32002D0018

Rozhodnutie Komisie

z 21. decembra 2001,

ktorým sa prijíma pracovný plán pre environmentálne značky v spoločenstve

(oznámené pod číslom dokumentu C(2001) 4395)

(Text s významom pre EHP)

(2002/18/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1980/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky [1], najmä na jeho článok 5,

keďže:

(1) Nariadenie (ES) č. 1980/2000 ustanovuje, že Komisia je povinná prijať pracovný plán pre environmentálne značky spoločenstva.

(2) Tento pracovný plán by mal obsahovať stratégiu pre rozvoj systému, stanovenia cieľov pre zlepšenie životného prostredia a prenikania na trh, neúplný zoznam skupín výrobkov, ktoré by sa mali považovať za priority pre činnosť spoločenstva a plány pre koordináciu a spoluprácu medzi systémom spoločenstve a ostatnými systémami pre udeľovanie environmentálnej značky v členských štátoch.

(3) Tento pracovný plán by mal okrem toho ustanoviť opatrenia na vykonanie stratégie a obsahovať aj plán financovania tohto systému.

(4) Nakoniec, tento pracovný plán by mal uvádzať, na ktoré služby sa tento systému neuplatňuje, pričom sa zohľadní nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) [2].

(5) Tento pracovný plán by sa mal periodicky preskúmavať.

(6) Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1980/2000,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prijíma sa Pracovný plán pre environmentálne značky spoločenstva na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2004 uvedený v prílohe.

Článok 2

Preskúmanie tohto pracovného plánu sa uskutoční pred 31. decembrom 2004.

Článok 3

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 21. decembra 2001

Za Komisiu

Margot Wallström

členka Komisie

[1] Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s.. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

PRACOVNÝ PLÁN PRE ENVIRONMENTÁLNE ZNAČKY SPOLOČENSTVA

ÚVOD

Environmentálne značky spoločenstva sa zaviedli v roku 1992 s cieľom povzbudiť výrobcov, aby vyvíjali výrobky s nižším environmentálnym vplyvom počas celého ich životného cyklu a aby spotrebiteľom poskytovali lepšie informácie o týchto vplyvoch.

Odvtedy boli vytvorené nové strategické prístupy k tovarom a službám podporujúcim trvalo udržateľný rozvoj. Tieto snahy vyvíjané na všetkých politických úrovniach vyvrcholili Zelenou knihou o integrovanej politike výrobkov [1] (IPV). V tomto dokumente je navrhnutá nová stratégia posiľňovania a zmeny zamerania environmentálnych politík súvisiacich s výrobkami a rozvoja trhu pre výrobky s lepšími environmentálnymi vlastnosťami, ktorá bude tiež jedným z kľúčových inovačných prvkov šiesteho environmentálneho akčného programu – Životné prostredie 2010: "Naša budúcnosť, naša voľba" [2].

O stratégii, ktorú Komisia navrhla v Zelenej knihe o integrovanej politike výrobkov, v súčasnosti diskutujú ostatné európske inštitúcie a záujmové skupiny. Výsledok tejto širokej debaty poskytne odborný pohľad na možnosti úspešného zapracovania stratégie integrovanej politiky výrobkov do environmentálnej politiky. Debata bude aj základňou pre pripravovanú Bielu knihu, v ktorej budú uvedené závery Komisie týkajúce sa uskutočňovania tohto prístupu typu integrovanej politiky výrobkov. Stratégia navrhnutá v Zelenej knihe obsahuje tri hlavné prvky, a to cenové mechanizmy, ekologický spotrebiteľský dopyt a opatrenia v prospech takého návrhu a používania výrobkov, ktoré je priaznivé pre životné prostredie. Spotrebitelia by okrem iného mali získať ľahší prístup k zrozumiteľným, dôležitým a dôveryhodným informáciám prostredníctvom posilnenej stratégie environmentálneho označovania.

To otvorí nové možnosti pre európsky systém environmentálnych značiek, ktorá doteraz musela fungovať s malou alebo žiadnou podporou zo strany ostatných strategických opatrení a ešte nedosiahlo uspokojivú úroveň viditeľnosti na trhu. V rámci európskeho systému environmentálnych značiek existuje značné množstvo informácií a odborných znalostí o politike výrobkov založenej na myslení v merítku životného cyklu, ktoré by sa mali poskytovať záujmovým skupinám zainteresovaným na ďalšom rozvoji prístupu typu integrovanej politiky výrobkov.

Tento pracovný plán by sa preto mal vnímať v kontexte prebiehajúcich diskusií o integrovanej politike výrobkov v Európskej únii a prác na šiestom environmentálnom akčnom programe a stratégii trvalo udržateľného rozvoja spoločenstva. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie tvorí súčasť jej príprav na Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa bude konať v roku 2002 v Johannesburgu. Na tomto summite sa bude Európska únia po prebehnutí procesu, začatého v roku 1992 v Riu de Janeiro, snažiť dosiahnuť "globálnu dohodu" o trvalo udržateľnom rozvoji. Na zasadnutí Európskej rady v roku 2001 v Göteborgu [3] bola dohodnutá stratégia trvalo udržateľného rozvoja a bol pridaný environmentálny rozmer Lisabonskému procesu podpory zamestnanosti, ekonomickej reformy a sociálnej súdržnosti. Samotná Európska rada tým, že výslovne uviedla integrovanú politiku výrobkov ako úlohu spoločnej zodpovednosti a vyzvala priemysel, aby sa zúčastnil na rozvoji a širšom využívaní technológií priaznivých pre životné prostredie, zdôraznila dôležitosť oddelenia ekonomického rastu od využívania zdrojov.

Environmentálne značenie vytvára dôležitý prvok v rámci všetkých týchto nových prístupov, pričom významnou mierou budú prispievať značky ISO typu I (založené na životnom cykle, environmentálne značky certifikované treťou stranou podľa ISO 14024), ako je environmentálna značka spoločenstva. Malo by byť jasné, že environmentálne značky ako dobrovoľný a výberový systém nemajú takú silu a univerzálnosť, akú môžu zabezpečiť opatrenia vykonané právnymi predpismi. Ale vhodné systémy environmentálneho značenia zostanú kvôli svojej bezprostrednosti a jednoduchosti príťažlivé pre spotrebiteľov. Sú tiež priaznivé pre obchod, pretože pôsobia ako nástroje zlepšovania výrobkov a ponúkajú trhové výhody v okamihu predaja. Systém environmentálnych značiek okrem toho ponúka referenčný bod pre environmentálnu dokonalosť na európskej úrovni, napríklad pri zohľadňovaní environmentálnych požiadaviek pri verejnom obstarávaní a pre potreby označovania výrobkov priaznivých pre životné prostredie, za ktoré by sa mohli platiť nižšie dane. Navyše v návrhu smernice o environmentálnom vplyve elektrických a elektronických zariadení sa navrhuje používať environmentálnu značku, ktorá bude znamenať predpoklad zhody s požiadavkami tej smernice.

Nakoniec, hoci je zrejmé, že systém environmentálnych značiek v spoločenstve ešte nedosiahol uspokojivý prienik na trh, v súčasnosti je v lepšej situácii ako kedykoľvek predtým, neustále sa zväčšuje rozsah skupín výrobkov, výrobky označené environmentálnymi značkami sú takmer vo všetkých členských štátoch a stále prichádzajú nové žiadosti. Navyše nové perspektívy, ako je integrovaná politika výrobkov vo všeobecnosti a najmä zohľadňovanie environmentálnych požiadaviek pri verejnom obstarávaní, otvárajú nové trhové príležitosti. Napriek tomu ešte stále je potrebné veľa urobiť, aby sa systém environmentálnych značiek stal príťažlivejším pre výrobcov, distribútorov, spotrebiteľov a ostatné záujmové skupiny.

Najmä je potrebné dosiahnuť širšie uznanie skutočnosti, že environmentálna značka je značkou environmentálnej dokonalosti, ktorá má niekoľko jedinečných silných stránok. Je to jediná skutočne európska environmentálna značka, ktorá je platná v 15 členských štátoch Európskej únie a v troch členských štátoch EHP. Je to verejná značka, nie súkromná značka, vytvorená v rámci právomocí európskych inštitúcií. Kritéria sa vypracovávajú po veľmi širokých konzultáciách medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, zástupcov spotrebiteľských a emvironmentálnych mimovládnych organizácií (MVO), priemyslu, malých a stredných podnikov (MSP), distribútorov a iných. Je to environmentálna značka, nie je to zdravotná značka alebo značka kvality, hoci niektoré aspekty sa berú do úvahy. Zohľadňuje všetky etapy životného cyklu výrobku, takže to nie je značka, ktorá by sa vydávala pre jediný výrobok, ani nie je obmedzená na charakteristiky samotného výrobku. Využíva to isté logo pre širokú škálu skupín výrobkov, a tým je ľahko rozpoznaná spotrebiteľom, ktorý môže dôverovať tomu, že výrobok nesúci túto značku je jeden z najlepších, pokiaľ ide o environmentálnu činnosť. Nie je to vlastné tvrdenie výrobcu, pretože plnenie kritérií certifikuje, overuje a sleduje nezávislá tretia strana (jeden z orgánov príslušných v oblasti environmentálnych značiek).

Preto je základným cieľom tohto pracovného plánu budovať na týchto pevných základoch a vypracovať program prác na nasledujúce tri roky, ktorý:

- urobí zo systému enviornmentálnych značiek úspešnejší a efektívnejší nástroj zlepšovania environmentálnej kvality výrobkov a služieb,

- prispeje k tomu, že spotreba sa stane lepšie udržateľnou a k stanoveniu cieľov politiky v stratégii trvalo udržateľného rozvoja spoločenstva, šiesteho environmentálneho akčného programu a pripravovanej Bielej knihy o stratégii integrovanej politiky výrobkov,

- umožní najefektívnejšie využívanie zdrojov, ktoré na systém vynakladá Komisia, členské štáty a členovia Výboru Európskej únie pre environmentálne značky (VEUEZ) [4].

STRATÉGIA ROZVOJA SYSTÉMU NA ROKY 2002 AŽ 2004

1. Politika a stratégia

Systém environmentálnych značiek v spoločenstve sa neustále rozvíja a prispôsobuje svoju dlhodobú politiku a stratégiu, ktorá potrebuje byť úzko integrovaná, okrem iného , na základe prebiehajúcich diskusií o integrovanej politike výrobkov Európskej únie, prác na šiestom environmentálnom akčnom programe a stratégie trvalo udržateľného rozvoja spoločenstva. Tiež je potrebné, aby systém environmentálnych značiek pozorne sledoval široký rozsah noviniek v oblasti označovania výrobkov vrátane značiek ISO typu II a III, ako aj etických, zdravotných značiek a značiek kvality.

Kvôli efektívnejšiemu riadeniu rôznych súvisiacich diskusií a toku informácií aj v rámci systému, aj vzhľadom na externé fóra a kvôli príprave a vedeniu debaty o budúcnosti systému by sa mala vytvoriť aktívna a stála skupina pre riadenie politiky.

Cieľ

Pokračovať v rozvoji a prispôsobovaní dlhodobej politiky a stratégie systému, ako aj integrovať systém environmentálnych značiek do rôznych politík, ktoré sa vypracovávajú vzhľadom na trvalo udržateľnú spotrebu [ako je integrovaná politika výrobkov (IPV), zohľadňovanie environmentálnych požiadaviek pri verejnom obstarávaní, širší rozsah značenia, nižšie dane za ekologické výrobky atď.].

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ by mala zriadiť stálu skupinu pre riadenie politiky, ktorá zabezpečí rozvoj a prispôsobovanie dlhodobej politiky a stratégie a koordináciu s rozvojom vyššie uvedených politík a vstupné informácie pre tieto politiky. O týchto problémoch týkajúcich sa politiky by sa malo diskutovať aj v priebehu predsedníckych rokovaní [5].

2. Ciele environmentálneho zlepšovania a prenikania na trh

Ciele environmentálneho zlepšovania a prenikania na trh sú nevyhnutné:

a) zvýšiť počet trhov potenciálne otvorených pre výrobky označené environmentálnymi značkami postupným rozširovaním rozsahu skupín výrobkov označených environmentálnymi značkami;

b) v rámci každého z týchto trhov/každej z týchto skupín výrobkov podstatne zvýšiť viditeľnosť environmentálnej značky (t. j. počet výrobkov označených environmentálnymi značkami na trhu);

c) neustále posilňovať celkové environmentálne prínosy systému a jeho príspevku k tomu, že spotreba sa stane lepšie udržateľnou.

a) Vytváranie skupín výrobkov

V súčasnosti sú prijaté kritériá pre 17 skupín výrobkov (hodvábny papier, umývačky riadu, hnojivá, posteľné matrace, farby a laky na vnútorné nátery, obuv, textilné výrobky, osobné počítače, pracie prostriedky, čistiace prostriedky do umývačiek riadu, papier do kopírovacích strojov, žiarovky, prenosné počítače, chladničky, práčky, univerzálne a hygienické čistiace prostriedky, čistiace prostriedky na ručné umývanie riadu).

Prebiehajú práce najmenej na piatich nových skupinách výrobkov (krytiny na pevný podklad, televízne prijímače, nábytok, vysávače a turistické ubytovanie) by mali byť ukončené v roku 2002.

Dlhodobým cieľom je vytvoriť súbor skupín výrobkov, ktoré tvoria dostatočne úplný sortiment výrobkov na to, aby bol príťažlivý pre maloobchodníkov, výrobcov a spotrebiteľov, a ktoré sú taktiež vedené v pracovných podmienkach nevyhnutných na zriadenie a pravidelnú revíziu ich kritérií. V krátkodobej perspektíve by to malo byť od 25 do 35 skupín výrobkov (neúplný zoznam prioritných skupín výrobkov je uvedený v kapitolách 4a, 3a a v prílohe II). Ak je to vhodné, rozsah každej skupiny výrobkov by sa mal postupne rozširovať, napríklad tak, aby do nej patrili aj niektoré výrobky určené pre profesionálne použitie.

Systém, jeho postupy a zdroje sú v súčasnosti také, že každý rok sa prijímajú štyri až osem rozhodnutí Komisie o kritériách pre skupiny výrobkov. Existujúce skupiny výrobkov by sa mali vo všeobecnosti revidovať každé štyri až päť rokov (hoci dĺžka tohto obdobia by sa mala upravovať od prípadu k prípadu), čo predstavuje každý rok priemerne okolo štyroch až šiestich revízií a umožní vytvoriť každý rok asi dve nové skupiny výrobkov.

Cieľ

Vytvoriť súbor skupín výrobkov, ktoré budú tvoriť dostatočne úplný a riaditeľný sortiment výrobkov na to, aby bol príťažlivý pre maloobchodníkov, výrobcov a spotrebiteľov.

Počet vytvorených skupín výrobkov by mal do piatich rokov vzrásť na 25 až 35.

Vykonávacie opatrenia

Komisia, VEUEZ a členské štáty by mali okrem vykonávania potrebných revízií vytvoriť v každom roku trvania pracovného plánu jednu alebo dve nové skupiny výrobkov, pričom budú zohľadňovať prioritný zoznam skupín výrobkov.

Doba trvania platnosti kritérií pre skupinu výrobkov by mala byť vo všeobecnosti štyri až päť rokov (hoci táto smerná dĺžka obdobia by sa mala upravovať od prípadu k prípadu).

VEUEZ by mala kvôli uľahčeniu stanovenia kritérií vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať horizontálnymi problémami spoločnými pre mnohé skupiny výrobkov (napr. spomaľovače horenia, balenie atď.).

b) Prienik na trh, viditeľnosť a povedomie spotrebiteľov

Existujú štyri parametre pre meranie viditeľnosti environmentálnej značky:

- spoločnosti: počet spoločností, ktorým bola udelená environmentálna značka,

- výrobky: počet výrobkov, pre ktoré majú tieto spoločnosti environmentálnu značku,

- druh výrobku: počet predávaných druhov týchto výrobkov s environmentálnou značkou,

- hodnoty: predajná hodnota týchto druhov výrobkov po opustení výrobného závodu.

V súčasnosti (august 2001) využíva environmentálnu značku 83 spoločností (v porovnaní s 37 v marci 2000) na niekoľkých stoviek svojich výrobkov. Textilné výrobky a farby a laky sú najúspešnejšie skupiny výrobkov, pokiaľ ide o počet žiadateľov. Na hodvábny papier pripadá významná časť celkovej hodnoty predaja položiek označených environmentálnou značkou. Rozloženie držiteľov environmentálnych značiek a ich výrobkov v Európskej únii a v Európskom hospodárskom priestore je ešte stále veľmi nerovnomerné, ale v porovnaní so situáciou pred rokom sa ukazuje oveľa lepšie a vyváženejšie pokrytie výrobkov v 12 zo 17 skupín výrobkov držiteľmi licencií v 13 z 18 účastníckych krajín. Predbežné údaje za rok 2000 uvádzajú predaj približne 17 miliónov druhov výrobkov označených environmentálnou značkou s predajnou hodnotou po opustení výrobného závodu približne 38 miliónov EUR.

Avšak pokiaľ ide o skutočný prienik na trh, sú výrobky spoločenstva označené environmentálnou značkou ešte stále pomerne nevýznamné, v súčasnosti predstavujú menej než 1 % celkového objemu trhu s rôznymi skupinami výrobkov. Napríklad predajná hodnota po opustení výrobného závodu u farieb a lakov na vnútorné nátery v Európskej únii bola v roku 1999 približne 8 miliónov EUR v porovnaní s celkovou predajnou hodnotou všetkých dekoračných náterových farieb približne 7200 miliónov EUR.

Preto je krátkodobým cieľom značne zvýšiť počet výrobkov označených environmentálnou značkou tak, aby sa environmentálna značka zviditeľnila na trhu, a zväčšiť jej environmentálny vplyv. Cieľom pre dlhšie obdobie je neustále posilňovať túto viditeľnosť tak, aby sa jej úroveň približovala k plnému teoretickému potenciálu prieniku environmentálnej značky na trh, ktorý sa vo všeobecnosti nachádza medzi 1 % a 30 % celkového objemu trhu (v závislosti od príslušnej skupiny výrobkov a s ňou súvisiacich kritérií pre udelenie environmentálnej značky).

Malo by sa zdôrazniť, že globálne skúsenosti s environmentálnymi značkami typu I sú také, že sa stáva zriedka, aby dosiahli akúkoľvek pozíciu blízku takýmto úrovniam prieniku na trh a takúto úroveň dosiahla iba jedna alebo dve skupiny výrobkov na geograficky obmedzených trhoch. Pre environmentálnu značku by sa preto mali stanoviť realistické, ale súčasne ambiciózne plány. V krátkodobej perspektíve by bol kvôli dosiahnutiu minimálnej úrovne viditeľnosti potrebný ročný nárast hodnoty a/alebo počtu druhov výrobkov označených environmentálnou značkou najmenej o 25 %.

Viditeľnosť nie je presný pojem, ale pokiaľ sa týka environmentálnej značky, mohlo by sa uvažovať o dosiahnutí minimálnej viditeľnosti, keď budú mať spotrebitelia v celej Európskej únii a v Európskom hospodárskom priestore počas nákupu možnosť vybrať si výrobky rôznych druhov označené environmentálnou značkou bez toho, aby ich museli príliš aktívne vyhľadávať. Hrubá smerná definícia by napríklad mohla znieť tak, že v každom členskom štáte by sa mali predávať výrobky označené environmentálnou značkou z najmenej troch alebo štyroch rôznych skupín výrobkov, v množstvách predstavujúcich najmenej 1 % celkového objemu trhu s týmito skupinami výrobkov.

Orgány príslušné pre environmentálne značky v každom členskom štáte určili v tomto ohľade niektoré existujúce skupiny výrobkov, pre ktoré stanovili ciele v oblasti reklamy textilné výrobky, obuv, farby a laky, hnojivá a hodvábny papier.

Kým v konečnej analýze zostáva rozhodnutie o tom, či použiť environmentálnu značku alebo nie, úplne na jednotlivých spoločnostiach (a prijíma sa v podstate na základe hospodárskych a marketingových faktorov), VEUEZ, členské štáty a Komisia môžu aj tak značne ovplyvniť prienik environmentálnej značky na trh. Rovnako ako aktívna reklama environmentálnej značky u všetkých záujmových skupín (pozri tiež kapitola o spoločných reklamných činnostiach) je cieľom rozsiahlych konzultácií a dialógu v priebehu tvorby kritérií dosiahnuť najlepšiu možnú rovnováhu medzi envorinmentálnou ambíciou a technickou realizovateľnosťou, aby bola environmentálna značka príťažlivá pre výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov.

Zatiaľ čo v súčasnosti si je oveľa viac výrobcov a maloobchodníkov vedomých významu environmentálnej značky a príležitostí, ktoré poskytuje nový systém vo vzťahu k ich výrobkom, ako predstavitelia kľúčových záujmových skupín by mali byť všetci čo najskôr správne informovaní.

Rôzne štúdie, ktoré za niekoľko posledných rokov vypracovala Európska komisia, zdôraznili niektoré spoločné bariéry v komunikačnom procese, okrem iného rôzne veľký, ale ešte stále existujúci nedostatok informácií týkajúcich sa systému a príležitostí, ktoré poskytuje, a vnímanie environmentálnej značky ako pomerne slabého marketingového nástroja. Medzi ostatné faktory patrí neochota zúčastňovať sa na systémoch environmentálnych značiek per se a ťažkosti, ktoré majú žiadatelia, najmä v prípade niektorých skupín výrobkov, s plnením výberových kritérií, pretože nie vždy majú pod plnou kontrolou celý ich dodávateľský reťazec (napr. textilné výrobky). Väčšina týchto bariér je spôsobená problémami s komunikáciou a spoluprácou medzi aktérmi zapojenými do podpory a šírenia systému a tento pracovný plán sa nimi zaoberá.

Ďalší aspekt, veľmi úzko súvisiaci s viditeľnosťou a prienikom na trh, a preto aj s priamym environmentálnym prínosom značky, je zdôraznený v nedávno uzavretej zmluve na marketing environmentálnej značky v Grécku, kde sa autori štúdie pokúsili zvýšiť uznanie environmentálnej značky s logom v podobe kvetu medzi širokou verejnosťou. Aby logo ovplyvnilo spotrebiteľskú voľbu, mali by byť spotrebitelia schopní pochopiť (tým, že o značke vedia, počuli o nej, prečítali si ju alebo sprievodné brožúrky atď.), že výrobok, na ktorom je environmentálna značka, ma znížený environmentálny vplyv. Napríklad prieskum vykonaný vo Fínsku v predchádzajúcom období (1999) ukázal, že asi 39 % spotrebiteľov vie alebo je schopných uhádnuť, čo znamená logo európskej environmentálnej značky, hoci menší počet (22 %) ju priamo spoznal ako environmentálnu značku spoločenstva.

Pokiaľ sa environmentálna značka nachádza iba na pomerne malom počte výrobkov, mali by sa reklamné činnosti kvôli tomu, aby boli efektívne z hľadiska nákladov, sústrediť skôr na výrobcov a distribútorov než na spotrebiteľov. Keď začnú viacerí takíto výrobcovia a distribútori používať environmentálnu značku a urobí sa väčšia príslušná reklama, mali by sme očakávať vzrast miery poznania a v tejto chvíli by sa činnosti zamerané na zlepšovanie povedomia a konkrétnejšie nasmerované na spotrebiteľa viac vyplatili.

Komisia medzitým vypracovala rad brožúr, v ktorých sa vysvetľujú ciele a význam environmentálnej značky pre konkrétne skupiny výrobkov a ktoré sprevádzajú výrobky označené environmentálnymi značkami pri predaji spotrebiteľovi. Teraz by ich mali členovia VEUEZ systematickejšie distribuovať.

I pri obrovských marketingových zdrojoch trvá značkám mnoho rokov, kým sa zavedú a stanú sa široko uznávanými. Kým dlhodobým cieľom by malo byť, aby viac než polovica európskych spotrebiteľov uznávala európsku environmentálnu značku za značku environmentálnej dokonalosti, malo by sa zdôrazniť, že k tomu sa možno blížiť iba postupne. V krátkom horizonte a v rámci limitov dostupných zdrojov by sa mali vykonávať prieskumy zamerané na monitorovanie stupňa poznania a sledovanie rozvoja povedomia u spotrebiteľov. Mali by sa preskúmať a zaviesť do praxe spôsoby zvyšovania týchto číselných údajov.

Propagačná kampaň zameraná na spotrebiteľov, ktorá prebehla v Dánsku v rokoch 2000 až 2001, konkrétne ukázala, že je možné dosiahnuť také významné zlepšenia v oblasti poznania u spotrebiteľov (v tomto prípade štvornásobný vzrast na 20 %) veľmi úzkou spoluprácou a koordináciou s výrobcami a distribútormi v konkrétnom sektore. Kľúčovým faktorom tohto úspechu bolo, že výrobky označené environmentálnou značkou (textilné výrobky a pracie prostriedky) uviedol na trh súčasne veľký počet výrobcov spolu so začatím reklamnej kampane (v televízii, brožúry v miestach predaja atď.).

Ciele

Ročný nárast hodnoty a/alebo počtu druhov výrobkov označených environmentálnou značkou najmenej o 25 %.

Ešte pred ukončením tohto pracovného plánu dosiahnuť minimálnu úroveň viditeľnosti v dvoch tretinách členských štátov.

Všetci príslušní výrobcovia a maloobchodníci by si mali byť vedomí významu environmentálnej značky.

V dlhšom časovom horizonte by mala viac než polovica európskych spotrebiteľov rozpoznávať logo environmentálnej značky spoločenstva ako značku environmentálnej dokonalosti.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ by mala ešte pre koncom prvého roku trvania tohto pracovného plánu uviesť do používania mechanizmy podávania správ, na základe ktorých sa budú počítať ročné štatistické údaje pre potreby sledovania prieniku rôznych skupín výrobkov na trh.

VEUEZ by mala ešte pre koncom prvého roku trvania tohto pracovného plánu stanoviť vyššie uvedené kritérium pre minimálnu úroveň viditeľnosti environmentálnej značky a vyhodnotiť, v ktorých krajinách bola dosiahnutá.

VEUEZ, členské štáty a Komisia by mali počas celého trvania tohto pracovného plánu environmentálnych značiek vykonávať jednotlivo a/alebo spoločne činnosti, ktorými budú propagovať environmentálnu značku spoločenstva. Cieľom týchto činností by mali byť najmä maloobchodníci a pracovníci úradov verejného obstarávania (pozri ďalej). O týchto činnostiach by sa mali podávať správy (a mali by sa vymieňať informácie o nich) v priebehu predsedníckych rokovaní VEUEZ, ktoré sa konajú dvakrát za rok. Aj o zdrojoch venovaných na reklamu by sa mali podávať správy a pokiaľ je to možné, mali by predstavovať najmenej 50 % zdrojov venovaných na vytváranie a revízie skupín výrobkov. Súbežne s tým by sa mala systematicky vyhľadávať a zohľadňovať spätná väzba od záujmových skupín.

V každom členskom štáte by mali orgány príslušné v oblasti environmentálnych značiek, záujmové skupiny a verejné inštitúcie určovať niektoré skupiny výrobkov za prioritné a tam, kde je to vhodné, mali by na ne zameriavať významnú časť svojich marketingových činností.

VEUEZ by mala vypracovať sledovania spotrebiteľského rozpoznávania loga environmentálnej značky spoločenstva a vykonávať nákladovo efektívne činnosti zamerané na jeho postupné zlepšovanie.

Pozri tiež spoločné reklamné činnosti (kapitoly 4b a 5).

c) Environmentálne prínosy

Celkovým cieľom systému environmentálnych značiek je propagovať výrobky, ktoré majú v porovnaní s inými výrobkami v tej istej skupine výrobkov potenciál znižovať záporné environmentálne vplyvy, a tým prispievať k účinnému využívaniu zdrojov a k vyššej úrovni ochrany životného prostredia. Pri plnení tohto cieľa systému environmentálnych značiek prispieva k tomu, že spotreba sa stane lepšie udržateľnou a k dosahovaniu cieľov politiky stanovených v stratégii trvalo udržateľného rozvoja spoločenstva (napríklad v oblastiach klimatických zmien, účinnosti využívania zdrojov a ekotoxicity), šiesteho environmentálneho akčného programu a pripravovanej Bielej knihy o stratégii integrovanej politiky výrobkov.

Predchádzajúce štúdie a správy ukázali, že je ťažké vypočítať špecifické environmentálne prínosy environmentálnych značiek kvôli ťažkostiam s oddeľovaním a meraním týchto environmentálnych prínosov od environmentálnych prínosov dosahovaných inými environmentálnymi opatreniami. Je však možné odhadnúť maximálny potenciálny environmentálny prínos, ktorý by bolo možné dosiahnuť, keby všetky výrobky v skupine výrobkov spĺňali kritériá pre udelenie environmentálnej značky. Pri navrhovaní nových kritérií pre skupinu výrobkov by sa mal v technických štúdiách v najväčšej možnej miere hodnotiť tento maximálny potenciál.

Priamy environmentálny prínos environmentálnej značky je vo všeobecnosti v silnom vzájomnom vzťahu s jej prienikom na trh. Dosiahne sa to po prvé konsolidáciou a nárastom predaja výrobkov označených environmentálnou značkou, ktoré majú nižší environmentálny vplyv, a po druhé vylepšeniami, ktoré ich výrobcovia musia urobiť, aby splnili kritériá pre udelenie environmentálnej značky. Pokrok pri zvyšovaní environmentálneho prínosu environmentálnej značky závisí od rôznych reklamných a marketingových činností, ktoré sa už vykonávajú, a ktoré sú stanovené v tomto pracovnom pláne.

Environmentálna značka má v praxi niekoľko druhov nepriamych environmentálnych prínosov, ktoré sa neodrážajú v počte výrobkov alebo licencií označených environmentálnou značkou. Tieto nepriame prínosy sú kladné a mali by sa vyhodnocovať a podporovať.

Jedným zo základných nepriamych environmentálnych prínosov environmentálnej značky je narastajúce využívanie environmentálnej značky alebo iných environmentálnych kritérií vo verejnom alebo súkromnom obstarávaní. Článok 10 nariadenia (ES) č. 1980/2000 uvádza: "Aby sa podporilo používanie výrobkov s environmentálnou značkou, mali by Komisia a iné inštitúcie spoločenstva, ako aj iné verejné orgány na vnútroštátnej úrovni dať príklad, bez toho, aby bolo dotknuté právo spoločenstva, pri špecifikovaní svojich požiadaviek pre výrobky."

Na verejné obstarávanie pripadá približne 14 % [6] dopytu na európskom trhu a nákupcovia v spoločnostiach a iných vládnych a mimovládnych organizáciách by mali byť systematickejšie vedení k tomu, aby vo svojich výzvach na predloženie súťažných návrhov využívali kritériá pre udelenie environmentálnej značky. Výkladový dokument Komisie k verejnému obstarávaniu a životnému prostrediu [7] v súčasnosti vyjasňuje, akým spôsobom by sa to malo robiť.

Povedomie nákupcov však ešte stále nie je dostatočne vysoké na to, aby malo významné účinky na trh. Takže jedným zo špecifických cieľov by malo byť zvýšenie dopytu verejných a súkromných nákupcov po ekologických výrobkoch v nasledujúcich rokoch. Mali by sa urobiť prieskumy a preveriť opatrenia na zvýšenie týchto číselných údajov.

Malo by sa tiež zdôrazniť, že toto je jedna oblasť, v ktorej vplyv environmentálnej značky nie je nevyhnutne spojený s počtom výrobkov nesúcich environmentálnu značku. Môže sa ukázať, že výrobok spĺňa kritériá pre udelenie environmentálnej značky, a preto ho nákupca môže uprednostňovať aj bez toho, aby výrobok nutne túto environmentálnu značku mal.

Podobným nepriamym prínosom, ktorý sa opäť nie vždy prejavuje na počte výrobkov označených environmentálnou značkou, je, že spoločnosti stále viac využívajú kritériá pre udelenie environmentálnej značky ako benchmarkové meradlo environmentálnej dokonalosti pri vývoji a dokonca marketingu ich výrobkov. Napríklad niektoré spoločnosti preverujú, či ich výrobky spĺňajú niektoré alebo všetky požiadavky na udelenie environmentálnej značky bez toho, aby o jej udelenie nevyhnutne žiadali.

Ciele

Prispievať k zlepšovaniu udržateľnosti spotreby a k cieľom politiky stanoveným v stratégii trvalo udržateľného rozvoja spoločenstva, šiestom environmentálnom akčnom programe a pripravovanej Bielej knihe o stratégii integrovanej politiky výrobkov.

Postupne vypracovať kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotenia priamych a nepriamych prínosov environmentálnej značky.

Pracovníci verejného obstarávania by mali byť v strednodobom horizonte informovaní o možnostiach využívania kritérií pre udelenie environmentálnej značky vo výzvach na predloženie súťažných návrhov.

V strednodobom horizonte by sa mala jasne stanoviť úloha kritérií pre udelenie environmentálnej značky ako benchmarkové meradlo environmentálnej dokonalosti.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ, členské štáty a Komisia by mali počas celého trvania tohto pracovného plánu environmentálnych značiek vykonávať jednotlivo alebo spoločne činnosti zamerané na informovanie pracovníkov verejného a súkromného obstarávania o príležitostiach na využívanie kritérií pre udelenie environmentálnu značku vo výzvach na predloženie súťažných návrhov.

VEUEZ by mala v priebehu prvých troch rokov trvania tohto plánu vypracovať a zlepšovať metodiku a parametre odhadovania priamych a nepriamych environmentálnych prínosov environmentálnej značky. Pri vytváraní nových alebo revidovaných kritérií by sa mali pre každú skupinu výrobkov systematicky odhadovať maximálne možné prínosy. Mala by sa zaviesť do používania stratégia sledovania, vyhodnocovania a zvyšovania nepriamych environmentálnych prínosov kritérií pre udelenie environmentálnej značky.

3. Neúplný zoznam prioritných skupín výrobkov

a) Prioritné skupiny výrobkov

Na to, aby bola niektorá skupina výrobkov považovaná za prioritnú pre systém environmentálnych značiek spoločenstva, je potrebné, aby splnila množstvo podmienok. Článok 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1980/2000 vyjadruje najmä niektoré základné požiadavky týkajúce sa vhodnosti výrobku pre udelenie environmentálnej značky. Výrobok musí byť významný v rámci vnútorného trhu a musí sa predávať na konečnú spotrebu. Musí mať významné environmentálne vplyvy, ktoré možno kladne ovplyvniť spotrebiteľskou voľbou a výrobcovia a maloobchodníci musia byť ochotní umiestniť environmentálnu značku na svoje výrobky.

Inými slovami, skupiny výrobkov by sa mali hodnotiť, pokiaľ ide o ich dôležitosť, potenciál a riadenie. Dôležitosť súvisí s povahou a veľkosťou environmentálnych vplyvov spojených so skupinou výrobkov, potenciál súvisí s potenciálnymi environmentálnymi prínosmi a riadenie súvisí s rozsahom, v ktorom možno skupinu výrobkov ovplyvniť environmentálnymi značkami.

V prílohe 1 je uvedený súhrn hlavných bodov hodnotenia "kandidátskej" skupiny výrobkov. Každá kandidátska skupina výrobkov by mala byť na základe tohto kontrolného zoznamu otázok zaradená do stupňa "vysoká priorita", "stredná priorita", "nízka priorita" a "nie je prioritou" a podľa toho by sa na ňu mali vynakladať zdroje. Na žiadnom výrobku, zaradenom do stupňa "nie je prioritou", by sa nemalo pokračovať v prácach.

Relatívna váha priradená každej z otázok zatiaľ nie je určená a môže sa celkom logicky meniť od prípadu k prípadu. Okrem toho je potrebné uvážiť vývoj v oblasti integrovanej politiky výrobkov (napr. možnosti vytvorenia systému značiek ISO typu II a III pre príslušné skupiny výrobkov). K celkovému zaradeniu každej skupiny výrobkov do prioritného stupňa by sa malo dospieť po diskusiách a konsenze v rámci VEUEZ. Metodika (a tým aj príloha 1) by sa mala ďalej zlepšovať a aktualizovať a mala by sa uplatňovať na prioritné skupiny výrobkov uvedené v prílohe 2, ktorá obsahuje zavedené a začínajúce skupiny výrobkov, ako aj návrhy na možné nové skupiny výrobkov (kandidátske skupiny výrobkov).

Nadväzne by sa potom mala podľa potreby aktualizovať príloha 2 formou úpravy názvov kandidátskych skupín výrobkov tak, aby presnejšie zohľadňovali ich budúci rozsah. Malo by sa tiež poznamenať, že ak je to vhodné, v priebehu revízie zavedených skupín výrobkov by sa mal ich rozsah postupne rozširovať napríklad tak, aby do skupiny patrili aj niektoré výrobky určené pre profesionálne použitie.

Zdôrazňujeme, že zoznamy uvedené v prílohe 2 nie sú úplné, ako je ustanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1980/2000. Komisia môže kedykoľvek dať VEUEZ mandát na vytvorenie a periodické preskúmavanie ekologických kritérií, ako aj požiadaviek na hodnotenie a overovanie, pre niektorú skupinu výrobkov, ktorá nie je uvedená v prílohe 2. Tieto zoznamy možno aktualizovať aj v priebehu doby platnosti tohto pracovného programu (v súlade s postupom ustanovením v článku 17 nariadenia (ES) č. 1980/2000) a pridávať nové skupiny výrobkov.

Ciele

Čo najlepšie využívať zdroje prideľované na vytváranie skupín výrobkov zameraním pozornosti na tie skupiny výrobkov, ktoré sú najvhodnejšie pre udelenie environmentálnej značky spoločenstva.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ by mala vypracovať a zlepšiť metodiku stanovenia priorít, najmä by sa mala snažiť vypracovať systém environmentálnej kategorizácie a vytvoriť vhodné stanovenie otázok. Pritom by mala zohľadniť okrem iného úspech alebo neúspech zavedených skupín výrobkov, ktorý by mala podrobne analyzovať. Nadväzne by sa mala aktualizovať príloha II.

Tabuľka prioritných skupín výrobkov a pre ne stanovených priorít v prílohe 2 by sa mala po konzultáciách s VEUEZ pravidelne aktualizovať na základe vyššie uvedenej metodiky. Najmä pre tie skupiny výrobkov v prílohe 2, u ktorých sa stanovená priorita ešte len má zhodnotiť, by sa toto hodnotenie malo urobiť čo najskôr. Pri príležitosti revízie každej skupiny výrobkov by mala VEUEZ opätovne zhodnotiť jej prioritu.

b) Popis služieb, na ktoré sa systém nevzťahuje

Článok 2 nariadenia (ES) č. 1980/2000 výslovne nevylučuje žiadnu službu z rozsahu pôsobnosti systému environmentálnych značiek. Všetky skupiny výrobkov, či už tovarov alebo služieb, však musia spĺňať podmienky ustanovené v článku 2 ods. 2 a musia podliehať rozhodnutiu Komisie, ktorým sa stanovujú ekologické kritériá pre udelenie environmentálnej značky tejto skupine výrobkov.

Podobne článok 3 nariadenia (ES) č. 761/2001 Európskeho parlamentu a Rady, ktoré umožňuje dobrovoľnú účasť organizácií v Systéme pre ekologické riadenie a audit v spoločenstve (EMAS), výslovne nevylučuje žiadnu službu zo sféry pôsobnosti EMAS. Vo všeobecnosti môže každý poskytovateľ služby, ktorý sa zaoberá zlepšovaním svojej celkovej environmentálnej činnosti, zo svojej vlastnej iniciatívy požiadať o registráciu v EMAS bez ohľadu na to, aký typ služby poskytuje.

Neexistuje žiadny a priori dôvod na vylúčenie akejkoľvek služby z rozsahu pôsobnosti systému environmentálnych značiek v dlhodobom horizonte. Na základe obmedzení článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1980/2000 by už bolo vylúčených omnoho viac služieb než tovarov kvôli tomu, že nemajú významné environmentálne vplyvy alebo významný potenciál dosiahnuť environmentálne zlepšenie prostredníctvom spotrebiteľskej voľby.

Do systému environmentálnych značiek v spoločenstve by mali byť prinajmenšom zo začiatku rýchlejšie zaraďované služby, ktoré majú silný aspekt súvisiaci s tovarom, ako sú autoumyvárne (spotrebovávajú vodu, energiu a čistiace prostriedky) alebo práčovne textílií (využívajú práčky, prepravu, energiu, pracie prostriedky, produkujú odpady atď.).

Jedným dôvodov pre to je, že buď v rámci systému environmentálnych značiek v spoločenstve, alebo vnútroštátnych systémov environmentálnych značiek existuje oveľa menej skúseností so službami v porovnaní s tovarmi a s aplikáciou metodík, založených na životnom cykle služieb. V tomto kontexte bude cenné vytvorenie a prvé skúsenosti s prvou skupinou výrobkov súvisiacou so službami, "turistické ubytovanie". Môže však byť veľmi vhodné začať počas trvania tohto pracovného plánu s prácami na štúdiách realizovateľnosti jednej alebo dvoch iných ďalších skupín výrobkov súvisiacich so službami, okrem iného kvôli prehĺbeniu našich skúseností so službami a ich chápania.

Existujú jasné marketingové argumenty v prospech toho, aby sa najprv doplnili tie "rodiny" tovarov, ktoré sú najpríťažlivejšie pre výrobcov, maloobchodníkov a spotrebiteľov, o všetky úzko súvisiace služby, a to ešte predtým, než sa začnú vytvárať nové rodiny založené na službách, ako je ekologické financovanie alebo verejná správa.

Úloha systému environmentálnych značiek v spoločenstve v širšom kontexte integrovanej politiky výrobkov a tiež iných strategických oblastí si aspoň zo začiatku vyžiada, aby sa pred zostavením rozsahu služieb, na ktoré sa tento systém vzťahuje, rozšíril rozsah tovarov, na ktoré sa tento systém vzťahuje.

Aj tak súčasne s tým, ako sa naše chápanie tovarov a služieb prehlbuje a ako sa aj systém environmentálnych značiek vyvíja a rozvíja, môžu sa niektoré ešte neurčené služby stať zákonitou prioritou pre systém environmentálnych značiek.

Na záver treba povedať, že nie je vhodné vylúčiť žiadnu konkrétnu službu. Uplatňovanie vyššie uvedeného kontrolného zoznamu otázok od prípadu k prípadu by malo byť objektívnym spôsobom odstupňovania medzi skupinami výrobkov pre tovary a služby. Tiež by sa malo zohľadniť, či má daná služba jasný vzťah k existujúcim skupinám výrobkov.

Ako posledný bod je potrebné zdôrazniť doplňujúce sa a vzájomne sa podporujúce úlohy systém environmentálnych značiek a EMAS (a iných systémov environmentálneho manažérstva, ako je ISO 14001). Veľmi stručne, spoločnosť, ktorá má EMAS, je jasne spoločnosťou systematicky riadenou z environmentálneho hľadiska, ktorá neustále zlepšuje svoje environmentálna činnosť vzhľadom na minimálne zákonné požiadavky. Výrobok označený environmentálnou značkou je z environmentálneho hľadiska jasne jedným z najlepších. Spoločnosť s EMAS by ťažila z využívania kritérií pre udelenie environmentálnej značky vo svojej environmentálnej politike ako jasného a kladného environmentálneho cieľa pre svoje výrobky. Spoločnosť, ktorá má alebo chce získať environmentálnu značku pre svoje výrobky, by ťažila z využívania EMAS na riadenie a udržiavanie svojej zhody so všetkými súvisiacimi kritériami. Nový systém environmentálnych značiek umožnila znížiť rôzne poplatky, napríklad pre spoločnosti certifikované podľa EMAS a ISO, pre malé a stredné podniky (MSP) a priekopnícke spoločnosti.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ by mala v priebehu prvých troch rokov trvania tohto plánu vypracovať metodiku pre stanovenie ekologických kritérií pre služby a mala by preskúmať určitý rozsah služieb, pokiaľ ide o hodnotenie ich stupňa priority.

VEUEZ by mala v priebehu prvých dvoch rokov trvania tohto plánu analyzovať potenciálne prípady väzby medzi systémom environmentálnych značiek a EMAS, ako aj systémamy environmentálneho manažérstva, ako je ISO 14001.

4. Spolupráca a koordinácia medzi systémom environmentálnych značiek v Európskej únii a ostatnými systémami environmentálnych značiek v členských štátoch

Koordinácia a spolupráca medzi systémom environmentálnych značiek v spoločenstve a ostatnými systémami environmentálnych značiek v členských štátoch by sa mala postupne stať systematickejšou a obsiahlejšou. Môže to významne posilniť príspevok systému značiek v Európe pri výkone činností podľa ich požiadaviek k reklamy a rozvoju trvalo udržateľnej spotreby.

Existuje niekoľko oblastí pre takúto spoluprácu a koordináciu vrátane výmeny informácií, spoločnej reklamy a vytvárania skupín výrobkov.

Značné úspory zdrojov by mohli byť dosiahnuté najmä lepšou koordináciou pri vytváraní skupín výrobkov.

Cieľ

Postupne a systematicky rozvíjať spoluprácu a koordináciu medzi systémom environmentálnych značiek v spoločenstve a ostatnými systémami environmentálnych značiek v členských štátoch.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ a ostatné systémy environmentálnach značiek v členských štátoch by mali vytvoriť stálu skupinu pre riadenie spolupráce a koordinácie.

a) Koordinácia vytvárania skupín výrobkov

Medzi systémom environmentálnych značiek v spoločenstve a ostatnými systémemami značiek by sa mali systematicky vymieňať informácie o skupinách výrobkov, ktoré v rámci nich existujú, a o ich programoch vytvárania skupín výrobkov a v prípadoch, ak je to vhodné, by mali koordinovať svoje činnosti, zdroje, odborné znalosti a výsledky. Viedlo by to k vzájomným úsporám, vyjasňovaniu príslušných úloh rôznych systémov a uľahčovalo by to harmonizáciu (v prípadoch, keď podobné systémy značiek majú podobné ciele).

Každý z celého radu prístupov má svoje výhody a tieto prístupy by sa mali vytvárať súbežne. Pre každú skupinu výrobkov v každom systéme značiek by sa malo prijať spoločné rozhodnutie s ohľadom na rôzne situácie a možnosti takýmto spôsobom:

Kritériá na úrovni Európskej únie existujú, kritériá na úrovni členského štátu neexistujú: v prípadoch, keď v systéme environmentálnych značiek v Európskej únii kritériá pre danú skupinu výrobkov existujú a vo vnútroštátnych alebo regionálnych systémoch značiek nie, v rámci vnútroštátneho (alebo regionálneho) systému značiek by malo byť prijaté rozhodnutie (a mala by byť o ňom informovaná VEUEZ) o tom, či:

i) nestanovovať kritériá pre túto skupinu výrobkov (t. j. k dispozícii by boli iba kritériá pre systémy environmentálnych značiek v Európskej únii). Malo by to výhodu zjednodušenia voľby výrobcov, posilnilo by to systém environmentálnych značiek v Európskej únii a vyžiadalo by si to aktívnejší marketing systému environmentálnych značiek v Európskej únii pre tú skupinu výrobkov;

ii) prijať kritériá systému environmentálnych značiek v Európskej únii ako vnútroštátne kritériá (ako napríklad urobilo Rakúsko v prípade žiaroviek). Malo by to výhodu v tom, že výrobcovia členského štátu by dostali ponuku na výber, že pre svoj lokálny marketing využijú systém značiek členského štátu a/alebo systém environmentálnych značiek v Európskej únii a pre marketing v ostatných členských štátoch systém environmentálnych značiek v Európskej únii. Ide najmä o posilnenie oboch systémov značiek.

iii) prijať kritériá odlišné od kritérií systému environmentálnych značiek v Európskej únii. Mali by byť stimulované odlišnými environmentálnymi a marketingovými cieľmi a vysvetlené všetkým záujmovým skupinám na úrovni členského štátu i na úrovni Európskej únie. Napríklad v prípadoch, keď sú kritériá systému environmentálnych značiek v Európskej únii veľmi prísne, môže byť zákonitým cieľom vnútroštátneho systému environmentálnych značiek osloviť širší segment trhu prijatím menej prísnych kritérií a naopak. Vnútroštátny systém značiek môže mať stanovený aj špecifické environmentálne ciele, ktoré chce zdôrazniť vo forme kritérií, ktoré sú možno menej dôležité alebo vhodné na európskej únii. Vo väčšine prípadov by sa však na obidvoch stranách mali vykonať činnosti zamerané na dosiahnutie konvergencie kritérií, ak je to vhodné.

Kritériá na úrovni Európskej únie neexistujú, kritériá na úrovni členského štátu existujú: v prípadoch, keď vo vnútroštátnych (alebo regionálnych) systémoch kritériá existujú, v systéme environmentálnych značiek v spoločenstve by sa to malo zohľadniť pri hodnotení priority prípadného vytvorenia skupiny výrobkov na úrovni Európskej únie. Keby sa v rámci systému environmentálnych značiek v Európskej únii prijalo rozhodnutie urobiť to, VEUEZ by pri stanovení kritérií Európskej únie mala zohľadniť existujúce vnútroštátne kritériá. Všetky rozdiely medzi vnútroštátnymi kritériami a konečnými kritériami by sa mali zistiť, popísať, vysvetliť a oznámiť príslušným záujmovým skupinám.

Kritériá na úrovni Európskej únie neexistujú, ani kritériá na úrovni členského štátu neexistujú: v prípadoch, keď neexistujú vnútroštátne kritériá, ani kritériá na úrovni Európskej únie, medzi systémom environmentálnych značiek v spoločenstve a vnútroštátnymi systémami značiek by mali od prípadu k prípadu prebehnúť diskusie o tom, či je vhodnejšie stanoviť kritériá na úrovni Európskej únie alebo na úrovni členského štátu, alebo na obidvoch úrovniach (pričom v tomto prípade by bolo potrebné vysvetliť, aké by boli doplnkové prístupy a prečo), a ako pri tom čo najefektívnejšie postupovať.

Kritériá na úrovni Európskej únie existujú, kritériá na úrovni členského štátu existujú: v prípadoch, keď pre danú skupinu výrobkov existujú kritériá v rámci systémov značiek členského štátu aj v rámci systému environmentálnych značiek v spoločenstve, malo by sa prijať rozhodnutie buď tieto kritériá postupne harmonizovať (napr. jedna z dvoch strán prijme kritériá tej druhej), prijať doplnkové prístupy (pozri vyššie), alebo jedna strana (alebo obidve) danú skupinu výrobkov stiahne.

Cieľ

Postupne koordinovať vytváranie skupín výrobkov v rôznych systémoch značiek v Európskej únii.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ a ostatné systémy značiek v členských štátoch by mali preskúmať a vytvoriť katalóg všetkých skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahujú systémy environmentálnych značiek v Európskej únii a v kandidátskych krajinách (a prípadne v iných krajinách) a zaviesť do používania mechanizmus tvorby a aktualizácie centrálneho registra týchto skupín výrobkov a ich kritérií.

VEUEZ a ostatné systémy značiek v členských štátoch by mali zaviesť do používania mechanizmus postupnej koordinácie svojich pracovných programov a výmeny informácií.

VEUEZ a ostatné systémy značiek v členských štátoch by mali pre každú skupinu výrobkov v rámci každého systému značenia určiť, ktorá zo situácií a prístupov popísaných v kapitole 4 a) sa vzťahuje na túto skupinu.

VEUEZ a ostatné systémy značenia v členských štátoch by mali v čo najväčšej miere harmonizovať svoje databázy prísad do pracích prostriedkov (zoznamy DID) a súvisiace otázky.

VEUEZ a ostatné systémy značenia v členských štátoch by mali v rámci prebiehajúceho vytvárania skupín výrobkov preskúmať možnosti, ako si v členských štátoch vhodným spôsobom vzájomne uznávať medziprodukty a konečné výrobky, ktoré obsahujú jednu zo značiek, napríklad v kontexte skupín výrobkov, v rámci ktorých existuje dôvera v používanie označených výrobkov.

VEUEZ by mala zohľadňovať príslušné práce, ktoré sa vykonávajú na Globálnej sieti pre environmentálne značky (GEN).

b) Spoločné činnosti zamerané na reklamu systému environmentálnych značiek v Európskej únii a ostatných systémov environmentálnych značiek v členských štátoch a ich výrobkov s environmentálnou značkou, okrem iného kvôli zlepšeniu povedomia spotrebiteľov a chápania spoločných a doplňujúcich sa úloh týchto systémov.

Rôznym záujmovým skupinám by sa mali poskytovať informácie, ktoré vysvetľujú environmentálnu hodnotu rôznych environmentálnych značiek v Európe, pričom rôzne systémy sa neprezentujú ako konkurenčné, ale skôr ako vzájomne sa doplňujúce, hoci s rôznymi skupinami výrobkov a cieľmi, a vždy prispievajúce k spoločnému konečnému cieľu trvalo udržateľného rozvoja a správnych spôsobov spotreby.

Vyžiadalo by si to určitú spoločnú diskusiu medzi systémom environmentálnych značiek v Európskej únii a ostatnými systémami značiek v členských štátoch, cieľom ktorej by bolo dospieť k spoločnému chápaniu a prezentovaniu systémov a ich spoločných a doplňujúcich sa cieľov a úloh.

Jedným špecifickým aspektom by mali byť spoločné reklamné kampane za zhodné skupiny výrobkov, počas ktorých sa spotrebiteľom vysvetľujú rôzne environmentálne aspekty (ak nejaké existujú) a prínosy vyplývajúce zo zhodných systémov.

Tiež je dôležité vytvoriť spoločnú internetovú stránku, ktorá umožní európskym spotrebiteľom a verejným a súkromným nákupcom ľahšie vyhľadávať výrobky označené environmentálnou značkou (t. j. informuje o tom, kde sa dajú nakúpiť, kto je výrobcom a kontaktné informácie).

V prípadoch, keď pre danú skupinu výrobkov existujú kritériá v rámci vnútroštátnych (alebo regionálnych) systémov značiek, aj v rámci systému environmentálnych značiek v Európskej únii, je jasné, že najlepším možným výsledkom (pokiaľ ide o informovanie spotrebiteľa a posilnenie environmentálnych značiek ako nástroja na podporu trvalo udržateľnej spotreby) je, že žiadatelia požiadajú o obidve značky a dostanú ich. Na úrovni členského štátu by výrobca ťažil z miestnej prestíže značky členského štátu a z európskeho rozmeru značky Európskej únie a pri predaji svojich výrobkov v ostatných členských štátoch (v ktorých je jeho značka vo všeobecnosti menej známa) by ťažil zo značky Európskej únie. Obidve značky, objavujúce sa vedľa seba, by posilnili povedomie spotrebiteľov o obidvoch logách a posilnili by sa aj oba systémy.

Kvôli podpore používania obidvoch značiek by sa mali upraviť aj štruktúry poplatkov tak, že žiadateľ, ktorý žiada o obidve značky, by dostal vhodnú zľavu. Umožnilo by sa mu napríklad odrátať od poplatkov za jednu značku cenu, ktorú platí za tú druhú značku. Mali by sa starostlivo preskúmať finančné dôsledky (kladné aj záporné, krátkodobé aj dlhodobé) tohto prístupu, ako aj rad postupov pre roztriedenie možných komplikácií.

Cieľ

Postupne zvyšovať povedomie o spoločných a doplňujúcich sa cieľoch a úlohách systému environmentálnych značiek v Európskej únii a ostatných systémov značiek v členských štátoch.

Vykonávacie opatrenia

Komisia, členské štáty, VEUEZ, ostatné systémy značiek v členských štátoch by mali počas prvého roku trvania tohto pracovného plánu spoločne vypracovať informácie pre záujmové skupiny (výrobcovia, spotrebitelia, distribútori, verejní nákupcovia atď.) týkajúce sa existencie a spoločných a doplňujúcich sa úloh a cieľov vnútroštátnych systémov značiek a systémy environmentálnych značiek v Európskej únii. Počas druhého roku trvania tohto pracovného plánu by sa mali vykonávať činnosti zamerané na šírenie týchto informácií.

Medzi VEUEZ a ostatnými systémemami značiek v členských štátoch by sa mali vymieňať a šíriť informácie o tom, kde sa predávajú aké výrobky označené environmentálnou značkou.

Komisia, VEUEZ a ostatné systémy značiek v členských štátoch by mali skúmať možnosti vytvorenia spoločného "ekologického obchodu" s výrobkami označenými environmentálnou značkou na Internete (alebo s tým súvisiacich činností). Ak budú tieto možnosti priaznivé, mal by sa súčasne navrhnúť časový rozvrh a rozpočet na realizáciu obchodu.

VEUEZ a vnútroštátne systémy značiek by mali vykonávať spoločné činnosti, ktorými podporujú využívanie kritérií pre udelenie environmentálnej značky pri verejnom a súkromnom obstarávaní.

Komisia by popri konzultáciách s VEUEZ mala študovať možnosti a príležitosti na úpravu štruktúry poplatkov za environmentálnu značku spoločenstva takým spôsobom, aby ponúkala vhodné zľavy žiadateľom, ktorí žiadajú o environmentálnu značku spoločenstva aj o jednu alebo viaceré z ostatných značiek v členských štátoch, pričom zohľadní finančné dôsledky (kladné aj záporné, krátkodobé aj dlhodobé), a ak to je vhodné, navrhne upravené rozhodnutie. Ostatné systémy značiek v členských štátoch by mali urobiť to isté.

5. Spoločné reklamné činnosti

(

Poznámka:

Tieto spoločné činnosti zamerané na reklamu systému environmentálnych značiek v Európskej únii sa vykonávajú navyše k prebiehajúcim propagačným činnostiam, ktoré vykonávajú jednotlivé členské štáty, členovia VEUEZ a Komisia.)

Dobrovoľný systém môže byť úspešný a mať významný vplyv na trh, iba ak je podporený významným množstvom marketingových a reklamných činností. Článok 10 revidovaného nariadenia požaduje, aby členské štáty a Komisia v spolupráci s členmi VEUEZ propagovali používanie environmentálnej značky spoločenstva činnosťami zameranými na zvyšovanie povedomia a informačnými kampaňami pre spotrebiteľov, výrobcov, obchodníkov, maloobchodníkov a širokú verejnosť. Zásadný význam má zapojenie rôznych záujmových skupín a najmä takých, ktoré môžu fungovať ako množitelia (ako je maloobchodný sektor a spotrebiteľské a environmentálne mimovládne organizácie). Títo by mali byť jasne určení a mala by sa vypracovať cielená stratégia, ako čo najlepšie informovať každého z nich.

VEUEZ by mala najmä naďalej pravidelne dvakrát ročne organizovať rokovania venované zásadne marketingu a reklamy a strategickému rozvoju a mala by vytvoriť stálu pracovnú skupinu pre riadenie marketingu, ktorá navrhuje a koordinuje spoločné reklamné činnosti všetkých druhov vrátane činností, ktoré bude vykonávať Komisia a členské štáty.

Ako bolo uvedené vyššie (pozri kapitola o prenikaní na trh), celkové zdroje vynaložené na reklamu a marketing (či už spoločný alebo individuálny) by mali byť významné a mali by tvoriť najmenej 50 % výšky zdrojov vynaložených na technický rozvoj skupín výrobkov.

Cieľ

VEUEZ, Komisia a členské štáty by mali vo vhodnej miere koordinovať svoje marketingové činnosti a navrhovať a realizovať spoločné činnosti.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ by mala vytvoriť stálu skupinu pre riadenie marketingu.

Zdroje vynaložené na reklamu (spoločne alebo inak) by sa mali v čo najväčšej miere zvýšiť na úroveň 50 % zdrojov vynakladaných na vytváranie a revíziu skupín výrobkov.

VEUEZ by sa mala stretávať dvakrát ročne a zásadne diskutovať o marketingu, reklamy a strategickom rozvoji systému (predsednícke rokovania).

VEUEZ, Komisia a členské štáty by mali spoločne určovať rôzne kľúčové cieľové skupiny a definovať a realizovať stratégiu pre každú z nich.

a) Spoločné reklamné činnosti zamerané na zlepšovanie povedomia záujmových skupín

Hlavným cieľom je neustále informovať výrobcov, spotrebiteľov a množiteľov (obchodníkov a mimovládne organizácie), skutočne všetky záujmové skupiny, o systéme environmentálnych značiek a súvisiacich novinkách. Niektorými z vhodných prostriedkov sú tlačoviny (brožúry a informačné bulletiny, články) a internetová stránka. Súbežne s tým by sa mala systematicky vyhľadávať a zohľadňovať spätná väzba od záujmových skupín.

Pokiaľ ide o brožúry, už je k dispozícii kompletný súbor materiálov (informačná sada o systéme environmentálnych značiek), ktorý vypracovala Komisia a rôzne príslušné orgány. Mal by sa poskytovať príslušným záujmovým skupinám, ako aj pravidelne aktualizovať a zlepšovať. Tieto materiály by sa mali lepšie využívať a VEUEZ, Komisia a členské štáty by mali koordinovať svoje činnosti kvôli účinnejšiemu využívaniu obmedzených zdrojov, vypracovávaniu brožúr, informačných bulletinov a tvorbe internetovej stránky a systematickejšie ich šíriť medzi kľúčové cieľové skupiny.

Podobne je internetová stránka systému environmentálnych značiek v spoločenstve (http://europa.eu.int/ecolabel) už teraz centrálnym zdrojom všetkých dôležitých informácií a je potrebné ju aktívne a spoločne riadiť a pravidelne aktualizovať. Kvôli posilňovaniu jej dôveryhodnosti a priehľadnosti by bolo potrebné povzbudzovať všetky záujmové skupiny vrátane spotrebiteľských a environmentálnych mimovládnych organizácií, aby do nej pravidelne prispievali vstupnými informáciami.

Odhliadnuc od poskytovania vhodných informačných nástrojov je tiež dôležité zvažovať také udalosti, ako sú výstavy a veľtrhy, na ktorých je možné prezentovať európsky systém environmentálnych značiek širšej verejnosti. Doteraz nebola vypracovaná žiadna systematická analýza, ktorou by sa preskúmalo, ktoré výstavy alebo veľtrhy sú najvhodnejšie na reklamu tohto systému environmentálnych značiek. Ďalším dôležitým aspektom, ktorý by sa mal ďalej skúmať, je možnosť používať výrobky označené environmentálnou značkou na "megaudalostiach", ako sú majstrovstvá sveta, olympijské hry alebo festivaly atď.

A nakoniec, ešte stále existuje rozšírená nesprávna predstava, že žiadanie o udelenie environmentálnej značky je ťažkopádny, byrokratický a nákladný proces, zatiaľ čo podľa nedávnej revízie nariadenia a štruktúry poplatkov je žiadanie jednoduchšie a lacnejšie ako predtým. Okrem toho sa pri stanovení kritérií pre každý výrobok venuje zvláštna pozornosť udržiavaniu nákladov na skúšanie na minimálnej úrovni a presnému vysvetleniu, ktorú dokumentáciu a správy o skúškach potrebuje žiadateľ predložiť. Je potrebné špecificky oznamovať záujmovým skupinám lepšie informácie o týchto záležitostiach.

Cieľ

Neustále informovať všetky záujmové skupiny o systéme environmentálnych značiek a novinkách, ktoré s ňou súvisia. Súbežne s tým by sa mala vyhľadávať a zohľadňovať spätná väzba od záujmových skupín.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ a Komisia by mali organizovať aktualizáciu a neustále zlepšovanie internetovej stránky systému environmentálnych značiek.

VEUEZ by mala organizovať a koordinovať vypracovanie a distribúciu brožúr a iných tlačovín.

VEUEZ by mala zostaviť zoznam udalostí, v priebehu ktorých by mal byť prezentovaný systém environmentálnych značiek a vypracovať návrh na používanie výrobkov označených environmentálnou značkou na vybraných "megaudalostiach".

VEUEZ by mala zabezpečovať, aby informácie poskytované záujmovým skupinám vysvetľovali postupy, čas a náklady súvisiace so žiadosťou o udelenie environmentálnej značky.

b) Spoločné reklamné činnosti zamerané na zlepšovanie povedomia verejných a súkromných nákupcov

Vyššie uvedená kapitola o prieniku na trh zdôrazňuje potenciál verejných a súkromných nákupcov. Spoločné reklamné činnosti by sa mali zameriavať na túto kľúčovú cieľovú skupinu. Sú potrebné informácie o právnom rámci (ako môže nákupca zapracovať kritériá pre udelenie environmentálnej značky do svojich výziev na predloženie súťažných návrhov, v súčasnosti je to vysvetlené vo výkladovom dokumente Komisie o verejnom obstarávaní a životnom prostredí) a o existujúcich kritériách pre rôzne skupiny výrobkov. Aj tu by mala hrať dôležitú úlohu internetová stránka systému environmentálnych značiek. Mali by sa organizovať spoločné rokovanie medzi VEUEZ a verejnými nákupcami a tiež by sa mali zvážiť vnútroštátne alebo regionálne kampane.

Cieľ

Osoby zodpovedné za verejné obstarávanie by mali byť v strednodobom horizonte informované o možnostiach využívania kritérií pre udelenie environmentálnej značky vo svojich výzvach na predloženie súťažných návrhov.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ, Komisia a členské štáty by mali ešte pred koncom druhého roku trvania tohto pracovného plánu vypracovať spoločnú stratégiu a vykonať rad spoločných činností zameraných na reklamu používania kritérií pre udelenie environmentálnej značky vo verejnom a súkromnom obstarávaní.

Komisia by mala vypracovať príručku o ekologickom verejnom obstarávaní, ktorá by sa mala okrem iných aspektov zaoberať tým, ako je možné využívať tieto kritériá vo výzvach na predloženie súťažných návrhov. VEUEZ, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť čo najširšie rozšírenie tejto príručky verejným nákupcom a organizovať výcvikové a informačné stretnutia a iné príslušné činnosti. Príslušné informácie by mali byť umiestnené na internetovej stránke.

c) Spoločná reklama a podpora malým a stredným podnikom a distribútorom

Okrem rôznych reklamných činností podrobne popísaných v predchádzajúcich kapitolách by sa mali vytvoriť siete na podporu žiadostí malých a stredných podnikov o udelenie environmentálnej značky. Malé a stredné podniky nemajú vždy vhodné prostriedky alebo informácie pre hodnotenie príležitostí, ktoré ponúka environmentálna značka a pre vypracovanie úspešnej žiadosti. Mali by im pomáhať siete, do ktorých sú zapojení iní žiadatelia, záujmové skupiny, príslušné orgány a ostatné príslušné organizácie, ako sú obchodné združenia alebo regionálne inštitúcie.

Maloobchodníci ako sprostredkovatelia medzi výrobcami a spotrebiteľmi, hrajú tiež kľúčovú úlohu. Mohli by využívať environmentálnu značku napríklad na zvyšovanie imidžu kvality výrobkov označených názvom ich firmy, ako aj snažiť sa ponúkať svojim zákazníkom výrobky označené environmentálnou značkou. Vytváranie strategických partnerstiev s maloobchodníkmi by preto malo byť prioritou.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ by mala vypracovať stratégiu a vykonať činnosti na realizácii sietí na podporu žiadostí malých a stredných podnikov o udelenie environmentálnej značky.

VEUEZ by mala vytvárať strategické partnerstvá s maloobchodníkmi.

6. Plánovanie financovania

V dôsledku zapojenia mnohých organizácií vrátane verejnej správy (napríklad rozpočet Komisie je ročný) nie je možné pripraviť presné rozpočty na nasledujúce roky.

Napriek tomu požiadavky systému environmentálnych značiek majú dve hlavné zložky a to zdroje na vytváranie skupín výrobkov a zdroje na marketing a reklamu.

Odhadované zdroje vynaložené na systém environmentálnych značiek v roku 2000 vrátane zdrojov, ktoré vynaložila VEUEZ, Komisia a členské štáty, boli približne 45 osôb a 4 milióny EUR (do tejto sumy nie sú zahrnuté platy). Z tejto sumy bolo približne 2,8 milióna EUR vynaložených na marketing a reklamu.

Výška zdrojov je primeraná vytváraniu a revízii skupín výrobkov a v rámci ročných rozpočtových možností VEUEZ, Komisie a členských štátov by naďalej mohli byť prideľované každý rok. Tieto zdroje by sa mali využívať čo najefektívnejšie.

Celková suma príjmov z poplatkov, ktoré vybrali príslušné orgány v roku 2000, bola približne 280000 EUR a je možné očakávať, že s rozvojom tohto systému sa zvýši. Malo by to umožniť pravidelný nárast výšky zdrojov vynakladaných na marketing a reklamu (bez započítania nárastu zdrojov tých spoločností, ktorým bola udelená environmentálna značka), ktoré by mali dosiahnuť najmenej 50 % výšky zdrojov vynaložených na vytváranie a revíziu skupín výrobkov.

Cieľ

Plánovanie dlhodobého financovania systému pri čo najefektívnejšom využívaní vynakladaných zdrojov.

Vykonávacie opatrenia

VEUEZ, Komisia a členské štáty by sa mali zamerať na dosiahnutie dohody o dlhodobom financovaní systému.

[1] COM(2001)68 final (konečná verzia).

[2] COM(2001)31 final (konečná verzia).

[3] Závery predsedníctva, 15. a 16. júna 2001, SN 200/01, s. 4; Spoločné oznámenie: Trvalo udržateľným rozvojom Európy za lepší svet: Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie (9175/01).

[4] Poznámka:Komisia funguje ako sekretariát VEUEZ a zúčastňuje sa všetkých jej činnostiach.

[5] Rokovania VEUEZ, ktoré dvakrát ročne organizuje predseda VEUEZ vo svojej krajine s cieľom diskutovať o politike a marketingu.

[6] Výkladové oznámenie Komisie k právu spoločenstva vzťahujúcemu sa na verejné obstarávanie a k možnostiam zaradenia environmentálnych záležitostí do verejného obstarávania, COM(2001)274 final (konečná verzia).

[7] Výkladové oznámenie Komisie k právu spoločenstva vzťahujúcemu sa na verejné obstarávanie a k možnostiam zaradenia environmentálnych záležitostí do verejného obstarávania, COM(2001)274 final (konečná verzia).

--------------------------------------------------

Príloha 1

METODIKA STANOVENIA PRIORÍT

V ďalej uvedenom neúplnom zozname sú obsiahnuté hlavné otázky, ktoré by sa mali položiť pre každú "kandidátsku skupinu" výrobkov (kladná odpoveď na každú otázku vytvára priaznivé podmienky na ďalší postup a stanovenie ekologických kritérií pre danú skupinu výrobkov):

Environmentálne otázky: Má táto skupina výrobkov…

1. … významné environmentálne vplyvy na globálnej, regionálnej alebo všeobecnej základni?

2. … významný potenciál pre environmentálne zlepšenie prostredníctvom spotrebiteľskej voľby?

3. … súvis s prioritnými oblasťami, nástrojmi a právnymi predpismi environmentálnej politiky (napr. integrovaná politika výrobkov, odpady, zmena klímy, energetická značka)?

Otázky súvisiace s trhom: Táto skupina výrobkov…

4. … predstavuje významný objem predaja a obchodu na vnútornom trhu?

5. … poskytuje výrobcom alebo maloobchodníkom príležitosti a stimuly, aby sa snažili dosiahnuť konkurenčnú výhodu tým, že budú ponúkať výrobky označené environmentálnou značkou?

6. … už má so svojím marketingom spojené environmentálne argumenty?

7. … napĺňa výslovný záujem záujmových skupín o environmentálnu značku pre túto skupinu výrobkov?

8. … predstavuje významný objem predaja na konečné použitie alebo spotrebu?

9. … má významný podiel na predaji na trhu verejného obstarávania?

10. … má významný podiel na trhu súkromného obstarávania pre túto skupinu výrobkov?

11. … pochádza od malovýrobcov?

12. … má vysokú mieru nákupu zo strany spotrebiteľov (napr. každý deň alebo každý týždeň)?

13. … podporuje niektorú existujúcu "rodinu" skupín výrobkov?

14. … predstavuje konkrétnu príležitosť na zlepšenie celkovej viditeľnosti systému?

Ostatné súvisiace problémy: Táto skupina výrobkov…

15. … súvisí s problémami zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov?

16. … existuje v rámci iného systému environmentálnych značiek v Európe alebo inde, a ak áno, je táto skupina výrobkov úspešná v rámci tohto systému?

17. … má vytvorené normy vhodnosti pre použitie?

--------------------------------------------------

Príloha 2

NEÚPLNÝ ZOZNAM PRIORITNÝCH SKUPÍN VÝROBKOV

Existujúce alebo začínajúce skupiny výrobkov

Výrobky z hodvábneho papiera

Papier do kopírovacích strojov

Hnojivá

Farby a laky na vnútorné nátery

Textilné výrobky

Obuv

Čistiace prostriedky pre umývačky riadu

Pracie prostriedky

Univerzálne čistiace prostriedky a čistiace prostriedky pre hygienické zariadenia

Čistiace prostriedky na ručné umývanie riadu

Posteľné matrace

Žiarovky

Osobné počítače

Prenosné počítače

Práčky

Chladničky

Umývačky riadu

Turistické ubytovanie

Nábytok

Krytiny na pevný podklad

Televízory

Vysávače

Pneumatiky

Možné nové skupiny výrobkov

(

Poznámka:

VEUEZ a Komisia v súčasnosti vykonávajú práce na podrobnom hodnotení stupňa priority týchto možných nových skupín výrobkov a na určení najlepšieho poradia a načasovania ich vytvorenia.

)

Tlačiarenský papier

Tlačiarenské papierové výrobky

Výrobky zo spracovaného papiera, papiernické výrobky

Tapety

Sáčky na odpad/plastické tašky

Nákupné tašky – papierové/igelitové tašky

Písacie potreby

Telefóny

Kopírovacie stroje

Malé elektrické zariadenia do domácnosti

Módne doplnky

Rukavice

Kožené výrobky

Športové vybavenie

Hračky a hry

Obaly

Výrobky pre domácich majstrov

Klimatizačné zariadenia

Vykurovacie systémy

Systémy na ohrev vody

Izolácia

Stavebné komponenty

Stavebné služby

Maloobchodné služby

Chemické čistiarne

Finančné služby

Prepravné služby

Dodávkové služby

Autoopravárenské služby

Automobily

Kuchynské potreby, potreby pre domácnosť atď.

Hygienické výrobky (hygienické osušky a vložky atď.)

Šampóny a mydlá

--------------------------------------------------

Príloha 3

ZHRNUTIE CIEĽOV A VYKONÁVACÍCH OPATRENÍ

Ciele | Vykonávacie opatrenia |

2002 | 2003 | 2004 |

Politika a stratégia

Pokračovať v rozvoji a úpravách dlhodobej politiky a stratégie systému, ako aj v zaraďovaní systému environmentálnych značiek do rôznych politík týkajúcich sa trvalo udržateľnej spotreby. | Vytvoriť stálu skupinu pre riadenie politiky a prispôsobenie dlhodobej politiky a stratégie a koordinovať s rozvojom príslušných politík a poskytovať pre ne vstupné informácie. | Pokračovať. | Pokračovať. |

Vytváranie skupín výrobkov

Vytvoriť súbor skupín výrobkov, ktoré budú tvoriť dostatočne úplný a riaditeľný sortiment výrobkov na to, aby bol príťažlivý pre maloobchodníkov, výrobcov a spotrebiteľov. Do piatich rokov mať 25 až 30 skupín výrobkov. | Vytvoriť nové skupiny výrobkov. Upraviť kritériá platnosti vo všeobecnosti do štyroch až piatich rokov. Vypracovať metodiku stanovenia kritérií pre služby. Vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať horizontálnymi problémami spoločnými pre mnohé skupiny výrobkov. | Vytvoriť nové skupiny výrobkov. | Vytvoriť nové skupiny výrobkov. |

Čo najlepšie využívať zdroje prideľované na vytváranie skupín výrobkov zameraním pozornosti na tie skupiny výrobkov, ktoré sú najvhodnejšie pre udelenie environmentálnej značky spoločenstva. | Vypracovať a zlepšovať metodiku stanovenia priorít. Koordinovať s ostatnými systémami environmentálnych značiek. | Pokračovať. Aktualizovať tabuľku prioritných skupín výrobkov. Zhodnotiť rozsah skupín služieb. | Pokračovať. |

Marketing, reklama

Koordinovať marketingové činnosti a plánovať a vykonávať spoločné činnosti. | Vytvoriť stálu skupinu pre riadenie marketingu. VEUEZ sa má stretávať dvakrát ročne a diskutovať o marketingu, reklamy a strategickom rozvoji systému (predsednícke rokovania). | Určiť rôzne kľúčové cieľové skupiny a pre každú z nich definovať a realizovať stratégiu. | Pokračovať. |

Ročný nárast najmenej o 25 % druhov výrobkov označených environmentálnou značkou. Dosiahnuť minimálnu úroveň viditeľnosti v dvoch tretinách členských štátoch. Neustále informovať všetky záujmové skupiny o systéme environmentálnych značiek a novinkách, ktoré s ňou súvisia. Súbežne s tým vyhľadávať spätnú väzbu od záujmových skupín. Všetci príslušní výrobcovia a maloobchodníci by mali mať povedomie o systéme environmentálnych značiek. Viac než polovica európskych spotrebiteľov by mala uznávať logo environmentálnej značky spoločenstva za značku environmentálnej dokonalosti | Zabezpečiť reklamu. V každom členskom štáte stanoviť a zamerať marketingové činnosti na kľúčové skupiny výrobkov. Aktualizovať internetovú stránku systému environmentálnych značiek a zlepšovať jej štruktúru. Organizovať a koordinovať vypracovávanie a distribúciu brožúr a ostatných tlačovín. Zostaviť zoznam udalostí, počas ktorých by mal byť systém environmentálnych značiek prezentovaný. Informovať potenciálnych žiadateľov o postupoch a nákladoch na podanie žiadosti. Vytvoriť mechanizmy podávania správ, na základe ktorých sa budú počítať ročné štatistické údaje pre potreby sledovania prenikania na trh. | Zabezpečiť reklamu. Naďalej aktualizovať webovskú stránku, distribuovať brožúry, zúčastňovať sa na udalostiach a informovať o nákladoch atď. Vypracovať stratégiu a vykonať činnosti pre podporné siete malých a stredných podnikov (MSP) a strategické partnerstvá s maloobchodníkmi. Vypracovať nákladovo efektívnu metodiku sledovania spotrebiteľského uznávania loga environmentálnej značky spoločenstva a vykonávať nákladovo efektívne činnosti zamerané na jeho postupné zlepšovanie. | Zabezpečiť reklamu. Naďalej aktualizovať webovskú stránku, distribuovať brožúry, zúčastňovať sa na udalostiach a informovať o nákladoch atď. Zdroje vynaložené na reklamu by mali dosiahnuť najmenej 50 % zdrojov vynaložených na vytváranie skupín výrobkov. |

| Stanoviť kritérium pre minimálnu úroveň viditeľnosti environmentálnej značky, vyhodnotiť, v ktorých krajinách bola táto úroveň dosiahnutá. | | |

Priame a nepriame vplyvy

Informovať pracovníkov verejného obstarávania o možnostiach využívania kritérií pre udelenie environmentálnej značky v ich výzvach na predloženie súťažných návrhov. | Vypracovať príručku o zelenom verejnom obstarávaní a kritériách pre udelenie environmentálnej značky, rozšíriť ju (aj na internetovej stránke) a organizovať výcvikové a informačné stretnutia. | Vypracovať spoločnú stratégiu a vykonať rad spoločných činností zameraných na reklamu využívania kritérií pre udelenie environmentálnej značky vo verejnom a súkromnom obstarávaní. | Pokračovať. |

Prispieť k tomu, aby sa spotreba stala lepšie udržateľnou. Postupne vypracovať kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotenia priamych a nepriamych prínosov environmentálnej značky. Mala by sa stanoviť úloha kritérií pre udelenie environmentálnej značky ako benchmarkového meradla environmentálnej dokonalosti. | Vypracovať metodiku a určiť parametre odhadovania priamych a nepriamych environmentálnych prínosov environmentálnej značky. Pri stanovení nových alebo revidovaných kritérií sa majú pre každú skupinu výrobkov systematicky odhadovať maximálne potenciálne environmentálne prínosy. Zaviesť do používania stratégiu sledovania, vyhodnocovania a zvyšovania nepriamych environmentálnych prínosov kritérií pre udelenie environmentálnej značky. | Pokračovať. Analyzovať väzby s EMAS. | Pokračovať. |

Spolupráca a koordinácia

Postupne rozvíjať spoluprácu a koordináciu medzi systémom environmentálnych značiek v spoločenstve a ostatnými systémami environmentálnych značiek v členských štátoch. Postupne koordinovať vytváranie skupín výrobkov v rôznych systémoch značiek v Európskej únii. | Vytvoriť stálu skupinu pre riadenie spolupráce a koordinácie. Preskúmať a vytvoriť katalóg všetkých skupín výrobkov, na ktoré sa vzťahujú systémy environmentálnych značiek v Európskej únii a v kandidátskych krajinách. Zaviesť do používania mechanizmus tvorby a aktualizácie centrálneho registra týchto skupín výrobkov a ich kritérií. Pre každú skupinu výrobkov v rámci každého systému značiek určiť, nakoľko je vhodná pre európsku a/alebo vnútroštátny systém. | Zaviesť do používania mechanizmus pre postupnú koordináciu pracovných programov rôznych systémov a pre výmenu informácií. Preskúmať možnosti vzájomného "uznávania" medziproduktov alebo konečných výrobkov nesúcich jednu zo značiek. Zohľadňovať príslušné práce, ktoré sa vykonávajú na Globálnej sieti pre environmentálne značky (GEN) | Harmonizovať databázy prísad do pracích prostriedkov (zoznamy DID) a súvisiace otázky. |

Postupne zvyšovať povedomie o spoločných a doplňujúcich sa cieľoch a úlohách systému environmentálnych značiek v Európskej únii a ostatných systémov značiek v členských štátoch. | Spoločne vypracovať a rozšíriť informácie pre záujmové skupiny týkajúce sa existencie a spoločných a doplňujúcich sa úloh a cieľov systémov značiek členských štátov a systémy environmentálnych značiek v Európskej únii. Vymieňať informácie o tom, kde sa predávajú aké výrobky s ekoznačkou. | Pokračovať. Preskúmať možnosti vytvorenia spoločného "ekologického obchodu" s výrobkami označenými environmentálnou značkou na internete. Vykonávať spoločné činnosti zamerané na reklamu využívania kritérií pre udelenie ekoznačky pri verejnom obstarávaní. | Pokračovať. Študovať možnosti a príležitosti na úpravu štruktúry poplatkov za environmentálnu značku spoločenstva takým spôsobom, aby ponúkala vhodné zľavy žiadateľom, ktorí žiadajú o environmentálnu značku spoločenstva aj o jednu alebo viaceré z ostatných značiek v členských štátoch. |

Financovanie

Plánovať dlhodobé financovanie systému pri čo najefektívnejšom využívaní vynakladaných zdrojov. | | Zamerať sa na dosiahnutie dohody o dlhodobom financovaní systému. | Pokračovať. |

--------------------------------------------------