32002D0837

Rozhodnutie Rady

z 30. septembra 2002,

ktorým sa schvaľuje špecifický program výskumu a odbornej prípravy v oblasti jadrovej energetiky (2002 – 2006)

(2002/837/Euratom)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu, najmä na jej článok 7 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže:

(1) rozhodnutím č. 2002/668/Euratom [4] Rada, prispejúc k vytvoreniu Európskej výskumnej oblasti (2002 – 2006), schválila Šiesty rámcový program Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (Euratom) pre výskum a odbornú prípravu v oblasti jadrovej energetiky (v ďalšom texte uvádzaný ako "rámcový program"), ktorý má byť vykonaný prostredníctvom programu (programov) výskumu a odborného vzdelávania, vypracovaných v súlade s článkom 7 zmluvy, ktoré definujú podrobné pravidlá ich realizácie, stanovujú dobu ich trvania a prostriedky, ktoré sú považované za potrebné;

(2) pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít na realizácii rámcového programu (v ďalšom texte uvádzané ako "pravidlá účasti") by mali uplatňovať pre tento program;

(3) administratívne náklady Komisie na zavedenie tohoto programu odrážajú vysoké počty personálu v laboratóriách členských štátov a na projekte ITER;

(4) očakávajúc záver medzinárodných rokovaní o ITER a možného rozhodnutia o jeho spoločnej realizácii by sa mala zachovať vedúca úloha Európskeho spoločenstva vo výskume jadrovej syntézy;

(5) tento program je otvorený účasti krajín, ktoré na tento účel uzavreli potrebné dohody, okrem výskumu jadrovej syntézy, je tiež na úrovni projektov a na základe vzájomného prospechu otvorený účasti právnických osôb z tretích krajín a medzinárodných organizácií pre vedeckú spoluprácu;

(6) pri realizácii tohoto programu by sa mal klásť dôraz na podporu mobility výskumníkov a inováciu v spoločenstve, ako aj na medzinárodné aktivity v oblasti spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Osobitná pozornosť by sa mala venovať kandidátskym krajinám;

(7) výskumné aktivity vykonávané v rámci tohoto programu by mali rešpektovať základné etické princípy vrátane tých, ktoré sú zohľadnené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, ako aj nutnosť brať ohľad na verejnú prijateľnosť takýchto aktivít;

(8) v zmysle oznámenia Komisie "Ženy a veda" a rezolúcií Rady z 20. mája 1999 [5] a 26. júna 2000 [6] a rezolúcie Európskeho parlamentu z 3. februára 2000 [7], týkajúcich sa tejto témy, sa realizuje plán činnosti s cieľom posilnenia a nárastu úlohy žien vo vede a výskume, ktorý by mal zabezpečiť rešpektovanie rovnosti príležitostí bez ohľadu na pohlavie;

(9) tento program by mal byť realizovaný flexibilným, efektívnym a transparentným spôsobom, berúc do úvahy príslušné záujmy, najmä vedeckých, priemyselných, užívateľských a strategických spoločenstiev. Výskumné aktivity vykonané v jeho rámci by mali byť prispôsobené potrebám stratégie spoločenstva tam, kde je to primerané, ako aj vedeckému a technickému pokroku;

(10) účasť na aktivitách tohto programu by mala byť podporovaná uverejňovaním potrebných informácií o obsahu, podmienkach a postupoch tak, aby tieto boli včas a v úplnej podobe k dispozícii potenciálnym účastníkom, vrátane pochádzajúcich z kandidátskych krajín a iných pridružených krajín;

(11) Komisia by mala primeraným spôsobom zabezpečiť nezávislé posudzovanie týkajúce sa vykonávaných aktivít v oblastiach pokrytých týmto programom. Takéto posudzovanie by malo byť vykonávané v duchu otvorenosti vo vzťahu ku všetkým príslušným aktérom;

(12) bolo konzultované s Vedeckým a technickým výborom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. V súlade s rámcovým programom sa týmto schvaľuje osobitný program výskumu a odbornej prípravy v oblasti jadrovej energetiky (v ďalšom texte uvádzaný ako "osobitný program") na obdobie od 30. septembra 2002 do 31. decembra 2006.

2. Ciele a vedecké a technické priority osobitného programu sú stanovené v prílohe I.

Článok 2

V súlade s prílohou II k rámcovému programu je suma, považovaná za potrebnú na realizáciu osobitného programu, 940 miliónov EUR vrátane maximálne 16,5 % z administratívnych nákladov Komisie. Orientačné členenie tejto sumy je uvedené v prílohe II tohto rozhodnutia.

Článok 3

Všetky výskumné aktivity vykonávané v zmysle osobitného programu sa vykonajú v súlade so základnými etickými zásadami.

Článok 4

1. Podrobné pravidlá finančnej účasti spoločenstva na osobitnom programe sú uvedené v článku 2 ods. 2 rámcového programu.

2. Osobitný program sa vykoná pomocou nástrojov definovaných v prílohe III.

3. Pre osobitný program sa uplatňujú pravidlá účasti.

Článok 5

1. Komisia vypracuje pracovný program realizácie osobitného programu, určiac podrobnejšie ciele a vedecké a technické priority definované v prílohe I, časový plán realizácie a nástroje, ktoré sa majú použiť.

2. Pracovný program zohľadní príslušné výskumné aktivity vykonávané členskými štátmi, pridruženými štátmi a medzinárodnými organizáciami. Tam, kde je to potrebné, bude pracovný program primerane aktualizovaný.

Článok 6

1. Komisia je zodpovedná za vykonanie osobitného programu.

2. Na účely realizácie osobitného programu bude Komisii pomáhať konzultačný výbor. Členovia tohto výboru sa môžu meniť podľa rozličných tém v agende výboru. Pokiaľ ide o hľadiská súvisiace s jadrovým štiepením, zloženie tohto výboru a podrobné pracovné pravidlá a postupy platné pre výbor sa budú riadiť ustanoveniami rozhodnutia Rady 84/338/Euratom, ESUO, EHS z 29. júna 1984 o štruktúrach a postupoch správy a koordinácie výskumných, rozvojových a demonštračných činností spoločenstva [8]. Pokiaľ ide o hľadiská súvisiace s jadrovou syntézou, tieto sa budú riadiť ustanoveniami rozhodnutia Komisie zo 16. decembra 1980, pojednávajúceho o konzultačnom výbore pre program jadrovej syntézy.

Článok 7

1. Komisia pravidelne predkladá správu o celkovom pokroku pri realizácii osobitného programu v súlade s článkom 5 ods. 2 rámcového programu, vrátane informácie o finančných otázkach.

2. Komisia zabezpečí nezávislé monitorovanie a posudzovanie podľa článku 5 a 6 rámcového programu, zamerané na aktivity realizované v oblastiach, ktoré sú predmetom osobitného programu.

Článok 8

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 30. septembra 2002

Za Radu

predseda

B. Bendtsen

[1] Ú. v. ES C 181 E, 30.7.2002, s. 112.

[2] Stanovisko z 13. júna 2002 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 221, 17.9.2002, s. 97.

[4] Ú. v. ES L 232, 29.8.2002, s. 34.

[5] Ú. v. ES C 201, 16.7.1999, s. 1.

[6] Ú. v. ES C 199, 14.7.2001, s. 1.

[7] Ú. v. ES C 309, 27.10.2000, s. 57.

[8] Ú. v. ES L 177, 4.7.1984, s. 25.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

VEDECKÉ A TECHNICKÉ CIELE A ZÁKLADNÉ ČRTY AKTIVÍT

1. Úvod

Ako zdroj 35 % elektrickej energie vyrobenej v Európskej únii je jadrová energetika súčasťou dialógu o tom, ako bojovať proti klimatickým zmenám a znižovať energetickú závislosť Európskej únie. Je však nutné čeliť dôležitým výzvam. Riadená termonukleárna syntéza je jednou z dlhodobých možností pre dodávky energie, najmä pre centralizovanú dodávku elektrickej energie pri základnom zaťažení. Prioritou je napredovať k dokázaniu vedeckej a technickej realizovateľnosti energie z jadrovej syntézy a posúdiť jej trvalo udržateľné kvality. V krátkodobom horizonte je nutné nájsť spôsoby manipulácie a jadrovým odpadom, ktoré sú aj bezpečné aj ekonomicky prijateľné; a presnejšie, realizácia technických riešení nakladania s odpadom s dlhou životnosťou. Inovačné koncepcie bezpečnejšieho využívania jadrového štiepenia by mali byť tiež preštudované ako možný príspevok k naplneniu energetických potrieb Európy v nasledujúcich desaťročiach. Vysoké normy ochrany pred žiarením v spoločenstve musia byť dodržané pomocou zameraného a koordinovaného výskumu, najmä v oblasti rizík spojených s pôsobením radiačnej expozície nízkej úrovne.

Spolupráca na európskej úrovni, vrátane výmeny vedcov a spoločných výskumných programov, je už v tejto oblasti dobre zavedená. Pokiaľ ide o jadrový odpad, ochranu pred žiarením a iné aktivity, tieto budú zintenzívnené a prehĺbené na úrovni programu a projektov s cieľom lepšieho využitia zdrojov (tak ľudských zdrojov, ako aj experimentálnych zariadení) a podpory spoločného európskeho názoru na kľúčové problémy a výstupy v zhode s potrebami Európskej výskumnej oblasti. Budú nadviazané kontakty s národnými programami a podporí sa sieť stykov s tretími krajinami, najmä s USA, novými nezávislými krajinami bývalého Sovietskeho zväzu (NNK), Kanadou a Japonskom. V prípade jadrovej syntézy spoločenstvo, členské štáty a pridružené štáty budú v rámci integrovaného programu aktivít pokračovať s aktivitami, ktoré sú predmetom rámcového programu Euratomu.

Bude zabezpečená koordinácia s programom SVC o "jadrovej bezpečnosti a poistkách".

2. Prioritné tematické oblasti

2.1. Výskum energie jadrovej syntézy

Ciele

Energia z jadrovej syntézy by mohla prispieť v druhej polovici storočia vo veľkej miere výrobe elektrickej energie v pásme základného zaťaženia bez emisií. Pokrok vo výskume energie z jadrovej syntézy zdôvodňuje vynakladanie ďalšieho dôrazného úsilia smerujúceho k dlhodobému cieľu elektrárne pracujúcej na báze jadrovej syntézy. Teoretické práce a experimentálne štúdie na existujúcich zariadeniach po celom svete, najmä na JET, založili vedeckú a technickú pripravenosť na výstavbu projektu o jednu generáciu vyššieho ako JET s úmyslom dokázať vedeckú a technickú realizovateľnosť energetiky na báze jadrovej syntézy. Celosvetová spolupráca na výskume energie z jadrovej syntézy pokročila až k výrobnej dokumentácii takéhoto zariadenia "Next Step"– ITER, s cieľom rozšíreného spaľovania v indukčnej prevádzke so zosilením zdroja Q > 10, preukazujúc vygenerovanie 400 MW zdroja jadrovej syntézy počas približne 400 s, čo by umožnilo štúdium plaziem spaľovania v podmienkach porovnateľných s produkciou energie.

Úspešné dokončenie aktivít projektovania ITER umožňuje, v súlade s aktivitami spoločenstva vo výskume energie z jadrovej syntézy orientovanými na reaktor, prijať rozhodnutie o realizácii "Next Step". Podliehajúc kladnému výsledku medzinárodných jednaní o právnych a inštitucionálnych podmienkach založenia právnickej osoby ITER a jednaní o jeho spoločnej realizácii (výstavba, prevádzka, využívanie a odstavenie), počas rokov 2003 až 2004 by sa mohlo prijať osobitné rozhodnutie tak, aby sa výstavba mohla skutočne začať počas rokov 2005 až 2006. Na obdobie rokov 2003 až 2006 je preto potrebné pozerať sa ako na prechodné obdobie vyznačujúce sa potrebou racionalizácie európskych aktivít vzhľadom na výraznú orientáciu programu na "Next Step".

Ak a keď sa tak rozhodne, realizácia "Next Step" zmobilizuje významné ľudské a finančné zdroje. Akonáhle bude prijaté rozhodnutie o pokračovaní projektu, budú sa vyžadovať zmeny v súčasnom úsilí európskych partnerov Euratomu v oblasti jadrovej syntézy a organizačné zmeny, najmä s cieľom spoločného riadenia európskeho príspevku k ITER. Zabezpečí sa pokračovanie zmysluplného programu výskumu a vývoja, vrátane prechodu od súčasne vykonávaných aktivít v rámci združení [1] a JET a tým, čo by sa malo stať "sprievodným programom" vo fyzike a technológii jadrovej syntézy, akonáhle výstavba "Next Step"/ITER, ak sa o nej rozhodne, dosiahne po roku 2006 požadované štádium.

Priority

i) Program združení vo fyzike a technológii

Program združení bude obsahovať:

- Výskum a vývoj vo fyzike jadrovej syntézy a technológii plazmy, so zameraním na prípravu prevádzky ITER a výskum a vyhodnotenie vzťahov pre magnetické pole prstencovitého tvaru na ohraničenie plazmy, najmä s pokračovaním výstavby Wendelsteinovho "stelarátora" 7-X a prevádzky existujúcich zariadení v združeniach Euratomu.

- Štruktúrované aktivity výskumu a vývoja v technológii jadrovej syntézy v osobitnom výskume materiálov jadrovej syntézy a účasť na aktivitách výskumu a vývoja na odstavení JET, ktoré sa predpokladá po ukončení jeho prevádzky.

- Skúmanie sociálno-ekonomických hľadísk so zameraním na vyhodnotenie nákladov a spoločenskej prijateľnosti energie z jadrovej syntézy pomocou doplnkov k ďalším štúdiám o bezpečnostných a environmentálnych hľadiskách; v kontexte koordinovanej aktivity s aktivitami civilného výskumu inerciálneho ohraničenia plazmy a možných alternatívnych riešení; rozšírenie výsledkov a informácií na verejnosti; mobilita a odborná príprava.

V príspevku do programu združení budú prioritou multilaterálne opatrenia na zameranie aktivít na také spoločné projekty, ktoré priamo súvisia s prevádzkou na JET a o jednu generáciu vyššom zariadení/ITER a/alebo odborná príprava personálu. V závislosti na rozhodnutí o realizácii ITER a jej načasovaní sa upraví súčasná podpora spoločenstva aktivitám združení a zváži sa naplánovanie etáp využívania viacerých zariadení. Budú zabezpečené primerané prostriedky na zachovanie silnej európskej koordinácie aktivít v oblasti jadrovej syntézy, ktoré rokmi preukázali svoju užitočnosť.

Rozsah sprievodného vnútroeurópskeho programu v oblasti fyziky a technológie jadrovej syntézy, ktorý musí byť vykonaný v združeniach a v európskom priemysle, aby bol z ITER plnohodnotný úžitok, bude závisieť od a) úrovne európskeho podielu na ITER a b) miesta, kde by bol postavený. To by mohlo vyvolať investície, ktoré v Európe povedú k zachovaniu pokusov na zariadeniach jadrovej syntézy po začatí prevádzky ITER na svetovej úrovni a oživenie primeraného programu technologického vývoja.

ii) Využívanie zariadení JET

Zariadenia JET sa budú naďalej využívať v rámci Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy (EFDA), s výhľadom na prípravu prevádzky ITER doplnením využitia v súčasnosti realizovaných výkonových vylepšení. Použitie zariadení JET by malo byť naplánované postupne v súlade s rozvrhom realizácie ITER a s dostupnosťou potrebných finančných zdrojov.

iii) "Next Step"/ITER

Návrh rámcového programu Euratomu (2002 – 2006) obsahuje pokračovanie aktivít súvisiacich s "Next Step" s ohľadom na účasť na jeho výstavbe v druhej polovici tohto obdobia. Keďže však rozhodnutia týkajúce sa ITER nezávisia iba od inštitúcií Európskej únie, ale aj od jej medzinárodných partnerov, navrhovaný program aktivít musí byť otvorený vo vzťahu k prípadnému umiestneniu a rámcovým podmienkam "Next Step"/ITER a presnému obsahu sprievodného vnútorného programu. Dokončia sa štúdie zamerané na prípravu možných miest v Európe.

Účasť Európskej únie na ITER by mala obsahovať príspevky k výrobe zariadenia a prístrojov, ktoré sú v rámci lokality ITER potrebné na jeho využívanie, ako aj na náklady spojené s personálnym obsadením a riadením projektu počas výstavby a s jeho podporou. Úroveň a charakter tejto účasti bude závisieť od výsledkov rokovaní s medzinárodnými partnermi Európskej únie a následne od umiestnenia ITER. Ak bude ITER umiestnený v Európe, príspevok Európskej únie by mal zahŕňať aj príspevok na náklady Európy ako hostiteľskej strany.

2.2. Nakladanie s rádioaktívnym odpadom

Ciele

Neexistencia všeobecne zdieľaného prístupu k nakladaniu s odpadom a k jeho spracovaniu je jednou z hlavných zábran nepretržitého a budúceho využívania jadrovej energie. Toto sa vzťahuje predovšetkým na nakladanie s odpadom s dlhým časom rozpadu a jeho ukladanie v geologických depozitoch, ktoré bude vyžadované bez ohľadu na to, aký spôsob spracovania vyhoreného paliva a silne rádioaktívneho odpadu sa zvolí. Samotný výskum nemôže zabezpečiť spoločenskú akceptáciu; je však žiaduce s cieľom vývoja a testovania ukladacích technológií preveriť vhodné miesta, podporiť základné vedecké poznatky súvisiace s bezpečnosťou a metódy posúdenia bezpečnosti, ako aj vypracovať rozhodovacie procesy, ktoré by boli zainteresovanými stranami vnímané ako transparentné a spravodlivé.

Takisto sa požaduje výskum technického a ekonomického potenciálu koncepcií výroby jadrovej energie umožňujúcich lepšie využitie štiepneho materiálu a produkujúcich menej odpadu a jeho delenie a transmutáciu s cieľom zníženia nebezpečnosti odpadu v priemyselne využiteľnom rozsahu.

Priority výskumu

i) Výskum geologického ukladania

Cieľmi sú založenie správnej technickej základne preukazujúcej bezpečnosť ukladania vyhoreného paliva a dlhodobo sa rozpadajúcich rádioaktívnych odpadov v geologických formáciách a podpora vypracovanie spoločného európskeho stanoviska v hlavných otázkach týkajúcich sa nakladania s odpadom a jeho ukladania.

- Zlepšenie základných znalostí, vývojových a skúšobných technológií: výskum sa zameria na kľúčové fyzikálne, chemické a biologické procesy; interakciu medzi rôznymi prirodzenými a umelými bariérami, ich dlhodobá stabilita a prostriedky zavádzajúce technológie ukladania v podzemných výskumných laboratóriách.

- Nové a vylepšené nástroje: výskum sa zameria na modely účinnosti a posudzovania bezpečnosti, metodík dokazovania dlhodobej bezpečnosti vrátane analýz citlivosti a neistoty a vypracovanie a vyhodnotenie alternatívnych opatrení v oblasti účinnosti a lepších organizačných procedúr, ktoré primeraným spôsobom riešia obavy verejnosti súvisiace so ukladaním odpadu.

ii) Delenie a transmutácia a iné koncepcie na produkciu menšieho množstva odpadu pri výrobe jadrovej energie

Cieľmi sú stanovenie praktických spôsobov zníženia odpadu a/alebo nebezpečenstva ukladania odpadu jeho delením a transmutáciou a preskúmanie potenciálu koncepcií jadrovej energetiky z hľadiska zníženej produkcie odpadu.

- Delenie a transmutácia: výskum sa zameria na základné posudzovanie celkovej koncepcie; demonštráciu najsľubnejších spôsobov delenia v malom merítku; ďalší vývoj technológií transformácie a vyhodnotenie ich využiteľnosti v priemyselnom merítku.

- Koncepcie nižšej produkcie odpadu: výskum sa zameria na preverenie potenciálu účinnejšieho využívania štiepneho materiálu v existujúcich reaktoroch a preverenie iných koncepcií produkujúcich menej odpadu pri výrobe jadrovej energie.

2.3 Ochrana pred žiarením

Ciele

Žiarenie sa využíva v širokom merítku v medicíne a priemysle (vrátane výroby jadrovej energie) a jeho bezpečnosť sa zabezpečuje pomocou správnej stratégie ochrany pred žiarením a jej účinným uplatňovaním. Výskum spoločenstva podporuje európsku stratégiu a prispel k vysokej úrovni ochrany, ktorá sa dosiahla v praxi. Tieto normy sa musia aktualizovať a v niektorých prípadoch vylepšovať a v tomto procese hrá kľúčovú rolu výskum. Hlavný cieľ je vyriešenie neistôt rizika vyplývajúceho z dlhodobej expozície nízkym dávkam žiarenia (t. j. na úrovni, ktorej je obvykle vystavené obyvateľstvo a pracoviská), ktoré zostáva kontroverznou vedeckou aj politickou témou a má významný vplyv na použitie žiarenia tak v medicíne, ako aj v priemysle. Výskum spoločenstva v iných oblastiach sa zameria na lepšie využitie úsilia členských štátov, najmä prostredníctvom ich efektívnejšej integrácie spojením a zameraním výskumu tam, kde by sa tento mohol buď dopĺňať, alebo zabezpečovať synergiu s programami členských štátov.

Priority výskumu

- Kvantifikácia rizík spojených s nízkou a dlhodobou expozíciou: výskum sa zameria na epidemiologické štúdie primerane exponovaných populácií a v oblasti výskumu bunkovej a molekulárnej biológie na interakciu medzi žiarením a DNA, bunkami, orgánmi a telom.

- Medicínska expozícia a prírodné zdroje žiarenia: zvýšenie bezpečnosti a účinnosti medicínskeho využitia žiarenia; lepšie porozumenie, posudzovanie a riadenie prírodných zdrojov, najmä materiálov so samovoľne vznikajúcou prírodnou rádioaktivitou.

- Ochrana životného prostredia a rádioekológia: koncepčné a metodické východisko na ochranu životného prostredia; lepšie posudzovanie a riadenie dopadu prírodných a umelých zdrojov radiácie na človeka a životné prostredie.

- Riadenie rizika a núdzových stavov: lepšie prístupy na zvládnutie rizika; účinnejšie a logickejšie zvládanie núdzových stavov v Európe, vrátane regenerácie kontaminovaných oblastí.

- Ochrana pracoviska: zlepšený monitoring a riadenie expozície na pracoviskách v príslušných priemyselných odvetviach.

3. Iné aktivity v oblasti jadrových technológií a bezpečnosti

Ciele

Cieľmi sú podpora stratégie Európskej únie v oblastiach hygieny, energetiky a životného prostredia s cieľom udržania vysokej úrovne európskych kapacít v príslušných oblastiach nepokrytých predchádzajúcimi tematickými prioritami a príspevok k vytvoreniu Európskej výskumnej oblasti.

Priority výskumu

i) Inovačné koncepcie

Cieľmi sú vyhodnotenie potenciálu inovačných koncepcií a vývoj zlepšených a bezpečnejších postupov v oblasti jadrovej energetiky. Výskum sa zameria na:

- vyhodnotenie potenciálu inovačných koncepcií a vývoj zlepšených a bezpečnejších postupov pri získavaní a využívaní jadrovej energie, ktoré boli označené ako poskytujúce dlhodobejší prospech, pokiaľ ide o bezpečnosť, dosah na životné prostredie, využívanie zdrojov, schopnosť rastu alebo rôznorodosť využitia.

ii) Vzdelávanie a odborná príprava

Cieľom je lepšie začlenenie európskeho vzdelávania a odbornej prípravy do jadrovej bezpečnosti a ochrany proti žiareniu tak, aby sa prekonal pokles tak počtu študentov, ako aj vyučujúcich organizácií, poskytnúc tým potrebnú spôsobilosť a skúsenosti pre nepretržité bezpečné využívanie jadrovej energie a iné využitia žiarenia v priemysle a medicíne. Podpora sa zameria na:

- vypracovanie koordinovanejšieho prístupu ku vzdelávaniu v jadrových vedách a jadrovej technológie v Európe a jeho zavádzanie, vrátane lepšej integrácie zdrojov a kapacít jednotlivých štátov.

Toto bude doplnené o podporu štipendií, špeciálnych kurzov, školiacich sietí, grantov pre mladých výskumných pracovníkov z krajín NNŠ a EHS a nadnárodného prístupu k infraštruktúre. Pokiaľ ide o infraštruktúru, podporí sa nadnárodný prístup k zariadeniam. Ďalším krokom bude iniciovanie spoločnej analýzy budúcich potrieb Európskej únie v oblasti ľudských zdrojov a kvalifikácie a experimentálne nástroje v strednodobom horizonte.

iii) Bezpečnosť existujúcich jadrových zariadení

Cieľom je zlepšenie bezpečnosti v existujúcich jadrových zariadeniach v členských štátoch a kandidátskych štátoch počas ich zostávajúcej doby životnosti v prevádzke a následného odstavenia, využijúc značné vedomosti a skúsenosti získané v medzinárodnom merítku z experimentálneho a teoretického výskumu. Výskum sa zameria na:

- riadenie závodu vrátane účinkov pôsobenia starnutia a výkonnosti paliva; riadenie ťažkých nehôd, vrátane vývoja progresívnych kódov numerickej simulácie; začlenenie európskych kapacít a znalostí z praktických odstávok; vývoj vedeckého zázemia pre bezpečnosť a vzorové postupy na európskej úrovni.

[1] Asociácie sa budú zakladať prostredníctvom tzv. zmlúv o pridružení medzi spoločenstvom a inštitúciami členských štátov a štátov pridružených k rámcovému programu Euratomu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

ORIENTAČNÉ ROZČLENENIE PROSTRIEDKOV

Typy aktivít | Suma v mil. EUR |

| |

1. | Prioritné tematické okruhy výskumu | 890 |

1.1. | Riadená termonukleárna syntéza [1] | 750 |

1.2. | Hospodárenie s rádioaktívnym odpadom | 90 |

1.3. | Ochrana pred žiarením | 50 |

2. | Iné aktivity v oblasti jadrových technológií a bezpečnosti | 50 |

Spolu | 940 |

[1] Vrátane maxima 200 miliónov EUR pre ITER.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

PROSTRIEDKY NA REALIZÁCIU PROGRAMU

Na účely vykonania osobitného programu a v súlade s rozhodnutím č. 2002/668/Euratom a pravidlami účasti Komisia použije rôzne nástroje.

Komisia vyhodnotí návrhy podľa vyhodnocovacích kritérií stanovených v uvedených rozhodnutiach.

Nepriame opatrenia VTR zavedené v oblasti kontrolovanej termonukleárnej syntézy a v rámci zmlúv, dohôd alebo právnických osôb, ktorých je spoločenstvo súčasťou alebo členom, musia spĺňať pravidlá, ktoré boli pre ne stanovené, podľa nariadenia o pravidlách účasti.

Počas realizácie programu Komisia môže požiadať o technickú pomoc.

Nástroje realizácie tohto programu sú tieto:

1. Nástroje v oblasti energie zo syntézy

V oblasti výskumu energie podľa bodu 1.1 prílohy I si osobitná povaha aktivít v tejto oblasti vyžaduje zavedenie osobitných opatrení. Prijaté projekty sa zrealizujú na základe postupov ustanovených v:

- zmluvách o pridružení,

- dohode "European Fusion Development Agreement" (EFDA),

- každej ďalšej multilaterálnej dohode uzavretej medzi spoločenstvom a pridruženými organizáciami a/alebo právnickými osobami, ktoré môžu byť založené po tom, ako príslušný konzultačný výbor k tomu zaujme svoje stanovisko,

- iných časovo obmedzených zmluvách, najmä s orgánmi členských štátov alebo štátov pridružených k rámcovému programu Euratomu,

- medzinárodných dohodách, ktorých predmetom sú projekty realizované v rámci spolupráce s tretími krajinami, akým je ITER.

Aktivity smerujúce ku koordinácii a podpore výskumu energie z jadrovej syntézy sa môžu týkať štúdií na ich podporu, podpory výmeny informácií, žiadostí o znalecké expertízy, vrátane nezávislého vyhodnotenie aktivít, štipendií a školiacich schém, publikácií a iných akcií na podporu transferu technológie.

2. Nástroje pre iné oblasti

V oblasti prioritných tematických okruhov výskumu nakladania s rádioaktívnym odpadom a ochrany pred žiarením podľa bodov 1.2 a 1.3 prílohy I, ako aj v iných činnostiach podľa bodu 2 prispeje spoločenstvo v zmysle pravidiel účasti:

- na zdokonalenie sietí zamerané na posilnenie a ďalší vývoj vedeckej a technickej špičkovej európskej úrovne spoločenstva prostredníctvom integrácie v súčasnosti existujúcich alebo vznikajúcich výskumných kapacít tak na štátnej, ako aj na regionálnej úrovni,

- na integrované projekty určené na zvýšenú podporu konkurencieschopnosti spoločenstva alebo na riešenie hlavných spoločenských potrieb mobilizovaním kritického objemu zdrojov a kompetencií výskumu a technologického vývoja,

- konkrétne zamerané výskumné alebo školiace projekty, určené na získanie nových vedomostí buď s cieľom výrazného zlepšenia, alebo vývoja nových produktov, postupov alebo služieb, alebo na splnenie iných potrieb spoločnosti a politiky spoločenstva, alebo na preukázanie realizovateľnosti nových technológií ponúkajúcich potenciálnu ekonomickú výhodu, ktoré však nemôžu byť zavedené do technickej praxe priamo, alebo na uľahčenie včasného rozširovania nových vedomostí v európskom merítku a na lepšiu integráciu aktivít jednotlivých štátov,

- opatrenia na podporu a rozvoj ľudských zdrojov a mobility,

- koordinačné opatrenia určené na podporu koordinovaných iniciatív širokého spektra činností vo výskume a inováciách zamerané na zlepšenie integrácie,

- osobitné podporné opatrenia, ako opatrenia zamerané na využívanie výsledkov výskumu a transfer vedomostí a opatrení podporujúcich výskumnú infraštruktúru, súvisiace napr. s nadnárodným prístupom alebo prípravnými technickými prácami (vrátane projektových analýz),

- integrované iniciatívy týkajúce sa infraštruktúry, kombinujúce do jediného opatrenia niekoľko aktivít zásadných pre posilnenie a vývoj výskumnej infraštruktúry s cieľom poskytovania služieb na európskej úrovni.

Rozpočtové zásahy spoločenstva do nepriamych opatrení sú zamerané na výskumné strediská, univerzity, podnikateľské, vnútroštátne a medzinárodné orgány so sídlom v členských štátoch a európskych pridružených štátoch, ktoré vykonávajú výskumné aktivity. Posledné z nich môžu pôsobiť aj ako sprostredkovatelia rozpočtových príspevkov spoločenstva. Tam, kde sa to ukáže ako potrebné na dosiahnutie cieľov programu, môžu výnimočne dostať finančnú podporu spoločenstva aj orgány v nových nezávislých štátoch (NNŠ) a medzinárodné organizácie. Finančný príspevok spoločenstva podľa typu nástroja je uvedený v tejto tabuľke.

Aktivity VTR a finančný príspevok spoločenstva podľa typu nástroja [2]

Typ nástroja | Príspevok spoločenstva [1] [3] |

Zdokonalené siete | Grant na integráciu: maximálne 25 % z hodnoty kapacity a zdrojov navrhovaných na integráciu účastníkmi ako fixná suma na podporu spoločného programu aktivít [4] |

Integrované projekty | Grant na rozpočet o maximálnom rozsahu: 50 % na výskum35 % na demonštráciu100 % na určité ďalšie aktivity ako odborná príprava výskumníkov a riadenie konzorcia [6] [7] |

Osobitne zamerané programy výskumu alebo odbornej prápravy | Grant na rozpočet o maximálnom rozsahu 50 % rozpočtu [5] [6] |

Opatrenia na podporu a rozvoj ľudských zdrojov a mobility | Grant na rozpočet o maximálnom rozsahu 100 % [5] rozpočtu, ak je potrebný ako jednorazová suma |

Koordinačné opatrenia | Grant na rozpočet o maximálnom rozsahu 100 % rozpočtu [5] |

Osobitné podporné opatrenia | Grant na rozpočet o maximálnom rozsahu 100 % rozpočtu [5] [8] ak je potrebný ako jednorazová suma |

Integrované iniciatívy týkajúce sa infraštruktúry | Grant na rozpočet: závisí od typu aktivity, od 50 do 100 % rozpočtu [5] [6] [7] |

[1] V tomto stĺpci znamená "rozpočet" finančný plán odhadujúci všetky zdroje a výdavky potrebné na realizáciu opatrenia.

[2] Nepriame opatrenia VTR zrealizované v oblasti termonukleárnej syntézy a v rámci zmlúv, dohôd alebo právnických osôb, ktorých je spoločenstvo súčasťou alebo členom, v zmysle pravidiel, ktoré boli pre ne stanovené a v súlade s nariadením o pravidlách účasti.

[3] Ako všeobecný princíp, finančný príspevok spoločenstva nemôže pokryť 100 % výdavkov nepriameho opatrenia okrem návrhov pokrývajúcich nákupnú cenu určovanú podmienkami platnými pre postupy verejného zaobstarávania alebo nadobúdajúcu podobu vopred definovanej jednorazovej sumy stanovenej Komisiou. Avšak finančný príspevok spoločenstva môže pokryť až 100 % výdavkov nepriameho opatrenia, ak toto dopĺňa opatrenia financované účastníkmi. Tiež, v osobitnom prípade koordinačných opatrení, pokrýva až do 100 % rozpočtu potrebného na koordinačné opatrenia financované samotnými účastníkmi.

[4] Táto sadzba sa mení v závislosti na oblasti.

[5] Podliehajúc osobitným podmienkam konkrétne právnické osoby, najmä verejné orgány, dostanú financovanie až do 100 % ich marginálnych/dodatočných nákladov.

[6] Sadzby pomoci môžu byť diferencované podľa pravidiel rámca spoločenstva pre štátnu pomoc výskumu a vývoju v závislosti na tom, či činnosti súvisia s výskumom (maximálne 50 %) alebo demonštráciou (maximálne 35 %) alebo inými realizovanými aktivitami, ako odborná príprava výskumných pracovníkov (maximálne 100 %) alebo vedenie konzorcia (maximálne 100 %).

[7] Aktivity integrovaných iniciatív týkajúce sa infraštruktúry musia obsahovať jednu sieťovú aktivitu (koordinačné opatrenie: maximálne 100 % rozpočtu) a aspoň jednu z nasledujúcich aktivít: výskumné aktivity (maximálne 50 % z rozpočtu) alebo osobitné služby (osobitné podporné opatrenia, napr. nadnárodný prístup k výskumnej infraštruktúre: maximálne 100 % rozpočtu).

[8] V prípade opatrení na podporu výskumnej infraštruktúry súvisiacej s prípravnými technickými prácami (vrátane projektových analýz) a rozvojom novej infraštruktúry je účasť spoločenstva obmedzená maximálne na 50 %, resp. 10 % rozpočtu.

--------------------------------------------------