri vyšetrovaní sa tiež zistilo, že napriek existencii rôznych druhov dohôd a zmlúv, najväčšie objemy transakcií sú bežne kryté ročnou zmluvou, ktorá pre istý počet dodávok zaručuje stanovenú cenu počas celého roku. Rokovania o ročných zmluvách sa bežne uskutočňujú v októbri –novembri roku, ktorý predchádza vstupu zmluvy do platnosti. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že ročné zmluvy sa v období od 1998 až 1999 vzťahovali približne na 40 % transakcií, šesťmesačné zmluvy sa vzťahovali približne na 35 % a trojmesačné zmluvy alebo jednorázové objednávky sa vzťahovali približne na 25 % transakcií. Dlhodobé zmluvy (napr. trojročné zmluvy) sa začali presadzovať relatívne nedávno, ale v rokoch 1997 – 1998 sa uzatvárali iba veľmi málo, alebo sa neuzatvárali vôbec, ako by sa logicky dalo očakávať na trhu, ktorý bol charakterizovaný vysokými cenami. Zistilo sa, že prakticky všetky skutočne fakturované a zaplatené transakcie v roku 1999, ako aj nasledujúce ceny prehodnocované podľa uvedených úvodných ustanovení (58) a (59) vyplývajú z dohôd uzavretých medzi predávajúcimi a kupujúcimi po období, počas ktorého bolo zistené stanovenie cien a rozdelenie trhov;

(79)

Uvedený argument potvrdzuje aj to, že rovnaké zainteresované strany upozornili Komisiu na vývoj cien elektród s veľkým priemerom (t.j. s priemerom väčším než 700 mm), segmentu, ktorý údajne nie je pokrytý indickými vyvážajúcimi výrobcami. Ako sa zistilo pri vyšetrovaní, napriek tomu, že dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia počas OV nevyvážali tento sortiment výrobku do Spoločenstva, rozvíjali svoju technickú spôsobilosť na výrobu tohto sortimentu výrobku. Pri vyšetrovaní sa ďalej zistilo, že ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva pre tento konkrétny sortiment výrobku klesli v období medzi rokom 1999 a OV pomerne viac ako priemerné ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva pre podobný výrobok, posudzovaný ako celok. Tento sortiment výrobku predstavuje obmedzený podiel, približne 8 %, celkového objemu predaja podobného výrobku priemyselným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Tento konkrétny trhový segment má dve ďalšie charakteristiky. Po prvé, je pomerne mladý a vo fáze rastu, čo vysvetľuje fakt, že v období od roku 1999 do OV sa postupne stával čoraz konkurencieschopnejším. Po druhé, je charakterizovaný prítomnosťou veľmi malého počtu veľkých spotrebiteľov, ktorí kupujú rovnako aj elektródy s menším priemerom. Logicky by sa dalo očakávať, že títo väčší ako priemerní spotrebitelia používajú svoju vplyvnú kúpnu silu na získanie väčších zliav ako by získal „bežný“ spotrebiteľ. Cenový trend pre tento konkrétny segment je preto z dôvodu rastúcej prevahy uvedených veľkých spotrebiteľov narušený. Nakoniec, napriek tomu, že indickí výrobcovia nevyvážali tento sortiment výrobku počas OV pravidelne, pri vyšetrovaní sa zistili indické cenové ponuky pre tento sortiment výrobku, ktoré zákazníci Spoločenstva použili ako ďalší nástroj vyjednávania pri rokovaniach s priemyselným odvetvím Spoločenstva;

(80)

Komisia žiadala a získala od priemyselného odvetvia Spoločenstva dlhodobé cenové rady (od polovice 80. rokov) týkajúce sa reprezentatívneho predaja podobného výrobku na trhu Spoločenstva. Tieto rady ukazujú, že ceny sa počas 90. rokov postupne zvyšovali a v roku 1998 dosiahli vrchol. V období medzi rokmi 1998 a 1999 bol pozorovaný prudký pokles cien o 14 %, čo jasne odráža koniec obdobia stanovenia cien a rozdelenia trhov;

(81)

Navyše, argument o návrate k bežným podmienkam hospodárskej súťaže po odstránení kartelu neposkytuje žiadne vysvetlenie v spojitosti so stratou podielu na trhu pociťovaného priemyselným odvetvím Spoločenstva od roku 1999 do OV, v symetrickom protiklade so získaním podielu na trhu zo strany dumpingových dovozov. Z uvedeného vyplýva, že návrat k bežným podmienkam hospodárskej súťaže po odstránení kartelu by mohol len čiastočne vysvetliť trend spôsobujúci ujmu priemyselnému odvetviu Spoločenstva, a že jeho vplyv následne nebol taký, aby zmenil dočasné zistenie, podľa ktorého existuje skutočná a podstatná príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi príslušnej krajiny a značnou ujmou, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva;

(82)

Na tomto vyšetrovaní nespolupracoval žiaden ďalší výrobca Spoločenstva, ktorý nepatrí do priemyselného odvetvia Spoločenstva. Musí sa však poznamenať, že jeden z ostatných dvoch výrobcov Spoločenstva sa stal platobne neschopným a od novembra 2002 prestal vyrábať (pozri uvedené úvodné ustanovenie (33)). Na základe dostupných dôkazov objem predaja ostatných dvoch výrobcov v ES sa zvýšil z približne 15 000 ton v roku 1999 na približne 21 000 ton v roku 2002 a následne klesol na približne 19 000 ton počas OV. Ich podiel na trhu v roku 1999 stúpol z 12,5 % na 16,6 % v roku 2002, a následne počas OV klesol na 14,4 % . Keby sa vyšetrovanie vzťahovalo rok 2003 ako celok, podiel jediného zostávajúceho výrobcu Spoločenstva na trhu by bol 9,7 %. Hoci je pravda, že dvaja ostatní výrobcovia Spoločenstva v období medzi rokom 1999 a OV získali 1,9 percentuálnych bodov podielu na trhu, fakt, že jeden výrobca sa stal platobne neschopným naznačuje existenciu ujmy v priemyselnom odvetví Spoločenstva. Bol preto vyvodený dočasný záver, že výsledky iných výrobcov Spoločenstva prispeli iba vo veľmi malej miere, ak vôbec prispeli, k ujme, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva, a že ich vplyv nebol následne taký, aby zmenil dočasné zistenie, podľa ktorého existuje skutočná a podstatná príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z príslušnej krajiny a značnou ujmou, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva;

(83)

Podľa dostupných informácií vzrástol objem celkového dovozu podobného výrobku s pôvodom v iných tretích krajinách ako je India o 20 %, z približne 13 000 ton v roku 1999 na približne 15 000 ton počas OV, a ich trhový podiel vzrástol z 10,7 % v roku 1999 na 11,8 % počas OV. Vážené priemerné ceny CIF týchto dovozov poklesli od roku 1999 do OV o 8 %, z približne 2 400 EUR/tonu v roku 1999 na približne 2 200 EUR/tonu počas OV. Je nutné poznamenať, že ceny dovozov z iných tretích krajín ako je India zostali počas skúmaného obdobia podstatne vyššie ako ceny dovozov z príslušnej krajiny;

(84)

Taktiež sa zistilo, že iba dovozy s pôvodom v iných troch krajinách ako je India, t.j. z Japonska, Poľska a USA, mali počas OV podiel na trhu Spoločenstva väčší ako 1 %. Zistilo sa, že (i) trhový podiel Japonska sa zvýšil z 2,1 % v roku 1999 na 2,6 % počas OV, (ii) trhový podiel Poľska vzrástol z 3,3 % v roku 1999 na 4,4 % počas OV, a že (iii) trhový podiel USA klesol z 5,3 % v roku 1999 na 4,7 % počas OV. Zdá sa, že dovozné ceny CIF Japonska a USA znižujú ceny odvetvia Spoločenstva, zatiaľ čo ceny dovozov s pôvodom v Poľsku sú vyššie ako ceny odvetví Spoločenstva. Navyše, dovozné ceny CIF týchto troch krajín boli vždy vyššie ako ceny príslušnej krajiny. K dispozícii nie sú ani žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že tieto dovozy sa mohli uskutočňovať za dumpingové ceny;

(85)

Vyšetrovanie preukázalo, že dve zariadenia vyrábajúce podobný výrobok v Poľsku a vyvážajúce ho do Spoločenstva sú obe dcérskymi spoločnosťami jedného výrobcu Spoločenstva, ktorý je navrhovateľom. Z tohto dôvodu boli všetky vyššie uvedené objemy vývozu z Poľska počas OV uskutočnené v mene uvedeného výrobcu Spoločenstva. Vyšetrovanie ďalej preukázalo, že približne 40 % objemu podobného výrobku dovážaného z USA bolo v skutočnosti dovážaných iným výrobcom Spoločenstva, ktorý je navrhovateľom, za účelom konečného predaja v Spoločenstve. Nepreukázalo sa, že príslušný opätovný predaj spôsoboval ujmu iným výrobcom Spoločenstva, prípadne, že tieto dovozné činnosti boli uskutočňované na úkor vlastnej výroby v Spoločenstve. Títo dvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, vlastnia ďalšie zariadenia vyrábajúce podobný produkt v iných tretích krajinách, vyšetrovanie však preukázalo, že tieto objemy vývozu boli individuálne a kolektívne zanedbateľné, t.j. pod 1 % spotreby Spoločenstva;

(86)

Títo dvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, sú veľkými spoločnosťami pôsobiacimi na celosvetovej úrovni: Oblasť ich činnosti sa neobmedzuje len na samotné Spoločenstvo. Tieto spoločnosti nielen dovážajú určité obmedzené množstvo podobného výrobku za účelom konečného predaja v Spoločenstve, ale zo Spoločenstva aj vyvážajú podstatnú časť ich výroby v Spoločenstve. Odôvodnením týchto operácií je narastajúca tendencia špecializovať sa v zariadeniach na výrobu podľa rozmerov a akostných tried podobného výrobku. Priamym dôsledkom toho je, že obaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, sa musia pri určitých rozmeroch a akostných triedach uchýliť k dovozom zo zariadení sídliacich mimo ES za účelom doplnenia sortimentu výrobkov ponúkaných spotrebiteľom v Spoločenstve;

(87)

Vzhľadom na priemerné ceny, malý objem týchto dovozov, ich obmedzený trhový podiel a vyššie uvedené okolnosti vzťahujúce sa na sortiment výrobkov sa nepreukázalo, že by tieto dovozy pochádzajúce buď zo zariadení, ktoré vlastnia výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, v tretích krajinách alebo z iných zariadení, prispeli k ujme priemyselnému odvetviu Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o trhový podiel, objem predaja, zamestanosť, investície, ziskovosť, návratnosť investícií a hotovostný tok;

(88)

Toto konanie bolo navyše vyhlásené za diskriminačné, pretože prehliadlo existenciu dovozov podobného výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR), čo údajne dokazuje pomerne veľké množstvo dovozov z ČĽR uvedených pod kódom KN 8545 11 00. V prvom rade treba ale zdôrazniť, že kód KN 8545 11 00 nezahŕňa len príslušný výrobok a podobný výrobok, ale aj iné položky. Z tohto dôvodu je teda nevhodné vyvodzovať závery len na základe samotného vyššie uvedeného kódu KN. Osobitná pozornosť však bola tejto problematike venovaná počas overovania na mieste, v prevádzkových priestoroch spolupracujúcich odberateľov. Hoci viacero odberateľov vo svojich dotazníkoch uviedlo objemy podobného výrobku dovážaného z ČĽR, overovanie na mieste dokázalo, že žiadna z týchto čínskych elektród nezodpovedá parametrom definujúcim príslušný výrobok. Jedno z dvoch odberateľských združení navyše vo svojom písomnom predloženom podaní jasne vyhlásilo, že ČĽR nebola v období od roku 1999 do OV v stave vyrábať a vyvážať podobný výrobok do Spoločenstva. Tento argument sa preto zamieta;

(89)

Poukazujúc na značný pokles vývozných cien priemyselného odvetvia Spoločenstva jedna zo zúčastnených strán tvrdila, že (i) tento pokles je náznakom absencie príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou, ktorú utrpelo priemyselné odvetvie Spoločenstva na trhu Spoločenstva, a že (ii) je to možné považovať za samospôsobenú ujmu;

(90)

Ako už bolo vyššie vysvetlené, títo dvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, pôsobia na celosvetovej úrovni. Na základe vyšetrovania sa zistilo, že priemyselné odvetvie Spoločenstva vyváža v objeme približne 15 % viac ako v Spoločenstve predáva. Začínajúc na úrovni približne 100 000 ton v roku 1999 vzrástol objem vývozu priemyselného odvetvia Spoločenstva v roku 2000 o 12 %, následne sa v roku 2001 znížil o 20 percentuálnych bodov, v roku 2002 o 2 percentuálne body vzrástol a o ďalších 6 percentuálnych bodov počas OV. Počas OV bol objem vývozu veľmi blízko úrovne zaznamenanej v roku 1999, a z tohto dôvodu nemôže byť vývoznej činnosti pripísaná žiadna strata úspor z veľkosériovej výroby. Na základe vyšetrovania sa zistilo, že medzi rokom 1999 a OV sa ceny vývozu znížili približne o 14 %. Bez ohľadu na iné faktory, ktoré by mohli zohrávať úlohu na úrovni svetového trhu, nemajú tieto pozorovania vo vzťahu k súčasnému konaniu žiaden význam, pretože toto konanie sa týka trhu Spoločenstva, a nie svetového trhu. Navyše je nutné poznamenať, že trend týkajúci sa ziskovosti, ktorý bol preskúmaný v rámci posúdenia ujmy, sa výlučne vzťahuje len na predaj z vlastnej výroby priemyselného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. Hoci sa ziskovosť vývozu vyvíjala o niečo horšie ako ziskovosť predaja Spoločenstva, možno tento údaj vo vzťahu k súčasnému konaniu považovať taktiež za bezpredmetný. Z tohto dôvodu sa usudzuje, že vývozná činnosť nemohla žiadnym spôsobom prispieť k ujme priemyselnému odvetviu Spoločenstva;

(91)

Záverom treba povedať, že značná ujma spôsobená priemyselnému odvetviu Spoločenstva, ktoré medzi rokom 1999 a OV charakterizoval najmä pokles trhového podielu a jednotkovej ceny predaja o 8 %, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady vzrástli o 2 %; následné zníženie ziskovosti, návratnosti investícií a hotovostného toku z operačných činností a pokles investícií a zamestnanosti, bola skutočne spôsobená príslušnými dumpingovými dovozmi;

(92)

Skutočne, vplyv poklesu dopytu súvisiaceho so spomalením na oceliarskom trhu, vplyv návratu k bežným podmienkam hospodárskej súťaže po odstránení kartelu, vplyv výkonu iných výrobcov Spoločenstva, vplyv dovozov z iných tretích krajín, ako aj vplyv výsledkov vývozu priemyselného odvetvia Spoločenstva možno považovať za takmer nejestvujúci, resp. veľmi obmedzený, a teda nie za vplyv, ktorý by viedol k zmene dočasného zistenia, že existuje skutočná a podstatná príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z príslušnej tretej krajiny a značnou ujmou spôsobenou priemyselnému odvetviu Spoločenstva;

(93)

Z tohto dôvodu sa predbežne usudzuje, že dumpingové dovozy s pôvodom v Indii spôsobili v zmysle článku 3 odsek 6 základného nariadenia priemyselnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu;

(94)

Komisia preskúmala, či i napriek záverom o dumpingu, ujme a príčinných súvislostiach existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že prijatie príslušných opatrení nie je v tomto konkrétnom prípade v záujme Spoločenstva. Z tohto dôvodu a podľa článku 21 odsek 1 základného nariadenia posúdila Komisia pravdepodobný dopad týchto opatrení na všetky zúčastnené strany;

(95)

Priemyselné odvetvie Spoločenstva pozostáva z dvoch skupín spoločností, ktoré celkovo zahŕňajú deväť výrobných zariadení v rôznych krajinách Spoločenstva a 1 800 osôb priamo zapojených do výroby, predaja a administratívy podobného výrobku. V dôsledku zavedených opatrení sa na trhu Spoločenstva dá očakávať nárast objemu predaja, ako aj predajných cien priemyselného odvetvia Spoločenstva. Ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva však s určitosťou neporastú o úroveň akéhokoľvek antidumpingového cla, pretože hospodárska súťaž bude naďalej pretrvávať medzi výrobcami Spoločenstva, dovozmi z príslušnej krajiny uskutočňovanými za nedumpingové ceny, ako aj medzi dovozmi s pôvodom v iných tretích krajinách. Záverom sa očakáva, že nárast objemu výroby a predaja na jednej strane a ďalší pokles jednotkových nákladov na strane druhej, spojené s miernym nárastom cien, umožnia priemyselnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť svoju finančnú situáciu;

(96)

Na druhej strane je pravdepodobné, že ak by sa antidumpingové opatrenia nezaviedli, negatívny trend priemyselného odvetvia Spoločenstva by naďalej pretrvával. Priemyselné odvetvie Spoločenstva bude pravdepodobne naďalej pokračovať v strate trhového podielu a v zhoršovaní ziskovosti. To bude s najväčšou pravdepodobnosťou viesť k znižovaniu výroby a investícií, k zatvoreniu určitých výrobných kapacít a k ďalšiemu znižovaniu pracovných miest v Spoločenstve;

(97)

Záverom treba povedať, že zavedenie antidumpingových opatrení by priemyselnému odvetviu Spoločenstva umožnilo prekonať dopad zisteného dumpingu spôsobujúceho ujmu;

(98)

Počas OV doviezli dvaja spolupracujúci dovozcovia približne 20 % objemu celkového dovozu ES príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine. Zo spolupráce dvoch indických vyvážajúcich výrobcov sa ukazuje, že dovozcovia/obchodníci v Spoločenstve (t.j. dvaja uvedení spolupracujúci dovozcovia na jednej strane a nespolupracujúci dovozcovia/obchodníci na strane druhej) predstavujú približne 40 % objemu celkového dovozu ES príslušného výrobku s pôvodom v Indii;

(99)

V prípade, ak budú antidumpingové opatrenia zavedené, je možné, že dôjde k poklesu objemu dovozov s pôvodom v príslušnej krajine. Taktiež sa nedá vylúčiť, že by zavedenie antidumpingových opatrení mohlo vyústiť do mierneho nárastu cien príslušného výrobku v Spoločenstve, a týmto spôsobom ovplyvniť hospodársku situáciu dovozcov/obchodníkov. Pokiaľ ide o dvoch spolupracujúcich dovozcov, obchodná činnosť súvisiaca s obchodovaním s príslušným výrobkom s pôvodom v Indii predstavuje približne 40 % ich celkového obratu. Čo sa týka pracovnej sily, 4 z celkového počtu 10 zamestnancov sú do obchodovania s príslušným výrobkom s pôvodom v Indii priamo zapojení. Vplyv nárastu dovoznej ceny príslušného výrobku na samotných dovozcov bude taktiež závisieť od ich schopností preniesť ho ďalej na svojich zákazníkov. Nízky podiel príslušného výrobku na celkových nákladoch odberateľov (pozri ďalej uvedené úvodné ustanovenie (103)) by mohlo dovozcom tiež uľahčiť preniesť akékoľvek zvýšenie cien na odberateľov;

(100)

Na tomto základe sa predbežne uzatvára, že zavedenie antidumpingových opatrení nebude mať pravdepodobne vážny negatívny vplyv na situáciu dovozcov v Spoločenstve;

(101)

Hlavným spotrebiteľským priemyslom, ktoré predstavuje približne 80% celkovej spotreby ES príslušného a podobného výrobku, je odvetvie elektrickej ocele. Počas OV spotrebovalo osem spolupracujúcich konečných spotrebiteľov približne 27 % objemu celkového dovozu ES príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine, ktorý bol dovážaný buď priamo od dvoch indických vyvážajúcich výrobcov alebo prostredníctvom dovozcov/obchodníkov. Zo spolupráce dvoch indických vyvážajúcich výrobcov sa ukazuje, že koneční odberatelia v Spoločenstve (t.j. osem vyššie uvedených spolupracujúcich odberateľov na jednej strane a nespolupracujúcich odberateľov na strane druhej) predstavujú približne 56 % objemu celkového priameho dovozu ES príslušného výrobku s pôvodom v Indii. Zostávajúca časť (4 %) bola dovezená priemyselným odvetvím Spoločenstva;

(102)

Spolupracujúci odberatelia tvrdia, že zavedenie antidumpingových opatrení by malo nepriaznivý vplyv na ich finančnú situáciu, a to tak priamo, prostredníctvom zvýšených cien ich spotreby s pôvodom v Indii, ako aj nepriamo, prostredníctvom pravdepodobného zvýšenia cien zavedeného výrobcami Spoločenstva na pokrytie ich podielu spotreby s pôvodom od výrobcov Spoločenstva;

(103)

Vyšetrovanie ukázalo, že spotreba príslušného a podobného výrobku predstavuje v priemere 1 % celkových výrobných nákladov spolupracujúcich odberateľov. Pravdepodobný vplyv nákladov na odberateľov je nasledujúci: v prípade, ak sa antidumpingové opatrenia budú uplatňovať, môže dôjsť k nárastu výrobných nákladov odberateľov od 0.15 % (vychádzajúc z najhoršieho scenára, pri ktorom by sa ceny príslušného a podobného výrobku zvýšili bez ohľadu na ich pôvod o výšku cla) do 0,03 % (zvýšenie cien má vplyv len na spotrebu s pôvodom v Indii). Po zohľadnení všetkých faktorov sa odhaduje, že skutočný výsledok je pravdepodobne uprostred týchto dvoch scenárov, a to z nasledujúcich dôvodov. Priemyselné odvetvie Spoločenstva môže svoje ceny do určitej miery zvýšiť, ale pravdepodobne taktiež využije uvoľnenie cenového tlaku, aby prostredníctvom konkurencieschopnej cenotvorby vo vzťahu k indickým cenám, opätovne získalo stratený trhový podiel. Voľné kapacity existujú a opätovný návrat k spravodlivým a výnosnejším trhovým podmienkam by určite zvýšil potenciálne dodávky akéhokoľvek pôvodu a podporil nové investície. Navyše, okolo 15 % spotreby ES pochádza od alternatívnych dodávateľov (t.j. iného výrobcu Spoločenstva a dovozov z iných tretích krajín ako je India). Z tohto dôvodu je nepravdepodobné, že dôjde k všeobecnému zvýšeniu cien. Nakoniec, mohlo by byť možné preniesť aspoň časť uvedeného, veľmi obmedzeného pravdepodobného vplyvu na výrobné náklady odberateľov na zákazníkov na nižších úrovniach, čo by vyústilo do ešte menšieho konečného vplyvu na zisky odberateľov;

(104)

Spolupracujúci odberatelia taktiež namietajú voči zavedeniu antidumpingových opatrení, pretože takéto opatrenia by vybudovali prekážky pre súťažný trh, a de facto napomohli obnoveniu kartelu, odhaleného Komisiou v roku 2001;

(105)

Dvaja výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, ktorí boli od mája 1992 do marca 1998 členmi kartelu, boli v roku 2001 Komisiou pokutovaní. Vyšetrovanie potvrdilo, že dvaja výrobcovia tvoriaci priemyselné odvetvie Spoločenstva upustili od svojho predchádzajúceho správania týkajúceho sa stanovenia cien a rozdelenia trhov, a toto nikto neposudzuje. V tejto situácii je potrebné obnoviť súťaž za rovnakých podmienok, narušenú nekalými obchodnými praktikami indických vývozcov. Cieľom antidumpingových opatrení nie je zastaviť prístup dovozov z príslušnej krajiny do Spoločenstva, ale odstrániť vplyv narušených trhových podmienok, vyplývajúcich z existencie dumpingových dovozov. Obnovenie spravodlivých trhových podmienok bude osožné nielen pre výrobcov Spoločenstva, ale aj pre alternatívne zdroje dodávok, akými sú napríklad nedumpingové dovozy. Skutočnosť, že priemyselné odvetvie Spoločenstva bolo v rokoch 1992 až 1998 členom kartelu, by ho podľa základného nariadenia nemala zbaviť práva na získanie pomoci proti nekalým trhovým praktikám;

(106)

Vzhľadom na tieto závery sa môže predbežne uzavrieť, že zavedenie antidumpingových opatrení (i) nebude mať pravdepodobne vážny vplyv na finančnú situáciu odberateľov, a (ii) nebude mať pravdepodobne žiaden negatívny vplyv na celkovú situáciu týkajúcu sa hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva;

(107)

Od zavedenia príslušných opatrení možno očakávať, že priemyselnému odvetviu Spoločenstva poskytnú príležitosť opätovne získať stratený podiel na predaji a na trhu a zlepšiť svoju ziskovosť. Na druhej strane, s ohľadom na zhoršujúcu sa situáciu priemyselného odvetvia Spoločenstva existuje riziko, že pri neprítomnosti príslušných opatrení môžu určití výrobcovia Spoločenstva zatvoriť svoje výrobné zariadenia a prepustiť časť svojej pracovnej sily. Hoci niektoré negatívne vplyvy pravdepodobne vyústia do poklesu dovážaných objemov a mierneho nárastu cien pre dovozcov/obchodníkov a pre odberateľov, ich mieru možno obmedziť opakovaným prenosom zvýšenia na zákazníkov na nižších úrovniach. Na základe spomenutého sa predbežne uzatvára, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby sa opatrenia v tomto konkrétnom prípade nezaviedli, a že uplatňovanie opatrení by bolo v záujme Spoločenstva;

(108)

Vzhľadom na závery o dumpingu, ujme, príčinných súvislostiach a záujme Spoločenstva, ku ktorým sa dospelo, je potrebné prijať dočasné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšej ujme priemyselnému odvetviu Spoločenstva spôsobenej dumpingovými dovozmi;

(109)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy priemyselnému odvetviu Spoločenstva spôsobenej dumpingovými dovozmi, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri vypočítavaní výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu dumpingu spôsobujúceho ujmu sa usúdilo, že akékoľvek opatrenia by mali priemyselnému odvetviu Spoločenstva umožniť nadobudnúť zisk pred zdanením, ktorý by sa mohol dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t.j. bez existencie dumpingových dovozov;

(110)

Na základe dostupných informácií sa predbežne zistilo, že ziskové rozpätie 9,4 % obratu sa môže považovať za primeranú úroveň, ktorá by sa od priemyselného odvetvia Spoločenstva mohla očakávala v prípade absencie dumpingu spôsobujúceho ujmu. Výrobcovia Spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi, vyhlásili, že v prípade absencie dumpingových dovozov by mohli očakávať ziskové rozpätie 10 % až 15 %. Na základe vyšetrovania sa zistilo, že priemyselné odvetvie Spoločenstva dosiahlo v roku 1999, keď bol trhový podiel dumpingových dovozov na svojom minime, zisk v rozpätí od 12 % až 15 % obratu (pozri uvedené úvodné ustanovenie (61)). Komisia skúmala, či trhové podmienky v roku 1999 možno považovať za reprezentatívne bežné podmienky trhu pre príslušný produkt. Toto vyšetrovanie preukázalo, že opätovný návrat k bežným podmienkam hospodárskej súťaže po ukončení obdobia stanovenia cien a rozdelenia trhov mal vplyv na ceny, a že cena kľúčových surovín od roku 1999 do OV podstatne vzrástla. Vzhľadom na tieto okolnosti sa usudzuje, že neexistovala žiadna pravdepodobnosť, aby priemyselné odvetvie Spoločenstva dosiahlo počas OV ziskovosť v rozpätí od 12 % do 15 %. Nakoniec, Komisia preskúmala štatistiku účtovnej súvahy spoločnosti podľa sektorov, zozbieranú centrálnymi bankami Nemecka, Francúzska, Talianska, Japonska a USA. Databázu s týmito údajmi udržuje Komisia. Vyšetrovanie ukázalo, že spoločnosti patriace pod najbližší dostupný sektor vo vyššie uvedených, priemyselne najrozvinutejších krajinách sveta dosiahli v roku 2002 v priemere zisk pred mimoriadnymi položkami 9,4 % Vzhľadom na všetky okolnosti a činitele Komisia predpokladá, že 9,4 % je primeraný zisk, ktorý by priemyselné odvetvie Spoločenstva mohlo dosiahnuť v prípade absencie dumpingových dovozov;

(111)

Nevyhnutné zvýšenie cien sa potom určilo na základe porovnania váženého priemeru dovozných cien jednotlivých transakcií, ktoré boli stanovené pre výpočty zníženia cien, s cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý priemyselné odvetvie Spoločenstva predáva na trhu Spoločenstva. Cena nespôsobujúca ujmu sa dosiahla upravením predajnej ceny priemyselného odvetvia Spoločenstva, s cieľom odzrkadliť vyššie uvedené ziskové rozpätie. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa následne vyjadril ako percento z celkovej dovoznej hodnoty CIF;

(112)

Uvedené porovnanie cien ukázalo nasledujúce rozpätie ujmy:

(113)

Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo zaviesť na úrovni zisteného antidumpingového rozpätia, nemalo by však byť vyššie ako rozpätie ujmy, vypočítané v súlade s článkom 7 odsek 2 základného nariadenia;

(114)

V súbežnom antisubvenčnom konaní sa v súlade s článkom 12 odsek 1 nariadenia Rady (ES) č.2026/97 (6) (ďalej len základné antisubvenčné nariadenie) taktiež zavádzajú vyrovnávacie clá na systém grafitových elektród s pôvodom v Indii. Keďže v súlade s článkom 14 odsek 1 základného nariadenia nemôže žiaden výrobok súčasne podliehať antidumpingovým a vyrovnávacím clám, v prípade jednej a tej istej situácie vyplývajúcej z dumpingu a vývozného subvencovania, je potrebné určiť, či a v akej miere majú výška subvencií a dumpingové rozpätie pôvod v jednej a tej istej situácii;

(115)

Schémy subvencií, preskúmané a uznané za vyrovnávacie v antisubvenčnom konaní, predstavovali vývozné subvencie v zmysle článku 3 odsek 4 písmeno a) základného antisubvenčného nariadenia. Z tohto dôvodu bolo dočasné dumpingové rozpätie, stanovené pre vyvážajúcich výrobcov v Indii, čiastočne dôsledkom existencie vyrovnávacích vývozných subvencií. Dočasné antidumpingové clo by malo preto predstavovať nižšiu hodnotu z hodnoty dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy, zistených v tomto konaní, bez dočasného vyrovnávacieho cla kompenzujúceho dopad vývozných subvencií;

(116)

Dočasné antidumpingové clá by mali byť teda nasledovné:

(117)

V záujme správneho úradného postupu by sa malo stanoviť obdobie, v rámci ktorého zúčastnené strany, ktoré sa prihlásili v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Navyše je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa zavedenia ciel vykonané na účely tohto nariadenia sú predbežné, a v prípade akéhokoľvek konečného cla môže dôjsť k ich opätovnému prehodnoteniu,