31.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 193/10

—

so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

—

so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky a na závery Rady o preskúmaní európskej susedskej politiky zo 14. decembra 2015,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia z nadväzujúcich samitov Východného partnerstva, a najmä na posledné vyhlásenie, ktoré bolo prijaté v Rige 22. mája 2015,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky (2),

—

so zreteľom na bilaterálne dohody o pridružení uzavreté medzi Európskou úniou a Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskou republikou a na ich predbežné vykonávanie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva,

—

so zreteľom na rokovací poriadok,

A.

keďže Východné partnerstvo vytvára zmysluplný rámec na upevňovanie vzťahov, urýchľovanie politického združovania a prehlbovanie hospodárskej integrácie medzi EÚ a východnými partnermi, a to podporou politických a sociálno-ekonomických reforiem a uľahčovaním aproximácie s právnymi predpismi a politikami EÚ;

B.

keďže Východné partnerstvo posilňuje aj vzťahy medzi samotnými partnermi, čím prispieva k výmene informácií a skúseností v širokej škále oblastí reforiem a k prijímaniu spoločných noriem;

C.

keďže každá partnerská krajina má zvrchované právo slobodne si zvoliť úroveň ambícií a ciele, ktoré chce dosiahnuť vo svojom vzťahu s Európskou úniou a s ďalšími regionálnymi a medzinárodnými organizáciami;

D.

keďže štyria zo šiestich východných partnerov sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (Arménsko, Gruzínsko, Moldavská republika a Ukrajina);

E.

keďže veľkú časť susedstva aj naďalej ovplyvňujú ozbrojené či zmrazené konflikty, ktoré brzdia hospodársku, sociálnu a politickú transformáciu, ako aj regionálnu spoluprácu, stabilitu a bezpečnosť;

F.

keďže v rámci nástroja európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020 sa z celkovej sumy 15,4 miliardy EUR určenej na celý nástroj pridelilo na regionálne projekty vo Východnom susedstve 741 – 906 miliónov EUR; keďže ďalšie finančné prostriedky z tohto nástroja sa vynakladajú na bilaterálnu spoluprácu medzi EÚ a susednými krajinami, ako aj na regionálne projekty v južnom susedstve a na cezhraničnú spoluprácu;

G.

keďže Komisia vo svojom oznámení o preskúmaní ESP z 18. novembra 2015 zverejnila svoj úmysel uskutočniť hĺbkové hodnotenie s cieľom vyvinúť možnosti (vrátane nejakého nástroja), ktorými by sa lepšie a účinnejšie riešili finančné potreby susediacich krajín,

1.

zdôrazňuje, že krajiny Východného partnerstva sú z kultúrneho a historického hľadiska úzko prepojené navzájom medzi sebou, ako aj s Európskou úniou – majú rovnaké európske dedičstvo a hodnoty;

2.

zdôrazňuje, že hospodárska integrácia medzi krajinami Východného partnerstva je v súčasnosti na pomerne nízkej úrovni; zdôrazňuje, že hlbšia integrácia trhov krajín Východného partnerstva by pomohla podnietiť hospodársky rast v tejto oblasti, ale zároveň by priniesla politické výhody a prispela by k budovaniu dôvery a k zmiereniu v regióne;

3.

domnieva sa, že keďže hlavným cieľom Východného partnerstva je politická a hospodárska integrácia partnerov s Európskou úniou, Parlamentné zhromaždenie Euronest by malo vystupňovať úsilie na podporu posilnenia väzieb medzi samotnými partnerskými krajinami; víta skutočnosť, že v spoločnom oznámení o preskúmaní ESP z 18. novembra 2015 sa zdôrazňuje potreba posilniť vzťahy medzi susedmi, ale vyslovuje poľutovanie nad tým, že sa v ňom takmer vôbec nerieši multilaterálny rozmer Východného partnerstva;

4.

vyzýva EÚ a východoeurópskych partnerov, aby sa ráznejšie zapojili do hľadania konkrétnych opatrení na podporu regionálnej hospodárskej spolupráce; zastáva presvedčenie, že tento proces by mal prebiehať na základe analýzy faktorov, ktoré bránia rozvoju vnútroregionálnej hospodárskej integrácie, spoločných záujmov a oblastí, pre ktoré by bol takýto vývoj najviac prospešný;

5.

zdôrazňuje, že vytvorenie bilaterálnych prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu (DCFTA) s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskou republikou je kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie modernej, transparentnej a predvídateľnej obchodnej a regulačnej aproximácie, ako aj priamych zahraničných investícií vedúcich k vytváraniu pracovných miest a k dlhodobému rastu; domnieva sa, že EÚ a traja pridružení východní partneri by mohli premýšľať nad vytvorením multilaterálneho rozmeru medzi samotnými krajinami DCFTA s konečným cieľom vytvoriť hospodársky priestor založený na pravidlách a zvrchovaných rozhodnutiach WTO, ako sa uvádza v oznámení o preskúmaní ESP z 18. novembra 2015;

6.

uznáva, že partnerské krajiny môžu k zlepšeniu hospodárskych a obchodných vzťahov s EÚ a so svojimi susedmi dospieť rôznymi cestami; domnieva sa, že pri plnom rešpektovaní medzinárodných záväzkov jednotlivých strán predsa existuje priestor na ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a tými partnermi, ktorí sa neusilovali uzavrieť dohody o pridružení ani vytvoriť DCFTA; zdôrazňuje, že prijatie medzinárodných noriem, okrem iného na základe pravidiel WTO, by mohlo predstavovať efektívny spôsob, ako prekonať technické prekážky; v tejto súvislosti víta návrh obsiahnutý v oznámení o preskúmaní ESP z 18. novembra 2015 podpisovať dohody o posudzovaní zhody a uznávaní, ktoré umožnia voľný pohyb priemyselných výrobkov v rámci konkrétnych odvetví;

7.

upriamuje pozornosť na úspešné príklady hospodárskej integrácie krajín v strednej a východnej Európe, ako aj na západnom Balkáne, ktorá by mohla do veľkej miery slúžiť ako dobrý vzor na prehlbovanie hospodárskej integrácie krajín Východného partnerstva;

8.

zdôrazňuje, že takýto scenár vyžaduje spoločnú politickú vôľu východných partnerov; žiada preto, aby východní partneri zhodnotili svoje vzájomné vzťahy s cieľom podnietiť ďalšiu spoluprácu a aby EÚ poskytla svojim partnerom odborné znalosti a pomoc, aby ľahšie hľadali nové príležitosti na spoločný hospodársky rozvoj; domnieva sa, že výraznejšie zblíženie a lepšia spolupráca, najmä v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, technických predpisov a posudzovania zhody, vzájomnej administratívnej pomoci v colných veciach, harmonizácie digitálneho trhu, verejného obstarávania, dopravy, víz a vzdelávacích výmen, majú veľký potenciál priniesť zvýšenie prosperity v prospech obyvateľov vo všetkých partnerských krajinách a mohli by výrazne zlepšiť podnikateľskú klímu, ako aj schopnosť hospodárskych subjektov zúčastňovať sa na hodnotovom reťazci v celom regióne;

9.

zdôrazňuje dôležitosť bezplatných a otvorených komunikácií; vyzdvihuje liberalizáciu spôsobov dopravy pre krajiny bez priameho prístupu k prístavom a námorným terminálom;

10.

poznamenáva, že EÚ finančne podporuje regionálnu integráciu prostredníctvom spoločnej aproximácie s normami a najlepšími postupmi EÚ, najmä prostredníctvom nástroja európskeho susedstva; upozorňuje na skutočnosť, že väčšina jeho rozpočtu je vyhradená na bilaterálne vzťahy medzi EÚ a východnými partnermi, ale niektorými z týchto nástrojov sa podporujú buď projekty v rámci celej ESP, alebo konkrétne regionálny rozmer Východného partnerstva;

11.

berie na vedomie prebiehajúce projekty v rámci tzv. regionálnych východných programov; poznamenáva, že nie je jasné, do akej miery tieto programy prispievajú k prehlbovaniu vnútroregionálnej integrácie; žiada preto Komisiu, aby tento rozmer zahrnula do svojich správ;

12.

víta skutočnosť, že cieľom viacerých programov EÚ je zlepšiť úroveň regulačných noriem a technických noriem v krajinách Východného partnerstva, keďže je to potrebné na vytvorenie potenciálu prehĺbenia hospodárskej spolupráce či už medzi krajinami Východného partnerstva navzájom, alebo medzi nimi a členskými štátmi EÚ; so záujmom očakáva od Komisie a ESVČ konkrétnejšie návrhy týkajúce sa modernizácie a strategického zosúladenia nástrojov technickej pomoci EÚ (TAIEX a Twinning), ktoré ohlásili v spoločnom oznámení z 18. novembra 2015; domnieva sa, že technická pomoc EÚ by sa nemala poskytovať len na bilaterálnej, ale aj na multilaterálnej báze s cieľom zabezpečiť koordináciu a pomôcť vytvoriť spoločné regulačné pravidlá v celom regióne;

13.

víta skutočnosť, že Komisia v budúcom roku zriadi zariadenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) pre malé a stredné podniky, ktoré v priebehu najbližších desiatich rokov poskytne formou grantov približne 200 miliónov EUR z rozpočtu EÚ; konštatuje, že od tohto zariadenia sa očakáva, že pre MSP v troch krajinách Východného partnerstva, ktoré majú s EÚ vytvorenú DCFTA, uvoľní nové investície v hodnote najmenej 2 miliardy EUR; zdôrazňuje, že nedostatočný prístup k financovaniu býva často jedným z hlavných problémov, s ktorými sa MSP stretávajú; žiada, aby EÚ zabezpečila pružné vyplatenie finančných prostriedkov MSP, aby bola podpora EÚ pre príjemcov pomoci jednoznačne viditeľná a aby boli MSP o tejto iniciatíve riadne informované; vyzýva Komisiu, aby uvažovala o grantových príležitostiach v oblasti regionálnej spolupráce v rámci tohto nástroja;

14.

domnieva sa, že pomoc zo strany samotnej EÚ nestačí, keďže inštitúcie EÚ, predovšetkým Európska investičná banka, sa pri uhrádzaní pohľadávok musia spoliehať na partnerské banky na miestnych finančných trhoch; naliehavo žiada partnerské krajiny, aby uskutočnili zásadné reformy potrebné na zabezpečenie primeraných trhových podmienok pre MSP;

15.

víta úsilie platformy č. 2 Východného partnerstva venovanej hospodárskej integrácii a zbližovaniu s politikami EÚ pod koordinačným vedením zo strany Komisie, ktorá predstavuje fórum pre dialóg, ktorého cieľom je prispieť k inteligentnému, trvalo udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju voľného trhového hospodárstva v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila potrebné kroky na posilnenie mandátu tejto platformy a na jej transformáciu na strategickejší orgán, ktorý by vymedzil oblasti, v ktorých by sa výmenou najlepších postupov a aproximáciou noriem najviac prispelo k hospodárskej integrácii nielen s EÚ, ale aj na vnútroregionálnej úrovni;

16.

víta návrh, že EÚ by mala podporovať svojich partnerov pri modernizácii ich hospodárstiev v záujme dosiahnutia udržateľného rastu, ako sa uvádza v spoločnom oznámení z 18. novembra 2015; navrhuje, že s odbornou pomocou členských štátov by sa v rámci európskej susedskej politiky mala posilniť a udržať účinná spolupráca v kontexte bilaterálnych projektov zameraných na vykonávanie dohôd o pridružení;

17.

domnieva sa, že do tohto strategickejšieho prístupu by sa mali zapojiť parlamenty východných partnerov a Európsky parlament a že Parlamentné zhromaždenie Euronest by k nemu mohlo prispieť cenným vkladom;

18.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vládam a parlamentom členských štátov a krajín Východného partnerstva.