32000R2313

Nariadenie Rady (ES) č. 2313/2000

zo 17. októbra 2000,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo, vyberá s konečnou platnosťou dočasné clo uložené na dovozy niektorých farebných televíznych obrazoviek z Indie a Kórejskej republiky a ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie v súvislosti s dovozmi z Litvy, Malajzie a Čínskej ľudovej republiky

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1], a najmä na článok 9,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Predbežné opatrenia

(1) Na základe nariadenia Komisie (ES) č. 837/2000 [2](ďalej len "dočasné nariadenie") bolo uložené dočasné antidumpingové clo na dovozy farebných televíznych obrazoviek s uhlopriečkou (t. j. aktívnou časťou televíznej obrazovky meranou priamkou) viac ako 33 cm, ale nepresahujúcou 38 cm, s pomerom šírky k výške menšou ako 1,5 a s rozstupom (hustotou) (t. j. vzdialenosťou medzi dvoma linkami rovnakej farby v strede obrazovky) najmenej 0,4 mm (TO, televízne obrazovky) pochádzajúce z Indie, Malajzie, Čínskej ľudovej republiky a Kórejskej republiky, patriace pod kód ex KN 85401111 (kód ex TARIC 8540111194).

(2) Berúc do úvahy, že dumpingové rozpätie zistené v prípade Litvy bolo menšie ako 2-percentná hranica stanovená v článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 (ďalej len "základné nariadenie"), nijaké dočasné opatrenia neboli v súvislosti s touto krajinou uložené.

2. Nasledujúci postup

(3) Po uložení dočasného antidumpingového cla sa pre zúčastnené strany zverejnili skutočnosti a okolnosti, na ktorých sa zakladalo dočasné nariadenie. Niektoré strany predložili písomné pripomienky. Všetkým zainteresovaným stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť byť vypočuté Komisiou. Jednotlivé strany boli informované o základných skutočnostiach a okolnostiach, na základe ktorých sa odporúčalo uložiť konečné antidumpingové clo a definitívne vyberanie súm zabezpečených prostredníctvom dočasného cla vo výške tohto cla. Bola im poskytnutá aj lehota, v rámci ktorej sa po tomto zverejnení mohli sťažovať.

(4) Ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, sa zvažovali a v prípade vhodnosti vzali do úvahy na definitívne závery.

(5) Komisia naďalej vyhľadávala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účel svojich definitívnych záverov.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(6) Keďže po zverejnení predbežných zistení týkajúcich sa výrobku vyrobenom čínskym vyvážajúcim výrobcom bola z tohto hľadiska predložená iba jedna pripomienka a keďže sa považuje za vhodné ukončiť konanie v súvislosti s touto krajinou (pozri úvodnú časť 85), obsah a závery úvodných častí 7 až 10 dočasného nariadenia sú týmto potvrdené.

C. DUMPING

1. Litva

1.1 Bežná hodnota

(7) Sťažovateľ vyhlasoval, že amortizácia a náklady na výskum a vývoj, ktoré uvádzal jeden litovský vyvážajúci výrobca, sú príliš nízke. Neposkytol však nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Uvádzané náklady boli napriek tomu preverené a zistilo sa, že nie sú udané nesprávne. Argument, ktorý sťažovateľ vzniesol, bol preto zamietnutý a závery uvedené v úvodnej časti 35 dočasného nariadenia sú preto potvrdené.

1.2 Vývozná cena a porovnanie

(8) Neboli predložené nijaké pripomienky z tohto hľadiska. Závery uvádzané v úvodných častiach 36 a 37 dočasného nariadenia sú preto potvrdené.

1.3 Dumpingové rozpätie

(9) Dumpingové rozpätie (1,3 %) zistené v úvodnej časti 38 dočasného nariadenia je preto potvrdené ako de minimis.

2. Malajzia

2.1 Bežná hodnota a vývozná cena

(10) Keďže neboli predložené nijaké nové informácie, závery uvedené v úvodných častiach 11 až 13 dočasného nariadenia sú potvrdené.

2.2 Porovnanie

(11) Jeden z malajzijských vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že by sa mali vykonať úpravy bežnej hodnoty vzhľadom na doplnkové náklady. Toto tvrdenie bola preskúmané a zistilo sa, že po tejto stránke je vhodné vykonať úpravu. Navyše, dospelo sa k záveru, že vhodnejšie je použiť, pokiaľ ide o porovnanie medzi bežnou hodnotou a vývoznou cenou vyvážajúceho výrobcu, rovnakú metodológiu (t. j. mesačné priemerné devízové kurzy) uplatňované v prechodnom štádiu pri inom vyvážajúcom výrobcovi.

(12) S výnimkou vyššie uvedeného závery objasnené v úvodnej časti 14 dočasného nariadenia sú potvrdené.

2.3 Dumpingové rozpätie

(13) V dôsledku zmien uvedených v úvodnej časti 11 boli definitívne stanovené tieto dumpingové rozpätia:

- Samsung Electron Devices (M) SDN.BHD: 0,7 %,

- Chungwha Picture Tubes (M) SDN.BHD: 4,5 %.

(14) Čo sa týka dovozov z Malajzie, treba poznamenať, že títo dvaja vyvážajúci výrobcovia predstavujú všetky vývozy pochádzajúce z tejto krajiny. S cieľom posúdiť, či v celoštátnom meradle bolo dumpingové rozpätie de minimis, stanovilo sa vážené priemerné celoštátne dumpingové rozpätie. Zistilo sa, že tento dumping bol de minimis v dôsledku závažnosti vývozov spoločnosti Samsung v porovnaní s vývozmi spoločnosti Chungwha. Vzhľadom na celoštátne dumpingové rozpätie de minimis, nízke dumpingové rozpätie spoločnosti Chungwha a celkový nízky vplyv vývozov z Malajzie sa dospelo k záveru, že treba ukončiť skúmanie bez prijatia ochranných opatrení v súvislosti s dovozmi z Malajzie, v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

3. Čína

(15) Po preskúmaní pripomienok od zainteresovaných strán je potvrdené, že dumping v súvislosti s Čínou existuje v značnej výške. Z hľadiska záverov, ku ktorým sa dospelo v úvodnej časti 35 ohľadne objemu dovozu de minimis z Číny a z hľadiska ukončenia konania v súvislosti s Čínou (pozri úvodnú časť 85) sa považovalo za potrebné objasniť rozhodnutie o dumpingu.

4. India

(16) Pripomíname, že nijaký vyvážajúci výrobca z Indie pri skúmaní nespolupracoval, a k záverom sa preto muselo dospieť na základe dostupných skutočností.

4.1 Bežná hodnota

(17) V tomto prípade neboli predložené nijaké pripomienky. Výpočet bežnej hodnoty bol prepracovaný s cieľom reagovať na úpravy uvedené v úvodnej časti 11.

4.2 Vývozná cena a porovnanie

(18) V tomto prípade neboli predložené nijaké pripomienky. Závery uvedené v úvodných častiach 18 a 19 dočasného nariadenia sú preto potvrdené.

4.3 Dumpingové rozpätie

(19) V dôsledku zmien bežnej hodnoty uvedenej v úvodnej časti 17 bolo definitívne stanovené takéto dumpingové rozpätie:

- všetky spoločnosti: 20,5 %.

5. Kórea

(20) Pripomíname, že nijaký vyvážajúci výrobca z Indie nespolupracoval pri skúmaní, a k záverom sa preto muselo dospieť na základe dostupných skutočností.

5.1 Bežná hodnota

(21) V tomto smere neboli predložené nijaké pripomienky. Výpočet bežnej hodnoty bol prepracovaný s cieľom reagovať na úpravy uvedené v úvodnej časti 11.

5.2 Vývozná cena a porovnanie

(22) tomto prípade neboli predložené nijaké pripomienky. Závery uvedené v úvodných častiach 23 a 24 dočasného nariadenia sú preto potvrdené.

5.3 Dumpingové rozpätie

(23) V dôsledku zmien bežnej hodnoty uvedenej v úvodnej časti 21 bolo definitívne stanovené takéto dumpingové rozpätie:

- všetky spoločnosti: 19,7 %.

D. DEFINÍCIA PRIEMYSLU SPOLOČENSTVA

(24) Pretože neboli prijaté nijaké pripomienky týkajúce sa definície priemyslu spoločenstva, závery úvodných častí 39 a 40 dočasného nariadenia sú týmto potvrdené.

E. UJMA

1. Spotreba TO v spoločenstve

(25) Po uložení predbežných opatrení bolo potrebné zmeniť a doplniť údaje o spotrebe uvedené v dočasnom nariadení s cieľom zabezpečiť predovšetkým to, aby tam boli zahrnuté údaje k dispozícii za spoločnosti so sídlom v spoločenstve a v spojitosti vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách. Nové zistenia potvrdili takýto pokles spotreby TO v spoločenstve (p. úvodnú časť 45 dočasného nariadenia):

Tabuľka 1: Spotreba TO v spoločenstve

Zdroj:

Údaje predložené priemyslom Spoločenstva a operátormi Spoločenstva, ktorí sú v spojitosti s vyvážajúcim výrobcom; Eurostat

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

Jednotky | 6717805 | 5882421 | 4992089 | 4954292 | 4704257 |

Index 1995 = 100 | 100 | 88 | 74 | 74 | 70 |

Index 1997 = 100 | | | 100 | 99 | 94 |

(26) Trh spoločenstva, pokiaľ ide o objem, poklesol v priebehu uvažovaného obdobia o 30,6 %. Treba poznamenať, že hlavný pokles nastal v období rokov 1995 až 1997 (-26 %). Ako však tiež na tejto tabuľke možno vidieť, spotreba v spoločenstve nadobudla od roku 1997 stabilitu. Skutočne, spotreba ostala v rokoch 1997 a 1998 na rovnakej úrovni po miernom poklese 5 % počas SO.

(27) Pripomíname, že hlavný pokles spotreby Spoločenstva možno pripísať tej skutočnosti, že v prvej časti uvažovaného obdobia časť výroby 14-palcových farebných televíznych prijímačov (FTP) v spoločenstve bola prenesená do niektorých stredoeurópskych a východoeurópskych krajín (SVEK) (p. úvodnú časť 46 dočasného nariadenia). Vplyvy relokačného procesu sa skúmajú v úvodných častiach 63 až 65.

2. Dovozy TO do spoločenstva z príslušných krajín

2.1 Litva a Malajzia: dumpingové rozpätie de minimis

(28) Skúmanie potvrdilo, že dumpingové rozpätie stanovené pre Litvu bolo de minimis. Okrem toho, ako je objasnené v úvodnej časti 14, zistilo sa, že vážené priemerné dumpingové rozpätie zistené pri Litve bolo v konečnom štádiu pod hranicou de minimis.

2.2 Čína: zanedbateľné dovozy

(29) Jeden výrobca so sídlom v Číne tvrdil, že je jediným výrobcom v krajine, a počas skúmaného obdobia predal zanedbateľný objem TO na vývoz do spoločenstva. Okrem toho tvrdil, že rozpor medzi objemom predajov na vývoz do Spoločenstva a dovoznou štatistikou Eurostatu je dôsledkom skutočnosti, že kód KN používaný pre TO v tejto štatistike zahŕňa aj iné TO s rozmermi väčšími aj menšími ako 14 palcov, t. j. na ne sa toto konanie nevzťahuje. Z tohto hľadiska poukazujeme na to, že priemysel spoločenstva mal spoločný podnik so spoločnosťou so sídlom v Číne a že by to tiež mohlo vysvetliť uvedený rozpor.

(30) Tvrdil tiež, že jeho skutočný objem predajov na vývoz do spoločenstva bol nižší ako prah de minimis, a to na tom základe, že úroveň spotreby stanovená Komisiou v prechodnom štádiu (p. úvodné časti 41 až 44 dočasného nariadenia) bola veľmi nepresná, a požadoval, aby sa v súvislosti s Čínou ukončilo skúmanie.

(31) S cieľom preskúmať tieto tvrdenia Komisia preskúmala čínsku vývoznú štatistiku, vyžiadala si informácie od delegácie Európskej únie v Číne a preskúmala údaje, ktoré predložil priemysel spoločenstva.

(32) Podľa čínskej štatistiky objem vývozov do spoločenstva bol dokonca vyšší ako objem uvádzaný v štatistike Eurostatu. Zdôvodnilo sa to však skutočnosťou, že príslušná štatistika sa týkala rôznych druhov TO vrátane tých, na ktoré sa toto konanie nevzťahovalo.

(33) Priemysel spoločenstva poskytol informácie o spoločnom podniku, ktorý mal v Číne. Na tomto základe sa zistilo, že tento spoločný podnik nevyrábal výrobky patriace pod príslušný kód KN, ale iné komponenty obrazovky. Pokiaľ ide o rozpor medzi štatistiku Eurostatu ohľadne dovozov a údaje o dovoze, na ktorých trval tento čínsky vyvážajúci výrobca, treba poznamenať, že ako bolo uvedené, skutočnosti k dispozícii nevylučujú, že z Číny do spoločenstva boli vyvážané iné TO ako príslušný výrobok.

(34) Ďalej, skúmanie nezistilo nijakého iného čínskeho vývozcu príslušného výrobku ako uvedenú spoločnosť.

(35) Na základe týchto okolností a berúc do úvahy skutočnosť, že a) objem dovozov v priebehu uvažovaného obdobia značne poklesol (83 %), b) kód KN pre príslušný výrobok zahŕňa aj výrobky, na ktoré sa nevzťahuje toto skúmanie, a že preto dovozná štatistika Eurostatu nemusí nevyhnutne presne odrážať dovozy príslušného výrobku z Číny, c) objem dovozov, ktorý udával tento čínsky výrobca vo svojej odpovedi v dotazníku, bol nižší ako hranica de minimis v článku 5 ods. 7 základného nariadenia, a d) neboli nijaké informácie svedčiace o tom, že uvedený čínsky výrobca nie je jediným čínskym výrobcom predávajúcim príslušný výrobok na vývoz do spoločenstva, dospelo sa k záveru, že podiel na trhu, ktorý majú čínske dovozy, bol nižší ako hranica de minimis.

2.3 India a Kórea

(36) Preto teda vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v úvodnej časti 28 v súvislosti s Litvou a Malajziou a v úvodnej časti 35 v súvislosti s Čínou, pri ostatnom posudzovaní ujmy sa analyzovali iba dovozy z ostávajúcich dvoch krajín, Indie a Kórey, ďalej uvádzané ako dovozy z "príslušných krajín".

2.4 Kumulatívne posúdenie dovozov z príslušných krajín

2.4.1 Objem dovozov

(37) Objemy dovozov pochádzajúcich z príslušných krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 2: Objemy dovozov z príslušných krajín do spoločenstva

Zdroj:

Eurostat

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

Jednotky spolu | 806188 | 318471 | 126559 | 483361 | 494254 |

Index 1995 = 100 | 100 | 40 | 16 | 60 | 61 |

Index 1997 = 100 | | | 100 | 382 | 391 |

(38) Objem dovozov z príslušných krajín za uvažované obdobie vcelku poklesol o 39 %. Uvedená tabuľka ukazuje, že dumpingové dovozy po poklese v priebehu rokov 1995 až 1997 (-84 %) od roku 1997 po SO opäť značne vzrástli (+ 291 %).

2.4.2 Podiel dovozov na trhu

(39) Z hľadiska prepracovaných údajov o spotrebe podiel na trhu, ktorý majú dumpingové dovozy z príslušných krajín v spoločenstve, sa rozvíjal takto:

Tabuľka 3: Podiel dovozov na trhu z príslušných krajín v spoločenstve

Zdroj:

Odpovede v dotazníku priemyslu spoločenstva a Eurostat

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

| 12,0 % | 5,4 % | 2,5 % | 9,8 % | 10,5 % |

Index 1995 = 100 | 100 | 45 | 21 | 81 | 88 |

Index 1997 = 100 | | | 100 | 385 | 414 |

(40) Tabuľka ukazuje, že hoci podiel na trhu v priebehu rokov 1995 až 1997 klesol o 9,5 percenta, v období od roku 1997 po SO vzrástol o 8 percent.

2.4.3 Priemerná cena dovozov

(41) Pripomíname, že podľa záverov, ku ktorým sa dospelo v úvodnej časti 55 dočasného nariadenia, priemerná cena dovozov TO pochádzajúcich z Malajzie, Číny a Kórey preukazovala už klesajúci trend (-11 % v uvažovanom období a -19 % v období od roku 1997 po SO). Po vylúčení Malajzie a Číny sa zistilo, že cenový vývoj bol výraznejší:

Tabuľka 4: Priemerné ceny dovozov z príslušných krajín v spoločenstve

Zdroj:

Eurostat

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

ECU/Jednotka | 39,36 | 42,15 | 45,27 | 34,85 | 31,85 |

Index 1995 = 100 | 100 | 107 | 115 | 89 | 81 |

Index 1997 = 100 | | | 100 | 77 | 70 |

Od roku 1995 po SO predajné ceny uložené príslušnými vyvážajúcimi výrobcami na trh Spoločenstva klesli o 19 %. Klesajúci trend vyzerá ešte vážnejšie pri vývoji za obdobie od roku 1997 po SO, keď priemerná cena dovozov klesla o 30 %. Táto situácia nastala spolu s 291-percentným rastom objemu dovozov.

Okrem toho v období od roku 1997 po SO priemerná cena dovozov klesla oveľa viac (- 30 %) ako priemerná cena priemyslu spoločenstva (- 19 %).

2.5 Predaje pod cenu

(42) Pretože uvedená analýza príslušných dovozov nemá nijaký vplyv na predaje pod cenu, závery úvodnej časti 59 dočasného nariadenia sú potvrdené, pokiaľ ide o Indiu a Kóreu. Výsledky porovnania ukázali, že priemerné rozpätia predajov pod cenu vyjadrené ako percento priemerných predajných cien v priemysle spoločenstva boli 14,7 % pri Indii a 10,8 % pri Kórei.

2.6 Závery

(43) Na základe týchto skutočností a okolností sa zistilo, že objem dumpingových dovozov pochádzajúcich z príslušných krajín sa rozvíjal vo dvoch fázach. V priebehu rokov 1995 až 1997 dovozy značne klesli. V období od roku 1997 až po SO sa však vzchopili a narástli o 291 %. Pokiaľ ide o podiel na trhu, zistil sa podobný trend. Podiel dovozov na trhu z príslušných krajín klesol v priebehu rokov 1995 až 1997 o 9,5 %, za obdobie od roku 1997 po SO však vzrástol o 8 percent. Podobne ceny dovozov, ktoré vzrástli o 15 % do roku 1997, potom klesli o 30 %.

3. Ekonomická situácia priemyslu spoločenstva

(44) Neboli predložené nijaké pripomienky ohľadne predbežnej analýzy ujmy, čo naznačilo, že väčšina ekonomických ukazovateľov vzťahujúcich sa na priemysel spoločenstva sa riadila značným klesajúcim trendom (úvodné časti 60 až 69 a 72 až 79 dočasného nariadenia). Predovšetkým z hľadiska zmeny v spotrebe spoločenstva sú však ďalej načrtnuté závery týkajúce sa situácie v priemysle spoločenstva.

Treba poznamenať, že klesajúci trend ekonomických ukazovateľov vzťahujúcich sa na priemysel spoločenstva bol osobitne veľký v období od roku 1997 po SO.

Ako sa konštatuje v úvodnej časti 60 dočasného nariadenia, vzhľadom na to, že iba jeden výrobca tvorí priemysel spoločenstva, údaje vzťahujúce sa na priemysel spoločenstva boli indexované s cieľom zachovať dôverný ráz údajov predložených v súlade s článkom 19 základného nariadenia. Treba tiež poznamenať, že všetky ukazovatele výslovne uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia boli preskúmané. Tie, o ktorých sa zistilo, že sú relevantné, sú uvedené ďalej.

3.1 Výroba

(45) Pripomíname, že výroba TO priemyslom spoločenstva vzrástla počas uvažovaného obdobia o 9 % (p. úvodnú časť 64 dočasného nariadenia). Treba tiež poukázať na to, že v čase, keď výroba TO bola relokovaná do niektorých krajín SVE, priemysel spoločenstva si výrobu TO v Spoločenstve udržal.

3.2 Objem predajov, priemerné predajné ceny a ziskovosť v spoločenstve

(46) Pripomíname, že priemysel spoločenstva stratil 55 % objemu dovozov v priebehu uvažovaného obdobia a 26 % v priebehu obdobia od roku 1997 po SO (p. úvodnú časť 65 dočasného nariadenia). Počas toho istého obdobia sa spotreba znížila o 30 % a 6 %. Zdôrazňujeme, že hlavný pokles spotreby nastal v rokoch 1995 až 1997 (-26 %) v čase, keď časť výroby FTP v spoločenstve bola čiastočne prenesená do krajín SVE, zatiaľ čo od roku 1997 po SO spotreba ostala vcelku stabilná. Preto teda bol pokles predajov priemyslu spoločenstva oveľa vyšší ako pokles spotreby.

(47) Ako je uvedené v úvodnej časti 68 dočasného nariadenia, skúmanie ukázalo, že ceny uložené priemyslom spoločenstva nezávislým zákazníkom klesli v priebehu uvažovaného obdobia o 21 %, ale hlavný pokles nastal od roku 1997 po SO (-19 %), pretože ceny boli v rokoch 1995 až 1997 stabilné. Hlavný cenový pokles priemyslu spoločenstva teda nastal v čase, keď spotreba bola relatívne stabilná (pokles 6 % v období od roku 1997 po SO), zatiaľ čo ceny priemyslu spoločenstva boli stabilné, keď spotreba významne klesla (-26 % za roku 1995 až 1997).

(48) Okrem toho, ziskovosť priemyslu spoločenstva bola negatívna. Ako je uvedené v úvodnej časti 75 dočasného nariadenia, v priebehu uvažovaného obdobia sa stratili približne 4 percentá zisku.

3.3 Podiel na trhu v spoločenstve

(49) Na základe prepracovaných údajov o spotrebe sa podiel na trhu, ktorý majú dumpingové dovozy z príslušných krajín v spoločenstve, rozvíjal takto:

Tabuľka 5: Podiel priemyslu spoločenstva na trhu

Zdroj:

Odpoveď v dotazníku priemyslu spoločenstva a Eurostat

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

Index 1995 = 100 | 100 | 107 | 83 | 64 | 65 |

Index 1997 = 100 | | | 100 | 77 | 78 |

(50) Priemysel spoločenstva stratil 15,5 percenta podielu na trhu v priebehu uvažovaného obdobia, ako je predbežne zistené (p. úvodnú časť 71 dočasného nariadenia). Hlavný pokles podielu na trhu (-7,9 percenta) nastal v období od roku 1997 po SO, keď stúpli dumpingové dovozy (+ 291 %) a dosiahli značný podiel na trhu (+ 8 percent).

4. Záver o spôsobenej vážnej ujme

(51) Pripomíname, že v priebehu uvažovaného obdobia predajné ceny priemyslu Spoločenstva klesli o 21 %, ziskovosť bola negatívna (strata približne 4 percentá zisku), objem predajov klesol o 55 % (p. úvodnú časť 81 dočasného nariadenia) a strata jeho podielu na trhu predstavovala 155,5 percenta. Priemerná cena dumpingových dovozov, ktorá počas uvažovaného obdobia bola stále nižšia ako cena priemyslu spoločenstva, bola približne o 12 % nižšia ako priemerná cena v priemysle spoločenstva počas SO.

(52) Objem dumpingových dovozov v období rokov 1995 až 1997 veľmi klesol. Potom od roku 1997 po SO značne narástol o 261 %. Pokiaľ ide o priemernú dovoznú cenu, treba poznamenať, že v období rokov 1995 až 1997 sa zistil nárast 15 %, zatiaľ čo od roku 1997 po SO dovozná cena klesla o 30 %.

(53) Podrobnejšie skúmanie potvrdilo, že ekonomická situácia v priemysle spoločenstva sa zhoršila najmä v období od roku 1997 po SO, keď nastal nápor dumpingových dovozov, počas ktorého výroby priemyslu Spoločenstva klesla o 15 % (p. úvodnú časť 64 dočasného nariadenia), jeho predajné ceny o 19 % a ziskovosť bola tiež značne znížená, zamestnanosť klesla o 13 %.

(54) Vo svetle uvedeného, predovšetkým vzhľadom na pokles predajných cien a ziskovosti, je potvrdený záver, že priemysel spoločenstva utrpel materiálnu ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

F. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

1. Úvod

(55) V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či materiálnu ujmu, ktorú utrpel priemysel spoločenstva, spôsobili dumpingové dovozy z príslušných krajín.

(56) Skúmal sa aj vplyv známych faktorov iných ako dumpingové dovozy s cieľom zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebol chybne prisúdená dumpingovým dovozom z príslušných krajín.

2. Vplyv dumpingových dovozov

(57) Po vylúčení Malajzie a Číny sa zistilo, že objem dumpingových dovozov za obdobie od roku 1997 po SO značne vzrástol (+ 291 %). Ich podiel na trhu vzrástol o 8 percent. Nárast dovozov sa zhodoval s časom stabilnej spotreby. Zároveň nastal pokles predajov (-26 %) a podielu priemyslu spoločenstva na trhu (-7,9 %).

(58) Ceny uložené príslušnými krajinami na trhu spoločenstva klesli počas uvažovaného obdobia o 19 %. Najväčší pokles nastal od roku 1997 po SO (-30 %). Ceny priemyslu Spoločenstva klesli počas uvažovaného obdobia o 21 %, pričom hlavný pokles nastal od roku 1997 po SO (-19 %). Predaje pod cenu zistené počas SO predstavovali priemerne približne 12 %. Toto viedlo k zhoršeniu ziskovosti priemyslu Spoločenstva, ktorý dosiahol straty až 4 % obratu.

(59) Na základe uvedeného je jasná zhoda v čase, predovšetkým od roku 1997, medzi zhoršením situácie v priemysle spoločenstva a nárastom dumpingových dovozov s nízkymi cenami z príslušných krajín. Skutočne, zoči-voči vysokým objemom dumpingových dovozov z príslušných krajín priemysel spoločenstva stratil objem predajov a podiel na trhu, a nemal teda nijakú inú voľbu, iba nasledovať pokles cien spôsobený dumpingovými dovozmi.

(60) Tieto skutočnosti a okolnosti dokazujú, že dumpingové dovozy s nízkymi cenami mali významný negatívny vplyv na ekonomickú situáciu priemyslu spoločenstva, predovšetkým na podiel na trhu, objem predajov, predajné ceny a ziskovosť, a spôsobili materiálnu ujmu.

3. Vývoj spotreby

(61) Namietalo sa, že poškodenie priemyslu spoločenstva bolo spôsobené najmä dramatickým poklesom spotreby v dôsledku všeobecne upadajúceho trhu. Skutočne, skúmanie ukázalo, že spotreba sa počas uvažovaného obdobia znížila. Trh spoločenstva klesol o 30 %, pokiaľ ide o objem v priebehu uvažovaného obdobia, a o 6 % od roku 1997 po SO.

(62) Podrobnejšie skúmanie odhalilo, že ujma, ktoré utrpel priemysel spoločenstva, nie je dôsledkom všeobecne upadajúceho trhu. Zistilo sa, že to, vyzeralo ako upadajúci trh, boli výsledkom relokácie výroby FTP do niektorých krajín SVE (p. úvodné časti 63 až 65). Keďže spotreba FTP v spoločenstve, výrobku druhotného priemyslu obsahujúceho TO, počas uvažovaného obdobia dokonca vzrástla (p. úvodné časti 66 a 67), tento vývoj spotreby nemožno spájať s poklesom cien. Napokon, treba poznamenať, že väčšina ekonomických ukazovateľov vzťahujúcich sa na priemysel spoločenstva začala sledovať významný klesajúci trend v čase, keď sa spotreba stabilizovala (p. úvodné časti 69 až 71), t. j. od roku 1997.

3.1 Vplyvy relokácie výroby

(63) Podľa dostupných informácií proces relokácie výroby FTP do niektorých krajín SVE nastal v prvej časti uvažovaného obdobia. Dôsledkom tejto relokácie bolo, že v spoločenstve sa používalo menej TO a viac TO bolo vyvezených na uspokojenie potrieb týchto nových výrobných miest.

(64) Z tohto možno vyvodiť záver, že pokles spotreby TO v spoločenstve vlastne nepoukazuje na všeobecný pokles dopytu po danom výrobku s vyplývajúcim negatívnym vplyvom na predajné ceny, ale iba na posun zemepisného umiestnenia príslušných užívateľov. Keďže relokácia výrobcov FTP do krajín SVE môže vysvetliť veľký rozsah poklesu spotreby TO v spoločenstve, jej dôsledkom nebol všeobecný pokles dopytu po tomto výrobku.

(65) Preto sa dospelo k záveru, že zhoršenie predajných cien pozorované pri skúmaní na trhu spoločenstva, predovšetkým od roku 1997, a zhoršenie ekonomickej situácie priemyslu spoločenstva nemožno vysvetliť všeobecnou slabosťou na celkovom trhu v prípade príslušného výrobku.

3.2 Spotreba FTP v spoločenstve

(66) Z hľadiska uvedeného a s cieľom komplexne hľadieť na pokles spotreby TO v spoločenstve a pochopiť ho sa počas uvažovaného obdobia skúmalo, ako sa vyvíjala spotreba FTP v rokoch 1995 až 1998. Keďže TO sa používajú na výrobu FTP, analýza spotreby FTP v spoločenstve vlastne zdokonalila analýzu trhu spoločenstva pre TO.

Tabuľka 6: Spotreba FTP v spoločenstve

Zdroj:

Údaje z prieskumu trhu pre FTP a Eurostatu.

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

Jednotky | 8292391 | 8070930 | 8342555 | 9276425 | nie je k dispozícii |

Index | 100 | 97 | 101 | 111 |

(67) Tabuľka jasne ukazuje, že dopyt spoločenstva po FTP počas uvažovaného obdobia a predovšetkým v roku 1997 a 1998 vzrástol.

(68) Z uvedeného je vyvodený záver, že negatívny vývoj v spotrebe TO v spoločenstve nie je dôsledkom všeobecného klesajúceho dopytu po FTP, pretože dopyt od roku 1995 do roku 1998 vzrástol približne o 11 %. Relokácia preto nemôže zakryť skutočnosť, že dopyt po FTP v Spoločenstve naďalej narastal, čo naznačuje, že príslušný výrobok nie je zastaraný.

3.3 Vývoj spotreby od roku 1997

(69) Ako znázorňuje tabuľka 1 a ako je objasnené v úvodnej časti 26, najväčší pokles spotreby TO v spoločenstve nastal v období rokov 1995 až 1997 (-26 %). Potom však možno pozorovať pomerne stabilný trend spotreby.

(70) Podrobnejšia analýza ukázala, že ceny priemyslu spoločenstva boli stabilné, keď spotreba v spoločenstve významne poklesla (-26 % v období rokov 1995 až 1997), a že hlavný pokles cien v spoločenstve nastal v čase, keď bola spotreba relatívne stabilná (pokles 6 % od roku 1997 po SO). Ďalej, ekonomická situácia v spoločenstve sa zhoršila najmä v období od roku 1997 po SO, keď nastal nápor dumpingových dovozov (+ 291 % objemu dovozov a 8 percent podielu na trhu) a predaje priemyslom spoločenstva, ktorý stratil 7,9 percenta svojho podielu na trhu, klesli o 26 %. V tomto období priemerná jednotková cena TO predávanej priemyslom spoločenstva nezávislým zákazníkom klesla o 19 %, výroba o 15 % a ziskovosť približne o 4 percentá. Napokon, treba poznamenať, že výrobné náklady priemyslu spoločenstva počas obdobia klesajúcich predajov nevzrástli. Naopak, od roku 1997 po SO tu bolo zníženie výrobných nákladov o viac ako 10 %.

(71) Dospelo sa k záveru, že vývoj spotreby TO v spoločenstve nemožno vysvetliť zhoršením ekonomickej situácie v priemysle spoločenstva a značným nárastom tak objemu dovozov, ako aj podielu dovozov TO na trhu z príslušných krajín, predovšetkým v období od roku 1997 po SO.

4. Dovozy do spoločenstva z iných tretích krajín

(72) Súhrn v nasledujúcej tabuľke zahŕňa dovozy zo všetkých krajín okrem Indie a Kórey.

Tabuľka 7: Dovozy z iných tretích krajín

Zdroj:

Eurostat

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

Litva | 438051 | 549112 | 357202 | 408607 | 373510 |

Malajzia | 742235 | 500531 | 271838 | 525015 | 544397 |

Singapur | 678752 | 814216 | 984267 | 729387 | 480032 |

Iné | 1096695 | 802426 | 997232 | 676018 | 467133 |

Iné tretie krajiny spolu | 2955733 | 2666285 | 2610539 | 2339027 | 1865072 |

Index 1995 = 100 | 100 | 90 | 88 | 79 | 63 |

Index 1997 = 100 | | | 100 | 90 | 71 |

V priebehu SO Litva, Malajzia a Singapur boli najväčšími vývozcami do spoločenstva v skupine A. Ako je uvedené v úvodnej časti 35, dovozy z Číny boli nižšie ako hranica de minimis.

(73) Celkový objem dovozov z iných tretích krajín klesol počas uvažovaného obdobia o 37 %, keďže spotreba klesla o 30 %. V období od roku 1997 po SO tieto dovozy klesli o 29 %, zatiaľ čo spotreba klesla iba o 6 %.

(74) Skúmanie ukázalo, že počas SO ceny uložené väčšinou operátorov so sídlom v iných tretích krajinách na spoločenstvo boli vyššie ako ceny uložené príslušnými krajinami na trh spoločenstva. Vývoj týchto cien podľa Eurostatu bol takýto:

Tabuľka 8: Ceny dovozov

Zdroj:

Eurostat

(ECU/jednotka) |

| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | SO |

Litva | 34,97 | 39,96 | 38,88 | 35,40 | 27,36 |

Malajzia | 44,59 | 41,68 | 45,65 | 43,92 | 35,53 |

Singapur | 43,61 | 41,18 | 42,63 | 41,78 | 40,35 |

Priemerné ceny dovozov | 41,46 | 42,32 | 42,98 | 39,94 | 37,54 |

Index 1995 = 100 | 100 | 102 | 104 | 96 | 91 |

Index 1997 = 100 | | | 100 | 93 | 87 |

(75) Tabuľka 8 ukazuje, že dovozné ceny zo Singapuru boli vyššie ako ceny priemyslu spoločenstva počas SO a že ceny TO sa značne odlišovali medzi jednotlivými inými tretími krajinami. Dovozné ceny z Malajzie boli porovnateľné s cenami priemyslu spoločenstva, ale ceny uložené vyvážajúcimi výrobcami z Litvy boli nižšie. Na tomto základe nemožno úplne vylúčiť, že dovozy z niektorých tretích krajín negatívne ovplyvňovali ekonomickú situáciu spoločenstva.

5. Záver o príčinnej súvislosti

(76) Záverom nemožno vylúčiť, že faktory iné ako dumpingové dovozy z príslušných krajín, predovšetkým dovozy z Litvy, mohli prispieť k ujme, ktorú utrpel priemysel spoločenstva. Tieto faktory však nie sú také, aby prerušili príčinné spojenie medzi zistenou ujmou a vplyvmi príslušných dumpingových dovozov, predovšetkým z hľadiska ich podielu na trhu.

(77) Jasne to ukazuje značný negatívny vývoj ekonomickej situácie v priemysle Spoločenstva predovšetkým od roku 1997 po SO. V tom čase nastal nápor dovozov z príslušných krajín (+ 291 %) a objem predajov priemyslu Spoločenstva klesol o 26 %. V tomto období priemysel Spoločenstva stratil 7,9 percenta svojho podielu na trhu (príslušné krajiny získali 8 percent), jeho priemerná cena klesla o 19 %, výroba o 15 % a ziskovosť približne o 4 percentá, Ďalej, počas SO sa zistili značné predaje pod cenu.

(78) Správanie vyvážajúcich výrobcov z príslušných krajín malo materiálne negatívne dôsledky na situáciu v priemysle spoločenstva. Preto je potvrdené, že tieto dovozy, brané osobitne, spôsobili priemyslu spoločenstva materiálnu ujmu.

G. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Záujem priemyslu spoločenstva

(79) Treba poznamenať, že napriek uvedenej relokácii výrobkov FTP je v spoločenstve ešte stále významná výroba TO. Skutočne, zvýšenie dopytu po FTP poukazuje na skutočnosť, že daný výrobok nie je zastaralým výrobkom. Treba poznamenať, že priemysel spoločenstva je životaschopný, pretože naň možno hľadieť z jeho realizačných procesov. Priemysel spoločenstva v posledných rokoch racionalizoval a zvýšil svoju produktivitu úspešným úsilím o zníženie výrobných nákladov a zvýšenie konkurenčnej schopnosti na trhu. Dospelo sa k záveru, že bez antidumpingových opatrení ceny priemyslu Spoločenstva budú naďalej rásť. Toto by mohlo znamenať koniec aktivít TO v spoločenstve, a teda zníženie zamestnanosti v ňom.

2. Vplyv na dovozcov a používateľov

(80) Keďže neboli predložené nijaké pripomienky po uverejnení dočasného nariadenia týkajúce sa možného znevýhodnenia, ktoré by antidumpingové opatrenia mohli priniesť obchodu dovozcov a používateľov, závery úvodných častí 108 až 110 dočasného nariadenia sú potvrdené.

3. Záver

(81) Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že nie sú nijaké presvedčivé dôvody proti uplatneniu antidumpingových opatrení v súvislosti s dovozmi daného výrobku z Indie a Kórey.

H. KONEČNÉ OPATRENIA

(82) Z hľadiska dosiahnutých záverov ohľadne dumpingu, príčinnosti a záujmu spoločenstva sa dospelo k záveru, že definitívne antidumpingové opatrenia by mali byť uplatnené s cieľom zabrániť ďalšej ujme spôsobenej priemyslu spoločenstva dumpingovými dovozmi z Indie a Kórey.

1. Stupeň odstránenia ujmy

(83) Stupeň odstránenia ujmy sa vypočítal s použitím tej istej metódy, aká je vysvetlená v úvodnej časti 116 dočasného nariadenia. Stanovila sa nepoškodzujúce výška cien, ktoré by pokryla výrobné náklady priemyslu spoločenstva a umožnila dosiahnuť primeraný zisk bez dumpingových dovozov z príslušných krajín.

2. Forma a výška definitívneho cla

(84) V súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, keďže rozpätia ujmy boli vyššie ako dumpingové rozpätia zistené pri všetkých vyvážajúcich výrobcoch, konečné clo by malo byť stanovené na úrovni týchto dumpingových rozpätí.

3. Ukončenie konania

(85) Z hľadiska záverov o dovozoch z Litvy, Malajzie (dumpingové rozpätia de minimis), Číny (podiel na trhu de minimis) treba konanie v súvislosti s týmito krajinami skončiť.

I. VYBERANIE A ODPUSTENIE DOČASNÉHO CLA

(86) Z hľadiska závažnosti dumpingových rozpätí pri vyvážajúcich výrobcoch v Indii a Kórei a vo svetle závažnosti ujmy spôsobenej priemyslu spoločenstva sa dospelo k záveru, že sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla na základe nariadenia (ES) č. 837/2000 treba definitívne vyberať vo výške sumy uloženého konečného cla.

(87) Z hľadiska ukončenia konania v súvislosti s dovozmi z Malajzie a Číny sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla z dovozov z týchto krajín na základe nariadenia (ES) č. 837/2000 budú odpustené,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy farebných televíznych obrazoviek s uhlopriečkou (t. j. aktívnou časťou televíznej obrazovky meranou priamkou) prevyšujúcou 33 cm, ale nepresahujúcou 38 cm, s pomerom šírky k výške menšou ako 1,5 a s rozstupom (hustotou) (t. j. vzdialenosťou medzi dvoma linkami rovnakej farby v strede obrazovky) najmenej 0,4 mm (TO, televízne obrazovky) pochádzajúce z Indie, Malajzie, Čínskej ľudovej republiky a Kórejskej republiky, patriace pod kód ex KN 85401111 (kód ex TARIC 8540111194).

2. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatňovateľná na čistú cenu franko hranice spoločenstva pred preclením bude takáto:

Krajina | Sadzba cla (%) |

India | 20,5 |

Kórejská republika | 19,7 |

3. Pokiaľ nie je stanovené inak, použijú sa platné ustanovenia o clách.

Článok 2

Konanie týkajúce sa dovozov farebných televíznych obrazoviek, ako je uvedené v článku 1 ods. 1, z Litvy, Malajzie a Čínskej ľudovej republiky je skončené.

Článok 3

1. Sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla z dovozov pochádzajúcich z Indie a Kórey na základe nariadenia (ES) č. 837/2000 sa vyberú sadzbou definitívne uloženou týmto nariadením. Zabezpečené sumy prekračujúce sadzbu konečného antidumpingového cla sú odpustené.

2. Sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla z dovozov pochádzajúcich z Malajzie a Čínskej ľudovej republiky na základe nariadenia (ES) č. 837/2000 sú odpustené.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Luxemburgu 17. októbra 2000

Za Radu

predseda

L. Fabius

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmené a doplnené nariadením (ES) č. 905/98 (Ú. v. ES L 128, 30.4.1998, s. 18).

[2] Nariadenie Komisie (ES) č. 837/2000 z 19. apríla 2000, ktorým sa ukladá dočasné protidumpingové clo na dovozy niektorých farebných televíznych obrazoviek z Indie, Malajzie, Čínskej ľudovej republiky a Kórejskej republiky (Ú. v. ES L 102, 27.4.2000, s. 15).

--------------------------------------------------