32002D0605

Rozhodnutie Komisie

zo 17. júla 2002

o dotazníku týkajúcom sa smernice Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok

(oznámené dokumentom číslo C(2002) 2656)

(2002/605/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok [1], najmä na jej článok 19 ods. 4,

keďže:

(1) Článok 19 ods. 4 smernice 96/82/ES vyžaduje, aby členské štáty každé tri roky predkladali správy o implementácii tejto smernice.

(2) Táto správa má byť vytvorená na základe dotazníka alebo osnovy navrhnutej Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím [2].

(3) Toto trojročné obdobie by sa malo vzťahovať na roky 2003 až 2005 vrátane.

(4) Opatrenia, s ktorými počíta táto smernica, sú v súlade so stanoviskom, ktoré predložil výbor zriadený článkom 6 smernice 91/692/EHS,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa schvaľuje dotazník uvedený v prílohe.

Článok 2

Členské štáty vypracujú správu v súlade s dotazníkom v prílohe za obdobie rokov 2003 až 2005 vrátane.

Článok 3

Členské štáty predložia Komisii túto správu najneskôr do 30. septembra 2006.

Článok 4

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 17. júla 2002

Za Komisiu

Margot Wallström

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13.

[2] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Dotazník k správe za trojročné obdobie, uvedenej v článku 19 ods. 4 smernice 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Seveso II)

1. Všeobecné informácie

a) Ktoré sú hlavné príslušné orgány zodpovedné za presadzovanie smernice Seveso II a aké majú hlavné úlohy?

b) Za každý z týchto troch rokov obdobia, na ktoré sa táto správa vzťahuje [1]:

i) Koľko podnikov podliehalo ustanoveniam transponujúcim článok 6 a nie ustanoveniam transponujúcim článok 9 (podniky "nižšieho radu")?

ii) Koľko podnikov podliehalo ustanoveniam transponujúcim článok 9 (podniky "vyššieho radu")?

iii) Na koľko podnikov, ktoré sa v dôsledku doplnení a zmien smernice alebo schémy klasifikácie nebezpečných látok dostali do kategórie "nižšieho radu", sa táto smernica nevzťahovala (podniky, na ktoré sa smernica nevzťahovala a na ktoré sa teraz vzťahujú ustanovenia na nižší rad v dôsledku zmeny právnych predpisov tento rok po prvýkrát)?

iv) Koľko "ne-Seveso" podnikov sa v dôsledku doplnení a zmien smernice alebo schémy klasifikácie nebezpečných látok dostalo do kategórie "vyššieho radu" (podniky, na ktoré sa táto smernica nevzťahovala a na ktoré sa teraz vzťahujú ustanovenia na "vyšší rad")?

v) Koľko podnikov "nižšieho radu Seveso" sa v dôsledku doplnení a zmien smernice alebo schémy klasifikácie nebezpečných látok dostalo do kategórie "vyššieho radu" (podniky "nižšieho radu", ktoré sa stali podnikmi "vyššieho radu")?

vi) Na koľko podnikov "nižšieho radu Seveso" sa v dôsledku doplnení a zmien smernice alebo programu klasifikácie nebezpečných látok už smernica nevzťahuje (podniky "nižšieho radu", na ktoré sa už ustanovenia smernice Seveso nevzťahujú)?

vii) Koľko podnikov "vyššieho radu Seveso" sa v dôsledku doplnení a zmien smernice alebo programu klasifikácie nebezpečných látok stalo podnikmi "nižšieho radu"?

viii) Na koľko podnikov "vyššieho radu Seveso" sa v dôsledku doplnení a zmien smernice alebo programu klasifikácie nebezpečných látok už táto smernica nevzťahuje (podniky "vyššieho radu", na ktoré sa už ustanovenia smernice Seveso nevzťahujú)?

2. Bezpečnostné správy

a) Celkový počet podnikov, ktoré patria pod pôsobnosť článku 9 a ktoré zatiaľ nepredložili žiadnu bezpečnostnú správu (od nadobudnutia účinnosti tejto smernice) ku koncu každého roka patriaceho do obdobia bezpečnostnej správy.

b) Koľko podnikov vyššieho radu bolo k 31. decembru 2005 takých, že:

i) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná pred 1. januárom 2003,

ii) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná počas roku 2003,

iii) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná počas roku 2004,

iv) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná počas roku 2005,

v) dátum poslednej aktualizácie nie je známy.

c) Aké je stredné obdobie medzi prijatím bezpečnostnej správy a oznámením záverov operátorovi?

d) Odpoveď na túto otázku nie je povinná. V kontexte preskúmania bezpečnostnej správy podľa článku 9 ods. 5) môže operátor bezpečnostnú správu preskúmať a potom rozhodnúť, že ju nebude upravovať. Koľko podnikov "vyššieho radu" bolo v tom prípade k 31. decembru 2005 takých, že:

i) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná pred 1. januárom 2003 a preskúmanie neviedlo k revízii bezpečnostnej správy,

ii) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná počas roku 2003 a preskúmanie neviedlo k revízii bezpečnostnej správy,

iii) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná počas roku 2004 a preskúmanie neviedlo k revízii bezpečnostnej správy,

iv) ich bezpečnostná správa bola naposledy aktualizovaná počas roku 2005 a preskúmanie neviedlo k revízii bezpečnostnej správy,

v) dátum poslednej previerky nie je známy.

3. Havarijné plány

1. Koľko podnikov "vyššieho radu" nemá interný havarijný plán [2] podľa požiadaviek článku 11 ods. 1 písm. a) smernice?

2. Koľko podnikov "vyššieho radu" má interný havarijný plán podľa požiadaviek článku 11 ods. 1 písm. a) smernice?

3. Koľko podnikov "vyššieho radu" v súčasnosti vykonáva hodnotenie vzhľadom na existenciu interného havarijného plánu?

4. Koľko podnikov "vyššieho radu" má externé havarijné plány, ktoré nevypracovali poverené orgány podľa článku 11 ods. 1 písm. c) smernice? (Ak počet nie je nulový, je potrebné pripojiť stručné vysvetlenie.)

5. Stručne vysvetlite spôsob testovania externých havarijných plánov (napríklad čiastkový test, úplný test, test s použitím havarijných služieb, štábny test atď.) a uveďte kritériá, na základe ktorých sa domnievate, že externý havarijný plán bol otestovaný.

6. V koľkých podnikoch "vyššieho radu" bol externý havarijný plán testovaný naposledy v roku 2003?

7. V koľkých podnikov "vyššieho radu" bol externý havarijný plán testovaný naposledy v roku 2004?

8. V koľkých podnikov "vyššieho radu" bol externý havarijný plán testovaný naposledy v roku 2005?

9. V koľkých prípadoch sa príslušné orgány vzhľadom na údaje uvedené v bezpečnostnej správe rozhodli, že požiadavky na vypracovanie externého havarijného plánu neplatia tak, ako to stanovuje článok 11 ods. 6? Tieto prípady vysvetlite a odôvodnite.

4. Reťazové reakcie

a) Uveďte všeobecné základné informácie o metodike na identifikáciu podnikov alebo skupín podnikov uvedených v článku 9 ods. 1.

b) Koľko bolo identifikovaných skupín podnikov, v ktorých sa pravdepodobnosť a možnosť alebo dôsledky závažnej havárie môžu zvýšiť v dôsledku umiestnenia a blízkosti takých podnikov, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 1 smernice o reťazovej reakcii?

c) Aký je priemerný počet podnikov v jednotlivých skupinách? (nepovinné)

d) Koľko podnikov je v najmenšej skupine? (skupina s najnižším počtom podnikov) (nepovinné)

e) Koľko podnikov je v najväčšej skupine? (skupina s najvyšším počtom podnikov) (nepovinné)

f) Podľa akej stratégie sa postupuje pri zabezpečovaní vhodného spôsobu výmeny vhodných informácií pri podnikoch, na ktoré pravdepodobne bude mať reťazová reakcia vplyv? Stratégiu ilustrujte jedným-dvoma konkrétnymi príkladmi a upozornite na ťažkosti vyskytujúce sa v praxi.

5. Územné plánovanie

Poskytnite všeobecné základné informácie o konkrétnych opatreniach na splnenie cieľov článku 12 vo všeobecnosti a konkrétne na zabezpečenie riadenia výhľadovej výstavby v blízkosti jestvujúcich areálov, ako aj umiestňovania nových areálov.

6. Údaje o bezpečnostných opatreniach

1. Koľko podnikov informovalo verejnosť najmenej raz počas rokov 2003 až 2005 v súlade s článkom 13?

2. Za koľko podnikov poskytli príslušné orgány dostatok informácií ostatným členským štátom, aby im umožnili vypracovať havarijné plány, ako to vyžaduje článok 13 ods. 2?

3. Za koľko podnikov dostali príslušné orgány dostatok informácií od ostatných členských štátov, aby mohli vypracovať havarijné plány, ako to vyžaduje článok 13 ods. 2?

4. V koľkých prípadoch poskytli príslušné orgány informácie inému členskému štátu o podnikoch v blízkosti územia druhého členského štátu, ktoré nie sú schopné vytvoriť nebezpečenstvo závažnej havárie za jeho hranicami, ako sa uvádza v článku 13 ods. 3?

5. Stručne opíšte stratégiu informovania verejnosti. Kto je zodpovedný za informovanie verejnosti? Aké prostriedky sa používajú na informovanie verejnosti? Kto znáša náklady za takéto informovanie? Existuje vyhodnotenie nákladov na informovanie verejnosti? Sú informácie skutočne k dispozícii verejnosti a ako sa toto sleduje? Kontroluje sa kvalita a presnosť stratégie informovania verejnosti pravidelne? Ako?

7. Zákaz používania

1. Aké sú jednotlivé donucovacie nástroje, ktoré možno použiť v prípade porušenia právnych predpisov? (aloby v správnom konaní, finančné pokuty, zákaz používania ako sa uvádza v článku 17 atď.)

2. V koľkých prípadoch boli tieto jednotlivé nástroje použité?

8. Inšpekcia

a) Uveďte prehľad stratégie a prostriedkov inšpekcie vrátane hrubého odhadu celkových osôb/hodín kontrolného orgánu na splnenie požiadaviek stanovených smernicou, úlohy inšpektorov a ich minimálnu kvalifikáciu.

b) V koľkých podnikoch "vyššieho radu" bola vykonaná inšpekcia aspoň raz v [3] počas jednotlivých rokov obdobia, na ktoré sa hlásenie vzťahuje?

c) V koľkých podnikoch "nižšieho radu" bola vykonaná inšpekcia aspoň raz počas jednotlivých rokov obdobia, na ktoré sa hlásenie vzťahuje?

d) V koľkých podnikoch "vyššieho radu" nebola vykonaná inšpekcia ani raz počas troch rokov 2003, 2004 a 2005?

e) V koľkých podnikoch "nižšieho radu" nebola vykonaná inšpekcia ani raz počas troch rokov 2003, 2004 a 2005?

9. Prístavy a zoradiská (nepovinné)

S patričným zreteľom na zmluvu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva si môžu členské štáty ponechať alebo prijať vhodné opatrenia na činnosti súvisiace s dopravou v dokoch, pri prístavných hrádzach a zoradiskách, ktoré sú vylúčené z tejto smernice, aby zabezpečili úroveň bezpečnosti ekvivalentnú tej, ktorú zavádza smernica. Táto nepovinná otázka je preto zameraná na výmenu informácií o prijatých opatreniach a závažných haváriách v tejto oblasti.

a) Uveďte prehľad jednotlivých opatrení podobných opatreniam vyplývajúcim zo smernice Seveso (externé havarijné plány, územné plánovanie, informovanie verejnosti atď.), ktoré sa do určitej miery môžu vzťahovať na prístavy a/alebo zoradiská.

b) Koľko závažných havárií spĺňajúcich kritériá na ich ohlasovanie uvedených v prílohe VI smernice sa vyskytlo v prístave?

c) Koľko závažných havárií spĺňajúcich kritériá na ich ohlasovanie uvedených v prílohe VI smernice sa vyskytlo na zoradisku

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

[1] Nasledujúce otázky i) až viii) sú relevantné iba pre členské štáty, ktoré neposkytli Komisii príslušné informácie prostredníctvom systému SPIRS.

[2] Možno predpokladať, že podnik má interný havarijný plán, ak kompetentné orgány na základe preskúmania bezpečnostnej správy získajú dôkaz, že interný havarijný plán jestvuje. Pokiaľ iné prvky nepreukazujú iné, má sa za to, že podnik nemá interný havarijný plán, ak nebola zaslaná bezpečnostná správa alebo ak bola bezpečnostná správa preskúmaná a nedokazuje existenciu interného havarijného plánu. V tých prípadoch, kedy bola bezpečnostná správa doručená, ale nie preskúmaná, je potrebné kvalifikovať túto situáciu ako "v procese hodnotenia".

[3] V otázkach 8 b), 8 c), 8 d) a 8 e) sa výraz "vykonaná inšpekcia" vzťahuje k inšpekciám, ktoré viedli k vypracovaniu správy požadovanej v článku 18 (2) b).

--------------------------------------------------